Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň. Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd. Tak učinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A stalo sa tak. Boh pomenoval oblohu nebom. A bol večer a bolo ráno: druhý deň. Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak. Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom. Boh videl, že to bolo dobré. Potom riekol: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenoplodné byliny a ovocné stromy rozličného druhu, čo rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak. Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu. I videl Boh, že to bolo dobré. A bol večer a bolo ráno: tretí deň. Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov. Nech budú svetlami na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem! I stalo sa tak. Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy. Boh ich umiestnil na nebeskú oblohu, aby osvetľovali zem, aby vládli nad dňom aj nocou a aby oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že to bolo dobré. A bol večer a bolo ráno: štvrtý deň. Potom riekol Boh: Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. Vtedy stvoril Boh veľké morské zvieratá a všetky živé tvory rozličného druhu, čo sa hýbu a ktorými sa víria vody; aj všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. I požehnal ich Boh hovoriac: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody. I vtáctvo nech sa rozmnoží na zemi. A bol večer a bolo ráno: piaty deň. Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň. Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje. Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené.Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo - a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu, len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy, vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril. Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla. Z Édenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala na štyri ramená. Meno jedného je Píšón; ono tečie okolo celej krajiny Chavíla, kde sa nachádza zlato. Zlato z onej krajiny je vzácne; tam sa nachádza aj bdéliová živica a drahokam ónyx. Druhá rieka sa volá Gíchón; tá tečie okolo krajiny Kúš. Tretia rieka sa volá Chiddekela; tá tečie východne od Asýrie. Štvrtá rieka je Eufrat. Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš. Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň. Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek. A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň. Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom. Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku. Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá. Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa. Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery. Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som. Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! - pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. Adam nazval svoju ženu Evou, lebo ona sa stala matkou všetkých živých. Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich. Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo. Aby však teraz nenačiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu života a aby nežil večne, poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Éden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý. Potom zahnal človeka a na východ od záhrady osadil cherubov s blýskavými plamennými mečmi, aby strážili cestu k stromu života. Potom Adam poznal svoju ženu Evu; ona počala a porodila Kaina. Povedala: Dostala som muža od Hospodina. Potom porodila Ábela, jeho brata; Ábel bol pastierom oviec, Kain bol však roľníkom. Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť z plodín poľa. Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zabil ho. Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? A on odvetil: Neviem; či som ja strážcom svojho brata? Nato Boh riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne. Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. Keď budeš obrábať pôdu, nebude ti viac dávať svoju silu; tulákom a bludárom budeš na zemi. I povedal Kain Hospodinovi: Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť. Ajhľa, dnes ma odháňaš z pôdy a ja sa musím skrývať pred tvojou tvárou; budem tulákom a bludárom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. Hospodin mu však riekol: Práve preto, ktokoľvek by zabil Kaina, odnesie si sedemnásobnú pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej a býval v krajine Nód, východne od Édenu. Kain poznal svoju ženu; ona počala a porodila Enocha. Potom staval mesto a nazval to mesto menom svojho syna Enocha. Enochovi sa narodil Irád a Irád splodil Mechujáéla; Mechujáél zas splodil Metušáéla a Metušáél splodil Lámecha. Lámech si vzal dve ženy; jedna sa volala Ádá, druhá sa volala Cillá. Ádá porodila Jábála; on bol praotcom tých, čo bývajú v stanoch a pri stáde. Jeho brat sa volal Júbal; on bol praotcom tých, čo hrajú na citare a píšťale. Cillá porodila Túbal-Kaina, kováča rozličného bronzového a železného náčinia. Sestra Túbal-Kaina bola Naamá. Raz povedal Lámech svojim ženám: Ádá a Cillá, čujte môj hlas, Lámechove ženy, počúvajte moju reč! V odplate za ranu zabil som muža, za svoju ranu mladíka. Ak bude Kain sedem razy pomstený, tak Lámech sedemdesiatsedem razy. Adam poznal opäť svoju ženu; porodila syna a dala mu meno Šét; lebo mi Boh dal - tak hovorila - nové potomstvo miesto Ábela, pretože Kain ho zabil. Aj Šétovi sa narodil syn; dal mu meno Enóš. Vtedy sa začalo vzývať meno Hospodinovo. Toto je zoznam Adamových pokolení: Keď Boh stvoril človeka, učinil ho na Božiu podobu. Ako muža a ženu ich stvoril; keď ich požehnal, v deň ich stvorenia dal im meno Človek. Keď mal Adam stotridsať rokov, splodil syna sebe podobného, na svoj obraz, a dal mu meno Šét. Adam žil po splodení Šéta ešte osemsto rokov, a mal synov i dcéry. Celkove Adam žil deväťstotridsať rokov; potom zomrel. Keď mal Šét stopäť rokov, splodil Enóša. Šét po splodení Enóša žil ešte osemstosedem rokov, a mal synov i dcéry. Celkove Šét žil deväťstodvanásť rokov; potom zomrel. Keď mal Enóš deväťdesiat rokov, splodil Kénána. Enóš žil ešte osemstopätnásť rokov po splodení Kénána a mal synov i dcéry. Celkove Enóš žil deväťstopäť rokov; potom zomrel. Keď mal Kénán sedemdesiat rokov, splodil Mahalaléla. Kénán žil ešte osemstoštyridsať rokov po splodení Mahalaléla a mal synov i dcéry. Celkove Kénán žil deväťstodesať rokov; potom zomrel. Mahalalél mal šesťdesiatpäť rokov, keď splodil Jereda. Mahalalél žil ešte osemstotridsať rokov po splodení Jereda a mal synov i dcéry. Celkove Mahalalél žil osemstodeväťdesiatpäť rokov; potom zomrel. Jered mal stošesťdesiatdva rokov, keď splodil Enocha. Jered žil ešte osemsto rokov po splodení Enocha a mal synov i dcéry. Celkove Jered žil deväťstošesťdesiatdva rokov; potom zomrel. Keď mal Enoch šesťdesiatpäť rokov, splodil Metúšelacha. Enoch chodil s Bohom a žil ešte tristo rokov po splodení Metúšelacha a mal synov a dcéry. Celkove Enoch žil tristošesťdesiatpäť rokov. Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal. Keď mal Metúšelach stoosemdesiatsedem rokov, splodil Lámecha. Metúšelach žil ešte sedemstoosemdesiatdva rokov po splodení Lámecha, a mal synov i dcéry. Celkove Metúšelach žil deväťstošesťdesiatdeväť rokov; potom zomrel. Keď mal Lámech stoosemdesiatdva rokov, splodil syna, nazval ho Nóachom a povedal: Tento nás poteší pri našej práci, pri námahe našich rúk na pôde, ktorú Hospodin preklial. Lámech žil ešte päťstodeväťdesiatpäť rokov po splodení Nóacha a mal synov i dcéry. Celkove Lámech žil sedemstosedemdesiatsedem rokov; potom zomrel. Keď mal Nóach päťsto rokov, splodil Šéma, Cháma a Jáfeta. Keď sa ľudia začali množiť na zemi a rodili sa im aj dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si za ženy všetky, ktoré si vyvolili. Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov. V tých časoch, ba aj potom, keď synovia Boží vchádzali k ľudským dcéram a ony im rodili, boli obrami na zemi. To sú hrdinovia, čo boli povestnými mužmi za starodávna. Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce. I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil. Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových. Toto je Nóachov rodokmeň: Nóach bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi. Nóach chodieval s Bohom. Nóach splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jáfeta. Ale zem bola porušená v Božích očiach; na zemi bolo plno násilia. Boh videl, že zem bola porušená, lebo každé telo viedlo porušený život na zemi. Vtedy Boh riekol Nóachovi: Koniec nastal každému telu predo mnou, lebo pre ľudí zem je plná násilia. Vyhubím ich zo zeme. Urob si koráb z góferového dreva; urob koráb s priehradami a natri ho zvnútra i zvonku smolou. Takto to urob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe urob svetelný otvor. Sprav ho na lakeť od vrchu, dvere korábu umiestni na boku. Urob spodné, stredné a horné podlažie. Lebo ja uvediem potopu vôd na zem, aby som vyhubil spod neba každé telo, ktoré má v sebe dych života. Všetko, čo je na zemi, musí zhynúť. Ja však ustanovím svoju zmluvu s tebou a do korábu vojdeš ty a s tebou tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov. Zo všetkých živočíchov, z každého tela, vovedieš do korábu po páre, aby si ich pri sebe zachoval nažive; budú to samec a samica. Zo všetkých druhov vtáctva, zo všetkých druhov dobytka, zo všetkých druhov plazov, zo všetkého vojdú k tebe dvojice, aby ostali nažive. Ty si však naber zo všetkých potravín na jedenie a uskladni ich; budú potravou tebe aj im. Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Boh. Potom riekol Hospodin Nóachovi: Vojdi ty i celá tvoja domácnosť do korábu, lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. Vezmi so sebou zo všetkých čistých zvierat po sedem: samcov a samice, a zo zvierat, ktoré nie sú čisté, po páre: samca a samicu. Aj z nebeského vtáctva po sedem: samcov a samice, aby sa ich rod zachoval na celom zemskom povrchu. Lebo o sedem dní spustím na zem dážď na štyridsať dní a štyridsať nocí; zotriem zo zeme všetky tvory, ktoré som utvoril. A Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. Nóach mal šesťsto rokov, keď prišla na zem potopa. I vošiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena i ženy jeho synov do korábu pred vodami potopy. Z čistých i z nečistých zvierat, zo všetkého vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí po zemi, vošli do korábu k Nóachovi po páre: samec a samica, ako prikázal Boh Nóachovi. Po siedmich dňoch prišli vody potopy na zem. V šesťstom roku Nóachovho života sedemnásteho dňa druhého mesiaca, ešte toho dňa prepukli všetky žriedla veľkej prahlbiny, otvorili sa okná nebies a lial sa dážď na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. Toho istého dňa vstúpil do korábu Nóach a s ním Nóachovi synovia: Šém, Chám a Jáfet, Nóachova žena a tri ženy jeho synov; oni aj všetky druhy živočíchov, všetky druhy dobytka, všetky druhy plazov, čo sa pohybujú po zemi, a všetky druhy vtákov, vošli k Nóachovi do korábu po páre z každého tvora, čo má v sebe dych života. A tie, čo vošli, vošli ako samec a samica z každého tvora, ako mu Boh prikázal. Nato Hospodin zavrel za ním dvere. Keď potopa trvala na zemi štyridsať dní, rozmnožili sa vody, zdvihli koráb, takže sa nadniesol od zeme. Vody stúpali a veľmi sa rozmnožili na zemi, takže koráb plával na hladine vôd. Keď vody stále viac stúpali, pokryli všetky vysoké vrchy pod celým nebom. Vody ich presahovali o pätnásť lakťov a pokryli vrchy. Tak zhynulo každé telo, čo sa pohybovalo na zemi, a to ako vtáctvo, dobytok, divá zver, aj všetci ľudia. Z toho, čo bolo na suchej zemi, pomrelo všetko, čo malo v sebe život. Tak zotrel Boh všetky tvory, ktoré boli na povrchu zeme; všetko od človeka po dobytok, od plazov po nebeské vtáctvo bolo zotreté zo zeme, tak že zostal iba Nóach a čo bolo s ním v korábe. Vody však vládli nad zemou stopäťdesiat dní. Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli. Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal. Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať. V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte. Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov. Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil, a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody. Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili. Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu. Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu. K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili. Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu. Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol. Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá. Tu riekol Boh Nóachovi: Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov. Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi. Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov. Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach. Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári. Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú. Vtedy Boh požehnal Nóacha i jeho synov a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem! Strach a hrôza z vás nech padne na všetky zvieratá zeme, na všetko nebeské vtáctvo, na všetko, čo sa plazí po zemi, na všetky morské ryby; sú vám dané do rúk. Nech vám slúži ako potrava všetko, čo sa hýbe, čo je živé; ako kedysi zelené byliny, teraz vám dávam všetko. Len mäso s krvou, jeho dušou, nesmiete jesť. Ba aj za vašu krv, za váš život budem brať na zodpovednosť; budem brať na zodpovednosť za ňu každé zviera i človeka; človeka i jeho brata budem brať na zodpovednosť za život človeka. Ak niekto prelieva ľudskú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží obraz. Vy však ploďte a množte sa, hýbte sa na zemi a množte sa na nej. Potom Boh riekol Nóachovi a jeho synom, čo boli s ním: Ajhľa, ja ustanovujem svoju zmluvu s vami a s vaším budúcim potomstvom aj s každým živým tvorom, čo je pri vás, totiž s vtáctvom, dobytkom a všetkou poľnou zverou pri vás, od všetkého, čo vyšlo z korábu, až po všetky živočíchy zeme. Ustanovujem s vami svoju zmluvu, že vody potopy už nevyničia všetko tvorstvo a nebude už potopy, aby zničila zem. Boh ďalej riekol: Toto bude znamením zmluvy, ktorú pre všetky budúce pokolenia robím medzi sebou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi, čo sú pri vás: svoju dúhu kladiem na oblaky; bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou. Keď nakopím oblaky nad zemou a ukáže sa dúha na oblakoch, rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi zo všetkého tvorstva; a vody sa už nestanú potopou, aby zničili každé z tvorstva. Keď bude dúha na oblakoch, pozriem sa na ňu, aby som sa rozpomenul na večnú zmluvu medzi Bohom a medzi každým živým tvorom zo všetkého tvorstva, ktoré je na zemi. Vtedy riekol Boh Nóachovi: Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi sebou a medzi každým tvorom, čo je na zemi. Nóachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jáfet; Chám bol otcom Kanaánovým. Títo traja boli Nóachovi synovia a z nich sa zaľudnila celá zem. Roľník Nóach začal prvý vysádzať vinicu. Raz sa napil vína, opil sa a ľahol si obnažený vo svojom stane. Chám, otec Kanaánov, však uzrel nahotu svojho otca a oznámil to svojim dvom bratom vonku. Vtedy Šém a Jáfet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Ich tvár bola odvrátená, takže nevideli nahotu svojho otca. Keď sa Nóach prebral zo svojho opojenia a dozvedel sa, čo mu urobil jeho najmladší syn, povedal: Prekliaty Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom. Ďalej povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Šémov, no Kanaán mu bude otrokom. Nech dá Boh Jáfetovi šíriť sa, nech býva v stanoch Šémových, no Kanaán mu bude otrokom. A Nóach žil po potope tristopäťdesiat rokov. Celkove Nóach žil deväťstopäťdesiat rokov; potom zomrel. Toto je rodokmeň Nóachových synov, Šéma, Cháma a Jáfeta. Im sa po potope narodili synovia. Jáfetovi synovia sú: Gómer, Mágóg, Mádaj, Jáván, Túbal, Mešech a Tírás. Gómerovi synovia sú: Aškenaz, Rífat a Togarma. Jávánovi synovia sú: Elíšá Taršíš, Kittím a Dódaním. Z týchto sa po ostrovoch vo svojich krajinách rozvetvili národy rozličného jazyka, čeľade a národnosti. Chámovi synovia sú: Kúš, Micrajim, Pút a Kanaán. Kúšovi synovia sú: Sebá, Chavílá, Raamá a Sabtechá; Raamovi synovia sú: Šebá a Dedán. Kúš splodil aj Nimróda, ktorý bol prvým mocnárom na zemi. Bol udatným lovcom pred Hospodinom. Preto sa hovorieva: Udatný lovec pred Hospodinom ako Nimród. Jeho prvou ríšou bol: Bábel, Erech, Akkad, všetko v krajine Šineár. Z tejto krajiny tiahol do Aššúru a vystaval Ninive, Rechobot-Ir a Kelach; aj Resen medzi Ninivem a Kelachom. To je to veľké mesto. Micrajim splodil Lúdov, Anámov, Lehábov, Neftúchov, Patrúsiov, Kaslúchov a Kaftóranov, z ktorých pochádzajú Filištínci. Kanaán splodil ako prvorodeného Sidóna, Chéta, Jebúsejcov, Amorejcov, Girgášejcov, Chivejcov, Arkejcov, Sinejcov, Arvaďanov, Gemáranov a Chamáťanov. Potom sa roztrúsili čeľade Kanaáncov; tak sa územie Kanaáncov rozprestrelo od Sidónu smerom ku Geráru až po Gazu a smerom k Sodome, Gomore, Adme a Cebóimu až po Lešu. Toto sú Chámovi synovia vo svojich krajinách a národoch rozličných čeľadí a jazykov. Aj Šémovi, otcovi všetkých synov Eberových, staršiemu bratovi Jáfetovmu, sa narodili synovia. Šémovi synovia sú: Élám, Aššúr, Arpachšad, Lúd a Arám. Arámovi synovia sú: Úc, Chúl, Geter a Maš. Arpachšad splodil Šelacha, Šelach splodil Ébera. Éberovi sa narodili dvaja synovia. Jeden sa volal Peleg, lebo za jeho čias bola rozdelená zem; jeho brat sa volal Joktán. Joktán splodil Almódáda, Šelefa, Chacarmáveta, Jeracha, Hadóráma, Úzála, Diklu, Óbála, Abímáéla, Šebu, Ófira, Chavílu a Jóbába; to všetko sú Joktánovi synovia. Ich sídlisko sa rozprestieralo od Méše smerom k Sefáru, k východnému pohoriu. Toto sú Šémovi synovia rozličných čeľadí, jazykov, krajín a národností. To sú čeľade Nóachových potomkov podľa svojho pôvodu v rozličných národoch. Z nich sa potom po potope rozvetvili národy na zemi. Vtedy celý svet používal jedinú reč a rovnaké slová. Keď sa na východe ľudia pohli, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. Povedali si: Poďme, narobme si tehál a dobre ich vypáľme. Tak im tehly slúžili za kameň a asfalt za maltu. Potom si povedali: Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi. Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia. Hospodin riekol: Je tu jeden ľud a všetci majú jednu reč; a to je len začiatok ich výčinov; teraz im už nič neznemožní vykonať, čo si zaumienia. Poďme, zostúpme a zmäťme im tam reč, aby ani jeden nerozumel reči druhého. Tak ich Hospodin rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. Preto ho pomenovali Bábelom, lebo tam Hospodin zmiatol reč celému svetu a odtiaľ ich Hospodin rozptýlil po celej zemi. Toto je Šémov rodokmeň: Dva roky po potope, keď mal Šém sto rokov, splodil Arpachšada. Šém žil ešte päťsto rokov odvtedy, ako splodil Arpachšada, a mal ešte synov i dcéry, Keď mal Arpachšad tridsaťpäť rokov, splodil Šelacha. Arpachšad žil ešte štyristotri rokov po tom, ako splodil Šelacha; mal synov i dcéry. Keď mal Šelach tridsať rokov, splodil Ébera. Šelach žil ešte štyristotri rokov po tom, ako splodil Ébera; mal synov i dcéry. Keď mal Éber tridsaťštyri rokov, splodil Pelega. Éber žil ešte štyristotridsať rokov po tom, ako splodil Pelega; mal synov i dcéry. Keď mal Peleg tridsať rokov, splodil Reúa. Peleg žil ešte dvestodeväť rokov po tom, ako splodil Reúa, a mal synov i dcéry. Keď mal Reú tridsaťdva rokov, splodil Serúga. Reú žil ešte dvestosedem rokov po tom, ako splodil Serúga; mal synov i dcéry. Keď mal Serúg tridsať rokov, splodil Náchóra. Serúg žil ešte dvesto rokov po tom, ako splodil Náchóra; mal synov i dcéry. Keď mal Náchór dvadsaťdeväť rokov, splodil Teracha. Náchór žil ešte stodevätnásť rokov po tom, ako splodil Teracha; mal synov i dcéry. Keď mal Terach sedemdesiat rokov splodil Abráma, Náchora a Hárána. Toto je rodokmeň Terachov: Terach splodil Abráma, Náchóra a Hárána; Hárán splodil Lóta. Hárán zomrel za života svojho otca Teracha vo svojej rodnej krajine, v Chaldejskom Úre. Abrám a Náchór sa oženili. Abrámova žena sa volala Sáraj a Náchórova žena sa volala Milká, dcéra Hárána, otca Milky a Jisky. Sáraj však bola neplodná, nemala deti. Vtedy vzal Terach svojho syna Abráma a vnuka Lóta, syna Háránovho, i svoju nevestu Sáraj, ženu svojho syna Abráma, a vyšli spolu z Chaldejského Úru, aby putovali do krajiny Kanaán. Došli až po Chárán a usadili sa tam. Terach žil celkom dvestopäť rokov; potom Terach zomrel v Cháráne. Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin; šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Cháránu. Abrám teda vzal svoju ženu Sáraj, bratovho syna Lóta i všetko svoje imanie, ktoré nadobudli, i ľudí, ktorých získali v Cháráne, a vyšli, aby putovali do Kanaánu. Tak prišli do Kanaánu. Abrám prešiel krajinou až po posvätné miesto v Sícheme, totiž k dubu Móreho. V tom čase boli v krajine Kanaánci. Tu sa Abrámovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu. Nato postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil. Odtiaľ sa pobral do pohoria východne od Bételu a rozložil si stan; Bétel mu padol na západ a Aj na východ. Tam postavil Hospodinovi oltár a vzýval meno Hospodinovo. Potom postupoval Abrám ďalej k Negebu. Keď však nastal v krajine hlad, Abrám zišiel do Egypta, aby tam začas býval, lebo na krajinu ťažko doliehal hlad. Keď mal vstúpiť do Egypta, povedal svojej žene Sáraji: Viem, že si žena krásna na pohľad; keď ťa Egypťania uzrú, povedia si: To je jeho žena! Mňa zabijú, teba však nechajú nažive. Hovor, že si mi sestra, aby sa mi dobre vodilo popri tebe a ja aby som tvojím pričinením ostal nažive. Keď prišiel Abrám do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena. Keď ju uvideli faraónovi dvorania, vychvaľovali ju faraónovi; tak odviedli ženu do faraónovho domu. Ale s Abrámom nakladal dobre kvôli nej, takže mal oviec, dobytka, oslov, sluhov i služobníc, oslíc aj tiav. Faraóna však i jeho dom stíhal Hospodin veľkými ranami pre Sáraj, ženu Abrámovu. Vtedy faraón zavolal Abráma a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, že je to tvoja žena? Prečo si hovoril: To je moja sestra? Tak som si ju vzal za ženu. Teraz tu máš svoju ženu, vezmi si ju a choď! Potom mu faraón pridelil mužov, aby vyprevadili jeho i jeho ženu i všetko, čo mal. Tak odišiel Abrám so svojou ženou a so všetkým, čo mal, a s ním aj Lót, z Egypta hore do Negebu. Abrám bol veľmi bohatý, mal stáda, striebro a zlato. Potom putoval po úsekoch z Negebu až do Bételu, k miestu, kde mal sprvoti svoj stan, medzi Bételom a Ajom, k miestu oltára, ktorý tam postavil na počiatku; Abrám tam vzýval meno Hospodinovo. Aj Lót, ktorý putoval s Abrámom, mal ovce, dobytok i stany; ale územie im nestačilo, aby mohli bývať spolu, lebo ich imanie bolo veľké, takže nemohli spolu bývať. I vznikol spor medzi pastiermi Abrámových a Lótových stád. V tom čase bývali v krajine aj Kanaánci a Perizejci. Vtedy povedal Abrám Lótovi: Nech nieto sváru medzi mnou a tebou ani medzi tvojimi a mojimi pastiermi, veď sme príbuzní. Či nemáš pred sebou celú krajinu? Oddeľ sa teda odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja sa budem držať napravo; ak ty pôjdeš napravo, ja sa budem držať naľavo. Keď Lót pozdvihol oči, videl, že celé Okolie jordánske až po Cóar malo hojnosť vlahy ako Hospodinov raj, ako Egypt. Bolo to skôr, ako Hospodin skazil Sodomu a Gomoru. Lót si vybral celé Okolie Jordánu a pobral sa na východ. Tak sa oddelili jeden od druhého. Abrám býval v Kanaáne, ale Lót býval v mestách Okolia jordánskeho a posunul si stany až po Sodomu. Mužovia Sodomy však boli veľmi zlí a hrešili proti Hospodinovi. Hospodin riekol Abrámovi potom, keď sa Lót odlúčil od neho: Pozdvihni oči a z miesta, na ktorom si, zahľaď sa na sever i na juh, na východ i na západ. Lebo celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi: ak niekto vládze spočítať prach na zemi, tak bude možné spočítať aj tvoje potomstvo. Vstaň, prejdi krajinou po dĺžke i šírke, lebo ju dám tebe. Nato posunul Abrám stany, prišiel a ostal býval v dubine Mamreho, ktorá je v Chebróne; i postavil tam oltár Hospodinovi. Za čias Amráfela, kráľa Šineáru, Arjócha, kráľa Ellásáru, Kedorláómera, kráľa Élámu, a Tidála, kráľa Gójíma, títo viedli vojnu s Berom, kráľom Sodomy, s Biršom, kráľom Gomory, so Šinábom, kráľom Admy, Šeméberom, kráľom Cebójímu, a s kráľom Bely, čiže Cóaru. Títo všetci sa spolčili v Siddímskom údolí, to znamená Soľné more. Dvanásť rokov slúžili Kedorláómerovi a v trinástom roku sa mu vzopreli. V štrnástom roku prišiel Kedorláómer a králi, ktorí boli s ním, a porazili Refáovcov v Aštarót-Karnajime, Zúziov v Háme, Émiov v Šávé-Kirjátajime a Chórijcov na pohorí Séír až po Él-Párán, ktoré leží na okraji púšte. Potom sa obrátili a prišli k Én-Mišpátu, čo znamená Kádeš, a porazili celý kraj Amálékov a Amorejcov, ktorí bývali v Chacacón-Támáre. Ale kráľ Sodomy, kráľ Gomory, kráľ Admy, kráľ Cebójimu a kráľ Bely, čiže Cóaru, vytiahli a nastúpili proti nim do boja v Siddímskom údolí, totiž proti Kedorláómerovi, kráľovi Élámu, Tidálovi, kráľovi Gójíma, Amráfelovi, kráľovi Šineáru a Arjóchovi, kráľovi Ellásáru; štyria králi proti piatim. V Siddímskom údolí však bolo plno asfaltových jám, a keď kráľ Sodomy a kráľ Gomory utekali, padali do nich; ostatní ušli na pohorie. Tamtí pobrali všetko imanie Sodomy a Gomory aj všetky ich potraviny a odtiahli. Vzali aj Abrámovho synovca Lóta i jeho imanie a odtiahli; býval totiž v Sodome. Vtedy prišiel istý utečenec a oznámil to Hebrejcovi Abrámovi - býval totiž v dubine Amorejca Mamreho, brata Eškólovho a Anérovho; tí boli Abrámovými zmluvnými spojencami. Keď sa Abrám dopočul, že jeho príbuzný je zajatý, vyviedol do boja svojich tristoosemnásť osvedčených ľudí, sluhov v jeho dome narodených, a uháňal až po Dán. On so svojimi sluhami rozdelil v noci svoje vojsko proti nim, porazil ich a prenasledoval až po Chóbu, ktorá leží naľavo od Damasku. Tak priniesol späť všetko imanie aj svojho príbuzného Lóta; aj jeho imanie priniesol späť, aj ženy aj ľud. Keď sa po porážke Kedorláómera a kráľov, ktorí boli s ním, vrátil, vyšiel mu v ústrety kráľ Sodomy do údolia Šávé, čo znamená Kráľovské údolie. Melchisedek, kráľ Sálemu, vyniesol chlieb a víno. Bol kňazom najvyššieho Boha. Požehnal ho a povedal: Abrám, nech ťa požehná najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. Požehnaný Boh najvyšší, ktorý ti vydal do rúk tvojich protivníkov. A Abrám mu dal desiatok zo všetkého. Vtedy povedal sodomský kráľ Abrámovi: Ľudí mi daj, imanie si však zober! Ale Abrám odpovedal sodomskému kráľovi: Dvíham ruku k Hospodinovi, najvyššiemu Bohu, Tvorcovi neba i zeme, že nevezmem ani nitky, ani sandálového remienka, ani ničoho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abráma. Nevezmem nič, len čo zjedli moji mladíci, a podiel pre mužov, ktorí išli so mnou; Anér, Eškól a Mamré nech si vezmú svoj podiel. Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva. On však povedal: Hospodine Pane, podľa čoho poznám, že bude mojím vlastníctvom? Nato mu riekol: Dones mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä. Keď to všetko doniesol, poroztínal ich na polovice a jednu polovicu položil oproti druhej, ale vtákov neroztínal. Draví vtáci sa zlietali na mŕtve telá, ale Abrám ich odháňal. Pri západe slnka padol na Abráma tvrdý spánok a prepadla ho úzkosť z veľkej temnoty. Potom riekol Hospodin Abrámovi: Uvedom si, že tvoji potomci budú prišelci v krajine, ktorá im nepatrí, zotročia ich a za štyristo rokov ich budú utláčať; ale súdiť budem aj národ, ktorému oni budú slúžiť; no potom vyjdú s veľkým imaním. Ty však v pokoji vojdeš ku svojim otcom a budeš pochovaný v požehnanej starobe. Až štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo doteraz nie je vina Amorejcov dovŕšená. Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, ajhľa, zrazu tu bola dymiaca pec a ohnivá fakľa prechádzala pomedzi tamtie časti zvierat. V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom slovami: Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Eufrat: Kénijcov, Kenizejcov, Kadmóncov a Chetejcov, Perizejcov a Refaovcov, Amorejcov a Kanaáncov, Girgášejcov a Jebúsejcov. Ale Abrámovi jeho žena Sáraj nerodila. Mala však egyptskú slúžku menom Hagar. Sáraj povedala Abrámovi: Hľa, Hospodin mi zabránil rodiť. Vojdi teda k mojej slúžke, azda by som sa z nej mohla dožiť syna. A Abrám poslúchol Sáraju. Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru - bolo to desať rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne - a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. Vošiel teda k Hagare, a tá počala. Keď zbadala, že počala, s opovrhnutím hľadela na svoju paniu. Vtedy Sáraj povedala Abrámovi: Zodpovednosť za moju krivdu padá na teba. Sama som ti dala svoju slúžku do náručia, ale teraz, keď vidí, že počala, som opovrhnutá v jej očiach. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a tebou! Abrám však povedal Sáraji: Svoju slúžku máš vo svojej moci, urob s ňou, čo sa ti páči. Keď potom Sáraj s ňou tvrdo nakladala, tá ušla od nej. Tu ju stretol anjel Hospodinov pri žriedle vody na púšti, pri žriedle na ceste do Šúru, a riekol: Hagar, slúžka Sárajina, odkiaľ prichádzaš a kam ideš? Ona povedala: Utekám pred svojou paňou Sárajou. Vtedy jej riekol anjel Hospodinov: Vráť sa ku svojej panej a pokor sa pod jej ruku! A ďalej jej anjel Hospodinov hovoril: Veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, takže ho pre množstvo nebude možné ani spočítať. A anjel Hospodinov pokračoval v reči: Ajhľa, počala si i porodíš syna a dáš mu meno Izmael. lebo počul Hospodin o tvojom trápení. Bude to človek ako divý osol; jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude naprotiveň všetkým bratom. Vtedy nazvala Hospodina, ktorý s ňou hovorí: Ty si Él Róí, lebo povedala: Vskutku som sa dívala na toho, ktorý ma vidí. Preto sa táto studňa volá Beér Lachaj Róí; leží medzi Kádešom a Beredom. Hagar porodila Abrámovi syna a Abrám pomenoval syna, ktorého mu Hagar porodila, Izmaelom. Abrám bol osemdesiatšesťročný, keď mu Hagar porodila Izmaela. Keď mal Abrám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný, urobím zmluvu medzi sebou a tebou a preveľmi ťa rozmnožím. Vtedy Abrám padol na tvár a Boh hovoril s ním takto: Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. Preto sa už nebudeš volať Abrám, ale Abrahám bude tvoje meno, lebo som ťa urobil otcom mnohých národov. Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba. Ustanovím svoju zmluvu medzi sebou a tebou aj tvojim potomstvom, a to cez pokolenia - ako večnú zmluvu, že budem Bohom tebe i tvojmu potomstvu. A tebe i tvojmu potomstvu dám do večného vlastníctva celý Kanaán, krajinu, v ktorej žiješ ako cudzinec; a budem im Bohom. Ďalej riekol Boh Abrahámovi: Ty však zachovávaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po všetky pokolenia. Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojím potomstvom, ktorú máte zachovávať: Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní. Dajte si obrezať mäso svojej predkožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. Nech je obrezaný každý, kto má osem dní medzi vami: každý muž z pokolenia na pokolenie. A to sluha narodený v dome, aj sluha za peniaze od cudzincov kúpený, ktorý nie je z tvojho potomstva. Obrezaný má byť každý v dome narodený i za peniaze kúpený. Moja zmluva bude na vašom tele večné znamenie. Každý muž, ktorý si nedá obrezať mäso svojej predkožky, nech je vykynožený spomedzi svojho ľudu, pretože porušil moju zmluvu. Potom riekol Boh Abrahámovi; Svoju ženu Sáraj nebudeš už volať Sáraj, lebo jej meno bude Sára. Požehnám ju a dám ti z nej syna; požehnám ju a stane sa matkou národov; z nej vyjdú králi národov. Vtedy Abrahám padol na tvár, usmial sa a pomyslel si: Či sa storočnému môže niečo narodiť a či deväťdesiatročná Sára môže ešte rodiť? Nato Abrahám povedal Bohu: Kiežby Izmael žil pod tvojím dohľadom. Boh však riekol: Nie. Ale tvoja žena Sára ti porodí syna; dáš mu meno Izák a ja ustanovím svoju zmluvu s ním ako večnú zmluvu pre jeho potomstvo. Ale aj ohľadom Izmaela som ťa vypočul. Požehnal som ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím; splodí dvanásť kniežat; vytvorím z neho veľký národ. Ustanovím svoju zmluvu s Izákom, ktorého ti o rok o tomto čase porodí Sára. Keď s ním Boh dohovoril, vzniesol sa od Abraháma. Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela a všetkých narodených v jeho dome, i ním za peniaze kúpených sluhov, všetkých mužov zo svojej domácnosti a obrezal im predkožku hneď v deň, keď s ním Boh hovoril. Abrahám bol deväťdesiatročný, keď si dal obrezať predkožku. A jeho syn Izmael bol trinásťročný, keď si dal obrezať predkožku. V ten istý deň sa dali obrezať Abrahám i jeho syn Izmael; a s ním sa dali obrezať aj všetci mužovia jeho domácnosti, v jeho dome narodení i od cudzozemcov kúpení za peniaze. Hospodin sa zjavil Abrahámovi pri dubine Mamrého, keď za horúceho dňa sedel pri vchode do stanu. Tu pozdvihol oči, obzrel sa a videl troch mužov stáť pred sebou. Len čo ich zazrel, bežal im v ústrety od stanového vchodu, poklonil sa k zemi a povedal: Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, neobíď svojho sluhu. Dám doniesť trochu vody, aby ste si umyli nohy; a odpočiňte si pod stromom. Ja však prinesiem kus chleba, aby ste sa občerstvili a potom pôjdete ďalej - veď práve preto ste odbočili k svojmu služobníkovi. Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Chytro vezmi tri miery jemnej múky, zamies a narob posúchy. Potom Abrahám bežal k dobytku a vybral pekné mladé, dobré teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. Potom vzal smotanu a mlieko i teľa, ktoré pripravil, a predložil im to. Kým jedli, stál pri nich pod stromom. Opýtali sa ho: Kde je tvoja žena Sára? On odpovedal: Tamhľa v stane. Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. Abrahám a Sára boli starí, v rokoch, a Sára bola už po prechode. I zasmiala sa Sára v sebe a pomyslela si: Keď som už uvädla, môžem mať ešte rozkoš? Aj môj pán je starý. Vtedy riekol Hospodin Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či naozaj budem rodiť, keď som ostarela? Či je Hospodinovi niečo nemožné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna. Ale Sára zaprela slovami: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. On však riekol: Nie! Veru si sa smiala! Nato sa mužovia odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi a vyprevadil ich. Tu si pomyslel Hospodin: Či zatajiť pred Abrahámom, čo urobím? Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme. Lebo jeho som si vyhliadol, aby prikazoval svojim synom a svojmu domu zachovať po jeho smrti cestu Hospodinovu, konať spravodlivosť a právo, aby tak Hospodin splnil Abrahámovi, čo mu zasľúbil. Tu riekol Hospodin: Pretože je veľká ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je veľmi ťažký, zostúpim a uvidím, či všetci konali tak, ako znie ponosa, ktorá došla ku mne. Ak nie, dozviem sa. Nato sa mužovia pobrali odtiaľ a i šli do Sodomy; Abrahám však stál ešte pred Hospodinom. I pristúpil Abrahám a povedal: Či zahubíš s bezbožným aj spravodlivého? Možno bude v meste päťdesiat spravodlivých; či ich zahubíš a neodpustíš miestu pre päťdesiat spravodlivých, ktorí sú v ňom? Vystríhaj sa konať tak, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivých. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Vystríhaj sa toho! Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo? I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému tomu miestu. Abrahám odpovedal: Hľa, odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom, i keď som len prach a popol. Možno bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat; či pre tých piatich zahubíš celé mesto? I riekol: Nezahubím, ak tam nájdem štyridsaťpäť. On mu však hovoril ďalej: Možno sa ich tam nájde štyridsať. I riekol: Kvôli štyridsiatim to neurobím. A povedal: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte hovoriť: Možno sa ich tam nájde tridsať. On však na to riekol: Neurobím to, ak tam nájdem tridsiatich. Potom povedal: Hľa odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom. Možno sa ich tam nájde dvadsať. I riekol: Ani kvôli dvadsiatim nezahubím. A hovoril ďalej: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte raz hovoriť: Možno sa ich tam nájde desať. A On riekol: Ani kvôli desiatim nezahubím. Keď s Abrahámom dohovoril, Hospodin odišiel a Abrahám sa vrátil na miesto svojho pobytu. Keď dvaja anjeli prišli večer do Sodomy, Lót sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lót uzrel, vstal a šiel im v ústrety; poklonil sa tvárou k zemi a povedal: Prosím vás, páni moji, uchýľte sa do domu svojho služobníka a prenocujte tam; umyte si nohy a včas ráno pôjdete svojou cestou. Oni však riekli: Nie, prenocujeme vonku. Keď však na nich naliehal, uchýlili sa k nemu, vošli do jeho domu a on im vystrojil hostinu; napiekol nekvasených chlebov a najedli sa. Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. Zavolali na Lóta a povedali: Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme ich poznali. Nato vyšiel k nim Lót do brány, dvere za sebou zavrel a povedal: Bratia moji, nože nerobte nič zlého. Ajhľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznali muža, vyvediem vám ich a urobte s nimi, ako sa vám páči; len týmto mužom nerobte nič, lebo vošli do tône môjho prístrešia. Tí však zvolali: Ber sa preč! a dodali: Sám prišiel sem bývať ako cudzinec, a chcel by súdiť. Teraz tebe spravíme horšie ako im. A veľmi dorážali na muža Lóta a tisli sa bližšie, aby vylámali dvere. Vtedy mužovia načiahli ruky, vtiahli Lóta k sebe do domu a zavreli dvere, ale mužov, ktorí boli pri vchode do domu, malých i veľkých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť vchod. Potom mužovia povedali: Koho tu ešte máš: zaťa, synov, dcéry? Kohokoľvek máš v meste, vyveď ho z tohto miesta, lebo zničíme toto miesto, pretože je naň priveľká ponosa pred Hospodinom a Hospodin nás poslal zničiť ho. Vtedy Lót vyšiel, hovoril so svojimi zaťmi, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohto miesta, lebo Hospodin zničí mesto. Ale jeho zaťom sa zdalo, že žartuje. Keď vyšla ranná zora, anjeli naliehali na Lóta a vraveli: Vstaň, vezmi ženu a obe dcéry, ktoré sú tu, aby si nezahynul pre vinu mesta. Ale on váhal; vtedy mužovia chytili za ruku jeho i jeho ženu a obe jeho dcéry, lebo Hospodin ho chcel ušetriť. Vyviedli ho a nechali za mestom. Keď ich viedli, anjel riekol: Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v Okolí jordánskom, uteč na pohorie, aby si nezahynul. Ale Lót im odpovedal: Ach nie, Pane! Ajhľa, tvoj služobník našiel priazeň v tvojich očiach, a veľká je tvoja milosť, ktorú si mi preukázal, keď si ma zachoval nažive. Ale na pohorie nevládzem ujsť. Mohla by ma dostihnúť pohroma. A ja by som zomrel. Tu hľa, je blízke mesto, tam by som mohol ujsť; je malé. Tam sa chcem zachrániť. Vskutku je malé; tak by som ostal nažive. Vtedy mu riekol: Hľa, i v tejto veci beriem ohľad na teba a nezničím mesto, o ktorom si hovoril. Rýchlo tam uteč, lebo kým tam nedôjdeš, nemôžem nič urobiť. Preto sa to mesto menuje Cóar. Slnko práve vyšlo nad zemou, keď Lót došiel do Cóaru. Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba a zničil tie mestá, celé Okolie, aj všetkých obyvateľov miest, aj poľné rastlinstvo. Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. Abrahám vyšiel včasráno na miesto, kde stál pred Hospodinom, a keď pozrel dolu na Sodomu a Gomoru i na celý kraj Okolia, videl, že zo zeme vystupuje dym ako z huty. Keď Boh ničil mestá Okolia, rozpomenul sa Boh na Abraháma a vyviedol Lóta z pohromy, keď vyvrátil mestá, v ktorých Lót býval. Potom vyšiel Lót z Cóaru a usadil sa aj so svojimi dvoma dcérami v horskom kraji, lebo sa bál bývať v Cóare. Býval s oboma dcérami v jaskyni. Raz povedala staršia mladšej: Náš otec je starý a v krajine nieto muža, ktorý by vošiel k nám, ako je to zvykom na celom svete. Poď, dajme sa otcovi napiť vína a ľahnime si k nemu; tak po našom otcovi zachováme potomstvo. V tú noc sa dali otcovi napiť vína. Potom vošla staršia a ľahla si k otcovi; on však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. Na druhý deň povedala staršia mladšej: Hľa, minulej noci som ležala so svojím otcom. Dajme sa mu aj tejto noci napiť vína; potom vojdi, ľahni si k nemu, a tak zachováme potomstvo po našom otcovi. Dali sa teda napiť otcovi vína aj tej noci, potom mladšia vstala a ľahla si k nemu; on však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. Tak obe Lótove dcéry počali od svojho otca. Staršia porodila syna a dala mu meno Móáb, on je praotcom Moábcov až podnes. A mladšia tiež porodila syna a dala mu meno Ben Ammí. On je praotcom Ammóncov až podnes. Odtiaľ sa Abrahám pobral do krajiny Negebu, ostal bývať medzi Kádešom a Šúrom a pobudol v Geráre. Vtedy Abrahám hovoril o svojej žene Sáre: To je moja sestra. Nato gerársky kráľ Abímelech Sáru uniesol. Ale Boh prišiel vo sne k Abímelechovi a riekol mu: Zaiste zomrieš pre ženu, ktorú si uniesol, lebo je vydatá. Abímelech sa však k nej ešte nepriblížil; preto povedal: Ó, Pane, či zabíjaš aj nevinných ľudí? Či mi on sám nepovedal: To je moja sestra!? Ba i ona povedala: To je môj brat. Urobil som to s čistým srdcom a s nevinnými rukami. A Boh mu riekol vo sne: I ja viem, že si to urobil s čistým srdcom. Ja sám som ti zabránil hrešiť proti mne. Preto som nedopustil, aby si sa jej dotkol. Teraz však vráť ženu mužovi, lebo je to prorok; on sa bude modliť za teba, aby si ostal nažive; ale ak ju nevrátiš, ber na vedomie, že určite zomrieš aj so všetkým, čo máš. Abímelech včasráno zavolal všetkých svojich sluhov a vyrozprával im otvorene všetko, čo sa stalo; tí mužovia sa veľmi naľakali. Potom zavolal Abímelech Abraháma a povedal mu: Čo si nám to vykonal? Čím som sa prehrešil proti tebe, že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech? Urobil si mi, čo sa nemá robiť. Abímelech sa opýtal Abraháma: Na čo si myslel, keď si tak robil? Abrahám odpovedal: Myslel som si: Na tomto mieste vôbec niet bázne pred Bohom, a tak ma zabijú pre moju ženu. A vskutku, ona je aj mojou sestrou; je dcérou môjho otca, len nie dcérou matky; a tak sa mi mohla stať ženou. Keď ma Boh vyviedol z otcovského domu, povedal som jej: Túto láskavosť mi musíš preukázať: Všade, kde prídeme, hovor o mne: To je môj brat. Vtedy vzal Abímelech ovce i dobytok, sluhov i slúžky, dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj jeho ženu Sáru. Potom Abímelech povedal: Hľa, moja krajina ti je otvorená, bývaj, kde sa ti zapáči. Sáre však povedal: Tu, hľa, tisíc strieborných dávam tvojmu bratovi, to ti bude na ospravedlnenie v očiach všetkých, ktorí sú s tebou; v každom ohľade budeš očistená. Potom sa Abrahám modlil k Bohu; Boh uzdravil Abímelecha, jeho ženu i jeho slúžky, takže mohli rodiť. Hospodin totiž pre Abrahámovu ženu Sáru zavrel v dome Abímelechovom každý materský život. Hospodin navštívil Sáru, ako sľúbil, a splnil, čo bol Sáre zasľúbil. Sára počala a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna v určenom čase, o ktorom mu Boh hovoril. Abrahám dal svojmu synovi, ktorý sa mu narodil, a ktorého mu porodila Sára, meno Izák. Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh prikázal. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. Vtedy Sára povedala: Boh ma urobil predmetom smiechu; každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať. A dodala: Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna. Chlapec rástol a odlúčila ho od pŕs. V ten deň, keď bol Izák odlúčený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. Keď Sára videla, že sa syn Egypťanky Hagary, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva z jej syna Izáka, povedala Abrahámovi: Zažeň túto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dediť s mojím synom Izákom. Abraháma však táto reč o jeho synovi veľmi zamrzela. Boh riekol Abrahámovi: Nebuď namrzený pre chlapca a pre svoju dievku! Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povie, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. Ale aj zo syna dievky učiním národ, lebo je tvojím potomkom. Nato Abrahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlapca na chrbát a poslal ju preč. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. Keď sa jej minula voda z mecha, pohodila dieťa pod jeden z kríkov, odišla a sadla si opodiaľ naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemôžem sa dívať na smrť dieťaťa. Sadla si naproti nemu a dieťa začalo nahlas plakať. Boh však začul chlapcov hlas; anjel Boží zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlapcov hlas tam, kde bol. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevnou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ. Tu jej Boh otvoril oči a ona zazrela prameň vody. Vstala, naplnila mech vodou a napojila chlapca. A Boh bol s chlapcom; ten rástol, býval na púšti a stal sa z neho lukostrelec. Býval na púšti Párán a matka mu vybrala ženu z Egypta. V tom čase povedal Abímelech a jeho vojvodca Píchól Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš. Tak mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš ani mňa, ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja preukazoval priazeň tebe, tak ju preukazuj aj ty mne i krajine, v ktorej sa zdržuješ ako cudzinec. Abrahám odpovedal: Prisahám. Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili. Nato Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil; ani ty si mi o tom nedal vedieť, ani som o tom dodnes nepočul. Vtedy Abrahám vzal ovce aj dobytok a dal ich Abímelechovi; tak títo dvaja uzavreli zmluvu. Abrahám však postavil nabok sedem jahniat zo stáda. Abímelech sa opýtal Abraháma: Čo s tými siedmimi jahňatami, ktoré si postavil nabok? A ten odpovedal: Prijmi odo mňa týchto sedem jahniat, aby mi to bolo na svedectvo, že som vykopal túto studňu. Preto dostalo to miesto meno Beér-Šeba, lebo tam obaja prisahali. Tak uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom vstal Abímelech a jeho vojvodca Píchól a vrátili sa do krajiny Filištíncov. Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, večného Boha. Abrahám býval dlhý čas ako cudzinec v krajine Filištíncov. Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma. I riekol mu: Abrahám! Odpovedal: Tu som. Vtedy On riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem. Nato Abrahám včasráno osedlal osla a vzal so sebou svojich dvoch sluhov aj syna Izáka. Keď na štiepal drevo na spaľovanú obeť, vstal a šiel na miesto, o ktorom mu Hospodin povedal. Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. Vtedy Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu i s oslom, zatiaľ ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám. Potom Abrahám vzal drevo na spaľovanú obeť, naložil ho na syna Izáka, sám však vzal do ruky oheň a meč, a tak šli vedno obaja. Tu oslovil Izák otca Abraháma: Otče môj! Ten povedal: Čo chceš, syn môj! A on odvetil: Hľa, tu je oheň i drevo, kde je však baránok na spaľovanú obeť? Nato povedal Abrahám: Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli vedno obaja. Keď však došli na miesto, o ktorom mu povedal Hospodin, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár navrch dreva. Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna, zavolal na neho z neba anjel Hospodinov: Abrahám, Abrahám! A ten odpovedal: Tu som. Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna. Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. Vtedy Abrahám pomenoval to miesto: Hospodin si vyhliadne, ako sa podnes hovorí: Na vrchu si Hospodin vyhliadne. Potom anjel Hospodinov zavolal z neba na Abraháma druhý raz a riekol: Prisahám na seba - znie výrok Hospodinov: Pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, veľmi ťa požehnám, a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas. Nato sa Abrahám vrátil ku svojim sluhom. Potom vstali a spolu šli do Beér-Šeby; a Abrahám býval v Beér-Šebe. Po týchto udalostiach oznámili Abrahámovi: Aj Milká porodila synov tvojmu bratovi Náchórovi: prvorodeného Úca a jeho brata Búza a Kemúéla, otca Arámovho; i Keseda, Chazóa, Pildáša, Jidláfa a Betúéla. Betúél splodil Rebeku. Týchto ôsmich porodila Milká Abrahámovmu bratovi Náchórovi. A jeho vedľajšia žena menom Reúmá porodila Tebacha, Gachama, Tachaša a Maachu. Keď sa Sára dožila stodvadsaťsedem rokov - toľko rokov Sára žila - zomrela v Kirjat-Arbe, to znamená Chebrón v Kanaáne; i šiel Abrahám, aby trúchlil za Sárou a oplakával ju. Potom vstal Abrahám od svojej mŕtvej a takto sa prihovoril Chetejcom: Som cudzincom a prišelcom u vás; dajte mi u vás miesto na dedičnú hrobku, aby som mohol vyniesť a pochovať svoju mŕtvu. Nato Chetejci odpovedali Abrahámovi: Čuj nás, pane: ty si medzi nami Božím kniežaťom; pochovaj si teda mŕtvu v najlepšom z našich hrobov. Nikto spomedzi nás ti neodoprie svoj hrob, aby si v ňom pochoval svoju mŕtvu. Nato Abrahám vstal, poklonil sa ľudu krajiny, Chetejcom, a hovoril im: Ak je vašou vôľou, aby som vyniesol a pochoval svoju mŕtvu, počujte ma a zakročte u Efróna, syna Cócharovho, aby mi dal jaskyňu Machpéla, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju dá za plnú cenu na dedičnú hrobku medzi vami. Efrón sedel práve medzi Chetejcami. Chetejec Efrón takto odpovedal Abrahámovi verejne pred Chetejcami i pred všetkými, ktorí vchádzali bránou do jeho mesta: Nie, pane! Počuj ma; dávam ti pole a dávam ti i jaskyňu, ktorá je na ňom. Pred očami svojich krajanov ti ju dávam; pochovaj svoju mŕtvu. Abrahám sa poklonil pred obyvateľmi krajiny a hovoril Efrónovi verejne pred obyvateľmi krajiny: Len ma poslúchni! Za pole ti zaplatím plnú cenu; prijmi ju odo mňa: a potom tam pochovám svoju mŕtvu. Nato Efrón odpovedal Abrahámovi: Pane, počuj ma! Poľa je za štyristo šekelov striebra, čo je to pre mňa a pre teba? Len tam pochovaj svoju mŕtvu. Abrahám poslúchol Efróna; odvážil mu toľko striebra, koľko on verejne pred Chetejcami spomenul, štyristo šekelov striebra bežnej kupeckej váhy. Tak Efrónovo pole v Machpéle, ktoré je naproti Mamré, pole aj jaskyňa na ňom, i so všetkými stromami na poli a na všetkých okolitých medziach, prešli do Abrahámovho vlastníctva pred zrakom Chetejcov i pred všetkými, ktorí vchádzali bránou do jeho mesta. Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru do jaskyne na poli Machpéla, naproti Mamré, čo znamená Chebrón v Kanaáne. A pole i s jaskyňou na ňom prešlo z Chetejcov na Abraháma ako dedičná hrobka. Abrahám bol už starý a zošlý vekom; Hospodin ho vo všetkom požehnával. Tu povedal Abrahám najstaršiemu sluhovi svojho domu, správcovi celého svojho majetku: Polož si, prosím, ruku pod moje bedrá! Zaviažem ťa prísahou na Hospodina, Boha nebies a zeme, že môjmu synovi nevyberieš ženu z dcér Kanaáncov, medzi ktorými bývam, ale pôjdeš do mojej vlasti a k môjmu príbuzenstvu a vyberieš ženu pre môjho syna Izáka. Sluha mu odpovedal: Keby však tá žena nebola ochotná ísť so mnou do tejto krajiny, či mám potom odviesť tvojho syna späť do krajiny, z ktorej si sa vysťahoval? A Abrahám mu odpovedal: Chráň sa odviesť mi syna tam späť. Hospodin, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z môjho otcovského domu, z mojej vlasti, a ktorý hovoril so mnou a takto mi prisahal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu! On sám pošle pred tebou anjela, aby si vybral odtiaľ ženu pre môjho syna. Ak by však žena nebola ochotná ísť s tebou, budeš zbavený tejto prísahy, mne danej. Len mi syna neodveď tam späť. Vtedy sluha položil ruku pod bedrá svojmu pánovi Abrahámovi a odprisahal mu to. Potom sluha vzal spomedzi tiav svojho pána desať a odišiel, majúc v rukách rozličné cennosti svojho pána. Vybral sa a šiel do mezopotámskej Sýrie, do Náchórovho mesta. Podvečer, o tom čase, keď ženy vychádzali naberať vodu, nechal svoje ťavy oddychovať vonku pred mestom pri studni. A povedal: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž milosť môjmu pánovi Abrahámovi. Ajhľa, stojím pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú naberať vodu Ak deva, ktorej poviem: Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil, povie: Napi sa, ba aj ťavy ti napojím, nech ona bude tou, ktorú si určil svojmu služobníkovi Izákovi; podľa toho poznám, že si preukázal milosť môjmu pánovi. Ešte ani nedohovoril, a hľa, s džbánom na pleci prichádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betúélovi, synovi Milky, ženy Abrahámovho brata Náchóra. Deva bola veľmi krásna na pohľad, bola pannou a muž ju ešte nepoznal; zostúpila k prameňu, naplnila džbán a vyšla hore. Tu jej sluha pobehol v ústrety a povedal: Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána. Ona odvetila: Napi sa, pane; chytro si spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť. Keď sa mu dala napiť, povedala: Aj tvojim ťavám naberiem, nech sa dobre napijú. Chytro vyliala džbán do žľabu a bežala k studni znovu nabrať; tak nabrala všetkým jeho ťavám. Muž ju mlčky pozoroval, aby zistil, či Hospodin úspechom korunoval jeho cestu, alebo nie. Keď sa ťavy dobre napili, muž vybral zlatý krúžok do nosa vo váhe pol šekela, i dva náramky na jej ruky vo váhe desať šekelov zlata a opýtal sa: Povedz mi, čia si ty dcéra? Budeme mať v dome tvojho otca miesto prenocovať? Ona mu odpovedala: Som dcéra Betúéla, syna Milky, ktorého porodila Náchórovi. Ďalej mu povedala: Slamy i krmu máme hojnosť, aj miesta na nocľah. Tu muž padol na kolená, poklonil sa pred Hospodinom a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh môjho pána, Abraháma, ktorý môjmu pánovi neodňal svoju milosť a vernosť. Naozaj som na ceste, ktorou ma Hospodin priviedol do domu príbuzných môjho pána. Potom deva bežala vyrozprávať domácim svojej matky všetko, čo sa stalo. Rebeka mala brata, menom Lábán, a Lábán vybehol ku mužovi pri prameni. Keď videl krúžok a náramky sestre na rukách, a keď počul slová svojej sestry Rebeky: Tak mi hovoril ten muž, - prišiel k mužovi, ktorý ešte vždy stál pri ťavách nad prameňom, a povedal mu: Vojdi, požehnaný Hospodinov, prečo stojíš vonku? Veď som pripravil dom i miesto pre ťavy. Vtedy muž vošiel do domu; Lábán odsedlal ťavy a dal im slamu a krm, jemu i mužom, ktorí boli s ním, dal vodu na umytie nôh. Keď mu dali jesť, povedal: Nebudem jesť, kým nepoviem svoje poslanie. A oni povedali: Hovor! Potom rozprával: Som sluha Abrahámov. Hospodin veľmi požehnal môjho pána, tak že sa vzmohol; dal mu ovce i dobytok, striebro, zlato, sluhov i služobnice, ťavy i oslov. Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi v jeho starobe syna a on mu dal všetko, čo mal. Ale mňa môj pán zaviazal prísahou takto: Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaáncov, v krajine ktorých bývam, ale choď do môjho otcovského domu, k mojej rodine, a vyber ženu pre môjho syna. Keď som môjmu pánovi povedal: Možno tá žena nebude chcieť ísť so mnou, on mi odvetil: Hospodin, pod dohľadom ktorého žijem, pošle s tebou svojho anjela a urobí ti cestu šťastnou, aby si mohol pre môjho syna vybrať ženu z mojej rodiny a z môjho otcovského domu. Budeš však od mne danej prísahy oslobodený, ak prídeš k mojej rodine a nedajú ti ju; tak budeš oslobodený od prísahy mne danej. Keď som dnes prišiel k prameňu, povedal som: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, ak mi chceš cestu, ktorú konám, urobiť šťastnou, ajhľa, stojím pri prameni vody, nech deva, ktorá vyjde naberať vodu a ktorej poviem: Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána, - mi povie: Napi sa a naberiem aj tvojim ťavám; nech ona bude tou ženou, ktorú Hospodin určil synovi môjho pána. A ešte som ani nedohovoril, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka a zostúpila k prameňu. Keď nabrala, povedal som jej: Daj sa mi napiť! Nato rýchlo spustila džbán z pleca a povedala: Napi sa, ba aj ťavy ti napojím. Napil som sa a ona napojila aj ťavy. Vtedy som sa jej takto opýtal: Čia si ty dcéra? A ona odpovedala: Som dcéra Náchórovho syna Betúéla, ktorého mu porodila Milká. Nato som jej dal zlatý krúžok do nosa a náramky na ruky. Padol som na kolená, sklonil som sa pred Hospodinom a dobrorečil som Bohu Abraháma, môjho pána, Hospodinovi, ktorý ma viedol po správnej ceste, aby som dcéru príbuzného môjho pána vzal pre jeho syna. A teraz, ak chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť, povedzte mi to; ak však nie, povedzte mi to tiež, a ja sa obrátim napravo alebo naľavo. Vtedy Lábán a Betúél odpovedali: Táto vec vyšla od Hospodina, nemôžeme ti na to odpovedať ani po zlom ani po dobrom. Tu hľa, pred tebou je Rebeka, vezmi ju a choď. Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Hospodin. Keď Abrahámov sluha počul ich slová, poklonil sa Hospodinovi až po zem. Potom sluha vyňal strieborné a zlaté šperky i šaty a dal ich Rebeke; aj jej bratovi a jej matke daroval cennosti. Potom sa najedli a napili, on i mužovia ktorí boli s ním, a prenocovali tam. Keď ráno vstali, povedal: Prepusťte ma k môjmu pánovi! Ale jej brat a matka povedali: Nech dievča zostane ešte asi desať dní s nami, potom môže ísť. Ale on im odpovedal: Nezdržujte ma, lebo Hospodin korunoval moju cestu úspechom; prepusťte ma, nech idem k svojmu pánovi. Nato odvetili: Zavoláme dievča a opýtame sa ho. Zavolali Rebeku a opýtali sa jej: Pôjdeš s týmto mužom? A ona odpovedala: Pôjdem. Vtedy prepustili svoju sestru Rebeku i jej varovkyňu, aj Abrahámovho sluhu a jeho mužov. Požehnali Rebeku a povedali jej: Sestra naša, staň sa matkou tisícom mnohých tisícov a tvoje potomstvo nech zaujme brány svojich neprajníkov. Vybrala sa teda Rebeka i jej dievčatá, vysadli na ťavy a šli za tým mužom. Tak vzal sluha Rebeku a odišiel. Izák práve prichádzal od studne Lachaj Róí; býval totiž v krajine Negeb. Keď sa chýlilo k večeru, Izák vyšiel na pole rozjímať; vtom pozdvihol oči a zazrel prichádzať ťavy. Aj Rebeka pozdvihla oči a zazrela Izáka, zosadla z ťavy a opýtala sa sluhu: Kto je tamten muž, ktorý kráča poľom nám v ústrety? A sluha odpovedal: To je môj pán! Vtedy vzala závoj a zahalila sa. Potom sluha vyrozprával Izákovi všetko, čo vykonal. Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a zamiloval si ju. Tak Izák našiel útechu po smrti svojej matky. Abrahám si vzal druhú ženu, menom Ketúra. Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. Jokšán splodil Šebu a Dedána; synovia Dedánovi boli Aššúrovia, Letúšovia a Leumovia. Synovia Midjánovi sú Éfa, Éfer, Chánóch, Abída a Eldáá. Títo všetci sú potomkami Ketúry. Abrahám dal Izákovi všetko, čo mal, ale synom vedľajších žien, ktoré mal Abrahám, dal dary a poslal ich ešte za svojho života preč od svojho syna Izáka na východ, do východnej krajiny. Počet rokov Abrahámovho života bol 175; potom skonal. Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu. Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali do jaskyne Machpéla na poli Efróna, syna Chetejca Cóchara, ktoré je naproti Mamré, na poli, ktoré Abrahám kúpil od Chetejcov. Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru. Po smrti Abrahámovej Boh požehnával jeho syna Izáka; a Izák býval pri studni Lachaj Róí. Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izmaela, ktorého porodila Abrahámovi Sárina slúžka, Egypťanka Hagar. Toto sú mená Izmaelových synov podľa ich mien a rodov: Nebájot, prvorodený syn Izmaelov. Kédár, Adbeél, Mibsám, Mišmá, Dúmá, Massa, Chadad, Témá, Jetúr, Náfíš a Kédma. Toto sú synovia Izmaelovi a to sú ich mená podľa dedín a táborísk: dvanásť kmeňových kniežat. Izmaelov život bol dlhý 137 rokov; potom skonal. Izmael zomrel a pripojený bol k svojmu príbuzenstvu. Izmaelci bývali od Chavíly až po Šúr, východne od Egypta, smerom k Asýrii. Usadili sa východne od všetkých svojich bratov. Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahám splodil Izáka. Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejca Betúéla z Paddan Aramu, sestru Aramejca Lábána. Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. Keď sa však synovia zrážali v jej živote, povedala: Ak je tomu tak, načo som v tomto stave? A šla sa pýtať Hospodina. A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu. Keď sa jej naplnil čas, aby porodila, hľa, dvojčatá boli v jej živote. Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a celý bol ako kožuch chlpatý, i pomenovali ho Ézavom. Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili. Keď chlapci vyrástli, Ézav sa stal zdatným lovcom a žil na poli, Jákob však bol pokojamilovným mužom a býval v stanoch. Izák si obľúbil Ézava, lebo rád jedával divinu, Rebeka si však obľúbila Jákoba. Keď raz Jákob uvaril jedlo a Ézav prišiel domov z poľa unavený, povedal Ézav Jákobovi: Daj sa mi najesť z toho červeného jedla, lebo som unavený. Preto sa volá Edóm. Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo? A Jákob povedal: Hneď mi to odprisahaj! A on mu odprisahal; tak predal svoje prvorodenstvo Jákobovi. Potom dal Jákob Ézavovi chleba a misu šošovice; ten sa najedol a napil. Potom vstal a odišiel. Tak pohrdol Ézav prvorodenstvom. V krajine však nastal hlad - iný než prvý hlad, ktorý bol za čias Abrahámových - preto Izák odišiel do Geráru k filištínskemu kráľovi Abímelechovi. Zjavil sa mu Hospodin a riekol: Nechoď do Egypta, ostaň v krajine, o ktorej ti poviem. Pobudni v tejto krajine ako cudzinec; budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny; tak splním prísahu, ktorú som dal tvojmu otcovi Abrahámovi. Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme, pretože Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia, moje príkazy, moje ustanovenia a zákony. A Izák zostal v Geráre. Keď sa mužovia tohto mesta pýtali na jeho ženu, povedal: Je to moja sestra. Bál sa povedať: Je to moja žena; myslel si: Aby ma mužovia toho miesta nezabili pre Rebeku, keďže je krásna na pohľad. Keď tam bol už dlhší čas, filištínsky kráľ Abímelech pozrel von oblokom a videl, ako sa Izák láskal so svojou ženou Rebekou. Vtedy si Abímelech zavolal Izáka a povedal mu: Tak hľa, predsa je to tvoja žena! Ako si mohol povedať, že je to tvoja sestra? Izák mu odpovedal: Pretože som si pomyslel: Aby som pre ňu nezomrel. Abímelech však povedal: Čo si nám to vykonal? Málo chýbalo, že niekto z ľudu nespal s tvojou ženou, a tak by si bol uvalil vinu na nás. Vtedy Abímelech vydal celému ľudu tento rozkaz: Ktokoľvek by sa dotkol tohto muža alebo jeho ženy, určite prepadne smrti. Potom Izák v tej krajine sial; v tom roku žal stonásobne, lebo mu požehnal Hospodin. Tak sa tento muž vzmohol a vzmáhal sa vždy viac a viac, až kým veľmi nezbohatol. Mal stáda oviec a dobytka i mnoho služobníctva, takže mu Filištínci závideli. Všetky studne, čo vykopali sluhovia jeho otca za čias jeho otca Abraháma, Filištínci zasypali a zahádzali zeminou. Vtedy Abímelech povedal Izákovi: Odíď od nás, lebo si omnoho mocnejší ako my. Nato Izák odišiel odtiaľ, usadil sa v gerárskom údolí a ostal tam bývať. Izák znovu vykopal studne, čo vykopali za čias jeho otca Abraháma, ktoré však Filištínci po smrti Abrahámovej zasypali, a pomenoval ich tak, ako ich pomenoval jeho otec. Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí, našli tam žriedlo čerstvej vody. Ale gerárski pastieri sa hádali s Izákovými pastiermi a hovorili: Voda je naša. Preto pomenovali tú studňu Ések, lebo sa s ním hádali. Potom vykopali druhú, ale aj o tú sa hádali, a pomenovali ju Sitná. Keď sa Izák odtiaľ pohol, vykopal ďalšiu studňu; o tú sa už nevadili. Vtedy ju pomenoval Rechóbót a povedal: Teraz nám dal Hospodin voľný priestor, aby sme sa rozmnožili v krajine. Odtiaľ odišiel do Beér-Šeby. Tej noci sa mu zjavil Hospodin a riekol: Ja som Boh tvojho otca Abraháma; neboj sa, lebo ja som s tebou. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo kvôli svojmu sluhovi Abrahámovi. Postavil tam oltár a vzýval meno Hospodinovo; tam si rozložil stan. Izákovi sluhovia tam vykopali studňu. Tu k nemu prišiel Abímelech z Geráru so svojím priateľom Achuzatom a so svojím vojvodcom Píchólom. Vtedy im Izák povedal: Prečo prichádzate ku mne, keď ma nenávidíte a poslali ste ma preč od seba? Oni odpovedali: Jasne sme videli, že Hospodin je s tebou, tak sme si povedali: Nech je medzi nami záväzná prísaha: chceme uzavrieť s tebou zmluvu, že nám neurobíš nič zlého, ako sme ani my tebe neublížili, len dobré sme ti preukazovali a prepustili sme ťa v pokoji. Ty si teraz požehnaný Hospodinov. Vtedy im pripravil hostinu a oni sa najedli a napili. Zavčas rána vstali a prisahali si navzájom. Keď ich Izák prepustil, odišli od neho v pokoji. V ten istý deň prišli Izákovi sluhovia a o studni, ktorú vykopali, mu oznámili: Našli sme vodu. On ju pomenoval Šebuá; preto sa to mesto volá Beér-Šeba až do dnešného dňa. Keď mal Ézav štyridsať rokov, vzal si za ženu Juditu, dcéru Chetejca Beériho, a Basematu, dcéru Chetejca Élóna. Tieto strpčovali život Izákovi a Rebeke. Keď Izák zostarel a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si staršieho syna Ézava a povedal mu: Syn môj! Ten mu odvetil: Tu som. Vtedy mu povedal: Ajhľa, som starý a neviem, v ktorý deň umriem. Vezmi teraz svoje náčinie - tulec i luk - a vyjdi na pole, ulov mi zver a priprav mi pochúťku, akú mám rád. Dones mi ju, nech sa najem; a požehnám ťa prv, ako umriem. Rebeka však načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Ézav medzitým odišiel na pole, aby ulovil zver a priniesol ju. Rebeka povedala synovi Jákobovi: Hľa, počula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ézavovi: Prines mi divinu a priprav mi pochúťku; keď sa najem, po žehnám ťa pred Hospodinom skôr, ako umriem. Teraz však, syn môj, poslúchni ma v tom, čo ti prikážem. Choď ku stádu, vezmi odtiaľ dve pekné kozľatá a ja z nich pripravím tvojmu otcovi pochúťku, akú má rád. Potom to zanesieš otcovi, aby si zajedol a požehnal ťa skôr, ako umrie. Jákob však povedal matke Rebeke: Pozri, môj brat Ézav je chlpatý človek, zatiaľ čo ja som hladký. Možno ma otec ohmatá a potom budem v jeho očiach ako taký, ktorý si robí z neho posmech; tak uvediem na seba kliatbu, a nie požehnanie. Ale matka odvetila: Nech padne kliatba na mňa, syn môj; len ma poslúchni, choď a dones mi ich! Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Jeho matka pripravila pochúťku, akú mal jeho otec rád. Potom Rebeka vzala najlepšie šaty svojho staršieho syna Ézava, ktoré mala doma pri sebe, a obliekla ich mladšiemu Jákobovi. Kože z kozliat mu natiahla na ruky a na hladkú časť jeho šije. Pochúťku a chlieb, čo pripravila, dala do ruky svojmu mladšiemu synovi Jákobovi. Keď vošiel k svojmu otcovi, povedal: Otče môj! On mu odpovedal: Tu som; kto si, syn môj? A Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený; vykonal som, ako si mi kázal. Zdvihni sa a sadni si, jedz z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať. A Izák povedal svojmu synovi: Ako si to tak rýchlo našiel, syn môj? On však odvetil: Pretože tvoj Boh, Hospodin, dal mi natrafiť na zver. Vtedy povedal Izák Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech ťa ohmatám, či si to ty, môj syn Ézav, a či nie. Jákob pristúpil k otcovi Izákovi. Keď ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jákobov, ale ruky sú Ézavove. A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Potom ho požehnal a povedal: Si to ty, syn môj Ézav? Ten odvetil: Áno, som. Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj víno a on sa napil. Potom mu otec Izák povedal: Pristúp, syn môj, a bozkaj ma. A on pristúpil a bozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: Hľa, vôňa syna môjho je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Daj ti Boh z nebeskej rosy, zo žírnych strání zeme, i hojnosť obilia a muštu. A nech ti slúžia národy a kmene sa ti klaňajú. Buď pánom svojim bratom, nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa preklína, no požehnaný, kto ťa požehnáva. Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva vyšiel Jákob od otca Izáka, vrátil sa jeho brat Ézav z lovu. Aj on pripravil pochúťku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Otče môj, vstaň a zajedz si z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať. Ale otec Izák mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som Ézav, tvoj prvorodený syn. Tu sa Izák náramne zľakol a povedal: A to bol kto, čo ulovil zver a priniesol mi? Ja som už jedol zo všetkého skôr, ako si prišiel; aj som ho požehnal a bude požehnaný! Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj. Ten však odpovedal: Tvoj brat prišiel podvodne a uchvátil ti požehnanie. Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie? Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj? A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal. Tu odpovedal otec Izák: Ajhľa, bez žírnych strání bude tvoje obydlie a bez nebeskej rosy zhora. Budeš sa živiť svojím mečom, slúžiť však budeš svojmu bratovi, No keď sa vzpružíš, odhodíš jeho jarmo zo svojej šije. Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Nastanú dni smútku za mojím otcom a vtedy zabijem svojho brata Jákoba. Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala mu: Hľa, tvoj brat Ézav ti strojí pomstu a chce ťa zabiť. Teraz ma syn môj, počúvaj: Pober sa a uteč k môjmu bratovi Lábánovi do Cháránu. Zostaň pri ňom nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, kým sa neodvráti hnev tvojho brata od teba a kým nezabudne, čo si mu vykonal. Potom si ťa dám odtiaľ doviesť. Prečo by som mala prísť o vás oboch v jeden deň? Raz povedala Rebeka Izákovi: Omrzel ma život pre Chetejky. Ak si aj Jákob vezme ženu, ako sú tieto z Chetejok, z dcér tejto krajiny, načo mi je potom život? Vtedy si Izák zavolal Jákoba, požehnal ho a prikázal mu: Neber si ženu spomedzi Kanaánok. Vyber sa, choď do Paddán-Aramu, do domu Betúéla, otca tvojej matky, a vezmi si odtiaľ ženu z dcér Lábána, brata tvojej matky. Nech ťa všemohúci Boh požehná, urobí ťa plodným a rozmnoží ťa, aby si sa stal spoločenstvom národov. Nech ti dá požehnanie Abrahámovo, tebe i tvojmu potomstvu, aby si zaujal krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec, a ktorú Boh dal Abrahámovi. Tak Izák vypravil Jákoba a ten odišiel do Paddán-Aramu k Lábánovi, synovi Aramejca Betúéla a bratovi Rebeky, matky Jákoba a Ézava. Ézav videl, že Izák požehnal Jákoba a poslal ho do Paddán-Aramu, aby si odtiaľ vzal ženu, a že pri požehnaní mu dal príkaz: Neber si ženu spomedzi Kanaánok, a že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddán-Aramu. Keď teda Ézav videl, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánky nepozdávali, odišiel Ézav k Izmaelovi a vzal si ku svojim ženám za ženu ešte Machalatu, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, sestru Nebájótovu. Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháránu. Došiel na posvätné miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov onoho posvätného miesta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mieste. Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom. Tvojho potomstva bude ako prachu zeme; rozmôžeš sa na západ a na východ, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme. Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti zasľúbil. Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel. Dostal strach a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána. Včasráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. To miesto pomenoval Bételom; predtým meno toho mesta bolo Lúz. Vtedy Jákob urobil takýto sľub: Ak Boh bude so mnou a bude ma chrániť na ceste, ktorú práve konám, ak mi dá chleba na jedenie a šaty na oblečenie, a ak sa šťastne vrátim do svojho otcovského domu, tak Hospodin bude mojím Bohom. Tento kameň, čo som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom, a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odvádzať desiatky. Potom sa Jákob vydal na cestu a odišiel do krajiny synov Východu. Zrazu zazrel studňu na poli, a hľa, pri nej ležali tri stáda oviec, lebo z tej studne napájali stáda; kameň na otvore studne bol však veľký. Keď tam zohnali všetky stáda, odvalili kameň sponad otvoru studne a napájali ovce; potom privalili kameň na jeho miesto, na otvor studne. Jákob sa im prihovoril: Bratia moji, odkiaľ ste? Oni mu odpovedali: Sme z Cháránu. Vtedy sa ich opýtal: Poznáte Náchórovho syna Lábána? A oni odpovedali: Poznáme. Potom sa ich opýtal: A má sa dobre? Oni odpovedali: Dobre. Hľa, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami. On im však povedal: Veď je ešte ďaleko do konca dňa, nie je čas zháňať stáda; napojte ovce a choďte ich pásť! Nato mu odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom sa kameň sponad otvoru studne odvalí a napojíme ovce. Keď sa s nimi ešte zhováral, prišla Ráchel s ovcami svojho otca; ona ich totiž pásavala. Keď Jákob uzrel Ráchel, dcéru matkinho brata Lábána, a ovce Lábána, brata svojej matky, pristúpil, odvalil kameň sponad otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Lábána. Jákob pobozkal Ráchel a nahlas zaplakal. Potom Jákob oznámil Ráchel, že je príbuzným jej otca a Rebekiným synom. Ona odbehla a oznámila to svojmu otcovi. Keď Lábán počul správu o Jákobovi, synovi svojej sestry, vybehol mu naproti, objal ho, pobozkal a voviedol do svojho domu. On vyrozprával Lábánovi všetko, čo sa stalo. Lábán mu povedal: Ty si naozaj moja kosť a moje telo! I pobudol u neho mesiac. Potom povedal Lábán Jákobovi: Budeš mi vari zadarmo slúžiť, pretože si môj príbuzný? Povedz mi, aká bude tvoja odmena! Lábán mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel. Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však bola peknej postavy i peknej tváre. Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: Za tvoju mladšiu dcéru budem slúžiť sedem rokov. A Lábán odpovedal: Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Zostaň u mňa. Tak Jákob slúžil za Ráchel sedem rokov, ale videlo sa mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval. Jákob povedal Lábánovi: Daj mi teraz moju ženu, aby som smel k nej vojsť, lebo môj čas už uplynul. Nato Lábán zhromaždil všetkých ľudí z toho miesta a vystrojil hostinu. Večer však vzal svoju dcéru Leu, voviedol ju k nemu a on vošiel k nej. Lábán dal svojej dcére Lei za slúžku svoju slúžku Zilpu. Ale ráno vyšlo najavo, že to bola Lea. Vtedy povedal Lábánovi: Čo si mi to urobil? Či som u teba neslúžil za Ráchel? Prečo si ma oklamal? Lábán mu však odpovedal: U nás sa to predsa nerobieva, aby sa mladšia vydávala skôr ako prvorodená. Dokonči svadobný týždeň s touto, a za službu, ktorú budeš konať u mňa ešte ďalších sedem rokov, dáme ti aj druhú. Jákob tak urobil a dokončil s ňou ten týždeň. Potom mu Lábán dal svoju dcéru Ráchel za ženu. A Lábán dal svoju slúžku Bilhu dcére Ráchel za slúžku. Jákob vošiel aj k Ráchel a miloval Ráchel väčšmi ako Leu; slúžil uňho ešte ďalších sedem rokov. Keď Hospodin videl, že Lea bola nenávidená, otvoril jej materský život, ale Ráchel ostala neplodná. Lea počala, porodila syna a pomenovala ho Rúbenom hovoriac: Hospodin videl moje utrpenie; teraz ma môj muž bude milovať. A zase počala a porodila syna; i povedala: Hospodin počul, že som v nenávisti, preto mi dal aj tohto; a pomenovala ho Šimeónom. Potom zase počala, porodila syna a povedala: Teraz sa už môj muž primkne ku mne, lebo som mu porodila troch synov; preto ho pomenovala Lévim. Potom zase počala a porodila syna; i povedala: Tentoraz budem zvelebovať Hospodina. Preto ho pomenovala Júdom. Potom prestala rodiť. Keď Ráchel videla, že Jákobovi nerodí, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: Daj mi deti; ak nie, zomriem. Tu Jákob vzbĺkol hnevom proti Ráchel a povedal: Či som ja namiesto Boha, ktorý ti odoprel plod života? Ona odpovedala: Tu, hľa, je moja slúžka Bilha, vojdi k nej; nech porodí na mojich kolenách, a tak sa aj ja dožijem z nej synov. Dala mu svoju slúžku Bilhu za ženu a Jákob vošiel k nej. Bilha počala a porodila Jákobovi syna. Ráchel povedala: Boh usúdil, vyslyšal môj hlas a dal mi syna. Preto ho pomenovala Dánom. Ráchelina slúžka Bilha znova počala a porodila Jákobovi druhého syna. Vtedy Ráchel povedala: Boží boj som so svojou sestrou bojovala a aj som zvíťazila. Tak ho pomenovala Naftálím. Keď však Lea videla, že prestala rodiť, vzala svoju slúžku Zilpu a dala ju Jákobovi za ženu. A Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi syna. Vtedy Lea povedala: Prišlo šťastie; a pomenovala ho Gádom. Potom Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi druhého syna. Tu Lea povedala: Som blažená, lebo ženy ma budú volať blaženou. Tak ho pomenovala Ašérom. Keď raz Rúben išiel na pole v čase žatvy pšenice, našiel na poli jabĺčka mandragory a priniesol ich svojej matke Lei. Vtedy Ráchel povedala Lei: Daj mi z mandragorových jabĺčok svojho syna. Ona jej však odpovedala: Máli sa ti, že si mi vzala muža, chceš mi vziať i mandragorové jabĺčka môjho syna? Nato Ráchel povedala: Nech si teda Jákob ľahne k tebe tejto noci za mandragorové jabĺčka tvojho syna. Keď večer Jákob prišiel z poľa, Lea mu vyšla naproti a riekla mu: Vojdi ku mne, lebo som si ťa najala za mandragorové jabĺčka môjho syna. Tak ležal s ňou tej noci. A Boh vyslyšal Leu: počala a porodila Jákobovi piateho syna. Vtedy Lea povedala: Boh mi dal odmenu za to, že som svojmu mužovi dala svoju slúžku. Tak ho pomenovala Jissáchárom. Lea znova počala a porodila Jákobovi šiesteho syna. Vtedy Lea povedala: Boh ma obdaril výborným darom. Teraz sa už môj muž znesie so mnou, lebo som mu porodila šesť synov. A pomenovala ho Zebulúnom. Potom porodila dcéru a pomenovala ju Dínou. Vtedy sa Boh rozpomenul na Ráchel. Boh ju vyslyšal a otvoril jej život. Ona počala, porodila syna a povedala: Boh odňal moju potupu. A pomenovala ho Jozefom hovoriac: Kiežby mi tak Hospodin pridal i druhého syna. Keď Ráchel porodila Jozefa, povedal Jákob Lábánovi: Prepusť ma, rád by som odišiel domov do svojej krajiny. Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, i moje deti, aby som mohol ísť; veď ty vieš, ako som ti slúžil. Lábán mu však povedal: Kiežby som tak našiel priazeň v tvojich očiach! Veštbou som sa dopátral, že Hospodin ma požehnáva pre teba. Urči si odmenu a dám ti ju. On však odvetil: Ty vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvojho stáda pri mne; lebo to málo, čo si mal pred mojím príchodom, sa hojne zveľadilo, a pri každom mojom kroku teba Hospodin požehnal. Kedy budem môcť už teraz pracovať pre vlastnú domácnosť? On sa ho opýtal: Čo ti mám dať? Jákob odpovedal: Nič mi nedávaj! Znova ti budem pásť a strážiť ovce, ak mi splníš túto podmienku: Dnes prejdem celým tvojím stádom; vylúč odtiaľ každý fľakatý a strakatý kus, každý černastý kus spomedzi jahniat i strakatú a fľakatú spomedzi kôz, a to mi bude odmenou. Keď pôjde o moju mzdu, pred tebou bude za mňa hovoriť moja statočnosť. Všetko, čo nie je fľakaté alebo strakaté medzi mojimi kozami, a čo nie je černasté medzi jahňatmi, pokladaj za krádež. Lábán povedal: Dobre, nech sa stane podľa tvojho slova. Vtedy, toho dňa vylúčil pruhovaných a strakatých kozlov a všetky fľakaté a strakaté kozy, všetko, na čom bolo niečo biele, i všetko, čo bolo černasté medzi jahňatmi, a dal ich svojim synom do opatery. Potom dohodol medzi sebou a Jákobom vzdialenosť na tri dni cesty; a Jákob pásol ostatné stádo Lábánovo. Jákob si však vzal čerstvé prúty z topoľa, mandľovníka a platana; vyrežuc na nich biele prúžky, obnažil bielu dreň na prútoch; tak ich kládol pred stádo do válovov a do vodných žľabov, kam stáda prichádzali piť; a párili sa, keď prichádzali piť. Tak sa stáda párili pred prútmi a donášali pruhované, fľakaté a strakaté mláďatá. Jahňatá však Jákob odlúčil a ovce obracal smerom k pruhovaným a ku všetkým černastým v Lábánovom stáde; tak si utvoril svoje osobitné čriedy, ktoré nepripojil k Lábánovmu stádu. A vždy, keď sa párili silné ovce, Jákob kládol prúty do válovov stádu pred oči, aby sa párili pri prútoch. Keď však ovce boli slabé, nekládol nič, tak že sa slabé ovce dostali Lábánovi a silné Jákobovi. Tak sa tento muž nesmierne vzmohol, mal veľké stáda, slúžky aj sluhov, ťavy aj osly. Tu počul Lábánových synov, ako si vraveli: Jákob pobral všetko, čo mal náš otec, a všetko naše bohatstvo získal z toho, čo patrilo nášmu otcovi. A Jákob zbadal na Lábánovej tvári, že už nie je k nemu taký ako predtým. Vtedy Hospodin riekol Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich otcov, do svojho rodiska, a ja budem s tebou. Nato dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole ku svojmu stádu a povedal im: Vášmu otcovi vidím na tvári, že nie je voči mne taký, ako býval predtým; ale Boh mojich otcov bol so mnou. Samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi; váš otec ma však oklamal a desať ráz mi zmenil odmenu, ale Boh mu nedovolil ublížiť mi. Ak povedal: Fľakaté budú ti odmenou, celé stádo donášalo fľakaté, ale ak povedal: Pruhované ti budú odmenou, celé stádo donášalo pruhované. Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne. V čase ruje stáda pozdvihol som oči a vo sne som videl, že barany, čo vyskakovali na bahnice, boli pruhované, fľakaté a strakaté. Vtedy ma anjel Boží vo sne oslovil: Jákob! Ja som odpovedal: Tu som. A riekol mi: Pozdvihni oči a pozri: Všetky barany, čo vyskakujú na bahnice, sú pruhované, fľakaté a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti Lábán robí. Ja som Boh Bételu, kde si pomazal posvätný stĺp a kde si mi dal sľub. Teraz sa pober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej zeme. Potom Ráchel a Lea mu odpovedali: Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca? Či nás nepokladá za cudzinky? Veď nás predal a aj peniaze za nás úplne strovil. Veď všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Teraz teda urob všetko, čo ti Boh povedal. Vtedy sa Jákob pobral, vysadil svojich synov a svoje ženy na ťavy a odviedol všetok svoj statok i všetko, čo mal, čo si nadobudol, totiž svoj vlastný statok nadobudnutý v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. Lábán odišiel strihať svoje ovce; zatiaľ Ráchel ukradla teráfim, ktoré patrili jej otcovi. Tak Jákob oklamal Sýrčana Lábána, keďže mu neoznámil, že chce utiecť. A utiekol so všetkým, čo mal. Vzchopil sa, prebrodil Eufrat a obrátil sa smerom ku Gileádskemu pohoriu. Keď na tretí deň povedali Lábánovi, že Jákob ušiel, vzal so sebou svojich príbuzných, prenasledoval ho sedem dní cesty a dohonil ho na Gileádskom pohorí. V noci však Boh prišiel vo sne k Lábánovi a riekol mu: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi. Keď Lábán dostihol Jákoba, Jákob si práve rozložil stan na vrchu. Lábán sa rozložil so svojimi príbuznými na Gileádskom pohorí. Vtedy Lábán povedal Jákobovi: Čo si to urobil? Veď si ma oklamal a dcéry si mi odviedol ako vojnové zajatkyne. Prečo si mi zatajil, že hodláš ujsť, a prečo si ma okradol? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol s radosťou vypraviť so spevmi, s bubnami a harfami, a nedovolil si mi pobozkať vnukov a dcéry. To si urobil nerozumne. Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich otcov hovoril takto: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi! Ale keď si už nadobro odišiel, lebo si veľmi túžil po otcovskom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov? Tu Jákob odpovedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol nasilu odňať svoje dcéry. U koho však nájdeš svojich bôžikov, ten nech neostane nažive; v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje. Jákob totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla. Lábán vošiel do Jákobovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch dievok, ale nenašiel nič. Potom vyšiel zo stanu Leinho a vošiel do stanu Ráchelinho. Ráchel však vzala teráfim a položila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne. Lábán prekutal celý stan, ale nenašiel nič. Ona však povedala otcovi: Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo mávajú ženy. Hľadal teda, ale teráfim nenašiel. Tu sa Jákob nahneval a povadil s Lábánom. A Jákob v odpovedi povedal Lábánovi: V čom je môj priestupok a môj hriech, že si ma tak zúrivo prenasledoval? Veď si mi prekutal všetky veci. Čože si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozhodnú medzi nami dvoma. Už je tomu dvadsať rokov, čo som u teba: tvoje bahnice a kozy nikdy nezvrhli a z baranov tvojho stáda som nejedával. Nedonášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu; odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci. Stávalo sa, že ma vo dne morila horúčosť a v noci mráz, a spánok unikal mojim očiam. Toto som mával v tvojom dome po dvadsať rokov; štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za stádo od teba. Pritom si mi desať razy zmenil odmenu. Keby nebol so mnou Boh môjho otca, Boh Abrahámov, a Ten, ktorého sa bál Izák, veru by si ma bol prepustil naprázdno. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul. Potom Lábán odvetil Jákobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, i stádo je moje stádo; moje je všetko, čo tu vidíš. Čo však môžem urobiť dnes s týmito svojimi dcérami a so synmi, ktorých ony zrodili? Poď teda, uzavrieme zmluvu, ja i ty; nech ona bude svedectvom medzi mnou a tebou. Vtedy Jákob vzal kameň a vztýčil ho ako posvätný stĺp. Jákob povedal svojim príbuzným: Nazbierajte kamenia! I nabrali kamenia, urobili hromadu a tam na tej hromade jedli. Lábán ju potom pomenoval Jegar Sahadútá a Jákob ju pomenoval Gal-Ed. Nato Lábán povedal: Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou; preto sa volá Gal-Ed a Micpá, lebo povedal: Nech Hospodin dozerá na mňa a na teba, keď sa rozídeme. Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami, alebo by si pribral iné ženy k mojim dcéram, pamätaj, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou, aj keď nieto nikoho z ľudí pri nás. Potom Lábán povedal Jákobovi: Hľa, tu je hromada, a hľa, tu je posvätný stĺp, ktorý som vztýčil medzi mnou a tebou; táto hromada bude svedkom, svedkom bude i tento posvätný stĺp, že neprejdem za túto hromadu k tebe, ani ty neprejdeš za túto hromadu a za tento posvätný stĺp ku mne so zlým úmyslom. Boh Abrahámov a Boh Náchórov, Boh ich otcov, nech súdi medzi nami. A Jákob prisahal na Toho, ktorého sa bál jeho otec Izák. Jákob priniesol aj obeť na vrchu a pozval svojich príbuzných, aby hodovali s ním. Potom hodovali aj prenocovali na vrchu. Včasráno Lábán pobozkal svojich vnukov aj dcéry a požehnal ich. Potom sa Lábán pobral domov. Keď Jákob šiel svojou cestou, stretli ho Boží anjeli. Keď ich Jákob uzrel, povedal: To je Boží tábor. A dal tomu miestu meno Machanajim. Potom Jákob poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Séír, na územie Edómu. A rozkázal im: Toto povedzte môjmu pánovi Ézavovi: Takto vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zostal som tam až doteraz. Nadobudol som si tam voly, osly, ovce, sluhov i slúžky a posielam posolstvo svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. Potom sa poslovia vrátili k Jákobovi a povedali: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti ide oproti, a s ním 400 mužov. Vtedy sa Jákoba zmocnil veľký strach a úzkosť. Nato rozdelil ľudí, čo boli s ním, ovce, rožný statok i ťavy na dva tábory a povedal: Ak Ézav príde k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor môže uniknúť. Potom Jákob povedal: Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi riekol: Vráť sa do svojej krajiny i do svojho rodiska a dobre naložím s tebou: Nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi, lebo len s palicou som prebrodil tento Jordán, a teraz mám dva tábory. Vysloboď ma, prosím, z rúk môjho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a zabije mňa i matky s deťmi. Ale Ty si zasľúbil: Len dobre naložím s tebou a rozhojním tvoje potomstvo ako morský piesok, že sa nebude dať pre množstvo spočítať. I prenocoval tej noci tam, a z toho, čo mu prišlo pod ruku, vzal dar pre svojho brata Ézava: dvesto kôz a dvadsať kozlov, dvesto bahníc a dvadsať baranov, tridsať plekajúcich tiav a ich mladé, štyridsať kráv a desať juncov, dvadsať oslíc a desať osliat. Zveril ich svojim sluhom, každú čriedu osobitne. Potom povedal sluhom: Choďte predo mnou, ale zachovávajte odstup medzi jednotlivými čriedami. Prvému rozkázal: Ak ťa stretne môj brat Ézav a opýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie sú tieto zvieratá pred tebou, odpovedz: Patria tvojmu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ézavovi, a on sám je už za nami. Tak rozkázal aj druhému, aj tretiemu, aj všetkým, ktorí hnali čriedy: Podobne hovorte Ézavovi, keď ho stretnete, a povedzte: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za nami. Pomyslel si totiž: Udobrím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len potom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prijme. Tak dar išiel popredku a on ostal tej noci v tábore. Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku. Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal. Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora. Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil. A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob. Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal. Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo - tak hovoril - videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive. Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro. Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom. Keď Jákob pozdvihol oči, videl, že prichádza Ézav a s ním 400 chlapov. Vtedy rozdelil deti medzi Leu, Ráchel a obe slúžky. Slúžky a ich deti postavili dopredu, Leu a jej deti za nimi, Ráchel a Jozefa na koniec. Sám išiel pred nimi a sklonil sa k zemi sedem razy, kým sa nepriblížil k svojmu bratovi. Ale Ézav pobehol naproti nemu, objal ho a padol mu okolo krku, pobozkal ho a plakali. Keď pozdvihol oči a uvidel ženy a deti, opýtal sa: Koho to máš pri sebe? On odpovedal: To sú deti, ktorými Boh požehnal tvojho sluhu. Potom pristúpili slúžky so svojimi deťmi a poklonili sa; priblížila sa aj Lea a jej deti a poklonili sa; napokon sa však priblížil Jozef s Ráchel a poklonili sa. I opýtal sa: Načo ti je celý ten tábor, čo som stretol? On odpovedal: Aby som našiel milosť v očiach svojho pána. Vtedy Ézav povedal: Mám ja dosť, brat môj; čo je tvoje, nech ostane tvoje. Jákob však povedal: Nieže tak! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prijmi odo mňa tento dar, lebo keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár, taký si bol ku mne láskavý. Prijmi teda môj dar ako pozdrav, ktorý som ti priniesol, veď Boh ma milostivo obdaril tak, že mám všetko. I naliehal naň, až to prijal. Potom povedal Ézav: Poberme sa, poďme; ja pôjdem pred tebou. On mu však odpovedal: Môj pán vie, že deti sú ešte útle, a mám na starosti pridájajúce ovce i kravy; ak ich čo len jeden deň budem príliš hnať, odhynie celé stádo. Nech len môj pán ide pred svojím sluhom, ja pôjdem pomaly, ako bude vládať dobytok, čo je predo mnou, a ako budú stačiť deti, až kým neprídem k svojmu pánovi do Séíru. Nato povedal Ézav: Tak teda z ľudu, ktorý je so mnou, ti niekoľkých ponechám. Ale on odvetil: Načo to? Len nech nájdem milosť v očiach svojho pána. Tak sa Ézav ešte v ten deň vrátil svojou cestou do Séíru. Medzitým sa Jákob vybral do Sukkótu, kde si postavil dom; svojmu statku však spravil stánky: preto to miesto dostalo meno Sukkót. Potom Jákob došiel bez nehody cestou z Paddán Aramu k mestu Síchem, ktoré je v Kanaáne, a usadil sa východne od mesta. Od synov Síchemovho otca Chamóra kúpil za 100 kesít kus poľa, na ktorom si rozložil stan. Postavil tam aj oltár a dal mu meno Él, Boh Izraela. Keď sa Dína, Jákobova dcéra od Lei, išla zoznámiť s tamojšími dievčatmi, uzrel ju Síchem, syn Chivijca Chamóra, kniežaťa krajiny; chytil ju, ležal s ňou a zneuctil ju. Ale potom k Jákobovej dcére Díne priľnul dušou, zaľúbil sa do dievčaťa a nežne sa mu prihováral. Potom Síchem povedal svojmu otcovi Chamórovi: Vezmi mi to dievča za ženu! Jákob sa síce dopočul, že poškvrnil jeho dcéru Dínu, ale keďže jeho synovia boli práve na poli so stádom, Jákob mlčal, kým sa nevrátili. Vtedy Síchemov otec Chamór zašiel k Jákobovi, aby sa s ním pozhováral. Synovia Jákobovi došli z poľa, a keď sa o tom dopočuli, trápilo ich to; veľmi sa rozhnevali, lebo sa dopustil nehanebnosti v Izraeli tým, že ležal s Jákobovou dcérou, čo sa nemalo stať. Chamór hovoril s nimi takto: Môj syn Síchem priľnul celou dušou k vašej dcére, dajte mu ju teda za ženu a utvorte s nami príbuzenstvo. Dávajte nám svoje dcéry a berte si naše dcéry; ostaňte bývať s nami a krajina vám bude otvorená. Ostaňte, voľne sa v nej pohybujte a usaďte sa v nej. Potom Síchem hovoril jej otcovi a jej bratom: Nech nájdem milosť vo vašich očiach a dám vám, čo poviete. Určte si akúkoľvek cenu za nevestu, i dar, a dám vám, čo si poviete, len mi dajte dievča za ženu. Jákobovi synovia však odpovedali Síchemovi a jeho otcovi Chamórovi ľstivo; hovorili tak preto, lebo poškvrnil ich sestru Dínu. Povedali im totiž: Nemôžeme urobiť niečo také, že by sme neobrezanému mužovi dali svoju sestru, lebo by to bola hanba pre nás. Iba vtedy vám na to pristaneme, ak budete ako my, keď sa všetci mužovia medzi vami dajú obrezať. Potom budeme svoje dcéry vydávať za vás a budeme si brať vaše dcéry; tak budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud. Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme. Tieto slová sa páčili Chamórovi aj Chamórovmu synovi Síchemovi. A mladík nemeškal urobiť tak, lebo si obľúbil Jákobovu dcéru; on bol totiž najváženejší v celom dome svojho otca. Vtedy odišiel Chamór a jeho syn Síchem ku bráne svojho mesta a takto hovoril mužom svojho mesta: Tamtí mužovia chcú žiť s nami v pokoji, nech teda bývajú v krajine a voľne sa v nej pohybujú, zem, hľa, je pre nich dosť široká na všetky strany. Ich dcéry si budeme brať za ženy a svoje dcéry budeme vydávať za nich. Títo mužovia však iba vtedy pristanú bývať s nami, aby z nás bol jeden ľud, ak dáme obrezať medzi sebou všetkých mužov, ako sú oni obrezaní. Ich stáda, ich imanie aj ich dobytok budú naozaj naše. Len im pristaňme na to, a budú bývať s nami. Chamóra a jeho syna Síchema poslúchli všetci, ktorí vychádzali bránou jeho mesta, a dali sa obrezať všetci muži; totiž všetci, ktorí vychádzali bránou jeho mesta. Avšak na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja synovia Jákobovi, Šimeón a Lévi, bratia Díny, chopili sa každý svojho meča, vnikli do mesta, ktoré sa cítilo v bezpečí, a pobili všetkých mužov. Aj Chamóra a jeho syna Síchema zabili ostrím meča, potom vzali z domu Síchemovho aj Dínu a odišli. Jákobovi synovia sa vrhli na pobitých a vyplienili mesto, lebo im poškvrnili sestru. Ich ovce a hovädzí dobytok, ich osly a čo bolo v meste i na poli, pobrali, všetko imanie, všetky deti a ženy im odviedli a všetko, čo bolo po domoch, vyplienili. Vtedy Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: Do nešťastia ste ma doviedli tým, že ste ma zošklivili obyvateľom krajiny, Kanaáncom a Perizejcom; ja mám len málo ľudí; ak sa zjednotia proti mne, porazia ma a odstránia aj s mojím domom. Oni však odpovedali: Vari mal s našou sestrou zaobchodiť ako s neviestkou? Potom riekol Boh Jákobovi: Vyber sa a choď do Bételu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ézavom. Vtedy Jákob povedal svojim domácim i všetkým, ktorí boli s ním: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte so sebou, očistite sa a preoblečte si šaty. Potom sa vyberieme a pôjdeme do Bételu; tam urobím oltár Bohu, ktorý ma vyslyšal v deň môjho súženia, keď som bol na svojej ceste. Vtedy odovzdali Jákobovi všetkých cudzích bohov, ktorých mali pri sebe, ako aj krúžky, čo mali v ušiach, a Jákob ich zakopal pod dubom, ktorý je pri Sícheme. Keď sa pohli, strach pred Bohom zachvátil okolité mestá, takže Jákobových synov neprenasledovali. Tak prišiel Jákob i všetok ľud, čo bol s ním, do Lúzu, ktorý je v Kanaáne - to je Bétel. - Tam postavil oltár a pomenoval to miesto Él Bétel, lebo tam sa mu zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom. Vtedy zomrela Rebekina varovkyňa Debora a pochovali ju pod dubom poniže Bételu; i pomenoval ho Dubom plaču. A Boh sa opäť zjavil Jákobovi, keď prichádzal z Paddán-Aramu, a požehnal ho. I riekol mu Boh: Tvoje meno je Jákob, nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izrael bude meno tvoje. Vtedy ho nazval Izraelom. Potom mu riekol Boh: Ja som Boh všemohúci; rozploď sa a rozmnož, nech povstane z teba národ, ba zbor národov, i králi nech vzídu z tvojich bedier. A zem, čo som dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, a dám tú zem aj tvojmu potomstvu po tebe. Potom sa Boh vzniesol od neho z miesta, na ktorom s ním hovoril. Jákob postavil posvätný stĺp na miesto, kde hovoril s Ním, kamenný stĺp, obetoval na ňom uliatbu a polial ho olejom. I pomenoval Jákob miesto, na ktorom s ním Boh hovoril, Bételom. Potom odišiel z Bételu. Mali ešte kus cesty do Efraty, keď Ráchel porodila; mala ťažký pôrod. Keď jej prišlo pri pôrode zle, baba jej povedala: Neboj sa, máš zase syna. Keď jej život unikal, lebo už umierala, dala mu meno Ben-Óní, jeho otec ho však pomenoval Benjamínom. Tak Ráchel umrela a pochovali ju na ceste do Efraty, to jest do Betlehema. Jákob postavil nad jej hrobom posvätný stĺp. To je posvätný stĺp na Ráchelinom hrobe, ktorý je tam až podnes. Potom sa Izrael pobral ďalej a rozložil svoj stan za Migdal-Éderom. Izrael už býval v tej krajine, Rúben šiel a ležal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa však o tom dopočul.Jákobových synov bolo dvanásť. Leini synovia boli: prvorodený Jákobov Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Jissáchár a Zebulún. Ráchelini synovia: Jozef a Benjamín. Synovia Ráchelinej slúžky Bilhy: Dán a Naftálí. Synovia Leinej slúžky Zilpy: Gád a Ašér. To sú synovia Jákobovi, ktorí sa mu narodili v Paddán-Arame. Potom prišiel Jákob k svojmu otcovi Izákovi do Mamré, do Kirjat-Arby, to jest do Chebrónu, kde býval Abrahám aj Izák. Izák sa dožil stoosemdesiat rokov. Potom skonal. Keď zomrel, starý a sýty života, bol pripojený k príslušníkom svojho ľudu; pochovali ho jeho synovia, Ézav a Jákob. Toto je rodokmeň Ézavov, to jest Edómov. Ézav si vzal ženy z Kanaániek: Adu, dcéru Chetejca Élóna, Oholíbámu, dcéru Anaovu, vnučku Chivijca Cibóna, a Basematu, dcéru Izmaelovu, sestru Nebájótovu. Ada porodila Ézavovi Elifáza, Basemat porodila Reúéla a Oholíbáma porodila Jeúša, Jaláma a Kóracha. Toto sú synovia Ézavovi, ktorí sa mu narodili v Kanaáne. Potom Ézav vzal svoje ženy, synov a dcéry i všetky osoby svojho domu, aj svoj majetok, všetok svoj dobytok a všetko svoje vlastníctvo, ktoré si nadobudol v Kanaáne, a odišiel od svojho brata Jákoba do krajiny Séíru. Ich imanie bolo totiž priveľké na to, aby mohli bývať spolu, a krajina, v ktorej sa zdržovali ako cudzinci, im nestačila pre množstvo ich stád. Tak býval Ézav na Séírskom pohorí. Ézav je Edóm. Toto je rodokmeň Ézava, praotca Edómcov na Séírskom pohorí. A toto sú mená Ézavových synov: Elifáz, syn Ézavovej ženy Ady, Reúél, syn Ézavovej ženy Basematy. Synovia Elifáza boli: Témán, Ómár, Cefó, Gatám a Kenaz. Timna však bola vedľajšou ženou Ézavovho syna Elifáza a Elifázovi porodila Amáléka. To sú vnuci Ézavovej ženy Ady. Toto sú zase synovia Reúélovi: Nachat, Zerach, Šamná a Mizzá. To boli vnuci Ézavovej ženy Basematy. A toto boli synovia Ézavovej ženy Oholibámy, dcéry Anaovej, vnučky Cibeónovej: Ézavovi porodila Jeúša, Jálama a Kóracha. Toto sú vodcovia Ézavových synov: zo synov Elifáza Ézavovho prvorodeného: vodca Téman, vodca Ómar, vodca Cefó, vodca Kenaz, vodca Kórach, vodca Gatám, vodca Amálék. To sú vodcovia Elifázovi v krajine Edómu; to sú vnuci Ady. Toto sú synovia Ézavovho syna Reúéla: vodca Nachat, vodca Zerach, vodca Šammá, vodca Mizzá. To sú vodcovia Reúéla v Edómsku; to sú vnuci Ézavovej ženy Basematy. Toto sú synovia Ézavovej ženy Oholibámy: vodca Jeúš, vodca Jálam, vodca Kórach. To sú vodcovia Oholibámy, dcéry Anaovej, ženy Ézavovej. To sú Ézavovi potomci a ich vodcovia. To je Edóm. Toto sú synovia Chórijca Séíra, praobyvateľa krajiny: Lótán, Šóbál, Cibeón, Aná, Dišón, Écer a Díšán. To sú vodcovia Chórijcov, Séírovi synovia v krajine Edómu. Lótánovi synovia boli: Chóri a Hémám; sestra Lótánova bola Timna. Toto sú Šóbálovi synovia: Alván, Mánachat, Ébál, Šefó a Onán. A toto sú Cibeónovi synovia: Ajjá a Aná. To je ten Aná, ktorý našiel horúce žriedla na púšti, keď pásol osly svojmu otcovi Cibeónovi. A toto sú Anáove deti: Dišón a Oholibáma, dcéra Anaova. Toto sú zasa Dišónovi synovia: Chemdán a Ešbán, Jitrán a Kerán. Toto sú Écerovi synovia: Bilhán, Zaaván a Akán. Toto sú Díšánovi synovia: Úc a Arán. Toto sú vodcovia Chórijcov: vodca Lótán, vodca Šóbál, vodca Cibeón, vodca Aná, vodca Dišón, vodca Écer a vodca Díšán. To sú vodcovia Chórijcov podľa svojich rodov v krajine Séír. Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku skôr, ako vládol u Izraelcov kráľ. Bela syn Beórov, kraľoval nad Edómom; jeho mesto sa volalo Dinhábá. Keď zomrel Bela, kraľoval po ňom Zerachov syn Jóbáb z Bocry. Keď zomrel Jóbáb, kraľoval po ňom Chušám z krajiny Témáncov. Keď zomrel Chušám, kraľoval po ňom Bedadov syn Hadad, ktorý porazil Midjáncov na Moábskej pláni; jeho mesto sa volalo Avít. Keď zomrel Hadad, kraľoval po ňom Samlá z Masréky. Keď zomrel Samlá, kraľoval po ňom Šáúl z Rechobótu pri Veľrieke. Keď zomrel Šáúl, kraľoval po ňom Achbórov syn Baal-Chánán. Keď zomrel Achbórov syn Baal-Chánán, kraľoval po ňom Hadar; jeho mesto sa volalo Páú a jeho žena sa volala Mehétabél, dcéra Matréda, vnučka Mé-Záhába. Toto sú mená Ézavových vodcov podľa rodov, miest a mien: vodca Timná, vodca Alvá, vodca Jetét, vodca Oholibáma, vodca Élá, vodca Pínón, vodca Kenaz, vodca Témán, vodca Mibcár, vodca Magdiél, vodca Irám. To sú vodcovia Edómu podľa sídiel v krajine, ktorú obsadili. To je Ézav, Edómov praotec. Jákob však ostal bývať v krajine, v ktorej sa jeho otec zdržoval ako cudzinec, totiž v Kanaáne. Toto sú deje Jákobovho rodu: Keď bol Jozef sedemnásťročný, ešte ako chlapec pásol ovce so svojimi bratmi, so synmi Bilhy a Zilpy, ktoré boli ženami jeho otca; Jozef donášal otcovi zlé správy o nich. Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi. Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním. Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli. Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo. Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu. Nato mu bratia povedali: Vari chceš byť kráľom nad nami, alebo chceš panovať nad nami? A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a reči. Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo. Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem? Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal. Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu, Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som. Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu. Keď blúdil po poli, stretol ho muž, ktorý sa ho opýtal: Čo hľadáš? On odvetil: Hľadám bratov; povedz mi, prosím, kde pasú. Vtedy ten muž povedal: Odišli odtiaľto, lebo som počul, ako hovorili: Poďme do Dótánu. Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótáne. Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú, a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač! Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov. Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život! Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi. Len čo Jozef došiel k svojim bratom, vyzliekli mu rúcho, dlhé rúcho s rukávmi, čo mal na sebe. Potom ho chytili a hodili do cisterny. Cisterna však bola prázdna, nebolo v nej vody. Potom si sadli jesť. Keď pozdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelcov z Gileádu; ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a myrhu: dopravovali to do Egypta. Vtedy Júda povedal svojim bratom: Čo by sme mali z toho, keby sme brata zabili a jeho krv utajili? Poďte, predáme ho Izmaelcom, ale rukou naň nesiahajme, lebo je náš brat a naše telo. Bratia ho poslúchli. Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta. Keď sa Rúben vrátil k cisterne, Jozefa v nej nebolo. Vtedy si roztrhol šaty, vrátil sa ku bratom a povedal: Chlapca niet! Kamže sa ja teraz podejem? Vtedy vzali Jozefovo rúcho, zarezali kozla a namočili rúcho do krvi. Potom poslali rúcho s rukávmi, dali ho zaniesť otcovi a odkázali: Toto sme našli. Pozri sa, či je to oblek tvojho syna, a či nie. Keď si ho obzrel, povedal: Je to rúcho môjho syna, divá zver ho zožrala; Jozef je istotne roztrhaný. Vtedy si Jákob roztrhol plášť, položil si vrecovinu na bedrá a dlhý čas smútil za svojím synom. Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec. Midjánci ho však v Egypte predali Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže. V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a uchýlil sa k istému Adullámcovi menom Chírá. Júda tam videl dcéru Kanaánca, ktorý sa volal Šúá, vzal si ju a vošiel k nej. I počala a porodila syna a on mu dal meno Ér. Keď opäť počala a porodila syna, dala mu meno Ónán. Potom zase porodila syna a dala mu meno Šélá; bol v Kezíbe, keď ho porodila. Júda vybral pre svojho prvorodeného syna Éra ženu menom Támaru. Ale Júdov prvorodený Ér sa nepáčil Hospodinovi, Hospodin mu vzal život. Vtedy Júda povedala Ónánovi: Vojdi k bratovej žene ako švagor a uzavri s ňou povinné manželstvo, a tak vzbuď potomstvo svojmu bratovi. Ónán však vedel, že potomstvo nebude jeho, preto púšťal semeno na zem, kedykoľvek vošiel k žene svojho brata, len aby nedal potomka svojmu bratovi. Hospodinovi sa nepáčilo, čo urobil, a aj jemu vzal život. Vtedy povedal Júda svojej neveste Támare: Ostaň ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Šélá. Pomyslel si totiž: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. Támar teda odišla a bývala v dome svojho otca. Po dlhšom čase zomrela Júdovi žena, dcéra Šúova. Keď sa Júdovi skončil smútok, zašiel so svojím priateľom Chírom Adullámskym ku svojim strihačom oviec do Timny. Vtom oznámili Támare: Hľa, tvoj svokor vyšiel do Timny strihať ovce. Ona si vyzliekla vdovské šaty, zakryla sa závojom a zahalila sa; potom si sadla pred bránu Énajimu, ktorý je pri ceste do Timny, lebo videla, že Šélá dospel, a predsa mu ju nedávali za ženu. Keď ju Júda videl, pokladal ju za neviestku, lebo si zahalila tvár. Zabočil k nej na cestu a povedal jej: Dovoľ, prosím, aby som vošiel k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu povedala: Čo mi dáš, ak vojdeš ku mne? A on odpovedal: Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi teda záloh, dokiaľ nepošleš. On povedal: Aký záloh ti mám dať? Ona odpovedala: Tvoj pečatný prsteň, tvoju šnúru a palicu, čo máš v ruke. Dal jej to, vošiel k nej a ona počala od neho. Potom vstala a odišla; zložila si závoj a obliekla si svoje vdovské šaty. Júda však poslal kozľa po svojom priateľovi Adullámcovi s tým, aby vyzdvihol záloh od onej ženy; ale nenašiel ju. Pýtal sa mužov onoho miesta: Kde je tá sakrálna neviestka z cesty pri Énajime? Tí mu však odvetili: Tu nebola nijaká sakrálna neviestka. Vrátil sa teda k Júdovi a povedal: Nenašiel som ju a aj ľudia toho miesta hovoria, že tam nebolo sakrálnej neviestky. Vtedy povedal Júda: Nech si to ponechá, aby sme nevyšli na hanbu; ajhľa, ja som poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel. Ale asi o tri mesiace oznámili Júdovi: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo svojho smilstva aj počala. Nato povedal Júda: Vyveďte ju a upáľte! Keď ju vyviedli, odkázala svojmu svokrovi: Počala som od toho, komu patria tieto veci. Povedala: Pozri, prosím, čí je tento pečatný prsteň, táto šnúra a palica. Keď ich Júda poznal, povedal: Spravodlivejšia je ako ja, pretože som ju nedal svojmu synovi Šélovi. Ďalej sa však s ňou nestýkal. Keď prišiel čas jej pôrodu, ukázalo sa, že bude mať dvojčatá. Keď rodila, jedno vystrčilo ruku; baba ju chytila, priviazala mu červenú niť na ruku a povedala: Tento vyšiel prvý. Keď však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat, povedala: Čo za trhlinu si si to urobil? A dali mu meno Perec. Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. Tomu dali meno Zerach. Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli. Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána. Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách. Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal. Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad. Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: Ľahni si ku mne! On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk, ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu? Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou. Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome - chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von. Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von, zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala. Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von. A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov; i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech. Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von. Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení. Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu. Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť. Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil. Po týchto udalostiach sa pohárnik a pekár egyptského kráľa prehrešili proti svojmu pánovi, egyptskému kráľovi. I rozhneval sa faraón na oboch svojich dvoranov, na hlavného pohárnika a na hlavného pekára, a dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže do žalára, na miesto, kde bol uväznený Jozef. Veliteľ telesnej stráže im určil Jozefa na posluhovanie; boli vo väzení dlhší čas. Jednej noci mali obaja sen, každý svoj vlastný sen; každý - pohárnik i pekár egyptského kráľa, ktorí boli väznení v žalári - mal sen iného významu. Keď ráno Jozef vošiel k nim, videl, že sú smutní. Spýtal sa faraónových dvoranov, ktorí boli s ním vo väzení v dome jeho pána: Prečo dnes tak zle vyzeráte? Oni mu odpovedali: Mali sme sen, a nemáme nikoho, kto by nám ho vyložil. On im však povedal: Výklady snov patria Bohu! Len mi ich rozpovedzte! Vtedy hlavný pohárnik vyrozprával Jozefovi svoj sen takto: Vo sne som videl pred sebou vinič, na viniči boli tri výhonky; keď vypučal, zakvitol a jeho strapce priniesli zrelé hrozná. Ja som mal v ruke faraónov pohár, vytlačil som ich do faraónovho pohára a podal som pohár faraónovi do ruky. Nato mu povedal Jozef: Toto je jeho výklad: Tri výhonky sú tri dni. O tri dni ti faraón povýši hlavu, dosadí ťa späť do tvojho úradu a budeš podávať pohár faraónovi do ruky tak ako predtým, keď si býval jeho pohárnikom. Ale rozpomeň sa na mňa, keď sa ti dobre povedie, a preukáž mi láskavosť: spomeň ma pred faraónom a pomôž mi vyjsť z tohto domu. Lebo z krajiny Hebrejcov ma ukradli, a ani tu som neurobil nič, za čo by ma mali uvrhnúť do temnice. Keď hlavný pekár videl, že dobre vyložil sen, povedal Jozefovi: Aj ja som mal sen: na hlave som mal tri koše bieleho pečiva; vo vrchnom bolo rozličné pečivo pre faraóna a vtáci ho vyjedali z koša sponad mojej hlavy. Nato Jozef odpovedal: Toto je jeho výklad: Tri koše sú tri dni. Po troch dňoch ti faraón povýši hlavu a obesí ťa na kôl, takže ti vtáci budú obžierať telo. Na tretí deň, v deň vlastných narodenín, faraón pripravil hody všetkým svojim služobníkom a povýšil hlavného pohárnika a hlavného pekára za prítomnosti svojich služobníkov. A znovu dosadil hlavného pohárnika do úradu pohárnika, ten mohol podávať faraónovi pohár do ruky, hlavného pekára však dal obesiť, ako im to Jozef vyložil. Hlavný pohárnik si však na Jozefa nespomenul, zabudol na neho. Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle, a hľa, z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných a tučných, ktoré sa pásli na šašine. A hľa, za nimi vystupovalo z Nílu sedem iných kráv, na pohľad škaredých a chudých; i postavili sa vedľa kráv na brehu Nílu. Kravy, na pohľad škaredé a chudé, zožrali sedem kráv, na pohľad pekných a tučných. Vtom sa faraón prebudil. Keď znova zaspal, snívalo sa mu po druhý raz: na jednom steble rástlo sedem tučných a pekných klasov. A hľa, za nimi vyrástlo sedem tenkých klasov, vysušených východným vetrom. Tenké klasy pohltili sedem tučných a plných klasov. Nato sa faraón prebudil a zbadal, že to bol sen. Ráno bola jeho myseľ vzrušená. Preto faraón dal zavolať všetkých egyptských veštcov a všetkých mudrcov a vyrozprával im svoje sny, ale nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil. Nato hlavný pohárnik povedal faraónovi: Až dnes si uvedomujem svoju vinu. Keď sa faraón rozhneval na svojich sluhov, uvrhol ma do väzenia v dome veliteľa telesnej stráže, mňa i hlavného pekára. V tú istú noc sme mali sen, ja i on; každý z nás mal sen zvláštneho významu. Bol tam s nami hebrejský mládenec, sluha veliteľa telesnej stráže, a my sme mu naše sny vyrozprávali. On nám ich vyložil; každému osobitne vyložil jeho sen. I stalo sa tak, ako nám to on vyložil. Mňa faraón uviedol späť do môjho úradu a tamtoho dal obesiť. Nato faraón dal zavolať Jozefa. Ihneď ho vyviedli z temnice, dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. Vtedy faraón povedal Jozefovi: Mal som sen, a niet nikoho, kto by mi ho vyložil; o tebe som však počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ. Nato Jozef odpovedal faraónovi: Nie ja, ale Boh dá faraónovi priaznivú odpoveď. A faraón povedal Jozefovi: Snívalo sa mi, že som stál na brehu Nílu, a tu zrazu sedem kráv, tučných a pekných na pohľad, vystupovalo z Nílu a pásli sa na šašine. A hľa, za nimi vystupovalo sedem iných kráv, chatrných, na pohľad veľmi škaredých a chudých; nič také škaredé som v celom Egypte nevidel. Chudé a škaredé kravy zožrali sedem prvých tučných kráv, ale hoci ich pohltili, nebolo poznať, že sa dostali do ich vnútorností; na vzhľad boli škaredé ako predtým. Nato som sa zobudil. Potom som videl vo sne, že na jednom steble rástlo sedem plných a pekných klasov. Zrazu vyrástlo za nimi sedem prázdnych, tenkých, východným vetrom vysušených klasov. Tu tenké klasy pohltili sedem pekných klasov. Rozpovedal som to veštcom, ale nikto mi to nevedel vysvetliť. Jozef odpovedal faraónovi: Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo mieni urobiť. Sedem pekných kráv je sedem rokov; aj sedem pekných klasov je sedem rokov; to je jeden sen. Sedem chudých a škaredých kráv, čo vystúpili za nimi, je sedem rokov, a sedem prázdnych, východným vetrom vysušených klasov je sedem rokov hladu. Na to som myslel, keď som hovoril faraónovi, že Boh zjavuje faraónovi, čo mieni urobiť. Ajhľa, príde sedem veľmi úrodných rokov v celom Egypte. Ale po nich nastane sedem rokov hladu a zabudne sa na všetku hojnosť v Egypte; hlad zmorí krajinu, takže v nej neostane ani stopy z niekdajšej hojnosti pre ten veľký hlad, ktorý potom nastane. A keďže sa sen faraónovi opakoval, znamená to, že Boh o tom pevne rozhodol a čoskoro to uskutoční. Teraz však nech si faraón vyhľadá rozumného a múdreho muža, aby ho ustanovil nad Egyptom. Nech faraón zakročí a nad krajinou ustanoví dozorcov, ktorí by v Egypte po sedem úrodných rokov vyberali pätinu úrod. Nech zozbierajú všetky potraviny v nastávajúcich dobrých rokoch a nech uskladnia zrno pod moc faraónovu, na potravu pre mestá, a tak ho zachovajú. Tieto potraviny budú pre krajinu zásobou na sedem rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, a krajina nezahynie hladom. Tá reč sa páčila faraónovi aj všetkým jeho služobníkom. Vtedy faraón povedal všetkým svojim služobníkom: Či by sme našli podobného muža, v ktorom je Duch Boží? A faraón Jozefovi povedal: Pretože ti Boh dal toto všetko vedieť, nikto nie je taký rozumný a múdry ako ty. Ty budeš správcom nad mojím domom a tvojím slovom sa bude spravovať všetok môj ľud; ja budem len o trón vyššie ako ty. A ďalej povedal faraón Jozefovi: Ajhľa, ustanovujem ťa za správcu nad celým Egyptom. Potom si faraón sňal z ruky prsteň a dal ho Jozefovi na ruku, obliekol ho do jemných ľanových šiat a okolo hrdla mu dal zlatú reťaz. Dal ho voziť na svojom druhom voze a volať pred ním: Na kolená! Tak ho ustanovil za správcu nad celým Egyptom. A faraón povedal Jozefovi: Ja som faraón, a bez teba nikto nesmie pohnúť ani rukou ani nohou v celom Egypte. Potom faraón Jozefa pomenoval Cáfenat Pánéach a dal mu za ženu Asenatu, dcéru Pótiferu, kňaza z Ónu. Tak sa Jozef stal pánom nad Egyptom. Jozef mal tridsať rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta. Potom odišiel Jozef od faraóna a prešiel celým Egyptom. Zem za sedem úrodných rokov donášala hojnú úrodu; on zozbieral všetky potraviny siedmich rokov, ktoré boli v Egypte, a uskladňoval potravu po mestách; v každom meste uskladnil potravu z okolitého poľa. Tak nahromadil Jozef toľko obilia, ako je morského piesku, takže ho prestal i vážiť, lebo sa ani nedalo vážiť. Skôr ako sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asenat, dcéra Pótiferu, ónskeho kňaza. Jozef dal prvorodenému meno Menašše; lebo - povedal - Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú rodinu. Druhému dal meno Efrajim; lebo - povedal - Boh ma učinil plodným v krajine môjho utrpenia. Keď uplynulo sedem úrodných rokov, ktoré boli v Egypte, začalo sa dostavovať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef; i nastal hlad vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo chleba dosť. Keď však aj celý Egypt trpel hladom a volal k faraónovi o chlieb, faraón povedal celému Egyptu: Choďte k Jozefovi a čo vám povie, urobte! Keď sa hlad rozšíril na celú krajinu, Jozef otvoril všetky obilnice a predával Egypťanom obilie; hlad sa však v Egypte zväčšoval. Celý svet prichádzal do Egypta kupovať obilie k Jozefovi, lebo bol na celej zemi veľký hlad. Keď Jákob videl, že v Egypte je obilie, povedal svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého? A dodal: Ajhľa, počul som, že v Egypte je obilie. Choďte a nakúpte tam pre nás obilie, aby sme ostali nažive a nemuseli pomrieť. Tak odišli desiati Jozefovi bratia nakúpiť obilie v Egypte. Ale Jozefovho brata, Benjamína Jákob nepustil s bratmi, lebo si pomyslel: Mohla by ho zastihnúť nehoda. Izraelovi synovia prišli nakúpiť obilia spolu s inými, čo tam prichádzali; v Kanaáne bol totiž hlad. Vtedy bol Jozef vládcom v krajine; predával obilie všetkému ľudu v krajine. Keď prišli Jozefovi bratia, poklonili sa mu tvárou až po zem. Keď Jozef uzrel svojich bratov, poznal ich, ale správal sa voči nim ako cudzí; hovoril s nimi prísne a opýtal sa ich: Odkiaľ prichádzate? Oni odpovedali: Z Kanaánu nakúpiť potravín. Jozef poznal svojich bratov, ale oni ho nepoznali. Vtedy sa rozpomenul na sny, ktoré mal o nich, a povedal im: Vyzvedači ste, prišli ste si obzrieť nechránené miesta krajiny. Oni mu však odvetili: Nie, pane, tvoji sluhovia si prišli nakúpiť potravín. Všetci sme synovia jedného otca; sme statoční; tvoji sluhovia nie sú vyzvedačmi. Ale on im povedal: Nie, veru ste si prišli obzrieť nechránené miesta krajiny. Vtedy povedali: My, tvoji sluhovia sme dvanásti bratia, synovia jedného muža v Kanaáne; najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet. Ale Jozef im povedal: Tak je, ako som vám povedal: Vyzvedači ste. Takto si vás vyskúšam - na faraónov život - neodídete odtiaľto, iba ak príde sem váš najmladší brat. Pošlite jedného spomedzi seba, aby priviedol vášho brata, ale vy zostanete uväznení; tak budú preskúšané vaše reči, či vravíte pravdu. Ale ak nie - na faraónov život - ste vyzvedači. A dal ich na tri dni do väzenia. Na tretí deň im Jozef povedal: Urobte toto a ostanete nažive. Ja sa totiž bojím Boha. Ak ste statoční, jeden váš brat nech ostane sputnaný vo vašom doterajšom väzení, vy však choďte a zaneste obilie svojim domácim na utíšenie hladu. Potom mi dovediete svojho najmladšieho brata, aby sa tak potvrdili vaše reči a aby ste nemuseli zomrieť. I urobili tak. Potom si povedali: Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Lebo hoci sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, nepočúvali sme ho; preto prišlo na nás toto súženie. Nato im povedal Rúben: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na zodpovednosť za jeho krv. Oni však nevedeli, že im Jozef rozumie, lebo sa dorozumievali pomocou tlmočníka. Vtedy sa odvrátil od nich a zaplakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi; nato vzal spomedzi nich Šimeóna a dal ho pred ich očami sputnať. Nato Jozef rozkázal, aby im naplnili vrecia obilím, peniaze aby vrátili každému do jeho vreca a aby im dali stravu na cestu. A urobili tak. Naložili si obilie na osly a odišli odtiaľ. Keď si však jeden z nich otvoril vrece, aby na mieste nocľahu dal obrok oslovi, zazrel svoje peniaze na vrchu vo vreci, a povedal bratom: Peniaze sa mi vrátili, tu hľa, mám ich vo vreci. I stratili odvahu; s rozochvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: Čo nám to Boh urobil? Keď prišli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, rozpovedali mu všetko, čo sa im prihodilo: Prísne hovoril s nami ten muž, pán krajiny, dal nás do väzenia, akoby sme chceli vyzvedať v krajine. Povedali sme mu: Sme statoční; my nie sme vyzvedači; sme dvanásti bratia, synovia svojho otca; jedného niet a najmladší je teraz u nášho otca v Kanaáne. A ten muž, čo je pánom krajiny, nám povedal: Podľa tohto poznám, či ste statoční: jedného zo svojich bratov nechajte u mňa, naberte si obilia svojim domácim na utíšenie hladu a choďte! Ale priveďte mi svojho najmladšieho brata; tak poznám, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční; vydám vám vášho brata a môžete voľne chodiť po krajine. Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa. Vtedy im povedal ich otec Jákob: Pripravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Šimeóna niet a Benjamína mi chcete vziať. To všetko dolieha na mňa. Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem späť. Zver ho mne a ja ti ho privediem späť. Ale on odpovedal: Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia. Avšak hlad ťažko doliehal na krajinu. Keď strovili obilie, čo priniesli z Egypta, povedal im otec: Choďte nám znova nakúpiť niečo potravín. Júda mu však odpovedal: Ten muž nás dôrazne napomínal: Neukážte sa mi na oči, ak nebude s vami váš brat. Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime ti potravín. Ak ho však nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami. Nato povedal Izrael: Prečo ste mi tak zle urobili, keď ste prezradili tomu mužovi, že máte ešte brata? Oni povedali: Ten muž sa nás veľmi vypytoval na naše príbuzenstvo: Žije ešte váš otec? Máte brata? A my sme mu odpovedali len na tieto otázky. Či sme my mohli vedieť, že nám povie: Priveďte sem brata!? Vtedy Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: Pošli chlapca so mnou, tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a nepomreli ani my, ani ty, ani naše deti. Ja sa ti zaručím za neho, z mojej ruky ho môžeš vyžadovať; ak ti ho neprivediem späť a nepostavím pred teba, navždy ponesiem vinu pred tebou. Veru, keby sme neboli otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili. Nato im povedal ich otec Izrael: Ak je to teda tak, urobte toto: Naberte do svojich vriec z najlepších plodín krajiny, a dopravte tomu mužovi ako dar niečo balzamu, niečo medu, vzácnu živicu, pistáciové orechy a mandle. Vezmite so sebou aj iné peniaze a peniaze vložené na vrch do vašich vriec vráťte vlastnoručne späť; bude to asi omyl. Vezmite brata, vyberte sa a vráťte sa k tomu mužovi. Všemohúci Boh nech vám dá dôjsť milosrdenstva u toho muža, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem. Potom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vybrali sa, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. Keď Jozef uzrel Benjamína s nimi, povedal správcovi svojho domu: Uveď týchto mužov do domu, zabi niečo a priprav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na poludnie. Správca urobil, ako Jozef rozkázal; uviedol mužov do Jozefovho domu. Vtedy sa mužovia zľakli, že ich priviedli do Jozefovho domu, a povedali: To nás uviedli sem pre peniaze, ktoré sme pri prvom raze dostali do našich vriec; chcú nás napadnúť a vrhnúť sa na nás, aby nás vzali za otrokov aj s našimi oslami. Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol správcom nad Jozefovým domom a prihovorili sa mu v bráne domu: Prosíme, pane, už sme tu raz boli nakúpiť potravín. Keď sme však prišli na miesto nocľahu a otvorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v plnej váhe. Teraz ich prinášame späť. Priniesli sme so sebou aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec. Ten im však povedal: Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne. A vyviedol k nim Šimeóna. Keď tento muž voviedol tých ľudí do Jozefovho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom. Potom, kým neprišiel Jozef na poludnie, chystali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať. Keď Jozef prišiel domov, priniesli mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije? Oni odpovedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre; ešte žije. Nato sa poklonili a padli na tváre. Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj! Nato sa Jozef náhle vzdialil, lebo sa rozcitlivel pri pohľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal. Keď si umyl tvár, vyšiel von a ovládajúc sa povedal: Podávajte jedlo! A podávali, osobitne jemu, osobitne im a osobitne Egypťanom, ktorí jedli s ním. Egypťania totiž nesmú jesť s Hebrejcami, lebo je to pre Egypťanov ohavnosť. A oni sedeli pred ním: prvorodený podľa svojho prvorodenectva a najmladší podľa svojej mladosti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého. Potom im dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi. Benjamínovi sa však dostalo päť ráz toľko jedla ako ostatným. Potom sa napili s ním a dostali sa do dobrej vôle. Potom Jozef rozkázal správcovi svojho domu: Naplň vrecia mužov obilím, koľko len budú vládať odniesť a peniaze polož každému navrch do vreca; môj pohár však - strieborný pohár - polož najmladšiemu navrch do vreca aj s jeho peniazmi za obilie. Správca urobil podľa príkazu, ktorý mu dal Jozef. Za rána na úsvite prepustili mužov aj s ich oslami. Len čo vyšli z mesta, a ešte neboli ďaleko, Jozef povedal správcovi svojho domu: Vstaň, bež za tými mužmi, a keď ich dobehneš, povedz im: Prečo ste sa zlým odplatili za dobré? Ukradli ste mi strieborný pohár. Veď je to ten, čo môj pán píjava z neho a aj veští z neho! Zle ste urobili, keď ste tak urobili. Keď ich dobehol, povedal im tie isté slová. Oni mu však odvetili: Prečo hovorí môj pán takéto reči? Božechráň, aby tvoji sluhovia urobili niečo také! Pozri, peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach navrchu, priniesli sme ti naspäť z Kanaánu; ako by sme teda mohli ukradnúť z domu nášho pána striebro alebo zlato? U koho sa z tvojich sluhov nájde, ten nech zomrie, a my budeme otrokmi môjmu pánovi. On im povedal: Áno, nech je tak, ako ste vraveli: U koho sa nájde, ten mi bude otrokom, vy však budete oslobodení. Nato všetci chytro zložili svoje vrecia na zem a každý otvoril svoje vrece. Dôkladne ich poprehliadal od najstaršieho po najmladšieho, a pohár sa našiel vo vreci Benjamínovom. Vtedy roztrhli svoje rúcha, každý naložil náklad na osla, a vrátili sa do mesta. Keď Júda vstúpil s bratmi do Jozefovho domu, on bol ešte tam; padli pred ním na zem. Tu im Jozef povedal: Čo za skutok ste to spáchali? Či neviete, že muž, ako som ja, dozvie sa to veštením? Nato odpovedal Júda: Čo môžeme povedať môjmu pánovi, čo rozprávať, čím sa ospravedlniť? Boh našiel vinu tvojich služobníkov, sme teda otrokmi môjho pána, tak my, ako aj ten, u ktorého sa našiel pohár. On však odpovedal: Bože, chráň ma urobiť niečo takého! Len ten muž, u ktorého sa našiel pohár, bude mi otrokom, vy však môžete odísť v pokoji k svojmu otcovi. Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Prosím, pane môj, dovoľ svojmu služobníkovi prehovoriť slovo k sluchu svojho pána, nech nevzbĺkne tvoj hnev na tvojho služobníka, veď ty si ako faraón. Môj pán sa opýtal svojich služobníkov: Máte otca alebo brata? Nato sme odpovedali môjmu pánovi: Máme staručkého otca a jeho malého chlapca, ktorý sa mu narodil v starobe; brat tohto je mŕtvy, a on ostal po svojej matke, preto ho jeho otec miluje. A ty si povedal svojim služobníkom: Priveďte ho ku mne, aby som sa pozrel naňho vlastnými očami! Vtedy sme odpovedali môjmu pánovi: Chlapec nemôže opustiť otca; ak opustí otca, ten zomrie. Potom si povedal svojim služobníkom: Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukážte sa mi na oči. Keď sme prišli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána. A keď nám náš otec povedal: Nakúpte nám zase niečo potravín, my sme mu odpovedali: Nemôžeme ísť ta; ale pôjdeme, ak bude s nami náš najmladší brat; lebo tomu mužovi sa nesmieme ukázať na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami. Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: Viete, že mi dvoch synov porodila moja žena. Jeden odišiel odo mňa, tak že som musel povedať: Iste bol roztrhaný, a až doteraz som ho nevidel. Ak mi vezmete aj tohto a stihne ho nehoda, v nešťastí znesiete moje šediny do záhrobia. Ale ak teraz prídem k tvojmu sluhovi, svojmu otcovi, a chlapec, na ktorom visí celou dušou, nebude s nami, a uvidí, že chlapca niet, zomrie, a tak znesú tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v žiali do hrobu. Veď tvoj sluha sa zaručil otcovi za chlapca, keď povedal: Ak ti ho neprivediem, ponesiem na vždy vinu pred svojím otcom. Teraz však nech smie tvoj služobník ostať miesto chlapca za otroka môjmu pánovi, a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. Veď ako by som mohol odísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Nemohol by som sa dívať na trápenie, ktoré by postihlo môjho otca. Tu sa už Jozef nemohol zdržať pred všetkými, čo stáli okolo neho, a zavolal: Pošlite všetkých von odo mňa. A tak nikto nestál pri Jozefovi, keď sa dal poznať svojim bratom. Dal sa do hlasitého plaču, takže to počuli aj Egypťania; i dopočul sa o tom aj dom faraónov. Vtedy povedal Jozef svojim bratom: Ja som Jozef. Či ešte žije môj otec? Ale bratia mu nemohli odpovedať, lebo boli zmätení jeho prítomnosťou. Potom Jozef povedal svojim bratom: Pristúpte bližšie ku mne! Keď pristúpili bližšie, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive. Lebo už dva roky trvá hlad v krajine, a ešte päť rokov nebude ani orby ani žatvy. Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie. Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh; On ma urobil faraónovi otcom a pánom jeho celého domu i panovníkom nad celým Egyptom. Chytro choďte domov k môjmu otcovi a povedzte mu: Tak hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom; poď ku mne a nemeškaj! Budeš bývať v krajine Góšen a budeš blízko mňa, ty aj tvoji synovia, aj synovia tvojich synov, tvoje ovce i tvoj dobytok, i všetko, čo máš. Budem ťa živiť - lebo ešte päť rokov potrvá hlad - aby si nevyšiel na mizinu ani ty, ani tvoja domácnosť so všetkým, čo máš. Hľa, na vlastné oči vidíte, i môj brat Benjamín vidí, že sám osobne hovorím s vami. Dajte správu môjmu otcovi o celej mojej sláve v Egypte i o všetkom, čo ste videli, a potom rýchlo priveďte sem môjho otca. Nato padol okolo krku svojmu bratovi Benjamínovi a plakal; aj Benjamín plakal na jeho pleciach. I pobozkal všetkých svojich bratov a plakal v ich objatí. Potom sa bratia rozprávali s ním. Po faraónovom dome sa rozniesla zvesť: Prišli Jozefovi bratia. Zapáčilo sa to faraónovi aj jeho sluhom. Tu povedal faraón Jozefovi: Povedz svojim bratom: Takto urobte: Naložte náklad na svoje zvieratá a choďte domov do Kanaánu. Potom vezmite svojho otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám najlepšiu časť Egypta, aby ste jedávali z najlepších plodín krajiny. A ty im vydaj rozkaz: Toto urobte: Vezmite si z Egypta vozy pre svoje deti a ženy, naložte na ne aj otca a príďte! Nebanujte za svojím zariadením, lebo najlepšia časť celého Egypta bude vaša. A Izraelovi synovi tak urobili. Jozef im dal vozy podľa faraónovho príkazu a dal im stravu na cestu. Každému z nich dal sviatočné šaty, Benjamínovi však dal 300 šekelov striebra a pätoro sviatočných šiat. Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov, ktoré niesli najlepšie veci z Egypta, desať oslíc, čo niesli obilie, chlieb a jedlo pre otca na cestu. Tak prepustil svojich bratov; keď odchádzali, povedal im: Nevaďte sa po ceste! Bratia odišli z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. A oznámili mu: Jozef ešte žije, ba panuje nad celým Egyptom. No otcovo srdce ostalo chladné, lebo im neveril. Keď mu však vyrozprávali všetko, čo im hovoril Jozef, a keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, ich otec Jákob pookrial na duchu. Vtedy povedal Izrael: Stačí mi, že môj syn Jozef ešte žije! Pôjdem a uvidím ho skôr, ako umriem. Vybral sa teda Izrael so všetkým, čo mal, a keď prišiel do Beér-Šeby, priniesol obete Bohu svojho otca Izáka. Vtedy hovoril Boh s Izraelom v nočnom videní a oslovil ho: Jákob, Jákob! A on odpovedal: Tu som. Potom riekol: Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa odísť do Egypta, lebo tam urobím z teba veľký národ. Ja pôjdem s tebou do Egypta a privediem ťa zase sem; a Jozef ti zatlačí oči. Pobral sa teda Jákob z Beér-Šeby; Izraelovi synovia vyložili svojho otca Jákoba, svoje deti i svoje ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho doviezli. Vzali si aj stáda a imanie, čo si nadobudli v Kanaáne, a prišli do Egypta: Jákob i všetko jeho potomstvo s ním. Svojich synov, synov svojich synov, svoje dcéry a dcéry svojich synov, a vôbec všetko svoje potomstvo priviedol do Egypta so sebou. Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta: Jákob a jeho synovia: prvorodený Jákobov Rúben. Synovia Rúbenovi: Chanóch, Pallú, Checrón a Karmí. Synovia Šimeónovi: Jemúél, Jámín, Óhad, Jáchín, Cóhar a Šáúl, syn Kanaánky. Synovia Lévího: Géršón, Kehat a Merárí. Synovia Júdovi: Er, Ónán, Šélá, Perec a Zerach. Ér a Ónán však zomreli v Kanaáne. Synovia Perecovi boli Checrón a Chámúl. Synovia Jissáchárovi: Tóla, Puvvá, Jášúb a Šimrón. Synovia Zebulúnovi: Sered, Élón a Jachleél. Toto sú synovia Leini; tých porodila Jákobovi v Paddan-Arame, aj jeho dcéru Dínu. Všetkých jeho synov a dcér bolo 33. Synovia Gádovi: Cifjón, Chaggí, Šúní, Ecbón, Éri, Aródí a Arélí. Synovia Ašérovi: Jimná, Jišvá, Jišví, Bería a ich sestra Serach. Synovia Béríovi: Cheber a Malkiél. Toto sú synovia Zilpy, ktorú dal Lábán svojej dcére Lee; a týchto porodila Jákobovi, spolu šestnásť osôb. Synovia Jákobovej ženy Ráchel: Jozef a Benjamín. Jozefovi sa však narodili v Egypte Menašše a Efrajim, ktorých mu porodila Asenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera. Synovia Benjamínovi: Bela, Becher, Ašbél, Gérá, Naamán, Échí, Róš, Muppím, Chuppím a Ard. Toto sú synovia Ráchelini, ktorých porodila Jákobovi, spolu štrnásť. Syn Dánov: Chuším. Synovia Naftálího: Jachceél, Gúní, Jécer a Šillém. Toto sú synovia Bilhy, ktorú dal Lábán svojej dcére Ráchel; týchto porodila Jákobovi, spolu sedem osôb. Všetkých osôb, ktoré prišli s Jákobom do Egypta a pochádzali z jeho tela, okrem žien synov Jákobových, bolo spolu šesťdesiat šesť. Synovia Jozefovi, ktorí sa mu narodili v Egypte, boli dvaja. Všetkých osôb Jákobovho domu, ktorí prišli s ním do Egypta, je spolu sedemdesiat. Júdu však poslal pred sebou k Jozefovi, aby mu ukázal cestu do Góšenu. Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a vyšiel naproti svojmu otcovi Izraelovi do Góšenu. Keď ho uvidel, padol mu okolo hrdla a plakal mu ešte aj na hrudi. Vtedy povedal Izrael Jozefovi: Teraz môžem umrieť, lebo som videl tvoju tvár a že ešte žiješ. Nato Jozef povedal svojim bratom i rodine svojho otca: Pôjdem to oznámiť faraónovi a poviem mu: Prišli moji bratia a rodina môjho otca, ktorý bol v Kanaáne. Títo mužovia sú však pastiermi oviec, lebo sú chovateľmi dobytka, dohnali aj svoje ovce a dobytok a všetko, čo mali. Ak vás zavolá faraón a povie: Čo je vaše zamestnanie? povedzte: Tvoji služobníci boli chovateľmi dobytka od mladosti až doteraz, a to my, aj naši otcovia. Tak budete môcť bývať v krajine Góšen. Všetci pastieri oviec sú totiž opovrhnutí Egypťanmi. Potom vošiel Jozef a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi ovcami, s dobytkom i so všetkým, čo majú, a teraz sú v krajine Góšen. Spomedzi svojich bratov vzal päť mužov a predstavil ich faraónovi. Vtedy sa faraón opýtal jeho bratov: Čo je vaším zamestnaním? Oni odpovedali faraónovi: Pastieri oviec sú tvoji služobníci, my aj naši otcovia. Potom povedal faraónovi: Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, keďže nieto pastvy pre ovce tvojich služobníkov, lebo v Kanaáne je veľký hlad. Dovoľ teda tvojim služobníkom bývať v krajine Góšen. Nato povedal faraón Jozefovi: Teda tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. Máš celý Egypt pred sebou, usaď otca i bratov v najlepšej časti krajiny, nech bývajú v krajine Góšen. Ak poznáš medzi nimi súcich ľudí, urob ich správcami nad stádami, ktoré mám. Vtedy Jozef voviedol svojho otca, a keď ho predstavil faraónovi, Jákob pozdravil faraóna so žehnaním. I opýtal sa faraón Jákoba: Koľko máš rokov? Jákob faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je stotridsať rokov; krátke a nedobré boli roky môjho života; vek môjho života nedosiahol počet rokov života mojich otcov. Keď faraóna pozdravil so žehnaním, odišiel od neho. Jozef usadil svojho otca i bratov a dal im majetky v Egypte, a to najlepšie časti krajiny, v krajine Rameses, ako prikázal faraón. Tak Jozef živil svojho otca, bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu jej príslušníkov. Na celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol veľmi veľký, takže bol zmorený Egypt i Kanaán. Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egypte a Kanaáne a ktoré získal za obilie, čo ľudia kupovali. Jozef odvádzal peniaze do faraónovho domu. Keď sa v Egypte i Kanaáne minuli peniaze, prišli všetci Egypťania k Jozefovi a povedali: Daj nám chleba! Prečo máme zomrieť pred tebou, keď nemáme peňazí? Jozef im povedal: Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chleba za vaše stáda, ak nemáte peňazí. Vtedy doviedli k Jozefovi svoje stáda a Jozef im dal chleba za kone, ovce, dobytok a za osly. Tak ich toho roku za všetky ich stáda zaopatroval chlebom. Keď sa rok minul, na druhý rok prišli k nemu a povedali mu: Netajíme pred svojím pánom, že nielen peniaze sa nám minuli, ale i stáda dobytka už patria nášmu pánovi: neostalo nám pred naším pánom nič, iba naše telá a naša pôda. Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my a naša pôda? Kúp nás i našu pôdu za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme otročiť faraónovi; daj nám osiva, aby sme ostali nažive a nepomreli, a aby nám pôda nespustla. Tak Jozef vykúpil všetku pôdu Egypta pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože hlad na nich tvrdo doliehal. Tak sa krajina stala faraónovou a ľud od jedného konca územia Egypta po druhý urobil otrokmi. Len pôdu kňazov nevykúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok a žili z dôchodku, čo im dával faraón; preto svoju pôdu nemuseli predať. Vtedy Jozef povedal ľudu: Ajhľa, dnes som vás i vašu pôdu kúpil pre faraóna; tu máte osivo, obsejte pôdu! Ale z úrody piatu čiastku odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám za obsiatie poľa a na výživu vašich detí. Nato povedali: Zachoval si nás nažive; ak nájdeme priazeň v očiach svojho pána, budeme faraónovými otrokmi. Z toho Jozef urobil zákon o egyptskej pôde, platný až do dnešného dňa, podľa ktorého pätinu sú povinní odvádzať faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou. Tak sa Izrael usadil v Egypte, v krajine Góšen; udomácnili sa v nej, množili sa a veľmi sa rozrástli. Jákob žil v Egypte sedemnásť rokov a celkový počet rokov Jákobovho života bol stoštyridsaťsedem. Keď sa Izraelovi priblížili dni jeho smrti, zavolal syna Jozefa a povedal mu: Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: nepochovaj ma v Egypte. Rád by som ležal pri svojich otcoch, odnes ma teda z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke. On odpovedal: Urobím podľa tvojho slova. On však povedal: Prisahaj mi! A keď mu prisahal, Izrael sa sklonil ku hlave postele. Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: Ajhľa, tvoj otec je chorý. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima. Oznámili to Jákobovi a povedali: Pozri, prišiel k tebe tvoj syn Jozef. Vtedy sa Izrael vzchopil a posadil sa na posteli. Jákob povedal Jozefovi: Keď sa mi všemohúci Boh zjavil v Lúze - v Kanaáne, a požehnal ma, riekol mi: Hľa, učiním ťa plodným a rozmnožím ťa na spoločenstvo národov, a túto krajinu dám tvojmu potomstvu po tebe do večného vlastníctva. Preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, totiž Efrajim a Menašše, budú moji, budú mi teraz ako Rúben a Šimeón. Ale potomci, ktorých si splodil po nich, budú patriť tebe; vo svojom dedičnom vlastníctve sa budú označovať menom svojich bratov. Keď som sa však vracal z Paddánu, zomrela mi Ráchel v Kanaáne, ešte kus cesty pred Efratou, i pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to jest do Betlehema. Keď Izrael videl Jozefových synov, opýtal sa: Kto sú títo? A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. On však povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám. Izraelove oči totiž oslabli starobou, takže nevidel. Keď ich priviedol bližšie k nemu, pobozkal a objal ich. Potom povedal Izrael Jozefovi: Nebol by som si pomyslel, že ešte uvidím tvoju tvár, a hľa, Boh mi dal vidieť aj tvojich potomkov. Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou k zemi. Potom Jozef vzal oboch, totiž Efrajima svojou pravicou k ľavej strane Izraelovi a Menaššeho svojou ľavicou k pravej strane Izraelovi, a tak ich priviedol blízko k nemu. Vtedy Izrael vystrel pravicu a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavicu Menaššemu na hlavu; ruky položil teda krížom, i keď Menašše bol prvorodený. I požehnal Jozefa a riekol: Boh, pred ktorým chodili otcovia moji Abrahám a Izák, Boh, ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až podnes, a anjel, ktorý ma vykúpil z každej tiesne, nech chlapcov požehná, nech sa volajú mojím menom a menom mojich otcov Abraháma a Izáka a nech sa preveľmi rozmnožia na zemi. Keď Jozef videl, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajimovu, nepáčilo sa mu to; chytil otcovu ruku a chcel ju preložiť z Efrajimovej hlavy na hlavu Menaššeho. Jozef povedal otcovi: Nie tak, otče, veď tento je prvorodený, jemu polož pravicu na hlavu. Jeho otec sa však zdráhal a povedal: Viem, syn môj, viem. Aj on bude ľudom a aj on bude veľký, ale jeho mladší brat bude väčší ako on a z jeho potomstva bude množstvo národov. Tak ich v ten deň požehnal a povedal: Tvojím menom bude Izrael požehnávať takto: Nech s tebou naloží Boh ako s Efrajimom a Menaššem! Tak dal prednosť Efrajimovi pred Menaššem. Potom povedal Izrael Jozefovi: Ja, hľa, umieram, ale Boh bude s vami a navráti vás do krajiny vašich otcov. Tebe dávam viac ako tvojim bratom o horský hrebeň, ktorý som vlastným mečom a lukom vzal Amorejcom z rúk. Potom si Jákob zavolal synov a povedal: Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás v budúcnosti čaká: Dajte sa dovedna, ó počujte synovia Jákobovi, a počúvajte svojho otca, Izraela! Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily. Prekypel si sťa vody, nebudeš mať prednosť, lebo si vstúpil na posteľ svojho otca, poškvrnil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil. Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástrojmi násilia. Nech nevstúpi moja duša do ich kruhu a s ich zborom sa mi srdce nezdruží, lebo v svojom hneve vraždia mužov a vo svojej samovôli ochromujú býkov. Prekliaty buď ich hnev, lebo je prudký, a ich zlosť, lebo je krutá! Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim ich v Izraeli. Ó Júda, nech ťa chvália tvoji bratia, tvoja ruka nech spočinie na šiji tvojich nepriateľov, nech sa ti klaňajú synovia tvojho otca. Júda je mladý lev, z lúpeže si sa povzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti povstať? Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať. Osla si uviaže o vinič, o révu šľachetnú svoje osliatko, vo víne perie si šaty a v krvi hrozna svoje rúcho. Oči mu žiaria od vína, zuby sa belejú od mlieka. Zebulún bude bývať pri morskom brehu, prístavom bude lodiam a jeho pomedzie dosiahne Sidón. Jissáchár je osol kostnatý, čo leží medzi košiarmi. Keď videl, že odpočinok je príjemný a krajina je krásna, zohol si plecia pod bremeno a stal sa sluhom poddaným. Dán nech prisluhuje právo svojmu ľudu ako hociktorý z kmeňov Izraela. Dán bude hadom pri ceste a zmijou pri chodníku, čo štípe koňom kopytá, až jazdec padne dozadu. Na tvoju pomoc čakám, Hospodine! Gáda napadnú hordy, on ich však napadne odzadu. Ašérov chlieb bude chutný, dodávať bude kráľovské lahôdky. Naftálí, jelenica voľná, hovorí rozkošné reči. Jozef je plodný strom, plodný strom nad prameňom, výhonky ktorého pnú sa ponad múr. Roztrpčujú ho a podstreľujú, útočia naňho lukostrelci, jeho luk však ostáva pevný a obratné sú paže jeho rúk, zásahom Mocnára Jákobovho, pre meno Pastiera, Skaly Izraela, pre Boha tvojho otca, On ti pomáhaj! pre Boha všemohúceho, On ťa požehnaj! požehnaním nebies zhora, požehnaním prahlbiny, ktorá leží dolu, požehnaním pŕs a materského lona. Požehnania tvojho otca prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť odvekých výšin; kiež spočinú na hlave Jozefovej a na temeni vznešeného medzi bratmi. Benjamín, dravý vlk, za rána požiera korisť a večer rozdeľuje lup. Títo všetci sú dvanástimi kmeňmi Izraela a toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každého požehnal osobitným požehnaním. Potom im dal príkaz a povedal: Budem pripojený k svojmu ľudu; pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne, ktorá je na poli Chetejca Efróna, do jaskyne na poli Machpéla oproti Mamré v Kanaáne, ktorú Abrahám aj s poľom kúpil od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko. Tam pochovali Abraháma i jeho ženu Sáru, tam pochovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som pochoval aj Leu; pole s jaskyňou kúpili od Chetejcov. Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vyložil si nohy na posteľ a skonal; nato bol pripojený k svojmu ľudu. Vtedy sa Jozef hodil otcovi na tvár, zaplakal nad ním a pobozkal ho. Potom prikázal svojim sluhom--lekárom zabalzamovať otca. Lekári balzamovali Izraela. Pritom uplynulo štyridsať dní, lebo toľko dní trvá balzamovanie. Egypťania ho však oplakávali sedemdesiat dní. Keď sa minuli dni oplakávania, povedal Jozef domu faraónovmu: Ak som našiel priazeň vo vašich očiach, povedzte faraónovi: Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Ajhľa, ja umieram, pochovaj ma do môjho hrobu, čo som si vykopal v Kanaáne! Rád by som teraz odišiel pochovať otca; potom sa vrátim. Nato povedal faraón: Choď, pochovaj otca, ako ťa zaviazal prísahou. Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním aj všetci sluhovia faraónovi, starší jeho domu a všetci starší Egypta, celý dom Jozefov a jeho bratia i domácnosť jeho otca; len deti, ovce a dobytok si zanechali v krajine Góšen. Tiahli s ním aj vozy a jazdci; bol to veľmi početný sprievod. Keď došli do Góren-Átádu za Jordánom, zaspievali tam veľmi veľký a žalostný trúchlospev; Jozef po sedem dní odbavoval svojmu otcovi trúchloslužbu. Keď obyvatelia krajiny, Kanaánci, videli trúchloslužbu v Góren-Átáde, povedali: Pre Egypťanov je to žalostná trúchloslužba. Preto sa to miesto volá Ábél-Micrajim, čo leží za Jordánom. Jeho synovia urobili s ním tak, ako im prikázal. Odniesli ho jeho synovia do Kanaánu a pochovali ho naproti Mamré v jaskyni na poli Machpéla, ktorú aj s poľom kúpil Abrahám od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko. Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, on i jeho bratia a vôbec všetci, ktorí šli s ním pochovať jeho otca. Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali. Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami. Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi. Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov. Jozef videl tri pokolenia Efrajimových synov; ba aj synovia Menaššeho, syna Máchíra sa narodili na Jozefových kolenách. Potom povedal Jozef svojim bratom: Ja umieram, ale Boh sa vás ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do zeme, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. A Jozef zaviazal Izraelových synov takouto prísahou: Keď sa vás Boh ujme, odneste moje kosti odtiaľto! Potom Jozef umrel stodesaťročný; zabalzamovali ho a položili do rakvy v Egypte. Toto sú mená Izraelcov, ktorí prišli s Jákobom do Egypta; každý prišiel so svojou rodinou: Rúben, Šimeon, Lévi a Júda, Jissáchár, Zebulún a Benjamín, Dán, Naftálí, Gád a Ašér. Všetkých potomkov, ktorí vyšli z bedier Jákobových, bolo 70 duší; Jozef však bol už v Egypte. Potom Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie. Izraelci boli plodní, množili sa, rástli počtom a nesmierne mohutneli, takže ich bola plná krajina. Vtedy nastúpil v Egypte nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. Ten povedal svojmu ľudu: Hľa, ľud Izraelcov je početnejší a silnejší ako my. Nože, počínajme si múdro voči nemu, aby sa nerozmnožil; lebo by sa mohlo stať, že v prípade vojny by sa aj on pripojil k našim protivníkom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny. Tak ustanovili nad ním dozorcov nad prácami, aby ho trápili ťažkými bremenami; staval pre faraóna skladištné mestá Pitóm a Raamses. Ale čím viac ho utláčali, tým viac sa rozmnožoval a rozširoval, takže sa obávali Izraelcov. Egypťania zotročovali Izraelcov týraním a strpčovali im život tvrdou prácou s hlinou a tehlami i všelijakou poľnou robotou. Vtedy povedal egyptský kráľ hebrejským pôrodným babám, z ktorých jedna sa volala Šifrá a druhá Púá: Keď pomáhate hebrejským ženám pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie: ak je to syn, usmrťte ho, ale ak dcéra, nechajte ju nažive. No pôrodné baby sa báli Boha, nerobili, ako im prikázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive. I zavolal egyptský kráľ pôrodné baby a povedal im: Prečo ste to urobili a nechávali ste chlapcov nažive? Pôrodné baby odpovedali faraónovi: Hebrejské ženy nie sú ako egyptské, sú životaschopnejšie; porodia skôr, ako príde k ním pôrodná baba. Boh však dobre činil pôrodným babám; ľud sa rozmnožil a veľmi zosilnel. Pretože sa pôrodné baby báli Boha, dal im potomstvo. Faraón potom prikázal všetkému ľudu: Každého narodeného chlapca hoďte do Nílu a každú dcéru nechajte nažive! Istý muž z domu Lévího šiel a vzal za manželku dcéru z domu Lévího. Žena počala i porodila syna, a keď videla, že je pekný, skrývala ho tri mesiace. Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a živicou, vložila doň dieťa a položila ho do rákosia na brehu Nílu. Jeho sestra sa postavila opodiaľ, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane. Vtedy prišla faraónova dcéra okúpať sa v Níle, zatiaľ čo jej služobníčky sa prechádzali na jeho brehu. Zazrela v rákosí košík a poslala svoju služobníčku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uzrela dieťa, a hľa, chlapec plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: To je z hebrejských detí. Tu povedala jeho sestra faraónovej dcére: Nemám ísť zavolať dojku z hebrejských žien, ktorá by ti dieťa kojila? Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa. Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením. Žena vzala dieťa a kojila ho. Keď dieťa odrástlo, priviedla ho k faraónovej dcére, ktorá ho prijala za syna; dala mu meno Mojžiš hovoriac: Z vody som ho vytiahla. V tom čase, keď Mojžiš vyrástol, vošiel k svojim bratom a videl ich bremená. Vtom spozoroval, ako istý Egypťan bije Hebrejca, jedného z jeho bratov. Poobzeral sa sem i tam, a keď videl, že tam nieto nikoho, zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku. Na druhý deň vyšiel, a hľa, dvaja Hebrejci sa hádali. Povedal vinníkovi: Prečo biješ svojho blížneho? Ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za veliteľa a sudcu nad nami? Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo. Keď sa faraón o tom dopočul, chcel dať zabiť Mojžiša; Mojžiš však utiekol pred faraónom a usadil sa v Midjánsku. Sadol si tam pri studni. Midjánsky kňaz mal sedem dcér, tie prišli, načierali vodu a nalievali do napájadiel, aby napojili ovce svojho otca. Tu prišli pastieri a odohnali ich, ale Mojžiš vstal, pomohol im a napojil ich ovce. Keď prišli k svojmu otcovi Reúélovi, ten sa opýtal: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili? Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, nabral nám vody a napojil ovce. I povedal svojim dcéram: Kde je? Prečo ste toho muža nechali tam? Zavolajte ho, nech sa naje. Mojžiš uznal za dobré bývať u tohto muža a ten dal Mojžišovi svoju dcéru Cippóru za manželku. Tá porodila syna a on mu dal meno Géršóm, lebo povedal: Cudzincom som bol v cudzej krajine. Po dlhom čase zomrel egyptský kráľ; Izraelci však vzdychali pod ťarchou nútených prác a bedákali. Ich volanie o pomoc pri nútených prácach došlo až k Bohu. Boh počul ich bedákanie a rozpomenul sa na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. I pohliadol Boh na Izraelcov a dal sa im poznať. Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa, midjánskeho kňaza Jetru, a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vrchu Chóreb. Vtedy sa mu zjavil Hospodinov anjel v ohnivom plameni zo stredu kra; keď sa pozrel, videl, že ker horel plameňom, ale nezhorel. Vtedy si Mojžiš povedal: Odbočím z cesty a pozriem si tento veľký jav, prečo ker nezhorel. Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Potom riekol: Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda. Riekol ďalej: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. I riekol Hospodin: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti. Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov. Teraz, hľa, volanie Izraelcov o pomoc došlo ku mne a videl som, ako ich Egypťania utláčajú. Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta. Mojžiš však odpovedal Bohu: Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta? I riekol mu: Veď ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete Bohu slúžiť na tomto vrchu. I povedal Mojžiš Bohu: Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM. Boh ešte riekol Mojžišovi: Takto povedz Izraelcom: Hospodin, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie. Choď a zhromaždi starších Izraela a povedz im: Hospodin, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov zjavil sa mi a riekol: Dobre som si vás všimol, i to čo sa deje s vami v Egypte. I riekol som si: Vyvediem vás z egyptskej biedy do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ak poslúchnu tvoj hlas, pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: Hospodin, Boh Hebrejcov, stretol sa s nami, a teraz máme ísť tri dni cesty na púšť a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu. Ale ja viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak prinútený silnou rukou. Preto vystriem svoju ruku a biť budem Egypt všetkými svojimi divnými skutkami, ktoré budem robiť uprostred neho, a potom vás prepustí. Vzbudím dobroprajnosť voči tomuto ľudu, takže keď budete odchádzať, neodídete naprázdno; nech si každá žena vypýta od svojej susedy a od svojej spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i šatstvo, položíte to na svojich synov a dcéry a olúpite Egypt. Mojžiš na to odpovedal: Veď mi neuveria a nepočúvnu hlas, ale povedia: Nezjavil sa ti Hospodin. Vtedy mu riekol Hospodin: Čo to máš v ruke? Odpovedal: Palicu. Riekol mu: Hoď ju na zem. Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada a Mojžiš pred ním utekal. Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Vystri ruku a chyť ho za chvost! On vystrel ruku, chytil ho a premenil sa mu na palicu v ruke. Aby ti uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov. Potom mu Hospodin ešte riekol: Nože si polož ruku na prsia! On si položil ruku na prsia, a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. Riekol mu znova: Polož ruku späť na prsia. On si položil ruku na prsia a vytiahol ju z pŕs a bola znova ako jeho ostatné telo. Ak ti neuveria a neposlúchnu varovanie prvého znamenia, uveria varovaniu druhého znamenia. Ak neuveria ani týmto dvom znameniam a nepočúvnu tvoj hlas, naberieš vody z Nílu a vyleješ ju na suchú zem; tie vody, ktoré naberieš z Nílu, premenia sa na suchej zemi na krv. Mojžiš odpovedal Hospodinovi: Ach, Pane, nebol som výrečným mužom, ani predtým, ani odvtedy, ako si hovoril so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk. Hospodin mu odpovedal: Kto dal ústa človeku, alebo kto robil nemým alebo hluchým, alebo vidiacim alebo slepým - či nie ja, Hospodin? Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť. On odpovedal: Ach, Pane, pošli niekoho iného, koho chceš poslať. Tu vzplanul Hospodinov hnev na Mojžiša a riekol: Však je tu tvoj brat Áron, Lévíjec? Viem, že on vie dobre hovoriť; hľa, vychádza ti oproti, a keď ťa uvidí, pocíti radosť v srdci. Hovor s ním, vlož mu tie slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. On bude hovoriť ľudu za teba; on ti bude ústami a ty mu budeš ako Boh. Vezmi si do ruky túto palicu, s ktorou budeš robiť znamenia. Potom Mojžiš šiel, vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: Idem, vrátim sa ku svojim bratom v Egypte a uvidím, či sú ešte nažive. Jetro odpovedal Mojžišovi: Choď v pokoji. Hospodin riekol Mojžišovi v Midjáne: Choď a vráť sa do Egypta, lebo pomreli všetci mužovia, ktorí ti siahali na život. Mojžiš si vzal ženu i syna, posadil ich na osla a vrátil sa do Egypta. Mojžiš vzal do ruky aj Božiu palicu. I riekol mu Hospodin: Keď sa vrátiš do Egypta, hľaď vykonať pred faraónom všetky tie zázraky, ktoré som ti vložil do ruky; ja mu však zatvrdím srdce a neprepustí ľud. Potom povedz faraónovi: Takto hovorí Hospodin: Izrael je mojím prvorodeným synom, a povedal som ti: Prepusť môjho syna, nech mi slúži. Ty si sa však zdráhal prepustiť ho, preto zabijem tvojho prvorodeného syna. Cestou na miesto, kde nocovali, stretol ho Hospodin a chcel ho zabiť. Vtedy Cippóra vzala kamenný nôž a obrezala predkožku svojmu synovi, dotkla sa ňou Mojžišovho ohanbia a povedala: Veru si mi ženíchom krvi. Potom ho Hospodin nechal. Vtedy použila názov pre obriezku: ženích krvi. Hospodin riekol Áronovi: Choď naproti Mojžišovi na púšť. Ten šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. Mojžiš oznámil Áronovi všetky Božie slová, s ktorými ho poslal, a všetky znamenia, ktoré mu prikázal robiť. Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela. Áron vyrozprával všetky slová, ktoré Hospodin povedal Mojžišovi a robil znamenia pred očami ľudu. Ľud uveril; keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelcov a videl ich trápenie, sklonili sa a klaňali. Potom Mojžiš a Áron prišli a povedali faraónovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Prepusť môj ľud, nech mi zasvätí sviatok na púšti. Faraón odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol Jeho slovo a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím. Oni odpovedali: Boh Hebrejcov nás stretol; dovoľ nám odísť na tri dni na púšť a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás nenapadol morom alebo mečom. Tu im egyptský kráľ povedal: Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho práce? Choďte si za svojou robotou! A faraón vravel ďalej: Hľa, teraz je mnoho pospolitého ľudu, a vy chcete, aby prerušili svoje roboty? V ten deň rozkázal faraón poháňačom ľudu a svojim dozorcom: Nedávajte už ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým, nech si ju sami idú zbierať; ale určené množstvo tehál, ktoré vyrábali doteraz, uložte im aj naďalej, nezmenšujte ho, lebo sú leniví, a preto kričia: Poďme a obetujme Bohu. Nech práca zaťažuje týchto mužov, nech ju konajú a nevšímajú si klamných rečí. I vyšli poháňači ľudu a jeho dozorcovia a vraveli ľudu: Takto hovorí faraón: Slamu vám nedám, choďte si ju sami zbierať, kde nájdete; ale nič sa vám neuľaví z práce. A ľud sa rozišiel po celom Egypte trhať strniská miesto slamy. Poháňači ich však nútili a hovorili: Vykonajte svoju dennú prácu v príslušný deň ako vtedy, keď bola slama. A bili izraelských dozorcov, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači, a hovorili: Prečo ste nevyrobili určené množstvo tehál včera a dnes ako predtým? I prišli izraelskí dozorcovia a žalovali faraónovi: Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami? Nedávajú slamu tvojim služobníkom, a predsa nám prikazujú: Robte tehly! A teraz tvojich sluhov bijú, ale vina je na tvojich ľuďoch. On však odvetil: Leniví ste, leniví, a preto hovoríte: Poďme a obetujme Hospodinovi. Teraz sa pustite do roboty, slamu síce nedostanete, ale určené množstvo tehál odovzdáte. I videli izraelskí dozorcovia, že je s nimi zle, keď im povedali: Nesmiete zmenšiť svoje denné množstvo tehál v príslušný deň. Keď vychádzali od faraóna, stretli Mojžiša a Árona, ktorí čakali na nich, a povedali im: Nech Hospodin pozrie na vás a nech vás súdi, lebo ste nás znevážili v očiach faraóna a v očiach jeho služobníkov a dali ste im zbraň do rúk, aby nás pobili. I vrátil sa Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Pane, prečo nakladáš zle s týmto ľudom? Prečo si ma len poslal? Odvtedy, ako som šiel k faraónovi hovoriť v Tvojom mene, ešte horšie nakladá s týmto ľudom, a Ty si vôbec nevyslobodil svoj ľud. I riekol Hospodin Mojžišovi: Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi, lebo bude donútený silnou rukou a prepustí ich, áno, silnou rukou donútený vyženie ich zo svojej krajiny. Boh hovoril s Mojžišom a riekol mu: Ja som Hospodin a zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako Boh všemohúci, ale svoje meno Hospodin som im nedal poznať. Ustanovil som s nimi aj zmluvu, že im dám Kanaán, krajinu, v ktorej bývali ako cudzinci. Počul som aj vzdychanie Izraelcov, ktorých Egypťania zotročovali, a rozpomenul som sa na svoju zmluvu. Preto povedz Izraelcom: Ja som Hospodin a vyvediem vás spod egyptských bremien, vyslobodím vás z otrockej služby a vykúpim vás s vystretým ramenom a veľkými súdmi. Prijmem vás za svoj ľud, budem vám Bohom a poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, ktorý vás vyslobodil spod egyptských bremien. Vovediem vás do krajiny, ktorú som s pozdvihnutou rukou prisahal dať Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, a dám vám ju do vlastníctva; ja som Hospodin! Mojžiš to potom povedal Izraelcom, ale ho nepočúvali pre malomyseľnosť a pre tvrdú prácu. Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, rozprávaj sa s faraónom, egyptským kráľom, aby prepustil Izraelcov zo svojej krajiny. Mojžiš však hovoril pred Hospodinom: Hľa, Izraelci ma nepočúvli, ako ma teda počúvne faraón, veď ja mám neohybný jazyk. Hospodin však rozkázal Mojžišovi a Áronovi ísť k Izraelcom a k faraónovi, egyptskému kráľovi a vyviesť Izraelcov z Egypta. Toto sú hlavy ich rodov: synovia Rúbena, Izraelovho prvorodeného, Chanóch a Pallú, Checrón a Karmí; to sú čeľade Rúbenove. Synovia Šimeónovi: Jemuél, Jámin, Óhad, Jáchín, Cóchar a Šaul, syn Kanaánky; to sú čeľade Šimeónove. Toto sú mená synov Lévího podľa svojich rodokmeňov; Géršón, Kehát a Merárí; Léví žil stotridsaťsedem rokov. Synovia Geršónovi: Libní a Šimeí podľa svojich čeľadí. Synovia Kehátovi: Amrám a Jishár, Chebrón a Uzíél. Kehát žil stotridsaťtri rokov. Synovia Merárího: Machlí a Múší. To sú čeľade Lévího podľa svojich rodokmeňov. Amrám si vzal za manželku Jóchebed, svoju tetu, a tá mu porodila Árona a Mojžiša. Amrám žil stotridsaťsedem rokov. Synovia Jishárovi: Kórach, Nefeg a Zichrí. Synovia Uzíélovi: Mišáél, Elcáfán a Sitrí. Áron si vzal za ženu Elišebu, dcéru Aminádábovu, sestru Machšónovu; tá mu porodila Nádába, Abíhúa, Eleázára a Itámára. Synovia Kórachovi: Asír, Elkána a Abiásáf; to sú čeľade Kórachovcov. Áronov syn Eleázár si vzal za ženu jednu z dcér Pútíélových, tá mu porodila Pínchása. To sú hlavy rodov Lévíjcov podľa svojich čeľadí. To sú Áron a Mojžiš, ktorým riekol Hospodin: Vyveďte Izraelcov z Egypta voj za vojom. Oni sa zhovárali s faraónom, egyptským kráľom o vyvedení Izraelcov z Egypta. To je Mojžiš a Áron. Keď sa Hospodin rozprával s Mojžišom v Egypte, riekol Hospodin Mojžišovi: Ja som Hospodin. Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi všetko, čo ti ja hovorím. I odpovedal Mojžiš pred Hospodinom: Akože ma počúvne faraón, veď ja mám neohybné pery. Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, urobím ťa bohom pre faraóna a tvoj brat Áron ti bude prorokom. Rozpovieš mu všetko, čo ti prikážem, a tvoj brat Áron povie faraónovi, aby prepustil Izraelcov zo svojej krajiny. Ja však zatvrdím faraónovo srdce, hoci rozmnožím svoje znamenia a divy v Egypte, ale faraón vás neposlúchne; potom však položím svoju ruku na Egypt a za veľkých súdov vyvediem svoje voje, svoj ľud, Izraelcov z Egypta. Potom Egypt pozná, že ja som Hospodin, keď vystriem svoju ruku proti Egyptu a vyvediem Izraelcov sprostred neho. Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Hospodin. Mojžiš mal 80 a Áron 83 rokov, keď hovorili s faraónom. Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi: Keď vám faraón povie: Urobte nám zázrak! povedz Áronovi: Vezmi svoju palicu, hoď ju pred faraóna a premení sa na veľkého hada. Nato vošli Mojžiš a Áron k faraónovi a urobili, ako im prikázal Hospodin: Áron hodil svoju palicu pred faraóna a jeho služobníkov a ona sa premenila na veľkého hada. Ale aj faraón zavolal svojich mudrcov a čarodejníkov a aj oni, egyptskí zaklínači, urobili to isté svojím tajným umením. Každý hodil svoju palicu, a tie sa premenili na veľké hady, ale Áronova palica pohltila ich palice. Ale faraónovo srdce zatvrdlo a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin. Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Faraónovo srdce je tvrdé, zdráha sa prepustiť ľud. Choď k faraónovi ráno, keď vyjde k vode, postav sa pred neho na breh Nílu a vezmi si do ruky aj palicu, čo sa obrátila na hada. Povedz mu: Hospodin, Boh Hebrejcov, ma poslal k tebe s rozkazom: Prepusť môj ľud, nech mi slúži na púšti; ale až dosiaľ si neposlúchol. Takto vraví Hospodin: Podľa toho poznáš, že ja som Hospodin: Pozri, udriem palicou, ktorú mám v ruke, na vody Nílu a premenia sa na krv; ryby v Níle pohynú a Níl bude páchnuť, takže Egypťania nebudú môcť piť vodu z Nílu. Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vezmi si palicu a vystri ruku na egyptské vody, nad ich rieky a kanály, nad močiare a vodné nádrže a premenia sa na krv; i bude krv v celom Egypte, v nádobách drevených i kamenných. Mojžiš a Áron urobili, ako im prikázal Hospodin. Zdvihol palicu a pred očami faraóna i jeho služobníkov udrel na vodu Nílu; všetka voda v Níle sa premenila na krv. Ryby v Níle pohynuli a Níl páchol; Egypťania nemohli piť vodu z Nílu, lebo krv bola po celom Egypte. Potom urobili takisto aj egyptskí zaklínači svojimi čarami; i zatvrdlo faraónovo srdce, neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin. Faraón sa obrátil, odišiel domov a nepripustil si k srdcu ani toto. Nato všetci Egypťania kopali v okolí Nílu, hľadajúc pitnú vodu, lebo nemohli piť vodu z Nílu. Odvtedy, čo ho Hospodin ranil, uplynulo sedem dní. Hospodin riekol Mojžišovi: Vojdi k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, nech mi slúži; ak by si sa zdráhal prepustiť ho, raním celé tvoje územie žabami. Níl sa bude hemžiť žabami, vystúpia a polezú ti do domu, do spálne a na lôžko, i do domov tvojich služobníkov a tvojho ľudu, i do tvojich pecí a do tvojich pekárskych korýt. Aj na teba a na tvoj ľud, i na všetkých tvojich služobníkov, polezú žaby. Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanály a na močiare a vyveď žaby na Egypt. I vystrel Áron ruku nad egyptské vody, žaby vystúpili a pokryli Egypt. Nato urobili takisto svojím tajným umením aj zaklínači a žaby vystúpili na Egypt. I povolal faraón Mojžiša a Árona a povedal: Modlite sa k Hospodinovi, aby odstránil žaby odo mňa i od môjho ľudu, a prepustím ľud, nech obetuje Hospodinovi. Mojžiš odpovedal faraónovi: Rozkáž mi, kedy sa mám modliť za teba, za tvojich služobníkov i za tvoj ľud, aby boli vyhubené žaby od teba i z tvojich domov, len v Níle nech zostanú. Odpovedal: Zajtra. Mojžiš povedal: Nech sa stane, ako si želáš, aby si poznal, že nieto podobného Hospodinovi, nášmu Bohu. Žaby sa vzdialia od teba a z tvojich domov, od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu, zostanú len v Níle. Tak vyšiel Mojžiš a Áron od faraóna a Mojžiš volal k Hospodinovi kvôli žabám, ktoré dopustil na faraóna. Hospodin urobil podľa Mojžišovej prosby a žaby vykapali z domov, dvorov a z polí. I zhŕňali ich na hromady a napáchla zem. Keď faraón videl, že sa mu uľahčilo, zatvrdil si srdce, a neposlúchol ich tak, ako predpovedal Hospodin. Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju palicu, udri ňou prach na zemi a budú komáre po celom Egypte. Urobil tak; Áron vystrel ruku i so svojou palicou a udrel ňou prach na zemi; a boli komáre na ľuďoch i na dobytku. Všetok zemský prach premenil sa na komáre po celom Egypte. Takisto robili aj egyptskí zaklínači svojím tajným umením, aby vyvolali komáre, ale nemohli. Komáre boli na ľuďoch i na dobytku. Vtedy povedali zaklínači faraónovi: Toto je Boží prst. Ale faraónovo srdce zatvrdlo i naďalej, a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin. Hospodin riekol Mojžišovi: Skoro ráno vstaň, postav sa pred faraóna, keď vyjde k vode a povedz mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, nech slúži; lebo ak neprepustíš môj ľud, hľa, pošlem na teba a na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy, bodavý hmyz. A naplnia sa tým bodavým hmyzom domy Egypťanov, ba aj krajina, ktorú obývajú. V ten deň oddelím kraj Góšen, v ktorom prebýva môj ľud, aby tam nebolo bodavého hmyzu, aby si vedel, že ja, Hospodin, som uprostred krajiny a robím rozdiel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom. Zajtra nastane toto znamenie. Hospodin tak urobil, prišlo množstvo bodavého hmyzu na dom faraónov i na domy jeho služobníkov, na celý Egypt a zem hynula pod týmto hmyzom. Potom faraón zavolal Mojžiša a Árona a povedal: Choďte, obetujte svojmu Bohu tu v krajine. Ale Mojžiš odpovedal: Nebolo by správne robiť tak, lebo je ohavnosťou pre Egypťanov, keď obetujeme Hospodinovi, svojmu Bohu; a či by nás neukameňovali, ak by sme obetovali to, čo je v očiach Egypťanov ohavné? Trojdennou cestou pôjdeme na púšť a budeme obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, ako nám prikázal. Faraón odpovedal: Ja vás prepustím; obetujte na púšti Hospodinovi, svojmu Bohu, len neodchádzajte priďaleko a modlite sa za mňa. I povedal Mojžiš: Hľa, ja odchádzam od teba a budem sa modliť k Hospodinovi a zajtra sa vzdiali bodavý hmyz od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu, len nech faraón už viac neoklame tým, že neprepustí ľud obetovať Hospodinovi. I vyšiel Mojžiš od faraóna a modlil sa k Hospodinovi. Hospodin učinil podľa Mojžišovej prosby a odstránil bodavý hmyz od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu; nezostalo ani jedinej muchy. Ale faraónovo srdce zatvrdlo aj tentoraz a ľud neprepustil. Hospodin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži. Ak sa predsa zdráhaš prepustiť ho a budeš ho ešte zdržiavať, ajhľa, ruka Hospodinova ako veľmi ťažký mor príde na tvoje stáda, ktoré sú na poli, na kone, osly, ťavy, rožný statok a na ovce. Hospodin urobí rozdiel medzi stádom Izraelcov a stádom Egypťanov a neuhynie nič z toho, čo patrí Izraelcom. Hospodin stanovil lehotu a riekol: Zajtra Hospodin urobí túto vec v krajine. A Hospodin to na druhý deň urobil, takže pohynulo všetko stádo Egypťanov. Ale zo stáda Izraelcov neuhynulo nič, ani jeden kus. I poslal ta faraón, a hľa, zo stáda Izraelcov neuhynul ani jeden kus. I zatvrdlo faraónovo srdce a ľud neprepustil. Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Vezmite si plné priehrštie sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí k nebu. Prach bude po celom Egypte a na ľuďoch i na dobytku po celom Egypte budú pľuzgierovité vredy. Potom vzali sadze z pece, postavili sa pred faraóna, Mojžiš ich rozhodil k nebu a boli pľuzgierovité vredy na ľuďoch i na dobytku. Vtedy egyptskí zaklínači nemohli obstáť pred Mojžišom pre vredy, pretože vredy boli na zaklínačoch i po celom Egypte. Hospodin však zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich neposlúchol, ako predpovedal Hospodin Mojžišovi. Hospodin riekol Mojžišovi: Včas ráno vstaň, postav sa pred faraóna a povedz mu: Takto vraví Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži, lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho mne podobného. Lebo už teraz by som mohol vystrieť ruku a raniť teba i tvoj ľud morom; tak by si bol vyhladený z celej krajiny. Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine. Ešte sa spupne správaš voči môjmu ľudu a nechceš ho prepustiť? Hľa, dopustím zajtra o tomto čase také hrozné krupobitie, aké nikdy nebolo v Egypte od jeho vzniku až podnes. Teraz daj zahnať stáda do bezpečia, všetko, čo máš na poli, lebo padne krupobitie na všetkých ľudí a na zvieratá, ktoré budú na poli a nezhromaždia sa do domov; pohynú. Kto sa z faraónových služobníkov bál Hospodinovho slova, dal do bezpečia svojich sluhov a svoj dobytok do domu. Ale kto si nepripustil k srdcu Hospodinovo slovo, ten nechal svojich sluhov i stádo na poli. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a spustí sa po celom Egypte krupobitie na ľudí, zvieratá i na všetky poľné byliny. Vtedy vystrel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hospodin zoslal hromy a krupobitie, blesky padali na zem a Hospodin zosielal krupobitie na Egypt. Nastalo krupobitie a ustavičné blýskanie uprostred veľmi ťažkého krupobitia, aké nikdy nebolo v celej krajine Egypťanov, odkedy sa stali národom. Krupobitie zbilo v celom Egypte všetko na poli, od ľudí až po zvieratá, aj všetky poľné byliny; zbilo a polámalo aj všetky stromy na poli. Len v kraji Góšen, kde boli Izraelci, krupobitia nebolo. Vtedy poslal faraón poslov, dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tentoraz, Hospodin je spravodlivý, ale ja a môj ľud sme vinní. Modlite sa k Hospodinovi; je priveľa Božích hromov a krupobitia; prepustím vás, nemusíte tu už zostať. Odpovedal mu Mojžiš: Keď vyjdem z mesta, vystriem dlane k Hospodinovi, hrmenie prestane a krupobitia viacej nebude, aby si poznal, že zem je Hospodinova. Viem však, že ty a tvoji služobníci sa ešte nebojíte Boha Hospodina. Ľan a jačmeň bol zbitý, lebo jačmeň bol práve v klasoch a ľan bol práve v kvete. Pšenicu a ťankel nezbilo, lebo sú to neskoré druhy. Keď Mojžiš vyšiel od faraóna z mesta a vystrel dlane k Hospodinovi, prestalo hrmenie i krupobitie a dážď sa už nelial na zem. Keď faraón videl, že dážď, krupobitie a hrmenie prestalo, hrešil ďalej a zaťal sa v srdci on i jeho služobníci. Tak zatvrdlo srdce faraónovo a neprepustil Izraelcov, ako predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi, lebo zatvrdil som jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som robil tieto svoje znamenia uprostred nich, a aby si rozprával svojim synom a svojim vnukom, čo som vykonal v Egypte, i o mojich znameniach, ktoré som urobil medzi nimi, aby ste poznali, že ja som Hospodin. I vošiel Mojžiš s Áronom k faraónovi a povedali mu: Takto vraví Hospodin, Boh Hebrejcov: Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, nech mi slúži, lebo ak sa zdráhaš prepustiť môj ľud, zajtra uvediem na tvoje územie kobylky; tie pokryjú povrch zeme, takže nebude možné vidieť zem; i zožerú zvyšky, čo vám ostali po krupobití, a obžerú všetky vaše pučiace stromy na poli. Naplnia aj domy a domy všetkých tvojich služobníkov, i domy všetkých Egypťanov, čo nevideli tvoji otcovia a otcovia tvojich otcov odvtedy, čo sú na zemi, až do tohto dňa. Potom sa odvrátil a vyšiel od faraóna. Vtedy povedali služobníci faraónovi: Dokedy nám tento bude osídlom? Prepusť tých mužov, nech slúžia Hospodinovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že sa Egypt rúti do záhuby? Nato Mojžiša a Árona vrátili k faraónovi, a ten im povedal: Choďte a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto to všetko má odísť? Mojžiš odpovedal: Pôjdeme so svojimi deťmi i so starcami, so svojimi synmi i dcérami, odídeme so svojím drobným dobytkom i s rožným statkom, lebo máme sviatok Hospodinov. On im povedal: Nech je Hospodin s vami tak, ako ja vás i vaše malé deti prepustím! Pozrite, vy máte zlé úmysly. Nie tak! Sami mužovia odíďte a slúžte Hospodinovi, lebo to chcete. Nato ich odohnali od faraóna. Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Vystri ruku nad Egypt, nech vyjdú na ňu kobylky a zožerú všetku bylinu tejto krajiny a všetko, čo ostalo po krupobití. I vystrel Mojžiš svoju palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul celý deň i celú noc a ráno priniesol kobylky. Tie prišli na celú krajinu, spustili sa na celé územie Egypta v obrovskom množstve. Nikdy predtým nebolo takých kobyliek, ani po nich také nebudú. Pokryli povrch celej krajiny, až sa zatemnila zem, požrali všetky byliny zeme, všetko ovocie na stromoch, ktoré krupobitie zanechalo, a neostalo nič zelené na stromoch ani na poľných bylinách v celom Egypte. Vtedy faraón rýchle zavolal Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám. Teraz, ešte tentoraz mi odpusť hriech; modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, nech odvráti odo mňa túto smrť. Potom Mojžiš vyšiel od faraóna, modlil sa k Hospodinovi. Hospodin zmenil vietor na veľmi silný západný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Na celom území Egypta nezostalo ani jednej kobylky. Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce, a ten neprepustil Izraelcov. Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebesiam a v Egypte nastane tma, že ju bude možno hmatať. Vtedy Mojžiš vystrel ruku k nebesiam a tri dni bola hustá tma po celom Egypte. Jeden druhého nevidel a nikto nevstal zo svojho miesta; ale všetci Izraelci mali svetlo na miestach, kde bývali. Potom faraón zavolal Mojžiša a povedal mu: Choďte, slúžte Hospodinovi, len váš drobný dobytok a rožný statok ostane tu; aj vaše deti nech idú s vami. Mojžiš odpovedal: Ty sám nám poskytneš zábitné aj spaľované obete, aby sme ich obetovali Hospodinovi, nášmu Bohu. I naše stáda pôjdu s nami a nezostane tu ani kopyto, lebo z nich vyberieme, aby sme slúžili Hospodinovi, nášmu Bohu; my sami ešte nevieme, čím budeme slúžiť Hospodinovi, kým tam neprídeme. Hospodin zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich nechcel prepustiť. I povedal mu faraón: Odíď odo mňa, neopováž sa už viac ukázať predo mnou, lebo v ten deň, v ktorý uvidíš moju tvár, zomrieš. Mojžiš odpovedal: Ako si želáš, neuzriem už viac tvoju tvár. Hospodin riekol Mojžišovi: Ešte jednu ranu uvediem na faraóna a Egypt, potom vás odtiaľ prepustí; nielenže vás úplne prepustí, ale vyženie vás odtiaľ. Otvorene povedz ľudu, nech mužovia vyžiadajú od susedov a ženy od susied strieborné a zlaté predmety. Hospodin vzbudí u Egypťanov náklonnosť voči ľudu; Mojžiš bol veľmi vážený v Egypte v očiach faraónových služobníkov aj v očiach ľudu. Mojžiš povedal: Takto hovorí Hospodin: O polnoci pôjdem cez Egypt: všetko prvorodené v Egypte zomrie, od prvorodeného faraónovho, ktorý má sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného služobnej, ktorá je pri ručnom mlyne, ako aj všetko prvorodené z dobytka. Po celom Egypte bude veľké bedákanie akého ešte nebolo, ani viacej nebude. Proti nikomu z Izraelcov nevyplazí svoj jazyk pes, ani muž, ani hovädo, aby ste poznali, že Hospodin robí rozdiel medzi Egypťanmi a Izraelom. Potom zostúpia všetci títo tvoji služobníci ku mne a budú sa mi klaňať hovoriac: Vyjdi ty a všetok ľud, ktorý ide za tebou. Potom vyjdem. A odišiel od faraóna veľmi nahnevaný. Hospodin riekol Mojžišovi: Faraón vás nepočúvne, aby sa rozmnožili moje zázraky v Egypte. Mojžiš a Áron však robili všetky tie zázraky pred faraónom; ale Hospodin zatvrdil faraónovo srdce tak, že neprepustil Izraelcov zo svojej krajiny. Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi v Egypte: Tento mesiac bude pre vás začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. Povedz celému zboru Izraela: Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre rodinu, baránka na domácnosť. Ak je však domácnosť malá na baránka, nech si ho zaobstará so svojím susedom, ktorý je najbližšie jeho domu, podľa počtu duší; podľa toho, kto koľko zje, počítajte aj baránkov. Váš baránok nech je bezchybný jednoročný samček; vyberiete si ho z oviec alebo z kôz. Budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohto mesiaca; potom ho navečer zareže celé zhromaždenie zboru Izraela. Nech vezmú z krvi a natrú obe veraje a vrch dverí tých domov, v ktorých ho budú jesť. Nech zjedia mäso, tej noci upečené na ohni; s nekvaseným chlebom a horkými bylinami nech ho jedia. Nejedzte z neho nič surové, alebo uvarené vo vode, ale len pečené na ohni, a to hlavu, nohy a vnútornosti. Nenechajte z neho nič do rána; a čo zostane z neho do rána, spáľte na ohni. Na tento spôsob ho jedzte: Bedrá majte podpásané, obuv na nohách a palice v rukách; s chvatom ho budete jesť; je to pascha Hospodinova. Lebo tej noci prejdem Egyptom a pobijem všetko prvorodené, od ľudí až po zvieratá nad egyptskými bohmi ja, Hospodin, vykonám súd. Krv bude vaším znamením na domoch, v ktorých ste; keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana, keď budem trestať Egypt. Tento deň bude pre vás pamätným dňom a budete ho svätiť ako sviatok Hospodinov; z pokolenia na pokolenie budete ho svätiť ako večné ustanovenie. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby; hneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by od prvého až po siedmy deň jedol kvasené, bude vyhladený z Izraela. V prvý i v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie; nech sa v tých dňoch nekoná nijaká práca; nech sa pripraví iba to, čo je potrebné na jedenie pre každú osobu. Zachovávajte sviatok nekvasených chlebov, lebo práve v ten deň som vyviedol vaše voje z Egypta. Zachovávajte tento deň z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie. V prvom mesiaci večer štrnásteho dňa budete jesť nekvasené chleby až do večera dvadsiateho prvého dňa toho mesiaca. Za sedem dní nesmie sa nájsť kvas vo vašich domoch, lebo každý, kto by jedol kvasené, bude vyhladený zo zboru Izraela, či je cudzinec a či domorodec. Nejedzte nič kvaseného; vo všetkých svojich príbytkoch jedzte nekvasené chleby. Potom Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: Zoberte sa a zaobstarajte si ovce pre svoje čeľade a zarežte paschálneho baránka. Potom vezmite zväzok yzopu, omočte ho do krvi v miske a natrite vrch dverí i obe veraje krvou z misky, a nech nikto z vás až do rána nevyjde z dverí svojho domu. Hospodin bude prechádzať a biť Egypt, ale keď uvidí krv na vrchu dverí a na oboch verajách, prejde popri dverách a nedovolí zhubcovi vstúpiť do vašich domov a zabíjať. Toto zachovávajte ako ustanovenie pre seba i pre svojich synov až naveky. Keď prídete do krajiny, ktorú vám Hospodin dá ako zasľúbil, zachovávajte tento bohoslužobný úkon. A keď sa vás vaši synovia spýtajú: Čo znamená tento váš bohoslužobný úkon? Odpovedzte: Je to paschálna obeť Hospodinovi, ktorý prešiel popri domoch Izraelcov v Egypte, keď bil Egypt, ale naše domy zachránil. Ľud sa sklonil a klaňal. Nato Izraelci šli a urobili, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi; tak urobili. O polnoci Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného faraónovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného väzňa v žalári, a všetko prvorodené zo zvierat. V tú noc vstal faraón, všetci jeho služobníci i všetci Egypťania a nastalo veľké bedákanie v Egypte, lebo nebolo domu, v ktorom by nebol mŕtvy. Hneď v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: Zoberte sa, odíďte spomedzi môjho ľudu, vy, i Izraelci, a choďte slúžiť Hospodinovi, ako ste hovorili. Poberte si aj drobný dobytok a rožný statok, ako ste hovorili; choďte a dajte aj mne požehnanie. Aj Egypťania súrili ľud, aby ich čím rýchlejšie prepustil z krajiny, lebo hovorili: Všetci pomrieme. A ľud odnášal svoje cesto skôr než vykyslo, a vahany zabalené do šiat na pleciach. Izraelci urobili podľa Mojžišových slov a vyžiadali si od Egypťanov strieborné a zlaté predmety a šatstvo. Hospodin vzbudil u Egypťanov náklonnosť voči ľudu, tak že splnili ich žiadosti. Tak olúpili Egypťanov. Potom sa vydali Izraelci na cestu z Ramesesu do Sukkótu, asi šesťstotisíc peších mužov okrem detí. I mnoho iného ľudu šlo s nimi, obrovské stádo drobného dobytka a rožného statku. Z cesta, ktoré odniesli z Egypta, napiekli nekvasených posúchov; lebo ešte nevykyslo, keďže ich vyhnali z Egypta a nemohli sa dlho zdržiavať, ba ani jedlo na cestu si pripraviť. Pobyt Izraelcov v Egypte trval 430 rokov. Po 430 rokoch, práve v ten deň vyšli všetky voje Hospodinove z Egypta. Toto je noc bdenia, zasvätená Hospodinovi, v ktorú ich vyviedol z Egypta; toto je noc bdenia zasvätená Hospodinovi pre všetkých Izraelcov z pokolenia na pokolenie. Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie o pasche: Žiaden cudzinec nebude z nej jesť. Ale každý sluha, kúpený za peniaze, môže z nej jesť, ak ho obrežeš. Prišelec a nájomník nemôže z nej jesť. Musí sa zjesť v jednom dome; z domu nesmieš vyniesť nič z mäsa. Kosť v ňom nesmiete zlomiť. Celý zbor Izraela bude tak robiť. Ak sa však u teba zdržuje cudzinec a chce sláviť paschu Hospodinovu, musia sa dať všetci jeho mužskí príslušníci obrezať, len potom môžu pristúpiť a sláviť ju; bude ako domorodec, ale neobrezaný nesmie z nej vôbec jesť. Jeden a ten istý zákon platí pre domorodca i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje medzi vami. Všetci Izraelci urobili, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi; tak urobili. V ten istý deň vyviedol Hospodin Izraelcov z Egypta vo vojoch. Hospodin riekol Mojžišovi: Zasväť mi u Izraelcov všetko prvorodené; všetko, čo otvára život matky u ľudí i u dobytka, je moje. Potom povedal Mojžiš ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou; preto sa nesmie jesť kvasené. Vy vychádzate dnes v mesiaci ábíb. Keď ťa Hospodin dovedie do zeme Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Chivijcov a Jebúsejcov, ktorú prísahou zasľúbil dať tebe, krajinu oplývajúcu mliekom a medom, vtedy budeš vykonávať tento bohoslužobný úkon v tomto mesiaci. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a v siedmy deň bude sviatok Hospodinov. Sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby; nesmie sa objaviť u teba nič kvaseného a nesmie sa objaviť u teba kvas na celom tvojom území. V ten deň oznám svojmu synovi: To je ako dôsledok toho, čo učinil Hospodin so mnou, keď som vychádzal z Egypta. Bude ti znamením na ruke a pamätným znakom medzi tvojimi očami, aby zákon Hospodinov bol v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta. Zachovávaj toto ustanovenie v určenom čase z roka na rok. Keď ťa Hospodin dovedie do krajiny Kanaáncov, ktorú prísahou sľúbil tebe a tvojim otcom, oddelíš Hospodinovi všetko, čo otvára materinský život, každý prvorodený plod dobytka; čo bude mužského pohlavia, bude patriť Hospodinovi. Každé prvorodené oslíča vykúpiš baránkom, a ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy; ale každé ľudské prvorodeniatko spomedzi svojich synov vykúpiš. Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: Čo to znamená? povedz mu: Hospodin nás silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Lebo keď sa faraón tvrdohlavo zdráhal prepustiť nás, vtedy Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte, od prvorodeného u ľudí až po prvorodené dobytka, preto ja obetujem Hospodinovi všetko, čo z mužského pohlavia otvára materinský život, a každého prvorodeného zo svojich synov vykúpim. Bude ti to znamením na ruke a páskou na čele medzi tvojimi očami, lebo Hospodin nás vyviedol silnou rukou z Egypta. Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou cez krajinu Filištíncov - hoci bola blízko - lebo Boh si riekol: Keby ľud videl vojnu, mohol by to oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori. Izraelci vyšli z Egypta v bojovej pohotovosti. Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti; ten totiž zaprisahal Izraelcov takto: Boh sa vás istotne ujme; potom odneste moje kosti odtiaľto so sebou. Potom sa pohli zo Sukkótu a utáborili sa v Étáme, na okraji púšte. Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu. Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Izraelcom, aby sa obrátili a utáborili pred Pí-Hachírótom, medzi Migdólom a morom pred Baal-Cefónom; utáborte sa oproti nemu pri mori. Faraón si bude myslieť o Izraelcoch: Zablúdili v kraji, púšť ich zovrela. Ja zatvrdím faraónovo srdce, bude vás prenasledovať; získam slávu nad faraónom i nad celým jeho vojskom a Egypťania poznajú, že ja som Hospodin. A urobil tak. Keď oznámili faraónovi, egyptskému kráľovi, že ľud utiekol, zmenilo sa zmýšľanie faraónovo a jeho služobníkov voči ľudu. Povedali: Čo sme to urobili, že sme prepustili Izrael zo svojich služieb? Dal zapriahnuť do svojho voza a svoj bojový ľud vzal so sebou. Vzal šesťsto vybraných vozov a všetky egyptské vozy; na každom boli vynikajúci bojovníci. Hospodin zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a ten prenasledoval Izraelcov; Izraelci vychádzali pod ochranou zdvihnutej ruky. Egypťania ich prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a jeho jazdci i vojsko ich dostihli, keď táborili pri mori pri Pí-Hachíróte, pred Baal-Cefónom. Keď sa faraón približoval, Izraelci pozdvihli oči a videli, že sa Egypťania hrnú za nimi; Izraelci sa veľmi naľakali a volali k Hospodinovi o pomoc. I povedali Mojžišovi: Či nebolo dosť hrobov v Egypte, že si nás vyviedol zomrieť na púšti? Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? Či sme ti nepovedali už v Egypte: Nechaj nás, budeme slúžiť Egypťanom, lebo pre nás je lepšie slúžiť Egypťanom, ako zomrieť na púšti. Ale Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa! Stojte pevne a uvidíte záchranu Hospodinovu, ktorú vám dnes spôsobí, lebo ako vidíte dnes Egypťanov, tak ich už nikdy neuzriete. Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho. Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli. Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu. Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, takže vojdú za nimi, a získam slávu nad faraónom i celým jeho vojskom, nad jeho vozmi a jazdcami. Tak poznajú Egypťania, že ja som Hospodin, keď získam slávu nad faraónom a nad jeho vozmi i jazdcami. Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý kráčal pred izraelským táborom a šiel za nimi; pohol sa i oblakový stĺp, ktorý bol pred nimi, a postavil sa za nich; dostal sa medzi tábor Egypťanov a tábor Izraelcov; bol ako oblak a tma; ale Izraelcom osvecoval noc, pritom sa po celú noc nepriblížili jeden k druhému. Potom Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili. Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry. Egypťania ich prenasledovali; všetky faraónove kone, vozy i jazdci vošli za nimi doprostred mora. Za rannej stráže Hospodin v ohnivom a oblakovom stĺpe pozrel na tábor Egypťanov a spôsobil zmätok v egyptskom tábore, brzdil kolesá ich vozov, takže len ťažko postupovali. Tu si Egypťania povedali: Utekajme pred Izraelcami, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom. I riekol Hospodin Mojžišovi: Vystri ruku nad more a vrátia sa vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov. Mojžiš vystrel ruku nad more a za rána sa more vrátilo na svoje pôvodné miesto; Egypťania však utekali proti nemu, a tak Hospodin vohnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a prikryli vozy, jazdcov a všetko faraónovo vojsko, čo za nimi vošlo do mora; nezostal z nich ani jeden. Izraelci však prešli po suchu stredom mora a vody im boli ako múr na pravej i na ľavej strane. Tak vyslobodil Hospodin Izrael v ten deň z rúk Egypťanov a Izrael uzrel Egypťanov mŕtvych na pobreží mora. Keď Izrael videl veľký skutok, ktorý Hospodin vykonal na Egypťanoch, ľud sa bál Hospodina; uveril Hospodinovi i Jeho služobníkovi Mojžišovi. Vtedy Mojžiš a Izraelci spievali Hospodinovi túto pieseň: Ja budem spievať Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil; kone i jazdcov vrhol do mora. Silou a chválospevom je mi Hospodin; stal sa mi záchranou. On je môj Boh, budem Ho oslavovať; Boh môjho otca, budem Ho zvelebovať. Hospodin je bojovník; Hospodin Jeho meno. Vozy faraónove a jeho vojsko vrhol do mora: jeho najlepší bojovníci utonuli v Červenom mori. Prúdy vôd ich zakryli; zapadli do hlbín ako kameň. Tvoja pravica, Hospodine, sa preslávila. Tvoja pravica, Hospodine, rozdrvila nepriateľa. Veľkosťou svojej veleby zrazil si svojich protivníkov; vypustil si svoj hnev, ktorý ich strávil ako strnisko. Dychom z tvojich nozdier nahromadili sa vody, ich prúdy sa postavili ako hrádza, prívaly vôd stuhli uprostred mora. Nepriateľ povedal: Naháňať ich budem, kým ich nedobehnem, rozdelím korisť, vyplní sa moja žiadosť na nich; vytasím svoj meč; zahladí ich moja ruka. Zavial si svojím vetrom, pokrylo ich more, ponorili sa ako olovo v mohutných vodách. Hospodine, kto je medzi bohmi rovný Tebe? Kto je tak ako Ty velebný v svätosti, hrozný v slávnych činoch a robiaci zázraky? Vystrel si pravicu, pohltila ich zem. Milosťou si viedol ľud, ktorý si vykúpil, a mocne sprevádzal k svätému príbytku. Počuli to národy, triasli sa, úzkosť zachvátila obyvateľov Filištínska. Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, mocnárov Moábu pochytila triaška; občania Kanaánu stratili odvahu. Padol na nich strach a hrôza; pre veľkosť Tvojho ramena zamĺkli sťa kameň, kým Tvoj ľud neprejde, Hospodine, kým neprejde ľud, ktorý si vykúpil. Dovedieš ho a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili. Hospodin kraľuje na večné veky! Lebo keď kone faraónove s vozmi i jazdcami vošli do mora, Hospodin vrátil na nich morské vody; Izraelci však prešli po suchu prostriedkom mora. Prorokyňa Mária, sestra Áronova, vzala do ruky bubon, za ňou vyšli všetky ženy s bubnami v chorovode. Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil, kone a jazdcov vrhol do mora. Potom sa pohol Mojžiš s Izraelom od Červeného mora a vyšli na púšť Šúr; tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Tak prišli do Máry, ale v Máre nemohli piť vodu, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? I volal k Hospodinovi o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody osladli. Tam dal ľudu ustanovenie i právne predpisy a tam ho skúšal. Riekol: Ak skutočne budeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť, čo je správne v Jeho očiach, ak poslúchneš Jeho prikázania a budeš zachovávať všetky Jeho ustanovenia, nijaké choroby, ktoré som dopustil na Egypt, nedopustím na teba, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár. Potom prišli do Élimu; tam bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Utáborili sa pri vodách. Potom sa celý zbor Izraelcov pohol z Élimu. Na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a Sinajom, prišli v pätnásty deň druhého mesiaca po vyjdení z Egypta. Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti. Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie. I riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, ako dážď dám vám chlieb z neba; ľud nech vychádza a denne nazbiera, koľko potrebuje na deň, aby som ho vyskúšal, či bude chodiť podľa môjho zákona, a či nie. Keď budú na šiesty deň pripravovať, čo donesú, bude toho dvakrát toľko, čo nazbierajú inokedy za deň. Potom Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelcom: Večer spoznáte, že vás Hospodin vyviedol z Egypta, a ráno zasa uvidíte slávu Hospodinovu, lebo počul vaše reptanie proti Hospodinovi; veď čo sme my, že reptáte proti nám? Ďalej vravel Mojžiš: Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie; lebo On počul, ako ste reptali proti Nemu; veď čo sme my? Nie proti nám, ale proti Hospodinovi ste reptali. Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celému zboru Izraelcov: Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie. Keď Áron hovoril celému zboru Izraelcov, oni sa obrátili k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa zjavila v oblaku. Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Počul som reptanie Izraelcov; povedz im toto: Podvečer budete jesť mäso a vždy ráno sa nasýtite chlebom a spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh. Večer prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno ležala vrstva rosy okolo tábora. Keď rosa uschla, hľa, na púšti ostalo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraelci videli, hovorili jeden druhému: Čo je to? Lebo nevedeli, čo je to; Mojžiš im povedal: To je chlieb, čo vám dal Hospodin na pokrm. To je to, o čom Hospodin prikázal: Zbierajte z toho každý, koľko kto zje, ómer na osobu; každý si naberte podľa počtu duší, ktoré máte v stane. Izraelci urobili tak; nazbierali jeden viacej, druhý menej. Keď to potom merali ómerom, ten, čo nazbieral viacej, nemal nadbytok, a ten, čo menej, nemal nedostatok; každý nazbieral, koľko zjedol. Potom im Mojžiš povedal: Nech z toho nikto nenecháva zvyšok na ráno. Neposlúchli však Mojžiša, ale niektorí si ponechali z toho na ráno, i sčervivelo sa to a páchlo; Mojžiš sa na nich nahneval. Potom zbierali každé ráno, kto koľko zjedol; keď však slnko prihrialo, roztopilo sa to. Na šiesty deň nazbierali chleba dvojnásobne: dva ómery na jedného; prišli všetci poprední mužovia zboru a oznámili to Mojžišovi. Ten im povedal: To je, o čom hovoril Hospodin; zajtra je sviatok odpočinku, Hospodinov deň sviatočného odpočinku. Čo máte upiecť, upečte, a čo máte variť, uvarte; všetko, čo zvýši, odložte a zachovajte na ráno. Nechali to na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nič nepáchlo ani nesčervivelo. Mojžiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov sviatok odpočinku; dnes to nenájdete na poli. Šesť dní to budete zbierať, ale na siedmy deň je deň sviatočného odpočinku, vtedy to nebude. Keď na siedmy deň vyšli niektorí zbierať, nenašli nič. I riekol Hospodin Mojžišovi: Dokedy sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony? Pozrite sa, Hospodin vám dal deň sviatočného odpočinku, preto vám dáva na šiesty deň chlieb na dva dni; nech každý zostane doma, na siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta. A tak na siedmy deň ľud zachovával sviatočný pokoj. Izraelci to nazvali mannou, ktorá bola biela ako koriandrové semeno a chutila ako koláč s medom. Nato Mojžiš povedal: Toto je, o čom prikázal Hospodin: Naplň tým ómer a nech sa to zachová pre vaše pokolenia, aby videli chlieb, ktorým som vás choval na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta. Potom Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi jeden krčah a daj doň plný ómer manny a polož ho pred Hospodina, aby sa zachoval pre pokolenia. Áron ho položil pred Svedectvo, aby sa zachoval, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Izraelci jedli mannu 40 rokov, až kým neprišli do obývateľnej zeme, na okraj Kanaánu. Ómer je desatina éfy. Potom sa celý zbor Izraelcov podľa Hospodinovho rozkazu postupne pohol z púšte Sín a utáborili sa v Refidíme, kde nebolo vody pre ľud. Ľud sa hádal s Mojžišom: Dajte nám vodu, aby sme sa napili. Mojžiš im odpovedal: Prečo sa so mnou hádate, prečo pokúšate Hospodina? Keď ľud bol smädný, znova reptal proti Mojžišovi: Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom? Mojžiš však volal k Hospodinovi o pomoc: Čo mám robiť s týmto ľudom? Ešte trochu a ukameňujú ma! Hospodin riekol Mojžišovi: Prejdi popred ľud a vezmi so sebou niektorých spomedzi starších Izraela, vezmi si do ruky i svoju palicu, ktorou si udrel na Níl, a choď! Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela. Potom nazval to miesto Massa a Meríbá, pretože Izraelci sa vadili a pokúšali Hospodina vraviac: Je Hospodin uprostred nás, či nie? Potom prišiel Amálék a bojoval proti Izraelcom v Refidíme. Mojžiš povedal Józuovi: Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom. Ale ja budem zajtra stáť na pahorku s Božou palicou v ruke. Józua urobil, ako mu prikázal Mojžiš, a bojoval s Amálékom; Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na pahorok. Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amálék. Keď Mojžišovi ruky oťaželi, vzali kameň, podložili pod neho a sadol si naň; Áron a Chúr podopierali jeho ruky jeden z jednej, druhý z druhej strany. Tak zostali jeho ramená pevné až do západu slnka. Józua ostrím meča premohol Amáléka a jeho ľud. Hospodin povedal Mojžišovi: Napíš to do knihy na pamiatku a vštep to Józuovi do pamäti, lebo úplne vytriem spod neba pamiatku na Amáléka. Mojžiš postavil oltár a dal mu meno: Hospodin je moja koruhva. Lebo povedal: Ruku na koruhvu Hospodinovu, Hospodin bude bojovať proti Amálékovi z pokolenia na pokolenie. Keď sa midjánsky kňaz Jetro, Mojžišov tesť, dopočul o všetkom, čo učinil Boh Mojžišovi a jeho ľudu Izraelu, že totiž Hospodin vyviedol Izrael z Egypta, Mojžišov tesť Jetro vzal Mojžišovu ženu Cippóru, ktorú Mojžiš poslal späť, i jej dvoch synov; jeden sa volal Géršóm, lebo povedal: Cudzincom som bol v cudzej krajine; druhý sa volal Elíezer, lebo: Boh môjho otca bol mi na pomoci a zachránil ma pred mečom faraónovým. I prišiel Mojžišov tesť Jetro s jeho synmi a ženou k Mojžišovi na púšť, kde táboril pri Božom vrchu; odkázal Mojžišovi: Ja, Jetro, tvoj tesť, prichádzam k tebe i s tvojou ženou a s dvoma jej synmi. Tu vyšiel Mojžiš oproti svojmu tesťovi, poklonil sa a pobozkal ho. Potom sa pýtali jeden druhého, ako sa majú a vošli do stanu. Mojžiš porozprával svojmu tesťovi všetko, čo Hospodin učinil faraónovi a Egyptu pre Izrael, i o všetkých strastiach, ktoré ich postihli na ceste, a ako ich Hospodin vyslobodil. Jetro sa zaradoval všetkému dobrému, čo učinil Hospodin Izraelu, a že ho vyslobodil z rúk Egypťanov. Jetro povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z moci Egypta a z moci faraónovej. Teraz viem, že Hospodin je väčší ako všetci bohovia; vyslobodil ľud spod nadvlády Egypťanov, pretože sa voči nemu chovali spupne. Potom Mojžišov tesť Jetro priniesol spaľovanú a zábitnú obeť Bohu; prišiel i Áron a všetci starší Izraela, aby s Mojžišovým tesťom jedli pred Bohom. Na druhý deň Mojžiš zasadol, aby súdil ľud; ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: Čo to ty všetko robíš pre ľud? Prečo zasadáš sám a všetok ľud stojí pred tebou od rána do večera? Mojžiš odpovedal svojmu tesťovi: Lebo ľud prichádza ku mne dopytovať sa Boha; keď majú spornú vec, prídu ku mne, rozsudzujem medzi stránkami a vyhlasujem Božie ustanovenia a Jeho zákony. Mojžišov tesť mu odpovedal: Nedobre to robíš. Úplne sa unavíš aj ty, aj tento ľud pri tebe, lebo je to priťažké pre teba; nemôžeš to robiť sám. Poslúchni ma teraz; poradím ti a Boh bude s tebou. Ty zastupuj ľud pred Bohom, predkladaj ich spory Bohu, upozorňuj ich na ustanovenia i na zákony a oboznamuj ich s cestou, po ktorej majú ísť, s činmi, ktoré majú konať. Ty si však vyhliadni z celého ľudu schopných, bohabojných, verných mužov, ktorí nenávidia úplatky, a ustanov ich nad nimi za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov; tí nech súdia ľud v každom čase; každý väčší prípad nech prinesú pred teba a každý menší prípad nech rozsúdia oni; uľahčí sa ti, keď to budú znášať s tebou. Ak to budeš takto robiť, a aj Boh ti to prikazuje, budeš môcť vydržať a všetok tento ľud príde na svoje miesto v pokoji. Mojžiš poslúchol radu svojho tesťa a urobil všetko, čo mu povedal. Vyvolil si schopných mužov z celého Izraela a dal ich za predákov ľudu, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov; tí súdili ľud v každom čase; ťažšie prípady prinášali Mojžišovi, každý menší prípad rozsudzovali oni. Potom Mojžiš prepustil svojho tesťa. Ten odišiel do svojej krajiny. V treťom mesiaci po vyjdení Izraelcov z Egypta, v ten istý deň prišli na Sinajskú púšť. Pohli sa z Refidímu, prišli na Sinajskú púšť a utáborili sa na nej. Izrael sa tam utáboril naproti vrchu. Mojžiš však vystúpil k Bohu. Hospodin zavolal na neho z vrchu: Takto povedz domu Jákobovmu a oznám Izraelcom: Vy sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a ako som vás priviedol k sebe. Ak ma budete teraz skutočne poslúchať a zachovávať moju zmluvu, budete mi vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja. Vy mi budete kňazským kráľovstvom a svätým národom. Toto sú slová, ktoré máš oznámiť Izraelcom. Potom Mojžiš odišiel, zvolal starších ľudu a predložil im všetky slová, ktoré mu prikázal Hospodin. Všetok ľud spoločne odpovedal: Chceme vykonať všetko, čo povedal Hospodin. Potom Mojžiš predniesol Hospodinovi odpoveď ľudu. I riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, ja prídem k tebe v hustom oblaku, aby ľud počul, keď budem hovoriť s tebou, a aby ti verili na veky. Mojžiš oznámil Hospodinovi slová ľudu. Hospodin však riekol Mojžišovi: Choď k ľudu, posväť ich dnes i zajtra, nech si operú svoj odev a nech sú pripravení na tretí deň; lebo na tretí deň pred očami celého ľudu zostúpi Hospodin na vrch Sinaj. Ohraď ľud vôkol a povedz: Chráňte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť sa jeho okraja; lebo kto sa dotkne vrchu, prepadne smrti. Nech sa ho nedotkne ruka; lebo inak bude ukameňovaný alebo šípom zastrelený, či človek, či zviera neostane nažive! Keď roh zdĺhavo zaznie, nech vystúpia na vrch. Mojžiš potom zostúpil z vrchu k ľudu, posvätil ľud a oni si oprali svoj odev. Povedal ľudu: Na tretí deň buďte pripravení; nepribližujte sa k ženám. Na tretí deň zrána začalo hrmieť a blýskať sa, ťažký oblak ležal na vrchu a zaznieval veľmi silný zvuk trúby, tak že sa strachom chvel všetok ľud v tábore. Potom Mojžiš viedol ľud z tábora v ústrety Bohu a postavili sa na úpätí vrchu. Celý vrch Sinaj bol zahalený dymom, pretože Hospodin zostúpil naň v ohni a jeho dym vystupoval ako dym z pece; celý vrch sa veľmi otriasal. Zvuk trúby znel stále silnejšie; Mojžiš hovoril a Boh mu hromovým hlasom odpovedal. Hospodin zostúpil na vrch Sinaj, na končiar vrchu. Hospodin zavolal Mojžiša na končiar vrchu a Mojžiš vystúpil. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Zostúp a napomeň ľud, aby nevtrhli k Hospodinovi s úmyslom vidieť Ho, ináč ich mnoho padne. Veď aj kňazi, ktorí sa približujú k Hospodinovi, musia sa posvätiť, aby sa na nich Hospodin neoboril. Mojžiš však povedal Hospodinovi: Ľud nemôže vystúpiť na vrch Sinaj, lebo Ty sám si nás vystríhal a riekol si: Ohranič vrch a vyhlás ho za posvätný. Ale Hospodin mu riekol: Choď, zostúp a potom zase vystúp spolu s Áronom, ale kňazi a ľud nech nevtrhnú a nevystúpia k Hospodinovi, aby sa neoboril na nich. Potom Mojžiš zostúpil k ľudu a povedal mu to. Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania. Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho! Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi! Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu. Všetok ľud spozoroval hrmenie, blesky, zvuk trúby a dymiaci vrch; keď to ľud videl, zachvel sa od strachu a zostal stáť opodiaľ. Vtedy povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami a budeme počúvať; nech nehovorí s nami Boh, aby sme nezomreli. Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa, lebo Boh vás prišiel skúšať, aby ste mali bázeň pred Ním, aby ste nehrešili. Ľud zostal stáť opodiaľ a Mojžiš sa priblížil k mrákave, v ktorej bol Boh. Tu riekol Hospodin Mojžišovi: Takto povedz Izraelcom: Videli ste, že som s vami hovoril z neba; neurobte ani strieborných bohov popri mne, ani zlatých bohov si nerobte! Oltár mi urob zo zeme a na ňom obetuj svoje spaľované obete i svoje obete spoločenstva, svoje ovce i svoj dobytok; na každé miesto, kde ti pripomeniem svoje meno, prídem k tebe a požehnám ťa. Ak mi však urobíš oltár z kameňa, nestavaj ho z tesaných kameňov, lebo ak by si sa na ne zahnal svojím dlátom, znesvätil by si ich. Ani nevystupuj na môj oltár po schodoch, aby sa tvoje ohanbie neodhalilo nad ním. Toto sú právne predpisy, ktoré im predložíš: Ak kúpiš hebrejského otroka, šesť rokov bude slúžiť a na siedmy zadarmo odíde na slobodu. Ak prišiel sám, sám odíde; ak bol ženatý, odíde s ním i jeho žena. Ak mu jeho pán dá ženu, tá mu porodí synov alebo dcéry, žena a deti budú patriť jej pánovi, a on odíde sám. Ak však otrok vyhlási: Milujem svojho pána i svoju ženu, i svojich synov a neodídem na slobodu, vtedy ho privedie jeho pán pred Boha, privedie ho ku dverám alebo k verajám, jeho pán mu prepichne šidlom ucho a on mu bude slúžiť naveky. Ak niekto predá svoju dcéru za otrokyňu, neodíde, ako odchádzajú otroci. Ak by sa zapáčila svojmu pánovi, ktorý si ju určil pre seba, dovoľ jej vykúpiť sa; nemá však právo predať ju cudzím ľuďom, keď s ňou neverne nakladal. Ak ju však určí svojmu synovi za ženu, dá jej výbavu podľa práva dcér. Ak si vezme aj druhú, neukráti ju o stravu, odev a o manželské práva. Ak jej toto neurobí, odíde zadarmo, bez výkupného. Kto udrie človeka tak, že zomrie, prepadne smrti. Ak však nestriehol na neho, ale Boh mu ho vydal do rúk, určím ti miesto, kam môže utiecť. Ak však niekto zločinne postupuje proti svojmu blížnemu a úkladne ho zavraždí, i od môjho oltára ho odtrhni, nech zomrie. Kto by zbil svojho otca alebo svoju matku, prepadne smrti. Kto ukradne človeka - predá ho, alebo sa nájde v jeho moci, prepadne smrti. Kto by preklínal otca alebo matku, prepadne smrti. Ak by sa mužovia povadili a jeden by udrel druhého kameňom alebo päsťou tak, že síce nezomrie, ale musí ležať na lôžku, a ak vstane a chodí po vonku o palici, tak ten, čo ho udrel, bude bez trestu, len nahradí, čo onen zameškal, a musí ho dať liečiť. Ak niekto udrie svojho otroka alebo otrokyňu palicou tak, že pod jeho rukou zomrie, podlieha trestu: ak však deň-dva vydrží, nepodlieha trestu; lebo sú to jeho peniaze. Keby sa mužovia pobili a pritom by udreli tehotnú ženu, takže by mala potrat, ale nestane sa smrteľná nehoda, páchateľ bude peňažite pokutovaný, ako mu určí manžel onej ženy; zaplatí podľa sudcovského rozhodnutia. Ak by však nastala smrteľná nehoda, vtedy dáš život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. Ak niekto udrie svojho otroka alebo otrokyňu po oku a zničí mu ho, za to oko ho prepustí na slobodu. Ak vyrazí zub svojmu otrokovi alebo otrokyni, prepustí ho za jeho zub na slobodu. Ak by vôl poklal muža alebo ženu tak, že zomrie, vôl musí byť ukameňovaný, jeho mäso sa nesmie jesť, ale majiteľ vola zostane bez trestu. Ak by však vôl klal i predtým, a jeho majiteľ, hoci na to upozornený, nedával naň pozor, a ak by zabil muža alebo ženu, vôl nech je ukameňovaný a jeho majiteľ má byť vydaný na smrť. Ak mu však bude uložené výkupné, dá za svoj život také výkupné, aké sa mu uloží. Ak by poklal syna alebo dcéru, nech sa naloží s ním podľa tohto právneho predpisu. Ak by poklal otroka alebo otrokyňu, majiteľ nech dá jeho pánovi tridsať šekelov striebra a vôl nech je ukameňovaný. Ak niekto nechá otvorenú cisternu, alebo ak niekto vykope cisternu a nezakryje ju, a ak tam padne vôl alebo osol, majiteľ cisterny zaplatí v peniazoch náhradu majiteľovi a uhynuté zviera bude jeho. Ak by niečí vôl poklal susedovho vola, takže uhynie, živého vola predajú a peniaze si rozdelia; aj uhynuté zviera si rozdelia. Ak sa však vedelo, že vôl klal už predtým, a jeho majiteľ naň nedával pozor, musí mu nahradiť vola za vola a uhynutý kus bude jeho. Ak niekto ukradne vola alebo ovcu, zabije ich či predá, nahradí päť volov za vola a štyri ovce za ovcu. Ak by zlodeja pristihli pri vlámaní a zbili ho tak, že by zomrel, nevznikne krvná vina za neho. Keby to však bolo po východe slnka, vznikne krvná vina za neho. Zlodej musí všetko nahradiť. Ak nemá nič, nech ho za jeho krádež predajú. Ak sa však ukradnutá vec, vôl, osol alebo ovca nájde u neho živá, nahradí to dvojnásobne. Ak niekto dá spásť pole alebo vinicu a pustí svoj statok pásť sa na cudzie pole, nahradí to najlepším, čo má na svojom poli, a najlepším vo svojej vinici. Ak vypukne oheň, zachváti tŕnie a spáli obilie v krížoch alebo obilie na koreni, alebo pole vôbec, ten, kto zapálil oheň, musí to úplne nahradiť. Ak niekto dá svojmu blížnemu peniaze alebo cenné predmety do úschovy, a ukradli by ich z domu onoho muža, ak sa nájde zlodej, nahradí to dvojnásobne; ak sa zlodej nenájde, nech sa majiteľ domu postaví pred Boha, aby potvrdil, že nesiahol rukou na imanie svojho blížneho. V prípade každej sprenevery, či ide o vola, osla, ovcu, plášť, či o akúkoľvek stratenú vec, o ktorej majiteľ povie: To je ono, spor obidvoch príde pred Boha; koho uznajú vinným, ten musí svojmu blížnemu nahradiť dvojnásobne. Ak niekto dal svojmu blížnemu osla, vola, ovcu alebo akékoľvek zviera do opatery, a to uhynie alebo utrpí úraz, alebo ho odoženú tak, že ho nikto neuvidí, nech dôjde ku prísahe na Hospodina medzi oboma, že nesiahol rukou na imanie svojho blížneho; majiteľ ju prijme a onen nemusí nič nahradiť. Ak mu ho však ukradli, nech nahradí jeho majiteľovi. Ak mu ho divá zver naozaj roztrhala, nech ho prinesie na dôkaz; roztrhané nemusí nahradiť. Ak si niekto niečo požičia od svojho blížneho, a to utrpí úraz alebo uhynie v neprítomnosti majiteľa, musí dať plnú náhradu; ak však jeho majiteľ bol prítomný, nemusí to nahradiť; ak bolo v prenájme, započíta sa to do nájomného. Ak by niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená a spal by s ňou, zaplatí poplatok za nevestu a vezme si ju za manželku. Ak mu ju však jej otec naskrze odoprie dať, vyplatí za ňu toľko peňazí, koľko je poplatok za panenskú nevestu. Čarodejnicu nenechaj nažive. Kto by obcoval so zvieraťom, nech je vydaný na smrť. Kto by obetoval iným bohom, okrem samého Hospodina, nech prepadne hubiacej kliatbe. Cudzinca nebudeš utláčať ani sužovať, lebo vy ste boli cudzincami v Egypte! Vdovu ani sirotu neutláčajte! Ak ju predsa budeš utláčať, a ona bude volať ku mne o pomoc, iste vypočujem jej volanie, môj hnev vzplanie a pobijem vás mečom, takže vaše ženy budú vdovami a deti sirotami. Ak požičiaš peniaze niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, nechovaj sa k nemu ako úžerník, nerátaj mu úroky. Ak vezmeš do zálohu plášť svojho blížneho, vráť mu ho do západu slnka, lebo jeho plášť je jedinou prikrývkou na jeho telo. V čomže má spať? Ak bude ku mne volať o pomoc, vypočujem ho, lebo som milosrdný. Bohu nezloreč a knieža svojho ľudu nepreklínaj! Neotáľaj odovzdať z hojnosti obilia a z moku hrozna! Svojho prvorodeného syna dáš mne. Takisto urobíš so svojím býčkom a ovcou; ostane sedem dní pri svojej matke, na ôsmy deň mi ho odovzdáš! Buďte pre mňa svätými ľuďmi; nejedzte mäso z roztrhaného na poli! Hoďte ho psom. Neroznášaj falošný chýr. Nespolčuj sa s nešľachetníkom, aby si nebol krivým svedkom. Nechoď za väčšinou páchať zlo a v spore nesvedč s väčšinou, aby si neprekrúcal pravdu. Ani bedárovi nenadŕžaj v spore. Ak natrafíš na vola alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť. Ak uvidíš osla tvojho protivníka ležať pod bremenom, neopúšťaj ho, ale určite mu ho pomôž zodvihnúť. Neprekrúcaj právo chudobného v jeho spore! Vzďaľuj sa od lživého slova! Nezabíjaj nevinného a spravodlivého, lebo nešľachetníka neospravedlním! Úplatok neprijímaj, lebo úplatok oslepuje i toho, kto dobre vidí, a prevracia reči spravodlivých. Cudzinca neutláčaj, lebo vy sami poznáte duševné rozpoloženie cudzinca, veď ste boli cudzincami v Egypte. Šesť rokov osievaj svoju zem a zhromažďuj jej úrodu, ale v siedmom ju nechaj ležať úhorom a neobrábaj; nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu, čo zvýšilo po nich, nech pojedia poľné zvieratá; tak urob i so svojou vinicou i s olivovým sadom. Šesť dní konaj svoju prácu, na siedmy deň si však odpočiň, aby si odpočinul tvoj vôl i osol a vydýchol si syn tvojej slúžky i cudzinec. Dávajte pozor na všetko, čo som vám povedal; a mená iných bohov nespomínajte; nech ich nepočuť z vašich úst! Trikrát do roka mi sväť sviatky. Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov; sedem dní jedz nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase mesiaca ábíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami. Zachovávaj i sviatok žatvy prvotín svojich prác, toho, čo si zasial na poli, ako aj sviatok oberačky na konci roku, keď pozbieraš ovocie svojich prác z poľa. Trikrát do roka sa všetci tvoji mužovia ukážu pred tvárou Hospodina, Pána. Neobetuj krv zo svojej obete spolu s nekvaseným chlebom, ani tuk z mojej slávnosti nech neostáva cez noc do rána. Najlepšie z prvotín svojej pôdy dones do domu Hospodina, svojho Boha. Nevar kozľa v mlieku jeho matky! Hľa, ja posielam anjela pred tebou, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. Daj pozor na seba pred ním a poslúchaj jeho hlas, neprotiv sa mu, lebo vám neodpustí priestupky, veď moje meno je v ňom. Ak však poslúchneš jeho hlas a budeš konať všetko, čo hovorím, budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tvojich sužovateľov. Lebo môj anjel pôjde pred tebou a dovediem ťa k Amorejcom, Chetejcom, Perizejcom, Kanaáncom, Chivijcom a Jebúsejcom, ktorých vykynožím. Neklaňaj sa ich bohom, neslúž im a nerob tak, ako oni robia, ale ich bezpodmienečne zrúcaj a na kusy rozbi ich posvätné stĺpy. Hospodinovi, svojmu Bohu, slúžte; požehnám tvoj chlieb, tvoju vodu a odstránim nemoc od teba. V tvojej krajine nebude ženy, čo by mala potrat alebo bola neplodná; počet tvojich dní naplním. Svoju hrôzu pustím pred tebou a spôsobím zmätok u všetkých národov, medzi ktoré prídeš, a všetkých tvojich nepriateľov donútim k úteku pred tebou. Pošlem pred tebou aj sršne, ktoré vyženú Chivijcov, Kanaáncov a Chetejcov. Nevyženiem ich pred tebou v jednom roku, aby sa zem nestala púšťou a poľná zver sa nerozmnožila tebe na úkor; postupne ich budem vyháňať spred teba, kým sa nerozmnožíš a nezaujmeš krajinu do dedičného vlastníctva. Vytýčim ti hranice: od Červeného až po Filištínske more a od púšte až po Veľrieku, lebo vám vydám do rúk obyvateľov krajiny a vyženieš ich spred seba. Neuzavieraj zmluvu s nimi ani s ich bohmi! Nesmú zostať v tvojej krajine, aby ťa nezvádzali k hriechu proti mne; keby si slúžil ich bohom, stali by sa ti osídlom. Potom riekol Mojžišovi: Vystúp k Hospodinovi, ty i Áron, Nádáb a Abíhú, i sedemdesiat starších Izraela, a pokloňte sa zďaleka; len sám Mojžiš sa priblíži k Hospodinovi, ale oni sa nepriblížia, ani ľud nevystúpi s ním. Potom Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Hospodinove slová i všetky právne predpisy. A všetok ľud jednohlasne odvetil: Budeme plniť všetky slová, ktoré vyslovil Hospodin. Potom Mojžiš napísal všetky Hospodinove slová; včasráno vstal, postavil oltár pod vrchom i dvanásť posvätných stĺpov podľa dvanástich kmeňov Izraela. Potom poslal izraelských mládencov, a tí priniesli spaľované obete a zabíjali junce ako obete spoločenstva Hospodinovi. Mojžiš však vzal polovicu krvi, nalial ju do obetnej misky a druhou polovicou krvi pokropil oltár. Potom vzal knihu zmluvy a verejne ju prečítal pred ľuďmi; oni na to povedali: Všetko, čo riekol Hospodin, budeme plniť a poslúchať. Potom Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov. Nato vystúpil Mojžiš i Áron, Nádáb i Abíhú a sedemdesiat starších Izraela; videli Boha Izraela a pod Jeho nohami akoby zafírovú dlažbu, takú čistú ako nebo. Proti popredným Izraelcom nevystrel svoju ruku; videli Boha, jedli a pili. I riekol Hospodin Mojžišovi: Vystúp ku mne na vrch a zostaň tu. Dám ti kamenné dosky, zákon i prikázania, ktoré som im napísal na poučenie. Potom vstal Mojžiš i jeho sluha Józua a Mojžiš vystúpil na Boží vrch. Starším však povedal: Zostaňte tu, kým sa k vám nevrátim; hľa, Áron a Chúr sú s vami. Kto má spornú vec, nech sa obráti na nich. Potom Mojžiš vystúpil na vrch a oblak prikryl vrch. Hospodinova sláva však spočinula na vrchu Sinaj a oblak ho prikrýval šesť dní; na siedmy deň zavolal sprostred oblaku na Mojžiša. Zjavenie Hospodinovej slávy bolo pred očami Izraelcov na temeni vrchu ako stravujúci oheň. Vtedy Mojžiš vošiel do oblaku a vystúpil na vrch. Mojžiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Izraelcom, aby vybrali pre mňa pozdvihované dávky. Pozdvihované dávky vyberte pre mňa od každého, kto chce dobrovoľne dať. Vyberajte od nich takúto pozdvihovanú dávku: zlato, striebro a meď, modrý a červený purpur, karmazín, jemný ľan a koziu srsť; aj baranie kože sfarbené dočervena, jazvečie kože a akáciové drevo, olej do lampy, balzamy do oleja na pomazanie a do voňavého kadidla, ónyxové kamene a drahokamy na vykladanie efódu a náprsníka. Nech mi postavia svätyňu a budem bývať uprostred nich. Všetko urobte, ako ti ukazujem podľa vzoru príbytku a podľa vzoru celého jeho zariadenia. Nech urobia z akáciového dreva truhlu dva a pol lakťa dlhú, poldruha lak ťa širokú a poldruha lakťa vysokú. Oblož ju čistým zlatom; oblož ju zvnútra i zvonku a okolo nej urob zlatú obrubu. Ulej k nej štyri zlaté krúžky a pripevni ich na jej štyroch rohoch; dva krúžky na jednu stranu a dva krúžky na druhú stranu. Urob aj žrde z akáciového dreva a oblož ich zlatom; žrde zastrč do krúžkov na stranách truhly, aby sa truhla nosila na nich. Žrde zostanú v krúžkoch truhly, nesmú sa z nich vytiahnuť. Do truhly vlož svedectvo, ktoré ti dám. Urob i vrchnák z čistého zlata, dva a pol lakťa dlhý a lakeť a pol široký. Urob i dvoch cherubov, z tepaného zlata ich urob na oboch koncoch vrchnáka; jedného cheruba postav na jednom konci a druhého cheruba na druhom konci vrchnáka; cherubov urob na oba konce. Cherubi budú mať nahor rozpäté krídla; svojimi krídlami budú prikrývať vrchnák; ich tváre budú obrátené proti sebe; tváre cherubov budú upreté na vrchnák. Vrchnák polož na vrch truhly a do truhly vlož svedectvo, ktoré ti dám. Tam sa budem stretávať s tebou a z vrchnáka spomedzi oboch cherubov na truhle svedectva budem hovoriť s tebou o všetkom, čo ti prikážem pre Izraelcov. Urob i stôl z akáciového dreva dva lakte dlhý, lakeť široký a poldruha lak ťa vysoký. Oblož ho čistým zlatom a okolo neho urob zlatú obrubu. Urob naň dookola na piaď široký rám a dookola rámu urob zlatú obrubu. Potom urob naň štyri zlaté krúžky a tie krúžky upevni na štyri rohy, ktoré sú pri jeho štyroch nohách. Krúžky budú tesne na ráme ako držiaky na žrde, na nosenie stola. Žrde urob z akáciového dreva a oblož ich zlatom. Na nich budú nosiť stôl. Urob aj k tomu patriace misy, panvice, kanvice a obetné čaše, z ktorých budú obetovať úliatbu; urob ich z čistého zlata. Na stôl budeš klásť posvätné chleby, aby boli stále predo mnou. Potom urob svietnik z čistého zlata; z tepaného zlata urob svietnik, podstavec i jeho ramená, kalíšky, hlavice i kvety na ňom z jedného kusa. Šesť ramien bude na jeho stranách, tri ramená svietnika z jednej strany a tri ramená svietnika z druhej strany. Tri kalíšky mandľového tvaru s hlavicou a kvetom budú na jednom ramene a tri kalíšky mandľového tvaru s hlavicou a kvetom na druhom ramene; tak nech je na šiestich ramenách vyčnievajúcich zo svietnika. Na samom svietniku budú štyri kalíšky mandľového tvaru a hlavice s kvetmi, takže pod dvoma ramenami bude jedna hlavica, pod druhými dvoma tiež jedna hlavica a pod ďalšími dvoma tiež jedna hlavica; teda pod všetkými šiestimi ramenami vyčnievajúcimi zo svietnika. Hlavice a ramená budú všetko z jedného kusa z čistého, tepaného zlata. Urob preň aj sedem lámp, lampy postav naň, aby osvetľovali priestor pred ním. Aj kliešte a popolníky k tomu nech sú z čistého zlata. Urob ho, i všetko náradie k tomu, z talentu čistého zlata. Hľaď to urobiť podľa vzoru, ktorý som ti ukázal na vrchu. Príbytok urob z desiatich závesov zo súkaného ľanu, modrého a červeného purpuru, z karmazínu s cherubmi; urob ich ako tkáčske umelecké dielo. Dĺžka jedného závesu bude dvadsaťosem lakťov a šírka štyri lakte; všetky závesy budú rovnakej miery. Päť závesov bude spojených dovedna a druhých päť závesov bude tiež spojených dovedna. Urob slučky z modrého purpuru na okraji posledného závesu jedného spojeného kusa, takisto urob na okraji posledného závesu druhého spojeného kusa. Päťdesiat slučiek urob na jednom závese a päťdesiat slučiek urob na kraji závesu, kde má byť spoj s druhým kusom; slučky majú byť jedna oproti druhej. Urob aj päťdesiat zlatých sponiek a pospájaj závesy dovedna sponkami, takže príbytok bude tvoriť jeden celok. Zhotov stanové závesy z kozej srsti nad príbytok. Zhotov jedenásť závesov. Dĺžka jedného závesu bude tridsať lakťov a šírka štyri lakte; miera jedenástich závesov bude rovnaká. Spoj osobitne päť závesov a osobitne šesť závesov, šiesty záves zlož dvojmo na predok stánku. Potom urob päťdesiat slučiek na okraji krajného závesu, kde bude spoj, a päťdesiat slučiek na okraji druhého spojovacieho závesu. Ďalej urob päťdesiat bronzových sponiek, potom sponky navleč do slučiek; tak pospájaj stan, aby tvoril jeden celok. Čo previsuje ako prebytočné zo stanových závesov, totiž polovica závesu, nech previsuje na zadnej strane príbytku. Lakeť z jednej strany a lakeť z druhej strany, prebytočný po dĺžke stanového závesu, nech previsuje na obe strany príbytku a prikrýva ho. Urob z baraních koží na červeno sfarbených aj prikrývky na stan a navrch ešte prikrývky z jazvečích koží. Narob i stojacích dosák na príbytok z akáciového dreva. Dĺžka každej bude desať lakťov a šírka dosky pol druha lakťa. Na doske budú dva čapy, ktoré budú spájať jednu s druhou; tak urob na každej doske príbytku. Dosky na príbytok urob takto: dvadsať dosák na južnú stranu, k poludniu, urob i štyridsať strieborných podstavcov pod dvadsať dosiek, po dva podstavce pod jednu dosku pre oba jej čapy a po dva podstavce pod druhú dosku pre oba jej čapy. Na druhú stranu príbytku, na severnú, urob tiež dvadsať dosák a štyridsať strieborných podstavcov, dva podstavce pod každú dosku. Na zadnú stranu príbytku, na západ, urob šesť dosák, dve dosky urob do uhlov príbytku na zadnej strane; tie budú dvojmo od spodu až do vrchu; budú celkom spojené na vrchu jedným krúžkom; nech tak bude s oboma v oboch uhloch. Bude teda osem dosák a ich šestnásť strieborných podstavcov; po dva podstavce pod každú dosku. Ďalej urob priečne laty z akáciového dreva: po päť pre dosky na jednej strane príbytku, päť priečnych lát pre dosky na druhej strane príbytku a päť priečnych lát pre dosky na zadnú, západnú stranu príbytku; prostredná priečna lata prechádzajúca stredom dosák bude siahať od jedného konca až po druhý. Dosky oblož zlatom a urob zlaté krúžky k nim, do ktorých sa zastrčia priečne laty; priečne laty oblož zlatom. Tak postav príbytok podľa plánu, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. Urob i oponu z modrého a červeného purpuru, z karmazínu a súkaného ľanu; urob ju s cherubmi ako umelecké tkáčske dielo. Potom ju zaves na štyri stĺpy z akáciového dreva obložené zlatom; aj ich háky budú zo zlata, na štyroch strieborných podstavcoch. Oponu zaves na háčiky a za oponu vnes truhlu svedectva; opona bude oddeľovať svätyňu od veľsvätyne. Na truhlu svedectva vo veľsvätyni polož vrchnák. Stôl postav pred oponu a svietnik naproti stolu na druhú, južnú stranu príbytku; stôl postav na severnú stranu. Na vchod do stánku urob záclonu z modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu - prácu zručného výšivkára. Pre záclonu urob päť stĺpov z akáciového dreva a oblož ich zlatom; ich háčiky nech sú zo zlata a ulej pre ne päť bronzových podstavcov. Oltár zhotov z akáciového dreva päť lakťov dlhý a päť lakťov široký; oltár nech je štvoruhlastý, tri lakte vysoký. Zhotov mu aj rohy na jeho štyroch uhloch; rohy budú s ním tvoriť jeden kus; oblož ich bronzom. Zhotov preň aj hrnce na popol, lopaty, kropiace čaše, vidlice a misy na uhlíky; všetko náčinie zhotov z bronzu. Zhotov mu aj rošt, mriežkovanú prácu z bronzu, a na tú mriežku zhotov na jej štyroch rohoch štyri bronzové krúžky. Daj ho potom pod okraj oltára na spodok, takže mriežka bude siahať do polovice oltára. Zhotov aj žrde pre oltár, žrde z akáciového dreva, a oblož ich bronzom. Tieto žrde sa vložia do krúžkov; žrde budú na oboch stranách oltára, keď ho ponesú. Zhotov ho dutý, z dosák. Zhotov ho tak, ako si videl na vrchu. Zhotov aj nádvorie príbytku na južnej strane; kobercové závesy na nádvorí budú zo súkaného ľanu sto lakťov dlhé na jednej strane. Nech má dvadsať stĺpov a dvadsať bronzových podstavcov; háčiky a spojovacie pásy na stĺpoch nech sú zo striebra. Podobne pozdĺž severnej strany bude kobercový záves sto lakťov dlhý, dvadsať stĺpov a dvadsať bronzových podstavcov; háčiky a spojovacie pásy na stĺpoch nech sú zo striebra. Po šírke nádvoria na západnej strane bude päťdesiat lakťov kobercových závesov, desať stĺpov pre ne a podstavcov tiež desať. Šírka nádvoria na prednej východnej strane bude tiež päťdesiat lakťov. Na jednej strane vchodu bude pätnásť lakťov kobercových závesov, tri stĺpy a tri podstavce. Podobne na druhej strane bude pätnásť lakťov kobercových závesov, tri stĺpy a tri podstavce. Brána nádvoria bude mať záclonu na dvadsať lakťov z modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu - prácu zručného výšivkára - štyri stĺpy a štyri podstavce. Všetky stĺpy nádvoria dookola budú pospájané striebrom, aj ich háčiky budú strieborné a podstavce bronzové. Dĺžka nádvoria bude sto, šírka päťdesiat a výška päť lakťov; bude zo súkaného ľanu a podstavce z bronzu. Všetko náčinie príbytku pri každej službe, všetky jeho kolíky a všetky kolíky nádvoria budú z bronzu. Ty však prikáž Izraelcom, nech ti prinesú čistý, olivový olej z roztlčených olív na svetlo, aby ustavične horiaca lampa mohla byť nastavená. Nech ju vo svätostánku pred oponou, ktorá je na Svedectve, pripravia Áron a jeho synovia, aby horela od večera do rána pred Hospodinom; to je večné ustanovenie pre pokolenia Izraelcov. Privolaj k sebe spomedzi Izraelcov svojho brata Árona i s jeho synmi, aby mi konali kňazskú službu: Áron, Nádáb, Abíhú, Eleázár a Itámár, synovia Áronovi. Zhotov posvätné rúcho svojmu bratovi Áronovi, na jeho česť i ozdobu. Hovor so všetkými, čo majú múdre srdce, ktorých som naplnil duchom múdrosti, a tí urobia Áronovi rúcho k jeho vysväteniu, aby mi konal kňazskú službu. Toto rúcho mu zhotovia: náprsník a efód, plášť a vyšívaný spodný odev, turban a opasok. Posvätné rúcho zhotovia tvojmu bratovi Áronovi i jeho synom, aby mi konali kňazskú službu. Nech si na to vezmú zlato, modrý a červený purpur, karmazín a ľan. Efód nech zhotovia zo zlata, modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu ako tkáčske umelecké dielo. Nech má dva z dvoch koncov k sebe priliehajúce náplecníky, aby ich bolo možno spojiť. Pás na efóde bude tiež prácou zo zlata, modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu. Vezmi aj dva ónyxové drahokamy a vyry na ne mená Izraelcov: Šesť mien na jeden kameň a ostatných šesť mien na druhý kameň, podľa toho, ako sa narodili. Tak ako pracuje kameňorytec, ako sa ryjú pečate, tak vyry na dvoch kameňoch mená Izraelcov; zhotov ich so zlatou objímkou. Dva drahokamy polož na dva náplecníky efódu ako Izraelcov pripomínajúce kamene, ich mená bude nosiť Áron ako pripomienku pred Hospodinom na oboch svojich náplecníkoch. Zhotov i zlaté objímky a dve retiazky z čistého zlata; zhotov ich krútené ako povrazy a krútené retiazky zaves na objímky. Ďalej zhotov náprsník pre súdne výroky ako umeleckú tkáčsku prácu; zhotov ho ako efód zo zlata, modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu. Bude štvoruhlastý, dvojitý, na piaď dlhý a na piaď široký. Vyplň ho vsádzanými drahokamami; štyri rady drahokamov: prvý rad: rubín, topás, smaragd, druhý rad: malachit, zafír, diamant; tretí rad: opál, achát, ametyst; štvrtý rad: chryzolit, ónyx a jaspis; nech sú vsadené do zlatej objímky. Drahokamy nech sú podľa mien Izraelcov; nech ich je dvanásť podľa mien vyrytých ako v pečati: každý bude s menom podľa dvanástich kmeňov. Na náprsník zhotov krútené retiazky z čistého zlata ako šnúry. Na náprsník urob dva zlaté krúžky a daj ich na oba kraje náprsníka. Dve zlaté šnúry vlož do dvoch krúžkov na krajoch náprsníka. Dva konce oboch šnúr pripoj k objímkam a daj na náplecník efódu spredu. Zhotov aj dva zlaté krúžky a polož ich na dva konce náprsníka, na jeho vnútorný okraj na strane efódu. Urob dva zlaté krúžky, polož ich na obe strany efódu zo spodu spredu pri jeho spoji nad pásom efódu; nech spoja krúžky náprsníka s krúžkami efódu šnúrou z modrého purpuru, aby náprsník bol nad opaskom efódu a aby sa neuvoľnil z efódu. Tak nech Áron nosí mená Izraelcov na náprsníku pre súdne výroky na svojom srdci ako stálu pripomienku pred Hospodinom, keď bude vchádzať do svätyne. Do náprsníka pre súdne výroky vlož aj urím a tummím; budú Áronovi na srdci, keď bude vchádzať pred Hospodina; tak nech nosí Áron súdne rozhodnutie Izraelcov na svojom srdci stále pred Hospodinom. Potom zhotov plášť k efódu, celý z modrého purpuru. Uprostred neho bude otvor pre hlavu; vôkol otvoru bude tkaná obruba, otvor ako z panciera, aby sa neroztrhol. Na jeho podolku urob granátové jablká z modrého a červeného purpuru a karmazínu, na podolok dookola a medzi ne dookola daj zlaté zvončeky, takže na podolku plášťa budú dookola striedavo zlaté zvončeky a granátové jablká. Áron to bude mať na sebe pri vykonávaní služby, aby bolo počuť ich zvuk, keď bude vchádzať do svätyne pred Hospodina, i keď bude vychádzať, aby nezomrel. Zhotov aj čelenku z čistého zlata a vyry na ňu, ako sa ryje pečať: Svätý Hospodinovi. Pripevni ju na šnúru z modrého purpuru a bude na prednej strane turbanu. Bude na čele Áronovom, aby Áron mohol znášať previnenia, ktorých sa Izraelci dopustili na svätých veciach, ktoré obetovali pri svojich rozličných posvätných daroch, nech je stále na jeho čele, aby našli priazeň u Hospodina. Spodný odev utkaj vzorkovane z jemného ľanu, zhotov aj turban z jemného ľanu, urob aj pás ako výšivkársku prácu. Synom Áronovým urob spodný odev; urob im aj pásy, aj klobúky im urob na česť a ozdobu. Obleč do nich svojho brata Árona a s ním aj jeho synov, pomaž ich, ustanov a vysväť ich, aby mi konali kňazskú službu. Urob im aj spodky z ľanu od bedier až po stehná na zakrytie ohanbia. Nech budú na Áronovi a jeho synoch, keď budú vchádzať do svätostánku alebo pristupovať k oltáru konať službu vo svätyni, aby neuvalili na seba vinu a nezomreli. Toto je večné ustanovenie pre neho a po ňom pre jeho potomstvo. Toto urob s nimi: posväť ich, aby mi konali kňazskú službu: Vezmi jedného junca a dva bezchybné barany, nekvasený chlieb, nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené podplameníky natreté olejom; priprav ich z jemnej pšeničnej múky. Vlož ich do jedného koša a prines ich v koši - k tomu junca a dva barany. Potom priveď Árona a jeho synov ku vchodu do svätostánku - a umy ich vodou. Potom vezmi rúcha, obleč Áronovi spodný odev a plášť pod efód, potom efód a náprsník, a opáš ho efódovým pásom. Na hlavu mu daj turban a na turban polož posvätný diadém. Potom vezmi olej na pomazanie, vylej mu ho na hlavu a pomaž ho. Jeho synov tiež priveď a obleč im spodný odev. Opáš ich pásom, Árona i jeho synov, a polož im klobúky na hlavu. Kňazstvo nech je pre nich večným ustanovením. Tak uveď Árona a jeho synov do ich kňazskej služby. Potom daj priviesť junca pred svätostánok a Áron a jeho synovia položia ruky na hlavu junca. Potom zabi junca pred Hospodinom pri vchode do svätostánku. Naber z krvi junca, prstom potri rohy oltára a všetku krv vylej ku základom oltára. Potom vezmi všetok tuk, čo obaľuje vnútornosti, lalok z pečene a obe obličky i s tukom, ktorý je na nich, a spáľ to na dym na oltári. Mäso z junca, jeho kožu a kal z čriev spáľ v ohni mimo tábora. To je obeť za hriech. Vezmi aj jedného barana a Áron i jeho synovia nech položia ruky na hlavu barana. Potom zarež barana, vezmi jeho krv a pokrop ňou oltár dookola; barana rozsekaj na kusy, vymy jeho vnútornosti i nohy, polož ich na tie kusy a na hlavu. Celého barana spáľ na dym na oltári; to je spaľovaná obeť Hospodinovi, príjemnej vône; to je ohňová obeť Hospodinovi. Potom vezmi aj druhého barana a Áron i jeho synovia nech položia svoje ruky baranovi na hlavu. Potom zarež barana, naber z jeho krvi a potri boltec pravého ucha Árona i jeho synov, palce ich pravých rúk a nôh a pokrop krvou oltár dookola. Naber z krvi, čo je na oltári, a z oleja na pomazanie, pokrop Árona a jeho rúcho aj jeho synov a ich rúcha; bude posvätený on so svojím rúchom i jeho synovia so svojimi rúchami. Potom vezmi chvost a tuk barana, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok z pečene a obe obličky s tukom, ktorý je na nich, i pravú lopatku, lebo je to baran pri ustanovení za kňaza, a jeden peceň chleba, jeden koláč s olejom a jeden podplameník z koša nekvasených chlebov, ktorý je pred Hospodinom. Toto všetko vlož do rúk Áronovi a do rúk jeho synov a zamávaj s tým ako mávanou dávkou pred Hospodinom. Potom im to vezmi z rúk a spáľ na oltári ako spaľovanú obeť príjemnej vône pred Hospodinom; to je ohňová obeť Hospodinovi. Vezmi hruď barana z Áronovho ustanovenia a zamávaj ňou ako mávanou dávkou pred Hospodinom; nech to bude tvojím podielom. Posväť hruď mávanej dávky a lopatku pozdvihovanej dávky, ktorou mávali a ktorú pozdvihovali z barana pri ustanovení Árona a jeho synov. To bude patriť Áronovi a jeho synom podľa večného ustanovenia zo strany Izraelcov, lebo je to pozdvihovaná dávka; pozdvihovanú dávku budú Izraelci dávať z obetí spoločenstva; to bude ich pozdvihovaná dávka Hospodinovi. Áronovo posvätné rúcho zostane po ňom jeho synom, aby boli v ňom pomazávaní a ustanovení za kňazov. Sedem dní ho bude obliekať ten kňaz z jeho synov po ňom, ktorý bude vchádzať do svätostánku a konať službu v svätyni. Potom vezmi barana z ustanovenia a jeho mäso uvar na posvätnom mieste. Áron a jeho synovia budú jesť mäso z barana a z chlebov v koši pri vchode do svätostánku. Nech jedia to, čím sa pre nich získalo zmierenie, keď ich ustanovili za kňazov a vysvätili. Ale cudzí nesmie z nich jesť, lebo je to sväté. Ak z mäsa, obetovaného pri ustanovení, a z chlebov zostane niečo do rána, to, čo zostane, spáľ v ohni; nebude sa to jesť, lebo je to sväté. Áronovi a jeho synom urob všetko tak, ako som ti prikázal: Ich ustanovenie za kňaza bude trvať sedem dní. Každý deň obetuj junca ako obeť za hriech na zmierenie. Oltár očisti od hriechu tým, že na ňom vykonáš obrad zmierenia; pomaž ho, aby si ho posvätil. Sedem dní konaj tu zmierčie úkony na oltári, a tak ho posväť, aby potom bol oltár svätosvätý. Všetko, čo sa dotkne oltára, nech je sväté. Toto obetuj na oltári: dvoch jednoročných baránkov; dvoch baránkov deň čo deň ustavične. Jedného baránka prines ráno, druhého baránka prines podvečer, desatinu éfy jemnej múky zamiesenej so štvrtinou hínu čistého oleja a ako liatu obeť štvrtinu hínu vína na jedného baránka. Druhého baránka prines podvečer podobne ako raňajšiu pokrmovú obeť aj s jej liatou obeťou; prines ju ako príjemnú vôňu ohňovej obete Hospodinovi. Bude to ustavičná, pred Hospodinom spaľovaná, obeť pre všetky vaše pokolenia pri vchode do svätostánku, kde sa budem stretať a hovoriť s tebou. Tam sa budem stretať s Izraelcami; bude to miesto posvätené mojou slávou. Posvätím aj svätostánok i oltár; Árona i jeho synov si vysvätím na kňazskú službu. Prebývať budem uprostred Izraelcov a budem ich Bohom. Poznajú, že ja, Hospodin, som ich Bohom, ktorý som ich vyviedol z Egypta, aby som prebýval uprostred nich; ja som Hospodin, ich Boh. Zhotov aj oltár na pálenie kadidlových obetí; zhotov ho z akáciového dreva na lakeť dlhý a na lakeť široký; bude štvoruhlastý a dva lakte vysoký; jeho rohy budú s ním tvoriť jeden kus. Oblož ho čistým zlatom, i jeho vrch, i steny dookola, i jeho rohy a okolo neho urob zlatú obrubu. Urob na ňom dva zlaté krúžky pod obrubou na jeho oboch bokoch; urob ich po oboch stranách; budú držiakmi na žrde, na ktorých ho budú nosiť. Žrde zhotov z akáciového dreva a oblož ich zlatom. Potom ho postav pred oponu, ktorá je pred truhlou svedectva, pred vrchnákom nad Svedectvom, tam, kde sa budem s tebou stretať. Na ňom bude Áron páliť kadidlovú obeť z vonných vecí každé ráno; keď upraví lampy, bude páliť. Večer, keď Áron bude vykladať lampy, bude ju páliť ako pravidelnú kadidlovú obeť pred Hospodinom po všetky vaše pokolenia. Neobetujte na ňom nepríslušné kadidlo ani spaľovanú ani pokrmovú obeť, ani úliatbu naň nevylievajte. Raz do roka Áron nech vykoná na jeho rohoch obrad zmierenia krvou obete za hriech; raz do roka po všetky vaše pokolenia bude konať obrad zmierenia na ňom. Svätosväté je to Hospodinovi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Keď zistíš počet Izraelcov, ktorí podliehajú sčítaniu, každý nech dá Hospodinovi za seba výkupné pri sčítaní, aby neprišlo na nich nešťastie pre ich sčítanie. Nech dajú toto: každý, kto prejde sčítaním, dá pol šekela podľa svätyňového šekela; dvadsať gér je jeden šekel, pol šekela je pozdvihovaná dávka pre Hospodina. Každý, kto prejde sčítaním od dvadsiatich rokov nahor, dá pozdvihovanú dávku Hospodinovi. Bohatý nemá dať viac a chudobný nemá dať menej ako pol šekela ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi na vykonanie zmierenia za vás. Od Izraelcov vyber peniaze zmierenia a daj ich na obsluhu svätostánku; to bude Izraelcom na pamiatku pred Hospodinom na vykonanie zmierenia za vás. Potom Hospodin hovoril Mojžišovi: Zhotov bronzové umývadlo s bronzovými podstavcami na umývanie; postav ho medzi svätostánok a oltár a nalej doň vody. V ňom si budú Áron a jeho synovia umývať ruky i nohy. Keď budú vchádzať do svätostánku, umyjú sa vodou, aby nezomreli; podobne, keď budú pristupovať k oltáru konať službu a páliť ohňovú obeť Hospodinovi, umyjú si ruky i nohy, aby nezomreli. To im bude večným ustanovením, a to jemu i jeho potomstvu po všetky ich pokolenia. Potom Hospodin hovoril Mojžišovi: Vezmi si jemný balzam, päťsto šekelov tekutej myrhy, polovicu toho, teda dvestopäťdesiat šekelov voňavej škorice a dvestopäťdesiat puškvorca, päťsto šekelov kasie podľa svätyňového šekela; a jeden hín olivového oleja. Z toho priprav olej na posvätné pomazanie, miešanú masť, ako robia olejkári; to bude posvätný olej na pomazanie. Ním pomaž svätostánok a truhlu svedectva, stôl i všetko jeho náčinie, i svietnik a jeho náčinie, i kadidlový oltár, aj oltár na spaľované obete a jeho náčinie, i umývadlo a jeho podstavec. Posväť ich a budú svätosväté; každý, kto sa ich dotkne, bude svätý. Aj Árona a jeho synov pomaž a posväť ich mne pre kňazskú službu. Izraelcom povedz: Toto bude pre mňa olej na posvätné pomazanie po všetky vaše pokolenia. Na telo človeka sa nesmie vyliať; ani podobný čo do zloženia nepripravujte, lebo je posvätný; bude vám posvätný. Každý, kto by namiešal podobný, alebo kto by z neho dal na nepríslušného človeka, bude vyhladený spomedzi príslušníkov svojho ľudu. Hospodin riekol Mojžišovi: Vezmi si voňavé látky: vonnú živicu, ónyx, galban a čisté kadidlo, všetko v rovnakých čiastkach. Z toho priprav kadidlo ako prípravok voňavkára, osolené, čisté, posvätné. Jemne to rozotri a daj z toho niečo pred Svedectvo v svätostánku, tam kde sa budem s tebou stretať. To vám bude svätosväté. Kadidlo, ktoré pripravíte v podobnom zložení, nesmiete urobiť pre seba; to ti bude sväté pre Hospodina. Kto by si pripravil podobné tomuto, aby ho používal ako voňavku, bude vyhladený spomedzi príslušníkov svojho ľudu. Potom Hospodin hovoril Mojžišovi: Hľa, povolal som podľa mena Becáléla syna Úriho, syna Chúrovho z kmeňa Júdovho, a naplnil som ho Duchom Božím, múdrosťou i chápavosťou a zručnosťou v každej práci, aby vymýšľal návrhy na spracovanie zlata, striebra a bronzu, na brúsenie osadzovaných drahokamov, na vyrezávanie dreva a vôbec na vykonanie všetkých prác. A hľa, pridal som k nemu Oholiába, Achísámáchovho syna z kmeňa Dán. Každému schopnému dal som do srdca múdrosť, aby urobili všetko, čo som ti prikázal, totiž svätostánok, truhlu svedectva a vrchnák, ktorý je na nej, a všetko náčinie stánku, i stôl a jeho náčinie, i svietnik z čistého zlata a všetko jeho náčinie, i kadidlový oltár. Oltár na spaľované obete a všetko jeho náčinie, i umývadlo s jeho podstavcom. Aj jemne tkané rúcha, posvätné rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov na kňazskú službu. Aj olej na pomazanie a voňavé kadidlo pre svätyňu; všetko nech urobia tak, ako som ti prikázal. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Takto prehovor k Izraelcom: Zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku, lebo to je znamenie medzi mnou a vami po všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja, Hospodin, vás posväcujem. Zachovávajte deň sviatočného odpočinku, lebo je svätý pre vás. Kto ho znesvätí, musí byť vydaný na smrť, a každý, kto by v ňom konal nejakú prácu, bude vyhladený spomedzi príslušníkov svojho ľudu. Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň je svätý deň sviatočného odpočinku Hospodinovho. Každý, kto by pracoval v deň sviatočného odpočinku, musí byť vydaný na smrť. Preto Izraelci nech zachovávajú deň sviatočného odpočinku a ako večnú zmluvu nech svätia dni sviatočného odpočinku po všetky ich pokolenia. Toto bude večným znamením medzi mnou a Izraelcami, lebo Hospodin za šesť dní utvoril nebesá i zem a na siedmy odpočíval a oddychoval. Keď dokončil na vrchu Sinaj svoj rozhovor s ním, dal Mojžišovi dve dosky svedectva, kamenné dosky popísané Božím prstom. Keď ľud videl, že Mojžiš dlho neschádza z hory, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Nože, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egypta. Áron im odvetil: Postŕhajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich! Všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo mali na ušiach, a priniesol ich k Áronovi. On to prijal z ich rúk, sformoval to rydlom a urobil z toho uliate teľa. Oni povedali: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. I zvolal Áron: Zajtra bude sviatok Hospodinov. Na druhý deň včasráno obetovali spaľované obete a priniesli obete spoločenstva. Potom sa ľud posadil, jedol a pil; nato vstali a zabávali sa. I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud. Preto ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vyhubím ich; teba však učiním veľkým národom. Avšak Mojžiš sa snažil obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta? Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu. Pamätaj na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a riekol si im: Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy; celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu a bude ju dedične vlastniť na veky. Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu. Nato sa Mojžiš obrátil, zostúpil z vrchu a v ruke mal dve dosky svedectva, dosky popísané na oboch stranách; popísané boli z jednej i z druhej strany. Dosky boli Božím dielom i písmo bolo Božím písmom vyrytým na doskách. Keď však Józua počul krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik. On povedal: To nie je pokrik víťazstva, ani hlas kriku porážky; hlas veseliacich sa počujem. Keď sa priblížil k táboru a videl teľa a tanec, rozhneval sa Mojžiš, odhodil dosky z rúk a rozbil ich pod vrchom. Vzal teľa, ktoré urobili, spálil ho a rozdrvil na prach, vysypal ho na vodu a dal piť Izraelcom. Potom Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si priviedol naň taký veľký hriech? Áron odpovedal: Nech sa nehnevá môj pán! Ty poznáš tento ľud, že je náchylný k zlému. Povedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa prihodilo Mojžišovi, tomu mužovi, ktorý nás vyviedol z Egypta; povedal som im teda: Kto má zlato, postŕhaj si ho; dali mi ho, hodil som ho do ohňa a vyšlo toto teľa. Keď Mojžiš videl, že ľud je neviazaný, lebo mu Áron popustil uzdy na výsmech jeho protivníkov, Mojžiš zostal v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, sem sa ku mne! Nato sa zhromaždili k nemu všetci Lévíjci. Povedal im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Nech si každý pripáše svoj meč na bedrá, prejdite sem a tam v tábore, od jednej brány k druhej a zabite každý svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného. Lévíjci urobili tak, ako im prikázal Mojžiš; v ten deň padlo z ľudu asi tisíc mužov. Potom Mojžiš povedal: Dnes ste sa zasvätili do služby Hospodinovej, a to každý za cenu svojho syna alebo svojho brata, aby ste dnes dostali požehnanie. Na druhý deň Mojžiš povedal ľudu: Spáchali ste veľký hriech, preto teraz vystúpim k Hospodinovi, azda budem môcť získať zmierenie za váš hriech. Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: Ach, tento ľud spáchal veľký hriech; urobil si zlatého boha. Teraz však, ak môžeš, odpusť im hriech; ak nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal! Hospodin riekol Mojžišovi: Každého, kto zhrešil proti mne, vytriem zo svojej knihy. Teraz však choď, veď ľud, kam som ti prikázal, a hľa, môj anjel pôjde pred tebou. Avšak v deň svojho trestu na nich potrestám ich hriech. Hospodin ranil ľud, pretože urobil teľa, ktoré zhotovil Áron. Hospodin riekol Mojžišovi: Choď, odíď odtiaľto ty i ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, do krajiny, ktorú som prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi zasľúbil dať tvojmu potomstvu; pred tebou pošlem anjela a vyženiem Kanaáncov, Amorejcov, Chetejcov, Perízejcov, Chivijcov a Jebúsejcov. Choď do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s tebou, aby som ťa cestou nezničil, keďže si tvrdohlavým ľudom. Keď ľud počul tieto tvrdé slová, začal smútiť a nikto nevzal na seba svoje šperky. Hospodin však riekol Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ste ľudom tvrdohlavým; keby som len na okamih šiel s tebou, musel by som ťa zničiť; teraz však zlož svoje šperky zo seba a uvidím, ako s tebou naložím. Izraelci postŕhali svoje šperky pri vrchu Chóréb. Potom vzal Mojžiš stan a rozložil ho vonku mimo tábora, ďaleko od tábora a nazval ho stánkom stretnutia; keď niekto hľadal Hospodina, vyšiel ku svätostánku, ktorý bol mimo tábora. Kedykoľvek Mojžiš vychádzal k stánku, všetok ľud povstal, každý sa postavil ku vchodu do svojho stanu a hľadeli za Mojžišom, kým nevošiel do stánku. Vždy, keď Mojžiš vošiel do stánku, zostúpil oblakový stĺp, zastal pri vchode do stánku a Hospodin hovoril s Mojžišom. Všetok ľud však videl stáť oblakový stĺp pri vchode do stánku; všetok ľud vstal a klaňal sa, každý pri vchode do svojho stanu. Hospodin hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom; potom sa vrátil do tábora; ale jeho služobník, mládenec Józua, syn Núnov, sa nevzdialil zo stánku. Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, Ty mi vravíš: Veď tento ľud! Nedal si mi však vedieť, koho pošleš so mnou, hoci si riekol: Poznám ťa podľa mena, a našiel si aj priazeň v mojich očiach. Teraz však, ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, daj mi, prosím, poznať svoje cesty, nech Ťa poznám, aby som našiel priazeň v Tvojich očiach, a ber ohľad na to, že tento národ je Tvojím ľudom. On riekol: Osobne pôjdem pred tebou a dovediem ťa k odpočinku. Povedal Mu: Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto! Veď po čom možno poznať, že som našiel priazeň v Tvojich očiach, ja i Tvoj ľud? Či nie po tom, že Ty pôjdeš s nami? Tak mňa a Tvoj ľud bude možné odlíšiť od ostatných národov, ktoré sú na povrchu zeme! Hospodin riekol Mojžišovi: Aj toto, čo si vravel, urobím preto, lebo si našiel priazeň v mojich očiach a poznám ťa podľa mena. On však povedal: Ukáž mi svoju slávu! Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. Potom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive. Hospodin riekol: Hľa, tu pri mne je miesto, postav sa na skalu! Keď bude prechádzať moja sláva, uložím ťa do skalnej trhliny a prikryjem ťa svojou dlaňou, kým neprejdem. Potom odtiahnem svoju dlaň a uvidíš mi chrbát, ale moju tvár nebude vidieť. Hospodin riekol Mojžišovi: Vyteš si dve kamenné dosky, podobné prvým; na dosky napíšem slová, ktoré boli na prvých doskách, ktoré si rozbil; buď pripravený na ráno. Ráno vystúp na vrch Sinaj a tam na končiari vrchu sa postav predo mňa. Nikto nech nevychádza s tebou a nikto nech sa neukáže na celom vrchu; ani ovca, ani dobytok nech sa nepasú naproti vrchu. A on si vytesal dve kamenné dosky, ako boli prvé; keď Mojžiš včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin, a vzal do rúk dve kamenné dosky. Hospodin zostúpil v oblaku, postavil sa tam k nemu a vyslovil meno: Hospodin. I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia. Tu sa Mojžiš rýchlo sklonil k zemi, klaňal sa a povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás, lebo je to ľud tvrdohlavý; odpusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlastníctvom. On riekol: Hľa, ja uzavriem zmluvu. Pred všetkým tvojím ľudom urobím zázraky, ktoré sa nestali na celej zemi a u všetkých národov; všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí dielo Hospodinovo, lebo je hrozné, čo urobím s tebou. Zachovaj si, čo ti dnes prikazujem! Ja vyženiem spred teba Amorejcov, Kanaáncov, Chetejcov, Perízejcov, Chivijcov a Jebúsejcov. Chráň sa uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vstupuješ, aby sa ti nestali osídlom v tvojom prostredí; ba rozborte ich oltáre, ich posvätné stĺpy rozlámte a ašéry povytínajte, lebo nesmieš sa klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je naozaj žiarlivý Boh. Neuzavieraj zmluvu s obyvateľmi krajiny, keď sa so smilnou nevernosťou oddávajú svojim bohom a obetujú svojim bohom, a keď by ťa pozvali, nejedz z ich obetí, ani neber ich dcéry pre svojich synov, lebo inak by sa tvoji synovia so smilnou nevernosťou oddávali ich bohom a zviedli by aj tvojich synov k smilnej nevernosti s ich bohmi. Neurob si uliatych bohov. Zachovávaj slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní, ako som ti prikázal, jedz nekvasený chlieb, v určenom čase mesiaca ábíb, lebo v mesiaci ábíb si vyšiel z Egypta. Všetko, čo otvára život, je moje; všetko samčie z tvojho stáda, prvorodené z hoviad a oviec; prvorodeného z oslov vykúpiš jahňaťom, a ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väz; každého svojho prvorodeného syna vykúp. Nikto sa predo mnou neukáže s prázdnou rukou. Šesť dní budeš pracovať a na siedmy deň budeš odpočívať; i v čase oračky a pri žatve budeš odpočívať. Zachovávaj sviatok týždňov, prvotiny pšeničnej žatvy a sviatok oberačky na zvrate roka. Všetko, čo je u teba mužské, ukáže sa trikrát do roka pred Pánom, Hospodinom, Bohom izraelským. Lebo vyženiem národy spred teba, rozšírim tvoje územie a nikto nezatúži po tvojej krajine, keď pôjdeš tri razy do roka ukázať sa pred Hospodinom, svojím Bohom. Nebudeš obetovať krv mojej obete s nekvaseným chlebom, ani obeť paschálnej slávnosti nezostane do rána. Prvotiny z prvých plodov svojej zeme prines do domu Hospodina, svojho Boha. Nevar kozľa v mlieku jeho matky. Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov uzavrel som zmluvu s tebou a Izraelom. A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; chlieb nejedol ani vodu nepil; vtedy napísal na dosky slová zmluvy, desať prikázaní. Keď Mojžiš zostupoval z hory Sinaj, dve dosky svedectva boli v jeho rukách, ale Mojžiš nevedel, že pokožka jeho tváre žiari, keďže hovoril s Hospodinom. Áron a všetci Izraelci videli Mojžiša, a hľa, pokožka jeho tváre žiarila, i báli sa priblížiť k nemu. Mojžiš však zavolal na nich i vrátil sa k nemu Áron i všetky kniežatá zo zhromaždenia a Mojžiš sa s nimi rozprával. Potom sa priblížili k nemu všetci Izraelci a v prikázaniach im podal všetko, o čom Hospodin hovoril s ním na vrchu Sinaj. Keď Mojžiš dohovoril s nimi, dal si závoj na tvár. Keď však Mojžiš vchádzal pred Hospodina rozprávať sa s Ním, snímal si závoj, kým nevyšiel; keď vyšiel a hovoril Izraelcom, čo mu bolo prikázané, Izraelci videli tvár Mojžišovu, že pokožka Mojžišovej tváre žiarila; Mojžiš si zase kládol závoj na tvár, keď šiel hovoriť s Ním. Potom Mojžiš zhromaždil celý zbor Izraelcov a povedal im: Toto sú slová, ktoré Hospodin prikázal plniť. Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň bude vám posvätným dňom, dňom sviatočného odpočinku Hospodinovho; každý, kto by v ňom konal nejakú prácu, má byť usmrtený. V deň sviatočného odpočinku vôbec nezapaľujte oheň vo svojich príbytkoch! Mojžiš povedal celému zboru Izraelcov: Toto prikázal Hospodin: Vyberte medzi sebou dávky pre Hospodina! Každý, kto má ochotné srdce, prinesie Hospodinovi pozdvihovanú dávku: zlato, striebro a meď, modrý a červený purpur, karmazín, ľan a koziu srsť, aj baranie kože sfarbené dočervena, jazvečie kože a akáciové drevo, olej do lampy, balzamy do oleja na pomazanie a do voňavého kadidla, ónyxové kamene a drahokamy na vykladanie efódu a náprsníka. Všetci, ktorí sú medzi vami schopní, prídu a budú robiť všetko, čo prikázal Hospodin: príbytok, stánok, jeho pokrytie, jeho sponky, jeho disky a jeho závory, jeho stĺpy a jeho podstavce, truhlu a jej žrde, vrchnák a oponu, záclonu, stôl a jeho žrde i všetko jeho náčinie a posvätné chleby, svietnik pre svetlo a jeho náčinie, jeho lampy a olej, oltár na kadenie a jeho žrde, olej na pomazanie a voňavé kadidlo i záclonu na dvere vchodu do príbytku, oltár na spaľované obete a jeho náčinie, umývadlo a jeho podstavec, kobercové závesy nádvoria a jeho stĺpy i jeho podstavce a záclonu na bránu nádvoria, kolíky príbytku a kolíky nádvoria, aj ich povrazy, jemné tkané služobné rúcha v svätyni, posvätné rúcha pre kňaza Árona i rúcha pre jeho synov ku kňazskej službe. Potom celý zbor Izraelcov odišiel od Mojžiša. Potom prišiel každý, koho tiahlo srdce a koho viedol ochotný duch; i prinášali Hospodinovi dávky na práce pre svätostánky, na všetku jeho službu a na posvätné rúcha. Potom prichádzali mužovia i ženy, každý ochotného srdca, a prinášali sponky, náušnice, pečatné prstene a náramky, všetky druhy zlatých predmetov, a každý obetoval Hospodinovi mávanú dávku zo zlata. Každý, kto mal pri sebe modrý a červený purpur, karmazín, jemný ľan a koziu srsť i baranie kože, sfarbené dočervena, a jazvečie kože, priniesol to. Každý, kto prinášal dávky, striebro a meď, prinášal to ako dávku Hospodinovi, a každý, kto mal akáciové drevo pri sebe na rozličné práce a služby, doniesol ho. Každá schopná žena priadla vlastnými rukami, a čo napriadla, doniesla: modrý a červený purpur, karmazín a jemný ľan; všetky ženy, ktoré ich srdce viedlo k zručnosti, spriadali koziu srsť. Kniežatá donášali ónyxové kamene a drahokamy na vykladanie efódu a náprsníka, balzam a olej na svietenie, olej na pomazanie a voňavé kadidlo. Izraelci, každý muž a žena, ktorých ponúkalo srdce doniesť na všetku prácu to, čo prikázal Hospodin konať skrze Mojžiša, doniesli dobrovoľný dar Hospodinovi. Potom Mojžiš povedal Izraelcom: Hľaďte, Hospodin povolal podľa mena Becáléla, Úriho syna, Chúrovho syna z kmeňa Júdovho, a naplnil ho duchom Božím, múdrosťou, chápavosťou a zručnosťou v každej práci, aby vymýšľal návrhy na spracovanie zlata, striebra a medi, na brúsenie osadzovaných drahokamov, na vyrezávanie dreva, a vôbec na robenie všetkých umeleckých prác. Obdaril mu srdce aj schopnosťou učiť, jemu i Oholíábovi, synovi Achisámáchovmu z kmeňa Dán. Naplnil ich schopnosťou urobiť všetky remeselnícke práce, návrhárske a výšivkárske práce modrým a červeným purpurom a jemným ľanom, i tkáčske práce: oni robili všetky práce a vymýšľali návrhy. Becálél, Oholíáb i každý muž múdreho srdca, ktorého Hospodin obdaril múdrosťou a chápavosťou, aby vedel konať všetku prácu pri službe vo svätyni, nech konajú v súlade so všetkým, čo prikázal Hospodin. Mojžiš povolal Becáléla a Oholíába i všetkých schopných mužov, ktorým Hospodin dal múdrosť do srdca, všetkých, ktorých srdce ponúkalo pristúpiť k práci a vykonať ju. Od Mojžiša prevzali všetky dávky, ktoré Izraelci priniesli na vykonanie práce pri službe vo svätyni; avšak oni ešte každé ráno prinášali k nemu dobrovoľné dary. Potom všetci znalci, ktorí robili všetku prácu vo svätyni, pribehli každý od svojej práce, ktorú práve konal, a povedali Mojžišovi: Ľud prináša omnoho viac ako treba na prácu, ktorú Hospodin prikázal vykonať. I rozkázal Mojžiš rozhlásiť v tábore: Ani muž ani žena nech už nepripravujú nič na dávku pre svätyňu. Vtedy ľud prestal prinášať, lebo prineseného bolo dosť na vykonanie všetkých prác, ba i zvýšilo. Potom všetci schopní mužovia, zamestnaní pri práci, urobili príbytok z desiatich závesov zo súkaného ľanu, z modrého a červeného purpuru, z karmazínu; cherubov urobili ako tkáčske umelecké dielo. Dĺžka jedného závesu bola dvadsaťosem a šírka štyri lakte; miera všetkých závesov bola rovnaká. Päť závesov spojil dovedna a druhých päť závesov tiež spojil dovedna. Potom narobil slučky z modrého purpuru na okraji posledného závesu jedného spojeného kusa, to isté urobil na okraji posledného závesu druhého spojeného kusa. Päťdesiat slučiek narobil na jednom závese a päťdesiat slučiek narobil na kraji závesu, ktorý je na spoji s druhým spojeným kusom; slučky boli jedna oproti druhej. Narobil aj päťdesiat zlatých sponiek a sponkami pospájal závesy jeden s druhým, takže príbytok tvoril jeden celok. Stanové závesy na príbytok urobil z kozej srsti: narobil jedenásť takých závesov. Dĺžka jedného závesu bola tridsať a šírka štyri lakte; miera pre jedenásť závesov bola rovnaká. Potom spojil päť závesov osobitne a šesť závesov osobitne. Potom urobil päťdesiat slučiek na okraji posledného závesu spojeného kusa a päťdesiat slučiek na okraji závesu druhého spojeného kusa. Potom narobil päťdesiat bronzových sponiek na spojenie stánku, aby tvoril jeden celok. Urobil aj prikrývku na stánok z baraních koží sfarbených načerveno a navrch prikrývku z jazvečích koží. Narobil stojacích dosiek z akáciového dreva na príbytok. Dĺžka dosky bola desať a šírka poldruha lakťa. Každá doska mala dva čapy, ktoré spájali jednu s druhou; tak urobil na každej doske príbytku. Narobil dosky na príbytok: dvadsať dosiek na južnú stranu poludnia, urobil aj štyridsať strieborných podstavcov pod dvadsať dosiek, po dva podstavce pod jednu dosku pre oba jej čapy, a po dva podstavce pod druhú dosku pre oba jej čapy. Na druhú stranu príbytku, na severnú, urobil tiež dvadsať dosiek a štyridsať strieborných podstavcov; po dva podstavce pod každú dosku. Na zadnú stranu príbytku, na západ, urobil šesť dosiek a dve dosky urobil do uhlov príbytku na zadnej strane: tie boli dvojmo od spodu až do vrchu; boli celkom spojené na vrchu jedným krúžkom; tak urobil s oboma v oboch uhloch. Tak bolo osem dosiek a šestnásť strieborných podstavcov, po dva podstavce pod každú dosku. Urobil aj priečne laty z akáciového dreva; päť pre dosky na jednej strane príbytku, päť priečnych lát pre dosky na druhej strane príbytku a päť priečnych lát na dosky na zadnú, západnú stranu príbytku. Urobil aj prostrednú priečnu latu, prechádzajúcu stredom dosiek z jedného konca až po druhý. Dosky obložil zlatom, urobil aj zlaté krúžky k nim, do ktorých sa zastrčia priečne laty, a obložil priečne laty zlatom. Urobil aj oponu z modrého a červeného purpuru, z karmazínu a súkaného ľanu; urobil ju aj s cherubmi ako umelecké tkáčske dielo. Urobil pre ňu štyri stĺpy z akáciového dreva, obložil ich zlatom, aj zlaté háčky a ulial pre ne štyri strieborné podstavce. Urobil aj záclonu na vchod do stánku z modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu, prácu zručného výšivkára. Päť stĺpov pre ňu, háčiky i ich hlavice a spojovacie pásy, i päť bronzových podstavcov, obložil zlatom. Potom urobil Becálél truhlu z akáciového dreva dva a pol lak ťa dlhú, poldruha lakťa širokú a poldruha lakťa vysokú. Obložil ju čistým zlatom zvnútra i zvonku a urobil okolo nej zlatú obrubu. Potom ulial k nej štyri zlaté krúžky na jej štyri rohy; dva krúžky na jednu stranu a dva krúžky na druhú stranu. Urobil aj žrde z akáciového dreva a obložil ich zlatom. Žrde zastrčil do krúžkov na stranách truhly, aby sa truhla nosila na nich. Ďalej urobil vrchnák z čistého zlata dva a pol lakťa dlhý a lakeť a pol široký. Urobil aj dvoch cherubov; z tepaného zlata ich urobil na oboch koncoch vrchnáka; jedného cheruba na jednom konci a druhého cheruba na druhom konci vrchnáka. Cherubi mali krídla rozpäté nahor; svojimi krídlami prikrývali vrchnák a ich tváre boli obrátené proti sebe; tváre cherubov boli upreté na vrchnák. Potom urobil stôl z akáciového dreva dva lakte dlhý, lakeť široký a poldruha lakťa vysoký. Obložil ho čistým zlatom a urobil okolo neho zlatú obrubu. Urobil naň dookola rám na piaď široký a okolo rámu urobil zlatú obrubu. Ulial preň štyri zlaté krúžky, krúžky upevnil na štyri rohy, ktoré sú pri jeho nohách. Krúžky boli tesne na ráme ako držiaky na žrde, na nosenie stola. Potom urobil žrde z akáciového dreva a obložil ich zlatom, na nosenie stola. Z čistého zlata urobil aj náčinie na stôl, misy, panvice, obetné čaše a kanvice, z ktorých sa obetujú úliatby. Potom urobil svietnik z čistého zlata; z tepaného zlata urobil svietnik, podstavec i jeho ramená; kalíšky, hlavice i kvety na ňom boli z jedného kusa. Šesť ramien vychádzalo na jeho stranách; tri ramená svietnika z jednej a tri ramená svietnika z druhej strany. Tri kalíšky mandľového tvaru s hlavicou a kvetom boli na druhom ramene; tak bolo na šiestich ramenách vyčnievajúcich zo svietnika. Na samom svietniku boli štyri kalíšky mandľového tvaru a hlavice s kvetmi, takže pod dvoma ramenami bola jedna hlavica, pod druhými dvoma tiež jedna hlavica, aj pod ďalšími dvoma jedna hlavica; tak bolo pod šiestimi ramenami vyčnievajúcimi z neho. Hlavice a ramená boli všetko z jedného kusa z čistého tepaného zlata. Potom urobil preň sedem lámp a príslušné klieštiky i popolníky z čistého zlata. Urobil i všetko náradie k nemu z talentu čistého zlata. Potom urobil kadidlový oltár z akáciového dreva lakeť dlhý a lakeť široký, štvoruhlastý a dva lakte vysoký; jeho rohy tvorili s ním jeden kus. Potom ho obložil čistým zlatom: jeho vrch, steny dookola i rohy. Urobil mu aj zlatú obrubu dookola. Urobil preň aj dva zlaté krúžky pod jeho obrubu, na oboch jeho bokoch, na oboch uhloch na zastrčenie dvoch žrdí, aby ho na nich nosili. Potom urobil žrde z akáciového dreva a pozlátil ich. Narobil aj posvätný olej na pomazanie a čisté voňavé kadidlo ako dielo voňavkára. Potom urobil oltár na spaľované obete z akáciového dreva, päť lakťov dlhý a päť lakťov široký, štvoruhlastý, tri lakte vysoký. Urobil mu aj rohy na jeho štyroch uhloch; jeho rohy tvorili s ním jeden kus a obložil ich bronzom. Urobil aj všetky nádoby pre oltár, hrnce na popol, lopaty, kropiace čaše, vidlice a misy na uhlíky; všetko náčinie zhotovil z bronzu. Urobil na oltári aj rošt, mriežkovanú prácu z bronzu, pod okraj oltára, na spodok, do jeho polovice. Ulial štyri krúžky na štyri uhly bronzového roštu na vloženie žrdí. Urobil aj žrde z akáciového dreva a obložil ich bronzom. Potom vložil tyče do krúžkov na stranách oltára, aby sa na nich nosil; urobil ho dutý, z dosák. Urobil aj umývadlo z bronzu, aj jeho podstavec z bronzu, zo zrkadiel žien, ktoré konali službu pri vchode do svätostánku. Potom zhotovil nádvorie na južnej strane; kobercové závesy na nádvorí boli zo súkaného ľanu sto lakťov dlhé, dvadsať stĺpov a k nim dvadsať strieborných podstavcov; háčiky a spojovacie pásy na stĺpoch boli zo striebra. Na severnej strane sto lakťov a dvadsať stĺpov, k nim dvadsať medených podstavcov; háčiky a spojovacie pásy na stĺpoch boli zo striebra. Na západnej strane kobercové závesy mali päťdesiat lakťov, bolo pre ne desať stĺpov a desať podstavcov; háčiky a spojovacie pásy boli zo striebra. Na prednej, východnej strane mali päťdesiat lakťov. Kobercové závesy mali päťdesiat lakťov na jednej strane, tri stĺpy a tri podstavce. Podobne z jednej i z druhej strany brány nádvoria bolo pätnásť lakťov kobercových závesov, tri stĺpy a tri podstavce. Všetky kobercové závesy nádvoria dookola boli zo súkaného ľanu. Podstavce stĺpov boli z bronzu; háčiky a spojovacie pásy na stĺpoch boli zo striebra; ich hlavice boli obložené striebrom; všetky stĺpy nádvoria boli pospájané striebrom. Záclona na bráne nádvoria bola umelecká práca zručného výšivkára z modrého a červeného purpuru a karmazínu a súkaného ľanu, dvadsať lakťov dlhá a päť lakťov vysoká, vo svojej šírke primeraná kobercovým závesom nádvoria. Ich štyri stĺpy a ich štyri podstavce boli z bronzu, ich háčiky zo striebra, obloženie hlavíc a spojovacie pásy tiež zo striebra. Všetky kolíky príbytku i nádvoria dookola boli z bronzu. Toto je výpočet vecí na príbytok, príbytok svedectva, ktorý bol vypočítaný na Mojžišov rozkaz. Služba levítov diala sa pod vedením Ítámára, syna kňaza Árona. Becálél, syn Úriho, Chúrov syn, z kmeňa Júdovho urobil všetko, čo prikázal Hospodin Mojžišovi, a s ním Oholíáb, syn Achísámáchov z kmeňa Dán, rytec, umelecký tkáč a umelecký výšivkár na modrom a červenom purpure, na karmazíne a na ľane. Všetkého zlata, spracovaného pri všetkej práci na diele vo svätyni - zlato bolo obetované - bolo dvadsaťdeväť talentov a sedemstotridsať šekelov, podľa svätyňového šekelu. Striebra od spočítaných členov zboru bolo sto talentov a tisícsedemstosedemdesiatpäť šekelov podľa svätyňového šekelu, pol šekelu na každého, kto prešiel sčítaním od dvadsať rokov a vyššie; tých bolo šesťstotritisícpäťstopäťdesiat. Sto talentov striebra bolo na uliatie podstavcov svätyne a podstavcov opony; sto podstavcov zo sto talentov; talent na podstavec. Z tisícsedemstosedemdesiatpäť šekelov narobil háčiky na stĺpy, obložil ich hlavice a pospájal ich. Obetovanej medi bolo sedemdesiat talentov a dvetisícštyristo šekelov; z nej spravil podstavec na dvere svätostánku a bronzový oltár i bronzový rošt k nemu, a všetko náčinie k oltáru, aj podstavce nádvoria dookola a podstavce brány nádvoria i všetky kolíky príbytku i nádvoria dookola. Z modrého a červeného purpuru, z karmazínu zhotovili jemné tkané rúcha pre službu vo svätyni. Posvätné rúcho pre Árona zhotovili, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Efód zhotovili zo zlata, modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu. Zo zlata vytepali pliešky a nastrihali šnúrky, aby nimi popretkávali modrý a červený purpur, karmazín a ľan ako tkáčske umelecké dielo. Zhotovili preň náplecníky, spojené na dvoch priliehajúcich koncoch. Pás na efóde, ktorý s ním tvorí jeden kus, bol prácou zo zlata, modrého a červeného purpuru a súkaného ľanu, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Opracovali aj ónyxové drahokamy a vložili do zlatej objímky; boli na nich vyryté mená Izraelcov, ako sa ryjú pečate. Vložil ich do náplecníkov efódu ako pamätné kamene pre Izraelcov, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Zhotovil aj náprsník ako umeleckú tkáčsku prácu na spôsob efódu zo zlata, modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu; bol štvoruhlastý, dvojitý; náprsník zhotovili na piaď dlhý a na piaď široký, dvojitý. Vyplnili ho štyrmi radmi drahokamov: prvý rad: rubín, topás, smaragd; druhý rad: malachit, zafír, diamant; tretí rad: opál, achát, ametyst; štvrtý rad: chryzolit, ónyx a jaspis; boli vsadené do zlatej objímky. Drahokamov s menami Izraelcov bolo dvanásť, mená boli vyryté, ako sa ryjú pečate; každý s menom podľa dvanástich kmeňov. Na náprsník zhotovili krútené retiazky z čistého zlata na spôsob šnúry. Zhotovili aj dve zlaté objímky a dva zlaté krúžky na oba konce náprsníka. Dve zlaté šnúry pripevnili na dva krúžky na koncoch náprsníka. Druhé dva konce oboch šnúr dali do dvoch objímok a spojili spredu s náplecníkom efódu. Zhotovili aj druhé dva zlaté krúžky, položili na dva konce náprsníka na vnútornom okraji na strane efódu. Urobili aj dva zlaté krúžky a položili ich na dva náplecníky efódu zospodu spredu pri jeho spoji nad pásom efódu. Potom priviazali náprsník s jeho krúžkami o krúžky efódu šnúrou z modrého purpuru, aby bol nad opaskom efódu a aby sa náprsník neuvoľnil od efódu; tak prikázal Hospodin Mojžišovi. Potom zhotovil plášť k efódu ako tkáčsku prácu, celý z modrého purpuru. Plášť mal otvor hore uprostred ako otvor z panciera, mal vôkol otvoru obrubu, aby sa neroztrhol. Na podolku plášťa urobili granátové jablká z modrého a červeného purpuru, karmazínu a súkaného ľanu. Zhotovili aj zvončeky z čistého zlata a umiestnili ich medzi granátové jablká, dookola na podolku plášťa: striedavo zvonček a granátové jablko dookola na podolkoch plášťa, aby v ňom slúžili; tak Hospodin prikázal Mojžišovi. Potom zhotovili z jemného ľanu ako dielo tkáča spodný odev pre Árona a jeho synov. Aj turban z jemného ľanu a ozdobné klobúky z jemného ľanu, aj ľanové spodky zo súkaného ľanu, aj pás zo súkaného ľanu a z modrého a červeného purpuru a karmazínu ako prácu výšivkára; tak prikázal Hospodin Mojžišovi. Aj čelenku zhotovili na posvätný diadém z čistého zlata a napísali na ňu, ako sa ryje pečať: Sväté Hospodinovi. Pripevnili na ňu šnúru z modrého purpuru a dali navrch na turban; tak Hospodin prikázal Mojžišovi. Tak dokončili prácu na príbytku svätostánku; Izraelci urobili všetko, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Potom priniesli príbytok k Mojžišovi; stánok a jeho náčinie, jeho sponky, dosky, priečne laty, stĺpy i podstavce, pokrývku z baraních koží sfarbených dočervena a pokrývku z jazvečích koží zahaľujúcu oponu, truhlu svedectva, jej žrde i jej vrchnák. Stôl a všetko jeho náčinie i predkladané chleby; svietnik z čistého zlata a jeho lampy, usporiadané, a všetko ich náčinie, i olej na svietenie; zlatý oltár, olej na pomazanie, voňavé kadidlo a záclonu na vchod do stánku, bronzový oltár a k nemu bronzový rošt; jeho žrde a všetko jeho náčinie, umývadlo, jeho podstavec, kobercové závesy nádvoria, jeho stĺpy a podstavce, i záclonu na bránu nádvoria, povrazy, kolíky a všetko náčinie k službe v príbytku svätostánku; jemnotkané rúcha na službu vo svätyni; posvätné rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov ku kňazskej službe. Ako Hospodin prikázal Mojžišovi, tak Izraelci urobili všetku prácu. Potom Mojžiš pozrel na celú prácu, a hľa, urobili ju tak, ako Hospodin prikázal. A Mojžiš ich požehnal. Hospodin riekol Mojžišovi: V prvý deň prvého mesiaca postav príbytok svätostánku. Do neho polož truhlu svedectva a truhlu zakry oponou, prines aj stôl a usporiadaj, čo patrí; prines i svietnik a povykladaj naň príslušné lampy. Daj zlatý kadidlový oltár pred truhlu svedectva a na vchod do príbytku zaves záclonu. Oltár na spaľované obete daj pred vchod do príbytku svätostánku. Umývadlo postav medzi svätostánok a oltár, daj doň vodu. Potom postav dookola nádvorie, na bránu nádvoria daj záclonu. Potom vezmi olej na pomazanie a pomaž príbytok i všetko, čo je v ňom; posväť ho i všetko náčinie a bude svätý. Pomaž aj oltár na spaľované obete a všetko náčinie; posväť oltár a oltár bude svätosvätý. Pomaž aj umývadlo, jeho podstavec a posväť ho. Potom priveď a jeho synov ku vchodu svätostánku a umy ich vodou. Árona obleč do posvätného odevu, pomaž ho a posväť mi ho na kňazskú službu. Aj jeho synov priveď, obleč im spodný odev a pomaž ich, ako si pomazal ich otca; nech mi slúžia ako kňazi. Ich pomazanie bude pre nich znamenať večné kňazstvo z pokolenia na pokolenie. Mojžiš urobil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. V prvý deň prvého mesiaca v druhom roku bol postavený príbytok. Mojžiš postavil príbytok, položil jeho podstavce, postavil dosky, zastrčil priečne laty a postavil jeho stĺpy; rozprestrel stan na príbytok a hore na vrch položil prikrývku stánku, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Potom vzal a položil Svedectvo do truhly, založil žrde na truhlu a vrchnák položil na vrch truhly. Potom vniesol truhlu do príbytku, zavesil zahaľujúcu oponu a zakryl truhlu svedectva, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Stôl postavil do svätostánku na severnej strane príbytku zvonka pred oponu, chleby na ňom radom usporiadal do radu pred Hospodinom, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Svietnik postavil do svätostánku naproti stolu na južnej strane príbytku. Povykladal naň lampy pred Hospodinom, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Postavil aj zlatý oltár do svätostánku pred oponu a spaľoval na ňom voňavé kadidlo, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Potom zavesil záclonu na vchod do príbytku, oltár na spaľované obete postavil ku vchodu do príbytku svätostánku a obetoval na ňom spaľovanú a pokrmovú obeť, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Umývadlo postavil medzi svätostánok a oltár, dal doň vodu na umývanie. Mojžiš, Áron a jeho synovia si v ňom umývali ruky i nohy; keď vchádzali do svätostánku a približovali sa k oltáru, umývali sa, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Okolo príbytku a oltára postavil nádvorie a zavesil záclonu na bránu nádvoria. Tak Mojžiš dokončil prácu. Potom oblak zakryl svätostánok a sláva Hospodinova naplnila príbytok. Mojžiš nemohol vojsť do svätostánku, lebo na ňom spočíval oblak a sláva Hospodinova naplnila príbytok. Ale keď sa oblak zdvihol sponad príbytku, Izraelci sa na každej svojej zastávke vyberali na cestu. Ak sa však oblak nezdvihol, nepohli sa až do dňa, kým sa nezdvihol; Lebo oblak Hospodinov bol nad príbytkom vo dne, ale v noci bol v oblaku oheň pred očami celého domu izraelského počas celého ich putovania. Hospodin oslovil Mojžiša a hovoril mu zo svätostánku: Prehovor k Izraelcom: Keď niekto z vás chce priniesť obetný dar Hospodinovi, prineste svoj obetný dar z domácich zvierat, a to z rožného statku alebo z drobného dobytka. Ak je jeho obetným darom spaľovaná obeť z rožného statku, nech prinesie samca bez chyby; privedie ho ku vchodu svätostánku, aby získal priazeň pred Hospodinom. Položí ruku na hlavu spaľovanej obete, a tá bude láskavo prijatá na získanie zmierenia pre neho. Potom zabije dobytča pred Hospodinom a kňazi, Áronovi synovia, nech obetujú krv; dookola krvou pokropia oltár, ktorý je pri vchode do svätostánku. Potom nech stiahne kožu zo spaľovanej obete, rozseká ju na kusy. Synovia kňaza Árona však položia oheň na oltár a na oheň nakladú drevo. Potom kňazi, synovia Áronovi, porozkladajú kusy, hlavu a tuk na drevo, ktoré je na oltárnom ohni. Vnútornosti a nohy však nech umyje vodou a kňaz to všetko spáli na oltári ako spaľovanú obeť, ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. Ak však bude jeho obetný dar pozostávať z drobného dobytka, z jahňaťa alebo kozľaťa, nech obetuje na spaľovanú obeť samca bez chyby. Zareže ho pred Hospodinom na severnej strane oltára a kňazi, Áronovi synovia, pokropia dookola oltár jeho krvou. Potom ho rozseká na kusy a kňaz ich porozkladá s hlavou i s tukom na drevo, ktoré je na oltárnom ohni. Vnútornosti však a nohy nech umyje vodou a kňaz to všetko prinesie a spáli na oltári; to je spaľovaná obeť príjemnej vône Hospodinovi. Ak je jeho obetným darom Hospodinovi spaľovaná obeť z vtákov, nech obetuje svoj dar z hrdličiek alebo holúbät. Kňaz ho prinesie k oltáru, natrhne mu hlavu a spáli ho na oltári; jeho krv však vytlačí na stenu oltára. Jeho hrvoľ odstráni aj s obsahom a hodí ho vedľa oltára na východnú stranu na popolisko. Natrhne ho, chytiac za krídla, ale časti neoddelí od seba, a tak ho kňaz spáli na oltári na dreve, ktoré je na ohni; to je spaľovaná obeť, ohňová obeť príjemnej vône Hospodinovi. Keď niekto prinesie Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obeť, jeho obeťou nech je jemná múka; poleje ju olejom a pridá k nej kadidlo. Zanesie ju kňazom, synom Áronovým. Kňaz vezme z toho za plnú hrsť múky a oleja so všetkým kadidlom a spáli túto pripomienkovú časť na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom ako najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. Keď prinesieš ako obetný dar pokrmovú obeť z niečoho upečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z jemnej múky, zarobené olejom, a nekvasené posúchy, natreté olejom. Ak je tvoj obetný dar na platni pečenou pokrmovou obeťou, nech je z jemnej múky, zarobený olejom, nekvasený. Polám ho na kusy a polej olejom. To je pokrmová obeť. Ak je tvoj obetný dar pokrmovou obeťou, pripravenou v panvici, nech sa pripraví z jemnej múky s olejom. Potom prines Hospodinovi pokrmovú obeť, ktorá bola pripravená z týchto vecí, predlož ju kňazovi, a ten ju zanesie na oltár. Kňaz vezme z pokrmovej obete časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom. Je to najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. Nijaká pokrmová obeť, ktorú prinesiete Hospodinovi, nemá sa pripravovať s kvasom, lebo ani z kvasu ani z medu nič nesmiete spaľovať ako ohňovú obeť Hospodinovi. Môžete ich predložiť Hospodinovi ako obetný dar z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa nemajú dostať. Každý obetný dar svojej pokrmovej obete posoľ! Nikdy neprestaň dávať soľ zmluvy svojho Boha na svoju pokrmovú obeť. S každým obetným darom prines soľ. Ak predložíš Hospodinovi pokrmovú obeť z prvých plodín, predlož rozdrvené mladé zrno z klasov na ohni pražených ako pokrmovú obeť zo svojich prvotín. Polej ju olejom a pridaj k nej kadidlo. To je pokrmová obeť. Kňaz nech spáli jej pripomienkovú časť z rozdrveného zrna a z oleja i so všetkým jej kadidlom ako ohňovú obeť Hospodinovi. Ak je jeho obetným darom obeť spoločenstva, ak chce priniesť kus rožného statku, či už samca alebo samicu, nech ho bezchybné prinesie pred Hospodina. Položí ruku na hlavu svojho obetného daru a zabije ho pri vchode do svätostánku; kňazi, synovia Áronovi, dookola krvou pokropia oltár. Potom z obete spoločenstva prinesie ako ohňovú obeť Hospodinovi tuk, pokrývajúci vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach; aj obe obličky i s tukom, ktorý je na nich pri bedrách; lalok pečene aj s obličkami oddelí. Synovia Áronovi to spália ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi na oltári spolu so spaľovanou obeťou, ktorá je na dreve na ohni. Ak je však jeho obetný dar určený na obeť spoločenstva Hospodinovi z drobného dobytka, nech prinesie samca alebo samičku bez chyby. Ak prinesie ako obetný dar jahňa, nech ho predloží pred Hospodina. Ruku položí na hlavu svojho obetného daru a zareže ho pred svätostánkom; synovia Áronovi pokropia dookola oltár jeho krvou. Nech predloží z obete spoločenstva ako ohňovú obeť Hospodinovi jej tuk; celý chvost nech úplne oddelí od chrbtovej kosti, i tuk pokrývajúci vnútornosti spolu so všetkým tukom, ktorý je na vnútornostiach, aj obe obličky i s tukom, ktorý je na nich pri bedrách; lalok pečene oddelí spolu s obličkami. Nech to kňaz spáli na oltári ako jedlo ohňovej obete Hospodinovi. Ak je jeho obetným darom koza a prinesie ju Hospodinovi, nech jej položí ruku na hlavu a nech ju zareže pred svätostánkom; synovia Áronovi pokropia dookola oltár jej krvou; nech z nej prinesie svoj obetný dar ako ohňovú obeť Hospodinovi: tuk pokrývajúci vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, aj obe obličky i s tukom, ktorý je na nich pri bedrách, aj lalok pečene oddelí spolu s obličkami. Nech ich potom kňaz spáli na oltári ako jedlo ohňovej obete príjemnej vône. Všetok tuk patrí Hospodinovi. To je večné ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. Nesmiete jesť nijaký tuk a nijakú krv. Hospodin hovoril ďalej Mojžišovi: Prehovor k Izraelcom a povedz im: Ak sa niekto neúmyselne prehreší proti niektorému zo zákazov Hospodinových, a keby prestúpil čo i jeden z nich: ak sa prehreší pomazaný kňaz, a tým uvalí vinu na ľud, nech za svoj hriech, ktorý spáchal, prinesie Hospodinovi ako obeť za hriech kus rožného statku, bezchybného junca. Nech privedie junca pred Hospodina ku vchodu do svätostánku, nech položí ruku na hlavu junca a nech ho zabije pred Hospodinom. Potom nech pomazaný kňaz vezme trochu krvi z junca a nech ju prinesie do svätostánku. Kňaz nech ponorí prst do krvi a nech pred Hospodinom sedem razy rozfrkne z krvi pred oponu svätyne. Potom nech kňaz potrie trochou krvi rohy oltára na voňavé kadidlo pred Hospodinom vo svätostánku, a ostatnú krv junca vyleje ku spodku oltára na spaľované obete pri vchode do svätostánku. Všetok tuk junca, určeného na obeť za hriech, vyberie z neho, totiž tuk pokrývajúci vnútornosti a všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach. I obe obličky aj s tukom, ktorý je na bedrách, i lalok pečene aj s obličkami nech oddelí tak ako sa vyberá z dobytka, určeného na obeť spoločenstva - a kňaz to spáli na oltári spaľovaných obetí. Kožu junca však a všetko jeho mäso i s hlavou, nohami, ako aj vnútornosti i s trusom, teda celého junca nech vynesie za tábor na čisté miesto, kde sa vysýpa popol, a spáli ho na dreve; spálený má byť na mieste, kde sa vysýpa popol. Ak poblúdi celý zbor Izraela, ale vec je utajená pred očami zhromaždenia, ak koná proti niektorému z príkazov Hospodinových, čo sa nesmie konať, takže sa previní, potom sa však vyzvie hriech, ktorý spáchal, zhromaždenie nech obetuje junca z rožného statku ako obeť za hriech a nech ho prinesie pred svätostánok. Starší zboru nech položia ruky na hlavu junca pred Hospodinom; potom nech zabijú junca pred Hospodinom. Pomazaný kňaz nech odnesie do svätostánku trochu krvi; kňaz nech si ponorí prst do krvi a pred Hospodinom sedem razy rozfrkne pred oponu. Potom nech potrie krvou rohy oltára, ktorý je pred Hospodinom v svätostánku, a ostatnú krv nech vyleje ku spodku oltára na spaľované obete pred svätostánkom. Všetok jeho tuk vyberie z neho a spáli na oltári. S týmto juncom naloží ako s juncom na obeť za hriech. Nech naloží s ním tak. Takto kňaz za nich vykoná obrad zmierenia a dosiahnu odpustenie. Potom nech junca vynesie za tábor a nech ho spáli, ako spálil predchádzajúceho junca. To je obeť za hriech zboru. Ak sa prehreší knieža, a koná neúmyselne proti niektorému príkazu svojho Boha, Hospodina, čo sa nesmie konať, alebo ak ho upozornia na hriech, ktorý spáchal, nech prinesie ako obetný dar bezchybného kozla. Nech položí ruku na hlavu kozla a nech ho zareže na mieste, kde sa zabíjajú spaľované obete pred Hospodinom. To je obeť za hriech. Kňaz nech vezme na prst z krvi obete za hriech, nech potrie rohy oltára na spaľované obete a jeho krv nech vyleje ku spodku oltára na spaľované obete. Všetok jeho tuk nech spáli na oltári podobne ako tuk z obete spoločenstva. Tak vykoná kňaz obrad zmierenia za neho, za jeho hriech, a on dosiahne odpustenie. Ak sa neúmyselne prehreší niekto z pospolitého ľudu tým, že koná proti niektorému príkazu Hospodinovmu, čo sa nesmie konať, a tak sa previní, alebo keď ho upozornia na hriech, ktorý spáchal, nech prinesie kozu, bezchybnú samicu, ako obetný dar za hriech, ktorý spáchal. Nech si položí ruku na hlavu obete za hriech a nech zareže obeť za hriech na mieste pre spaľovanú obeť. Nech kňaz vezme z jej krvi na svoj prst, nech otrie rohy oltára na spaľované obete a ostatnú jej krv nech vyleje ku spodku oltára. Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk z obete spoločenstva, a nech ho spáli na oltári ako príjemnú vôňu Hospodinovi. Tak nech kňaz vykoná obrad zmierenia. Onen dosiahne odpustenie. Ak prinesie na obetný dar jahňa ako obeť za hriech, prinesie bezchybnú samicu; nech položí ruku na hlavu obete za hriech a nech ju zareže ako obeť za hriech na mieste, kde sa zabíjajú spaľované obete. Potom nech kňaz vezme z krvi obete za hriech na svoj prst, nech potrie rohy oltára na spaľované obete a ostatnú jej krv nech vyleje ku spodku oltára. Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk jahňaťa z obete spoločenstva, a nech ho kňaz spáli na oltári spolu s ohňovými obeťami Hospodinovými. Tak vykoná kňaz za neho obrad zmierenia za hriech, ktorý spáchal, a on dosiahne odpustenie. Ak sa niektorý prehreší tak, že počuje vysloviť zaprisahanie k svedeckej výpovedi, a hoci je svedkom preto, že niečo videl alebo sa dozvedel, a neoznámi to, berie na seba vinu; alebo keď sa niekto dotkne akejkoľvek nečistej veci, či mŕtveho tela nečistej divej zveri, či mŕtveho tela nečistého domáceho zvieraťa, alebo mŕtveho tela nečistého červa, aj keď je to utajené pred ním, a tak sa poškvrní, je za to zodpovedný; alebo keď sa dotkne ľudskej nečistoty, akejkoľvek nečistoty, ktorou sa môže poškvrniť, aj keď je to utajené pred ním, ale potom si to uvedomí, je za to zodpovedný. Alebo ak niekto nerozvážne vysloví prísahu, že bude konať dobré alebo zlé, alebo akúkoľvek prísahu na čokoľvek, na čo človek môže nerozvážne vysloviť prísahu, aj keď je to utajené pred ním, a len potom sa to dozvie, je za to zodpovedný. Ak sa previní v jednej z týchto vecí, nech sa prizná, čím sa prehrešil, nech prinesie Hospodinovi svoju obeť za dosť učinenia za hriech, ktorý spáchal, a to samicu z drobného dobytka, ovcu alebo kozu. Ak mu nedochodí na ovcu, nech za vinu, ktorej sa dopustil, prinesie Hospodinovi dve hrdličky alebo holúbätá, jedno zvieratko na obeť za hriech, druhé na spaľovanú obeť. Nech ich zanesie ku kňazovi, a ten nech obetuje najprv určené na obeť za hriech. Nech mu natrhne hlavu pri šiji, ale nech ju neoddelí, nech pokropí krvou z obete za hriech stenu oltára a zvyšnú krv nech vytlačí ku spodku oltára. Je to obeť za hriech. Z druhého nech urobí spaľovanú obeť podľa predpisu. Nech kňaz vykoná za neho obrad zmierenia za hriech, ktorý spáchal, a on dosiahne odpustenie. Ale ak mu nedochodí na dve hrdličky alebo dve holúbätá, nech prinesie za to, čo spáchal, desatinu éfy jemnej múky ako obetný dar, obeť za hriech. Nenaleje na ňu oleja a nepridá k nej ani kadidla, lebo je to obeť za hriech. Potom nech ju prinesie kňazovi a kňaz vezme z nej za hrsť ako pripomienkovú časť a spáli ju na oltári po ohňových obetiach patriacich Hospodinovi; to je obeť za hriech. Tak vykoná kňaz úkon zmierenia za jeho hriech, ktorý onen spáchal v niektorom z týchto prípadov, a tak dosiahne odpustenie. Zvyšok bude patriť kňazovi ako pokrmová obeť. Hospodin hovoril Mojžišovi: Ak sa niekto dopustí sprenevery a neúmyselne sa prehreší v niektorej zo svätých vecí Hospodinových, nech prinesie Hospodinovi ako svoju obeť zadosťučinenia za vinu bezchybného barana z drobného dobytka, ktorého možno prepočítať na vážené striebro v posvätných šekeloch. Nech nahradí to, v čom sa prehrešil na niektorej posvätnej veci, a nech k tomu pridá pätinu; nech to odovzdá kňazovi a kňaz vykoná za neho obrad zmierenia, pri ktorom použije barana, určeného na obeť zadosťučinenia za vinu; on dosiahne odpustenie. Ak sa niekto prehreší a nevedomky prestúpi čo i len jeden zo zákazov Hospodinových, previnil sa a ponesie za to zodpovednosť; nech prinesie kňazovi bezchybného barana z drobného dobytka podľa prepočítania ako obeť zadosťučinenia za vinu; kňaz vykoná za neho obrad zmierenia za jeho poblúdenie, do ktorého sa nevedomky dostal, a dosiahne odpustenie. Je to obeť zadosťučinenia za vinu; skutočne sa previnil proti Hospodinovi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Ak sa niekto prehreší a dopustí sa sprenevery proti Hospodinovi tým, že odtají svojmu blížnemu uloženú alebo ulúpenú vec, alebo ak si vynúti niečo od svojho blížneho, alebo ak nájde stratený predmet, a zatají ho, alebo falošne prisahá o niečom zo všetkého toho, čím sa človek môže prehrešiť; keď sa teda prehreší, a tak sa previní, nech vráti ulúpené i to, čo si násilím vynútil, alebo vec, ktorú u neho uložili, alebo stratenú vec, ktorú našiel, alebo čo koľ vek z toho, o čom falošne prisahal, nech to nahradí v plnej hodnote, pridá k tomu ešte pätinu a dá to v deň svojej obete, komu to patrí. Ako svoju obeť zadosťučinenia za vinu nech prinesie kňazovi pre Hospodina bezchybného barana z drobného dobytka podľa prepočítania pri obeti zadosťučinenia za vinu. Kňaz vykoná za neho obrad zmierenia pred Hospodinom; on dosiahne odpustenie za ktorýkoľvek skutok, ktorým sa človek môže previniť. Hospodin hovoril Mojžišovi: Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o spaľovanej obeti: Spaľovaná obeť má ostať na ohnisku oltára celú noc až do rána; oltárny oheň má ostať na ňom horieť. Nech si kňaz oblečie svoje ľanové rúcho, ľanové spodky a vyberie popol, na ktorý oheň strávil spaľovanú obeť na oltári, a nech ho vysype vedľa oltára. Potom si vyzlečie šaty a oblečie iné šaty; nech vynesie popol na čisté miesto za tábor. Oheň na oltári nech ostane horieť; nesmie vyhasnúť, kňaz nech ním zapaľuje drevo každé ráno, nech rozloží na ňom spaľovanú obeť a spaľuje na ňom tuk obete spoločenstva. Oheň nech ostáva stále horieť na oltári; nesmie vyhasnúť. Toto je zákon o pokrmovej obeti: Nech ju synovia Áronovi prinesú k oltáru pre Hospodina. Jeden z nich nech odoberie za hrsť jemnej múky z pokrmovej obete aj s olejom, aj všetko kadidlo, ktoré je na pokrmovej obeti; nech to spáli na oltári ako jej pripomienkovú časť na príjemnú vôňu Hospodinovi. Čo zvýši z nej, nech zjedia Áron a jeho synovia. Má sa to jesť nekvasené na posvätnom mieste; nech to zjedia na nádvorí svätostánku. Nesmie sa to piecť kvasené. Dal som im to ako podiel z mojich ohňových obetí. Nech je to svätosväté ako obeť za hriech a obeť zadosťučinenia za vinu. Každý muž medzi synmi Áronovými smie z toho jesť. To je večné ustanovenie pre vaše pokolenia ohľadom ohňových obetí Hospodinovi. Čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté. Hospodin hovoril Mojžišovi: Toto je obetný dar Árona a jeho synov, ktorý prinesú Hospodinovi v deň svojho pomazania: Desatina éfy jemnej múky na pravidelnú pokrmovú obeť, polovica ráno, polovica večer. Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi. Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť. Každá pokrmová obeť kňaza nech je celožertvou; nesmie sa jesť. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obeti za hriech: Obeť za hriech sa má zabiť pred Hospodinom na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť. Je svätosvätá. Nech ju zje ten kňaz, ktorý ju obetuje ako obeť za hriech. Má sa zjesť na posvätnom mieste v predsieni svätostánku. Čokoľvek sa dotkne jej mäsa, bude sväté. Ak niečo z jej krvi frkne na šaty, musíš to zmyť na posvätnom mieste. Hlinenú nádobu, v ktorej sa varí, treba rozbiť, a ak sa varí v medenej nádobe, tú treba vydrhnúť a vypláchnuť vodou. Obeť smie jesť každý muž spomedzi kňazov. Je svätosvätá. Ale nesmie sa jesť nijaká obeť za hriech, z krvi ktorej sa vnesie niečo do svätostánku na vykonanie zmierenia vo svätyni; má sa spáliť. Toto je zákon o obeti zadosťučinenia za vinu, ona je svätosvätá. Nech sa obeť zadosťučinenia za vinu zabije na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť; jej krvou nech kňaz dookola pokropí oltár. Všetok jej tuk však nech prinesie ako obeť; tučný chvost i tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, obidve obličky aj tuk na nich, ktorý je na bedrách, i lalok pečene oddelí spolu s obličkami. Nech to kňaz spáli na oltári ako ohňovú obeť Hospodinovi. To je obeť zadosťučinenia za vinu. Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá. Obeť za hriech ako obeť zadosťučinenia za vinu podlieha tomu istému zákonu. Bude patriť kňazovi, ktorý ňou koná obrad zmierenia. Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápalnú obeť, bude patriť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval. Každá v peci pečená pokrmová obeť a všetko pripravené na panvici a na platni bude patriť kňazovi, ktorý obetuje. Každá pokrmová obeť, suchá alebo zamiesená olejom, bude patriť všetkým synom Áronovým, a to jednému ako druhému. Toto je zákon o obeti spoločenstva, ktorá sa má prinášať Hospodinovi: Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom. Okrem koláčov nech prinesie ako obetný dar kvasený chlieb spolu s ďakovnou obeťou pokoja. A nech prinesie jeden koláč z každého obetného daru ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi; ten bude patriť kňazovi, ktorý bude kropiť krvou obete spoločenstva. Mäso jeho ďakovnej obete má sa zjesť v deň prinesenia obetného daru; nič z neho sa nesmie nechať do rána. Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň. Čo však zostane z obetného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom. Ak by niekto predsa jedol z mäsa jeho obete spoločenstva na tretí deň, nebude láskavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu započítaná; bude sa pokladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu. Mäso, ktoré príde do styku s niečím nečistým, nesmie sa jesť. Treba ho spáliť ohňom. Čo sa mäsa týka, každý čistý ho môže jesť. Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu. Kto sa dotkne čohokoľvek nečistého, ľudskej nečistoty, nečistého zvieraťa alebo akejkoľvek nečistej ošklivej veci, a je z mäsa Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a povedz im: Nijaký tuk z býkov, oviec alebo kôz nesmiete jesť. Tuk uhynutého a tuk roztrhaného zvieraťa možno použiť na akúkoľvek potrebu, ale jesť ho vôbec nesmiete. Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, z ktorého sa prináša ohňová obeť Hospodinovi, bude vyhladený zo svojho ľudu. Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtáčiu, ani zvieraciu. Každý, kto by jedol akúkoľvek krv, bude vyhladený zo svojho ľudu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a povedz im: Kto obetuje Hospodinovi svoju obeť spoločenstva, nech prinesie obetný dar zo svojej obete spoločenstva, nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou. Kňaz nech spáli tuk na oltári, hruď však bude patriť Áronovi a jeho synom. Pravé stehno dajte kňazovi ako pozdvihovanú dávku zo svojich obetí spoločenstva. Pravé stehno bude patriť ako podiel tomu zo synov Áronových, ktorý obetuje krv z obete spoločenstva a tuk. Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov. Toto je podiel Árona a jeho synov z ohňových obetí Hospodinových odo dňa, keď im povolil konať kňazskú službu Hospodinovi; Hospodin prikázal, aby im to Izraelci dávali, a to v deň, keď ich pomazal, ako večnú povinnosť z pokolenia na pokolenie. Toto je zákon o spaľovanej a pokrmovej obeti a o obeti spoločenstva, ktorý Hospodin príkazom dal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď na Sinajskej púšti prikázal Izraelcom prinášať ich obetné dary Hospodinovi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Vezmi Árona a s ním jeho synov aj šaty, olej na pomazanie, junca na obeť za hriech, dva barany, kôš nekvasených chlebov a zhromaždi celý zbor ku vchodu do svätostánku. Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin, a zbor sa zhromaždil ku vchodu do svätostánku. Vtedy Mojžiš povedal zboru: Toto je to, čo Hospodin prikázal urobiť. Mojžiš predviedol Árona i jeho synov a umyl ich vodou. Dal mu spodné rúcho, opásal ho pásom, obliekol mu plášť, dal mu efód, opásal ho stuhou efódu a obopäl ho ňou. Potom položil na neho náprsník a do náprsníka vložil urím a tummím. Na hlavu mu položil turban, na turban pripevnil spredu zlatú ozdobu, posvätnú čelenku, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Potom Mojžiš vzal olej na pomazanie, pomazal príbytok i všetko, čo bolo v ňom, a posvätil ho. Pokropil ním oltár sedem razy, pomazal oltár i všetko jeho náčinie, aj umývadlo s jeho podstavcom, aby ich posvätil. Z oleja na pomazanie nalial na hlavu Áronovu a pomazal ho, aby ho vysvätil. Nato Mojžiš predviedol Áronových synov, obliekol im spodné rúcho, opásal ich pásom a priviazal im kňazské klobúky, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Potom priviedol junca, určeného na obeť za hriech, a Áron so svojimi synmi položil ruku na hlavu junca určeného na obeť za hriech. Mojžiš ho zabil, vzal krv, pomazal prstom rohy oltára dookola, a tak očistil oltár od hriechu. Ostatnú krv vylial na spodok oltára, a tak ho posvätil, aby mohol na ňom vykonať obrad zmierenia. Vzal všetok tuk, ktorý bol na vnútornostiach, lalok pečene, obe obličky aj s tukom a spálil na oltári. Junca však, jeho kožu, mäso a trus spálil ohňom mimo tábora, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Potom priviedol barana určeného na spaľovanú obeť a Áron a jeho synovia položili ruky na hlavu barana; Mojžiš ho zarezal a oltár dookola pokropil krvou. Barana rozsekal na kusy, spálil hlavu, kusy i tuk. Vnútornosti a nohy umyl vodou. Potom Mojžiš spálil celého barana na oltári. Bola to spaľovaná obeť príjemnej vône, ohňová obeť Hospodinovi, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Priviedol aj druhého barana určeného na vysviacku. Áron so svojimi synmi položil ruky na hlavu barana. Potom ho Mojžiš zarezal, vzal niečo z jeho krvi a Áronovi pomazal boltec pravého ucha, palec pravej ruky a palec pravej nohy. Potom Mojžiš predviedol synov Áronových a pomazal im krvou boltec pravého ucha, palec pravej ruky a palec pravej nohy; Mojžiš pokropil krvou oltár dookola. Vzal tuk, tučný chvost a všetok tuk na vnútornostiach, lalok pečene, obe obličky s ich tukom i pravé stehno. Z koša s nekvasenými chlebmi, ktorý bol pred Hospodinom, vybral jeden nekvasený koláč, jeden peceň chleba na oleji, jeden posúch a položil ich na tuk a na pravé stehno. Potom toto všetko dal Áronovi a jeho synom do rúk, zamával tým ako mávanou dávkou pred Hospodinom. Potom im to vzal z rúk, spálil to na oltári po spaľovanej obeti. To je vysviacačná obeť príjemnej vône: to je ohňová obeť Hospodinovi. Potom Mojžiš vzal hruď, zamával ňou na spôsob mávanej dávky pred Hospodinom. Dostala sa Mojžišovi za podiel z barana určeného na vysviacačnú obeť, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Mojžiš vzal z vysviacačného oleja a z krvi, ktorá bola na oltári, pokropil Árona a jeho šaty a s ním jeho synov i šaty jeho synov. Tak vysvätil Árona a jeho šaty a s ním aj jeho synov aj ich šaty. Vtedy povedal Mojžiš Áronovi a jeho synom: Uvarte mäso pri vchode do svätostánku a zjedzte ho tam i s chlebom, ktorý je v koši na vysviacačnú obeť, ako som prikázal: Nech ho zje Áron a jeho synovia. Zvyšok mäsa a chleba spáľte ohňom. Neodíďte od vchodu do svätostánku za sedem dní, kým neprejde čas vašej vysviacky, lebo vaša vysviacka má trvať sedem dní. Ako sa konalo dnes, tak prikázal Hospodin konať na získanie zmierenia pre vás. Zostaňte teda sedem dní vo vchode do svätostánku vo dne i v noci a zachovávajte nariadenie Hospodinovo, aby ste nezomreli; lebo taký príkaz som dostal. A Áron so svojimi synmi urobil všetko, čo prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. Na ôsmy deň Mojžiš zavolal Árona, jeho synov i starších Izraela a povedal Áronovi: Vezmi si teľa na obeť za hriech a barana na spaľovanú obeť, oboje bezchybné, a prines ich pred Hospodina. K Izraelcom prehovor: Vezmite kozla na obeť za hriech, na spaľovanú obeť jednoročné a bezchybné teľa a jahňa, býka a barana na obeť spoločenstva, aby ste ich obetovali pred Hospodinom; aj pokrmovú obeť zamiesenú olejom, lebo dnes sa vám zjaví Hospodin. Vtedy priniesli pred svätostánok všetko, čo im prikázal Mojžiš; celý zbor pristúpil a zastal pred Hospodinom. Mojžiš povedal: Toto prikázal Hospodin: Vykonajte to a sláva Hospodinova sa vám zjaví. Nato Mojžiš povedal Áronovi: Pristúp k oltáru, obetuj svoju obeť za hriech aj svoju spaľovanú obeť a vykonaj obrad zmierenia za seba i za ľud. Potom prines obetný dar ľudu a vykonaj zaň obrad zmierenia, ako prikázal Hospodin. Nato Áron pristúpil k oltáru, zabil teľa určené pre neho na obeť za hriech; Áronovi synovia mu podali krv, on namočil prst do krvi, pomazal rohy oltára a krv vylial ku spodku oltára. Tuk, obličky a lalok pečene z obete za hriech spálil na oltári, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Mäso však a kožu spálil za táborom. Potom zabil spaľovanú obeť. Áronovi synovia mu podali krv a on ňou pokropil oltár dookola. Nato mu po kusoch podali spaľovanú obeť aj hlavu a on ich spálil na oltári. Umyl vnútornosti aj nohy a spálil ich po spaľovanej obeti na oltári. Nato priniesol obetný dar ľudu, vzal kozla určeného na obeť za hriech ľudu a obetoval ho za hriech ako predchádzajúceho. Priniesol aj spaľovanú obeť a konal podľa predpisu. Potom priniesol pokrmovú obeť, vzal z nej za plnú hrsť a spálil na oltári okrem rannej spaľovanej obete. Napokon zabil býka a barana určeného na obeť spoločenstva za ľud; Áronovi synovia mu podali krv a on ňou pokropil oltár dookola. Tuk z býka a barana, tučný chvost, to, čo pokrýva vnútornosti, obličky a lalok pečene, tieto tukové časti položili na hrude; Áron spálil tukové časti na oltári, ale hruďami a pravým stehnom zamával na spôsob mávanej dávky pred Hospodinom, ako prikázal Mojžiš. Nato Áron pozdvihol ruky oproti ľudu, požehnal ho a po vykonaní obete za hriech, spaľovanej obete a obete spoločenstva zostúpil. Mojžiš a Áron vstúpili do svätostánku. Keď vyšli, požehnali ľud a sláva Hospodinova sa zjavila všetkému ľudu. Oheň vyšľahol spred Hospodina a strávil na oltári spaľovanú obeť i tuk. Všetok ľud to videl, zajasal a padol na tvár. Áronovi synovia Nádáb a Abíhú vzali každý svoju misu na uhlíky, dali do nej oheň, naň položili kadidlo a obetovali Hospodinovi neposvätný oheň, čo im Hospodin neprikázal. Preto vyšľahol oheň spred Hospodina a strávil ich, takže zomreli pred Hospodinom. Vtedy povedal Mojžiš Áronovi: Toto hovoril Hospodin: Voči tým, ktorí sú mi blízki, ukážem sa svätým a oslávim sa pred všetkým ľudom. Áron však mlčal. Potom Mojžiš zavolal Mišáéla a Elcáfána, synov Áronovho strýka Uzzíéla, a povedal im: Pristúpte a odneste svojich bratov spred svätyne ďaleko za tábor. Oni pristúpili a v ich odevoch odniesli ich za tábor, ako hovoril Mojžiš. Potom povedal Mojžiš Áronovi a jeho synom, Eleázárovi a Ítámárovi: Nenechávajte si vlasy na hlave neošetrené a neroztrhávajte si šaty, aby ste nezomreli a neprišiel hnev Boží na celý zbor. Vaši bratia však, celý dom Izraela, nech plačú nad požiarom, ktorý Hospodin zažal. Neodchádzajte od vchodu do svätostánku, aby ste nezomreli, lebo máte na sebe Hospodinov olej pomazania. I urobili podľa Mojžišovho rozkazu. Hospodin prehovoril aj k Áronovi: Nepi víno ani iný opojný nápoj ani ty, ani tvoji synovia, aby ste nezomreli, keď budete vchádzať do svätostánku. Nech vám je to večným ustanovením pre všetky vaše pokolenia, aby ste vedeli rozlišovať medzi svätým a nesvätým, medzi nečistým a čistým, a aby ste vyučovali Izraelcov všetkým ustanoveniam, ktoré vám Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša. Mojžiš hovoril Áronovi a jeho pozostalým synom, Eleázárovi a Ítámárovi: Vezmite pokrmovú obeť, ktorá zostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju nekvasenú pri oltári, lebo je svätosvätá. Jedzte ju na posvätnom mieste, lebo je to podiel z ohňových obetí Hospodinových, určený pre teba a pre tvojich synov; lebo som dostal taký príkaz. Ale hruď z mávanej dávky a stehno z pozdvihovanej dávky zjedzte na čistom mieste, ty a s tebou tvoji synovia a dcéry, lebo ste to dostali ako podiel z obetí spoločenstva Izraelcov, určený pre teba a tvojich synov. Stehno z pozdvihovanej dávky a hruď z mávanej dávky nech prinesú spolu s tukom, určeným na ohňové obete, aby nimi zamávali pred Hospodinom; tebe a tvojim synom budú patriť ako na večnosť ustanovený podiel, ako prikázal Hospodin. Potom sa Mojžiš dopytoval na kozla, určeného na obeť za hriech, no ten už bol spálený. Vtedy sa rozhneval na pozostalých synov Áronových, Eleázára a Ítámára, a povedal: Prečo ste nezjedli obeť za hriech na posvätnom mieste, veď ona je svätosvätá, a dal ju vám, aby ste zbor zbavili viny, konajúc zaň pred Hospodinom obrad zmierenia. Hľa, jej krv nevniesli do vnútra svätyne. Mali ste ju zjesť vo svätyni, ako som prikázal. Vtedy Áron povedal Mojžišovi: Dnes priniesli svoju obeť za hriech a svoju spaľovanú obeť pred Hospodinom, a predsa sa mi také niečo prihodilo. Keby som bol jedol dnes obeť za hriech, bolo by sa to páčilo Hospodinovi? Keď to Mojžiš počul, zapáčilo sa mu to. Hospodin hovoril ďalej s Mojžišom a Áronom: Povedzte Izraelcom: Toto sú živočíchy, ktoré môžete jesť zo všetkých zvierat, ktoré sú na zemi. Všetky zvieratá, ktoré majú rozdelené kopytá, a to úplne rozoklané kopytá, a prežúvajú, smiete jesť. Avšak z prežúvavcov a z tých, čo majú rozdelené kopytá, nejedzte: Ťavu, lebo prežúva, ale kopytá nemá rozdelené; nech vám je nečistou. Ani skalného jazveca, pretože prežúva, ale nemá rozdelené paprčky; nech vám je nečistý. Ani zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdelené paprčky; nech vám je nečistý. Ani ošípanú, lebo má rozdelené paprčky a celkom rozoklanú paprčku, ale vôbec neprežúva; nech vám je nečistou. Z ich mäsa nejedzte a ich zdochliny sa nedotýkajte; nech sú vám nečistými. Toto smiete jesť zo všetkého, čo je vo vodách: Všetko, čo vo vodách, moriach a potokoch má plutvy a šupiny, môžete jesť. Všetko však, čo v moriach a potokoch nemá plutvy ani šupiny, nech je to čokoľvek, čo sa hýbe vo vode, akýkoľvek vodný živočích, nech je vám to ošklivosťou. Nech sú vám ošklivosťou; z ich mäsa nejedzte, ich zdochliny nech sa vám hnusia. Všetko, čo vo vode nemá šupiny ani plutvy, nech vám je ošklivosťou. Tieto vtáky majte v ošklivosti; nesmú sa jesť, lebo sú odporné: orla, orlosupa, čierneho supa, kaňu, rozličné druhy sokola, všetky druhy krkavcov, pštrosa, kukučku, čajku a druhy krahulca, kuvika, kormorána, výra, sovu, pelikána a bieleho supa, bociana, druhy volavky, dudka a netopiera. Všetok okrídlený hmyz, chodiaci po štyroch, bude vám ošklivosťou. Zo všetkého okrídleného hmyzu len tie druhy smiete jesť, ktoré majú aj stehienka nad nohami, aby nimi skákali po zemi. Smiete jesť: druhy kobylky sťahovavej, druhy lysej kobylky, druhy poľnej kobylky a druhy lúčnej kobylky. Všetok ostatný okrídlený hmyz, ktorý má po štyri nohy, vám bude odporný. Týmito sa znečistíte; každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude nečistý až do večera. Každý, kto ponesie niečo z ich zdochliny, musí si oprať šaty a byť nečistý až do večera. Všetky zvieratá, ktoré majú rozdelené kopytá, ale nie úplne rozoklané, a neprežúvajú, nech sú pre vás nečistými; každý, kto sa ich dotkne, bude nečistý. Zo všetkých živočíchov chodiacich na štyroch nohách všetko, čo chodí na labách, nech je pre vás nečistým; každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude nečistý až do večera. Kto ponesie ich zdochlinu, musí si oprať šaty a byť nečistý do večera, lebo sú pre vás nečisté. Spomedzi drobných zvierat, ktoré sa hemžia na zemi, tieto sú pre vás nečisté: lasica, myš a rozličné druhy jašteríc: jašterica obyčajná, mlok, jašterica múrová, slepúch a chameleón. Tieto sú pre vás nečistými medzi drobnými zvieratmi; každý, kto sa dotkne ich zdochlín, bude nečistý až do večera. Nečisté bude všetko, na čo niektoré z nich padne mŕtve, nech je to akékoľvek drevené náčinie, šaty, koža alebo vrecovina, akékoľvek náčinie, s ktorým sa pracuje; musí sa položiť do vody a bude nečisté až do večera; až potom bude čisté. Každá hlinená nádoba, do ktorej padne niektoré z nich, i všetko, čo je v nej, bude nečisté; nádobu rozbite. Každé jedlo, ktoré sa smie jesť a na ktoré sa dostane voda z takej nádoby, bude nečisté, každý nápoj, ktorý sa smie piť v takejto nádobe, sa stane nečistým. Všetko, na čo padne niečo z ich zdochliny, bude nečisté; pec a ohnisko treba rozbiť, lebo sú nečisté a majú byť pre vás nečistými. Avšak pramene a cisternové nádrže s vodou budú čisté, ale kto sa dotkne zdochliny v nich, bude nečistý. Ak z ich zdochliny padne niečo na akékoľvek osivové semeno, ktoré sa rozsieva, to ostane čisté. Ak nalejú vodu na semeno, a potom spadne naň niečo z ich zdochliny, to bude pre vás nečisté. Ak uhynie niektoré zo zvierat, ktoré vám slúžia za pokrm, a ak sa niekto dotkne jeho zdochliny, bude nečistý až do večera. Kto by jedol z jeho zdochliny, musí si oprať šaty a nečistý bude až do večera; kto by niesol jeho zdochlinu, musí si oprať šaty a bude nečistý až do večera. Všetky drobné zvieratá, ktoré sa hemžia na zemi, sú ošklivosťou; nesmú sa jesť. Nejedzte nič z toho, čo sa plazí po bruchu, nič, čo chodí po štyroch, nič, čo má mnoho nôh, a nijaké drobné zvieratá, ktoré sa hemžia na zemi, lebo sú ošklivosťou. Nestaňte sa odpornými jedením drobných zvierat, ktoré sa hemžia, nepoškvrňte sa nimi, aby ste pre ne neboli nečistými. Lebo ja som Hospodin, váš Boh; posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý, a neznečisťujte sa nijakou drobnou zverou, ktorá sa hemží na zemi. Lebo ja som Hospodin, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som bol vaším Bohom; buďte teda svätí, lebo ja som svätý. Toto je zákon o zvieratách, vtákoch a o všetkých živých bytostiach, ktoré sa hýbu vo vodách, i o všetkých bytostiach, ktoré sa hemžia na zemi, aby sa robil rozdiel medzi nečistým a čistým a medzi živočíchmi, ktoré sa smú a nesmú jesť. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami: Ak žena počne a porodí chlapca, sedem dní bude nečistá; tak dlho bude nečistá ako pri mesačnej nečistote. Na ôsmy deň má byť obrezaná predkožka chlapca. Tridsaťtri dní ostane žena doma kvôli svojmu očisteniu od krvi, nedotkne sa ničoho posvätného a do svätyne nevstúpi, kým neuplynú dni jej očisťovania. Ak porodí dievča, dva týždne bude nečistá ako pri mesačnej chorobe a šesťdesiatšesť dní zostane doma kvôli svojmu očisteniu od krvi. Keď uplynú dni jej očisťovania, či už pre syna alebo dcéru, prinesie kňazovi do vchodu svätostánku jednoročné jahňa na spaľovanú obeť a holúbä alebo hrdličku na obeť za hriech. Ten nech ho obetuje pred Hospodinom a vykoná za ňu obrad zmierenia; potom bude čistá od svojho krvotoku. To je zákon o rodičke, či ide o chlapca alebo dievča. Ak jej nedochodí na jahňa, nech vezme dve hrdličky alebo dve holúbätá, jedno na spaľovanú obeť, druhé na obeť za hriech. Keď kňaz vykoná za ňu obrad zmierenia, bude čistá. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Ak niekomu vznikne na koži opuchlina, vyrážka alebo škvrna, a môže sa mu zmeniť na koži na chorobný znak malomocenstva, nech ho privedú ku kňazovi Áronovi alebo k niektorému z jeho synov - kňazov; kňaz nech prezrie chorobný znak na koži, a ak chlpy na chorobnom znaku obeleli a on je napohľad hlbšie ako okolitá pokožka, je to chorobný znak malomocenstva. Keď to kňaz zbadá, vyhlási ho za nečistého. Ale ak je to biela škvrna na koži, a nie je napohľad hlbšia ako okolitá pokožka, a ak chlpy neobeleli, nech kňaz uzavrie postihnutého na sedem dní. Na siedmy deň ho kňaz prezrie, a ak na vlastné oči zistí, že chorobný znak ostáva nezmenený a nešíri sa na pokožke, kňaz ho zavrie po druhý raz na sedem dní. Na siedmy deň ho kňaz prezrie po druhý raz, a ak je chorobný znak vyblednutý a ak sa nešíri na koži, kňaz ho vyhlási za čistého; je to len vyrážka. Potom si operie šaty a bude čistý. Ak sa chorobný znak ďalej šíri na koži i potom, ako ho kňaz prehliadol a uznal za čistého, má sa ešte raz ukázať kňazovi. Kňaz ho prezrie; ak sa chorobný znak rozšíril na koži, kňaz ho vyhlási za nečistého: je to malomocenstvo. Ak vznikne na človeku malomocenstvo, treba ho priviesť ku kňazovi. Nech ho kňaz prezrie; ak je na jeho koži biela opuchlina, ktorá vybielila chlpy, a ak na opuchline bujnie živé mäso, je to zastaralé malomocenstvo na jeho koži; kňaz ho vyhlási za nečistého; nezavrie ho, lebo je nečistý. Ak malomocenstvo vyrazí a chorobný znak malomocenstva pokryje celú kožu od hlavy po päty, kam len kňaz dovidí, a ak kňaz zistí, že malomocenstvo pokrylo celé jeho telo, nech postihnutého vyhlási za čistého. Keďže celý obelel, je čistý. Ak sa na ňom objaví živé mäso, bude nečistý. Keď kňaz zbadá živé mäso, nech ho vyhlási za nečistého; živé mäso je nečisté; je to malomocenstvo. Ale ak živé mäso zmizne a vybelie, nech ide ku kňazovi, a ten ho prezrie. Ak choré miesto obelelo, nech kňaz vyhlási postihnutého za čistého; je čistý. Ak niekomu vznikne na tele vred a zahojí sa, a ak na mieste vredu vznikne biela opuchlina alebo červenkavo-biela lesklá škvrna, nech sa ukáže kňazovi. Ak kňaz zbadá, že je to napohľad hlbšie ako koža a chlpy mu obeleli, nech ho kňaz vyhlási za nečistého; je to chorobný znak malomocenstva, ktorý sa vyvinul z vredu. Ak kňaz zbadá, že niet na onom mieste bielych chlpov, nie je nižšie ako okolitá koža a je vyblednuté, nech ho kňaz uzavrie na sedem dní. Ak sa to zjavne rozšíri po koži, nech ho kňaz vyhlási za nečistého; je to chorobný znak malomocenstva. Ale ak škvrna ostane na svojom mieste nezmenená a nerozširuje sa, je to jazva po vrede; kňaz ho vyhlási za čistého. Ale ak niektoré telo má na koži popáleniny a na popálenine sa vytvorí bielo-červenkavá alebo biela škvrna, nech ho kňaz prezrie. Ak chlpy na škvrne obeleli a je to napohľad hlbšie ako okolitá koža, je to malomocenstvo, ktoré vzniklo na popálenine; kňaz ho vyhlási za nečistého; je to chorobný znak malomocenstva. Ak kňaz zbadá, že na škvrne niet bielych chlpov, nie je hlbšia ako okolitá koža a je to vyblednuté, nech ho kňaz uzavrie na sedem dní; na siedmy deň ho kňaz prezrie. Ak sa škvrna zjavne rozšírila na koži, kňaz ho vyhlási za nečistého; je to chorobný znak malomocenstva. Ale ak škvrna ostane na svojom mieste nezmenená, nerozšíri sa na koži a vybledne, je to opuchlina z popáleniny; nech ho kňaz vyhlási za čistého, lebo je to jazva po popálenine. Ak mužovi alebo žene vznikne chorobný znak na hlave alebo brade, nech kňaz prezrie ten chorobný znak. Ak je napohľad hlbší ako okolitá koža, a chlpy na ňom sú zlatožlté a tenké, kňaz ho vyhlási za nečistého; je to chrastavosť, totiž malomocenstvo hlavy alebo brady. Keď kňaz prezrie chorobný znak chrastavosti, a tá nie je napohľad hlbšia ako okolitá koža, ale čiernych chlpov na nej niet, nech kňaz uzavrie chorobou chrastavosti postihnutého na sedem dní; na siedmy deň nech prezrie ten chorobný znak. Keď zistí, že chrastavosť sa nerozšírila, niet na nej zlatožltého chlpu a chrasta nie je napohľad hlbšia ako okolitá koža, nech sa chorý oholí, ale chrastu nech neoholí; kňaz uzavrie postihnutého po druhý raz na sedem dní a na siedmy deň prezrie druhý raz chrastu. Keď zistí, že sa chrasta nerozšírila na koži, a nie je napohľad hlbšia ako okolitá koža, nech ho kňaz vyhlási za čistého; on nech si operie šaty a bude čistý. Ale ak sa chrasta zreteľne rozšíri na koži po zistení jeho nečistoty, nech ho kňaz prezrie, a ak sa chrasta rozšírila na koži, kňaz nemusí skúmať zlatožlté chlpy: je nečistý. Ale ak chrasta podľa jeho zistenia ostáva nezmenená a ak čierne chlpy narástli na nej, chrasta je zahojená, patričný je čistý a kňaz ho vyhlási za čistého. Ak muž alebo žena má na koži škvrny, biele škvrny, nech ich kňaz prezrie. Ak majú na koži tela vyblednuté biele škvrny, je to neškodná vyrážka, ktorá vypukla na koži; on je čistý. Ak niekomu vypadajú vlasy a je plešivý na tyle; je čistý. Ak mu vypadajú vlasy spredu, je plešivý na temene; je čistý. Ale ak sa na temennej alebo tylovej plešine vyskytne červenkavo-biely chorobný znak, je to malomocenstvo, ktoré vypuklo na jeho temennej alebo tylovej plešine. Nech ho kňaz prezrie; ak chorobná opuchlina na jeho temennej alebo tylovej plešine je červenkavo-biela tak, ako vyzerá malomocenstvo na koži, je to malomocný muž; je nečistý. Kňaz ho musí vyhlásiť za nečistého; má na hlave chorobný znak. Malomocný však, ktorý má na sebe chorobný znak, nech nosí roztrhané šaty a vlasy na hlave neupravené; fúzy nech si zakryje a nech volá: Nečistý, nečistý. Nečistý bude po celý čas, čo bude chorobný znak na ňom; je nečistý, osobitne bude bývať, mimo tábora bude mať bydlisko. Ak sa chorobný znak malomocenstva vyskytne na šatách, a to na šatách vlnených alebo ľanových, alebo na tkanej alebo pletenej látke z ľanu alebo vlny, alebo na koži alebo na akomkoľvek koženom výrobku, a ak je chorobný znak na šatách zelenkavý alebo načervenalý, nech je to na koži alebo na tkanej alebo pletenej látke, alebo na akomkoľvek koženom predmete, je to chorobný znak malomocenstva a treba ho ukázať kňazovi. Nech kňaz prezrie chorobu a zamkne na sedem dní toho, ktorý má chorobný znak. Na siedmy deň prezrie chorobný znak. Ak sa chorobný znak rozšíri na šatách alebo na tkanej alebo pletenej látke, alebo na koži a na čomkoľvek, čo sa vyrába z kože, je tento chorobný znak zhubné malomocenstvo; je to nečisté; šaty, tkanú a pletenú látku z vlny alebo ľanu, alebo akýkoľvek kožený predmet, na ktorom sa vyskytne chorobný znak, nech spáli, lebo je to zhubné malomocenstvo; ohňom sa to musí spáliť. Ak kňaz vidí, že sa chorobný znak na šatách, na tkanej alebo pletenej látke, alebo na akomkoľvek koženom predmete nerozšíril, kňaz rozkáže vyprať to, na čom bol chorobný znak, a po druhý raz to zamkne na sedem dní. Kňaz po vypraní prezrie látku s chorobným znakom, a ak chorobný znak nezmenil vzhľad, aj keď sa nerozšíril, je nečistá, musíš ju spáliť; je to zažraté na líci i na rube. Ale ak kňaz vidí, že chorobný znak po vypraní vybledol, nech ho vytrhne zo šiat alebo z kože, alebo z tkanej alebo pletenej látky. Ak sa ešte objaví na šatách, alebo na tkanej alebo pletenej látke, alebo na akomkoľvek koženom predmete, a znova sa šíri, musíš spáliť vec, na ktorej je chorobný znak. Šaty, alebo tkanú alebo pletenú látku, alebo akýkoľvek kožený predmet, z ktorých po vypraní zmizne chorobný znak, treba druhý raz vyprať a budú čisté. Toto je zákon o chorobnom znaku malomocenstva na vlnených alebo ľanových šatách, alebo na tkanej alebo pletenej látke, alebo na akomkoľvek koženom predmete; podľa neho ich treba vyhlásiť za čisté alebo nečisté. Hospodin hovoril Mojžišovi: Toto bude zákon o malomocnom, určený na deň jeho očisťovania: Nech ho privedú ku kňazovi a kňaz vyjde pred tábor. Keď zistí, že sa chorobný znak malomocenstva na malomocnom vyliečil, rozkáže priniesť za toho, kto sa očisťuje, dva čisté živé vtáčiky, cédrové drevo, karmazínové farbivo a yzop; kňaz rozkáže zarezať jedného vtáčika nad hlinenou nádobou s pramenitou vodou. Potom nech vezme živé vtáča, cédrové drevo, karmazínové farbivo a yzop a všetko nech namočí aj so živým vtáčikom do krvi vtáčika zarezaného nad pramenitou vodou; nech kňaz sedemkrát pokropí toho, kto sa očisťuje od malomocenstva; vyhlási ho za čistého a živé vtáča vypustí na pole. Ten, kto sa očisťuje, nech si potom vyperie šaty, oholí všetky vlasy, umyje vodou, a tak bude čistý. Potom smie vstúpiť do tábora, ale sedem dní bude bývať mimo svojho stanu. Na siedmy deň si oholí všetky vlasy z hlavy, bradu i obočie a vôbec všetky svoje chlpy, vyperie si šaty, umyje si telo vodou a bude čistý. Na ôsmy deň vezme dva bezchybné baránky a jednu bezchybnú jedno ročnú ovečku, tri desatiny éfy jemnej múky zamiesenej olejom ako pokrmovú obeť a jeden log oleja. Očisťujúci kňaz nech postaví toho, kto sa očisťuje, s týmito vecami pred Hospodina ku vchodu do svätostánku. Potom nech kňaz vezme jedného baránka a predloží ho s logom oleja ako obeť za vinu a nech zamáva nimi ako mávanou dávkou pred Hospodinom. Nech zabije baránka na mieste, kde sa zabíja obeť za hriech a spaľovaná obeť, na svätom mieste, lebo ako obeť za hriech tak aj obeť zadosťučinenia za vinu patrí kňazovi; ona je svätosvätá. Nato nech kňaz vezme z krvi obete zadosťučinenia za vinu a pomaže pravý ušný boltec toho, kto sa očisťuje, i palec na jeho pravej ruke a palec na jeho pravej nohe. Potom kňaz vezme z logu oleja a naleje na dlaň svojej ľavej ruky; nech kňaz namočí prst svojej pravice do oleja, ktorý má na ľavej dlani, a z oleja na svojom prste nech rozkropí sedem razy pred Hospodinom. Zo zvyšku oleja, ktorý je na kňazovej dlani, nech kňaz pomaže pravý ušný boltec toho, kto sa očisťuje, palec na jeho pravej ruke i palec na jeho pravej nohe, na mieste, kde je krv z obete zadosťučinenia za vinu. Ostatný olej, ktorý má kňaz na ruke, vyleje na hlavu toho, kto sa očisťuje. Tak kňaz vykoná za neho obrad zmierenia pred Hospodinom. Potom nech kňaz pripraví obeť za hriech, tak vykoná obrad zmierenia za toho, kto sa očisťuje od svojej nečistoty, a potom zabije spaľovanú obeť; kňaz nech obetuje spaľovanú i pokrmovú obeť na oltári. Nech kňaz tak vykoná za neho obrad zmierenia a on bude čistý. Ak je však chudobný a nedochodí mu, nech vezme jedného baránka na obeť zadosťučinenia za vinu na zamávanie a vykonanie obradu zmierenia za seba, desatinu éfy jemnej múky zamiesenej olejom na pokrmovú obeť a log oleja; k tomu dve hrdličky alebo dve holúbätá, ak mu na to dochodí. Jedno z nich bude na obeť za hriech a druhé na spaľovanú obeť. Nech ich prinesie na ôsmy deň po svojom očistení ku kňazovi do vchodu svätostánku pred Hospodina. Kňaz nech vezme baránka, určeného na obeť zadosťučinenia za vinu, i log oleja a nech tým zamáva pred Hospodinom ako s mávanou dávkou. Potom nech kňaz zabije baránka, určeného na obeť zadosťučinenia za vinu, vezme trochu z krvi obete zadosť učinenia za vinu, a pomaže boltec pravého ucha toho, čo sa očisťuje, aj palec na jeho pravej ruke a palec na jeho pravej nohe. Z oleja nech kňaz naleje na svoju ľavú dlaň a prstom svojej pravice sedem razy rozfŕka pred Hospodinom z oleja, ktorý má na ľavej dlani. Potom nech kňaz pomaže časťou oleja, ktorý má na dlani, boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, aj palec na jeho pravej ruke a palec na jeho pravej nohe na mieste, kde je krv z obete zadosťučinenia za vinu. Ostatný olej, ktorý má kňaz na dlani, nech vyleje na hlavu toho, kto sa očisťuje, na vykonanie obradu zmierenia za neho pred Hospodinom. Potom nech z jednej hrdličky alebo jedného holúbäťa, na ktoré mu dochodí, urobí obeť za hriech, z druhého spaľovanú obeť a pokrmovú obeť. Tak kňaz vykoná pred Hospodinom obrad zmierenia za toho, kto sa očisťuje. Toto je zákon pre postihnutého chorobným znakom malomocenstva, ktorému nedochodí na výdavky pri očisťovaní. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Keď vojdete do Kanaánu, ktorý vám dávam do vlastníctva, a keď dám chorobný znak malomocenstva na niektorý dom v krajine vášho vlastníctva, nech vlastník domu príde a oznámi kňazovi: Na dome sa mi ukázal chorobný znak. Vtedy nech kňaz rozkáže vyprázdniť dom skôr, ako príde kňaz prezrieť chorobný znak, aby sa neznečistilo všetko, čo je v dome. Potom nech kňaz vojde prezrieť dom a nech prezrie chorobný znak. Ak sa chorobný znak javí na stenách domu ako zelenkavé alebo červenkavé prehĺbeniny, ktoré sú napohľad hlbšie ako okolitá stena, nech kňaz vyjde z domu k jeho dverám a zavrie dom na sedem dní. Na siedmy deň nech kňaz opäť príde, a keď zistí, že sa chorobný znak na stenách domu rozšíril, nech rozkáže kamene s chorobným znakom vytrhnúť a vyhodiť na nečisté miesto za mestom; dom dá zvnútra dookola oškrabať; hlinu, ktorú zoškrabú, nech vysypú na nečisté miesto za mestom. Nech vezmú iné kamene a vložia na miesto starých kameňov; nech vezmú inú hlinu a ňou vymažú dom. Ak po vytrhnutí kameňov, po oškrabaní a vymazaní domu, chorobný znak opäť vyrazí na dome, nech kňaz vojde, a ak zistí, že sa chorobný znak na dome rozšíril, je to zhubné malomocenstvo na dome; je nečistý. Nech zbúrajú dom, kamene a drevo z neho aj všetku hlinu z domu nech vynesú na nečisté miesto za mestom. Kto vstúpi do domu v čase, keď je uzavretý, bude nečistý až do večera. Ak by niekto spal v tom dome, musí si oprať šaty; kto by jedol v dome, musí si oprať šaty. Ale ak kňaz vojde a zistí, že chorobný znak na dome sa po vymazaní domu nešíri, nech vyhlási dom za čistý, lebo jeho chorobný znak sa stratil. Nech vezme na očistenie domu dva vtáčiky, cédrové drevo, karmazín a yzop; nech zareže jedno vtáča nad hlinenou nádobou s pramenitou vodou. Potom nech vezme cédrové drevo, yzop, karmazín a živé vtáča, nech ich namočí do krvi zarezaného vtáčaťa a do pramenitej vody a nech dom sedem razy pokropí; tak očistí dom od hriechu krvou vtáčaťa a pramenitou vodou, živým vtáčaťom, cédrovým drevom, yzopom a karmazínom. Potom vypustí živé vtáča z mesta na pole. Tak vykoná obrad zmierenia za dom, a ten bude čistý. Toto je zákon o všetkých chorobných znakoch malomocenstva, o chrastavosti, o malomocenstve na šatách a domoch, o opuchlinách, vyrážkach a škvrnách na poučenie, kedy je niečo nečisté alebo čisté. Toto je zákon o malomocenstve. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Hovorte s Izraelcami a povedzte im: Ak má niektorý muž výtok z tela, jeho výtok je nečistý. Takto je to s jeho nečistotou pri výtoku: Či jeho telo vylučuje alebo zadržuje výtok, znamená to jeho nečistotu. Nečisté je každé lôžko, na ktorom ležal ten, čo má výtok; každý predmet, na ktorý si sadne, bude nečistý. Muž, ktorý sa dotkne jeho lôžka, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Kto si však sadne na predmet, na ktorom sedel ten, čo má výtok, musí si oprať šaty a umyť sa vodou; nečistý bude až do večera. Kto sa dotkne tela toho, kto má výtok, musí si oprať šaty a umyť sa vodou; nečistý bude až do večera. Ak postihnutý výtokom opľuje čistého, ten si musí oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Aj každé sedlo, na ktorom jazdil ten, čo má výtok, bude nečisté. Každý, kto sa dotkne čohokoľvek, čo bolo pod ním, bude nečistý až do večera, a kto to prenáša, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Každý, koho sa dotkne postihnutý výtokom bez toho, že by si bol opláchol ruky vodou, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Hlinená nádoba, ktorej sa dotkol ten, čo má výtok, musí byť rozbitá, a všetko drevené náčinie musí byť opláchnuté vodou. Ak sa výtokom postihnutý muž očistil, nech počíta sedem dní od svojho očistenia, operie si šaty, umyje sa pramenitou vodou a bude čistý. Na ôsmy deň nech vezme dve hrdličky alebo dve holúbätá, príde pred Hospodina do vchodu svätostánku a odovzdá ich kňazovi. Kňaz ich obetuje: jedno ako obeť za hriech a druhé ako spaľovanú obeť: tak kňaz pre jeho výtok vykoná za neho obrad zmierenia pred Hospodinom. Ak má muž výron semena, musí si umyť vodou celé telo a bude nečistý až do večera. Každé rúcho a každá koža, na ktorú sa dostane semeno, musí sa očistiť vo vode a bude nečisté až do večera. Ak muž pohlavne obcuje so ženou, musia sa obaja umyť vodou a budú nečistí až do večera. Ak má žena výtok, a to krvavý výtok z tela, sedem dní ostane vo svojej mesačnej nečistote, a každý, kto sa jej dotkne, bude nečistý až do večera. Všetko, na čo si ľahne v čase svojej mesačnej nečistoty, bude nečisté, všetko, na čo si sadne, bude nečisté. Každý, kto sa dotkne jej lôžka, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Každý, kto sa dotkne akéhokoľvek predmetu, na ktorý si ona sadne, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera; keď sa niekto dotkne lôžka alebo predmetu, na ktorom ona sedí, bude nečistý až do večera. Ak by však muž predsa spal s ňou, jej mesačná nečistota sa dostane na neho, nečistý bude sedem dní, a každé lôžko, na ktoré si ľahne, bude nečisté. Ak má žena krvotok viac dní pred časom mesačnej nečistoty, alebo ak trpí na výtok aj po mesačnej nečistote, po celý čas svojho nečistého výtoku bude nečistá ako pri mesačnej nečistote. Každé lôžko, na ktoré si po celý čas svojho výtoku ľahne, bude také ako pri nečistote jej mesačného očisťovania; každý predmet, na ktorý si sadne, bude nečistý ako pri nečistote jej mesačného očisťovania. Každý, kto sa dotkne týchto vecí, bude nečistý, musí si oprať šaty, umyť sa vodou a bude nečistý až do večera. Ak sa očistila od svojho výtoku, nech počíta sedem dní a potom bude čistá. Na ôsmy deň nech vezme dve hrdličky alebo dve holúbätá a prinesie ich ku kňazovi do vchodu svätostánku. Kňaz nech obetuje jedno z nich ako obeť za hriech a druhé ako spaľovanú obeť; tak nech kňaz vykoná za ňu pred Hospodinom obrad zmierenia pre jej nečistý výtok. Vystríhajte teda Izraelcov pred ich nečistotou, aby kvôli nej nezomreli, keď poškvrňujú môj príbytok, ktorý je uprostred nich. Toto je zákon o postihnutom výtokom a výronom semena, ktorý ho znečisťuje, i o tej, ktorá má mesačnú nečistotu, i mužovi alebo žene, ktorí sú postihnutí svojím výtokom, a o mužovi, ktorý obcuje s nečistou. Hospodin prehovoril k Mojžišovi po smrti dvoch synov Áronových, ktorí zomreli, keď predstupovali pred Hospodina. Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vrchnák, ktorý je na truhle, aby nezomrel, lebo v oblaku sa budem zjavovať nad vrchnákom. Len takto smie Áron vstúpiť do svätyne: s jedným juncom na obeť za hriech a s baranom na spaľovanú obeť. Nech si oblečie posvätný ľanový spodný odev; na tele má mať ľanové spodky, nech sa opáše ľanovým pásom a uviaže si ľanový turban. To je posvätný úbor. Nech si umyje telo vodou a potom si ho oblečie. Od zboru Izraelcov prevezme dvoch kozlov na obeť za hriech a jedného barana na spaľovanú obeť. Áron nech privedie junca, určeného na obeť za hriech, a nech vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom. Potom nech vezme dvoch kozlov, postaví ich pred Hospodina ku vchodu do svätostánku; Áron hodí žreb o oboch kozloch, jeden žreb pre Hospodina a druhý pre Azázéla. Potom Áron privedie kozla, na ktorého padol žreb pre Hospodina, a pripraví ho na obeť za hriech. Kozla však, na ktorého padol žreb pre Azázéla, treba postaviť živého pred Hospodina, vykonať ním obrad zmierenia a vyhnať ho Azázélovi na púšť. Áron nech privedie junca, ktorého má na obeť za hriech, a nech ním vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom; zabije totiž junca, ktorého má na obeť za hriech. Vezme plnú lopatku uhlíkov z oltára spred Hospodina a plné priehrštie roztlčeného vonného kadidla. Vnesie to za oponu a položí kadidlo na oheň pred Hospodinom; oblak z kadidla zahalí vrchnák, ktorý je na Svedectve; tak neumrie. Potom nech vezme z krvi junca, prstom nech pokropí vrchnák smerom k východnej strane a pred vrchnákom sedem razy prstom rozfŕka krv. Potom zabije kozla, určeného na obeť za hriech ľudu, jeho krv vnesie do vnútra za oponu a s jeho krvou naloží ako s krvou junca: nech ju vykropí na vrchnák a pred vrchnák. Tak nech vykoná obrad zmierenia za svätyňu pre všetky nečistoty Izraelcov a pre ich priestupky a všetky hriechy; tak nech urobí aj so svätostánkom, ktorý stojí medzi nimi uprostred ich nečistôt. Nech niet nikoho v svätostánku, keď vstúpi do svätyne na vykonanie obradu zmierenia, pokiaľ nevyjde a nevykoná obrad zmierenia za seba, za svoj dom a za celé zhromaždenie Izraela. Potom nech vyjde k oltáru, ktorý je pred Hospodinom, a vykoná na ňom obrad zmierenia: nech vezme z krvi junca a kozla a nech dookola pomaže rohy oltára. sedem razy nech ho prstom pokropí čiastkou krvi, tak nech ho očistí od nečistôt Izraelcov a posvätí ho. Keď dokončil obrad zmierenia za svätyňu, svätostánok a oltár, nech privedie živého kozla; Áron nech položí svoje ruky na hlavu živého kozla a vyzná nad ním všetky viny Izraelcov, všetky ich priestupky so všetkými hriechmi. Keď ich tak zloží na hlavu kozla, nech ho na to pripravený muž vyženie na púšť. Keď vyženie kozla na púšť, on odnesie na sebe všetky viny do odľahlého kraja. Potom nech Áron vstúpi do svätostánku, vyzlečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol, aby vstúpil do svätyne, a nech ho tam uloží. Nech si na posvätnom mieste umyje telo vodou, oblečie si svoje šaty, vyjde a pripraví svoju spaľovanú obeť i spaľovanú obeť ľudu, a tak vykoná obrad zmierenia za seba i za ľud. Tuk obete za hriech nech spáli na oltári. Ten však, ktorý vyhnal kozla Azázélovi, nech si operie šaty a telo umyje vodou, a len potom smie vstúpiť do tábora. Junca i kozla na obeť za hriech, ktorých krv bola vnesená na vykonanie obradu zmierenia vo svätyni, treba vyniesť za tábor; ich kožu, mäso aj ich trus nech spália. Ten, kto ich spáli, nech si operie šaty, umyje sa vodou, a len potom smie vstúpiť do tábora. Toto nech vám je večným ustanovením: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu, a to ani domorodec ani cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami. Lebo v tento deň sa vykoná za vás obrad zmierenia, aby vás očistil; čistí budete pred Hospodinom od všetkých svojich hriechov. Je to pre vás veľký deň sviatočného odpočinku, a vy sa musíte kajať; to je večné ustanovenie. Obrad zmierenia nech vykoná kňaz, ktorého pomažú a uvedú do úradu, aby konal kňazskú službu po svojom otcovi; nech si oblečie posvätné ľanové rúcho, a nech sprostredkuje zmierenie pre svätyňu, pre svätostánok a pre oltár. On vykoná obrad zmierenia i za kňazov aj za všetok ľud zhromaždenia. Toto vám bude večným ustanovením: nech sa koná raz do roka obrad zmierenia za Izraelcov, na zbavenie všetkých ich hriechov. Mojžiš urobil tak, ako mu prikázal Hospodin. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelcom: Toto prikázal Hospodin: Ak niekto z domu Izraela zabije býka, alebo jahňa, alebo kozu v tábore, alebo ich zabije mimo tábora, a nedovedie ku vchodu do svätostánku, aby priniesol obetný dar Hospodinovi pred príbytkom Hospodinovým, tomu človeku sa to má počítať za krvnú vinu; prelial krv, preto nech je odstránený spomedzi svojho ľudu preto, aby Izraelci prinášali svoje obete, ktoré zabíjajú na šírom poli; nech ich prinášajú Hospodinovi ku vchodu do svätostánku kňazovi a obetujú Hospodinovi ako obete spoločenstva. Kňaz nech pokropí krvou oltár Hospodinov pri vchode do svätostánku, tuk nech spáli na príjemnú vôňu Hospodinovi. Nech neprinášajú viac svoje obete modlám podobným kozlom, ktorých smilne nasledujú. Toto nech im je večným ustanovením z pokolenia na pokolenie. Ďalej im povedz: Ak niekto z domu Izraela alebo z cudzincov, ktorí sa zdržujú medzi nimi, obetuje spaľovanú alebo zábitnú obeť, a neprinesie ju ku vchodu do svätostánku, aby ju obetoval Hospodinovi, ten nech je vyhladený zo svojho ľudu. Ak by niekto z domu Izraela alebo z cudzincov, ktorí sa v ňom zdržujú, jedol akúkoľvek krv, obrátim sa proti tomu, kto by jedol krv, a odstránim ho spomedzi príslušníkov jeho ľudu. Keďže život tela je v krvi, dal som vám ju na oltár na vykonanie obradu zmierenia za vaše životy, lebo krv mocou života spôsobuje zmierenie. Preto som povedal Izraelcom: Nech nikto z vás neje krv; ani cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami, nesmie jesť krv. Ak niekto z Izraelcov a z cudzincov, ktorí sa zdržujú medzi nimi, uloví zver alebo vtáka, ktorý sa smie jesť, nech vyleje jeho krv a zakryje ju zemou. Lebo životom každého tela je jeho krv. Preto som riekol Izraelcom: Krv z nijakého tela nejedzte, lebo životom každého tela je jeho krv. Nech je odstránený každý, kto by ju jedol. Ak by niekto jedol zdochlinu alebo zverou roztrhané, či je to domorodec alebo cudzinec, musí si oprať šaty a umyť sa vodou; nečistý bude až do večera, potom bude čistý. Ak ich však neoperie a neumyje si telo, ponesie svoju vinu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ja som Hospodin, váš Boh, nerobte tak, ako robia v Egypte, v ktorom ste bývali; nerobte ani tak, ako robia v Kanaáne, do ktorého vás vediem; ani podľa ich ustanovení nechodievajte. Konajte podľa mojich právnych predpisov a moje ustanovenia zachovávajte, aby ste podľa nich konali. Ja som Hospodin, váš Boh. Zachovávajte moje ustanovenia a moje právne predpisy, pre ktoré bude človek žiť, ak ich plní; ja som Hospodin. Nikto z vás sa nesmie priblížiť k svojej pokrvnej príbuznej, aby odkryl jej ohanbie; ja som Hospodin. Ohanbie svojho otca ani ohanbie svojej matky nesmieš odkryť; ona je tvojou matkou, jej ohanbie nesmieš odkryť. Ohanbie ženy svojho otca nesmieš odkryť, je to ohanbie tvojho otca. Ohanbie svojej sestry, dcéry svojho otca alebo dcéry svojej matky, či je narodená v dome alebo mimo domu, nesmieš odkryť. Ohanbie synovej dcéry alebo ohanbie dcérinej dcéry nesmieš odkryť, lebo ich ohanbie je tvojím ohanbím. Ohanbie dcéry ženy svojho otca, keďže je potomkom tvojho otca, tvojou sestrou, nesmieš odkryť. Nesmieš odkryť ohanbie otcovej sestry; je pokrvnou príbuznou tvojho otca. Nesmieš odkryť ohanbie matkinej sestry, lebo je pokrvnou príbuznou tvojej matky. Nesmieš odkryť ohanbie otcovho brata; k jeho žene sa nepribližuj, je tvojou tetou. Nesmieš odkryť ohanbie svojej nevesty, je ženou tvojho syna. Nesmieš odkryť ohanbie bratovej ženy, je ohanbím tvojho brata. Nesmieš odkryť ohanbie niektorej ženy aj jej dcéry. Nesmieš si vziať dcéru jej syna, ani dcéru jej dcéry a odkryť jej ohanbie; sú ti pokrvné príbuzné; bol by to nehanebný čin. Nesmieš si pribrať ženu za vedľajšiu ženu k jej sestre, a pokiaľ táto žije, odkryť jej ohanbie popri nej. Nesmieš sa priblížiť k žene v čase jej mesačnej nečistoty a odkryť jej ohanbie. Nesmieš telesne obcovať so ženou svojho súkmeňovca a poškvrniť sa ňou. Zo svojho potomstva nedovoľ nikoho ohňom obetovať Molochovi, a tak znesvätiť meno svojho Boha; ja som Hospodin. S mužom nesmieš obcovať, ako sa obcuje so ženou; bola by to ohavnosť. Ani s nejakým zvieraťom nesmieš obcovať, aby si sa ním nepoškvrnil, ani žena sa nesmie postaviť pred zviera s úmyslom obcovať s ním; bola by to nehanebnosť. Ničím z toho sa nepoškvrňujte, lebo tým všetkým sa poškvrňovali národy, ktoré vyháňam spred vás. Tak sa krajina poškvrnila, ale ja som ju potrestal pre jej neprávosť, takže krajina musela vydáviť svojich obyvateľov. Vy však zachovávajte moje ustanovenia i moje právne predpisy; nekonajte nič z týchto ohavností, a to tak domorodec ako aj cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami. Lebo všetky tieto ohavnosti páchali ľudia tejto krajiny, ktorí boli pred vami, a tak sa krajina poškvrnila. Potom vás krajina nevydávi za to, že ju poškvrníte, ako vydávila národy, ktoré boli pred vami. Lebo každý, kto by sa dopúšťal niečoho zo všetkých týchto ohavností, tí, čo by sa toho dopúšťali, nech sú odstránení spomedzi svojho ľudu. Zachovávajte teda moje nariadenia, aby ste nikdy nekonali nič z týchto ohavných zvykov, ktoré sa konali pred vami, a nepoškvrňujte sa nimi; ja som Hospodin, váš Boh. Hospodin prikázal Mojžišovi: Hovor s celým zborom Izraelcov: Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý. Nech sa každý človek bojí svojej matky i svojho otca; zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku; ja som Hospodin, váš Boh. Neobracajte sa k modlám, ani liatych bôžikov si nezhotovujte; ja som Hospodin, váš Boh. Keď obetujete Hospodinovi obeť spoločenstva, obetujte ju tak, aby ste u Neho získali obľúbenie. Musí sa zjesť v deň, keď ju obetujete, alebo na druhý deň. Čo zvýši na tretí deň, treba spáliť. Ak by sa predsa jedlo z nej na tretí deň, skazí sa a nezíska obľúbenie. Kto by z nej jedol, ponesie svoju vinu, lebo znesvätil, čo je posvätné Hospodinovi; ten musí byť odstránený spomedzi príslušníkov svojho ľudu. Keď budete žať úrodu svojej krajiny, nezožnite úplne okraj svojho poľa a klasy po svojej žatve nepozbierajte. Na svojej vinici nepaberkuj, ani odpadnuté bobule nepozbieraj; nechaj ich chudobnému a cudzincovi; ja som Hospodin, váš Boh. Nekradnite, neluhajte ani neklamte jeden druhého. Na moje meno krivo neprisahajte; inak znesvätíte meno svojho Boha; ja som Hospodin. Neutláčaj svojho blížneho ani ho neolupuj; nech neostane mzda tvojho nádenníka u teba cez noc až do rána. Hluchého nepreklínaj a pred slepého nepolož prekážku, aby padol, ale boj sa svojho Boha; ja som Hospodin. Nedopúšťajte sa bezprávia pri súde; nenadŕžajte nízkopostavenému ani nevyznačujte osobu vysokopostaveného; súďte spravodlivo svojho súkmeňovca. Neobchádzaj vo svojom ľude ako ohovárač; nech ti nejde o krv tvojho blížneho; ja som Hospodin. Neprechovávaj v srdci nenávisť voči svojmu bratovi; vážne napomeň svojho súkmeňovca, aby si za neho neniesol hriech. Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom nášho ľudu, ale miluj blížneho ako seba samého; ja som Hospodin. Zachovávajte moje ustanovenia: Svojim zvieratám sa nedaj spáriť s dvojakým druhom; svoje pole neobsej dvojakým semenom; nech sa nedostanú na teba šaty z dvojakého tkaniva. Ak muž telesne obcuje so ženou, ktorá je otrokyňou, zasnúbenou inému mužovi, ale ešte nie je celkom vykúpená, ani prepustená na slobodu, treba to prešetriť, ale na smrť ich netreba vydať, lebo nebola slobodná. On nech prinesie ako svoju náhradu Hospodinovi do vchodu svätostánku barana na obeť zadosťučinenia za vinu. Baranom, určeným na obeť zadosťučinenia za vinu, nech kňaz vykoná pred Hospodinom obrad zmierenia za neho a za hriech, ktorý spáchal; hriech, ktorý spáchal, mu bude odpustený. Keď prídete do krajiny a nasadíte rozličné ovocné stromy, pokladajte ich za neobrezané; ich ovocie po tri roky vám bude ako neobrezané; nesmie sa jesť. Na štvrtý rok bude patriť všetko ich ovocie Hospodinovi ako posvätná obeť chvály. V piatom roku smiete jesť ich ovocie, aby vám i naďalej hojne vydávali svoju úrodu; ja som Hospodin, váš Boh. Nič nejedzte s krvou. Neveštite ani nečarujte! Nestrihajte si hlavu dookola popri sluchách; ani okraj brady si nepokaz. Kvôli mŕtvym si nerobte na tele zárezy ani tetované znaky; ja som Hospodin. Neznesväcuj si dcéru tým, že ju vydáš na smilstvo; nech sa krajina neoddáva smilstvu a nenaplní nehanebnosťou. Zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku a majte v úcte moju svätyňu; ja som Hospodin. Neobracajte sa na duchov mŕtvych a nevyhľadávajte jasnovidcov, lebo nimi by ste sa poškvrnili; ja som Hospodin, váš Boh. Pred šedinami povstaň, ucti si osobu starca a svojho Boha sa boj; ja som Hospodin. Ak sa vo vašej krajine pri tebe zdržuje cudzinec, neutláčajte ho. Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás, nech vám je ako domorodec. Milujte ho ako seba samých, lebo cudzincami ste boli v Egypte; ja som Hospodin, váš Boh. Nedopúšťajte sa bezprávia pri súde, pri závaží ani pri dutej miere. Majte správnu váhu, správne závažie, správnu éfu, správny hín; ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta. Zachovávajte všetky moje ustanovenia, všetky moje právne predpisy a plňte ich; ja som Hospodin. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ak niekto spomedzi Izraelcov alebo cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, obetuje niečo zo svojho potomstva Molochovi, bezpodmienečne musí byť vydaný na smrť; nech ho pospolitý ľud ukameňuje. Aj ja sám obrátim svoju tvár proti tomu človeku a odstránim ho z jeho ľudu, lebo zo svojho potomstva dal Molochovi, aby poškvrnil moju svätyňu a znesvätil moje sväté meno. Keby pospolitý ľud prižmúril oči nad týmto človekom, keď vydáva niečo zo svojho potomstva Molochovi, a neusmrtil by ho, ja sám obrátim svoju tvár proti tomu človeku a proti jeho čeľadi, odstránim ich z ich ľudu, aj všetkých tých, ktorí ho so smilnou nevernosťou nasledujú a smilne sa zapredávajú Molochovi. Ak sa niekto obráti k duchom mŕtvych a k jasnovidcom a smilne sa im zapredá, ja sám obrátim svoju tvár proti tej osobe a odstránim ju z jej ľudu. Posväťte sa teda a buďte svätí, lebo ja som Hospodin, váš Boh. Zachovávajte moje ustanovenia a plňte ich; ja som Hospodin, váš Posvätiteľ. Každý, kto preklína svojho otca alebo matku, musí byť vydaný na smrť. Preklial svojho otca a matku: za svoju krv je sám zodpovedný. Ak niekto cudzoloží so ženou svojho blížneho, musia byť vydaní na smrť obaja, cudzoložník aj cudzoložnica. Ak niekto obcuje so ženou svojho otca, odkryl ohanbie svojho otca; obaja musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední. Ak niekto obcuje so svojou nevestou, obaja musia byť vydaní na smrť; spáchali nehanebnosť; za svoju krv sú sami zodpovední. Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední. Ak si niekto vezme ženu, a súčasne aj jej matku, je to nehanebný čin; nech spália jeho aj obe ženy, aby neostala nehanebnosť uprostred vás. Ak niekto obcuje so zvieraťom, musí byť vydaný na smrť; aj zviera musíte zabiť. Ak sa žena priblíži k akémukoľvek zvieraťu, aby s ním obcovala, zabi ženu i zviera. Musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední. Ak si niekto vezme vlastnú sestru, či už otcovu dcéru alebo matkinu dcéru, a uvidí jej ohanbie, a aj ona uvidí jeho ohanbie, je to mrzkosť; nech sú odstránení pred očami príslušníkov vlastného ľudu; odkryl ohanbie svojej sestry; ponesie svoju vinu. Ak niekto obcuje so ženou v mesačnej nečistote a odkryje jej ohanbie, odhalí jej prameň krvi, ak ona odkryje prameň svojej krvi, nech sú obaja odstránení zo svojho ľudu. Neodkry ohanbie matkinej ani otcovej sestry. Keďže odhalil ohanbie svojej pokrvnej príbuznej, obaja ponesú svoju vinu. Ak niekto obcuje so svojou tetou, odkryl ohanbie svojho strýka; obaja ponesú svoj hriech; zomrú bezdetní. Ak si niekto vezme ženu svojho brata, je to poškvrnenie; odkryl ohanbie svojho brata; nech budú bezdetní. Zachovávajte všetky moje ustanovenia a všetky moje právne predpisy a plňte ich, nech vás nevydávi krajina, do ktorej vás vediem, aby ste v nej prebývali. Nechodievajte podľa zvykov národov, ktoré vyháňam spred vás. Pretože oni páchali všetko toto, zošklivil som si ich. Ale vám som povedal: Usadíte sa v ich krajine a ja vám ju dám do vlastníctva, krajinu oplývajúcu mliekom a medom; ja som Hospodin, ktorý som vás oddelil od týchto národov. Robte teda rozdiel medzi nečistými a čistými zvieratami, medzi nečistými a čistými vtákmi, a nezošklivte sami seba ani zvieratami, ani vtákmi, ani ničím, čo sa hemží na zemi, čo som vám oddelil, aby ste to pokladali za nečisté. Buďte mi svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od všetkých národov, aby ste patrili mne. Ak by bol medzi vami muž alebo žena vyvolávačom mŕtvych alebo jasnovidcom, musia byť vydaní na smrť. Nech ich ukameňujú; za svoju krv sú sami zodpovední. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s kňazmi, synmi Áronovými, a povedz im: Nech sa medzi príslušníkmi svojho ľudu nikto nepoškvrní mŕtvolou. Len svojím pokrvným príbuzným, matkou, otcom, synom, dcérou, bratom, sestrou-pannou, ktorá ostáva jeho blízkou príbuznou, nakoľko sa nevydala, smie sa poškvrniť. Vydatou sa nesmie poškvrniť vo svojom ľude, lebo by sa znesvätil. Nech si neurobia lysiny na hlave; okraj brady nech si neoholia a na tele nech si nerobia zárezy. Nech sú svätí svojmu Bohu a neznesväcujú meno svojho Boha, lebo oni predkladajú Hospodinove ohňové obete, chlieb svojho Boha; preto nech sú svätí. Neviestku ani zneuctenú nech si nevezmú za ženu; ani vlastným mužom zahnanú nech si nevezmú; lebo kňaz je svätý svojmu Bohu. Pokladaj ho za svätého, lebo on predkladá chlieb svojho Boha; bude ti svätým, lebo svätý som ja, Hospodin, váš Posvätiteľ. Ak sa dcéra niektorého kňaza znesvätí smilstvom, znesvätí vlastného otca; nech je spálená. Kňaz, ktorý je najväčší medzi svojimi bratmi, ktorému vyliali na hlavu vysviacačný olej a bol uvedený do úradu, aby si obliekal rúcho, nech nenecháva hlavu neošetrenú a rúcho nech si netrhá. Nesmie vojsť k nijakej mŕtvole; ani svojím otcom ani svojou matkou nesmie sa poškvrniť. Nech nevyjde zo svätyne a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo je na ňom posvätenie vysviacačným olejom jeho Boha; ja som Hospodin. Nech si vezme ženu v panenstve. Vdovu alebo zahnanú, zneuctenú alebo neviestku si nesmie vziať, ale nech si vezme za ženu pannu z príslušníkov svojho ľudu, aby neznesvätil svoje potomstvo medzi príslušníkmi svojho ľudu, lebo ja, Hospodin, som jeho Posvätiteľom. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Áronom a povedz: Nech sa v budúcich pokoleniach nikto z tvojich potomkov, kto bude mať nejakú telesnú chybu, nepriblíži, aby predložil chlieb svojho Boha. Lebo nikto sa nesmie priblížiť, kto má nejakú telesnú chybu, či je slepý alebo chromý, alebo so zajačím pyskom, alebo so znetvorenou končatinou, ani nik so zlomenou nohou alebo so zlomenou rukou, ani hrbatý alebo suchotinár, alebo s belmom na oku, alebo s prašinou, alebo s lišajom, alebo rozmliaždenými semenníkmi. Nikto z potomstva kňaza Árona, kto má nejakú telesnú chybu, nesmie pristúpiť, aby predkladal Hospodinove ohňové obete: má telesnú chybu, nesmie pristúpiť, aby predkladal chlieb svojho Boha. Chlieb svojho Boha, zo svätosvätých a posvätných vecí môže jesť, len k opone nech nevstúpi a k oltáru nech sa nepriblíži, lebo má telesnú chybu; nech neznesväcuje moju svätyňu, lebo ja, Hospodin, som ich Posvätiteľom. Tak hovoril Mojžiš s Áronom a s jeho synmi i so všetkými Izraelcami. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom, nech pozorne narábajú s posvätnými darmi Izraelcov, ktoré mi zasväcujú, aby neznesvätili moje sväté meno. Ja som Hospodin. Povedz im: Ak sa vo vašich budúcich pokoleniach ktokoľvek z celého vášho potomstva priblíži k posvätným darom, ktoré Izraelci venujú Hospodinovi, keď je v nečistom stave, nech je taký človek odstránený spredo mňa; ja som Hospodin. Nikto z Áronovho potomstva, ak je postihnutý malomocenstvom alebo výtokom, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. A kto sa dotkne čohokoľvek poškvrneného mŕtvolou alebo človeka, ktorý má výron semena, alebo človeka, ktorý sa dotkne akéhokoľvek drobného zvieraťa, ktorým sa poškvrní, alebo človeka, ktorým sa pre akúkoľvek jeho nečistotu poškvrní: ten človek, ktorý sa niečoho takého dotkne, nečistý bude až do večera a nesmie jesť z posvätných darov, len keď si umyje telo vodou. Keď slnko zapadne, bude čistý, potom smie jesť z posvätných darov, lebo je to jeho pokrm. Zdochlinu alebo zverou roztrhané nesmie jesť, poškvrnil by sa tým; ja som Hospodin. Preto nech zachovávajú moje nariadenie, aby neuvalili na seba hriech, a tak nezomreli preto, že ho znesvätili: ja som Hospodin, ich Posvätiteľ. Nijaký nekňaz nesmie jesť z posvätných darov, ani usadlík u kňaza ani nádenník nesmie jesť posvätné dary. Ak si kňaz kúpi niekoho za vlastné peniaze, ten smie z toho jesť; aj tí, čo sa v jeho dome narodili, smú jesť z jeho pokrmu. Ak sa však kňazova dcéra vydá za nekňaza, nesmie jesť z posvätných pozdvihovaných dávok. Ale ak kňazova dcéra ovdovie, alebo je prepustená a nemá potomstvo, a ak sa vráti do domu svojho otca, môže jesť z pokrmu svojho otca ako vo svojej mladosti; ale nijaký nekňaz nesmie z neho jesť. Ak by niekto nevedomky jedol z posvätných darov, pridá k nim pätinu a nahradí posvätné dary kňazovi. Nech neznesväcujú posvätné dary Izraelcov, ktoré prinášajú ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi, a nech si nepriťahujú vinu a pokutu tým, že by jedli z posvätných darov; lebo ja som Hospodin, ich Posvätiteľ. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Áronom, jeho synmi a so všetkými Izraelcami a povedz im: Ak niekto z domu Izraela a z cudzincov, zdržiavajúcich sa v Izraeli, predloží svoj obetný dar, nech ide o akékoľvek ich sľúbené alebo akékoľvek dobrovoľné obete, ktoré prinášajú Hospodinovi na spaľovanú obeť, aby ste získali obľubu, nech je to bezchybný samec z rožného statku, z oviec alebo kôz. Neobetujte nič, čo má na sebe nejakú chybu, lebo to vám nezíska obľubu. Ak niekto na splnenie osobitného sľubu alebo ako dobrovoľnú obeť prinesie obeť spoločenstva Hospodinovi, len bezchybné zviera získa obľubu; nesmie mať nijakú chybu. Slepé alebo so zlomeninou, poranené alebo s bradavicou, chrastavé alebo prašivé nesmiete predložiť Hospodinovi; z nich nedávajte ohňové obete Hospodinovi na oltár. Býka alebo ovcu s priveľkou alebo nevyvinutou končatinou smieš pripraviť na dobrovoľnú obeť, ale ako sľúbená obeť nezíska obľubu. Zviera s roztlačenými, rozmliaždenými, odtrhnutými alebo vyrezanými semenníkmi nesmiete predložiť Hospodinovi; nesmiete to robiť vo svojej krajine. Ani jedno z týchto, prijaté z rúk cudzinca, nesmiete predložiť ako pokrm svojmu Bohu, lebo sú poškodené a chybné; nezískajú vám obľubu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Keď sa ti uliahne hoviadko, ovca alebo koza, nech ostane sedem dní pod svojou matkou; od ôsmeho dňa počnúc získa obľubu ako dar na ohňovú obeť Hospodinovi. Kravu ani ovcu nesmiete zabiť v jeden deň spolu s jej mláďaťom. Keď obetujete ďakovnú obeť Hospodinovi, obetujte ju tak, aby vám získala obľubu. Nech sa zje v ten istý deň; nenechajte z nej nič do rána; ja som Hospodin. Zachovávajte moje príkazy a plňte ich; ja som Hospodin. Neznesväcujte moje sväté meno; nech som svätý medzi Izraelcami; ja som Hospodin, váš Posvätiteľ, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som vám bol Bohom; ja som Hospodin. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a povedz im: Toto sú moje stanovené sviatky, sviatky Hospodinove, na ktoré máte zvolávať slávnostné zhromaždenia. Šesť dní pracujte; siedmy deň nech je dňom prísneho sviatočného odpočinku, dňom slávnostného zhromaždenia; nekonajte nijakú prácu; je to deň sviatočného odpočinku Hospodinovi vo všetkých vašich bydliskách. Toto sú stanovené sviatky Hospodinove, slávnostné zhromaždenia, ktoré máte zvolávať na ich stanovený čas: V prvom mesiaci štrnásteho dňa prvého mesiaca podvečer je pascha Hospodinova. Pätnásteho dňa toho istého mesiaca je sviatok nekvasených chlebov pre Hospodina; sedem dní jedzte nekvasené chleby. Prvého dňa budete mať slávnostné zhromaždenie, nesmiete konať nijakú všednú prácu, ale sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete. Na siedmy deň nech je slávnostné zhromaždenie; nesmiete konať nijakú všednú prácu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, a zožnete jej obilie, prvý snop zo svojej žatvy prineste ku kňazovi. On nech zamáva snopom pred Hospodinom, aby ste získali obľubu. V deň po dni sviatočného odpočinku nech ním kňaz zamáva. V deň, keď dávate mávať snopom, obetujte bezchybné jednoročné jahňa ako spaľovanú obeť Hospodinovi a príslušnú pokrmovú obeť z dvoch desatín éfy jemnej múky zamiešanej olejom ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi, a ako príslušnú úliatbu štvrť hínu vína. Chlieb, pražené obilie a mladé zrno nesmiete jesť do toho dňa, pokiaľ neprinesiete obetný dar svojmu Bohu: to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. Od prvého dňa po dni sviatočného odpočinku, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na mávanú dávku, počítajte sedem týždňov; nech sú úplné. Až po prvý deň po siedmom dni sviatočného odpočinku počítajte päťdesiat dní; potom predložte Hospodinovi novú pokrmovú obeť. Zo svojich bydlísk prineste dva chleby na mávanú dávku; nech sú z dvoch desatín éfy jemnej múky a nech sú upečené s kvasom ako prvotiny Hospodinovi. S chlebom predložte sedem bezchybných ročných jahniat, jedného junca z rožného statku a dva barany; majú tvoriť spaľovanú obeť Hospodinovi s príslušnou pokrmovou obeťou a úliatbou ako ohňová obeť príjemnej vône Hospodinovi. Pripravte jedného kozla na obeť za hriech a dve ročné jahňatá na obeť spoločenstva. Nech kňaz nimi zamáva nad chlebom prvotín ako mávanou dávkou pred Hospodinom; spolu s dvoma jahňatami budú posvätné a budú patriť kňazovi. V ten istý deň zvolajte slávnostné zhromaždenie; nijakú všednú prácu nesmiete konať. To je večné ustanovenie vo všetkých vašich bydliskách pre vaše pokolenia. Keď budete žať obilie svojej krajiny, pri žatve nezožni úplne okraj svojho poľa a klasy nepozbieraj; ponechaj ich chudobnému a cudzincovi; ja som Hospodin, váš Boh. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a povedz im: Prvého dňa siedmeho mesiaca budete mať sviatočný odpočinok, pamätný deň s trúbením, a slávnostné zhromaždenie. Nijakú prácu nesmiete konať, ale predkladajte Hospodinovi ohňové obete. Hospodin hovoril Mojžišovi: Desiaty deň tohto siedmeho mesiaca je však dňom zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie, budete sa kajať a predkladať Hospodinovi ohňovú obeť. V ten deň nesmiete konať nijakú prácu, lebo je to deň zmierenia na vykonanie obradu zmierenia za vás pred Hospodinom, vaším Bohom. Kto by sa v ten deň nekajal, nech je odstránený zo svojho ľudu. Každého, kto by v ten deň konal akúkoľvek prácu, vyhubím spomedzi jeho ľudu. Nesmiete konať nijakú prácu: to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. Je to pre vás prísny deň sviatočného odpočinku; kajajte sa. Večer deviateho dňa, od večera až do druhého večera, sväťte svoj deň sviatočného odpočinku. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a povedz: Pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca a sedem ďalších dní je sviatok stánkov Hospodinovi. Prvý deň je slávnostné zhromaždenie; nijakú všednú prácu nesmiete konať. Sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete a na ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie; predložte Hospodinovi ohňovú obeť. Je to sviatočné zhromaždenie, nijakú všednú prácu konať nesmiete. Toto sú sviatky Hospodinove, na ktoré zvoláte slávnostné zhromaždenia, aby ste predkladali ohňové, spaľované, pokrmové a zábitné obete a úliatby; každý deň, čo je predpísané, okrem Hospodinových dní sviatočného odpočinku, okrem vašich darov, okrem všetkých vašich sľubov, okrem všetkých vašich dobrovoľných obetí, ktoré budete dávať Hospodinovi. Avšak pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, keď zoberiete úrodu krajiny, a sedem ďalších dní sväťte sviatok Hospodinov: prvý deň nech je sviatočný odpočinok. V prvý deň si vezmite ovocie zo šľachtených stromov, palmové ratolesti, vetvy listnatých stromov a potočných vŕb a sedem dní sa radujte pred Hospodinom, svojím Bohom. Sväťte ho sedem dní v roku ako sviatok Hospodinov. Je to večné ustanovenie pre vaše pokolenia: sväťte ho v siedmom mesiaci! Sedem dní bývajte v stánkoch. Nech všetci domorodci v Izraeli bývajú v stánkoch, aby vaše budúce pokolenia vedeli, že som dal Izraelcom bývať v stánkoch, keď som ich vyviedol z Egypta; ja som Hospodin, váš Boh. Tak Mojžiš vyhlásil Izraelcom sviatky Hospodinove. Hospodin povedal Mojžišovi: Prikáž Izraelcom, nech ti prinesú čistý olej z roztlčených olív na svetlo, aby sa mohla nastaviť ustavične horiaca lampa. Nech ju Áron vystrojí pred oponou vo svätostánku, aby od večera do rána ustavične horela pred Hospodinom; to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia. Nech neustále rozostavuje lampy na čistý svietnik pred Hospodina. Potom vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť koláčov; jeden koláč má byť z dvoch desatín éfy. Poklaď ich do dvoch radov, šesť do jedného radu na čistý stôl pred Hospodinom. Na každý rad daj čisté kadidlo, aby bolo pri chlebe ako pripomienková časť na ohňovú obeť Hospodinovi. Nech ich ustavične rozostavujú pred Hospodinom v každý deň sviatočného odpočinku. Je to večný zmluvný záväzok zo strany Izraelcov. Bude to patriť Áronovi a jeho synom. Nech to zjedia na posvätnom mieste, lebo z ohňových obetí Hospodinových je to svätosvätá časť pre neho; to je večné ustanovenie. Raz vyšiel medzi Izraelcov syn Izraelky, ktorý bol synom muža Egypťana. Syn Izraelky a istý Izraelec sa povadili; syn Izraelky sa rúhal menu Božiemu a klial. Potom ho priviedli k Mojžišovi. Jeho matka sa volala Šelómít, dcéra Dibrího z kmeňa Dán. Dali ho do väzenia, kým nedostanú rozhodnutie na základe výpovede Hospodinovej. Vtedy hovoril Hospodin Mojžišovi: Vyveď rúhača z tábora a nech mu položia ruky na hlavu všetci, ktorí ho počuli; nech ho celý zbor ukameňuje. Izraelcom však povedz: Každý, kto prekľaje svojho Boha, ponesie svoj hriech. Kto by sa rúhal menu Hospodinovmu, má byť vydaný na smrť: nech ho celý zbor ukameňuje. Nech je vydaný na smrť cudzinec i domorodec, ak sa rúha menu Božiemu. Ak niekto zabije ktoréhokoľvek človeka, musí byť vydaný na smrť. Kto zabije kus dobytka, musí dať zaň náhradu: život za život. Ak niekto spôsobí úraz svojmu súkmeňovcovi, nech tak urobia jemu, ako urobil on: zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; aký úraz spôsobil on človeku, tak nech urobia jemu. Kto zabije zviera, musí ho nahradiť; kto zabije človeka, musí byť vydaný na smrť. Rovnaké právo budete mať: cudzinec bude ako domorodec, lebo ja som Hospodin, váš Boh. Keď Mojžiš hovoril o tom Izraelcom, vyviedli rúhača z tábora a ukameňovali ho. Tým Izraelci urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Potom hovoril Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinaj: Hovor s Izraelcami a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, nech krajina zachová slávnostný odpočinok Hospodinovi. Šesť rokov obsievaj svoje pole, šesť rokov rež svoju vinicu a oberaj jej úrodu. Siedmy rok nech má krajina prísny slávnostný odpočinok, čas slávnostného odpočinku pre Hospodina. Neobsievaj svoje pole a nerež svoju vinicu. Nezožni, čo ti samo vyrástlo po žatve; hrozno svojej neobrobenej vinice neoberaj; nech má krajina rok slávnostného odpočinku. Úroda slávnostného odpočinku krajiny bude vám slúžiť za pokrm: tebe, tvojmu sluhovi, tvojej služobnici, tvojmu nádenníkovi a usadlíkovi, ktorí sa zdržujú u teba ako cudzinci, tvojmu dobytku a zvieratám, ktoré sú v tvojej krajine; všetka jej úroda nech ti slúži za pokrm. Odpočítaj sedem rokov slávnostného odpočinku, sedemkrát sedem rokov, a čas siedmich rokov slávnostného odpočinku ti vydá štyridsaťdeväť rokov. Potom v siedmom mesiaci desiateho dňa toho mesiaca daj trúbiť na zvučnom rohu; v deň zmierenia daj trúbiť na rohu po celej svojej krajine; tak posväťte päťdesiaty rok a vyhláste v krajine oslobodenie pre všetkých obyvateľov. Nech vám je to jubilejným rokom, keď každý z vás má sa vrátiť k svojmu vlastníctvu a každý má sa vrátiť ku svojej čeľadi. Tento päťdesiaty rok nech vám je jubilejným rokom: nesejte a nezožnite, čo vám samo vyrástlo, a neoberajte svoju neobrobenú vinicu. Lebo je to jubilejný rok; nech vám je svätý; živte sa z úrody poľa. V tomto jubilejnom roku nech sa každý vráti ku svojmu vlastníctvu. Ak niečo predáš svojmu súkmeňovcovi, alebo kúpiš od svojho súkmeňovca, nepoškodzujte sa navzájom. Podľa počtu rokov po jubilejnom roku kupuj od svojho súkmeňovca a podľa počtu ročných úrod nech ti on predáva. Ak je mnoho rokov, zvýš kúpnu cenu, ak je málo rokov, zníž kúpnu cenu, lebo ti predáva vlastne počet úrod. Nekrivdite si navzájom; ale bojte sa svojho Boha, lebo ja som Hospodin, váš Boh. Preto plňte moje ustanovenia, zachovávajte moje právne predpisy a plňte ich; tak budete bezpečne bývať v krajine. Krajina bude vydávať svoje ovocie a vy sa budete môcť najesť do sýtosti a budete v nej bezpečne bývať. Ak by ste namietali: Čo budeme jesť na siedmy rok, veď nebudeme siať ani svoju úrodu nebudeme zberať, dám vám svoje požehnanie v šiestom roku, takže vám vydá úrodu na tri roky. Keď budete siať v ôsmom roku, budete jesť zo starej úrody až do deviateho roku; pokiaľ nedozrie jeho úroda, budete jesť zo starej. Zem sa nesmie natrvalo predávať, lebo zem je moja; a vy ste cudzincami a usadlíkmi u mňa. V celej krajine, ktorá je vo vašom vlastníctve, zaručte spätný výkup zeme. Ak tvoj brat schudobnie a predá zo svojho vlastníctva, nech predstúpi jeho výkupca, jeho najbližší príbuzný a nech vykúpi, čo jeho brat predal. Ak niekto nebude mať výkupcu a dochodilo by mu to, totiž zadovážil by si toľko, koľko činí výkupné, nech si spočíta roky od predaja a zvyšok nech nahradí tomu, komu to odpredal; tak sa znova vráti k svojmu vlastníctvu. Ak si však nemôže zadovážiť toľko, aby nahradil to, čo predal, ostane to v rukách kupujúceho až do jubilejného roku. V jubilejnom roku tento nech odstúpi a on nech sa vráti k svojmu vlastníctvu. Ak niekto predá obytný dom v ohradenom meste, bude mať právo na výkup až do konca roku predaja; celý rok bude mať právo na výkup. Ak sa nevykúpi do uplynutia celého roka, ostane dom v ohradenom meste natrvalo kupcovým po všetky jeho pokolenia. V jubilejnom roku nemusí odstúpiť. Ale dedinské domy, ktoré nie sú ohradené múrom, majú sa počítať k poliam krajiny. Platí pre ne právo výkupu a v jubilejnom roku kupujúci musí odstúpiť. Čo sa týka miest levítov a domov v mestách, ktoré oni vlastnia, levíti budú mať kedykoľvek právo na výkup. Ak niekto z levítov nepoužije právo na výkup, nech sa v jubilejnom roku uvoľní predaný dom v meste jeho vlastníctva, lebo domy v mestách levítov sú ich vlastníctvom uprostred Izraelcov. Ale pastviny svojich miest nesmú predať, lebo sú ich trvalým vlastníctvom. Ak tvoj brat schudobnie a nevládze sa udržať pri tebe, ty mu vypomôž; nech žije pri tebe ako cudzinec a usadlík. Neber od neho úroky ani príplatok, ale boj sa svojho Boha, aby tvoj brat mohol žiť pri tebe. Svoje peniaze mu nedávaj na úroky, ani svoj pokrm za príplatok. Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som vám dal Kanaán a aby som bol vaším Bohom. Ak schudobnie tvoj brat pri tebe a predá sa ti, nedaj mu konať otrockú prácu. Nech bude u teba ako nádenník a usadlík; nech slúži pri tebe do jubilejného roku. Potom nech odíde od teba aj so svojimi synmi a nech sa vráti ku svojej čeľadi a k vlastníctvu svojich otcov, lebo oni sú mojimi sluhami, ktorých som vyviedol z Egypta; nesmú sa predávať za otrokov. Nevládni nad ním ukrutne, ale boj sa svojho Boha. Tvoji sluhovia a slúžky, ktorých budeš mať, nech sú z okolitých národov; z nich si kupujte sluhov a slúžky. Aj z jednotlivých usadlíkov, ktorí sa ako cudzinci zdržujú pri vás, môžete si kupovať, aj z ich rodín, ktoré sú pri vás, ktoré oni splodili vo vašej krajine; môžu byť vaším vlastníctvom. Smiete ich dediť pre svojich potomkov; smiete ich držať v stálom vlastníctve a používať ako sluhov. Ale nad svojimi bratmi, Izraelcami, nech nikto nevládne ukrutne. Ak sa cudzinec alebo usadlík vzmôže u teba a tvoj brat schudobnie pri ňom a predá sa cudzincovi, usadlíkovi pri tebe alebo potomkovi z čeľade niektorého cudzinca, po predaní sa bude mať právo na vykúpenie; ktokoľvek z jeho príbuzných ho môže vykúpiť: strýko alebo strýkov syn ho môže vykúpiť, alebo - ak mu dochodí - nech sa vykúpi sám. Nech sa poráta s tým, kto ho kúpil, od roka, v ktorom sa predal, až do jubilejného roka, a predajná cena nech je primeraná počtu rokov, ako keby bol býval za ten čas nádenníkom u neho. Ak je ešte mnoho rokov do jubilejného roka, nech im primerane vráti svoje výkupné z ceny, za ktorú ho on kúpil. Ale ak ostáva málo rokov do jubilejného roku, nech sa poráta s ním; nech primerane k počtu rokov služby vráti svoje výkupné. Ako nádenník z roka na rok zjednaný bude pri ňom; nech nevládne nad ním ukrutne pod tvojím dohľadom. Ak sa nevykúpi takýmto spôsobom, vyslobodí sa v jubilejnom roku, on i jeho synovia s ním. Lebo Izraelci sú mojimi sluhami. Oni sú moji sluhovia, ktorých som vyviedol z Egypta. Ja som Hospodin, váš Boh. Nerobte si bôžikov, ani vyrezávané modly, ani posvätné stĺpy si nestavajte, ani kamenné sochy nedovoľte vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo ja, Hospodin, som váš Boh. Zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku, majte v hlbokej úcte moju svätyňu. Ja som Hospodin. Ak budete chodiť podľa mojich ustanovení a budete zachovávať moje príkazy a plniť ich, dám vám dažde v príhodnom čase a zem vydá svoju úrodu, i poľné stromy vydajú svoje ovocie, mlatba bude trvať až do oberačky a oberačka bude trvať po sejbu; najete sa chleba do sýtosti a bezpečne budete bývať vo svojej krajine. V krajine spôsobím pokoj, a keď si ľahnete, nik vás nevyruší. Odstránim škodlivú zver a meč neprejde vašou krajinou. Vy budete prenasledovať svojich nepriateľov a oni podľahnú vášmu meču. Piati z vás budú hnať sto ľudí a sto z vás bude hnať desaťtisíc; vaši nepriatelia padnú pred vami mečom. Obrátim sa k vám, urobím vás plodnými, rozmnožím vás a uplatním svoju zmluvu s vami. Budete jesť staré z predošlého roku a staré budete musieť vypratávať pred novým. Postavím svoj príbytok medzi vami, nesprotivím si vás. Budem chodiť medzi vami, budem vám Bohom a vy budete mojím ľudom. Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z krajiny Egypťanov, aby ste im neboli otrokmi; polámal som ihlice vášho jarma a dal som vám chodiť so vztýčenou hlavou. Ak ma však nebudete poslúchať a nebudete plniť všetky tieto moje príkazy, ak zavrhnete moje ustanovenia a moje právne predpisy vám budú odporné, takže nebudete plniť všetky moje príkazy a narušíte moju zmluvu, naložím s vami podobne. Uvediem na vás náhlu hrôzu, suchoty a horúčku, čo vyháša zrak a stravuje život; nadarmo budete siať svoje semeno, pojedia ho vaši nepriatelia. Obrátim svoju tvár proti vám, takže vás porazia vaši nepriatelia a panovať budú nad vami tí, čo vás nenávidia; budete utekať, aj keď vás nikto nebude prenasledovať. Keď ma ani potom nebudete poslúchať, sedemnásobne vás potrestám za vaše hriechy. Tak zlomím vašu pyšnú moc a urobím vám nebo nad vami železom a vašu zem bronzom; vaša sila sa nadarmo spotrebuje; vaša zem nevydá úrodu, ani stromy krajiny neprinesú ovocie. Ak sa mi predsa postavíte na odpor a nebudete ma chcieť poslúchať, pridám vám sedemkrát toľko rán, ako je vašich hriechov. Pošlem na vás divú zver a ona vás pripraví o deti, vyhubí váš dobytok a umenší váš počet, takže vaše cesty spustnú. Ak sa ani týmto nedáte poučiť a postavíte sa mi na odpor, aj ja sa vám postavím na odpor a budem vás sedemnásobne ťať za vaše hriechy. Privediem na vás meč, ktorý pomstí porušenie zmluvy. Ak sa zhromaždíte do svojich miest, zošlem na vás mor a budete vydaní do rúk nepriateľa. Keď vám zlámem oporu chleba, desať žien bude piecť váš chlieb v jednej peci a podľa váhy vám vrátia váš chlieb, takže budete jesť, ale sa nenasýtite. Ak ma ani na toto nebudete poslúchať a postavíte sa mi na odpor, i ja sa vám s hnevom postavím na odpor a potrestám vás sedemnásobne za vaše hriechy. Budete jesť mäso svojich synov a svojich dcér. Spustoším vaše obetné výšiny, zotnem vaše kadidlové oltáriky a vaše mŕtvoly pridám k mŕtvolám vašich modiel; budem mať odpor voči vám. Vaše mestá zmením na rumovisko a spustoším vaše svätyne; nechcem voňať vaše obete príjemnej vône. Sám spustoším krajinu tak, že sa zhrozia nad ňou vaši nepriatelia, ktorí budú bývať v nej. Vás rozptýlim medzi národy a za vami na vás vytasím meč, vaša krajina bude púšťou a vaše mestá rumoviskom. Vtedy krajina po celý čas spustnutia, kým vy budete v krajine svojich nepriateľov, dostane náhradu za svoje dni sviatočného odpočinku. Vtedy si krajina odpočinie a dostane náhradu za svoje dni sviatočného odpočinku. Po celý čas spustnutia bude odpočívať, ako neodpočívala za vašich dní sviatočného odpočinku, pokiaľ ste bývali v nej. Tým, ktorí z vás ešte zostanú, uvediem v krajine ich nepriateľov malomyseľnosť do sŕdc, takže ich bude prenasledovať šelest zaviateho lístia, budú utekať, ako sa uteká pred mečom, a padnú, aj keď ich nik nebude prenasledovať. I budú padať jeden cez druhého akoby na úteku pred mečom, hoci nikto ich nebude prenasledovať, a nebudete môcť obstáť pred svojimi nepriateľmi. Tak zahyniete medzi svojimi nepriateľmi a krajina vašich nepriateľov vás požerie. Tí, ktorí zostanú, zhnijú za svoje previnenia v krajinách vašich nepriateľov; ba i za viny svojich otcov zhnijú spolu s nimi. I budú vyznávať svoje viny a viny svojich otcov, i neveru, ktorej sa dopustili proti mne, aj to, že sa mi postavili na odpor. I ja sa im postavím na odpor a uvediem ich do krajiny ich nepriateľov. Keď sa potom pokorí ich neobrezané srdce a ponesú trest za svoje viny, rozpomeniem sa na svoju zmluvu s Jákobom, aj na svoju zmluvu s Izákom, aj na svoju zmluvu s Abrahámom sa rozpomeniem, a rozpomeniem sa aj na krajinu. Keď krajina bude spustošená a bez nich, dostane náhradu za svoje sviatočné dni odpočinku, keďže bude spustnutá a bez nich, oni však ponesú trest za svoje viny, pretože zavrhli moje právne predpisy, voči mojim ustanoveniam cítili odpor. Ale ani pri tom všetkom ich nezavrhnem, keď budú v krajine svojich nepriateľov, a nebudem cítiť voči nim odpor natoľko, že by som ich úplne zničil a zrušil svoju zmluvu s nimi, lebo ja som Hospodin, váš Boh. Rozpomeniem sa kvôli nim na zmluvu s ich predkami, ktorých som pred očami národov vyviedol z Egypta, aby som bol ich Bohom; ja som Hospodin. Toto sú ustanovenia, právne predpisy a zákony, ktoré Hospodin ustanovil medzi sebou a medzi Izraelcami na vrchu Sinaj prostredníctvom Mojžiša. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ak niekto osobitným sľubom zasvätí Hospodinovi osoby podľa tvojho ocenenia, muža od dvadsiatich do šesťdesiatich rokov oceň na päťdesiat šekelov striebra v posvätných šekeloch. Ak je to žena, oceň ju na tridsať šekelov. Ak ide o osobu medzi piatym a dvadsiatym rokom, muža oceň na dvadsať šekelov, ženu na desať šekelov. Ak ide o mesačnú až päťročnú osobu, muža oceň na päť šekelov striebra, ženu oceň na tri šekely striebra. Ak ide o osobu šesťdesiatročnú a staršiu, muža oceň na pätnásť šekelov, ženu na desať šekelov. Ak je prichudobný na to, aby zaplatil, ako si ho ocenil, nech ho postavia pred kňaza, a kňaz nech ho ocení podľa toho, ako dochodí tomu, kto urobil sľub. Ak ide o zviera, ktoré sa obetuje Hospodinovi ako obetný dar, všetko, čo človek dáva Hospodinovi, má byť sväté. Nesmie nahradiť ani zameniť dobré zlým alebo zlé dobrým. Ale ak predsa zamení jedno zviera za druhé, nech je posvätné toto i to, ktorým ho zamenil. Ak ide o akékoľvek nečisté zviera, ktoré sa neobetuje Hospodinovi ako obetný dar, nech postaví zviera pred kňaza. Nech ho kňaz ocení, či je dobré alebo zlé. Nech ostane podľa kňazovho ocenenia. Ak ho však chce vykúpiť, nech pridá k cene jednu pätinu. Ak niekto zasvätí svoj dom ako svätý Hospodinovi, nech ho kňaz ocení, či je dobrý alebo zlý. Nech ostane, ako ho kňaz ocení. Ak ten, kto zasvätil svoj dom, chce ho vykúpiť, nech pridá pätinu k jeho cene - a bude jeho. Ak niekto zasvätí Hospodinovi časť poľa, ktoré je jeho vlastníctvom, oceň ho podľa osevnej plochy. Plochu pre chómer jačmeňa oceň na päťdesiat šekelov striebra. Ak zasvätí svoje pole hneď po jubilejnom roku, nech ostane podľa svojho ocenenia, ale ak zasvätí svoje pole len neskôr po jubilejnom roku, potom nech mu kňaz spočíta cenu podľa rokov, ktoré ostávajú do jubilejného roku, a zníži mu z ceny podľa tvojho ocenenia. Ak ten, kto zasvätil svoje pole, chce ho vykúpiť, nech pridá pätinu k jeho cene - a bude jeho. Ak však nevykúpi pole, a ak predá pole inému mužovi, nemožno ho viac vykúpiť. Pole, ktoré sa oslobodí v jubilejnom roku, pripadne Hospodinovi ako to, čo je kliatbe podrobené. Bude vlastníctvom kňazovým. Ak niekto zasvätí Hospodinovi kúpené pole, ktoré nie je časťou jeho dedičného vlastníctva, kňaz nech mu vypočíta cenu podľa svojho ocenenia až do jubilejného roku; a ešte toho dňa odovzdá jeho cenu ako svätú vec Hospodinovi. V jubilejnom roku sa pole vráti tomu, od koho bolo kúpené, komu zem patrí ako dedičné vlastníctvo. Každé ocenenie nech sa vykoná podľa šekelov svätyne. Jeden šekel je dvadsať gér. Ale prvorodené zo zvierat, ktoré ako prvorodené patrí Hospodinovi, nikto nesmie zasvätiť: či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi. Ak je to nečisté zviera, nech ho dotyčný vykúpi podľa tvojho ocenenia a pridá k tomu pätinu. Ak nebude vykúpené, predá sa podľa tvojho ocenenia. Avšak nič z toho, čo niekto ako kliatbe podrobené zasvätí Hospodinovi, nič, čo niekto má, či je to človek alebo zviera alebo jeho dedičné pole, nesmie sa predať ani vykúpiť. Všetko kliatbe podrobené je svätosväté Hospodinovi; nikto z ľudí, ktorý je ako kliatbe podrobená vec zasvätený, nemôže byť vykúpený; musí byť vydaný na smrť. Všetky desiatky zo zeme, z osevu poľa alebo z ovocia stromov patria Hospodinovi; je to sväté Hospodinovi. Ak niekto chce vykúpiť niečo zo svojho desiatku, nech pridá k tomu pätinu. Všetky desiatky z dobytka a oviec, všetko čo prejde pod pastierskou palicou, každé desiate nech je sväté Hospodinovi. Nech sa pritom nerozlišuje medzi dobrým a zlým, ani sa to nemôže zameniť; a ak by sa predsa zamenilo, bude sväté toto i to, čo sa zamení, a nesmie sa vykúpiť. Toto sú príkazy, ktoré Hospodin dal Mojžišovi na vrchu Sinaj pre Izraelcov. Hospodin hovoril Mojžišovi na Sinajskej púšti vo svätostánku, v prvý deň druhého mesiaca druhého roku po ich vyjdení z Egypta: Zistite počet celého zboru Izraelcov podľa ich čeľadí a rodín, podľa počtu mien všetkých mužov, hlavu za hlavou, od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných v Izraeli. Ty a Áron ich zaraďte do príslušných vojov. Pritom nech je s vami jeden muž z každého kmeňa; ten nech je čelným mužom vo svojej rodine. Toto sú mená mužov, ktorí vám budú stáť po boku: Za Rúbena Elícúr, syn Šedéúrov; za Šimeóna Šelumíél, syn Cúríšaddájov; za Júdu Nachšón, syn Ammínádábov; za Jissáchára Netaneél, syn Cúárov; za Zebulúna Eliáb, syn Chélónov. Za Jozefových synov: za Efrajima Elíšáma, syn Ammíhúdov, za Menaššeho Gamlíél, syn Pedácúrov; za Benjamína Abídán, syn Gideóního; za Dána Achíezer, syn Ammíšaddajov; za Ašéra Pagíél, syn Ochránov; za Gáda Eljásáf, syn Deúélov; za Naftálího Achíra, syn Énánov. Títo boli povolaní za zbor; oni boli kniežatami svojich otcovských kmeňov, náčelníkmi tisícov Izraela. Mojžiš a Áron si pribrali týchto mužov, ktorí boli podľa mena označení, a v prvý deň druhého mesiaca zhromaždili celý zbor. Potom sa dávali zapísať podľa rodinnej príslušnosti, podľa čeľadí a rodín do počtu mien, od dvadsaťročných vyššie, hlava za hlavou tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Tak ich spočítal na Sinajskej púšti. Potomkov Rúbena, prvorodeného Izraela, ktorí po spočítaní mien, hlava za hlavou, podľa ich čeľadí a rodín boli zavedení do rodového zoznamu, všetkých bojaschopných vyše dvadsaťročných mužov bolo za kmeň Rúben štyridsaťšesťtisíc päťsto spočítaných. Šimeóncov, ich potomkov podľa ich čeľadí a rodín, tých, ktorí boli spočítaní, podľa počtu mien, hlava za hlavou, všetkých mužov od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Šimeón bolo päťdesiatdeväťtisíc tristo. Gádovcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Gád bolo štyridsaťpäťtisíc šesťstopäťdesiat. Júdovcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Júdu bolo sedemdesiatštyritisíc šesťsto. Jissáchárovcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Jissáchár bolo päťdesiatštyritisíc štyristo. Zebulúnovcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Zebulún bolo päťdesiatsedemtisíc štyristo. Príslušníkov Jozefových kmeňov: Efrajimcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Efrajim bolo štyridsaťtisíc päťsto. Menaššeovcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Menašše bolo tridsaťdvatisíc dvesto. Benjamíncov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Benjamín bolo tridsaťpäťtisíc štyristo. Dánovcov, ich potomkov podľa ich čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Dán bolo šesťdesiatdvatisíc sedemsto. Ašérovcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Ašér bolo štyridsaťjedentisíc päťsto. Naftálíovcov, ich potomkov podľa čeľadí a rodín, podľa počtu mien od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných, spočítaných za kmeň Naftálí bolo päťdesiattritisíc štyristo. Títo sú spočítaní, ktorých spočítal Mojžiš a Áron i kniežatá Izraela; tých bolo dvanásť mužov, po jednom mužovi za rodinu. Všetkých spočítaných Izraelcov podľa ich rodín, od dvadsaťročných vyššie, všetkých bojaschopných v Izraeli, teda všetkých spočítaných bolo šesťstotritisíc päťstopäťdesiat. Avšak levíti, pochádzajúci z kmeňa Léví, podľa kmeňa svojich otcov, neboli započítaní medzi nich. Hospodin totiž povedal Mojžišovi: Iba kmeň Léví nespočítaj a jeho počet nezapočítaj medzi Izraelcov. Ale ty sám pover levítov dozorom nad príbytkom svedectva i nad jeho zariadením a nad všetkým, čo je v ňom. Oni nech nosia príbytok i všetky jeho zariadenia, nech ho obsluhujú a nech táboria okolo príbytku. Keď sa bude mať príbytok pohnúť, levíti nech ho rozoberú, a keď sa bude mať príbytok zložiť, levíti nech ho postavia. Avšak kto by sa priblížil z nepovolaných, nech je vydaný na smrť. Všetci Izraelci budú bývať vo svojom tábore, každý pod svojou zástavou, podľa svojich vojov. Levíti nech táboria okolo príbytku svedectva, aby nevzplanul hnev proti zboru Izraelcov. Levíti budú vykonávať službu pri príbytku svedectva. Izraelci urobili celkom tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Izraelci budú táboriť každý pod svojou zástavou, pri odznakoch svojich rodín; dookola oproti svätostánku budú tábory. Vpredu na východnej strane bude táboriť zástava Júdovho tábora s jeho vojmi. Kniežaťom Júdovcov bude Nachšón, syn Ammínádábov. Jeho voj má sedemdesiatštyritisíc šesťsto spočítaných. Pri ňom bude táboriť kmeň Jissáchár. Kniežaťom Jissáchárovcov bude Netaneél, syn Cúárov. Jeho voj má päťdesiatštyritisíc štyristo spočítaných. Kmeň Zebulún: kniežaťom Zebulúnovcov bude Elíáb, syn Chélónov. Jeho voj má päťdesiatsedemtisíc štyristo spočítaných. Všetkých spočítaných z tábora Júdovho s jeho vojmi je stoosemdesiatšesťtisíc štyristo, a tí sa majú prví pohnúť. Zástava rodu Rúbenovho s jeho vojmi bude na juhu. Kniežaťom Rúbenovcov bude Elícúr, syn Šedéúrov. Jeho voj má štyridsaťšesťtisíc päťsto spočítaných. Pri ňom bude táboriť kmeň Šimeón. Kniežaťom Šimeónovcov bude Šelumíél, syn Cúríšaddajov. Jeho voj má päťdesiatdeväťtisíc tristo spočítaných. Kmeň Gád: kniežaťom Gádovcov bude Eljásáf, syn Reúélov. Jeho voj má štyridsaťpäťtisíc šesťstopäťdesiat spočítaných. Všetkých spočítaných z tábora Rúbenovho s jeho vojmi je stopäťdesiatjedentisíc štyristopäťdesiat. Tí sa majú pohnúť druhí. Potom sa vydá na cestu svätostánok, tábor levítov uprostred iných táborov. Ako budú táboriť, tak sa majú pohnúť všetci zo svojho miesta pod svojimi zástavami. Zástava tábora Efrajimovho s jeho vojmi bude na západe. Kniežaťom Efrajimcov bude Elíšáma, syn Ammíhúdov. Jeho voj má štyridsaťtisíc päťsto spočítaných. Vedľa neho bude kmeň Menašše. Kniežaťom Menaššeovcov bude Gamlíél, syn Pedácúrov. Jeho voj má tridsaťdvatisíc dvesto spočítaných. Kmeň Benjamín: kniežaťom Benjamíncov bude Abídán, syn Gideóního. Jeho voj má tridsaťpäťtisíc štyristo spočítaných. Všetkých spočítaných z tábora Efrajimovho s jeho vojmi je stoosemtisíc sto. Tí sa majú pohnúť tretí. Zástava tábora Dánovho s jeho vojmi bude na severe. Kniežaťom Dánovcov bude Achíezer, syn Ammíšaddajov. Jeho voj má šesťdesiatdvatisíc sedemsto spočítaných. Vedľa neho bude táboriť kmeň Ašér. Kniežaťom Ašérovcov bude Pagíél, syn Ochránov. Jeho voj má štyridsaťjedentisíc päťsto spočítaných. Kmeň Naftálí: kniežaťom Naftálíovcov bude Achíra, syn Enánov. Jeho voj má päťdesiattritisíc štyristo spočítaných. Všetkých sčítaných z tábora Dánovho je stopäťdesiatsedemtísíc šesťsto. Tí sa majú pohnúť poslední pod svojimi zástavami. Toto boli spočítaní z Izraelcov podľa ich rodín. Všetkých spočítaných z táborov s ich vojmi bolo šesťstotritisíc päťstopäťdesiat. Avšak levíti neboli započítaní medzi Izraelcov; tak prikázal Hospodin Mojžišovi. Izraelci urobili celkom tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi; tak táborili pod svojimi zástavami, a tak sa pohýňali všetci podľa svojich čeľadí, podľa svojich rodín. Toto je rodokmeň Árona a Mojžiša v tom čase, keď Hospodin prehovoril k Mojžišovi na vrchu Sinaj. Toto sú mená Áronových synov: prvorodený bol Nádáb, potom bol Abíhú, Eleázár a Ítámár. Toto sú mená Áronových synov, pomazaných kňazov, ktorí boli uvedení do svojho úradu, aby konali kňazskú službu. Avšak Nádáb a Abíhú zomreli pred Hospodinom, keď na Sinajskej púšti obetovali pred Hospodinom nepríslušný oheň. Keďže nemali synov, kňazskú službu vykonával Eleázár a Ítámár v prítomnosti svojho otca Árona. Hospodin hovoril Mojžišovi: Priveď kmeň Léví a postav ho pred kňaza Árona, aby mu posluhovali, aby mali na starosti služby pri ňom a službu celému zboru pred svätostánkom, aby vykonávali službu pri príbytku. Budú mať na starosti všetko zariadenie svätostánku a službu pre Izraelcov, aby vykonávali službu pri príbytku. Levítov odovzdaj Áronovi a jeho synom ako darovaných. Jemu sú odovzdaní spomedzi Izraelcov. Árona i jeho synov pover, aby spravovali svoj kňazský úrad: ak sa nepovolaný priblíži, nech je vydaný na smrť. Potom prehovoril Hospodin Mojžišovi: Vybral som levítov spomedzi Izraelcov ako náhradu za všetko prvorodené, čo z Izraelcov otvára život. Levíti patria mne, lebo mne patrí všetko prvorodené; v deň, keď som pobil všetko prvorodené v Egypte, zasvätil som si všetko prvorodené z Izraela od človeka po zvieratá. Mne to patrí! Ja som Hospodin! Hospodin hovoril Mojžišovi na Sinajskej púšti: Spočítaj levítov podľa rodín a čeľadí. Spočítaj všetkých mužov od jednomesačných vyššie. Tak ich Mojžiš na pokyn Hospodinov spočítal, ako bolo prikázané. Toto boli synovia Lévího podľa svojich mien: Géršón, Kehát a Merárí. Toto sú mená synov Géršónových podľa ich čeľadí: Libní a Šimeí. Kehátovci podľa svojich čeľadí sú: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzziél. Meráríovci podľa svojich čeľadí sú Machlí a Múši. Toto sú čeľade Lévího podľa rodín: Géršónova: čeľaď Libního a čeľaď Šimeiho. To sú géršónovské čeľade. Počet všetkých spočítaných mužov od jednomesačných vyššie je sedemtisíc päťsto. Géršónovské čeľade táborili za príbytkom smerom na západ. Kniežaťom rodiny Géršonovcov bol Eljásáf, syn Láélov, Géršónovci mali na starosti vo svätostánku: príbytok a stan, jeho prikrývku i oponu pri vchode do svätostánku , kobercové závesy nádvoria i oponu pri vchode do nádvoria, ktoré je okolo príbytku a oltára, i príslušné stanové povrazy pre každú službu pri ňom. Ku Kehátovi patrili: čeľaď Amrámovcov, čeľaď Jishárovcov, čeľaď Chebrónovcov a čeľaď Uzziélovcov. Toto sú čeľade Kehátovcov. Počet všetkých mužov od jednomesačných vyššie bol osemtisíc šesťsto takých, čo mali na starosti službu pri svätyni. Čeľade Kehátovcov táborili na južnej strane príbytku. Kniežaťom rodiny čeľadí Kehátovcov bol Elícáfán, syn Uzzíélov. Mali na starosti: truhlu, stôl, svietnik, oltáre a zariadenie svätyne, pri ktorých konali službu, oponu i všetky služby pri nej. Veľkniežaťom levítov bol Eleázár, syn kňaza Árona; mal dozor nad tými, ktorí mali na starosti službu pri svätyni. K Méránímu patrili: čeľaď Machlího a čeľaď Múšího. To sú čeľade Merárího. Počet všetkých spočítaných mužov od jednomesačných vyššie bol šesťtisíc dvesto. Rodinným kniežaťom čeľadí Meráríovcov bol Cúriél, syn Abichajilov. Táborili na severnej strane príbytku. Službe Meráríovcov podliehali dosky príbytku a jeho závory: stĺpy, podstavce a všetko zariadenie i všetka jeho obsluha, i stĺpy nádvoria dookola, ich podstavce, ich kolíky a povrazy. Pred príbytkom na východ táborili pred svätostánkom smerom k východu slnka: Mojžiš a Áron i jeho synovia, ktorí mali na starosti službu pri svätyni namiesto služby Izraelcov. Keby sa nepovolaný priblížil, nech je vydaný na smrť. Všetkých spočítaných levítov, ktorých spočítal Mojžiš a Áron na pokyn Hospodinov podľa ich čeľadí, všetkých mužov od jednomesačných vyššie bolo dvadsaťdvatisíc. Hospodin povedal Mojžišovi: Spočítaj všetkých prvorodených Izraelcov, mužov od jednomesačných vyššie, a zisti počet ich mien. Levítov vyber pre mňa namiesto všetkých prvorodených Izraelcov; ja som Hospodin. I dobytok levítov vyber namiesto všetkého prvorodeného dobytka Izraelcov. Potom Mojžiš spočítal všetkých prvorodených medzi Izraelcami, ako mu prikázal Hospodin. Počet mien všetkých prvorodených mužov od jednomesačných vyššie pri ich spočítaní bol dvadsaťdvatisíc dvestosedemdesiattri. Hospodin hovoril Mojžišovi: Vyber levítov namiesto všetkých prvorodených medzi Izraelcami a dobytok levítov namiesto dobytka Izraelcov. Levíti budú moji - Ja som Hospodin! Ako výkupné za oných dvestosedemdesiattri, ktorí medzi prvorodenými Izraelcami prevyšujú počet levítov, vyber po päť šekelov za hlavu. Vyberaj v šekeloch svätyne: šekel je dvadsať gér. Peniaze odovzdaj Áronovi a jeho synom ako výkupné za tých, čo prevyšujú ich počet. Mojžiš prevzal peniaze ako výkupné za tých, čo prevyšujú počet levítmi vykúpených. Od prvorodených Izraelcov prevzal peniaze, tisíctristošesťdesiatpäť šekelov v šekeloch svätyne. Potom Mojžiš odovzdal výkupné Áronovi a jeho synom podľa rozkazu Hospodinovho, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Zisti počet Kehátovcov medzi levítmi podľa ich čeľadí a rodín, od tridsaťročných vyššie až po päťdesiatročných, všetkých, ktorí sú povinní slúžiť a vykonávať prácu vo svätostánku. Toto je služba Kehátovcov vo svätostánku, ktorá je svätosvätá. Keď sa pohne tábor, Áron a jeho synovia vojdú, snímu zakrývajúcu oponu a prikryjú ňou truhlu svedectva; potom dajú na ňu prikrývku z jazvečej kože a hore nad tým rozprestrú purpurové rúcho a vovlečú žrde. Na stôl na predkladané chleby prestrú rúcho z modrého purpuru a dajú naň misy, panvice na kadidlo, kanvice a čaše na úliatbu; posvätný chlieb nech je stále na ňom; nech prestrú na to karmazínové rúcho, prikryjú ho prikrývkou z jazvečej kože a vovlečú žrde. Potom vezmú rúcho z modrého purpuru a zakryjú svietnik na osvetľovanie, jeho lampy, jeho kliešte, jeho misy na uhlíky a všetky nádoby na olej, ktorými vykonávajú službu pri ňom; zabalia to, i všetky jeho nádoby, do pokrývky z jazvečej kože a dajú na nosidlá. Na zlatý oltár rozprestrú rúcho z modrého purpuru, prikryjú ho prikrývkou z jazvečej kože a vovlečú jeho žrde. Potom poberú všetky bohoslužobné nádoby, ktorými vykonávajú službu vo svätyni, vložia ich do rúcha z modrého purpuru a prikryjú ich prikrývkou z jazvečej kože na nosidlá. Potom očistia oltár od popola a rozprestrú naň purpurové rúcho. Dajú naň všetko zariadenie, ktorým na ňom konajú službu: misy na uhlíky, vidlice, lopatky, kropiace čaše, všetko oltárne náčinie - prestrú naň prikrývku z jazvečej kože a vovlečú jeho žrde. Keď Áron a jeho synovia úplne pozakrývajú svätyňu a všetko jej zariadenie - keď sa tábor pohne - až potom prídu Kehátovci, aby to odniesli. Nebudú sa dotýkať svätých vecí, aby nezomreli. Toto je úloha Kehátovcov vo svätostánku. Kňaz Eleázár, syn Áronov, bude mať na starosti: olej na osvetľovanie, voňavé kadidlo, ustavičnú obeť a olej na pomazávanie; bude mať dozor nad celým príbytkom a nad všetkým, čo je v ňom, nad svätyňou a jej zariadením. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Nevyhubte kmeň čeľadí Kehátovcov spomedzi levítov. Zaobchádzajte s nimi tak, aby ostali nažive a nevymreli: Keď sa priblížia k veľsvätyni, Áron a jeho synovia vojdú a každého postavia do jeho služby a úlohy. Avšak nech nevojdú ani na okamih pozrieť do svätyne, aby nepomreli. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Zisti aj počet Géršónovcov podľa ich rodín a čeľadí, od tridsaťročných vyššie až po päťdesiatročných spočítaj všetkých, ktorí sú povinní slúžiť a vykonávať úradné úkony vo svätostánku. Toto je práca čeľadí Géršónovcov pri službe a nosení: Budú nosievať koberce príbytku a svätostánok, jeho prikrývku i jazvečiu prikrývku, ktorá je zvrchu na ňom, prikrývku nad vchodom svätostánku, kobercové závesy na nádvorie, záclonu na bránu do nádvoria, ktoré je pri príbytku a dookola pri oltári, príslušné povrazy a všetko zariadenie na práce s nimi; nech konajú všetko, čo s nimi majú robiť. Podľa rozkazu Árona a jeho synov nech sa koná celá služba Géršónovcov pri všetkom, čo nosia a o čo sa starajú. Zverte im na starosť všetko, čo sa má nosiť. To je povinnosť čeľadí Géršónovcov vo svätostánku. Ich služba nech je v rukách Ítámára, syna kňaza Árona. Aj Meráríovcov spočítaj podľa ich čeľadí a rodín, spočítaj ich od tridsaťročných vyššie až do päťdesiatročných, všetkých, ktorí sú povinní slúžiť a vykonávať úradné výkony vo svätostánku. Toto majú nosiť pri všetkej svojej službe vo svätostánku: dosky príbytku a jeho závory, jeho stĺpy a jeho podstavce, stĺpy okolo nádvoria a ich podstavce, ich kolíky, povrazy so všetkým zariadením a so všetkou ich obsluhou. Podľa mena vypočítajte zariadenie, ktoré majú povinnosť nosiť. Toto je služba čeľadí Meráríovcov pri všetkej ich službe vo svätostánku pod vedením Ítámára, syna kňaza Árona. Potom Mojžiš, Áron a kniežatá zboru spočítali Kehátovcov podľa ich čeľadí a rodín od tridsaťročných vyššie až po päťdesiatročných, všetkých, ktorí sú povinní slúžiť a vykonávať úradné výkony pri svätostánku. Spomedzi nich bolo spočítaných dvetisíc sedemstopäťdesiat podľa ich čeľadí. Toľkí boli spočítaní z čeľadí Kehátovcov, všetci, ktorí mali slúžiť vo svätostánku, ktorých Mojžiš a Áron spočítali na pokyn Hospodinov pod vedením Mojžiša. Géršónovcov, ktorí boli spočítaní podľa svojich čeľadí a rodín, od tridsaťročných vyššie až po päťdesiatročných, všetkých, ktorí sú povinní slúžiť a vykonávať úradné úkony vo svätostánku - ich počet podľa čeľadí a rodín bol dvetisíc šesťstotridsať. Toľkí boli spočítaní z čeľadí Géršónovcov, všetci, ktorí vykonávali službu vo svätostánku, ktorých Mojžiš a Áron spočítali podľa pokynu Hospodinovho. Z čeľadí Meráríovcov tých, čo boli spočítaní podľa svojich čeľadí a rodín, od tridsaťročných vyššie až do päťdesiatročných, všetkých, ktorí sú povinní slúžiť a vykonávať úradné úkony vo svätostánku ich počet podľa čeľadí bol tritisícdvesto. Toľkí boli spočítaní z čeľadí Merárího, ktorých spočítal Mojžiš a Áron na pokyn Hospodinov pod vedením Mojžiša. Všetkých spočítaných levítov, ktorých spočítal Mojžiš, Áron a kniežatá Izraela podľa ich čeľadí a rodín, od tridsaťročných vyššie až do päťdesiatročných, aby vykonávali úradné úkony a nosili náklad vo svätostánku, ich počet bol osemtisíc päťstoosemdesiat. Na pokyn Hospodinov prostredníctvom Mojžiša ich zaradili každého osobitne do jeho služby a k noseniu nákladu; boli zaradení, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Rozkáž Izraelcom, aby vyhnali z tábora všetkých malomocných, všetkých, ktorí majú výtok, i všetkých poškvrnených mŕtvymi. Vyžeňte osoby mužského i ženského rodu. Vyžeňte ich za tábor, aby nepoškvrňovali svoje tábory, uprostred ktorých prebývam. Izraelci tak urobili: vyhnali ich za tábor, ako povedal Hospodin Mojžišovi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ak muž alebo žena spácha nejaký hriech, ktorým sa človek spreneverí Hospodinovi, tá osoba sa previní; nech vyzná svoj spáchaný hriech. Nech nahradí zavinenú škodu v plnej hodnote, nech pridá k tomu pätinu a dá tomu, voči komu sa previnila. Ak ten človek nemá príbuzného, ktorému možno nahradiť zavinenú škodu, vráti sa to Hospodinovi pre kňaza, okrem toho dá barana na zmierenie, ktorým sa vykoná za neho obrad zmierenia. Každá pozdvihovaná dávka zo všetkých posvätných darov Izraelcov, ktorú donesú kňazovi, patrí jemu. Posvätné dary kohokoľvek patria jemu; čo kto dá kňazovi, patrí jemu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ak sa manželka niekoho dostane na scestie a dopustí sa voči nemu nevery, a ak by niekto s ňou pohlavne obcoval, ale bolo by to skryté očiam jej manžela a ostala by neodhalená, hoci by bola poškvrnená, a nebolo by nijakého svedka proti nej, keďže by nebola pristihnutá, ale potom by muža zachvátil duch žiarlivosti, žiarlil by na svoju ženu, ktorá sa poškvrnila - alebo i keby ho zachvátil duch žiarlivosti a žiarlil by na svoju ženu, ktorá sa nepoškvrnila, nech privedie muž svoju ženu ku kňazovi a donesie za ňu ako obetný dar desatinu éfy jačmennej múky. Nech na ňu nenaleje oleja ani nepridá k nej kadidlo, lebo je to obeť pri žiarlivosti, jeho pripomienková obeť, ktorá pripomína vinu. Kňaz ženu privedie a postaví pred Hospodina. Potom naberie posvätnú vodu do hlinenej nádoby, aj z prachu na podlahe príbytku dá do vody. Postaví ženu pred Hospodina, rozpustí jej vlasy a položí jej na ruky pripomienkovú obeť - je to obeť pri žiarlivosti; v ruke kňaza bude horká voda, pôsobiaca prekliatie. Potom nech ju kňaz zaviaže prísahou a nech povie žene: Ak s tebou nikto neobcoval a ak si sa nedostala na scestie nečistoty, keďže podliehaš svojmu mužovi, nech ti nepoškodí táto horká voda pôsobiaca prekliatie. Ak si sa však dostala na scestie, hoci podliehaš svojmu mužovi, ak si sa poškvrnila a obcovala si s niekým okrem svojho manžela... (- kňaz nech zaviaže ženu zaklínajúcou prísahou a povie žene:) ... nech ťa Hospodin urobí kliatbou a hrozivou prísahou uprostred tvojho ľudu, kým Hospodin nespôsobí, že tvoje bedrá opadnú a tvoj život napuchne; nech táto voda pôsobiaca prekliatie vnikne do tvojich vnútorností, aby ti napuchlo brucho a opadli bedrá. Žena nech povie: Amen, amen! Keď kňaz napíše tieto kliatby na list a zmyje ich do horkej vody, dá žene vypiť horkú vodu, pôsobiacu prekliatie; horká voda do nej vnikne ako trpká bolesť. Potom nech kňaz vezme z ruky ženy obeť pri žiarlivosti, zamáva obeťou pred Hospodinom a prinesie ju ku oltáru. Nech kňaz vezme za hrsť z pripomienkovej časti obete a spáli ju na oltári. Potom dá žene vypiť vodu. Ak sa poškvrnila a dopustila nevery voči svojmu mužovi, vnikne do nej horká voda spôsobujúca prekliatie, trpkú bolesť; život jej napuchne a bedrá budú opadať; tá žena sa stane kliatbou uprostred svojho ľudu. Ak však je žena nepoškvrnená, ale čistá, zostane nepoškvrnená a bude mať potomstvo. Toto je zákon v prípade žiarlivosti: Ak sa žena dostane na scestie, hoci podlieha svojmu mužovi, a poškvrní sa, alebo ak muž, ktorého zachváti duch žiarlivosti, žiarli na svoju ženu - nech privedie ženu pred Hospodina a kňaz nech s ňou vykoná všetko podľa tohto zákona. Potom bude muž oslobodený od viny, ale žena ponesie svoju vinu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ak ktokoľvek - muž alebo žena - zloží osobitný sľub, nazirejský sľub - a zasvätí sa Hospodinovi, nech sa zdrží vína i opojného nápoja, nech nepije vínny ocot ani ocot z opojného nápoja, ani nech nepije nijakú hroznovú šťavu, nech neje ani čerstvé alebo suché hrozno. Po celý čas svojho nazirejstva nech neje nič, čo pochádza z vínneho kmeňa, ani jadro ani šupu. Po celý čas jeho nazirejského sľubu nech neprejde britva po jeho hlave. Kým sa neskončia dni, na ktoré sa zasvätil Hospodinovi, nech je svätý, nech si dá voľne rásť vlasy na hlave. Po celý čas svojho nazirejstva pre Hospodina nech nepristúpi k mŕtvemu. Nech sa nepoškvrní ani svojím otcom, ani svojou matkou, ani svojím bratom, ani svojou sestrou pri ich smrti, lebo má na hlave posvätenie svojho Boha. Po celý čas svojho nazirejstva bude svätý pre Hospodina. Keby však niekto náhle a nepredvídane pri ňom zomrel a poškvrnil by jeho posvätnú hlavu, nech si oholí hlavu v deň svojho očistenia; nech ju na siedmy deň oholí. Na ôsmy deň donesie dve hrdličky alebo dve holúbätá ku kňazovi ku vchodu do svätostánku. Kňaz nech urobí z jedného obeť za hriech a z druhého spaľovanú obeť. Tak vykoná za neho obrad zmierenia za to, čím sa pri mŕtvole poškvrnil. V ten deň nech si posvätí hlavu. Potom sa zasvätí Hospodinovi na čas svojho nazirejstva. Dovedie ročného barana na obeť zadosťučinenia za vinu. Predchádzajúce dni prepadnú, lebo jeho nazirejstvo bolo poškvrnené. Toto je zákon o nazirejcovi: V ten deň, keď sa skončia dni jeho nazirejstva, privedú ho ku vchodu do svätostánku a predloží svoj obetný dar Hospodinovi: jedného ročného bezchybného baránka na spaľovanú obeť, jednu ročnú bezchybnú jahničku na obeť za hriech a jedného bezchybného barana na obeť spoločenstva, kôš nekvasených koláčov z jemnej múky, zamiesenej s olejom, nekvasené tenké posúchy, pomazané olejom, k tomu patriacu pokrmovú obeť a úliatby. Kňaz nech to predloží pred Hospodina a vykoná i jeho obeť za hriech, i jeho spaľovanú obeť. Z barana nech pripraví obeť spoločenstva Hospodinovi spolu s košom nekvasených chlebov. Kňaz nech vykoná i jeho pokrmovú obeť i jeho úliatbu. Potom si nazirejec oholí svoju posvätenú hlavu pri vchode do svätostánku, vezme vlasy svojej posvätenej hlavy a hodí ich do ohňa, ktorý je pod obeťou spoločenstva. Kňaz nech vezme uvarené plece z barana, jeden nekvasený koláč z koša, jeden nekvasený posúch a položí ich na ruky nazirejca, keď si oholil svoje posvätné vlasy. Kňaz zamáva nimi ako mávanou dávkou pred Hospodinom. Je to svätá vec; patrí kňazovi spolu s prsami mávanej dávky i s lopatkou pozdvihovanej dávky. Potom smie nazirejec piť víno. Toto je zákon o nazirejcovi, ktorý zasľúbil obetný dar Hospodinovi za svoje nazirejstvo, okrem toho, čo má ešte urobiť. Nech koná podľa sľubu, ktorý zložil, v zmysle zákona o svojom nazirejstve. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Takto hovoriac požehnávajte Izraelcov: Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a ja ich požehnám. V ten deň, keď Mojžiš ukončil zostavenie príbytku, pomazal a posvätil ho, i všetko jeho zariadenie, i oltár a všetko jeho náčinie, pomazal a posvätil ich - kniežatá Izraela, predáci rodín priniesli obeť. Boli to kniežatá kmeňov, ktorí stáli nad spočítanými. Doniesli pred Hospodina svoj obetný dar: šesť krytých vozov a dvanásť kusov hovädzieho dobytka - voz na dve kniežatá a kus hovädzieho dobytka na jedno knieža. Priviedli ich pred príbytok. Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Preber to od nich. Nech sa použijú pri vykonávaní služby vo svätostánku, odovzdaj ich levítom, každému primerane jeho službe. Vtedy Mojžiš prebral vozy i dobytok a odovzdal ich levítom: dva vozy a štyri kusy hovädzieho dobytka dal Géršónovcom - primerane ich službe. Štyri vozy a osem kusov hovädzieho dobytka dal Meráríovcom - primerane ich službe - pod vedením Itámára, syna kňaza Árona. Kehátovcom nedal nič, lebo oni mali na starosti službu pri svätých veciach, ktoré mali nosiť na pleci. Potom kniežatá priniesli dary na posviacku oltára v deň, keď bol pomazaný. Keď kniežatá priniesli svoj obetný dar pred oltár, Hospodin povedal Mojžišovi: Každý deň nech jedno knieža predloží svoj obetný dar na posviacku oltára. Prvý deň za kmeň Júdu predložil svoj obetný dar Nachšón, syn Ammínádábov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne, obe plné jemnej múky, zamiesenej s olejom, na pokrmovú obeť, jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Ammínádábovho syna Nachšóna. Druhý deň predložil Netaneél, syn Cúárov, knieža kmeňa Jissáchár, svoj obetný dar: jednu stotridsaťšekelovú striebornú misu, jednu sedemdesiatšekelovú čašu na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky, zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jednu desaťšekelovú zlatú panvicu plnú kadidla, jedného junca, jedného barana, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jedného kozla na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Netaneéla, syna Cúárovho. Tretí deň predložilo obetný dar knieža kmeňa Zebúlún, Elíáb, syn Chélónov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Elíába, syna Chélónovho. Štvrtý deň predložilo obetný dar knieža Rúbenovcov Elícúr, syn Šedéúrov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica, plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Elícúra, syna Šedéúrovho. Piaty deň predložilo obetný dar knieža Šimeónovcov Šelumíél, syn Cúrišaddajov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Šelumíéla, syna Cúrišaddajovho. Na šiesty deň predložilo obetný dar knieža Gádovcov Eljásáf, syn Deúélov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Eljásáfa, syna Deúélovho. Siedmy deň predložilo obetný dar knieža Efrajimovcov Elíšámá, syn Ammíhúdov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol dar Elíšámu, syna Ammíhúdovho. Ôsmy deň predložilo obetný dar knieža Menaššeovcov Gamlíél, syn Pedácúrov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Gamlíéla, syna Pedácúrovho. Deviaty deň predložilo obetný dar knieža Benjamíncov Abídán, syn Gideóního. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Abídána, syna Gideóního. Desiaty deň predložilo obetný dar knieža Dánovcov Achíezer, syn Ammíšaddajov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Achíezera, syna Ammíšaddajovho. Jedenásty deň predložilo obetný dar knieža Ašérovcov Pagíél, syn Ochránov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky, zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Pagíéla, syna Ochránovho. Dvanásty deň predložilo obetný dar knieža Naftálíovcov Achíra, syn Énánov. Jeho obetným darom bolo: jedna stotridsaťšekelová strieborná misa, jedna sedemdesiatšekelová strieborná čaša na kropenie, podľa šekela svätyne - obe plné jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obeť - jedna desaťšekelová zlatá panvica plná kadidla, jeden junec, jeden baran, jedno ročné jahňa na spaľovanú obeť, jeden kozol na obeť za hriech a na obeť spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť kozlov, päť ročných jahniat. To bol obetný dar Achíru, syna Énánovho. To boli obetné dary od kniežat Izraela na posviacku oltára v deň, keď ho pomazali: dvanásť strieborných mís, dvanásť strieborných čiaš na kropenie, dvanásť zlatých panvíc - jedna strieborná misa vážila stotridsať šekelov a sedemdesiat šekelov vážila jedna čaša; všetkého striebra na nádobách bolo dvetisícštyristo šekelov, podľa šekela svätyne; dvanásť zlatých panvíc plných kadidla; každá panvica vážila desať šekelov, podľa šekela svätyne. Všetkého zlata na panviciach bolo stodvadsať šekelov. Všetkého dobytka na spaľovanú obeť bolo dvanásť juncov, dvanásť baranov, dvanásť ročných jahniat s príslušnou pokrmovou obeťou a dvanásť kozlov na obeť za hriech. Všetkého dobytka na obeť spoločenstva bolo dvadsaťštyri juncov, šesťdesiat baranov, šesťdesiat kozlov a šesťdesiat ročných jahniat. Toto bol dar na posviacku oltára po jeho pomazaní. Kedykoľvek vošiel Mojžiš do svätostánku, aby sa zhováral s Hospodinom, počul spomedzi dvoch cherubov toho, ktorý hovoril k nemu sponad vrchnáka truhly svedectva. Hovoril s ním. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Áronom a povedz mu: Keď nastavíš lampy na prednú stranu do popredia svietnika, nech svieti sedem lámp. Áron urobil tak: na prednú stranu svietnika nastavil lampy, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Tento svietnik bol zhotovený z tepaného zlata od spodku až po kvet. Svietnik zhotovil podľa vzoru, ktorý Hospodin ukázal Mojžišovi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Vyber levítov spomedzi Izraelcov a očisť ich. Takto ich očisť: Pokrop ich očisťujúcou vodou; nech si oholia britvou celé telo, operú si rúcho a očistia sa. Potom nech vezmú junca a ako pokrmovú obeť jemnú múku zamiesenú s olejom; druhého junca vezmi na obeť za hriech. Potom priveď levítov pred svätostánok a zhromaždi celý zbor Izraelcov. Levítov priveď pred Hospodina a Izraelci nech skladajú na nich ruky. Áron nech obetuje levítov ako mávanú dávku od Izraelcov, aby mohli vykonávať službu Hospodinovi. Levíti nech skladajú ruky na hlavy juncov, a ty obetuj jedného ako obeť za hriech a druhého ako spaľovanú obeť Hospodinovi, aby si vykonal obrad zmierenia za levítov. Potom postav levítov pred Árona a jeho synov a obetuj ich ako mávanú dávku Hospodinovi. Oddeľ levítov spomedzi Izraelcov, a tak levíti budú patriť mne. Potom nech levíti vojdú obsluhovať svätostánok. Očisť ich a obetuj ako mávanú dávku, lebo sú mi odovzdaní ako dary spomedzi Izraelcov; vzal som si ich spomedzi Izraelcov namiesto všetkého prvorodeného, čo otvára materský život. Lebo mne patrí všetko prvorodené medzi Izraelcami - medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Posvätil som si ich v ten deň, keď som bil všetko prvorodené v Egypte. Vzal som si levítov namiesto všetkých prvorodených medzi Izraelcami a dal som ich ako dar Áronovi a jeho synom spomedzi Izraelcov, aby vo svätostánku konali službu za Izraelcov, aby konali obrad zmierenia za nich, aby nenastala pohroma medzi Izraelcami, keby sa priblížili k svätyni. Mojžiš, Áron a celý zbor Izraelcov urobili s levítmi tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi o levítoch: levíti sa zbavili hriechu, oprali si rúcha a Áron ich obetoval ako mávanú dávku pred Hospodinom; Áron vykonal za nich obrad zmierenia, aby ich očistil. Potom levíti vošli konať službu vo svätostánku pred Áronom a pred jeho synmi. Ako prikázal Hospodin Mojžišovi o levítoch, tak im urobili. Hospodin hovoril Mojžišovi: Toto bude platiť o levítoch: od dvadsaťpäťročného vyššie každý má vstúpiť do služby pri svätostánku. Ale v päťdesiatich rokoch odíde zo služby a nebude ďalej slúžiť. Nech posluhuje svojim bratom vo svätostánku, keď budú konať službu, avšak sám službu nebude vykonávať. Tak urob s levítmi, čo sa týka ich povinností. Hospodin hovoril Mojžišovi na Sinajskej púšti v prvom mesiaci druhého roku po ich vyjdení z Egypta: Nech Izraelci slávia paschu v stanovený čas. Slávte ju v jej určený čas: štrnásty deň toho istého mesiaca podvečer podľa všetkých ustanovení a predpisov. Vtedy Mojžiš povedal Izraelcom, aby slávili paschu. A oni slávili paschu štrnásty deň prvého mesiaca podvečer na Sinajskej púšti. Izraelci konali všetko tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Bolo však niekoľko mužov znečistených ľudskou mŕtvolou, ktorí v ten deň nemohli sláviť paschu; predstúpili teda v ten deň pred Mojžiša a pred Árona. Mužovia povedali: Znečistení sme ľudskou mŕtvolou. Prečo by sme mali byť ukrátení a nemôžeme priniesť obetný dar Hospodinovi na určený čas uprostred Izraelcov? Mojžiš im povedal: Postojte, nech počujem, čo vám prikáže Hospodin. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ak sa niekto z vašich potomkov poškvrnil mŕtvolou alebo je na ďalekej ceste, nech len slávi paschu Hospodinovi! Nech ju slávia v štrnásty deň druhého mesiaca podvečer, nech ju jedia s nekvasenými chlebmi a horkými bylinami. Nech neponechajú z nej zvyšok do rána, ani kosť nech na nej nezlomia; nech ju slávia podľa všetkých ustanovení paschy. Kto je však čistý, a nie je na ceste, ale zanedbá slávenie paschy, ten bude odstránený zo svojho ľudu, lebo nepredložil obetný dar Hospodinovi v určený čas. Ten človek nech znáša následky svojho hriechu. Ak sa zdržuje niekto medzi vami ako cudzinec a slávi paschu Hospodinovi, nech ju slávi podľa ustanovenia paschy a podľa jej predpísaného poriadku. Nech platí u vás rovnaké ustanovenie pre cudzinca i pre domorodca. V ten deň, keď bol postavený príbytok, oblak prikryl príbytok, stánok svedectva; večer však a od večera do rána mal vzhľad ohňa. Tak bývalo vždy: oblak ho zakrýval a v noci mal ohnivý vzhľad. Kedykoľvek sa oblak zdvihol sponad stánku, vydávali sa Izraelci na cestu; na mieste, kde spočinul oblak, tam sa utáborili. Na pokyn Hospodinov sa Izraelci dávali na cestu a na pokyn Hospodinov sa utáborili; dokiaľ oblak spočíval nad príbytkom, táborili. Keď oblak dlhší čas spočíval na príbytku, zachovávajúc nariadenie Hospodinovo, Izraelci sa nevydávali na cestu. Občas bol oblak niekoľko dní nad príbytkom. Na pokyn Hospodinov sa utáborili a na pokyn Hospodinov sa vydali na cestu. Občas oblak ostal od večera do rána a ráno oblak vystúpil, vtedy sa vydali na cestu; či to bolo vo dne alebo v noci, keď oblak vystúpil, vydali sa na cestu. Či boli dva dni a či mesiac alebo dlhší čas, keď oblak bol nad príbytkom a spočíval na ňom, Izraelci táborili a nevydávali sa na cestu, ale keď vystúpil, vydali sa na cestu. Na pokyn Hospodinov táborili a na pokyn Hospodinov sa vydávali na cestu; podľa rozkazu Hospodinovho prostredníctvom Mojžiša zachovávali nariadenie Hospodinovo. Hospodin hovoril Mojžišovi: Zhotov si dve strieborné trúby; zhotovíš ich z tepaného striebra a budú ti slúžiť na zvolávanie zboru i na povel k odchodu tábora. Keď na ne zatrúbia, zhromaždí sa k tebe celý tábor ku vchodu do svätostánku. Ak zatrúbia na jednej, zhromaždia sa k tebe kniežatá, náčelníci tisícov Izraela. Keď budete trúbiť na poplach, vydajú sa na cestu tábory rozložené na východe. Keď budete trúbiť na poplach druhý raz, vydajú sa na cestu tábory rozložené na juhu. Nech trúbia na poplach, keď sa budú mať vydať na cestu. Keď budete zvolávať zhromaždenie, zatrúbte, ale netrúbte na poplach. Áronovi synovia, kňazi, nech trúbia na tie trúby, a nech vám je to večným ustanovením pre všetky pokolenia. Ak vstúpite do vojny vo vašej krajine s nepriateľom, ktorý vás utláča, trúbte na poplach na trúby a Hospodin, váš Boh, sa na vás rozpomenie; budete zachránení od svojich nepriateľov. Aj v deň svojej radosti, i v ustanovené sviatky, aj na začiatku svojich mesiacov budete trúbiť na trúby nad svojimi spaľovanými obeťami i nad svojimi obeťami spoločenstva. Budú vás pripomínať vášmu Bohu. Ja som Hospodin, váš Boh. Druhého roku, druhého mesiaca, dvadsiateho dňa toho mesiaca vystúpil oblak sponad príbytku svedectva. Vtedy sa Izraelci vydali na cestu zo Sinajskej púšte jeden po druhom. Oblak spočinul na púšti Párán. Vtedy sa vydali na cestu po prvý raz na pokyn Hospodinov prostredníctvom Mojžiša. Na cestu sa ako prvá pohla zástava tábora Júdovho, voj za vojom; nad jeho vojskom bol Nachšón, syn Ammínádábov. Nad vojskom kmeňa Jissácharovcov bol Netaneél, syn Cúárov. Nad vojskom Zebulúnovcov bol Elíáb, syn Chélónov. Keď bol príbytok rozobraný, vydali sa na cestu Géršónovci a Meráríovci, ktorí niesli príbytok. Potom sa vydala na cestu zástava tábora Rúbenovho, voj za vojom; nad jeho vojskom bol Elícúr, syn Šedéúrov. Nad vojskom kmeňa Šimeóncov bol Šelumíél, syn Cúríšaddajov. Nad vojskom kmeňa Gádovcov bol Eljásáf, syn Deúélov. Potom sa vydali na cestu Kehátovci, ktorí niesli svätyňu, a kým všetci do šli, zatiaľ vystavili príbytok. Potom sa vydala na cestu zástava tábora Efrajimcov, voj za vojom; nad jeho vojskom bol Elíšámá, syn Ammíhúdov. Nad vojskom kmeňa Menaššeovcov bol Gamlíél, syn Pedácúrov. Nad vojskom Benjamíncov bol Abídán, syn Gideóního. Potom sa vydala na cestu zástava tábora Dánovcov, voj za vojom, ako zadný voj pre všetky tábory; nad jeho vojskom bol Achíezer, syn Ammíšaddajov. Nad vojskom kmeňa Ašérovcov bol Pagíél, syn Ochránov; nad vojskom kmeňa Naftálíovcov bol Achíra, syn Énánov. Toto bol poriadok odchodu Izraelcov, voj za vojom, kedykoľvek sa vydávali na cestu. Mojžiš povedal Chóbábovi, synovi Midjánca Reúéla, Mojžišovho svokra: My sa vydávame na cestu k miestu, o ktorom Hospodin povedal: Dám vám ho! Poď s nami a budeme s tebou dobre nakladať, lebo Hospodin zasľúbil Izraelu dobré. On mu odpovedal: Nepôjdem, ale pôjdem do svojej krajiny a ku svojmu príbuzenstvu. Onen mu však povedal: Neopúšťaj nás, prosím, lebo ty vieš, kde môžeme táboriť na púšti; budeš našimi očami. Keď pôjdeš s nami a uskutoční sa dobro, ktoré Hospodin učiní s nami, aj my s tebou dobre naložíme. Potom sa pohli z vrchu Hospodinovho na trojdennú cestu, kým truhla zmluvy Hospodinovej šla tri dni cesty pred nimi, aby im vyskúmala miesto na odpočinutie. Hospodinov oblak bol nad nimi vo dne, keď sa hýbali z tábora. Kedykoľvek sa truhla hýbala z miesta, Mojžiš hovoril: Povstaň, ó Hospodine, nech sa rozpŕchnu Tvoji nepriatelia a nech pred Tebou zutekajú, čo Ťa nenávidia. A keď ju zložili, povedal: Navráť sa, ó Hospodine, k desaťtisícom tisícov Izraela. Keď sa ľud nahlas žaloval Hospodinovi, že sa mu zle vodí, Hospodin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hospodinov a strávil koniec tábora. Keď ľud kričal na Mojžiša, Mojžiš sa modlil k Hospodinovi a oheň zhasol. I pomenovali toto miesto Tabéra - lebo oheň Hospodinov sa rozhorel proti nim. Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom? Spomíname si na ryby, ktoré sme jedávali v Egypte zadarmo, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a na cesnak. Avšak teraz vyschla naša sila, nemáme nič pred očami okrem manny. Manna bola ako koriandrové semeno a mala vzhľad bdéliovej živice. Ľudia chodili hore-dolu, zbierali ju a mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari, varili v hrnci a pripravovali z nej koláče; mala chuť ako pečivo s olejom. Keď v noci padala rosa na tábor, padala naň manna. Keď Mojžiš počul ľud plakať, rodinu za rodinou, každého pri vchode do jeho stanu, veľmi vzbĺkol hnev Hospodinov; Mojžišovi sa to však nepáčilo. Vtedy Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo zle nakladáš so svojím služobníkom a prečo som nenašiel milosť v Tvojich očiach, že si uvalil na mňa ťarchu všetkého tohto ľudu? Či som ja počal všetok tento ľud? Alebo či som ho ja zrodil, keď hovoríš: Ako pestún nosí dojča, nes ho vo svojom náručí do krajiny, ktorú som prísahou zasľúbil jeho otcom? Odkiaľ mám vziať mäso, aby som mohol dať všetkému tomuto ľudu? Veď mi s plačom vravia: Daj sa nám najesť mäsa! Ja sám nevládzem znášať všetok tento ľud, lebo mi je priťažký! Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie. Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu a jeho hodnostármi, a priveď ich k stánku stretania, aby sa tam s tebou postavili. Potom zostúpim, budem sa tam s tebou zhovárať a vezmem niečo z ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich; i ponesú s tebou bremeno ľudu a nebudeš ho znášať sám. Ľudu povedz: Posväťte sa na zajtrajšok. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom nahlas hovorili Hospodinovi: Kto nás nachová mäsom? Veď nám bolo dobre v Egypte. Hospodin vám dá mäsa a najete sa. Nebudete jesť jeden deň, alebo dva dni, ani päť dní, ani desať dní, ani dvadsať dní, ale po celý mesiac, kým ho nebudete mať vyše hlavy a nezhnusí sa vám, lebo ste pohrdli Hospodinom, ktorý je uprostred vás, a s plačom ste hovorili pred Ním: Prečo sme vôbec vyšli z Egypta? Nato Mojžiš povedal: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som ja, a Ty hovoríš: Dám im mäsa a budú jesť za mesiac! Či sa má pre nich pozabíjať drobné stádo alebo rožný dobytok, aby im postačilo? Či sa majú pre nich pochytať všetky morské ryby, aby im postačilo? Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Či je ruka Hospodinova prikrátka? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo, alebo nie. Vtedy Mojžiš vyšiel a vyrozprával ľudu slová Hospodinove; zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a postavil ich okolo stánku. Potom Hospodin zostúpil v oblaku, hovoril s ním, vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal ho na sedemdesiat mužov zo starších. Keď spočinul na nich duch, ihneď prorokovali, ale viackrát nie. Avšak dvaja mužovia zostali v tábore - jeden sa volal Eldád a druhý Médád. Na nich spočinul duch, lebo boli tiež zapísaní, avšak nevyšli k stánku, a tak prorokovali v tábore. Tu pribehol istý mládenec a zvestoval Mojžišovi: Eldád a Médád prorokujú v tábore! Vtedy odpovedal Józua, syn Núnov, ktorý posluhoval Mojžišovi od svojho mládeneckého veku: Pane môj, Mojžiš, zadrž ich! Avšak Mojžiš mu odpovedal: Ty žiarliš na mňa? Kiežby bol všetok Hospodinov ľud samí proroci; kiežby dal na nich Hospodin svojho ducha! Potom sa Mojžiš vrátil do tábora i so staršími Izraela. I strhol sa vietor od Hospodina, privial prepelice od mora a vrhol ich na tábor, asi na deň cesty sem a na deň cesty tam okolo tábora a na dva lakte od zeme. Vtedy povstal všetok ľud, celý deň a celú noc, i celý ďalší deň zbierali prepelice; kto málo nazbieral, nazbieral desať chómerov; porozkladali si ich okolo tábora. Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani nepožuli, vzbĺkol hnev Hospodinov proti ľudu a Hospodin zasiahol ľudí veľmi veľkou ranou. Preto tomu miestu dali meno Kibrót Hattaavá, lebo tam pochovali ľud, ktorý bol žiadostivý. Z Kibrótu Hattaavá sa ľud vydal na cestu do Chacérótu a ostal v Chacéróte. Vtedy Mária i Áron hovorili proti Mojžišovi pre Kúšijku, ktorú si vzal za ženu. Povedali totiž: Hovorí Hospodin len skrze Mojžiša, a nehovorí aj skrze nás? Hospodin to počul. Mojžiš bol omnoho pokornejší ako všetci ľudia na zemi. Hospodin zrazu povedal Mojžišovi, Áronovi a Márii: Vyjdite všetci traja ku svätostánku! A oni vyšli. Potom Hospodin zostúpil v oblakovom stĺpe a zastal pri vchode do stánku. Keď zavolal Árona i Máriu, obaja vyšli. I riekol: Počujte moje slová: Ak budete mať medzi sebou proroka, dám sa mu poznať vo videní, prehovorím vo sne k nemu. Avšak môj služobník Mojžiš nie je taký: je dôverníkom celého môjho domu. Zhováram sa s ním zoči-voči a vo videní, nie v záhadách, môže uzrieť podobu Hospodinovu. Ako to, že ste sa nebáli hovoriť proti môjmu služobníkovi Mojžišovi? Hnev Hospodinov vzbĺkol proti nim, a odišiel. Keď ustúpil oblak od stánku, ajhľa: Mária bola malomocná ako sneh. Áron sa obrátil k Márii, a hľa: bola malomocná. Vtedy Áron povedal Mojžišovi: Ó, pane, neuvaľuj na nás pokutu za hriech, ktorého sme sa neuvážene dopustili. Nech nie je ona, prosím, ako mŕtvo narodený plod, ktorý má polovicu svojho tela v rozklade, keď vychádza zo života svojej matky. Vtedy Mojžiš volal k Hospodinovi: Nieže, prosím; uzdrav ju! Hospodin riekol Mojžišovi: Keby jej otec napľul do tváre, nemusela by sa sedem dní hanbiť? Nech sa zatvorí na sedem dní mimo tábora, a potom nech ju privedú. Vtedy zatvorili Máriu mimo tábora na sedem dní. Ľud sa nevydal na cestu, kým Máriu nepriviedli. Potom sa ľud vydal na cestu do Chacérotu a táboril na Páránskej púšti. Hospodin hovoril Mojžišovi: Pošli mužov preskúmať Kanaán, ktorý dám Izraelcom. Pošlite po jednom mužovi z každého otcovského kmeňa. Nech je každý z nich kniežaťom. Mojžiš ich poslal z Páránskej púšte na pokyn Hospodinov. Všetci mužovia boli náčelníkmi Izraelcov. Ich mená sú: z kmeňa Rúben Šammúa, syn Zakkúrov; z kmeňa Šimeón Šáfát, syn Chórího; z kmeňa Júda Káléb, syn Jefunneho; z kmeňa Jissáchár Jigál, syn Jozefov; z kmeňa Efrajim Hóšéa, syn Núnov; z kmeňa Benjamín Paltí, syn Ráfúov; z kmeňa Zebulún Gaddíél, syn Sódíov; z kmeňa Jozef: z kmeňa Menašše Gaddí, syn Súsíov; z kmeňa Dán Amíél, syn Gemallíov; z kmeňa Ašér Setúr, syn Micháélov; z kmeňa Naftálí Nachbí, syn Vofsíov; z kmeňa Gád Geúél, syn Máchíov. Toto sú mená mužov, ktorých poslal Mojžiš preskúmať krajinu. Vtedy Mojžiš premenoval Hóšeu, syna Núnovho, na Józuu. Keď ich Mojžiš posielal preskúmať Kanaán, povedal im: Vystúpte do Negebu, potom vystúpte na pohorie a obzrite si krajinu, aká je, i ľud, ktorý ju obýva, či je silný a či slabý, či ho je málo a či mnoho; aká je krajina, v ktorej býva, či v táboroch či v pevnostiach; aká je tam pôda, žírna alebo planá, či sú v nej stromy alebo nie. Vzmužte sa a vezmite z plodín krajiny! Bolo to v období, keď dozrievalo skoré hrozno. Vystúpili a preskúmali krajinu od púšte Cín až po Rechób, smerom k Chamatu. Vystúpili do Negebu, prišli do Chebrónu, a tam bol Achíman, Šéšaj a Talmaj, potomkovia Anákovi. Chebrón bol vystavený sedem rokov pred egyptským Cóanom. Keď prišli k údoliu Eškól, odťali tam letorast s hroznovým strapcom a niesli ho dvaja na drúku; niesli i niekoľko granátových jabĺk a niekoľko fíg. Toto miesto sa volalo Nachal-Eškól - pre strapec, ktorý tam Izraelci odrezali. Po štyridsiatich dňoch sa vrátili z prieskumu krajiny. Šli, až prišli k Mojžišovi a Áronovi i k celému zboru Izraelcov, na púšť Párán do Kádeša; podali im i celému zboru správu a ukázali im ovocie krajiny. A rozpovedali mu: Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. Toto je jej ovocie. Ibaže ľud, ktorý obýva krajinu, je mocný a mestá má opevnené a veľmi veľké. Ba aj potomkov Anákových sme tam videli! Amalekijci bývajú v kraji Negeb; Chetejci, Jebúsejci a Amorejci bývajú na pohorí a Kanaánci bývajú pri mori a pri brehu Jordánu. Avšak Káléb utišoval ľud, reptajúci proti Mojžišovi, a hovoril: Smelo vystúpme hore a zaberme krajinu, lebo ju určite premôžeme. No mužovia, ktorí s ním vystúpili hore, hovorili: Nemôžeme vystúpiť hore k ľudu, lebo je mocnejší ako my. A pustili medzi Izraelcov zlý chýr o krajine, ktorú preskúmali: Krajina, ktorou sme prešli, aby sme ju preskúmali, je krajina, ktorá zožiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme v nej videli, je obrovského vzrastu. Tam sme videli obrov, Anákovcov z obrov, pripadali sme si vo vlastných očiach ako kobylky a takými sme sa zdali aj im. Vtedy celý zbor začal hlasno nariekať, ľud plakal tej noci. Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli! Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! Vtedy Áron i Mojžiš padli na tvár pred celým zhromaždením zboru Izraelcov. Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, z vyzvedačov, ktorí preskúmali krajinu, si roztrhli rúcha a vraveli celému zboru Izraelcov: Krajina, ktorú sme prešli, aby sme ju preskúmali, je mimoriadne dobrá krajina! Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! Keď celý zbor hovoril, že ich treba ukameňovať, ukázala sa všetkým Izraelcom sláva Hospodinova vo svätostánku. Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud zavrhovať a dokedy mi nebude veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som učinil uprostred neho? Raním ho morom a vyhubím ho, teba však urobím väčším a mocnejším národom, ako je on. Avšak Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale Egypťania počujú, že si svojou silou vyviedol tento ľud spomedzi nich, a povedia to obyvateľom tejto krajiny. Veď počuli, že Ty, Hospodine, si uprostred tohto ľudu, že Ty, Hospodine, dal si sa vidieť zoči-voči, že Tvoj oblak stojí nad ním, a že v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli zvesť o Tebe: Pretože Hospodin nevládal uviesť tento ľud do krajiny, ktorú mu prísahou zasľúbil, zničil ho na púšti. Ale teraz nech sa dokáže veľká sila Pánova, ako si hovoril: Hospodin je dlho zhovievajúci a hojný v milosti, On odpúšťa neprávosť a priestupok, ale nenecháva bez trestu, avšak trestá neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia. Odpusť, prosím, neprávosť svojho ľudu podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až sem. Vtedy riekol Hospodin: Odpustil som podľa tvojich slov! Avšak akože žijem a akože celá zem bude plná slávy Hospodinovej, nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a pokúšali ma už desaťkrát, a nechceli počúvať môj hlas, neuvidí tú krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil ich otcom; neuvidí ju nikto, kto mnou opovrhuje. Avšak svojho služobníka Káléba, pretože v ňom bol iný duch a dokonale sa ma verne pridŕžal, uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. Keďže teda Amalekijci a Kanaánci bývajú v údolí, zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru! Nato hovoril Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Dokedy bude tento zlý zbor reptať proti mne? Počul som reptanie Izraelcov, ktoré vznášajú proti mne. Povedz im: Akože ja žijem - to je výrok Hospodinov - urobím vám tak, ako ste verejne predo mnou hovorili. Na tejto púšti popadajú vaše mŕtvoly, a to celý počet všetkých vašich spočítaných od dvadsaťročných vyššie, ktorí reptali proti mne. Nevojdete do krajiny, kvôli ktorej som zdvihol svoju ruku k prísahe, že vás tam usadím - okrem Káléba, syna Jefunneho, a Józuu, syna Núnovho. Avšak vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, tie dovediem, a ony spoznajú krajinu, ktorou ste pohrdli. Vaše mŕtvoly popadajú na tejto púšti. Vaši synovia budú pastiermi na púšti štyridsať rokov a budú pykať za vašu smilnú neveru, kým všetky vaše mŕtvoly nepopadajú na púšti. Ako ste za štyridsať dní preskúmavali krajinu, počítajúc deň za rok, štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti a poznáte moju nemilosť. Ja, Hospodin, som hovoril, že takto vykonám tomuto celému zlému zboru, ktorý sa spolčil proti mne: Na tejto púšti pohynú a tu pomrú. Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po návrate popudili k reptaniu celý zbor, pretože rozšírili zlý chýr o krajine, tí mužovia, ktorí rozšírili zlý chýr o krajine, zomreli na porážku pred Hospodinom. Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, zostali nažive spomedzi mužov, ktorí odišli preskúmať krajinu. Potom Mojžiš povedal tieto slová všetkým Izraelcom a ľud sa veľmi zarmútil. Zavčasu ráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a hovorili: Hľa, tu sme a vystupujeme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin, lebo sme sa prehrešili. Vtedy povedal Mojžiš: Prečo prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to...! Nevystupujte ta, lebo Hospodin nie je vo vašom strede; inak utrpíte porážku pred svojimi nepriateľmi! Veď tam pred vami sú Amalekijci a Kanaánci, a vy padnete mečom, pretože ste sa odvrátili od Hospodina; Hospodin nebude s vami! Keď si predsa trúfali vystúpiť na temeno vrchu, truhla zmluvy Hospodinovej ani Mojžiš sa nepohli zo stredu tábora. Amalekijci a Kanaánci, ktorí bývali na pohorí, zostúpili, porazili ich a rozháňali až po Chormu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Keď prídete do krajiny, kde budete prebývať a ktorú vám dávam, a keď pripravíte Hospodinovi ohňovú obeť, spaľovanú alebo zábitnú obeť na splnenie zvláštneho sľubu, alebo ako dobrovoľný dar, alebo pri svojich sviatkoch, keď pripravíte príjemnú vôňu Hospodinovi z hovädzieho dobytka alebo z oviec, nech predloží ten, ktorý obetuje svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obeť desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja. Na úliatbu priprav štvrtinu hínu vína k spaľovanej alebo zábitnej obeti ku každému baránkovi; alebo k baranovi priprav ako pokrmovú obeť dve desatiny éfy jemnej múky zamiesenej tretinou hínu oleja. Predlož tretinu hínu vína k úliatbe na príjemnú vôňu Hospodinovi. Keď budeš pripravovať kus dobytka na spaľovanú alebo zábitnú obeť na splnenie sľubu alebo na obeť spoločenstva Hospodinovi, tak s býčkom predlož ako pokrmovú obeť tri desatiny éfy jemnej múky zamiesenej polovicou hínu oleja, a ako nápojovú obeť predlož pol hínu vína ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. Tak nech urobia s každým býkom, alebo s každým baranom, alebo s jahňaťom, alebo s kozľaťom. Podľa počtu obetí má byť aj počet pokrmových a nápojových obetí. Každý domorodec nech ich tak pripravuje, keď bude predkladať ohňovú obeť na príjemnú vôňu Hospodinovi. Ak sa bude medzi vami zdržiavať cudzinec, alebo ktokoľvek bude vo vašich budúcich pokoleniach medzi vami, a bude chcieť pripraviť ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi - ako budete robiť vy, nech robia aj oni. Rovnaké ustanovenie nech je v zbore pre vás i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje medzi vami. Bude to večné ustanovenie pre vaše budúce pokolenia: ako pre vás, tak aj pre cudzinca pred Hospodinom. Jeden zákon a jeden právny predpis bude pre vás i pre cudzinca, ktorý sa zdržiava medzi vami. Hospodin hovoril Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vediem, a budete jesť z chleba krajiny, prinášajte pozdvihovanú dávku Hospodinovi: Ako prvotinu svojho cesta obetujte koláč ako pozdvihovanú dávku; obetujte tak ako pozdvihovanú dávku z holohumnice. Z prvotín svojho cesta budete odovzdávať Hospodinovi pozdvihovanú dávku vo svojich budúcich pokoleniach. Keby ste však pre poblúdenie všetky tieto príkazy, o ktorých hovoril Hospodin Mojžišovi, nevyplnili, všetko, čo vám prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša odo dňa, keď Hospodin dal príkaz vám a potom pre všetky vaše pokolenia - ak sa niečo mylné urobilo bez vedomia zboru, celý zbor má pripraviť jedného junčeka na spaľovanú obeť príjemnej vône Hospodinovi a jej príslušnú pokrmovú obeť i úliatbu podľa predpisu, i jedného kozla na obeť za hriech. Nech kňaz vykoná obrad zmierenia za celý zbor Izraelcov a bude im odpustené, lebo to bolo poblúdenie a oni priniesli ako svoj obetný dar ohňovú obeť Hospodinovi a svoju obeť za hriech pred Hospodinom za svoje poblúdenie. Tak bude odpustené celému zboru Izraelcov i cudzincovi, ktorý sa zdržuje medzi nimi, lebo celý ľud má účasť na poblúdení. Ak sa však niektorá osoba z poblúdenia prehreší, nech predloží jednoročnú kozu ako obeť za hriech. Kňaz nech vykoná obrad zmierenia za hriech za toho, kto sa z poblúdenia prehrešil pred Hospodinom, aby získal pre neho zmierenie; tak mu bude odpustené. Rovnaký zákon budete mať pre domorodca medzi Izraelcami i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje vo vašom strede, pre toho, kto vykoná niečo z poblúdenia. Osoba, ktorá úmyselne spáchala niečo - a to z domorodcov i z cudzincov - zhanobila Hospodina; nech je vyhubená spomedzi príslušníkov svojho ľudu, lebo pohrdla slovom Hospodinovým a porušila Jeho prikázania; tá osoba nech je určite vyhubená; ponesie svoju neprávosť. Keď boli Izraelci na púšti, našli človeka, ktorý v deň sviatočného odpočinku zbieral drevo. Tí, čo ho našli zbierať drevo, priviedli ho k Mojžišovi, Áronovi a k celému zboru. Dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, ako sa s ním naloží. Vtedy Hospodin hovoril Mojžišovi: Ten muž má byť vydaný na smrť! Nech ho celý zbor ukameňuje vonku za táborom. Celý zbor ho vyviedol von za tábor; ukameňovali ho a zomrel, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom, nech si zhotovujú strapce na okraje svojich šiat po všetky pokolenia a nech dajú na okrajové strapce purpurovomodrú šnúrku. Strapce nech vám slúžia na to, aby ste sa - kedykoľvek sa na ne pozriete - rozpomenuli na všetky príkazy Hospodinove, aby ste ich plnili a nechodili za žiadosťami svojho srdca, ani svojich očí, ktoré by vás zaviedli k smilnej nevere, aby ste si pripomínali a plnili všetky moje príkazy a aby ste boli svätými pre svojho Boha. Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som sa stal vaším Bohom. Ja som Hospodin, váš Boh. Vtedy Kórach, syn Jischára, syna Kehátovho, syna Lévího pribral Dátána a Abíráma, synov Elíábových, i Óna, syna Peletovho, synov Rúbenových, a povstali proti Mojžišovi i s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraelcov, kniežatami zboru, vyvolenými zboru, mužmi zvučného mena. Keď sa zhromaždili proti Mojžišovi a Áronovi, povedali: Zašli ste priďaleko! Veď celý zbor, všetci sú svätí a uprostred nich je Hospodin! Prečo sa teda povyšujete nad zbor Hospodinov? Keď to Mojžiš počul, padol na tvár a povedal Kórachovi i celej jeho skupine: Ráno ukáže Hospodin, kto je Jeho, kto je svätý a komu dovolí priblížiť sa k Nemu. Lebo koho si vyvolí, ten sa môže priblížiť k Nemu. Toto urobte: Vezmite si misy na uhlíky - Kórach i celá jeho skupina - a dajte do nich oheň; zajtra položte na ne kadidlo pred Hospodinom, a svätý bude ten, koho si vyvolí Hospodin. To je už primnoho od vás, Lévíjci! Potom povedal Mojžiš Kórachovi: Počujte, Lévíjci! Či vám je málo, že vás Boh Izraela oddelil od zboru Izraela, keď vás pripustil k sebe vykonávať službu v Hospodinovom príbytku, stáť pred zborom a slúžiť Mu? A pripustil ťa blízko k sebe, i všetkých tvojich bratov Lévíjcov s tebou, a vy sa dožadujete aj kňazského úradu! A tak ty i celá tvoja skupina ste sa spolčili proti Hospodinovi. Čo je Áron, že reptáte proti nemu? Mojžiš dal zavolať Dátána i Abíráma, synov Elíábových; oni odpovedali: Nejdeme. Či je to primálo, že si nás vyviedol z krajiny, oplývajúcej mliekom a medom, aby si nás usmrtil na púšti? Ešte aj panovať chceš nad nami? Veru si nás nevoviedol do krajiny, oplývajúcej mliekom a medom, ani si nám nedal do vlastníctva polia a vinice. Či chceš vyklať oči tým mužom? Nejdeme! Vtedy Mojžiš vzbĺkol veľkým hnevom a povedal Hospodinovi: Nedbaj na ich obeť! Nevzal som od nich jediného osla, ani som nikomu z nich neurobil nič zlé! Potom povedal Mojžiš Kórachovi: Zajtra buďte pred Hospodinom, ty i celá tvoja skupina: ty, oni i Áron! Vezmite si každý svoje misy na uhlíky, dajte na ne kadidlo a predložte pred Hospodina každý svoju misu na uhlíky - teda dvestopäťdesiat mís na uhlíky - i ty, i Áron, každý svoju misu na uhlíky. Vtedy vzal každý svoje misy na uhlíky, dali na ne oheň, položili na ne kadidlo a zastali pri vchode do svätostánku i s Mojžišom a Áronom. Keď Kórach zhromaždil proti nim celú skupinu ku vchodu do svätostánku, ukázala sa sláva Hospodinova celému zboru. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Oddeľte sa zo stredu tejto skupiny a v okamihu ich zničím! Vtedy padli na tvár a povedali: Bože, Bože duchov, ktorí obživujú každé telo, jeden človek sa prehrešil, a Ty sa hneváš na celý zbor? Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz celému zboru: Vzdiaľte sa z okolia príbytku Kóracha, Dátána a Abíráma! Mojžiš vstal, šiel k Dátánovi a Abírámovi a za ním išli starší Izraela. I prehovoril k zboru takto: Nože sa vzdiaľte od stanov týchto bezbožných mužov, ani sa nedotýkajte ničoho, čo im patrí, aby ste neboli postihnutí pre všetky ich hriechy. Vtedy sa vzdialili z okolia príbytku Kóracha, Dátána a Abíráma. Dátán a Abírám vyšli a postavili sa do vchodu svojich stanov, aj ich ženy, aj ich synovia, aj ich deti. Vtedy Mojžiš povedal: Podľa tohto poznáte, že ma Hospodin poslal vykonať všetky tieto skutky a že to nerobím sám od seba: Ak títo zomrú prirodzenou smrťou všetkých ľudí a ak ich postihne navštívenie, čo postihuje iných ľudí, tak ma Hospodin neposlal. Ak však Hospodin stvorí niečo zvláštne, ak zem roztvorí svoje ústa a pohltí ich i všetko, čo im patrí, a ak zostúpia zaživa do podsvetia, vtedy spoznáte, že títo mužovia pohrdli Hospodinom. Keď dohovoril tieto slová, rozostúpila sa zem pod nimi; zem otvorila svoje ústa a pohltila ich, aj ich domy, i všetkých ľudí, ktorí patrili ku Kórachovi, i všetok ich majetok. Tak zostúpili oni i všetci, ktorí patrili k nim, zaživa do podsvetia, zem ich prikryla a stratili sa zo zboru. Avšak celý Izrael okolo nich sa na ich krik rozutekal, lebo hovoril: Len aby aj nás nepohltila zem...! Potom vyšľahol oheň od Hospodina a strávil tých dvestopäťdesiat mužov, ktorí predložili kadidlo. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Eleázárovi, synovi kňaza Árona, aby pozbieral misy na uhlíky z pohoreniska, lebo sú posvätné, a potom porozsýpaj oheň. Sú to misy na uhlíky tých hriešnikov, ktorí zhrešili proti svojim životom; nech urobia z nich tepané plechy na pokrytie oltára, lebo ich predložili pred Hospodina a posvätili ich; nech budú pre Izraelcov znamením! Vtedy vzal kňaz Eleázár medené misy na uhlíky, ktoré predložili tí, čo boli spálení; i roztepali ich na plechy na pokrytie oltára - ako pamätné znamenie Izraelcom, aby sa nikto cudzí, kto nepochádza z potomkov rodu Áronovho, nepriblížil a nezapálil kadidlo pred Hospodinom, aby nepochodil ako Kórach a jeho skupina, ako mu povedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. Na druhý deň celý zbor Izraelcov reptal na Mojžiša a Árona: Vy usmrcujete ľud Hospodinov! Keď sa zhromaždil zbor proti Mojžišovi a Áronovi a obrátil sa ku svätostánku, ajhľa, pokryl ho oblak a ukázala sa sláva Hospodinova; Mojžiš i Áron prišli pred svätostánok. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Vzdiaľte sa zo stredu tohto zboru, a zničím ho v okamihu! Ale oni padli na tváre. Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi misu na uhlíky, daj na ňu oheň z oltára a polož kadidlo, choď rýchlo k zboru a vykonaj obrad zmierenia zaň, lebo vyšľahol hnev spred Hospodina, pohroma sa začala. I vzal to Áron tak, ako mu hovoril Mojžiš, a utekal zo stredu zboru, a hľa, pohroma v ľude sa začala! Položil teda kadidlo a vykonal obrad zmierenia za ľud. Postavil sa medzi mŕtvych a živých a pohroma prestala. Onou pohromou bolo usmrtených štrnásťtisíc sedemsto - okrem tých, čo pomreli pre Kóracha. Potom sa vrátil Áron k Mojžišovi ku vchodu do svätostánku a pohroma prestala. Hospodin povedal Mojžišovi: Hovor s Izraelcami a vezmi od nich po jednej palici z každej rodiny; dvanásť palíc, od každého kniežaťa za jeho rodinu po jednej; napíš meno každého na jeho palicu. Áronovo meno napíš na Lévího palicu, lebo jedna palica pripadne na jedného náčelníka rodiny. Zlož ich do svätostánku pred svedectvo, kde sa stretám s vami. Palica muža, ktorého si vyvolím, vypučí, a tak utíšim reptanie Izraelcov, ktoré vzniesli proti vám. Mojžiš hovoril s Izraelcami a všetky ich kniežatá mu dali dvanásť palíc, po jednej palici na jedno knieža, podľa svojich rodín. Áronova palica bola uprostred ich palíc. Potom Mojžiš uložil palice pred Hospodinom v stánku svedectva. Na druhý deň prišiel Mojžiš do stánku svedectva, a hľa: Áronova palica vypučala za dom Lévího, vydala puky, zakvitla a zarodila mandle. Mojžiš vyniesol všetky palice spred Hospodina ku všetkým Izraelcom, takže to videli, a každý si vzal svoju palicu. Vtedy povedal Hospodin Mojžišovi: Áronovu palicu vráť pred svedectvo, aby sa zachovala na znamenie pre odbojníkov, aby prestalo ich reptanie predo mnou, a tak nezomrú! Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin. Tak urobil. I dohovárali Izraelci Mojžišovi: Hľa, mrieme, hynieme, všetci zahynieme...! Každý, kto sa blíži, kto sa blíži k stánku Hospodinovmu, zomiera. Či úplne vyhynieme? Hospodin povedal Áronovi: Ty, tvoji synovia i dom tvojho otca s tebou budete niesť vinu súvisiacu so svätyňou. Teda ty i tvoji synovia s tebou budete niesť vinu súvisiacu s vaším kňazstvom. So sebou priveď aj svojich bratov z kmeňa Lévího, z kmeňa tvojho otca. Nech sa pripoja k tebe a posluhujú ti. Ty i tvoji synovia s tebou budete pred stánkom svedectva. Oni nech konajú službu tebe i pri celom stánku. Avšak k nádobám svätyne a k oltáru nech sa nepriblížia, aby nepomreli ani oni ani vy. To znamená, že sa pripoja k tebe a budú vykonávať službu pri svätostánku, všetku službu pri stánku. Avšak cudzí sa k vám nepriblíži. Budete konať službu pri svätyni i službu pri oltári, aby viac nevznikol hnev proti Izraelcom. Ajhľa, vzal som tvojich bratov levítov ako dar pre vás, ako takých, ktorí sú daní Hospodinovi, aby vykonávali službu vo svätostánku. Avšak ty i tvoji synovia s tebou dbajte na svoje kňazstvo vo všetkom, čo sa týka oltára i toho, čo je vnútri za oponou, a tak konajte službu. Ako darovanú službu vám dávam váš kňazský úrad. Cudzí však, kto by pristúpil, nech bude vydaný na smrť. Hospodin hovoril Áronovi: Hľa, ja som ti dal na starosť moje pozdvihované dávky zo všetkých posvätných darov Izraelcov; tebe som ich dal i tvojim synom za podiel ako večné ustanovenie. Toto ti bude patriť zo svätosvätých vecí, ktoré neprídu na oheň: každý ich obetný dar z každej ich pokrmovej obete, z každej ich obete za hriech i z ich obete zadosťučinenia za vinu, ktoré mi dajú ako náhradu; nech je to svätosväté tebe i tvojim synom. Na svätosvätom mieste to jedzte; každý muž to môže jesť. Nech ti je to svätosväté. Toto bude tvoje: pozdvihované dávky z ich darov, zo všetkých mávaných dávok Izraelcov; dal som ich tebe, tvojim synom i tvojim dcéram s tebou ako večné ustanovenie. Každý čistý v tvojom dome to smie jesť. Všetok najlepší olej i všetok najlepší mušt, obilie, ich prvotiny, ktoré dávajú Hospodinovi, dal som tebe. Prvé ovocie zo všetkého v ich krajine, čo donesú Hospodinovi, bude patriť tebe; každý čistý v tvojom dome to smie jesť. Všetko kliatbe podrobené bude tvoje. Všetko, čo otvára materinský život všetkého živého, živého z ľudí i zo zvierat, a čo prinesú Hospodinovi, bude tvoje, avšak prvorodené z ľudí musíš určite vykúpiť, i prvorodené z nečistého dobytka musíš vykúpiť. To, čo má byť vykúpené, máš vykúpiť ako jednomesačné podľa svojho ocenenia piatimi šekelmi striebra podľa šekela svätyne; ten váži dvanásť gér. Avšak prvorodenca kravy, ovce, kozy nevykúp - sú posvätné. Ich krvou pokropíš oltár a ich tuk spáliš v ohňovej obeti ako príjemnú vôňu Hospodinovi. Ich mäso bude tvoje. I prsia z mávanej dávky, i pravé stehno budú tvoje. Všetky pozdvihované dávky zo svätých darov, ktoré Izraelci obetujú Hospodinovi, dal som tebe, tvojim synom i tvojim dcéram s tebou ako večné ustanovenie. Je to večná zmluva soli pre teba pred Hospodinom i pre tvoje potomstvo s tebou. Hospodin riekol Áronovi: V ich krajine nebudeš mať vlastníctva ani podielu medzi nimi. Ja som tvoj podiel i tvoje vlastníctvo uprostred Izraelcov. Hľa, levítom som dal všetky desiatky v Izraeli do vlastníctva ako podiel za ich službu, ktorú vykonávajú, za službu vo svätostánku. Nech sa Izraelci už nepribližujú ku svätostánku, aby sa nezaťažili hriechom a aby nezomreli. Avšak levíti budú vykonávať službu vo svätostánku a oni ponesú zodpovednosť za ich previnenia. To je večné ustanovenie pre všetky vaše pokolenia medzi Izraelcami. Avšak medzi Izraelcami nebudú mať vlastníctvo, lebo desiatky Izraelcov, ktorí budú obetovať Hospodinovi ako pozdvihovanú dávku, som dal levítom ako vlastníctvo. Preto som im povedal: Uprostred Izraelcov nebudú mať vlastníctvo. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz levítom: Keď prijmete desiatok od Izraelcov, ktorý som vám dal od nich do vášho vlastníctva, obetujte z neho pozdvihovanú dávku - desiatok z desiatky. Vaša pozdvihovaná dávka bude sa vám počítať ako obilie z holohumnice a víno z lisu. Tak prinášajte aj vy pozdvihovanú dávku Hospodinovi zo všetkých svojich desiatkov, ktoré prijmete od Izraelcov, a dajte z toho pozdvihovanú dávku Hospodina kňazovi Áronovi. Zo všetkých svojich darov prineste pozdvihovanú dávku Hospodinovi, zo všetkého najlepšieho jeho posvätnú časť. A povedz im: Keď budete obetovať najlepšie z neho, bude sa to počítať levítom ako výnos z holohumnice a ako výnos z lisu. Vy i vaša domácnosť to môžete jesť na ktoromkoľvek mieste, lebo to je vaša mzda za vašu službu vo svätostánku. Nezaťažíte sa hriechom, keď budete prinášať ako pozdvihovanú dávku najlepšie z toho, a neznesvätíte posvätné dary Izraelcov, ani nezomriete. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: Toto je zákonné ustanovenie, ktoré prikázal Hospodin: Povedz Izraelcom, aby priviedli k tebe bezchybnú červenú jalovicu, na ktorej nieto poškvrny a na ktorú sa nedostalo jarmo. Odovzdajte ju kňazovi Eleázárovi; on nech ju dá vyviesť za tábor a pred ním nech ju zabijú. Kňaz Eleázár si namočí prst do jej krvi a pokropí sedemkrát prednú stranu svätostánku. Jalovicu - jej kožu, mäso, krv i s lajnom - spália pred jeho zrakom. Potom nech kňaz vezme cédrové drevo, yzop a karmazínové farbivo a hodí to doprostred horiacej jalovice. Nato si operie šaty, umyje telo vodou a vojde do tábora; avšak kňaz bude nečistý až do večera. I ten, kto ju spálil, operie si šaty, umyje si telo, a bude nečistý až do večera. Potom nech čistý človek pozbiera popol z jalovice a uloží ho za táborom na čistom mieste, i bude v úschove pre zbor Izraelcov na vodu očisťovania; je to obeť za hriech. I ten, kto pozbiera popol z jalovice, operie si šaty a bude nečistý až do večera. To bude večné ustanovenie Izraelcom i cudzincovi, ktorý sa zdržuje uprostred nich. Kto by sa dotkol akejkoľvek ľudskej mŕtvoly, sedem dní bude nečistý. Na tretí a siedmy deň nech sa onou vodou očisťuje od hriechu, a tak bude čistý. Ak sa však nebude očisťovať na tretí a siedmy deň, nebude čistý. Každý, kto by sa dotkol akejkoľvek ľudskej mŕtvoly, a neočistil by sa od hriechu, poškvrní Hospodinov príbytok; taký človek nech je odstránený z Izraela, lebo nebol pokropený vodou očisťovania; bude nečistý a jeho nečistota ostane na ňom. O človeku, ktorý zomrel v stane, platí tento zákon: každý, kto vojde do stanu, a každý, kto je v stane, sedem dní bude nečistý. Každá otvorená nádoba, na ktorej nie je pripevnený vrchnák, bude nečistá. Každý, kto by sa na šírom poli dotkol zabitého mečom, alebo mŕtveho, alebo kosti človeka, alebo hrobu, sedem dní bude nečistý. Pre takého nečistého nech naberú z popola spálenej obete za hriech a dajú na to pramenitú vodu do nádoby. Čistý človek nech vezme yzop, namočí ho do vody a pokropí stan i všetky nádoby, i všetky osoby, ktoré tam boli, i každého, kto sa dotkol kosti, alebo zabitého, alebo mŕtveho, alebo hrobu. Čistý nech pokropí nečistého na tretí i siedmy deň a na siedmy deň ho očistí od hriechu; potom si vyperie šaty, umyje sa vodou a večer bude čistý. Avšak kto by sa poškvrnil a neočistil od hriechu, ten človek nech je odstránený zo stredu zhromaždenia; lebo poškvrnil Hospodinovu svätyňu, nebol pokropený vodou očisťovania - je nečistý. To bude pre nich večným ustanovením; ten, kto kropí vodou očisťovania, nech si operie šaty; kto sa dotkne vody očisťovania, bude nečistý až do večera. Všetko, čoho sa nečistý dotkne, bude nečisté, človek, ktorý sa toho dotkne, bude nečistý až do večera. V prvom mesiaci, keď Izraelci, celý zbor, prišli na púšť Cín, ľud sa usadil v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam bola pochovaná. Ale nebolo vody pre zbor; i zhŕkli sa proti Mojžišovi a proti Áronovi. Ľud sa dohadoval s Mojžišom a hovoril: Ach, kiežby sme boli zomreli vtedy, keď pomreli naši bratia pred Hospodinom! Prečo ste vyviedli zbor Hospodinov na túto púšť? Aby sme tam my i náš dobytok pomreli? Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby ste nás doviedli na toto zlé miesto? Nie je to miesto vhodné pre obilie, ani pre figovník, ani pre vinič, ani pre granátové jablká, ani vody na pitie tu niet! Keď Mojžiš a Áron odišli spred zhromaždenia ľudu ku vchodu do svätostánku, padli na tvár a ukázala sa im sláva Hospodinova. Hospodin hovoril Mojžišovi: Vezmi palicu a zhromaždi zbor; ty i tvoj brat Áron prihovorte sa tejto skale pred ich zrakom, a vydá svoju vodu. Keď im vyvedieš vodu zo skaly, napojíš zbor i jeho dobytok. Vtedy vzal Mojžiš palicu spred Hospodina, ako mu prikázal. Potom spolu s Áronom zhromaždili zbor pred skalu a Mojžiš k nim prehovoril: Počujte, vzbúrenci! Či z tejto skaly mám vyviesť vodu? Potom Mojžiš zdvihol ruku, dvakrát udrel na skalu svojou palicou, i vytrysklo mnoho vody, napil sa z nej zbor i jeho dobytok. Avšak Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Pretože ste vo mňa neverili a neposvätili ste ma v očiach Izraelcov, nevovediete tento zbor do krajiny, ktorú som im dal. Toto boli vody Meríby, o ktoré sa hádali Izraelci s Hospodinom, a On sa medzi nimi osvedčil ako svätý. Z Kádeša poslal Mojžiš poslov k edómskemu kráľovi: Tak hovorí tvoj brat Izrael: Ty vieš o všetkých protivenstvách, ktoré nás zastihli. Naši otcovia zostúpili do Egypta a my sme bývali v Egypte mnoho dní. Avšak Egypťania zle robili nám i našim otcom. Keď sme volali k Hospodinovi, vypočul náš hlas, poslal posla a vyviedol nás z Egypta. Hľa, sme v Kádeši, v meste na konci tvojho územia. Dovoľ nám prejsť tvojou krajinou. Nebudeme prechádzať cez polia ani cez vinice, ani nebudeme piť vodu zo studní; pôjdeme kráľovskou cestou, neodchýlime sa napravo ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím. Edóm mu však odpovedal: Nesmieš prejsť cez moju zem, ináč ti vyjdem v ústrety s mečom. Izraelci mu povedali: Budeme vystupovať hore po hradskej, a keď sa napijeme tvojej vody, my i náš dobytok, zaplatíme za ňu. Nič iného - len mi dovoľ pešo prejsť! Nato odpovedal: Nesmieš prejsť! A Edóm vyšiel proti nemu s početným ľudom a veľkou mocou. Keď sa Edóm zdráhal dovoliť Izraelcom prejsť cez jeho územie, Izrael sa mu vyhol. Keď sa vydali na cestu z Kádeša, prišiel celý zbor Izraelcov na vrch Hór. Tu - na vrchu Hór, na hranici s Edómskom - riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Áron bude pripojený k svojmu ľudu, lebo nevojde do krajiny, ktorú som dal Izraelcom, pretože ste sa sprotivili môjmu rozkazu pri vodách Meríby. Vezmi Árona i jeho syna Eleázára a vyveď ich na vrch Hór. Vyzleč Áronovi jeho rúcho a obleč doň jeho syna Eleázára; Áron bude pripojený k svojmu ľudu a zomrie tam. Mojžiš vykonal, ako mu prikázal Hospodin: vystúpili na vrch Hór pred zrakom celého zboru, Mojžiš vyzliekol Áronovi jeho rúcho a obliekol doň jeho syna Eleázára. Potom Áron zomrel tam na temene vrchu. Nato Mojžiš a Eleázár zostúpili z vrchu. Keď celý zbor videl, že Áron skonal, celý dom Izraela ho oplakával tridsať dní. Keď sa kanaánsky kráľ Arádu, ktorý býval v Negebe, dopočul, že Izrael došiel po ceste atárímskej, bojoval proti Izraelcom a niekoľkých z nich zajal. Vtedy Izrael zložil pred Hospodinom takýto sľub: Ak naozaj vydáš tento ľud do mojej ruky, jeho mestá podrobím ničiacej kliatbe. Hospodin vypočul hlas Izraela a vydal Kanaáncov; a oni ich podrobili ničiacej kliatbe, aj ich mestá. Tomu mestu dali názov Chormá. Potom sa pobrali od vrchu Hór cestou k Červenému moru, aby obišli Edómsko. Cestou ľud zmalomyseľnel a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm sa nám protiví. I poslal Hospodin na tento ľud ohnivé hady, serafov, tie štípali ľud, a mnoho ľudu z Izraela pomrelo. Vtedy prišiel ľud k Mojžišovi a hovoril: Zhrešili sme, lebo sme hovorili proti Hospodinovi a proti tebe. Pomodli sa k Hospodinovi, aby vzdialil od nás hady. A tak sa Mojžiš pomodlil za ľud. I riekol Hospodin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vylož ho na stĺp, a ak sa na neho pozrie ktokoľvek uštipnutý, ostane nažive. Mojžiš teda zhotovil medeného hada a vyložil ho na stĺp. Ak niekoho had poštípal, a pozrel sa na medeného hada, ostal živý. Potom sa Izraelci vydali na cestu a utáborili sa v Óbóte. Keď sa vydali na cestu z Óbótu, utáborili sa v Ijjé-Abáríme na púšti, oproti Moábu, smerom k východu slnka. Odtiaľ sa vydali na cestu a utáborili sa v údolí Zeredu. Odtiaľ sa vydali na cestu a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejcov; lebo Arnón je moábskou hranicou medzi Moábom a Amorejcami. Preto sa v Knihe Hospodinových bojov hovorí: Váhéb v Súfe i údolia pri Arnóne, svah údolí potokov, ktorý sa skláňa k osade Ár a opiera sa o hranicu Moábu. Odtiaľ tiahli do Beéru. To je studňa, o ktorej Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi ľud a dám mu vodu! Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vytryskni studňa! Spievajte o nej, o studni, ktorú vykopali kniežatá! Vznešení z ľudu ju vyhĺbili žezlom, svojimi palicami. A z púšte šli do Matány, z Matány do Nachalíélu, z Nachalíélu do Bámótu, z Bámótu do údolia, ktoré je na Moábskej stráni pri vrchole Pisgy, z ktorého dovidieť dolu na púšť. Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchónovi s odkazom: Rád by som prešiel tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa ani do vinice, ani vodu zo studne nebudeme piť. Pôjdeme kráľovskou cestou, kým neprejdeme tvojím územím. Avšak Síchón nedovolil Izraelcom prejsť cez svoje územie. Síchón pozbieral všetok ľud a vyšiel proti Izraelu na púšť, prišiel do Jahacu a bojoval proti Izraelu. Ale Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnónu až po Jabbók, až po Ammóncov, lebo Jazér bol hranicou Ammóncov. Potom Izrael zabral všetky mestá Amorejcov, býval v Chešbóne a vo všetkých jeho dedinách. Veď Chešbón bol mestom amorejského kráľa Síchóna; on bojoval proti niekdajšiemu moábskemu kráľovi a vyrval mu z ruky jeho krajinu až po Arnón. Preto hovoria skladatelia popevkov: Poďte do Chešbónu! Nech je vystavané a nech pevne stojí mesto Síchónovo. Veď oheň vyšiel z Chešbónu a plameň z mesta Síchónovho, ten strávil Ár-Moáb, pánov arnónských výšin! Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóšov! Urobil svojich synov utečencami a svoje dcéry vydal do zajatia amorejskému kráľovi Síchónovi. Strieľali sme na nich. Zahynul Chešbón až po Díbón... Pustošili sme až po Nófach, ktorý siaha až po Médebu. Keď sa Izrael usadil v krajine Amorejcov, poslal Mojžiš vyzvedačov preskúmať Jázer; zabrali ho i jeho dediny a vyhnali Amorejcov, ktorí tam boli. Potom sa obrátili a vystupovali cestou vedúcou do Bášánu. Bášánsky kráľ Óg so všetkým svojím ľudom vyšiel proti nim do boja do Edreí. Hospodin riekol Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho vydal do rúk, i všetok jeho ľud i krajinu. Zaobchádzaj s nimi, ako si zaobišiel s amorejským kráľom Síchónom, ktorý býval v Chešbóne. Porazili ho i jeho synov i všetok jeho ľud tak, že mu nezostalo ani utečenca, a zabrali jeho krajinu. Izraelci sa vydali na cestu a utáborili sa na moábskych stepiach na druhej strane Jordánu naproti Jerichu. Bálák, syn Cippórov, videl všetko, čo vykonal Izrael Amorejcom. Vtedy sa Moábci veľmi zľakli ľudu, lebo ho bolo mnoho. Moábci sa zhrozili Izraelcov a vraveli midjánskym starším: Teraz tento zbor požerie všetko, čo je okolo nás, ako vôl požerie poľnú zeleň. V tom čase bol moábskym kráľom Bálák, syn Cippórov, ten poslal poslov k Bileámovi, synovi Beórovmu, do Petoru, ktorý leží pri Veľrieke, do krajiny synov jeho národa, aby ho privolal, s odkazom: Hľa, národ vyšiel z Egypta! Pokryl celú krajinu a býva oproti mne. Teraz, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud, lebo je mocnejší ako ja. Azda potom ho budem môcť poraziť a vyhnať z krajiny. Veď viem, že je požehnaný, komu ty žehnáš, a prekliaty, koho prekľaješ. Starší moábski i starší midjánski šli a v rukách mali odmenu za veštenie. Keď došli k Bileámovi, rozpovedali mu Bálákove slová. On im povedal: Prenocujte tu tejto noci, potom vám oznámim rozhodnutie, ktoré mi povie Hospodin. Moábske kniežatá zostali s Bileámom. Boh prišiel k Bileámovi a riekol mu: Kto sú títo mužovia u teba? Bileám odpovedal Bohu: Moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov, mi poslal odkaz: Hľa, ľud vyšiel z Egypta a pokryl celú krajinu! Teraz poď, prekľaj mi ho! Azda potom budem môcť bojovať proti nemu a vyhnať ho. Avšak Boh riekol Bileámovi: Nechoď s nimi! Nepreklínaj tento ľud, lebo je požehnaný. Vtedy vstal ráno Bileám a povedal Bálákovým kniežatám: Choďte do svojej krajiny, lebo Hospodin mi nedovolí ísť s vami. Moábske kniežatá vstali, šli k Bálákovi a povedali: Bileám sa zdráha ísť s nami. Potom Bálák znovu poslal početnejšie i váženejšie kniežatá, ako boli tamtie. Prišli k Bileámovi a povedali mu: Takto hovorí Bálák, syn Cippórov: Nezdráhaj sa, prosím, prísť ku mne! Lebo ťa veľmi poctím a vykonám všetko, čo mi povieš. Poď teda, prekľaj mi tento ľud! Bileám odpovedal: Keby mi dal Bálák dokonca svoj dom plný zlata a striebra, ani tak nemôžem prestúpiť pokyn Hospodina, svojho Boha, a konať niečo malé alebo veľké. Ale zostaňte tu aj vy túto noc, aby som sa dozvedel, čo mi Hospodin ďalej povie. Boh prišiel k Bileámovi v noci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí mužovia, vstaň a choď s nimi! Avšak rob len to, čo ti poviem! Vtedy Bileám ráno vstal, osedlal oslicu a šiel s moábskymi kniežatmi. Avšak Boží hnev vzplanul, že predsa šiel, a anjel Hospodinov sa mu postavil do cesty ako protivník, kým jazdil na svojej oslici, a obaja jeho sluhovia boli s ním. Keď oslica uvidela anjela Hospodinovho stáť v ceste s vytaseným mečom v ruke, odbočila z cesty a šla do poľa. Bileám zbil oslicu za to, že odbočila z cesty. Tu zastal anjel Hospodinov na chodníku medzi vinicami; múr bol z jednej i z druhej strany. Keď oslica uvidela anjela Hospodinovho, pritlačila sa k stene a Bileámovi pritlačila nohu k stene. On ju znova zbil. Anjel Hospodinov šiel ďalej a zastal na úzkom mieste, kde nebolo nijakej cesty na odbočenie napravo alebo naľavo. Keď oslica uvidela anjela Hospodinovho, ľahla si pod Bileámom. Bileám vzplanul hnevom a bil oslicu palicou. Vtedy otvoril Hospodin oslici ústa; i povedala Bileámovi: Čo som ti urobila, že si ma už trikrát zbil? Bileám odpovedal oslici: Dopustila si sa svojvôle proti mne! Keby som mal meč v ruke, určite by som ťa zabil. Tu oslica povedala Bileámovi: Či nie som tvojou oslicou, na ktorej jazdíš, odkedy žiješ, až do dnešného dňa? Robievala som ti to? Odpovedal: Nie! Vtedy Hospodin otvoril Bileámovi oči, a ten uvidel anjela Hospodinovho stáť v ceste s vytaseným mečom. Sklonil sa a padol pred ním na tvár. I riekol mu anjel Hospodinov: Prečo si už tri razy bil svoju oslicu? Ja som vyšiel postaviť sa proti tebe, lebo táto cesta podľa mňa je zvrátená. Oslica ma videla a trikrát sa mi vyhla. Keby sa nebola vyhla, teraz by som ťa zabil, ale ju by som nechal nažive. Bileám odpovedal anjelovi Hospodinovmu: Zhrešil som, lebo som nevedel, že ty stojíš proti mne na ceste. Ale teraz, ak sa ti to nepáči, chcem sa vrátiť! Ale anjel Hospodinov riekol Bileámovi: Choď s mužmi, avšak vyslov len to slovo, ktoré ti poviem. A tak Bileám šiel s Bálákovými kniežatami. Keď sa Bálák dopočul, že Bileám prišiel, vyšiel mu v ústrety až do Ár-Moábu, ktoré je na hranici Arnónu, na konci územia. Bálák dohováral Bileámovi: Či som opätovne k tebe neposlal, aby ťa zavolali? Prečo si neprišiel ku mne? Či skutočne nie som schopný uctiť si ťa? Bileám odpovedal Bálákovi: Teraz som prišiel k tebe. Či naozaj môžem čokoľvek povedať? Vypoviem slovo, ktoré Boh vloží do mojich úst. Potom šiel Bileám s Bálákom a prišli do Kirjat-Chucótu. Nato obetoval Bálák hovädzí dobytok i ovce a poslal Bileámovi i kniežatám, ktoré boli s ním. Ráno vzal Bálák Bileáma a vyviedol ho na Bámot-Baál, odkiaľ uzrel i najvzdialenejšiu časť ľudu. Bileám povedal Bálákovi: Postav mi tu sedem oltárov a priprav mi tu sedem juncov a sedem baranov! Bálák urobil, ako hovoril Bileám. Potom obetovali Bálák i Bileám junca i barana na každom oltári. Bileám riekol Bálákovi: Postav sa k svojej spaľovanej obeti a ja pôjdem. Azda mi príde Hospodin v ústrety a oznámim ti, čo mi ukáže. I odišiel na holý pahorok. Tu Boh vyšiel naproti Bileámovi a on Mu povedal: Pripravil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval junca a barana. Potom vložil Hospodin do úst slovo Bileámovi a riekol: Vráť sa k Bálákovi a hovor takto! Keď sa k nemu vrátil, stál pri svojej spaľovanej obeti, a s ním všetky moábske kniežatá. I predniesol svoju výpoveď: Z Aramu ma priviedol Bálák, z vrchov Východu moábsky kráľ: Poď a prekľaj mi Jákoba, poď a zloreč Izraelu! Čo mám ja preklínať, keď Boh nepreklína; čo mám ja zlorečiť, keď Hospodin nezlorečí? Lebo z vrcholu skál ho vidím, a z pahorkov sa naň dívam. Hľa, ľud bude osobitne bývať, a nebude sa počítať k pohanom. Kto spočíta prah Jákobov a počet štvrtiny Izraela? Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiež je môj skon ako jeho! Tu Bálák povedal Bileámovi: Čo si mi to vykonal? Priviedol som ťa preklínať mojich nepriateľov, a ty si ich stále žehnal. On odpovedal: Či nesmiem verne vyrozprávať to, čo mi Hospodin vložil do úst? Potom mu Bálák povedal: Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš! Odtiaľ uvidíš len jeho najvzdialenejšiu časť, celý ho neuvidíš; prekľaj mi ho odtiaľ! Vzal ho so sebou na pole Cófín k temenu Pisgy; postavil sedem oltárov a obetoval junca a barana na každom oltári. Potom povedal Bálákovi: Postav sa sem k svojej spaľovanej obeti a ja pôjdem v ústrety Jemu tam! Hospodin stretol Bileáma, vložil mu slovo do úst a povedal: Vráť sa k Bálákovi a hovor takto! Keď prišiel k nemu, ajhľa, stál pri svojej spaľovanej obeti a moábske kniežatá s ním. I povedal mu Bálák: Čo povedal Hospodin? On predniesol svoju výpoveď: Povstaň, Bálák, a počúvaj, nachýľ ucho, syn Cippórov! Boh nie je človekom, aby klamal, ani ľudským synom, aby ľutoval. Či nevykoná, čo povedal? Či nesplní, čo vyriekol? Hľa, prijal som rozkaz žehnať. On požehnal, ja to nemôžem zmeniť. Nebadať neprávosť v Jákobovi, nevidno trápenie v Izraeli. Hospodin, jeho Boh, je s ním, kráľovské plesanie je v ňom. Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je mu sťa rohy divokého býka. Lebo čary sa nechytia Jákoba ani zariekanie Izraela. Teraz nech povedia Jákobovi a Izraelu, čo vykonal Boh! Hľa, povstáva ľud ako levica a ako lev sa dvíha; neľahne si, kým nezožerie korisť a nevypije krv pobitých. Tu povedal Bálák Bileámovi: Nepreklínaj ho, ani nežehnaj! Bileám odpovedal Bálákovi: Či som ti nevravel: Vykonám všetko, čo mi povie Hospodin! Potom povedal Bálák Bileámovi: Poď, odvediem ťa na iné miesto: azda Boh uzná za správne, aby si mi ho odtiaľ preklial. I vzal Bálák Bileáma na temeno Peóru, z ktorého dovidieť na šírinu púšte. Potom povedal Bileám Bálákovi: Postav mi tu sedem oltárov a priprav mi tu sedem juncov a sedem baranov! Bálák urobil, ako mu hovoril Bileám, a obetoval junca i barana na každom oltári. Keď Bileám zistil, že Hospodinovi sa páči, keď niekto požehnáva Izrael, nesnažil sa ako predtým o zariekanie, ale obrátil sa tvárou k púšti. Potom zdvihol oči a uzrel Izrael, ako býval podľa svojich kmeňov, i spočinul na ňom duch Boží a on predniesol svoju výpoveď: Výrok Bileáma, syna Beórovho, a výrok muža s otvorenými očami, výrok toho, kto počúva Božie reči, ktorý vidí videnia Všemohúceho, ktorý padá a má odokryté oči: Aké krásne sú tvoje stany, Jákob, tvoje príbytky, Izrael! Rozprestierajú sa ako údolia, ako záhrady pri rieke, ako aloe, ktoré zasadil Hospodin, ako cédre pri vodách. Voda potečie z jeho vedier a jeho siatiny budú pri hojných vodách. Vznešenejší ako Agag bude jeho kráľ a zvelebené bude jeho kráľovstvo. Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je mu sťa rohy divokého býka. Pohltí národy, svojich protivníkov, ich kosti rozmrví a ich šípy roztrieska. Skrčil sa, líha ako lev a ako levica, kto ho smie vyrušiť? Kto ťa žehná, nech je požehnaný, kto ťa preklína, nech je prekliaty! Tu vzplanul hnev Bálákov voči Bileámovi a spľasol ruky. Potom Bálák povedal Bileámovi: Zavolal som ťa preklínať mojich nepriateľov, a ty stále žehnáš, už tri razy. Preto, ber sa domov! Povedal som: Veľmi ťa poctím, ale Hospodin ťa zbavil pocty. Avšak Bileám povedal Bálákovi: Či som nepovedal tvojím poslom, ktorých si poslal ku mne: Keby mi dal Bálák aj plný svoj dom striebra a zlata, nemôžem prestúpiť rozkaz Hospodinov, vykonať dobré alebo zlé podľa svojho srdca; čo povie Hospodin, to budem hovoriť. Hľa, teraz idem k svojmu ľudu; poď teda, oznámim ti, čo urobí tento ľud tvojmu ľudu v neskorších dňoch. Potom predniesol svoju výpoveď: Výrok Bileáma, syna Beórovho, a výrok muža s otvorenými očami, výrok toho, kto počúva reči Božie a pozná múdrosť Najvyššieho, ktorý Všemohúceho videnie vidí, ktorý padá a má odokryté oči: Uvidím Ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela a zdrví sluchy Moábove i temená všetkých synov Šétových. Edóm mu bude vlastníctvom, vlastníctvom mu bude Séír, jeho nepriateľ; avšak Izrael získa moc. Vládnuť bude ten, čo pochodí z Jákoba, a vyhubí utečencov z mesta. Keď uvidel Amáléka, predniesol svoju výpoveď: Amálék je prvý z národov, avšak jeho koncom je zhuba. Keď uvidel Kénijcov, predniesol svoju výpoveď: Pevné je tvoje bydlisko a tvoje hniezdo postavené na skale! A predsa vyhynie Kain; kedy ťa Aššúr odvedie do zajatia? I predniesol svoju výpoveď: Ach, kto ostane žiť, keď Boh to vykoná? Lode prídu od Kittejcov, pokoria Asýriu, pokoria Ébera, napokon i on zahynie. Potom vstal Bileám, odišiel a vrátil sa domov; aj Bálák šiel svojou cestou. Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábkami. Tie pozvali ľud k obetiam na počesť svojich božstiev; ľud jedol a klaňal sa ich bohom. Keď sa Izrael spriahol s Baal-Peórom, vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu. I riekol Hospodin Mojžišovi: Vezmi predákov ľudu a nastokni ich na kôl pred Hospodinom na slnku, aby sa odvrátila páľava hnevu Hospodinovho od Izraela. Vtedy Mojžiš povedal sudcom Izraela: Zabite každý svojich ľudí, ktorí sa spriahli s Baal-Peórom! Vtom prišiel istý muž z Izraelcov a pred očami Mojžiša i pred očami celého zboru Izraela priviedol k svojim bratom Midjánku, zatiaľ čo oni plakali pri vchode do svätostánku. Keď to videl Pinchás, syn Eleázára, syna kňaza Árona, odišiel zo zboru, vzal si kopiju do ruky, vošiel za izraelským mužom do stanu a cez brucho ich prebodol oboch, izraelského muža i jeho ženu; tak bola odvrátená rana od Izraelcov. Tou ranou bolo usmrtených dvadsať štyritisíc. Hospodin prehovoril k Mojžišovi: Pinchás, syn Eleázára, syna kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelcov, pretože uprostred nich horlil za mňa, aby som vo svojej žiarlivosti nevyhubil Izraelcov. Preto povedz: Hľa, dávam mu svoju zmluvu pokoja a bude pre neho i pre jeho potomstvo zmluvou večného kňazstva, pretože horlil za svojho Boha a získal Izraelcom zmierenie. Meno zabitého izraelského muža, ktorý bol zabitý s Midjánkou, bolo Zimrí; bol to syn Sálúov, knieža rodiny Šimeónovcov. Meno zabitej ženy Midjánky bolo Kozbí; bola to dcéra Cúrova; ten bol čelným mužom rodiny v Midjánsku. Hospodin prehovoril k Mojžišovi: Zovrite Midjáncov a bite ich, lebo vás tiež tiesnili svojimi úskokmi, keď vás preľstili Peórom a Kozbíou, dcérou midjánského kniežaťa, ich krajankou, ktorá bola zabitá v deň rany pre Peóra. Vtedy prestalo dopustenie. Po tejto rane Hospodin prehovoril k Mojžišovi a kňazovi Eleázárovi, synovi Áronovmu: Zistite počet celého zboru Izraelcov od dvadsaťročných vyššie podľa ich rodín, všetkých bojaschopných v Izraeli. Nato Mojžiš a kňaz Eleázár prehovoril k nim na moábskych stráňach pri Jordáne naproti Jerichu: Zistite počet od dvadsaťročných vyššie, ako prikázal Hospodin Mojžišovi! Títo Izraelci vyšli z Egypta: Rúben, prvorodený Izraelov. Rúbenovci: podľa Chanócha chanóchovská čeľaď, podľa Pallúa pallúovská čeľaď, podľa Checróna checrónovská čeľaď, podľa Karmího karmíovská čeľaď. To boli čeľade Rúbenovcov. Spočítaných ich bolo štyridsaťtritisíc sedemstotridsať. Syn Pallúov bol Elíáb. Synovia Elíábovi boli: Nemúél, Dátán a Abírám - totiž Dátán a Abírám, ktorí boli predvolaní do zboru, ktorí štvali proti Mojžišovi a Áronovi v skupine Kórachovej; keď sa títo vzbúrili proti Hospodinovi, zem roztvorila svoje ústa a pohltila ich i Kóracha; keď tá skupina zahynula, keď oheň strávil dvestopäťdesiat mužov, stali sa výstražným znamením. Avšak synovia Kórachovi nezomreli! Šimeónovci podľa svojich čeľadí: podľa Nemúéla nemúélovská čeľaď, podľa Jámína jámínovská čeľaď, podľa Jáchína jáchínovská čeľaď, podľa Zeracha zerachovská čeľaď. To boli čeľade Šimeónovcov: dvadsaťdvatisíc dvesto. Gádovci podľa svojich čeľadí: podľa Cefóna cefónovská čeľaď, podľa Chaggího chaggíovská čeľaď, podľa Šúního šúníovská čeľaď, podľa Ozního ozníovská čeľaď, podľa Érího éríovská čeľaď, podľa Aróda aródovská čeľaď, podľa Arélího arélíovská čeľaď. To boli čeľade Gádovcov po ich spočítaní: štyridsaťtisíc päťsto. Júdovci: Ér a Ónán; avšak Ér i Ónán zomreli v Kanaáne. Júdovci podľa svojich čeľadí: podľa Šélu šélanská čeľaď, podľa Pereca perecovská čeľaď, podľa Zeracha zerachovská čeľaď. Perecovci: podľa Checróna checrónovská čeľaď, podľa Chámúla chámúlovská čeľaď. To boli čeľade Júdove po ich spočítaní: sedemdesiatšesťtisíc päťsto. Jissáchárovci podľa svojich čeľadí: podľa Tóláa tóláovská čeľaď, podľa Púvu púvovská čeľaď, podľa Jášúba jášúbovská čeľaď, podľa Šimróna šimrónovská čeľaď. To boli čeľade Jissáchárove po ich spočítaní: šesťdesiat štyritisíc tristo. Zebulúnovci podľa svojich čeľadí: podľa Sereda seredovská čeľaď, podľa Élóna élónovská čeľaď, podľa Jachleéla jachleélovská čeľaď. To boli čeľade zebulúnovské po ich spočítaní: šesťdesiattisíc päťsto. Synovia Jozefovi podľa svojich čeľadí: Menašše a Efrajim. Menaššeovci: podľa Mákíra mákírovská čeľaď. Mákír splodil Gileáda - podľa Gileáda bola gileádovská čeľaď. To boli Gileádovci: podľa Íezera íezerovská čeľaď, podľa Chéleka chélekovská čeľaď, podľa Asríéla asríélovská čeľaď, podľa Šekema šekemovská čeľaď, podľa Šemídá šemídovská čeľaď. Avšak Celofchád, syn Chéferov, nemal synov, iba dcéry. Mená dcér Celofchádových boli: Machlá, Nóá, Choglá, Milká a Tircá. To boli čeľade menaššeovské po ich spočítaní: päťdesiatdvatisíc sedemsto. To boli Efrajimovci podľa svojich čeľadí: podľa Šútelacha šútelachovská čeľaď, podľa Bechera becherovská čeľaď, podľa Tachana tachanovská čeľaď. To boli Šútelachovci: podľa Érána éránovská čeľaď. To boli čeľade Efrajimovcov po ich spočítaní: tridsaťdvatisíc päťsto. To boli Jozefovi potomci podľa svojich čeľadí. Benjamínci podľa svojich čeľadí: podľa Belu belovská čeľaď, podľa Ašbéla ašbélovská čeľaď, podľa Achíráma achírámovská čeľaď, podľa Šefúfáma šefúfámovská čeľaď, podľa Chúfáma chúfámovská čeľaď. Belovci boli: Ard a Naamán; podľa Arda bola ardovská čeľaď, podľa Naamána naamánovská čeľaď. To boli Benjamínci podľa svojich čeľadí a po ich spočítaní ich bolo štyridsaťpäťtisíc šesťsto. To boli Dánovci podľa svojich čeľadí: podľa Šúcháma šúchámovská čeľaď. To boli čeľade Dánove podľa svojich čeľadí. Všetkých čeľadí šúchámovských po ich spočítaní bolo šesťdesiatštyritisíc štyristo. Ašérovci podľa svojich čeľadí boli: podľa Jimnu jimnovská čeľaď, podľa Jišvího jišvíovská čeľaď, podľa Beríu beríovská čeľaď. Ale Beríovci boli: podľa Chebera cheberovská čeľaď, podľa Malkíéla malkíélovská čeľaď. Ašérova dcéra sa volala Sárach. To boli čeľade Ašérovcov po ich spočítaní: päťdesiattritisíc štyristo. Naftálíovci podľa svojich čeľadí: podľa Jachceéla jachceélovská čeľaď, podľa Gúního gúníovská čeľaď, podľa Jécera jécerovská čeľaď, podľa Šilléma šillémovská čeľaď. To boli čeľade Naftálíove podľa svojich čeľadí a po ich spočítaní: štyridsaťpäťtisíc štyristo. To sú spočítaní Izraelci: šesťstojedentisíc sedemstotridsať. Hospodin hovoril Mojžišovi: Týmto nech sa rozdelí krajina do dedičného vlastníctva podľa počtu mien. Väčšiemu zväčši jeho dedičné vlastníctvo a malému zmenši jeho dedičné vlastníctvo; každý nech dostane svoje dedičné vlastníctvo podľa počtu spočítaných. Avšak krajina sa má rozdeliť lósom. Podľa mien svojich otcovských kmeňov dostanú dedičné vlastníctvo. Lósom sa rozdelí jeho dedičné vlastníctvo medzi väčšími a menšími. Lévíjci spočítaní podľa čeľadí: podľa Geršóna geršónovská čeľaď, podľa Keháta kehátovská čeľaď, podľa Merárího meráríovská čeľaď. Čeľade Lévího: libníovská čeľaď, chebrónovská čeľaď, machlíovská čeľaď, múšiovská čeľaď, kórachovská čeľaď. Kehát splodil Amráma. Amrámova žena sa volala Jóchebed, dcéra Lévího, ktorá sa Lévímu narodila v Egypte; tá porodila Amrámovi Árona, Mojžiša a ich sestru Máriu. Áronovi sa narodili Nádáb, Ábíhú, Eleázár a Ítámár. Avšak Nádáb i Ábíhú zomreli, keď predložili nepríslušný oheň pred Hospodina. Spočítaných ich bolo dvadsaťtritisíc, všetkých mužského rodu od jednomesačných vyššie, lebo neboli započítaní medzi Izraelcov, keďže nedostali dedičné vlastníctvo medzi Izraelcami. To sú tí, ktorých Mojžiš a kňaz Eleázár spočítali, keď počítali Izraelcov na moábskych stepiach pri Jordáne oproti Jerichu. Medzi nimi však nebol nikto zo spočítaných Mojžišom a kňazom Áronom, ktorí spočítali Izraelcov na Sinajskej púšti, lebo Hospodin povedal o nich: Oni iste pomrú na púšti! Neostal z nich nikto, iba Káléb, syn Jefunneho, a Józua, syn Núnov. Vtedy pristúpili dcéry Celofcháda, syna Chéferovho, syna Gileádovho, syna Máchírovho, syna Menaššeho, z čeľadí Jozefovho syna Menaššeho. To sú mená jeho dcér: Machlá, Nóá, Choglá, Milká a Tircá. Zastali pred Mojžišom a pred kňazom Eleázárom, i pred kniežatmi a celým zborom pri vchode do svätostánku a povedali: Náš otec zomrel na púšti. On nebol v skupine, ktorá sa zhromaždila proti Hospodinovi v skupine Kórachovej, lebo zomrel pre svoj vlastný hriech, a nemal synov. Prečo by malo byť vyhubené meno nášho otca spomedzi jeho čeľade, keďže nemal syna? Daj nám dedičné vlastníctvo medzi bratmi nášho otca. Mojžiš predniesol ich vec Hospodinovi. I riekol Hospodin Mojžišovi: Správne hovoria Celofchádove dcéry. Musíš im dať dedičné vlastníctvo medzi bratmi ich otcov. Na ne preveď vlastníctvo ich otca. Izraelcom povedz: Ak niekto zomrie a nemá syna, preveďte jeho dedičné vlastníctvo na jeho dcéru. Keby nemal ani dcéru, odovzdajte jeho vlastníctvo jeho bratom. A keby nemal ani bratov, vtedy odovzdajte jeho vlastníctvo bratom jeho otca. A keby jeho otec nemal bratov, odovzdajte jeho vlastníctvo naj bližšiemu pokrvnému príbuznému z celej jeho čeľade; ten ho vezme do vlastníctva. To bude Izraelcom právnym ustanovením, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Hospodin riekol Mojžišovi: Vystúp na toto pohorie Abárím a pozri sa na krajinu, ktorú som dal Izraelcom. Keď si ju obzrieš, pripoja aj teba k tvojmu ľudu, ako pripojili tvojho brata Árona, pretože vtedy, keď sa zbor hádal, vzopreli ste sa môjmu rozkazu na Cínskej púšti vzdať mi posvätnú úctu pri vodách pred jeho zrakom. To sú vody Meríbá v Kádeši na Cínskej púšti. Mojžiš hovoril Hospodinovi: Nech Hospodin, Boh duchov celého ľudstva, ustanoví nad zborom muža, ktorý by vychádzal a ktorý by vchádzal pred ním, ktorý by ho viedol do boja a ktorý by ho viedol domov. Nech zbor Hospodinov nie je ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Hospodin riekol Mojžišovi: Vezmi si Núnovho syna Józuu, muža, v ktorom je duch, a polož na neho ruku. Potom ho postav pred kňaza Eleázára a pred celý zbor, daj mu poverenie pred ich zrakom a prenes na neho zo svojej dôstojnosti, aby ho poslúchal celý zbor Izraelcov. Potom nech sa postaví pred kňaza Eleázára, a ten nech vyžiada pre neho pred Hospodinom rozhodnutie na základe úrímu. Na jeho pokyn budú vychádzať a na jeho pokyn budú vchádzať, on i všetci Izraelci s ním, i celý zbor. Mojžiš urobil tak, ako mu prikázal Hospodin: vzal Józuu, postavil ho pred kňaza Eleázára a pred celý zbor, položil na neho ruky a poveril ho, ako hovoril Hospodin skrze Mojžiša. Hospodin hovoril Mojžišovi: Prikáž Izraelcom a povedz im: Dbajte, aby ste mi predkladali môj obetný dar, môj chlieb na ohňovú obeť príjemnej vône v určenom čase. Povedz im: Toto nech je ohňová obeť, ktorú máte predkladať Hospodinovi: dva jednoročné bezchybné baránky denne ako pravidelnú spaľovanú obeť; jedného baránka máš pripraviť ráno a druhého baránka máš pripraviť podvečer, i desatinu éfy jemnej múky na pokrmovú obeť, zamiesenej v čistom oleji so štvrtinou oleja a roztlčených olív. To je pravidelná spaľovaná obeť pripravená na vrchu Sinaj ako ohňová obeť príjemnej vône Hospodinovi. Jej príslušná úliatba nech je štvrtina hínu na jedného baránka. Vo svätyni obetuj úliatbu z kvaseného nápoja pre Hospodina. Druhého baránka priprav podvečer s takou istou pokrmovou obeťou ako ráno a priprav ho s takou istou úliatbou ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. V deň sviatočného odpočinku dva bezchybné jednoročné baránky a dve desatiny éfy jemnej múky ako pokrmovú obeť, zamiesenú s olejom, a príslušnú úliatbu. To je spaľovaná obeť na každý deň sviatočného odpočinku okrem pravidelnej spaľovanej obete a jej úliatby. Na začiatku vašich mesiacov predložte ako spaľovanú obeť Hospodinovi dva junce a jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov; na každého junca tri desatiny jemnej múky ako pokrmovú obeť zamiesenú s olejom, a na jedného barana dve desatiny jemnej múky ako pokrmovú obeť, zamiesenú s olejom; na jedného baránka po desatine jemnej múky ako pokrmovú obeť zamiesenú s olejom; je to spaľovaná obeť príjemnej vône, ohňová obeť pre Hospodina. Ako príslušné nápojové obete: pol hínu vína na jedného junca, tretinu hínu na jedného barana a štvrtinu hínu na jedného baránka. Toto je mesačná spaľovaná obeť predpísaná na každý mesiac roka. Treba pripraviť jedného kozla za hriech Hospodinovi okrem pravidelnej spaľovanej obete a príslušnej úliatby. V prvom mesiaci, štrnásty deň toho mesiaca, je pascha Hospodinova. Pätnásty deň toho mesiaca je sviatok; sedem dní sa majú jesť nekvasené chleby. Prvý deň je sväté slávnostné zhromaždenie; nesmiete vykonávať nijakú všednú prácu. Predložte ako ohňovú a spaľovanú obeť Hospodinovi: dva junce, jedného barana a sedem jednoročných baránkov - nech sú bezchybné! Ako príslušnú pokrmovú obeť pripravte jemnú múku zamiesenú s olejom, na každého junca tri desatiny a dve desatiny na barana. Na každého baránka zo siedmich baránkov máš pripraviť po jednej desatine, a jedného kozla na obeť za hriech na vykonanie obradu zmierenia pre vás. Pripravte ich okrem spaľovanej rannej obete, ktorá slúži ako pravidelná spaľovaná obeť. Denne ich pripravujte ako tieto, po sedem dní ako chlieb ohňovej obete príjemnej vône Hospodinovi; má sa to pripravovať okrem pravidelnej spaľovanej obete a príslušnej úliatby. Siedmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie; nekonajte nijakú všednú prácu. V deň prvotín, keď predložíte Hospodinovi novú pokrmovú obeť, na svoju slávnosť týždňov máte mať slávnostné zhromaždenie; nekonajte nijakú všednú prácu. Ako spaľovanú obeť príjemnej vône Hospodinovi predložte dva junce, jedného barana, sedem jednoročných baránkov; ako príslušnú pokrmovú obeť: jemnú múku zamiesenú s olejom, tri desatiny na jedného junca, dve desatiny na jedného barana, po jednej desatine na každého zo siedmich baránkov; jedného kozla na vykonanie obradu zmierenia za vás. Pripravujte to okrem pravidelnej spaľovanej obete a príslušnej pokrmovej obete i úliatby - nech sú bezchybné. Prvý deň siedmeho mesiaca máte mať slávnostné zhromaždenie. Nekonajte nijakú všednú prácu. Budete mať deň plesania. Ako spaľovanú obeť príjemnej vône Hospodinovi pripravte jedného junca, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov; ako príslušnú pokrmovú obeť: jemnú múku zamiesenú s olejom, tri desatiny na každého junca, dve desatiny na barana a jednu desatinu na každého baránka zo siedmich baránkov; jedného kozla ako obeť za hriech na vykonanie obradu zmierenia za vás okrem spaľovanej obete na novmesiac a príslušnej pokrmovej obete, ustavičnej spaľovanej obete a úliatby, podľa ich predpisu na príjemnú vôňu ako ohňovú obeť Hospodinovi. Desiaty deň toho istého siedmeho mesiaca budete mať slávnostné zhromaždenie a budete sa kajať; nekonajte nijakú prácu. Potom prinesiete spaľovanú obeť príjemnej vône Hospodinovi: jedného junca, jedného barana, sedem jednoročných baránkov - nech sú bezchybné! - ako ich pokrmovú obeť: jemnú múku zamiesenú s olejom, tri desatiny na junca, dve desatiny na jedného barana, jednu desatinu na každého baránka zo siedmich baránkov; jedného kozla ako obeť za hriech okrem obete za hriech na zmierenie a pravidelnej spaľovanej obete, príslušnej pokrmovej obete a príslušných úliatob. Pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať slávnostné zhromaždenie; nekonajte nijakú všednú prácu a sviatok Hospodinovi sväťte sedem dní. Predložte spaľovanú obeť, ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi: trinásť juncov, dva barany, štrnásť jednoročných baránkov, nech sú bezchybné! - ako príslušnú pokrmovú obeť: jemnú múku, zamiesenú s olejom, tri desatiny na každého junca z trinástich juncov, dve desatiny na každého barana z dvoch baranov a jednu desatinu na každého baránka zo štrnástich baránkov; jedného kozla ako obeť za hriech okrem pravidelnej spaľovanej obete a príslušnej pokrmovej obete i úliatby. Druhý deň dvanásť juncov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov, príslušnú pokrmovú obeť i úliatby k juncom, baranom a baránkom primerane ich počtu a podľa predpisu, ďalej jedného kozla ako obeť za hriech okrem pravidelnej spaľovanej obete, príslušnej pokrmovej obete i príslušných úliatob. Tretí deň jedenásť juncov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov, príslušnú pokrmovú obeť a príslušné úliatby k juncom, baranom a baránkom primerane ich počtu a podľa predpisu, jedného kozla ako obeť za hriech okrem pravidelnej spaľovanej obete, príslušnej pokrmovej obete a úliatby. Štvrtý deň desať juncov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov, príslušnú pokrmovú obeť a príslušné úliatby k juncom, baranom a baránkom primerane ich počtu a podľa predpisu; jedného kozla ako obeť za hriech okrem pravidelnej spaľovanej obete, príslušnej pokrmovej obete a úliatby. Piaty deň deväť juncov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov, príslušnú pokrmovú obeť, príslušné úliatby k juncom, baranom a baránkom primerane ich počtu a podľa predpisu; okrem jedného kozla ako obeť za hriech, okrem pravidelnej spaľovanej obete a príslušnej pokrmovej obete i úliatby. Šiesty deň osem juncov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov, príslušnú pokrmovú obeť a príslušné úliatby k juncom, baranom a baránkom primerane ich počtu a podľa predpisu; jedného kozla ako obeť za hriech, okrem pravidelnej spaľovanej obete, príslušnej pokrmovej obete i príslušných úliatob. Siedmy deň sedem juncov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov, príslušnú pokrmovú obeť a úliatbu k juncom, baranom a baránkom primerane ich počtu podľa príslušného predpisu; jedného kozla ako obeť za hriech okrem pravidelnej spaľovanej obete, príslušnej pokrmovej obete a úliatby. Ôsmy deň budete mať zhromaždenie, nekonajte nijakú všednú prácu. Predložte spaľovanú obeť, ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi: jedného junca, jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov, príslušnú pokrmovú obeť a príslušné úliatby k juncovi, baranovi i baránkom primerane ich počtu a podľa predpisu; jedného kozla ako obeť za hriech okrem pravidelnej spaľovanej obete a príslušnej pokrmovej obete i úliatby. Toto obetujte Hospodinovi na svoje sviatky okrem svojich sľubov a dobrovoľných darov, k svojim spaľovaným obetiam, k svojim pokrmovým obetiam, k svojim úliatbam aj k svojim obetiam spoločenstva. Mojžiš povedal Izraelcom všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. Potom Mojžiš hovoril náčelníkom izraelských kmeňov: Toto prikázal Hospodin: Ak muž dá Hospodinovi sľub alebo prísahu, že berie na seba záväzok, nech nezruší svoje slovo; nech splní všetko tak, ako to vyšlo z jeho úst. Ak žena dá sľub Hospodinovi a vezme na seba záväzok v dome svojho otca vo svojej mladosti, ak jej otec počuje jej sľub i záväzok, ktorý vzala na seba, a ak jej otec na to nič nepovie, nech sú všetky sľuby platné; aj každý záväzok, ktorý vzala na seba, je platný. Ak by však jej otec prejavil nesúhlas v deň, keď počul všetky jej sľuby i záväzky, ktoré vzala na seba, nebudú platné a Hospodin jej odpustí, pretože jej otec prejavil nesúhlas. Ak sa vydá za muža, kým je ešte pod svojimi sľubmi, alebo prenáhleným výrokom z úst, ktorým sa zaviazala, a jej muž o tom počuje, ak v deň, keď to počuje, nič nepovie, tak jej sľuby budú platné; i jej záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. Ale ak jej prejaví nesúhlas v ten deň, keď počul svoju ženu, on nech zruší jej sľub, pod ktorým je, i prenáhlený výrok jej úst, ktorým sa zaviazala, a Hospodin jej odpustí. Avšak sľub vdovy alebo prepustenej bude platný celkom tak, ako sa zaviazala. Ak žena v dome svojho muža urobila sľub alebo prísahou vzala na seba záväzok, a jej muž mlčal, keď to počul, a neprejavil nesúhlas, všetky jej sľuby budú platné; i všetky záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. Ale ak ich jej muž zruší v ten deň, keď počul všetko, čo vyšlo z jej úst vzhľadom na jej sľuby i na jej záväzok, nebudú platné: jej muž ich zrušil a Hospodin jej odpustí. Každý sľub i každý prísažný záväzok na kajanie sa jej muž urobí platným, alebo jej muž zruší. Ale ak jej muž do druhého dňa úplne mlčal, učinil platnými všetky jej sľuby alebo všetky jej záväzky, pod ktorými je. Učinil ich platnými, lebo v ten deň, keď sa o tom dopočul, nič nepovedal. Keby ich však zrušil potom, keď sa o tom dopočul, vtedy on ponesie zodpovednosť za jej vinu. Toto sú ustanovenia, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi o právnom pomere medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho dcérou, kým je za svojej mladosti v dome svojho otca. Hospodin hovoril Mojžišovi: Pomsti Izraelcov na Midjáncoch; potom budeš pripojený k svojmu ľudu. Mojžiš hovoril ľudu: Vyzbrojte spomedzi seba mužov na vojenskú výpravu; nech idú proti Midjánu vykonať Hospodinovu pomstu na Midjáncoch. Za každý kmeň Izraela vyšlite na vojenskú výpravu po tisíc chlapov. A tak z tisícov Izraela bolo odvedených na vojnovú výpravu tisíc za kmeň: dvanásťtisíc do boja vyzbrojených. Mojžiš ich vyslal; po tisíc mužov za kmeň na vojenskú výpravu a s nimi Pinchása, syna Eleázárovho, ako kňaza vojenskej výpravy, keďže posvätné predmety a zvučné trúby mal so sebou. Vydali sa na výpravu proti Midjáncom, ako Hospodin prikázal Mojžišovi, a pobili všetkých mužov. Okrem iných pobitých usmrtili i piatich midjánskych kráľov: Evího, Rekema, Cúra, Chúra, Rebu. Aj Bileáma, syna Beórovho, zabili mečom. Izraelci odviedli do zajatia midjánske ženy, aj ich deti, i všetok dobytok, i všetky čriedy, a ukoristili všetko ich imanie. Všetky ich mestá na obývaných územiach i všetky ich stanové tábory vypálili. Potom pobrali všetku korisť i všetko, čo sa dalo vziať z ľudí i z dobytka; zajatcov, čo pobrali, i korisť priniesli k Mojžišovi a ku kňazovi Eleázárovi a k zboru Izraelcov, do tábora na moábske stepi pri Jordáne oproti Jerichu. Vtedy im Mojžiš a kňaz Eleázár i všetky kniežatá zboru vyšli v ústrety za tábor. Tu sa Mojžiš nahneval na veliteľov vojska, na tisícnikov, stotníkov, ktorí prichádzali z bojovej výpravy; Mojžiš im dohováral: Či ste zachovali nažive všetky ženy? Hľa, práve tieto sa stali na radu Bileámovu Izraelcom príčinou k nevere Hospodinovi vo veci Peóra, a tak prišla rana na zbor Hospodinov. Tak teraz pobite všetkých chlapcov medzi deťmi a zabite každú ženu, ktorá poznala muža tak, že spala s ním; avšak všetky dievčatá, ktoré nepoznali obcovanie s mužmi, ponechajte nažive pre seba. Vy sa však zdržujte sedem dní mimo tábora. Na tretí a siedmy deň sa očistite každý, kto niekoho zabil, od hriechu, i každý, kto sa dotkol zabitého, vy i vaši zajatí. Očistite od hriechu každé rúcho i každý kožený predmet a všetko, čo je zhotovené z kozej srsti, i všetko drevené náradie! Kňaz Eleázár povedal mužom z vojenskej výpravy, ktorí odišli do vojny: Toto je ustanovenie zákona, ktoré vydal Hospodin ako príkaz Mojžišovi; ale zlato a striebro, bronz a železo, cín a olovo, všetko, čo znesie oheň, preveďte ohňom a bude to čisté, avšak musí to byť očistené od hriechu očistnou vodou; všetko, čo neznesie oheň, preveďte vodou. Na siedmy deň si operte rúcha a budete čistí; potom smiete vojsť do tábora. Hospodin hovoril Mojžišovi: Ty i kňaz Eleázár i náčelníci rodov zboru, zistite počet toho, čo bolo zabraté, zajatých z ľudí i z dobytka, a napoly rozdeľte korisť medzi účastníkov boja, ktorí vyšli na výpravu, a medzi celý zbor. Vyber dávku pre Hospodina od bojovníkov, ktorí vyšli do vojenskej výpravy: po jednom z päťsto ľudí, z dobytka, z oslov i z drobného dobytka. Vezmite to z ich polovice a odovzdaj to kňazovi Eleázárovi ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi. Z polovice patriacej Izraelcom vezmi po jednom z päťdesiatich ľudí, z rožného statku, oslov, i z drobného dobytka, zo všetkého dobytka, a daj to levítom, ktorí konajú službu v príbytku Hospodinovom. Mojžiš a kňaz Eleázár vykonali, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Korisť, to jest zvyšok z toho, čo ľud vojenskej výpravy ukoristil, bola: šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec, sedemdesiatdvatisíc kusov dobytka a šesťdesiatjedentisíc oslov; žien, ktoré nepoznali obcovanie s mužom, bolo spolu tridsaťdvatisíc. Polovičný podiel tých, ktorí išli na vojenskú výpravu, činil: tristotridsaťsedemtisíc päťsto oviec a dávka pre Hospodina z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť. Dobytka bolo tridsaťšesťtisíc kusov a z toho dávka pre Hospodina bola sedemdesiatdva. Oslov bolo tridsaťtisícpäťsto a z nich dávka pre Hospodina bola šesťdesiatjeden. Ľudí bolo šestnásťtisíc a dávka z nich pre Hospodina bola tridsaťdva duší. Mojžiš odovzdal kňazovi Eleázárovi dávku ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Z polovice patriacej Izraelcom, ktorú Mojžiš oddelil od čiastky patriacej mužom, ktorí sa zúčastnili vojnovej výpravy - polovica pre zbor činila: tristotridsaťsedemtisíc päťsto oviec, tridsaťšesťtisíc kusov dobytka, tridsaťtisícpäťsto oslov a šestnásťtisíc ľudí - z tejto polovice patriacej Izraelcom vzal Mojžiš po jednom z päťdesiatich ľudí i z dobytka a odovzdal to levítom, ktorí konali službu v príbytku Hospodinovom, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Potom pristúpili k Mojžišovi velitelia, ktorí boli nad tisícami vojska, tisícnici a stotníci, a povedali Mojžišovi: Tvoji služobníci spočítali bojovníkov, ktorí boli pod naším velením, a nechýba z nás ani jeden. Preto predkladáme obetný dar Hospodinovi, každý čo našiel: zlaté šperky, náramnice, pečatné prstene, náušnice a retiazky, aby sa vykonal obrad zmierenia za nás pred Hospodinom. Vtedy prevzal Mojžiš a kňaz Eleázár od nich zlato, všetky zhotovené šperky. Všetkého zlata, určeného na pozdvihovanú dávku, ktorú tisícnici a stotníci venovali Hospodinovi, bolo šestnásťtisíc sedemstopäťdesiat šekelov. Vojaci brali korisť každý pre seba. Mojžiš a kňaz Eleázár prevzali zlato od tisícnikov a stotníkov a doniesli ho do svätostánku, aby Hospodinovi pripomínalo Izraelcov. Rúbenovci a Gádovci mali veľmi veľké stáda. Keď uzreli krajinu Jazér a krajinu Gileád a videli, že to miesto bolo naozaj miestom pre stáda, prišli Gádovci i Rúbenovci a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleázárovi i kniežatám zboru: Atarót, Díbón, Jazér, Nimrá, Chešbón a Eleále, Sebám, Nebó a Beón, krajina, ktorú porazil Hospodin pred zborom Izraelcov, je krajinou na chov stád, a tvoji služobníci majú stáda. Potom povedali: Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech túto krajinu dostanú tvoji služobníci do vlastníctva; nepreveď nás cez Jordán. Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: Vaši bratia pôjdu do vojny, a vy tu chcete ostať? Prečo chcete vziať odvahu Izraelcom k prechodu do krajiny, ktorú im dal Hospodin? Tak urobili vaši otcovia, keď som ich poslal z Kádeš-Barnéy pozrieť krajinu. Vystúpili totiž až k potoku Eškól, prezreli krajinu a vzali odvahu Izraelcom ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin. V ten deň vzplanul hnev Hospodinov a prisahal: Mužovia, ktorí vy šli z Egypta od dvadsaťročných a vyššie, neuzrú tú pôdu, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, lebo ma dôsledne nenasledovali, okrem Kenizejca Káléba, syna Jefunneho, a Józuu, syna Núnovho; lebo oni dôsledne nasledovali Hospodina. Potom vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu a nechal ich blúdiť púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré páchalo, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, plemeno hriešnych mužov, aby ste ešte rozmnožili pálčivý hnev proti Izraelu. Lebo ak sa odvrátite od Neho, ponechá ho ešte dlhšie na púšti a privediete do záhuby všetok tento ľud. Vtedy pristúpili k nemu a povedali: Vystavíme si košiare pre svoje stáda a mestá pre svoje deti. My sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť na čele Izraelcov, kým ich neuvedieme na ich miesto, avšak naše deti nech zostanú v opevnených mestách bezpečné pred obyvateľmi krajiny. Nevrátime sa do svojich domovov, kým každý z Izraelcov nezaberie svoje dedičné vlastníctvo, lebo nedostaneme dedičné vlastníctvo s nimi za Jordánom a tam ďalej, keďže nám pripadlo naše dedičné vlastníctvo na východ od Jordánu. Mojžiš im povedal: Ak to naozaj urobíte, ak sa vyzbrojíte pred Hospodinom do boja a ak každý váš ozbrojenec prejde cez Jordán pred Hospodinom, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov a kým krajina nebude podmanená pred Hospodinom, len potom sa vrátite, budete bez viny pred Hospodinom a pred Izraelom, a táto krajina bude vaším vlastníctvom pred Hospodinom. Ak však neurobíte tak, prehrešíte sa proti Hospodinovi; vedzte, že trest za váš hriech vás postihne. Stavajte si mestá pre deti a košiare pre ovce, a potom uskutočnite, čo ste ústami sľúbili. Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: Tvoji služobníci urobia tak, ako prikazuje náš pán. Naše deti, ženy, stáda i všetok náš dobytok zostane tam v gileádskych mestách, avšak všetci tvoji vojensky vystrojení služobníci prejdú pred Hospodinom do boja, ako prikazuje náš pán. Potom Mojžiš vydal o nich príkaz kňazovi Eleázárovi a Józuovi, synovi Núnovmu, i predákom rodín v kmeňoch Izraelcov; Mojžiš im povedal: Ak Gádovci i Rúbenovci prejdú s vami cez Jordán, všetci do boja vystrojení pred Hospodinom, a ak vám bude podrobená krajina, odovzdajte im krajinu Gileád do vlastníctva. Ak však ne prejdú s vami ozbrojení, nech dostanú vlastníctvo vo vašom strede v Kanaáne. Nato Gádovci a Rúbenovci odpovedali: Urobíme, ako Hospodin povedal tvojim služobníkom: Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, nám sa však dostane dedičné vlastníctvo na druhej strane Jordánu. Potom im - totiž Gádovcom a Rúbenovcom i polovici kmeňa Menaššeho, syna Jozefovho - Mojžiš odovzdal kráľovstvo amorejského kráľa Síchóna i kráľovstvo bášánskeho kráľa Óga, krajinu s jej mestami i s územím okolo miest krajiny. Potom Gádovci vystavali Díbón a Atarót, Aróer, Atrót, Šófán, Jazér, Jogbehu, Bét-Nimru i Bét-Hárán, opevnené mestá i košiare pre ovce. Rúbenovci vystavali Chešbón, Eleálé, Kirjátajim, Nebó a Baal-Meón - zmeniac im mená - i Sibmu a mestám, ktoré vystavali, dali svoje mená. Potom synovia Máchíra, syna Menaššeho, odišli do Gileádu, zabrali ho a vyhnali Amorejcov, ktorí tam bývali. Mojžiš odovzdal Gileád Máchírovi, synovi Menaššeho, a ten tam ostal bývať. Jáír, syn Menaššeho, odišiel a zabral ich stanové obce a nazval ich Chavvót-Jáír. I Nóbach odišiel a zabral Kenát a jeho dediny a nazval ho podľa svojho mena Nóbachom. Toto sú zastávky Izraelcov, ktorí vyšli z Egypta vo svojich vojoch pod vedením Mojžiša a Árona: Mojžiš na rozkaz Hospodinov zapísal východiská ich putovania. Toto sú zastávky, z ktorých sa vydali na cestu. Keď sa vydali na cestu z Ramesesa, pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche, Izraelci vyšli pod ochranou zdvihnutej ruky pred očami celého Egypta, kým Egypťania pochovávali tých, ktorých Hospodin pobil medzi nimi, totiž všetkých prvorodených; ba aj na ich bohoch vykonal Hospodin súd. Z Ramesesa sa Izraelci vydali na cestu a utáborili sa v Sukkóte. Zo Sukkótu sa vydali na cestu a utáborili sa v Étáme, ktorý leží na okraji púšte. Z Étámu sa vydali na cestu a obrátili sa na Pí-Hachírót, ktorý leží pred Baal-Cefónom, a utáborili sa pred Migdólom. Z Pí-Hachírótu sa vydali na cestu, prešli cez more na púšť, šli trojdennou cestou na púšť Étám a utáborili sa v Máre. Z Máry sa vydali na cestu a prišli do Élímu - v Élíme bolo dvanásť prameňov vody a sedemdesiat paliem - a utáborili sa tam. Z Élímu sa vydali na cestu a utáborili sa pri Červenom mori. Od Červeného mora sa vydali na cestu a utáborili sa na púšti Sín. Z púšte Sín sa vydali na cestu a utáborili sa v Dofke. Z Dofky sa vydali na cestu a utáborili sa v Álúši. Z Álúša sa vydali na cestu a utáborili sa v Refidíme; tam ľud nemal pitnú vodu. Z Refidímu sa vydali na cestu a utáborili sa na Sinajskej púšti. Zo Sinajskej púšte sa vydali na cestu a utáborili sa v Kibrót-Hattaavá. Z Kibrót--Hattaavá sa vydali na cestu a utáborili sa v Chacéróte. Z Chacérótu sa vydali na cestu a utáborili sa v Ritme. Z Ritmy sa vydali na cestu a utáborili sa v Rimmón-Pereci. Z Rimmón-Perecu sa vydali na cestu a utáborili sa v Libne. Z Libny sa vydali na cestu a utáborili sa v Risse. Z Rissy sa vydali na cestu a utáborili sa v Kehéláte. Z Kehéláty sa vydali na cestu a utáborili sa v Har-Šeferi. Z Har-Šeferu sa vydali na cestu a utáborili sa v Cháráde. Z Chárády sa vydali na cestu a utáborili sa v Makhélóte. Z Makhélótu sa vydali na cestu a utáborili sa v Tachate. Z Tachatu sa vydali na cestu a utáborili sa v Tárachu. Z Tárachu sa vydali na cestu a utáborili sa v Mitke. Z Mitky sa vydali na cestu a utáborili sa v Chašmóne. Z Chašmóny sa vydali na cestu a utáborili sa v Móséróte. Z Mósérótu sa vydali na cestu a utáborili sa v Bené-Jaakáne. Z Bené-Jaakánu sa vydali na cestu a utáborili sa v Chór-Haggidgáde. Z Chór-Haggidgádu sa vydali na cestu a utáborili sa v Jotbáte. Z Jotbáty sa vydali na cestu a utáborili sa v Abróne. Z Abróny sa vydali na cestu a utáborili sa v Ecjón-Geberi. Z Ecjón-Geberu sa vydali na cestu a utáborili sa na púšti Cín, to je Kádeš. Z Kádeša sa vydali na cestu a utáborili sa na vrchu Hór, na konci Edómska. Vtedy na rozkaz Hospodinov kňaz Áron vystúpil na vrch Hór a tam zomrel v štyridsiatom roku po vyjdení Izraelcov z Egypta, prvý deň piateho mesiaca. Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hór. Vtedy kanaánsky kráľ Arádu, ktorý býval v Negebe v Kanaáne, sa dopočul, že Izraelci prišli. Z vrchu Hór sa vydali na cestu a utáborili sa v Calmóne. Z Calmóny sa vydali na cestu a utáborili sa v Púnóne. Z Púnónu sa vydali na cestu a utáborili sa v Óbóte. Z Óbótu sa vydali na cestu a utáborili sa v Ijjé-Háabáríme, na hranici Moábska. Z Ijjímu sa vydali na cestu a utáborili sa v Díbón-Gáde. Z Díbón-Gádu sa vydali na cestu a utáborili sa v Almón-Diblátajime. Z Almón-Diblátajimu sa vydali na cestu a utáborili sa pri pohorí Abárím naproti Nebó. Z pohoria Abárím sa vydali na cestu a utáborili sa na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. Táborili teda pri Jordáne od Bét-Haješímótu po Ábel-Haššittím na moábskych stepiach. Hospodin hovoril Mojžišovi na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: Hovor s Izraelcami a povedz im: Keď prejdete cez Jordán do Kanaánu, vyžeňte všetkých obyvateľov krajiny spred seba a zničte všetky ich vyrezávané sochy i všetky ich liate sošky a všetky ich výšiny spustošte. Potom zaberte krajinu a bývajte v nej, lebo vám som dal krajinu, aby ste ju zabrali do vlastníctva. Krajinu rozdeľte podľa ich čeľadí lósom ako dedičné vlastníctvo; veľkému zväčšite jeho dedičné vlastníctvo a malému zmenšite jeho dedičné vlastníctvo; kam komu padne lós, to bude jeho. Vlastníctvo rozdeľte podľa ich otcovských kmeňov. Ak však nevyženiete obyvateľov krajiny spred seba, vtedy tí, čo zostanú z nich, stanú sa tŕňom vo vašich očiach a ostňom vo vašich bokoch a budú vás sužovať v krajine, v ktorej budete bývať. Vtedy tak naložím s vami, ako som zamýšľal naložiť s nimi. Hospodin hovoril Mojžišovi: Prikáž Izraelcom: Keď vojdete do Kanaánu - ten bude krajinou, ktorá vám pripadne za dedičné vlastníctvo; krajina Kanaánu v plnom rozsahu svojich hraníc: južný okraj vášho územia nech ide od púšte Cín pozdĺž Edómu. Vaša južná hranica nech sa začína pri konci Soľného mora na východe a potom nech sa vaša hranica obráti na juh ku Svahu Akrabbím, nech sa tiahne cez Cín, jej konce nech sú južne od Kádeš-Barnéy a nech pokračuje na Chacar-Addár a prejde k Acmónu. Hranica nech sa obráti od Acmónu, Egyptského potoka, a jej konce nech smerujú k moru. Západnou hranicou vám bude Veľké more a jeho pobrežie. Toto nech je vašou západnou hranicou. A toto nech je vašou severnou hranicou: od Veľkého mora si vyznačte vrch Hór. Od vrchu Hór si urobte znak smerom do Chamatu a konce hranice nech sú pri Cedáde; hranica pokračuje od Zifrónu a jej konce nech sú pri Chacar-Énáne. Toto nech je vám severnou hranicou. Východnú hranicu si vyznačte: od Chacar-Énánu do Šefámu, hranica nech sa tiahne dolu od Šefámu k Rible, východne od Ajinu, potom dolu, takže sa bude dotýkať brehu Genezaretského jazera na východe; potom nech sa tiahne hranica dolu k Jordánu a jej konce nech sú pri Soľnom mori. Toto má byť vaša krajina so svojimi hranicami dookola. Potom Mojžiš prikázal Izraelcom: Toto je krajina, ktorú dostanete do vlastníctva lósom, ktorú Hospodin prikázal odovzdať deviatim kmeňom a jednej polovici kmeňa. Veď kmeň Rúbenovcom už prevzal podľa svojho otcovského domu, i kmeň Gádovcov podľa svojho otcovského domu, aj polovica kmeňa Menaššeho prevzala svoje dedičné vlastníctvo. Dva a pol kmeňa už dostalo svoje dedičné vlastníctvo za Jordánom východne naproti Jerichu. Hospodin hovoril Mojžišovi: Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu do dedičného vlastníctva: kňaz Eleázár a Józua, syn Núnov. Priberte si po jednom kniežati za kmeň, aby vám rozdelili krajinu do dedičného vlastníctva. Mená týchto mužov sú: za kmeň Júda Káléb, syn Jefunneho; za kmeň Šimeón Šemúél, syn Ammihúdov; za kmeň Benjamín Elídád, syn Kislónov; za kmeň Dán knieža Bukkí, syn Joglího; za Jozefovcov, a to za kmeň Menašše knieža Channíél, syn Éfódov; a za kmeň Efrajim knieža Kemúél, syn Šiftánov; za kmeň Zebulún knieža Elícáfán, syn Parnáchov, a za kmeň Jissáchár knieža Paltíél, syn Azzánov, za kmeň Ašérovcov knieža Achíhúd, syn Šelómiho, za kmeň Naftálí knieža Pedahél, syn Amíhúdov. Toto sú mužovia, ktorým prikázal Hospodin podeliť dedičné vlastníctvo Izraelcom v Kanaáne. Hospodin hovoril Mojžišovi na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: Prikáž Izraelcom, aby Lévíjcom dali zo svojho dedičného vlastníctva mestá na bývanie; nech dajú Lévijcom i pastviny okolo miest. Mestá budú mať na bývanie a svoje pastviny nech majú pre svoj dobytok, stáda a pre všetky svoje zvieratá. Pastviny miest, ktoré dáte Lévíjcom, majú sa rozprestierať od múrov miest dookola na tisíc lakťov; von z mesta na východnú stranu namerajte dvetisíc lakťov, na západnú stranu dvetisíc, na severnú stranu dvetisíc lakťov, zatiaľ čo mesto nech je v strede; to im má slúžiť za pastviny pri mestách. Čo sa týka miest, ktoré dáte Lévíjcom, dajte im šesť útočištných miest, aby tam mohol utiecť vrah; k nim im pridajte štyridsaťdva miest. Všetkých miest, ktoré dáte Lévíjcom, bude štyridsaťosem - a s nimi aj príslušné pastviny. Čo sa týka miest, ktoré dáte z dedičného vlastníctva Izraelcov, z väčšieho dajte viac a z menšieho dajte menej; každý nech dá Lévíjcom zo svojich miest podľa svojho vlastníctva, ktoré dostane do dedičného vlastníctva. Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Keď prejdete cez Jordán do Kanaánu, vyvoľte si niektoré mestá, ktoré vám budú útočištnými mestami; ta môže utiecť vrah, ktorý neúmyselne niekoho zabil. Mestá vám budú útočiskom pred pomstiteľom krvi, aby vrah nezomrel skôr, ako sa postaví pred zbor na súd. Z miest, ktoré vyhradíte, budete mať šesť útočištných miest. Tri mestá vyhraďte za Jordánom a tri mestá vyhraďte v Kanaáne: budú vám útočištnými mestami. Izraelcom, cudzincovi a usadlíkovi; uprostred nich bude týchto šesť miest slúžiť ako útočisko, aby tam mohol utiecť ten, kto neúmyselne zabil niekoho. Ak ho udrie železným predmetom, takže ten zomrie, je vrahom a vrah má byť vydaný na smrť. Ak ho udrie kameňom, ktorým možno niekoho zabiť, a onen zomrie, je vrahom; vrah má byť vydaný na smrť. Alebo ak ho udrie dreveným predmetom, ktorým možno niekoho zabiť, a onen zomrie, je vrahom; vrah má byť vydaný na smrť. Pomstiteľ krvi nech usmrtí vraha; keď ho stretne, nech ho usmrtí. Ak niekto z nenávisti niekoho zrazí alebo hodí do neho niečo so zlým úmyslom, takže ten zomrie, alebo ak ho v nepriateľstve udrie rukou a ten zomrie, má byť vydaný na smrť ten, kto ho udrel; je vrahom; pomstiteľ krvi nech usmrtí vraha, keď ho stretne. Ale ak ho zrazu bez nepriateľstva zrazí alebo hodí do neho akýkoľvek predmet bez zlého úmyslu, alebo ak pustí na neho akýkoľvek kameň, ktorým možno niekoho zabiť bez toho, že by ho videl, a onen zomrie, hoci mu nebol nepriateľom ani nevyhľadával nešťastie pre neho, vtedy zbor rozsúdi medzi tým, kto zabil, a medzi pomstiteľom krvi podľa právnych predpisov; zbor vytrhne vraha z ruky pomstiteľa krvi a privedie ho späť do jeho útočištného mesta, do ktorého utiekol, a bude v ňom bývať do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. Ak však predsa vyjde ten vrah za hranicu svojho útočištného mesta, do ktorého utiekol, a pomstiteľ krvi ho stretne vonku za hranicou jeho útočištného mesta, pomstiteľ krvi zabije vraha - nemá však viny na krvi, lebo tamten má bývať vo svojom útočištnom meste až do smrti veľkňaza. Len po smrti veľkňaza sa môže vrátiť do krajiny svojho vlastníctva. Toto nech vám je právnym ustanovením pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. Ktokoľvek zabije človeka, podľa svedectva svedkov má byť vydaný na smrť, avšak jeden svedok nemôže vypovedať proti nikomu tak, aby ten bol vydaný na smrť. Nesmiete prijať výkupné za život vraha, ktorý je hoden smrti, ale musí byť vydaný na smrť. Nesmiete prijať výkupné ani za toho, kto ušiel zo svojho útočištného mesta, aby sa vrátil a býval v krajine až do smrti veľkňaza Neznesväťte krajinu, v ktorej ste, lebo krv znesväcuje krajinu a pre krajinu nemožno získať zmierenie za krv v nej rozliatu, iba krvou toho, kto ju vylial. Nesmiete poškvrniť krajinu, v ktorej bývate, uprostred ktorej ja bývam, lebo ja, Hospodin, prebývam uprostred Izraela. Vtedy pristúpili predáci rodín za čeľaď synov Gileáda, syna Máchíra, syna Menaššeho z čeľadí Jozefovcov a pred Mojžišom i pred čelnými predákmi izraelských rodín povedali: Môjmu pánovi prikázal Hospodin lósom rozdeliť krajinu do dedičného vlastníctva Izraelcom a môj pán dostal aj príkaz od Hospodina odovzdať vlastníctvo nášho brata Celofcháda jeho dcéram. Ak sa však vydajú za niekoho z príslušníkov iných kmeňov Izraelcov, vtedy bude vyňaté ich vlastníctvo z dedičného vlastníctva našich otcov a bude pripojené k vlastníctvu kmeňa, ktorému budú patriť, t.j. z vlastníctva prideleného nám lósom to bude odňaté. Keď Izraelcom nastane jubilejný rok, vtedy ich vlastníctvo bude pripojené k vlastníctvu kmeňa, ku ktorému budú patriť, a z vlastníctva kmeňa našich otcov bude ich vlastníctvo vyňaté. Na rozkaz Hospodinov Mojžiš prikázal Izraelcom: Správne hovorí kmeň Jozefovcov. Toto prikázal Hospodin ohľadom Celofchádových dcér: Nech sa vydajú za toho, kto sa im páči, ale majú sa vydať v rámci čeľade svojho otcovského kmeňa. Tak neprejde dedičné vlastníctvo Izraelcov z kmeňa na kmeň, lebo každý z Izraelcov má sa pridŕžať vlastníctva svojho otcovského kmeňa. Každá dcéra, ktorá má dediť vlastníctvo v niektorom z kmeňov Izraelcov, môže sa vydať za niekoho z čeľade jej otcovského kmeňa, aby všetci Izraelci dedili vlastníctvo svojho otca; tak nebude prechádzať vlastníctvo z kmeňa na iný kmeň, lebo všetci sa majú pridŕžať vlastníctva kmeňov Izraelcov. Dcéry Celofchádove urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi: Machlá, Tircá, Choglá, Milká a Nóá sa vydali za synov svojich strýkov; vydali sa teda za príslušníkov čeľade synov Menaššeho, syna Jozefovho; tak ostalo ich dedičné vlastníctvo pri kmeni ich otcovskej čeľade. Toto sú príkazy a právne predpisy, ktoré vydal Hospodin prostredníctvom Mojžiša Izraelcom na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelu za Jordánom na púšti, v Arábe naproti Súfu, medzi Páránom a Tófelom, Lábánom, Chacérótom a Dí-Záhábom. Od Chórebu cez Séírske pohorie až po Kádeš-Barnéu je jedenásť dní cesty. V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenásteho mesiaca povedal Mojžiš Izraelcom všetko, čo mu pre nich prikázal Hospodin, keď v Edrei porazil amorejského kráľa Síchóna, ktorý býval v Chešbóne, a bášánského kráľa Óga, ktorý býval v Aštaróte. Za Jordánom, v Moábe začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon: Hospodin, náš Boh, nám takto hovoril na Chórebe: Dosť dlho ste pobudli pri tomto vrchu. Obráťte sa a vydajte na cestu! Choďte do amorejských hôr a ku všetkým obyvateľom v Arábe, na pohorí i v Nížine, v Negebe i na morskom pobreží, do Kanaánu, k Libanonu až po Veľrieku, po rieku Eufrat! Hľa, dal som vám krajinu! Vstúpte do nej a zaujmite krajinu, o ktorej Hospodin prisahal vašim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, že ju dá im aj potomstvu po nich. Vtedy som vám povedal: Ja sám nevládzem znášať starosť o vás. Hospodin, váš Boh, vás tak rozmnožil, že dnes vás je tak mnoho ako hviezd na nebi. Nech Hospodin, Boh vašich otcov, vás rozmnoží na tisíckrát toľko, ako vás je, a nech vás požehná, ako vám zasľúbil! Ako môžem sám znášať vaše bremeno, vašu ťarchu a vaše spory?! Priveďte si múdrych, rozumných a skúsených mužov z vašich kmeňov. Postavím vám ich na čelo. A vy ste mi odpovedali: Dobrý je návrh, ktorý zamýšľaš uskutočniť! Potom som vzal náčelníkov vašich kmeňov, mužov múdrych a skúsených, a dal som vám ich za náčelníkov ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov a za úradníkov pre vaše kmene. Vašim sudcom som v tom čase prikázal: Vypočujte svojich súkmeňovcov a súďte spravodlivo, či už má niekto spor so súkmeňovcom alebo s cudzincom. Neberte ohľad na osobu pri súde, vypočujte tak malého ako veľkého, nebojte sa nikoho, lebo súd patrí Bohu! A čo vám bude priťažké, predložte mne, a ja to vypočujem. Tak som vám vtedy prikázal všetko, čo máte konať. Potom sme sa vydali na cestu od Chórebu a putovali sme celou tou veľkou a strašnou púšťou, ktorú ste videli na ceste do amorejských hôr, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme po Kádeš - Barnéu. Vtedy som vám povedal: Došli ste k amorejským horám, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh. Hľa, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou! Vystúp, zaber ju, ako ti hovoril Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj! Vtedy ste všetci pristúpili ku mne a povedali ste: Pošlime pred sebou mužov; oni nám preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou máme ísť, i o mestách, do ktorých máme vstúpiť. Páčilo sa mi to a vybral som spomedzi vás dvanásť mužov, z každého kmeňa jedného. Tí sa obrátili a vystúpili na pohorie, prišli po údolie Eškól a preskúmali ho. Vzali so sebou z plodín tej krajiny, doniesli ich k nám a podali nám správu. Povedali: Dobrá je krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh! Ale nechceli ste vystúpiť a priečili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha; reptali ste a hovorili ste po svojich stanoch: Pretože nás nenávidel Hospodin, vyviedol nás z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejcom, a tak aby nás vyhubil. Kam to ideme? Naši bratia nám vzali odvahu, keď povedali: Ľud je väčší a vyšší ako my, mestá sú veľké, opevnené až po nebo, a videli sme tam aj Anákovcov. Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa, ani sa ich nebojte! Hospodin, váš Boh, ktorý ide pred vami, sám bude bojovať za vás, celkom tak, ako robil s vami pred vašimi očami v Egypte a na púšti. Tam si videl, ako ťa Hospodin, tvoj Boh, niesol, ako si človek nesie syna, celou cestou, ktorou ste putovali, až kým ste neprišli na toto miesto. Napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý šiel cestou pred vami vyhliadnuť vám miesto, kde by ste sa utáborili: cez noc v ohni a cez deň v oblaku, aby vám ukázal cestu, ktorou máte ísť. Keď však počul Hospodin vaše slová, rozhneval sa a prisahal: Nikto z týchto mužov tohto zlého pokolenia neuvidí dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom, okrem Káleba, syna Jefunneho; on ju uvidí a jemu i jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bol celkom oddaný Hospodinovi. Aj na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty tam nevojdeš! Józua, syn Núnov, ktorý je v tvojej službe, tam vojde; jeho povzbuď, on rozdelí Izraelu dedičstvo. Vaše deti, o ktorých ste hovorili, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého, oni ta vojdú; im ju dám a oni ju zaujmú. Vy sa však obráťte a pohnite smerom na púšť cestou k Červenému moru. Vtedy ste mi odpovedali. Prehrešili sme sa proti Hospodinovi. Vystúpime a budeme bojovať, celkom tak, ako nám rozkázal Hospodin, náš Boh! Potom ste sa opásali každý svojím bojovým náčiním a nazdávali ste sa, že je ľahké vystúpiť na pohorie. Vtedy mi riekol Hospodin: Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás; ináč utrpíte porážku od svojich nepriateľov! Povedal som vám to, no nepočúvali ste, ale vzopreli ste sa rozkazu Hospodinovmu a trúfalo ste vystúpili na pohorie. Vtedy vyšli proti vám Amorejci, ktorí bývali na tom pohorí, prenasledovali vás ako včely a rozháňali vás od Séíru až po Chormu. Keď ste sa vrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin nepočúval váš hlas a nenaklonil k vám ucho. Preto ste zostali v Kádeši práve tak dlho, ako ste tam bývali. Potom sme sa obrátili a vydali sme sa na púšť k Červenému moru, ako mi hovoril Hospodin. Okolo pohoria Séír sme putovali mnoho dní. Vtedy mi riekol Hospodin: Dosť ste sa nachodili okolo tohto pohoria. Obráťte sa na sever! Ľudu prikáž: Pôjdete územím svojich bratov, synov Ézavových, ktorí bývajú v Séíre. Budú sa vás báť, ale majte sa veľmi na pozore! Nepúšťajte sa do vojny s nimi, lebo vám nedám z ich krajiny ani stopu, veď pohorie Séír som dal Ézavovi do vlastníctva. Jedlo si od nich kupujte za peniaze, aby ste mali čo jesť. Ba aj vodu si od nich kupujte za peniaze, aby ste mali čo piť; lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa po žehnal pri každom diele tvojich rúk. Pozná tvoje putovanie po tejto veľkej púšti; už štyridsať rokov je Hospodin s tebou, nemal si v ničom nedostatku. A tak sme odišli od našich bratov, synov Ézavových, ktorí bývajú v Séíre, cestou cez Arábu, ktorá vychádza z Élatu a Ecjón-Geberu. Potom sme sa obrátili a prešli smerom k Moábskej púšti. Vtedy mi riekol Hospodin: Nenapádaj Moábcov a nepúšťaj sa s nimi do vojny, lebo ti z ich zeme nedám nič do vlastníctva, keďže som Ár dal Lótovým synom do vlastníctva. Predtým bývali v ňom Émovia, ľud veľký, početný a vysokej postavy ako Anákovci. Aj ich pokladajú za Refáovcov ako Anákovcov, ale Moábci ich volajú Émami. V Séíre však bývali predtým Chórijci, ale synovia Ézavovi ich vyhnali, vyhubili spred seba a usadili sa na ich mieste, ako urobil Izrael so svojou vlastnou krajinou, ktorú mu dal Hospodin. A teraz sa poberte a prejdite cez potok Zered. Potom sme prešli cez potok Zered. Naše putovanie z Kádeš-Barnéy až po potok Zered trvalo tridsať osem rokov, kým z tábora nevyhynulo celé pokolenie bojovníkov, ako im prisahal Hospodin. Aj ruka Hospodinova doľahla na nich, aby ich vyhubila z tábora až po ich úplné vykynoženie. Len čo vymreli z ľudu všetci bojovníci, riekol mi Hospodin: Ty sa dnes chystáš prejsť moábske územie pri Áre, a priblížiš sa k Ammóncom. Nenapádaj ich, ani sa s nimi nepúšťaj do vojny, lebo ti nedám z krajiny Amón nič do vlastníctva, pretože som ju dal do vlastníctva synom Lótovým. Aj túto pokladali za krajinu Refáovcov. Refáovci bývali v nej predtým a Ammónci ich volali Zamzumcami - ľud veľký, početný a vysokej postavy ako Anákovci. Ale Hospodin ich vyhubil pred nimi. Keď ich vyhnali, usadili sa na ich mieste, ako urobil Hospodin Ézavovým synom, ktorí bývali v Séíre, keď vyhubil pred nimi Chorijcov; vyhnali ich a usadili sa na ich mieste až do dnešného dňa. No Avijcov, ktorí bývali po dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftórci, ktorí vyšli z Kaftóra, a usadili sa na ich mieste. Poberte sa, dajte sa na cestu a prejdite cez rieku Arnón! Hľa, vydal som ti do rúk Amorejca Síchóna, chešbónskeho kráľa, i jeho krajinu! Začni ju dobýjať a pusť sa s ním do vojny! Tohto dňa začnem vzbudzovať strach a bázeň pred tebou u všetkých národov pod nebom, ktoré sa budú triasť a chvieť pred tebou, keď počujú zvesť o tebe. Potom som z púšte Kedémót poslal poslov k chešbónskemu kráľovi Síchónovi s posolstvom pokoja a odkázal som: Chcel by som prejsť tvojou krajinou; pôjdem len po ceste; neodbočím ani napravo ani naľavo. Potraviny mi predávaj za peniaze, aby som mohol jesť, vodu mi predávaj za peniaze, aby som mohol piť! Len peši chcem prejsť, ako mi to dovolili Ézavovi synovia, ktorí bývajú v Séíre, i Moábci, ktorí bývajú v Áre, kým neprejdem cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh. Ale chešbónsky kráľ Síchón nám nechcel dovoliť prejsť cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, urobil jeho ducha nepoddajným a zatvrdil mu srdce, aby ho vydal tebe do rúk, ako je tomu dnes. Potom mi Hospodin riekol: Hľa, začínam ti dávať do moci Síchóna a jeho krajinu! Začni zaberať jeho krajinu a zmocni sa jej! Vtedy vyšiel Síchón so všetkým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu. Hospodin, náš Boh, nám ho vydal, tak že sme porazili jeho aj jeho synov, aj všetok jeho ľud. A zabrali sme v tom čase všetky jeho mestá, vykonali sme hubiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch, a nedovolili sme nikomu ujsť. Iba dobytok sme zhabali s korisťou z miest, ktoré sme zabrali. Od Aróeru, ktorý je na brehu potoka Arnón, a od mesta v údolí až po Gileád nebolo mesta, ktoré by pre nás bolo nedobytným. Všetko nám vydal Hospodin, náš Boh. Len ku krajine Ammóncov si sa nepriblížil, totiž k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí, ako prikázal Hospodin, náš Boh. Keď sme sa obrátili a vystupovali smerom k Bášánu, vyšiel proti nám do boja k Edrei bášánský kráľ Óg so všetkým svojím ľudom. Vtedy mi riekol Hospodin: Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk, i všetok jeho ľud i jeho krajinu! Nalož s ním celkom tak, ako si naložil s amorejským kráľom Síchónom, ktorý býval v Chešbóne! A Hospodin, náš Boh, vydal nám do rúk i bášánského kráľa Óga aj všetok jeho ľud a bili sme ho tak, že sa nikto z nich nezachránil. V tom čase sme mu zabrali všetky mestá. Nebolo mesta, ktoré by sme mu neodňali: šesťdesiat miest, celú oblasť Argóbu, kráľovstvo Óga v Bášáne. Všetky tieto mestá boli opevnené vysokým múrom, bránami a závorami, okrem mnohých neopevnených miest. Vykonali sme na nich hubiacu kliatbu práve tak, ako sme urobili chešbónskemu kráľovi Síchónovi, keď sme vykonali hubiacu kliatbu na všetkých mestách, na mužoch, ženách aj deťoch. Všetok dobytok a korisť z miest sme zhabali. V tom čase sme dvom amorejským kráľom, ktorí bývali za Jordánom, odňali krajinu od rieky Arnón až po vrch Chermón - Sidónci volajú Chermón Sirjónom a Amorejci ho volajú Senírom - všetky mestá náhornej planiny, celý Gileád a celý Bášán až po Salchu a Edrei, mestá Ógovho kráľovstva v Bášáne. Lebo len bášánský kráľ Óg zostal zo zvyšku Refáovcov. Jeho rakva, bazaltová rakva, je v Rabbe Ammóncov. Jej dĺžka je deväť lakťov, jej šírka štyri lakte, merané na obyčajné lakte. V tom čase sme zabrali túto krajinu; územie od Aróera, ktoré je pri potoku Arnón, a polovicu pohoria Gileádu i jeho mestá dal som Rúbenovcom a Gádovcom. Zvyšnú časť Gileádu a celý Bášán - Ógovo kráľovstvo - dal som polovici kmeňa Menašše, celú oblasť Argóbu. Celý Bášán sa volal krajinou Refáovcov. Menaššeho syn Jáír zabral celú oblasť Argóbu až po gešúrske a maachánské územie, to jest Bášán, a pomenoval tieto dediny podľa svojho mena Chavvót-Jáír, ako je to dodnes. Máchírovi som však dal Gileád. Rúbenovcom a Gádovcom som dal z Gileádu až po potok Arnón - stred údolia tvorí hranicu - a až po potok Jabbók, hranicu Ammóncov; k tomu Arábu s Jordánom ako hranicou, od Kinneretu až k moru v Arábe - Soľnému moru - pod svahmi Pisgy na východe. V tom čase som vám prikázal: Hospodin, váš Boh, dal vám túto krajinu do vlastníctva. Všetci, čo ste bojaschopní, prejdite ozbrojení na čele svojich bratov - Izraelcov; len vaše ženy, vaše deti a váš dobytok - veď viem, že máte mnoho dobytka - zostanú bývať vo vašich mestách, ktoré som vám dal, pokiaľ Hospodin nedopraje pokoja vašim bratom ako vám; potom aj oni zaberú krajinu, ktorú im Hospodin, váš Boh, dáva za Jordánom. Potom sa vrátite každý ku svojmu vlastníctvu, ktoré som vám dal. Vtedy som prikázal Józuovi: Videl si na vlastné oči všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, tým dvom kráľom. Tak urobí Hospodin všetkým kráľovstvám, ktorými prejdeš. Nebojte sa ich, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojuje za vás! Vtedy som takto prosil Hospodina: Hospodine, Pane, začal si ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť i svoju premocnú ruku. Veď kde na nebi alebo na zemi je božstvo, čo by mohlo konať také skutky a mocné činy, ako sú tvoje? Kiež smiem prejsť a uzrieť dobrú krajinu za Jordánom, to krásne pohorie s Libanonom. Ale Hospodin sa rozhneval na mňa pre vás; nevyslyšal ma, ale mi riekol: Dosť máš! Nehovor mi viac o tom! Vyjdi na vrchol Pisgy a pozri sa na západ i na sever, na juh i na východ, a rozhliadni sa vlastnými očami, lebo neprejdeš cez tento Jordán! Józuovi však daj príkaz, posilni ho a vzmuž, lebo on prejde na čelo tohto ľudu na druhú stranu a on mu dá do vlastníctva tú krajinu, ktorú uvidíš! Zostali sme teda v údolí naproti Bét-Peóru. A teraz, Izrael, počúvaj ustanovenia a právne predpisy, ktoré vás učím plniť, aby ste ostali nažive a aby ste tam vstúpili a zabrali krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, Boh vašich otcov. Nesmiete pridať nič k tomu, čo vám dnes prikazujem, ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám dávam. Na vlastné oči ste videli, čo urobil Hospodin pre Baal-Peóra, totiž, že Hospodin, tvoj Boh, všetkých, ktorí nasledovali Baal-Peóra, vyhubil spomedzi teba. Vy však, ktorí sa pridŕžate svojho Boha, Hospodina, všetci ste podnes nažive. A hľa, učím vás ustanoveniam a právnym predpisom, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali. Zachovávajte ich a plňte, lebo to bude vašou múdrosťou a rozumnosťou v očiach národov, ktoré počujú všetky tieto ustanovenia a povedia: Naozaj múdry a rozumný ľud je tento veľký národ. Lebo ktorému veľkému národu by boli bohovia takí blízki, ako je Hospodin, náš Boh, kedykoľvek Ho vzývame? A ktorý veľký národ by mal také správne ustanovenia a právne predpisy, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám? Len sa maj na pozore a dobre sa chráň, aby si nezabúdal na veci, ktoré si videl na vlastné oči, a aby nevymizli z tvojho srdca po celý čas tvojho života; oboznám s nimi svojich synov i vnukov - i s dňom, keď si stál pred Hospodinom, svojím Bohom, na Chórebe, keď mi Hospodin riekol: Zhromaždi mi ľud a budem im zvestovať svoje slová, z ktorých sa naučia báť sa ma po všetky dni, čo budú žiť na zemi; i svojich synov budú učiť. Keď sme sa priblížili a zastali pod vrchom, vrch vzplanul ohňom po samé nebo, zahalené do tmy, oblaku a mrákavy. A Hospodin hovoril k vám z ohňa; zvuk slov ste počuli, ale postavu ste neuvideli; len hlas zaznel. Vtedy vám oznámil svoju zmluvu - desať výrokov - ktorú vám prikázal plniť. Napísal ju na kamenné dosky. Mne však Hospodin v tom čase prikázal vyučovať vás ustanovenia a právne predpisy, aby ste ich plnili v krajine, do ktorej idete a ktorú máte zabrať. Dávajte dobrý pozor na seba - lebo ste neuvideli nijakú postavu v ten deň, keď Hospodin hovoril k vám na Chórebe z ohňa - aby ste sa nezvrhli a neurobili si nejakú modlu, podobu muža alebo ženy, a podobu nejakého zvieraťa, ktoré je na zemi, podobu nejakého okrídleného vtáka, ktorý lieta po nebi, podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, alebo podobu nejakej ryby, ktorá je vo vodách pod zemou. Nedvíhaj oči k nebu a nepozeraj na slnko, mesiac a hviezdy, na všetky nebeské voje, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž, lebo tieto veci pridelil Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom pod celým nebom. Vás však vzal Hospodin a vyviedol zo železnej pece, z Egypta, aby ste Mu boli Jeho vlastným národom, ako je to dnes. Hospodin sa však pre vás rozhneval na mňa a prisahal, že neprejdem cez Jordán a nevojdem do dobrej krajiny, ktorú ti Hospodin, tvoj Boh, dáva do vlastníctva. Áno, ja zomriem v tejto krajine, neprejdem cez Jordán, ale vy prejdete a zaberiete tú dobrú krajinu do vlastníctva. Chráňte sa, aby ste nezabudli na zmluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú uzavrel s vami, aby ste si neurobili tesanú modlu akejkoľvek podoby, čo ti zakázal Hospodin, tvoj Boh. Lebo Hospodin, tvoj Boh, je stravujúci oheň, horliaci Boh. Keď splodíte synov a vnukov a zostanete dlho v tejto krajine, zvrhnete sa a urobíte si tesanú modlu akejkoľvek podoby a budete páchať, čo sa nepáči Hospodinovi, vášmu Bohu, takže Ho nahneváte - dnes beriem nebo i zem proti vám za svedkov - určite rýchlo vymiznete z krajiny, ktorú sa chystáte zabrať, keď prejdete cez Jordán. Nezostanete v nej dlho, lebo budete úplne vyhubení. Hospodin vás rozptýli medzi národy a zostane z vás iba malý počet medzi národmi, medzi ktoré vás Hospodin zavedie. Tam budete slúžiť bohom, dielu ľudských rúk z dreva a kameňa, ktorí nevidia, nepočujú, nejedia ani nečuchajú. Ale keď budeš tam hľadať Hospodina, svojho Boha, nájdeš Ho, ak Ho budeš hľadať celým srdcom a celou dušou; keď budeš v biede a v posledných dňoch ťa postihnú tieto veci, navrátiš sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a poslúchneš Jeho hlas. Lebo Hospodin, tvoj Boh, je milosrdný Boh, neopustí ťa, ani ťa nezahubí, ani nezabudne na zmluvu s otcami, ktorú im potvrdil prísahou. Pýtaj sa len na zašlé časy, ktoré boli pred tebou odvtedy, čo Boh stvoril človeka na zemi, a od jedného konca nebies po druhý sa dozvedaj, či sa niekedy udialo niečo tak veľké alebo či sa slýchalo niečo podobné, či počul ľud hlas Boží hovoriť z ohňa, ako si ty počul, a zostal si nažive?! Alebo či sa kedy nejaký boh pokúsil prísť a vybrať si národ spomedzi iných národov skúškami a znameniami, zázrakmi a vojnou, silnou rukou a vystretým ramenom, veľkými hroznými skutkami, celkom tak, ako vám urobil Hospodin, váš Boh, v Egypte pred vašimi očami?! Tebe bolo dovolené vidieť, že Hospodin je Boh a že okrem Neho niet iného. Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa poučil, a na zemi ti ukázal svoj veľký oheň, a Jeho slová si počul z ohňa. Pretože miloval tvojich otcov a po nich si vyvolil ich potomstvo, osobne ťa vyviedol svojou veľkou silou z Egypta, aby spred teba vyhnal národy väčšie a mocnejšie, ako si ty, aby ťa voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako je tomu dnes. Uvedom si to dnes a pripusť si to k srdcu, že Hospodin sám je Bohom na nebi i na zemi dolu, a nieto iného. Zachovávaj Jeho ustanovenia a príkazy, ktoré ti dnes dávam, aby sa vodilo dobre tebe i tvojim deťom, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti Hospodin, tvoj Boh, dáva na večné časy. Vtedy oddelil Mojžiš tri mestá za Jordánom smerom k východu slnka, aby tam mohol utiecť vrah, ktorý neúmyselne zabije svojho blížneho, ktorého nemal predtým v nenávisti: ak utečie do jedného z týchto miest, ostane nažive: pre Rúbenovcov Becer na púšti, na náhornej rovine, pre Gádovcov Rámót v Gileáde a pre Menaššeovcov Gólán v Bášáne. Toto je zákon, ktorý predložil Mojžiš Izraelcom. Toto sú svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré Mojžiš oznámil Izraelcom, keď vyšli z Egypta, za Jordánom v údolí naproti Bét-Peóru, v krajine amorejského kráľa Síchóna, ktorý sídlil v Chešbóne a ktorého Mojžiš a Izraelci porazili, keď vychádzali z Egypta. Zabrali jeho krajinu i krajinu bášánskeho kráľa Óga, dvoch kráľov amorejských, za Jordánom smerom k východu slnka, od Aróeru, ktorý leží na brehu potoka Arnón, až po vrch Sirjón, totiž po Chermón, aj celú Arábu za Jordánom na východe až po more Aráby pod svahmi Pisgy. Mojžiš zvolal celý Izrael a riekol: Počuj, Izrael, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám dnes verejne oznamujem. Naučte sa ich a usilujte sa ich plniť. Hospodin, náš Boh, uzavrel s nami zmluvu na Chórebe. Túto zmluvu neuzavrel s našimi otcami, ale so všetkými nami, ktorí tu dnes žijeme. Tvárou v tvár hovoril Hospodin s vami na vrchu z ohňa - v tom čase ja som stál medzi Hospodinom a vami, aby som vám zvestoval slovo Hospodinovo, lebo ste sa báli ohňa a nevystúpili ste na vrch. I riekol: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si tesanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom tých, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania. Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto zneužije Jeho meno! Zachovávaj deň sviatočného odpočinku a sväť ho, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj vôl, ani tvoj osol, ani akýkoľvek tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby si tvoj sluha i slúžka mohli odpočinúť tak ako ty. Pamätaj, že si bol sluhom v Egypte, a Hospodin, tvoj Boh, ťa vyviedol odtiaľ mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať deň sviatočného odpočinku. Cti si otca i matku, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho žil a aby sa ti dobre vodilo na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani nezatúžiš po dome svojho blížneho, ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu! Tieto slová hovoril Hospodin mocným hlasom celému vášmu zhromaždeniu na vrchu z ohňa, oblaku a mrákavy, a nepridal nič; napísal ich na dve kamenné dosky a dal ich mne. Keď ste počuli hlas z tmy, zatiaľ čo vrch planul ohňom, pristúpili ste ku mne, všetci predstavení vašich kmeňov aj vaši starší, a povedali ste: Hľa, Hospodin, náš Boh, nám ukázal svoju slávu a svoju veľkosť, i Jeho hlas sme počuli z ohňa. Dnes sme videli, že Boh môže hovoriť s človekom, a ten ostane nažive. Prečo by sme teraz mali zomrieť? Veď nás strávi tento veľký oheň; ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hospodina, nášho Boha - pomrieme! Lebo či jestvuje človek, ktorý by ako my počul z ohňa hovoriaci hlas živého Boha, a ostal by nažive? Priblíž sa ty a vypočuj všetko, čo bude hovoriť Hospodin, náš Boh; ty nám povieš všetko, čo ti povie Hospodin, my to budeme počúvať a plniť! Keď Hospodin počul hlas vašich slov, keď ste hovorili so mnou, riekol mi: Počul som slová tohto ľudu, ktoré ti hovorili. Dobré je všetko, čo hovorili. Kiežby bolo ich srdce vždy také, že by sa ma báli a zachovávali všetky moje príkazy po všetky dni, aby sa dobre vodilo im aj ich deťom naveky! Choď a povedz im: Vráťte sa do svojich stanov! Ty však stoj tu pri mne, a ja ti oznámim všetky prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré ich budeš vyučovať; a oni ich budú plniť v krajine, ktorú im dávam do vlastníctva. Dbajte, aby ste hovorili, ako vám prikázal Hospodin, váš Boh, neodbočujte ani napravo, ani naľavo! Vo všetkom budete kráčať tou cestou, ktorú vám vyznačil Hospodin, váš Boh, aby ste mohli žiť, aby sa vám dobre vodilo a aby ste dlho žili v krajine, ktorú zaujmete. Toto sú prikázania, ustanovenia a právne predpisy, o ktorých mi prikázal Hospodin, váš Boh, aby som vás ich učil, aby ste ich plnili v krajine, ktorú idete zaujať - na to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si po všetky dni svojho života zachovával všetky Jeho ustanovenia a Jeho príkazy, ktoré ti dávam, a to ty i tvoj syn i vnuk, a aby si dlho žil. Počúvaj teda, Izrael, a snaž sa tak konať, aby sa ti dobre vodilo a aby si sa veľmi rozmnožil, ako ti sľúbil Hospodin, Boh tvojich otcov, v krajine oplývajúcej mliekom a medom. Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami a napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány. Keď ťa privedie Hospodin, tvoj Boh, do krajiny, ktorú prísahou tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi sľúbil dať tebe tak ako i veľké a pekné mestá, ktoré si ty nestaval, a domy plné všetkého dobrého, ktoré si ty nenaplnil, a vykopané cisterny, ktoré si ty nekopal, vinice a olivové sady, ktoré si ty nesadil, a keď sa naješ a nasýtiš, dávaj pozor, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Hospodina, svojho Boha, sa boj, Jemu slúž a na Jeho meno prisahaj! Nenasleduj iných bohov z božstiev okolitých národov, aby nevzplanul hnev Hospodina, tvojho Boha, proti tebe a aby ťa nevyhubil z povrchu zeme - lebo Hospodin, tvoj Boh, je horliaci Boh uprostred teba. Nepokúšajte Hospodina, svojho Boha, ako ste Ho pokúšali v Masse. Snažte sa zachovávať prikázania Hospodina, svojho Boha, i Jeho svedectvá a ustanovenia, ktoré ti dal. Rob, čo je správne a dobré v očiach Hospodinových, aby sa ti dobre vodilo, aby si prišiel a usadil sa v dobrej krajine, o ktorej Hospodin prisahal tvojim otcom, že vyženie všetkých tvojich nepriateľov spred teba, ako hovoril Hospodin. Keď sa ťa zajtra opýta syn: Aký význam majú svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Boh? odpovedz svojmu synovi: Boli sme faraónovými otrokmi v Egypte, ale Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou. Hospodin dal veľké a hrozné znamenia a zázraky proti Egyptu a proti faraónovi i proti celému jeho domu pred našimi očami. Nás však vyviedol odtiaľ, aby nás priviedol sem a dal nám krajinu, ktorú prísahou zasľúbil otcom. Hospodin nám prikázal plniť všetky tieto ustanovenia, báť sa Jeho, nášho Boha, aby sa nám dobre vodilo po všetky dni, aby nás zachoval nažive, ako je to dnes. A to bude našou spravodlivosťou, keď budeme zachovávať a plniť všetky tieto prikázania pred Hospodinom, svojím Bohom, ako nám prikázal. Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, uvedie do krajiny, do ktorej sa chystáš, a keď pred tebou vyženie mnohé národy - Chetejcov, Girgášejcov, Amorejcov, Kanaáncov, Perizejcov, Chivejcov a Jebúsejcov, sedem národov, početnejších a mocnejších, než si ty, a keď ti ich Hospodin, tvoj Boh, vydá a porazíš ich, musíš ich podrobiť hubiacej kliatbe, nesmieš s nimi uzavrieť zmluvu, ani sa zmilovať nad nimi. Nevstupuj s nimi manželstvom do príbuzenstva, svoje dcéry nedávaj ich synom a ich dcéry neber pre svojich synov, lebo by tvojich synov odvrátili odo mňa a oni by slúžili iným bohom; potom by vzplanul hnev Hospodinov proti vám a čoskoro by vás vyhubil. Ba naložte s nimi naopak: ich oltáre zbúrajte, ich posvätné stĺpy porozbíjajte, postínajte im ašéry a ich vyrezávané modly spáľte ohňom. Lebo ty si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi. Nie preto sa Hospodin priklonil k vám a vyvolil si vás, že by ste boli väčší ako všetky národy - veď vás bolo najmenej zo všetkých národov - ale preto, že vás Hospodin miloval a že zachováva svoju prísahu, ktorú dal vašim otcom, vyviedol vás mocnou rukou a vyslobodil z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Bohom; verný Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň tým, čo Ho milujú a Jeho príkazy zachovávajú, a ktorý bezprostredne odpláca tomu, kto Ho nenávidí, aby ho zničil; nebude zhovievavý k tomu, kto Ho nenávidí, ale bezprostredne odplatí. Zachovávaj prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré som ti dnes prikázal plniť. Za to, že budete tieto právne predpisy poslúchať, zachovávať a dodržiavať, bude Hospodin, tvoj Boh, plniť zmluvu s tebou a priazeň, ktorú prísahou zasľúbil tvojim otcom; bude ťa milovať, požehnávať a rozmnoží ťa; požehná plod tvojho života i plod tvojej pôdy, tvoje obilie, tvoj mušt i tvoj olej, prírastky tvojho dobytka a mláďatá oviec na pôde, ktorú prísahou tvojim otcom zasľúbil dať tebe. Budeš požehnaný nad všetky národy, nebude neplodného ani neplodnej u teba ani medzi tvojím dobytkom. Hospodin odvráti od teba každú chorobu a zlé neduhy egyptské, ktoré poznáš. Na teba ich nedopustí, ale dá ich na všetkých, ktorí ťa nenávidia. Pohltíš všetky národy, ktoré ti vydá Hospodin, tvoj Boh; tvoje oko sa nad nimi nezľutuje, ani nebudeš slúžiť ich bohom, lebo to by ti bolo pascou. Ak si pomyslíš vo svojom srdci: Tieto národy sú početnejšie ako ja; ako by som ich mohol vyhnať? neboj sa ich! Dobre pamätaj na to, čo urobil Hospodin, tvoj Boh, faraónovi a celému Egyptu, a na veľké skúšky, ktoré si videl na vlastné oči, na znamenia a zázraky, na silnú ruku a vystreté rameno, ktorými ťa vyviedol Hospodin, tvoj Boh. Tak urobí Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom, ktorých sa bojíš. I sršne pošle Hospodin, tvoj Boh, proti nim, kým nezahynú tí, ktorí zostali a skryli sa pred tebou. Neľakaj sa ich, lebo uprostred teba je Hospodin, tvoj Boh, Boh veľký a hrozný. Hospodin, tvoj Boh, pomaly vyženie tieto národy spred teba; nebudeš ich môcť rýchlo vyhubiť, aby sa nerozmnožila proti tebe divá zver. Hospodin, tvoj Boh, vydá ich tebe a uvedie ich do veľkého zmätku, kým nebudú vyhubené. Ich kráľov vydá ti do rúk a vymažeš ich meno spod nebies. Nikto neobstojí pred tebou, keď ich vyničíš. Ich vyrezávané modly spáľ ohňom. Nepožiadaj ani zlato ani striebro, ktoré je na nich, ani si ho neber, aby ti nebolo pascou, lebo je to ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom. Nevnášaj ohavnosť do svojho domu, aby si neprepadol hubiacej kliatbe ako oni. Nech sa ti to sprotiví a zhnusí, lebo je to podrobené hubiacej kliatbe. Každý príkaz, ktorý vám dnes dávam, zachovávajte a plňte, aby ste žili a množili sa, aby ste prišli a zabrali krajinu, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil vašim otcom. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. Zachovávaj príkazy Hospodina, svojho Boha, kráčaj po Jeho cestách a boj sa Ho. Veď Hospodin, tvoj Boh, vedie ťa do dobrej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a spodných vôd vyvierajúcich v údoliach i na výšinách, do krajiny pšenice, jačmeňa, vínnej révy, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu, do krajiny, kde nebudeš skromne jesť chlieb, nebudeš mať v nej v ničom nedostatok, do krajiny, v kameňoch ktorej je železo a z vrchov ktorej budeš ťažiť meď. Keď sa naješ a nasýtiš, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal. Dbaj, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, a tak nezanedbával Jeho príkazy, právne predpisy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam. Keď sa naješ a nasýtiš, postavíš si krásne domy a budeš bývať v nich. Keď sa ti dobytok i ovce rozmnožia, rozhojní sa tvoje striebro a zlato i všetko, čo máš, nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, a viedol ťa veľkou a strašnou púšťou, kde sú ohnivé hady a škorpióny, vyprahnutým krajom, ktorý je bez vody; On ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly, On ťa kŕmil mannou na púšti, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal a aby ti nakoniec dobre urobil. Nehovor vo svojom srdci: Moja sila a moc mojej ruky mi zadovážila toto bohatstvo. Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu získavať bohatstvo, aby utvrdil svoju zmluvu, ktorú s prísahou zasľúbil tvojim otcom, ako je to dnes. Ale ak naozaj zabudneš na Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť za inými bohmi, slúžiť im a klaňať sa im - dnes sa osvedčujem proti vám, že určite zahyniete. Zahyniete ako národy, ktoré Hospodin vyhubí pred vami, pretože ste nepočúvali hlas Hospodina, svojho Boha. Počuj, Izrael, ty chceš dnes prejsť cez Jordán, aby si vtiahol a ovládol národy väčšie a mocnejšie, ako si ty, mestá veľké a po nebo opevnené, ľud veľký a urastený, Anákovcov, o ktorých vieš a počul si hovoriť: Kto obstojí pred Anákovcami? Tak vedz dnes, že Hospodin, tvoj Boh, ide pred tebou. On je stravujúci oheň; On ich vyhubí, On ich pokorí pred tebou, a ty ich vyženieš a rýchlo zničíš, ako ti hovoril Hospodin. Keď ich Hospodin, tvoj Boh, zaženie spred teba, nemysli si v srdci: Pre moju spravodlivosť ma priviedol Hospodin zaujať túto krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Boh, spred teba. Nie pre svoju spravodlivosť a úprimné srdce prichádzaš zabrať ich krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov vyháňa ich Hospodin, tvoj Boh, spred teba, aby splnil slovo, ktoré prísahou dal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Tak vedz, že nie pre tvoju spravodlivosť dáva ti Hospodin zabrať túto dobrú krajinu; veď ty si tvrdohlavý ľud. Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hospodina, svojho Boha, na púšti; odo dňa, čo si vyšiel z Egypta, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Hospodinovi. Keď ste na Chórebe hnevali Hospodina, tak sa rozhneval na vás, že vás chcel vyhubiť. Keď som vystúpil na vrch, aby som prijal kamenné dosky - dosky zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami - pobudol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí, nejedol som chlieb, ani vodu som nepil. Hospodin mi dal dve kamenné dosky popísané Božím prstom, a na nich boli všetky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia hovoril Hospodin na vrchu z ohňa. Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi dal Hospodin dve kamenné dosky - dosky zmluvy. Riekol mi Hospodin: Vstaň, rýchlo zostúp odtiaľto, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Chytro odbočili z cesty, ktorú som im prikázal, a zhotovili si liatu modlu. Vtedy mi riekol Hospodin: Videl som tento ľud; veru je to ľud tvrdohlavý. Nechaj ma, vyhubím ich a vytriem ich meno spod nebies; teba však urobím národom mocnejším a početnejším, ako sú oni. Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, ktorý planul ohňom, a dve dosky zmluvy som mal vo svojich rukách. Vtedy som videl, že ste zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, a urobili ste si liate teľa, chytro ste odbočili z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin. Chytil som obe dosky, odhodil som ich z rúk a rozbil pred vašimi očami. Potom som sa vrhol pred Hospodina ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb, ani vodu som nepil - pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili, páchajúc zlo v očiach Hospodinových, a nahnevali ste Ho; lebo som sa zhrozil hnevu a prchkosti, ktorou Hospodin zahorel proti vám tak, že vás chcel vyhubiť. Hospodin ma vypočul aj tentoraz. Hospodin sa veľmi nahneval i na Árona a chcel ho zahubiť. Aj za Árona som sa vtedy modlil. Vzal som teľa - výplod vášho hriechu - ktoré ste si zhotovili, spálil som ho ohňom, roztĺkol som ho dôkladne, až na prach som ho rozdrvil, a prach z neho som hodil do potoka, ktorý vyteká z vrchu. Aj v Tabére, v Masse a v Kibrót-Hattaave hnevali ste Hospodina. Keď vás Hospodin poslal z Kádeš-Barnéy so slovami: Choďte a zaberte krajinu, ktorú som vám dal! spriečili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, neverili ste Mu a nepočúvali ste Jeho hlas. Priečili ste sa Hospodinovi odo dňa, čo som vás poznal. Vrhol som sa pred Hospodina a štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal pred Ním, lebo Hospodin riekol, že vás vyhubí. Modlil som sa k Hospodinovi takto: Hospodine, Pane, nezahub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil svojou veľkou mocou a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta. Rozpomeň sa na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jákoba, nehľaď na tvrdosť tohto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech, aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nepovedali: Pretože ich Hospodin nevládal doviesť do krajiny, ktorú im zasľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich usmrtil na púšti! Veď oni sú Tvojím ľudom a Tvojím vlastníctvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a vystretým ramenom. V tom čase riekol mi Hospodin: Vykreš si dve kamenné dosky, podobné prvým, vystúp ku mne na vrch a urob si drevenú truhlu. Ja napíšem na dosky slová, čo boli na prvých doskách, ktoré si rozbil, a ty ich vlož do truhly. Nato urobil som truhlu z akáciového dreva, vykresal som dve kamenné dosky, podobné prvým, a vystúpil som na vrch s oboma doskami v rukách. On napísal na dosky to isté, čo bolo na prvých - desatoro prikázaní, ktoré vám v deň zhromaždenia povedal Hospodin na vrchu z ohňa, a potom ich dal mne. Nato som sa obrátil, zostúpil z vrchu a uložil dosky do truhly, ktorú som urobil, a ony zostali tam, ako mi prikázal Hospodin. Izraelci sa pohli z Beerót-Bené-Jaakánu do Mósery. Tam zomrel Áron, tam ho pochovali a kňazskú službu miesto neho vykonával jeho syn Eleázár. Odtiaľ sa pohli do Gudgódy a z Gudgódy do Jotbaty, krajiny potokov. V tom čase Hospodin oddelil kmeň Léví, aby nosil truhlu zmluvy Hospodinovej, aby stál pred Hospodinom k Jeho službe a aby žehnal v Jeho mene až podnes. Preto sa Lévímu nedostalo podielu ani dedičného vlastníctva s jeho bratmi. Hospodin sám je jeho dedičným vlastníctvom, ako mu povedal Hospodin, tvoj Boh. Ja som však stál štyridsať dní a štyridsať nocí na vrchu ako predtým - a Hospodin ma vyslyšal i tentoraz: Hospodin ťa už nechcel zahubiť. Riekol mi Hospodin: Vstaň, choď a kráčaj na čele ľudu; nech vojdú a nech zaberú krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom. Izrael, čo žiada teraz od teba Hospodin, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil len po Jeho cestách, aby si Ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou, aby si zachovával príkazy Hospodinove i Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem, aby ti bolo dobre. Hľa, Hospodinovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i nebesá nebies, zem i všetko, čo je na nej; ale iba k tvojim otcom priľnul Hospodin s láskou a vyvolil si ich potomstvo, totiž vás, spomedzi všetkých národov, ako je tomu dodnes. Preto obrežte si srdce a nebuďte už viac tvrdohlaví. Lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom bohov, Pánom pánov, Bohom veľkým, mocným a hrozným, ktorý nikoho neuprednostňuje a neprijíma úplatky; prisluhuje právo sirote i vdove, miluje cudzinca a dáva mu chlieb i odev. Preto milujte cudzinca, veď aj vy ste boli cudzincami v Egypte. Hospodina, Boha svojho, sa boj, Jemu slúž, Jeho sa pridŕžaj a na Jeho meno prisahaj, On je tvojou chválou a On je tvojím Bohom, ktorý s tebou urobil veľké a hrozné veci, ktoré si videl na vlastné oči. Tvojich otcov bolo len sedemdesiat, keď došli do Egypta, a teraz ťa Hospodin, tvoj Boh, rozmnožil ako hviezdy nebeské. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, a po všetky dni budeš zachovávať Jeho nariadenia, Jeho ustanovenia a Jeho právne predpisy i Jeho prikázania. Poznajte dnes, čo nepoznali a nevideli vaši synovia, totiž karhanie zo strany Hospodina, vášho Boha, Jeho veľkosť, Jeho silnú ruku a Jeho vystreté rameno, Jeho znamenia a Jeho skutky, ktoré urobil v Egypte faraónovi, egyptskému kráľovi, a celej jeho krajine, čo urobil egyptskému vojsku, jeho koňom a vozom, keď ich zalial vodami Červeného mora, keď sa hnali za vami a Hospodin ich zničil až dodnes, čo vám robil na púšti až po váš príchod na toto miesto, a čo urobil Dátánovi a Abírámovi, synom Rúbenovho syna Eliába, keď zem roztvorila ústa a pohltila ich, aj ich domácnosti, aj ich stany, i každú bytosť, ktorá ich nasledovala z celého Izraela. Lebo na vlastné oči ste videli všetky veľké skutky Hospodinove, ktoré konal. Zachovávajte každý príkaz, ktorý vám dnes dávam, aby ste boli silní, aby ste vtiahli a zabrali krajinu, ktorú idete zabrať, a aby ste dlho žili v krajine, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať vašim otcom aj ich potomkom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Krajina, ktorú prichádzaš zaujať, nie je ako Egypt, z ktorého ste vyšli, v ktorom si sial svoje semeno a ktorý si zavlažoval prácou svojich nôh ako zeleninovú záhradu. Krajina, ktorú idete zaujať, je krajinou vrchov a údolí; vodu pije z nebeského dažďa; je krajinou, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Boh; oči Hospodina, tvojho Boha, sú na ňu upreté ustavične, od začiatku do konca roku. Ak budete naozaj poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, totiž, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, a slúžili Mu celým srdcom a celou dušou, tak dám dážď vašej krajine v pravý čas, jesenný i jarný dážď; zoberieš svoje obilie i svoj mušt i olej a dám ti trávu na poli pre tvoj dobytok; budeš jesť a nasýtiš sa. Dbajte, aby sa vaše srdce nedalo zviesť, aby ste neodbočili, neslúžili iným bohom a neklaňali sa im. Lebo hnev Hospodinov by vzplanul proti vám, On by zatvoril nebesá a nebolo by dažďa, zem by nevydala svoje úrody a vy by ste rýchlo vyhynuli v dobrej krajine, ktorú vám Hospodin dáva. Vložte si tieto moje slová do svojho srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenia na svoje ruky; i budete ich mať ako pásku na čele medzi svojimi očami. Poučte o nich svoje deti; hovor im o nich, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pôjdeš cestou, keď budeš líhať i keď budeš vstávať. Napíš ich na veraje svojho príbytku a na svoje brány, aby sa rozhojnili vaše dni i dni vašich synov v krajine, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať vašim otcom, pokiaľ sú nebesá nad zemou. Ak však budete bedlivo zachovávať všetky tieto prikázania, ktoré vám predpisujem plniť, totiž milovať Hospodina, svojho Boha, kráčať len po Jeho cestách a Jeho sa pridŕžať, potom Hospodin vyženie všetky tieto národy spred vás a vy si podmaníte národy väčšie a mocnejšie, ako ste sami. Každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, bude vaše; od púšte až po Libanon, od Veľrieky, rieky Eufrat až po Západné more bude vaše územie. Nikto neobstojí pred vami. Strach a hrôzu pred vami zošle Hospodin, váš Boh, na celú krajinu, do ktorej vkročíte, tak, ako vám hovoril. Ajhľa, predkladám vám dnes po žehnanie i kliatbu. Požehnanie, ak budete poslúchať prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám dnes dávam, a kliatbu, ak nebudete poslúchať prikázania Hospodina, svojho Boha, odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte. Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, uvedie do krajiny, ktorú ideš zabrať, vyslov požehnanie na vrchu Gerizím a kliatbu na vrchu Ébal. Ako je známe, tieto ležia za Jordánom, za cestou smerujúcou k západu slnka, v krajine Kanaáncov, ktorí bývajú v Arábe, naproti Gilgálu pri dube Móreho. Lebo vy prejdete cez Jordán, aby ste vtiahli a zabrali krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, váš Boh. Keď ju zaberiete a budete v nej bývať, usilujte sa plniť ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám dnes predkladám. Toto sú ustanovenia a právne predpisy, ktoré máte zachovávať a plniť v krajine, ktorú ti Hospodin, Boh tvojich otcov, dal na celý čas vášho života na zemi. Úplne zničte všetky miesta, na ktorých národy, ktoré si podmaníte, slúžili svojim bohom na vysokých vrchoch, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. Zbúrajte ich oltáre a rozbite ich posvätné stĺpy, ašéry spáľte ohňom, vyrezávané modly ich bohov rozsekajte a vyničte ich mená z týchto miest. Ale Hospodinovi, svojmu Bohu, slúžte iným spôsobom! Vyhľadávajte miesto, ktoré si zo všetkých vašich kmeňov vyvolí Hospodin, váš Boh, aby tam položil svoje meno, a prebýval tam - a tam prichádzajte! Tam donášajte svoje spaľované a zábitné obete, i svoje desiatky a rukami pozdvihované dávky, i svoje sľúbené a dobrovoľné dary, i prvorodencov svojho dobytka a svojich oviec, a tam jedzte pred Hospodinom, svojím Bohom; a vy i vaši domáci radujte sa zo všetkého, k čomu priložíte ruku, čím vás požehná Hospodin, váš Boh. Nerobte tak, ako my tu dnes robíme, každý, čo sa mu pozdáva. Lebo doteraz ste ešte nedošli do odpočinutia a k dedičnému vlastníctvu, ktoré vám dáva Hospodin, váš Boh. Keď však prekročíte Jordán a usadíte sa v krajine, ktorú vám dá Hospodin, váš Boh, do vlastníctva, a keď vám zabezpečí pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, a budete bezpečne bývať: na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, váš Boh, na prebývanie svojho mena, budete prinášať všetko, čo vám prikazuje: svoje spaľované i zábitné obete, svoje desiatky a rukami pozdvihované dávky i všetko najlepšie z darov, ktoré ste sľúbili Hospodinovi. Radujte sa pred Hospodinom, svojím Bohom, vy i vaši synovia i vaše dcéry, i vaši služobníci i vaše slúžky i levíti, ktorí sú vo vašich bránach, lebo oni nemajú podiel ani dedičné vlastníctvo s vami. Chráň sa obetovať svoje spaľované obete na ktoromkoľvek mieste, ktoré uvidíš, ale svoje spaľované obete obetuj na mieste, ktoré vyvolí Hospodin v jednom z tvojich kmeňov; tam konaj všetko, čo ti prikazujem. Avšak kedykoľvek budeš chcieť, môžeš vo všetkých svojich bránach zabíjať a jesť mäso s požehnaním Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dá. Nečistý i čistý smie z toho jesť ako z gazely alebo z jeleňa. Len krv nejedzte, ale vylejte ju na zem ako vodu. Vo svojich bránach nebudeš smieť jesť desiatok zo svojho obilia, ani zo svojho muštu ani zo svojho oleja, ani z prvorodených svojho dobytka a oviec, ani z nijakých darov, ktoré sľúbiš, ani z dobrovoľných obetí ani z dávok rukami pozdvihovaných. Ale budeš to jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Boh, ty i tvoj syn i tvoja dcéra i tvoj služobník i tvoja slúžka i levíta, ktorý je v tvojich bránach, a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, zo všetkého, k čomu priložíš ruku. Chráň sa opustiť levítu, kým žiješ vo svojej krajine. Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako ti hovoril, a ty si pomyslíš: Rád by som jedol mäso! lebo zatúžiš jesť mäso - jedz mäso, koľko sa ti zažiada. Ak bude ďaleko od teba miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam položil svoje meno, môžeš zabiť zo svojho dobytka a oviec, ktoré ti Hospodin dal, ako som ti prikázal, môžeš jesť vo svojich bránach, koľko sa ti zažiada. Avšak budeš to jesť iba tak, ako sa jedáva gazela alebo jeleň: nečistý i čistý môžu to jesť spolu. Len v tom buď pevný, aby si nejedol krv, lebo krv je život. Nejedz život s mäsom! Nejedz ju, ale vylej ju na zem ako vodu! Nejedz ju, aby sa dobre vodilo tebe i tvojim synom po tebe, keď budeš konať, čo je správne v očiach Hospodinových. Len svoje posvätné a sľúbené dary vezmi a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin. Tam na oltári Hospodina, svojho Boha, obetuj svoje spaľované obete, mäso i krv. Krv tvojich obetí má sa vyliať na oltár Hospodina, tvojho Boha, a mäso môžeš zjesť. Zachovávaj a poslúchaj všetky tieto slová, ktoré ti prikazujem, aby sa dobre vodilo tebe i tvojim synom po tebe až naveky, keď budeš konať, čo je dobré a správne v očiach Hospodina, tvojho Boha. Keď Hospodin, tvoj Boh, vykynoží spred teba národy, ktoré si ideš podmaniť, keď si ich podmaníš a budeš bývať v ich krajine, po ich vyhubení spred teba chráň sa uviaznuť v osídle a nasledovať ich; nedopytuj sa na ich bohov hovoriac: Ako tieto národy slúžili týmto bohom, tak budem konať i ja! Nepočínaj si tak voči Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je Hospodinovi, tvojmu Bohu, ohavnosťou, čo nenávidí, to oni robili svojim bohom, lebo spaľovali aj svojich synov a svoje dcéry na poctu svojich bohov. Všetko, čo vám prikazujem, usilovne plňte, nič k tomu nepridávajte, ani z toho neuberajte! Ak povstane v tvojom strede prorok alebo snívač a naznačí ti znamenie alebo zázrak, a ak sa splní znamenie alebo zázrak, ktoré ti predpovedal, a ak ti povie: Poďme za inými bohmi - ktorých nepoznáš - a slúžme im! neposlúchaj slová toho proroka alebo snívača, lebo Hospodin, váš Boh, bude vás skúšať, aby spoznal, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým srdcom a celou dušou. Hospodina, svojho Boha, nasledujte, Jeho sa bojte a Jeho prikázania zachovávajte, Jeho hlas poslúchajte, Jemu slúžte a Jeho sa pridŕžajte! Ten prorok alebo snívač musí byť usmrtený, lebo ťa vyzýval k odpadnutiu od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta a vykúpil z domu otroctva; tým by ťa bol zviedol z cesty, po ktorej ti prikázal kráčať Hospodin, tvoj Boh. Tak odstrániš zlo zo svojho stredu! Ak by ťa tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo žena v tvojom náručí, alebo tvoj priateľ, ktorý ti je ako vlastný život, tajne zvádzali a hovorili: Poďme a slúžme iným bohom! ktorých si nepoznal ani ty ani tvoji otcovia, bohom okolitých národov, tebe blízkych alebo ďalekých, od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, nepovoľuj mu ani ho neposlúchaj, ani tvoje oko nech sa nezľutuje nad ním, nemaj s ním súcit ani ho nekry, ale musíš ho zabiť. Tvoja ruka nech prvá dopadne naň, aby ho usmrtila, a potom ruky všetkého ľudu. Ukameňuj ho až na smrť, lebo ťa chcel zviesť od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Keď sa to dopočuje celý Izrael, bude sa báť a nebude páchať viac takéto zlo v tvojom prostredí. Keby si sa dopočul, že sa v niektorom z miest, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, na bývanie, hovorí: Vyšli naničhodní mužovia z tvojho stredu a zviedli obyvateľov svojho mesta hovoriac: Poďme a slúžme iným bohom, ktorých nepoznáte, dôkladne skúmaj, vyšetruj a dopytuj sa, a ak by to bola istá pravda, ak bola spáchaná táto ohavnosť v tvojom strede, musíš pobiť obyvateľov toho mesta ostrím meča, a ostrím meča vykonať kliatbu na ňom i na všetkom, čo je v ňom, ešte i na jeho dobytku. Celú korisť z neho zhromaždi doprostred námestia a ako celostnú žertvu pre Hospodina, svojho Boha, spáľ ohňom mesto i celú korisť z neho; mesto bude večným zboreniskom, nikdy sa nevystaví. K tvojej ruke sa neprilepí nič z toho, čo je podrobené kliatbe, aby Hospodin upustil od svojho pálčivého hnevu a preukázal ti milosrdenstvo, aby sa zmiloval nad tebou a rozmnožil ťa, ako prisahal tvojim otcom. Preto počúvaj hlas Hospodina, svojho Boha, zachovávaj všetky Jeho prikázania, ktoré ti dnes predkladám, a rob, čo je správne v očiach Hospodina, tvojho Boha. Ste synmi Hospodina, svojho Boha. Pre mŕtveho nerobte si zárezy ani lysiny medzi svojimi očami. Lebo pre Hospodina, svojho Boha, si svätým ľudom a teba si vyvolil Hospodin spomedzi národov, ktoré sú na zemi, aby si bol Jeho vlastným ľudom. Nejedz nič ohavné! Toto sú zvieratá, ktoré smiete jesť: vôl, ovca a koza; jeleň, gazela, srnec a kozorožec, antilopa, stepný tur a divá koza. Jedzte všetky zvieratá, ktoré majú rozdelené kopytá, a to obidve kopytá úplne rozdvojené, a ktoré sú prežúvavce medzi zvieratami. Avšak z prežúvavcov a z tých, ktoré majú rozdvojené kopytá, nejedzte tieto: ťavu, zajaca ani skalného jazveca, lebo prežúvajú, avšak nemajú rozdelené kopytá - sú pre vás nečisté! Ani ošípanú, lebo má rozdelené kopyto, ale neprežúva - je pre vás nečistá! Ich mäso nejedzte, ani sa nedotknite ich zdochliny! Toto jedzte spomedzi všetkého, čo je vo vode: Jedzte, čo má plutvy a šupiny. Avšak nejedzte nič, čo nemá plutvy ani šupiny - je to pre vás nečisté! Všetko čisté vtáctvo jedzte! Ale tieto z nich nesmiete jesť: orla, orlosupa ani čierneho supa, kaňu, krahulca a nijaké druhy jastrabov, ani nijaký druh krkavca, ani pštrosa, kukučku, čajku a nijaké druhy sokola, ani kuvika, výra a sovu, ani pelikána, supa hnedého a kormorána, ani bociana, ani nijaké druhy volaviek, ani dudka, ani netopiera. Všetok okrídlený hmyz je pre vás nečistý. Nesmie sa jesť! Všetko čisté vtáctvo jedzte! Nejedzte nijakú zdochlinu! Cudzincovi, ktorý je v tvojich bránach, môžeš ju dať a smie ju jesť alebo ju predá cudzozemcovi, lebo ty si pre Hospodina, svojho Boha, svätým ľudom. Nevar kozľa v mlieku jeho matky! Odvádzaj desiatok z celej úrody svojej sejby, ktorú každoročne dáva pole. Na mieste, ktoré si Hospodin vyvolí, aby tam dal prebývať svojmu menu, jedz pred Hospodinom, svojím Bohom, desiatok zo svojho obilia, zo svojho muštu, zo svojho oleja a prvorodené zo svojho dobytka i oviec, aby si sa učil po všetky dni báť sa Hospodina, svojho Boha. Keby ti cesta bola priďaleká a nemohol by si to zaniesť - lebo priďaleko od teba by bolo miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam položil svoje meno, keď ťa požehná Hospodin, tvoj Boh - speňaž to, vezmi uzlík peňazí do ruky a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. Za peniaze kúp všetko, čo sa ti zažiada: dobytok a ovce, víno alebo opojný nápoj a všetko, čo sa ti zachce, a jedz tam, pred Hospodinom, svojím Bohom, a raduj sa ty i tvoja domácnosť. Levítu, ktorý je v tvojich bránach, neopusť, lebo nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou. Na konci každého tretieho roka odovzdaj celý desiatok zo svojej úrody toho roku a zlož ho vo svojich bránach. Keď potom príde levíta - ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou - alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech jedia a nasýtia sa, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk, ktoré budeš konať. Na konci každého siedmeho roka odpúšťaj dlžoby. Spôsob odpustenia bude: Každý veriteľ nech odpustí, čo požičal svojmu blížnemu; nech to nevymáha na svojom blížnom ani na svojom bratovi, lebo bolo vyhlásené Hospodinovo odpustenie dlžôb. Na cudzincovi to smieš vymáhať, avšak svojmu bratovi odpusť, čo máš uňho. Len aby nebolo u teba chudobného! - lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa plne požehná v krajine, ktorú ti dá zabrať ako dedičné vlastníctvo, ale len ak bedlivo budeš počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, a snažne plniť každý príkaz, ktorý ti dnes dávam. Lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná, ako ti sľúbil, a ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty sám si nebudeš požičiavať; budeš vládnuť nad mnohými národmi, ale nad tebou nebude panovať nijaký. Ak by bol niekto spomedzi tvojich bratov chudobný v niektorom z tvojich miest v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nezatvrdzuj svoje srdce a nezavieraj ruku pred svojím chudobným bratom, ale štedro mu o tvor svoju ruku a požičaj mu nadostač toho, v čom má nedostatok! Dbaj, aby v tvojom srdci nevznikla podlá myšlienka a aby si si nepomyslel, že sa blíži siedmy rok, rok odpustenia dlžôb! aby si nehľadel bez milosrdenstva na svojho chudobného brata a nedal by si mu nič, ten by volal proti tebe k Hospodinovi a na tebe by ostal hriech. Ochotne mu daj, a nech nepadne zle tvojmu srdcu, keď mu dáš, lebo pre toto ti bude žehnať Hospodin, tvoj Boh, pri každom tvojom diele a pri každom tvojom počínaní. Keďže nebudete bez chudobných v krajine, preto ti prikazujem: Ochotne otváraj svoju ruku svojmu bratovi, biednemu i chudobnému v krajine! Ak sa ti tvoj brat, Hebrejec alebo Hebrejka, predá a bude ti slúžiť šesť rokov, prepusť ho na siedmy rok na slobodu. Keď ho budeš slobodného prepúšťať, nepusť ho s prázdnymi rukami. Štedro ho obdar zo svojich oviec, zo svojej obilnice a zo svojej kade; daj mu z toho, čo ti požehnal Hospodin, tvoj Boh. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Boh. Preto ti dnes toto prikazujem. Ak ti však povie: Nechcem odísť od teba! pretože si obľúbil teba i tvoju domácnosť, keďže mu bolo dobre u teba, vezmi šidlo a prebodni mu ucho na dverách a bude ti navždy otrokom. Tak urob aj svojej otrokyni. Nech ti nepadne ťažko prepustiť ho na slobodu, lebo za šesť rokov ti vyslúžil dvojnásobnú mzdu nádenníka, a Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná vo všetkom, čo budeš robiť. Všetko prvorodené mužského pohlavia, čo sa ti uliahne z dobytka a z oviec, zasväť Hospodinovi, svojmu Bohu! Na prvorodenom z dobytka nepracuj a prvorodené z oviec nestrihaj! Pred Hospodinom, svojím Bohom, to jedávaj z roka na rok, ty i tvoja domácnosť, na mieste, ktoré si vyvolil Hospodin. Ak však bude mať nejakú vadu, ak bude krivé alebo slepé alebo akokoľvek chybné, nesmieš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu. Vo svojich bydliskách smiete ho jesť, a to nečistý i čistý spolu ako gazelu alebo jeleňa. Iba krv nejedz, vylej ju na zem ako vodu! Dbaj na mesiac ábíb! Vtedy usporiadaj paschu Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci ábíbe ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta. Obetuj paschu Hospodinovi, svojmu Bohu, z oviec a dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, aby tam dal prebývať svojmu menu. Nejedz pri tom nič kvasené; sedem dní jedz nekvasený chlieb, chlieb biedy - lebo naponáhlo si vyšiel z Egypta, aby si po všetky dni svojho života pamätal na deň, keď si vyšiel z Egypta. Za sedem dní nech nevidno u teba kvasu na celom tvojom území; z mäsa, ktoré budeš obetovať večer v prvom dni, nezostane nič do rána. Paschu nesmieš obetovať v ktoromkoľvek svojom mieste, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Boh, iba na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam dal prebývať svojmu menu; tam obetuj paschu večer, keď slnko zapadá, v čase, keď si vyšiel z Egypta. Uvar ju a zjedz na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh; ráno sa smieš vrátiť a ísť do svojich stanov. Šesť dní jedz nekvasený chlieb; siedmy deň bude slávnostné zhromaždenie na počesť Hospodina, tvojho Boha; nekonaj vtedy nijakú prácu. Počítaj si sedem týždňov. Začni počítať sedem týždňov od chvíle, keď priložíš kosák k obiliu. Vtedy usporiadaj slávnosť týždňov na počesť Hospodina, svojho Boha. Čo bude môcť tvoja ruka dobrovoľne obetovať, daj podľa toho, ako ti požehná Hospodin, tvoj Boh. Raduj sa pred Hospodinom, svojím Bohom, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, i tvoj služobník i tvoja slúžka, i levíta, ktorý je v tvojich bránach, i cudzinec, i sirota i vdova, ktoré sú u teba, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, aby tam dal prebývať svojmu menu. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a plň tieto ustanovenia! Slávnosť stánkov sväť sedem dní, keď pozbieraš úrodu z holohumnice a z kade. Raduj sa vo svoj sviatok, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, i tvoj služobník i tvoja slúžka, i levíta, i cudzinec, i sirota i vdova, ktorí budú v tvojich mestách. Sedem dní sväť Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, lebo ti požehná Hospodin, tvoj Boh, na celej tvojej úrode a pri každom tvojom počínaní. Preto sa raduj! Tri razy do roka nech sa každý muž objaví pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánkov. Nech sa pred Hospodinom neukáže s prázdnymi rukami; každý nech dá, čo bude môcť, podľa požehnania Hospodina, tvojho Boha, ktoré ti udelil. Vo všetkých svojich mestách, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Boh, ustanov si sudcov a úradníkov, a tí budú súdiť ľud spravodlivým súdom. Neprevracaj právo, neuprednostňuj nikoho, neprijímaj úplatok, lebo úplatok múdrym zaslepuje oči a spravodlivým prevracia reči. Spravodlivosť, len spravodlivosť budeš sledovať, aby si ostal nažive a zabral krajinu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Neosaď si ašéru z nijakého dreva pri oltári Hospodina, svojho Boha, ktorý si zhotovíš. Nepostav si nijaký posvätný stĺp, ktorý nenávidí Hospodin, tvoj Boh. Neobetuj Hospodinovi, svojmu Bohu, býka alebo ovcu, na ktorých je chyba alebo akákoľvek zlá vec, lebo to je ohavné Hospodinovi, tvojmu Bohu! Ak sa nájde u teba v niektorom z tvojich miest, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Boh, muž alebo žena, ktorý bude robiť to, čo je zlé v očiach Hospodina, tvojho Boha, a naruší Jeho zmluvu, odíde slúžiť iným bohom a klaňať sa im, slnku, mesiacu alebo celému nebeskému voju, čo som neprikázal, a ak ti oznámia, a ty sa dopočuješ o tom, dôkladne to preskúmaj, a ak je to istá pravda, že sa takáto ohavnosť stala v Izraeli - vyveď k svojim bránam muža alebo ženu, ktorí vykonali tento zlý čin, a takého muža alebo ženu ukameňuj až na smrť! Na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov nech je usmrtený. Nemá byť usmrtený na základe svedectva jedného svedka. Ruka svedkov nech prvá dopadne naň, aby ho usmrtila, a potom ruka všetkého ľudu. Tak odstráň zlo zo svojho stredu! Ak by ti bolo priťažko rozsúdiť pri sporných záležitostiach v tvojich mestách medzi jedným a druhým preliatím krvi, jedným a druhým právnym nárokom, jedným a druhým telesným ublížením, vyber sa a vystúp na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, choď k levítskym kňazom a k sudcovi v tom čase, spýtaj sa ich, a oni ti oznámia súdny výrok. Potom konaj podľa výroku, ktorý ti oznámia z miesta, ktoré si vyvolí Hospodin, a snaž sa konať celkom tak, ako ťa poučia. Konaj podľa poučenia, ktoré ti dajú, a podľa rozsudku, aký vynesú. Neuchýľ sa ani napravo ani naľavo od výroku, ktorý ti oznámia. Kto by si však počínal trúfalo - a neposlúchol by kňaza, ktorý tam stojí v službe Hospodina, tvojho Boha, alebo sudcu - taký človek nech zomrie! Tak odstráň zlo z Izraela; nech to všetok ľud počuje a bojí sa, a nech si viac trúfalo nepočína. Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, zaberieš ju, budeš v nej bývať a povieš si: Ustanovím si nad sebou kráľa ako všetky okolité národy; ustanov si nad sebou kráľa, ktorého vyvolí Hospodin, tvoj Boh. Spomedzi svojich bratov ustanov si nad sebou kráľa; nesmieš ustanoviť nad sebou cudzozemca, ktorý nie je tvojím bratom! Len nech nechová mnoho koní a nech nezavedie ľud späť do Egypta, aby si zadovážil mnoho koní, lebo Hospodin vám riekol: Nevracajte sa už nikdy touto cestou! Nech nemá mnoho žien, aby sa neodchýlilo jeho srdce; nech si ani striebra ani zlata príliš mnoho nenahromadí! Keď sa posadí na svoj kráľovský trón, nech si napíše do knihy odpis tohto zákona, ktorý sa nachádza u levítskych kňazov. Nech ho má pri sebe a nech ho číta po celý svoj život, aby sa naučil báť Hospodina, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohto zákona aj tieto ustanovenia a plniť ich, aby sa nevyvyšovalo jeho srdce nad jeho bratov a aby neodbočil od príkazu ani napravo ani naľavo, aby dlho kraľoval vo svojom kráľovstve v Izraeli, on i jeho synovia. Kňazi, levíti, celý kmeň Léví, nebudú mať podiel ani dedičné vlastníctvo s Izraelom. Nech sa živia z ohňových obetí Hospodinových a z Jeho dedičného vlastníctva. Avšak dedičné vlastníctvo nebudú mať medzi svojimi bratmi. Hospodin je ich dedičným vlastníctvom, ako im zasľúbil. Toto bude právom kňazov voči tým, ktorí obetujú či býka či ovcu: kňazovi sa dá predná lopatka, čeľuste a žalúdok. Daj mu prvotinu svojho obilia, i muštu a oleja, i prvotinu toho, čo nastriháš zo svojich oviec! Lebo jeho si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, zo všetkých tvojich kmeňov, aby stál v službe mena Hospodinovho, on i jeho synovia po všetky dni. A keď príde Lévíjec z niektorého tvojho mesta, odkiaľkoľvek z Izraela, kde žije, keď príde s veľkou žiadosťou svojej duše k miestu, ktoré si vyvolí Hospodin, smie konať službu v mene Hospodina, svojho Boha, ako všetci jeho bratia, levíti, ktorí tam stoja v službe pred Hospodinom. Nech užívajú rovnaký podiel bez ohľadu nato, čo ktorý predal z otcovského majetku. Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba. Buď bezúhonný pred Hospodinom, svojím Bohom. Lebo tieto národy, ktoré máš vyhnať, počúvajú vykladačov znamení a veštcov. Tebe to však Hospodin, tvoj Boh, nedovolil. Hospodin, tvoj Boh, vzbudí ti proroka, ako som ja, z tvojho prostredia, spomedzi tvojich bratov; toho poslúchajte - celkom tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Chórebe, v deň zhromaždenia, keď si hovoril: Nech viac nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, ani nech viac nevidím tento veľký oheň, aby som nezomrel. Hospodin mi riekol: Dobré bolo, čo hovorili. Spomedzi ich bratov vzbudím proroka, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, i bude im hovoriť všetko, čo prikážem. Kto však neposlúchne moje slová, ktoré vysloví v mojom mene, toho vezmem na zodpovednosť. Avšak prorok, ktorý by si trúfal hovoriť v mojom mene, čo som mu nerozkázal hovoriť, alebo kto by prehovoril v mene cudzích bohov, ten prorok nech zomrie! Možno si pomyslíš: Ako poznáme, ktoré slovo nehovoril Hospodin? Slovo, ktoré povie prorok v mene Hospodinovom, a neuskutoční sa ani nesplní, to je slovo, ktoré Hospodin nevyriekol. Z trúfalosti to hovoril prorok; neboj sa ho! Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti dáva, podmaníš si ich a budeš bývať v ich mestách a v ich domoch, oddeľ si tri mestá uprostred svojej krajiny - ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva - uprav cestu k nim a na tri diely rozdeľ územie svojej krajiny, ktorú ti dáva do vlastníctva Hospodin, tvoj Boh, aby mal kam utiecť každý vrah. Vrah, ktorý tam ujde, môže ostať nažive v takomto prípade: ak zabije blížneho neúmyselne - totiž ak predtým voči nemu neprechovával nenávisť. Kto vyjde so svojím blížnym do lesa rúbať drevo a so sekerou v ruke sa zaženie, aby zoťal strom, a sekera mu odpadne z poriska, zasiahne a usmrtí jeho blížneho, ten nech utečie do jedného z týchto miest a ostane nažive, aby krvný pomstiteľ s rozhorčeným srdcom neprenasledoval vraha, aby ho nedostihol, pretože jeho cesta je priďaleká, a aby ho nezabil, pretože onen nebol hoden smrti, lebo predtým voči nemu neprechovával nenávisť. Preto ti prikazujem: Oddeľ si tri mestá! Ak Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako prisahal tvojim otcom, a dá ti celú krajinu, ktorú prisahal dať tvojim otcom, pretože si sa usiloval zachovávať tento príkaz, ktorý ti dnes prikazujem - totiž, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, a kráčal po Jeho cestách po všetky dni - pridaj ešte ďalšie tri mestá k oným trom, aby sa neprelievala nevinná krv v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva; ináč by bola na tebe vina za krv. Ak by však bol niekto, kto by nenávidel svojho blížneho, a striehol by naň, prepadol by ho, a tak by ho udrel, že by zomrel, a utiekol by do jedného z týchto miest, nech starší tohto mesta pošlú po neho, vezmú ho odtiaľ a vydajú ho do ruky krvného pomstiteľa; nech zomrie. Tvoje oko nech sa nad ním nezľutuje, ale odstráň nevinne preliatu krv z Izraela; vtedy sa budeš mať dobre. Neposúvaj medzu svojho blížneho, ktorú vymedzili predkovia v dedičnom vlastníctve, čo dostaneš do vlastníctva v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, zabrať. Jediný svedok nestačí usvedčiť niekoho z akejkoľvek viny a z akéhokoľvek hriechu; nech je hriech, ktorého sa dopustil akýkoľvek, rozsudok bude platný na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Ak povstane falošný svedok proti niekomu, a chce ho krivo obviniť z odpadlíctva, nech sa obaja mužovia, ktorí majú spor, postavia pred Hospodina, pred kňazov a sudcov, ktorí budú v tom čase; sudcovia nech dôkladne vyšetria záležitosť. Ak je ten svedok falošným svedkom, falošne svedčil proti svojmu bratovi, urobte s ním tak, ako on zamýšľal vykonať svojmu bratovi. Tak odstráňte zlo zo svojho prostredia. Keď sa to ostatní dopočujú, budú sa báť a nedopustia sa viac takého zla v tvojom strede. Tvoje oko sa nezľutuje: život za život, oko za oko, zub za zub, ruka za ruku a noha za nohu! Keď vytiahneš do vojny proti svojmu nepriateľovi a zbadáš kone, vozy a ľud početnejší ako ty, neboj sa ich, lebo s tebou je Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Tesne pred bojom predstúpi kňaz a prehovorí k ľudu. Povie im: Čuj, Izrael! Dnes sa chystáte do boja proti svojim nepriateľom. Neklesajte na mysli! Nebojte sa, nemajte strach ani sa ich neľakajte, lebo Hospodin, váš Boh, kráča s vami, aby bojoval za vás proti vašim nepriateľom a aby vám pomohol! Potom predstavení nech takto prehovoria k ľudu: Je tu niekto, kto vystavil nový dom, ale ešte ho neposvätil? Nech odíde a vráti sa domov, aby nezomrel vo vojne; a niekto iný by ho posvätil. Kto vysadil vinicu a neprevzal ju? Nech ide a vráti sa domov, aby nezomrel vo vojne; a niekto iný prevzal by ju do úžitku! Kto sa zasnúbil so ženou a ešte si ju nevzal? Nech odíde a vráti sa domov, aby nezomrel vo vojne; niekto iný by si ju vzal. Predstavení nech ďalej hovoria k ľudu takto: Kto sa bojí a klesá na mysli? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepôsobil na myseľ svojich bratov tak, že by zmalomyseľneli ako on. Keď predstavení skon čia reč k ľudu, nech na čelo postavia veliteľov vojov. Keď sa priblížiš k niektorému mestu, aby si bojoval proti nemu, vyzvi ho k mieru. Ak ti odpovie mierom a otvorí ti, všetok ľud, ktorý sa nachádza v meste, bude nútený u teba robotovať a slúžiť. Ak sa však s tebou pokojne nedohodne a pustí sa s tebou do boja, obkľúč ho, a keď ti ho Hospodin, tvoj Boh, vydá do rúk, ostrím meča pobi všetko mužské v ňom. Iba ženy a deti, dobytok a všetko, čo bude v meste, všetku jeho korisť ulúp; užívaj korisť svojich nepriateľov, ktorých ti vydá Hospodin, tvoj Boh. Tak urob všetkým mestám veľmi vzdialeným od teba, ktoré nepatria k mestám týchto národov. Avšak z miest týchto národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva, nenechaj nažive nič, čo dýcha, lebo musíš ich podrobiť hubiacej kliatbe: Chetejcov, Amorejcov, Kanaáncov, Perizejcov, Chivejcov a Jebúsejcov, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, aby vás nenaučili konať podľa všetkých svojich ohavností, ktoré činia svojim bohom, a aby ste sa tak neprehrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. Ak budeš nejaké mesto obliehať dlhý čas a budeš bojovať proti nemu, aby si sa ho zmocnil, nevyrúb jeho stromy, lebo budeš z nich jesť; preto ich nevyrúb. Veď či je poľný strom človekom, aby si ho obliehal? Len strom, o ktorom vieš, že nie je ovocným stromom, môžeš zničiť a vyrúbať a vystaviť si z neho opevnenie proti mestu, ktoré bojuje proti tebe - kým sa ho nezmocníš. Ak v krajine, ktorú Hospodin, tvoj Boh, dáva tebe do vlastníctva, nájdu zavraždeného, a nevie sa, kto ho zabil, nech tvoji starší a sudcovia vyjdú a odmerajú vzdialenosť od miest, ktoré sú okolo zavraždeného. Keď zistia mesto najbližšie k zavraždenému, starší toho mesta vezmú jalovicu, na ktorej ešte neorali, a ktorá ešte neťahala v jarme. Potom starší toho mesta odvedú jalovicu do údolia so stále tečúcou vodou - kde sa neorie ani neseje - a tam v údolí zlomia jalovici šiju. Nato pristúpia kňazi, synovia Lévího, lebo ich vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby Mu slúžili, aby požehnávali v mene Hospodinovom, a aby sa podľa ich výroku riešil každý spor a každý násilný čin; všetci starší tohto mesta, naj bližšieho k zavraždenému, si umývajú ruky v údolí nad jalovicou so zlomenou šijou. Potom nech sa takto osvedčia: Naše ruky nepreliali túto krv a naše oči to nevideli. Odpusť svojmu izraelskému ľudu, ktorý si vykúpil. Hospodine! Neuvaľ na svoj izraelský ľud vinu za nevinnú krv. Tak bude zbavený viny za krv. Ty však odstrániš vinu za krv nevinného zo svojho prostredia, ak budeš konať, čo je správne v očiach Hospodinových. Keď vstúpiš do vojny proti svojim nepriateľom, a Hospodin, tvoj Boh, vydá ti ich do rúk, a odvedieš si z nich zajatcov, a keď medzi zajatcami uvidíš ženu peknej postavy, obľúbiš si ju a vezmeš si ju za ženu, voveď si ju do domu; ona nech si ostrihá vlasy, poobrezáva nechty, nech zloží zo seba zajatecké rúcho, nech býva v tvojom dome mesiac, nech plače za svojím otcom a matkou. Potom smieš vojsť k nej, stať sa jej manželom, a ona ti bude ženou. Ak by sa ti neskôr nepáčila, prepusť ju podľa jej želania. Za peniaze ju nesmieš predať. Nebuď surový voči nej, lebo si ju ponížil! Ak má muž dve ženy, jednu milovanú a druhú nenávidenú, a porodia mu synov - a to milovaná i nenávidená - a prvorodený bude synom nenávidenej, v deň, keď bude deliť majetok medzi synov, nesmie priznať právo prvorodeného synovi milovanej na úkor syna nenávidenej, ktorý je prvorodený, ale za prvorodeného uzná syna nenávidenej, a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva. Ak má niekto nepoddajného a vzdorovitého syna, ktorý nepočúva na slovo svojho otca ani na slovo svojej matky, a hoci ho karhajú, neposlúcha ich, jeho otec a matka nech ho chytia a predvedú pred starších jeho mesta a k bráne jeho bydliska. Nech povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je nepoddajný a vzdorovitý, nepočúva na naše slovo. Je žráč a pijan! Vtedy nech ho všetci mužovia mesta ukameňujú až k smrti. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia, nech to celý Izrael počuje a nech sa bojí. Keby sa niekto dopustil prečinu hodného smrti, a bol by popravený obesením na drevo, jeho mŕtvola nezostane na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesený je prekliaty Bohom. Preto si nepoškvrň zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva. Keby si videl blúdiaceho vola alebo ovcu svojho brata, neodopri im pomoc, ale určite ich priveď späť svojmu bratovi. Ale ak ti nie je tvoj brat nablízku, alebo ak ho nepoznáš, vezmi ich do svojho domu a budú u teba, kým ich tvoj brat nebude hľadať; potom mu ich vráť. Tak urob s jeho oslom i s jeho odevom, i s každou vecou svojho brata, ktorá sa mu stratila, a ty si ju našiel; nesmieš odoprieť svoju pomoc. Keby si videl osla alebo vola svojho brata padnúť na ceste, neodopri im pomoc; pomôž mu zdvihnúť ich! Žena nech nenosí mužský odev, ani muž si neoblečie rúcho ženy, lebo je ohavný Hospodinovi, tvojmu Bohu, každý, ktokoľvek to činí. Keby si cestou našiel pred sebou vtáčie hniezdo na strome alebo na zemi s mláďatami alebo vajcami, a keby matka sedela na mláďatách alebo na vajciach, nevyber matku i s mláďatami. Matku musíš vypustiť a mláďatá si vezmi, aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil! Keď si postavíš nový dom, urob ohradu na nástreší, aby si neuvalil na seba vinu za krv vo svojom dome, keby niekto spadol odtiaľ. Neobsievaj svoju vinicu dvojakým semenom, aby všetko semeno, ktoré si vysial, i úroda vinice neprepadli svätyni. Neor spoločne na volovi i oslovi! Neodievaj sa rúchom zhotoveným z miešaného pradiva: z vlny a z ľanu. Na štyroch rohoch svojho rúcha, ktorým sa odievaš, urob si strapce! Ak si muž vezme ženu, vojde k nej a potom ju znenávidí a krivo obviní, uvádzajúc ju do zlej povesti, a ak povie: Keď som si vzal túto ženu a priblížil som sa k nej, nenašiel som pri nej znaky panenstva - vtedy otec a matka devy vezmú a vynesú znak jej panenstva ku starším mesta do brány. Otec devy povie starším: Svoju dcéru som dal tomuto mužovi za ženu, a on ju znenávidel. Hľa, krivo ju obviňuje hovoriac: Nenašiel som pri tvojej dcére znaky panenstva. Tu je znak panenstva mojej dcéry. A rozostrú rúcho pred staršími mesta. Vtedy starší toho mesta chytia muža a potrestajú ho. Pokutujú ho na sto strieborných, ktoré dajú otcovi devy, pretože uviedol do zlej povesti izraelskú pannu; ona zostane jeho ženou, a nesmie ju nikdy prepustiť. Ale keby tá reč bola pravdivá a keby sa nenašiel pri deve znak panenstva, vtedy vyvedú devu ku vchodu domu jej otca a mužovia toho mesta ju ukameňujú až na smrť, lebo spáchala nehanebnosť v Izraeli, keď smilnila v otcovskom dome. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia! Keby pristihli muža, ktorý spal s vydatou ženou, nech zomrú obidvaja: muž, ktorý spal so ženou, i žena. Tak odstráň zlo z Izraela! Keby bola deva-panna zasnúbená s mužom, a stretol by ju v meste iný muž, a spal by s ňou, vtedy ich oboch vyveďte k bráne toho mesta a ukameňujte ich na smrť: dievku za to, že nevolala do mesta o pomoc, a muža za to, že zneuctil ženu svojho blížneho. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia! Keby muž stretol zasnúbenú devu na poli, a násilím by sa jej zmocnil, a spal by s ňou, vtedy zomrie len sám muž, ktorý s ňou spal. Deve však neurob nič; deva sa nedopustila hriechu, hodného trestu smrti, lebo je to celkom tak, ako keby niekto napadol svojho blížneho a zavraždil by ho. Lebo ju stretol na poli, zasnúbená deva kričala, ale nebolo, kto by jej pomohol. Keby muž stretol devu-pannu, ktorá by nebola zasnúbená, a keby ju schytil, spal by s ňou a pristihli by ich, vtedy dá muž, ktorý s ňou spal, otcovi devy päťdesiat strieborných a bude mu ženou preto, že ju zneuctil. Nesmie ju nikdy prepustiť. Nech si nikto nevezme za manželku ženu svojho otca, ani nech nezodvihne prikrývku svojho otca. Nech nevojde do zhromaždenia Hospodinovho, kto má rozmliaždené pohlavné ústroje a zmrzačený mužský úd. Nech nevojde do zhromaždenia Hospodinovho miešanec - bastard, ani jeho desiate pokolenie nech nevojde do zhromaždenia Hospodinovho. Nech nikdy nevojde Ammónec ani Moábec do zhromaždenia Hospodinovho, ani ich desiate pokolenie nech nikdy nevojde do zhromaždenia Hospodinovho, pretože vám nevyšli v ústrety s chlebom a vodou na ceste, keď ste šli z Egypta, a pretože najali proti tebe Bileáma, syna Beórovho z Petoru v mezopotámskej Sýrii, aby ťa preklial. Avšak Hospodin, tvoj Boh, nechcel vyslyšať Bileáma a Hospodin, tvoj Boh, obrátil kliatbu na požehnanie, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa miloval. Nesnaž sa o ich pokoj a dobro po všetky svoje dni až naveky. Nemaj v ošklivosti Edómca, lebo ti je bratom. Nemaj v ošklivosti Egypťana, lebo si býval ako cudzinec v jeho krajine. Deti, ktoré sa im narodia v treťom pokolení, smú vstúpiť do zhromaždenia Hospodinovho. Keď budeš tiahnuť s táborom proti svojim nepriateľom, varuj sa akejkoľvek neprístojnosti. Ak bude medzi vami muž, nečistý pre nočnú príhodu, nech vyjde von za tábor; nesmie vkročiť do tábora. V podvečer umyje sa vodou a pri západe slnka smie vkročiť do tábora. Za táborom budeš mať miesto, kde budeš chodiť von. Vo svojom výstroji budeš mať rýľ, a keď si vonku kľakneš, vykopeš ním jamku a zahrabeš svoj výkal. Lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča cez tvoj tábor, aby ťa vyslobodil a aby ti vydal do rúk tvojich nepriateľov. Nech je tvoj tábor svätý, aby nevidel u teba nič neslušné a neodvrátil sa od teba. Nevydaj otroka jeho pánovi, keď ujde k tebe od svojho pána. Nech býva s tebou v tvojom prostredí, na mieste, ktoré si vyvolí v niektorom z tvojich sídlisk, kde sa mu zapáči. Neutláčaj ho! Nebude sakrálnej neviestky spomedzi dcér izraelských, ani nebude sakrálneho smilníka spomedzi izraelských synov. Nevnášaj mzdu neviestky ani zárobok smilníka do domu Hospodina, tvojho Boha, na splnenie akéhokoľvek sľubu, lebo oboje je ohavnosťou pred Hospodinom, tvojím Bohom. Neber od svojho brata úrok od peňazí, ani úrok od potravy ani úrok od nijakej veci, čo sa požičiava. Cudzincovi smieš požičať na úrok, ale svojmu bratovi nedávaj na úrok, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom konaní v krajine, ktorú ideš zabrať. Ak dáš sľub Hospodinovi, svojmu Bohu, nemeškaj ho splniť, lebo ťa Hospodin, tvoj Boh, určite vezme na zodpovednosť a budeš mať hriech. Ak sa zdržíš sľubovania, nebudeš mať hriech. Avšak usilovne zachovávaj, čo vyšlo z tvojich úst, a splň, čo si sľúbil Hospodinovi, svojmu Bohu, ako dobrovoľnú obeť, ako si to vyriekol vlastnými ústami. Keď vojdeš do vinice svojho blížneho, smieš sa najesť hrozna do sýtosti, koľko sa ti zachce; avšak do svojej nádoby nesmieš nič položiť. Keď vojdeš do obilia svojho blížneho, smieš si natrhať klasy rukou, avšak kosákom nesmieš zakosiť do obilia svojho blížneho. Ak si muž vezme ženu a manželsky s ňou žije, a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, nech jej napíše prepúšťací list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu; ak vyjde z jeho domu, odíde a vydá sa za iného muža, a ak aj druhý muž ju znenávidí a napíše jej prepúšťací list, dá jej ho do ruky a pošle ju zo svojho domu, alebo ak zomrie ten druhý muž, ktorý si ju vzal za ženu, nesmie si ju prvý muž, ktorý ju predtým poslal preč, znovu vziať za ženu, keďže sa stala nečistou, lebo je to ohavnosťou pred Hospodinom. Neuvaľuj hriech na krajinu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva. Keď sa niekto stane novomanželom, nemusí ísť na vojnu, a nech sa mu neukladá nijaká povinnosť; nech bude uvoľnený pre svoju domácnosť na jeden rok a nech sa teší so svojou ženou, ktorú si vzal. Nech nikto neberie do zálohu ani ručný mlynček, ani vrchný žarnov, lebo tým by bral do zálohu život. Ak bude niekto pristihnutý, že okráda niekoho spomedzi svojich bratov, spomedzi Izraelcov, a zaobchádza s ním ako s otrokom, a ak ho predá, nech zomrie taký zlodej; tak odstrániš zlo zo svojho stredu. Pri vyrážke malomocenstva bedlivo zachovávaj a plň všetko, čomu vás učia lévijskí kňazi; bedlivo plňte všetko, čo som vám prikázal. Pamätaj, čo učinil Hospodin, tvoj Boh, Mirjame, keď ste tiahli z Egypta. Ak požičiaš niečo svojmu blížnemu, nevkroč do jeho domu vziať si niečo do zálohu. Postoj vonku a muž, ktorému požičiavaš, nech ti záloh vynesie von. A ak je to chudobný muž, nechoď spať s jeho zálohom. Rozhodne mu vráť jeho záloh pri západe slnka, aby si ľahol vo svojom plášti a blahorečil ti; ty však budeš spravodlivý pred Hospodinom, svojím Bohom. Neutláčaj biedneho a chudobného nádenníka, či ti je brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a v tvojich bydliskách. Vyplať mu ešte v ten deň pred západom slnka mzdu, lebo je núdzny a netrpezlivo na ňu čaká; nech nevolá proti tebe k Hospodinovi; ináč budeš mať hriech. Nech otcov netrestajú smrťou pre synov, ani synov nech netrestajú smrťou pre otcov; každého nech potrestajú za vlastný hriech! Neprekrúcaj právo cudzinca ani siroty a neber do zálohu vdovine šaty. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa odtiaľ vykúpil Hospodin, tvoj Boh; preto ti prikazujem, aby si toto konal. Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš na poli snop, nevracaj sa vziať ho; nech ostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk. Keď budeš obíjať svoju olivu, neprezeraj po sebe vetvy; nech to ostane cudzincovi, sirote a vdove. Keď budeš oberať vinicu, nepaberkuj za sebou; nech to ostane cudzincovi, sirote a vdove. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte; preto ti prikazujem, aby si toto robil. Ak vznikne spor medzi mužmi a prídu pred súd, ak ich budú súdiť, spravodlivého oslobodia a vinného odsúdia, ak si vinník zaslúži palicovanie, sudca nariadi položiť ho a biť v jeho prítomnosti, ako zasluhuje podľa svojej viny. Môže ho dať udrieť štyridsaťkrát, nie viac; ak by ho dal biť navyše, tvoj brat by bol potupený pred tvojím zrakom. Mlátiacemu volovi hubu nezaväzuj! Ak bývajú bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, nech sa žena zomretého nevydá mimo rodiny, za cudzieho. Jej švagor nech vojde k nej a vezme si ju za ženu zo švagrovskej povinnosti. Prvorodený, ktorého mu porodí, ponesie meno jeho zomretého brata, aby nebolo vytreté jeho meno z Izraela. Ale ak si ten muž nebude chcieť vziať svoju švagrinú, nech jeho švagriná príde do brány k starším a povie: Môj švagor odopiera zachovať svojmu bratovi meno v Izraeli, nechce sa so mnou oženiť podľa švagrovskej povinnosti. Vtedy nech ho starší mesta predvolajú a prehovoria s ním. Keď však povstane a prehlási: Nechcem si ju vziať! švagriná pristúpi k nemu, pred očami starších zobuje mu obuv z nohy, napľuje mu do tváre a povie: Tak nech sa stane mužovi, ktorý nechce budovať domácnosť svojho brata! I bude sa volať v Izraeli: Dom zobutého. Ak sa dvaja mužovia medzi sebou pobijú, a ak pristúpi žena jedného, aby vyslobodila svojho muža z ruky toho, ktorý ho bije, ak vystrie ruku a chytí ho za jeho prirodzenie, odsekni jej ruku; nech sa nezľutuje tvoje oko nad ňou. Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie: väčšie a menšie. Nemaj vo svojom dome dvojakú éfu: väčšiu a menšiu. Závažia maj presné a správne; éfu maj presnú a správnu, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Lebo pred Hospodinom, tvojím Bohom, je ohavný každý, kto to činí, každý, kto pácha bezprávie. Pamätaj, čo ti vykonal Amálék na ceste, keď ste vychádzali z Egypta, ako ťa na ceste napadol a zničil tvoj zadný oddiel, všetkých, čo zmorení kráčali za tebou, a ty si bol vyčerpaný a unavený - nebál sa Boha. Keď ti Hospodin, tvoj Boh, dá odpočinúť od všetkých tvojich okolitých nepriateľov v krajine, ktorú ti Hospodin dáva do vlastníctva - vtedy vyhlaď pamiatku Amáléka spod neba. Nezabudni na to! Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin do vlastníctva, zaberieš ju a budeš bývať v nej, vezmi z prvotín všetkých poľných plodín, ktoré pozvážaš zo svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam dal prebývať svojmu menu. Choď ku kňazovi, ktorý bude v úrade v tých dňoch, a povedz mu: Vyhlasujem dnes pred Hospodinom, tvojím Bohom, že som prišiel do krajiny, ktorú Hospodin prísahou našim otcom zasľúbil dať nám. Vtedy kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha. Potom sa ujmi slova a hovor pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol blúdiacim Aramejcom; zostúpil do Egypta, žil tak ako cudzinec s malým počtom osôb, a stal sa veľkým, mocným a početným národom. Ale Egypťania s nami zle nakladali, trápili nás a uvalili na nás ťažkú otrockú službu. Keď sme volali k Hospodinovi, Bohu svojich otcov, Hospodin vyslyšal náš hlas, videl našu biedu, našu námahu a náš útlak. Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom, s veľkou hrôzou a so znameniami a zázrakmi. Priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. A teraz, hľa, priniesol som prvotinu plodín zeme, ktorú si mi dal, Hospodine! Polož to pred Hospodina, svojho Boha, pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom, raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe i tvojej domácnosti, ty i levíta i cudzinec, ktorý prebýva v tvojom prostredí. Keď v treťom roku, v roku desiatku, úplne odvedieš všetky desiatky zo svojej úrody a dáš ich levítovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby jedli v tvojich osadách a nasýtili sa, povedz pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som z domu, čo bolo posvätné, dal som to levítovi, cudzincovi, sirote a vdove, celkom podľa Tvojich prikázaní, ktoré si mi dal; ani jedno z Tvojich prikázaní som neprestúpil, ani som naň nezabudol. Počas svojho smútku som z toho nejedol, ani som neodstránil z toho, keď som bol nečistý, ani som z toho neobetoval pre mŕtveho. Počúval som hlas Hospodina, svojho Boha, a urobil som všetko tak, ako si mi prikázal. Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izrael, i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Dnes ti prikazuje Hospodin, tvoj Boh, plniť tieto ustanovenia a právne predpisy. Zachovávaj a plň ich celým srdcom a celou dušou. Dnes si vyhlásil o Hospodinovi, že ti bude Bohom, že budeš kráčať po Jeho cestách a zachovávať Jeho ustanovenia, Jeho príkazy a Jeho právne predpisy a že budeš poslúchať Jeho hlas. Hospodin ťa priviedol dnes k vyhláseniu, že mu budeš vlastným národom, ako ti zasľúbil, a že budeš zachovávať všetky Jeho príkazy, aby ťa v chvále, cti a sláve povýšil nad všetky národy, ktoré učinil, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, ako povedal. Mojžiš so staršími ľudu prikázal: Zachovávajte každý príkaz, ktorý vám dnes dávam. V ten deň, keď prejdete cez Jordán do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, postav si veľké kamene a natri ich vápnom; napíš na ne všetky slová tohto zákona, keď sa prebrodíš, aby si sa dostal do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, ako ti zasľúbil Hospodin, Boh tvojich otcov. Keď prejdete cez Jordán, postavte na vrchu Ébal tieto kamene, o ktorých vám dnes dávam príkaz, a natrite ich vápnom; tam postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, oltár z kameňov, ktorých sa železom nedotkneš! Z neokresaných kameňov postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, a obetuj na ňom spaľované obete Hospodinovi, svojmu Bohu, obetuj obete spoločenstva, jedz ich tam a raduj sa pred Hospodinom, svojím Bohom. Napíš na kamene všetky slová tohto zákona zreteľne a dôkladne. Potom Mojžiš a lévijskí kňazi prehovorili k celému Izraelu: Buď ticho a počúvaj, Izrael! Dnešného dňa si sa stal ľudom Hospodina, svojho Boha! Preto poslúchaj hlas Hospodina, svojho Boha, a plň Jeho príkazy i Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes dávam. V ten deň prikázal Mojžiš ľudu: Keď prejdete cez Jordán, títo nech sa postavia na vrchu Gerizím a nech žehnajú ľudu: Šimeón, Léví, Júda a Jissáchár, Jozef a Benjamín. Nech sa postavia na vrchu Ébal a nech preklínajú títo: Rúben, Gád, Ašér, Zebulún, Dán a Naftálí. A levíti nech nahlas prehovoria ku všetkým izraelským mužom: Prekliaty muž, ktorý si zhotoví vyrezávanú alebo liatu modlu - ohavnosť je to Hospodinovi - dielo rúk remeselníka, a potajomky ju postaví. Všetok ľud nech odpovie: Amen! Prekliaty, kto potupí svojho otca a svoju matku. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto preloží medzník svojho blížneho. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto pomýli slepého na ceste. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto prekrúca právo cudzinca, siroty a vdovy. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto spí so ženou svojho otca, lebo odokryl prikrývku svojho otca. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto spí s akýmkoľvek zvieraťom. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto spí so svojou sestrou, s dcérou svojho otca alebo s dcérou svojej matky. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto spí so svojou testinou. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto tajne zabije svojho blížneho. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto vezme úplatok za zabitie nevinnej osoby. Všetok ľud nech povie: Amen! Prekliaty, kto nedodrží slová tohto zákona a neplní ich. Všetok ľud nech povie: Amen! Ak naozaj poslúchneš hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš zachovávať a plniť všetky Jeho príkazy, ktoré ti dnes dávam, Hospodin, tvoj Boh, ťa vyvýši nad všetky národy zeme. Splnia sa na tebe všetky tieto požehnania a budú ťa sprevádzať, ak budeš poslúchať slovo Hospodina, svojho Boha. Požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli. Požehnaný bude plod tvojho života a plod tvojho dobytka, i mláďatá tvojho statku, i prírastky drobného stáda. Požehnaný bude tvoj kôš i tvoje koryto. Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať, a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať. Hospodin spôsobí porážku tvojich nepriateľov, ktorí by povstali proti tebe. Jednou cestou vytiahnu proti tebe a siedmimi cestami zutekajú pred tebou. Hospodin ti udelí svoje požehnanie, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, čoho sa chytia tvoje ruky. Požehná ťa v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Hospodin ťa povýši na svätý ľud, ako ti prisahal, ak budeš zachovávať príkazy Hospodina, svojho Boha, a kráčať po Jeho cestách. Vtedy všetky národy zeme zbadajú, že nosíš meno Hospodinovo, a budú sa ťa báť. Hospodin ti dá nadbytok dobrého, plodu tvojho života, plodu tvojich zvierat a plodín tvojej pôdy v krajine, ktorú Hospodin prísahou tvojim otcom zasľúbil dať tebe. Hospodin ti otvorí svoju bohatú pokladnicu - nebesá - aby v pravý čas dal dážď na tvoju krajinu a aby požehnal každé dielo tvojich rúk. Budeš požičiavať mnohým národom, ty si však nebudeš požičiavať. Hospodin ťa učiní hlavou, a nie chvostom; budeš len hore a nebudeš dolu, ak budeš poslúchať príkazy Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaďujem zachovávať a plniť. Neodchýľ sa ani od jedného slova, ktoré vám dnes prikazujem, ani napravo, ani naľavo, a nechoď za inými bohmi, aby si im slúžil. Ale ak nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a nebudeš zachovávať všetky Jeho príkazy a Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes dávam, naplnia sa na tebe všetky tieto kliatby a budú ťa stíhať: Prekliaty budeš v meste a prekliaty budeš na poli. Prekliaty bude tvoj kôš a tvoje koryto. Prekliaty bude plod tvojho života, plodiny tvojej pôdy, mláďatá tvojho statku a prírastky tvojho drobného stáda. Prekliaty budeš, keď budeš vchádzať, a prekliaty budeš, keď budeš vychádzať. Hospodin pošle na teba kliatbu, zdesenie a pohromu pri každom počínaní tvojich rúk, do ktorého sa dáš, kým ťa nevyhubí a nezničí pre tvoje zlé skutky, pretože si ma opustil. Hospodin ťa zachváti morom, kým ťa neumorí v krajine, ktorú teraz prichádzaš zaujať. Hospodin ťa bude biť suchotami, horúčkou i zápalom, páľavou a mečom, obilnou sneťou a žltnutím; a budú ťa prenasledovať, kým nezahynieš. Nebesá nad tvojou hlavou budú ako meď a zem pod tebou bude ako železo. Namiesto dažďa dá Hospodin tvojej krajine piesok, a prach zostúpi na teba z nebies, kým ťa nezničí. Hospodin spôsobí, že ťa tvoji nepriatelia porazia. Jednou cestou potiahneš proti nim, siedmimi cestami zutekáš pred nimi a budeš predmetom úžasu pre všetky kráľovstvá zeme. Tvoja mŕtvola bude pokrmom všetkému vtáctvu nebeskému i zvieratám krajiny a nebude nikoho, kto by ich odohnal. Hospodin ťa bude biť egyptskými vredmi, pľuzgiermi, vyrážkami a svrabom, z ktorých sa nevyliečiš. Hospodin ťa bude biť šialenstvom, slepotou a pomätenosťou mysle. Na jasné poludnie budeš tápať ako slepec v tme. Na tvojich cestách sa ti nebude dariť. Vtedy ťa budú vždy utláčať a okrádať po všetky dni, a nikto ťa nezachráni. So ženou sa zasnúbiš, ale iný bude s ňou spávať; vystavíš si dom, ale nebudeš v ňom bývať; vysadíš vinicu, ale nebudeš ju užívať. Tvojho vola zabijú pred tvojimi očami, ale nebudeš z neho jesť; pred očami ti ukradnú osla, a nevrátia ti ho; tvoje drobné stádo sa dostane tvojim nepriateľom, a nikto ti nepomôže. Tvoji synovia a tvoje dcéry dostanú sa do moci cudzieho národa, oči ti budú hľadieť na to a budeš prahnúť po nich celý deň, ale tvoje ruky nič nezmôžu. Plodiny tvojej pôdy a všetku tvoju úrodu zje národ, ktorý si nepoznal, a budú ťa vždy utláčať a po všetky dni gniaviť. Zošalieš z toho, čo uvidia tvoje oči, na čo sa budeš dívať. Hospodin ťa bude biť zlými vredmi na kolenách i na stehnách tak, že sa nebudeš môcť vyliečiť, od spodku nôh až po vrch hlavy. Hospodin zavedie teba i tvojho kráľa, ktorého ustanovíš nad sebou, k národu, ktorý si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom z dreva a kameňa. Budeš na zdesenie, na odstrašujúci príklad a na posmech všetkým národom, ku ktorým ťa zavedie Hospodin. Mnoho semena vynesieš na pole, a málo pozberáš, lebo to znivočia kobylky. Vinice vysadíš a obrobíš, ale víno nebudeš ani piť, ani uskladňovať, lebo ich obžerú červy. Olivy budeš mať na celom svojom území, ale olejom sa natierať nebudeš, lebo oliva ti opŕchne. Synov a dcéry splodíš, ale nebudú tvoji, pretože pôjdu do zajatia. Všetky tvoje stromy a plodiny pôdy napadne hmyz. Cudzinec ťa bude v tvojom prostredí prerastať vyššie a vyššie, ty však budeš upadať nižšie a nižšie. On ti bude požičiavať, ale ty mu nebudeš požičiavať; on bude hlavou a ty budeš chvostom. Prídu na teba všetky tieto kliatby, budú ťa prenasledovať a dostihnú ťa, kým ťa nezničia, pretože si neposlúchal slovo Hospodina, svojho Boha, a nezachovával si Jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti dal. Tak budú na tebe a na tvojom potomstve na znak a na znamenie až naveky. Pretože si neslúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, v radosti a šťastí, keď si mal hojnosť všetkého, budeš o hlade a smäde, v nahote a nedostatku všetkého slúžiť svojim nepriateľom, ktorých Hospodin pošle na teba; položí ti železné jarmo na krk, kým ťa nezahubí. Hospodin privedie na teba národ zďaleka; z konca zeme ako orol priletí národ, jazyku ktorého nebudeš rozumieť, surový národ, ktorý nebude brať ohľad na starca, ani sa nezľutuje nad dieťaťom. Bude jesť plod tvojho dobytka a plodiny tvojej pôdy, kým ťa nevyhubí - nenechá ti ani obilie, ani mušt, ani olej, ani mláďatá tvojho dobytka ani prírastok tvojho drobného stáda, kým ťa nezničí. Bude ťa sužovať vo všetkých tvojich osadách, kým nepadnú tvoje vysoké a opevnené hradby, na ktoré sa spoliehaš po celej svojej krajine, a bude ťa sužovať vo všetkých tvojich osadách, v celej tvojej krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh. Počas obliehania a v tiesni, ktorou ťa stiesni tvoj nepriateľ, budeš jesť plod svojho života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Boh. Aj najnežnejší a najrozmaznanejší muž spomedzi vás bude hľadieť závistivým okom na svojho brata a na svoju vlastnú ženu i na synov, ktorí mu ešte ostanú, aby nemusel niektorému z nich dať jesť z mäsa svojich detí, ktoré bude jesť, keďže mu nezostane nič v obľahnutí a tiesni, ktorými ťa stiesni tvoj nepriateľ vo všetkých tvojich osadách. Aj najnežnejšia a najrozmaznanejšia žena spomedzi vás, ktorá sa nepokúsila ani len nohou stúpiť na zem pre rozmaznanosť a precitlivenosť, bude závistivým okom hľadieť na svojho vlastného muža, na svojho syna a na svoju dcéru, i na lôžko, ktoré pri pôrode vyjde z jej života, i na svoje deti, ktoré zrodila, lebo ich bude potajomky jesť pre nedostatok všetkého za obľahnutia a v tiesni, ktorými ťa stiesni tvoj nepriateľ v tvojich osadách. Ak nebudeš bedlivo zachovávať a plniť všetky slová tohto zákona, napísané v tejto knihe, ak sa nebudeš báť tohto slávneho a hrozného mena Hospodina, svojho Boha, Hospodin spôsobí strašné rany tebe i tvojmu potomstvu, veľké a trvalé rany i zlé a trvalé choroby. Obráti na teba všetky neduhy Egypta, ktorých si sa bál a ktoré sa prichytia na teba; i všelijakú chorobu a všelijakú ranu, ktorá nie je zaznačená v knihe tohto zákona, uvedie na teba Hospodin, kým ťa nezničí. Miesto toho, že by vás bolo ako nebeských hviezd, ostane vás len málo, pretože si neposlúchal hlas Hospodina, svojho Boha. Ako sa Hospodin radoval z vás, keď vám dobre činil a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin, keď vás vyhubí a zničí - tak budete vytrhaní z krajiny, ktorú idete zabrať. Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy od jedného konca po druhý koniec zeme a budeš tam slúžiť iným bohom, z dreva a kameňa, ktorých si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia. Ani medzi tými národmi nebudeš mať pokoja, ani tvoja noha nebude mať odpočinutia. I tam ti dá Hospodin prestrašené srdce, hasnúci zrak a chradnúcu dušu. Tvoj život pred tebou bude visieť na vlásku, a budeš sa báť v noci i vo dne, a nebudeš si istý ani svojím životom. Ráno budeš vravieť: Keby už bol večer! a večer budeš vravieť: Keby už bolo ráno! pre ustrašenosť svojho srdca, ktorá ťa bude ľakať, a pre to, čo vlastnými očami uvidíš. Hospodin ťa zavedie naspäť do Egypta na lodiach cestou, o ktorej som ti riekol: Neuvidíš ju viacej; tam sa budete predávať za otrokov a otrokyne svojim nepriateľom, ale nikto vás nekúpi. Toto sú slová zmluvy, ktorú prikázal Hospodin Mojžišovi uzavrieť s Izraelcami v Moábsku, okrem zmluvy, ktorú s nimi uzavrel na Chórebe. Mojžiš zvolal všetkých Izraelcov a povedal im: Vy ste videli všetko, čo vykonal Hospodin pred vašimi očami v Egypte faraónovi a všetkým jeho služobníkom v celej jeho krajine, veľké skúšky, ktoré videli vaše oči, znamenia a veľké zázraky. Avšak Hospodin až do tohto dňa vám nedal srdce, aby ste poznali, ani oči, aby ste videli, ani uši, aby ste počuli. Viedol som vás štyridsať rokov po púšti; vaše rúcha sa nezodrali, ani vaša obuv sa nezodrala na nohách. Chlieb ste nejedli, víno ani opojný nápoj ste nepili, aby ste poznali, že som Hospodin, váš Boh. Keď ste došli k tomuto miestu, vytiahol chešbónsky kráľ Síchón a bášánsky kráľ Óg proti nám do boja, ale sme ich porazili. Vzali sme ich krajinu a dali do dedičného vlastníctva kmeňu Rúbenovmu a Gádovmu i polovici kmeňa Menaššeho. Zachovávajte preto slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete. Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, predáci vašich kmeňov, vaši starší, vaši úradníci, všetci mužovia Izraela, vaše deti, vaše ženy i cudzinec uprostred tvojho tábora, od tvojho drevorubača až po nosiča vody, aby si vstúpil do zmluvy s Hospodinom, svojím Bohom, a pod Jeho prísažnú dohodu, ktorú dnes s tebou uzaviera Hospodin, tvoj Boh, aby ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako ti sľúbil a ako prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. No túto zmluvu a túto prísažnú dohodu neuzavieram s vami samotnými, ale i s tými, ktorí tu dnes s nami stoja pred Hospodinom, našim Bohom, i s tými, ktorí nie sú tu dnes s nami. Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme prešli pomedzi národy, cez ktoré sme prešli. Videli ste ich ohavnosti a ich modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali. Len aby medzi vami nebol muž ani žena, ani čeľaď ani kmeň, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom oných národov; nech niet medzi vami koreň, plodiaci jed a horkosť! Keby niekto počul slová tejto prísahy a navrával by si v srdci: Bezpečný budem, hoci kráčam v zatvrdilosti srdca! potom zachvátené bude mokré so suchým. Takému Hospodin nechce odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodina a Jeho rozhorčenie proti tomu mužovi a spočinie na ňom celá kliatba zapísaná v tejto knihe; Hospodin vytrie jeho meno spod nebies. Hospodin ho oddelí na jeho skazu od všetkých kmeňov Izraela na základe všetkých kliatieb zmluvy, zapísanej v tejto knihe zákona. Budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí prídu po vás, i cudzinci, ktorí prídu z ďalekej krajiny, a uvidia rany tejto krajiny i jej neduhy, ktorými ťa navštívil Hospodin, povedia: Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neobsieva, nič nevyrastie z nej, ani nevzíde na nej nijaká bylina, je ako zrúcanina Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vyvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchkosti. Všetky národy sa budú spytovať: Prečo tak vykonal Hospodin tejto krajine? Prečo toľká páľava hnevu? Povedia: Preto, že opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta; pretože šli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých nepoznali a ktorých im On nepridelil. Vtedy vzplanul hnev Hospodinov proti tejto krajine tak, že na ňu uviedol celú kliatbu zaznamenanú v tejto knihe. I vytrhol ich Hospodin s hnevom, zúrivosťou a rozhorčením z ich krajiny a vyhodil ich do inej krajiny, ako je tomu dodnes! Tajomné veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona! Keď sa na tebe vyplnia všetky tieto slová - požehnanie i kliatba - ktoré som ti predložil, a pripustíš si ich k srdcu medzi všetkými národmi, medzi ktoré ťa Hospodin, tvoj Boh, zahnal, a keď sa navrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, a budeš i so svojimi deťmi celým srdcom a celou dušou poslúchať Jeho hlas tak, ako ti to dnes prikazujem, vtedy zmení Hospodin, tvoj Boh, tvoj údel, zmiluje sa nad tebou a znovu ťa zhromaždí spomedzi všetkých národov, medzi ktoré ťa rozptýlil Hospodin, tvoj Boh. Keby tvoji boli zahnaní až na koniec sveta, i odtiaľ ťa zhromaždí Hospodin, tvoj Boh, i odtiaľ ťa vezme a privedie do krajiny, ktorú zabrali tvoji otcovia; zaberieš ju, On ti bude robiť dobre a rozmnoží ťa viac ako tvojich otcov. Hospodin, tvoj Boh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho potomstva, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si bol živý. Potom Hospodin, tvoj Boh, položí všetky tieto kliatby na tvojich nepriateľov a na neprajníkov, ktorí ťa budú prenasledovať. A ty budeš znovu poslúchať hlas Hospodinov a budeš plniť všetky Jeho príkazy, ktoré ti dnes dávam. Hospodin, tvoj Boh, ťa nadbytkom požehná pri každom diele tvojich rúk, pri plode tvojho života, pri plode tvojho dobytka a pri plodinách tvojej pôdy tebe k dobru, lebo Hospodin sa znova bude radovať z teba tebe k dobru, ako sa radoval z tvojich otcov, keď budeš poslúchať slovo Hospodina, svojho Boha, a zachovávať Jeho príkazy a Jeho ustanovenia, zaznamenané v tejto knihe zákona, keď sa vrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou. Lebo tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba ani nedostupný ani ďaleký. Nie je v nebi, aby si smel povedať: Kto vystúpi kvôli nám do neba, aby nám ho zniesol a hlásal, že by sme ho mohli plniť? Ani nie je za morom, aby si smel povedať: Kto kvôli nám zájde za more, aby nám ho priniesol a hlásal tak, že by sme ho mohli plniť? Lebo to slovo je veľmi blízko teba: je v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho plnil. Pozri: dnes som ti predložil život a dobro, smrť a zlo. Dnes ti prikazujem milovať Hospodina, tvojho Boha, kráčať po Jeho cestách a zachovávať Jeho príkazy, Jeho ustanovenia a Jeho právne predpisy - tak budeš žiť a rozmnožovať sa. Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať v krajine, ktorú ideš zabrať. Ale ak sa ti srdce odvráti a nebudeš počúvať, dáš sa zviesť, budeš sa klaňať iným bohom a budeš im slúžiť, oznamujem vám dnes, že určite zahyniete; nebudete dlho žiť v krajine, ktorú ideš zabrať po prechode cez Jordán. Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo: miluj Hospodina, svojho Boha, poslúchaj Jeho hlas a pridŕžaj sa Ho; lebo od toho závisí tvoj život a dĺžka tvojich dní; tak budeš prebývať v krajine, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Nato Mojžiš odišiel oznámiť všetky tieto slová celému Izraelu. Povedal im: Dnes mám stodvadsať rokov. Nebudem už môcť vychádzať a vchádzať. Aj Hospodin mi riekol: Neprejdeš cez tento Jordán! Hospodin, tvoj Boh, sám pôjde pred tebou, vyhubí tieto národy spred teba a ty si ich podmaníš. Józua prejde pred tebou na druhú stranu, ako hovoril Hospodin. Hospodin naloží s nimi, ako naložil s amorejskými kráľmi Síchónom a Ógom aj s ich krajinami, keď ich zničil. Hospodin vám ich vydá a vy naložíte s nimi celkom podľa príkazu, ktorý som vám dal. Buďte mocní a udatní, nebojte sa, ani sa ich neľakajte, lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča s tebou; nenechá a neopustí ťa! Potom Mojžiš zavolal Józuu a povedal mu pred zrakom celého Izraela: Buď mocný a udatný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do krajiny, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať jeho otcom; ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach! Mojžiš spísal tento zákon a dal ho kňazom, synom Lévího, ktorí nosili truhlu zmluvy Hospodinovej, i všetkým starším Izraela. Mojžiš im prikázal: Na konci každého siedmeho roku, v čase určenom na odpustenie dlhov, na sviatok stánkov, keď sa celý Izrael príde ukázať pred Hospodinom, tvojím Bohom, na miesto, ktoré si On vyvolí, budeš nahlas predčitovať tento zákon pred celým Izraelom. Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti i cudzincov, ktorí bývajú v tvojich osadách; nech počúvajú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, a nech sa usilujú plniť všetky slová tohto zákona. Aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, nech ho počujú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, po všetky dni, kým budete žiť na zemi, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán. Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, blíži sa čas tvojej smrti. Zavolaj Józuu a postavte sa do svätostánku; dám mu svoj príkaz. Mojžiš i Józua odišli a postavili sa do svätostánku. Vtedy zjavil sa Hospodin v stane v oblakovom stĺpe a oblakový stĺp zastal nad vchodom stanu. Hospodin riekol Mojžišovi: Ajhľa, odoberieš sa na odpočinok ku svojim otcom, a tento ľud povstane a bude smilniť s cudzími bohmi v krajine, do ktorej ide; opustí ma a zruší moju zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. Potom vzplanie môj hnev proti nemu v ten deň, opustím ho a skryjem si tvár pred ním, takže bude upadať; zastihnú ho mnohé pohromy, súženie, a povie v ten deň: Či ma nezastihli tieto pohromy preto, že môj Boh nie je uprostred mňa? Ja si v ten deň určite skryjem tvár pre všetko zlo, ktoré popáchal, keďže sa obrátil k iným bohom. Teraz si napíšte túto pieseň; nauč ju Izraelcov a vlož im ju do úst, aby mi táto pieseň bola svedkom proti Izraelcom. Lebo uvediem ho na pôdu, o ktorej som prisahal jeho otcom, ktorá oplýva mliekom a medom; keď bude jesť a nasýti sa, stučnie, a potom sa obráti k cudzím bohom, bude im slúžiť, mňa zavrhne a zruší moju zmluvu. Keď ho zastihnú mnohé pohromy a súženia, nech táto pieseň hovorí proti nemu ako svedok - lebo nevymizne z úst jeho potomstva; veď poznám jeho zmýšľanie, ktoré dnes prechováva, prv než by som ho uviedol do krajiny, o ktorej som prisahal. V ten istý deň napísal Mojžiš túto pieseň a naučil ju Izraelcov. Hospodin prikázal Núnovmu synovi Józuovi: Buď mocný a udatný, lebo ty vovedieš Izraelcov do krajiny, ktorú som im dal prísahou. A ja budem s tebou! Keď Mojžiš dopísal slová tohto zákona do knihy v plnom znení, prikázal levítom, ktorí nosili truhlu zmluvy Hospodinovej: Vezmite túto knihu zákona a uložte ju k truhle zmluvy Hospodina, svojho Boha, a tam bude svedkom proti tebe. Lebo ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdohlavosť. Veď ak sa priečite Hospodinovi, kým ešte s vami žijem, o čo viac bude tomu tak po mojej smrti! Zhromaždite ku mne všetkých starších svojich kmeňov i svojich úradníkov, nech im nahlas poviem tieto slová a nebo i zem vyzvem za svedkov proti nim. Lebo viem, že sa po mojej smrti úplne skazíte a odbočíte z cesty, ktorú som vám určil; i zastihne vás pohroma v posledných dňoch, lebo budete páchať, čo sa nepáči Hospodinovi, a popudíte Ho dielom svojich rúk. Mojžiš povedal celému zhromaždeniu Izraela nahlas slová tejto piesne v plnom znení: Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst. Nech spŕchne ako dážď moje naučenie, nech moja reč padá ako rosa, ako tichý dážď na zeleň, ako lejaky na pažiť. Lebo ja hlásam meno Hospodinovo; vzdajte česť nášmu Bohu! On Skalou, dokonalé je dielo Jeho, lebo všetky Jeho cesty sú správne. Je Bohom verným, a nie vierolomným, On spravodlivý je a priamy. Spreneverili sa Mu, pre svoju poškvrnenosť nie sú Jeho synmi, rod zvrátený a znetvorený. Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry?! Nie je On tvojím Otcom, ktorý ťa stvoril? Ktorý ťa učinil a upevnil? Rozpomeň sa na dávne časy, uvažuj o rokoch starých pokolení, spytuj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti! Keď Najvyšší prideľoval dedičstvo národom, keď rozdeľoval synov ľudských, určoval hranice národom podľa počtu Izraelcov. Lebo Hospodinovým podielom je Jeho národ, Jákob je Jeho údelným vlastníctvom. Našiel ho v pustej krajine, kde nevzhľadná divočina vyje, ujal sa ho, staral sa oň, chránil si ho sťa zrenicu oka. Ako orol bdie nad svojím hniezdom a krúži nad svojimi orlíčatmi, tak rozostiera si krídla a berie ho, nesie ho na svojej peruti; Hospodin sám ho vodil, nebolo pri ňom cudzieho boha. Doviedol ho na výšiny zeme a živil ho plodinami poľa, dával mu sať med zo skaly a olej z kremenného brala, kravské maslo a ovčie mlieko spolu s tukom jahniat, bášánskych baranov a kozlov a najlepším pšeničným zrnom: a pil si šumiacu krv hrozna. No stučnel Ješurún a spyšnel. Stučnel si, vypásol a vykŕmil si sa! Zavrhol Boha, ktorý ho učinil, a opovrhol Skalou svojho spasenia. Hnali Ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami Ho dráždili. Obetovali démonom, ktorí nie sú Bohom, božstvám, ktoré nepoznali, novým božstvám, ktoré nedávno prišli, ktorých sa vaši otcovia nebáli. Zanedbal si Skalu, ktorá ťa zrodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa splodil. Videl to Hospodin a vo svojom hneve zavrhol svojich synov a dcéry a riekol: Skryjem si tvár pred nimi, uvidím, ako sa to s nimi skončí, lebo sú zvráteným pokolením a nevernými deťmi. Hnali ma k žiarlivosti tým, ktorý nie je Boh, dráždili ma svojimi ničomnými modlami. Ja ich poženiem k žiarlivosti tým, čo nie je ľud, bláznivým národom ich rozhnevám. Lebo oheň vzplanul pre môj hnev, horí až do hlbín podsvetia, zožiera zem i jej úrodu a plameňom zapaľuje základy vrchov. Nahromadím na nich pohromy, vystrieľam svoje šípy na nich, na hladom zoslabnutých a zožieraných nákazou a jedovatým morom; i zuby šeliem pošlem na nich i s jedom v prachu sa plaziacich hadov. Vonku meč bude oberať o deti a v príbytkoch bude hrôza, ničiaca mládenca i pannu, dojča i šedivú hlavu. Riekol by som: Rozptýlim ich a vyhladím ich pamiatku z ľudstva, keby som sa nebál bezočivosti nepriateľov, že to protivníci zle pochopia a povedia: Naša ruka zvíťazila; nespôsobil to všetko Hospodin. Lebo sú bezradným národom a niet v nich chápavosti. Keby boli múdri, pochopili by to, porozumeli by, ako sa to s nimi skončí. Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc ľudí a dvaja na útek zahnať desaťtisíc ľudí? Iba ak by ich predala ich Skala a Hospodin ich vydal napospas! Lebo ich skala nie je ako naša Skala, to môžu posúdiť aj naši nepriatelia. Lebo ich vinič pochádza z viniča Sodomy a z viníc Gomory, ich hrozná sú jedovaté hrozná, strapce majú trpké. Ich víno je dračou otravou a krutým vreteničím jedom. Či nie je to skryté u mňa, zapečatené v mojich pokladniciach? Mne patrí pomsta i odplata pre dobu, keď sa im zakolíše noha, lebo deň ich záhuby je blízko a rýchlo sa blíži to, čo má prísť. Lebo Hospodin zaistí práva svojmu ľudu a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi. Keď uvidí, že stratila sa sila a chráneným i nechráneným je koniec, vtedy riekne: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali, ktorí jedávali tuk ich obetí a pili víno z ich úliatob? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vám záštitou! Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa; ja usmrcujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a nikto z mojej ruky nevyslobodí. Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku a hovorím: Ja žijem naveky! Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka chopí sa súdu, pomstou odplatím svojim protivníkom a odplatím tým, čo ma nenávidia. Opojím krvou svojej strely a môj meč naje sa mäsa s krvou zabitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov. Národy, velebte Jeho ľud, lebo On pomstí krv svojich sluhov, pomstou odplatí svojim protivníkom a zem svojho ľudu zbaví hriechu! Mojžiš prišiel spolu s Józuom, synom Núnovým, a verejne predniesol všetky slová tejto piesne ľudu. Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu, povedal im: Pripusťte si k srdcu všetky slová, ktorými dnes svedčím proti vám, a o ktorých vy prikážete svojim synom, aby plnili všetky slová tohto zákona. Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré sa vás netýka, ale je to váš život, a pre toto slovo budete dlho žiť v krajine, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju vlastnili. V ten istý deň Hospodin riekol Mojžišovi: Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárím v Moábsku naproti Jerichu a pozri si Kanaán, ktorý dávam Izraelcom do vlastníctva. Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a pripojený bol k svojmu ľudu, pretože ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého uprostred Izraelcov. Krajinu pred sebou uvidíš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevstúpiš. Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelcov pred svojou smrťou: Riekol: Hospodin prišiel zo Sinaja a zažiaril im zo Séíru, zjavil sa v jase od vrchu Párán a prišiel od Meríby pri Kádeši, po jeho pravici bol planúci oheň. Vskutku miluješ svoj ľud. Všetci jeho svätí sú v Tvojej ruke, kladú sa k Tvojim nohám, budú sa učiť z Tvojich slov. Mojžiš nám dal zákon ako vlastníctvo zboru Jákobovho. V Ješurúne povstal kráľ, keď sa predáci ľudu zišli spolu s kmeňmi Izraela. Nech žije Rúben a nech neumiera, nech nie je jeho mužov primálo. Toto povedal o Júdovi: Hospodine, vypočuj hlas Júdov a priveď ho k jeho ľudu, svojimi rukami bojuj za neho a buď mu pomocou proti jeho protivníkom. O Lévím povedal: Nech tvoje tummím a úrím patria tvojmu zbožnému, ktorého si skúšal v Masse, s ktorým si mal spor pri vodách Meríby, ktorý povedal o svojom otcovi a matke: Nevšímaj si ich! a na svojich bratov nepozrel ani svojich synov nepoznal, lebo zachovávali Tvoju reč a Tvoju zmluvu dodržiavali. Jákoba budú učiť Tvojim právam a Izrael Tvojmu zákonu; klásť budú kadidlo pred Teba a celožertvu na Tvoj oltár. Hospodine, požehnaj jeho silu a obľúb si dielo jeho rúk! Zdrv bedrá jeho odporcov, i tých, čo ho nenávidia, aby nepovstali viac. O Benjamínovi povedal: Miláčik Hospodinov, bezpečne prebýva pri Ňom. On ho chráni po všetky dni. Prebýva medzi jeho úbočiami. O Jozefovi povedal: Hospodin nech požehnáva jeho krajinu najvzácnejšou rosou z nebies a z prahlbiny, čo leží dolu, najvzácnejším, čomu slnko dáva dozrieť; najvzácnejšou úrodou mesiacov, najlepším bohatstvom pravekých vrchov a vzácnosťou večných pahorkov, vzácnosťou krajiny, a tým, čo ju plní, i priazňou Toho, ktorý sídli v kre. Nech to príde na hlavu Jozefovu a na temeno zasväteného medzi jeho bratmi. Jeho veleba je ako prvorodený býk, rohy jeho sú ako rohy divého byvola; nimi kole národy napospol, až do končín zeme... Také sú desaťtisíce Efrajima, také sú tisíce Menaššeho! O Zebulúnovi povedal: Raduj sa, Zebulún, zo svojej výpravy, a Jissáchár zo svojich stanov! Ľudí zavolajú na vrchy, tam budú obetovať správne obete, lebo bohatstvo mora budú vysávať i poklady ukryté v piesku. O Gádovi povedal: Požehnaný, kto rozšíri priestor Gádov! Odpočíva ako levica a driape rameno i temeno. Vyhliadol si prvý podiel, lebo tam mu bol pridelený vodcovský diel, i tiahol s predákmi ľudu a spolu s Izraelom vyplnil spravodlivosť Hospodinovu i Jeho právne predpisy. O Dánovi povedal: Dán je mladé levíča, ktoré vybieha z Bášánu! O Naftálím povedal: Naftálí je sýty priazne a plný požehnania Hospodinovho, more i juh si prisvojí. O Ašérovi povedal: Najpožehnanejším zo synov nech je Ašér. Nech je miláčikom svojich bratov a nech si v oleji namáča nohu! Železo a meď sú tvoje závory, tvoja sila nech trvá, pokiaľ žiješ! Niet takého, ako je Boh Ješúrúnov, ženie sa po nebi na pomoc tebe vo svojej velebe po oblakoch. Útočišťom je ti Boh odveký a dolu vládnu večné ramená. On zahnal pred tebou nepriateľa a riekol: Vyhub! Preto prebýva Izrael v bezpečí, prameň Jákobov je osobitne v krajine obilia a muštu a z jeho neba kvapká rosa. Blahoslavený si, Izrael! Kto ti je podobný? Ľud, zachránený Hospodinom; On je tvojím ochranným štítom, tvojím slávnym mečom! Lichotiť ti budú tvoji nepriatelia, ty však budeš kráčať po ich výšinách. Potom vystúpil Mojžiš z Moábskych stepí na vrch Nebó - vrchol Pisgy - naproti Jerichu, a Hospodin mu ukázal celú krajinu Gileád až po Dán, i celú krajinu Naftálí, i krajinu Efrajima a Menaššeho a celý kraj Júdov až po Západné more, aj Negeb a Okolie Jordánu, údolie Jericha, Mesta paliem - až po Cóár. A Hospodin mu riekol: Toto je krajina, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Tvojmu potomstvu ju dám. Dovolil som ti uvidieť ju na vlastné oči, avšak do nej nevojdeš. Potom služobník Hospodinov Mojžiš zomrel tam v Moábsku podľa slova Hospodinovho. A On ho pochoval v údolí Moábska naproti Bét-Peóru. Avšak do dnešného dňa nikto nevie o jeho hrobe. Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oči neoslabli, ani jeho životná sila nezmizla. Izraelci oplakávali Mojžiša tridsať dní na Moábskych stepiach. Tým sa vyplnili dni smútočného kvílenia za Mojžišom. Józua, syn Núnov, bol plný ducha múdrosti - lebo Mojžiš na neho skladal ruky - Izraelci ho poslúchali a konali tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Avšak v Izraeli už nepovstal prorok podobný Mojžišovi, s ktorým by sa Hospodin stýkal tvárou v tvár, podobný pri všetkých znameniach a zázrakoch, ktoré ho Hospodin poslal konať v Egypte pred faraónom a pred všetkými jeho služobníkmi i celou jeho krajinou, a pri všetkých prejavoch moci, pri všetkých veľkých a strašných skutkoch, ktoré Mojžiš konal pred očami celého Izraela. Po smrti Hospodinovho služobníka Mojžiša prehovoril Hospodin k Mojžišovmu služobníkovi Józuovi, synovi Núnovmu, takto: Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi cez tento Jordán - ty i všetok tento ľud - do krajiny, ktorú dávam Izraelcom. Vám som dal každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi; od púšte a Libanonu až po Veľrieku, po rieku Eufrat, celá krajina Chetejcov, až po Veľké more na západe slnka bude vaším územím. Nikto neobstojí pred tebou, kým budeš žiť. Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa a neopustím. Buď silný a odvážny, lebo ty do dedičstva pridelíš tomuto ľudu krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom. Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš. Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané; lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech. Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš. Józua prikázal úradníkom ľudu: Prejdite táborom a prikážte ľudu: Nachystajte si potravu, lebo po troch dňoch prejdete cez tento Jordán, aby ste vošli a zabrali krajinu, ktorú vám teraz Hospodin, váš Boh, dáva do vlastníctva. Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Menašše Józua povedal: Pamätajte na slovo, ktoré vám prikázal služobník Hospodinov Mojžiš, keď povedal: Hospodin, váš Boh, pripraví vám odpočinok a dá vám túto krajinu. Vaše ženy, vaše deti a váš dobytok zostanú v krajine, ktorú vám dal Mojžiš za Jordánom; ale vy všetci bojaschopní mužovia prejdite vyzbrojení pred vašimi bratmi a pomáhajte im, kým Hospodin nepripraví odpočinutie vašim bratom tak ako vám, a kým oni neobsadia krajinu, ktorú im dáva Hospodin, váš Boh; potom sa vrátite do vašej vlastnej krajiny, ktorú vám dal Hospodinov služobník Mojžiš za Jordánom na východe slnka, a budete ju vlastniť. Tu odpovedali Józuovi: Urobíme všetko, čo si nám prikázal, a pôjdeme, kamkoľvek nás pošleš. Tak, ako sme poslúchali Mojžiša, budeme poslúchať aj teba; len nech je Hospodin, tvoj Boh, s tebou, ako bol s Mojžišom. Nech zomrie, ktokoľvek by sa sprotivil tvojmu rozkazu a neposlúchol by tvoje slová, čokoľvek by si mu rozkázal. Len buď silný a odvážny. Józua, syn Núnov, tajne poslal zo Šittímu dvoch mužov vyzvedačov s poverením: Choďte a obzrite si krajinu aj Jericho. Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Rachab a tam sa uložili. Keď oznámili kráľovi Jericha: Pozor, v noci prišli sem mužovia spomedzi Izraelcov vyšpehovať krajinu! - kráľ Jericha poslal Rachabe rozkaz: Vyveď mužov, ktorí vošli do tvojho domu a prišli k tebe, lebo prišli, aby vysliedili celú krajinu. Žena vzala tých dvoch mužov a skryla ich; potom povedala: Skutočne, mužovia prišli ku mne, ale nevedela som, odkiaľ sú. Keď sa zmrklo a mestská brána sa zatvárala, mužovia odišli. Neviem však kam. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dostihnete. Ona ich však vyviedla na strechu a skryla pod ľan, ktorý mala rozložený na streche. Mužovia ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom; len čo prenasledovatelia vyšli, bránu zavreli. Ale ešte sa ani neuložili k spánku, vyšla ona k mužom na strechu a povedala im: Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že padol na nás strach pred vami a že všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred vami, lebo sme počuli, ako Hospodin vysušil vody Červeného mora pred vami, keď ste vychádzali z Egypta, i čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. Keď sme to počuli, zmalomyseľnelo nám srdce a nikto nemal odvahu pred vami; lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi. Teraz prisahajte mi na Hospodina, že ako ja som vám preukázala milosrdenstvo, i vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov i moje sestry, a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou. Nato jej mužovia povedali: Svojím životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť; keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť. Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo jej dom bol na hradbách; bývala totiž na hradbách. Povedala im: Choďte do hôr, aby na vás prenasledovatelia nenatrafili, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa vaši prenasledovatelia nevrátia; potom choďte svojou cestou. Mužovia jej povedali: Zbavení budeme tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala: Keď prídeme do krajiny, priviaž tento motúz z červených nití na oblok, cez ktorý si nás spustila, a vezmi k sebe svojho otca, matku, bratov a celú svoju rodinu. Kto potom vyjde z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme zbavení viny; ale keď na niekoho, kto je s tebou v dome, položia ruku, nech padne jeho krv na našu hlavu. Keby si ty zradila našu záležitosť, sme zbavení prísahy, ktorou si nás zaviazala. Ona hovorila: Nech je, ako ste povedali. Potom ich prepustila a oni odišli. Vtedy priviazala červený motúz na oblok. Tak odišli a pri šli do hôr; tam zostali tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, ale nenašli ich. Vtedy obaja mužovia zostúpili z hôr, prišli k Józuovi, synovi Núnovmu, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. Povedali Józuovi: Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred nami. Včasráno Józua vstal; on i celý Izrael pohli sa zo Šittímu, prišli k Jordánu a prenocovali tam skôr, ako sa prebrodili. Ale po troch dňoch prešli úradníci táborom a prikázali ľudu: Akonáhle uvidíte truhlu zmluvy Hospodina, vášho Boha, a lévijských kňazov, ktorí ju ponesú, pohnite sa zo svojho miesta a nasledujte ju. Len nech je medzi vami a ňou vzdialenosť okolo dvetisíc lakťov; nesmiete sa k nej priblížiť, aby ste vedeli, ktorou cestou máte ísť, lebo ešte nikdy predtým ste nešli tou cestou. Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov aj Jebúsejcov. Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán. Teraz si vyberte dvanásť mužov z kmeňov Izraela, po jednom z každého kmeňa. Keď sa zastavia nohy kňazov, ktorí nesú truhlu Hospodina, Pána celej zeme, v jordánskej vode, vody Jordánu sa pretrhnú a vody zhora tečúce postavia sa ako hrádza. Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli truhlu zmluvy pred ľudom. Keď tí, čo niesli truhlu, prišli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli truhlu, sa omočili v pokraji vôd - Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečisko - zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza veľmi ďaleko pri mieste Ádám, ktoré je pri Cartáne, a tie, čo tiekli smerom k moru Aráby, t. j. k Soľnému moru, sa pretrhli a ľud prešiel naproti Jerichu. Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán. Keď všetok ľud prešiel cez Jordán, Hospodin riekol Józuovi: Vyberte si z ľudu dvanásť mužov, z každého kmeňa po jednom, a prikážte im: Vezmite si dvanásť kameňov odtiaľto zo stredu Jordánu, odtiaľ, kde stáli nohy kňazov, preneste ich a zložte ich na mieste, kde cez noc prenocujete. Potom Józua zavolal dvanásť mužov, ktorých určil spomedzi Izraelcov, z každého kmeňa po jednom. Potom im Józua povedal: Prejdite popred truhlu Hospodina, vášho Boha, do prostriedku Jordánu, a nech si každý zdvihne na plece jeden kameň podľa počtu kmeňov izraelských. Nech to bude znamením uprostred vás. Keď sa vaši synovia v budúcnosti budú pýtať: Čo znamenajú pre vás tieto kamene? odpovedzte im, že sa pretrhli vody Jordánu pred truhlou zmluvy Hospodinovej pri jej prechádzaní Jordánom; pretrhli sa vody Jordánu a tieto kamene budú na pamiatku Izraelcom naveky. Izraelci urobili, ako im Józua prikázal: zdvihli dvanásť kameňov z Jordánu, ako Hospodin povedal Józuovi, podľa počtu dvanástich kmeňov izraelských, preniesli ich na miesto, kde prenocovali, a uložili ich tam. Aj Józua postavil dvanásť kameňov v Jordáne na mieste, kde stáli nohy kňazov, ktorí niesli truhlu zmluvy: tie tam zostali až do dnešného dňa. Kňazi, ktorí niesli truhlu, stáli v Jordáne, kým sa nevykonalo všetko, čo Hospodin prikázal Józuovi povedať ľudu; celkom tak, ako Mojžiš prikázal Józuovi. Ľud rýchlo prešiel na druhú stranu. Keď všetok ľud prešiel, prešli aj kňazi a truhla Hospodinova pred ľudom. A Rúbenovci a Gádovci i polovica kmeňa Menašše ozbrojení prešli pred Izraelom, ako im hovoril Mojžiš. Asi štyridsaťtisíc ozbrojencov tiahlo pred Hospodinom do boja na stráne jerišské. Toho dňa vyvýšil Hospodin Józuu v očiach celého Izraela; a oni sa ho báli, ako sa báli Mojžiša po celý jeho život. Hospodin povedal Józuovi: Prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu svedectva, aby vystúpili z Jordánu. Vtedy Józua rozkázal kňazom: Vystúpte z Jordánu! Keď kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, vystúpili z Jordánu, a keď vytiahli nohy na súš, vrátila sa voda Jordánu na svoje miesto, tiekla ako predtým, a vystúpila všade nad brehy. Desiaty deň prvého mesiaca ľud vystúpil z Jordánu a utáboril sa v Gilgále, na východných hraniciach Jericha. Dvanásť kameňov, ktoré vzali z Jordánu, postavil Józua v Gilgále. Izraelcom povedal: Keď sa v budúcnosti vaše deti spýtajú otcov: Čo znamenajú tieto kamene? oznámte svojim synom: Po suchu prešiel Izrael cez tento Jordán. Lebo Hospodin, váš Boh, vysušil vodu Jordánu pred vami, kým ste neprešli tak, ako Hospodin, váš Boh, urobil s Červeným morom, ktoré pred nami vysušil, kým sme neprešli, aby poznali všetky národy zeme, že ruka Hospodinova je mocná, aby ste sa v každý čas všetci báli Hospodina, vášho Boha. Keď všetci králi amorejskí, ktorí bývali za Jordánom na západ, a všetci kanaánski králi pri mori počuli, ako Hospodin vysušil vody Jordánu pred Izraelcami, kým neprešli, zmalomyseľnelo im srdce a stratili odvahu pred Izraelcami. V tom čase povedal Hospodin Józuovi: Urob si kamenné nože a obrež Izraelcov po druhý raz. Józua si urobil kamenné nože a obrezal Izraelcov pri pahorku Arálót. Dôvod, pre ktorý ich Józua obrezal, je tento: Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, všetci mužovia bojovníci pomreli cestou na púšti pri východe z Egypta. Všetok ľud, ktorý vyšiel, bol obrezaný, ale nikto z ľudu, ktorý sa narodil cestou na púšti pri východe z Egypta, nebol obrezaný. Lebo Izraelci putovali púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynul všetok ľud, bojovníci, ktorí vyšli z Egypta, lebo neposlúchli hlas Hospodinov; Hospodin im totiž prisahal, že neuvidia krajinu, ktorú Hospodin prísahou ich otcom zasľúbil dať nám krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Ich synov postavil na ich miesto. Tých Józua obrezal, lebo boli neobrezaní; cestou ich totiž neobrezali. Keď už bol celý ľud obrezaný, zostali na mieste v tábore, kým sa neuzdravili. Potom Hospodin povedal Józuovi: Dnes som z vás odstránil egyptskú pohanu. Preto sa to miesto volá Gilgál až dodnes. Keď Izraelci táborili v Gilgále, svätili sviatok paschy večer, štrnásty deň toho mesiaca, na stráňach jerišských. Na druhý deň po pasche jedli z úrod zeme nekvasený chlieb a pražené zrno. V ten istý deň prestala manna, keďže jedli z úrod zeme, a Izraelci viac nemali mannu, ale v tom roku jedli z úrod Kanaánu. Keď Józua bol pri Jerichu, začal sa pozorne dívať a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž s taseným mečom v ruke. Józua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám, alebo k našim nepriateľom? On odpovedal: Nie; som vodcom voja Hospodinovho; práve teraz som prišiel. Vtedy Józua padol na tvár k zemi, klaňal sa mu a povedal: Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi? Vodca voja Hospodinovho povedal Józuovi: Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Józua tak urobil. Jericho bolo dôkladne uzavreté pred Izraelcami. Nikto nevychádzal a nikto nevchádzal. Vtedy Hospodin povedal Józuovi: Hľa, dávam ti do rúk Jericho i s jeho kráľom a s udatnými bojovníkmi. Obkľúčte mesto; nech raz obídu mesto všetci bojovníci; to rob šesť dní. Sedem kňazov nech ponesie sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou. Na siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech zatrúbia na trúbach. Keď budú dlho trúbiť na rohoch a počujete zvuk trúb, všetok ľud nech vykríkne veľkým bojovým pokrikom; vtedy sa zrútia mestské hradby a ľud vystúpi hore, každý rovno vpred. Vtedy Józua, syn Núnov, zvolal kňazov a povedal im: Zdvihnite truhlu zmluvy a sedem kňazov nech nesie sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou. Ľudu povedal: Choďte a obkľúčte mesto; ozbrojenci nech kráčajú pred truhlou Hospodinovou. Stalo sa, ako Józua rozkázal ľudu; sedem kňazov, ktorí niesli pred Hospodinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo na trúbach, zatiaľ čo truhla Hospodinova ich nasledovala. Ozbrojenci išli pred kňazmi, ktorí trúbili na trúbach, a zadný voj za stáleho trúbenia kráčal za truhlou. Potom Józua prikázal ľudu: Nevydávajte bojové pokriky, nech nepočuť váš hlas; z vašich úst nech nevyjde ani slovo až do dňa, kým vám nepoviem: Spustite bojový pokrik! Potom kričte! Potom rozkázal obísť s truhlou Hospodinovou okolo mesta; obišli raz a zase prišli do tábora i prenocovali v ňom. Včasráno Józua vstal a kňazi niesli truhlu Hospodinovu; sedem kňazov nieslo sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou a ustavične cestou trúbili na trúbach; ozbrojenci išli pred nimi a zadný voj za stáleho trúbenia kráčal za truhlou Hospodinovou. Takto na druhý deň raz obišli mesto: potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní. Na siedmy deň vstali včas za rannej zory a obišli mesto sedemkrát takým istým spôsobom; lebo v tento deň obišli mesto sedemkrát. Pri siedmom raze zatrúbili kňazi na trúbach; a Józua povedal ľudu: Spustite bojový pokrik, lebo Hospodin vydal vám mesto! Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe; ono samo, i všetko, čo je v ňom, patrí Hospodinovi; nažive má zostať len neviestka Rachab, ona a všetci, čo sú pri nej v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme vyslali. Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste sami neprepadli kliatbe, berúc z toho, čo je pod kliatbou; tým by ste uvalili kliatbu na izraelský tábor a uvrhli by ste ho do nešťastia. Všetko striebro a zlato, i náčinie bronzové a železné, je zasvätené Hospodinovi; príde to do Hospodinovho pokladu. Ľud skríkol, a vtedy zatrúbili na trúbach. Keď ľud počul zvuk trúb a spustil mocný bojový pokrik, zrútili sa hradby a ľud vystúpil hore, každý rovno vpred. Takto dobyli mesto. A ostrím meča vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i na ženách, na mladých a na starých, na dobytku, ovciach a osloch. No dvom mužom, ktorí špehovali krajinu, Józua povedal: Vojdite do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu so všetkým, čo má, ako ste jej prisahali. Mládenci, vyzvedači, vošli a vyviedli Rachabu, jej otca a matku, bratov a všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a ubytovali za izraelským táborom. Mesto i všetko, čo bolo v ňom, spálili ohňom; len striebro a zlato, bronzové a železné náčinie vložili do pokladu v dome Hospodinovom. Vtedy Józua nechal nažive neviestku Rachab, jej rodinu i všetko, čo mala; tak zostala uprostred Izraela až dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Józua vyslal vysliediť Jericho. Vtedy Józua zaviazal ľudí prísahou: Nech je prekliaty pred Hospodinom, kto by sa dal do stavby Jericha. Za cenu prvorodeného nech kladie jeho základy a za cenu svojho najmladšieho nech stavia jeho brány. Hospodin bol s Józuom a jeho povesť niesla sa celou krajinou. Ale Izraelci sa previnili porušením kliatby. Totiž Áchán, syn Karmího, syna Zabdího, syna Zerachovho z kmeňa Júdovho, vzal si niečo z vecí pod kliatbou, preto vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu. Nato Józua vyslal mužov z Jericha do Aja, čo leží pri Bét-Ávene východne od Bételu, a povedal im: Vystúpte a preslieďte tú krajinu. Mužovia vystúpili a presliedili Aj. Keď sa vrátili k Józuovi, povedali mu: Všetok ľud nemusí vyjsť hore; stačí, keď vyjde dva alebo tritisíc mužov a porazia Aj. Neunúvaj tam všetok ľud, lebo je ich málo. Tak vystúpilo z ľudu asi tritisíc mužov, ale ušli pred ajskými mužmi. Ajskí mužovia zbili z nich asi tridsaťšesť mužov; prenasledovali ich od brány až po kameňolomy a na svahu ich pobili. Vtedy zmalomyseľnelo srdce ľudu a bolo ako voda. Ale Józua si roztrhol rúcho a padol tvárou na zem pred truhlou Hospodinovou a ležal až do večera, on i starší Izraela, a sypali si prach na hlavu. Józua povedal: Ach, Hospodine Pane, prečo si previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do rúk Amorejcov na vyhubenie? Ach, keby sme sa boli rozhodli zostať za Jordánom! Prosím ťa, Pane, čo mám povedať, keďže Izrael zutekal pred svojimi nepriateľmi? Keď to počujú Kanaánci a ostatní obyvatelia krajiny, obkľúčia nás a vyhladia naše meno zo zeme. Čo urobíš pre svoje veľké meno? I povedal Hospodin Józuovi: Vstaň! Prečo ležíš na tvári? Izrael sa prehrešil, prestúpil zmluvu, ktorú som mu dal ako príkaz, vzali dokonca z toho, čo je pod kliatbou, kradli z toho, zatajili to a dali medzi svoje náčinie. Preto Izrael nemôže obstáť pred nepriateľmi, ale musí pred nimi zutekať, lebo prepadol kliatbe. Nebudem už viac s vami, ak nevykynožíte zo svojho stredu, čo je pod kliatbou. Vstaň, posväť ľud a povedz: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Kliatba je uprostred teba, Izrael, nemôžeš obstáť pred nepriateľmi, kým neodstránite zo svojho stredu to, čo je pod kliatbou. Preto zajtra ráno pristúpte po kmeňoch; kmeň, ktorý Hospodin označí lósom, nech pristúpi po čeľadiach; čeľaď, ktorú Hospodin označí lósom, nech pristúpi po rodinách; a rodina, ktorú Hospodin označí lósom, nech pristúpi po mužoch. Kto bude označený ako držiteľ toho, čo je pod kliatbou, nech je upálený so všetkým, čo má, lebo prestúpil zmluvu Hospodinovu a spáchal hanebný čin v Izraeli. Včasráno Józua vstal a kázal Izraelu pristúpiť po kmeňoch; a lósom bol označený kmeň Júdov. Potom kázal pristúpiť čeľadiam Júdovým a lós označil čeľaď Zerachovu. Potom kázal pristúpiť čeľadi Zerachovej po mužoch a lós označil Zabdího. A kázal pristúpiť jeho rodine po mužoch a lós označil Áchána, syna Karmího, syna Zabdího, syna Zerachovho z kmeňa Júda. Józua povedal Áchánovi: Syn môj, vzdaj česť Hospodinovi, Bohu Izraela, vzdaj mu chválu, a povedz mi, čo si urobil. Nezatajuj nič predo mnou. Áchán odpovedal Józuovi: Skutočne, ja som sa prehrešil proti Hospodinovi, Bohu Izraela; toto a toto som urobil. Videl som medzi korisťou pekný babylonský plášť a dvesto šekelov striebra a jeden zlatý prút, vážiaci päťdesiat šekelov; zažiadalo sa mi to a vzal som si to. Hľa, je to skryté v zemi v mojom stane a striebro je naspodku. Józua poslal poslov, ktorí sa ponáhľali do stanu, a hľa, bolo to skryté v jeho stane a striebro bolo naspodku. Vzali to zo stanu, doniesli Józuovi a všetkým Izraelcom a vysypali pred Hospodinom. Nato Józua a celý Izrael s ním chytili Áchána, syna Zerachovho, i striebro a plášť a zlatý prút, aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ovce, stan a všetko čo mal, a vyviedli ich hore do údolia Áchór. Józua povedal: Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Nech Hospodin uvrhne dnes teba do nešťastia! Celý Izrael ho zahádzal kamením. Potom ich spálili ohňom. Keď ich ukameňovali, nakopili na neho veľkú hŕbu kamenia, ktorá je tam až dodnes. Potom Hospodin upustil od páľavy svojho hnevu. Preto sa to miesto volá údolie Áchór až dodnes. Hospodin povedal Józuovi: Neboj sa a nestrachuj! Vezmi so sebou všetok bojový ľud, vstaň a vystúp do Aja. Ajhľa, dávam ti do rúk ajského kráľa i s jeho ľudom, mestom a krajinou. Nalož s Ajom a jeho kráľom, ako si naložil s Jerichom a jeho kráľom, ale ich koristi a dobytka sa môžete zmocniť. Priprav zálohu proti mestu za ním. Józua sa vybral so všetkými bojovníkmi a vystúpil do Aja. Józua si vybral tridsaťtisíc udatných bojovníkov, v noci ich poslal a prikázal im: Hľaďte! Vy budete zálohou proti mestu za ním, ale nebuďte veľmi ďaleko od mesta; všetci buďte pripravení! Ja však a všetok ľud, ktorý je so mnou, priblížime sa k mestu, a keď vyjdú proti nám, utečieme pred nimi ako prvý raz. Oni vyjdú za nami a my ich odrežeme od mesta. Lebo si povedia: Utekajú pred nami ako prvý raz. Budeme utekať pred nimi; nato vy vyrazte zo zálohy, obsaďte mesto a Hospodin, váš Boh, vám ho dá do rúk. Ale keď zaberiete mesto, podpáľte ho, konajte podľa slova Hospodinovho! Hľa, toto som vám prikázal. Potom ich Józua vyslal a oni išli do zálohy a zostali medzi Bételom a Ajom západne od Aju. Józua však prenocoval tej noci medzi ľudom. Včasráno prehliadol Józua ľud a tiahol so staršími Izraela na čele ľudu do Aja. Všetci bojovníci s ním vystúpili, priblížili sa, prišli pred mesto a utáborili sa severne od Aja, takže medzi nimi a Ajom bolo údolie. Potom vzal asi päťtisíc mužov a postavil ich do zálohy medzi Bételom a Ajom, na západ od mesta. A ľud, celý tábor, čo bol severne od mesta, i zadný voj, postavili na západ od mesta. Józua zišiel v onú noc do údolia. Keď to videl ajský kráľ, včasráno vyšli mužovia mesta, a to on a všetok jeho ľud, do boja proti Izraelu na určené miesto smerom k Arábe, ale nevedel, že proti nemu je pripravená záloha za mestom. Józua a celý Izrael predstierali porážku pred nimi a utekali smerom na púšť. Všetok ľud, ktorý bol v meste, bol zvolaný, aby ich prenasledovali; i prenasledovali Józuu a boli odrezaní od mesta. V Aji a Bételi nezostal nikto, kto by nebol vyšiel prenasledovať Izrael. Nechali otvorené mesto a prenasledovali Izrael. Hospodin riekol Józuovi: Kopiju, ktorú máš v ruke, napriam proti mestu Aju, lebo ti ho vydám do rúk. A Józua napriamil kopiju, ktorú mal v ruke, proti mestu. Vtedy záloha vyrazila zo svojho miesta a bežala; keď napriamil ruku, vnikli do mesta, obsadili ho a hneď ho zapálili. Keď sa ajskí mužovia obrátili, videli, ako dym z mesta stúpa k nebu, ale nemali možnosť utiecť ani sem, ani tam, lebo ľud, ktorý utekal na púšť, sa obrátil proti svojim prenasledovateľom. Keď Józua i celý Izrael videli, že záloha obsadila mesto, a že z mesta stúpa dym, obrátili sa a bili mužov z Aja. Tamtí im vyšli z mesta oproti, takže tí z Aja dostali sa do prostriedku medzi Izraelcov; jedni z jednej, druhí z druhej strany ich bili tak, že neostal z nich nikto, kto by bol utiekol a zachránil sa. Ajského kráľa zajali živého a priviedli k Józuovi. Keď Izraelci pobili všetkých ajských obyvateľov na poli, na púšti, kam ich prenasledovali, a keď všetci až do posledného muža padli ostrím meča, vrátil sa celý Izrael do Aja a obyvateľstvo pobil ostrím meča. Tých, čo v ten deň padli, mužov a žien, bolo spolu dvanásťtisíc; všetci boli z Aja. Józua nestiahol ruku, ktorú držal vystretú s kopijou, kým na všetkých obyvateľoch ajských nevykonal kliatbu. Len dobytka a koristi tohto mesta sa zmocnil Izrael podľa slova Hospodinovho, ako rozkázal Józuovi. Potom Józua spálil Aj a urobil ho večným zboreniskom, pustatinou až podnes. Ajského kráľa dal obesiť a nechal ho na strome až do večera. Po západe slnka rozkázal Józua zložiť jeho mŕtvolu zo stromu; potom ju hodili k mestskej bráne a nakopili na ňu hromadu kamenia, ktorá je tam až dodnes. Vtedy postavil Józua Hospodinovi, Bohu Izraela, oltár na vrchu Ébal, ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš Izraelcom, ako je napísané v knihe zákona Mojžišovho, oltár z neotesaných kameňov, ktorých sa nedotklo železo. Na ňom obetovali Hospodinovi spaľované obete a obete spoločenstva. Tam v prítomnosti Izraela napísal na kamene odpis zákona, ktorý napísal Mojžiš. Celý Izrael, jeho starší, úradníci a sudcovia stáli po oboch stranách truhly oproti levítskym kňazom, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, cudzinci tak isto ako domáci, jedna polovica naproti vrchu Gerizim, druhá naproti vrchu Ébal, ako predtým rozkázal Hospodinov služobník Mojžiš požehnávať ľud izraelský. Potom prečítal všetky slová zákona, požehnanie i kliatbu, celkom tak, ako je to napísané v knihe zákona. Zo všetkého, čo Mojžiš prikázal, nebolo jediné slovo, ktoré by Józua nebol prečítal pred celým zhromaždením Izraela, aj pred ženami a deťmi, aj pred cudzincami, ktorí s nimi tiahli. Keď sa to dopočuli všetci králi, čo bývali za Jordánom, na pohorí i na Nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetejci, Amorejci, Kanaánci, Perizejci, Chivijci a Jebúsejci - zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Józuovi a Izraelu. Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Józua s Jerichom a s Ajom, použili lesť: išli a opatrili sa stravou a na osly naložili staré vrecia a staré, potrhané a poplátané kožené mechy na víno, na nohy si vzali starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty; všetok chlieb, ich strava, bol suchý a pomrvený. Tak išli k Józuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu i Izraelcom: Pri šli sme z ďalekého kraja, uzavrite s nami zmluvu. Izraelci povedali Chivijcom: Azda bývate medzi nami; ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu? Ale tí odpovedali Józuovi: Sme tvojimi služobníkmi. Józua sa ich spýtal: Kto ste a odkiaľ prichádzate? Odpovedali mu: Z veľmi ďalekého kraja prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli zvesť o ňom, čo všetko urobil v Egypte a čo všetko urobil dvom kráľom amorejským za Jordánom, totiž Síchónovi, chešbónskemu kráľovi, a bášánskemu kráľovi Ógovi v Aštáróte. Preto nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: Naberte si potravy na cestu, choďte im oproti a povedzte im: My sme vaši služobníci; uzavrite teraz s nami zmluvu. Toto je náš chlieb; teplý sme si ho vzali z domu na cestu, keď sme sa vybrali k vám; a teraz, hľa, zoschol a rozmrvil sa. Toto sú naše kožené mechy na víno, boli nové, keď sme ich napĺňali; hľa, sú potrhané, naše šaty a obuv sú zodraté od veľmi dlhej cesty. Mužovia vzali z ich potravy, ale Hospodina sa nepýtali. Józua im doprial pokoja a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá nažive; a predstavení zboru na to dali prísahu. Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi počuli, že tamtí sú zblízka a bývajú medzi nimi. Nato sa Izraelci vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú: Gibeón, Kefírá, Beérót a Kirjat-Jeárím. Izraelci ich však nepobili, lebo predstavení zboru prisahali na Hospodina, Boha Izraela; ale celý zbor reptal proti predstaveným. Všetci predstavení povedali celému zboru: Prisahali sme im na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť. Toto im však môžeme urobiť: Necháme ich nažive, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali. Potom im predstavení povedali: Nech ostanú nažive! I stali sa drevorubačmi a nosičmi vody pre celý zbor, ako povedali predstavení. Józua ich zvolal a prihovoril sa im: Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali: Sme zďaleka, a zatiaľ bývate medzi nami? Preto teraz buďte prekliati a budú z vás vždy otroci - drevorubači a nosiči vody - pre dom môjho Boha. Oni odpovedali Józuovi: Tvojim služobníkom bolo oznámené, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami: preto sme sa pred vami obávali o svoje životy a urobili sme toto. Teraz sme v tvojej moci; čo uznáš za dobré a správne urobiť s nami, urob! Urobil s nimi tak; vytrhol ich z rúk Izraelcov a nepobil ich. Józua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre zbor a pre oltár Hospodinov až dodnes na mieste, ktoré on vybral. Keď jeruzalemský kráľ Adónícedek počul, že Józua dobyl Aj a vykonal na ňom kliatbu - ako urobil s Jerichom a jeho kráľom, tak urobil aj s kráľom Aja - a že obyvatelia Gibeónu uzavreli mier s Izraelom a zostali uprostred nich, veľmi sa bál, lebo Gibeón bol veľkým mestom, akoby jedným z kráľovských miest; bol ešte väčší ako Aj a všetci jeho mužovia boli hrdinami. Preto jeruzalemský kráľ Adónícedek poslal ku chebrónskemu kráľovi Hóhámovi, k jarmútskemu kráľovi Pireámovi, k lachíšskemu kráľovi Jáfíovi a k eglónskemu kráľovi Debírovi toto posolstvo: Vystúpte ku mne a pomôžte mi poraziť Gibeón, lebo uzavrel mier s Józuom a s Izraelcami. Nato sa zhromaždili piati amorejskí králi - jeruzalemský, chebrónsky, jarmútsky, láchišský a eglónsky - a pritiahli s celým vojskom; utáborili sa naproti Gibeónu a bojovali proti nemu. Ale Gibeónci poslali Józuovi do tábora v Gilgále odkaz: Neodtiahni ruku od svojich služobníkov, rýchlo vystúp k nám, zachráň nás a pomôž nám, lebo sa proti nám zoskupili všetci amorejskí králi, ktorí bývajú na pohorí. Józua vystúpil z Gilgálu a s ním všetok bojový ľud i všetci udatní hrdinovia. Hospodin povedal Józuovi: Neboj sa ich, lebo som ti ich vydal do rúk. Nikto z nich neobstojí pred tebou. Józua ich nečakane prepadol, celú noc totiž pochodoval z Gilgálu. Hospodin ich uviedol do zmätku pred Izraelom, ktorý im pripravil pri Gibeóne ťažkú porážku, prenasledoval ich cestou hore na Bétchorón a bil ich až po Azéku a Makkédu. Keď sa na svojom úteku pred Izraelom dostali na svah v Bétchoróne, Hospodin dopustil, že padali na nich veľké kamene až po Azéku, tak že pomreli. Tých, čo pomreli od krupobitia kameňov, bolo viac ako tých, ktorých Izraelci pobili mečom. Vtedy, v ten deň, keď Hospodin vydal Amorejcov Izraelcom napospas, hovoril Józua s Hospodinom a zvolal v prítomnosti Izraela: Slnko, zastav sa v Gibeóne a mesiac v údolí Ajalón! Slnko sa zastavilo i mesiac ostal stáť, kým sa národ nepomstil na svojich nepriateľoch. Či to nie je napísané v Knihe úprimného? Slnko sa zastavilo uprostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť skoro celý deň. Nebol viac taký deň ani predtým ani potom, keď Hospodin vypočul hlas človeka; lebo Hospodin bojoval za Izrael. Potom sa Józua a celý Izrael s ním stiahli naspäť do tábora v Gilgále. Tých päť kráľov však ušlo a skrylo sa v jaskyni Makkéda. Nato Józuovi hlásili: Našli piatich kráľov skrytých v jaskyni pri Makkéde. Józua povedal: Privaľte veľké kamene ku vchodu jaskyne a postavte tam mužov, aby ich strážili. Vy sa však nezastavujte, ale prenasledujte svojich nepriateľov a pobite ich zadný voj, nedovoľte, aby sa dostali do svojich miest, lebo Hospodin, váš Boh, dáva vám ich do rúk. Keď Józua a Izraelci skončili boj ich úplnou porážkou a celkom ich zničili - ale tí z nich, ktorí mohli ujsť, ušli a dostali sa do opevnených miest - vrátil sa všetok ľud v pokoji do tábora k Józuovi do Makkédy a nikto sa neodvážil ozvať proti Izraelu. Vtedy Józua povedal: Otvorte vchod jaskyne a doveďte tých piatich kráľov z jaskyne ku mne. Urobili tak a vyviedli piatich kráľov z jaskyne k nemu: jeruzalemského, chebrónskeho, jarmútskeho, lachíšskeho a eglónskeho kráľa. Keď vyviedli oných kráľov k Józuovi, zavolal všetkých Izraelcov a povedal veliteľom bojovníkov, ktorí vyšli s ním. Pristúpte a položte nohy na šiju tých kráľov! Oni pristúpili a položili nohy na ich šije. Józua im potom povedal: Nebojte sa a nestrachujte, buďte silní a odvážni, lebo takto urobí Hospodin všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete. Potom ich dal Józua zabiť a obesiť na päť stromov. Obesenci viseli na stromoch do večera. Pri západe slnka na Józuov rozkaz ich zložili zo stromov a hodili do jaskyne, v ktorej sa skrývali. Potom nakládli veľké kamene ku vchodu jaskyne, ktoré sú tam dodnes. Makkédu zabral Józua ešte v ten deň a dobyl ju ostrím meča. Vykonal kliatbu na nich a nijakému živému tvoru nedal ujsť; s kráľom Makkédy naložil tak, ako naložil s jerišským kráľom. Potom prešiel Józua a celý Izrael s ním z Makkédy do Libny a bojoval proti Libne. Aj ju a jej kráľa dal Hospodin Izraelcom do rúk a pobil ostrím meča všetko živé v nej, nijakému tvorovi nedal ujsť; s jej kráľom naložil tak ako s jerišským kráľom. Potom prešiel Józua a celý Izrael s ním z Libny do Lachíša; a utáboril sa naproti nemu a bojoval proti nemu. Hospodin vydal Lachíš Izraelu do rúk, ten ho na druhý deň dobyl a vybil ostrím meča i so všetkými tvormi v ňom, ako urobil Libne. Vtedy vyšiel gézerský kráľ Hórám na pomoc Lachíšu, ale Józua ho porazil i s jeho ľudom tak, že nenechal nikoho, kto by mohol ujsť. Józua prešiel i s celým Izraelom z Lachíša do Eglónu; utáborili sa naproti nemu. V ten deň ho dobyli a povraždili ostrím meča; na všetkých živých v ňom vykonali kliatbu v ten deň, celkom tak, ako urobili s Lachíšom. Potom Józua a celý Izrael s ním vystúpili z Eglónu do Chebrónu a bojovali proti nemu. Dobyli ho a pobili ostrím meča i s jeho kráľom, so všetkými príslušnými mestami a so všetkým živým v nich a nenechali nikoho, kto by mohol ujsť, celkom tak urobili ako s Eglónom. A vykonali kliatbu na ňom a na všetkom živom v ňom. Józua i celý Izrael s ním sa potom vrátil do Debíru a bojoval proti nemu; dobyl ho aj s jeho kráľom a so všetkými jeho mestami a vyvraždil ich ostrím meča. Potom vykonal kliatbu na všetkom živom v ňom a nedal nikomu uniknúť; ako urobil s Chebrónom a Libnou i s jej kráľom, tak urobil s Debírom a s jeho kráľom. Takto porazil Józua celú krajinu: pohorie i Negeb, Nížinu a svahy i so všetkými kráľmi, a nedal nikomu ujsť. Na všetkom živom vykonali kliatbu, ako prikázal Hospodin, Boh Izraela. Józua zmocnil sa ich od Kádéš Barney až po Gazu, i celej krajiny Góšen až po Gibeón. Všetkých tých kráľov i s ich krajinami zabral Józua naraz, lebo Hospodin, Boh Izraela, bojoval za Izrael. Potom sa vrátil Józua a celý Izrael s ním do tábora v Gilgále. Keď sa chácórský kráľ Jábín o tom dopočul, poslal poslov k mádonskému kráľovi Jóbábovi, šimrónskemu kráľovi, achšáfskemu kráľovi a ku kráľom, ktorí bývali na severnom pohorí a v údolí južne od Kinnerótu i v Nížine a na dórskom návrší na západ, ku Kanaáncom na západe a na východe, k Amorejcom, Chetejcom, Perizejcom a Jebúsejcom na pohorí a k Chivijcom na úpätí Chermóna v krajine Micpá. Tí vyšli s celými svojimi tábormi - národ tak početný ako piesok na brehu morskom - s veľkým množstvom koní a vozov. Všetci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Mérómskych, aby bojovali s Izraelom. Vtedy Hospodin riekol Józuovi: Neboj sa ich, lebo zajtra o tomto čase dám všetkých ako pobitých pred Izrael. Kone im ochrom a vozy spáľ. Józua a s ním všetok bojový ľud náhle pritiahli k Mérómskym vodám a napadli ich. Potom ich Hospodin dal Izraelcom do rúk, tí ich porazili a prenasledovali až po veľký Sidón, po Misrefót-Majim a až po údolie Micpy na východe; pobili ich a nenechali nikoho, kto by mohol ujsť. Józua im urobil tak, ako mu prikázal Hospodin; kone im ochromil a vozy spálil. Vtedy sa Józua vrátil a zabral Chácór a jeho kráľa zabil mečom. Chácór totiž bol kedysi hlavným mestom všetkých týchto kráľovstiev. Pobili všetko živé v ňom ostrím meča a vykonali na ňom kliatbu; neostalo nič, čo dýcha, a Chácór spálili. Aj všetky mestá týchto kráľov Józua zaujal aj s kráľmi, pobil ich ostrím meča a vykonal na nich kliatbu, ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš. Mestá, ktoré stáli na svojich hradiskách, Izrael nevypálil, vyjmúc Chácór - ten jediný Józua vypálil. Všetku korisť týchto miest a dobytok vzali Izraelci pre seba; všetkých ľudí pobili ostrím meča, kým ich nevyničili; neponechali nič, čo dýcha. Ako Hospodin prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak prikázal Mojžiš Józuovi, a Józua urobil tak; nevynechal nič z toho, čo Hospodin prikázal Mojžišovi. Vtedy zaujal Józua celú túto krajinu: pohorie a celý Negeb, celý kraj Góšen, Nížinu i Arábu a Izraelské pohorie s jeho Nížinou, od hory Chálák, ktorá sa dvíha k Seíru, až po Baal-Gád v údolí Libanonu pod vrchom Chermón. Všetkých ich kráľov zajal, porazil a usmrtil. Dlhý čas viedol Józua vojnu so všetkými tými kráľmi. Nebolo mesta, ktoré by sa s Izraelcami pokojne vyrovnalo, vyjmúc Chivijcov, obyvateľov Gibeónu. Všetky obsadili vo vojne. Lebo od Hospodina pochádzalo, že si zatvrdili srdcia na boj proti Izraelu, aby padli pod kliatbu a aby sa im nedostalo milosrdenstva, aby boli vyhubení, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. V ten čas prišiel Józua a vykynožil Anákovcov z pohoria, z Chebrónu, Debíru, Anábu, z celého Judského pohoria a z celého Izraelského pohoria; na nich i na ich mestách vykonal Józua kliatbu. Z Anákovcov nezostal v Izraeli nikto; len v Gaze, v Gate a v Ašdóde sa zachovali. Takto Józua obsadil celú krajinu tak, ako Hospodin povedal Mojžišovi, a Józua dal do dedičstva Izraelu, každému kmeňu jeho čiastku; a krajina mala pokoj od vojny. Toto sú králi krajiny, ktorých Izraelci pobili a ktorých zem zaujali na druhej strane Jordánu na východe, od potoka Arnón až po vrch Chermón, i celú Arábu na východ. Amorejský kráľ Síchón, ktorý býval v Chešbóne, panoval od Aróéru, čo leží na brehu potoka Arnón, a od stredu tej doliny a polovice Gileádu až po potok Jabbok, ktorý je hranicou Ammóncov, a cez Arábu až po jazero Kinneret na východe a po more Aráby, Soľné more na východe, smerom do Bét-Ješimótu a na juhu od Témánu pod úbočie Pisgy; k tomu územie bášánskeho kráľa Óga, ktorý zostal z Refáovcov a býval v Aštaróte a v Edrei, panoval nad vrchom Chermón a nad Salchou a nad celým Bášánom až po územie Gešúrijcov a Maacháncov a nad pol Gileádom až po územie chešbónskeho kráľa Síchóna. Mojžiš, služobník Hospodinov, a synovia Izraela ich pobili. Mojžiš, služobník Hospodinov, dal krajinu do vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici kmeňa Menaššeho. Toto sú králi krajiny, ktorých Józua a Izraelci porazili na druhej, západnej strane Jordánu, od Baal-Gádu v údolí Libanonu až po vrch Chálák, ktorý sa dvíha smerom k Seíru. Józua ju dal do vlastníctva kmeňom Izraela, každému jeho diel, na pohorí, na nížinách, v Arábe, na úbočiach, na púšti a v Negebe v kraji Chetejcov, Amorejcov, Kanaáncov, Perizejcov, Chivijcov, Jebúsejcov: kráľ Jericha jeden, kráľ Aja, ktorý leží bokom od Bételu, jeden, kráľ Jeruzalema jeden, kráľ Chebrónu jeden, kráľ Jarmútu jeden, kráľ Lachíša jeden, kráľ Eglónu jeden, kráľ Gézeru jeden, kráľ Debíru jeden, kráľ Géderu jeden, kráľ Chormy jeden, kráľ Arádu jeden, kráľ Libny jeden, kráľ Adullámu jeden, kráľ Makkédy jeden, kráľ Bételu jeden, kráľ Tappúachu jeden, kráľ Chéferu jeden, kráľ Aféku jeden, kráľ Šárónu jeden, kráľ Mádónu jeden, kráľ Chácóru jeden, kráľ Šimrón-Meroónu jeden, kráľ Achšáfu jeden, kráľ Taanachu jeden, kráľ Megidda jeden, kráľ Kedeša jeden, kráľ Jokneámu na Karmeli jeden, kráľ Dóru v dórskom návrší jeden, kráľ Gójimu v Galilei jeden, kráľ Tircy jeden. Spolu tridsaťjeden kráľov. Keď Józua bol už starý a zošlý vekom, povedal mu Hospodin: Ty si už starý, zošlý vekom, a zostalo ešte mnoho zeme, ktorú treba zabrať. Toto je zem, ktorá ešte zostala: všetky kraje Filištíncov a všetkých Gešúrijcov, počnúc od Síchóru, ktorý tečie východne od Egypta až po severnú hranicu Ekrónu, čo sa pripočítava ku Kanaáncom, päť kniežat Filištíncov: Gazanov, Ašdóďanov, Aškalóncov, Gaťanov a Ekróncov, ďalej Avijci, na juhu celá zem Kanaáncov a Meárá, čo patrí Sidóncom, až po Afék po amorejské územie, k tomu Gebal a celý Libanon na východe slnka, od Baal-Gádu po úpätie vrcholu Chermón až po vstup do Chamátu, všetkých, čo bývajú na pohorí od Libanonu až po Misrefót-Majim, všetkých Sidóncov zaženiem spred Izraelcov, len rozdeľ lósom krajinu Izraelu do dedičného vlastníctva, ako som ti prikázal. Teraz rozdeľ túto krajinu do dedičného vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menašše. S ňou Rúbenovci a Gádovci zabrali dedičný podiel, ktorý im dal Mojžiš za Jordánom na východe, ako im ho dal Mojžiš, služobník Hospodinov: od Aroéru, čo leží na brehu potoka Arnón, a od mesta, čo je uprostred údolia, i celú rovinu Médebá až po Dibón; všetky mestá amorejského kráľa Sichóna, ktorý panoval v Chešbóne až po územie Ammóncov, Gileád i územie Gešúrijcov, Maachancov a celé pohorie Chermónu a celý Bášán až po Salchu, celé kráľovstvo bášánskeho Óga, ktorý panoval v Aštáróte a v Edreí; ten zostal ešte zo zvyšku Refáovcov, ktorých Mojžiš pobil a zahnal. Ale Izraelci nevyhnali Gešúrijcov a Maachancov, a tak zostali Gešúrijci a Maachanci bývať uprostred Izraela až dodnes. Len kmeňu Léví nedal dedičný podiel; Hospodin, Boh Izraela, je ich dedičným podielom, ako im zasľúbil. Mojžiš dal kmeňu Rúben dedičstvo podľa jeho čeľadí: im pripadlo územie od Aroéru, čo leží na brehu potoka Arnón, a mesto uprostred údolia; ďalej celá Nížina po Medébu, Chešbón a všetky jeho mestá, ktoré ležia na Nížine; Dibón, Bámót-Baal a Bet-Baal-Meón, Jáhac, Kedémót a Méfaat, Kirjátajim, Sibmá, Ceret-Šachár na kopci v údolí, Bét-Peór, úbočia Pisgy a Bét-Ješimót, všetky mestá na Nížine a celé kráľovstvo amorejského kráľa Síchóna, ktorý panoval v Chešbóne; Mojžiš porazil jeho i midjánske kniežatá Evího, Rekema, Cúra, Chúra a Rebu i kniežatá Síchóna, ktoré bývali v krajine. Aj veštca Bileáma, Beórovho syna, zabili Izraelci mečom s ostatnými pobitými. Hranicou Rúbenovcov bol Jordán a jeho pobrežie. Toto je dedičné vlastníctvo Rúbenovcov podľa ich čeľadí, mestá a ich dediny. Mojžiš dal kmeňu Gád dedičstvo podľa jeho čeľadí: im pripadlo územie: Jazér a všetky mestá v Gileáde a polovica krajiny Ammóncov až po Aróér, ktorý leží východne od Rabby, a to od Chešbónu po Rámat Micpe a Betóním, od Machanajimu až po územie Lódebáru, a v údolí Bét-Cháram, Bét-Nimrá, Súkkót a Cáfón, zvyšok kráľovstva chešbónskeho kráľa Síchóna, Jordán a jeho pobrežie po kraj jazera Kinneret na východnej strane Jordánu. To je dedičné vlastníctvo Gádovcov podľa ich čeľadí, mestá a ich dediny. Mojžiš dal polovici kmeňa Menašše jeho dedičstvo; polovici kmeňa Menašše podľa jeho čeľadí sa dostalo toto: ich územie sa rozprestieralo od Machanajimu na celý Bášán, celé kráľovstvo bášánskeho kráľa Óga a na všetky dediny Jaírove, ktoré ležia v Bášáne, šesťdesiat miest, a na polovicu Gileádu a Aštárótu a Edreí, mesta Ógovho kráľovstva v Bášáne; to pripadlo potomkom Máchíra, syna Menaššeho, polovici Máchírovcov podľa ich čeľadí. To sú dedičstvá, ktoré Mojžiš pridelil na stráňach moábskych za Jordánom, východne od Jericha. Kmeňu Léví nedal Mojžiš dedičné vlastníctvo, lebo Hospodin, Boh Izraela, je ich dedičným vlastníctvom, ako zasľúbil. Toto sú územia, ktoré Izraelci dostali v Kanaáne, ako im dali do dedičstva Eleázár a Józua, syn Núnov, a rodoví predáci kmeňov Izraela. Dedičné vlastníctvo dostali lósom, ako prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša dať deviatim a pol kmeňu. Len dva a pol kmeňu Mojžiš dal dedičné vlastníctvo za Jordánom, ale kmeňu Léví nedal dedičné vlastníctvo medzi nimi, pretože potomci Jozefovi tvorili dva kmene - Menašše a Efrajim - a tak kmeňu Léví nedali i medzi nimi dedičné vlastníctvo v krajine, ale len mestá na bývanie a príslušné pasienky pre dobytok a stáda. Izraelci urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi, a rozdelili krajinu. Tu pristúpili Júdovci k Józuovi v Gilgále a Kenazovec Káleb, syn Jefunneho, mu povedal: Ty vieš, čo hovoril Hospodin Božiemu mužovi Mojžišovi v Kádéš-Barnei o mne a o tebe. Bol som štyridsaťročný, keď ma služobník Hospodinov, Mojžiš, vyslal z Kádéš-Barnei presliediť krajinu, a ja som mu doniesol správu, ako som najlepšie vedel. Ale moji bratia, ktorí išli so mnou, prestrašili srdce ľudu, ja som sa však úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha. Mojžiš v ten deň prisahal: Zem, po ktorej kráča tvoja noha, bude tebe i tvojim synom naveky dedičným vlastníctvom, lebo si sa úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha. Teraz ma však Hospodin zachoval nažive, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, ako to zasľúbil Mojžišovi, keď Izrael chodil po púšti; teraz mám osemdesiatpäť rokov. Ešte aj dnes som taký silný ako v ten deň, keď ma Mojžiš vyslal; aká bola moja sila vtedy, taká je aj dnes do boja vychádzať i vchádzať. Preto mi teraz daj toto pohorie, o ktorom Hospodin hovoril v onen deň, lebo sám si počul v ten deň, že sú tam Anákovci a veľké opevnené mestá. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, ako hovoril Hospodin. Nato ho Józua požehnal a dal Chebrón za dedičné vlastníctvo Kálebovi, synovi Jefunneho. Preto sa stal Chebrón dedičným vlastníctvom Kenazovca Káleba, syna Jefunneho, až do dnešného dňa, pretože sa dôsledne pridŕžal Hospodina, Boha Izraela. Chebrón sa predtým volal Kirjat-Arba; Arba bol totiž najväčším mužom medzi Anákovcami. Krajina mala pokoj od vojny. Vylosovaný podiel Júdovcov podľa ich čeľadí siahal na juh k hraniciam Edómu, k púšti Cín až k najkrajnejšiemu juhu. Jeho južná hranica sa tiahla od konca Soľného mora, od zálivu, obráteného na juh. Ďalej ide na juh k výstupu Akrabím, potom prechádza do Cínu a stúpa južne ku Kádéš-Barnei, potom prechádza pri Checróne, stúpa k Ádáru a zahýna do Karkáy. Prechádza od Acmónu, vybieha k Egyptskému potoku a končí pri mori. To bude vaša južná hranica. Východnou hranicou je Soľné more až po ústie Jordánu. Zo severnej strany hranica začína od morského zálivu pri ústí Jordánu, potom stúpa k Bét-Hogle a prechádza severne od Bét-Aráby a hore ku skale Bóhana, syna Rúbenovho. Potom hranica stúpa z údolia Áchór k Debíru a zahýna sa na sever ku Gilgálu, čo je oproti výstupu Adumimskému na južnej strane údolia, ďalej prechodí k vodám Én-Šemeša a končí pri prameni Rógel. Potom hranica stúpa po údolí Ben-Hinnón, južne od hrebeňa Jebúsejcov - to je Jeruzalem; potom hranica stúpa k hrebeňu vrchu, ktorý je naproti údoliu Ben-Hinnóm, smerom na západ, na severnom konci údolia Refáím. Hranica zahne od hrebeňa vrchu k prameňu vôd Neftóach; vybieha k mestám pohoria Efrón a skrúca sa k Baale, to je Kirjat-Jeárím. Od Baaly sa hranica obracia na západ k pohoriu Seír a prechádza k severnému hrebeňu pohoria Jeárím - to je Kesálón, klesá k Bét-Šemešu a prechádza k Timne. Ďalej hranica vybieha k severnému hrebeňu Ekrónu a odbočuje k Šikrónu; prechádza k vrchu Baalá, vybieha k Jabneélu a končí pri mori. Západnou hranicou je Veľké more s pobrežím. Toto je hranica Júdovcov dookola podľa ich čeľadí. Kálebovi, synovi Jefunneho, podľa príkazu Hospodinovho dal Józua podiel uprostred Júdovcov: Kirjat-Arbu, mesto Anákovho otca Arbu - to je Chebrón. Káleb vyhnal odtiaľ troch synov Anákových: Šéšaja, Achimana a Talmaja. Odtiaľ tiahol hore proti obyvateľom Debíru. Debír sa predtým nazýval Kirjat-Séfer. Káleb povedal: Kto porazí Kirjat-Séfer a zaberie ho, tomu dám svoju dcéru Achsu za ženu. Zabral ho Otníél, syn Kenaza, Kálebov brat; a on mu dal za ženu svoju dcéru Achsu. Keď prišla, naviedol ju, aby žiadala pole od svojho otca; a keď zosadla z osla, Káleb jej povedal: Čo chceš? Ona hovorila: Daj mi dar; keď si ma vydal do Negebu, daj mi aj pramene vôd. Káleb jej dal horné i dolné pramene vôd. Toto je dedičné vlastníctvo kmeňa Júda podľa jeho čeľadí. Mestá patriace kmeňu Júda v najjužnejšom kraji až po hranicu Edómu boli: Kabceél, Éder, Jágúr, Kíná, Dímóná, Adádá, Kedeš, Chácór, Jitnán, Zíf, Telem, Beálót, Chácór-Chadattá, Keríjót, Checrón - to je Chácór - Amán, Šema, Moládá, Chacar-Gaddá, Chešmón, Bét-Pelet, Chacar-Šuál, Beér-Šeba, Bizjótjá, Baalá, Ijjím, Ecem, Eltólad, Kesíl, Chormá, Ciklag, Madmanná, Sansanná, Lebáót, Šilchím, Ajin-Rimmón, spolu 29 miest so svojimi dedinami. Na Nížine: Eštáól, Córéa, Ašná, Zánóach, Én-Ganním, Tappúach a Énám, Jarmút, Adullám, Sóchó, Azéka, Šaarajim, Adítajim, Gedérá, Gedérótajim, štrnásť miest so svojimi dedinami; Cenán, Chadáša, Migdal-Gád, Dileán, Micpe, Jokteél, Lachíš, Bockat, Eglón, Kabbón, Lachmás, Kitlíš, Gederót, Bét-Dágón, Naamá, Makkédá, šestnásť miest so svojimi dedinami; Libná, Eter, Ášán, Jiftách, Ašná, Necíb, Keílá, Achzíb, Máréšá - deväť miest so svojimi dedinami. Ekrón so svojimi dedinami a osadami, od Ekrónu k moru všetko, čo leží pri Ašdóde a jeho dedinách, Ašdód, jeho dediny a jeho osady, Gaza, jej dediny a jej osady až po potok Egypta, Veľké more a jeho hranica. Na pohorí: Šámír, Jattír, Sóchó, Danná, Kirjat-Sanná, to je Debír, Anáb, Eštemó, Áním, Góšen, Chólón, Giló - jedenásť miest a ich dediny. Arab, Dúmá, Ešeán, Jánúm, Bét-Tappúach, Aféká, Chumtá, Kirjat-Arba - to je Chebrón - Cíór, deväť miest a ich dediny, Máón, Karmel, Zíf, Júttá, Jezreel, Jokdeám, Zánóách, Kajin, Gibeá, Timná - desať miest a ich dediny, Chalchúl, Bét-Cúr, Gedór, Maarát, Bét-Anót, Eltekón - šesť miest so svojimi dedinami, Kirjat-Baal - to je Kirjat-Jeárím a Rabbá - dve mestá so svojimi dedinami. Na púšti: Bét-Arábá, Middín, Secháchá, Nibšán, Soľné mesto a Éngedí - šesť miest a ich dediny. Ale Jebúsejcov, ktorí obývali Jeruzalem, Júdovci nemohli vyhnať, takže Jebúsejci zostali bývať s Júdovcami až podnes. Vylosovaný podiel Jozefových potomkov siahal od Jordánu pri Jerichu na východ od jerišských vôd na púšť, ktorá stúpa od Jericha na pohorie k Bételu. Od Bételu ide hranica ďalej do Lúzu a prechádza do Atárótu na územie Arkijcov, potom postupuje na západ na územie Jafléťanov až k územiu dolného Bétchorónu a po Gézer a končí pri mori. Tak dostali Jozefovi synovia, Menašše a Efrajim, dedičné vlastníctvo. A toto bolo územie Efrajimcov podľa ich čeľadí: hranicou ich dedičného vlastníctva na východe je Atrót-Addár po horný Bétchorón. Ďalej ide hranica k moru; na severe leží Michmetat, potom hranica odbočuje na východ do Taanat-Šíla a prechádza popri ňom na východe k Jánóachu. Z Jánóachu zostupuje do Atárótu a Naary, dotýka sa Jericha a končí pri Jordáne. Od Tappúachu ide hranica na západ k potoku Káná a končí pri mori. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Efrajim podľa ich čeľadí: aj mestá uprostred dedičného vlastníctva Menaššeovcov boli oddelené pre Efrajimcov, všetky mestá s ich dedinami. Avšak nevyhnali Kanaáncov, ktorí bývali v Gézere; a tak ostali Kanaánci uprostred Efrajima až po dnešný deň a museli im otročiť. Aj kmeň Menašše dostal lósom podiel: lebo on je Jozefov prvorodený. Máchír, prvorodený Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášán. Aj ostatným Menaššeovcom dostalo sa podielu podľa ich čeľadí: synom Abíezerovým, Chelekovým, Asrielovým, Šechemovým, Chéferovým, Šemídovým. Toto boli mužskí potomkovia Menaššeho, syna Jozefovho, podľa čeľadí. Ale Celofchád, syn Chéferov, syn Gileádov, syn Máchírov, syn Menaššeho nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Machlá, Nóá, Choglá, Milká a Tircá. Tieto predstúpili pred kňaza Eleázára, pred Józuu, syna Núnovho, a pred predstavených a hovorili: Hospodin prikázal Mojžišovi dať nám dedičné vlastníctvo medzi bratmi ich otca. Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášán za Jordánom. Lebo dcéry Menaššeho dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom. Územie Menaššeho siahalo od Ášéru k Michmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne južne k obyvateľom Én-Tappúachu; kraj Tappúach pripadol Menaššemu, ale mesto Tappúach na hranici Menaššeho patrilo Efrajimcom. Ďalej hranica zostupuje k potoku Káná. Tieto mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Ale hranica Menaššeho tiahne sa severne od potoka a končí pri mori. Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu a more bolo hranicou medzi nimi; na severe sa dotýkajú Ašéra a na východe Jissáchára. Menašše mal na území Jissáchára a Ašéra: Bét-Šeán a jeho mestá, Jibleám a jeho mestá, obyvateľov Dóru a jeho mestá, obyvateľov Én-Dóru a jeho mestá, obyvateľov Taanachu a jeho mestá, obyvateľov Megidda a jeho mestá, tri horské pásma. Menaššeovci však nemohli zabrať tieto mestá; vtedy sa podarilo Kanaáncom zostať a bývať v tejto krajine. Keď Izraelci zosilneli, donútili Kanaáncov k robote; ale vôbec ich nevyhnali. Potomkovia Jozefovi povedali Józuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva jeden podiel a jednu čiastku? Veď my sme veľký národ, keďže nás Hospodin doteraz požehnával. Józua im povedal: Keď ste veľký národ, vystúpte do lesa a klčujte zem v krajine Perizejcov a Refáovcov, ak vám je pohorie Efrajim pritesné. Potomkovia Jozefovi povedali: Pohorie nám nestačí; všetci Kanaánci bývajú v údolí, majú železné vozy, aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a v jeho mestách i v údolí Jezreel. Józua povedal Jozefovmu domu, Efrajimu a Menaššemu: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel, ale horský kraj bude tvoj; ak je tam les, vyklčuj ho, a bude tvoj až na jeho koniec. Lebo vyženieš Kanaáncov, hoci majú železné vozy a sú silní. Celý zbor Izraelcov zhromaždil sa do Šíla a postavil tam svätostánok; krajina sa im už poddala. Ale medzi Izraelcami ostávalo sedem kmeňov, ktorým ešte nepridelili dedičné vlastníctvo. Józua povedal Izraelcom: Dokedy budete otáľať so zabratím zeme, ktorú vám dal Hospodin, Boh vašich otcov? Vyberte si z každého kmeňa troch mužov, a pošlem ich, nech sa vyberú. Pochodia krajinu a popíšu ju podľa svojho dedičného vlastníctva; vtedy prídu ku mne. Potom nech si ju rozdelia na sedem dielov. Júda zostane na svojom území na juhu a Jozefov dom zostane na svojom území na severe: a vy popíšte krajinu v siedmich dieloch a doneste mi to sem; ja vám hodím lós tu pred Hospodinom, naším Bohom. Lebo kmeň Léví nemá podiel medzi vami, ale kňazstvo Hospodinovo je jeho dedičným vlastníctvom. Gád, Rúben a pol kmeňa Menašše dostali na východe za Jordánom dedičné vlastníctvo, ktoré im dal Mojžiš, služobník Hospodinov. Mužovia sa vybrali na cestu; Józua im prikázal popísať krajinu: Choďte, pochoďte krajinu, popíšte ju, potom sa vráťte ku mne a tu v Šíle vám hodím lós pred Hospodinom. Mužovia šli, prešli krajinou, popísali ju v knihe, mesto za mestom, v siedmich dieloch, a prišli k Józuovi do tábora v Šíle. Józua im hodil lós pred Hospodinom v Šíle a rozdelil tam krajinu Izraelcom podľa ich čeľadí. A pripadol lós na kmeň Benjamín podľa jeho čeľadí. Jeho vylosované územie padlo medzi potomkov Júdových a Jozefových. Na severnej strane hranica začína pri Jordáne, potom stúpa severne od hrebeňa jerišské ho, ďalej stúpa na západ na pohorie a končí v púšti pri Bét-Ávene; odtiaľ hranica tiahne ku Lúzu, južne od hrebeňa pri Lúze - to jest pri Bételi; potom hranica zostupuje do Atrót-Ádáru na pohorie južne od dolného Bétchorónu; tam sa hranica zatáča a obracia na západnú stranu smerom na juh od vrchu, ktorý leží naproti Bétchorónu, a končí pri Kirjat-Baale - to jest pri Kirjat-Jeáríme, meste Júdovcov. To je západná strana. Južná strana začína na okraji Kirjat-Jeárímu a potom vybieha na západ až po vody prameňa Neftóachu; potom hranica zostupuje k úpätiu vrchu, ktorý leží naproti údoliu Ben-Hinnóm na severnom konci doliny Refáovcov, zostupuje do údolia hinnómskeho, južne od hrebeňa Jebúsejcov, a zostupuje ku prameňu Rógel. Potom odbočuje na sever a pokračuje až po Én-Šemeš, ďalej vybieha ku Gelilótu naproti výstupu Adummím, zostupuje ku skale Bóhana, syna Rúbenovho. Potom prechádza na sever na hrebeň naproti Arábe a zostupuje do Aráby. Ďalej prechádza hranica severne ku hrebeňu Bét-Chogly a končí pri severnom zálive Soľného mora, na južnom konci Jordánu. To je južná hranica. Na východnej strane bude hranicou Jordán. To je hranica okolo dedičného vlastníctva Benjamínovcov podľa ich čeľadí. Toto sú mestá kmeňa Benjamín podľa jeho čeľadí: Jericho, Bét-Choglá, Émek-Kecíc, Bét-Arábá, Cemárajim, Bétel, Avvím, Párá, Ofrá, Kefar-Ammóní, Ofní a Geba - dvanásť miest a ich dediny; Gibeón, Rámá, Beérót, Micpa, Kefírá, Mócá, Rekem, Jirpeél, Taralá, Céla, Elef a Jebús - to jest Jeruzalem - Gibea a Kirjat-Jeárím - štrnásť miest a ich dediny. To je dedičné vlastníctvo Benjamínovcov podľa ich čeľadí. Druhý lós pripadol na Šimeóna, na kmeň potomkov Šimeónových podľa ich čeľadí. Ich dedičné vlastníctvo bolo uprostred dedičného vlastníctva potomkov Júdových. Im pripadlo ako dedičné vlastníctvo: Beér-Šeba, Móládá, Chacar-Šúál, Bálá, Ecem, Eltólad, Betúl, Chormá, Ciklag, Bét-Markábót, Chacar-Súsá, Bét-Lebáót a Šarúchen - trinásť miest a ich dediny, Ajin, Rimón, Eter a Ášán - štyri mestá a ich dediny, k tomu všetky dediny, ktoré sú okolo týchto miest až po Baalat-Beér a Rámu v Negebe. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Šimeón podľa jeho čeľadí. Dedičné vlastníctvo Šimeónovcov bolo z podielu Júdovcov. Júdovcom bolo dedičné vlastníctvo totiž priveľké, a tak dostali Šimeónovci dedičné vlastníctvo uprostred ich podielu. Tretí lós pripadol na potomkov Zebulúna podľa jeho čeľadí. Územie jeho dedičného vlastníctva siahalo po Sáríd. Potom hranica stúpa západne k Mareale, dotýka sa Dabbešetu a potoka, ktorý je východne od Jokneámu. Od Sárídu sa vracia na východ, smerom k východu slnka k hraniciam Kislót-Tábóru, pokračuje do Dáberatu a vystúpi k Jáfii. Odtiaľ prechádza na východ, smerom k východu slnka do Gat-Chéferu a Et-Kácinu, pokračuje do Rimmónu a zatáča sa do Néy. Tu sa hranica obracia na sever k Channátónu a končí v údolí Jiftach-Él. Kattát, Nahalát, Šimrón, Jidalá a Betlehem - dvanásť miest a ich dediny. To je dedičné vlastníctvo Zebulúncov podľa ich čeľadí, tieto mestá a ich dediny. Štvrtý lós pripadol Jissáchárovcom podľa ich čeľadí. Ich územie zahrňuje: Jezreel, Kesúlót, Šúném, Chafarajim, Šíón, Anácharat, Rabbít, Kíšjón, Ebec, Remet, Én-Ganním, Én-Chaddá, Bét-Pacéc. Hranica sa dotýka Táboa, Šahacúmy, Bét-Šemešu a končí pri Jordáne - šestnásť miest a ich dediny. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Jissáchár podľa ich čeľadí, mestá a ich dediny. Piaty lós pripadol na kmeň Ašér. Jeho územie zahrňuje: Chelkat, Chalí, Beten, Achšáf, Alammelech, Amád, Mišal a dotýka sa Karmelu na západe a rieky Libnat. Potom sa obracia hranica na východ slnka do Bét-Dágónu, dotýka sa Zebulúna a údolia Jiftach-Él na severe, Bét-Emeku a Neíéla, pokračuje naľavo ku Kábúlu, Ebrónu, Rechóbu, Chammónu a Káné až po veľký Sidón. Odtiaľ sa hranica obracia k Ramé až po opevnené mesto Týrus, potom sa obracia ku Chóse a končí pri mori; ďalej Machaleb, Achzib, Umá, Afék a Rechób - dvadsaťdva miest a ich dediny, to je dedičné vlastníctvo kmeňa Ašér podľa jeho čeľadí, tieto mestá a ich dediny. Šiesty lós pripadol potomkom podľa čeľadí synov Naftálího. Ich hranica prebieha od Chélefu, od duba pri Caananníme, cez Adámí-Nekeb a Jabneél až k Lakkúme a končí pri Jordáne. Tam sa obracia na západ od Aznot-Táboru; odtiaľ pokračuje do Chúkkódu a dotýka sa Zebulúna na juhu; Ašéra sa dotýka na západe a Júdu na východe slnka pri Jordáne. Opevnené mestá sú: Ciddím, Cér Chammat, Rakkat, Kinneret, Adámá, Rámá, Chácor. Kedeš, Edreí, Én-Chácór, Jirón, Migdal-Él. Chórém, Bét-Anót a Bét-Šemeš, - devätnásť miest a ich dediny. To je dedičné vlastníctvo kmeňa potomkov Naftálí podľa jeho čeľadí, mestá a ich dediny. Siedmy lós pripadol kmeňu Dán podľa jeho čeľadí; územie ich dedičného vlastníctva bolo: Corea, Eštáól, Ir-Šemeš, Šaalabbín, Ajálón, Jitlá, Élón, Timná, Ekrón, Elteké, Gibbetón, Baalat, Jehúd, Bené-Berak, Gat-Rimmón, Mé-Jarkón, Rakkón s územím naproti Jáfó. Dánovcom bolo ich územie tesné, vybrali sa teda a bojovali proti Lešemu, dobyli ho a pobili ostrím meča; zabrali ho a usadili sa v ňom; Lešem nazvali Dánom podľa mena jeho otca Dána. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Dán podľa jeho čeľadí, tieto mestá a ich dediny. Keď Izraelci skončili prideľovanie krajiny do vlastníctva podľa svojich čeľadí, dali vlastníctvo Józuovi, synovi Núnovmu, vo svojom strede. Na rozkaz Hospodinov dali mu mesto, ktoré si žiadal, Timnat-Serach na Efrajimskom pohorí; tam postavil mesto a osadil sa v ňom. Toto sú dedičné vlastníctva, ktoré kňaz Eleázár a Józua, syn Núnov, a predstavení rodov pridelili lósom kmeňom Izraelcov v Šíle pred Hospodinom, pri vchode do svätostánku. Tak dokončili rozdelenie krajiny. Hospodin prehovoril k Józuovi: Povedz Izraelcom: Určte si útočištné mestá, o ktorých som vám hovoril prostredníctvom Mojžiša, aby sa tam utiekal vrah, ktorý niekoho zabije omylom, neúmyselne, aby vám slúžili ako útočiská pred krvným pomstiteľom. Ak niekto utečie do jedného z týchto miest, nech zastane pri vchode do mestskej brány a verejne prednesie svoju vec starším tohto mesta; vtedy ho vezmú k sebe do mesta a dajú mu miesto, aby mohol u nich bývať. Keď by ho krvný pomstiteľ prenasledoval, nevydajú vraha do jeho moci, lebo svojho blížneho zabil neúmyselne, bez toho, že by ho predtým nenávidel; nech zostane v tom meste, kým sa nepostaví na súd pred zbor, až do smrti najvyššieho kňaza, ktorý bude v tom čase. Až potom sa vráti vrah do svojho mesta - domov - do mesta, z ktorého utiekol. Vtedy oddelili Kedeš v Galilei na pohorí Naftálího a Síchem na Efrajimskom pohorí a Kirjat-Arbu - to je Chebrón - na Judskom pohorí. Za Jordánom na východ od Jericha určili Bečer na púšti, na rovine, z kmeňa Rúben; Rámót v Gileáde z kmeňa Gád a Gólán v Bášáne z kmeňa Menašše. To boli označené mestá pre všetkých Izraelcov i pre cudzincov, ktorí sa zdržiavali medzi nimi, aby tam utiekol, kto by niekoho omylom zabil a aby nezomrel rukou krvného pomstiteľa, kým sa nepostavil pred zborom. Tu pristúpili predstavení rodov Léví ku kňazovi Eleázárovi a k Józuovi, synovi Núnovmu, i k predstaveným kmeňov Izraelcov a hovorili s nimi v Šíle v Kanaáne, takto: Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša dať nám mestá na obývanie aj ich pasienky pre náš dobytok. Izraelci dali Lévíjcom zo svojho dedičného vlastníctva podľa rozkazu Hospodinovho tieto mestá a ich pasienky. Lós pripadol na čeľade Kehátovcov a lósom pripadlo Lévíjcom, potomkom kňaza Árona, trinásť miest z kmeňa Júda, Šimeon a z kmeňa Benjamín. Ostatným Kehátovcom pripadlo lósom desať miest od čeľadí kmeňa Efrajim, kmeňa Dán a od polovice kmeňa Menašše. Geršónovcom pripadlo lósom trinásť miest od čeľadí kmeňa Jissáchár, od kmeňa Ašér, Naftálí a od polovice kmeňa Menašše v Bášáne. Meráríovcom podľa ich čeľadí pripadlo dvanásť miest z kmeňa Rúben, z kmeňa Gád a z kmeňa Zebulún. Vtedy Izraelci dali lósom Lévíjcom tieto mestá a ich pasienky, ako Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša. Z kmeňa Júda a z kmeňa Šimeón dali podľa mena uvedené tieto mestá: Potomkom Áronovým z čeľadí Kehátovcov spomedzi Lévíjcov - lebo na nich padol prvý lós - dali Kirjat-Arbu, mesto Anákovho otca Arbu - to je Chebrón - na pohorí Júdovom i pasienky okolo neho. Polia toho mesta i jeho dediny dali Jefunneho synovi Kálebovi do vlastníctva. Potomstvu kňaza Árona dali útočištné mesto pre vrahov Chebrón i jeho pasienky, Libnu a jej pasienky, Jattír i jeho pasienky, Eštémóu a jej pasienky, Chólón a jeho pasienky, Debír a jeho pasienky, Ajin a jeho pasienky, Juttu a jej pasienky, Bét-Šemeš a jeho pasienky - deväť miest z týchto dvoch kmeňov. Z kmeňa Benjamín Gibeón a jeho pasienky. Gebu a jej pasienky, Anatót a jeho pasienky, Almón a jeho pasienky - štyri mestá. Všetkých miest potomstva kňaza Árona bolo trinásť aj s ich pasienkami. Čo sa týka ostatných Kehátovcov, ktorí patrili k lévijským kehátovským rodinám, pripadli im lósom mestá z kmeňa Efrajim. Dali im útočištné mesto pre vrahov - Síchem a jeho pasienky na pohorí Efrajimskom, Gézer a jeho pasienky, Kibcajim a jeho pasienky, Bét-Chórón a jeho pasienky - štyri mestá, z kmeňa Dán Elteké a jeho pasienky, Gibbetón a jeho pasienky, Ajálón a jeho pasienky, Gat-Rimmón a jeho pasienky - štyri mestá; z polovice kmeňa Menašše: Taanach a jeho pasienky, Jibleám a jeho pasienky - dve mestá. Všetkých miest pre čeľade ostatných Kehátovcov bolo desať i s ich pasienkami. Geršónovcom z čeľadí Lévíjcov dali z polovice kmeňa Menašše: útočištné mesto pre vrahov Gólán v Bášáne a jeho pasienky, Beeštaru a jej pasienky - dve mestá; z kmeňa Jissáchár: Kišjón a jeho pasienky, Dáberat a jeho pasienky, Jarmút a jeho pasienky, Én-Ganním a jeho pasienky - štyri mestá; z kmeňa Ašér: Mišál a jeho pasienky, Abdón a jeho pasienky, Chelkát a jeho pasienky, Rechób a jeho pasienky - štyri mestá; z kmeňa Naftálí: útočištné mesto pre vrahov Kedeš v Galilei a jeho pasienky, Chammót-Dór a jeho pasienky, Kartán a jeho pasienky - tri mestá. Všetkých miest Geršónovcov podľa ich čeľadí bolo trinásť s ich pasienkami. Čeľadiam ostatných lévijských Meráriovcov dali z kmeňa Zebúlún: Jokneám a jeho pasienky, Kartu a jej pasienky, Dimnu a jej pasienky, Nahalál a jeho pasienky - štyri mestá; z kmeňa Rúben: Becer a jeho pasienky, Jahcu a jej pasienky, Kedémót a jeho pasienky, Méfaat a jeho pasienky - štyri mestá. Z kmeňa Gád: útočištné mesto pre vrahov v Rámót v Gileáde a jeho pasienky, Machanajim a jeho pasienky, Chešbón a jeho pasienky, Jazér a jeho pasienky - spolu štyri mestá. Všetkých miest Meráríovcov podľa ich čeľadí, ktoré ešte ostali z čeľadí Lévíjcov, bolo podľa ich lósu dvanásť miest. Takto bolo uprostred vlastníctva Izraelcov spolu štyridsaťosem lévijských miest s ich pasienkami. Každé toto mesto pozostávalo z mesta a pasienku okolo neho. Tak to bolo pri všetkých týchto mestách. Vtedy dal Hospodin Izraelcom celú krajinu, ktorú prísahou zasľúbil dať ich otcom; zabrali ju a usadili sa v nej. Hospodin dal im odpočinutie zo všetkých strán, celkom tak, ako prisahal ich otcom, a nikto z ich nepriateľov neobstál pred nimi; všetkých nepriateľov im dal Hospodin do rúk. Nič nevystalo z tých zasľúbení, ktoré Hospodin dal domu Izraela. Všetko sa splnilo. Vtedy povolal Józua Rúbenovcov, Gádovcov i polovicu kmeňa Menašše a povedal im: Zachovali ste všetko, čo vám prikázal Hospodinov služobník Mojžiš, a poslúchli ste môj hlas vo všetkom, čo som vám prikázal. Neopustili ste svojich bratov už dlhý čas; až do tohto dňa ste verne zachovali prikázanie Hospodina, svojho Boha. Teraz však dal Hospodin, váš Boh, vašim bratom odpočinutie, ako im zasľúbil. Obráťte sa teda a choďte do svojich stanov do krajiny svojho vlastníctva, ktorú vám dal Hospodinov sluha Mojžiš za Jordánom. Len snaživo zachovávajte prikázanie a zákon, čo vám nariadil Hospodinov služobník Mojžiš, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, a chodili po Jeho cestách, zachovávali Jeho prikázanie a Jemu slúžili celým srdcom a celou dušou. Józua ich požehnal a prepustil a oni odišli do svojich stanov. Polovici kmeňa Menašše dal Mojžiš podiel v Bášáne; druhej polovici dal Józua podiel s ich bratmi za Jordánom na západe. Aj ich Józua požehnal, keď ich prepúšťal do ich stanov a hovoril im: Vráťte sa do svojich stanov s bohatými pokladmi a s mnohým dobytkom, so striebrom, zlatom, bronzom, železom a s veľkým množstvom šiat; rozdeľte svojim bratom, čo ste ukoristili od svojich nepriateľov. Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše sa vrátili a odišli od Izraelcov zo Šíla, v Kanaáne, aby odišli do Gileádu, do krajiny svojho vlastníctva, kde sa usadili, ako prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. Keď prišli do Gelilótu pri Jordáne, ktorý leží v Kanaáne, postavili Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše oltár pri Jordáne, veľký, nápadne veľký oltár. Izraelci počuli hovoriť: Hľa, Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše postavili oltár naproti Kanaánu pri Gelilóte pri Jordáne, na území Izraelcov. Keď to Izraelci počuli, celý zbor Izraelcov sa zhromaždil do Šíla, aby išli proti nim do boja. Izraelci vyslali Pinchása, syna kňaza Eleázára, k Rúbenovcom, Gádovcom a k polovici kmeňa Menašše do Gileádu, a s ním desať predstavených, po jednom predstavenom z každej kmeňovej rodiny, všetkých kmeňov Izraela; každý bol predákom svojho rodu medzi tisícami Izraela. Keď títo došli k Rúbenovcom, Gádovcom a k polovici kmeňa Menašše do Gileádu, povedali im: Takto vám hovorí celý zbor Hospodinov: Akej vierolomnosti ste sa dopustili voči Bohu Izraela, keď sa dnes odvraciate od Hospodina tým, že si staviate oltár? Tak ste sa dnes vzbúrili proti Hospodinovi. Nemali sme dosť hriechu s Peórom, od ktorého sme sa dodnes neočistili a pre ktorý prišiel úder na zbor Hospodinov? Vy sa chcete dnes odvrátiť od Hospodina? Keď sa dnes vzbúrite proti Hospodinovi, zajtra sa bude hnevať na celý zbor Izraela. Ale ak je vaša vlastná krajina nečistá, prejdite do krajiny Hospodinovej, kde stojí obydlie Hospodinovo, a usaďte sa medzi nami; len sa nebúrte proti Hospodinovi, nebúrte sa ani proti nám, keď si staviate oltár mimo oltára Hospodina, nášho Boha. Či neprešiel hnev Hospodinov na celý zbor Izraela, keď sa Zerachov syn Áchán dopustil vierolomnosti na prekliatom, i keď to bol len jeden človek? Či nezomrel za svoju vinu? Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše odpovedali predákom tisícov Izraela: Boh silný, Boh Hospodin, Boh silný, Boh Hospodin vie a Izrael tiež má vedieť: Ak je to zo vzbury alebo vierolomnosti proti Hospodinovi, nech nás ani dnes nechráni. Ak sme si postavili oltár, aby sme sa odvrátili od Hospodina a obetovali na ňom spaľovanú obeť, alebo pokrmovú obeť, alebo obeť spoločenstva, nech to Hospodin potrestá! Skôr sme to urobili z ustarostenosti, že v budúcnosti vaše deti môžu našim deťom povedať: Čo vy máte spoločného s Hospodinom, Bohom Izraela? Veď Hospodin určil Jordán za hranicu medzi nami a vami; Rúbenovci a Gádovci: nemáte podiel na Hospodinovi! Vaše deti tým spôsobia, že naše deti sa prestanú báť Hospodina. Preto sme si povedali: Postavme si oltár, nie na zápalné obete, ani na zábitné obete, ale na to, aby bol svedkom medzi nami a vami i naším potomstvom, že chceme svojimi spaľovanými a zábitnými obeťami, obeťami spoločenstva konať službu Hospodinovi pred Jeho tvárou. Potom v budúcnosti vaše deti nepovedia našim deťom: Nemáte podiel na Hospodinovi! Povedali sme teda: Ak by v budúcnosti takto hovorili či už nám alebo našim potomkom, odpovieme: Pozrite podobu oltára Hospodinovho, ktorý naši otcovia zhotovili medzi nami a vami. Nech je vzdialené od nás, že by sme sa búrili proti Hospodinovi a že by sme sa dnes odvrátili od Hospodina, keď si okrem oltára Hospodina, nášho Boha, ktorý stojí pred Jeho obydlím, staviame oltár na spaľované obete, na pokrmové obete a na zábitné obete. Keď kňaz Pinchás a predstavení zboru, predáci tisícov Izraela, ktorí boli s ním, počuli, čo hovorili Rúbenovci, Gádovci a Menaššeovci, veľmi sa im to zapáčilo. Kňaz Pinchás, syn Eleázárov, povedal Rúbenovcom, Gádovcom a Menaššeovcom: Dnes sme poznali, že Hospodin je uprostred nás, lebo ste sa nedopustili vierolomnosti proti Hospodinovi. Teraz ste vytrhli Izraelcov z rúk Hospodinových. Nato sa vrátili kňaz Pinchás, syn Eleázárov, i predáci od Rúbenovcov a Gádovcov z Gileádu k Izraelcom do Kanaánu a priniesli im odpoveď. Izraelcom sa to zapáčilo, dobrorečili Bohu a nehovorili viac o tom, že sa vypravia do boja proti nim, aby spustošili krajinu, v ktorej bývali Rúbenovci a Gádovci. Rúbenovci a Gádovci dali oltáru meno Éd, lebo bude svedkom medzi nami, že Hospodin je Boh. Dlhý čas po tom, čo Hospodin dal odpočinúť Izraelcom od všetkých okolitých nepriateľov, a keď Józua bol starý a zošlý vekom, zvolal celý Izrael, jeho starších, predákov, sudcov a úradníkov a povedal: Ja som už starý a zošlý vekom, ale vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, všetkým týmto národom pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojoval za vás. Pozrite sa, lósom som vám pridelil za dedičné vlastníctvo pre vaše kmene národy, ktoré ostali, i so všetkými národmi, ktoré som vykynožil od Jordánu po Veľké more na západe slnka. Hospodin, váš Boh, sám ich vypudí pred vami a zaženie a vy zaberiete ich krajinu, ako vám zasľúbil Hospodin, váš Boh. Tak buďte veľmi silní v zachovávaní a plnení všetkého, čo je napísané v knihe zákona Mojžišovho, a neodchýľte sa od neho ani napravo ani naľavo. Nepomiešajte sa s týmito národmi, čo ešte zostali medzi vami, ani mená ich bohov nespomínajte, neprisahajte na nich, neslúžte im a neklaňajte sa im, ale pridržiavajte sa Hospodina, svojho Boha, ako ste to robili dodnes. Veď Hospodin vyhnal veľké a mocné národy spred vás a nikto neobstál pred vami až dodnes. Jediný muž z vás poženie pred sebou tisíce, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojuje za vás, ako vám zasľúbil. Preto dajte veľký pozor na seba a milujte Hospodina, svojho Boha. Ak sa však odvrátite a budete sa pridŕžať zvyšku týchto národov, čo ešte zostali pri vás, zošvagríte sa a zmiešate s nimi a oni s vami, tak vedzte, že Hospodin, váš Boh, už nevyženie tieto národy spred vás, ale budú pre vás pascou a osídlom, bičom na vaše boky a tŕňom vo vašich očiach, kým nebudete vykynožení z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal Hospodin, váš Boh. Hľa, ja odchádzam dnes cestou všetkého, čo je časné. Uvedomte si celým srdcom a celou dušou, že nevystalo ani jedno z oných blahých zasľúbení, ktoré vám dal Hospodin, váš Boh. Všetky sa splnili, ani jedno nevystalo. Ako sa vám splnilo každé blahé zasľúbenie, ktoré vám dal Hospodin, váš Boh, tak Hospodin dopustí všetko zlé na vás, kým vás nevykynoží z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal Hospodin, váš Boh, ak prestúpite zmluvu, ktorú vám ustanovil Hospodin, váš Boh, a ak pôjdete slúžiť iným bohom a klaňať sa im; hnev Hospodinov vzbĺkne proti vám a čoskoro vyhyniete v tejto krásnej krajine, ktorú vám dal. Józua zhromaždil všetky kmene Izraela do Síchemu a povolal starších, predákov, sudcov a úradníkov Izraela. Keď sa postavili pred Boha, prehovoril Józua ku všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Vaši otcovia, Terach, otec Abrahámov a Náchórov, bývali kedysi za Veľriekou a slúžili iným bohom. Ale ja som vzal vášho otca, Abraháma, spoza Veľrieky a previedol som ho celým Kanaánom, rozmnožil som jeho potomstvo a dal som mu Izáka. Izákovi som dal Jákoba a Ézava; Ézavovi som dal pohorie Seír do vlastníctva. Jákob a jeho synovia zostúpili do Egypta. Potom som poslal Mojžiša a Árona a ranil som Egypt tým, čo som vykonal uprostred neho. Potom som vás vyviedol. Keď som vyviedol vašich otcov z Egypta, prišli ste k moru; Egypťania prenasledovali vašich otcov s vozmi a jazdcami k Červenému moru. Keď volali k Hospodinovi, postavil mrákavu medzi vás a Egypťanov a uviedol na nich more, ktoré ich pokrylo. Vlastnými očami ste videli, čo som urobil Egypťanom. Potom ste bývali dlhý čas na púšti. Voviedol som vás do krajiny Amorejcov, ktorí bývali za Jordánom; keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk, zabrali ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami. Potom povstal moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov, a bojoval proti Izraelu; dal zavolať Beórovho syna Bileáma, aby vás preklínal. Ja som však nechcel počúvať Bileáma, ale znova a znova som vám žehnal, a tak som vás vytrhol z jeho ruky. Keď ste pre šli cez Jordán a prišli k Jerichu, jerišskí občania, Amorejci, Perizejci, Kanaánci, Chetejci, Girgášejci, Chivijci a Jebúsejci bojovali proti vám, ale ja som vám ich vydal do rúk. Pred vami som poslal sršne; tie ich zahnali spred vás, oboch kráľov amorejských - nie tvojím mečom a tvojím lukom sa to stalo. Dal som vám zem, na ktorej ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a usadili ste sa v nich; jete z viníc a z olív, ktoré ste nesadili. Preto sa teraz bojte Hospodina a slúžte Mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou a v Egypte, a slúžte Hospodinovi! Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi. A ľud odpovedal: Nech je vzdialené od nás, že by sme opustili Hospodina a slúžili iným bohom! Lebo Hospodin je náš Boh, On vyviedol nás a našich otcov z Egypta, z domu otroctva a pred našimi očami robil tie veľké znamenia a chránil nás po celej ceste, ktorou sme išli, a medzi všetkými národmi, cez ktoré sme prešli. Hospodin zahnal spred nás všetky národy, aj Amorejcov, ktorí bývali v krajine pred nami. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo On je náš Boh. Tu povedal Józua ľudu: Nemôžete slúžiť Hospodinovi, lebo On je svätý Boh, horliaci Boh; neodpustí vám priestupky a hriechy. Ak opustíte Hospodina a budete slúžiť cudzím bohom, odvráti sa, zle bude nakladať s vami a zničí vás, hoci predtým s vami dobre nakladal. Ľud však odvetil Józuovi: Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi. A Józua povedal ľudu: Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste Jemu slúžili. Oni odpovedali: Sme svedkami. Tak teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte uprostred seba, a nakloňte srdcia k Hospodinovi, Bohu Izraela. Nato ľud povedal Józuovi: Hospodinovi, nášmu Bohu, budeme slúžiť a Jeho hlas poslúchať. V ten deň Józua uzavrel zmluvu s ľudom, dal mu ustanovenia a právo v Sícheme. Józua vpísal všetky tieto slová do knihy Hospodinovho zákona, vzal veľký kameň a postavil ho pod dubom, čo stojí pri svätyni Hospodinovej. Potom Józua povedal všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám hovoril Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha. Potom Józua prepustil ľud, každého do jeho dedičného vlastníctva. Po týchto udalostiach zomrel Józua, syn Núnov, služobník Hospodinov, keď mal stodesať rokov. Pochovali ho na území jeho dedičného vlastníctva v Timnat-Serachu na Efrajimskom pohorí, severne od vrchu Gáaš. A Izrael slúžil Hospodinovi, kým žil Józua a starší, ktorí Józuu prežili a ktorí poznali všetky skutky Hospodinove, čo vykonal pre Izrael. Jozefove kosti, ktoré Izraelci doniesli z Egypta, pochovali v Sícheme, na pozemku, ktorý Jákob kúpil od synov Síchemovho otca Chámóra za sto kesít. Ten sa stal dedičstvom synov Jozefových. Keď zomrel Áronov syn Eleázár, pochovali ho v Gibei, meste jeho syna Pinchása, ktoré sa mu dostalo na Efrajimskom pohorí. Po smrti Józuovej dopytovali sa Izraelci Hospodina: Kto z nás má prvý vytiahnuť do boja proti Kanaáncom? Hospodin odpovedal: Nech vytiahne Júda. Ajhľa, vydal som mu krajinu do rúk. Nato povedal Júda svojmu bratovi Šimeónovi: Vytiahni so mnou do môjho podielu bojovať proti Kanaáncom, potom pôjdem aj ja s tebou do tvojho podielu. A Šimeón išiel s ním. Potom kmeň Júda vytiahol a Hospodin mu vydal Kanaáncov a Perizejcov do rúk a pobil pri Bezeku desaťtisíc mužov. Pri Bezeku narazili na Adóníbezeka, bojovali s ním a porazili Kanaáncov i Perizejcov. Keď sa Adóníbezek dal na útek, prenasledovali ho, chytili a odťali mu palce na rukách a na nohách. Vtedy povedal Adóníbezek: Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách a na nohách zbieralo omrvinky pod mojím stolom. Ako som ja robil, tak mi odplatil Hospodin. Keď ho odviedli do Jeruzalema, tam zomrel. Ale Júdovci sa dali do boja proti Jeruzalemu a zabrali ho; obyvateľov pobili ostrím meča a mesto podpálili. Potom Júdovci tiahli do boja proti Kanaáncom, ktorí bývali na pohorí, v Negebe a na Nížine. Júda vytiahol proti Kanaáncom, ktorí bývali v Chebróne - Chebrón sa predtým volal Kirjat-Arba. Porazil Šéšaja, Achímana a Talmaja. Odtiaľ tiahol proti obyvateľom Debíru; Debír sa predtým volal Kirjat-Séfer. Káleb povedal: Kto porazí Kirjat-Séfer a obsadí ho, tomu dám svoju dcéru Achsu za manželku. Obsadil ho Otníél, syn Kenazov, mladší brat Kálebov, a dal mu svoju dcéru Achsu za ženu. Keď prišla k nemu, naviedol ju, aby žiadala od svojho otca pole. Keď zosadla z osla, Káleb jej povedal: Čo chceš? Ona odvetila: Daj mi dar. Keďže si ma vydal do Negebu, daj mi aj vodné pramene. A Káleb jej dal horné i dolné pramene. Synovia Keníjca Chóbaba, tesťa Mojžišovho, vytiahli s Júdovcami z Mesta paliem do Judskej púšte v Negebe pri Aráde, išli teda a usadili sa u Amálékovcov. Potom Júda išiel so svojím bratom Šimeónom, pobili Kanaáncov, ktorí bývali v Cefate, a vykonali kliatbu na meste; preto sa to mesto volá Chormá. Júda zabral Gazu aj s okolím, Aškelón s okolím a Ekrón s okolím. Hospodin bol s Júdom, a ten zabral pohorie; obyvateľov údolia však nemohol vyhnať, lebo mali železné vozy. Chebrón dali Kálebovi, ako prikázal Mojžiš; ten vyhnal odtiaľ troch synov Anákových. Ale Jebúsejcov, obyvateľov Jeruzalema, Benjamínci nevyhnali; tak Jebúsejci ostali bývať s Benjamíncami v Jeruzaleme až po dnes. Aj Jozefov dom tiahol nahor do Bételu a Hospodin bol s ním. Dom Jozefov preskúmal Bétel - mesto sa predtým volalo Lúz. Pozorovatelia videli človeka vychádzať z mesta a povedali mu: Ukáž nám, kadiaľ možno vniknúť do mesta, a dáme ti milosť. Keď im ukázal miesto, kadiaľ možno vniknúť do mesta, a vybili mesto ostrím meča, onoho človeka i jeho celú čeľaď prepustili. Onen človek odišiel do krajiny Chetejcov, postavil mesto a dal mu meno Lúz; tak sa volá podnes. Menašše nevyhnal obyvateľov Bét-Šeánu a nepodmanil si jeho dediny, ani Taanach a jeho dediny, ani obyvateľov Dóru s jeho dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s jeho dedinami, ani obyvateľov Megidda a jeho dediny; a tak ostali Kanaánci bývať v krajine. No keď Izrael zosilnel, donútil Kanaáncov k robotám; ale vyhnať ich nevládal. Efrajim nevyhnal Kanaáncov, ktorí bývali v Gézere; Kanaánci zostali bývať uprostred neho v Gézere. Zebulún nevyhnal obyvateľov Kitrónu, ani obyvateľov Nahalólu, tak zostali Kanaánci bývať uprostred neho a museli nútene pracovať. Ašér nevyhnal obyvateľov Akka, ani obyvateľov Sidónu, Achlábu, Achzíbu, Chelby, Afiku a Rechóbu. Tak Ašérovci ostali bývať uprostred domorodých Kanaáncov; lebo ich nevládali vyhnať. Naftálí nevyhnal obyvateľov Bét-Semeša, ani obyvateľov Bét-Anátu. Tak býval uprostred domorodých Kanaáncov, ale obyvatelia Bét-Šemeša a Bét-Anátu museli nútene pracovať. Amorejci vytlačili Dánovcov do pohoria a nedovolili im zísť do údolia. Tak ostali Amorejci bývať v Har-Cherese, Ajálóne a Saalbíme; ale ruka Jozefovho domu ťažko doliehala na nich a museli nútene pracovať. Územie Amorejcov sa rozprestieralo od Akrabímskeho výstupu, od Sely nahor. Anjel Hospodinov šiel z Gilgálu nahor do Bóchímu. Riekol: Vyviedol som vás z Egypta a priviedol do zeme, ktorú som prísahou zasľúbil vašim otcom. Povedal som: Nezruším nikdy svoju zmluvu s vami; no vy nesmiete uzavrieť zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny, ale zbúrajte ich oltáre. No vy ste neposlúchli môj rozkaz. Čo ste to urobili? Teraz vám hovorím: Nevyženiem ich spred vás; stanú sa vám protivníkmi a ich bohovia vám budú osídlom. Keď anjel Hospodinov povedal tieto slová všetkým Izraelcom, ľud začal nahlas plakať. Preto nazvali to miesto Bóchím a obetovali tam Hospodinovi. Keď Józua prepustil ľud, Izraelci odišli, každý do svojho dedičného podielu, aby zabrali krajinu. Ľud potom slúžil Hospodinovi po celý čas, čo žil Józua a starší, ktorí prežili Józuu a videli všetky veľké skutky Hospodinove, ktoré vykonal pre Izrael. Józua, syn Núnov, služobník Hospodinov, zomrel vo veku stodesať rokov. Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Timnat-Cherese, na pohorí Efrajimskom, severne od vrchu Gáaš. Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael. Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a slúžili baalom. Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im, a tak hnevali Hospodina. Keď opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám, vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a vydal ho do rúk plieniteľom, ktorí ich plienili, a odovzdal ich do rúk okolitým nepriateľom, takže nemohli už obstáť pred svojimi nepriateľmi. Kedykoľvek vytiahli, ruka Hospodinova v zlom zasiahla proti nim, ako im pohrozil Hospodin a ako im prisahal; i dostali sa do veľkej úzkosti. Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachránili z rúk plieniteľov. No ani svojich sudcov neposlúchali, ale oddávali sa iným bohom a klaňali sa im. Rýchlo odbočili z cesty, po ktorej chodili ich otcovia, poslušní prikázaniam Hospodinovým. Nepočínali si tak. Keď im Hospodin vzbudil sudcov, Hospodin bol so sudcom a vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov, kým sudca žil, lebo Hospodin sa zľutovával nad nimi pre ich vzdychy pred ich utláčateľmi a sužovateľmi. Ale akonáhle sudca zomrel, znova konali horšie ako ich otcovia, chodili za inými bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Neupustili od svojich skutkov a od tvrdohlavého počínania. I vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a On hovoril: Pretože tento národ prestúpil moju zmluvu, ktorú som ustanovil ich otcom, a neposlúchli môj hlas, ani ja nevyženiem spred nich ani jeden z národov, ktoré Józua pri svojej smrti zanechal, a to preto, aby som nimi vyskúšal Izrael, či sa budú pridŕžať ciest Hospodinových a chodiť po nich ako ich otcovia, alebo nie. Tak ponechal Hospodin tieto národy v krajine, nevyhnal ich hneď a nedal ich Józuovi do rúk. Toto sú národy, ktoré ponechal Hospodin v krajine, aby nimi skúšal všetkých Izraelcov, ktorí nepoznali boje o Kanaán; len preto, aby ho pokolenia Izraelcov poznali a aby naučil bojom tých, ktorí ich nepoznali. Toto sú tie národy: päť filištínskych kniežat, všetci Kanaánci, Sidónci a Chivijci, ktorí obývali Libanonské pohorie od vrchu Baal-Chermón až ako sa ide do Chamátu. Títo boli na skúšku pre Izrael, aby sa dokázalo, či bude počúvať príkazy, ktoré Hospodin dal ich otcom skrze Mojžiša. Izraelci bývali uprostred Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov, brali si ich dcéry za ženy, dávali svoje dcéry ich synom a slúžili ich bohom. Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi: zabudli na Hospodina, svojho Boha, a slúžili baalom a aštartám. Tu vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelcom a odovzdal ich do rúk Kúšán-Rišátajima, kráľa mezopotámskej Sýrie. Izraelci boli osem rokov poddaní Kúšán-Rišátajimovi. Vtedy volali Izraelci k Hospodinovi o pomoc a Hospodin vzbudil Izraelcom záchrancu, ktorý ich zachránil: Kenázovho syna Otníéla, Kálebovho mladšieho brata. Duch Hospodinov zostúpil na neho a on spravoval Izrael. Vytiahol do boja a Hospodin dal Kúšán-Rišátajima, kráľa Sýrie, do jeho moci, a jeho ruka mocne doliehala na Kúšán-Rišátajima. Krajina mala štyridsať rokov pokoj. Potom Kenázov syn Otníél zomrel. Keď Izraelci opäť robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, Hospodin dal moábskemu kráľovi Eglónovi moc nad Izraelom, pretože robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Ten sa spojil s Ammóncami a Amálékovcami, vytiahol, porazil Izrael a obsadil Mesto paliem. Izraelci slúžili moábskemu kráľovi Eglónovi osemnásť rokov. Vtedy Izraelci volali k Hospodinovi o pomoc a Hospodin im vzbudil záchrancu: Éhúda, syna Benjamínca Géru, ktorý bol ľavák. Izraelci poslali po ňom Eglónovi, moábskemu kráľovi, poplatok. Éhúd si zhotovil meč na obe strany ostrý, na lakeť dlhý, a opásal si ho pod šaty na pravé bedro. Odovzdal moábskemu kráľovi Eglónovi poplatok. Eglón bol veľmi tučný muž. Keď Éhúd odovzdal poplatok, prepustil mužov, ktorí poplatok niesli; on sám sa vrátil od tesaných modiel pri Gilgále a povedal: Mám ti, kráľ, čosi tajného povedať. A ten prikázal: Ticho! a všetci, čo stáli okolo neho, vyšli von. Keď Éhúd vošiel k nemu, on sedel vo svojej chladnej hornej sieni, ktorú mal sám pre seba. Éhúd povedal: Mám pre teba Boží odkaz. A on vstal zo stolca. Vtedy siahol Éhúd ľavou rukou po meči na pravom bedre, chytil ho a vrazil mu ho do brucha, takže za čepeľou vnikla aj rukoväť; a sadlo sa zavrelo za čepeľou, lebo meč mu nevytiahol z brucha; nato vyšiel zadným východom. Potom Éhúd šiel cez stĺporadie, zavrel za sebou dvere hornej siene a zamkol. Len čo vyšiel, prišli sluhovia, a keď videli dvere hornej siene zavreté, povedali: Odbavuje si potrebu v chladnej sieni. Čakali až do zunovania. On však neotváral dvere hornej siene. Vzali kľúč a otvorili; a hľa, ich pán ležal mŕtvy na zemi. Ale kým oni otáľali, Éhúd ušiel; prešiel popri tesaných modlách a unikol do Seíry. Len čo došiel, zatrúbil na Efrajimskom pohorí na trúbu, Izraelci zostúpili s ním z pohoria a on na ich čele. Povedal im: Nasledujte ma, lebo Hospodin vám vydal do rúk vašich nepriateľov Moábcov. Oni zostúpili za ním a zabrali Moábcom jordánske brody, a nikomu nedovolili prejsť. Vtedy pobili z Moábcov do desaťtisíc mužov, všetko silných a udatných; nikto sa nezachránil. Tak bol v ten deň pokorený Moáb pod moc Izraela a krajina mala pokoj na osemdesiat rokov. Po ňom nastúpil Anátov syn Šamgar; ten pobil šesťsto Filištíncov voliarskym bodlom, a tiež vyslobodil Izrael. Po smrti Éhúdovej Izraelci zase robili, čo je zlé v očiach Hospodinových. Preto ich Hospodin vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jábína, ktorý panoval v Chácóre; jeho vojvodcom bol Sísera, ktorý býval v Charóšet-Gójíme. Izraelci volali k Hospodinovi o pomoc, lebo onen mal deväťsto železných vozov a po dvadsať rokov tvrdo utláčal Izraelcov. Prorokyňa Debora, Lappídótova žena, bola v tom čase sudkyňou v Izraeli. Sedávala pod Deborinou palmou, medzi Rámou a Bételom, na Efrajimskom pohorí, a Izraelci prichádzali k nej na súd. Poslala po Báráka, syna Abínoámovho, zavolala ho z Kedeš-Naftálí a povedala mu: Hospodin, Boh Izraela, ti prikázal: Choď, tiahni na vrch Tábór a vezmi so sebou desaťtisíc mužov spomedzi Naftálíovcov a Zebulúnovcov, potom ti k potoku Kíšón pritiahnem Síseru, Jábínovho vojvodcu, s jeho vozmi a vojskom, a vydám ti ho do rúk. Bárák jej povedal: Ak pôjdeš so mnou, pôjdem aj ja, ale ak nepôjdeš so mnou, nepôjdem ani ja. Povedala teda: Dobre, pôjdem s tebou, ale sláva tohto ťaženia, ktoré podnikáš, nepripadne tebe, lebo Hospodin vydá Síseru do rúk ženy. Potom Debora vstala a išla s Bárákom do Kedeša. Bárák zvolal Zebulúna a Naftálího do Kedeša a desaťtisíc mužov šlo za ním; aj Debora išla s ním. Kenijec Cheber sa oddelil od Kenijcov, synov Mojžišovho tesťa Chóbaba, a postavil si stan pri dube v Caanajime pri Kedeši. Keď Síserovi oznámili, že Abínoámov syn Bárák vyšiel na vrch Tábór, Sísera zvolal všetky svoje vozy, deväťsto železných vozov, a všetok ľud, ktorý mal pri sebe, z Charóšet-Gójímu k potoku Kíšónu. Debora povedala Bárákovi: Hor sa! Lebo toto je deň, v ktorom ti Hospodin dal Síseru do rúk. Isteže, Hospodin už vyšiel pred tebou. Bárák zostúpil z vrchu Tábór a za ním desaťtisíc mužov. Hospodin ostrím meča uviedol do zmätku pred Bárákom Síseru i všetky vozy a celý jeho tábor, takže Sísera zoskočil z voza a pešo utiekol. Bárák prenasledoval vozy a tábor až po Charóšet-Gójím, a celé vojsko Síserovo padlo ostrím meča; neostal ani jediný. Sísera utiekol pešo ku stanu Jáély, ženy Kenijca Chebera, lebo bol mier medzi chácórskym kráľom Jábínom a medzi domom kenijského Chebera. Jáél vyšla oproti Síserovi a povedala mu: Uchýľ sa, pane, uchýľ sa ku mne, neboj sa! Uchýlil sa k nej do stanu a ona ho prikryla prikrývkou. On jej povedal: Daj sa mi napiť trochu vody, lebo som smädný. Otvorila kožený mech s mliekom, dala sa mu napiť a prikryla ho. Povedal jej: Postav sa ku vchodu stanu, a keď niekto príde a spýta sa ťa: Je tu niekto? povedz, že nie. Vtedy Cheberova manželka Jáél pochytila stanový kolík a vzala do ruky kladivo, ticho vošla k nemu a vrazila mu kolík do slúch, takže vnikol až do zeme. Sísera totiž tvrdo zaspal pre únavu. Tak zomrel. Hľa, ako tak Bárák prenasledoval Síseru, Jáél mu vyšla naproti a povedala: Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš. Vošiel k nej, a hľa, ležal tam mŕtvy Sísera s kolíkom v sluchách. Tak pokoril Boh v ten deň kanaánskeho kráľa Jábína pred Izraelcami. Ruka Izraelcov vždy tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jábína, kým ho nezničili. Vtedy Debora a Bárák, Abínoámov syn, spievali: Dobrorečte Hospodinovi za to, že sa vodcovia ujali vedenia v Izraeli, za to, že ľud dobrovoľne povstal. Počujte, králi, počúvajte, kniežatá! Zaspievam Hospodinovi, zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela. Hospodine, keď si vychádzal zo Seíru, keď si kráčal z edómskych strání, zachvela sa zem, aj nebesá kropili, aj oblaky liali vodu. Vrchy sa klátili pred Hospodinom, ešte aj Sinaj, pred Hospodinom, Bohom Izraela. Za dní Šamgara, syna Anátovho, za dní Jáéliných opustené boli cesty a putujúci chodili bočnými cestami. Spustli dediny v Izraeli, veru spustli, kým som nepovstala, ja Debora, kým som nepovstala ako matka v Izraeli. Keď si volili nových bohov, bojovalo sa pri bránach; ale či bolo vidno štít abo kopiju pri štyridsaťtisícoch Izraela? Moje srdce oddané je vodcom Izraela, ktorí dobrovoľne povstali v ľude. Dobrorečte Hospodinovi, vy, čo jazdíte na plavých osliciach, ktorí sedávate na kobercoch, a ktorí chodíte cestou: uvažujte! Čuj, bubnujúci pri napájadlách, tam ospevujú spásne skutky Hospodinove, spásne skutky na jeho dedinčanoch v Izraeli. Vtedy zostúpil k bránam ľud Hospodinov. Prebuď sa, prebuď, Debora, prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň. Vstaň, Bárák, zajmi tých, čo ťa zajali, syn Abínoámov. Vtedy zostúpil zvyšok zo vznešeného ľudu, ľud Hospodinov zostúpil so mnou ako hrdinovia. Z Efrajimu sa vydali ta do údolia, za tebou, Benjamín, s tvojím ľudom. Z Máchíra zostúpili vodcovia a zo Zebulúna tí, čo nosia veliteľskú palicu. Kniežatá Jissáchára s Deborou, ako Jissáchár tak Bárák vyslaný bol za ním do údolia. V oddieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. Prečo si ostal sedieť medzi košiarmi, počúvať bľakot stád? V oddieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. Gileád si býva za Jordánom, prečo sa Dán zdržuje pri lodiach? Ašér sedí pri morskom pobreží a prebýva pri jeho zátokách. Zebulún je ľud, čo opovrhuje smrťou, aj Naftálí na vysokých stráňach. Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaánski králi, v Taanachu pri vodách Megidda. Striebro si neodniesli ako korisť. Hviezdy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali so Síserom. Potok Kíšón ich odplavil, praveký potok je potok Kíšón. Vykroč, duša moja, rázne. Vtedy dupotali kopytá koní, cválajú jeho mocní. Preklínajte Méróz, vraví anjel Hospodinov, preklínajte strašne jeho občanov, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami. Požehnaná buď, Jáél, medzi ženami, žena Kenijca Chebera; nad ženy v stane buď požehnaná. Vodu žiadal, ona podala mlieko, v kniežacej čaši priniesla smotanu. Ruku vystrela za kolíkom a svoju pravicu za ťažkým kladivom, zrazila Síseru, roztrieštila mu hlavu, rozbila, prerazila mu sluchy. Pri jej nohách klesol padol a vystrel sa, pri jej nohách klesol, padol. Kde klesol, tam padol zabitý. Oknom vyzerala a volala matka Síserova cez mrežovanie: Prečo otáľa prísť jeho voz, prečo mešká hrkot jeho vozov? Jej najmúdrejšie kňažné odpovedali, aj ona opätuje ich slová v sebe: Iste nachodia a delia korisť, jedno dievča, dve dievčatá na muža. Korisť pestrých šiat pre Síseru, korisť pestrých látok, jednu - dve pestrotkané látky ako korisť na moju šiju. Nech tak zahynú všetci Tvoji nepriatelia, Hospodine! Ale tí, ktorí Ho milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile. Potom krajina mala pokoj na štyridsať rokov. Ale Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Hospodin ich vydal na sedem rokov do rúk Midjáncom. Keď ruka Midjáncov ťažko doliehala na Izrael, prispôsobili si Izraelci k obrane pred Midjáncami horské trhliny, jaskyne a pevnosti. Kedykoľvek Izraelci zasiali, prišli Midjánci a Amálékovci a synovia východu proti nim. Pritiahli a utáborili sa proti nim a zničili úrodu krajiny až tam, kde sa ide do Gazy, a nezanechali nijaké potraviny v Izraeli, ani ovce, ani voly, ani osly. Lebo keď prišli so svojimi stádami a stanmi, prišli v takom množstve ako kobylky; ich samých a ich ťavy nebolo možno spočítať; i vpadli do krajiny, aby ju spustošili. Takto Midjánci veľmi ožobráčili Izrael. Vtedy Izraelci volali k Hospodinovi o pomoc. Keď Izraelci pre Midjáncov volali k Hospodinovi o pomoc, Hospodin poslal Izraelcom proroka, a ten im hovoril: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som vás vyviedol z Egypta a z domu otroctva; ja som vás vytrhol z moci Egypta a z moci všetkých vašich utláčateľov; zahnal som ich spred vás a ich krajinu som dal vám. Povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Boh; neuctievajte bohov Amorejcov, v krajine ktorých bývate! Ale vy ste ma nepočúvali. Vtedy prišiel anjel Hospodinov a sadol si pod dub Abíézerovca Jóáša v Ofre, kým jeho syn Gideon mlátil v lisovni pšenicu, aby ju zachránil pred Midjáncami. Anjel Hospodinov sa mu zjavil a povedal: Hospodin je s tebou, silný hrdina! Gideon mu povedal: Ach, môj pane, prečo nás toto všetko postihlo, ak je Hospodin s nami? Kde sú všetky Jeho predivné skutky, o ktorých nám rozprávali otcovia, keď hovorili: Hospodin nás vyviedol z Egypta. Teraz nás Hospodin zavrhol a vydal Midjáncom do rúk. Hospodin sa obrátil k nemu so slovami: Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z rúk Midjáncov. Veď som ťa poslal. Ale on Mu odpovedal: Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca. Hospodin mu riekol: Keď budem ja s tebou, porazíš Midjáncov ako jedného muža. On mu povedal: Ak som našiel milosť v Tvojich očiach, daj mi znamenie, že si to Ty, kto so mnou hovoríš. Nevzdiaľ sa odtiaľto, kým neprídem k Tebe, nedonesiem a nezložím pred Tebou svoj dar. On povedal: Zostanem, kým sa nevrátiš. Gideon vošiel a pripravil kozľa a nekvasený chlieb z éfy múky. Mäso položil do koša, polievku dal do hrnca, vyniesol mu pod dub a predložil. Povedal mu anjel Boží: Vezmi mäso a nekvasený chlieb a polož na túto skalu, a polievku vylej. Urobil to. A anjel Pánov vystrčil koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa ním mäsa a nekvaseného chleba. Zo skaly vyšľahol oheň a strávil mäso a nekvasený chlieb. Anjel Hospodinov zmizol z očú. Keď Gideon videl, že to bol anjel Hospodinov, povedal: Beda, Hospodine, Pane, že som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár! Ale Hospodin mu povedal: Pokoj s tebou! Neboj sa, nezomrieš. Vtedy tam Gideon postavil oltár Hospodinovi a nazval ho Hospodin je spása. Až po dnešný deň je ešte v abíézerovskej Ofre. V onú noc hovoril mu Hospodin: Vezmi mladého junca z dobytka svojho otca a druhého, sedemročného junca, a zbúraj Baalov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a ašéru, ktorá je pri ňom, vytni! A z poukladaných kameňov postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na výšine tohto vrchu, na vrchole tejto pevnosti. Potom vezmi druhého junca a obetuj ho ako spaľovanú obeť na dreve z ašéry, ktorú vytneš. Vtedy Gideon vzal desať mužov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikázal Hospodin; ale pretože sa bál domu svojho otca a ľudí mesta urobiť to vo dne, urobil to v noci. Keď mužovia mesta včas ráno vstali, videli zbúraný oltár Baalov a ašéru pri ňom vyťatú; a druhého junca ako spaľovanú obeť na novopostavenom oltári, a hovorili si: Kto to urobil? Keď sa spytovali a hľadali, povedali im: Gideon, syn Jóášov, to urobil. Ľudia mesta povedali Jóášovi: Vyveď svojho syna, musí zomrieť, lebo zbúral Baalov oltár a ašéru pri ňom vyťal. Ale Jóáš povedal všetkým, čo stáli okolo neho: Chcete viesť spor za Baala? Alebo ho chcete zachrániť? Kto chce za neho viesť spor, do rána bude usmrtený. Ak je bohom, nech vedie spor za seba preto, že zbúral jeho oltár. V onen deň dali mu meno Jerubbal, čím chceli povedať: Baal nech vedie spor proti nemu, pretože zbúral jeho oltár. Celý Midján, Amálék a synovia východu sa zhromaždili, prešli cez Jordán a utáborili sa v rovine Jezreel. Vtedy zostúpil duch Hospodinov na Gideona, a ten zatrúbil na trúbe; tým bol Abíezer povolaný ísť za ním. I rozoslal poslov po celom Menaššeovi; aj ten bol povolaný ísť za ním. Poslov rozoslal k Ašérovi, Zebulúnovi a Naftálímu, a aj tí im vyšli v ústrety. Gideon povedal Bohu: Ak chceš mojou rukou zachrániť Izrael, ako si zasľúbil, tak položím vlnené rúno na holohumnicu; ak bude rosa len na rúne, a zem dookola zostane suchá, spoznám, že chceš zachrániť Izrael mojou rukou, ako si zasľúbil. Tak sa aj stalo. Keď na druhý deň včasráno vstal, postláčal rúno a vytlačil z neho celú čašu vody. Nato Gideon povedal Bohu: Nech nevzbĺkne Tvoj hnev proti mne, keď ešte raz prehovorím; chcel by som to skúsiť ešte raz s rúnom: nech zostane len rúno suché a na zemi dookola nech je rosa. Boh to tak urobil v onú noc: len rúno zostalo suché, kým rosa pokrývala celú zem dookola. Jerubbaal, to jest Gideon, včasráno vstal so všetkým ľudom, ktorý mal pri sebe, a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Midjáncov bol severne od neho, v údolí pri pahorku Móre. Vtedy Hospodin riekol Gideonovi: Primnoho ľudu je pri tebe, než aby som im vydal Midjáncov do rúk; Izrael by sa mohol vyvyšovať nado mňa a povedať: Moja moc ma zachránila. Daj teda verejne vyhlásiť ľudu: Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti! Gideon ich rýchlo preskúšal, a vtedy sa z nich vrátilo dvadsaťdvatisíc mužov a desaťtisíc ich zostalo. Ale Hospodin povedal Gideonovi: Ešte vždy je mnoho ľudí; zaveď ich dolu k vode, tam ti ich preskúšam. O kom ti poviem: Tento nech ide s tebou, ten nech ide s tebou, ale každý, o kom ti poviem: Tento nech nejde s tebou, ten nech nejde. Zaviedol ľud dolu k vode. Hospodin povedal Gideonovi: Každý, kto jazykom chlípe vodu ako pes, toho postav osobitne; takisto každého, kto si kľakne na kolená, a tak bude piť. Tých, čo zdvihli ruku k ústam, a tak chlípali, bolo tristo mužov, ostatný ľud si kľakol na kolená, a tak pil vodu. Hospodin riekol Gideonovi: S tristo mužmi, ktorí chlípali, vás zachránim, a vydám ti Midjáncov do rúk; všetci ostatní nech idú domov. Ľud si vzal potravu a svoje trúby. Potom prepustil všetkých Izraelcov, každého do jeho stanu, len tých tristo mužov si ponechal pri sebe. Tábor Midjáncov bol pod ním v údolí. Hospodin mu riekol v onú noc: Vstaň a zostúp do tábora, lebo som ti ho vydal do rúk. Ak sa bojíš zostúpiť, choď najprv so svojím služobníkom Purom dolu do tábora a vypočuj, čo hovoria. Vtedy získaš odvahu zostúpiť do tábora. Nato Gideon zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora. Midján, Amálék a všetci synovia východu zaplavili údolie v takom množstve ako kobylky a ich tiav bolo bez počtu tak, ako mnoho je piesku na morskom brehu. Keď Gideon prišiel, práve rozprával jeden muž druhému svoj sen: Hľa, mal som sen: peceň jačmenného chleba sa kotúľal do tábora Midjáncov, prišiel ku stanu a narazil naň, ten padol, prevrátil sa a zostal ležať. Jeho druh odpovedal: To nie je nič iné ako meč Izraelca Gideona, syna Jóášovho. Boh mu vydal do rúk Midjáncov s celým táborom. Keď Gideon počul sen a jeho výklad, poklonil sa, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: Hor sa! Hospodin vám vydal tábor Midjáncov do rúk. Rozdelil tristo mužov na tri skupiny, všetkým dal do rúk trúby a prázdne krčahy; v krčahoch boli fakle. Hovoril im: Pozerajte na mňa a robte podobne! Akonáhle prídem na okraj tábora, robte presne tak, ako ja budem robiť. Keď ja zatrúbim na trúbe, zatrúbte aj vy všetci, ktorí ste so mnou okolo celého tábora, a volajte: Za Hospodina a Gideona! Keď prišiel Gideon so sto mužmi, ktorí boli s ním, na okraj tábora na začiatku nočnej strednej stráže, práve keď rozostavili stráže, zatrúbili na trúbach a rozbili krčahy, čo mali v rukách. Všetky tri skupiny zatrúbili na trúbach a rozbili krčahy. Potom chytili do ľavej ruky fakle a do pravej ruky trúby, trúbili a volali: Meč Hospodinov a Gideonov! Každý si zastal na svoje miesto vôkol tábora; v tábore všetci pobehúvali a s revom utekali. Kým oni trúbili na tristo trúbach, Hospodin obrátil v celom tábore meč jedného proti druhému. Tábor utekal až po Bét-Šittu, k Cerére, po breh Ábel-Mechóly, pri Tabbáte. Vtedy boli povolaní mužovia Izraela z Naftálího, Ašéra a celého Menaššeho a prenasledovali Midjáncov. Gideon rozoslal aj poslov na celé Efrajimské pohorie s odkazom: Zíďte proti Midjáncom a zaberte im vody až po Bét-Báru a Jordán. Vyzvali všetkých mužov z Efrajimu, a tí im zabrali vody po Bét-Báru a Jordán. Zajali obe kniežatá Midjáncov, Óréba a Zeéba, a zabili Óréba pri Órébovej skale a Zeéba pri Zeébovom lise. Potom prenasledovali Midjáncov; hlavu Óréba a Zeéba doniesli Gideonovi za Jordán. Mužovia z Efrajimu mu povedali: Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si vyšiel do boja proti Midjáncom? A prudko sa s ním hádali. Ale on im povedal: Čo som ja urobil v porovnaní s vami? Či paberky Efrajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezerova? Hospodin vám vydal do rúk midjánske kniežatá Óréba a Zeéba! Čo som ja mohol robiť v porovnaní s vami. Keď im to hovoril, ochabol ich hnev voči nemu. Keď Gideon prišiel k Jordánu, prišiel s tristo mužmi, ktorí boli s ním; ale boli ustatí a hladní. I povedal mužom zo Sukkótu: Dajte, prosím, niekoľko chlebov ľuďom, čo idú za mnou; lebo sú ustatí. Ja prenasledujem midjánskych kráľov Zebacha a Calmunnu. Ale sukkótske kniežatá povedali: Máš už Zebacha a Calmunnu vo svojich rukách, aby sme dali chleba tvojmu vojsku? Gideon odpovedal: Dobre teda: Keď Hospodin dá Zebacha a Calmunnu do mojich rúk, vyšibem vám telá tŕňami z púšte a bodliakmi. Odtiaľ išiel nahor do Penúélu, a takisto hovoril s mužmi z Penúélu. Ale oni odpovedali, ako odpovedali sukkótski mužovia. Aj mužom z Penúélu povedal: Keď sa šťastne vrátim, zborím túto baštu. Zebach a Calmunna boli so svojím táborom v Karkóre; bolo ich asi pätnásťtisíc mužov, všetci, čo zostali z celého vojska synov východu; padlých bolo stodvadsaťtisíc mužov vyzbrojených mečom. Gideon vystúpil cestou kočovníkov východne od Nóbachu a Jogbehy a porazil tábor, ktorý sa cítil v bezpečí. Zebach a Calmunna utiekli, ale on ich prenasledoval a zajal obidvoch midjánskych kráľov, Zebacha a Calmunnu, a celé vojsko rozprášil. Keď sa teraz Gideon, Jóášov syn, vrátil z boja od priesmyku Cheres, zajal spomedzi sukkótskych mužov mládenca, a keď sa ho vypytoval, ten mu spísal kniežatá a starších zo Sukkótu, sedemdesiatsedem mužov. Keď potom prišiel k mužom zo Sukkótu, povedal: Hľa, tu sú Zebach a Calmunna, pre ktorých ste sa mi posmievali: Máš už Zebacha a Calmunnu vo svojich rukách, aby sme dali chleba tvojmu vojsku? Pochytil starších mesta a tŕne z púšte i bodľačie a dal príučku mužom zo Sukkótu. Baštu v Penúéli zboril a mužov mesta pobil. Potom povedal Zebachovi a Calmunnovi: Čo za mužov ste to na Tábóre zabili? Odpovedali: Boli ako ty, každý vyzeral ako kráľovský syn. On povedal: Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Akože žije Hospodin: Keby ste ich boli ponechali pri živote, nezabil by som vás. Potom povedal Jéterovi, svojmu prvorodenému: Nože, zabi ich! Ale mládenec nevytiahol svoj meč, lebo sa bál; bol totiž ešte mladý. Zebach a Calmunna povedali: Nože, ty sám sa obor na nás! Lebo aký muž, taká jeho sila. Vtedy Gideon vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal mesiačiky z krku ich tiav. Potom povedali mužovia izraelskí Gideonovi: Panuj nad nami, ty aj tvoj syn, aj syn tvojho syna; lebo ty si nás zachránil z rúk Midjáncov. Ale Gideon im odpovedal: Nebudem nad vami panovať, ani môj syn nebude nad vami panovať; Hospodin bude panovať nad vami. Potom im povedal Gideon: Mám k vám žiadosť: Nech každý odovzdá ukoristené náušnice. Nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Izmaelci. Odpovedali: Ochotne ti dáme. Tu rozprestreli plášť a každý naň hodil ukoristenú náušnicu. Váha zlatých náušníc, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šekelov zlata, okrem mesiačikov, náušníc a purpurových rúch, ktoré nosili midjánski králi, a okrem retiazok z krku ich tiav. Gideon spravil z toho efód a postavil ho vo svojom meste Ofre. Tam sa celý Izrael stal smilne neverným s ním, a tak sa stal osídlom pre Gideona a jeho dom. Midjánci boli pokorení pred Izraelcami, takže viac nepozdvihli hlavu. Krajina mala štyridsať rokov pokoj, kým žil Gideon. Jerubbaal, Jóášov syn, odišiel a býval vo svojom dome. Gideon mal sedemdesiat synov, ktorí vzišli z jeho bedra, lebo mal mnoho žien. I jeho vedľajšia žena, ktorá žila v Sícheme, mu porodila syna a dal mu meno Abímelech. Gideon, syn Jóášov, zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Jóáša v abíezerovskej Ofre. Keď Gideon zomrel, Izraelci sa so smilnou nevernosťou oddali baalom a urobili si Baal-Beríta bohom. Izraelci nepamätali na Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z rúk všetkých okolitých nepriateľov, a neukázali vďačnosť ani voči domu Jerubbaala-Gideona za všetko dobré, čo preukázal Izraelu. Abímelech, syn Jerubbaalov, išiel do Síchemu k bratom svojej matky a prihovoril sa im i celej čeľadi domu otca svojej matky: Otvorene povedzte všetkým občanom Síchemu: Čo je lepšie pre vás? Aby sedemdesiat mužov, všetci synovia Jerubbaalovi, panovali nad vami, alebo aby jeden človek panoval nad vami? Pamätajte, že som z vášho tela a kostí! Bratia jeho matky rozpovedali všetko občanom Síchemu a ich srdce sa priklonilo k Abímelechovi; lebo povedali: Je nám bratom. Dali mu sedemdesiat šekelov striebra z domu Baal-Beríta a Abímelech si za to najal naničhodných a na všetko schopných ľudí, ktorí ho nasledovali. Potom odišiel do domu svojho otca do Ofry a na jednom kameni zavraždil svojich bratov, synov Jerubbaalových; sedemdesiat mužov; zostal len Jótám, najmladší syn Jerubbaalov, lebo sa skryl. Potom sa zhromaždili všetci občania Síchemu i celé Bét-Milló, odišli a vyhlásili Abímelecha za kráľa pri dube s posvätným stĺpom v Sícheme. Keď to oznámili Jótámovi, odišiel a zastal na vrchole Garizímu a nahlas volal: Počujte ma, občania Síchemu, a vypočuje vás Boh. Pobrali sa raz stromy pomazať kráľa nad sebou. I povedali olive: Kraľuj nad nami. A oliva im odvetila: Mám opustiť svoj olej, pre ktorý ma ctia bohovia i ľudia, ísť a vznášať sa nad stromami? Vtedy povedali stromy figovníku: Poď ty a kraľuj nad nami! A figovník im odvetil: Mám opustiť svoju sladkosť a svoje výborné ovocie, ísť a vznášať sa nad stromami? Potom povedali stromy viniču: Poď ty a kraľuj nad nami! Ale vinič im odvetil: Mám opustiť svoj mušt, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, ísť a vznášať sa nad stromami? A všetky stromy povedali bodliaku: Poď ty a kraľuj nad nami! A bodliak odvetil stromom: Ak ma naozaj chcete pomazať za kráľa nad vami, poďte, ukryte sa v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre. Teraz, ak ste naozaj statočne konali, keď ste Abímelecha urobili kráľom, a ak ste dobre naložili s Jerubbaalom a s jeho domom, ak ste mu odplatili, ako sa zaslúžil o vás, lebo môj otec bojoval za vás, ba aj svoj život položil na vážky a zachránil vás z rúk Midjáncov; ale vy ste dnes povstali proti domu môjho otca a jeho synov ste povraždili, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a urobili ste Abímelecha, syna jeho slúžky, kráľom nad občanmi Síchemu, lebo je vaším bratom; ak ste naozaj statočne naložili s Jerubbaalom a s jeho domom, radujte sa z Abímelecha, a aj on nech sa raduje z vás. Ak nie, nech vyšľahne z Abímelecha oheň a nech strávi občanov Síchemu a Bét-Millóa, a oheň nech vyšľahne z občanov Síchemu a z Bét-Milloá a nech pohltí Abímelecha. Potom Jótám ušiel a unikol svojmu bratovi Abímelechovi. Nato odišiel do Beéry a býval tam. Keď Abímelech panoval tri roky nad Izraelom, zoslal Hospodin zlého ducha medzi Abímelecha a občanov Síchemu, takže občania Síchemu odpadli od Abímelecha, aby násilie na sedemdesiatich synoch Jerubbaalových a ich krv padla na Abímelecha, ich brata, ktorý ich zavraždil, a na občanov Síchemu, ktorí mu posilnili ruky, aby mohol zavraždiť svojich bratov. Občania Síchemu postavili na výšinách hôr ľudí do zálohy, ktorí olúpili každého, kto prešiel po ceste popri nich. To oznámili Abímelechovi. Prišiel Gaal, syn Ebedov, so svojimi bratmi a usadil sa v Sícheme. Občania Síchemu mali k nemu dôveru. Raz vyšli na pole, oberali vinice a lisovali; urobili radostnú slávnosť, vošli do chrámu svojho boha, jedli, pili a preklínali Abímelecha. Ebedov syn Gaal povedal: Kto je Abímelech a čo je Síchem, aby sme mu slúžili? Či nie je on synom Jerubbaalovým a Zebúl jeho správcom? Slúžte radšej mužom Síchemovho otca Chámóra! Prečo by sme mali teraz jemu slúžiť? Keby som len mal tento ľud v moci! Odstránil by som Abímelecha a odkázal by som Abímelechovi: Máš mnoho vojska, vytiahni! Keď veliteľ mesta Zebúl počul slová Gaala, syna Ebedovho, vzplanul hnevom, poslal poslov k Abímelechovi do Arúmy a odkázal mu: Hľa, Ebedov syn Gaal a jeho bratia prišli do Síchemu a štvú mesto proti tebe. Nuž vstaň ešte v noci i s ľudom, ktorý máš pri sebe, a ukry sa v poli do zálohy. Včas ráno, pri východe slnka, prepadni mesto! Keď potom vytiahne so svojimi mužmi proti tebe, urob s ním, ako chceš. Abímelech so všetkým ľudom, ktorý mal pri sebe, vstal ešte v noci a postavil sa do zálohy proti Síchemu v štyroch skupinách. Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa ku vchodu mestskej brány; tu sa zdvihol Abímelech so svojím ľudom zo zálohy. Keď Gaal videl onen ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, ľud zostupuje z končiarov vrchov. Zebúl mu odpovedal: Tiene vrchov sa ti zdajú ako ľudia. Gaal hovoril ďalej: Hľa, ľudia schádzajú z prostriedku krajiny a jedna skupina prichádza po ceste od vešteckého duba. Zebúl mu povedal: Kde sú teraz tvoje ústa; veď si povedal: Kto je Abímelech, aby sme mu slúžili? Toto je ľud, ktorým si opovrhol! Vyjdi teraz a bojuj proti nim! Vtedy Gaal vyrazil na čele síchemských občanov a bojoval proti Abímelechovi. Abímelech ho prenasledoval. On ušiel pred ním. Popadalo mnoho ranených až po bránu. Kým sa Abímelech vrátil do Arúmy, Zebúl zahnal Gaala a jeho bratov, takže nemohli ďalej zostať v Sícheme. Na druhý deň vyšiel ľud do poľa a oznámil to Abímelechovi. Vzal svojich ľudí, rozdelil ich na tri skupiny a postavil na poli do zálohy. Keď videl, že ľudia vyšli z mesta, prepadol ich a pobil. Abímelech urobil výpad so skupinou, ktorá bola pri ňom, a obsadil vchod do mestskej brány; druhé dve skupiny prepadli všetkých, ktorí boli na poli, a pobili ich. Abímelech bojoval celý deň proti mestu a dobyl ho. Ľud, ktorý bol v ňom, povraždil, mesto zničil a posypal soľou. Keď to občania Síchemskej bašty počuli, vošli do krytov chrámu Él-beríta. Abímelechovi hlásili, že všetci občania Síchemskej bašty sa zhromaždili. Abímelech vystúpil s celým svojím ľudom na vrch Calmón. Tam vzal do ruky sekeru a nasekal haluzinu; zodvihol ju a naložil na plece. Potom povedal svojmu ľudu: Robte teraz rýchlo to, čo ma vidíte robiť! Všetok jeho ľud nasekal haluzinu a šiel za Abímelechom. Položili ju na kryt a zapálili kryt nad nimi. Tak pomreli všetci občania Síchemskej bašty, okolo tisíc mužov a žien. Nato išiel Abímelech do Tebecu, obkľúčil Tebec a zabral ho. Uprostred mesta stála pevná bašta; tam utiekli všetci mužovia a ženy, všetci občania mesta, zamkli za sebou a vystúpili na strechu bašty. Abímelech prišiel až k bašte a útočil na ňu. Keď sa priblížil ku vchodu bašty, aby ju podpálil, nejaká žena mu hodila žarnov na hlavu a rozbila mu lebku. Rýchlo zavolal svojho zbrojnoša a povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. Mládenec ho prebodol a on zomrel. Keď Izraelci videli, že Abímelech zomrel, každý šiel domov. Tak odplatil Boh Abímelechovi za zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zavraždil svojich sedemdesiat bratov. Aj síchemským mužom odplatil Boh za ich zločiny. Tak padla na nich kliatba Jerubbaalovho syna Jótáma. Po Abímelechovi povstal na záchranu Izraela Tólá, syn Púna, syna Dódovho, Jissáchárovec. Býval v Šámíre na Efrajimskom pohorí. Spravoval Izrael dvadsaťtri rokov. Keď zomrel, pochovali ho v Šámíre. Po ňom povstal Gileádovec Jáír a spravoval Izrael dvadsaťdva rokov. Mal tridsať synov, ktorí jazdili na tridsiatich oslíkoch. Mali tridsať miest; tie sa až dodnes volajú Jáírovými dedinami a ležia v Gileáde. Keď Jáír zomrel, pochovali ho v Kámóne. Izraelci opäť robili to, čo sa nepáčilo Hospodinovi, slúžili baalom a aštartám, bohom Sýrie, bohom Ammóncov, bohom Sidónu, bohom Moábu a bohom Filištíncov; opustili Hospodina a neslúžili Mu. Vtedy vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu a vydal ich do rúk Filištíncov a do rúk Ammóncov. Tí sužovali a utláčali Izraelcov v tom čase; osemnásť rokov sužovali všetkých Izraelcov za Jordánom, v krajine Amorejcov v Gileáde. Ammónci pre šli cez Jordán bojovať aj proti Júdovi a Benjamínovi i proti domu Efrajima, takže Izraelci sa dostali do veľkej tiesne. Izraelci opäť volali k Hospodinovi: Hrešili sme proti Tebe, lebo sme opustili nášho Boha a slúžili baalom. Ale Hospodin odpovedal Izraelcom: Či vás neutláčali Egypťania, Amorejci, Ammónci, Filištínci, Sidónci, Amálékovci a Midjánci? Ale keď ste volali ku mne, vyslobodil som vás z ich rúk. No vy ste ma opustili a slúžili ste iným bohom. Preto ani ja vás viac nebudem zachraňovať. Choďte a volajte o pomoc k bohom, ktorých ste si vyvolili! Oni nech vás zachránia v čase vášho súženia. Izraelci povedali Hospodinovi: Zhrešili sme! Urob s nami, čo uznáš za dobré, len dnes nás, prosíme, vysloboď. Vtedy odstránili cudzích bohov spomedzi seba a slúžili Hospodinovi. Vtedy Ho bieda Izraela dojala. Keď sa Ammónci pozvolávali a utáborili v Gileáde, zhromaždili sa Izraelci a utáborili v Micpe. Ľudia, kniežatá gileádske, hovorili medzi sebou: Kto je ten muž, ktorý začne bojovať proti Ammóncom? Ten bude vodcom všetkých obyvateľov Gileádu. Gileádovec Jefte bol udatným hrdinom. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Gileád. Gileádovi aj jeho manželka porodila synov. Keď synovia manželky dorástli, vyhnali Jefteho a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy. Jefte utiekol pred svojimi bratmi a býval v krajine Tób. Tam sa pridružili k Jeftemu naničhodníci, ktorí s ním vychádzali do boja. Po istom čase začali Ammónci vojnu proti Izraelu. Keď Ammónci bojovali proti Izraelu, vybrali sa starší Gileádu pre Jefteho do krajiny Tób. A povedali Jeftemu: Poď a buď nám vodcom, budeme totiž bojovať proti Ammóncom. Ale Jefte odpovedal gileádskym starším: Veď ma nenávidíte a vyhnali ste ma z domu môjho otca! Prečo prichádzate teraz ku mne, keď ste v tiesni? Gileádski starší odpovedali Jeftemu: Práve preto sme sa zase vrátili k tebe; keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammóncom, budeš nám, všetkým obyvateľom Gileádu, veliteľom. Jefte odpovedal gileádskym starším: Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Ammóncami, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom. Gileádski starší povedali Jeftemu: Nech Hospodin bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova. Jefte išiel s gileádskymi staršími a ľud ho urobil svojím vodcom a veliteľom. Jefte predložil všetky svoje prosby pred Hospodina v Micpe. Jefte poslal poslov k ammónskemu kráľovi a odkázal mu: Čo my máme medzi sebou, že si prišiel ku mne napadnúť moju krajinu? Kráľ Ammóncov odpovedal Jefteho poslom: Izrael zabral moju krajinu, keď vychádzal z Egypta, od Arnónu až po Jabbok a po Jordán. Teraz mi to dobrovoľne vráť. Jefte poslal znovu poslov k ammónskemu kráľovi a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael neodňal Moábcom a Ammóncom ich krajinu, ale keď Izrael vyšiel z Egypta a šiel púšťou po Červené more a prišiel do Kádeša, Izrael poslal poslov k edómskemu kráľovi a odkázal mu: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Ale kráľ Edómu ho nevypočul. Aj k moábskemu kráľovi poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kádeši. Potom putoval púšťou a obišiel Edóm a Moáb. Tak prišli do krajiny východne od Moábska a utáborili sa za Arnónom, ale nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábu. Tu Izrael poslal poslov amorejskému kráľovi Síchónovi, kráľovi Chešbónu, a odkázal mu: Chcel by som prejsť tvojou krajinou až po moje miesto. Ale Síchón neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil celý svoj ľud, utáboril sa v Jahace a bojoval proti Izraelu. Hospodin, Boh Izraela, dal Síchóna a všetok jeho ľud Izraelu do rúk, Izrael ho porazil a zabral celú krajinu Amorejcov, ktorí tam bývali. Zabrali celé územie Amorejcov od Arnónu až po Jabbok a od púšte až po Jordán. Takto vyhnal Hospodin, Boh Izraela, Amorejcov spred tváre svojho izraelského ľudu - a ty, ty ho chceš vyhnať? Veď čo ti dá do vlastníctva tvoj boh Kemóš, to bude tvojím vlastníctvom, a čokoľvek Hospodin, náš Boh, dá nám do vlastníctva, to bude naším vlastníctvom. Si ty azda lepší ako moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov? Či on viedol spor s Izraelom, alebo sa pustil s ním do vojny? Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval tristo rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu? Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zle, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Hospodin, Sudca, súdi dnes medzi Izraelcami a Ammóncami. Ale kráľ Ammóncov nedal nič na slová, ktoré mu predložil. Duch Hospodinov zostúpil na Jefteho, a ten prešiel Gileádom a Menaššem, potom prešiel do gileádskej Micpy a z gileádskej Micpy tiahol proti Ammóncom. Jefte dal Hospodinovi tento sľub: Ak mi vydáš Ammóncov do rúk, ktokoľvek mi vyjde zo dverí môjho domu v ústrety, keď sa v pokoji vrátim domov od Ammóncov, bude patriť Hospodinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť. Potom tiahol Jefte do vojny proti Ammóncom a Hospodin mu ich dal do rúk. Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Minnít - dvadsať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli pokorení Ammónci pred Izraelcami. Potom Jefte prišiel do Micpy k svojmu domu; a hľa, práve mu vyšla jeho dcéra v ústrety s bubnami a tancujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna ani dcéru. Keď ju uvidel, roztrhol si rúcho a povedal: Ach, dcéra moja! Hlboko si ma pokorila! Ty si sa musela stať príčinou môjho zármutku. Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal slovo Hospodinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hospodin ti doprial vypomstiť sa na tvojich nepriateľoch Ammóncoch. Potom povedala svojmu otcovi: Dopraj mi ešte toto: Ušetri ma ešte dva mesiace; nech odídem do hôr a oplačem svoje panenstvo, ja i moje priateľky. On jej povedal: Choď! a prepustil ju na dva mesiace. Odišla so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on jej splnil svoj sľub. Ona však muža nepoznala. Tak sa stalo zvykom v Izraeli: Z roka na rok vychádzajú dcéry izraelské, aby štyri dni v roku žalostili nad dcérou Gileádovca Jefteho. Efrajimskí mužovia sa pozvolávali, prešli do Cáfónu a povedali Jeftemu: Prečo si vytiahol do boja proti Ammóncom a nás si nezavolal, aby sme išli s tebou? Zapálime ti dom nad hlavou. Jefte im odpovedal: Ja a môj ľud sme mali ťažký spor s Ammóncami; ale keď som vás volal na pomoc, nevyslobodili ste ma z ich rúk. Keď som teda videl, že mi nechcete pomáhať, nasadil som vlastný život, tiahol som proti Ammóncom a Hospodin mi ich dal do rúk. Prečo ste teda vyšli dnes bojovať proti mne? Jefte zhromaždil všetkých gileádskych mužov a pustil sa do boja s Efrajimom. Gileádski mužovia porazili Efrajimcov, lebo tí povedali: Ste utečenci z Efrajimu; Gileád je Efrajimom a Menaššem. Potom Gileádovci obsadili Efrajimcom jordánske brody. Keď niekto z utečencov z Efrajimu povedal: Chcem prejsť na druhú stranu! spýtali sa ho gileádski mužovia: Si ty Efrajimec? Keď povedal: Nie! rozkázali mu: Povedz Šibbólet! On povedal: Sibbólet, lebo to nevedel správne vysloviť; chytili ho a zabili pri jordánskom brode. Tak padlo vtedy štyridsaťdvatisíc Efrajimcov. Jefte spravoval Izrael šesť rokov. Keď zomrel Gileádovec Jefte, pochovali ho v Gileáde, v jeho meste. Po ňom spravoval Izrael Ibcán z Betlehema. Mal tridsať synov a tridsať dcér, ktoré povydával z domu, a tridsať dcér priviedol svojim synom odinakiaľ. Spravoval Izrael sedem rokov. Keď Ibcán zomrel, pochovali ho v Betleheme. Po ňom spravoval Izrael Zebulúnec Élón. Spravoval Izrael desať rokov. Keď Zebulúnec Élón zomrel, pochovali ho v Ajalóne v kraji zebulúnskom. Po ňom spravoval Izrael Pireátončan Ábdón, Hillélov syn. Mal štyridsať synov a tridsať vnukov, ktorí jazdievali na sedemdesiatich osliatkach. Spravoval Izrael osem rokov. Keď Pireátončan Ábdón, Hillélov syn, zomrel, pochovali ho v Pireátone, v efrajimskej krajine na pohorí Amálékovcov. Izraelci opäť robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a Hospodin ich vydal na štyridsať rokov do rúk Filištíncom. Bol raz istý muž z Corey, z dánovskej čeľade, a volal sa Mánóach. Jeho žena bola neplodná a nerodila. Hospodinov anjel sa zjavil žene a povedal jej: Hľa, si neplodná a nerodíš; ale predsa počneš a porodíš syna. Preto daj pozor a nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo počneš a porodíš syna. Britva sa nesmie dotknúť jeho hlavy; lebo chlapec bude zasvätencom Božím od života matky, a on začne vyslobodzovať Izrael z rúk Filištíncov. Žena to šla povedať svojmu mužovi. Hovorila: Prišiel ku mne Boží muž, vyzeral ako anjel Boží a šiel z neho strach. Nepýtala som sa, odkiaľ je, a ani on mi nepovedal svoje meno. Povedal mi však: Hľa, počneš a porodíš syna; preto nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté; lebo chlapec bude zasvätencom Božím od života matky až do svojej smrti. Vtedy sa Mánóach modlil k Hospodinovi: Ach, Pane, nech príde, prosím, ten Boží muž, ktorého si poslal, ešte raz k nám, a nech nás poučí, čo robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť. Boh vypočul Mánóachovu prosbu a Hospodinov anjel ešte raz prišiel k žene, keď sedela na poli a jej muž Mánóach nebol s ňou. Žena rýchlo utekala povedať to svojmu mužovi: Hľa, zjavil sa mi muž, ktorý nedávno prišiel ku mne. Mánóach vstal a šiel za svojou ženou. Keď prišiel k tomu mužovi, opýtal sa ho: Ty si ten muž, ktorý sa zhováral so ženou? Odpovedal: Ja som. A Mánóach povedal: Keď sa splní tvoje slovo, aký má byť životný poriadok chlapca a čo má robiť? Hospodinov anjel odpovedal Mánóachovi: Nech sa žena chráni všetkého, čo som jej spomínal: Nech nepije nič, čo pochádza z vínneho kmeňa, nech nepije víno ani opojný nápoj, nech neje nič nečisté, nech zachováva všetko, čo som jej prikázal. Mánóach povedal anjelovi Hospodinovmu: Chceli by sme ťa zdržať a pripraviť ti kozľa. Ale anjel Hospodinov odpovedal Mánóachovi: Aj keby si ma zdržal, nejedol by som z tvojho jedla. Ale ak pripravíš spaľovanú obeť Hospodinovi, tak ju prines; lebo Mánóach nevedel, že je to anjel Hospodinov. Mánóach sa opýtal anjela Hospodinovho: Ako sa voláš? Budeme ťa uctievať, keď sa tvoje zasľúbenie splní. Anjel Hospodinov mu odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je tajomné. Nato Mánóach vzal kozľa i pokrmovú obeť a obetoval to na skale Hospodinovi, ktorý robí divy. Keď vystupoval plameň z oltára k nebu, vzniesol sa anjel Hospodinov v plameni oltára nahor, a Mánóach i jeho žena sa prizerali a padli tvárou na zem. Anjel Hospodinov sa viac Mánóachovi ani jeho žene nezjavil. Vtedy Mánóach poznal, že to bol anjel Hospodinov. Mánóach povedal svojej žene: Iste zomrieme, lebo sme videli Boha. Ale jeho žena mu odpovedala: Keby nás Hospodin chcel zabiť, nebol by prijal od nás ani spaľovanú ani pokrmovú obeť; ani by to všetko nebol zjavil, ani by nám nebol dal niečo také počuť ako teraz. Keď žena porodila syna, dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Hospodin ho požehnával. Duch Hospodinov začal ho podnecovať v tábore Dánovcov medzi Coreou a Eštáólom. Samson zišiel do Timny a v Timne videl jednu ženu z dcér filištínskych. Keď sa zase vrátil hore, povedal svojmu otcovi a matke: Videl som v Timne jednu ženu z dcér filištínskych; vezmite mi ju za ženu. Ale otec a matka mu povedali: Či niet medzi dcérami tvojich bratov a v celom tvojom ľude ženy, že si ideš brať ženu od neobrezaných Filištíncov? Samson odpovedal otcovi: Túto vezmi pre mňa, lebo táto sa mi páči. Jeho otec a matka nevedeli, že je to od Hospodina, lebo hľadal zámienku proti Filištíncom. V tom čase totiž panovali Filištínci nad Izraelom. Samson išiel s otcom i s matkou do Timny. Keď prišli k timnatským viniciam, ajhľa, levíča im vy šlo s revom oproti. Tu prenikol ho duch Hospodinov a on roztrhol leva ako kozľa, aj keď nemal nič v ruke. Otcovi a matke nepovedal, čo urobil. Potom išiel a rozprával sa s onou ženou; a páčila sa Samsonovi. Keď po istom čase išiel tam vziať si ju za ženu, odbočil z cesty, aby sa pozrel na mŕtve telo levíčaťa. A hľa, v tele levíčaťa bol roj včiel a med, ten vybral, vzal do ruky a cestou jedol. Prišiel k otcovi a matke, dal im z neho a jedli, ale nepovedal im, že med vybral z mŕtveho tela levíčaťa. Keď jeho otec zišiel k tej žene, usporiadal tam Samson hostinu; lebo tak robievali mládenci. Ale keď ho videli, dali mu tridsať družbov, ktorí boli potom okolo neho. Samson im povedal: Dám vám hádanku. Ak mi ju za sedem dní rozlúštite, dám vám tridsať košieľ a tridsať sviatočných šiat. Ale ak mi ju nebudete môcť rozlúštiť, vy mi dáte tridsať košieľ a tridsať sviatočných šiat. Povedali mu: Daj nám tú hádanku, nech ju počujeme. Povedal im: Z pažravca vyšiel pokrm a zo siláka vyšla slad kosť. Ale nevedeli hádanku rozlúštiť ani za tri dni. Na štvrtý deň povedali Samsonovej žene: Nahovor svojho muža, nech nám prezradí hádanku; ináč spálime teba i dom tvojho otca. Nato ste nás sem zavolali, aby ste nás ožobráčili? Vtedy Samsonova žena plakala pred ním a hovorila: Ty ma nenávidíš a nemiluješ ma. Dal si mojim súkmeňovcom hádanku a neprezradil si mi ju. On jej odpovedal: Hľa, ani svojmu otcovi a matke som to neprezradil. Tebe by som to mal prezradiť? Ale ona plakala pred ním sedem dní, kým trvala hostina; na siedmy deň jej to konečne prezradil, keď tak naliehala na neho; a ona prezradila hádanku svojim súkmeňovcom. Na siedmy deň, skôr než vošiel do komory, mužovia mesta mu povedali: Čo je sladšie ako med? A čo je mocnejšie ako lev? Ale on im povedal: Keby ste neboli orali na mojej jalovičke, neboli by ste uhádli moju hádanku. Potom ho prenikol duch Hospodinov, zostúpil do Aškalónu, a tam spomedzi nich zabil tridsiatich. Vzal ich odev a dal sviatočné šaty tým, ktorí uhádli hádanku. Vzplanul jeho hnev a odišiel hore do otcovho domu. Samsonovu ženu dali jeho družbovi, ktorý bol Samsonovým priateľom. Po istom čase, v dňoch žatvy pšenice, Samson navštívil svoju ženu, prinášajúc kozľa, a povedal: Chcel by som vojsť k svojej žene do komory. Ale jej otec mu nedovolil vojsť. Jej otec povedal: Ja som myslel, že si ju znenávidel, a dal som ju tvojmu družbovi. Ale jej mladšia sestra je krajšia ako ona, tá nech bude tvojou miesto nej. Samson im povedal: Teraz sa nepreviním proti Filištíncom, ak im budem zle robiť. Samson išiel a nachytal tristo líšok; potom vzal fakle, obrátil líšky chvostami proti sebe a medzi dva chvosty dal po jednej fakli. Nato zažal fakle, vyhnal líšky Filištíncom do obilia na koreni a zapálil snopy v krížoch, aj obilie na koreni, aj vinice a olivové sady. Spýtali sa Filištínci: Kto to urobil? Odpoveď bola: Timňanov zať Samson, lebo mu vzal ženu a dal ju jeho družbovi. Nato Filištínci vyšli a upálili ju aj s otcom. Samson im povedal: Keď vy takto robíte, neprestanem, kým sa vám nevypomstím. Bil ich veľkými údermi po stehnách a po bedrách. Potom zišiel a býval v skalnej rokline Étámu. Nato Filištínci vyšli hore, utáborili sa v Judsku a rozložili sa v Lechí. Mužovia z Júdu sa spýtali: Prečo ste vyšli proti nám? Odpovedali: Vyšli sme sputnať Samsona a urobiť mu tak, ako on vykonal nám. Zostúpilo tritisíc mužov z Júdu ku skalnej rokline Étámu a pýtali sa Samsona: Nevieš, že Filištínci vládnu nad nami? Čo si nám to vykonal? Odpovedal im: Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im. Povedali mu: Prišli sme ťa poviazať a vydať Filištíncom do rúk. Samson im odvetil: Prisahajte mi, že vy sami ma nenapadnete! Odpovedali mu: Nie, chceme ťa len poviazať a vydať im do rúk, ale zaručene ťa neusmrtíme. Vtedy ho poviazali dvoma novými povrazmi a vyvliekli z rokliny. Keď prišiel do Lechí a Filištínci mu išli v ústrety s víťazným jasotom, tu ho prenikol duch Hospodinov, povrazy na jeho ramenách sa stali ohňom opálenými niťami a putá na rukách sa mu uvoľnili. Našiel čerstvú osliu čeľusť, vystrel ruku, chytil čeľusť a pobil ňou tisíc mužov. Nato Samson hovoril: Čeľusťou z osla som ich nahádzal na hŕbu, čeľusťou z osla pobil som tisíc mužov. Keď dohovoril, odhodil osliu čeľusť z ruky. Preto nazvali to miesto Rámat--Lechí. Ale keď ho veľmi smädilo, volal k Hospodinovi: Ty si spôsobil rukou svojho služobníka toto veľké vyslobodenie, teraz však musím zomrieť smädom a padnúť do rúk neobrezancov. Boh otvoril priehlbeň v Lechí, takže vytryskla z nej voda. Keď sa napil, pookrial na duchu a znova ožil. Preto ju nazvali Prameňom volajúceho, ktorý je pri Lechí až podnes. A spravoval Izrael v časoch Filištíncov dvadsať rokov. Raz išiel Samson do Gazy, uvidel tam neviestku a vošiel k nej. Keď Gazanom oznámili, že Samson prišiel sem, zbehli sa a striehli na neho pri mestskej bráne celú noc; celú noc boli ticho, lebo si povedali: Počkajme do ranného úsvitu, potom ho zabijeme. Samson spal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami i so závorou, položil si ich na plecia a vyniesol na temeno vrchu pred Chebrónom. Potom sa v údolí Sórék zaľúbil do ženy menom Delíla. Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: Zváb ho a dozveď sa, v čom je jeho veľká sila a čím by sme ho mohli premôcť, zviazať a zdolať ho; každý z nás ti dá tisícsto šekelov striebra. Delíla povedala Samsonovi: Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa zdolali. Samson jej povedal: Ak ma poviažu siedmimi čerstvými lukovými strunami, ktoré ešte nevyschli, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. Filištínske kniežatá doniesli jej sedem čerstvých lukových strún, ktoré ešte nevyschli, a ona ho nimi poviazala. Niekoľkí mužovia striehli v jej komore. Skríkla na neho: Filištínci idú na teba, Samson! On však roztrhol struny, ako sa trhá niť kúdele, keď sa jej dotkne oheň. Nedozvedeli sa tajomstvo jeho sily. Vtedy Delíla povedala Samsonovi: Hľa, oklamal si ma. Teraz mi povedz: Čím ťa možno poviazať? Odpovedal jej: Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré ešte nepoužívali k práci, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. Delíla vzala nové povrazy a poviazala ho nimi, kým oni striehli v jej komore. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Ale on ich postŕhal z ramien ako nite. Teraz povedala Delíla Samsonovi: Doteraz si ma klamal a luhal si mi. Povedz mi: Čím ťa možno poviazať? Odpovedal jej: Keby si splietla sedem pramienkov vlasov mojej hlavy s osnovou a upevnila by si kolíkom, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. Vtedy ho uspala a splietla sedem pramienkov jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Tu sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. Ale ona mu dohovárala: Ako môžeš povedať, že ma miluješ, keď tvoje srdce nie je pri mne? Trikrát si ma už oklamal a nepovedal si mi, v čom je tvoja veľká sila. Keďže ho celý čas unúvala svojimi rečami a sužovala ho, zmalomyseľnel až na smrť, otvoril jej celé srdce a povedal: Britva sa mi ešte nedotkla hlavy, lebo som Božím zasvätencom od života matky. Keby ma ostrihali, stratila by sa mi sila, oslabol by som a bol by som ako všetci ostatní ľudia. Keď Delíla videla, že jej odhalil celé srdce, dala zavolať filištínske kniežatá a povedala im: Tentoraz poďte, lebo mi odhalil celé svoje srdce. A filištínske kniežatá prišli k nej a doniesli so sebou aj striebro. Ona ho uspala vo svojom lone a zavolala človeka, ktorý mu ostrihal sedem pramienkov hlavy. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. Vtom zvolala: Filištínci idú na teba, Samson! Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: Vyviaznem z toho ako dosiaľ, strasiem sa ich. Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho. Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho sputnali okovami a vo väzení musel mlieť zrno. Potom, po ostrihaní, začali mu rásť vlasy na hlave. Raz sa zhromaždili filištínske kniežatá, aby priniesli veľkú obeť svojmu bohu Dágónovi a aby sa oddali radovánkam. Keď ho ľud videl, chválil svojho boha a hovoril: Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí. Keď boli v dobrej nálade, povedali: Zavolajte Samsona, nech nás zabáva. Zavolali Samsona z väzenia a musel ich zabávať. Potom ho postavili medzi stĺpy. Tu Samson povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: Nechaj ma, nech ohmatám stĺpy, na ktorých spočíva dom, a oprel sa o ne. Dom bol plný mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovej hre - aj všetky filištínske kniežatá boli tam, a na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien. Vtedy Samson volal k Hospodinovi: Ó, Hospodine, Pane! Spomeň si na mňa a posilni ma len tentoraz, nech sa aspoň vypomstím Filištíncom za jedno z mojich dvoch očí. Nato Samson objal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom stál, jeden pravou a druhý ľavou rukou, a zaprel sa do nich. Pomyslel si: Nech zomriem aj ja s Filištíncami! Navalil sa celou silou a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom, takže mŕtvych, ktorých usmrtil svojou smrťou, bolo viac ako tých, ktorých usmrtil za svojho života. Nato prišli jeho bratia i všetci príbuzní, zdvihli ho, odniesli a pochovali medzi Coreou a Eštáólom v hrobe jeho otca Mánóacha. On spravoval Izrael dvadsať rokov. Na Efrajimskom pohorí bol muž menom Mícha. Ten povedal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali - o ktorých si vyslovila kliatbu, aj predo mnou si ju vyslovila - to striebro je u mňa; ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Hospodinom buď požehnaný, môj syn. Keď vrátil matke tisícsto šekelov striebra, matka povedala: Zasväcujem toto striebro Hospodinovi z vlastnej ruky v prospech svojho syna, aby spravili z toho rezbu a zliatinu. Keď vrátil striebro matke, jeho matka vzala dvesto šekelov striebra a dala zlatníkovi, ktorý z nich urobil rezbu a zliatinu; tá bola potom v dome Míchovom. Tento muž, Mícha, mal domácu svätyňu, preto zhotovil efód a teráfím a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza. V tom čase nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne. Bol istý mládenec z judského Betlehema, z čeľade Júdovej; bol to Lévíjec, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec. Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec usadil na vhodnom mieste. Ako cestoval, prišiel na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu. Mícha sa ho opýtal: Odkiaľ prichádzaš? Odpovedal: Som Lévíjec z judského Betlehema a idem sa usadiť ako cudzinec na vhodnom mieste. Mícha mu povedal: Zostaň bývať u mňa a buď mi otcom a kňazom. Dám ti ročne desať šekelov striebra, ďalej ošatenie i tvoju stravu. Keď doliehal na Lévíjca, ten sa rozhodol zostať u tohto muža. Mládenec mu bol ako jeden z jeho synov. Mícha ustanovil Lévíjca, a tak sa mládenec stal jeho kňazom a zostal v Míchovom dome. Mícha si myslel: Teraz viem, že Hospodin bude dobre nakladať so mnou, lebo Lévíjec sa stal mojím kňazom. V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli.V tom čase si hľadal kmeň Dán dedičné vlastníctvo, aby sa usadil, lebo dovtedy sa mu nedostalo dedičného vlastníctva medzi kmeňmi Izraela. Preto Dánovci vyslali zo svojej čeľade päť mužov, udatných bojovníkov zo svojich končín, z Corey a Eštáólu, na výzvedy do krajiny, preskúmať ju. Povedali im: Choďte a preskúmajte tú krajinu. Prišli na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu a zostali tam cez noc. Keď boli pri Míchovom dome, poznali hlas mládenca Lévíjca, zabočili tam a povedali: Kto ťa sem doviedol? Čo tu robíš? Čo tu máš? On odpovedal: Tak a tak sa so mnou Mícha ujednal; najal si ma a stal som sa jeho kňazom. Povedali mu: Dopytuj sa Boha, nech sa dozvieme, či cesta, ktorou chceme ísť, sa vydarí. Kňaz im odpovedal: Choďte v pokoji! Cesta, ktorú konáte, je pod Božím dohľadom. Päť mužov šlo ďalej; prišli do Lajišu a videli, že obyvatelia v ňom bývali bezpečne, na spôsob Sidóncov, v pokoji a bezstarostne, v ničom na zemi nemali nedostatok; naopak, mali bohatstvo, boli ďaleko od Sidóncov a nemali s nikým spojenie. Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštáólu, bratia sa ich opýtali: Akú správu prinášate? Odpovedali: Hor sa! Poďme proti nim! Videli sme totiž krajinu, ktorá je skutočne veľmi dobrá; a vy chcete ostať nečinní? Neváhajte odísť a obsadiť krajinu. Keď tam dôjdete, dostanete sa k dôverčivému ľudu; krajina je to rozľahlá na všetky strany. Hospodin vám ju dal do rúk. Je to miesto, kde niet nedostatku v ničom, čo je na zemi. Pobralo sa odtiaľ, z Corey a Eštáólu, šesťsto ozbrojených mužov z čeľade Dánovcov. Vystúpili a utáborili sa pri Kirjat-Jeáríme v Judsku. Preto sa to miesto do dnešného dňa volá Dánov tábor; leží za Kirjat-Jeárímom. Odtiaľ tiahli ďalej na Efrajimské pohorie a prišli k Míchovmu domu. Piati mužovia, ktorí vyšli na výzvedy do kraja Lajišu, ujali sa slova a povedali svojim bratom: Viete, že v týchto domoch je efód a teráfím, i rezba a zliatina? Uvážte, čo máte robiť! Zabočili tam a vstúpili do domu mladého Lévíjca, do domu Míchovho, a pozdravili ho. Šesťsto ozbrojených mužov spomedzi Dánovcov stálo pred bránou. Piati mužovia, ktorí vyšli na výzvedy do kraja, vnikli tam a vzali rezbu, efód, teráfím i zliatinu, kým kňaz spolu so šesťsto ozbrojenými mužmi stál pri vchode brány. Keď tamtí vnikli do Míchovho domu a vzali rezbu, efód, teráfím a zliatinu, kňaz im povedal: Čo to robíte? Odpovedali mu: Mlč! Polož si ruku na ústa a poď s nami; buď nám otcom a kňazom! Či ti je lepšie byť kňazom v dome jedného muža, alebo byť kňazom kmeňa a čeľade v Izraeli? Kňaz sa uspokojil; vzal efód, teráfím a rezbu a pripojil sa k ľudu. Nato sa obrátili a odišli. Ženy, deti, stáda a vzácne veci dali dopredu. Keď sa vzdialili od Míchovho domu, pozvolávali sa mužovia, čo bývali v domoch pri Míchovom dome, a dostihli Dánovcov. Keď zakričali na Dánovcov, tí sa obrátili a pýtali sa Míchu: Čo chceš, že si zvolal svojich ľudí? Odpovedal: Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, aj s kňazom, a odišli ste. Čo mi tu ešte zostáva? Ešte sa ma pýtate: Čo ti je? Dánovci mu povedali: Neozývaj sa nám viac, lebo rozhorčení ľudia by vás mohli napadnúť a stratíš vlastný život i život svojich domácich. Nato Dánovci odišli svojou cestou. Keď Mícha videl, že sú mocnejší ako on, obrátil sa a vrátil sa domov. Oni však vzali to, čo si Mícha zhotovil, aj kňaza, ktorého mal, a tiahli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu, pobili ho ostrím meča a mesto spálili. Nikto neprišiel na pomoc, lebo mesto bolo ďaleko od Sidónu a nemalo s nikým spojenie. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechóbu. Potom znova vystavili mesto a usadili sa v ňom. Mesto nazvali Dánom, podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Predtým sa mesto volalo Lajiš. Potom si Dánovci postavili vyrezávanú modlu a Jonatán, syn Mojžišovho syna Géršoma, a jeho synovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až do času, keď obyvateľstvo putovalo do vyhnanstva. Vyrezávanú modlu, ktorú Mícha urobil, vztýčili a zostala tam, dokiaľ dom Boží stál v Šíle. V tom čase, keď ešte nebolo kráľa v Izraeli, istý Lévíjec sa zdržoval ako cudzinec na krajnom svahu Efrajimského pohoria. Tam si vzal vedľajšiu ženu z judského Betlehema. Jeho vedľajšia žena sa však na neho nahnevala, odišla od neho do domu svojho otca do judského Betlehema. Pobudla tam asi štyri mesiace. Potom sa jej manžel vybral a šiel za ňou, aby jej do duše prehovoril a priviedol ju späť. Mal so sebou sluhu a dva osly. Keď prišiel do domu jej otca, otec dievčaťa ho zbadal a s radosťou mu bežal oproti. Jeho tesť, otec dievčaťa, ho zdržal a on zostal u neho tri dni; jedli a pili aj nocovali tam. Na štvrtý deň včasráno vyberal sa na cestu. Ale otec dievčaťa povedal svojmu zaťovi: Posilni sa najprv kúskom chleba, potom môžete odísť. Zostali a obidvaja spolu jedli a pili. Potom povedal otec dievčaťa mužovi: Nech sa ti páči, zostaň cez noc a cíť sa dobre! Ale muž sa chystal odísť. Jeho tesť však naliehal na neho, takže prenocoval tam. Na piaty deň včasráno sa vyberal na cestu. Otec dievčaťa povedal: Posilni sa a zdrž sa, kým sa deň nenachýli. Obidvaja zasa jedli. Nato sa zdvihol ten muž, aby sa vydal na cestu i so svojou vedľajšou ženou a so sluhom, ale jeho tesť, otec dievčaťa, mu povedal: Hľa, deň sa nachýlil k večeru; prenocuj tu cez noc a cíť sa dobre! Zajtra včasráno vstanete, vtedy odídeš do svojho stanu. No muž nechcel zostať cez noc, ale vydal sa na cestu a prišiel pred Jebús, to je Jeruzalem; mal so sebou dva osedlané osly, svoju vedľajšiu ženu a sluhu. Keď boli pri Jebúse, deň už veľmi pokročil. Tu povedal sluha svojmu pánovi: Poď, uchýľme sa do mesta Jebúsejcov a prenocujme tam. Ale pán mu povedal: Neuchyľujme sa do mesta cudzincov, ktorí nepatria k Izraelcom, ale pôjdeme ďalej až do Gibey. Potom povedal svojmu sluhovi: Nože, zájdime do niektorej osady a prenocujme v Gibei alebo v Ráme. Tak išli ďalej svojou cestou a blízko Gibey, ktorá patrí k Benjamínovi, im zapadlo slnko. I uchýlili sa, aby prenocovali v Gibei. Keď tam došiel, zostal na námestí mesta, ale nebolo nikoho, kto by ich prijal do domu na nocľah. A hľa, podvečer prichádzal akýsi starec z práce na poli. Muž pochádzal z Efrajimského pohoria a býval ako cudzinec v Gibei; obyvatelia toho miesta boli Benjamínci. Keď starec pozdvihol oči a videl pútnika na mestskom námestí, opýtal sa: Kam chceš ísť a odkiaľ prichádzaš? Odpovedal mu: Prechádzame z judského Betlehema na krajný svah Efrajimského pohoria; odtiaľ pochádzam. Išiel som do judského Betlehema, a teraz som na ceste domov; ale nikto ma nechce prijať do domu. Mám aj slamu a krm pre naše osly, a chlieb i víno pre seba i pre svoju slúžku i pre sluhu, ktorý je s tvojím služobníkom; nič mi nechýba. Starec povedal: Pokoj s tebou! Čokoľvek potrebuješ, bude na mojej starosti; na námestí nemôžeš nocovať. S tým ho voviedol do svojho domu, namiešal krm oslom; keď si umyli nohy, najedli sa i napili. Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali. Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak, bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť! Hľa, moja dcéra-panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich, tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči, ale na tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti. Ale oní ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili ju až pri východe rannej zory. Keď sa rozbrieždilo, žena sa vrátila, padla pred vchodom do mužovho domu, v ktorom bol jej pán, a zostala tam ležať až do bieleho rána. Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a vykročil, aby sa vydal na cestu; ajhľa, jeho vedľajšia žena ležala pri vchode domu s rukami na prahu. Povedal jej: Vstaň, poďme! Ale nikto neodpovedal. Potom ju muž naložil na osla, pobral sa a odišiel domov. Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu a rozsekal ju časť po časti na dvanásť kusov a rozposlal ich do všetkých krajov Izraela. Každý, kto to videl, hovoril: Také niečo sa ešte nestalo, ani to nebolo vídať od času, čo Izraelci vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Porozmýšľajte o tom, poraďte sa a dohodnite. Vtedy všetci Izraelci vyšli a zhromaždil sa celý zbor od Dánu po Beéršebu i Gileád ako jeden muž pred Hospodina do Micpy. A náčelníci všetkého ľudu a všetky kmene Izraela sa dostavili na zhromaždenie Božieho ľudu, štyristotisíc pešiakov schopných narábať mečom. Benjamínci sa dopočuli, že Izraelci vyšli do Micpy. Izraelci sa pýtali: Povedzte, ako sa stal tento zločin? Lévíjec, muž zavraždenej ženy, odpovedal takto: Prišiel som so svojou vedľajšou ženou do Benjamínskej Gibey, aby som tam prenocoval. Ale občania Gibey povstali proti mne a v noci obkľúčili dom so zlým úmyslom: mňa chceli zabiť a moju vedľajšiu ženu zneuctili, takže zomrela. Vtedy som chytil ženu, rozkúskoval som ju a kusy som rozposlal po celom území dedičného vlastníctva Izraela; lebo spáchali ohavnosť a hanebný čin v Izraeli. Ajhľa, všetci ste Izraelci; poraďte sa a rozhodnite sa tu! Tu povstal všetok ľud ako jeden muž a hovoril: Nikto z nás nepôjde do svojho stanu, nikto sa nevráti domov. Teraz toto urobíme Gibei: Pôjdeme proti nej podľa lósu. Zo všetkých kmeňov Izraela vezmeme po desať mužov zo sto, a po sto z tisíc a po tisíc z desaťtisíc; tí zadovážia potravu pre ľud, ktorý prišiel benjamínskej Gibei odplatiť ohavnosť, ktorú spáchali v Izraeli. Nato sa zhromaždili pri meste všetci mužovia Izraela ako jeden muž. Kmene Izraela rozposlali mužov po celom kmeni Benjamín s odkazom: K akému zločinu to došlo u vás? Teraz vydajte naničhodných mužov z Gibey; usmrtíme ich, a tak odstránime zločin z Izraela. Ale Benjamínci nechceli počúvať svojich bratov Izraelcov. Benjamínci sa zhromaždili zo svojich miest do Gibey, aby vytiahli do boja proti Izraelcom. V onen deň spočítali Benjamíncov z miest: dvadsať šesťtisíc mužov schopných narábať mečom, okrem obyvateľov Gibey, spomedzi ktorých napočítali sedemsto vybraných mužov. Medzi všetkými týmito ľuďmi bolo sedemsto vybraných ľavákov; tí všetci hádzali kameňmi navlas presne a nechybili. Aj mužov z Izraela, bez Benjamíncov, spočítali: štyristotisíc mužov schopných narábať mečom; všetci boli bojaschopní. Izraelci sa pobrali a tiahli do Bételu; dopytovali sa Boha slovami: Kto z nás má najprv vytiahnuť do boja proti Benjamíncom? Hospodin odpovedal: Najprv Júda. Ráno Izraelci vstali a utáborili sa oproti Gibei. Mužovia z Izraela vytiahli do boja proti Benjamíncom a zoradili sa proti nim do boja naproti Gibei. Ale Benjamínci vyrazili z Gibey a zrazili k zemi v onen deň dvadsaťdvatisíc mužov z Izraela. No mužovia ľudu izraelského sa vzmužili, znova sa zoradili do boja na tom istom mieste, kde sa zoradili v prvý deň. Izraelci vyšli a plakali pred Hospodinom až do večera, potom sa takto dopytovali Hospodina: Máme ešte raz tiahnuť do boja proti našim bratom, Benjamíncom? A Hospodin odpovedal: Vytiahnite proti nim! Keď sa teraz Izraelci na druhý deň priblížili, vytiahol Benjamín aj na druhý deň z Gibey proti nim a zrazil k zemi z Izraelcov ešte osemnásťtisíc mužov, všetko schopných narábať mečom. Všetci Izraelci, všetok ľud, vystúpili a prišli do Bételu. Plakali a zostali pred Hospodinom, postili sa v ten deň do večera a obetovali spaľované obete a obete spoločenstva pred Hospodinom. Potom sa Izraelci dopytovali Hospodina - tam bola totiž v tom čase truhla zmluvy Božej a Pinchás, syn Áronovho syna Eleázára, konal pri nej službu v tom čase - a hovorili: Máme ešte raz vytiahnuť do boja proti našim bratom, Benjamíncom, a či máme od toho upustiť? Hospodin odpovedal: Vytiahnite, lebo zajtra vám ich vydám do rúk. Izrael nastrojil zálohy okolo Gibey. Potom na tretí deň Izraelci zase tiahli proti Benjamíncom a zoradili sa proti Gibei ako predtým. Vtedy Benjamínci vytiahli proti ľudu. Dali sa odtrhnúť od mesta a ako predtým začali zrážať a zabíjať niektorých z ľudu, asi tridsať mužov z Izraelcov, na cestách, z ktorých jedna stúpala do Bételu a druhá do Gibey cez šíre pole. Benjamínci si pomysleli: Utrpeli porážku od nás ako predtým. Ale Izraelci sa dohovorili: Dajme sa na útek, vtedy ich odtrhneme od mesta na cesty. Teraz mužovia izraelskí povstali zo stanovíšť a zoradili sa pri Baal-Támáre, izraelská záloha vyrazila zo svojho stanovišťa z čistín Geby. Tak prišlo desaťtisíc vybraných mužov z celého Izraela pred Gibeu a nastal tuhý boj; ale tamtí nezbadali, že ich zastihla pohroma. Tak porazil Hospodin Benjamíncov pred Izraelom a Izraelci v ten deň pobili dvadsaťtisíc sto mužov; všetci boli schopní narábať mečom. Teraz Benjamínci videli, že sú porazení. Mužovia Izraela ustupovali pred Benjamíncami, lebo sa spoliehali na zálohu, ktorú nastrojili proti Gibei. Záloha náhle vyrazila a vtrhla do Gibey a pobila celé mesto ostrím meča. Mužovia Izraela sa dohodli s mužmi zo zálohy, že dajú z mesta znamenie kúdolom dymu. Keď sa mužovia Izraela v boji obrátili a Benjamínci začali zrážať niektorých spomedzi Izraelcov, a zabili asi tridsať mužov, povedali si: Iste utrpeli od nás porážku ako v predošlom boji. Vtedy začal stúpať z mesta stĺp dymu ako znamenie, a keď sa Benjamínci obrátili, ajhľa, plamene z celého mesta šľahali k nebu. Vtom sa mužovia Izraela obrátili, Benjamínci sa naľakali, lebo videli, že ich zastihla pohroma. Obrátili sa pred Izraelcami smerom na púšť, ale boj ich doháňal, a tých, ktorí vychádzali z miest, ničili vo svojom strede. Obkľúčili Benjamíncov, prenasledovali a deptali ich od Nóchy až pred Gibeu na východe. Tak padlo z Benjamína osemnásťtisíc mužov, udatných bojovníkov. Vtedy sa obrátili a utekali do púšte po skalu Rimmón. Na cestách pozbierali z nich päťtisíc mužov. Potom ich ďalej prenasledovali po Gideón a zabili z nich dvetisíc mužov. Všetkých padlých Benjamíncov bolo v ten deň dvadsaťpäťtisíc mužov, schopných narábať s mečom. Všetci boli udatnými bojovníkmi. Šesťsto mužov sa obrátilo, utekalo do púšte až po skalu Rimmón, a zostali pri nej štyri mesiace. Mužovia Izraela sa vrátili k Benjamíncom a pobili ich ostrím meča, ľudí v mestách aj dobytok a vôbec všetko, čo sa tam našlo; všetky mestá, ktoré našli, vypálili ohňom. Mužovia Izraela sa zaprisahali v Micpe: Nikto z nás nedá dcéru Benjamíncovi za ženu. Keď však ľud tiahol do Bételu a zostali tam pred Bohom do večera, pozdvihli hlas, pustili sa do hlasitého plaču a hovorili: Prečo, ó Hospodine, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo to, že dnes jeden kmeň z Izraela chýba? Na druhý deň včasráno tam ľud postavil oltár a obetoval spaľované obete a obete spoločenstva. Izraelci hovorili: Kto sa zo všetkých kmeňov Izraela nedostavil na zhromaždenie k Hospodinovi? Lebo odznela veľká prísaha proti tomu, kto sa nedostaví k Hospodinovi do Micpy: Nech je usmrtený! Ale Izraelcom bolo ľúto ich brata Benjamína a hovorili: Dnes bol vyťatý z Izraela jeden celý kmeň. Čo máme robiť ohľadom žien pre tých, ktorí ostali, keďže sme prisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy? Spytovali sa: Je nejaký kmeň v Izraeli, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy? A hľa, z Jábéš-Gileádu nikto neprišiel do tábora na zhromaždenie. Lebo keď spočítali ľud, nebol tam nikto z obyvateľov Jábéš-Gileádu. Zbor vyslal dvanásťtisíc udatných bojovníkov a dal im rozkaz: Choďte a pobite obyvateľov Jábéš-Gileádu ostrím meča, i so ženami a s deťmi! Postupujte takto: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá poznala lôžko muža. Našli medzi obyvateľmi Jábéša v Gileáde štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali lôžko muža; tie doviedli do tábora v Šíle v Kanaáne. Celý zbor poslal poslov; a hovorili s Benjamíncami, ktorí boli pri skale v Rimmóne, a ponúkli im mier. Vtedy sa Benjamínci vrátili; a oni im dali ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jábéš-Gileádu; pravda, nestačili celkom pre všetkých. Ale ľudu bolo ľúto Benjamína, keďže Hospodin urobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela. Starší zboru povedali: Čo máme robiť ohľadom žien pre tých, ktorí ostali? Lebo ženy z Benjamína sú vykynožené. Akoby sa mohlo zachovať dedičné vlastníctvo tých, čo unikli z Benjamíncov, aby nebol vyradený ani jeden kmeň z Izraela? My im nemôžeme dať zo svojich dcér ženy, lebo Izraelci prisahali: Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamíncovi. Potom povedali: Každoročne býva usporiadaná slávnosť v Šíle, ktoré leží severne od Bételu a východne od cesty, ktorá stúpa z Bételu do Síchemu, a južne od Lébóny. Prikázali Benjamíncom: Choďte a striehnite vo viniciach. Keď uvidíte, že šílonské dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uneste si každý ženu zo šílonskych dcér a choďte do krajiny Benjamínovej. Keď potom prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s nami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo nie každý z nás si získal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali, ináč by ste sa boli prehrešili. Benjamínci urobili tak: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uniesli; odišli a vrátili sa do svojho dedičného vlastníctva. Potom si postavili mestá a bývali v nich. Vtedy sa Izraelci rozišli odtiaľ každý k svojmu kmeňu a k svojej čeľadi. Odišiel teda každý odtiaľ do svojho dedičného vlastníctva. V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne. V čase, keď vládli sudcovia, nastal v krajine hlad. Vtedy odišiel istý muž so ženou a s dvomi synmi z judského Betlehema bývať na moábske stráne. Muž sa volal Elímelech, jeho manželka bola Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske stráne a ostali tam bývať. Potom zomrel Noémin manžel Elímelech, a ona ostala s obidvoma synmi. Tí sa oženili s Moábkami; jedna sa volala Orpa a druhá Rút; bývali tam asi desať rokov. Potom zomreli obaja, Machlón i Kiljón, a ona ostala bez oboch detí a bez muža. Nato sa pobrala i so svojimi nevestami a vrátila sa zo strání moábskych. Na moábskych stráňach sa totiž dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. Potom odišla s oboma nevestami z miesta, na ktorom bola. Pustili sa na spiatočnú cestu do Judska. Tu povedala Noémi obom svojim nevestám: Choďte, navráťte sa každá do domu svojej matky! Hospodin nech je láskavý k vám, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! Nech vám Hospodin dá nájsť spočinutie, každej v dome jej manžela! Nato ich pobozkala, a ony sa hlasno rozplakali. Povedali jej: Vrátime sa s tebou k tvojmu ľudu. Ale Noémi povedala: Vráťte sa, dcéry moje, načo by ste šli so mnou. Či môžem mať vo svojom lone ešte synov, ktorí by mohli byť vašimi mužmi? Vráťte sa, dcéry moje, choďte, už som pristará na vydaj. Ak by som si aj pomyslela: Mám nádej! a vydala by som sa tejto noci, a dokonca by som porodila synov, či by ste čakali, až dorastú? Či by ste sa mali preto zdržať a nevydať sa? Nie, dcéry moje! Veď moje trápenie je väčšie ako vaše, lebo ruka Hospodinova sa vystrela proti mne. Potom sa znova nahlas rozplakali. Orpa pobozkala svokru na rozlúčku, ale Rút pri nej ostala. Vtedy Noémi povedala: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa za svojou švagrinou! Ale Rút povedala: Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! Tak nech mi učiní Hospodin, ba nech ešte pridá: len smrť ma rozlúči s tebou! Keď Noémi videla, že si pevne zaumienila ísť s ňou, prestala ju prehovárať. Potom obe šli, až došli do Betlehema. Keď došli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? A ona im povedala: Nevolajte ma Noémi! Volajte ma Márá, lebo Všemohúci mi spôsobil mnoho trpkosti. Plná som odišla, ale Hospodin ma vrátil prázdnu. Prečo ma voláte Noémi? Veď Hospodin ma ponížil, Všemohúci uviedol na mňa nešťastie. Tak sa Noémi navrátila z moábskych strání so svojou nevestou, Moábkou Rút. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa. Noémi mala po manželovi známeho, zámožného muža z Elímelechovho rodu. Volal sa Bóaz. Moábka Rút povedala Noémi: Dovoľ mi ísť na pole, a budem zbierať klasy za tým, u koho nájdem priazeň. I odpovedala jej: Choď, dcéra moja! A ona odišla. Prišla a zbierala na poli za žencami, a tu došla náhodou na diel poľa Bóazovho, ktorý pochádzal z Elímelechovho rodu. Vtedy Bóaz prišiel z Betlehema a povedal žencom: Hospodin s vami! Potom sa spýtal sluhu, postaveného nad žencami: Čia je táto deva? Sluha, postavený nad žencami, odpovedal: Je to moábska deva, ktorá sa vrátila s Noémi z moábskych strání a povedala: Chcela by som zbierať a zhromažďovať klasy medzi snopami za žencami! Prišla a zostala tu od rána až doteraz. A neodpočívala doma ani chvíľku. Vtedy Bóaz povedal Rút: Počuj, dcéra moja! Nechoď zbierať na iné pole, ani neodchádzaj odtiaľto! Pridŕžaj sa len mojich služobníc! Upieraj oči na pole, na ktorom ony žnú, a choď za nimi. Veď som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia. Vtedy padla na tvár, poklonila sa až k zemi a spýtala sa ho: Prečo som našla priazeň u teba, že si sa ma ujal? Veď ja som cudzinka! Bóaz jej odpovedal: Oznámili mi všetko, čo si učinila svojej svokre po smrti svojho muža, že si opustila svojho otca, matku, rodnú krajinu a išla si k ľudu, ktorý si predtým nepoznala. Hospodin nech ti odplatí za to, čo si urobila, nech sa ti dostane dokonalej odmeny od Hospodina, Boha izraelského, pretože si prišla hľadať útočisko pod Jeho krídlami. Nato odpovedala: Kiež by som našla priazeň v tvojich očiach, pane môj, veď si ma potešil a prehovoril si k srdcu svojej služobnice, hoci nie som ani jedna z tvojich služobníc. Keď bol čas jesť, Bóaz jej povedal: Poď sem, zajedz si a omáčaj si krajec v kyselici! Keď si sadla vedľa žencov, podal jej pražené zrno a ona jedla. Keď sa nasýtila, zvyšok si nechala. Keď vstala zbierať klasy, Bóaz prikázal svojim sluhom: Vy ju nezahanbujte! Nech zbiera aj medzi snopmi! Ba naschvál navyťahujte jej aj zo snopov a nechajte tak! Keď bude zbierať, nedohovárajte jej! Tak zbierala na poli až do večera. Keď vymlátila, čo nazbierala, bola toho éfa jačmeňa. Vzala to a šla do mesta. Svokra videla, čo nazbierala. Potom vybrala a dala jej, čo jej ostalo, keď sa nasýtila. Vtedy jej svokra povedala: Kde si dnes zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal! Potom oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz. Vtedy povedala Noémi svojej neveste: Nech ho požehná Hospodin, ktorý neodoprel svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym! Potom jej Noémi povedala: Ten muž je náš príbuzný a patrí k tým, ktorí sú povinní vykúpiť náš majetok. Vtedy povedala Moábka Rút: Aj toto mi ešte povedal: Pridŕžaj sa mojich sluhov, kým nepožnú všetko, čo je moje! Vtedy povedala Noémi neveste Rút: Dobre je, dcéra moja, že vychádzaš s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať. A pridŕžala sa Bóazových služobníc pri zbieraní klasov až do zožatia jačmeňa a do zožatia pšenice. A bývala u svojej svokry. Potom jej povedala svokra Noémi: Dcéra moja, nemám ti vyhľadať domov, aby si sa mala dobre? Veď Bóaz, s ktorého dievkami si bola, je náš známy. Ajhľa, tejto noci previeva jačmeň na humne. Umy sa a natri masťou, obleč si rúcho a zíď do humna. Nedaj sa však poznať tomu mužovi, kým neprestane jesť a piť! Keď si ľahne, všimni si to miesto, na ktoré si ľahne; potom príď, odkry prikrývku na jeho nohách a ľahni si. On ti potom povie, čo máš robiť. Odpovedala jej: Urobím všetko, čo mi hovoríš. Potom zišla do humna a urobila všetko, čo jej prikázala svokra. Keď sa Bóaz najedol a napil - bol v dobrej nálade a šiel si ľahnúť na kraj hŕby obilia - tíško prišla, odkryla prikrývku na jeho nohách a ľahla si. Okolo polnoci sa ten muž strhol, a keď sa nahol, hľa: pri jeho nohách ležala žena. Spýtal sa: Kto si? Odpovedala: Som Rút, tvoja služobnica. Rozostri okraj svojho plášťa na svoju služobnicu, lebo si odkupujúci príbuzný. Vtedy povedal: Nech ťa požehná Hospodin, dcéra moja! Svojou poslednou láskou si prekonala svoju lás ku na začiatku, pretože si nešla ani za chudobnými ani za bohatými mládencami. Teraz sa však neboj, dcéra moja! Urobím ti všetko, čo si želáš. Veď všetci moji spoluobčania vedia, že si statočná žena. Teraz, pravda je, že som odkupujúcim príbuzným, ale je ešte bližší odkupujúci, ako som ja. Tejto noci prenocuj tu, a ak ráno bude chcieť uplatniť svoje príbuzenské právo, dobre, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť, potom ho uplatním ja - akože žije Hospodin! Lež až do rána! I ležala pri jeho nohách až do rána. Potom vstala skôr, ako niekto môže spoznať iného, lebo povedal: Nech sa nedozvedia, že táto žena prišla do humna! A dodal: Daj sem plášť, ktorý máš na sebe, a podrž ho! Podržala ho. Potom nameral šesť mier jačmeňa a naložil jej ho. A ona odišla do mesta. Keď prišla ku svokre, tá sa jej spytovala: Čo je s tebou, dcéra moja? Oznámila jej všetko, čo jej učinil onen muž. Povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Nemôžeš sa vrátiť naprázdno ku svojej svokre! Potom jej Noémi povedala: Čakaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa to skončí, lebo onen muž si neoddýchne, kým to dnes neskončí. Bóaz odišiel k bráne a tam si sadol. A hľa, práve tadiaľ prechádzal príbuzný, o ktorom hovoril Bóaz. Vtedy povedal: Nože, ty! Poď sem a sadni si tu! Ten zastal a sadol si. Bóaz vzal desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Sadnite si sem! Oni si sadli. Potom povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z moábskych strání, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi. Pomyslel som si, že ti to oznámim: Odkúp ho pred prísediacimi staršími môjho ľudu! Ak chceš odkúpiť, odkúp! Ale ak neodkúpiš, povedz mi, aby som to vedel, lebo nieto nikoho okrem teba, kto by mal právo odkúpiť. Ja som po tebe. Ten povedal: Odkúpim. Vtedy povedal Bóaz: V ten deň, keď kúpiš pole z ruky Noéminej, kúpiš i Moábku Rút, ženu zosnulého, aby si meno zosnulého oživil na jeho dedičstve. Vtedy príbuzný povedal: Nemôžem ho odkúpiť pre seba, aby som nezničil svoje dedičstvo. Odkúp ty, čo som ja mal odkúpiť, lebo ja nemôžem odkúpiť. Predtým bolo zvykom v Izraeli, že pri kúpe a výmene na potvrdenie si muž vyzul obuv a dal ju tomu druhému. To bývalo svedectvom v Izraeli. Príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si! Potom si vyzul obuv. Vtedy povedal Bóaz starším a všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z ruky Noéminej kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo bolo Kiljónovo a Machlónovo. Aj Moábku Rút, manželku Machlónovu, som získal za ženu, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a aby meno zosnulého nebolo vyhladené spomedzi jeho bratov a z brány jeho mesta. Dnes ste toho svedkami. Vtedy povedal všetok ľud v bráne i starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, ktorá vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate, a nech je oslávené meno tvoje v Betleheme. Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto devy, bude ako dom Perecov, ktorého porodila Támár Júdovi. Potom si Bóaz vzal Rút a stala sa jeho ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin spôsobil, aby počala a porodila syna. Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je požehnaný Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel odkupujúceho príbuzného, a nech sa jeho meno oslavuje v Izraeli. On ti bude osviežovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Veď ho porodila tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá je lepšia k tebe ako sedem synov. Potom Noémi vzala chlapca, položila si ho do náručia a bola mu pestúnkou. Susedy mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Óbéd. On je otec Dávidovho otca Izaja. Toto je rodokmeň Perecov: Perec splodil Checróna. Checrón splodil Ráma, Rám splodil Ammínádába. Ammínádáb splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna. Salmón splodil Bóaza a Bóaz splodil Óbéda. Óbéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida. Bol istý muž z Ramátajim Cófímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Efratského. Mal dve ženy: jedna sa volala Anna a meno druhej bolo Peninná. Peninná mala deti, Anna bola bezdetná. Ten muž chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností; tam boli kňazmi Hospodinovými dvaja synovia Élího: Chofní a Pinchás. V ten deň, keď Elkána prinášal obeť, dal z nej čiastku svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. Anne však dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hospodin zavrel lono. Pritom ju veľmi trápila jej sokyňa a podpichovala ju, pretože jej Hospodin zavrel lono. Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hospodinovho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala. Vtedy jej muž Elkána vravel: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov? Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho. Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala. I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy. Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú. Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva. Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom. Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz. Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila. Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná. Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo povedala: Vyprosila som ho od Hospodina. Potom šiel muž Elkána s celým svojím domom priniesť Hospodinovi výročnú obeť a splniť sľub. Anna však nešla, ale povedala svojmu mužovi: Keď odkojím chlapca, privediem ho a predstavím pred tvár Hospodinovu, aby tam navždy ostal bývať. Nato jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za dobré, zostaň, kým ho neprestaneš kojiť; len nech Hospodin splní svoje slovo. Vtedy žena zostala doma a kojila svojho syna, kým ho neprestala kojiť. Keď ho prestala kojiť, vzala ho so sebou, k tomu trojročného býčka, jednu éfu múky, mech vína, a priviedla ho do domu Hospodinovho v Šíle. Ale chlapec bol ešte maličký. Potom býčka zabili a chlapca priviedli k Élimu. Vtedy ona povedala: Ach, pane môj! Akože žiješ, pane môj, ja som oná žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi. Za tohto chlapca som prosila, a Hospodin mi dal to, čo som prosila od Neho. Preto ho odovzdávam Hospodinovi, aby bol Hospodinovi oddaný po všetky dni svojho života. A vzývali tam Hospodina. I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. Polámané sú luky silných, klesajúci sa opášu silou. Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne. Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú; lebo nie vlastnou silou je človek mocný. Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného. Navrátil sa Elkána domov do Rámy a chlapec slúžil Hospodinovi pod dohľadom kňaza Éliho. Synovia Éliho však boli naničhodníci, nebrali ohľad na Hospodina ani na kňazské práva pred ľudom. Keď niekto prinášal obeť a mäso sa už dováralo, prišiel kňazský mládenec s trojzubou vidlicou v ruke a vrazil ju do kotla alebo do hrnca, do misy alebo do nádoby, a všetko, čo vidlica zachytila, vzal kňaz pre seba. Takto robievali celému Izraelu, ktorý prichádzal do Šíla. A tak skôr než spálili tuk, prichádzal kňazský mládenec a povedal obetujúcemu: Daj mäso, nech ho upečiem kňazovi, lebo neprijme od teba varené mäso, ale iba surové. Keď mu ten človek povedal: Nech sa najprv spáli tuk, a vtedy si vezmi, koľko ti len duša žiada, odpovedal mu: Nie, daj hneď; lebo ak nie, vezmem si nasilu. Veľmi veľký bol hriech týchto mládencov pred Hospodinom, lebo znevažovali obete Hospodinove. Samuel však konal službu pred Hospodinom ako chlapec opásaný ľanovým efódom. Matka mu robievala malý plášť a prinášala mu ho z času na čas, keď prichádzala so svojím mužom obetovať výročnú obeť. I požehnal Éli Elkánu a jeho ženu takto: Nech ti dá Boh potomstvo z tejto ženy namiesto toho, ktorého odovzdala Hospodinovi. Potom odišli na svoje miesto. Hospodin navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. Chlapec Samuel rástol pred Hospodinom. Éli bol už veľmi starý, no počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, ako spávali so ženami, ktoré konali službu pri dverách posvätného stánku. I povedal im: Prečo páchate také veci? Len zlé počúvam o vás od všetkého tohto ľudu. Nie, synovia moji, nie je dobrá povesť, čo počúvam a čo ľud Hospodinov šíri o vás. Keď zhreší človek proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale keď človek zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane? Ale oni neposlúchali hlas svojho otca, lebo Hospodin ich chcel usmrtiť. Mládenec Samuel však rástol a bol vždy milší Hospodinovi i ľuďom. I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst. Chlapec Samuel slúžil Hospodinovi po boku Éliho. Slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté. V tom čase ležal Éli na svojom mieste a jeho oči začali slabnúť, takže nemohol vidieť. Svetlo Božie ešte nebolo zhasnuté, keď si Samuel ľahol spať v chráme Hospodinovom, v ktorom bola truhla Božia. Vtedy zavolal Hospodin na Samuela, a ten odpovedal: Tu som. Nato odbehol k Élimu a povedal mu: Tu som, veď si ma volal. Ten odpovedal: Nevolal som, vráť sa a ľahni si. I odišiel a ľahol si spať. Hospodin zavolal znovu: Samuel! A Samuel vstal, šiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Ten mu odpovedal: Nevolal som ťa, syn môj. Vráť sa a ľahni si! Samuel však ešte nepoznal Hospodina a slovo Hospodinovo sa mu ešte nevyjavilo. Keď Hospodin znova, už po tretíkrát, zavolal na Samuela, ten vstal, šiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Vtedy Éli pochopil, že Hospodin volá na chlapca. I povedal Éli Samuelovi: Choď, ľahni si, a ak by ťa ešte volal, povedz: Hovor, Hospodine, lebo Tvoj služobník počúva! Nato Samuel odišiel a ľahol si na svoje miesto. Prišiel Hospodin, zastal si a zavolal ako predtým: Samuel, Samuel! Nato Samuel odpovedal: Hovor, lebo Tvoj služobník počúva. Hospodin riekol Samuelovi: Hľa, ja učiním v Izraeli niečo také, že každému, kto to počuje, zazuní v oboch ušiach. V ten deň splním na Élim všetko to, čo som predpovedal o jeho dome od začiatku až do konca! Oznámim mu, že ja budem súdiť jeho dom až na veky pre hriech, lebo vedel, že jeho synovia si priťahujú kliatbu na seba, ale nebránil im v tom. Preto som domu Éliho prisahal, že neprávosť domu Éliho nedá sa odčiniť nikdy ani obeťou ani darom. Samuel spal až do rána a potom otvoril dvere domu Hospodinovho. Ale Samuel sa bál oznámiť Élimu videnie. I zavolal Éli Samuela a povedal mu: Samuel, syn môj! On sa ohlásil: Tu som. Povedal mu: Čo je to, o čom ti hovoril? Predsa nebudeš tajiť predo mnou. Nech ti Boh urobí toto a toto pridá, ak by si zatajil predo mnou niečo zo všetkých slov, ktoré ti povedal. Tak mu Samuel oznámil všetky slová a nič nezatajil pred ním. Nato Éli povedal: On je Hospodin, nech urobí, čo uzná za dobré. Samuel rástol a Hospodin bol s ním, takže ani jednému Jeho slovu nedal padnúť na zem. Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu poznal, že Samuel bol ustanovený za proroka Hospodinovho. Hospodin sa i naďalej zjavoval v Šíle, lebo Samuelovi sa vyjavoval Hospodin vo svojom slove. Slovo Samuelovo znelo v celom Izraeli. Izrael tiahol do boja proti Filištíncom a utáboril sa pri Eben-Ézere; Filištínci sa utáborili v Aféku. Keď sa Filištínci zoradili do šíkov proti Izraelcom a boj sa rozvinul, Filištínci porazili Izrael a pobili na bojisku okolo štyritisíc mužov. Keď sa ľud vrátil do tábora, povedali starší Izraela: Prečo nás dnes porazil Hospodin pred Filištíncami? Vezmime k sebe zo Šíla truhlu zmluvy Hospodinovej; príde medzi nás a vyslobodí nás z rúk našich nepriateľov. Vtedy poslal ľud do Šíla, a priniesli odtiaľ truhlu zmluvy Hospodina mocností, sediaceho nad cherubmi. Tam boli i dvaja synovia Éliho s truhlou zmluvy Božej: Chofní a Pinchás. Keď truhla zmluvy Hospodinovej došla do tábora, celý Izrael zajasal takým veľkým pokrikom, že až zem zadunela. Keď Filištínci počuli pokrik, povedali: Čo je to za zvuk veľkého pokriku v tábore Hebrejcov? Dozvedeli sa, že truhla Hospodinova došla do tábora. Vtedy sa Filištínci zľakli a povedali: Boh prišiel do tábora. A vraveli: Beda nám! Veď predtým sa niečo také nikdy nestalo. Beda nám! Kto nás vyslobodí z ruky tak mocného Boha? To je ten Boh, ktorý bil Egypt rozličnými ranami na púšti. Posilnite sa však a vzmužte, Filištínci, aby ste neslúžili Hebrejcom, ako oni slúžili vám. Nuž buďte mužmi a bojujte! Filištínci bojovali, takže Izrael bol porazený, a každý utekal do svojho stanu. Porážka bola taká veľká, že z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov. Aj truhla Božia bola ukoristená a dvaja synovia Éliho, Chofní a Pinchás, zahynuli. Jeden Benjamínec utiekol z bojiska, a ešte v ten deň prišiel do Šíla. Mal roztrhnuté šaty a na hlave prach. Keď dobehol, Éli sedel práve na stolici pri bráne a pozoroval cestu, lebo srdce sa mu strachovalo o truhlu Božiu. Keď muž prišiel a oznámil to mestu, zakvílilo celé mesto. Keď Éli počul kviľbu, zavolal: Čo je to za hluk? Muž sa poponáhľal a oznámil to Élimu. Éli bol už deväťdesiatosemročný. Oči mal strnulé a nevidel. Ten muž Élimu povedal: Prichádzam z bojiska; dnes som utiekol z bojiska. Nato hovorí on: Čo sa stalo, syn môj! A posol odpovedal: Izrael uteká pred Filištíncami; ľud utrpel veľkú porážku a obaja tvoji synovia, Chofní a Pinchás, zahynuli; truhla Božia padla za korisť. Len čo spomenul truhlu Božiu, spadol Éli horeznačky zo stolca do brány, zlomil si väzy a zomrel, lebo bol starý a ťažký. On spravoval Izrael štyridsať rokov. Jeho nevesta, manželka Pinchásova, bola tehotná, blízko pôrodu; keď počula zvesť, že ukoristili truhlu Božiu a že jej svokor i muž zomreli, skrčila sa a porodila, lebo prišli na ňu bolesti. Keď umierala, prihovárali sa jej ženy, ktoré stáli nad ňou: Neboj sa, veď si porodila syna. Ale ona neodpovedala, ani si to nepripustila k srdcu. Pomenovala dieťa Ikábódom a povedala: Už je po sláve Izraela; pretože truhla Božia bola ukoristená a zomrel jej svokor i muž. Preto povedala: Už je po sláve Izraela, lebo truhla Božia padla za korisť. Filištínci vzali truhlu Božiu a preniesli ju z Eben-Ézeru do Ašdódu. Vzali teda Filištínci truhlu Božiu a vniesli ju do domu Dágónovho a postavili ju vedľa Dágóna. Keď na druhý deň ráno Ašdóďania vstali, ajhľa, Dágón ležal tvárou k zemi pred truhlou Hospodinovou. I vzali Dágóna a postavili ho zase na jeho miesto. Keď ráno nasledujúceho dňa vstali, hľa, Dágón zasa ležal tvárou k zemi pred truhlou Hospodinovou. Dágónova hlava a obidva konce jeho rúk ležali odlomené na spodku podstavca. Zostal z neho len trup. Preto Dágónovi kňazi a tí, čo vstupujú do Dágónovho domu v Ašdóde až dodnes, nestúpajú na spodok podstavca Dágónovho. Ruka Hospodinova ťažko doliehala na Ašdóďanov; nivočil ich a bil vredmi na zadnej čiastke tela, tak Ašdód, ako aj celé jeho okolie. Keď mužovia Ašdódu videli, čo sa deje, povedali: Nesmie ostať u nás truhla Boha Izraela, lebo Jeho ruka ťažko dolieha na nás a na nášho boha Dágóna. Potom rozoslali poslov, zhromaždili k sebe všetky kniežatá filištínske a povedali: Čo urobíme s truhlou Boha Izraela? Odpovedali: Truhlu Boha Izraela treba pre niesť do Gatu. Vtedy preniesli truhlu Boha Izraela. Keď ju preniesli, ruka Hospodinova doľahla na mesto a spôsobila veľmi veľké zdesenie; Hospodin ranil mužov mesta od najmenšieho po najväčšieho tak, že sa im povyhadzovali vredy. Preto poslali truhlu Božiu do Ekrónu. Keď truhla Božia prišla do Ekrónu, skríkli Ekrónčania: Dopravili k nám truhlu Boha Izraela, aby usmrtili nás i náš ľud. Preto rozoslali poslov a zhromaždili všetky kniežatá filištínske a hovorili: Pošlite späť truhlu Boha Izraela, nech sa navráti na svoje miesto, aby neusmrtila nás i náš ľud; pretože nastalo smrteľné zdesenie v celom meste a ruka Hospodinova tvrdo doľahla naň. Mužovia, ktorí nepomreli, boli ranení vredmi, takže bedákanie vystupovalo až k nebu. Truhla Hospodinova bola v krajine Filištíncov sedem mesiacov. Potom Filištínci zvolali kňazov a veštcov a hovorili: Čo máme robiť s truhlou Hospodinovou? Poraďte nám, ako ju poslať na jej miesto. Tí odpovedali: Ak pošlete truhlu Boha Izraela späť, neposielajte ju naprázdno, ale dajte jej obeť za vinu, potom sa uzdravíte a dozviete sa, prečo neodstúpila od vás Jeho ruka. Opýtali sa: Akú obeť za vinu jej máme dať? Odpovedali: Podľa počtu filištínskych kniežat dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo tá istá rana stihla vás všetkých i vaše kniežatá. Urobte napodobeniny svojich vredov a podoby myší, ktoré hubia krajinu, a vzdajte česť Bohu Izraela! Azda bude ľahšia Jeho ruka nad vami, nad vaším bohom i nad vašou krajinou. Prečo by ste si chceli zatvrdiť srdcia, ako si ich zatvrdili Egypťania a faraón! Keď na nich dokázal svoju moc, prepustil ich a odišli. Teraz choďte, zhotovte nový voz a vezmite dve otelené kravy, ktoré nemali jarmo na sebe, kravy zapriahnite do voza a ich teľce odveďte od nich domov. Potom vezmite truhlu Hospodinovu a naložte ju na voz. Ale zlaté predmety, ktoré ste jej dali ako obeť za vinu, položte do skrinky po jej boku; odošlite ju, nech ide! Pozorujte: ak pôjde cestou k svojim hraniciam, smerom na Bétšemeš, tak nám On spôsobil to veľké zlo, ale ak nie, budeme vedieť, že sa nás nedotkla Jeho ruka, ale že sa to stalo náhodou. Mužovia urobili tak: vzali dve otelené kravy, zapriahli ich do voza a teľce zadržali doma. Truhlu Hospodinovu položili na voz, tiež skrinku i zlaté myši i napodobeniny svojich vredov. Kravy šli rovno cestou na Bétšemeš. Išli priamym smerom a stále bučali; a neodchýlili sa ani napravo ani naľavo. Filištínske kniežatá šli za nimi až po chotár Bétšemešu. Bétšemešania práve žali pšenicu v doline. Keď sa začali pozorne dívať, uzreli truhlu; potešili sa, že ju vidia. Keď voz došiel na pole Józuu Bétšemešského, zastavil sa tam. Bol tam práve veľký kameň. Keď po štiepali drevo z voza, obetovali kravy ako spaľovanú obeť Hospodinovi. Lévíjci zložili truhlu Hospodinovu a skrinku, čo bola pri nej, v ktorej boli zlaté napodobeniny, a položili ju na ten veľký kameň. Mužovia z Bétšemeša obetovali spaľované obete, prinášali v ten deň zábitné obete Hospodinovi. Päť kniežat filištínskych to videlo a vrátilo sa do Ekrónu ešte v ten deň. Zlaté vredy, ktoré dali Filištínci Hospodinovi v obeť za vinu, boli tieto: Za Ašdód jeden, za Gazu jeden, za Aškalón jeden, za Gat jeden a za Ekrón jeden. Zlatých myší bolo toľko, koľko filištínskych miest patriacich piatim kniežatám, od ohradeného mesta až po neohradenú dedinu, a svedkom je veľký kameň, na ktorý položili truhlu Hospodinovu a ktorý je tam až podnes na poli Józuu Bétšemešského. Hospodin pobil z mužov bétšemešských tých, ktorí pozerali do truhly Hospodinovej; pobil z ľudu sedemdesiatich mužov, a preto ľud smútil, že Hospodin dopustil taký veľký úder. Vtedy povedali mužovia z Bétšemešu: Kto môže obstáť pred Hospodinom, týmto svätým Bohom? A ku komu má od nás odísť? I vyslali poslov k obyvateľom Kirjatjeárímu s odkazom: Filištínci už vrátili truhlu Hospodinovu, príďte a odneste si ju k sebe! Vtedy mužovia z Kirjatjeárímu prišli a odniesli truhlu Hospodinovu; zaniesli ju na vŕšok k domu Abínádába a jeho syna Eleázára posvätili, aby strážil truhlu Hospodinovu. Od toho dňa, čo truhla Hospodinova ostala v Kirjatjeáríme, uplynulo mnoho dní, ba prešlo už dvadsať rokov, a celý dom izraelský vzdychal za Hospodinom. Vtedy Samuel prehovoril k celému domu izraelskému: Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi a ak odstránite cudzích bohov zo svojho prostredia, i aštarty, a ak si upriamite srdcia na Hospodina a budete slúžiť Jemu samému, vytrhne vás z ruky Filištíncov. Nato synovia izraelskí odstránili baalov i aštarty a slúžili samému Hospodinovi. Vtedy povedal Samuel: Zhromaždite celý Izrael do Micpy, a ja sa budem modliť za vás k Hospodinovi. Zhromaždili sa teda do Micpy, načierali vodu a vylievali ju pred Hospodinom. Postili sa do toho dňa a vyznávali tam: Zhrešili sme proti Hospodinovi. Samuel však súdil Izraelcov v Micpe. Keď sa Filištínci dopočuli, že sa Izraelci zhromaždili do Micpy, filištínske kniežatá vytiahli proti Izraelu. Keď to Izraelci počuli, báli sa Filištíncov. Izraelci hovorili Samuelovi: Neprestávaj za nás volať o pomoc k Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z rúk Filištíncov. Vtedy Samuel vzal jedno jahňa, čo ešte cicalo, a obetoval ho celé ako spaľovanú obeť Hospodinovi. I volal Samuel o pomoc k Hospodinovi za Izraelcov a Hospodin ho vyslyšal. Keď Samuel obetoval spaľovanú obeť, Filištínci sa priblížili do boja proti Izraelcom. Ale Hospodin zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a predesil ich, takže utrpeli porážku od Izraela. Nato Izraelci vytiahli z Micpy, prenasledovali Filištíncov a bili ich až po miesto pod Bét-Károm. Vtedy vzal Samuel kameň, postavil ho medzi Micpu a Šén, dal mu meno Eben-Ézer a riekol: Až potiaľto pomáhal nám Hospodin. Filištínci boli tak pokorení, že už viac nevtrhli na územie Izraela. A ruka Hospodinova doliehala na Filištíncov po všetky Samuelove dni. Navrátili sa aj mestá, ktoré Filištínci odobrali Izraelu. Izrael aj jeho okolie vytrhol z moci Filištíncov od Ekrónu až po Gat. Tak nastal pokoj medzi Izraelom a Amorejcami. Samuel spravoval Izrael po všetky dni svojho života. Chodieval z roka na rok a obchádzal Bétel, Gilgál a Micpu a súdil Izrael na všetkých týchto miestach. Potom sa navracal do Rámy, lebo tam mal svoj dom, a aj tam súdil Izrael. I postavil tam oltár Hospodinovi. Keď Samuel ostarel, ustanovil svojich synov za vodcov v Izraeli. Jeho prvorodený syn sa volal Jóél a druhý Abija. Boli sudcami v Beér-Šebe. Avšak jeho synovia nechodili po jeho cestách, ale podľahli chamtivosti, prijímali úplatky a prekrúcali právo. Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela, prišli k Samuelovi do Rámy a povedali mu: Hľa, ty si už starý a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás spravoval, ako je to u všetkých národov. Ale Samuelovi sa nepáčilo, že hovorili: Daj nám kráľa, aby nás spravoval! Preto sa Samuel modlil k Hospodinovi. Vtedy Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni hlas ľudu vo všetkom, čo ti hovoria, lebo nepohrdli tebou, ale pohrdli mnou, aby som nebol kráľom nad nimi. Celkom tak, ako činili mne odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až do toho dňa, keď ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia i tebe. Preto teraz poslúchni ich hlas, ale najprv ich dôrazne napomeň a oboznám ich s právom kráľa, ktorý bude nad nimi kraľovať. Samuel predniesol všetky slová Hospodinove ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa, a riekol: Toto bude právo kráľa, ktorý bude kraľovať nad vami: Bude brať vašich synov a postaví ich k svojim vozom a medzi svojich jazdcov a pobežia pred jeho vozom. Ustanoví si ich za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad päťdesiatimi mužmi, aby mu orali pole a žali obilie a aby mu vyrábali vojenskú výzbroj a výstroj pre jeho vozy. Dcéry vám vezme, aby pripravovali masti a aby mu varili a piekli. Poberie vám najlepšie polia, vinice i olivové sady a rozdá ich svojim sluhom. Bude brať desiatky z vašich siatin i z vašich viníc a dá ich svojim komorníkom a sluhom. Taktiež vám poberie sluhov a slúžky, váš najlepší dobytok, i vaše osly vezme a použije ich pri svojich prácach. Desiatky bude brať i z vašich oviec a vy mu budete sluhami. Pre svojho kráľa, ktorého ste si vyvolili, budete v ten deň volať o pomoc, ale Hospodin vás nevypočuje v ten deň. Ľud však nechcel počúvať Samuelov hlas, ale volal: Nie! Ale kráľ bude nad nami! Aj my budeme takí ako všetky národy: nech nás spravuje kráľ, nech tiahne pred nami a nech vedie naše vojny. Samuel vypočul všetky slová ľudu a predniesol ich Hospodinovi. Vtedy riekol Hospodin Samuelovi: Poslúchni ich hlas a ustanov im kráľa. Nato povedal Samuel izraelským mužom: Choďte každý do svojho mesta! Bol istý muž z kmeňa Benjamín menom Kíš, syn Abíéla, syna Cerórovho, syna Bekórata, syna Afíacha, Benjamínec, muž udatný. Ten mal syna menom Saul, statného a krásneho mládenca; nebolo krajšieho od neho medzi Izraelcami, pretože bol o hlavu vyšší ako všetok ľud. Stratili sa oslice Saulovho otca Kíša. Vtedy povedal Kíš svojmu synovi Saulovi: Vezmi so sebou jedného zo sluhov, vstaň a choď hľadať oslice. Prešli Efrajimské pohorie, prešli i územie Šalíšá, ale nenašli ich. Potom prešli i územie Šaalím, ale nebolo ich. Tiež územie Benjamína prešli, ale nenašli ich. Keď však prišli na územie Cúfu, Saul povedal sluhovi, ktorý bol s ním: Poď a vráťme sa, aby sa môj otec miesto starosti o oslice netrápil o nás. Ten mu povedal: Hľa, práve v tomto meste je Boží muž, muž vážený, ktorému sa určite splní všetko, čo povie. Nože, poďme tam! Azda nám ukáže cestu, ktorou by sme mali ísť. Povedal Saul svojmu sluhovi: Nuž poďme; ale čo prinesieme tomu mužovi? Chlieb sa nám už minul z kapsy a nemáme dar, ktorý by sme mohli zaniesť Božiemu mužovi. Čo máme so sebou? Sluha znova odpovedal Saulovi: Hľa, mám pri sebe štvrť strieborného šekela, to dám Božiemu mužovi, aby nám ukázal cestu. Ak sa niekto šiel dopytovať Boha, za starodávna v Izraeli takto hovorievali: Nože, poďme k vidcovi. Lebo koho volajú dnes prorokom, toho za starodávna volali vidcom. Saul povedal svojmu sluhovi: Dobre hovoríš. Poďme teda! Išli do mesta, v ktorom bol Boží muž. Keď vystupovali hore svahom do mesta, stretli dievčatá, ktoré šli naberať vodu. Povedali im: Či je tu videc? Ony im odpovedali: Hľa, je pred tebou; ponáhľaj sa, lebo dnes prišiel do mesta, pretože dnes má ľud obeť na výšine. Keď vstúpite do mesta, nájdete ho, skôr než vyjde jesť na výšinu; ľud totiž nebude jesť, kým on nepríde, lebo on má požehnať obeť, a len potom budú jesť pozvaní. Choďte teda hore, lebo práve dnes ho nájdete. Vyšli teda do mesta; a keď vchádzali doň, Samuel práve šiel oproti nim, zberajúc sa na výšinu. Hospodin však deň pred príchodom Saulovým vyjavil Samuelovi: Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z krajiny Benjamín; toho pomažeš za kráľa nad mojím ľudom izraelským; on vyslobodí môj ľud z rúk Filištíncov, lebo som vzhliadol na svoj ľud, keď jeho volanie o pomoc preniklo ku mne. Keď Samuel uzrel Saula, Hospodin mu oznámil: Hľa, toto je muž, o ktorom som ti hovoril. On bude panovať nad mojím ľudom. Keď sa Saul priblížil v bráne k Samuelovi, prehovoril: Povedz mi, prosím, kde je tu vidcov dom. Samuel odpovedal Saulovi: Ja som videc. Vystúp predo mnou na výšinu, dnes budete so mnou jesť; potom ťa ráno prepustím a oznámim ti všetko, čo mám na srdci. Pre oslice, stratené pred troma dňami, sa netráp, lebo sa našli. Veď komu patrí všetko drahocenné v Izraeli? Či nie tebe a celému domu tvojho otca? Saul odpovedal: Či som ja nie Benjamínec, z najmenšieho kmeňa izraelského? Moja čeľaď je najmenšia z čeľadí kmeňa Benjamín. Prečo mi také niečo vravíš? Vtedy Samuel vzal Saula a jeho sluhu, uviedol ich do siene a dal im najprednejšie miesto medzi pozvanými, ktorých bolo okolo tridsať mužov. Samuel povedal kuchárovi: Daj sem ten diel, ktorý som ti dal a o ktorom som ti povedal, aby si ho odložil. Tu kuchár vzal stehno i s tým, čo bolo na ňom, a položil ho pred Saula. A Samuel povedal: Hľa, toto zostalo; polož to pred seba a jedz, lebo to sa zachovalo pre teba na túto chvíľu, keď som povolal ľud. Tak Saul jedol v ten deň so Samuelom. Keď zišli z výšiny do mesta, rozprávali sa so Saulom na streche. Ráno vstali, keď vychádzala ranná zora; Samuel zavolal Saulovi na streche: Vstaň a prepustím ťa. Saul vstal a obaja, on i Samuel, vyšli von. Keď prichádzali na koniec mesta, povedal Samuel Saulovi: Povedz sluhovi, aby šiel vopred. A išiel. Ty však zastaň na chvíľu, aby som ti zvestoval Božie slovo. Vtedy vzal Samuel nádobu s olejom a vylial mu ho na hlavu; pobozkal ho a riekol: Ajhľa, pomazal ťa Hospodin za knieža nad svojím dedičstvom. Keď pôjdeš odo mňa, pri hrobe Ráchel na území Benjamínovom v Celcachu stretneš dvoch mužov, ktorí ti povedia, že sa našli oslice, ktoré si šiel hľadať. Tvoj otec už nedbá o oslice, ale trápi sa o vás hovoriac: Čo mám urobiť pre svojho syna? Keď pôjdeš odtiaľ ďalej a prídeš k dubu Tábor, stretnú sa s tebou traja mužovia, vystupujúci k Bohu do Bételu. Jeden ponesie tri kozliatka, druhý ponesie tri pecne chleba a tretí ponesie kožený mech s vínom. Keď ťa pozdravia, dajú ti dva chleby, prijmi ich z ich ruky. Potom prídeš na vŕšok Boží, kde je stráž Filištíncov. Keď vstúpiš do mesta, stretne sa s tebou skupina prorokov zostupujúcich z výšiny; pred sebou budú mať harfu, bubon, píšťalu i citaru a budú v prorockom vytržení. Vtedy ťa prenikne Duch Hospodinov, budeš prorokovať s nimi a premeníš sa na iného muža. Keď sa ti dostavia tieto znamenia, urob, čo sa ti naskytne, lebo Boh je s tebou. Zostúpiš predo mnou do Gilgálu, a ja zostúpim k tebe, aby som obetoval spaľované obete a obete spoločenstva. Sedem dní budeš čakať, kým prídem k tebe, a potom ti oznámim, čo máš robiť. Keď sa obrátil chrbtom, aby odišiel od Samuela, Hospodin mu premenil srdce na iné, a toho dňa sa dostavili všetky tie znamenia. Keď došli na vŕšok, ajhľa, skupina prorokov išla oproti nim. Prenikol ho Duch Boží, a on bol s nimi v prorockom vytržení. Všetci, ktorí ho predtým poznali, videli, že prorokuje s prorokmi; vtedy ľud hovoril medzi sebou: Čo sa to stalo Kíšovmu synovi? Či je aj Saul medzi prorokmi? Niekto tam povedal: Ktože je ich otcom? Preto sa stalo príslovím: Či je aj Saul medzi prorokmi? Keď mu prešlo prorocké vytrženie, prišiel na výšinu. Vtedy Saulov strýko povedal jemu a jeho sluhovi: Kde ste chodili? Odpovedal: Hľadali sme oslice, a keď sme videli, že ich nieto, prišli sme k Samuelovi. Nato povedal strýko Saulovi: Povedz mi, čo vám vravel Samuel. Saul odpovedal strýkovi: Oznámil nám naisto, že sa oslice našli. Ale nespomenul mu nič z toho, čo Samuel hovoril o kraľovaní. Potom Samuel zvolal ľud k Hospodinovi do Micpy. A prehovoril k Izraelcom: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ja som vyviedol Izrael z Egypta a vytrhol som vás z rúk Egypťanov a z moci všetkých kráľovstiev, ktoré vás utláčali. Ale vy ste dnes zavrhli svojho Boha, ktorý vás sám vyslobodil zo všetkých vašich bied a súžení, a povedali ste: Nie; ale kráľa ustanov nad nami. Tak sa teraz postavte pred Hospodina. Podľa svojich kmeňov a po tisícoch. Keď Samuel dal predstúpiť všetkým kmeňom izraelským, lós padol na kmeň Benjamín. Potom kázal predstupovať kmeňu Benjamín po jeho čeľadiach a lós padol na čeľaď Matrího. Takto padol lós na Saula, syna Kíšovho, ale keď ho hľadali, nenašli ho. Preto sa znova pýtali Hospodina, či ešte príde sem ten muž. Hospodin riekol: Ajhľa, skryl sa medzi batožinou. Vtedy bežali a priviedli ho odtiaľ; keď sa postavil medzi ľud, o hlavu ho prevyšoval. Vtedy Samuel povedal celému ľudu: Vidíte, koho si vyvolil Hospodin? Lebo nieto mu podobného v celom ľude. Vtedy všetok ľud zajasal a zvolal: Nech žije kráľ! Potom Samuel predniesol ľudu kráľovské právo, vpísal ho do knihy a uložil pred Hospodinom. Potom Samuel rozpustil všetok ľud, každého domov. Saul odišiel domov, do Gibey. Sprevádzali ho z vojska tí, ktorých srdca sa dotkol Boh. Ale naničhodníci vraveli: Čože nám tento pomôže? A pohrdli ním, ani dar mu nepriniesli. On však akoby nebol počul. Potom Ammónsky Nácháš tiahol a utáboril sa proti Jábéš-Gileádu. Všetci mužovia z Jábéša navrhli Náchášovi: Uzavri s nami zmluvu a budeme ti slúžiť. Ale Nácháš Ammónsky im odpovedal: Uzavriem s vami zmluvu tak, že každému z vás vykolem pravé oko, a tak potupím celý Izrael. Starší z Jábéša mu povedali: Pozhovej nám sedem dní, aby sme mohli rozposlať poslov po celom izraelskom území, a ak nebude nikto, kto by nás zachránil, vzdáme sa ti. Keď prišli poslovia do Saulovej Gibey a rozpovedali to ľudu, všetok ľud hlasno plakal. Vtom prichádzal Saul za volmi z poľa. Opýtal sa: Čo je ľudu, že plače? Rozpovedali mu slová mužov z Jábeša. Keď Saul počul tie slová, prenikol ho Duch Boží, a on vzbĺkol veľkým hnevom. Vzal pár volov, rozsekal ich na kusy a rozoslal poslami po celom izraelskom území s odkazom: Takto sa stane s dobytkom toho, kto nevyjde do boja so Saulom a Samuelom. Tu padol strach Hospodinov na ľud a vytiahli ako jeden muž. Keď ich v Bezeku spočítal, Izraelcov bolo tristotisíc a judských mužov tridsaťtisíc. Poslom, ktorí prišli, povedal: Takto povedzte mužom Jábéš-Gileádu: Zajtra, keď slnko zahreje, príde vám záchrana. Poslovia prišli a oznámili to mužom v Jábéši. Zaradovali sa. Mužovia z Jábéša odkázali Náchášovi: Zajtra sa vám vzdáme a urobte s nami, čo sa vám zapáči. Nasledujúci deň Saul rozdelil ľud na tri oddiely. Keď za rannej stráže vnikli doprostred tábora, dovtedy bili Ammóncov, kým nenastala horúčava. Tí, čo zostali, tak sa rozpŕchli, že neostali z nich ani dvaja spolu. Vtedy povedal ľud Samuelovi: Kto povedal; či Saul bude panovať nad nami? Vydajte tých mužov a pobijeme ich. Ale Saul odpovedal: Dnes nesmiete nikoho usmrtiť, lebo dnes Hospodin spôsobil záchranu v Izraeli. Samuel však povedal ľudu: Poďte, pôjdeme do Gilgálu a obnovíme tam kráľovstvo. Vtedy išiel všetok ľud do Gilgálu a urobil v Gilgále Saula kráľom pred Hospodinom. Tam obetovali obete spoločenstva pred Hospodinom, ale Saul a ostatní izraelskí mužovia sa tomu veľmi radovali. Samuel prehovoril k celému Izraelu: Hľa, počúval som váš hlas vo všetkom, čo ste mi hovorili, a ustanovil som kráľa nad vami; teraz, hľa, kráľ kráča pred vami. Ja som však zostarel a ošedivel. Moji synovia sú medzi vami. Ja sám som chodil pred vami od svojej mladosti až do tohto dňa. Hľa, tu som. Vydajte svedectvo proti mne pred Hospodinom a pred Jeho pomazaným. Komu som vzal vola? Komu som vzal osla? Koho som utláčal? Komu som ukrivdil? Z čej ruky som prijal úplatok, aby som nad niečím zažmúril oči? Vrátim vám to! Oni však odpovedali: Neutláčal si nás, nekrivdil si nám, ani si z ničej ruky nič neprijal. Povedal im: Svedkom je mi Hospodin proti vám, svedkom mi je dnes i Jeho pomazaný, že ste nič nenašli v mojej ruke. Odpovedali: Svedkom je. Vtedy povedal Samuel ľudu: Svedkom buď Hospodin, ktorý ustanovil Mojžiša a Árona a ktorý vyviedol vašich otcov z Egypta. Teraz sa postavte, a budem sa súdiť s vami pred Hospodinom pre všetky spravodlivé skutky Hospodinove, ktoré preukázal vám a vašim otcom. Keď Jákob prišiel do Egypta a vaši otcovia volali na Hospodina, poslal Hospodin Mojžiša a Árona, ktorí vyviedli vašich otcov z Egypta a usadili ich na tomto mieste. Oni však zabudli na Hospodina, svojho Boha, preto ich vydal do ruky Síseru, vojvodcu z Chacóru, do ruky Filištíncov i do ruky moábskeho kráľa, ktorí bojovali proti nim. Vtedy volali na Hospodina o pomoc: Zhrešili sme, lebo sme opustili Hospodina a slúžili sme baalom a aštartám. Vytrhni nás teraz z ruky našich nepriateľov a budeme Ti slúžiť. Nato Hospodin poslal Jerubbaala, Bedána, Jefteho i Samuela a vytrhol vás z rúk vašich okolitých nepriateľov. Tak ste mohli bezpečne bývať. Keď ste však videli, že Náchaš, kráľ Ammóncov, tiahne proti vám, povedali ste mi: Nie! Ale kráľ nech panuje nad nami! Hoci Hospodin, váš Boh, je vaším kráľom. Teraz je tu kráľ, ktorého ste si vyvolili, ktorého ste si žiadali. Tak, hľa, Hospodin ustanovil kráľa nad vami. Ak sa budete báť Hospodina a budete Mu slúžiť, a ak budete poslúchať Jeho hlas, a ak nebudete odporovať reči Hospodinovej, ak budete aj vy, aj kráľ, ktorý kraľuje nad vami, nasledovať Hospodina, svojho Boha, (bude dobre). Ale ak nebudete poslúchať hlas Hospodinov, a budete odporovať Jeho rečiam, vtedy ruka Hospodinova bude proti vám, ako bola proti vašim otcom. Teraz sa však postavte a hľaďte na túto veľkú vec, ktorú Hospodin učiní pred vašimi očami. Či nie je dnes žatva pšenice? Volať budem k Hospodinovi, aby dal hromobitie a dážď; vtedy poznáte a uvidíte, že ste sa v očiach Hospodinových dopustili veľkého zla, keď ste si žiadali kráľa. I volal Samuel na Hospodina a Hospodin dal toho dňa hromobitie a dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Hospodina a Samuela. Vtedy hovoril všetok ľud Samuelovi: Modli sa za svojich služobníkov k Hospodinovi, svojmu Bohu, aby sme nepomreli, lebo ku všetkým svojim hriechom pridali sme ešte i to zlo, že sme si žiadali kráľa. Samuel však povedal ľudu: Nebojte sa! Vy ste síce spáchali všetko toto zlo, avšak teraz neodstupujte od Hospodina, ale slúžte Hospodinovi z celého srdca. Neobracajte sa k márnostiam, ktoré vám neosožia, ani vás nezachránia, pretože sú márnosťou. Lebo Hospodin nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno; lebo zapáčilo sa Hospodinovi učiniť vás svojím ľudom. Ale odstúp odo mňa to, aby som hrešil proti Hospodinovi tým, že by som sa prestal modliť za vás; budem vás vyučovať dobrej a priamej ceste. Len sa bojte Hospodina a slúžte Mu verne a z celého svojho srdca; veď vidíte, aké veľké veci učinil s vami! Ak by ste predsa konali zle, zahyniete vy, i váš kráľ. Už rok bol Saul kráľom. Keď druhý rok kraľoval nad Izraelom, vybral si tritisíc mužov z Izraela. Dvetisíc ich bolo so Saulom v Michmáse a na bételskom pohorí a tisíc bolo s Jonatánom v Benjamínovej Gibei; ostatok ľudu rozpustil, každého do jeho stanu. Jonatán pobil stráže Filištíncov, ktorí boli v Gibei, takže sa o tom dopočuli i Filištínci. Vtedy Saul dal zatrúbiť na roh po celej krajine oznamujúc: Nech to počujú Hebrejci. Celý Izrael počul, čo sa oznamovalo, že Saul pobil stráže Filištíncov. Tým sa Izrael Filištíncom zhnusil. Ľud bol však zvolaný do Gilgálu za Saulom. Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelu: tridsaťtisíc vozov, šesťtisíc jazdcov a ľudu také množstvo, ako je piesku na morskom brehu. Tiahli nahor a utáborili sa v Michmáse, východne od Bét-Ávenu. Keď izraelskí mužovia videli, že sa dostali do úzkych - lebo ľud bol sužovaný - poskrýval sa po jaskyniach, v dierach a skalách, v roklinách a jamách. Hebrejci prešli cez Jordán na územie Gádu a Gileádu. Saul bol ešte v Gilgále, a všetok ľud, čo šiel za ním, bol prestrašený. Čakal tam sedem dní, do času, ktorý určil Samuel. Keď Samuel neprichádzal do Gilgálu, ľud sa od neho rozpŕchol. Saul povedal: Prineste mi spaľovanú obeť a obeť spoločenstva. Obetoval spaľovanú obeť. Keď skončil obetovanie spaľovanej obete, prichádzal Samuel a Saul mu vyšiel v ústrety pozdraviť ho. Samuel mu povedal: Čo si to urobil? Saul odpovedal: Keď som videl, že sa ľud rozchádza odo mňa a že ty si neprichádzal v určený čas, ale Filištínci sa zhromaždili v Michmáse, pomyslel som si: Teraz pritiahnu na mňa do Gilgálu, a ja som ešte neuprosil Hospodina, nuž odvážil som sa obetovať spaľovanú obeť. Nato Samuel povedal Saulovi: Nerozumne si konal, lebo si nezachoval prikázanie Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dal. Už teraz by bol Hospodin potvrdil tvoje kráľovstvo nad Izraelom na večné veky. No teraz tvoje kráľovstvo neobstojí, Hospodin si už vyhľadal muža podľa svojho srdca a určil ho za vodcu svojho ľudu, pretože si nezachoval, čo ti prikázal Hospodin. Nato Samuel vstal a vystúpil z Gilgálu do Gibey Benjamínovej. Saul napočítal ľudu, ktorý ostal pri ňom, okolo šesťsto mužov. Saul, jeho syn Jonatán a ľud, ktorý ostal pri nich, bývali v Benjamínovej Gibei a Filištínci táborili v Michmáse. I vyšli záškodníci z filištínskeho vojska v troch húfoch. Jeden húf sa dal cestou na Ofru do kraja Šúál, druhý sa dal cestou na Bét-Chórón a tretí sa dal cestou k pomedziu, ktorá sa zvažuje k údoliu Cebóím, smerom na púšť. V celej izraelskej krajine nebolo ani jedného kováča, lebo Filištínci povedali: Nech si Hebrejci nerobia ani meče ani kopije. Preto všetci Izraelci chodievali k Filištíncom naostriť si pluh, motyku, sekeru a kosu. Cena za pluh a motyky bola jeden pím a za naostrenie sekier a nasadenie poriska tretina šekela. Tak sa stalo, že v deň boja vôbec nebolo meča ani kopije v rukách ľudu, ktorý ostal so Saulom a Jonatánom; Saul a jeho syn Jonatán však mali meč. Hliadka Filištíncov vyšla k michmaskému priechodu. Ktoréhosi dňa Saulov syn Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil. Saul sa zdržoval na konci Gibey, pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov. Achijá, syn Achitúba, brata Ikabódovho, syna Pinchásovho, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle, nosil efód. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal prejsť ku hliadke Filištíncov, bol z jednej i z druhej strany končitý skalný výbežok. Jeden sa volal Bócéc a druhý Sene. Jeden výbežok vyčnieval od severu oproti Michmásu a druhý od juhu oproti Gebe. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke tých neobrezaných, azda Hospodin urobí niečo pre nás, veď Hospodinovi nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom. Zbrojnoš mu odpovedal: Urob všetko, čo máš na mysli; odhodlaj sa, ajhľa, ja som s tebou podľa tvojej vôle. Jonatán povedal: Prejdime teda k tým mužom a ukážeme sa im. Ak nám povedia: Stojte, kým prídeme k vám, vtedy zastaneme na svojom mieste a nepôjdeme k nim. Ale ak by povedali: Poďte hore k nám, pôjdeme, lebo ich Hospodin vydal do našich rúk. To nám bude znamením. Vtedy sa obaja ukázali filištínskej hliadke. Filištínci povedali: Hľa, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poskrývali. I volali mužovia hliadky na Jonatána a na jeho zbrojnoša: Poďte hore k nám, chceme vám niečo povedať. Vtedy povedal Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď so mnou, lebo Hospodin ich vydal do rúk Izraela. Jonatán vyliezol štvornožky a jeho zbrojnoš za ním. Hneď padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich zabíjal za ním. To bola prvá porážka, v ktorej Jonatán a jeho zbrojnoš zabili okolo dvadsať mužov na pol hone oráčiny. Nato nastal zmätok v tábore i na poli, i v celom ľude. Hliadka i záškodníci sa zdesili, lebo sa im zem triasla, a to bol zmätok od Boha. Keď Saulove predné hliadky v Benjamínskej Gibei videli, že množstvo sa sem-tam hýbe, vtedy Saul povedal ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte a pozrite, kto odišiel od nás. Keď spočítali, nebolo tam Jonatána a jeho zbrojnoša. Tu povedal Saul Achijovi: Prines sem truhlu Božiu. Truhla Božia bola totiž v ten deň medzi Izraelcami. Kým ešte Saul hovoril kňazom, hluk v tábore Filištíncov sa stále zväčšoval. Preto povedal Saul kňazovi: Daj ruky preč (od veštby)! Vtedy sa Saul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil a vstúpil do boja, kde meč jedného bojoval proti druhému vo veľkom zmätku. Aj Hebrejci, ktorí sa dávnejšie pridali k Filištíncom a teraz tiahli s nimi do tábora, sa vrátili, aby boli s tými izraelskými, ktorí držali so Saulom a Jonatánom. Všetci izraelskí mužovia, ktorí sa skrývali na Efrajimskom pohorí a dopočuli sa, že Filištínci utekajú, stíhali ich v boji. Takto Hospodin vyslobodil v ten deň Izrael a boj sa preniesol až za Bét-Áven. Hoci Izraelci boli v ten deň unavení, Saul predsa zaviazal ľud prísahou: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb pred večerom, prv, než sa pomstíme na svojich nepriateľoch. A nikto z ľudu neokúsil chlieb. Potom vošiel všetok ľud do lesa, kde bol med na povrchu zeme. Keď ľud vošiel do lesa, med pretekal, ale nikto nezdvihol ruku k ústam, lebo ľud sa bál tej prísahy. Jonatán však nepočul, keď jeho otec zaväzoval ľud prísahou, a koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil do plásta medu, obrátil si ruku k ústam a oči mu zažiarili. Nato niekto z ľudu povedal: Tvoj otec zaviazal ľud veľkou prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chlieb; ľud však bol unavený. Jonatán povedal: Môj otec priviedol krajinu do nešťastia; pozrite, ako mi zažiarili oči, keď som ochutnal trochu medu. Či by porážka Filištíncov nebola bývala väčšia, keby bol ľud dnes čím viac jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel? Bili v ten deň Filištíncov od Michmásu až po Ajjalón. Ale ľud bol veľmi unavený. Preto sa ľud vrhol na korisť, nabrali si oviec, volov a teliat, zabíjali ich na zemi; ľud jedol i s krvou. Potom oznámili Saulovi: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo je s krvou. On odpovedal: Spreneverili ste sa! Privaľte ku mne ihneď veľký kameň. Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola a svoju ovcu; zabíjajte ich na tomto kameni a jedzte! Neprehrešujte sa proti Hospodinovi jediac s krvou! Vtedy každý z ľudu priviedol svojho vola a až do noci ich tam zabíjali. A Saul postavil oltár Hospodinovi; bol to prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi. Vtedy Saul povedal: Prepadnime Filištíncov v noci, rabujme až do svitania a neponechajme z nich nikoho. Povedali: Urob všetko, čo sa ti páči. Kňaz však povedal: Pristúpme sem k Bohu. Dopytoval sa Saul Boha: Mám sa spustiť za Filištíncami? Vydáš ich Izraelu do rúk? Ale v ten deň mu neodpovedal. Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem všetci náčelníci ľudu a dozvedajte sa; zistite, čím sa dnes spáchal tento hriech. Lebo, ako je živý Hospodin, záchranca Izraela, keby sa to dokázalo i na vlastnom mojom synovi Jonatánovi, i ten musí zomrieť! A z celého ľudu nikto mu neodpovedal. Povedal teda celému Izraelu: Vy buďte na jednej strane, ja a môj syn Jonatán budeme na druhej strane. Nato ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo sa ti páči! Saul povedal Hospodinovi: Bože Izraela, daj poznať pravdu! I padol lós na Jonatána a Saula, ale ľud sa z toho dostal. Saul povedal: Hoďte lós medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána. Vtedy sa spýtal Saul Jonatána: Povedz mi, čo si urobil! Nato mu Jonatán odpovedal: Na konci palice, ktorú som mal v ruke, okúsil som trochu medu. Nech teda zomriem. Saul povedal: Toto nech mi učiní Boh a toto nech mi pridá: Jonatán, ty musíš zomrieť! Vtedy ľud povedal Saulovi: Tak teda má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil toto veľké vyslobodenie v Izraeli! To sa nestane! Akože žije Hospodin, nespadne ani vlas z jeho hlavy na zem. Veď dnes konal s Bohom. Tak ľud vyslobodil Jonatána a nemusel zomrieť. Vtedy upustil Saul od prenasledovania Filištíncov a Filištínci sa navrátili domov. Keď sa Saul zmocnil vlády nad Izraelom, bojoval proti všetkým svojim okolitým nepriateľom, proti Moábcom, Ammóncom, proti Edómu, proti kráľom Coby aj proti Filištíncom; kamkoľvek sa obrátil, robil im čo najhoršie. Počínal si udatne, porazil Amálékovcov a vyslobodil Izrael z moci tých, ktorí ho pustošili. Saul mal synov Jonatána, Jišvího, Malkíšuu; jeho dve dcéry sa volali: staršia Mérab a mladšia Míkal. Saulova žena bola Achínóam, dcéra Achímaacova. Veliteľ jeho vojska sa volal Abner, syn Saulovho strýka Néra. Kíš bol otcom Saulovým a Nér bol otcom Abnerovým a synom Abíélovým. Boj proti Filištíncom bol tvrdý po celý Saulov život; keď Saul videl akéhokoľvek udatného muža alebo bojovníka, pripojil ho k sebe. Samuel povedal Saulovi: Hospodin ma poslal, aby som ťa pomazal za kráľa nad Jeho ľudom, nad Izraelom, preto teraz počúvaj slová Hospodinove. Takto hovorí Hospodin mocností: Všímal som si, čo učinil Amálék Izraelu, ako sa mu postavil do cesty, keď vychádzal z Egypta. Preto teraz choď a poraz Amáléka. Vykonajte kliatbu nad všetkým, čo je jeho. Nešetri nikoho, ale usmrť všetkých: mužov i ženy, deti i dojčence, voly i ovce, ťavy i osly. Vtedy Saul zvolal ľud a spočítal ho v Teláíme: dvestotisíc pešiakov a desaťtisíc mužov z Judska. Takto prišiel Saul až k mestu Amáléka a postavil sa do strehu v doline. Saul povedal Kenijcom: Choďte, vzdiaľte sa, vyjdite spomedzi Amálékovcov, aby som vás nezmietol s nimi, lebo vy ste preukázali láskavosť všetkým Izraelcom, keď vyšli z Egypta. Tak sa Kenijci vzdialili spomedzi Amálékovcov. Saul bil Amálékovcov od Chavíly, až ako sa ide do Šúru, ktorý je východne od Egypta. A amálékovského kráľa Agaga chytil živého, a na celom ľude vykonal kliatbu ostrím meča. Ale Saul a ľud ušetrili Agaga i najlepšie stádo oviec, dobytka, vykŕmeného dobytka a baranov; a nič, čo bolo dobré, nechceli vyhubiť. Ale kliatbu vykonali na všetkom, čo bolo ničomné a bezcenné. Preto Samuelovi zaznelo slovo Hospodinovo: Ľutujem, že som Saula urobil kráľom, lebo sa odvrátil odo mňa a moje slová nesplnil. I rozhorčil sa Samuel a celú noc volal k Hospodinovi o pomoc. Včasráno Samuel vstal a pobral sa v ústrety Saulovi; vtom oznámili Samuelovi, že Saul šiel na Karmel a tam si postavil pamätník, potom sa obrátil, šiel ďalej a zišiel do Gilgálu. Keď prišiel Samuel k Saulovi, povedal Saul: Ty si požehnaný Hospodinov: splnil som príkaz Hospodinov. Samuel na to odpovedal: Čo je to za bľakot oviec, ktorý mi dolieha do uší, a ručanie dobytka, ktoré počujem? Saul povedal: Od Amálékovcov ich prihnali, lebo ľud ušetril, čo bolo z oviec a dobytka lepšie, aby to obetoval Hospodinovi, tvojmu Bohu; ale naostatku sme vykonali kliatbu. Samuel však povedal Saulovi: Dovoľ mi, aby som ti oznámil, čo mi Hospodin v noci hovoril! Povedal mu: Hovor! Nato povedal Samuel: Hoci si bol malým vo vlastných očiach, si hlavou izraelských kmeňov. A Hospodin ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. Navyše Hospodin ťa poslal na cestu a povedal ti: Choď a vykonaj kliatbu nad hriešnikmi amálékovskými a bojuj proti nim až do ich zničenia. Prečo si neposlúchol hlas Hospodinov, ale si sa vrhol na korisť? Tým si sa dopustil zla pred očami Hospodinovými. Nato Saul odpovedal Samuelovi: Veď som poslúchol hlas Hospodinov a šiel som cestou, ktorou ma poslal Hospodin; priviedol som Agaga, kráľa Amálékovcov, ale na Amálékovi som vykonal kliatbu. Ľud však vzal z koristi ovce a dobytok, ktoré boli určené na kliatbu, aby ich obetoval Hospodinovi, svojmu Bohu, v Gilgále. I odpovedal Samuel: Má vari Hospodin takú záľubu v zápaloch a zábitkoch ako v poslušnosti voči hlasu Hospodina? Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov. Veď vzbura je hriechom ako čarodejníctvo a kúzlo teráfov sa rovná odbojnosti. Lebo si zavrhol slovo Hospodina, On zavrhol teba, aby si nebol kráľom. Nato Saul povedal Samuelovi: Zhrešil som, lebo som prestúpil rozkaz Hospodinov i tvoje slová, keď som sa bál ľudu a poslúchol som jeho hlas. Preto teraz odpusť, prosím, odpusť môj hriech, vráť sa so mnou a budem sa klaňať Hospodinovi. Ale Samuel povedal Saulovi: Nevrátim sa s tebou, lebo si zavrhol slovo Hospodinovo a teba zavrhol Hospodin, takže nemôžeš byť kráľom v Izraeli. Keď sa Samuel obrátil a odchádzal, zachytil kraj jeho plášťa a ten sa odtrhol. Samuel povedal: Dnes odtrhol Hospodin od teba kráľovstvo Izraela a dal ho tvojmu blížnemu, lepšiemu než si ty. Sláva Izraela nebude klamať ani želieť, lebo nie je človekom, aby niečo musel oželieť. On odpovedal: Zhrešil som, ale preukáž mi ešte úctu pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom, vráť sa so mnou, a budem sa klaňať Hospodinovi, tvojmu Bohu. Vrátil sa Samuel so Saulom a Saul sa klaňal Hospodinovi. Potom povedal Samuel: Priveďte ku mne Agaga, kráľa amálékovského. Agag šiel k nemu vzdorovito, lebo si povedal: Iste ma už obišla horkosť smrti. Ale Samuel povedal: Ako tvoj meč pozbavil ženy ich detí, tak bude i tvoja matka medzi ženami bez detí. Rozsekal Samuel Agaga v Gilgále pred Hospodinom. Potom odišiel Samuel do Rámy a Saul sa vrátil domov, do Saulovej Gibey. A Samuel už viac nevidel Saula až do dňa svojej smrti. Samuel však smútil za Saulom, a Hospodin ľutoval, že urobil Saula kráľom na Izraelom. Hospodin riekol Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Veď ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď; posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo spomedzi jeho synov som si vyhľadal kráľa. Samuel odpovedal: Ako ta pôjdem? Dopočuje sa o tom Saul a zabije ma. Ale Hospodin riekol: Vezmi si zo stáda jalovicu a povedz: Prišiel som obetovať Hospodinovi. Povoláš Izaja k obeti a ja ti dám vedieť, čo máš robiť; potom mi pomažeš toho, ktorého ti poviem. Samuel učinil, ako mu povedal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, preľaknutí starší mesta mu vyšli v ústrety. Pýtali sa: Znamená tvoj príchod pokoj? On odpovedal: Pokoj! Prišiel som obetovať Hospodinovi. Posväťte sa a poďte so mnou. Posvätil aj Izaja a jeho synov a povolal ich k obeti. Keď prišli, uvidel Elíába a pomyslel si: Iste pred Hospodinom stojí Jeho pomazaný! Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. Potom povolal Izaj Abínádába a priviedol ho pred Samuela. Ale tento povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. Ďalej Izaj priviedol Šammu. Zasa povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. Takto priviedol Izaj svojich sedem synov pred Samuela. Ale Samuel povedal Izajovi: Ani jedného z nich si nevyvolil Hospodin. Potom sa Samuel spýtal Izaja: Sú tu už všetci tvoji synovia? On odpovedal: Ešte ostáva najmladší, ten pasie ovce. Samuel povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo dovtedy si nesadneme, kým on sem nepríde. Vtedy poslal pre neho a priviedol ho. Bol červenolíci, s peknými očami a milého vzhľadu. Hospodin riekol: Vstaň, pomaž ho, lebo to je on. Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. Samuel vstal a odišiel do Rámy. Keď sa Duch Hospodinov vzdialil od Saula, posadol ho zlý duch od Hospodina. Vtedy mu vraveli jeho služobníci: Hľa, zlý duch od Boha ťa posadol. Nech rozkáže náš pán a tvoji služobníci, ktorí stoja pred tebou, ti vyhľadajú muža, ktorý vie hrať na harfe; keď príde na teba zlý duch od Boha, bude hrať a uľaví sa ti. Saul povedal svojim služobníkom: Nože mi vyhľadajte muža, ktorý vie dobre hrať, a priveďte ho ku mne. Vtedy jeden zo sluhov povedal: Videl som syna Izaja Betlehemského, ktorý vie hrať, udatného hrdinu, bojovníka, výrečného a driečneho. A Hospodin je s ním! Preto Saul poslal poslov k Izajovi s odkazom: Pošli mi svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach. Tu vzal Izaj osla, chlieb, kožený mech vína a jedno kozliatko a poslal to Saulovi po svojom synovi Dávidovi. Keď Dávid prišiel k Saulovi a zastal pred ním, ten si ho tak veľmi obľúbil, že sa stal jeho zbrojnošom. Preto poslal Saul Izajovi odkaz: Nech ostane Dávid pred mojou tvárou, lebo našiel priazeň v mojich očiach. Kedykoľvek zlý duch od Boha napadol Saula, Dávid bral harfu a hrával. Takto sa Saulovi uľavilo a bývalo mu lepšie, lebo zlý duch odstupoval od neho. Filištínci zobrali svoje vojská do boja a zhromaždili sa pri Sóchu, ktoré je v Judsku, a táborili medzi Sóchom a Azekou pri Efes-Dammíme. Ale Saul a izraelskí mužovia sa zhromaždili a táborili v údolí Élá a zoradili sa do boja proti Filištíncom. Filištínci stáli na vrchu z tamtej strany a Izraelci stáli na vrchu z tejto strany, medzi nimi bolo údolie. Z vojska Filištíncov vystupoval predbojovník, ktorého meno bolo Goliáš z Gatu, vysoký šesť lakťov a jednu piaď. Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera, ktorý vážil päťtisíc šekelov bronzu. Na nohách mal kovové holene a na pleciach bronzový oštep. Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šekelov železa. Nosič jeho štítu kráčal pred ním. Zastal si a vykrikoval na izraelské šíky: Načo ste vyšli a nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy služobníci Saulovi! Vyberte si muža, ktorý by zostúpil ku mne. Ak bude vládať bojovať so mnou a zabije ma, tak budeme vašimi sluhami, ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, vy nám budete poddaní a budete nám slúžiť. Filištínec pokračoval: Dnes som tupil izraelské šíky. Dajte mi muža, aby sme spolu zápasili. Keď Saul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, zľakli sa a náramne sa báli. Dávid bol synom Efratejca z Betlehema Júdovho, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Saula bol už pristarý, aby nastúpil s mužstvom. Traja najstarší synovia Izajovi odišli so Saulom do boja. Mená týchto troch synov, ktorí odišli do boja, boli: prvorodený Elíáb, druhý Abínádáb a tretí Šammá. Dávid bol však najmladší, traja najstarší šli teda za Saulom. Dávid z času na čas odchádzal od Saula pásť v Betleheme ovce svojho otca. I vychádzal onen Filištínec a stával tam ráno a večer štyridsať dní. Vtedy povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: Nože vezmi svojim bratom éfu praženej pšenice a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora k svojim bratom. Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny, pozri sa za svojimi bratmi, či sa im dobre vodí. Prines o nich správu. Medzitým Saul, oni a všetci mužovia Izraela bojovali v údolí Élá s Filištíncami. Dávid vstal včasráno a ovce zveril strážnemu, zbalil sa a šiel, ako mu prikázal Izaj. Keď prišiel k vozovým hradbám, vojsko, ktoré sa zoraďovalo do šíku, prepuklo v bojový krik. Zoradil sa Izrael aj Filištínci do boja: šík proti šíku. Vtedy Dávid zveril svoj výstroj strážcovi a bežal k bojovému šíku. Keď k nemu prišiel, pýtal sa svojich bratov, ako sa majú. Keď hovoril s nimi, práve vystúpil z bojového šíku Filištíncov predbojovník Filištínec menom Goliáš z Gatu. Vykrikoval tie isté slová ako predtým, takže to Dávid počul. Keď všetci izraelskí mužovia uvideli tohto muža, utekali pred ním, veľmi sa báli. Nato izraelskí mužovia vraveli medzi sebou: Či ste videli toho muža, ktorý vystupoval? Vystupoval preto, aby hanil Izrael. Preto muža, ktorý by ho zabil, kráľ obsype veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobodným v Izraeli. Nato sa Dávid opýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: Čo dostane muž, ktorý zabije toho Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha? Ľud mu odpovedal tými istými slovami: To a to dostane muž, ktorý ho zabije. Keď však jeho najstarší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, nahneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Poznám tvoju pýchu i zlobu tvojho srdca. Nato si prišiel, aby si videl bitku! Ale Dávid odpovedal: Čože som urobil? Veď som sa len pýtal. Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté. Ľud mu odpovedal tak ako predtým. Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Saulovi a ten si ho predvolal. Dávid povedal Saulovi: Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom. Saul odpovedal Dávidovi: Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, ale on je bojovníkom od svojej mladosti. Ale Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca; keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda, pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil. Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník, a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého. Ďalej Dávid hovoril: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca. Vtedy povedal Saul Dávidovi: Choď, a Hospodin bude s tebou! Potom Saul obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť, ale nebol na to navyknutý, a tak povedal Saulovi: Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som na to navyknutý. I zložil to Dávid zo seba. Vzal si do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak, a tak sa približoval k Filištíncovi. Filištínec sa stále viac a viac približoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pred ním. Keď Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad. Filištínec povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou? Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi. Ďalej Filištínec hovoril Dávidovi takto: Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri! Nato Dávid odpovedal Filištíncovi: Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina moc nos tí, Boha izraelských šíkov, ktorého ty si potupoval. Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa a zotnem ti hlavu. Dnes vydám mŕtvoly filištínskeho vojska nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli. A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk. Keď Filištínec vstal a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa poponáhľal a vybehol zo šíku proti Filištíncovi. Vtom Dávid siahol rukou do kapsy, vybral kameň, hodil ním z praku a udrel Filištínca do čela; kameň sa mu vrazil do čela, takže padol tvárou na zem. Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, i keď nemal v ruke meč. Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, vzal jeho vlastný meč, vytiahol ho z pošvy a zabil ho. Odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že silák zomrel, dali sa na útek. Vtedy povstali izraelskí a judskí mužovia, kričali a prenasledovali Filištíncov až po Gát, ba až k bránam Ekrónu. Smrteľne ranení Filištínci padali po ceste od Šaarajimu až po Gát a Ekrón. Keď sa Izraelci vracali z prenasledovania Filištíncov, vyrabovali ich tábor. Potom vzal Dávid hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema, jeho zbrane však uložil vo svojom stane. Keď Saul videl Dávida vychádzať proti onomu Filištíncovi, povedal veliteľovi vojska Abnérovi: Abnér, čí syn je tamten mladík? Abnér odpovedal: Na tvoj život, kráľ, neviem! Kráľ povedal: Opýtaj sa, čí je ten mladík! Keď sa Dávid po zabití Filištínca vracal, Abnér ho vzal a priviedol pred Saula. Hlavu Filištínca držal vo svojej ruke. Saul sa ho opýtal: Čí si ty syn, chlapče? Dávid odpovedal: Som synom tvojho služobníka Izaja Betlehemského. Keď Dávid dohovoril so Saulom, duša Jonatánova sa spojila s dušou Dávidovou. Jonatán si ho zamiloval ako seba samého. Saul ho toho dňa prijal k sebe a nedovolil mu vrátiť sa do otcovho domu. Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo si ho zamiloval ako seba samého. Jonatán vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, dal ho Dávidovi, ako i svoje rúcho a meč, i svoj luk a opasok. Dávid tiahol všade, kam ho Saul posielal, a pritom si počínal rozumne, takže Saul ho postavil na čelo bojovníkov. To sa zapáčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom. Pri ich príchode, keď sa Dávid vracal po zabití Filištínca, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest, spievali, tancovali a výskali pred kráľom Saulom pri zvuku bubnov a cimbalov. Ženy si veselo pospevovali: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc. Nato sa Saul veľmi rozhneval, lebo sa mu tá reč nepáčila, a povedal: Dávidovi dali desaťtisíc, a mne len tisíc, už mu nič nechýba, len samé kráľovstvo. Preto od toho dňa hľadel Saul krivým okom na Dávida. Na nasledujúci deň prišiel na Saula zlý duch od Hospodina, takže zúril vo svojom dome; Dávid však hral ako každý deň. A Saul mal v ruke kopiju. Vtom Saul hodil kopiju a povedal si: Pribodnem Dávida ku stene. Ale Dávid sa mu dvakrát uhol. Saul dostal strach z Dávida, pretože Hospodin bol s ním, ale od Saula odstúpil. Preto ho Saul odstránil od seba a ustanovil ho za tisícnika. I vychádzal a vchádzal na čele ľudu. Dávid si na všetkých svojich cestách počínal múdro a Hospodin bol s ním. Keď Saul videl, že si veľmi múdro počína, bál sa ho. Ale celý Izrael i Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal na jeho čele. Saul povedal Dávidovi: Hľa, svoju najstaršiu dcéru Mérab ti dám za manželku, len buď udatný a bojuj boje Hospodinove. Pritom si však Saul sám pomyslel: Nech moja ruka nesiahne na neho, ale nech siahne po ňom ruka Filištíncov. Dávid povedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom? V tom čase, keď Saulovu dcéru Mérab mali vydať za Dávida, dali ju za manželku Mechólatskému Adríélovi. Ale Saulova dcéra Míkal sa zamilovala do Dávida, a keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to. Saul si povedal: Dám mu ju, nech mu bude osídlom a nech na neho siahne ruka Filištíncov. Preto Saul povedal Dávidovi druhýkrát: Dnes máš byť mojím zaťom. Svojim služobníkom Saul prikázal: Hovorte s Dávidom dôverne a povedzte mu: Hľa, kráľovi sa páčiš, i všetci jeho služobníci ťa majú radi, buď teda kráľovým zaťom. Keď Saulovi služobníci hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid povedal: Či sa vám to zdá byť maličkosťou: stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a bezvýznamný muž! Vtedy mu Saulovi služobníci oznámili: Toto povedal Dávid. Saul prikázal: Tak povedzte Dávidovi: Kráľ si nežiada snubný dar, len sto filištínskych obriezok, aby sa vykonala pomsta nad kráľovými nepriateľmi. Pritom Saul počítal s tým, že Dávid padne rukou Filištíncov. Keď jeho služobníci oznámili Dávidovi tieto slová, Dávidovi sa zapáčilo stať sa kráľovým zaťom. Ešte ani neuplynuli určené dni, keď Dávid vstal, odišiel i so svojimi mužmi a pobil z Filištíncov dvesto mužov; Dávid doniesol ich obriezky a v plnom počte ich odovzdal kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu dal Saul svoju dcéru Míkal za manželku. Keď Saul videl a presvedčil sa, že Hospodin je s Dávidom a že ho Saulova dcéra Míkal miluje, ešte väčšmi sa bál Dávida. Tak sa Saul stal Dávidovým nepriateľom na celý život. A filištínske kniežatá robili nájazdy. Kedykoľvek tiahli, Dávid si počínal múdrejšie ako všetci Saulovi služobníci. Tak sa jeho meno stalo veľmi slávnym. Saul povedal svojmu synovi Jonatánovi a všetkým služobníkom, že Dávida treba zabiť; ale Saulov syn Jonatán mal Dávida veľmi rád. Jonatán oznámil Dávidovi: Môj otec Saul ťa chce zabiť, preto ťa prosím, maj sa ráno na pozore, sadni si do úkrytu a schovaj sa. Ja však vyjdem a postavím sa vedľa svojho otca na poli, kde budeš, a budem so svojím otcom hovoriť o tebe; ak niečo zbadám, oznámim ti. Jonatán hovoril svojmu otcovi Saulovi o Dávidovi dobre. Povedal mu: Nech sa kráľ neprehreší proti svojmu služobníkovi Dávidovi, lebo on sa neprehrešil proti tebe, ba jeho skutky sú pre teba veľmi prospešné. Veď svoj život vystavil nebezpečenstvu, keď zabil Filištínca; vtedy Hospodin spôsobil veľké vyslobodenie celému Izraelu. Ty si to videl a tešil si sa. Prečo teda hrešíš proti nevinnej krvi a chceš Dávida bez príčiny zabiť? Saul vypočul Jonatánove slová. Saul prisahal: Akože žije Hospodin, nedám ho zabiť! Potom Jonatán zavolal Dávida a oznámil mu všetky tie slová. Nato Jonatán uviedol Dávida k Saulovi; a bol u neho ako predtým. Keď znovu vypukla vojna, vyšiel Dávid a bojoval proti Filištíncom. Spôsobil im veľkú porážku, takže utiekli pred ním. Vtom zlý duch od Hospodina napadol Saula, ktorý sedel vo svojom dome s kopijou v ruke. Zatiaľ Dávid preberal rukou na strunách. Vtedy Saul chcel pribodnúť Dávida kopijou ku stene, ale ten sa uhol, takže Saul vrazil kopiju do steny. Dávid v tú noc utiekol a zachránil sa. Potom Saul poslal poslov do domu Dávidovho, aby ho vystriehli a ráno zabili. Ale jeho žena Míkal to oznámila Dávidovi: Ak si tejto noci nezachrániš život, zajtra budeš mŕtvy. Preto Míkal spustila Dávida oblokom, a ten odišiel, utiekol; vtedy sa zachránil. Potom vzala Míkal sošku domáceho bôžika, uložila ju do postele, ku hlave jej položila sieť z kozej srsti a prikryla ju rúchom. Keď Saul poslal poslov, aby zajali Dávida, povedala: Chorý je! Ale Saul vrátil poslov, aby obzreli Dávida, a povedal: Prineste ho s posteľou ku mne, nech ho zabijem. Keď poslovia prišli, ajhľa, soška ležala na posteli a pri jej hlave bola sieť z kozej srsti. Vtedy Saul dohováral Míkal: Prečo si ma takto podviedla? Pustila si môjho nepriateľa, a ten ušiel. Míkal odpovedala Saulovi: Povedal mi: Pusť ma, inak ťa zabijem! Tak Dávid utiekol a zachránil sa. Prišiel k Samuelovi do Rámy, kde mu oznámil všetko, čo mu urobil Saul. Nato odišiel so Samuelom a bývali v Nájóte. No Saulovi to oznámili a povedali mu: Hľa, Dávid je v Nájóte pri Ráme. Saul vyslal poslov zajať Dávida; ale tí videli skupinu prorokov vo vytržení a Samuela na ich čele; keď zostúpil Duch Boží na Saulových poslov, upadli aj oni do vytrženia. Keď to oznámili Saulovi, poslal iných poslov, a aj tí upadli do vytrženia. Potom Saul poslal tretích poslov, a aj tí upadli do vytrženia. Sám odišiel do Rámy a prišiel až k veľkej studni v Seku. Spytoval sa: Kde je Samuel a Dávid? Povedali mu: Sú v Nájóte pri Ráme. Šiel teda do Nájótu pri Ráme, a i na neho zostúpil Duch Boží a kráčal stále v prorockom vytržení, až prišiel do Nájótu pri Ráme. Aj on si vyzliekol šaty a bol vo vytržení pred Samuelom. Ležal nahý celý deň a celú noc. Odvtedy sa hovorieva: Či je Saul medzi prorokmi? Potom Dávid utiekol z Nájótu pri Ráme, a keď prišiel domov, vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čím som sa previnil? V čom som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že číha na môj život? Ten mu odpovedal: To sa nesmie stať; nezomrieš! Hľa, môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, že by mi to neprezradil. Prečo by môj otec práve toto mal tajiť predo mnou? To nie je možné! Dávid odvetil s prísahou: Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, preto si myslí: Nech sa o tom Jonatán nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale akože žije Hospodin a akože žije tvoja duša: sotva krok je medzi mnou a smrťou. Jonatán povedal Dávidovi: Čokoľvek mi len povieš, urobím za teba. Dávid odpovedal Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, keď mám s kráľom sedieť pri stole. Ty ma však prepusť, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera. Ak by ma tvoj otec vážne hľadal, povedz mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obeť za celý rod. Ak povie: Dobre! tak tvoj služobník bude mať pokoj; ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre najhoršie. Vtedy preukáž láskavosť svojmu služobníkovi, lebo si zmluvu Hospodinovu uzavrel so svojím služobníkom. Ak je však na mne vina, zabi ma ty; prečo by si ma viedol až k tvojmu otcovi. Jonatán odpovedal: To sa ti nesmie stať! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil? Nato Dávid odpovedal Jonatánovi: Kto mi to potom oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď? Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: Poď, vyjdeme do poľa! Vtedy obaja vyšli do poľa. Tam povedal Jonatán Dávidovi: Hospodin, Boh Izraela, je svedkom: ak sa od svojho otca zajtra alebo pozajtra dozviem, že bude dobre s Dávidom, a ak hneď k tebe nepošlem a neoznámim ti to, nech Hospodin toto učiní a toto pridá Jonatánovi; ale ak by chcel môj otec zlé dopustiť na teba, prezradím ti to a pošlem ťa preč, aby si mohol odísť v pokoji. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom. Ty mi však za môjho života preukazuj milosrdenstvo Hospodinovo, a ak zomriem, neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu vtedy, keď do jedného vyplieni Hospodin Dávidových nepriateľov z povrchu zeme. Jonatán uzavrel zmluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin nech vykoná pomstu nad nepriateľmi Dávidovými! Jonatán znova uistil Dávida prísahou o svojej láske k nemu, lebo ho miloval ako seba samého. I povedal mu Jonatán: Zajtra bude novmesiac a budú sa spytovať na teba, keď tvoje miesto bude prázdne. Na tretí deň rýchlo zídeš a prídeš na miesto, na ktorom si sa skryl v deň onoho činu, a ostaneš pri kameni Ezel. Ja popri ňom vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa. Potom pošlem chlapca, ktorému poviem: Choď, hľadaj šípy! Ak poviem chlapcovi: Hľa, šípy sú bližšie k tebe, vezmi ich! vtedy príď, lebo budeš mať pokoj a nič sa ti nestane, akože žije Hospodin! Ale ak mladíkovi poviem: Hľa, šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo Hospodin ťa posiela preč. V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, nech je Hospodin svedkom medzi mnou a tebou až na veky! Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu. Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne. Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý - iste nie je čistý. Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu? Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema a povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu. Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere! Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti. Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal? Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida. Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil. Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním. Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho. Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty! Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi. Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom. Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta! Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol. I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky. Potom Dávid vstal, odišiel a Jonatán sa vrátil do mesta. Nato prišiel Dávid do Nóbu ku kňazovi Achímelechovi. Achímelech vyšiel rozrušený Dávidovi v ústrety a oslovil ho: Prečo si sám a nikto nie je s tebou? Dávid odpovedal kňazovi Achímelechovi: Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech sa nikto nič nedozvie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorú som ti zveril. Preto som i svojim sluhom určil to a ono miesto. Teraz čo máš poruke? Daj mi päť chlebov, alebo čokoľvek nájdeš! Kňaz odpovedal Dávidovi: Nemám poruke obyčajný chlieb, mám len posvätný chlieb; len či sa sluhovia zdržali od žien! Dávid odpovedal kňazovi: Isteže, od žien sme boli odlúčení už včera a predvčerom, keď som vyšiel, preto sú telá sluhov čisté. Hoci ideme vo všednej záležitosti, dnes budú posvätení na tele. Nato mu kňaz dal posvätný chlieb, pretože tam nebol iný chlieb, len predkladané chleby, ktoré už odložili spred Hospodina, aby mohli v deň odloženia predložiť čerstvé chleby. V ten deň bol tam zavretý pred Hospodinom jeden zo služobníkov Saulových. Volal sa Dóég Edómsky, hlavný zo Saulových pastierov. Dávid povedal Achímelechovi: Či nemáš poruke kopiju alebo meč, lebo som si nevzal ani meč, ani inú zbraň, pretože kráľova záležitosť je súrna. Kňaz odpovedal: Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Éla. Hľa, je tu v rúchu zavinutý za efódom. Ak si ho chceš vziať, vezmi si ho, lebo okrem neho iného tu niet. Dávid povedal: Nieto nadeň. Daj mi ho! Vtedy Dávid vstal a v ten deň utekal pred Saulom. Napokon prišiel k Áchíšovi, gatskému kráľovi. Áchíšoví služobníci povedali kráľovi: Či to nie je Dávid, kráľ krajiny? Či jemu nespievali pri tancoch takto: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc? Tieto slová znepokojili Dávida a veľmi sa bál gatského kráľa Áchíša. Preto sa pretvaroval pred nimi, vydával sa za blázna v ich rukách, trepal na dvere brány a sliny si púšťal po brade. Tu povedal Áchíš svojim služobníkom: Videli ste predsa, že je to šialený človek, prečo ste ho priviedli ku mne? Či mám málo bláznov, že ste mi i tohto priviedli, aby šalel predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu? Tak Dávid odišiel odtiaľ a unikol do adullámskej jaskyne; keď o tom počuli jeho bratia a celý dom jeho otca, zišli sa k nemu. Okolo neho sa zhromaždili všetci sužovaní, všetci zadlžení a všetci zatrpknutí. Stal sa im vodcom. Bolo s ním asi štyristo mužov. Odtiaľ odišiel Dávid do moábskej Micpy a povedal moábskemu kráľovi: Prosím ťa, nech môj otec a matka ostanú s vami, kým sa nedozviem, čo učiní so mnou Boh. Doviedol ich pred moábskeho kráľa a bývali s ním po všetky dni, kým bol Dávid v onej pevnosti. Ale prorok Gád povedal Dávidovi: Nebývaj v pevnosti, ale choď do Judskej krajiny. Dávid teda odišiel do lesa Cheret. Saul sa dopočul, že sa objavil Dávid i mužovia, ktorí boli s ním. V tom čase sedel Saul v Gibei, na výšine pod tamariškou. Kopiju si držal v ruke a všetci jeho služobníci stáli okolo neho. Saul povedal služobníkom, ktorí stáli okolo neho: Čujte ma, Benjamínci! Či vám syn Izajov dá všetkým polia a vinice? Či vás všetkých ustanoví za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stotinami? Hej, všetci ste sa sprisahali proti mne, a nebolo nikoho, kto by mi prezradil, že môj syn urobil zmluvu so synom Izajovým, a nieto nikoho, kto by ma z vás ľutoval a kto by mi prezradil, že môj syn vzbúril môjho služobníka proti mne, aby mi strojil úklady ako dnes? Tu odpovedal Dóég Edómsky, ktorý tiež stál medzi služobníkmi Saulovými: Videl som syna Izajovho, keď prišiel do Nóbu k Achímelechovi, synovi Achitúbovmu. Ten sa dopytoval Hospodina v jeho záujme, dal mu pokrm aj meč Filištínca Goliáša. Vtedy kráľ dal zavolať kňaza Achímelecha, syna Achitúbovho, a celý dom jeho otca, kňazov, ktorí boli v Nóbe. A všetci prišli pred kráľa. Vtedy kráľ povedal: Počúvaj, syn Achitúbov! Ten odpovedal: Tu som, pane! Povedal mu Saul: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty a syn Izajov, keď si mu dal chlieb i meč a dopytoval si sa Hospodina v jeho záujme, aby povstal proti mne a strojil mi úklady ako dnes? Vtedy odpovedal Achímelech kráľovi: Kto ti je zo všetkých tvojich služobníkov taký verný ako Dávid; je i zaťom kráľovým a veliteľom tvojej telesnej stráže; taký vážený je v tvojom dome! Či som sa len dnes začal dopytovať Boha v jeho záujme? Ani zďaleka! Nech kráľ nepredpokladá o svojom služobníkovi a o celom dome môjho otca niečo také, lebo tvoj služobník nevedel o tom všetkom nič, ani najmenej. Ale kráľ povedal: Musíš zomrieť, Achímelech, ty i celý dom tvojho otca. Povedal kráľ svojej osobnej stráži, ktorá stála pred ním: Pristúpte a pobite kňazov Hospodinových, lebo držia s Dávidom. Lebo vedeli, že je na úteku, a neprezradili mi to. Avšak kráľovi služobníci nechceli pozdvihnúť ruku a oboriť sa na kňazov Hospodinových. Vtedy kráľ povedal Dóégovi: Pristúp teda ty a obor sa na kňazov! Dóég Edómsky pristúpil a oboril sa na kňazov; zabil v ten deň osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili ľanový efód. Aj Nób, kňazské mesto, vyhubil ostrím meča; tak muža ako ženu, dieťa ako dojča, vola, osla i ovcu vyhubil ostrím meča. Zachránil sa len jeden syn Achímelecha, syna Achitúbovho, menom Ebjátár, a utiekol za Dávidom. Ebjátár oznámil Dávidovi, že Saul pobil kňazov Hospodinových. Dávid povedal Ebjátárovi: Už v ten deň, keď tam bol Dóég Edómsky, som vedel, že to určite oznámi Saulovi. Ja som zavinil záhubu všetkých duší domu tvojho otca. Zostaň u mňa, neboj sa, lebo kto by siahal na môj život, bude siahať i na tvoj. Ale pri mne budeš v bezpečí. Vtedy oznámili Dávidovi: Hľa, Filištínci dobývajú Keílu a plienia humná. Preto sa Dávid dopytoval Hospodina: Mám ísť a udrieť na týchto Filištíncov? Hospodin riekol Dávidovi: Choď, udri na Filištíncov a oslobodíš Keílu. Ale mužovia, čo boli s Dávidom, mu povedali: Hľa, tu v Judsku sa bojíme! A čo ešte, keď pôjdeme do Keíly proti šíkom Filištíncov! Nato sa Dávid znova dopytoval Hospodina. Hospodin mu odpovedal: Vstaň, zíď do Keíly, lebo ti vydám Filištíncov do rúk. Vtedy odišiel so svojimi mužmi do Keíly a bojoval proti Filištíncom; ich dobytok odohnal a spôsobil im veľkú porážku; tak Dávid vyslobodil obyvateľov Keíly. Keď Achímelechov syn Ebjátár utekal k Dávidovi do Keíly, priniesol so sebou aj efód. Nato oznámili Saulovi, že Dávid šiel do Keíly. Saul povedal: Boh mi ho vydal do rúk; zavrel sa sám, keď vstúpil do mesta, ktoré má brány a závory. Saul vyzval všetok ľud do boja, aby tiahli na Keílu a obľahli Dávida i jeho mužov. Keď sa Dávid dozvedel, že Saul tajne strojí proti nemu zlé, povedal kňazovi Ebjátárovi: Prines efód. Potom Dávid povedal: Hospodine, Bože Izraela, Tvoj služobník celkom jasne počul, že Saul chce prísť do Keíly, aby pre mňa zničil mesto. Či ma obyvatelia Keíly vydajú do jeho rúk? Či pritiahne Saul, ako počul tvoj služobník? Hospodine, Bože Izraela, oznám to, prosím, svojmu služobníkovi. Hospodin riekol: Pritiahne. Ďalej povedal Dávid: Či obyvatelia Keíly vydajú mňa a mojich mužov Saulovi do rúk? Hospodin riekol: Vydajú. Nato sa Dávid pobral i so svojimi ľuďmi, asi šesťsto chlapmi; vytiahli z Keíly a potulovali sa. Keď Saulovi oznámili, že Dávid ušiel z Keíly, prestal s výpravou. Dávid však ostal na púšti v horských pevnostiach a býval na pohorí v púšti Zíf. Saul ho síce hľadal po celý čas, ale Boh mu ho nevydal do rúk. Keď Dávid videl, že Saul vyšiel, aby mu siahol na život, zdržoval sa v Chóreši na púšti Zíf. Vtedy sa Jonatán na Saulov pokyn vybral a odišiel k Dávidovi do Chóreša a dodal mu odvahu dôverou v Boha. Povedal mu: Neboj sa, lebo ťa nedočiahne ruka môjho otca Saula. Ty budeš kraľovať nad Izraelom a ja budem len druhým po tebe. I môj otec Saul o tom vie. Potom obaja uzavreli zmluvu pred Hospodinom. Dávid ostal v Chóreši a Jonatán sa vrátil domov. Vtedy prišli k Saulovi do Gibey Zífania a povedali mu: Dávid sa skrýva u nás v horských pevnostiach, v Chóreši, v lese na kopci Chakílá, ktorý je na pravej strane púšte. Teraz však, kráľ, ak je to túžbou tvojej duše, zostúp; a našou vecou bude vydať ho kráľovi do rúk. Saul povedal: Buďte požehnaní od Hospodina, že máte súcit so mnou. Choďte teda a ďalej zisťujte, vyzvedajte sa a prezrite miesto, kade chodí i kto ho tam videl. Lebo mi povedali, že je veľmi úskočný. Len prezrite a preskúmajte všetky skrýše, potom sa vráťte ku mne s niečím určitým. Pôjdem s vami, a ak bude v krajine, vyhľadám ho spomedzi všetkých tisícov Júdu. Oni vstali a šli do Zífu pred Saulom, ale Dávid a jeho mužovia boli na púšti Máón, v Arábe južne od Ješímónu. Keď sa Saul so svojimi mužmi vydal hľadať ho, oznámili to Dávidovi, ktorý zišiel ku skale na púšti Máón. Keď sa Saul o tom dopočul, prenasledoval Dávida po púšti Máón. Saul tiahol po jednej strane pohoria, Dávid a jeho mužovia po druhej strane. Dávid sa ponáhľal ujsť pred Saulom, lebo Saul a jeho mužovia obkľučovali Dávida a jeho mužov, aby ich zajali. Vtom prišiel k Saulovi posol a hlásil mu: Ponáhľaj sa a poď, lebo Filištínci vtrhli do krajiny. Vtedy Saul prestal prenasledovať Dávida a tiahol proti Filištíncom. Preto pomenovali to miesto Sela Hammachlekót. Dávid odtiaľ odišiel a zdržoval sa v horských pevnostiach Én-Gedí. Keď sa Saul navrátil z prenasledovania Filištíncov, oznámili mu: Dávid je na púšti Én-Gedí. Vtedy Saul vzal tritisíc mužov, vybraných z celého Izraela, a šiel hľadať Dávida i jeho mužov východne od Skál kozorožcov. Tak prišiel ku košiarom vedľa cesty, kde bola jaskyňa. Saul vošiel do nej na potrebu. Dávid a jeho mužovia sedeli v najzadnejšom kúte jaskyne. Vtedy povedali Dávidovi jeho mužovia: Toto je deň, o ktorom ti hovoril Hospodin: Vydám ti tvojho nepriateľa do rúk, aby si s ním naložil, ako uznáš za dobré. Vtedy Dávid vstal a tajne odrezal cíp plášťa, ktorý mal Saul na sebe. Potom mu začalo biť srdce, že odrezal cíp Saulovho plášťa. Povedal svojim mužom: Hospodin ma uchovaj, aby som sa dopustil niečoho takého proti svojmu pánovi, pomazanému Hospodinovmu, a vztiahol ruku na neho, veď on je pomazaný Hospodinov. Týmito slovami Dávid pokarhal svojich mužov a nedovolil im povstať proti Saulovi. Nato Saul vstal, vyšiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou. Potom vstal i Dávid, a keď vyšiel z jaskyne, zavolal za Saulom: Pán môj a kráľ môj! Keď sa Saul obzrel, Dávid sa zohol tvárou k zemi a poklonil sa. Dávid povedal Saulovi: Prečo počúvaš reči ľudí, ktorí hovoria, že Dávid hľadá tvoju skazu? Hľa, vidíš na vlastné oči, že ťa Hospodin dnes vydal v jaskyni do mojej ruky. Nahovárali ma, aby som ťa zabil, ale ušetril som ťa a povedal som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je pomazaným Hospodinovým. Otče môj, hľaď: držím v ruke cíp tvojho plášťa. Pretože som odrezal cíp tvojho plášťa a nezabil som ťa, poznaj podľa toho, že v mojej ruke nie je zlo ani neprávosť, ani som sa neprehrešil proti tebe; ty však číhaš na môj život, aby si mi ho odňal. Nech súdi Hospodin medzi mnou a tebou a nech sa Hospodin pomstí na tebe za mňa, ale moja ruka sa ťa nedotkne. Ako hovorí staré príslovie: Z nešľachetného nešľachetnosť vychádza, no moja ruka sa ťa nedotkne. Veď proti komu vytiahol kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Mŕtveho psa, jednu blchu! Nech je teda Hospodin sudcom, nech súdi medzi mnou a medzi tebou, nech vidí a vedie môj spor a nech ma vyslobodí z tvojej ruky. Keď Dávid dopovedal tieto slová Saulovi, Saul odvetil: Je to tvoj hlas, môj syn Dávid? Saul nahlas zaplakal. Povedal Dávidovi: Si spravodlivejší ako ja, lebo ty si mi robil dobre, ale ja som ti robil zle. I dnes si mi dokázal, že si mi robil dobre: vtedy, keď ma Hospodin vydal do tvojej ruky, nezabil si ma. Veď ak niekto dolapí svojho nepriateľa, či ho prepustí jeho cestou po dobrom? Nech ti Hospodin odplatí dobrým za to, čo si mi dnes urobil. Teraz, hľa, istotne viem, že budeš kráľom a že kráľovstvo Izraela bude pevné v tvojej ruke. Preto mi teraz prisahaj na Hospodina, že nevykynožíš moje potomstvo a nevyhladíš moje meno z domu môjho otca. A Dávid prisahal Saulovi. Potom odišiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vystúpil do horskej pevnosti. Keď Samuel zomrel, celý Izrael sa zhromaždil a trúchlil nad ním. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Potom Dávid vstal a odišiel na púšť Párán. V Máóne bol istý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmele; tento muž bol veľmi bohatý, mal tritisíc oviec a tisíc kôz. Bol pri strihaní svojich oviec v Karmele. Muž sa volal Nábál, jeho žena sa volala Abigajil. Bola to žena veľmi rozumná a pekná; jej muž však bol surový a zlomyseľný; bol z rodu Kálebovho. Dávid sa dopočul na púšti, že si Nábál strihá ovce. Vtedy Dávid poslal desať mládencov a povedal im: Choďte do Karmelu, a keď prídete k Nábálovi, pozdravte ho v mojom mene. Takto povedzte môjmu bratovi: Pokoj tebe a pokoj tvojmu domu; pokoj všetkému, čo je tvoje! Práve som počul, že máš strihačov. Kedysi tvoji pastieri bývali s nami, nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo nikdy, po celý čas, čo boli v Karmele. Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti! Nech títo mládenci nájdu priazeň v tvojich očiach, veď sme prišli v dobrý deň. Daj, prosíme, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi, čo máš po ruke. Keď Dávidovi služobníci prišli, porozprávali v mene Dávidovom všetky tie slová Nábálovi, a čakali. Nato Nábál odpovedal Dávidovým služobníkom: Kto je Dávid a kto je syn Izajov? Dnes je mnoho takých sluhov, ktorí ušli od svojich pánov. Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso z dobytka, ktorý som pobil pre svojich strihačov, a dať mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú? Nato sa mládenci Dávidovi obrátili a šli svojou cestou. Keď prišli, rozpovedali Dávidovi všetko, čo sa stalo. Nato povedal Dávid svojim služobníkom: Nech si každý pripáše svoj meč. Každý si pripásal meč. Aj Dávid si pripásal svoj meč. Vtedy tiahlo za Dávidom asi štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri batožine. Nábálovej žene Abigajil však oznámil jeden zo sluhov: Hľa, Dávid poslal z púšte poslov pozdraviť nášho pána, ale on sa na nich osopil. Títo mužovia boli veľmi dobrí, nikdy nám neublížili a nič sa nám nestratilo, nikdy, po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli na púšti. Boli múrom okolo nás v noci i vo dne, po všetky dni, čo sme s nimi pásli stádo. Preto si teraz rozmysli a uváž, čo máš robiť, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je už hotovou vecou, no on je taký zloduch, že sa s ním nedá ani hovoriť. Tu sa Abigajil poponáhľala a vzala dvesto chlebov, dva kožené mechy vína, päť pripravených oviec, päť mierok praženého zrna, sto hrúd hrozienok, dvesto figových koláčov a naložila to na osly. Povedala svojim služobníkom: Choďte napred a ja prídem za vami. Svojmu mužovi Nábálovi to však neoznámila. Išla na oslovi, a ako zostupovala, zakrývaná vrchom, Dávid a jeho mužovia práve schádzali proti nej, takže sa s nimi stretla. Dávid povedal: Veru som nadarmo chránil všetko, čo mal tento na púšti, aby sa nič nestratilo zo všetkého, čo mal. Zlým sa mi odplatil za dobré. Toto nech učiní Boh Dávidovi a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo má, ponechám nažive do rána niečo mužského. Keď Abigajil uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až k zemi. Padla mu k nohám a povedala: Ja sama som na vine, pán môj! Nech smie prehovoriť k tebe tvoja dievka, vypočuj slová svojej služobnice. Nech si nevšíma, prosím, pán môj, onoho zloducha Nábála, lebo on je taký zlý ako jeho meno! Nábál sa volá a bláznivý je. Ja však, tvoja dievka, nevidela som služobníkov svojho pána, ktorých si poslal. A tak teraz, pán môj, akože žije Hospodin, a akože ty žiješ: Hospodin ti nedovolil previniť sa a pomôcť si vlastnou rukou. Nech sú tvoji nepriatelia, a tí, čo zle chcú môjmu pánovi, ako Nábál! Preto teraz prijmi dar, ktorý tebe, svojmu pánovi, priniesla tvoja služobnica, nech ho dostanú mládenci, ktorí kráčajú za mojím pánom. Odpusť, prosím, previnenie svojej dievke, lebo Hospodin istotne zbuduje môjmu pánovi trvalý dom, pretože môj pán vedie Hospodinove boje; a odkedy žiješ, niet pri tebe nič zlého. Keby aj povstal človek, čo by ťa prenasledoval a siahol ti na život, duša môjho pána bude vzatá do zväzku tých, čo žijú s Hospodinom, tvojím Bohom, ale duša tvojich nepriateľov bude vyhodená ako z praku. Keď Hospodin splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za knieža nad Izraelom, nespôsobí to môjmu pánovi prekážku ani výčitku svedomia, že si vylial nevinnú krv, že si môj pán sám pomohol. Ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomeň sa na svoju dievku. Dávid povedal Abigajil: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa poslal dnes oproti mne, požehnaná tvoja múdrosť a požehnaná ty sama, ktorá si mi dnes prekazila previniť sa krvou a pomôcť si vlastnou rukou. Veru žije Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi prekazil spáchať na tebe krivdu: keby si sa nebola ponáhľala a keby si nebola vyšla oproti mne, nebolo by ostalo Nábálovi do rána nič mužského. Vtedy Dávid prijal z jej ruky, čo mu priniesla, a povedal jej: Choď domov v pokoji. Pozri, poslúchol som tvoj hlas a vzal som ohľad na teba. Potom prišla Abigajil k Nábálovi, a v jeho dome bola práve hostina, podobná kráľovskej hostine. Nábál sa rozveselil, a pretože bol priveľmi opitý, neoznámila mu nič až do bieleho rána. Ráno, keď Nábál vytriezvel z vína, oznámila mu jeho žena tieto veci. Zamrelo mu srdce v hrudi a ostal ako skamenelý. Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábála, takže zomrel. Keď Dávid počul, že Nábál zomrel, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý viedol proti Nábálovi spor za moje pohanenie; svojho služobníka ušetril od zlého a Nábálovu zlosť obrátil na jeho hlavu. Dávid poslal poslov a odkázal Abigajil, že si ju vezme za ženu. Keď Dávidovi služobníci prišli k Abigajil v Karmeli, hovorili s ňou takto: Dávid nás poslal k tebe, chce si ťa vziať za ženu. Nato ona vstala a poklonila sa tvárou až k zemi a povedala: Nech sa tak stane; tvoja dievka bude služobnicou a bude umývať nohy služobníkom svojho pána. Nato Abigajil rýchlo vstala, sadla na osla, aj jej päť dievok, ktoré ju sprevádzali; vtedy šla za Dávidovými poslami a stala sa jeho ženou. Dávid si vzal i Achínoamu z Jezreelu, obidve mu boli manželkami. Avšak svoju dcéru Míkal, Dávidovu manželku, Saul dal Paltímu, synovi Lajišovmu, ktorý bol z Gallímu. Zífania prišli k Saulovi do Gibey a povedali: Dávid sa skrýva na kopci Chakílá, východne od Ješímónu. Preto Saul vstal a tiahol na púšť Zíf a s ním tritisíc vybraných mužov z Izraela, hľadať Dávida na púšti Zíf. Saul sa utáboril na kopci Chakílá, ktorý je východne od Ješímónu pri ceste, zatiaľ čo Dávid sa zdržoval na púšti. Keď zbadal, že Saul vyšiel za ním na púšť, Dávid poslal vyzvedačov a zistil, že Saul naozaj prišiel. Potom Dávid vstal a prišiel k miestu, na ktorom táboril Saul, a videl miesto, na ktorom ležal Saul a jeho vojvodca Abnér, syn Nérov. Saul totiž ležal uprostred vozovej hradby, a ľud táboril vôkol neho. Tu oslovil Dávid Achímelecha Chetejského a Abíšaja, syna Cerújinho, brata Joábovho, a povedal: Kto zíde so mnou do tábora k Saulovi? Abíšaj povedal: Ja zídem s tebou. Keď prišiel Dávid s Abíšajom v noci k ľudu, Saul ležal a spal vo vozovej hradbe; kopiju mal pri hlave zabodnutú v zemi. Abnér a ľud ležali okolo neho. Vtedy Abíšaj povedal Dávidovi: Boh ti vydal dnes tvojho nepriateľa do rúk, preto dovoľ teraz, nech ho kopijou pribodnem k zemi jednou ranou; druhý raz ho už nemusím prebodnúť. Ale Dávid povedal Abíšajovi: Nenič ho; lebo kto môže beztrestne siahnuť rukou na pomazaného Hospodinovho? Dávid dodal: Akože žije Hospodin, sám Hospodin ho zasiahne; buď príde jeho deň a zomrie, alebo vytiahne do boja, a tam zahynie. Hospodin ma uchovaj, aby som siahol rukou na pomazaného Hospodinovho. Vezmi teraz kopiju pri jeho hlave, krčah na vodu a poďme preč. Tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu od Saulovej hlavy; potom odišli, nikto ich nevidel, nikto nespozoroval, nikto sa neprebudil, ale všetci spali, lebo zaľahol na nich tvrdý sen od Hospodina. Keď Dávid prešiel na druhú stranu, zastal si zďaleka na temene vrchu; medzi nimi bola veľká vzdialenosť. Vtedy zavolal Dávid na ľud a na Abnéra, syna Nérovho: Abnér, neodpovieš mi? Abnér odpovedal: Kto si, že kričíš na kráľa? Dávid povedal Abnérovi: Či nie si mužom, ktorému nieto rovného v Izraeli? Prečo si teda nechránil kráľa, svojho pána? Lebo niekto z ľudu prišiel zničiť tvojho pána, kráľa. Nie je dobré, čo si spravil. Akože žije Hospodin, ste synmi smrti, pretože ste si nestrážili pána, pomazaného Hospodinovho. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a krčah na vodu, ktorý mal pri hlave. Vtedy Saul poznal Dávidov hlas a povedal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Dávid odpovedal: Je to môj hlas, môj pán a kráľ. Pokračoval: Prečo môj pán takto prenasleduje svojho služobníka? Čo som urobil, alebo aké zlo je pri mne? Teraz nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho služobníka: ak ťa Hospodin popudil proti mne, nech láskavo prijme vôňu obete, ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, pretože ma dnes vyhnali, aby som nemal podiel na Hospodinovom dedičstve, akoby hovorili: Choď a slúž iným bohom! Ale teraz nech moja krv nevytečie na zem ďaleko od tváre Hospodinovej; veď kráľ Izraela vyšiel, aby siahal na môj život ako ten, čo prenasleduje jarabicu po horách. Saul povedal: Zhrešil som, vráť sa, syn môj, Dávid, lebo už nikdy ti neurobím nič zlé, pretože dnes bol vzácny môj život v tvojich očiach. Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil. Dávid odpovedal: Tu, hľa, je kráľova kopija, nech prejde jeden z mládencov a vezme ju. Hospodin však odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť, lebo dnes ťa vydal Hospodin do mojich rúk, ale nechcel som siahnuť rukou na pomazaného Hospodinovho. A aký vzácny bol dnes tvoj život v mojich očiach, tak nech je vzácny môj život v očiach Hospodinových. On nech ma vyslobodí z každého súženia. Vtedy povedal Saul Dávidovi: Požehnaný si, syn môj, Dávid. Ty to iste vykonáš a určite to zvládneš. Vtedy išiel Dávid svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto. I pomyslel si Dávid v srdci: Jedného dňa predsa len zhyniem rukou Saulovou; nič lepšie mi nezostáva, ako rýchlo utiecť do krajiny Filištíncov. Potom ma Saul prestane hľadať po všetkých izraelských končinách, vtedy ujdem jeho ruke. Vtedy vstal Dávid a s ním i šesťsto mužov, ktorí boli pri ňom, a prišiel ku gatskému kráľovi Áchíšovi, synovi Máóchovmu. U Áchíša v Gate býval Dávid a jeho mužovia, každý so svojou domácnosťou; Dávid so svojimi dvoma ženami: s Jezreelčankou Achínóamou a Karmelčankou Abigajil, ženou Nábálovou. Keď Saulovi oznámili, že Dávid utiekol do Gatu, prestal ho hľadať. Dávid povedal Áchíšovi: Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, nech mi dajú miesto v niektorom vidieckom meste tejto krajiny, aby som tam mohol bývať. Prečo by mal tvoj služobník bývať s tebou v kráľovskom meste. Áchíš mu dal v ten deň Ciklag; preto patrí Ciklag judským kráľom až podnes. Dávid býval v krajine Filištíncov rok a štyri mesiace. Dávid a jeho mužovia napadli Gešúranov, Girzanov a Amálékov - lebo tí boli od nepamäti obyvateľmi krajiny, ktorou sa ide cez Šúr až do Egypta. Keď Dávid nivočil krajinu, nenechal nažive ani muža ani ženu, bral ovce a voly, osly, ťavy i šaty, potom sa vracal a prichádzal k Áchíšovi. Keď sa Áchíš pýtal: Koho ste dnes prepadli? Dávid odpovedal: Južný kraj Judska, alebo južný kraj Jerachmeéla, a južný kraj Kenijcov. Ani muža, ani ženu nenechal Dávid nažive, aby ich nemusel priviesť do Gatu, lebo si povedal: Mohli by svedčiť proti nám a vyzradiť, ako si Dávid počínal. To bol jeho zvyk po celý čas, čo býval v krajine Filištíncov. Áchíš dôveroval Dávidovi a hovoril: Úplne sa zošklivil svojmu izraelskému ľudu, bude mi teda sluhom naveky. V tie dni zhromaždili Filištínci svoje vojská do boja proti Izraelu. Vtedy povedal Áchíš Dávidovi: Uvedom si, že pôjdeš so mnou na vojnu, ty i tvoji mužovia. Dávid odpovedal Áchíšovi: Teraz spoznáš, čo dokáže tvoj služobník. Áchíš povedal Dávidovi: Ustanovím ťa teda za svojho osobného strážcu na celý čas. Samuel už bol mŕtvy; celý Izrael smútil za ním a pochovali ho v jeho meste Ráme. Saul odstránil zo zeme vyvolávačov duchov zomretých a veštcov. Vtedy sa zhromaždili Filištínci a utáborili v Šúnéme; Saul však zhromaždil celý Izrael a táborili na Gilbóe. Keď Saul uvidel tábor Filištíncov, zľakol sa, až sa mu srdce rozochvelo. Keď sa Saul dopytoval Hospodina, Hospodin mu neodpovedal ani skrze sny, ani skrze úrím, ani skrze prorokov. Preto Saul povedal svojim služobníkom: Pohľadajte mi ženu, vládkyňu duchov, a pôjdem sa k nej pýtať. Služobníci mu odpovedali: Hľa, v Én-Dóre je žena, vládkyňa duchov. Nato sa Saul prestrojil, obliekol si iné šaty a šiel, i dvaja mužovia s ním. Keď došli k žene v noci, povedal: Vešti mi pomocou ducha mŕtveho a vyvolaj mi toho, koho ti označím. Ale žena mu odpovedala: Veď vieš, čo urobil Saul, ako vykynožil vyvolávačov duchov a veštcov zo zeme. Prečo teda kladieš nástrahy môjmu životu a chceš ma usmrtiť? Ale Saul jej prisahal na Hospodina: Akože žije Hospodin, pre túto vec ťa nezastihne trest. Vtedy žena povedala: Koho ti mám vyvolať? On odpovedal: Vyvolaj mi Samuela. Keď žena zazrela Samuela, hlasno vykríkla a povedala Saulovi: Prečo si ma oklamal ? Veď ty si Saul. Kráľ jej povedal: Neboj sa! Čo vidíš? Žena odpovedala Saulovi: Akési božstvo vidím vystupovať zo zeme. Povedal jej kráľ: Akú má podobu? Ona odpovedala: Vystupuje starý muž a odený je plášťom. Tu Saul poznal, že to bol Samuel, zohol sa tvárou k zemi a poklonil sa. Samuel povedal Saulovi: Prečo ma znepokojuješ a dávaš ma vyvolávať? Saul odpovedal: Som vo veľkej tiesni, Filištínci bojujú proti mne, Boh odstúpil odo mňa a neodpovedá mi už ani skrze prorokov, ani skrze sny. Preto som ťa zavolal, aby si mi oznámil, čo si mám počať. Samuel povedal: Prečo sa ma pýtaš, keď i Hospodin odstúpil od teba a stal sa ti nepriateľom? Hospodin učinil, ako hovoril skrze mňa; lebo Hospodin vytrhol ti z ruky kráľovstvo a dal ho tvojmu blížnemu Dávidovi; keďže si neposlúchol Hospodinov hlas a neuplatnil si Jeho pálčivý hnev proti Amálékovi, preto ti Hospodin toto dnes urobil. Hospodin vydá do rúk Filištíncov Izrael aj s tebou a zajtra budeš i so svojimi synmi so mnou. Aj izraelské vojská vydá Hospodin Filištíncom do rúk. Hneď nato padol Saul v celej svojej dĺžke na zem, lebo sa veľmi zľakol Samuelových slov. Beztak nemal silu, lebo nič nejedol celý deň a noc. Vtedy žena pristúpila k Saulovi, a keď videla, že je veľmi vydesený, povedala: Hľa, tvoja služobnica poslúchla tvoj hlas; vydala som si život do nebezpečia, keď som poslúchla slová, ktoré si mi hovoril. Teraz i ty, prosím, vypočuj hlas svojej služobnice. Položím pred teba kúsok chleba; jedz, aby si mal silu, keď sa vydáš na cestu! On však odmietol a povedal: Nebudem jesť. Ale jeho služobníci a žena ho nútili, kým neposlúchol. Potom vstal zo zeme a sadol si na posteľ. Žena mala v dome tučné teľa, rýchlo ho zabila, vzala aj múku, zamiesila a napiekla z nej nekvaseného chleba. Predložila to pred Saula a jeho služobníkov. A jedli. Potom vstali a ešte v tú noc odišli. Filištínci zhromaždili všetky svoje vojská do Aféku, Izrael však táboril pri prameni, ktorý je v Jezreeli. Filištínske kniežatá postupovali po stovkách a po tisíckach, ale Dávid a jeho mužovia postupovali vzadu s Áchíšom. Tu filištínske kniežatá povedali Áchíšovi: Čo tu chcú títo Hebrejci? Áchíš odpovedal filištínskym kniežatám: Je to predsa Dávid, služobník izraelského kráľa Saula, ktorý je toľko dní, ba už roky u mňa, a odkedy prešiel ku mne, nenašiel som pri ňom až do dnešného dňa nič. Ale filištínske kniežatá sa na neho nahnevali a povedali mu: Pošli späť toho muža, nech sa vráti na svoje miesto, kam si ho určil, a nech nejde s nami do boja, aby sa nám v boji nestal protivníkom. Veď čím by si mohol získať priazeň svojho pána, ak nie hlavami našich mužov? Veď je to ten istý Dávid, o ktorom spievali pri tancoch: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc. Vtedy Áchíš zavolal Dávida a povedal mu: Akože žije Hospodin, si statočný a tvoje vychádzanie i prichádzanie do vojska spolu so mnou je mi milé, lebo som nenašiel pri tebe nič zlé odvtedy, čo si prišiel ku mne, až podnes. Ale kniežatám sa nepáčiš. Preto sa teraz vráť, choď v pokoji a nerob nič také, čo by sa nepáčilo filištínskym kniežatám! Dávid povedal Áchíšovi: Čo som urobil a čo si našiel pri svojom služobníkovi odvtedy, ako som u teba až po dnes, že nemám ísť bojovať proti nepriateľom svojho kráľa? Áchíš odpovedal Dávidovi: Viem to, lebo mne si milý ako anjel Boží, ale filištínske kniežatá povedali: Nech nejde s nami do boja! Preto ráno vstaň, ty i služobníci tvojho pána, ktorí prišli s tebou; na úsvite vstaňte a odíďte! Dávid vstal včasráno so svojimi mužmi, aby odišiel a vrátil sa do zeme Filištíncov. Filištínci však tiahli do Jezreelu. Na tretí deň, keď prišiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu, Amálékovia vtrhli do Negebu a do Ciklagu, Ciklag dobyli a vypálili ho. Ženy, ktoré boli v ňom, odvliekli do zajatia, a to od najmladších po najstaršie. Nikoho nezabili, ale hnali ich, a tak šli svojou cestou. Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, ajhľa, bolo vypálené a ženy, synovia i dcéry boli odvlečení do zajatia. Vtedy Dávid a ľud, ktorý bol s ním, pustili sa do hlasného náreku, takže už nemali ani síl. Obe Dávidove ženy boli odvlečené: Áchínóam Jezreelská a Abigajil, žena Nábála Karmelského. Tak sa dostal Dávid do tiesne, lebo ľud hovoril, že ho ukameňuje, pretože všetok ľud bol rozhorčený: jeden pre synov, druhý pre dcéry. Ale Dávid našiel posilu v Hospodinovi, svojom Bohu. Vtedy Dávid povedal kňazovi Ebjátárovi, synovi Achímelechovmu: Prines mi efód. Ebjátár priniesol Dávidovi efód. Dávid sa dopytoval Hospodina: Mám túto hordu prenasledovať? Dostihnem ju? Hospodin riekol: Prenasleduj, lebo iste ju dostihneš a ich vyslobodíš. Nato Dávid odišiel so šesťsto mužmi; došli k potoku Bešór, niektorí však zaostali. Dávid teda prenasledoval so štyristo mužmi. Dvesto mužov totiž zaostalo; natoľko boli ustatí, že nemohli prejsť cez potok Bešór. Na poli našli Egypťana, priviedli ho k Dávidovi a dali mu najesť sa chleba a napiť vody. Podali mu kus figového koláča a dve hrudky hrozienok. Keď si zajedol, prišiel k sebe, lebo už tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu. Dávid mu povedal: Čí si ty a odkiaľ si? On odpovedal: Som egyptský mládenec, sluha istého Amálékovca; môj pán ma opustil, pretože som pred tromi dňami ochorel. Vtrhli sme do Negebu Keretejcov, aj do územia Júdu, aj do Negebu Kalébovcov, a Ciklag sme vypálili. Vtedy mu Dávid povedal: Zaviedol by si ma k tej horde? On odpovedal: Na Boha mi prisahaj, že ma nezabiješ a nevydáš do rúk môjho pána; tak ťa privediem k tej horde. Priviedol ho, a hľa, boli roztratení po celej krajine. Jedli, pili a tancovali nad všetkou tou veľkou korisťou, ktorú pobrali v krajine Filištíncov a v Judsku. Dávid ich bil od úsvitu až do večera druhého dňa a neunikol z nich nikto, len štyristo mladých mužov, ktorí posadali na ťavy a ušli. Tak oslobodil Dávid všetko, čo pobrali Amálékovci, a vyslobodil aj obidve svoje ženy. Nechýbal im nikto, ani malý, ani veľký, ani synovia, ani dcéry a nič z koristi, ani z toho, čo im boli pobrali. Všetko to priviedol Dávid späť. Dávid zajal všetky ovce a dobytok; a hnali ich pred ním volajúc: To je Dávidova korisť. Keď prišiel Dávid k oným dvesto mužom, ktorí pre ustatosť nevládali ísť za ním, takže ich zanechal pri potoku Bešór, tí vyšli naproti Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním. Keď sa Dávid priblížil k ľudu, pozdravil ich. Ale všetci zlí a naničhodní ľudia, ktorí šli s Dávidom, vyhlásili: Pretože nešli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme zachránili, ale každému len jeho ženu a synov; nech si ich poberú a odídu. Dávid však povedal: Nerobte tak, bratia moji, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás zachránil a vydal do našich rúk hordu, ktorá vytiahla proti nám. Ktože vás poslúchne v tejto veci? Rovnaký bude podiel toho, ktorý šiel do boja, i podiel toho, ktorý ostal pri batožine. Rovnako sa podelia. Tak to bývalo od toho dňa i naďalej a urobil z toho zákon a obyčaj v Izraeli až dodnes. Keď Dávid prišiel do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, s odkazom: Tu máte dar z koristi z Hospodinových nepriateľov. Tým, ktorí boli v Bételi, v Rámót-Negebe, tým, ktorí boli v Jattíre, v Aróéri, a ktorí boli v Sifmóte, v Eštémóe, v Rachále, v mestách Jerachmeélovcov, v mestách Kénijcov, tým, ktorí boli v Chorme, v Bór-Ášane, v Atáku, v Chebróne a na všetkých miestach, po ktorých chodieval Dávid a jeho mužovia. Medzitým Filištínci bojovali proti Izraelu; mužovia izraelskí sa dali na útek pred Filištíncami, padli a ležali pobití na vrchu Gilbóa. Filištínci boli Saulovi a jeho synom v pätách. Filištínci zabili Saulových synov Jonatána, Abínádaba a Malchíšúu. Keď zúril ťažký boj okolo Saula, zastihli ho lukostrelci, ktorí ho ťažko zranili. Vtedy povedal Saul svojmu zbrojnošovi: Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby neprišli tí neobrezanci, neprebodli ma a neurobili si zo mňa posmech. Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Saul pochytil meč a naľahol naň. Keď jeho zbrojnoš videl, že Saul zomrel, i on naľahol na svoj meč a zomrel s ním. Tak zomrel v ten deň Saul, jeho traja synovia i jeho zbrojnoš a spolu s ním všetci jeho mužovia. Keď izraelskí mužovia, ktorí boli na druhej strane údolia a za Jordánom, videli, že Izraelci zutekali a že Saul a jeho synovia zomreli, opustili mestá a utiekli. Filištínci prišli a usadili sa v nich. Na druhý deň prišli Filištínci olúpiť pobitých a našli Saula i jeho troch synov padlých na vrchu Gilbóa. Odťali Saulovi hlavu, zvliekli mu brnenie a rozoslali poslov naokolo po Filištínsku, aby sa to rozchýrilo po chráme ich modiel a medzi ľudom. Potom uložili jeho brnenie v chráme Aštarty a jeho mŕtvolu zavesili na múr v Bét-Šáne. Keď počuli obyvatelia Jábéš-Gileádu, čo urobili Filištínci Saulovi, všetci bojovníci sa vzchopili a pochodovali celú noc, sňali Saulovu mŕtvolu i mŕtvoly jeho synov z múru v Bét-Šáne, potom sa vrátili do Jábeša a tam ich spálili. Nakoniec vzali ich kosti, pochovali ich v Jábéši pod tamariškou a sedem dní sa postili. Po Saulovej smrti, keď Dávid porazil Amálékov, vrátil sa a zostal dva dni v Ciklagu. Ale na tretí deň prišiel zo Saulovho tábora muž s roztrhnutým rúchom a s prsťou na hlave. Keď došiel k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. Dávid sa ho opýtal: Odkiaľ prichádzaš? Odpovedal mu: Zachránil som sa z izraelského tábora. Nato mu Dávid povedal: Čo sa to stalo? Rozpovedz! On odpovedal: Ľud ušiel z boja a mnohí z ľudu padli a pomreli. Zomrel aj Saul a jeho syn Jonatán. Dávid povedal mládencovi, ktorý mu to oznámil: Ako vieš, že zomrel Saul a jeho syn Jonatán? Mládenec, ktorý mu to oznamoval, odpovedal: Náhodou som sa dostal na vrch Gilbóa, a hľa, Saul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho už doháňali. Keď sa obzrel dozadu, uvidel ma a zavolal na mňa. Ja som mu odpovedal: Tu som. I povedal mi: Kto si? Odpovedal som mu: Som Amálékovec. Vtedy mi povedal: Pristúp ku mne a zabi ma, lebo ma zachvátil smrteľný závrat, ale život je ešte vo mne. Tak som k nemu pristúpil a zabil som ho, lebo som vedel, že svoj pád neprežije. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ramene, a priniesol som ich sem svojmu pánovi. Nato Dávid chytil svoje šaty a roztrhol ich, podobne i všetci mužovia, ktorí boli s ním. Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána aj pre ľud Hospodinov, aj pre dom Izraela, pretože padli mečom. Dávid sa pýtal mládenca, ktorý mu to oznámil: Odkiaľ si? On odpovedal: Som synom cudzinca, muža Amálékovca. Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil vystrieť ruku a zabiť pomazaného Hospodinovho? Nato Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: Pristúp a obor sa na neho! Ten ho zrazil tak, že zomrel. Dávid mu ešte privolal: Tvoja krv na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: Ja som usmrtil pomazaného Hospodinovho. Vtedy Dávid zaspieval tento žalospev nad Saulom a nad jeho synom Jonatánom a prikázal, aby ho Júdejcov naučili ako Pieseň o luku; ten je napísaný v Knihe úprimného: Ozdoba tvoja, Izrael, na tvojich výšinách pobitá, ó, ako padli bohatieri! Neoznamujte to v Gate, nerozhlasujte po uliciach Aškelónu, aby sa netešili dcéry Filištíncov a nejasali dcéry neobrezancov. Vy, vrchy Gilbóy, nech nieto na vás rosy ani dažďa, ani vzlínania vlahy z polí, bo tam bol pohodený štít bohatierov, štít Saulov olejom nepomazaný. Luk Jonatánov sa neodvracal od krvi pobitých a od tiel hrdinov a prázdny nevracal sa Saulov meč. Saul a Jonatán, ktorí sa ľúbili, milí si boli v živote, ni smrťou nedali sa rozlúčiť. Nad orlov boli rýchlejší, nad levov boli silnejší. Vy, dcéry Izraela, oplačte Saula, ktorý vás obliekal v purpur a skvost, ktorý vám zlaté ozdoby kládol na šaty. Ó, ako padli bohatieri uprostred boja! Jonatán na tvojich výšinách zabitý. Bôľno mi za tebou, brat môj Jonatán. Bol si mi premilý, tvoja láska mi bola zázračná, bola nad lásku žien. Ó, ako padli bohatieri a pohynuli nástroje boja! Potom sa Dávid pýtal Hospodina: Mám ísť do niektorého judského mesta? Hospodin mu odpovedal: Choď! Dávid sa pýtal: Kam mám ísť? Odpovedal mu: Do Chebrónu. Tak Dávid odišiel i so svojimi ženami Achínóamou Jezreelskou a Abigajil, ženou Nábála Karmelského. Aj svojich mužov, ktorí boli s ním, presťahoval Dávid, každého s jeho domácnosťou; bývali v chebrónskych mestách. Vtedy prišli mužovia z Judska a pomazali tam Dávida za kráľa nad Júdovým domom. Keď Dávidovi oznámili, že mužovia z Jábéš-Gileádu pochovali Saula, Dávid poslal poslov k mužom Jábéš-Gileádu a odkázal im: Buďte požehnaní od Hospodina, že ste svojmu pánovi Saulovi preukázali toto milosrdenstvo a pochovali ho. Preto teraz nech Hospodin preukáže milosrdenstvo a vernosť vám; aj ja vám dobre urobím, pretože ste vykonali tento skutok. Teraz však majte mocné ruky a buďte udatní, lebo Saul, váš pán, síce zomrel, ale Júdov dom pomazal mňa za kráľa nad sebou. Abnér, syn Nérov, vojvodca Saulovho vojska, vzal Saulovho syna Íšbóšeta, previedol ho do Machanajimu a ustanovil za kráľa nad Gileádom, Ašúrcami, Jezreelom, Efrajimom, Benjamínom a nad celým Izraelom. Saulov syn Íšbóšet mal štyridsať rokov, keď sa stal kráľom nad Izraelom; kraľoval dva roky. Ale Júdov dom sa držal Dávida. Počet dní, v ktorých Dávid kraľoval v Chebróne nad Júdovým domom, bol sedem rokov a šesť mesiacov. Abnér, syn Nérov, vytiahol so služobníkmi Saulovho syna Íšbóšeta z Machanajimu do Gibeónu. Jóáb, syn Cerúje, a Dávidovi služobníci vyrazili a stretli sa s nimi pri gibeónskom rybníku. Jedni sa rozložili z jednej strany rybníka a druhí z druhej. Vtedy Abnér zavolal na Jóába: Nech vstanú mládenci a pohrajú sa pred nami. Joáb odpovedal: Nech vstanú. Tak vstali a vyšli dvanásti za Benjamín a za Saulovho syna Íšbóšeta a dvanásti z Dávidových služobníkov. Každý chytil svojho protivníka za hlavu a vrazil mu meč do boku, takže spolu padli. Preto nazvali to miesto v Gibeóne Chelkat Haccurím. V ten deň sa strhol zúrivý boj, v ktorom bol porazený Abnér a izraelskí mužovia utrpeli porážku od Dávidových služobníkov. Boli tam traja synovia Cerúje: Jóáb, Abíšaj a Asáél. Asáél bol rýchlonohý ako poľná gazela. Tento Asáél prenasledoval Abnéra; pri prenasledovaní Abnéra neodbočil ani napravo ani naľavo. Vtom sa Abnér obzrel za seba a povedal: Ty si to, Asáél? Odpovedal: Ja. Vtedy mu Abnér povedal: Uchýľ sa napravo alebo naľavo, chyť si jedného z mládencov a vezmi si jeho výzbroj. Ale Asáél nechcel ustúpiť od neho. Znovu povedal Abnér Asáélovi: Ustúp odo mňa! Prečo ťa mám zraziť k zemi? Ako by som sa potom mohol pozrieť do očú tvojmu bratovi Jóábovi? Keď ten nechcel ustúpiť, udrel ho Abnér druhým koncom kopije do brucha, tak, že mu kopija vyšla chrbtom, on padol a na mieste zomrel. Všetci, ktorí prichádzali k miestu, kde Asáél padol a zomrel, ostali stáť. Ale Jóáb a Abíšaj ďalej prenasledovali Abnéra; slnko práve zapadalo, keď prišli k pahorku Ammá, ktorý je naproti Gíachu na ceste ku Gibeónskej púšti. Vtedy sa Benjamínci zhromaždili na vrchu jedného kopca. Abnér zavolal na Jóába: Či má meč naveky nivočiť? Či nevieš, že nakoniec prichádza trp kosť? Kedy už povieš ľudu, aby prestal prenasledovať svojich bratov? Jóáb povedal: Živý je Boh; keby si nebol prehovoril, iste len ráno by sa bol ľud vzdal prenasledovania svojich bratov. Potom Jóáb zatrúbil, všetok ľud zastal a viac neprenasledoval Izrael ani viac nebojovali. Abnér a jeho mužovia prechádzali celú noc Arábou; prebrodili sa cez Jordán a kráčali celé dopoludnie, až prišli do Machanajimu. Keď sa Jóáb po prenasledovaní Abnéra vrátil, zhromaždil všetok ľud. Z Dávidových služobníkov chybovalo len devätnásť mužov a Asáél, zatiaľ čo Dávidovi služobníci ranili Benjamína a z Abnérových mužov tristošesťdesiat mužov, ktorí aj zomreli. Asáéla však vzali a pochovali v hrobe jeho otcov v Betleheme. Potom Jóáb so svojimi mužmi pochodovali celú noc, a keď sa rozvidnelo, boli v Chebróne. Vojna medzi Saulovým a Dávidovým domom trvala dlho, a Dávid čím ďalej tým viac mocnel, ale dom Saulov upadal. Dávidovi sa narodili v Chebróne synovia: prvorodený bol Amnón od Achínóamy Jezreelskej, druhý bol Kileáb od Abigajil, vdovy po Nábálovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja, štvrtý bol Adónijá, syn Chagíty, piaty Šefatja, syn Abítaly, šiesty bol Jitreám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Chebróne. Počas vojny medzi Saulovým a Dávidovým domom sa Abnér mocne pridŕžal domu Saulovho. Saul mal vedľajšiu ženu, ktorá sa volala Ricpá a bola dcérou Ajjovou. Íšbóšet povedal Abnérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca? Abnér sa pre tieto slová Íšbóšeta veľmi nahneval a povedal: Či som ja psia hlava z Judska? Ja dnes preukazujem milosrdenstvo domu tvojho otca Saula, jeho bratom a príbuzným, a nevydal som ťa Dávidovi do rúk, a ty dnes vyhľadávaš vinu na mne pre túto ženu? Nech toto vykoná Boh Abnérovi a toto mu pridá, ak ja neurobím, čo prisahal Hospodin Dávidovi: Aby bola prenesená kráľovská moc zo Saulovho domu a aby bol upevnený trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dánu až po Beér-Šebu. No ten mu nemohol odpovedať ani slovo, lebo sa ho bál. Nato Abnér poslal miesto seba k Dávidovi poslov s odkazom: Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, obrátim k tebe celý Izrael. Dávid odpovedal: Dobre, uzavriem s tebou zmluvu, len jedno si žiadam od teba: keď sa mi prídeš ukázať, nesmieš sa objaviť predo mnou skôr, kým mi neprivedieš Saulovu dcéru Míkal. Dávid poslal poslov k Saulovmu synovi Íšbóšetovi s odkazom: Vydaj mi moju manželku Míkal, ktorú som si získal za sto predkožiek z Filištíncov. Vtedy Íšbóšet rozhodol, aby ju vzal od muža - Paltiéla, Lajišovho syna. Jej muž išiel s ňou a stále plakal za ňou až po Bachurím. Ale Abnér povedal: Choď a vráť sa! A on sa vrátil. Potom Abnér rokoval so staršími Izraela a povedal: Už dávno ste si žiadali Dávida za kráľa nad vami. Preto to teraz vykonajte, lebo Hospodin zasľúbil Dávidovi: Rukou svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z rúk Filištíncov a z rúk všetkých jeho nepriateľov. Abnér hovoril dôverne s Benjamíncami. Nato odišiel Abnér k Dávidovi prehovoriť s ním osobne v Chebróne o všetkom, čo Izrael a celý dom Benjamínov uznal za dobré. Keď prišiel Abnér s dvadsiatimi mužmi do Chebrónu, Dávid prichystal hostinu jemu i mužom, ktorí boli s ním. Abnér povedal Dávidovi: Poberiem sa, pôjdem a celý Izrael zhromaždím ku kráľovi, môjmu pánovi; uzavrú s tebou zmluvu, a budeš panovať celkom tak, ako si to sám žiadaš. Potom Dávid prepustil Abnéra, a ten odišiel v pokoji. Vtedy prišli Dávidovi služobníci a Jóáb z výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Ale Abnér už nebol u Dávida v Chebróne, lebo ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji. Keď Jóáb a všetko vojsko s ním prišli domov, oznámili Jóábovi: Prišiel ku kráľovi Abnér, syn Nérov; ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji. Nato Jóáb vošiel ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abnér; prečo si mu dovolil zase odísť? Či nepoznáš Abnéra, syna Nérovho? Veď prišiel, aby ťa podviedol a aby vyskúmal tvoje vchádzanie a vychádzanie a dozvedel sa o všetkom, čo robíš. Keď Jóáb vyšiel od Dávida, poslal za Abnérom poslov, a tí ho priviedli späť od studne Sírá. Dávid však o tom nevedel. Keď sa Abnér vrátil do Chebrónu, odviedol ho Jóáb doprostred brány, akoby chcel s ním tajne hovoriť. I udrel ho do brucha, že zomrel, za krv jeho brata Asáéla. Keď sa potom neskôr o tom Dávid dopočul, povedal: Nemám nijakú vinu ani ja, ani moje kráľovstvo pred Hospodinom, na vyliatí krvi Nérovho syna Abnéra. Nech to padne na Jóábovu hlavu a na celý dom jeho otca a nech nevymizne z Jóábovho domu trpiaci na hnisavý výtok, na malomocenstvo, chodiaci o barlách, padajúci od meča a postrádajúci chleba. Tak Jóáb a jeho brat Abíšaj zavraždili Abnéra, pretože im zabil brata Asáéla v boji pri Gibeóne. Vtedy Dávid povedal Jóábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si rúcha, prepášte sa vrecovinou a trúchlite za Abnérom. A kráľ Dávid šiel za márami. Keď pochovali Abnéra v Chebróne, kráľ i všetok ľud nahlas plakali nad Abnérovým hrobom. Potom kráľ zakvílil nad Abnérom týmto žalospevom: Či musel zomrieť Abnér, ako zomiera blázon? Tvoje ruky neboli poviazané, tvoje nohy neboli v okovách, padol si, ako keď niekto padne od zákerných ľudí. Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním. Potom ľud prišiel ešte zavidna ponúknuť Dávida chlebom. Ale Dávid prisahal: Toto nech mi vykoná Boh a toto pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné. Keď sa o tom dozvedel všetok ľud, páčilo sa mu to a páčilo sa mu všetko, čo robil kráľ. Tak v ten deň poznal všetok ľud i celý Izrael, že popud na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa. Kráľ povedal svojim služobníkom: Neviete, že dnes padlo knieža, veľký muž v Izraeli. Ja som dnes slabý, i keď som pomazaným kráľom, títo však mužovia, synovia Cerúje sú tvrdší ako ja. Nech Hospodin každému, kto robí zlé, odplatí podľa jeho zloby. Keď Saulov syn počul, že Abnér zomrel v Chebróne, ochabli mu ruky a celý Izrael sa predesil. Saulov syn mal dvoch mužov ako vodcov útočných čiat; jeden sa volal Baaná a druhý Réchab; boli to synovia Rimmóna Beérótskeho spomedzi Benjamíncov. Lebo i Beérót sa počíta k Benjamínu. Beéróťania kedysi utiekli do Gittajimu a ostali tam ako cudzinci až do tohto dňa. Avšak Jonatán, syn Saulov, mal syna chromého na obidve nohy. Mal päť rokov, keď z Jezreelu prišla zvesť o Saulovi a Jonatánovi; vtedy ho jeho pestúnka vzala, a keď náhlivo utekala, spadol jej a okrivel. Volal sa Mefibóšet. Vtedy prišli synovia Rimmóna Beerótskeho, Réchab a Baaná, vnikli do Íšbóšetovho domu za páľavy dňa, keď tento cez poludnie ležal na lôžku. Vošli až doprostred domu, akoby chceli brať obilie. Nato ho Réchab a jeho brat Baaná udreli do brucha a utiekli. Keď vošli do domu, spal na svojom lôžku v spálni, preklali ho a usmrtili, sťali mu hlavu, potom vzali jeho hlavu a šli celú noc cestou k Arábe. Íšbóšetovu hlavu zaniesli k Dávidovi do Chebrónu a povedali kráľovi: Tu máš hlavu Saulovho syna Íšbóšeta, tvojho nepriateľa, ktorý ti siahal na život. Dnes pomstil Hospodin môjho pána, kráľa, nad Saulom a jeho potomstvom. Dávid odpovedal Réchabovi a jeho bratovi Baánovi, synom Rimmóna z Beérótu: Akože je Hospodin, ktorý vyslobodil môj život zo všetkých úzkostí, že toho, kto mi oznámil: Hľa, Saul zomrel, a nazdal sa, že prináša dobrú zvesť, som chytil a zabil v Ciklagu; to bola odplata za jeho posolstvo. Ak nešľachetníci zavraždili spravodlivého muža v jeho dome na lôžku, či nemám vyhľadávať jeho krv z vašich rúk a vyhubiť vás zo zeme? Nato dal Dávid rozkaz mládencom, a tí ich zabili, poodtínali im ruky i nohy a povešali ich pri rybníku v Chebróne. Ale Íšbóšetovu hlavu vzali a pochovali v Abnérovom hrobe v Chebróne. Všetky kmene Izraela prišli k Dávidovi do Chebrónu a povedali: Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo. Už predtým, keď bol Saul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Hospodin ti riekol: Ty budeš pásť môj izraelský ľud, ty budeš vodcom nad Izraelom. Tak prišli všetci starší Izraela ku kráľovi do Chebrónu, kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu v Chebróne pred Hospodinom a oni pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval štyridsať rokov. V Chebróne kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom. Kráľ so svojimi mužmi tiahol na Jeruzalem proti Jebúsejcom, ktorí bývali v krajine. Oni však povedali Dávidovi: Nevojdeš sem, veď slepí a chromí ťa zaženú! To malo znamenať: Dávid sem nevstúpi. Dávid však zabral hrad Sion. To je mesto Dávidovo. V ten deň povedal Dávid: Každý, kto chce poraziť Jebúsejcov, musí vystúpiť vodným kanálom. Slepých a chromých však Dávid nenávidel z celej duše. Predsa sa hovorí: Slepý a chromý nevkročí do domu. Potom Dávid ostal bývať na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Dávid ho budoval dookola od Millo až dovnútra. Takto sa Dávid ustavične vzmáhal a Hospodin, Boh mocností, bol s ním. Týrsky kráľ Chírám poslal poslov k Dávidovi, i cédrové drevo, tesárov a murárov, aby postavili Dávidovi dom. A Dávid poznal, že ho Hospodin potvrdil ako kráľa nad Izraelom a vyvýšil jeho kráľovstvo kvôli svojmu izraelskému ľudu. Dávid si vzal ešte vedľajšie ženy a ženy z Jeruzalema, keď tam prišiel z Chebrónu. Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry. Toto sú mená tých, ktorí sa mu narodili v Jeruzaleme: Šammúa a Šóbáb, Nátán a Šalamún, Jibchár, Elíšúa, Nefeg a Jáfia, Elíšáma, Eljáda a Elífelet. Keď Filištínci počuli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, všetci ho vyšli hľadať. Dávid sa o tom dozvedel a zostúpil ku hradu. Filištínci však pritiahli a rozložili sa v údolí Refáím. Vtedy sa dopytoval Dávid Hospodina: Mám vytiahnuť proti Filištíncom? Vydáš mi ich do rúk? Hospodin mu riekol: Choď, lebo istotne ti vydám Filištíncov do rúk. Dávid pritiahol do Baalperácímu, porazil ich a povedal: Hospodin pretrhol predo mnou mojich nepriateľov, ako voda trhá hrádze. Preto nazval to miesto Baalperácím. Zanechali tam svoje modly, ale Dávid a jeho mužovia ich odniesli. Potom Filištínci znova tiahli nahor a rozložili sa v údolí Refáím. Keď sa Dávid dopytoval Hospodina, Hospodin mu riekol: Netiahni proti nim priamo, ale ich obíď odzadu a choď na nich od balzamovníkového hája. Keď vo vrcholcoch balzamovníkových kríkov počuješ zvuk krokov, ponáhľaj sa, lebo vtedy Hospodin pôjde pred tebou, aby porazil vojsko Filištíncov. Dávid urobil tak, ako mu prikázal Hospodin, a bil Filištíncov od Geby až po cestu do Gézeru. Potom Dávid zhromaždil celý výkvet Izraela - tridsaťtisíc chlapov. Pobral sa a šiel so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, do Baaly v Judsku, aby odtiaľ priniesli truhlu Božiu, pomenovanú podľa mena Hospodina mocností, ktorý tróni nad cherubmi. Keď naložili truhlu Božiu na nový voz, vyniesli ju z domu Abínádába, ktorý bol na vŕšku; Uzzá a Achjó, synovia Abínádábovi, sprevádzali nový voz s truhlou Božou; tak ju odviezli z Abínádábovho domu, ktorý bol na vŕšku; Achjó kráčal pred truhlou. Dávid a celý dom Izraela tancovali pred Hospodinom z celej sily: s piesňami na citarách, harfách, bubnoch, na zvončekoch a cimbaloch. Keď prišli k Náchonovmu humnu, Uzzá vystrel ruku k truhle Božej a zadržal ju, lebo voly sa potkli. Preto Hospodin vzbĺkol hnevom proti Uzzovi a Boh ho na mieste zrazil pre jeho nerozvážnosť; zomrel tam pri truhle Božej. To Dávida rozrušilo, pretože Hospodin zdrvil Uzzu; to miesto sa volá až do dnešného dňa Perec-Uzzá. V ten deň Dávid dostal strach pred Hospodinom a povedal: Ako príde truhla Hospodinova ku mne? Preto Dávid nechcel previezť truhlu Hospodinovu k sebe do Dávidovho mesta, ale dal ju odniesť do domu Óbéd-Edóma Gatského. Vtedy truhla Hospodinova ostala v dome Óbéd-Edóma Gatského tri mesiace, i požehnal Hospodin Óbéd-Edóma a celý jeho dom. Keď kráľovi Dávidovi oznámili: Pre truhlu Božiu požehnal Hospodin dom Óbéd-Edóma i všetko, čo mal, Dávid odišiel a s radosťou preniesol truhlu Božiu z Óbéd-Edómovho domu do Dávidovho mesta. Keď tí, čo niesli truhlu Božiu, urobili šesť krokov, obetoval býka a vykŕmené teľa. A Dávid tancoval z celej sily pred Hospodinom, opásaný ľanovým efódom. Tak Dávid a celý dom Izraela prevážali truhlu Hospodinovu s jasotom a za zvuku trúby. Keď truhla Hospodinova vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Míkal hľadela z okna, a keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Hospodinom, pohrdla ním vo svojom srdci. Keď priniesli truhlu Hospodinovu a zložili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý dal Dávid pre ňu postaviť, obetoval Dávid pred Hospodinom spaľované obete a obete spoločenstva. Keď dokončil spaľované obete a obete spoločenstva, požehnal ľud v mene Hospodina mocností. I nadelil všetkému ľudu, celému množstvu Izraela, tak mužom ako i ženám, každému po jednom pecni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči; nato všetok ľud odišiel, každý do svojho domu. Keď sa Dávid vrátil pozdraviť svoju domácnosť, Míkal, Saulova dcéra, vyšla Dávidovi v ústrety a povedala: Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, ktorý sa dnes obnažoval pred očami dievok svojich služobníkov, ako sa obnažuje len nejaký rozpustilec. Nato Dávid povedal Míkal: Pred Hospodinom, ktorý si mňa vyvolil miesto tvojho otca a miesto celého jeho domu, a označil ma za knieža nad Hospodinovým ľudom, nad Izraelom, pred Hospodinom som sa veselil. Ešte viac sa pokorím ako teraz a budem ponížený vo vlastných očiach, ale pred dievkami, o ktorých si hovorila, budem v úcte! Preto Saulova dcéra Míkal nemala deti do dňa svojej smrti. Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hospodin mu doprial pokoja od všetkých jeho okolitých nepriateľov, kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi. Nátan odpovedal kráľovi: Choď a uskutočni všetko, čo máš v úmysle, lebo Hospodin je s tebou. Tej istej noci však zaznelo Hospodinovo slovo Nátanovi takto: Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Ty by si mi mal vystaviť dom, v ktorom by som prebýval? Veď nebýval som v dome odo dňa, čo som vyviedol Izraelcov z Egypta až podnes, ale chodil som ustavične v stanovom príbytku. Keď som chodil so všetkými Izraelcami, či som aspoň slovíčkom naznačil čo len jedinému izraelskému sudcovi, ktorému som prikázal pásť môj izraelský ľud: Prečo mi nevystavíte cédrový dom? Preto teraz takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od stáda, aby si bol kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. Bol som s tebou všade, kadiaľ si chodil, a vykynožil som pred tebou všetkých tvojich nepriateľov; urobím ti veľké meno podobné menu najväčších na zemi. Dám miesto svojmu izraelskému ľudu a osadím ho, aby býval na vlastnom mieste. Nebude sa viac chvieť a nebudú ho ďalej utláčať zlosynovia ako sprvoti, odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. A dám ti odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov. Okrem toho ti Hospodin oznamuje, že ti postaví dom. Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo. On vystaví dom môjmu menu a upevním jeho kráľovský trón na veky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil. Trvalý bude tvoj dom i tvoje kráľovstvo večne predo mnou a tvoj trón bude pevný naveky. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia. Vtedy vošiel kráľ Dávid, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: Kto som ja, Hospodine Pane, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? Ešte aj to si pokladal za málo, Hospodine Pane, a hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka, a to je zákon pre človeka, Hospodine Pane. Čo viac má ešte Dávid hovoriť s Tebou, veď Ty poznáš svojho služobníka, Hospodine Pane. Pre svoje slovo a podľa svojho srdca vykonal si všetky tie veľké veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi. Preto si veľký, Hospodine Pane, lebo niet Tebe podobného, a podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši, niet Boha mimo Teba. Ktorý iný národ na zemi je taký ako Tvoj ľud izraelský, ktorý si Boh šiel vykúpiť za ľud a učiniť mu meno, konajúc zaň veľké a hrozné veci: vyhnal si národ a jeho bohov spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta. Lebo si si upevnil svoj izraelský ľud za svoj ľud na veky. A Ty, Hospodine, stal si sa ich Bohom. Teraz, Hospodine Bože, splň naveky slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a o jeho dome, a rob, ako si hovoril. A Tvoje meno bude zvelebené naveky slovami: Hospodin mocností je Bohom nad Izraelom. Dom Tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred Tebou. Lebo Ty, Hospodine mocností, Bože Izraela, vyjavil si svojmu služobníkovi a riekol: Postavím ti dom. Preto Tvoj služobník našiel odvahu predniesť Ti túto modlitbu. A tak teraz, Hospodine Pane, Ty sám si Boh, Tvoje slová sú pravdivé a Ty si zaľúbil svojmu služobníkovi tieto dobré veci. Preto teraz požehnaj dom svojho služobníka, aby naveky trval pred Tebou, lebo Ty, Hospodine Pane, si hovoril, a Tvoje požehnanie naveky požehná dom Tvojho služobníka. Potom Dávid porazil Filištíncov a podmanil si ich, odobral im aj Meteg-Ammu. Porazil i Moábcov a zmeral ich šnúrou, keď im kázal ľahnúť si na zem; na dve šnúry odmeral tých, čo mali byť usmrtení, a na celú šnúru tých, čo mali byť ponechaní nažive. Tak sa stal Moáb Dávidovým poddaným a prinášal mu poplatky. Dávid porazil aj Rechóbovho syna Hadadezera, kráľa Cóby, keď práve chcel rozšíriť svoju moc až po rieku Eufrat. Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov. Dávid dal ochromiť všetky kone od vojnových vozov, ale sto vojnových vozov si ponechal. Keď Sýrčania z Damasku prišli na pomoc Hadadezerovi, kráľovi Cóby, Dávid pobil zo Sýrčanov dvadsaťtisíc mužov. Potom Dávid umiestnil posádky v damašskej Sýrii, Sýrčania stali sa Dávidovými poddanými a platili poplatky. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kde chodil. Dávid pobral aj zlaté štíty, ktoré mali Hadadezerovi služobníci, a priniesol ich do Jeruzalema. Z Betachu i z Bérótaja, z miest Hadadezerových, pobral kráľ Dávid veľmi mnoho bronzu. Keď sa kráľ Tóí z Chamátu dopočul, že Dávid porazil všetko Hadadezerovo vojsko, poslal svojho syna Jóráma ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bojoval proti Hadadezerovi a porazil ho, lebo Hadadezer bol v nepriateľskom pomere s Tóím; Jórám priniesol so sebou strieborné, zlaté i bronzové nádoby. Kráľ Dávid aj tie zasvätil Hospodinovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré zasvätil z koristi od všetkých národov, ktoré si podmanil, od Sýrie a Moábu aj od Ammóncov i od Filištíncov a aj z koristi Amáléka, Rechóbovho syna Hadadezera, kráľa Cóby. Dávid sa preslávil aj tým, že pri návrate pobil osemnásťtisíc Sýrčanov v Soľnom údolí. Posádky umiestnil aj v celom Edóme, takže celý Edóm bol poddaný Dávidovi. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kde chodil. Tak Dávid kraľoval nad celým Izraelom a prisluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. Jóáb, syn Cerújin, bol nad vojskom, Jehóšáfát, syn Achilúdov, bol kancelárom; Cádók, syn Achitúbov, a Achímelech, syn Ebjátárov, boli kňazmi, a Serájá bol pisárom. Benájá, syn Jehójádov, bol nad Kereťanmi a Peleťanmi; aj Dávidovi synovia boli kňazmi. Potom Dávid povedal: Ostal ešte niekto zo Saulovho domu, aby som mu preukázal láskavosť kvôli Jonatánovi? V Saulovom dome bol sluha menom Cíbá. Toho predvolali k Dávidovi. Kráľ sa ho opýtal: Ty si Cíbá? On odpovedal: Áno, tvoj sluha. Nato kráľ povedal: Nieto už nikoho z kráľovho domu nažive, aby som mu preukázal milosrdenstvo Božie? Nato Cíbá odpovedal kráľovi: Je ešte jeden Jonatánov syn, chromý na nohy. Kráľ sa ho opýtal: Kdeže je? Cíbá odpovedal kráľovi: Je v dome Amíélovho syna Máchíra v Lódebáre. Vtedy kráľ Dávid poslal poňho a dal ho priviesť z domu Amiélovho syna Máchíra z Lódebáru. Keď Mefibóšet, syn Saulovho syna Jonatána, predstúpil pred Dávida, padol na tvár a poklonil sa. A Dávid zavolal: Mefibóšet! Ten odpovedal: Ajhľa, tvoj sluha. Dávid mu povedal: Neboj sa, lebo určite ti chcem preukázať milosrdenstvo pre tvojho otca Jonatána a vrátiť ti celé pole tvojho otca Saula; a budeš jedávať trvale pri mojom stole. On sa mu vtedy poklonil a povedal: Ktože je tvoj služobník, že si vzhliadol na mŕtveho psa, ako som ja? Potom kráľ zavolal Saulovho služobníka Cíbú a povedal mu: Všetko, čo mal Saul a celý jeho dom, dal som synovi tvojho pána. Budeš mu obrábať zem ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia, a budeš znášať úrodu, aby syn tvojho pána mal chlieb, ktorým by sa živil; ale Mefibóšet, syn tvojho pána, bude trvale jedávať pri mojom stole. Cíbá mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. Cíbá odpovedal kráľovi: Tvoj služobník urobí celkom tak, ako môj pán, kráľ, prikázal svojmu služobníkovi. Mefibóšet však jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľovských synov. Mefibóšet mal malého syna menom Míchá. Všetci obyvatelia Cíbóvho domu sa stali Mefibóšétovými služobníkmi. A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, pretože trvale jedával pri kráľovom stole. Ale bol krivý na obe nohy. Potom zomrel kráľ Ammóncov, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Chánún. Dávid povedal: Prejavím láskavosť Náchášovmu synovi Chánúnovi, ako jeho otec prejavil láskavosť mne. Dávid poslal poslov, aby ho ich prostredníctvom potešil nad smrťou jeho otca. Keď prišli Dávidovi poslovia do krajiny Ammóncov, kniežatá Ammóncov povedali svojmu pánovi Chánúnovi: Nazdáš sa, že Dávid chcel uctiť tvojho otca, keď ti poslal utešiteľov? Skôr preto Dávid poslal k tebe svojich poslov, aby preskúmal mesto, vysliedil ho, a tak zničil! Chánún vzal Dávidových služobníkov, každému oholil pol brady, odrezal im polovicu rúcha až po zadok; vtedy ich prepustil. Keď to oznámili Dávidovi, poslal im naproti ľudí, lebo tí mužovia boli veľmi zhanobení. Kráľ im odkázal: Zostaňte v Jerichu, kým vám podrastú brady, potom sa vráťte! Keď Ammónci videli, že sa Dávidovi sprotivili, poslali poslov a najali Sýrčanov z Bét-Rechóbu a z Cóby, dvadsaťtisíc pešiakov, od kráľa Maachy tisíc mužov a od Iš-Tóba dvadsaťtisíc mužov. Keď sa o tom Dávid dopočul, poslal Jóába a celé vojsko, hrdinov. Keď Ammónci vyšli, zoradili sa do bojového šíku pri vchode do brány. Sýrčania z Cóby a Rechóbu a ľudia z Tóbu a Maachy boli osobitne zoradení na poli. Keď Jóáb videl, že sa proti nemu chystá boj spredu i zozadu, vyvolil si niektorých zo všetkých vybraných Izraelcov a zaradil sa do šíku proti Sýrčanom. Ostatok ľudu zveril do ruky svojho brata Abíšaja a postavil šík proti Ammóncom. Povedal: Ak bude Sýria silnejšia ako ja, budeš pomáhať mne, ak však budú Ammónci prisilní pre teba, prídem ti ja na pomoc. Buď silný a bojujme udatne za svoj ľud a za mestá nášho Boha. A Hospodin nech učiní, čo uzná za dobré. Keď sa Jóáb a ľud, ktorý bol s ním, priblížil do boja proti Sýrčanom, tí pred ním utiekli. Keď Ammónci videli, že Sýrčania utekajú, utiekli aj oni pred Abíšajom a vošli do mesta. Jóáb sa vrátil od Ammóncov a prišiel do Jeruzalema. Keď Sýrčania videli, že ich Izraelci porazili, zišli sa dovedna. Vtedy Hadadezer poslal poslov a dal vyviesť Sýrčanov spoza Eufratu; tí prišli do Chelámu s Hadadezerovým vojvodcom Šóbachom na čele. Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prekročil Jordán a prišiel do Chelámu. Sýrčania sa zoradili do šíku proti Dávidovi a bojovali proti nemu. Ale Sýrčania utiekli pred Izraelom a Dávid z nich zničil sedemsto vojnových vozov a pobil štyridsaťtisíc jazdcov. Vojvodcu Šóbacha zrazil tak, že tam zomrel. Keď ostatní králi, ktorí boli poddaní Hadadezerovi, videli, že ich Izrael porazil, uzavreli s ním mier a boli mu poddaní. A Sýrčania sa báli naďalej pomáhať Ammóncom. Po roku, keď králi tiahli do boja, Dávid poslal Jóába a s ním svojich sluhov i celý Izrael pustošiť Ammóncov a obliehať Rabbu. Dávid však ostal v Jeruzaleme. Jedného večera vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Tu uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Bola to žena napohľad veľmi pekná. I poslal Dávid povyzvedať sa o tej žene. Oznámili mu: Je to Elíámova dcéra Bat-Šeba, žena Uriáša Chetejského. Vtedy Dávid poslal poslov, aby mu ju predviedli. Keď prišla k nemu - očistená od svojej nečistoty - spal s ňou. Potom sa vrátila domov. A žena počala. Preto po posloch oznámila Dávidovi: Som tehotná. Vtedy Dávid odkázal Jóábovi: Pošli ku mne Uriáša Chetejského. Jóáb poslal Uriáša k Dávidovi. Keď Uriáš prišiel k nemu, Dávid sa ho opytoval, ako sa má Jóáb a ľud a ako je to s vojnou. Nato Dávid povedal Uriášovi: Choď domov a umy si nohy! Keď Uriáš vyšiel z kráľovho domu, niesli za ním kráľovský dar. Ale Uriáš si ľahol pred vchod kráľovského domu s ostatnými služobníkmi svojho pána a nešiel domov. Dávidovi to oznámili slovami: Uriáš nešiel domov. Vtedy povedal Dávid Uriášovi: Však si prišiel z cesty, prečo si teda nezišiel dolu domov? Uriáš odpovedal Dávidovi: Truhla Božia, Izrael a Júda bývajú v stanoch, i môj pán Jóáb i služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť, jesť, piť a spať so svojou ženou? Akože žiješ a žije tvoja duša, také niečo neurobím. Vtedy Dávid povedal Uriášovi: Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa prepustím. Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i na druhý deň. Dávid ho pozval a jedol s ním aj pil, až ho opil. Večer vyšiel ležať na lôžko so služobníkmi svojho pána, ale domov nezišiel. Ráno napísal Dávid Jóábovi list a poslal ho po Uriášovi. V liste stálo: Postavte Uriáša dopredu do najtuhšieho boja, potom sa stiahnite od neho, nech ho zrazia a nech zomrie. Keď Jóáb obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že tam sú udatní bojovníci. Potom mužovia mesta urobili výpad, bojovali proti Jóábovi a padli niektorí z ľudu, spomedzi Dávidových služobníkov. Zomrel tam aj Uriáš Chetejský. Vtedy Jóáb poslal poslov a oznámil Dávidovi celý priebeh boja. Poslovi prikázal: Keď rozpovieš kráľovi až do konca celý priebeh boja, a vzplanie kráľov hnev a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tak bojovali, či ste nevedeli, že strieľajú z múrov? Ktože zabil Jerubbalovho syna Abímelecha, či to nebola žena, ktorá hodila na neho z múra mlynský žarnov, takže zomrel v Tebeci? Prečo ste sa priblížili až k múrom? Vtedy povedz: Aj tvoj služobník Uriáš Chetejský zomrel. Posol odišiel, a keď prišiel, oznámil to Dávidovi, prečo ho Jóáb poslal. Posol povedal Dávidovi: Tí mužovia boli mocnejší ako my, vyrazili proti nám do poľa, ale my sme ich zatlačili až po vchod do brány. Vtedy strelci strieľali na tvojich služobníkov z múru, takže zomreli niektorí z kráľových služobníkov. Zomrel i tvoj služobník Uriáš Chetejský. Dávid povedal poslovi: Takto povieš Jóábovi: Nech ťa to nezarmucuje, lebo meč zožiera raz toho, raz onoho. Zosilni svoj boj proti mestu a zrúcaj ho! Dodaj mu odvahy! Keď Uriášova žena počula, že jej muž zomrel, nariekala za ním. Keď prešiel čas smútku, poslal Dávid po ňu, vzal ju do svojho domu a stala sa jeho ženou. Porodila mu syna. Ale to, čo Dávid spáchal, sa nepáčilo Hospodinovi. Hospodin poslal Nátana k Dávidovi. Keď prišiel k nemu, povedal: V istom meste boli dvaja mužovia; jeden bol bohatý, druhý bol chudobný. Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobytka. Chudobný však nemal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil; choval ju a vyrástla pri ňom s jeho deťmi. Jedávala z jeho skyvy chleba, píjavala z jeho pohára a spávala v jeho lone, akoby mu bola dcérou. K bohatému človeku prišiel pocestný; ale ľúto mu bolo vziať zo svojich oviec alebo zo svojho dobytka, aby niečo pripravil pocestnému, ktorý prišiel k nemu, ale vzal ovečku chudobného človeka, a tú pripravil mužovi, ktorý prišiel k nemu. Vtedy Dávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu mužovi a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, muž, ktorý to urobil, zasluhuje smrť! Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovania. Nato Nátan povedal: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej! Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pridal. Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil si sa toho, čo sa Jemu nepáči? Uriáša Chetejského si zabil mečom, jeho manželku si si vzal za ženu a jeho samého si zavraždil mečom Ammóncov. Preto sa teraz meč nikdy nevzdiali od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Uriáša Chetejského, aby ti bola ženou. Takto hovorí Hospodin: Hľa, dopustím pohromu na teba z tvojho vlastného domu, vezmem tvoje ženy pred tvojimi očami, dám ich tvojmu blížnemu a bude spať s tvojimi ženami za bieleho dňa. Ty si to síce urobil tajne, ale ja to urobím pred celým Izraelom a za bieleho dňa. Vtedy Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin tiež sňal tvoj hriech, nezomrieš. Ale keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť. Potom Nátan odišiel domov. Hospodin ranil dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. Ochorelo. Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil; vošiel dnu a ležal na zemi celú noc. Keď prišli k nemu starší jeho domu, a chceli ho zdvihnúť zo zeme, nechcel a nejedol s nimi. Na siedmy deň dieťa zomrelo, ale Dávidovi služobníci sa mu to báli oznámiť, lebo si povedali: Keď sme ho prehovárali, kým dieťa ešte žilo, neposlúchol náš hlas. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Ešte by vykonal niečo zlé. Ale keď Dávid videl, že si pošepkávajú, pochopil, že dieťa zomrelo. I povedal svojim služobníkom: Vari dieťa zomrelo? Odpovedali: Zomrelo. Vtedy vstal Dávid zo zeme a umyl sa, pomazal sa masťou, a keď si vymenil rúcho, vstúpil do domu Hospodinovho a klaňal sa Mu. Keď prišiel domov, pýtal si jesť; doniesli mu a jedol. Služobníci sa ho spýtali. Čo to robíš? Postil si sa pre dieťa, kým ešte žilo, a plakal si; a keď dieťa zomrelo, vstal si a prijal si jedlo. On odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal, lebo som si povedal: Ktože vie; azda sa Hospodin zmiluje nado mnou a dieťa ostane nažive. Ale teraz, keď zomrelo, načo sa mám postiť? Či ho môžem ešte vzkriesiť? Ja pôjdem k nemu, ale ono sa nevráti ku mne. Potom utešoval svoju ženu Bat-Šebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dal mu meno Šalamún. A Hospodin ho miloval. I odovzdal ho do rúk prorokovi Nátanovi, a ten mu kvôli Hospodinovi dal meno Jedídja. Medzitým Jóáb bojoval proti ammónskej Rabbe a zabral kráľovské mesto. Potom poslal Jóáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe a zabral som i Vodné mesto. Teraz zober ostatok ľudu, obkľúč mesto a doby ho, aby som nezabral mesto ja, lebo potom by ho pomenovali podľa mňa. Vtedy Dávid pozbieral všetok ľud a tiahol proti Rabbe, bojoval proti nej a zabral ju. Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent zlata a bol na nej aj drahokam; tá sa dostala na hlavu Dávidovi, ktorý vyviezol z mesta aj veľkú korisť. Ľud, ktorý bol v ňom, určil k pílam, železným čakanom a železným sekerám, a dal druhým nútenú prácu v tehelni. Takto naložil so všetkými mestami Ammóncov. Potom sa Dávid so všetkým ľudom vrátil do Jeruzalema. Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Támár; Dávidov syn Amnón si ju zamiloval. Amnón sa sužoval, až ochorel pre svoju sestru Támár, lebo bola pannou, a jemu sa zdalo nemožné dopustiť sa niečoho voči nej. Mal však priateľa menom Jónádáb. Bol to syn Dávidovho brata Šimeu. Jónádáb bol veľmi múdry človek. Povedal mu: Prečo ty, kráľovský syn, zo dňa na deň tak chradneš? Nepovieš mi to? Amnón mu povedal: Milujem Támár, sestru môjho brata Absolóna. Jónádáb mu povedal: Ľahni si na lôžko a rob sa chorým. Keď ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu: Nech príde moja sestra Támár a dá mi jesť; nech mi pred mojimi očami pripraví pokrm, aby som to videl a jedol z jej ruky. Amnón si teda ľahol a robil sa chorým. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnón mu povedal: Nech príde moja sestra Támár a nech pripraví pred mojimi očami dva koláče; chcel by som jesť z jej ruky. Potom Dávid poslal Támár odkaz: Choď do domu svojho brata Amnóna a priprav mu pokrm. Keď prišla do domu svojho brata, on ležal. Vzala cesto, vymiesila ho a pripravila pred jeho očami. Upiekla koláče. Potom vzala panvicu, položila pred neho, ale on nechcel jesť. Tu povedal Amnón: Pošlite všetkých mužov odo mňa preč! Vtedy všetci mužovia od neho odišli. Nato Amnón povedal Támár: Prines mi to jedlo do izby, chcel by som ho jesť z tvojej ruky. Támár vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnónovi do izby. Keď mu podávala jesť, uchopil ju a povedal jej: Poď, ľahni si ku mne, sestra moja. Ona mu odpovedala: Nie, brat môj, nerob mi násilie, lebo tak sa nerobí v Izraeli. Nepáchaj nehanebnosť. Kdeže sa podejem od hanby, a ty budeš ako nejaký nehanebník v Izraeli. Ale prehovor s kráľom; on ma tebe neodoprie. On ju však nepočúvol, a keďže bol mocnejší ako ona, ponížil ju a spal s ňou. Nato Amnóna zachvátila veľká nenávisť voči nej, takže väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, ako láska, ktorou ju miloval. Potom jej povedal: Zober sa a choď! Ona mu odpovedala: Väčšiu krivdu mi robíš tým, že ma odháňaš, ako tým, čo si mi predtým urobil. Ale nechcel ju počúvať. Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal: Vyžeň ju odo mňa a zamkni za ňou dvere! Mala na sebe dlhé šaty s rukávmi, lebo také plášte si obliekali kráľovské dcéry, panny. Keď ju jeho služobník vyhnal von a zamkol za ňou dvere, Támár si posypala hlavu popolom a roztrhla dlhé šaty s rukávmi, ktoré mala na sebe, položila si ruku na hlavu a nariekala, kade šla. Jej brat Absolón jej povedal: Bol pri tebe tvoj brat Amnón? Umĺkni teraz, sestra moja, on je tvoj brat, nepripúšťaj si to tak k srdcu. Támár zostala osamotená v dome svojho brata Absolóna. Keď sa o tom všetkom dopočul kráľ Dávid, veľmi sa rozhneval. Absolón však nehovoril s Amnónom ani po zlom, ani po dobrom, lebo znenávidel Amnóna za to, že zneuctil jeho sestru Támár. Po dvoch rokoch strihali ovce u Absolóna v Baal-Chacóre, ktoré leží pri Efrajime. Absolón tam pozval všetkých kráľovských synov. Absolón prišiel ku kráľovi a povedal: Hľa, u tvojho služobníka je strihanie oviec. Nech ide, prosím, so svojimi sluhami kráľ a jeho sluhovia. Ale kráľ mu povedal: Nie, syn môj, nechoďme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci na neho naliehal, nechcel ísť, ale s pozdravom ho prepustil. Absolón povedal: Ak nie, nech ide, prosím, s nami môj brat Amnón. Odpovedal mu kráľ: Prečo by mal ísť s tebou? Ale keď Absolón naliehal na neho, poslal s ním Amnóna a všetkých kráľovských synov. I rozkázal Absolón svojim sluhom: Dávajte pozor, keď bude mať Amnón z vína dobrú vôľu, a ja vám poviem: Udrite na neho, vtedy ho zabite. Nebojte sa! Veď som vám to ja rozkázal. Buďte zmužilí a udatní! Vtedy Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom tak, ako im Absolón prikázal. Nato všetci kráľovskí synovia vyskočili, každý na svoju mulicu, a utiekli. Kým ešte boli na ceste, došla k Dávidovi zvesť: Absolón pobil všetkých kráľovských synov a neostal z nich ani jeden. Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutým rúchom. Nato sa ozval Jónádáb, syn Dávidovho brata Šimeu: Nech si môj pán nemyslí, že pobil všetkých mládencov, kráľovských synov, lebo len Amnón je mŕtvy, pretože to bolo Absolónovi vidno na tvári od toho dňa, čo tamten zneuctil jeho sestru Támár. Tak teraz nech si to pán môj, kráľ, nepripúšťa k srdcu a nech nevraví, že všetci kráľovi synovia zomreli, lebo je mŕtvy len Amnón. Absolón však utiekol. Keď sa mládenec na stráži začal pozorne dívať, zazrel zrazu prichádzať mnoho ľudí od choronajimskej cesty po horskom svahu. Nato povedal Jónádáb kráľovi: Ajhľa, prichádzajú kráľovskí synovia; tak je, ako povedal tvoj služobník. Sotva to dopovedal, hľa, kráľovskí synovia prišli a dali sa do hlasného náreku; i kráľ a všetci jeho služobníci veľmi plakali. Absolón však ušiel, a odišiel ku gešúrskemu kráľovi Talmajovi, Amíchúrovmu synovi. Dávid však smútil za svojím synom deň čo deň. Keď Absolón utiekol, odišiel do Gešúru a bol tam tri roky. I zatúžil kráľ Dávid ísť za Absolónom, lebo sa už zmieril s Amnónovou smrťou. Keď Cerújin syn Jóáb zbadal, že kráľovo srdce je naklonené Absolónovi, poslal do Tekóy, dal priviesť odtiaľ múdru ženu a povedal jej: Rob tak, akoby si mala smútok, a obleč si smútočné rúcho; nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už mnohé dni smúti za mŕtvym. Choď ku kráľovi a povedz mu to a to! Potom ju Jóáb poučil, čo má hovoriť. Keď žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou k zemi, poklonila sa a povedala: Pomôž mi, kráľ! Kráľ sa jej opýtal: Čo ti je? Ona odpovedala: Ach, som žena vdova, lebo mi zomrel muž. Tvoja služobnica mala dvoch synov, ktorí sa medzi sebou pohádali na poli, a keď nebolo nikoho, kto by ich od seba odtrhol, jeden z nich udrel druhého a zabil ho. A hľa, celá rodina povstala proti tvojej služobnici a hovorí: Vydaj bratovraha, aby sme ho usmrtili za život jeho brata, ktorého zabil, a zahubíme i jeho dediča. Vtedy by mi vyhasili aj uhlík, ktorý mi zostal, aby po mojom mužovi neostalo ani len meno, ani potomstvo na zemi. Nato kráľ povedal žene: Choď domov, a ja vydám rozkaz o tebe. Ale žena z Tekóy odpovedala kráľovi: Pán môj a kráľ môj, nech je vina na mne a na dome môjho otca, ale kráľ a jeho trón nech sú bez viny. Kráľ povedal: Ak niekto povie niečo proti tebe, priveď ho ku mne, a nikdy sa ťa už nedotkne! I povedala: Nech sa, prosím, rozpomenie kráľ na Hospodina, svojho Boha, aby pomstitelia krvi nehubili viac a aby nezničili môjho syna. On odpovedal: Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa ani len vlas neskriví. Ale žena povedala: Dovoľ svojej služobnici prehovoriť ešte slovo k svojmu pánovi, kráľovi. Povedal: Hovor! Žena povedala: Prečo zamýšľaš podobnú vec proti Božiemu ľudu? Lebo keď kráľ vyslovil tento výrok, sám je vinný, lebo nedovolí priviesť svojho vyhnanca späť. Musíme zomrieť, a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ani Boh nechce odňať život, ale má stále na mysli, aby ani vyhnanca neodohnal od seba. Nuž prišla som teda toto vyrozprávať svojmu kráľovi, môjmu pánovi, lebo ma strašil ľud. Tvoja služobnica si však povedala: Prehovorím s kráľom, azda vyplní žiadosť svojej služobnice. Lebo kráľ vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z ruky človeka, ktorý chce vyhladiť mňa spolu s mojím synom z Božieho dedičstva. Tvoja služobnica si ešte povedala: Nech mi bude útechou slovo pána, môjho kráľa, lebo kráľ, môj pán, je ako Boží anjel: vybadá dobré i zlé. Hospodin, tvoj Boh, buď s tebou! Potom kráľ žene odpovedal: Nezatajuj mi nič z toho, čo sa ťa opýtam. Žena odvetila: Nech hovorí kráľ, môj pán. Kráľ povedal: Nie je s tebou vo všetkom tomto ruka Jóábova? Žena odpovedala: Ako žije duša, pán môj, kráľ, nikto sa nemôže odchýliť ani napravo ani naľavo od toho, čo hovoril kráľ, môj pán; lebo tvoj služobník Jóáb mi to sám rozkázal a on vložil do úst tvojej služobnice všetky tieto slová. Tvoj služobník Jóáb to urobil tak preto, aby tá vec dostala iný obrat. Ale môj pán je múdry ako Boží anjel: vie všetko, čo sa deje na zemi. Nato povedal kráľ Jóábovi: Dobre, urobím to; choď a doveď späť mládenca Absolóna. Vtedy Jóáb padol tvárou k zemi, poklonil sa, ďakoval kráľovi a povedal: Dnes vie tvoj služobník, že som našiel priazeň v tvojich očiach, pán môj a kráľ, lebo kráľ splnil žiadosť svojho služobníka. Potom Jóáb vstal, odišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. Ale kráľ povedal: Nech sa vráti do svojho domu, nech neuzrie moju tvár. Tak sa Absolón vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel. V celom Izraeli nebolo takého krásneho muža, ktorého by tak chválili ako Absolóna, od hlavy až po päty nebolo na ňom chyby. Keď si strihával hlavu - a robil to každoročne preto, že mu bola ťažká - vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šekelov kráľovskej váhy. Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Támár. Bola to žena krásneho zjavu. Absolón už dva roky býval v Jeruzaleme, ale kráľovu tvár nevidel. Preto poslal po Jóába a chcel ho poslať ku kráľovi. Ale ten nechcel k nemu prísť. Poslal poňho druhýkrát, ale zas nechcel prísť. Absolón povedal svojim služobníkom: Pozrite, Jóábovo pole je blízko môjho, a má na ňom jačmeň. Choďte a podpáľte ho! A tak Absolónovi sluhovia podpálili pole. Vtedy Jóáb vstal, prišiel k Absolónovi do jeho domu a povedal mu: Prečo tvoji sluhovia podpálili moje pole? Absolón mu odpovedal: Hľa, poslal som k tebe s odkazom: Príď sem a pošlem ťa ku kráľovi, aby si mu povedal: Načo som prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam zostal. Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár. Ak je na mne vina, nech ma dá zabiť. Vtedy Jóáb vstúpil ku kráľovi a oznámil mu to. Ten zavolal Absolóna; keď vošiel ku kráľovi, poklonil sa pred kráľom tvárou až k zemi. A kráľ pobozkal Absolóna. Potom si Absolón zadovážil voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. Vstával včasráno a stával na ceste pri bráne, a každého muža, ktorý mal spor, pre ktorý šiel ku kráľovi na súd, oslovil a spýtal sa: Z ktorého si mesta? Keď mu odpovedal: Z toho alebo onoho izraelského kmeňa je tvoj služobník, Absolón mu povedal: Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale u kráľa nemáš nikoho, kto by ťa vypočul. Potom pokračoval: Keby mňa ustanovili za sudcu v krajine, aby prichádzal ku mne každý, kto má nejaký spor alebo súd, ja by som mu pomohol k spravodlivosti. Keď sa niekto k nemu priblížil a chcel sa mu pokloniť, on vystrel ruku, objal ho a pobozkal. Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelcom, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd; tak si Absolón kradmo získal srdcia izraelských mužov. Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Chcel by som odísť a v Chebróne splniť sľub, ktorý som dal Hospodinovi. Lebo keď tvoj služobník býval v Gešúre v Sýrii, učinil takýto sľub: Ak ma Hospodin privedie zasa do Jeruzalema, budem Mu slúžiť. A kráľ mu povedal: Choď v pokoji! On vstal a odišiel do Chebrónu. Potom Absolón rozposlal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom a odkázal im: Len čo začujete zvuk trúby, volajte: Absolón sa stal kráľom v Chebróne! S Absolónom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní, a šli dobromyseľne, nič netušiac. Keď mal Absolón prinášať obete, poslal po Achitófela Gílónskeho, Dávidovho radcu, aby prišiel zo svojho mesta Gíla. Veľké sprisahanie mohutnelo a ľud išiel stále vo väčšom počte s Absolónom. Vtom prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: Srdce izraelských mužov priklonilo sa k Absolónovi. I povedal Dávid všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Poberte sa! Utečme, lebo inak neunikneme pred Absolónom. Ponáhľajte sa preč, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás, aby neuvalil na nás nešťastie a aby ostrím meča nevyvraždil mesto. Vtedy kráľovskí služobníci povedali kráľovi: Všetko nech je tak, ako si želá náš pán a kráľ. Hľa, my sme tvoji služobníci. Vyšiel kráľ a celý jeho dom pešo; kráľ tam zanechal len desať vedľajších žien strážiť dom. Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome. Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku, aj všetci Kereťania, Peleťania a Gáťania, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gatu, a kráčali pred kráľom. Vtedy vravel kráľ Ittajovi Gatskému: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova. Len včera si prišiel; môžem ťa dnes nútiť blúdiť s nami? Ja pôjdem - kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou naspäť i svojich bratov; nech ti Hospodin preukáže milosť a vernosť! I odpovedal Ittaj kráľovi: Akože žije Hospodin a ako žije môj pán a kráľ: kdekoľvek bude môj pán a kráľ, či mŕtvy a či živý, tam bude i tvoj služobník. Dávid povedal Ittajovi: Tak poď ďalej! I šiel Ittaj Gatský a s ním všetci jeho mužovia a všetky deti, ktoré boli s ním. Celá krajina nahlas plakala, keď ľud tiahol. Tak prešiel kráľ cez potok Kidrón, a všetok ľud šiel pred ním cestou na púšť. Bol tam aj Cádók a s ním všetci levíti, ktorí niesli truhlu zmluvy Božej; i zložili ju. A Ebjátár obetoval, kým všetok ľud nevyšiel z mesta. Vtedy kráľ povedal Cádókovi: Zanes truhlu Božiu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Hospodinových očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok. Ale ak mi povie: Nemám v tebe záľubu! tu som, nech urobí, ako uzná za dobré. Potom kráľ povedal kňazovi Cádókovi: Pozri! Ty sa vráť v pokoji do mesta; tvoj syn Achimaac i Ebjátárov syn Jonatán, vaši dvaja synovia, nech idú s vami. Pozrite! Ja budem čakať pri brodoch na púšti, kým nedôjde od vás nejaký odkaz. Vtedy Cádók a Ebjátár zaniesli truhlu Božiu do Jeruzalema a ostali tam. Dávid však vystupoval na Olivový vrch a stále plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. Z ľudu všetci, čo boli s ním, si zahalili hlavu, vystupovali a stále plakali. Vtom Dávidovi oznámili, že Achitófel je medzi sprisahancami s Absolónom. A Dávid povedal: Zmar, prosím, Hospodine, Achitófelovu radu. Keď Dávid odchádzal na vrchol, na ktorom sa klaniavali Bohu, išiel proti nemu Arkijec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a hlavou posypanou prsťou. Dávid mu povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu. Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, chcem byť tvojím sluhom: ako som prv bol služobníkom tvojho otca, tak budem tvojím služobníkom, môžeš v môj prospech zmariť Achitófelovu radu. Tam budú s tebou kňazi Cádók a Ebjátár, a všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom, Cádókovi a Ebjátárovi. Hľa, tam sú s nimi ich dvaja synovia, Cádókov Achimaac a Ebjátárov Jonatán; po nich mi odkážete všetko, čo počujete. Vtedy vošiel Dávidov priateľ Chúšaj do mesta a Absolón vtiahol do Jeruzalema. Keď Dávid zašiel trocha za vrchol, hľa, Mefibóšetov sluha Cíbá vyšiel mu oproti s párom osedlaných oslov, na ktorých niesol dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov i stovku zrelého ovocia a mech vína. Kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je to? Cíbá odpovedal: Osly sú pre kráľovský dom na jazdenie, chlieb a figy služobníkom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti. Nato kráľ povedal: A kde je syn tvojho pána? Cíbá odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca. Tu povedal kráľ Cíbóvi: Nech je tvoje všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíbá odpovedal: Klaniam sa ti, kiež by som našiel milosť pred tebou, môj pán a kráľ. Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial. Hádzal kamene do Dávida, aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoci všetok ľud a všetci bojovníci šli po jeho pravej a ľavej strane. Šimeí hovoril takto, keď ho preklínal: Choď preč, choď preč, ty krvilačný a naničhodný človek! Hospodin uvalil na teba všetku krv domu Saulovho, namiesto ktorého si sa stal kráľom. Atak Hospodin dal kráľovstvo do rúk tvojmu synovi Absolónovi. Hľa, ty si teraz vo svojom nešťastí, lebo si krvilačným človekom. Nato Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Prečo má tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Idem a odtnem mu hlavu. Nato kráľ povedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si preklína: lebo ak mu Hospodin rozkázal preklínať Dávida, kto mu môže povedať: Prečo tak robíš? Ďalej hovoril Dávid Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, mi siaha na život, o čo viac teraz tento Benjamínec! Dajte mu pokoj, nech preklína, veď mu to rozkázal Hospodin! Azda vzhliadne Hospodin na moju tieseň a odplatí mi dobrým za jeho dnešné preklínanie. Vtedy šiel Dávid so svojimi mužmi cestou ďalej. Šimeí šiel opodiaľ neho po úbočí vrchu. Idúcky stále preklínal, hádzal doňho kamene a víril prach. Konečne kráľ i všetok ľud unavení prišli k Jordánu a tam si odpočinuli. Medzitým Absolón a všetci izraelskí mužovia prišli do Jeruzalema a Achitófel s nimi. Keď Dávidov priateľ Arkijec Chúšaj prišiel k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ, nech žije kráľ! Vtedy Absolón povedal Chúšajovi: To je oddanosť k tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel s ním? Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nie! Ale s tým budem a s tým zostanem, koho vyvolil Hospodin a tento ľud i všetci mužovia izraelskí! A vôbec, komu mám slúžiť, ak nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem i tebe. Nato Absolón povedal Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť! Achitófel mu odvetil: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré strážia dom. Keď počuje celý Izrael, že si sa sprotivil svojmu otcovi, vzmužia sa všetci, ktorí sú s tebou. Preto postavili Absolónovi na streche stan a Absolón verejne, pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca. Keď Achitófel totiž v tie časy niečo radil, bolo to, akoby sa dopytoval na slovo samého Boha. Za takú platila každá Achitófelova rada u Dávida aj u Absolóna. Potom Achitófel povedal Absolónovi: Dovoľ, aby som si vybral dvanásťtisíc mužov a tejto noci pôjdem prenasledovať Dávida. Prepadnem ho, kým je unavený a skleslý. Vyľakám ho, takže všetok ľud, ktorý je s ním, utečie; len samého kráľa zabijem, a všetok ľud privediem k tebe, lebo návrat všetkých závisí od smrti toho, ktorého hľadáš. Vtedy všetok ľud bude mať pokoj. Táto reč sa zdala správnou i Absolónovi, i všetkým starším Izraela. Absolón povedal: Zavolaj aj Arkijca Chúšaja, aby sme počuli, čo povie on. Keď Chúšaj prišiel k Absolónovi, ten mu povedal: Achitófel radil toto. Či máme konať podľa jeho slov? Ak nie, poraď ty! Nato Chúšaj povedal Absolónovi: Tentoraz to nie je dobrá rada, ktorú dal Achitófel. Ďalej hovoril Chúšaj: Poznáš svojho otca a jeho mužov, že sú to hrdinovia, a pritom roztrpčení ako medvedica na poli, zbavená svojich mláďat Aj tvoj otec je bojovník, svojim ľuďom nedá v noci odpočívať. Iste sa skrýva v nejakých roklinách alebo na nejakom inom mieste. Keby niekto z ľudu padol hneď na začiatku, a voľakto sa to dopočuje, rozchýri, že ľud, ktorý stál za Absolónom, utrpel už porážku, vtedy i najudatnejší, ktorý má srdce ako lev, úplne ochabne, lebo celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina, a tí, čo sú s ním, sú bojovníci. Preto ti radím: zhromaždi okolo seba celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu, nech ich je mnoho ako piesku pri mori. Ty pôjdeš osobne do boja. Potom prídeme k nemu na niektorom mieste, a kde ho nájdeme, vrhneme sa na neho, ako keď rosa padá na zem, a neostane ani on ani jediný z jeho mužov. Keby sa však stiahol do niektorého mesta, vtedy celý Izrael prinesie k mestu povrazy a strhneme ho do potoka, takže sa z neho nenájde ani kamienok. Vtedy Absolón i všetci izraelskí mužovia hovorili: Lepšia je rada Arkijca Chúšaja ako rada Achitófelova. Hospodin prikázal zmariť dobrú radu Achitófelovu, aby Hospodin uviedol pohromu na Absolóna. Chúšaj oznámil kňazom Cádókovi a Ebjátárovi: To a to radil Achitófel Absolónovi a izraelským starším, ja som však radil takto a takto. Preto teraz rýchlo pošlite správu Dávidovi a povedzte mu: Túto noc nenocuj pri brodoch na púšti, ale určite prejdi na druhú stranu, aby nezahynul kráľ a všetok ľud, ktorý je s ním. Jonatán a Achimaac stáli pri prameni Rógel. Pribehla k nim slúžka, oznámila im to, a oni zas odišli oznámiť to kráľovi Dávidovi, lebo sa nemohli nikde ukázať ani vojsť do mesta. Ale zazrel ich nejaký mládenec a oznámil to Absolónovi. Preto sa obaja rýchlo vzdialili a vošli v Bachuríme do domu muža, ktorý mal vo dvore cisternu, a spustili sa do nej. Žena vzala plachtu, rozprestrela ju na vrch cisterny a nasypala na ňu zrná, takže nebolo nič poznať. Keď Absolónovi služobníci prišli k žene do domu a pýtali sa: Kde je Achímaac a Jonatán? žena im odpovedala: Odišli k vode. Hľadali ich, ale nenašli, a tak sa vrátili do Jeruzalema. Keď tí odišli, títo vystúpili z cisterny, šli a podali správu kráľovi Dávidovi. Povedali mu: Vstaňte a rýchlo prejdite cez vodu, lebo takto radil Achitófel proti vám. Preto vstal Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, a prešli cez Jordán. Do ranného svitu nezostal ani jeden, čo by nebol prešiel. Keď Achitófel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal osla, pobral sa a odišiel domov, do svojho mesta. Porobil poriadok a obesil sa; tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe. Ale Dávid prišiel do Machanajimu. A Absolón prešiel cez Jordán; on i všetci izraelskí mužovia s ním. Vtedy Absolón ustanovil nad vojskom Amásu namiesto Jóába. Amása bol synom muža, ktorý sa volal Jitrá Izraelský a ktorý mal pomer s Náchášovou dcérou Abígal, sestrou Jóábovej matky Cerúje. Izrael s Absolónom sa utáboril v Gileáde. Keď Dávid prišiel do Machanajimu, Šóbí, syn Náchášov z Rabby ammónskej, Máchír, syn Amiélov z Lódebáru, a Barzillaj Gileádsky z Rógelímu priniesli Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním, lôžka, čaše a hlinené nádoby, tiež pšenicu, jačmeň i múku, pražené zrno, fazuľu a šošovicu, med a maslo i ovce a tvaroh, aby mali čo jesť, lebo povedali: Ľud na púšti je hladný, unavený a smädný. Nato Dávid urobil prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním tisícnikov a stotníkov. Tretinu ľudu podriadil veleniu Jóábovmu, tretinu veleniu Jóábovho brata Abíšaja, syna Cerúje, a tretinu veleniu Ittaja Gatského. Vtedy povedal kráľ ľudu: Aj ja chcem ísť s vami do boja. Ale ľud vravel: Ty nepôjdeš, lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať, ba keby nás i polovica zomrela, nebudú o nás dbať. Ale ty si ako tisíc z nás; lepšie bude teraz, keď nám budeš pomáhať z mesta. Kráľ im povedal: Urobím, ako uznáte za dobré. Vtedy sa kráľ postavil k bráne a všetok ľud vychádzal po stovkách a tisíckach. Kráľ prikázal Jóábovi, Abíšajovi a Ittajovi: Šetrne mi zaobchádzajte so synom Absolónom! Všetok ľud počul, čo kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Absolónovi. Vtedy vyšiel do poľa proti Izraelu, a strhla sa bitka v Efrajimskom lese. Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud; Spôsobili im v ten deň veľkú porážku. Zahynulo až dvadsaťtisíc mužov. Bitka sa rozšírila na celú krajinu, takže v ten deň pohltil z ľudu viac les ako meč. Absolón sa zrazu ocitol pred Dávidovými služobníkmi; išiel na mulici. Keď mulica podbehla pod konáre veľkého duba, zachytila sa jeho hlava o dub, takže ostal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, odbehla. Keď to istý muž videl, oznámil to Jóábovi, a povedal: Hľa, videl som Absolóna visieť na dube. Jóáb mu odpovedal: Keď si to videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja už by som zariadil, aby si dostal desať šekelov striebra a jeden opasok. Ale muž povedal Jóábovi: I keby si mi bol na ruku odrátal tisíc strieborniakov, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abíšajovi aj Ittajovi: Šetrite mi syna Absolóna! Keby som sa bol toho i zradne dopustil proti jeho životu, nebolo by sa to utajilo pred kráľom, ale ty by si bol zostal stranou. Vtedy povedal Jóáb: Nebudem sa tu zdržovať s tebou. Vzal do ruky tri kopije, vrazil ich Absolónovi do srdca, keď ešte žil na dube. Absolóna obklopili desiati mládenci, Jóábovi zbrojnoši, a tak ho bili, až ho usmrtili. Vtom zatrúbil Jóáb na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóáb ho zastavil. I vzali Absolóna, hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. Absolón si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v kráľovskom údolí, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena. Preto povolal tento stĺp podľa seba; až dodnes sa volá Pamätník Absolónov. Vtedy Cádókov syn Achímaac povedal: Odbehnem a zvestujem kráľovi, že ho Hospodin vyslobodil z rúk jeho nepriateľov. Ale Jóáb mu povedal: Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; dnes to nezvestuj, pretože zomrel kráľov syn. Potom Jóáb povedal Kušijcovi: Choď, oznám kráľovi, čo si videl. Kušijec sa poklonil Jóábovi a bežal. Ale Cádókov syn Achímaac znovu povedal Jóábovi: Nech sa stane, čo chce; pobežím aj ja za Kušijcom. Jóáb odpovedal: Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedostaneš odmenu za dobrú zvesť. Ale on povedal: Nech sa stane, čo chce, pobežím. Odpovedal mu: Tak bež! A Achímaac bežal cez Okolie jordánske a predbehol černocha. Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážny však vystúpil na strechu brány, na múr. Keď sa pozrel, uvidel, že niekto beží sám. Strážny zavolal a oznámil to kráľovi. Nato kráľ povedal: Keď je sám, je dobrá zvesť v jeho ústach. Muž sa stále približoval. Keď strážny videl bežať i druhého muža, zavolal na vrátneho: Hľa, zasa beží niekto samotný. Kráľ odpovedal: Aj to je posol radostnej správy. Strážny zase povedal: To je dobrý človek; iste prichádza s dobrou zvesťou. Vtom Achímaac povedal kráľovi: Pokoj ti! Poklonil sa mu tvárou až k zemi so slovami: Požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý ti vydal mužov, čo pozdvihli ruku proti môjmu pánovi, kráľovi. Vtedy sa kráľ opýtal: Či sa vedie dobre môjmu synovi Absolónovi? Achímaac odpovedal: Videl som veľký zhluk, keď Jóáb posielal kráľovského služobníka a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo. Kráľ mu povedal: Odstúp a staň si sem! Odstúpil a stál. Vtom prišiel černoch a povedal: Dobrú zvesť dostáva môj pán a kráľ, lebo dnes ťa vyslobodil Hospodin z ruky všetkých, ktorí povstali proti tebe. Kráľ sa opýtal černocha: Či sa môjmu synovi Absolónovi dobre vodí? Černoch odpovedal: Nech všetkých nepriateľov môjho pána a kráľa a všetkých, čo zlým činom povstali proti tebe, stihne to isté, čo sa stalo tvojmu synovi. To kráľom otriaslo; vyšiel do siene nad bránou a plakal. Idúcky volal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Keby som bol ja zomrel miesto teba! Absolón, syn môj, syn môj! Jóábovi oznámili: Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom. Víťazstvo toho dňa sa tak zmenilo na smútok pre všetok ľud, pretože ľud počúval v ten deň: Kráľ žiali za svojím synom. Ľud sa ten deň vkrádal do mesta, ako sa vkrádajú ľudia, keď sa hanbia, že utiekli z boja. Kráľ si zakryl tvár a nahlas bedákal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj! Vtedy vošiel Jóáb do domu ku kráľovi a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí ti dnes zachránili život, i život tvojich synov, tvojich dcér, a život tvojich žien, a život tvojich vedľajších žien. Lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru dnes si ukázal, že ti nezáleží na tvojich kniežatách a služobníkoch, lebo dnes som poznal, že by sa ti bolo páčilo, keby Absolón zostal nažive a my všetci boli by sme dnes mŕtvi. Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu svojich služobníkov; lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, ani jeden neostane s tebou túto noc, a bude to pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz. Vtedy kráľ vstal a posadil sa v bráne. Oznámili všetkému ľudu: Ajhľa, kráľ sedí v bráne. Nato všetok ľud prišiel pred kráľa. Ale Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. Vtedy sa strhla zvada medzi všetkým ľudom po všetkých izraelských kmeňoch. Hovorili: Kráľ nás vytrhol z rúk našich nepriateľov, on nás vyslobodil z rúk Filištíncov, a teraz utiekol z krajiny pred Absolónom. A Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji! Prečo sa teraz zdráhate priviesť kráľa späť? Preto kráľ Dávid poslal ku kňazom Cádókovi a Ebjátárovi odkaz: Prehovorte s judskými staršími a povedzte im: Prečo chcete poslední priviesť späť kráľa do jeho domu? Lebo o čom hovoril celý Izrael, dostalo sa až do kráľovho domu. Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo, prečo chcete poslední priviesť kráľa? Amásovi povedzte: Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi učiní Boh a toto nech pridá, ak namiesto Jóába ty nebudeš vojvodcom u mňa po všetky časy. Tak si naklonil srdce všetkých judských mužov do jedného. I poslali ku kráľovi odkaz: Vráť sa i všetci tvoji služobníci. Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu; Júda prišiel do Gilgálu kráľovi v ústrety, aby previezli kráľa cez Jordán. Aj Šimeí, syn Benjamínca Géru, ktorý bol z Bachurímu, sa ponáhľal a šiel s judskými mužmi v ústrety kráľovi Dávidovi. Bolo s ním tisíc mužov z Benjamína, aj služobník Saulovho domu Cíbá a s ním jeho pätnásť synov i jeho dvadsať služobníkov. Prešli cez Jordán až pred kráľa. Prešli cez brod, aby previezli kráľovu rodinu a urobili to, čo uzná za dobré. Vtedy Gérov syn Šimeí pri prechode cez Jordán padol pred kráľom a prehovoril k nemu: Nech mi môj pán nepočíta neprávosti a nespomína, ako ťa tupil tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech si to kráľ nepripustí k srdcu, lebo tvoj služobník vie, že zhrešil. Dnes však z celého domu Jozefovho prichádzam prvý v ústrety svojmu pánovi a kráľovi. Nato povedal Cerújin syn Abíšaj: Či nemá zomrieť Šimeí za to, že preklínal pomazaného Hospodinovho? Ale Dávid odpovedal: Čo mám robiť s vami, synovia Cerúje, že ste mi dnes na pokušenie? Dnes má byť niekto usmrtený v Izraeli? Či vari neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom? Potom povedal kráľ Šimeímu: Neumrieš! A kráľ sa mu zaprisahal. Aj Saulov vnuk Mefibóšet vyšiel v ústrety kráľovi; ale neošetroval si nohy, neupravoval si fúzy a nepral si šaty od toho dňa, čo odišiel kráľ, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil. Keď prišiel v ústrety kráľovi do Jeruzalema, kráľ sa ho opýtal: Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet? On odpovedal: Pán môj a kráľ, môj služobník ma oklamal, lebo keď som ja, tvoj služobník, povedal: Osedlaj mi osla, sadnem si na neho a pôjdem s kráľom, lebo tvoj služobník je krivý, ohovoril tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Ale môj pán a kráľ je ako anjel Boží; preto urob tak, ako uznáš za dobré. Lebo celý dom môjho otca nič iné nemohol očakávať od môjho pána a kráľa ako smrť, ale ty si posadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedli pri tvojom stole. Akého práva by som sa ešte mohol dovolávať? Čoho sa mám ešte dožadovať od kráľa? Kráľ mu odpovedal: Prečo hovoríš toľko o svojich veciach? Povedal som: Ty a Cíbá si rozdeľte pole! Mefibóšet odpovedal kráľovi: Nech si aj všetko vezme, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil do svojho domu. I Barzillaj Gileádsky vyšiel z Rogelímu a prišiel s kráľom k Jordánu, aby ho cezeň previedol. Barzillaj bol veľmi starý, osemdesiatročný; on vydržiaval kráľa, kým býval v Machanajime, lebo to bol veľmi zámožný človek. Kráľ povedal Barzillajovi: Prejdi so mnou, a ja ťa budem vydržiavať u seba v Jeruzaleme. Ale Barzillaj odpovedal kráľovi: Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? Dnes mám osemdesiat rokov; či viem ešte rozoznať, čo je dobré a čo zlé? Či môže tvoj služobník ochutnať, čo je alebo pije? Či môže počúvať hlas spevákov a speváčok? Prečo by tvoj služobník mal byť ešte na ťarchu svojmu pánovi, kráľovi? Len máličko pôjde tvoj služobník s kráľom za Jordán. Prečo by sa mi chcel kráľ takouto odmenou odplatiť? Dovoľ, prosím, nech sa vráti tvoj služobník; nech zomrie vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale tu je tvoj služobník Kimhám, on nech ide s mojím pánom a kráľom; urob s ním, ako uznáš za dobré. Vtedy kráľ povedal: Kimhám pôjde so mnou, a ja s ním naložím, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti, čo si želáš odo mňa. A keď všetok ľud prešiel cez Jordán, a aj kráľ prešiel, pobozkal kráľ Barzillaja a na rozlúčku ho požehnal; a on sa vrátil na svoje miesto. Tak sa pobral kráľ do Gilgálu a Kimhám šiel s ním; kráľa sprevádzal všetok ľud judský aj polovica izraelského domu. Tu prišli ku kráľovi všetci izraelskí mužovia a pýtali sa ho: Prečo ťa nám ukradli naši bratia, judskí mužovia, a previedli cez Jordán kráľa a jeho dom, i všetkých Dávidových mužov s ním? Nato všetci judskí mužovia odpovedali izraelským mužom: Pretože nám je kráľ bližší príbuzný. Prečo sa na to hneváte? Či sme zjedli niečo z kráľa, alebo sme ho vari uniesli? Nato mužovia izraelskí takto odpovedali judským mužom: Desať dielov máme na kráľovi, preto i na Dávida máme väčšie právo ako vy. Prečo ste nás znevážili? Či sme my o tom nehovorili skôr, že treba kráľa priviesť späť? Ale Júdejci kričali ostrejšie ako Izraelci. Našiel sa tam náhodou jeden naničhodník menom Šeba, Bichrího syn, Benjamínec. Ten zatrúbil na trúbu a volal: My nemáme podiel na Dávidovi, ani dedičstva na Izajovom synovi. Každý do svojho stanu, Izrael! Vtedy všetci izraelskí mužovia odstúpili od Dávida a šli za Bichrího synom Šebom, ale judskí mužovia sa pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem. Tak prišiel Dávid domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré tam zanechal strážiť dom, dal ich do domáceho väzenia, živil ich, ale nevchádzal k nim. Zostali zavreté až do smrti a žili ako vdovy. Potom povedal kráľ Amásovi: Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty! Amása odišiel zvolať Júdejcov, ale prekročil určený čas. Vtedy povedal Dávid Abíšajovi: Teraz nám Bichrího syn Šeba bude nebezpečnejší ako Absolón. Preto vezmi služobníkov svojho pána a prenasleduj ho, aby si nenašiel opevnené mestá a aby nám neušiel z očí. Vyrazili za ním Jóábovi mužovia i Kereťania a Peleťania a všetci hrdinovia; a vyšli z Jeruzalema prenasledovať Šebu, syna Bichrího. Keď už boli pri veľkej skale, ktorá je v Gibeóne, prichádzal k nim Amása. Jóáb bol oblečený do šiat, na nich mal opásaný meč, pripevnený na bedrách, ale mu vypadol, keď kráčal. Jóáb povedal Amásovi: Ako sa máš, brat môj! Pritom Jóáb pravou rukou chytil Amásu za bradu, akoby ho chcel pobozkať. No Amása si nevšimol meč, ktorý mal Jóáb v ruke. Ten mu ho vrazil do brucha tak, že mu vnútornosti vypadli na zem, a on zomrel bez toho, že by mu bol dal druhú ranu. Jóáb a jeho brat Abíšaj však prenasledovali Šebu, syna Bichrího. Z Jóábových služobníkov stál jeden nad Amásom a volal: Kto je za Jóába a za Dávida, nech ide za Jóábom! Ale Amása ležal v krvi uprostred cesty. Keď onen muž videl, že sa všetok ľud zastavuje, odtiahol Amásu z cesty na pole a hodil na neho rúcho, lebo videl, že každý, kto prešiel popri ňom, zastal. Keď ho odpratali z cesty, všetci mužovia šli za Jóábom prenasledovať Šebu, syna Bichrího. Tento však prešiel cez všetky izraelské kmene až po Ábel-Bétmaachu, a všetci Bichrijci sa zhromaždili a šli za ním. Všetok ľud, ktorý bol s Jóábom, prišiel a obkľúčil ho v Ábel-Bétmaache; nasypali val proti mestu, ktorý siahal až po hradby, a snažili sa zrúcať múry. Vtom zvolala múdra žena z mesta: Počujte, počujte! Povedzte Jóábovi: Príď sem, chcem sa s tebou zhovárať. Keď sa k nej priblížil, spýtala sa ho: Ty si Jóáb? On odpovedal: Som! Ona mu vravela: Počuj slová svojej služobnice. I odpovedal: Počúvam. Hovorila ďalej: Za starých čias vravievali: Len nech sa opýtajú v Ábele, vtedy dôjdu k cieľu! Ja som z pokojných a verných v Izraeli, a ty sa usiluješ skaziť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš ničiť Hospodinovo dedičstvo? Vtedy Jóáb odpovedal: Vôbec nie, vonkoncom nie! Nechcem ani ničiť, ani skaziť! Nie je to tak, ale muž z Efrajimského pohoria menom Šeba, syn Bichrího, pozdvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého, a ja odtiahnem od mesta. Žena povedala Jóábovi: Hľa, jeho hlavu ti prehodia cez múr. Nato žena prehovorila celé mesto svojou múdrosťou, tak že Šebovi, synovi Bichrího, zoťali hlavu a hodili ju Jóábovi. Keď ten zatrúbil na trúbu, rozišli sa von z mesta, každý do svojho stanu. A Jóáb sa vrátil do Jeruzalema ku kráľovi. Jóáb velil celému vojsku Izraela a Jehójádov syn Benájá Kereťanom a Peleťanom. Adórám bol nad nútenými prácami a Achilúdov syn Jehóšáfát bol kancelárom. Šejá bol pisárom, Cádók a Ebjátár boli kňazmi. Jáírovec Írá bol tiež Dávidovým kňazom. Raz za Dávidových čias bol hlad tri roky za sebou. Keď Dávid hľadal Hospodinovu tvár, Hospodin mu povedal: Na Saulovi a na jeho krvilačnom dome leží krvná vina, pretože pobili Gibeóncov. Vtedy kráľ povolal Gibeóncov a prehovoril k nim. Gibeónci nepatrili k Izraelcom, ale ku zvyšku Amorejcov, ktorým Izraelčania prisahali, no Saul vo svojom horlení za Izrael a Júdu sa ich usiloval vyhubiť. Vtedy sa Dávid opýtal Gibeóncov: Čo mám urobiť pre vás a čím si vás zmierim, aby ste žehnali Hospodinovmu dedičstvu? Gibeónci mu odpovedali: Nám nejde o striebro ani o zlato pri Saulovi a jeho dome, a nejde nám o usmrtenie kohokoľvek v Izraeli. Nato im povedal: Čo poviete, to vám urobím. Odpovedali kráľovi: Z potomkov muža, ktorý nás vyhubil a zamýšľal nás vyničiť, aby sme neobstáli ani v jednom kraji Izraela, nech nám vydajú sedem mužov z jeho synov a my ich obesíme v Gibeóne pred Hospodinom na vrchu Hospodinovom. Kráľ odpovedal: Vydám vám ich. Ale kráľ predsa ušetril Mefibóšeta, syna Saulovho, syna Jonatána, a to pre prísahu danú Hospodinovi, ktorú Dávid a Saulov syn Jonatán urobili medzi sebou. Kráľ vzal dvoch synov Ajjovej dcéry Ricpy, ktorých porodila Saulovi - Armóního a Mefibóšeta - a piatich synov Saulovej dcéry Méraby, ktorých porodila Adrielovi, synovi Barzillaja Mechólskeho. Vydal ich do rúk Gibeóncov, ktorí ich obesili na vrchu pred Hospodinom. Tak zahynuli v prvých dňoch žatvy, keď sa začínal kosiť jačmeň, naraz siedmi. Ajjova dcéra Ricpa vzala vrecovinu a prestrela ju na skalu od začiatku žatvy, až kým na nich nespŕchlo z neba, a nedovolila nebeskému vtáctvu sadať na nich vo dne, ani poľnej zveri v noci. Keď oznámili Dávidovi, čo urobila Ricpa, druhá Saulova žena, zobral Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatána od obyvateľov Jábeš-Gileádu, ktorí ich ukradli z námestia Bét-Šánu, kde ich Filištínci obesili v ten deň, keď zabili Saula na Gilbói. Odniesol odtiaľ Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatána; a pozbierali aj kosti obesencov. I pochovali kosti Saula a jeho syna Jonatána v krajine Benjamín v Cele, v hrobe jeho otca Kíša. Urobili tak všetko, čo rozkázal kráľ. Po tomto sa Hospodin zmiloval nad krajinou. Potom znova došlo k vojne Filištíncov proti Izraelčanom. Vyrazil Dávid a jeho služobníci s ním a bojovali proti Filištíncom; pritom sa Dávid unavil. Vtedy Jišbí v Nóbe, ktorý bol z rodu obrov, jeho kopija vážila tristo šekelov bronzu a mal opásaný nový meč, si povedal, že zabije Dávida. Ale prišiel mu na pomoc Cerújin syn Abíšaj. Zrazil Filištínca a usmrtil ho. Vtedy Dávidovi muži prisahali a hovorili: Už nepôjdeš viac s nami do boja, aby si nevyhasil sviecu Izraela. Nato došlo opäť k boju s Filištíncami v Góbe. Vtedy Sibbechaj z Chúše porazil Safa, ktorý bol tiež z rodu obrov. Potom bola ďalšia vojna s Filištíncami v Góbe. Elchánán, syn Jaré-Oregíma Betlehemského, zabil Goliáša Gatského, ktorý mal rukoväť na kopiji ako tkáčsky návoj. Zasa došlo k vojne v Gate. Bol tam obrovský muž, ktorý mal na rukách a nohách po šesť prstov, spolu dvadsaťštyri, a pochádzal tiež z rodu obrov. Keď hanobil Izrael, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho brata Šimmeu. Títo štyria boli z rodu obrov v Gate a padli Dávidovou rukou a rukou jeho služobníkov. Slová tejto piesne povedal Dávid Hospodinovi v deň, keď ho Hospodin vyslobodil z rúk všetkých jeho nepriateľov, i zo Saulovej ruky. Vravel: Hospodin, moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ. Môj Boh je moje bralo; v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy; moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, zachránený som pred svojimi nepriateľmi. Obkľúčili ma vlny smrti a prúdy záhuby ma predesili. Ovinuli ma putá podsvetia, osídla smrti zastihli ma. V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha. Zo svojho chrámu počul hlas môj a môj krik prenikol mu k ušiam. Tu pohla sa a zatriasla sa zem a zachveli sa nebies základy a zatriasli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa Mu valil z nozdier, žeravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho. Naklonil nebesá a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, zjavil sa na perutiach vetra. Tmu urobil si stanom vôkol seba, hromady vôd a husté oblaky. Od žiary pred Ním blčali žeravé uhlíky. Hospodin zahrmel z neba. Najvyšší vydal svoj hlas. Vystrelil šípy a rozmetal ich blesky a zmiatol ich. I ukázali sa morské dná, obnažili sa základy sveta od pohrozenia Hospodinovho, od hnevlivého víchra Jeho dychu. Siahol z výsosti a uchopil ma a vytiahol ma z veľkých vôd. Pred mojím mocným nepriateľom zachránil ma, i pred mojimi neprajníkmi, lebo silnejší boli ako ja. Prepadli ma v čase môjho trápenia, ale Hospodin bol mi oporou. On vyviedol ma na voľnosť, vytrhol ma, bo si ma obľúbil. Odmenil sa mi Hospodin dľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk. Lebo ja ostríhal som cesty Hospodina, od svojho Boha som hriešne neodpadol. Bo všetky Jeho práva sú mi pred očami, od Jeho príkazov som sa neodchýlil. Bol som bez úhony pred Ním a chránil som sa previnenia. Tak odplatil mi Hospodin podľa mojej spravodlivosti, podľa mojej čistoty pred Jeho očami. Ty voči zbožnému sa javíš zbožným a voči úprimnému počínaš si úprimne. Ty voči čistému javíš sa čistým, ale s prevráteným divne nakladáš. Ty zachraňuješ ubiedený ľud, svojím pohľadom ponižuješ pyšných. Lebo Ty si mi svetlom, Hospodine, ožiariš, Hospodine, moju temnotu. Veď s Tebou napadnem aj zástupy, so svojím Bohom preskočím i múr. Božia cesta je dokonalá, reč Hospodinova je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k Nemu utieka. Veď ktože je Bohom okrem Hospodina, a kto je skalou okrem nášho Boha? Boh, ktorý mi je útočiskom, On moju cestu robí bezúhonnou. On mi dal nohy ako jeleňom a na výšiny moje stavia ma. Moje ruky učí boju a moje ramená napínať bronzový luk. Dávaš mi štít svojej spásy a Tvoja blahosklonnosť zveľadila ma. Dávaš priestor pre moje kroky, že sa mi členky nepošmyknú. Ja stíham svojich nepriateľov a nevrátim sa, kým ich nezničím. Celkom ich rozdrvím, už viac nepovstanú, padnú mi pod nohy. Opásal si ma silou do boja. Odporcov mojich zohol si podo mňa. Na útek donútil si mojich nepriateľov, vykynožil som svojich neprajníkov. O pomoc kričia - no niet pomocníka, na Hospodina - len ich nevyslyšal. Rozmrvil som ich sťa prach zeme; zdrvil som ich a rozšliapal ako blato na ulici. Zo svárov ľudu si ma zachránil, zachoval si ma ako hlavu národov, ľud, čo som nepoznal, slúži mi. Cudzinci mi pochlebujú, na číre počutie ma poslúchajú. Cudzinci vädnú strachom a s chvením vychodia zo svojich zámkov. Hospodin žije! Požehnaná moja skala! Vyvýšený je Boh mojej spásy. Boh, ktorý dožičí mi pomstu, podmaňuje mi národy. Ktorý ma vyvádza spomedzi mojich nepriateľov; Ty ma vyvyšuješ nad mojich odporcov, vyslobodzuješ ma od násilníka. Preto Ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať Tvoje meno, Hospodine, čo zveľaďuješ spásne skutky môjho kráľa a dokazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky. Toto sú posledné slová Dávidove. Výrok Dávida, syna Izajovho, výrok muža vysoko postaveného, pomazaného Boha Jákobovho, milého žalmistu Izraela: Duch Hospodinov hovorí vo mne a Jeho slovo nosím na jazyku. Riekol Boh Izraela, prehovorila ku mne skala Izraela: Kto spravodlivo panuje nad ľuďmi, kto panuje v Božej bázni, je ako ranné svetlo, keď slnko vychádza, za bezoblačného rána, za jasu po daždi vyrastá zo zeme tráva; či nie je taký môj dom pred Bohom? Veď dal mi večnú zmluvu, ňou všetko upravil a zaistil. On spôsobí vzrast môjho blaha a každej mojej túžby. Ale všetci naničhodníci sú ako zaviate tŕnie, ktoré nikto neberie do rúk. A kto by sa ho chcel dotknúť, vystrojí sa železom a kopijou a spáli ho ohňom namieste. Toto sú mená Dávidových hrdinov: Jóšéb-Bašebet Tachkemonský, vodca troch, ktorý keď sa rozohnil, kopijou vo chvíľke zabil osemsto ľudí. Po ňom bol Eleázár, syn Achóchího, syna Dódu. On bol s Dávidom medzi troma hrdinami, keď ho hanobili Filištínci, a keď sa tam zhromaždili do boja. Keď potom izraelskí muži odtiahli, on povstal a bil Filištíncov, kým mu len neustala ruka a nezmeravela mu na meči. I spôsobil Hospodin v ten deň veľké vyslobodenie. Vtedy sa ľud vrátil za ním, len aby bral korisť. Po ňom bol Šamma, syn Ágého Harárskeho. Keď sa Filištínci zhromaždili pri Lechjí, kde bol kus poľa plný šošovice, ľud ušiel pred nimi, postavil sa uprostred poľa, obránil ho, porazil Filištíncov. Tak spôsobil Hospodin veľké vyslobodenie. Zostupovali tí traja z tridsiatich predákov a prišli počas žatvy k Dávidovi do Adullámskej jaskyne, keď filištínske vojsko táborilo v Refáímskom údolí. Dávid bol vtedy v pevnosti a predné stráže Filištíncov boli už v Betleheme. Tu sa Dávidovi zažiadalo vody a zvolal: Ó, keby sa mi dal niekto napiť vody zo studne v Betleheme pri bráne! Nato sa tí traja hrdinovia prebili táborom Filištíncov a načreli vody zo studne, ktorá je v Betleheme pri bráne. Priniesli a podali ju Dávidovi. On však nechcel piť, ale ju vylial ako obeť Hospodinovi. Povedal: Chráň ma, Hospodine, to urobiť. Je to krv mužov, ktorí šli s nasadením vlastného života. Preto nechcel piť. Toto dokázali títo traja hrdinovia. Aj Jóábov brat Abíšaj, syn Cerújin, bol predákom tridsiatich. To je ten, čo zamával kopijou nad pobitými mužmi. Získal si meno medzi tridsiatimi. Z tých tridsiatich bol najslávnejší, takže sa stal ich veliteľom, ale tým prvým trom sa nevyrovnal. Benájáhú, syn Jehójádov, udatný muž veľkých činov, bol z Kabceélu a zabil dvoch synov Ariéla Moábskeho. Ten zostúpil a zabil v jame leva, a to v deň, keď bol sneh. Zabil aj Egypťana, obrovského muža. Hoci mal Egypťan v ruke kopiju, on šiel na neho s palicou: Egypťanovi vytrhol z ruky kopiju a ňou ho zabil. To vykonal Jehójádov syn Benájáhú, ktorý si získal meno medzi tými tridsiatimi hrdinami. Bol medzi tridsiatimi najslávnejší, ale oným trom sa nevyrovnal. Dávid ho ustanovil nad svojou telesnou strážou. Jóábov brat Asáél bol tiež medzi tridsiatimi; Elchánán, syn Dódu z Betlehema, Šammá z Charódu, Elíká z Charódu, Chelec z Pelétu, Írá, syn Ikéšov z Tekóy, Abíezer z Anatótu, Mebunnaj z Chúše, Calmón z Achóachu, Mahraj z Netófy, Cheleb, syn Baanov z Netófy, Ittaj, syn Ribaja z benjamínskej Gibey, Benajá Piratónsky, Hiddaj z Nachalá-Gaašu, Abí-Albón z Arby, Azmávet z Bachúrímu, Eljachbá zo Šaalbónu, Jášénovi synovia, Jonatán, Šamma Harársky, Achíám, syn Šárárov z Haráru, Elífelet, syn Achasbaja z Maachy, Ellíám, syn Achitófela Gillónskeho, Checraj Karmelský, Paaraj Arbijský, Jigeal, syn Nátanov z Cóby, Bání Gádsky, Celek Ammónsky, Nachraj z Beérótu, zbrojnoš Cerújinho syna Jóába, Írá Itrijský, Gáréb Itrijský, Uríáš Chetejský. Spolu ich bolo tridsaťsedem. Znovu vzplanul Hospodinov hnev proti Izraelu a popudil Dávida proti nemu hovoriac: Choď, sčítaj Izrael a Júdu. Preto povedal kráľ Jóábovi a veliteľom vojska, ktorí boli s ním: Prejdite všetkými kmeňmi Izraela, od Dánu až po Beér-Šebu, a sčítajte ľud, aby som vedel jeho počet. Jóáb povedal kráľovi: Nech Hospodin, tvoj Boh, pridá ľudu stokrát toľko, koľko ho je, a nech to oči môjho pána a kráľa ešte uvidia. Ale prečo si to pán môj a kráľ tak žiada? Ale kráľovo slovo voči Jóábovi a veliteľom vojska bolo rozhodné. Vtedy Jóáb a velitelia vojska vyšli od kráľa sčítať izraelský ľud. Prešli cez Jordán a utáborili sa v Aróeri napravo od mesta, ktoré je v údolí smerom ku Gádu a Jaazeru. Potom prišli do Gileádu a ku krajine Chetejcov, do Kádešu, odtiaľ šli do Dánu a z Dánu prišli do okolia Sidónu. Tak prišli až k pevnosti Týru a do všetkých chivejských a kanaánských miest; a ďalej k judskému Negebu, do Beér-Šeby. Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. A Jóáb odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. V Izraeli bolo osemstotisíc bojaschopných mužov, ktorí boli schopní tasiť meč. Judských mužov bolo päťstotisíc. Keď Dávid sčítal ľud, mal výčitky svedomia. I povedal Hospodinovi: Veľmi som zhrešil, že som to urobil, teraz však, prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som konal veľmi bláznivo. Keď Dávid ráno vstal, prehovoril Hospodin k prorokovi Gádovi, Dávidovmu vidcovi: Choď a povedz Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Predkladám ti troje: Vyvoľ si jedno z nich, a to ti urobím. Keď Gád prišiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal: Či má nastať sedem rokov hladu v tvojej krajine? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť za tri dni mor v tvojej krajine? Preto uváž a rozhodni, akú odpoveď mám dať Tomu, kto ma poslal. Dávid odpovedal Gádovi: Som vo veľkých úzkostiach! Ale nech padneme, prosím, radšej do Hospodinovej ruky, lebo Jeho milosrdenstvo je veľké; len nech nepadnem do ľudskej ruky. Vtedy dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána až do určeného času, takže zomrelo z ľudu od Dánu až po Beér-Šebu sedemdesiattisíc mužov. Keď anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho hubil, ľúto bolo Hospodinovi toho zla a riekol anjelovi, ktorý hubil ľud: Dosť už, stiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Aravnu Jebúsejského. Dávid povedal Hospodinovi, keď uvidel anjela, ako bije ľud: Len ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech Tvoja ruka postihne mňa a dom môjho otca. V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Choď hore, postav Hospodinovi oltár v humne Aravnu Jebúsejského. Dávid šiel na Gádovo slovo podľa Hospodinovho rozkazu. Vtom sa Aravná pozrel z domu a videl, že kráľ a jeho služobníci idú k nemu; nato Aravná vyšiel a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem. Aravná sa pýtal: Prečo prichádza pán, môj kráľ, k tvojmu služobníkovi? Dávid odpovedal: Kúpiť od teba humno a postaviť oltár Hospodinovi, aby sa rana odvrátila od ľudu. Aravná povedal Dávidovi: Nech môj pán, kráľ, vezme a obetuje, čo uzná za dobré. Hľa, voly k spaľovanej obeti, mlátiace cepy a volské jarmá na palivo! Ó, kráľ, toto všetko dáva Aravná kráľovi. Aravná hovoril ďalej kráľovi: Nech má Hospodin, tvoj Boh, v tebe zaľúbenie. Ale kráľ odpovedal Aravnovi: Nie tak; ale chcem to kúpiť od teba za primeranú cenu; nechcem predsa obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, obete, ktoré som dostal zadarmo. Vtedy kúpil Dávid humno a voly za päťdesiat šekelov striebra. Potom tam Dávid postavil Hospodinovi oltár a obetoval spaľované obete a obete spoločenstva. Nakoniec sa Hospodin zmiloval nad krajinou a scelila sa rana nad Izraelom. Keď bol kráľ Dávid starý a zošlý vekom, prikrývali ho šatami, ale nezahrial sa. Jeho služobníci mu teda povedali: Nech vyhľadajú môjmu pánovi, kráľovi panenské dievča, ktoré by obsluhovalo kráľa, bolo mu opatrovníčkou a líhalo v jeho lone; tak sa môj pán, kráľ zahreje. Preto hľadali pekné dievča vo všetkých končinách Izraela a na šli Šunémčanku Abíšag. Priviedli ju ku kráľovi. Dievča bolo prekrásne, stalo sa kráľovou opatrovníčkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. Adónija, Chaggitin syn, sa povyšoval: Ja budem kráľom! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behávali pred ním. Jeho otec ho za celý svoj život nepokarhal: Prečo to robíš? Aj on bol krásnej postavy a narodil sa hneď po Absolónovi. Mal rozhovory s Jóábom, synom Cerúje, a s kňazom Ebjátárom. Tí podporovali Adóniju. No ani kňaz Cádók, ani Benája, syn Jehójádov, ani prorok Nátan, ani Šimeí, ani Reí, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom. Adónija obetoval ovce, hovädzí dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý bol blízko prameňa Rógel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdejcov v kráľovej službe. Ale proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval. Nato povedal prorok Nátan Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Adónija, Chaggitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom nevie? Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna. Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Či si ty, pán môj, kráľ neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adónija? Kým sa ty budeš zhovárať s kráľom, vstúpim aj ja za tebou a potvrdím tvoje slová. Batšeba sa teda pobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho obsluhovala. Batšeba sa uklonila, vzdala kráľovi poctu; nato sa kráľ opýtal: Čo chceš? Odvetila mu: Pane môj, ty si prisahal svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Šalamún, tvoj syn, bude kráľom po mne; on zasadne na môj trón. A teraz sa stal kráľom Adónija, a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjátára i veliteľa vojska Jóába, ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval. No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne na trón môjho pána, kráľa po ňom. Ak teraz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, ja a môj syn Šalamún budeme ako hriešnici. Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil Nátan. Kráľovi oznámili: Tu je prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou k zemi a povedal: Pane môj, kráľ, či si ty povedal: Adónija bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón? Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliat a oviec, pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska aj kňaza Ebjátára - a oni teraz jedia a pijú pred ním a prevolávajú: Nech žije kráľ Adónija! Ale ani mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádóka, ani Benáju, syna Jehójádovho, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. Či to pochádza od pána, môjho kráľa? A nedal si vedieť svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne po pánovi, mojom kráľovi. Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vo šla ku kráľovi a postavila sa pred neho. Kráľ sa zaprisahal: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil z každého súženia, dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hospodina, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a zasadnúť po mne na môj trón. Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poctu a povedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! Potom kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádovho. Tí sa dostavili pred kráľa a kráľ im povedal: Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gíchónu. Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún! Potom pôjdete za ním. A on nastúpi a posadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom. Nato Benája, syn Jójádov, odpovedal kráľovi: Amen. Nech to potvrdí Hospodin, Boh môjho pána, kráľa! Ako bol Hospodin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida. Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretejci a Peletejci odišli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gíchónu. Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu. Počul to Adónija aj všetci pozvaní, ktorí boli s ním, práve keď skončili hodovanie. Keď Jóáb počul hlas rohu, povedal: Prečo je taký rozruch v meste? Kým hovoril, dobehol Jonatán, syn kňaza Ebjátára. Adónija mu povedal: Poď, lebo si udatný muž a zvestuješ dobré veci. Jonatán však Adónijovi odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa. Kráľ poslal s ním kňaza Cádóka, proroka Nátana, Benáju, syna Jójádovho, Keretejcov a Peletejcov, posadili ho na kráľovu mulicu a kňaz Cádók s prorokom Nátanom ho pomazali za kráľa pri Gíchóne. Potom odišli odtiaľ naradostení, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli. A Šalamún už aj sedí na kráľovskom tróne. Ba aj kráľovi sluhovia prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech učiní tvoj Boh ešte slávnejším meno Šalamúnovo nad tvoje meno a nech vyvýši jeho trón nad tvoj trón. A kráľ sa uklonil na svojom lôžku a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý dal dnes môjmu potomkovi zasadnúť na môj trón, takže som to mohol vidieť na vlastné oči. Nato sa preľakli a vstali všetci pozvaní, ktorí patrili k Adónijovi, a odišli každý svojou cestou. Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov oltára a vraví: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nevydá svojho služobníka na smrť mečom. Šalamún povedal: Keď sa dokáže statočným, ani vlas sa mu neskriví, ale ak sa nájde pri ňom niečo zlé, zomrie. Nato poslal kráľ Šalamún, aby ho odviedli od oltára. Keď prišiel a poklonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov! Keď sa priblížil čas Dávidovej smrti, rozkázal svojmu synovi Šalamúnovi: Ja už odchádzam cestou každého pozemšťana, ale ty buď silný, buď mužom! Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu Hospodinovi, kráčajúc po Jeho cestách, zachovávaj Jeho ustanovenia, prikázania, právne nariadenia a svedectvá tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo budeš robiť, a všade, kdekoľvek sa obrátiš, a aby Hospodin splnil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú chodiť verne predo mnou celým srdcom a celou dušou, nevyhladia mužského nástupcu z trónu Izraela. Aj to vieš, čo mi urobil Jóáb, syn Cerújin, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk: synovi Nérovmu Abnérovi a synovi Jeterovmu Amásovi, keď ich zavraždil, a krv, určenú na boj, prelial v mieri; poškvrnil bojovou krvou opasok na svojich bedrách a obuv na svojich nohách. Urob podľa svojej múdrosti, ale jeho šedinám nedaj v pokoji zostúpiť do záhrobia. Synom Barzillaja Gileádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolónom. No s tebou je aj Šimeí, syn Benjamínca Géru z Bachúrímu. Ten ma hanebne preklínal v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu, takže som mu prisahal na Hospodina: Neusmrtím ťa mečom. Ty ho však nenechaj bez trestu, veď si múdry muž, a vieš, čo s ním urobiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do podsvetia. Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov. V Chebróne sedem a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. Vtedy prišiel Chaggitin syn Adónija k Šalamúnovej matke Batšebe. Tá sa ho opýtala: Prichádzaš v pokoji? Odpovedal: V pokoji. Pokračoval: Chcem ti niečo povedať. Povedala: Hovor! Vtedy riekol: Ty vieš, že kráľovstvo bolo moje a že sa celý Izrael obracal na mňa, aby som sa stal kráľom. Kráľovstvo sa však odo mňa odvrátilo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Hospodin. Teraz mám k tebe jedinú prosbu; neodmietni ma! Odvetila mu: Hovor! On povedal: Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne - nech mi dá Šunémčanku Abíšagu za ženu. Batšeba povedala: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa. Keď Batšeba prišla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej a posadil sa na trón. Potom dal postaviť kráľovskej matke stolec, ona si sadla po jeho pravici a povedala: Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma. Kráľ jej odvetil: Žiadaj, matka moja, neodmietnem ťa. Nato povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšagu za ženu tvojmu bratovi Adónijovi. Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšagu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je mojím starším bratom, a s ním je aj kňaz Ebjátar a Jóáb, syn Cerújin. Potom kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech tak urobí Boh so mnou teraz i potom. Adónija vyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu! Teraz - akože žije Hospodin, ktorý ma ustanovil, posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako zasľúbil - Adónija dnes zomrie! Potom kráľ Šalamún poslal Jójádovho syna Benáju, ten ho skolil, takže zomrel. Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec. Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle. Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára. Len čo oznámili kráľovi Šalamúnovi, že Jóáb utiekol k stánku Hospodinovmu a že je pri oltári, Šalamún poslal Jehójádovho syna Benáju: Choď a skoľ ho! Benája zašiel k Hospodinovmu stánku; povedal mu: Takto vraví kráľ: Vyjdi! On odvetil: Nie, lebo tu chcem zomrieť. Benája priniesol Joábovu odpoveď kráľovi. Nato mu kráľ odvetil: Urob, ako som hovoril. Obor sa na neho a pochovaj ho; tak odstrániš odo mňa i od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Jóáb. Nech Hospodin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravodlivých mužov, lepších ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida, totiž na Abnéra, syna Nérovho, veliteľa izraelského vojska, a na Amásu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska. Nech sa vráti ich krv na hlavu Jóábovu a na hlavu jeho potomstva až naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, domu a trónu buď naveky pokoj od Hospodina! Nato vyšiel Benája, syn Jehójádov, skolil ho a pochoval v jeho dome na púšti. A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádovho, na čelo vojska a kňaza Cádóka namiesto Ebjátára. Kráľ dal zavolať Šimeího a povedal mu: Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikde odtiaľ nevychádzaj. Lebo v ten deň, keď vyjdeš a prekročíš potok Kidrón, pamätaj si, istotne zomrieš a tvoja krv padne na tvoju hlavu. Šimeí povedal kráľovi: Toto slovo je dobré. Tvoj sluha urobí, ako si povedal, pán môj, kráľ. Šimeí ostal bývať v Jeruzaleme mnoho dní. Po troch rokoch ušli Šimeímu dvaja sluhovia ku Achíšovi, synovi Maachovmu, gatskému kráľovi. Keď Šimeímu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gate, Šimeí vstal a pobral sa do Gatu k Achíšovi pohľadať ich. Našiel sluhov a priviedol ich z Gatu. Keď Šalamúnovi oznámili, že Šimeí odišiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil, kráľ si dal zavolať Šimeího a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nevaroval som ťa: V deň, keď vyjdeš a pôjdeš niekam, ber na vedomie, že istotne zomrieš? Ty si mi povedal: Toto slovo je dobré, počul som. Prečo si teda nezachoval prísahu danú Hospodinovi a príkaz, ktorý som ti dal? Ďalej povedal kráľ Šimeímu: Ty vieš, čo všetko zlé si podľa svojho vedomia vykonal môjmu otcovi Dávidovi. Hospodin obrátil všetku tvoju zlomyseľnosť na tvoju hlavu. Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón pevný pred Hospodinom až naveky. Nato kráľ vydal rozkaz Benájovi, synovi Jehójádovmu, ten šiel, skolil ho, takže umrel. Tak sa kráľovstvo upevnilo v ruke Šalamúnovej. Šalamún sa stal zaťom faraóna, egyptského kráľa. Vzal si jeho dcéru, a kým dokončieval stavbu svojho domu, domu Hospodinovho a hradieb okolo Jeruzalema, priviedol ju do Dávidovho mesta. Ale ľud obetoval na výšinách, lebo do tých čias nebol ešte vybudovaný dom pre Hospodinovo meno. Šalamún miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida, ale aj on obetoval a kadieval na výšinách. Raz odišiel kráľ do Gibeónu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún pri tom oltári obetoval tisíc zápalov. V Gibeóne sa Hospodin ukázal Šalamúnovi vo sne, v noci. Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať! Šalamún odpovedal: Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred Tvojou tvárou vo vernosti, v spravodlivosti a s úprimným srdcom voči Tebe. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý zasadol na jeho trón, ako je to dnes. Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať. Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, mnohého ľudu, ktorý nemožno zmerať ani spočítať pre množstvo. Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud? Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto. Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. Dám ti aj to, čo si nežiadal - bohatstvo i slávu - takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni. Nato sa Šalamún prebudil, veď to bol sen. Potom odišiel do Jeruzalema, a keď si zastal pred Pánovou truhlou zmluvy, obetoval spaľované obete, pripravil obete spoločenstva a usporiadal hostinu pre všetkých svojich služobníkov. Vtedy prišli ku kráľovi dve neviestky a postavili sa pred neho. Jedna z nich povedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. A ja som porodila pri nej, v dome. Potom, na tretí deň po mojom pôrode, porodila aj táto žena, a boli sme spolu. Nik iný nebol s nami v dome; jedine my dve sme boli v dome. V noci však syn tejto ženy zomrel, lebo ho priľahla. Uprostred noci vstala, a kým tvoja služobnica spala, vzala odo mňa môjho syna, priložila si ho k prsiam, a svojho mŕtveho syna priložila k mojim prsiam. Keď som ráno vstala nakojiť si syna, hľa, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň ráno dobre pozrela, nebol to môj syn, ktorého som porodila. Nato druhá žena povedala: Nie! Môj syn je živý, a tvoj syn je mŕtvy. Ale ona hovorila: Nie! Tvoj syn je mŕtvy, a môj živý! Tak sa vadili pred kráľom. Kráľ povedal: Táto vraví: Tento živý je môj syn, a tvoj syn je mŕtvy. Aj druhá tvrdí: Nie! Jej syn je mŕtvy, a môj živý. Kráľ rozkázal: Vezmite meč! Priniesli meč pred kráľa, a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite! Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka! Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva. Kráľ Šalamún bol kráľom nad celým Izraelom. A toto boli jeho kniežatá: Azarjá, syn Cádókov, bol kňazom, Elíchóref a Achíjá, synovia Šíšovi, boli pisármi, Jóšáfát, syn Achílúdov, bol kancelárom, Benája, syn Jójádov, bol veliteľom vojska, Cádók a Ebjátár boli kňazmi, Azarjá, syn Nátanov, bol nad dozorcami, Zabúd, syn Nátanov, bol kňazom a kráľovým priateľom. Achíšár bol správcom paláca a Adonírám, syn Abdov, bol nad nútenými prácami. Šalamún mal dvanásť dozorcov nad celým Izraelom. Tí zásobovali kráľa a jeho dom. Každý z nich sa staral mesiac v roku o zásobovanie. Toto boli ich mená: Syn Chúrov na pohorí Efrajim, syn Dekerov v Mákaci, Šaalbíme, Bétšemeši, Élóne a v Bétchánáne. Syn Chesedov v Arubbóte. Jemu patrilo Sócho a celá zem Chéfer. Syn Abínádabov v celej pahorkatine Dóru. Šalamúnova dcéra Táfat bola jeho ženou. Baaná, syn Achílúdov, bol v Taanachu, Megidde a v celom Bétšeáne, ktorý leží pri Cártáne poniže Jezreela, od Bétšeánu po Ábelmechólu až za Jokmeám. Syn Geberov bol v gileádskej Ráme. Jemu podliehali dediny Jáíra, syna Mennašeho, v Gileáde, a jeho bolo územie Argóbu v Bášáne, šesťdesiat veľkých miest s hradbami a bronzovými závorami. Achínádáb, syn Idov, bol v Machanajime. Achímaac bol v Naftálí. Aj on si vzal za ženu Šalamúnovu dcéru Basematu. Baaná, syn Chúšajov, bol v Ášéri a Álóte. Jehóšáfát, syn Párúachov, bol v Jissachári, Šimeí, syn Élov, bol v Benjamíne. Geber, syn Úrího, bol v Gileáde, v krajine amorejského kráľa a bášánskeho kráľa Óga. Jeden dozorca bol v Judsku. Júdejci a Izraelci boli početní ako piesok v mori. Jedli, pili a radovali sa. Šalamún panoval nad všetkými kráľovstvami od Eufratu po krajinu Filištíncov, ba až po hranice Egypta: tie prinášali poplatok a boli poddané Šalamúnovi po všetky dni jeho života. Denná spotreba potravín pre Šalamúna bola: tridsať kórov jemnej múky, šesťdesiat kórov hrubej múky, desať kusov vykŕmeného dobytka, dvadsať kusov dobytka z pastvy, sto kusov oviec, okrem jeleňov, gaziel, srncov a vykŕmenej hydiny. Keďže on vládol všade z tejto strany Eufratu, od Tífsachu po Gazu nad všetkými kráľmi z tejto strany Eufratu, mal pokoj zo všetkých strán. Júda aj Izrael bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a figovníkom od Dánu až po Beér-Šebu po všetky dni Šalamúnove. Šalamún mal štyridsaťtisíc maštaľných priestorov pre kone do svojich vojnových vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Oní dozorcovia zásobovali Šalamúna a všetkých, ktorí mali prístup k jeho stolu, každý vo svojom určenom mesiaci. Nedopustili, aby niečo chýbalo. Aj jačmeň a slamu pre kone a ťažné záprahy privážali na miesto, kde bolo treba, každý podľa svojho zadelenia. Boh dal Šalamúnovi vo veľkej miere múdrosť a rozvahu, aj široký rozhľad - podobne, ako je piesku na morskom brehu, takže Šalamúnova múdrosť prevyšovala múdrosť celého Východu i Egypta. Bol múdrejší ako všetci ľudia, ako Ezrachijec Étán alebo Hémán, Kalkól a Darda, synovia Máchólovi, tak že chýr o ňom sa šíril medzi všetkými národmi zôkol-vôkol. Povedal tritisíc prísloví a jeho piesní bolo tisícpäť. Hovoril aj o stromoch, počínajúc cédrom na Libanone až po yzop vyrastajúci zo steny, ba hovoril aj o zvieratách, vtákoch, plazoch a rybách. Prichádzali ľudia zo všetkých národov počúvať Šalamúnovu múdrosť, od všetkých kráľov zeme, ktorí sa dopočuli o jeho múdrosti. Týrsky kráľ Chírám poslal k Šalamúnovi svojich sluhov, keď sa dopočul, že ho pomazali za kráľa po jeho otcovi. Chírám mal totiž vždy rád Dávida. Aj Šalamún poslal Chírámovi odkaz: Ty vieš, že môj otec Dávid nemohol postaviť dom menu svojho Boha Hospodina pre vojny, ktoré ho obkľučovali, pokiaľ ich Hospodin nepodrobil pod jeho nohy. Teraz mi však Hospodin, môj Boh, spôsobil zo všetkých strán pokoj, takže nieto ani nepriateľa, ani pohromy. Preto zamýšľam postaviť dom menu Hospodina, môjho Boha, ako to Hospodin hovoril môjmu otcovi Dávidovi: Tvoj syn, ktorého posadím na tvoj trón, postaví dom môjmu menu. Rozkáž teda narúbať pre mňa cédre na Libanone! Moji služobníci nech budú s tvojimi. Dám ti aj mzdu pre tvojich ľudí - toľko, koľko povieš. Veď vieš, že medzi nami nieto muža, čo by vedel tak stínať stromy ako Sidónci. Keď Chírám vypočul Šalamúnov odkaz, veľmi sa potešil: Nech je dnes požehnaný Hospodin, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad týmto veľkým ľudom. Vtedy poslal Chírám Šalamúnovi odpoveď: Vypočul som tvoje posolstvo a urobím všetko podľa tvojho priania, čo sa týka cédrových i cyprusových stromov. Moji služobníci ich zvezú z Libanonu k moru a ja ich dám na mori pozbíjať do pltí až po miesto, ktoré mi určíš. Tam ich dám rozbiť, a ty ich prevezmeš. Ty zase vyplníš moje prianie, a budeš dodávať mojej čeľadi stravu. A tak Chírám dodával Šalamúnovi cédrové i cyprusové stromy podľa jeho želania. Šalamún zasa dodával Chírámovi dvadsaťtisíc kórov pšenice na stravu pre jeho domácnosť a dvadsať kórov čistého oleja. Takto to robili rok čo rok. A Hospodin dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu zasľúbil. Medzi Chírámom a Šalamúnom bol pokoj; navzájom uzavreli zmluvu. Potom kráľ Šalamún dal vybrať nútených robotníkov z celého Izraela. Nútené robotníctvo pozostávalo z tridsaťtisíc mužov. Z nich posielal do Libanonu v mesačných zmenách desaťtisíc, takže mesiac boli na Libanone a dva mesiace doma. A nad robotami bol Adonírám. Šalamún mal sedemdesiattisíc nosičov bremien a osemdesiattisíc kamenárov na vrchoch. Okrem vedúcich úradníkov, dozorcov nad robotami, mal Šalamún tritisíctristo nadriadených nad ľudom, ktorý pracoval. Kráľ rozkázal nalámať veľké, vzácne kamene, aby boli základy domu z kamenných kvádrov, a tie tesali Šalamúnovi a Chírámovi stavitelia aj Gebalčania. Pripravovali drevo i kamene na stavbu domu. V štyristo osemdesiatom roku po vyjdení Izraela z Egypta, v štvrtom roku Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, v mesiaci ziv, ktorý bol druhým mesiacom, začal Šalamún stavať dom Hospodinov. Dom, ktorý staval kráľ Šalamún Hospodinovi, mal šesťdesiat lakťov dĺžku, dvadsať šírku a tridsať lakťov výšku. Predsieň pred hlavnou budovou chrámu mala dĺžku dvadsať lakťov v čele šírky domu; jej šírka bola desať lakťov pred budovou. Na dome dal urobiť okná s kamennými rámami a mrežami. K stene budovy dal zôkol-vôkol pribudovať prístavby - okolo stien budovy, okolo chrámovej siene a zadnej svätyne - a narobil zôkol-vôkol komory. Spodná prístavba mala šírku päť, stredná šesť a tretia sedem lakťov; lebo nechal okolo domu zvonku výstupky bez zásahu do stien domu. Keď stavali dom, stavali ho z hotových kameňov z lomu, takže pri stavbe domu nebolo počuť ani kladivo, ani sekeru, ani nijaký železný nástroj. Vchod do spodnej komory bol po pravej strane domu. Točenými schodmi sa vystupovalo do strednej a zo strednej do tretej komory. Tak postavil dom a dokončil ho. Potom pokryl dom cédrovými brvnami a doskami. Postavil aj prístavby k celému domu. Ich výška bola päť lakťov. K domu ich upevnil cédrovým drevom. Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo k Šalamúnovi: Čo sa týka tohto domu, ktorý staviaš: ak budeš žiť podľa mojich ustanovení a mojich právnych príkazov, plniť a zachovávať moje prikázania, takže sa budeš podľa nich správať, splním pri tebe to, čo som prisľúbil tvojmu otcovi Dávidovi. Budem prebývať uprostred Izraelcov a neopustím svoj izraelský ľud. Tak vystaval Šalamún dom a dokončil ho. Steny domu obložil zvnútra cédrovými doskami od podlahy až po hrady; vnútro obložil drevom a dlážku domu vydláždil cyprusovými doskami. Na dvadsať lakťov od zadnej steny domu vybudoval priečku z cédrových dosák od podlahy až po hrady, a tak vytvoril vo vnútri zadnú svätyňu, totiž veľsvätyňu. Chrámová sieň pred ňou mala štyridsať lakťov. Zvnútra bol dom cédrový, s rezbami kolokvintových ornamentov a kvetinových ozdôb. Všade bolo cédrovie, tak že kameň nebolo ani vidieť. Zadnú svätyňu zriadil vo vnútri domu, aby tam uložil Hospodinovu truhlu zmluvy. Pred zadnou svätyňou, ktorá bola dvadsať lakťov dlhá, dvadsať lakťov široká a dvadsať lakťov vysoká a ktorú obložil tepaným zlatom, urobil oltár z cédrovia. Potom Šalamún obložil dom zvnútra tepaným zlatom, pretiahol zlaté reťaze pod zadnou svätyňou a obložil ju zlatom. Celý dom obložil zlatom - úplne celý dom. Aj celý oltár, ktorý bol pred zadnou svätyňou, obložil zlatom. Do zadnej svätyne dal z olivového dreva zhotoviť dvoch cherubov. Ich výška bola desať lakťov. Päť lakťov malo aj druhé krídlo cheruba. Od konca krídla jedného po koniec krídla druhého bolo desať lakťov. Desať lakťov mal aj druhý cherub. Obaja cherubi mali rovnakú mieru a rovnaký vzhľad. Jeden cherub mal výšku desať lakťov, tak isto aj druhý. Cherubov umiestnil doprostred najvnútornejšej časti domu. Cherubi mali roztiahnuté krídla, takže krídlo jedného sa dotýkalo jednej steny a krídlo druhého sa dotýkalo druhej steny. Uprostred domu sa dotýkalo ich krídlo s krídlom. Aj cherubov obložil zlatom. Všetky steny domu dookola dal ozdobiť rezbami cherubov, palmových ornamentov a kvetinových ozdôb zvnútra i zvonku. Aj dlážku domu obložil zlatom zvnútra i zvonku. Na vchod do zadnej svätyne dal urobiť dvere z olivového dreva. Vrchný prah a zárubne boli päťuhlové. Obe krídla dvier boli z olivového dreva. Ozdobil ich rezbami cherubov, palmových ornamentov a kvetinových ozdôb, obložil zlatom, totiž potiahol cherubov a palmové ornamenty zlatom. Tak isto dal urobiť aj na vchode do chrámovej siene zárubne z olivového dreva, ale štvoruhlé, a dve krídla dvier z cyprusového dreva. Dve otočné časti malo jedno krídlo dvier a dve otočné časti malo druhé krídlo dvier. Na nich dal vyrezať cherubov, palmové ornamenty a kvetinové ozdoby a obložil ich tepaným zlatom priliehajúcim k reliéfom. Potom vystaval vnútorné nádvorie z troch vrstiev kvádrov a z vrstvy tesaných cédrov. Základy domu Hospodinovho boli položené vo štvrtom roku, v mesiaci ziv, a v roku jedenástom, v mesiaci búl, ktorý je ôsmym mesiacom, dokončil dom so všetkými podrobnosťami a so všetkým, čo k nemu patrilo. Staval ho sedem rokov. Svoj vlastný dom staval Šalamún trinásť rokov, kým ho nedokončil. Postavil aj Dom libanonského lesa, sto lakťov dlhý, päťdesiat lakťov široký a tridsať lakťov vysoký, na štyroch radoch cédrových stĺpov. Na stĺpoch spočívali cédrové hrady. Pokrytý bol cédrovým drevom nad trámami, ktoré spočívali na štyridsiatich piatich stĺpoch; jeden rad mal pätnásť stĺpov. Orámované okná boli v troch radoch a svetelný otvor bol trikrát proti svetelnému otvoru. Všetky vchody a zárubne mali štvoruhlé rámy; svetelný otvor bol trikrát naproti svetelnému otvoru. Stĺpovú sieň urobil päťdesiat lakťov dlhú a tridsať lakťov širokú. Pred ňou bola predsieň so stĺpmi a schodiskom. Urobil aj trónnu sieň, kde prisluhoval právo, teda súdnu sieň pokrytú cédrovým drevom od podlahy až po povalu. Jeho vlastný dom, v ktorom býval na druhom nádvorí za sieňou, bol zhotovený rovnako. Šalamún urobil aj dom pre faraónovu dcéru, ktorú si vzal, a to tiež na spôsob onej siene. Všetko toto bolo zo vzácnych kameňov, tesaných na kvádrovú mieru, prirezaných pílou, zvnútra i zvonku, od základov až po rímsu, zvonku až po veľké nádvorie. Základy boli zo vzácnych mohutných desaťlakťových a osemlakťových kameňov. Aj nad nimi boli vzácne kamene podľa kvádrovej miery a cédrové drevo. Veľké nádvorie malo dookola tri vrstvy kvádrov a vrstvu tesaných cédrov. Takisto aj vnútorné nádvorie domu Hospodinovho a predsieň domu. Kráľ Šalamún poslal po Chíráma z Týru a dal ho priviesť. Ten bol synom ženy vdovy z kmeňa Naftálí a jeho otec bol Týrčan. Bol odborníkom v spracúvaní bronzu, plný múdrosti, dôvtipu a znalosti pri zhotovovaní výrobkov z bronzu. Prišiel ku kráľovi Šalamúnovi a porobil mu všetky práce. Sformoval dva bronzové stĺpy. Výška jedného bola osemnásť lakťov. Jeho obvod by obopla dvanásťlakťová šnúra. Bol dutý a mal hrúbku na štyri prsty. Taký istý bol aj druhý stĺp. Zhotovil aj dve hlavice, uliate z bronzu, aby ich položil na vrch stĺpov. Výška jednej i druhej hlavice bola päť lakťov. Zhotovil mriežkovanie s reťazovitými vencami na hlavice, ktoré boli na vrchu stĺpov, sedem na jeden a sedem na druhý stĺp. Potom zhotovil granátové jablká vo dvoch radoch dookola na jedno mriežkovanie, aby zakrývali hlavice navrchu stĺpov. Podobne urobil aj na druhej hlavici. Hlavice navrchu stĺpov v predsieni mali ľaliovitú podobu a boli štvorlakťové. A dookola v dvoch radoch bolo dvesto granátových jabĺk zhora i zdola na mriežkovaní, ktoré sa tiahlo okolo dutiny hlavice, na každej hlavici oboch stĺpov. Stĺpy postavil ku chrámovej predsieni. Jeden stĺp postavil na južnú stranu a dal mu meno Jáchín. Keď postavil stĺp na severnú stranu, dal mu meno Bóaz. Navrchu stĺpov bola ľaliovitá podoba. Tým boli práce na stĺpoch hotové. Ďalej zhotovil liate more; desať lakťov malo priemer od kraja po okraj a bolo okrúhle. Jeho výška bola päť lakťov a po obvode ho mohla obopnúť tridsaťlakťová šnúra. Pod jeho okrajom boli všade dookola kolokvintové ozdoby, desať na lakeť. Obopínali more zo všetkých strán a boli uliate vo dvoch radoch súčasne s ním. More stálo na dvanástich býkoch: tri boli obrátené na sever, tri na západ, tri na juh a tri na východ. More bolo hore na nich, takže všetky zadné časti býkov boli obrátené dovnútra. Hrúbka mora bola na dlaň a jeho okraj bol ako okraj kalicha ľaliového kvetu. Malo objem dvetisíc batov. Potom zhotovil desať podvozkov z bronzu. Každý bol štyri lakte dlhý, štyri lakte široký a tri lakte vysoký. Podvozky boli zhotovené takto: mali priečne laty, to jest priečne laty boli medzi rámovými latami. Na priečkach, ktoré boli medzi rámovými latami, boli levy, býky a cherubi a na rámových latách pomedzi, zhora a zdola levy, býky a visiace vence. Každý podvozok mal štyri bronzové kolesá a bronzové osi. Na štyroch rohoch pod kotlíkom boli ramienka. Ramienka boli uliate z druhej strany s vencami. Jeho otvor zvnútra podvozka a smerom nahor bol na lakeť. Jeho otvor bol okrúhly, pevne vypracovaný a mal poldruha lakťa. Aj na otvore boli rezby. Jeho priečne laty boli štvoruhlé, a nie okrúhle. Pod latami bolo štvoro kolies. Osi kolies boli na podvozku. Výška každého kolesa bola poldruha lakťa. Kolesá boli zhotovené ako vozové: osi, bahry, spice a hlavy, všetko bolo uliate. Na štyroch rohoch každého podvozka boli štyri ramienka, takže ramienka vyčnievali z podvozka. Navrchu podvozka bola dookola pollakťová okrúhla vyvýšenina a na vrchu podvozka boli jeho ramienka a jeho priečky z jedného kusa s ním. Na plochy, jeho ramienka a na priečky vyryl cherubov, levov a palmety podľa voľného miesta na každom, a dookola vence. Takto zhotovil desať podvozkov. Všetky boli rovnako uliate, rovnakej miery a rovnakého tvaru. Zhotovil aj desať bronzových umývadiel. Každé umývadlo malo objem štyridsať batov; každé umývadlo bolo na podvozku. Podvozkov bolo desať. Päť podvozkov umiestnil po južnej strane domu, päť po severnej strane domu. More umiestnil na juhovýchodnom rohu domu. Potom Chírám zhotovil kotlíky, lopaty a kropiace čaše. Tak dokončil všetku prácu pre kráľa Šalamúna na dome Hospodinovom: dva stĺpy a gule hlavíc, ktoré boli navrchu dvoch stĺpov, tiež dve mriežkovania na prikrytie dvoch gúľ hlavíc, ktoré boli navrchu stĺpov; štyristo granátových jabĺk pre dvoje mriežkovaní, dva rady granátových jabĺk pre jedno mriežkovanie, aby prikrývali dve gule hlavíc na dvoch stĺpoch; desať podvozkov a desať umývadiel na podvozkoch; jedno more s dvanástimi býkmi pod morom; hrnce, lopaty, kropiace čaše a všetky nádoby, ktoré vyhotovil Chírám kráľovi Šalamúnovi pre dom Hospodinov, boli z lešteného bronzu. Šalamún to dal na Okolí jordánskom zlievať v hlinených formách medzi Sukkótom a Cáretánom, všetky nádoby nechal nevážené, lebo ich bolo nesmierne mnoho a váha bronzu sa nedala zistiť. Tak dal Šalamún zhotoviť všetky nádoby, ktoré boli v dome Hospodinovom: zlatý oltár a zlatý stôl, na ktorom bol predkladaný chlieb, päť svietnikov z rýdzeho zlata po južnej a päť po severnej strane pred veľsvätyňou, aj zlaté kvety, lampy a kliešte, misy, nože, kropiace čaše, panvice na kadidlo, misy na oheň z rýdzeho zlata ako aj čapy na dverách vnútorného domu, na veľsvätyni a dverách chrámu boli zo zlata. Keď sa skončila všetka práca, ktorú kráľ Šalamún robil na dome Hospodinovom, doniesol posvätné veci svojho otca Dávida - striebro, zlato a nádoby, a uložil ich medzi poklady domu Hospodinovho. Potom dal Šalamún zhromaždiť starších Izraela, všetkých kmeňových predákov a kniežatá čeľadí Izraelcov k sebe do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z mesta Dávidovho, to jest zo Siona. Zhromaždili sa teda ku kráľovi Šalamúnovi všetci mužovia Izraela vo sviatok, v mesiaci étáním, ktorý je siedmym mesiacom. Keď došli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli truhlu a niesli ju a svätostánok i všetky posvätné nádoby, ktoré boli v stane. Niesli ich kňazi a levíti. Kráľ Šalamún a všetok zbor Izraela, ktorý sa zišiel k nemu pred truhlou, obetovali ovce a hovädzí dobytok v množstve, ktoré nebolo možno zrátať ani spočítať. Kňazi vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej na jej miesto do zadnej svätyne, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. Keďže cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom truhly, zastierali tak zhora truhlu a žrde. Žrde boli také dlhé, že ich konce boli vidieť z posvätného miesta pred zadnou svätyňou, ale zvonku ich nebolo vidieť. A zostali tam až do dnešného dňa. V truhle nebolo nič, len dve kamenné tabule, ktoré na Chórébe vložil Mojžiš, keď Hospodin uzavrel zmluvu s Izraelcami pri ich vyjdení z Egypta. Keď kňazi vychádzali zo svätyne, oblak naplnil dom Hospodinov, takže kňazi nemohli stáť a posluhovať pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov. Vtedy Šalamún povedal: Hospodin postavil slnko na nebesiach, ale riekol, že bude prebývať v mrákave. Postavil som Ti dom za obydlie, miesto, kde máš naveky prebývať. Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela stálo. Povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou vyplnil to, čo vlastnými ústami zasľúbil môjmu otcovi Dávidovi. Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni miesto pre stavbu domu, aby tam prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím izraelským ľudom. Môj otec Dávid mal vždy na mysli stavbu domu menu Hospodina, Boha Izraela. Hospodin však riekol môjmu otcovi Dávidovi: Keďže máš na mysli stavbu domu môjmu menu, dobre robíš, že to máš na mysli. Lenže ty nebudeš stavať ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten postaví dom môjmu menu. A Hospodin splnil slovo, ktoré dal. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako povedal Hospodin, a postavil som dom menu Hospodina, Boha Izraela. Zriadil som tam aj miesto pre truhlu, v ktorej je Hospodinova zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z Egypta. Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu a povedal: Hospodine, Bože Izraela, Tebe podobného Boha niet ani hore, ani na nebi, ani dolu na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a neochvejnú lásku svojim služobníkom, ktorí celým srdcom chodia pred Tvojou tvárou. Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil. Zasľúbil si vlastnými ústami a vyplnil vlastnou rukou, ako dokazuje tento deň. A teraz, Hospodine, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil, keď si riekol: Nevyhladím nikoho spred svojej tváre, kto zasadne na trón Izraela, ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje cesty tak, že budú po nich predo mnou chodiť, ako chodíš predo mnou ty. Teraz teda, Bože Izraela, nech sa potvrdia Tvoje slová, ktoré si dal môjmu otcovi Dávidovi. Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil. Obráť sa s pozornosťou k modlitbe svojho sluhu a k jeho úpenlivej prosbe, Hospodine, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred Tebou modlí Tvoj služobník. Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Vyslyš modlitbu, ktorú sa Tvoj služobník modlí na tomto mieste. Počuj úpenlivú prosbu svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste; vyslyš z miesta svojho prebývania na nebesiach; a keď vyslyšíš, odpusť! Ak sa niekto prehreší proti blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome. Ty vyslyš na nebi, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov! Vinníka odsúď a jeho konanie uvrhni na jeho hlavu; spravodlivého však obháj a daj mu podľa jeho spravodlivosti. Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľov, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti k Tebe, ak bude vyznávať Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť v tomto dome, Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojho izraelského ľudu, daj sa mu vrátiť do krajiny, ktorú si dal ich otcom. Keď bude nebo zavreté a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale budú sa modliť na tomto mieste, vyznávajúc Tvoje meno, a odvrátia sa od svojho hriechu preto, že si ich pokoril, Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš pravej ceste, po ktorej majú kráčať, daj dažďa svojej zemi, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu. Ak bude v krajine hlad a mor, ak bude sneť a hrdza, ak budú kobylky a hmyz, ak nepriateľ zovrie niektoré z jeho miest v krajine, alebo akákoľvek iná rana alebo choroba, každú modlitbu, každú úpenlivú prosbu ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak poznajú výčitky svedomia a vystrú svoje dlane k tomuto domu, Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a odpusť! Zasiahni a odplať každému podľa celého jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdce všetkých ľudských synov. Aby sa Ťa báli po všetky dni, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom. A keď cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, príde z ďalekej zeme kvôli Tvojmu menu - lebo sa dopočuje o Tvojom veľkom mene, o Tvojej silnej ruke a o Tvojom vystretom ramene - keď teda príde a bude sa modliť v tomto dome, Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a splň všetko, o čo bude k Tebe volať cudzinec, aby sa všetky národy zeme dozvedeli o Tvojom mene, aby sa Ťa báli ako Tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, ktorý som Ti postavil, je pomenovaný Tvojím menom. Keď vyjde Tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ho pošleš, a budú sa modliť k Hospodinovi obrátení k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vybudoval Tvojmu menu, vyslyš na nebi ich modlitbu, ich úpenlivú prosbu, a dopomôž im k právu! Ak zhrešia proti Tebe - veď nieto človeka, ktorý by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej, keď vstúpia do seba v krajine, kde budú odvlečení ako zajatci, ak sa obrátia a úpenlivo Ťa budú prosiť v krajine svojich väzniteľov: Zhrešili sme, prevrátene sme konali, sme vinní - a ak sa obrátia k Tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich väzniteľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, a ak sa budú modliť k Tebe obrátení k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu, vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, ich modlitby a ich úpenlivé prosby a dopomôž im k právu! Odpusť svojmu ľudu, čím sa proti Tebe prehrešil, všetky priestupky, ktorých sa dopustil proti Tebe; daj im nájsť milosrdenstvo u ich väzniteľov, aby boli k nim milosrdní. Veď sú Tvojím ľudom a Tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol z Egypta, zo železnej pece. Nech sú Tvoje oči otvorené k úpenlivej prosbe Tvojho služobníka a k úpenlivým prosbám Tvojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k Tebe volať. Veď Ty si si ich oddelil za dedičstvo zo všetkých národov zeme, ako si zasľúbil skrze svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich otcov z Egypta, ó Hospodine, Pane! Keď Šalamún skončil celú túto modlitbu i úpenlivú prosbu k Hospodinovi, povstal spred oltára Hospodinovho, kde kľačal na kolenách a kde vystieral dlane k nebu, postavil sa a požehnal celé zhromaždenie Izraela mohutným hlasom: Požehnaný Hospodin, ktorý doprial odpočinok svojmu ľudu izraelskému, ako zasľúbil, takže nepadol ani jeden zo všetkých Jeho vzácnych sľubov, ktoré dal skrze svojho služobníka Mojžiša. Nech je Hospodin, náš Boh, s nami, ako býval s našimi otcami, nech nás neopustí a nezavrhne. Nech sa naše srdcia naklonia k Nemu, aby sme chodili po všetkých Jeho cestách a zachovávali Jeho prikázanie, Jeho ustanovenie a Jeho právne predpisy, ktoré dal našim otcom. Nech sú tieto slová, ktorými som sa modlil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vo dne v noci, aby hájil právo svojho služobníka a právo svojho ľudu izraelského podľa dennej potreby; aby všetky národy zeme poznali, že On, Hospodin, je Boh, a nikto iný. Nech je vaše srdce celé oddané Hospodinovi, nášmu Bohu, aby ste chodili podľa Jeho ustanovení a zachovali Jeho prikázania ako dnes. Potom obetoval kráľ i celý Izrael s ním pred Hospodinom zábitnú obeť. Šalamún obetoval zábitnú obeť spoločenstva, ku ktorej zabil pre Hospodina dvadsaťdvatisíc býkov a stodvadsaťtisíc oviec. Tak kráľ i všetci Izraelci posvätili dom Hospodinov. V ten deň posvätil kráľ aj stred nádvoria pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval spaľované i pokrmové obete a tuk obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár pred Hospodinom bol primalý na to, aby sa naň vmestili spaľované i pokrmové obete i tuk obetí spoločenstva. V tom čase slávil Šalamún a všetok Izrael sviatok, veľké zhromaždenie od Chamátu až po Egyptský potok pred Hospodinom, naším Bohom, za sedem dní a ďalších sedem dní, to jest za štrnásť dní. Na ôsmy deň prepustil ľud. Vtedy požehnávali kráľa a rozišli sa do svojich domov rozradostení a s veselou mysľou pre všetky dobrodenia, ktoré Hospodin učinil svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu izraelskému ľudu. Keď Šalamún dostaval dom Hospodinov, kráľovský dom ako aj všetko, čo si Šalamún prial urobiť, zjavil sa Hospodin Šalamúnovi druhý raz po tom, čo sa mu zjavil v Gibeóne. Hospodin mu riekol: Vyslyšal som tvoju modlitbu i tvoju úpenlivú prosbu, ktorú si mi predostrel: posvätil som tento dom, ktorý si postavil, aby tam naveky prebývalo moje meno. Moje oči a moje srdce budú tam po všetky dni. A ak ty budeš chodiť predo mnou, ako chodieval tvoj otec Dávid, s bezúhonným srdcom a v úprimnosti, takže budeš robiť všetko, čo som ti prikázal - zachovávať moje ustanovenia a moje právne predpisy - utvrdím trón tvojho kráľovstva nad Izraelom naveky, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi slovami: Nevyhladím nikoho z trónu Izraela. Ak sa však vy a vaši synovia odvrátite odo mňa, ak nebudete zachovávať moje prikázania a moje ustanovenia, ktoré som vám predložil, ale pôjdete a budete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, vyhladím Izrael z krajiny, ktorú som im dal, a dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem spred svojej tváre. Izrael bude za príslovie a na posmech všetkým národom. Tento dom sa stane zboreniskom. Každý, kto pôjde okolo neho, zdesí sa a zahvízdne. Povedia: Prečo to učinil Hospodin tejto zemi a tomuto domu? Potom povedia: Preto, lebo opustili Hospodina, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili. Preto Hospodin uviedol na nich všetko toto zlé. Dvadsať rokov po tom, čo postavil Šalamún oba domy, dom Hospodinov a dom kráľovský, a čo Chírám, kráľ týrsky, dodával Šalamúnovi cédrové a cyprusové stromy i zlato, koľko si len prial, kráľ Šalamún dal Chírámovi dvadsať miest v Galilei. Vybral sa teda Chírám z Týru pozrieť si mestá, ktoré mu dal Šalamún, ale nepáčili sa mu. Vtedy mu povedal: Čo sú to za mestá, ktoré si mi dal, brat môj? Nazval ich menom Kabúl až dodnes. Potom poslal Chírám kráľovi stodvadsať talentov zlata. To bola suma na roboty, ktorú vyzdvihol kráľ Šalamún na stavbu domu Hospodinovho, svojho domu, Milla, hradieb Jeruzalema, Chácóru, Megidda a Gézeru. Faraón, egyptský kráľ totiž dobyl Gézer, vypálil ho, Kanaáncov, ktorí bývali v meste, pobil, a dal ho do vena svojej dcére, manželke Šalamúnovej. Šalamún teda vybudoval Gézer a dolný Bétchorón, Baalat a Támár na púšti v Judsku, všetky skladištné mestá, ktoré mal Šalamún, aj mestá pre vozy, mestá pre jazdcov, i čokoľvek si prial Šalamún a čo mal vôľu budovať v Jeruzaleme, v Libanone alebo na celom území svojho panstva. Všetky národnosti, čo ostali z Amorejcov, Chetejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov, čo neboli z Izraelcov, ich synov, ktorí po nich pozostali a ktorých Izraelci nemohli podrobiť hubiacej kliatbe, urobil otrokmi na nútené práce až dodnes. Ale z Izraelcov nedal Šalamún nikoho za otroka; lebo boli bojovníkmi, jeho služobníkmi, kniežatami, dôstojníkmi, veliteľmi jeho vozov a jeho jazdcami. Tí boli predstavenými dozorcov nad Šalamúnovými prácami; boli päťstopäťdesiati. Dozerali na ľud, ktorý vykonával práce. Vtedy prešla faraónova dcéra z mesta Dávidovho do svojho domu, ktorý jej vystaval. Potom postavil Millo. Šalamún prinášal trikrát do roka spaľované obete a obete spoločenstva na oltár, ktorý postavil Hospodinovi, a kadieval pred Hospodinom. A dokončil dom. Kráľ Šalamún nastaval aj lode v Ecjón-Geberi, ktorý je pri Élate, na brehu Červeného mora, v Edóme; Chirám poslal na lode svojich služobníkov, námorníkov, znalcov mora, k Šalamúnovým služobníkom. Odišli do Ofíru; odtiaľ priviezli štyristodvadsať talentov zlata a priniesli ho kráľovi Šalamúnovi. Kráľovná zo Sáby počula zvesť o kráľovi Šalamúnovi pre meno Hospodinovo a prišla ho skúšať ťažkými otázkami. Došla do Jeruzalema s početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli vonné veci, veľmi mnoho zlata a drahokamov. Keď prišla k Šalamúnovi, povedala mu všetko, čo mala na mysli. Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky. Keď kráľovná zo Sáby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť, i dom, ktorý postavil, jedlá na jeho stole, príbytky jeho úradníkov, správanie sa jeho sluhov a ich šaty, pohárnikov, spaľované obete, ktoré prinášal v chráme, zastavoval sa jej dych. Povedala kráľovi: Pravdivá bola reč, ktorú som počula vo svojej krajine o tvojich činoch a o tvojej múdrosti. Neverila som správam, až kým som neprišla a na vlastné oči neuvidela. No nepovedali mi ani polovicu. Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. Blahoslavení tvoji muži, blahoslavení tvoji služobníci, tí, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil na trón Izraela. Keďže Hospodin miluje Izrael naveky, teba ustanovil kráľom, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť. Potom darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo vonných vecí a drahokamov. Nikdy ešte neprišlo také množstvo vonných vecí, ako bolo tých, čo darovala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi. Aj Chírámove lode, ktoré vozili zlato z Ofíru, priviezli veľké množstvo almugového dreva a drahokamov. Kráľ dal z almugového dreva zhotoviť vybavenie pre dom Hospodinov a pre kráľovský dom, aj citary a harfy pre spevákov. Neprišlo a nebolo vidieť toľko almugového dreva až dodnes. Kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo si len priala a pýtala, okrem toho, čo jej dal ako kráľovský dar. Potom sa pobrala a odišla do svojej krajiny, ona i jej služobníci. Váha zlata, ktoré prichádzalo Šalamúnovi počas jedného roka, bola šesť stošesťdesiatšesť talentov, okrem toho, čo prišlo od obchodníkov a z obchodných ziskov kupcov, od všetkých arabských kráľov a správcov krajiny. Kráľ Šalamún dal zhotoviť dvesto štítov z tepaného zlata; šesťsto šekelov vynaložil na jeden štít. Ďalej tristo pavéz z tepaného zlata. Tri miny zlata vynaložil na jednu pavézu. Kráľ ich uložil do Domu libanonského lesa. Kráľ dal ďalej zhotoviť veľký trón zo slonoviny a obložiť ho rýdzim zlatom. Trón mal šesť stupňov. Vzadu mal okrúhle záhlavie, na oboch stranách sedadlá a pri operadlách dva stojace levy. Dvanásť levov tam stálo na šiestich stupňoch po oboch stranách. Také niečo nebolo zhotovené pre nijaké kráľovstvo. Všetky nádoby na pitie mal kráľ Šalamún zo zlata, aj všetky nádoby Domu libanonského lesa boli z rýdzeho zlata. Striebro nepovažovali za čias Šalamúnových za nič. Lebo kráľ mal na mori taršíšske lode s Chírámovými loďami. Raz za tri roky prichádzali taršíšske lode a privážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. Kráľ Šalamún prevyšoval všetkých kráľov zeme bohatstvom a múdrosťou. Celá zem vyhľadávala Šalamúna, aby počula jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. Každý z nich prinášal rok čo rok svoj dar, strieborné, zlaté predmety, plášte, zbrane, vonné veci, kone a mulice. Šalamún si nazhromaždil vozy a jazdcov. Mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestnil ich v mestách pre vozy a pri kráľovi v Jeruzaleme. Kráľ dosiahol, že v Jeruzaleme bolo toľko striebra ako kamenia a cédrovia, ako je sykomôr v Šeféle. Kone, ktoré mal Šalamún, dovážali z Egypta a z Kúé. Kráľovi kupci ich privádzali z Kúé za kúpnu cenu. Z Egypta pochádzajúci voz vyvážali za šesťsto šekelov striebra a koňa za stopäťdesiat. Tak vyvážali prostredníctvom nich aj všetkým chetejským a sýrskym kráľom. Kráľ Šalamún miloval mnoho cudzích žien: faraónovu dcéru, Moábky, Ammónky, Edómky, Sidón čanky, Chetejky, z národov, o ktorých povedal Hospodin Izraelcom: Neobcujte s nimi a oni nech neobcujú s vami, inak obrátia vaše srdcia ku svojim bohom. Šalamún priľnul k nim láskou. Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu zviedli srdce. V čase Šalamúnovej staroby zviedli mu jeho ženy srdce k iným bohom, takže jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou, a za Milkómom, ohavnosťou Ammóncov. Tým Šalamún robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a nenasledoval Hospodina ako jeho otec Dávid. Vtedy postavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohavnému božstvu Moábcov, na vrchu naproti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohavnému božstvu Ammóncov. Tak urobil všetkým svojim ženám cudzinkám, ktoré prinášali kadidlové a zábitné obete svojim bohom. Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, lebo jeho srdce sa odvrátilo od Hospodina, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil a dal mu príkaz, aby nechodil za inými bohmi. Ale on porušil, čo mu prikázal Hospodin. Riekol teda Hospodin Šalamúnovi: Pretože si sa takto zachoval a nedodržal si moju zmluvu a ustanovenia, ktoré som ti dal, odoberiem ti kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi. Kvôli tvojmu otcovi Dávidovi to však neurobím za tvojho panovania. Odtrhnem ho od rúk tvojho syna. Ale neodtrhnem celé kráľovstvo. Jeden kmeň nechám tvojmu synovi kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi a kvôli Jeruzalemu, ktorý som si vyvolil. Hospodin postavil Šalamúnovi protivníka v edómskom Hadadovi. Bol z kráľovského rodu v Edóme. Keď bol Dávid v Edóme, pritiahol vojvodca Jóáb, aby pochoval pobitých, a povraždil v Edóme všetkých mužského pohlavia; Jóáb tam zotrval šesť mesiacov s celým Izraelom, až kým nevyhladil všetkých mužského pohlavia v Edóme. Hadad však ušiel s niektorými Edómcami zo služobníkov svojho otca a odišiel do Egypta. Vtedy bol Hadad malý chlapec. Keď sa pohli z Midjánska, prišli do Páránu a vzali odtiaľ so sebou mužov. Potom prišli do Egypta k faraónovi, egyptskému kráľovi. Ten mu dal príbytok, určil mu stravu a dal mu aj zem. Hadad si vo veľkej miere získal priazeň vo faraónových očiach a on mu dal za manželku sestru svojej manželky, sestru kráľovnej Tachpenes. Tachpenesina sestra mu porodila syna Genubata, ktorého Tachpenes odchovala vo faraónovom dome. Tak bol Genubat vo faraónovom dome, medzi faraónovými synmi. Keď sa Hadad v Egypte dopočul, že Dávid usnul so svojimi otcami a že zomrel vojvodca Jóáb, Hadad povedal faraónovi: Pre pusť ma, aby som sa vrátil do svojej krajiny. Faraón sa opýtal: Čo ti u mňa chýba, že túžiš odísť do svojej krajiny? Odpovedal mu: Nič; ale aj tak ma prepusť. Ďalej mu Boh postavil protivníka v Rezónovi, synovi Eljádovom, ktorý ušiel od svojho pána Hadadezera, kráľa Cóby. Zhromaždil si mužov a stal sa náčelníkom zbojníckej hordy, keď ich Dávid hubil. Potom prišiel do Damasku, usadil sa a kraľoval v ňom. Stal sa protivníkom Izraela po všetky Šalamúnove dni a páchal zlo ako Hadad. Opovrhoval Izraelom a kraľoval v Sýrii. Járobeám, syn Nebatov, Efratejec z Cerédy, ktorého matka vdova sa volala Cerúá, služobník Šalamúnov, zdvihol ruku proti kráľovi. Ruku proti kráľovi pozdvihol preto, lebo Šalamún postavil Millo a zasypal tak trhlinu na meste svojho otca Dávida. Járobeám bol silný hrdinský muž. Keď Šalamún videl, že mládenec je pracovitý, ustanovil ho nad všetkými ťažkými prácami v Jozefovom dome. Keď raz Járobeám odišiel z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílonský prorok Achija. Bol zahalený do nového plášťa; a boli sami dvaja na poli. Tu pochytil Achija nový plášť, čo mal na sebe, roztrhal ho na dvanásť kusov a povedal Járobeámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Hľa, odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám desať kmeňov. Jeden kmeň zostane jemu, kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi a kvôli mestu Jeruzalemu, ktoré som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov. Preto, že ma opustili a klaňajú sa sidónskej bohyni Aštarte, moábskemu bohu Kamóšovi a Milkómovi, bohu Ammóncov. Nechodili po mojich cestách a nečinili, čo je správne v mojich očiach, totiž moje ustanovenia, moje právo, ako robil jeho otec Dávid. Ale nevezmem mu celé jeho kráľovstvo, lebo som ho učinil doživotným kniežaťom kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi, ktorého som si vyvolil a ktorý zachoval moje príkazy a ustanovenia. Jeho synovi vezmem kráľovstvo, to jest desať kmeňov, a dám ho tebe. Jeho synovi dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni zostala svieca predo mnou v Jeruzaleme - v meste, ktoré som vyvolil, aby som tam uložil moje meno. Teba si však vezmem a budeš kraľovať nad všetkým, čo si zažiada tvoja duša - budeš kráľom nad Izraelom. A ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, čo je správne v mojich očiach, a zachováš moje ustanovenia a moje príkazy, ako ich plnil môj služobník Dávid - postavím ti stály dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. Kvôli tomu pokorím Dávidovo potomstvo, ale nie navždy. Šalamún hľadal Járobeáma, aby ho usmrtil. Járobeám sa teda pobral a utiekol do Egypta ku kráľovi Šíšakovi. Zostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti. Ostatné Šalamúnove činy - všetko, čo konal, aj jeho múdrosť - sú zapísané v Knihe letopisov Šalamúnových. Doba Šalamúnovho kraľovania v Jeruzaleme nad celým Izraelom trvala štyridsať rokov. Keď Šalamún usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám. Rechabeám odišiel do Síchemu, lebo tam prišiel celý Izrael ustanoviť ho za kráľa. Keď sa o tom dozvedel Járobeám, syn Nebatov - bol totiž ešte v Egypte, kam utiekol pred kráľom Šalamúnom - zostal bývať v Egypte. Vyslali za ním poslov a zavolali ho. Járobeám prišiel s celým zhromaždením Izraela a povedali Rechabeámovi: Tvoj otec urobil naše jarmo tvrdým, ale ty teraz uľahči tvrdú službu svojho otca - a ťažké jarmo, ktoré na nás vložil - a budeme ti slúžiť. Odvetil im: Odíďte na tri dni a potom sa vráťte ku mne! Ľud teda odišiel. Potom sa kráľ Rechabeám poradil so staršími, ktorí stávali v službe pred jeho otcom Šalamúnom, kým žil. Opýtal sa: Čo mi radíte odpovedať tomuto ľudu? Odpovedali mu: Ak sa dnes podrobíš tomuto ľudu a urobíš mu po vôli, keď im odpovieš, a budeš s nimi hovoriť vľúdnymi slovami, budú ti stále slúžiť. Ale on neposlúchol radu starších, ktorú mu dali, a poradil sa s mladíkmi, ktorí s ním vyrástli a ktorí stáli v jeho službe pred ním. Opýtal sa ich: Čo radíte vy odpovedať tomuto ľudu, ktorý mi hovoril: Uľahči nám jarmo, ktoré vložil na nás tvoj otec? Mladíci, ktorí s ním vyrástli, mu odvetili: Takto odpovedz tomuto ľudu, ktorý ti vravel: Tvoj otec urobil naše jarmo tvrdým, ale ty uľahči naše jarmo - takto im hovor: Môj malíček je hrubší ako bedrá môjho otca. Ak vám môj otec urobil jarmo tvrdým, ja ho ešte pritvrdím. Môj otec vás trestal bičmi, ale ja vás bude trestať škorpiónmi. Keď Járobeám a všetok ľud prišiel k Rechabeámovi na tretí deň, ako povedal kráľ: Navráťte sa ku mne na tretí deň! kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď. Neposlúchol radu starších, ktorú mu dali, a povedal im podľa rady mladíkov: Môj otec urobil vaše jarmo tvrdým, ale ja ho ešte pritvrdím. Môj otec vás trestal bičmi, ale ja vás budem trestať škorpiónmi. Kráľ teda nevypočul ľud, lebo to bolo riadením Hospodinovým - lebo Hospodin uskutočnil slovo, ktoré hovoril skrze šílónskeho Achíju Járobeámovi, synovi Nebatovmu. Keď všetok Izrael videl, že ho kráľ nechce vypočuť, ľud odpovedal kráľovi: Aký podiel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstvo v synovi Izajovom! Ku svojim stanom, Izrael! Teraz sa staraj o svoj dom, Dávid! Nato Izrael odišiel do svojich stanov. Nad Izraelcami usadenými v judských mestách sa stal kráľom Rechabeám. Kráľ Rechabeám poslal Adoráma, ktorý bol nad nútenými robotami, ale celý Izrael ho ukameňoval, takže zomrel; kráľ Rechabeám len s vypätím síl vyskočil na voz, aby mohol ujsť do Jeruzalema. Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa. Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Járobeám vrátil, vyslali poslov, zavolali ho do zhromaždenia a ustanovili za kráľa nad celým Izraelom. Za domom Dávidovým neostal nikto okrem kmeňa Júdu. Keď Rechabeám odišiel do Jeruzalema, zhromaždil celý dom Júdov a kmeň Benjamína, stoosemdesiattisíc vyberaných bojaschopných mužov, do boja proti domu Izraela, aby sa tak navrátilo Šalamúnovo kráľovstvo synovi Rechabeámovi. Vtedy zaznelo Božie slovo Božiemu mužovi Šemajáhovi: Povedz Rechabeámovi, Šalamúnovmu synovi, kráľovi judskému, ako aj celému Júdovmu a Benjamínovmu domu aj ostatnému ľudu: Takto vraví Hospodin: Netiahnite, nebojujte proti svojim bratom Izraelcom; každý sa vráťte do svojho domu, lebo toto pochádza odo mňa. Oni poslúchli slovo Hospodinovo, obrátili sa a odišli podľa slova Hospodinovho. Járobeám vystaval Síchem na Efrajimskom pohorí a býval v ňom. Potom odtiaľ odišiel a vystaval Penúél. Nato si povedal: Kráľovstvo sa vráti Dávidovmu domu, ak teraz bude tento ľud chodiť obetovať do domu Hospodinovho v Jeruzaleme. Srdce tohto ľudu sa obráti k jeho pánovi, k judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa potom zabijú a obrátia sa k judskému kráľovi Rechabeámovi. Kráľ sa teda poradil, dal zhotoviť dve teľatá zo zlata a povedal ľudu: Dosť ste sa nachodili do Jeruzalema. Tu je, hľa, tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Jedno postavil do Bételu a druhé dal do Dánu. Tento čin zapríčinil hriech, lebo ľud chodieval za jedným až do Dánu. Potom zriadil svätyne na obetných výšinách a určil aj kňazov z vrstiev ľudu, takže neboli z Lévíjcov. Járobeám určil aj sviatok na pätnásty deň ôsmeho mesiaca, podobný sviatku v Judsku, a obetoval zápaly na oltári. Takto to robil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré dal zhotoviť. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré dal urobiť. A vystúpil aj k oltáru, ktorý dal zhotoviť v Bételi v pätnásty deň ôsmeho mesiaca, ktorý si sám od seba vymyslel. Tak ustanovil pre Izraelcov sviatok a vystupoval k oltáru kadiť. Na Hospodinov pokyn prišiel z Judska do Bételu Boží muž, práve keď Járobeám stál pri oltári, aby kadil. Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Ajhľa, narodí sa syn domu Dávidovmu menom Joziáš, a ten bude obetovať na tebe kňazov z výšin, ktorí na tebe kadievali. Aj ľudské kosti bude páliť na tebe. Dal aj znamenie v ten deň: Toto bude znamením, že hovoril Hospodin: Ajhľa, oltár sa roztrhne a vysype sa popol, ktorý je na ňom. Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorý volal proti bételskému oltáru, Járobeám vystrel ruku od oltára a povedal: Chyťte ho! Vtedy mu zmeravela ruka, ktorú vystrel proti nemu, takže ju nemohol pritiahnuť späť k sebe. Oltár sa však roztrhol a popol z neho sa rozsypal podľa znamenia, ktoré dal Boží muž na pokyn Hospodinov. Nato sa kráľ ozval a povedal Božiemu mužovi: Upros Hospodina, svojho Boha, pomodli sa za mňa, aby som si mohol ruku pritiahnuť späť k sebe. Boží muž uprosil Hospodina, a tak si kráľ pritiahol ruku späť k sebe. Bola ako predtým. Potom kráľ prehovoril k Božiemu mužovi: Poď so mnou domov, občerstvi sa a ja ti dám dar. Ale Boží muž povedal kráľovi: Keby si mi dal aj polovicu svojho domu, nepôjdem s tebou, nebudem jesť chlieb a nenapijem sa vody na tomto mieste. Lebo takýto príkaz som dostal v slove Hospodinovom: Nejedz chlieb, nepi vodu, ani sa nevráť cestou, ktorou si prišiel. Odišiel teda inou cestou a nevrátil sa tou, ktorou prišiel do Bételu. V Bételi býval istý starý prorok. Prišli jeho synovia a rozpovedali mu všetko, čo vykonal Boží muž v ten deň v Bételi, totiž slová, ktoré povedal kráľovi. Keď to rozpovedali svojmu otcovi, on im povedal: Ktorou cestou odišiel? Synovia mu ukázali cestu, ktorou odišiel Boží muž, čo prišiel z Judska. Nato povedal svojim synom: Osedlajte mi osla! Keď mu ho osedlali, vysadol naň a odišiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod dubom. Opýtal sa ho: Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Judska? Odpovedal: Ja som. Potom mu povedal: Poď so mnou domov a zajedz si! On však odvetil: Nesmiem sa s tebou vrátiť, ani ísť s tebou, nebudem jesť ani chlieb, ani piť vodu s tebou na tomto mieste. Lebo ku mne prehovoril Hospodin vo svojom slove: Nejedz tam chlieb, nepi vodu a nevracaj sa cestou, ktorou si šiel tam! Nato mu povedal: Ja som tiež prorok ako ty, a anjel ku mne prehovoril Hospodinovým slovom: Vráť ho k sebe do svojho domu, nech si zaje chleba a napije sa vody. Klamal ho. Vrátil sa teda s ním, jedol chlieb v jeho dome a napil sa vody. Ako tak sedeli za stolom, zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi, ktorý ho vrátil, a zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Judska: Takto vraví Hospodin: Pretože si sa protivil Hospodinovej reči a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal tvoj Boh, Hospodin, ale si sa vrátil, jedol si chlieb a pil si vodu na tomto mieste, o ktorom som ti hovoril: Nejedz tam chlieb a nepi vodu! nevojde tvoja mŕtvola do hrobu tvojich otcov. Potom, keď sa najedol a napil, osedlal osla prorokovi, ktorého vrátil. Keď prorok šiel, stretol ho na ceste lev a usmrtil ho. Jeho mŕtvola bola pohodená na ceste a osol stál vedľa nej. Aj lev stál vedľa mŕtvoly. Práve šli okolo mužovia a zazreli mŕtvolu pohodenú na ceste, aj leva stojaceho vedľa mŕtvoly. Šli teda a vyrozprávali, čo videli v meste, v ktorom býval starý prorok. Keď to počul prorok, ktorý ho vrátil z cesty, povedal: Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hospodinovej reči, takže Hospodin ho vydal levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu hovoril Hospodin. Potom povedal synom: Osedlajte mi osla! Keď mu ho osedlali, odišiel a našiel mŕtvolu pohodenú na ceste. Osol a lev stáli vedľa nej. Lev nezožral mŕtvolu a neroztrhal osla. Prorok zodvihol mŕtvolu Božieho muža, uložil ju na osla a priniesol späť. Došiel do mesta starého proroka, aby ho oplakal a pochoval. Potom uložil jeho mŕtvolu do svojho hrobu a žalostil nad ním: Ach, brat môj! Keď ho pochoval, povedal svojim synom: Keď zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný Boží muž. Moje kosti uložte vedľa jeho kostí. Lebo sa iste splní slovo, ktoré prevolal na pokyn Hospodinov proti oltáru v Bételi a proti všetkým výšinovým svätyniam, čo sú v samárskych mestách. Po tejto udalosti sa Járobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu určil výšinových kňazov z vrstiev ľudu. Komu sa chcelo, toho ustanovil výšinovým kňazom. To bolo pre Járobeámov dom podnetom k hriechu, aby bol vykynožený z povrchu zeme. Vtom čase ochorel Járobeámov syn Abija. Vtedy povedal Járobeám svojej žene: Vyber sa a preobleč, aby nepoznali, že si Járobeámova žena, a choď do Šíla. Tam je prorok Achija. Ten mi povedal, že budem kráľom nad týmto ľudom. Vezmi si do ruky desať chlebov, koláče, krčah medu a choď k nemu. On ti oznámi, čo bude s chlapcom. Járobeámova žena tak urobila. Odišla do Šíla, a vošla do Achijovho domu. Achija už však nevidel, lebo mu od staroby ochoreli oči. Vtedy riekol Hospodin Achijovi: Hľa, prichádza Járobeámova žena pýtať si od teba radu o svojom synovi, lebo je chorý. Toto a toto jej povedz. Keď príde, bude sa robiť inou. Keď Achija počul šuchot jej nôh, ako vchodom vstupovala, ozval sa: Vstúp, žena Járobeámova. Prečo sa robíš inou? Veď ja som poslaný k tebe s ťažkou zvesťou. Choď, povedz Járobeámovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Pretože som ťa vyzdvihol z ľudu a ustanovil kniežaťom nad mojím izraelským ľudom, odtrhol som kráľovstvo od domu Dávidovho a dal som ho tebe. Ale ty nie si taký ako môj služobník Dávid, ktorý zachovával moje príkazy a ktorý chodieval za mnou celým svojím srdcom, takže robil len to, čo je správne v mojich očiach. Ale ty si spáchal viac zla ako všetci, čo boli pred tebou. Ty si odišiel, zhotovil si si iných bohov i liate modly, aby si ma popudzoval, a mňa si hodil za svoj chrbát. Preto dopustím zlo na Járobeámov dom a vykántrim Járobeámovi všetko, čo je mužského rodu, nedospelých i dospelých v Izraeli. Vymetiem dom Járobeámov, ako sa vymetajú smeti, do úplného zničenia. Kto z Járobeámových zomrie v meste, toho zožerú psy; kto na poli, toho zožerú nebeské vtáky, lebo Hospodin tak hovoril. Ty sa však pober a choď domov! Keď tvoja noha vkročí do mesta, dieťa zomrie. Žialiť bude nad ním celý Izrael a pochovajú ho. Lebo len on z Járobeámovcov sa dostane do hrobu, pretože z Járobeámovho domu len na ňom Hospodin, Boh Izraela, našiel niečo dobré. Hospodin postaví kráľa nad Izraelom, ktorý v ten deň vykynoží dom Járobeámov. To je dnes - ale čo bude potom? Hospodin zakláti Izraelom, ako sa kláti trstina vo vode; zavrhne Izrael z tejto dobrej zeme, ktorú dal ich otcom, a rozptýli ich na druhej strane Veľrieky, pretože si zhotovili ašéry, a tým popudzovali Hospodina. A vydá Izrael pre Járobeámove hriechy, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael k hriechu. Nato sa Járobeámova žena pobrala a prišla do Tirce. Keď vstupovala na prah domu, chlapec zomrel. Pochovali ho a celý Izrael žialil nad ním podľa Hospodinovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho služobníka, proroka Achiju. Ostatné Járobeámove činy, ako bojoval a kraľoval, sú zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Járobeám kraľoval dvadsaťdva rokov. Keď usnul so svojimi otcami, kráľom po ňom sa stal jeho syn Nádáb. Rechabeám, syn Šalamúnov, kraľoval v Judsku. Keď sa stal kráľom, mal štyridsaťjeden rokov. Sedemnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme, v meste, ktoré Hospodin vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam uložil svoje meno. Jeho matka sa volala Naamá Ammónska. Júda robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a popudil Ho k väčšej žiarlivosti ako jeho otcovia svojimi hriechmi, ktoré napáchali. Aj oni si vybudovali výšiny, posvätné stĺpy a ašéry na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom. V krajine boli aj zasvätenci smilného modlárstva. Páchali ohavnosti ako všetky národy, ktoré Hospodin zapudil spred Izraela. V piatom roku kraľovania Rechabeáma vytiahol proti Jeruzalemu kráľ Šíšak a pobral poklady domu Hospodinovho, kráľovského paláca, ba pobral všetko. Pobral aj všetky zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún. Namiesto nich dal kráľ Rechabeám zhotoviť bronzové štíty a zveril ich veliteľovi telesnej stráže, ktorá strážila vchod do kráľovského paláca. Kedykoľvek chodieval kráľ do domu Hospodinovho, nosila ich telesná stráž a prinášala nazad do domu stráží. Ostatné Rechabeámove činy, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Medzi Rechabeámom a Járobeámom bola ustavične vojna. Keď Rechabeám usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste Dávidovom. Meno jeho matky bolo Naamá Ammónska. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Abijám. V osemnástom roku kráľa Járobeáma, syna Nebatovho, sa nad Júdom stal kráľom Abijám. Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Maachá, dcéra Abíšálómova. Svojimi hriechmi sa podal na svojho otca, a jeho srdce nebolo úplne oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako bolo srdce jeho otca Dávida. Ale kvôli Dávidovi Hospodin, jeho Boh, mu dal v Jeruzaleme sviecu, ustanovil po ňom jeho syna a nechal stáť Jeruzalem, pretože Dávid robil, čo bolo správne v Hospodinových očiach. Po celý svoj život sa neodklonil od ničoho, čo mu prikázal, iba v prípade Uriáša Chetejského. Medzi Rechabeámom a Járobeámom bola po celý čas ich života vojna. Ostatné Abijámove činy, aj všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Keď Abijám usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Dávidovom. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ásá. V dvadsiatom roku izraelského kráľa Járobeáma stal sa judským kráľom kráľ Ásá. Štyridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Maachá, dcéra Abíšálómova. Ásá konal, čo bolo správne v očiach Hospodinových, ako jeho praotec Dávid. Vyhnal z krajiny zasvätencov modlárskeho smilstva a odstránil všetky modly, ktoré dali narobiť jeho otcovia. Svoju matku Maachu zvrhol z hodnosti vládkyne, pretože dala zhotoviť Ašére ohavnú modlu. Ásá zoťal túto ohavnú modlu, spálil ju pri potoku Kidrón. Hoci výšiny neboli odstránené, Ásovo srdce bolo po všetky dni celkom oddané Hospodinovi. Do domu Hospodinovho dal vniesť posvätné dary svojho otca i vlastné posvätné dary, a to striebro, zlato a nádoby. Medzi Ásóm a izraelským kráľom Bašom bola vojna po celý ich život. Izraelský kráľ Baša vytiahol proti Judsku a vystaval Rámu, aby nedovolil judskému kráľovi Ásóvi vychádzať a vchádzať. Ásá vzal všetko striebro a zlato, čo zostalo v pokladnici domu Hospodinovho, aj poklady kráľovského paláca, dal to do rúk svojich služobníkov a poslal ich sýrskemu kráľovi Benhadadovi, synovi Tábrimmóna, Checjónovho syna, ktorý sídlil v Damasku, s odkazom: Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojím otcom a tvojím otcom! Hľa, posielam ti dar, striebro a zlato. Choď a zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bašom, aby odtiahol odo mňa. Benhadad poslúchol kráľa Ású a poslal svojich vojvodcov proti izraelským mestám. Dobyl Ijón, Dán, Ábel-Bét-Maachá aj celý Kinerót s celou krajinou Naftálí. Keď sa o tom dopočul Baša, prestal stavať Rámu a ostal v Tirci. Kráľ Ásá vyzval celé Judsko, takže nikto neostal oslobodený, aby poodnášali kamene z Rámy, aj drevo, z ktorého Baša staval. Z nich kráľ Ásá vybudoval Benjamínsku Gebu a Micpu. Ostatné Ásove činy, všetko jeho hrdinstvo, všetko, čo vykonal, a mestá, ktoré vystaval, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Len to nie, že vo svojej starobe ochorel na nohy. Keď Ásá usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste jeho otca Dávida; po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehóšáfát. Járobeámov syn Nádáb sa stal kráľom nad Izraelom v druhom roku judského kráľa Ású a dva roky kraľoval nad Izraelom. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, chodil po ceste svojho otca, v jeho hriechu, ku ktorému zvádzal Izrael. Baša, syn Achijov z domu Jissáchárovho, zosnoval proti nemu sprisahanie. Baša ho zabil v Gibbetóne, ktorý patril Filištíncom, keď Nádáb a celý Izrael obliehali Gibbetón. Baša ho usmrtil v treťom roku judského kráľa Ású. Kráľom sa stal on. Keď sa stal kráľom, pozabíjal celú Járobeámovu domácnosť. Neponechal Járobeámovi ani dušu, až ich vykynožil podľa slova Hospodinovho, ktorý predpovedal prostredníctvom svojho služobníka Achiju Šilónskeho, pre hriechy Járobeámove, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael na hriech, a pre popudzovanie Hospodina, Boha Izraela. Ostatné Nádábove činy a všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Medzi Ásóm a Bašom, kráľom Izraela, bola vojna celý ich život. V treťom roku judského kráľa Ású sa stal na dvadsaťštyri rokov kráľom nad celým Izraelom v Tirci Achijov syn Baša. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, chodil po ceste Járobeáma a jeho hriechu, na ktorý zvádzal Izrael. Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo k Jéhúovi, synovi Chanáního, o Bašovi: Aj keď som ťa vyzdvihol z prachu a dal ťa za knieža nad mojím izraelským ľudom, chodil si Járobeámovou cestou a zviedol k hriechu môj izraelský ľud, aby ma popudzoval svojimi hriechmi. Preto teraz zmetiem Bašu a jeho dom, a s tvojím domom naložím ako s domom Járobeáma, Nebatovho syna. Kto Bašovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky. Ostatné Bašove činy, všetko, čo vykonal, aj jeho hrdinstvo, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Baša usnul so svojimi otcami, pochovali ho v Tirci, a po ňom sa stal kráľom jeho syn Élá. Aj skrze proroka Jéhúa, syna Chanáního, zaznelo Hospodinovo slovo proti Bašovi a proti jeho domu jednak pre všetko, čo zlé vykonal v očiach Hospodinových, aby Ho popudzoval dielom svojich rúk, aby sa mu povodilo tak, ako Járobeámovmu domu preto, že ho vyvraždil. V dvadsiatom šiestom roku judského kráľa Ású sa stal kráľom nad Izraelom v Tirci Bašov syn Élá, a to na dva roky. Ale jeho služobník Zimrí, veliteľ nad polovicou vojnových vozov, zosnoval proti nemu sprisahanie. Keď sa opil v Tirci v dome Arcu, ktorý bol správcom paláca v Tirci, prišiel Zimrí, zasadil mu smrteľný úder v dvadsiatom siedmom roku judského kráľa Ásu, a stal sa po ňom kráľom. Keď sa stal kráľom a zasadol na jeho trón, vyhubil celý Bašov dom a nezanechal ani jedného muža, ani jeho pokrvných, ani priateľov. Zimrí teda vyhubil celý Bašov dom podľa slova Hospodinovho, ktoré vyriekol proti Bašovi prostredníctvom proroka Jéhúa, pre všetky hriechy Bašove a jeho syna Élu, ktoré páchali a ktorými zvádzali na hriech Izrael, takže svojimi modlami popudzovali Hospodina, Boha Izraela. Ostatné Élove činy a všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. V dvadsiatom siedmom roku judského kráľa Ású sa stal na sedem dní kráľom v Tirci Zimrí. Ľud vtedy táboril pred Gibbetónom, ktorý patril Filištíncom. Keď sa táboriaci ľud dopočul, že Zimrí zosnoval sprisahanie a zabil kráľa, v ten deň v tábore celý Izrael ustanovil za kráľa nad Izraelom vojvodcu Omrího. Nato Omrí odtiahol, s ním celý Izrael od Gibbetónu a obkľúčili Tircu. Keď Zimrí spozoroval, že mesto bolo zabraté, utiahol sa do pevnosti kráľovského paláca. Zapálil nad sebou kráľovský palác, a tak zomrel pre svoje hriechy, ktoré napáchal, keď robil to, čo sa Hospodinovi nepáči, a keď chodil po ceste Járobeáma a v jeho hriechu, ktorý sám páchal, a zvádzal Izrael k hriechu. Ostatné Zimrího činy, sprisahanie, ktoré urobil, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Vtedy sa rozdelil izraelský ľud na dvoje: polovica bola za Tibního, Gínatovho syna, aby ho urobila kráľom, polovica stála za Omrím. Ale ľud, ktorý bol za Omrího, premohol ľud, ktorý bol za Tibního, Gínatovho syna. Tibní zomrel a kráľom sa stal Omrí. V tridsiatom prvom roku judského kráľa Ású kráľom nad Izraelom na dvanásť rokov sa stal Omrí. V Tirci kraľoval šesť rokov. Potom kúpil od Šemera za dva talenty striebra vrch Samáriu. Zastaval vrch a mesto, ktoré vybudoval, nazval Samáriou podľa majiteľa vrchu Šemera. Omrí robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, ba ešte horšie, ako všetci pred ním. Chodil po všetkých cestách Járobeáma, Nebatovho syna, aj v jeho hriechu, ktorým zvádzal aj Izrael, aby tak svojimi ničomnými modlami popudzovali Hospodina, Boha Izraela. Ostatné činy Omrího, ktoré vykonal, aj hrdinstvo, ktoré dokázal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Omrí usnul so svojimi otcami, pochovali ho v Samárii; po ňom sa stal kráľom jeho syn Acháb. Acháb, syn Omrího, sa stal kráľom nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku judského kráľa Ásu. Nad Izraelom v Samárii kraľoval Acháb, syn Omrího, dvadsaťdva rokov. Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, ba ešte viac ako všetci pred ním. Nestačilo mu, že chodil v hriechoch Járobeáma, syna Nebatovho, ale vzal si za ženu Ízebelu, dcéru sidónskeho kráľa Etbaala. Šiel, slúžil Baalovi a klaňal sa mu. Postavil mu aj oltár v Baalovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. Ďalej dal Acháb zhotoviť ašéru. Tak svojimi činmi viac popudzoval Hospodina, Boha Izraela, ako všetci izraelskí králi pred ním. Za jeho života Chiél Bételský postavil Jericho. Za cenu Abíráma, svojho prvorodeného, mu položil základy, a za cenu Segíba, svojho najmladšieho, vsadil jeho brány podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal skrze Józuu, syna Núnovho. Vtedy povedal Eliáš Tišbejský v Gileáde Achábovi: Akože žije Hospodin, Boh Izraela, v službe ktorého stojím, nebude po tieto roky ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo. Nato mu zaznelo slovo Hospodinovo: Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. Z potoka budeš piť; krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili. Odišiel teda a urobil podľa slova Hospodinovho. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno i večer, a z potoka pil. Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. Vtedy mu zaznelo slovo Hospodinovo: Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila. Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prišiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. Ona však povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva, idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, zomrieme. Nato jej Eliáš povedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď. Odišla teda, urobila podľa Eliášovho slova, jedla ona i on, i jej domácnosť po tie dni. Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša. Po týchto udalostiach ochorel syn onej ženy, majiteľky domu, a jeho choroba bola taká ťažká, že v ňom neostalo dychu. Povedala Eliášovi: Čo ja mám s tebou do činenia, Boží muž?! Prišiel si mi pripomenúť moju vinu a usmrtiť môjho syna? On jej odvetil: Daj mi svojho syna. Potom jej ho vzal z lona, vyniesol ho do hornej izby, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, či aj na túto vdovu, u ktorej žijem ako hosť, chceš uviesť nešťastie, že jej usmrcuješ syna? Potom trikrát ľahol na dieťa a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, nech sa vráti život tohto dieťaťa do jeho tela. Hospodin vyslyšal Eliášov hlas a život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo. Vtedy vzal Eliáš dieťa a zniesol ho z hornej izby do domu. Podal ho matke a povedal: Pozri, tvoj syn žije. Žena odvetila Eliášovi: Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodinovo v tvojich ústach je pravdivé. Po mnohých dňoch v treťom roku zaznelo Hospodinovo slovo k Eliášovi: Choď, ukáž sa Achábovi a ja dám na zem dážď. Eliáš teda odišiel ukázať sa Achábovi. V Samárii bol veľký hlad. Vtedy si Acháb zavolal Obadju, správcu paláca. Obadjá sa veľmi bál Hospodina. Keď Ízebel ničila Hospodinových prorokov, Obadjá vzal sto prorokov, ukryl ich po päťdesiatich mužoch v jaskyni a živil ich chlebom a vodou. Acháb prikázal Obadjovi: Prejdi po krajine ku všetkým prameňom vôd a ku všetkým potokom, či by sa nenašla tráva, aby sme tak uživili kone a mulice a nemuseli zabíjať dobytok. Potom si rozdelili krajinu, aby ňou prešli. Acháb šiel sám jednou cestou a Obadjá sám druhou. Na ceste sa Obadjá stretol s Eliášom. Keď ho spoznal, padol na tvár a povedal: Ty si to, pane môj, Eliáš? Ten mu odvetil: Ja som! Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš. Nato odpovedal: Čím som sa previnil, že vydávaš svojho služobníka do Achábových rúk, aby ma usmrtil? Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nieto národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal ťa hľadať. Keď mu povedali, že ťa niet, žiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nenašli. A ty mi teraz hovoríš: Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš? Veď keď odídem od teba, Hospodinov duch ťa odnesie neviem kam; ja však pôjdem oznámiť Achábovi, a keď ťa on nenájde, zabije ma. Tvoj služobník sa predsa od mladosti bojí Hospodina. Či neoznámili môjmu pánovi, ako som sa zachoval, keď Ízebel vraždila Hospodinových prorokov, že som ukryl z nich sto mužov, po päťdesiatich v jaskyni, a že som ich živil chlebom a vodou? A ty mi teraz hovoríš: Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš! Veď ma zabije. Eliáš odvetil: Akože žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem. Nato Obadjá šiel v ústrety Achábovi, a keď mu to oznámil, vydal sa Acháb v ústrety Eliášovi. Keď Acháb uzrel Eliáša, povedal mu: Si to ty, čo vedieš do záhuby Izrael? Odvetil: Izrael nevediem do záhuby ja, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Hospodinove príkazy a chodíte za baalmi. Teraz však pošli poslov, aby zhromaždili všetok Izrael ku mne na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat prorokov Baalových a štyristo prorokov Ašéry, ktorí jedávajú pri stole Ízebelinom. Acháb poslal poslov ku všetkým Izraelcom a dal zhromaždiť prorokov na vrch Karmel. Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete krívať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho. Ak Baal, nasledujte toho. Ale ľud mu neodvetil ani slova. Ďalej Eliáš hovoril ľudu: Ja sám som zostal z Hospodinových prorokov, a Baalových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva junce a nech si z nich vyberú jedného, nech ho rozsekajú na kusy a uložia na drevo, ale oheň nech nerozložia. Ja si pripravím druhého junca, uložím ho na drevo a oheň tiež nerozložím. Potom vzývajte svojho boha, ja budem vzývať Hospodinovo meno. Boh, ktorý odpovie prostredníctvom ohňa, je Bohom. Nato všetok ľud povedal: To bude dobre! Eliáš teda povedal Baalovým prorokom: Vyberte si jedného junca a pripravte si ho ako prví, lebo vás je viac! Potom vzývajte svojho boha, ale oheň nerozkladajte! Keď si vzali junca, ktorého im dal, pripravili ho a vzývali meno Baalovo od rána až do poludnia volajúc: Baal, Baal, vyslyš nás! Neozval sa však ani hlas; nik neodpovedal, keď poskakovali okolo oltára, ktorý urobili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: Kričte hlasnejšie, veď je bohom. Azda premýšľa, alebo niekam odišiel, alebo je na cestách. Možno zaspal, nech sa teda prebudí. A tak kričali hlasnejšie a podľa svojho zvyku sa rezali mečmi a oštepmi, až sa im liala krv. Keď prešlo poludnie, blúznili až dovtedy, keď sa prináša pokrmová obeť. No neozval sa ani hlas, nikto neodpovedal; nebolo nikoho, kto by si to všimol. Vtedy prehovoril Eliáš ku všetkému ľudu: Pristúpte ku mne. Všetok ľud pristúpil k nemu, a on napravil zbúraný oltár Hospodinov. Potom vzal Eliáš dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jákobových, ktorému zaznelo slovo Hospodinovo: Tvoje meno bude Izrael. Z kameňov vybudoval v mene Hospodinovom oltár a okolo neho vykopal priekopu takú širokú, že sa do nej dali vysiať dve séy semena. Keď poukladal drevo, rozsekal junca, položil ho na drevo a povedal: Naplňte štyri vedrá vodou, vylejte ich na zápalnú obeť a na drevo! Potom prikázal: Zopakujte to! a oni to zopakovali. Keď povedal: Zopakujte to tretí raz! zopakovali to aj tretí raz. Voda tiekla okolo oltára, aj priekopa sa naplnila vodou. Keď bol čas pokrmovej obete, pristúpil prorok Eliáš a povedal: Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech poznajú dnes, že Ty si Bohom v Izraeli a ja Tvojím služobníkom a že som všetky tieto veci vykonal na Tvoje slovo. Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš, nech sa tento ľud dozvie, že Ty si Hospodin, Boh, a že si obrátil ich srdcia naspäť. Vtom spadol Hospodinov oheň, pohltil obeť, drevo, kamene aj prach; i vodu, ktorá bola v priekope, zlízal. Keď to ľud uzrel, padli na tváre a vyznávali: Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom! Vtedy im Eliáš povedal: Pochytajte Baalových prorokov, aby žiaden z nich neunikol. Keď ich pochytali, dal ich odviesť dolu, k potoku Kišón, a tam ich pozabíjal. Potom Eliáš povedal Achábovi: Choď hore, najedz sa a napi, lebo počuť hučanie dažďa. Keď sa Acháb pobral hore zajesť si a vypiť, vystúpil Eliáš na vrchol Karmela, sklonil sa k zemi, položil si tvár medzi kolená a povedal svojmu sluhovi: Choď a pozri sa smerom k moru. On šiel, a keď sa pozrel, povedal: Nieto tam ničoho. Nato mu prikázal: Sedemkrát sa vráť! Pri siedmom raze sa ozval: Hľa, malý obláčik ako ľudská dlaň vystupuje od mora. Vtedy mu prikázal: Choď povedať Achábovi: Priahaj a ponáhľaj sa dolu, aby ťa dážď nezadržal. Za malú chvíľu nebo stemnelo mrakmi s vetrom a spustil sa veľký dážď. Acháb nasadol a odišiel do Jezreela. Ruka Hospodinova bola s Eliášom, takže si opásal bedrá a bežal pred Achábom, až tam, ako sa ide do Jezreela. Acháb rozpovedal Ízebel všetko, čo vykonal Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. Ízebel poslala k Eliášovi posla s odkazom: Nech mi hocičo urobia bohovia a nech čokoľvek ešte pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím tvoj život podobným životu hociktorého z nich. Naľakal sa teda, pobral sa a odišiel kvôli svojmu životu. Keď prišiel do Beér-Šeby v Judsku, zanechal tam sluhu. Sám však odišiel na púšť na deň cesty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si smrť slovami: Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia. Potom si ľahol a zaspal pod kručinou. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: Vstaň a jedz! Poobzeral sa, a hľa, pri hlave mal na žeravých kameňoch upečený posúch a krčah vody. Jedol, napil sa a znovu si ľahol. Nato sa ho anjel po druhýkrát dotkol a povedal: Vstaň a jedz, lebo máš priďalekú cestu pred sebou. Vstal teda, najedol sa a napil, a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Chóréb. Tam vošiel do jaskyne, kde aj prenocoval. A hľa, zaznelo k nemu slovo Hospodinovo: Čo tu robíš, Eliáš? Povedal: Príliš som horlil za Hospodina, Boha mocností, lebo Izraelci opustili Tvoju zmluvu, zbúrali Tvoje oltáre a Tvojich prorokov povraždili mečom, takže som zostal len sám. Teraz siahajú aj na môj život, aby mi ho vzali. Nato povedal: Vyjdi a stoj na vrchu pred Hospodinom! A hľa, Hospodin šiel vedľa. Strhol sa mocný a silný víchor, ktorý rozrážal vrchy a drvil bralá pred Hospodinom. Hospodin však nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie, ale ani v zemetrasení nebol Hospodin. Po zemetrasení prišiel oheň, ale Hospodin nebol v ohni; po ohni zašumel tichý šelest. Len čo to Eliáš počul, zahalil si tvár do plášťa, vyšiel a zastal pred vchodom do jaskyne. Vtedy zaznel hlas: Čo tu robíš, Eliáš? Odvetil: Príliš som horlil za Hospodina, Boha mocností, lebo Izraelci opustili Tvoju zmluvu, zbúrali Tvoje oltáre a Tvojich prorokov povraždili mečom, takže som zostal len sám. Teraz siahajú na môj život, aby mi ho vzali. Hospodin mu riekol: Choď, vráť sa svojou cestou k damašskej púšti, a keď dôjdeš, pomaž Chazáéla za kráľa nad Sýriou, Jéhúa, syna Nimšího, pomaž za kráľa nad Izraelom a Elízea, syna Šáfátovho z Abel-Mechóly, pomaž za proroka namiesto seba. Kto sa zachráni pred Chazáélovým mečom, toho usmrtí Jéhú, a kto sa zachráni pred Jéhúovým mečom, toho usmrtí Elizeus. V Izraeli však ponechám sedemtisíc tých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom a ktorých ústa ho nebozkávali. Eliáš odišiel odtiaľ a stretol Elízea, syna Šáfátovho. Práve oral. Mal pred sebou dvanásť záprahov a sám bol za dvanástym. Keď Eliáš prechádzal popri ňom, hodil na neho svoj plášť. Ten zanechal voly, pobehol za Eliášom a povedal: Dovoľ mi, prosím, pobozkať otca a matku, potom prídem za tebou. Odvetil mu: Len choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? Nato sa odvrátil od neho, vzal záprah volov, zabil ho, a keď uvaril mäso na postroji pre voly, dal ľudu a jedli. Potom vstal, odišiel za Eliášom a posluhoval mu. Sýrsky kráľ Benhadad zhromaždil celé svoje vojsko. Šlo s ním tridsaťdva kráľov, kone a vojnové vozy. Tak vytiahol proti Samárii, obkľúčil ju a zajal. Potom poslal k izraelskému kráľovi Achábovi do mesta poslov s odkazom: Takto vraví Benhadad: Tvoje striebro a zlato je moje, tvoje ženy a tvoje najlepšie deti patria mne. Izraelský kráľ odpovedal: Tak, ako hovoríš pane, môj kráľ, tvoj som so všetkým, čo mám. Poslovia sa však vrátili a povedali: Toto ti dáva na vedomie Benhadad: Poslal som k tebe s odkazom: Daj mi svoje striebro a zlato, svoje ženy a svojich synov. Nuž zajtra o takomto čase pošlem k tebe svojich služobníkov; tí prekutajú tvoj dom i domy tvojich služobníkov. Všetko, čo sa im bude páčiť, zaberú. Izraelský kráľ povolal všetkých starších krajiny a povedal: Uvážte a uvidíte, že tento má zlé úmysly. Veď poslal ku mne po moje ženy, mojich synov, po moje striebro a moje zlato, a ja som mu neodoprel. I radili mu všetci starší a všetok ľud: Neposlúchni a neprivoľ! Povedal teda Benhadadovým poslom: Povedz môjmu pánovi, kráľovi: Všetko, po čo si po prvý raz poslal k svojmu služobníkovi, urobím, ale túto vec nemôžem urobiť. Poslovia odišli a odovzdali odpoveď. Nato mu Benhadad poslal odkaz: Nech mi bohovia urobia hocičo a nech hocičo ešte pridajú, ak sa ujde zo sutín Samárie za hrsť každému z ľudu, ktorý ma nasleduje. Izraelský kráľ odpovedal: Povedzte mu: Nech sa nechváli ten, čo sa opasuje, tak ako ten, čo sa odpasuje. Keď Benhadad vypočul tento odkaz, práve pil s kráľmi v stanoch, rozkázal svojim služobníkom: Zaujmite postavenia! I zaujali postavenia proti mestu. Zrazu akýsi prorok pristúpil k izraelskému kráľovi Achábovi a povedal: Takto vraví Hospodin: Či vidíš všetko to veľké množstvo? Ajhľa, dnes ho dám do tvojich rúk, aby si vedel, že ja som Hospodin! Acháb sa opýtal: Skrze koho? On nato odpovedal: Takto vraví Hospodin: Skrze mladé vojsko kniežat krajov. Potom sa opýtal: Kto začne boj? Odpovedal: Ty. Nato urobil prehliadku mladého vojska kniežat krajov. Bolo ich dvestotridsaťdva. Po nich urobil aj prehliadku všetkého ľudu. Všetkých Izraelcov bolo sedemtisíc. Vytiahli napoludnie, kým si Benhadad popíjal už opitý v stanoch, on i tridsaťdva kráľov, čo mu prišli na pomoc. Najprv tiahlo mladé vojsko kniežat krajov. Benhadad práve poslal hliadku, ktorá mu oznámila: Zo Samárie vytiahli mužovia. Povedal: Ak vytiahli s pokojnými úmyslami, pochytajte ich živých! A ak vytiahli do boja, pochytajte ich živých. Keď vytiahli z mesta tieto mladé kniežatá krajov a vojsko, ktoré šlo za nimi, zabil každý svojho muža. Sýrčania sa dali na útek a Izraelci ich prenasledovali. Sýrsky kráľ Benhadad sa zachránil na koni s niekoľkými jazdcami. Vtedy vyrazil aj izraelský kráľ, bil kone i vozy a spôsobil Sýrčanom veľkú porážku. Potom pristúpil k izraelskému kráľovi prorok a povedal mu: Choď, daj dohromady všetky sily a pozri, čo máš robiť, lebo na takto rok vyjde sýrsky kráľ opäť proti tebe. Služobníci sýrskeho kráľa mu vraveli: Ich Boh je bohom vrchov, preto nás premohli. Bojujme však proti nim na rovine a iste ich premôžeme. Len toto urob: Odstráň každého z kráľov z jeho miesta a namiesto nich postav veliteľov. Potom si spočítaj vojsko podľa počtu tých, ktorí padli, toľko koní aj toľko vozov, a bojuj s nimi na rovine. Iste ich premôžeš. Vypočul ich radu a urobil tak. Na prelome roku Benhadad vykonal odvod Sýrčanov a pritiahol k Aféku do boja s Izraelom. Aj Izraelci sa zoradili, zásobili sa potravinami a šli im v ústrety. Utáborili sa naproti nim ako dve malé stáda kôz, zatiaľ čo Sýrčania zaplnili kraj. Vtedy pristúpil Boží muž a povedal izraelskému kráľovi: Takto hovorí Hospodin: Pretože si Sýrčania povrávajú: Hospodin je bohom vrchov, a nie bohom rovín! vydám ti do rúk celé toto množstvo, aby ste poznali, že ja som Hospodin. Tak táborili naproti sebe sedem dní. Na siedmy deň došlo k bitke. Izraelci pobili stotisíc peších Sýrčanov za jediný deň. Ostatní utiekli do mesta Aféku, ale na dvadsaťsedemtisíc mužov a tých, čo ostali, sa zrútili hradby. Benhadad utiekol a chodil v meste z izby do izby. Jeho služobníci mu hovorili: Počuli sme, že králi izraelského domu sú milosrdní králi. Nuž položme si okolo bedier vrecovinu a na hlavy povrazy a vyjdime k izraelskému kráľovi. Možno ťa nechá nažive. A tak si opásali bedrá vrecovinou a hlavy povrazmi a predstúpili pred izraelského kráľa so slovami: Tvoj služobník Benhadad ti odkazuje: Prosím, nechaj ma nažive. On odvetil: Či ešte žije? Je mojím bratom. Mužovia to prijali ako dobré znamenie, chytro ho chytili za slovo a povedali: Benhadad je tvojím bratom. Nato rozkázal: Choďte, priveďte ho! Benhadad prišiel k nemu a on ho vysadil na voz. Benhadad povedal: Mestá, ktoré môj otec odňal tvojmu otcovi, ti vraciam, a ty si zriadiš bazárové ulice v Damasku tak, ako si ich zriadil môj otec v Samárii. Acháb odvetil: A ja ťa v zmysle zmluvy prepustím. Uzavrel s ním teda zmluvu a prepustil ho. Vtedy istý muž z prorockých učeníkov povedal svojmu priateľovi na popud Hospodinov: Udri ma, prosím ťa! Ten muž sa ho však zdráhal udrieť. Povedal mu teda: Pretože si neposlúchol hlas Hospodinov, len čo odídeš odo mňa, zabije ťa lev. Keď odchádzal od neho, natrafil naň lev a zabil ho. Potom stretol iného muža a povedal: Udri ma, prosím ťa! Ten muž ho potom tak udrel, že ho aj zranil. Tak šiel ten prorok, stal si kráľovi do cesty a s obväzom na očiach sa urobil nepoznateľným. Keď kráľ išiel povedľa, skríkol na kráľa: Tvoj služobník vyšiel do boja, keď tu zrazu ktosi vystúpil z radu, priviedol ku mne muža a povedal: Stráž tohto muža! Ak sa stratí, ručíš mi za jeho život svojím životom, alebo mi zaplatíš talent striebra. Zatiaľ však, čo bol tvoj služobník tu i tam zaujatý, jeho nebolo. Izraelský kráľ mu odvetil: Týmto si si sám určil rozsudok. Vtom si onen rýchlo odstránil obväz a izraelský kráľ spoznal, že je spomedzi prorokov. Povedal mu: Takto hovorí Hospodin: Pretože si vypustil z rúk muža, čo u mňa prepadol vojnovej kliatbe, tvoj život bude za jeho život, tvoj ľud za jeho ľud. Izraelský kráľ odišiel domov roztrpčený a nahnevaný a došiel do Samárie. Po týchto udalostiach sa prihodilo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli pri paláci samárskeho kráľa Achába. Raz povedal Acháb Nábotovi: Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch, koľko je hodná. Nábot povedal Achábovi: Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch. Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť. Ale jeho manželka Ízebel prišla a povedala mu: Prečo si mysľou inde a nechceš ani jesť? Povedal jej: Zhováral som sa s jezreelským Nábotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti páči, dám ti za ňu vinicu. On mi však odpovedal: Nedám ti svoju vinicu. Nato mu jeho manželka Ízebel povedala: Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu jezreelského Nábota. Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala listy starším a popredným mužom, čo bývali s Nábotom v jeho meste. V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte na čelo ľudu! Proti nemu posaďte dvoch naničhodných mužov. Tí nech svedčia: Rúhal si sa Bohu aj kráľovi! Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť! Starší a poprední mužovia jeho mesta, ktorí bývali s ním v tom meste, urobili, čo bolo v Ízebelinom posolstve, ako napísala v listoch, ktoré poslala. Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu. Keď prišli dvaja naničhodní mužovia, posadili ich oproti nemu. Tí svedčili proti Nábotovi: Nábot sa rúhal Bohu aj kráľovi. Nato ho vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť. Ízebele poslali odkaz: Nábota ukameňovali a zomrel. Keď Ízebel počula, že Nábota ukameňovali a že zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy. Len čo Acháb počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a odobral sa do vinice jezreelského Nábota, aby si ju privlastnil. Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Tišbejskému Eliášovi: Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral. Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš. Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv. Acháb povedal Eliášovi: Našiel si ma, priateľ môj! On mu odvetil: Našiel, pretože si sa zapredal konať to, čo sa nepáči Hospodinovi. Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli. Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma popudzoval k hnevu a Izrael zviedol k hriechu. Aj Ízebel riekol Hospodin: Psy budú žrať Ízebel v predmestí Jezreela. Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky. Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Ízebel. Správal sa horšie, keď chodil za modlami, ako to robili Amorejci, ktorých Hospodin zahnal spred Izraelcov. Keď Acháb počul tie slová, roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo k Tišbejskému Eliášovi: Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom. Tri roky nebolo vojny medzi Sýrčanmi a Izraelom. V treťom roku prišiel judský kráľ Jóšáfát k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Viete predsa, že Rámót-Gileád patrí nám. My sme však nečinní a neberieme ho z rúk sýrskeho kráľa. Potom sa opýtal Jóšáfáta: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámót-Gileádu? Jóšáfát odvetil izraelskému kráľovi: Som ako ty. Môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone. Ďalej povedal Jóšáfát izraelskému kráľovi: Opýtaj sa, prosím, najprv na slovo Hospodinovo. Izraelský kráľ zhromaždil teda prorokov, okolo štyristo mužov, a opýtal sa ich: Mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo to nechať tak? Odvetili: Choď, Pán ho dá kráľovi do rúk. Jóšáfát povedal: Nieto tu ešte Hospodinovho proroka, že by sme sa jeho opýtali? Izraelský kráľ odpovedal Jóšáfátovi: Ešte je jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Hospodina, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Ale Jóšáfát povedal: Nech kráľ tak nehovorí. Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Ponáhľaj sa pre Míchu, syna Jimlovho! Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, odetí do slávnostných rúch, na holohumnici pri vchode do brány Samárie. A všetci proroci prorokovali pred nimi. Cidkijá, syn Kenaanov, si urobil železné rohy a ohlasoval: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrčanov až do ich zničenia. Podobne prorokovali všetci proroci: Vytiahni proti Rámót-Gileádu, budeš mať úspech. Hospodin ti ho vydá do rúk. Posol, ktorý šiel, zavolal Míchu a hovoril mu: Pozri, reči prorokov sú pre kráľa jednohlasne priaznivé. Nech je aj tvoja reč ako reč jedného z nich. Predpovedaj dobré. Mícha odpovedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť, čo mi Hospodin povie. Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, a či to nechať tak? Odpovedal mu: Tiahni, budeš mať úspech. Hospodin ho dá kráľovi do rúk. Kráľ mu na to povedal: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi hovoril len pravdu v mene Hospodinovom? Odpovedal: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Hospodin riekol: Tieto nemajú pánov. Nech sa každý navráti v pokoji. Vtedy povedal izraelský kráľ Jóšáfátovi: Či som ti nepovedal, že mi neprorokuje dobré, iba zlé? Ten však pokračoval: Počuj teraz slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na tróne. Všetky nebeské voje stáli pred Ním po Jeho pravici a ľavici. Tu prehovoril Hospodin: Kto omámi Achába, aby vyrazil do boja a padol pri Rámót-Gileáde? Keď jeden hovoril tak, druhý onak, predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho povediem. Hospodin sa ho opýtal: Čím? Odvetil: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Nato mu riekol: Ty ho podvedieš; dokážeš to. Vyjdi a urob tak! A hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov. Hospodin teda vyriekol proti tebe zlé. Vtedy pristúpil Cidkija, syn Kenaanov, udrel Míchu po líci a povedal: Ako to? Duch Hospodinov odišiel odo mňa, aby hovoril k tebe? Mícha riekol: Však ty uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl. Nato izraelský kráľ povedal: Chyť Míchu a odveď ho späť k Amótovi, veliteľovi mesta, a Jóášovi, kráľovmu synovi. Povedz: Toto rozkazuje kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia, nech je o chlebe a vode, kým neprídem v pokoji. Mícha sa ozval: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, neprehovoril ku mne Hospodin. A dodal: Počujte to všetky národy! Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát vytiahli proti Rámót-Gileádu. Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Ja sa preoblečiem a pôjdem do boja, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa teda preobliekol a šiel do boja. Sýrsky kráľ rozkázal tridsiatim dvom veliteľom vojnových vozov: Nebojujte ani proti malému ani proti veľkému, ale proti samému izraelskému kráľovi. Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, povedali si: To je izraelský kráľ - a obrátili sa do boja proti nemu. Jóšáfát vykríkol o pomoc. No len čo velitelia vojnových vozov spozorovali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol medzi spony pancierov izraelského kráľa. Ten rozkázal svojmu vozatajovi: Vyvez ma z tábora, lebo som ranený. Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zostal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany vytiekla na dno voza. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! Tak zomrel kráľ. Keď prišli do Samárie, pochovali v nej kráľa. Keď vyplachovali voz pri Samárskom rybníku, psy lízali kráľovu krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré vyriekol Hospodin. Ostatné Achábove činy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, a všetky mestá, čo vybudoval, sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Acháb usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Achazja. Jóšáfát, syn Ásov, sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achába. Jóšáfát mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval dvadsaťpäť rokov. Meno jeho matky bola Azúbá, dcéra Šilchího. Chodil celkom po cestách svojho otca Ásu, neodchýlil sa od nich, robil, čo sa páčilo Hospodinovi. Len výšiny nezmizli, lebo ľud ešte obetoval a kadieval na nich. Jóšáfát nažíval s izraelským kráľom v pokoji. Ostatné Jóšáfátove činy, jeho hrdinstvo, ktoré dokázal, i ako bojoval, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Aj zvyšok zasvätencov smilnej bohoslužby, ktorí zostali z čias jeho otca Ásu, odstránil zo zeme. V Edóme vtedy nebol kráľ, len kráľovský miestodržiteľ. Jóšáfát dal zhotoviť taršíšske lode, ktoré mali ísť do Ófíru po zlato, ale nešli, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi. Vtedy povedal Achábov syn Achazja Jóšáfátovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi na lodiach. Jóšáfát však nechcel. Keď Jóšáfát usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste Dávida, jeho otca; po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehórám. Achazja, syn Achábov, sa stal kráľom v sedemnástom roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval nad Izraelom dva roky. Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, chodil po cestách svojho otca a svojej matky, po cestách Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu. Slúžil Baalovi, klaňal sa mu a poburoval Hospodina, Boha Izraela, celkom tak, ako to robil jeho otec. Po Achábovej smrti odpadol Moáb od Izraela. Raz Achazja vypadol cez mreže svojej hornej izby v Samárii a ochorel. Vtedy poslal poslov a prikázal im: Choďte sa opýtať ekrónskeho boha Baalzebúba, či sa uzdravím z tejto choroby. Vtedy anjel Hospodinov povedal Tišbejskému Eliášovi: Vstaň, choď v ústrety poslom samárskeho kráľa a povedz im: Či nieto Boha v Izraeli, že sa idete pýtať ekrónskeho boha Baalzebúba? Preto takto vraví Hospodin: Z lôžka, na ktorom si sa ocitol, nezídeš, ale musíš zomrieť. A Eliáš odišiel. Keď sa poslovia vrátili, Achazja sa ich opýtal: Prečo ste sa vrátili? Povedali mu: Akýsi muž nám vyšiel v ústrety a povedal nám: Choďte, vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a povedzte mu: Takto vraví Hospodin: Či nieto Boha v Izraeli, že posielaš opytovať sa ekrónskeho boha Baalzebúba? Preto nezídeš z lôžka, na ktorom si sa ocitol, ale istotne umrieš. On sa ich vyzvedal: Ako vyzeral muž, ktorý vám vyšiel v ústrety a hovoril vám tieto slová? Keď mu povedali: Ten muž mal srstený plášť a na bedrách bol opásaný koženým pásom, povedal: To je Tišbejský Eliáš. Potom poslal k nemu veliteľa nad päťdesiatimi aj s jeho päťdesiatinou. Keď prišiel k nemu, sedel práve na temeni vrchu. Povedal mu: Muž Boží, kráľ rozkazuje: Zíď dolu! Eliáš odvetil veliteľovi: Ak som Boží muž, nech zostúpi oheň z neba a pohltí teba i tvojich päťdesiatich. Vtom zostúpil z neba oheň a pohltil ho i s jeho päťdesiatimi. Tu opäť poslal k nemu iného veliteľa nad päťdesiatimi s jeho päťdesiatinou. Ten vystúpil a hovoril mu: Muž Boží, kráľ rozkazuje: Zíď rýchlo dolu! Ale Eliáš odvetil: Ak som Boží muž, nech zostúpi oheň z neba a pohltí teba i s tvojimi päťdesiatimi. Vtom zostúpil Boží oheň z neba a pohltil ho i s jeho päťdesiatimi. Opäť poslal k nemu tretieho veliteľa s jeho päťdesiatinou. Šiel teda tretí veliteľ, a keď došiel, kľakol si oproti Eliášovi na kolená a úpenlivo prosil: Muž Boží, prosím, nech ti je vzácny môj život i životy týchto tvojich päťdesiatich služobníkov. Hľa, oheň z neba zostúpil a pohltil predošlých dvoch veliteľov aj ich päťdesiatiny, ale teraz nech ti je vzácny môj život. Tu prehovoril k Eliášovi duch Hospodinov: Zostúp s ním, neboj sa ho. Vstal teda, šiel s ním ku kráľovi a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Pretože si poslal poslov opytovať sa ekrónskeho boha Baalzebúba, ako keby v Izraeli nebolo Boha, ktorého sa možno opýtať na Jeho slovo, nezídeš z lôžka, na ktorom si sa ocitol, ale istotne zomrieš. Aj zomrel podľa slova Hospodinovho, ktoré vyriekol Eliáš, a od druhého roku Jehóráma, syna judského kráľa Jóšáfáta, stal sa miesto neho kráľom jeho brat Jórám, lebo nemal syna. Ostatné činy Achazjove, ktoré vykonal, sú zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď mal Hospodin vyzdvihnúť Eliáša vo víchrici do neba, Eliáš odišiel s Elízeom z Gilgálu. Eliáš povedal Elízeovi: Zostaň tu, prosím ťa, lebo Hospodin ma posiela do Bételu. Elízeus mu odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Išli teda do Bételu. Vtedy vyšli prorockí učeníci, ktorí boli v Bételi, k Elízeovi a opýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odpovedal: Viem aj ja. Mlčte! Potom mu Eliáš povedal: Elízeus, zostaň, prosím ťa, tu, lebo Hospodin ma posiela do Jericha. Ale on povedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. A šli do Jericha. Tu pristúpili prorockí učeníci z Jericha k Elízeovi a opýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odvetil: Viem aj ja. Mlčte! Potom mu Eliáš povedal: Zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma posiela k Jordánu. On odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. A obaja odišli. Aj päťdesiati mužovia z prorockých učeníkov šli a zastali obďaleč. Oni dvaja sa zastavili pri Jordáne. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu, takže sa rozostúpila na jednu i na druhú stranu, a oni dvaja prešli po suchu. Keď prechádzali, Eliáš povedal Elízeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť skôr, ako budem vzatý od teba. Elízeus odpovedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha. On povedal: Ťažkú vec si žiadaš, ale ak ma budeš vidieť, ako budem vzatý od teba, stane sa ti tak, ak nie, nestane sa. Zrazu, ako tak šli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo. Elízeus to videl a kričal: Otče môj, otče môj! Vozy Izraela a jeho jazda! A už ho viac nevidel. Potom zodvihol Eliášov plášť, ktorý spadol z neho, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu. Vzal Eliášov plášť, udrel ním na vodu a povedal: Kde je Hospodin, Boh Eliášov? Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na jednu i na druhú stranu a Elízeus prešiel. Keď to uvideli prorockí učeníci, ktorí boli v Jerichu oproti, povedali: Duch Eliášov spočinul na Elízeovi. Šli mu v ústrety, poklonili sa mu až po zem a povedali mu: Ajhľa, medzi tvojimi služobníkmi je päťdesiat chlapov, udatných to mužov, nech idú a hľadajú tvojho pána, či ho duch Hospodinov neodniesol a nehodil na niektorý vrch alebo do niektorého údolia. Odvetil: Neposielajte! Keď na neho veľmi naliehali, povedal: Pošlite! A tak poslali tých päťdesiatich mužov, tí ho tri dni hľadali, ale nenašli. Potom sa vrátili k nemu, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Povedal im: Nepovedal som vám: Nechoďte? Mužovia z toho mesta vraveli Elízeovi: Bývanie je v tomto meste dobré, ako aj náš pán vidí, ale voda je zlá a krajina trpí potratmi. Nato povedal: Prineste mi novú misu a položte do nej soľ. Keď mu ju priniesli, vyšiel k prameňu, vsypal doň soľ a povedal: Takto vraví Hospodin: Uzdravujem túto vodu. Nevzíde z nej viac smrť ani potraty. A tak tá voda zostala zdravou až dodnes podľa slova, ktoré vyriekol Elízeus. Odtiaľ sa pobral do Bételu. Keď vystupoval cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: Plešivec, poď hore, plešivec, poď hore! Obrátil sa, a keď ich zazrel, preklial ich menom Hospodinovým. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsať dva chlapcov. Odtiaľ vyšiel na vrch Karmel, odkiaľ sa vrátil do Samárie. Jórám, syn Achábov, sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval dvanásť rokov. Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, len nie natoľko ako jeho otec a jeho matka, lebo dal odstrániť Baalov posvätný stĺp, ktorý zhotovil jeho otec. Lenže zotrval v hriechoch Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu, a neodklonil sa od nich. Moábsky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov. No keď Acháb zomrel, moábsky kráľ odpadol od izraelského kráľa. V ten deň vytiahol kráľ Jórám zo Samárie a vykonal odvod celého Izraela. Keď šiel, poslal k judskému kráľovi Jóšáfátovi odkaz: Moábsky kráľ odo mňa odpadol. Pôjdeš so mnou do boja proti Moábcom? Odpovedal: Pôjdem. Ja som ako ty, môj ľud je ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone. A opýtal sa: Ktorou cestou pôjdeme? Odpovedal: Cestou cez Edómsku púšť. Vytiahol teda kráľ izraelský s kráľom judským a s kráľom edómskym. Keď prešli okľukou sedem dní cesty, nedostávalo sa vody ani pre vojsko, ani pre dobytok, ktorý šiel za nimi. Vtedy izraelský kráľ povedal: Beda, lebo Hospodin si zavolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcom. Jóšáfát sa však opýtal: Či tu nieto proroka Hospodinovho, prostredníctvom ktorého by sme sa opýtali Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Elízeus, syn Šáfátov, ktorý nalieval vodu na Eliášove ruky. Jóšáfát povedal: U toho je slovo Hospodinovo. Zašli teda k nemu: kráľ izraelský, Jóšáfát i kráľ edómsky. Elízeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe. Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Ale izraelský kráľ odvetil: Nie, lebo Hospodin si zavolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcov. Nato povedal Elízeus: Akože žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, keby som nehľadel na osobu judského kráľa Jóšáfáta, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel. Teraz mi však priveďte hudca na strunový nástroj. Keď hudec zahral, spočinula na ňom ruka Hospodinova a povedal: Takto hovorí Hospodin: Urobte v suchom riečisku jamu pri jame! Lebo takto vraví Hospodin: Neuvidíte vetra, neuvidíte ani dažďa, a predsa sa toto riečisko naplní vodou, takže budete piť vy, vaše stáda aj váš dobytok. Ale to je ešte málo v očiach Hospodinových, lebo vám aj Moábcov vydá do rúk. Dobyjete všetky opevnené mestá aj všetky najlepšie mestá. Všetky dobré stromy postínate, všetky pramene zapcháte a všetky dobré role skazíte kamením. A ráno, keď sa prináša pokrmová obeť, privalila sa cestou od Edómu voda a naplnila kraj. Keď všetci Moábci počuli, že králi tiahnu proti nim do boja, zvolali každého, od najmenších po najstarších bojaschopných, a postavili sa na hranici. Keď ráno vstali, slnko vyšlo nad vodou; Moábci videli pred sebou vodu sfarbenú ako krv. Povedali si: Je to krv. Iste sa tí králi dostali medzi sebou do boja a navzájom sa pozabíjali. Nuž teraz na korisť, Moáb! Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraelci sa zdvihli a porazili Moábcov, takže sa dali pred nimi na útek. Oni však šli vpred a porážali Moábcov. Mestá zbúrali, každý hodil jeden kameň na každú roľu, až bola zahádzaná, všetky pramene zapchali a všetky dobré stromy postínali, až nakoniec ostávalo samotné Kírcharešet. Prakovníci ho obkľúčili a dobýjali. Keď moábsky kráľ videl, že boj je pre neho priťažký, vzal so sebou sedemsto mužov schopných narábať mečom, aby sa prebil popri edómskom kráľovi; ale nevládali. Tu vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal po ňom kraľovať, a obetoval ho ako spaľovanú obeť na hradbách. Vtedy nastal veľký hnev proti Izraelcom, takže odtiahli od neho a vrátili sa do vlasti. Istá žena spomedzi žien prorockých učeníkov volala za Elízeom: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Ty vieš, že sa tvoj služobník bál Hospodina. Prišiel však veriteľ vziať si mojich dvoch synov za otrokov. Elízeus sa jej opýtal: Čo ti mám urobiť? Povedz mi, čo máš v dome. Odpovedala: Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len krčah oleja. On povedal: Choď, vypýtaj si zvonku od susedov nádoby, a to nemálo prázdnych nádob. Potom vojdi, zamkni dvere za sebou i za svojimi synmi, nalievaj do všetkých nádob a plné odstav. Keď odišla od neho, zamkla dvere za sebou i za svojimi synmi. Oni jej podávali a ona nalievala. Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu. Ale on jej odpovedal: Niet už nádoby. Vtom olej prestal. Vtedy vyšla a povedala to Božiemu mužovi. On povedal: Choď predať olej, vyplať dlh a zo zvyšku sa budeš živiť aj so svojimi synmi. Jedného dňa Elízeus prechádzal cez Šúném. Bola tam zámožná žena a tá ho pozvala niečo si zajesť. Kedykoľvek potom tadiaľ prechádzal, zašiel tam zajesť si. Raz povedala svojmu mužovi: Počuj, ja viem, že je to svätý Boží muž, ktorý pravidelne chodieva popri nás. Urobme mu malú murovanú hornú izbu, dajme mu do nej posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam uchýlil, keď k nám príde. Jedného dňa prišiel, uchýlil sa do tej hornej izby a uložil sa tam. Svojmu sluhovi Gécházímu povedal: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju a dostavila sa k nemu. Nato mu rozkázal: Povedz jej: Ty si sa úzkostlivo starala o nás. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám azda prehovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojvodcom? Ale ona odvetila: Načo? Bývam uprostred svojho ľudu. Opýtal sa teda: Čo by sa predsa dalo pre ňu urobiť? Tu sa ozval Géchází: Ach, nemá syna, a jej manžel je už starý. Rozkázal mu: Zavolaj ju! Zavolal ju a ona si zastala pri vchode. Povedal jej: O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna. Ale ona odporovala: Nie, pane môj, muž Boží, neklam svoju služobnicu. A žena počala a porodila syna o rok v tom istom čase, ako to predpovedal Elízeus. Keď chlapec vyrástol, vybral sa jedného dňa k otcovi k žencom. Tu sa začal žalovať svojmu otcovi: Hlava moja, hlava moja! Ten rozkázal svojmu sluhovi: Odnes ho matke. Keď ho vzal a priviedol k matke, sedel jej až do poludnia na kolenách, potom zomrel. Vtedy vyšla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, zavrela a odišla. Zavolala si muža a povedala: Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a nejakú oslicu. Pobežím za Božím mužom a potom sa vrátim. Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani novmesiac ani sviatočný deň odpočinku. Odvetila: Buď na pokoji! Keď osedlala oslicu, prikázala svojmu sluhovi: Žeň a vykroč! Kvôli mne jazdu nezdržuj, iba keď ti poviem. Nato sa pobrala a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zhliadol zďaleka, povedal svojmu sluhovi Gécházímu: Pozri, to je tá Šúnémčanka! Nože jej pobehni v ústrety a opýtaj sa jej: Dobre sa máš? Dobre sa má tvoj muž? Dobre sa má tvoje dieťa? Odpovedala: Dobre. Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Vtom priskočil Géchází, aby ju odsotil. Ale Boží muž povedal: Daj jej pokoj, lebo má zarmútenú dušu. Hospodin to však skryl predo mnou a neoznámil mi nič. Nato sa ozvala: Či som si pýtala syna od teba, pane môj? Či som ti nevravela: Nerob mi márne nádeje? Vtedy rozkázal Gécházímu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Keď niekoho stretneš, nepozdrav ho! Keď teba niekto pozdraví, neodpovedaj! Moju palicu polož chlapcovi na tvár. Chlapcova matka však povedala: Akože žije Hospodin a akože ty žiješ, nespustím sa ťa. Géchází ich predišiel a položil palicu chlapcovi na tvár. Neozval sa však ani hlások, nebolo známky života. Vrátil sa teda jemu v ústrety a povedal mu: Chlapec sa neprebral. Potom vošiel do domu Elízeus. A hľa, dieťa ležalo na jeho posteli mŕtve. Keď vošiel, zavrel za sebou a za ním dvere a modlil sa k Hospodinovi. Potom vystúpil hore, ľahol si na dieťa, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Keď sa k nemu skláňal, telo dieťaťa sa za hrialo. Potom znovu vstal, chodil sem-tam po dome, vystúpil hore a sklonil sa k nemu. Zrazu chlapec sedemkrát kýchol. Potom otvoril oči. Vtedy Elízeus zavolal Gécházího a rozkázal mu: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju, a keď prišla k nemu, povedal: Vezmi si syna! Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a vyšla. Elízeus sa vrátil do Gilgálu. V krajine bol hlad. Keď sedeli pred ním prorockí učeníci, rozkázal svojmu sluhovi: Postav veľký hrniec a navar prorockým učeníkom jedlo. Jeden vyšiel na pole nazbierať zeleninu. Našiel poľnú popínavú rastlinu a nazbieral z nej divé tekvice za plné šaty. Potom prišiel a pokrájal ich do hrnca na varenie, lebo to nepoznali, a nalieval mužom, aby jedli. Len čo začali jesť, skríkli: Smrť je v hrnci, Boží muž! A nemohli jesť. Vtedy rozkázal: Doneste múky! Vsypal ju do hrnca a povedal: Nalievaj ľuďom, nech jedia! A v hrnci už nebolo nič škodlivé. Z Baalšálíše prišiel muž a priniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín, dvadsať jačmenných chlebov a zrno v plášti. Povedal: Daj ľuďom, nech jedia. Ale jeho sluha povedal: Čo? Toto mám predložiť sto chlapom? On však povedal: Len dávaj ľuďom, nech jedia! Veď takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zvýši. Predložil im teda. Najedli sa a nechali nazvyš podľa slova Hospodinovho. Naamán, vojvodca sýrskeho kráľa, bol vo veľkej úcte a priazni u svojho pána, lebo prostredníctvom neho spôsobil Hospodin Sýrii záchranu. Tento muž bol udatným hrdinom, ale bol malomocný. Keď raz Sýrčania vytiahli na lúpežnú výpravu, odvliekli z Izraela do zajatia malé dievča. To potom slúžilo u Naamánovej manželky. Raz povedalo svojej panej: Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva. Naamán šiel a oznámil svojmu pánovi: Toto a toto hovorilo dievča z Izraela. Sýrsky kráľ povedal: Vyber sa a choď! Pošlem izraelskému kráľovi list. Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesť tisíc zlatých šekelov a desať sviatočných odevov. Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: Súčasne s listom posielam k tebe služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva. Keď izraelský kráľ list prečítal, roztrhol si šaty a prehlásil: Či som ja Boh, aby som mohol usmrtiť alebo obživiť? Lebo on posiela ku mne človeka, aby som ho zbavil malomocenstva. Len si to rozvážte, a uvidíte, že hľadá proti mne zádrapku. Keď sa Boží muž Elízeus dozvedel, že si izraelský kráľ roztrhol šaty, poslal ku kráľovi odkaz: Prečo si si roztrhol šaty? Nech príde ku mne a dozvie sa, že je v Izraeli prorok. Naamán prišiel aj so svojimi koňmi a vozmi a zastal pri vchode do Elízeovho domu. Elízeus poslal k nemu posla s odkazom: Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne, a telo budeš mať ako predtým. Budeš čistý. Naamán sa nahneval a odišiel so slovami: Myslel som si: Iste vyjde, zastane si a bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, potom zamáva rukou nad postihnutým miestom a sníme zo mňa malomocenstvo. Či nie sú damašské rieky Abáná a Parpar lepšie ako všetky vody Izraela? Či sa nemôžem v nich umyť a byť čistý? A rozhorčený odišiel. Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: Otče môj, keby žiadal od teba prorok nejakú veľkú vec, nebol by si to urobil? Tým skôr, že ti povedal: Umy sa a budeš čistý! Odišiel teda, ponoril sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo bolo ako predtým - ako telo malého chlapca. Očistil sa. Tak sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod. Keď prišiel a zastal pred ním, povedal: Ajhľa, poznal som, že nieto Boha na celej zemi, len v Izraeli. Teraz prijmi dar od svojho služobníka. Ale ten povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. A hoci naliehal na neho, aby prijal, odmietol. Vtedy Naamán povedal: Keď nie, nech sa, prosím, dostane tvojmu služobníkovi toľko zeme, čo odvezie záprah mulíc, lebo tvoj služobník už nebude obetovať spaľované obete a zábitky iným bohom, len Hospodinovi. Nech však Hospodin odpustí svojmu služobníkovi, že keď prichádza môj pán do chrámu Rimmóna klaňať sa tam, opiera sa o moju ruku, takže sa aj ja musím klaňať v chráme Rimmónovom. Keď sa teda budem klaňať v chráme Rimmónovom, nech to Hospodin odpustí svojmu služobníkovi. Povedal mu: Choď v pokoji! Keď odišiel od neho na kus cesty, povedal si Géchází, sluha Božieho muža Elízea: Hľa, môj pán ušetril tohto sýrskeho Naamána a neprijal z jeho rúk nič, čo priniesol. Akože žije Hospodin, pobežím za ním a vezmem si niečo od neho. A Géchází uháňal za Naamánom. Keď Naamán spozoroval, že niekto za ním beží, zoskočil mu v ústrety z voza a opýtal sa: Či je všetko v poriadku? Géchází odvetil: V poriadku. Môj pán ma posiela s odkazom: Ajhľa, práve teraz prišli ku mne z vrchu Efrajim dvaja mladíci z prorockých učeníkov. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dva sviatočné obleky. Nato Naamán povedal: Urob mi tú radosť a prijmi dva talenty. Prinútil ho, dal zviazať dva talenty striebra do dvoch mešcov aj dva sviatočné obleky a naložil to na svojich dvoch sluhov. Tí to niesli pred ním. Keď prišiel na návršie, prevzal to z ich rúk a uložil v dome. Sluhov prepustil a oni odišli. Sám však šiel ďalej a zastal pred svojím pánom. Elízeus sa ho opýtal: Odkiaľže, Géchází? Odpovedal: Tvoj služobník nebol nikde. Nato mu povedal: Nešiel som azda v duchu s tebou, keď sa ktosi obrátil na svojom voze naproti tebe? Či je čas na prijímanie striebra alebo na prijímanie odevov, olivových sadov, viníc, oviec, statku, sluhov a slúžok? Preto sa Naamánovo malomocenstvo naveky chytí na teba i na tvoje potomstvo. A vyšiel od neho malomocný ako sneh. Prorockí učeníci vraveli Elízeovi: Hľa, miesto, na ktorom s tebou bývame, je nám pritesné. Poďme k Jordánu, donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie. Povedal im: Choďte! Tu sa voľakto ozval: Urob nám po vôli a poď aj ty so svojimi služobníkmi. On odvetil: Pôjdem. A šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, postínali stromy. Ktorémusi, keď stínal kmeň, spadla sekera do vody, a ten sa dal do kriku: Ach, pane môj. Tá bola ešte požičaná. Boží muž sa opýtal: Kam padla? Keď mu ukázal to miesto, odťal kus dreva, hodil ho tam, a sekera vyplávala. Vtedy mu rozkázal: Zodvihni si ju. Ten načiahol ruku a vzal si ju. Keď sýrsky kráľ viedol vojnu s Izraelom, poradil sa so svojimi služobníkmi a povedal: Na tom a tom mieste budem táboriť. Ale Boží muž poslal k izraelskému kráľovi odkaz: Chráň sa prechádzať tým miestom, lebo tam zostupujú Sýrčania. Izraelský kráľ poslal svojich ľudí na miesto, o ktorom mu hovoril Boží muž a pred ktorým ho varoval, takže sa tam mal na pozore, a to nielen raz alebo dvakrát. Srdce sýrskeho kráľa bolo nad tým znepokojené. Predvolal si služobníkov a opýtal sa ich: Neprezradíte mi, kto z našich drží s izraelským kráľom? Jeden z jeho sluhov povedal: Nie, pane môj, kráľ. Ale Elízeus, prorok v Izraeli, oznamuje izraelskému kráľovi aj tie slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni. Nato kráľ rozkázal: Choďte a pozrite sa, kde je. Ja potom rozkážem, aby ho zlapali. Keď mu oznámili: Je v Dotáne! poslal ta kone, vojnové vozy a silný oddiel. Pri šli v noci a obkľúčili mesto. Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zbadal, že mesto je obkľúčené vojskom, koňmi a vojnovými vozmi. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme? On mu povedal: Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi. Potom sa Elízeus modlil: Hospodine, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Hospodine, otvor im oči, nech vidia. Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie. Keď ich izraelský kráľ uvidel, povedal Elízeovi: Raň, prosím, tento národ slepotou! A ranil ich slepotou podľa Elízeovho slova. Vtom Elízeus povedal: Toto nie je cesta ani to mesto. Poďte so mnou a ja vás dovediem k mužovi, ktorého hľadáte. Tak ich doviedol do Samárie. Keď prešli do Samárie, Elízeus povedal: Hospodine, otvor im oči, nech vidia! Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie. Keď ich izraelský kráľ uzrel, opýtal sa Elízea: Mám ich dať pobiť, otče môj? Ten povedal: Nezabíjaj! Či azda zabíjaš tých, ktorých zajmeš svojím mečom a svojím lukom? Predlož im pokrm a nápoj, a keď sa najedia a napijú, nech idú k svojmu pánovi. Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom už sýrske lúpežné čaty viac nechodili do Izraela. Potom sýrsky kráľ Benhadad zhromaždil celé svoje vojsko, vytiahol a obliehal Samáriu. V Samárii vypukol veľký hlad. Keď obliehali, oslia hlava stála osemdesiat šekelov striebra a štvrtina kábu holubičieho trusu päť šekelov striebra. Ako tak izraelský kráľ prechádzal po hradbách, jedna žena na neho kričala: Pomôž, pane môj, kráľ! Povedal jej: Keď Hospodin nepomáha, ako ti ja pomôžem! Azda z humna alebo z lisu? Potom sa jej kráľ opýtal: Čo ti je? Odpovedala: Táto žena ma nahovorila: Daj svojho syna, zjeme ho dnes. Môjho syna zjeme zajtra. Uvarili sme teda môjho syna a zjedli. Na druhý deň som jej povedala: Daj svojho syna a zjeme ho. Ale ona si syna ukryla. Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty, a ako tak prechádzal po hradbách, ľud zazrel, že má odspodu na tele vrecovinu. On povedal: Nech mi hocičo učiní Hospodin a nech hocičo ešte pridá, ak zostane dnes hlava Elízea, syna Šáfátovho, na ňom. Elízeus sedel doma a starší sedeli s ním. Vtedy kráľ poslal istého muža vopred. Skôr, ako prišiel posol k nemu, Elízeus povedal starším: Vidíte, ako posiela ten vrah zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, a keď posol príde, zavrite dvere a tlačte ho nimi späť. Či nepočuť za ním dupot nôh jeho pána? Ešte s nimi hovoril, a už zostupoval kráľ so slovami: Táto pohroma je od Hospodina! Načo mám ešte čakať na Hospodina?! Vtedy Elízeus povedal: Počujte slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin: Zajtra o tomto čase bude v samárskej bráne sea jemnej múky za šekel, dve sey jačmeňa za šekel. Ale dôstojník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odvetil Božiemu mužovi: Aj keby Hospodin narobil okná na nebi, mohlo by sa to stať? Povedal mu: Ajhľa, vlastnými očami to uzrieš, ale jesť z toho nebudeš. Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomocní muži. Povedali si jeden druhému: Načo tu máme sedieť, kým nezomrieme? Ak si zmyslíme ísť do mesta, v meste je hlad, takže tam zomrieme. Aj keď tu zostaneme, zomrieme. Poďme, vpadnime do sýrskeho tábora! Ak nás nechajú nažive, zostaneme živí, ak nás usmrtia, pomrieme. Za súmraku sa pohli, aby vošli do sýrskeho tábora. Keď prišli na okraj sýrskeho tábora, zbadali, že tam nieto nikoho. Pán dal počuť sýrskemu vojsku hrkot vozov, dupot koní a hluk veľkého vojska, takže jeden druhému vraveli: Hľa, izraelský kráľ si najal proti nám chetejských a egyptských kráľov, aby prišli na nás. Vstali teda a utiekli za súmraku. Zanechali svoje stany, kone, osly aj tábor tak, ako bol, a utekali o život. Keď malomocní prišli na okraj tábora, vošli do prvého stanu, najedli sa, napili, odniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli to ukryť. Potom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, a aj odtiaľ odniesli ukryť. Zrazu povedali jeden druhému: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí - a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svitu, dopustíme sa previnenia. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu. Keď došli, zakričali na stráže mestskej brány a oznámili im: Vošli sme do sýrskeho tábora, a hľa, nieto tam nikoho, ani ľudský hlas sme nepočuli, len kone a osly popriväzované a stany tak, ako boli. Stráže brán to zakričali ďalším, až to bolo ohlásené v kráľovskom paláci. Kráľ vstal v noci a svojím služobníkom povedal: Poviem vám, čo urobili s nami Sýrčania. Vedia, že hladujeme, preto vyšli z tábora ukryť sa do poľa. Myslia si: Keď vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vojdeme do mesta. Jeden z jeho služobníkov odvetil: Treba vziať päť koní z tých, čo ešte zostali. Aj tak vyjde na to, na čo vychádza celé množstvo Izraela, ktoré už zahynulo. Pošleme ich a uvidíme. Vzali teda dva záprahy koní a kráľ ich poslal za sýrskym vojskom s odkazom: Choďte a pozrite! Šli za nimi až k Jordánu. A videli, že celá cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Sýrčania na svojom úteku zahodili. Keď sa poslovia vrátili, oznámili to kráľovi. Vtedy ľud vyšiel a vyplienil sýrsky tábor, takže sea jemnej múky stála šekel a dve sey jačmeňa šekel - podľa slova Hospodinovho. Kráľ poveril dozorom nad bránou dôstojníka, o ruku ktorého sa opieral, ale ľud ho v bráne rozšliapal, takže zomrel, ako to predpovedal Boží muž, keď sa tak vyslovil vtedy, keď k nemu prišiel kráľ. Stalo sa tak, ako predpovedal Boží muž kráľovi: Zajtra o tomto čase v Samárskej bráne dve sey jačmeňa budú za šekel aj sea jemnej múky za šekel. Vtedy povedal dôstojník Božiemu mužovi: Aj keby Hospodin narobil okná na nebi, mohlo by sa to stať? A ten mu povedal: Vlastnými očami to uzrieš, ale jesť z toho nebudeš. Tak sa mu stalo. Ľud ho rozšliapal v bráne, takže zomrel. Elízeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: Vstaň a choď i so svojou domácnosťou bývať do cudziny, kde budeš môcť, lebo Hospodin privolal hlad. Ten prichádza do krajiny na sedem rokov. Žena teda vstala; urobila podľa slov Božieho muža. Odišla aj so svojou domácnosťou a zdržovala sa ako cudzinka sedem rokov v krajine Filištíncov. Po siedmich rokoch sa žena vrátila z krajiny Filištíncov a vybrala sa ku kráľovi dožadovať sa pomoci ohľadom svojho domu a poľa. Kráľ sa práve zhováral so sluhom Božieho muža Gécházím. Žiadal ho: Nože mi porozprávaj o všetkých veľkých činoch, ktoré Elízeus vykonal. Keď rozprával kráľovi, ako vzkriesil mŕtveho, vstúpila žena, ktorej syna vzkriesil, dovolávať sa svojho domu a svojho poľa. Vtom povedal Géchází: Pane môj, kráľ, toto je tá žena a toto je jej syn, ktorého Elízeus vzkriesil. Kráľ sa opýtal ženy a ona mu to vyrozprávala. Potom jej dal kráľ jedného dvorana a rozkázal: Vráť všetko, čo bolo jej, aj so všetkými výnosmi poľa odo dňa, keď opustila krajinu, až doteraz. Potom prišiel Elízeus do Damasku. Sýrsky kráľ Benhadad bol chorý, keď mu oznámili: Boží muž prišiel až sem. Kráľ rozkázal Chazáélovi: Vezmi do ruky dar, choď v ústrety Božiemu mužovi a opýtaj sa prostredníctvom neho Hospodina, či sa uzdravím z tejto choroby. Chazáél mu šiel v ústrety. Vzal so sebou dar, všetko, čo bolo vzácne v Damasku, čo sa dalo naložiť na štyridsať tiav. Keď došiel, zastavil sa pred ním so slovami: Tvoj syn, sýrsky kráľ Benhadad, ma posiela k tebe s dotazom: Uzdravím sa z tejto choroby? Elízeus mu povedal: Choď a povedz mu: Áno, uzdravíš sa. Hospodin mi však ukázal, že určite zomrie. Nato mu tvár strnula, dlho sa naň zadíval a Boží muž sa rozplakal. Chazáél sa opýtal: Prečo plačeš? Odvetil: Preto, lebo viem, čo všetko zlé vykonáš Izraelcom. Ich pevnosti vypáliš, ich mládencov pobiješ mečom, ich nemluvňatá porozrážaš, ich tehotné ženy rozpáraš. Chazáél odporoval: Či je tvoj služobník pes, že by sa dopustil takých veľkých vecí? Elízeus tvrdil: Hospodin mi vyjavil, že budeš sýrskym kráľom. Nato odišiel od Elízea. Keď prišiel k svojmu pánovi, ten sa opýtal: Čo ti povedal Elízeus? Odvetil: Povedal, že sa určite uzdravíš. Na druhý deň vzal prikrývku, namočil ju vo vode a prestrel mu ju na tvár, takže zomrel. Namiesto neho sa stal kráľom Chazáél. V piatom roku Jóráma, syna izraelského kráľa Achába, keď Jóšáfát bol judským kráľom, kráľom sa stal judský kráľ Jehórám, syn Jóšáfátov. Keď sa stal kráľom, mal tridsaťdva rokov, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. Chodil po cestách izraelských kráľov, ako to robil Achábov dom. Mal totiž za manželku Achábovu dcéru. Robil to, čo sa Hospodinovi nepáči, ale Hospodin nechcel vyhladiť Júdu kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi, ktorému zasľúbil, že jemu i jeho synom dá svetlo po všetky časy. Za jeho čias sa Edómci vymanili z judského područia a ustanovili si kráľa. Vtedy Jehórám prešiel do Cáíru a všetky vojnové vozy s ním. V noci vstal i s veliteľmi vojnových vozov a porazil Edómcov, ktorí ho obkľúčili; ľud utiekol do svojich stanov. Tak sa vymanil Edóm z judského područia až do tohto dňa. V tom čase odpadla aj Libna. Ostatné Jehórámove činy, ako aj všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Keď Jehórám usnul so svojimi otcami, pochovali ho k jeho otcom v meste Dávidovom. Po ňom sa kráľom stal jeho syn Achazja. V dvanástom roku izraelského kráľa Jóráma, syna Achabovho, kráľom sa stal judský kráľ Achazja, syn Jehórámov. Achazja mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jeden rok v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Atalja, dcéra izraelského kráľa Omrího. Chodil po cestách domu Achábovho a konal to, čo sa nepáči Hospodinovi, ako dom Achábov; bol totiž zaťom Achábovho domu. Šiel aj do boja s Jórámom, synom Achábovým, proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi pri Rámót-Gileáde. Sýrčania vtedy poranili Jóráma. Kráľ Jórám sa vrátil do Jezreelu liečiť sa z rán, ktoré mu spôsobili Sýrčania pri Ráme v boji so sýrskym kráľom Chazáélom. Achazja, syn judského kráľa Jehóráma, zišiel navštíviť Achábovho syna Jóráma do Jezreelu, lebo bol chorý. Prorok Elízeus si zavolal jedného z prorockých učeníkov a povedal mu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky tento krčah s olejom a choď do Rámót-Gileádu. Keď tam prídeš, vyhľadaj dom Jéhúa, syna Nimšího syna Jóšáfáta; keď vojdeš, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a odveď ho do najodľahlejšej izby. Potom vezmi krčah, vylej mu olej na hlavu a povedz: Takto vraví Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom. Potom otvor dvere a bezodkladne uteč! Atak ten prorocký sluha šiel do Rámót-Gileádu. Keď došiel, velitelia vojsk práve zasadali. Ohlásil sa: Mám ti niečo povedať, veliteľ. Jéhú sa opýtal: Ktorému z nás? Odvetil: Tebe, veliteľ. Vstal teda, a keď vošiel do domu, vylial mu na hlavu olej a povedal: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad ľudom Hospodinovým, nad Izraelom. Vyhladíš dom Achába, svojho pána; tak pomstím na Ízebele krv svojich služobníkov, prorokov, i krv všetkých služobníkov Hospodinových. Zahynie celý dom Achábov. U Achába vyhladím všetko, čo je mužské, zajatého i slobodného v Izraeli. S domom Achábovým naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achíjovho. A Ízebelu budú žrať psy na poli jezreelskom a nebude ju mať kto pochovať. Nato otvoril dvere a ušiel. Keď Jéhú prišiel k služobníkom svojho pána, opýtali sa ho: Či je všetko v poriadku? Prečo prišiel tento pomätenec k tebe? Povedal im: Poznáte toho človeka i jeho reč. Oni nato: To je lož! Len nám to povedz! Vtedy povedal: Toto a toto mi vravel: Takto vraví Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom. Nato sa každý rýchle chopil svojich šiat, kládli ich pod neho na holé schody, zatrúbili na trúbe a rozhlasovali: Jéhú sa stal kráľom. Tak urobil Jéhú, syn Nimšího syna Jóšáfáta, sprisahanie proti Jórámovi.Jórám aj s celým Izraelom držal stráž vtedy v Rámót-Gileáde proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi. Potom sa kráľ Jórám vrátil do Jezreelu, liečil sa z rán, ktoré mu spôsobili Sýrčania, keď bojoval so sýrskym kráľom Chazáélom. Jéhú vtedy povedal: Ak je to vaším želaním, nech nevyjde z mesta zbeh oznámiť to v Jezreeli. Potom Jéhú nasadol na voz a odišiel do Jezreelu, lebo Jórám ležal tam. Aj judský kráľ Achazja zišiel navštíviť Jóráma. Keď strážny, čo stál na veži v Jezreeli, spozoroval blížiaci sa Jéhúov sprievod, hlásil: Vidím sprievod. Jórám rozkázal: Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety. Nech sa opýta, či prichádzajú v pokoji. Jazdec im šiel v ústrety a vravel: Kráľ sa pýta, či prichádzate v pokoji. Jéhú ho zahriakol: Čo teba po pokoji? Obráť sa a poď za mnou! A strážny hlásil: Posol došiel až k nim, ale sa nevracia. Nato poslal druhého jazdca. Keď ten došiel k nim, vravel: Kráľ sa pýta, či prichádzate v pokoji. Jéhú povedal: Čo teba po pokoji? Obráť sa a poď za mnou! Opäť hlásil strážny: Došiel až k nim, ale sa nevracia. Uháňajú tak, ako uháňa Jéhú, syn Nimšího, lebo sa ženú bláznivo. Vtedy Jórám rozkázal: Zapriahni! Keď zapriahli do jeho voza, vytiahol izraelský kráľ Jórám s judským kráľom Achazjom, každý vo svojom voze. Šli v ústrety Jéhúdovi. Stretli sa na poli jezreelského Nábota. Keď Jórám videl Jéhúa, opýtal sa: Prichádzaš v pokoji? Odvetil: Čo za pokoj môže byť dovtedy, kým trvajú smilstvá tvojej matky Ízebel a jej mnohé bosoráctva? Nato sa Jórám obrátil, dal sa na útek a zavolal Achazjovi: Zrada, Achazja! Ale Jéhú natiahol luk a zasiahol Jóráma medzi ramená, takže mu šíp prešiel srdcom a on klesol do voza. Potom povedal svojmu dôstojníkovi Bidkarovi: Zdvihni ho a hoď na pole jezreelského Nábota. Lebo pamätaj, že Hospodin nad ním vyniesol takýto výrok, keď sme spolu jazdili za jeho otcom Achábom: Zaiste som videl včera krv Nábotovu a krv jeho synov - znie výrok Hospodinov - a odplatím ti na tej istej roli - znie výrok Hospodinov. Teraz ho vezmi a hoď na tú roľu podľa Hospodinovho slova. Keď to videl judský kráľ Achazja, dal sa na útek smerom k Bét-Haggánu. Jéhú ho prenasledoval a rozkázal: Aj jeho zabite! Zasiahli ho vo voze na svahu Gúr, ktorý je pri Jibleáme. Utiekol síce do Megidda, ale tam zomrel. Jeho služobníci ho zaviezli do Jeruzalema. Pochovali ho v meste Dávidovom, v jeho hrobke k jeho otcom. Achazja sa stal judským kráľom v jedenástom roku Jóráma, syna Achábovho. Keď Jéhú prichádzal do Jezreelu, len čo sa o tom Ízebel dopočula, nafarbila si oči líčidlom, upravila si hlavu a pozerala sa z okna. Keď Jéhú vchádzal do brány, zvolala: Dobre sa vodí Zimrímu, vrahovi svojho pána? Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: Kto je so mnou? Kto? Nato pozreli naňho dvaja-traja dvorania. Povedal im: Zhoďte ju! Tí ju zhodili. Jej krv postriekala stenu i kone, a tie ju pošliapali. Potom šiel, a keď si zajedol a vypil, povedal: Pozrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, veď bola kráľovskou dcérou. Keď ju však šli pochovať, nenašli z nej nič, len lebku, nohy a dlane. Vrátili sa a oznámili mu to. Nato prehlásil: Je to slovo Hospodinovo, ktoré prehovoril prostredníctvom svojho služobníka, Tišbejského Eliáša: Na jezreelskom poli budú žrať psy telo Ízebelino. Mŕtvola Ízebelina bude ako hnoj na poli na území Jezreela, takže nik nebude môcť povedať: Toto je Ízebelino. Acháb mal v Samárii sedemdesiat synov. Jéhú napísal a poslal do Samárie kniežatám mesta, starším a Achábovým pestúnom listy tohto znenia: Akonáhle dôjde k vám tento list, keďže sú u vás synovia vášho pána a máte vojnové vozy, kone, opevnené mesto a výzbroj, vyhliadnite si najlepšieho a najvhodnejšieho zo synov svojho pána, dosaďte ho na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána. Tí sa však veľmi naľakali a vraveli si: Hľa, dvaja králi neobstáli pred ním. Akože my obstojíme? Správca paláca a veliteľ mesta spolu so staršími a pestúnmi poslali Jéhuovi odkaz: Sme tvoji služobníci. Učiníme všetko, čo nám rozkážeš. Nikoho neustanovíme za kráľa. Urob, čo uznáš za dobré. Nato im napísal druhý list: Ak ste za mňa a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy mužov, synov svojho pána, a prineste mi ich zajtra o tomto čase do Jezreela! Kráľových synov bolo sedemdesiat mužov a vychovávali ich najpoprednejší v meste. Keď im došiel list, chytili kráľových synov a zabili tých sedemdesiat mužov. Ich hlavy položili do košov a poslali mu ich do Jezreela. Keď mu prišiel posol oznámiť, že priniesli hlavy kráľových synov, rozkázal: Položte ich až do rána na dve hromady ku vchodu do brány! Ráno vyšiel von, zastal si a prehovoril ku všetkému ľudu: Vy ste nevinní. Hľa, ja som urobil sprisahanie proti svojmu pánovi a zabil som ho. Ale kto pobil týchto všetkých? Vedzte teda, že žiadne slovo Hospodinovo, ktoré Hospodin vyriekol proti Achábovmu domu, nevyšlo nazmar. Hospodin učinil to, čo vyriekol prostredníctvom svojho služobníka Eliáša. Nato Jéhú pobil všetkých, čo ešte zostali z Achábovho domu v Jezreeli, aj všetkých jeho najpoprednejších, jeho dôverníkov a jeho kňazov, takže nikomu nedovolil ujsť. Potom sa pobral a šiel do Samárie. Na ceste, keď už bol pri pastierskom Bét-Ékede, stretol Jéhú bratov judského kráľa Achazju. Opýtal sa ich: Kto ste? Odpovedali: Sme Achazjovi bratia a ideme sa pozrieť, ako sa majú synovia kráľa a synovia panovníčky. Rozkázal: Pochytajte ich živých! I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne pastierskeho Bét-Ékedu, a to štyridsaťdva mužov. A nikoho z nich nenechali nažive. Keď odtiaľ odišiel, stretol Jónádába, syna Réchábovho. Pozdravil ho a povedal mu: Je tvoje srdce tak úprimné k môjmu ako moje srdce k tvojmu srdcu? Jónádáb povedal: Je! Ak je, podaj mi ruku! Podal mu ruku a on ho vyzdvihol k sebe do voza. Potom ho vyzval: Poď so mnou, aby si uvidel moju horlivosť za Hospodina! A tak ho viezli na jeho voze. Keď vošli do Samárie, pobil všetkých, ktorí zostali po Achábovi v Samárii, až do úplného vykynoženia podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal Eliášovi. Jéhú dal zhromaždiť všetok ľud. Vyhlásil im: Acháb slúžil Baalovi málo. Jéhú mu bude slúžiť viac. A teraz povolajte ku mne všetkých Baalových prorokov, všetkých jeho služobníkov a všetkých jeho kňazov. Nech nikto nechýba, lebo mám veľkú obeť pre Baala. Kto bude chýbať, nezostane nažive. Ale Jéhú konal ľstivo, aby zahubil všetkých ctiteľov Baalových. Ďalej Jéhú nariadil: Zasväťte sviatočné zhromaždenie Baalovi. I vyhlásili ho. Potom Jéhú poslal poslov po celom Izraeli. Tak prišli všetci Baalovi vyznavači. Nebolo takého, ktorý by nebol prišiel. Poschádzali sa do Baalovho domu. Baalov dom sa naplnil od jedného kraja po druhý. Vtedy rozkázal správcovi šatne: Vynes odevy všetkým Baalovým vyznavačom. I vyniesol im odevy. Potom vstúpil Jéhú s Jónádábom, synom Réchabovým, do Baalovho domu a povedal Baalovým vyznávačom: Dôkladne preskúmajte a dajte pozor, aby tu s vami nebol nikto z vyznávačov Hospodinových, ale len samí vyznávači Baalovi. Keď vošli prinášať zábitné a spaľované obete, Jéhú postavil zvonku osemdesiat mužov a pohrozil im: Kto z vás nechá ujsť niektorého z mužov, ktorých vám vydám do rúk, zaplatí za jeho život vlastným životom! Keď skončil spaľovanú obeť, rozkázal Jéhú drabantom a veliteľom: Vojdite a pozabíjajte ich! Nech nikto neujde. Drabanti a velitelia ich pozabíjali ostrím meča a vyhádzali. Tak prenikli až do svätyne Baalovho domu. Potom povynášali z Baalovho domu posvätné stĺpy a popálili ich. Zbúrali aj Baalovu sochu, zbúrali aj Baalov dom a urobili z neho záchod až podnes. Tak Jéhú vykynožil Baala z Izraela. Len od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu, Jéhú neodstúpil - totiž od zlatých teliat, ktoré boli v Bételi a v Dáne. Hospodin riekol Jéhúovi: Pretože si dobre vykonal, čo je správne v mojich očiach, a uskutočnil si, čo som mal na mysli proti Achábovmu domu, tvoji synovia až do štvrtého pokolenia budú sedieť na izraelskom tróne. Ale Jéhú si nedával pozor a nechodil v zákone Hospodina, Boha Izraela, celým srdcom, neodstúpil od hriechov Járobeáma, ktorý zviedol Izrael k hriechu. V tých dňoch začal Hospodin okypťovať Izrael a Chazáél ho porážal na celom pomedzí Izraela, od Jordánu na východ celú zem Gileád, Gádovcov, Rúbenovcov a Menaššeovcov, od Aróéru pri potoku Arnón až po Gileád a Bášán. Ostatné činy Jéhúove, všetko, čo vykonal, a všetko jeho hrdinstvo je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Jéhú usnul so svojimi otcami, pochovali ho v Samárii, a miesto neho sa stal kráľom jeho syn Jóácház. Čas panovania Jéhúa nad Izraelom v Samárii bol dvadsaťosem rokov. Keď videla Atalja, matka Achazjova, že jej syn zomrel, zobrala sa a vyhubila všetko kráľovské potomstvo. Ale Jóšeba, dcéra kráľa Jóráma, sestra Achazjova, schytila Achazjovho syna Jóáša a uniesla ho spolu s jeho dojkou spomedzi kráľovských synov, určených na smrť, do spálne a skryla ho pred Ataljou, takže ho neusmrtili. Bol s ňou v dome Hospodinovom skrytý šesť rokov, kým Atalja kraľovala nad krajinou. Na siedmy rok poslal Jójádá a vzal k sebe veliteľov stotín Karijcov a drabantov, uviedol ich k sebe do domu Hospodinovho, uzavrel s nimi zmluvu, zaviazal ich prísahou v dome Hospodinovom a ukázal im kráľovského syna. Potom im rozkázal: Toto máte urobiť: Tretina z vás bude držať stráž v deň sviatočného odpočinku pri kráľovskom paláci, tretina v bráne Súr a tretina v bráne za drabantmi. Takto striedavo držte stráž pri dome. Dva oddiely spomedzi vás, všetci, ktorí v deň sviatočného odpočinku vystupujú zo služby, nech držia stráž pri dome Hospodinovom pri kráľovi. Obstúpite kráľa zôkol-vôkol každý so zbraňou v ruke, a ak niekto vnikne do vašich radov, nech je usmrtený. Buďte s kráľom, či bude vychádzať, či vchádzať. Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im rozkázal kňaz Jójádá. Každý si vzal svojich mužov, tých, čo v deň sviatočného odpočinku nastupujú do služby, aj tých, čo v deň sviatočného odpočinku vystupujú zo služby, a pri šli ku kňazovi Jójádovi. Kňaz vydal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v dome Hospodinovom. Keď sa drabanti postavili okolo kráľa so zbraňou v ruke od pravej strany domu až po ľavú stranu domu, medzi oltárom a domom, uviedol kráľovského syna, položil na neho korunu i odznak moci. Nato ho prehlásili za kráľa a pomazali. Pritom tlieskali rukami a prevolávali: Nech žije kráľ! Keď Atalja počula hlas drabantov a ľudu, vstúpila do domu Hospodinovho medzi ľud a uvidela, že kráľ stál ako obvykle pri stĺpe, velitelia a trubači pri kráľovi a všetok ľud krajiny sa radoval a trúbil na trúbach. Vtedy si Atalja roztrhla šaty a skríkla: Sprisahanie, sprisahanie! Kňaz Jójádá vydal rozkaz stotníkom, ustanoveným nad vojskom, a povedal im: Vyveďte ju pomedzi rady, a toho, kto pôjde za ňou, usmrťte! Položili na ňu ruky, a keď došla ku vchodu, kadiaľ sa koňmo vchádza do kráľovského paláca, tam ju usmrtili. Potom Jójádá uzavrel zmluvu medzi Hospodinom a kráľom a ľudom, že budú ľudom Hospodinovým, aj zmluvu medzi kráľom a ľudom. Vtedy všetok ľud krajiny vošiel do Baalovho domu, zbúrali jeho oltáre, jeho podoby úplne porozbíjali a Baalovho kňaza Mattána zabili pred oltármi. Nato kňaz ustanovil dozorcov nad domom Hospodinovým, potom vzal stotníkov, Karijcov, drabantov a všetok ľud krajiny; odviedli kráľa z domu Hospodinovho a vstúpili cez bránu drabantov do kráľovského paláca. I zasadol na kráľovský trón. Všetok ľud krajiny sa radoval a mesto sa upokojilo. Atalju však usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Jóáš sa stal kráľom, keď mal sedem rokov. Bolo to v siedmom roku Jéhúovom, keď sa Jóáš stal kráľom, a kraľoval štyridsať rokov v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Cibjá z Beér-Šeby. Jóáš robil to, čo je správne v očiach Hospodinových, lebo ho vyučoval kňaz Jójádá. Len výšiny neodstránili. Ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. Jóáš povedal kňazom: Všetky peniaze z posvätných darov, ktoré sa prinášajú do domu Hospodinovho, peniaze, ktoré podľa odhadu vyrubia na dušu, ako aj všetky peniaze, ktoré sa niekto dobrovoľne rozhodne priniesť do domu Hospodinovho, nech odoberajú kňazi, každý od svojho známeho, ale oni nech opravia poškodené miesta chrámu všade, kde sa poškodenie nájde. V dvadsiatom treťom roku kráľa Jóáša kňazi ešte neopravili poškodené miesta na chráme. Kráľ Jóáš predvolal kňaza Jójádu i kňazov a povedal im: Prečo ste neopravili poškodené miesta na chráme? Odteraz neprijímajte peniaze od svojich známych, ale ich dávajte na opravu poškodených miest chrámu. Kňazi súhlasili s tým, že nebudú od ľudí vyberať peniaze a že nebudú opravovať poškodené miesta chrámu. Potom vzal kňaz Jójádá truhlicu, do jej vrchnáka vyvŕtal otvor a umiestnil ju vedľa oltára po pravej strane pri vchode do domu Hospodinovho. Tam dávali kňazi, strážiaci prah, všetky peniaze, ktoré prichádzali do domu Hospodinovho. Keď videli, že v truhlici je už mnoho peňazí, prichádzal kráľov pisár s veľkňazom, zväzovali a spočítavali peniaze, ktoré sa nachádzali v dome Hospodinovom. Odpočítané peniaze odovzdávali potom do rúk dielovedúcich, ktorí boli poverení dozorom nad domom Hospodinovým. Tí ich dávali tesárom a stavbárom, ktorí pracovali na dome Hospodinovom, murárom, kamenárom, na zakúpenie dreva a tesaného kamenia na opravu poškodených miest na dome Hospodinovom, to jest na všetko, čo sa vyskytlo pri oprave chrámu. Ale z peňazí, ktoré prichádzali do domu Hospodinovho pre chrám Hospodinov, sa nevyrábali ani strieborné misy, ani nože, ani kropiace čaše, ani trúby, ani nijaké zlato alebo strieborné nádoby. Dávali ich tým, čo vykonávali práce a opravovali dom Hospodinov. Od mužov, ktorým sa dávali peniaze, aby ich vyplatili tým, čo vykonávali práce, nežiadali vyúčtovanie, lebo to robili verne. Peniaze na obeť za vinu a peniaze na obete za hriechy sa neodvádzali do domu Hospodinovho; patrili kňazom. Vtedy pritiahol sýrsky kráľ Chazáél, bojoval proti Gatu a zabral ho. Potom sa chystal tiahnuť proti Jeruzalemu. Ale judský kráľ Jóáš vzal všetky posvätné dary, ktoré venovali jeho otcovia, judskí králi Jóšáfát, Jehórám a Achazja, aj svoje vlastné posvätné dary i všetko zlato, čo sa nachádzalo v pokladniciach domu Hospodinovho i kráľovského paláca, a poslal to sýrskemu kráľovi Chazáélovi. A ten odtiahol od Jeruzalema. Ostatné činy Jóášove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Ale jeho služobníci povstali, zosnovali sprisahanie a zabili Jóáša v Bét-Mille, kde sa zostupuje do Silly. Zabili ho jeho služobníci Józáchár, syn Šimatov, a Józábád, syn Šómerov, takže zomrel. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacjá. V dvadsiatom treťom roku judského kráľa Jóáša, syna Achazjovho, sa kráľom nad Izraelom v Samárii stal Jóácház, syn Jéhúov; panoval sedemnásť rokov. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, nasledoval hriechy Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech; a neodstúpil od toho. Vtedy vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu, takže ho natrvalo vydal do rúk sýrskeho kráľa Chazáéla a do rúk Chazáélovho syna Benhadada. Ale keď Jóácház udobril Hospodina, Hospodin ho vyslyšal, lebo videl útlak Izraela, keďže sýrsky kráľ ho utláčal. Hospodin dal Izraelu záchrancu. Tak sa vymanil zo sýrskeho područia. Potom Izraelci žili vo svojich stanoch ako predtým. Avšak neodstúpili od hriechov domu Járobeámovho, ktorý zviedol Izrael na hriech, ale chodili v nich. Aj ašéra ostala ešte v Samárii. Joácházovi neostalo z ľudu len päťdesiat jazdcov, desať vojnových vozov a desaťtisíc pešiakov, lebo sýrsky kráľ ich zničil a obrátil ich na prach ako pri mlátení. Ostatné činy Jóácházove, všetko, čo vykonal, jeho hrdinstvo, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Jóácház usnul so svojimi otcami, pochovali ho v Samárii, a miesto neho sa stal kráľom jeho syn Jóáš. V tridsiatom siedmom roku judského kráľa Jóáša kráľom nad Izraelom v Samárii sa stal Jóáš, syn Jóácházov, a panoval šestnásť rokov. Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, neodstúpil od nijakých hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech, ale chodil v nich. Ostatné činy Jóášove a všetko, čo vykonal, ako aj jeho hrdinstvo, ako viedol vojnu proti judskému kráľovi Amacjovi, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Jóáš usnul so svojimi otcami, na jeho trón zasadol Járobeám, Jóáša pochovali v Samárii k izraelským kráľom. Keď Elízeus upadol do choroby, na ktorú zomrel, prišiel k nemu izraelský kráľ Jóáš a plakal nad ním: Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho jazdci! Nato mu Elízeus povedal: Prines luk a šípy! I priniesol luk a šípy. Vtedy prikázal izraelskému kráľovi: Polož si ruku na luk! A keď si položil ruku na luk, Elízeus si položil ruky na ruky kráľove a povedal: Otvor okno na východ! Keď otvoril, Elízeus povedal: Vystreľ! Keď vystrelil, povedal: Hospodinov šíp víťazstva, šíp víťazstva nad Sýriou. Úplne porazíš Sýrčanov pri Aféku. Potom povedal: Vezmi šípy! Keď ich vzal, povedal izraelskému kráľovi: Udri na zem! Udrel trikrát, potom prestal. Tu sa na neho Boží muž rozhneval a povedal: Mal si udrieť päť alebo šesťkrát! Vtedy by si bol Sýriu úplne porazil. Ale teraz porazíš Sýriu trikrát. Potom Elízeus zomrel a pochovali ho. Vtedy každoročne prichádzali lúpežné hordy Moábcov do krajiny. Raz, keď pochovávali človeka, zrazu zbadali lúpežnú hordu. Hodili človeka do Elízeovho hrobu a odišli. Keď sa ten človek dotkol Elízeových kostí, ožil a postavil sa na nohy. Sýrsky kráľ Chazáél utláčal Izrael po všetky dni Jóácházove. Ale Hospodin sa zmiloval nad nimi, preukázal im milosrdenstvo a obrátil sa k nim kvôli svojej zmluve s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Nechcel ich zničiť a nezavrhol ich od svojej tváre až doteraz. Keď potom sýrsky kráľ Chazáél zomrel a miesto neho sa stal kráľom jeho syn Benhadad, Jóáš, syn Jóácházov, znova vzal späť z rúk Chazáélovho syna Benhadada mestá, ktoré ten odňal vo vojne z rúk jeho otca Jóácháza. Jóáš ho trikrát porazil a zaujal späť izraelské mestá. V druhom roku izraelského kráľa Jóáša, syna Jóácházovho, stal sa kráľom judským kráľ Amacja, syn Jóášov. Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Joaddán z Jeruzalema. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, lenže nie tak ako jeho otec Dávid. Robil všetko, ako konal jeho otec Jóáš. Len výšiny neboli odstránené. Ľud ešte ďalej obetoval a kadil na výšinách. Keď sa kráľovstvo upevnilo v jeho rukách, pobil svojich služobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. Synov tých vrahov nevydal na smrť, ako je napísané v Knihe Mojžišovho zákona, kde Hospodin prikazuje: Otcovia nesmú byť usmrtení za synov, ani synovia nesmú byť usmrtení za otcov, ale nech je každý usmrtený za svoju vlastnú vinu! V Soľnom údolí porazil Edóm, desaťtisíc mužov; bojom zaujal Selu a nazval ju Jokteél až dodnes. Vtedy poslal Amacja poslov k izraelskému kráľovi Jóášovi, synovi Jóácháza, syna Jéhúovho, s odkazom: Poď, pozrieme si do očí! Nato izraelský kráľ Jóáš poslal odkaz judskému kráľovi Amacjovi: Bodliak na Libanone odkázal libanonskému cédru: Daj svoju dcéru za ženu môjmu synovi. Šla však tadiaľ poľná zver, ktorá je na Libanone, a pošliapala bodliak. Edóm si síce porazil, preto si namyslený. No užívaj si slávu a ostaň doma! Prečo sa máš zapliesť do nešťastia, aby si padol sám i s Júdom? Amacja však neposlúchol. Vytiahol teda Jóáš, izraelský kráľ, a pri Bétšemeši v Judsku si pozreli do očí, on i judský kráľ Amacja. Judsko utrpelo od Izraela porážku, tak že každý utekal do svojho stanu. Judského kráľa Amacju, syna Jóášovho, syna Achazjovho, chytil izraelský kráľ Jóáš v Bétšemeši a vtrhol do Jeruzalema. Zbúral jeruzalemské hradby od Efrajimskej brány až po Rožnú bránu na štyristo lakťov. Pobral všetko zlato a striebro, všetky nádoby, ktoré sa na šli v dome Hospodinovom a v pokladnici kráľovského paláca, aj rukojemníkov a vrátil sa do Samárie. Ostatné činy Jóášove, ktoré vykonal, aj jeho hrdinstvo, s ktorým bojoval proti judskému kráľovi Amacjovi, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Jóáš usnul so svojimi otcami, pochovali ho v Samárii k izraelským kráľom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Járobeám. Judský kráľ Amacja, syn Jóášov, žil po smrti izraelského kráľa Jóáša, syna Joácházovho, pätnásť rokov. Ostatné činy Amacjove sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. V Jeruzaleme zosnovali proti nemu sprisahanie, a keď ušiel do Lachíša, poslali ta za ním, a tam ho usmrtili. Potom ho priniesli na koňoch a pochovali pri jeho otcoch v Jeruzaleme, v meste Dávidovom. Nato všetok judský ľud vzal Azarju, ktorý mal práve šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa miesto jeho otca Amacju. On vystaval Élat a vrátil ho k Judsku, keď kráľ už usnul s otcami. V pätnástom roku judského kráľa Amacju, syna Jóášovho, stal sa kráľom v Samárii Járobeám, syn izraelského kráľa Jóáša; panoval štyridsaťjeden rokov. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, neodstúpil od nijakých hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech. Navrátil izraelské územie od vstupu do Chamátu až po More púšte podľa slova Hospodina, Boha Izraela, ktoré vyriekol prostredníctvom svojho služobníka Jónáha, syna Amitajovho, proroka z Gat-Hachéferu. Lebo Hospodin videl trpkú biedu Izraela, že je už koniec so slobodnými i poddanými a že Izrael nemá záchrancu. Hospodin sa totiž nerozhodol vymazať spod nebies meno Izraela, a tak ho zachránil prostredníctvom Járobeáma, syna Jóášovho. Ostatné činy Járobeámove, všetko, čo vykonal, i jeho hrdinstvo, s ktorým bojoval, ako prinavrátil Damask a Júdov Chamát Izraelu, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Járobeám usnul so svojimi otcami, izraelskými kráľmi, stal sa po ňom kráľom jeho syn Zecharja. V dvadsiatom siedmom roku izraelského kráľa Járobeáma stal sa kráľom judský kráľ Azarja (Uzija), syn Amacjov. Keď sa stal kráľom, mal šestnásť rokov, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jecholjá z Jeruzalema. Konal, čo je v očiach Hospodinových správne, celkom tak, ako robil jeho otec Amacja. Len výšiny neboli odstránené. Ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. Hospodin ranil kráľa, takže bol malomocný až do dňa svojej smrti a býval v osobitnom dome. Kráľov syn Jótám bol na čele domu a spravoval ľud krajiny. Ostatné činy Azarjove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Keď Azarja usnul so svojimi otcami, pochovali ho k otcom v meste Dávidovom a kráľom miesto neho sa stal jeho syn Jótám. V tridsiatom ôsmom roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Járobeámov syn Zecharja. Panoval šesť mesiacov. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, ako robili jeho otcovia. Neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorými ten zviedol Izrael na hriech. Proti nemu zosnoval sprisahanie Šallum, syn Jábešov. Zrazil ho pred ľudom, usmrtil a stal sa kráľom miesto neho. Ostatné činy Zecharjove sú zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Tak znelo slovo Hospodinovo, ktoré vyriekol Jéhuovi: Tvoji synovia až do štvrtého pokolenia budú sedieť na izraelskom tróne. Tak sa aj stalo. Šallum, syn Jábéšov, stal sa kráľom v tridsiatom deviatom roku judského kráľa Uziju (Azarja) a kraľoval jeden mesiac v Samárii. Vtedy vytiahol Menachém, syn Gádiho, z Tirce a prišiel do Samárie. V Samárii ranil a usmrtil Šalluma, syna Jábéšovho, a stal sa kráľom miesto neho. Ostatné činy Šallumove, aj sprisahanie, ktoré zosnoval, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Vtedy Menachém z Tirce spustošil Tapúach a všetko v ňom, aj jeho územie, lebo mu neotvorili. Keď ho spustošil, jeho tehotné rozpáral. V tridsiatom deviatom roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Menachém, syn Gádiho; panoval desať rokov. Konal, čo sa Hospodinovi nepáči, po všetky svoje dni neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech. Keď proti krajine pritiahol asýrsky kráľ Púl, Menachém dal Púlovi tisíc talentov striebra, aby mu pomohol upevniť kráľovstvo v jeho ruke. Menachém vyrubil peniaze Izraelcom, a to za všetkých hrdinov z vojska, aby tak mohol dať asýrskemu kráľovi. Päťdesiat šekelov na jedného muža. Asýrsky kráľ sa potom vrátil a nezostal v krajine. Ostatné činy Menachémove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Keď Menachém usnul so svojimi otcami, stal sa kráľom miesto neho jeho syn Pekachja. V päťdesiatom roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Pekachja, syn Menachémov. Panoval dva roky. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech. Jeho dôstojník Pekach, syn Remaljov, zosnoval proti nemu sprisahanie s päťdesiatimi mužmi z Gileádu a zabil ho v hradnej veži kráľovského paláca v Samárii. Keď ho usmrtili, stal sa kráľom miesto neho. Ostatné činy Pekachjove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. V päťdesiatom druhom roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Pekach, syn Remaljov. Panoval dvadsať rokov. Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorými ten zviedol Izrael na hriech. Za čias izraelského kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglat Pileser, zabral Ijjón, Ábelbét-maachá, Jánóach, Kedeš, Chácór, Gileád, Galileu, celý kraj Naftálí a odviedol ich do Asýrie. Vtedy Hóšéa, syn Élov, zosnoval sprisahanie proti Pekachovi, synovi Remaljovmu, a zabil ho. Keď ho usmrtil, stal sa miesto neho kráľom v dvadsiatom roku Jótáma, syna Uzijovho. Ostatné činy Pekachove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. V druhom roku izraelského kráľa Pekacha, syna Remaljovho, sa stal kráľom Jótám, syn judského kráľa Uziju. Keď sa stal kráľom, mal dvadsaťpäť rokov, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jerúšá, dcéra Cádókova. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak, ako robil jeho otec Uzija. Len výšiny neodstránili. Ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. On postavil Hornú bránu domu Hospodinovho. Ostatné činy Jótámove, ktoré vykonal, sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. V tých časoch začal Hospodin posielať do Judska sýrskeho kráľa Recina a Pekacha, syna Remaljovho. Keď Jótám usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ácház. V sedemnástom roku Pekacha, syna Remaljovho, stal sa kráľom judský kráľ Ácház, syn Jótámov. Keď sa Ácház stal kráľom, mal dvadsať rokov, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Nekonal, čo je správne v očiach Hospodinových, ako to konal jeho otec Dávid. Chodil po ceste izraelských kráľov, ba aj svojho syna dal previesť cez oheň podľa ohavného zvyku národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov. Obetoval a kadil na výšinách a na kopcoch i pod každým zeleným stromom. Vtedy pritiahol sýrsky kráľ Recín s izraelským kráľom Pekachom, synom Remaljovým, do boja proti Jeruzalemu. Obkľúčili Ácháza, ale nevládali bojovať. V tom čase edómsky kráľ vrátil Élat Edómu a zahnal Júdejcov z Élatu. Edómci prišli do Élatu a ostali tam bývať až dodnes. Vtedy poslal Ácház k asýrskemu kráľovi Tiglat Pileserovi poslov s odkazom: Som tvoj služobník a tvoj syn. Príď ma vyslobodiť z ruky sýrskeho a izraelského kráľa, ktorí povstávajú proti mne. Ácház vzal striebro a zlato, ktoré sa nachádzalo v dome Hospodinovom a v pokladnici kráľovského paláca, a poslal to asýrskemu kráľovi ako dar. Asýrsky kráľ ho poslúchol. Asýrsky kráľ vytiahol proti Damasku, zabral ho a odviedol do zajatia do Kíru. Recína usmrtil. Nato sa vybral kráľ Ácház v ústrety asýrskemu kráľovi Tiglat Pileserovi do Damasku. Keď kráľ Ácház uvidel oltár v Damasku, poslal kňazovi Urijovi podobu oltára a plán jeho celej stavby. Kňaz Urijá postavil oltár celkom podľa toho, čo kráľ Ácház poslal z Damasku. A kňaz Urijá tak urobil prv, ako prišiel kráľ Ácház z Damasku. Keď prišiel kráľ z Damasku, prezrel si oltár. Potom sa kráľ priblížil k oltáru, vystúpil naň a spálil spaľovanú obeť i pokrmovú obeť, obetoval svoju úliatbu a vykropil na oltár krv svojich obetí spoločenstva. Bronzový oltár, ktorý stál pred Hospodinom, dal odsunúť spred chrámu, spomedzi nového oltára a domu Hospodinovho, a postavil ho nabok na sever od nového oltára. Potom kráľ Ácház prikázal kňazovi Urijovi: Na veľkom oltári spaľuj rannú spaľovanú obeť a večernú pokrmovú obeť; spaľovanú obeť kráľa i jeho pokrmovú obeť, taktiež spaľované obete všetkého ľudu krajiny, ich pokrmové obete aj ich úliatby! Všetku krv spaľovaných obetí a všetku krv obetí zábitných vykrop naň! Bronzový oltár bude mne slúžiť na vyhľadávanie veštby. Kňaz Urijá urobil celkom tak, ako mu prikázal kráľ Ácház. Potom dal kráľ Ácház obsekať priečne laty na podvozkoch, odstránil z nich kotlíky, more dal zložiť z bronzových býkov, čo boli pod ním, a položil ho na kamenný podstavec. Aj krytú chodbu pre deň sviatočného odpočinku, ktorú vybudovali v chráme, aj kráľovský vchod dal odstrániť z chrámu kvôli asýrskemu kráľovi. Ostatné činy Ácházove, ktoré vykonal, sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Keď Ácház usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste Dávidovom, a po ňom sa stal kráľom jeho syn Chizkija. V dvanástom roku judského kráľa Ácháza stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Hóšéa, syn Élov. Panoval deväť rokov. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, len nie tak ako izraelskí králi pred ním. Proti nemu pritiahol asýrsky kráľ Šalmaneser. Hóšéa sa stal jeho poddaným a odvádzal mu poplatok. Potom asýrsky kráľ zistil pri Hóšéovi sprisahanie, že poslal poslov k egyptskému kráľovi Sóovi a asýrskemu kráľovi neodviedol každoročný poplatok. Preto ho dal asýrsky kráľ zatknúť a sputnať vo väzení. Potom asýrsky kráľ tiahol celou krajinou, pritiahol ku Samárii a tri roky ju obliehal. V deviatom roku Hóšéovom zaujal asýrsky kráľ Samáriu a odvliekol Izraelcov do Asýrie. Obsadil ich v Chalachu a pri Chabóre, rieke Gózánu, a v mestách médskych. Stalo sa tak preto, že Izraelci zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egypta, z područia faraóna egyptského kráľa, že uctievali iných bohov a že chodili podľa zvyklostí národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov, a konali podľa zvykov, ktoré zaviedli izraelskí králi. Izraelci si pokrytecky vymysleli veci, ktoré neobstoja pred ich Bohom, Hospodinom, nastavali si výšiny vo všetkých svojich mestách ako na strážnych vežiach tak aj v opevnených mestách. Vztýčili aj posvätné stĺpy a ašéry na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom. Tam kadili na každej výšine ako národy, ktoré Hospodin odviedol spred nich, a robili zlé veci, aby popudzovali Hospodina. Slúžili modlám, o ktorých im Hospodin povedal: Nečiňte toto! Hospodin pritom vystríhal ako Izraela tak i Júdu prostredníctvom všetkých prorokov a všetkých vidcov: Navráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje príkazy, moje ustanovenia celkom podľa zákona, ktorý som prikázal vašim otcom a ktorý som vám poslal skrze svojich služobníkov prorokov. Oni však neposlúchali, ale zatvrdili si šiju ako ich otcovia, ktorí neverili Hospodinovi, svojmu Bohu. Zavrhli Jeho ustanovenia, Jeho zmluvu, ktorú uzavrel s ich otcami, aj Jeho svedectvá, ktorými ich napomínal. Chodili za márnosťou, až sa sami stali márnosťou, a za národmi, ktoré ich obklopovali a o ktorých im Hospodin prikázal, aby nerobili tak ako oni. Opustili všetky prikázania svojho Boha Hospodina, narobili si liate modly, dvoje teliat, spravili si aj ašéru, klaňali sa všetkému nebeskému vojsku a slúžili Baalovi. Svojich synov a dcéry prevádzali cez oheň, zaoberali sa veštbami, čarami a oddávali sa čineniu toho, čo sa Hospodinovi nepáčilo, aby Ho popudzovali. Vtedy sa Hospodin veľmi rozhneval na Izrael, odstránil ich spred svojej tváre a ponechal z nich len samotný kmeň Júdov. Ani Júda však nezachovával prikázania svojho Boha Hospodina, ale chodil podľa ustanovení Izraelcov, ktoré oni nariadili. Preto Hospodin zavrhol celé potomstvo Izraela; pokoril ich, vydal do rúk lúpežníkom, až ich priam zavrhol spred svojej tváre. Keď odtrhol Izrael od domu Dávidovho, za kráľa si ustanovili Járobeáma, syna Nebatovho. Járobeám odviedol Izrael od nasledovania Hospodina a zviedol ich na veľké hriechy. Izraelci chodili teda vo všetkých hriechoch Járobeáma, ktoré on páchal, a neodstúpili od nich, až kým Hospodin neodstránil Izrael spred svojej tváre, ako predpovedal prostredníctvom svojich služobníkov prorokov. Odviedol Izrael do zajatia z jeho pôdy do Asýrie až do dnešného dňa. Asýrsky kráľ dal priviesť ľudí z Bábela, Kútu, Avvy, Chamátu a zo Sefarvajimu a osadil ich v samárskych mestách namiesto Izraelcov. Zaujali Samáriu a ostali bývať v jej mestách. Na počiatku svojho tamojšieho pobytu neuctievali Hospodina. Preto Hospodin poslal na nich levy, a tie ich zabíjali. Vtedy oznámili asýrskemu kráľovi: Národy, ktoré si odviedol do zajatia a osadil v samárskych mestách, nepoznajú zákon Boha tej krajiny. Preto teraz poslal na nich levy, a tie ich usmrcujú, lebo nepoznajú zákon Boha tej krajiny. Nato asýrsky kráľ rozkázal: Zaveďte tam jedného z kňazov, ktorých ste odtiaľ priviedli. Nech ide a nech sa tam usadí a nech ich vyučuje zákonu Boha tej krajiny. Šiel teda jeden z kňazov, ktorí boli odvedení do zajatia zo Samárie, usadil sa v Bételi a učil ich, ako majú uctievať Hospodina. Ale každý národ si zhotovil svojich vlastných bohov a uložil ich do domov na výšinách, ktoré urobili Samaritáni; každý národ vo svojich mestách, v ktorých býval. Ľudia z Bábelu si urobili Sukkót-Benóta, ľudia z Kútu si urobili Nergala a ľudia z Chamátu si urobili Ašímu. Avvania si zhotovili Nibchaza a Tartáka, Sefarvajimčania spaľovali v ohni svoje deti Adramelekovi a Anamelekovi, sefarvajimským bohom. Uctievali aj Hospodina a určili si spomedzi seba kňazov na výšinách. Tí im konali službu v domoch na výšinách. Hospodina teda uctievali, ale svojim bohom slúžili podľa zvyku národov, z ktorých boli privlečení. Až dodnes konajú podľa predošlých zvykov: Hospodina neuctievajú a nečinia podľa Jeho ustanovení, Jeho práva a Jeho zákona, ani podľa prikázaní, ktoré dal Hospodin synom Jákobovým, ktorých nazval menom Izrael. Hospodin uzavrel s nimi zmluvu a prikázal im: Neuctievajte iných bohov, neklaňajte sa im, neslúžte im a neobetujte, ale uctievajte Hospodina, ktorý vás vyviedol z Egypta veľkou mocou a vystretým ramenom, Jemu sa klaňajte a Jemu obetujte! Stále zachovávajte všetky ustanovenia, práva, zákon a prikázania, ktoré vám napísal, a neuctievajte iných bohov! Na zmluvu, ktorú som s vami uzavrel, nezabúdajte, a neuctievajte iných bohov! Len Hospodina, svojho Boha, uctievajte, a On vás vyslobodí z rúk všetkých vašich nepriateľov. Neposlúchli však, ale robili podľa svojich predchádzajúcich zvykov. Tieto národy uctievali Hospodina, a slúžili aj svojim tesaným modlám. Aj ich synovia a synovia ich synov konajú až dodnes to, čo konali ich otcovia. V treťom roku izraelského kráľa Hóšéu, syn Élovho, stal sa kráľom Chizkija, syn judského kráľa Ácháza. Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Abijá, dcéra Zecharjova. Konal, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak ako jeho otec Dávid. Odstránil výšiny, rozbil posvätné stĺpy, zoťal ašéru a rozdrvil medeného hada, ktorého zhotovil Mojžiš, lebo až dovtedy mu Izraelci kadievali a nazývali ho Nechuštánom. Dúfal v Hospodina, Boha Izraela, a nebolo po ňom jemu rovného medzi judskými kráľmi ani medzi tými, čo boli pred ním. Držal sa Hospodina, neodstúpil od Neho a zachovával prikázania, ktoré Hospodin dal Mojžišovi. Hospodin bol s ním a mal úspech vo všetkom, čo podnikal. Vzoprel sa proti asýrskemu kráľovi a nebol mu poddaný. Porazil Filištíncov až po Gazu, aj jej územie od strážnej veže až po opevnené mesto. Vo štvrtom roku kráľa Chizkiju, ktorý bol siedmym rokom izraelského kráľa Hóšéu, syna Élovho, pritiahol asýrsky kráľ Šalmaneser proti Samárii a obliehal ju. Po troch rokoch ju dobyl. V šiestom roku Chizkiju, to jest v deviatom roku izraelského kráľa Hóšéu, Samária padla. Potom asýrsky kráľ odvliekol Izrael do Asýrie a osadil ich v Chalachu pri Chabóre, rieke Gózánu, a v médskych mestách, pretože neposlúchali hlas svojho Boha Hospodina, ale prestupovali Jeho zmluvu, všetko, čo prikázal služobník Hospodinov Mojžiš. Neposlúchali, ani neplnili zmluvu. V štrnástom roku kráľa Chizkiju pritiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým opevneným judským mestám a zmocnil sa ich. Vtedy poslal judský kráľ Chizkija asýrskemu kráľovi do Lachíša odkaz: Previnil som sa, odtiahni odo mňa. Hotový som znášať, čokoľvek mi naložíš. Asýrsky kráľ uložil nato judskému kráľovi tristo talentov striebra a tridsať talentov zlata. Chizkija odovzdal všetko striebro, ktoré sa nachádzalo v dome Hospodinovom a v pokladnici kráľovského paláca. V tom čase dal Chizkija oblúpať dvere chrámu Hospodinovho aj stĺpy, ktoré sám judský kráľ Chizkija dal obložiť, a dal to asýrskemu kráľovi. Vtedy asýrsky kráľ poslal tartána, rabsárisa a rabšákéa z Lachíša ku kráľovi Chizkijovi so silným vojskom do Jeruzalema. Tí vytiahli a prišli k Jeruzalemu; keď prišli a zastali pri vodovode Horného rybníka, ktorý sa nachádzal pri ceste k Valchárovmu poľu, dali zavolať kráľa. Keď vyšiel k nim Eljákím, syn Chilkijov, ktorý bol správcom paláca, pisár Šebná a kancelár Jóách, syn Ásáfov, rabšáké povedal: Povedzte Chizkijovi: Takto vraví veľkráľ Asýrie: Čo je to za predmet nádeje, v ktorý dúfaš? Nazdáš sa, že prosté slová úst sú už radou a silou pre boj? Na koho sa teda spoliehaš, že si sa vzbúril proti mne? Hľa, spoliehaš sa na oporu z nalomenej trstiny, na Egypt, ktorá tomu, kto sa na ňu oprie, vnikne do dlane a prebodne mu ju. Taký je faraón, egyptský kráľ, pre každého, kto sa naň spolieha. Ak mi poviete: V Hospodina, svojho Boha, dúfame, nie je to ten istý, ktorého výšiny a oltáre Chizkija odstránil, a potom povedal Judsku a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom v Jeruzaleme sa budete klaňať? Stav sa teraz s mojím pánom, asýrskym kráľom: Dám ti dvetisíc koní, ak vládzeš dodať na ne jazdcov. Ako by si odrazil čo aj jedného miestodržiteľa z najmenších služobníkov môjho pána? A ty sa spoliehaš na Egypt kvôli vozom a jazdcom? A či som ja teraz bez Hospodina pritiahol proti tomuto miestu, aby som ho zničil? Hospodin mi povedal: Vytiahni proti tej krajine a znič ju! Vtedy povedal Eljakím, syn Chilkijov, Šebná a Joách rabšákéovi: Hovor so svojimi služobníkmi aramejsky, lebo my rozumieme. Nehovor s nami judsky verejne pred ľudom, ktorý je na hradbách. Ale rabšáké povedal: Či ma môj pán poslal hovoriť tieto slová tvojmu pánovi a tebe, a nie mužom, čo sedia na hradbách a spolu s vami budú jesť svoje výkaly a piť svoj moč! Vtedy rabšáké pristúpil a zvolal veľkým hlasom judsky: Počujte slová veľkráľa, kráľa asýrskeho! Takto povedal kráľ: Nech vás Chizkija nepodvedie, lebo vás nevládze vytrhnúť z mojej ruky. Nech vás Chizkija neutešuje nádejou v Hospodina hovoriac: Hospodin vás istotne vytrhne; toto mesto nebude vydané asýrskemu kráľovi do rúk. Nepočúvajte Chizkiju, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite mier so mnou, vyjdite ku mne, a každý z vás bude jesť zo svojho viniča a zo svojho figovníka a piť zo svojej studne, pokiaľ neprídem a nepoberiem vás so sebou do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a muštu, do krajiny chleba a viníc, do krajiny olív, oleja a medu. Budete žiť a nezomriete, len nepočúvajte Chizkiju, lebo vás podvádza hovoriac: Hospodin vás vytrhne. Či niektorý spomedzi bohov národov vyslobodil svoju krajinu z ruky asýrskeho kráľa? Kde sú bohovia Chamátu a Arpádu? Kde sú bohovia Sefarvajimu, Hény a Avvy? Či vytrhli Samáriu z mojej ruky? Ktorý spomedzi bohov oných krajín vytrhol svoju krajinu z mojej ruky, keď Hospodin má zachrániť Jeruzalem z mojej ruky? Ľud však mlčal a neodvetil mu ani slova, lebo kráľov rozkaz znel: Neodpovedajte mu! Potom prišiel Eljákím, syn Chilkijov, správca paláca, pisár Šebna a kancelár Joách, syn Ásalov, k Chizkijovi s roztrhnutým rúchom a oznámili mu rabšákéove slová. Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zahalil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hospodinovho. A poslal predstaveného paláca Eljákíma, pisára Šebnu a starších z kňazov zahalených vrecovinou k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámócovmu. Oni mu povedali: Takto vraví Chizkija: Tento deň je dňom súženia, trestu a opovrhnutia, lebo sa synovia dostali až k rodidlám, ale niet sily k pôrodu. Azda tvoj Boh, Hospodin, počuje slová rab šákéove, ktorého jeho pán, asýrsky kráľ, poslal potupiť živého Boha, a potresce ho za slová, ktoré Hospodin, tvoj Boh, počul. Pomodli sa preto za zvyšok, ktorý sa ešte nájde. Keď služobníci kráľa Chizkiju prišli k Izaiášovi, Izaiáš im povedal: Takto vraví Hospodin: Neboj sa pre slová, čo si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. Ajhľa, ja dám do neho ducha, takže počuje chýr a vráti sa do svojej krajiny, a dám mu padnúť mečom vo vlastnej krajine. Keď sa rabšáké vrátil, našiel asýrskeho kráľa v boji proti Libne; počul totiž, že sa vzdialil z Lachíša. Počul o kúšskom kráľovi Tirhákovi správu: Vyšiel bojovať proti tebe. Znovu poslal poslov ku Chizkijovi s odkazom: Toto povedzte judskému kráľovi Chizkijovi: Nech ťa tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, nepodvedie ubezpečením: Jeruzalem nebude vydaný do ruky asýrskeho kráľa. Veď si počul, čo urobili asýrski králi rozličným krajinám, keď naplnili na nich vojnovú kliatbu. A ty by si sa mal vyslobodiť? Či ich vytrhli bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia: totiž Gózán, Chárán, Recef, ľudí Edenu v Telassáre? Kde je kráľ Chamátu, kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajimu, Hény a Avvy? Chizkija prevzal list z rúk poslov, a keď ho prečítal, vystúpil do domu Hospodinovho a rozprestrel list pred Hospodinom. Potom sa Chizkija modlil k Hospodinovi: Hospodine, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; Ty si urobil nebesá i zem. Nakloň, ó Hospodine, svoje oči a pohliadni! Počuj slová Sancheríbove, ktoré odkázal, aby potupil živého Boha. Vskutku, Hospodine, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich krajiny. Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň; tak ich mohli zničiť. Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky, nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že len Ty si Boh, Hospodine. Vtedy Izaiáš, syn Ámócov, poslal Chizkijovi odkaz: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Počul som, čo si sa modlil ku mne ohľadom asýrskeho kráľa Sancheríba. Toto je slovo, ktoré Hospodin hovorí o ňom: Pohŕda tebou, vysmieva sa ti, panenská dcéra Sion, za tebou potriasa hlavou, dcéra Jeruzalem. Komu si sa posmieval a rúhal, proti komu si pozdvihol svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Izraela! Prostredníctvom svojich poslov si tupil Pána a povedal si: S množstvom svojich vozov som vystúpil na výšiny vrchov, na najvzdialenejšiu časť Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho vyberané cyprusy; prenikol som do jeho najvyšších končín a do jeho lesnatej húšte. Vykopal a pil som cudzie vody; svojimi šľapajami vysuším všetky rieky Egypta. Nepočul si o tom? Oddávna som to určil, odo dní starodávnych som to pripravoval, a teraz som to uskutočnil, tak si mohol spustošiť na hŕbu kamenia opevnené mestá. A tí, čo bývali v nich, boli bezvládni, preľakli sa a vyšli na hanbu, zmenili sa sťa poľná bylina a mladá zeleň, sťa suchá tráva na strechách, ako obilné pole pred východným vetrom. Vedel som o tvojom sedení, vychádzaní i vchádzaní, o tvojej zúrivosti proti mne. Pretože si zúril proti mne, a tvoje hučanie sa mi dostalo do uší, vložím ti svoj hák do nosa, svoje zubadlo do úst, a navrátim ťa cestou, ktorou si prišiel. A tebe, Chizkija, toto bude znamením: Tohto roku budete jesť, čo vyrastie na úhore, druhý rok, čo vyrastie nadivo, ale tretí rok sejte a žnite, vysádzajte vinice a jedzte ich ovocie. Zachránený zvyšok z domu Júdovho dolu zase zapustí korene a hore vydá ovocie. Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Horlivosť Hospodinova to učiní. Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Nevstúpi do toho mesta, ani šíp ta nevystrelí, nepôjde proti nemu so štítom a nenavŕši proti nemu val. Vráti sa cestou, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí - znie výrok Hospodinov. Záštitou budem tomuto mestu, aby som ho zachránil kvôli sebe samému a kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi. V tú noc vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ľudia ráno vstali, ajhľa, všetko bolo samá mŕtvola. Potom asýrsky kráľ Sancheríb odišiel, vrátil sa a býval v Ninive. Práve keď sa klaňal v dome svojho boha Nisrócha, jeho synovia Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a sami unikli do krajiny Arárát. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Asarhaddón. V tých dňoch Chizkija ochorel na smrť. Prišiel k nemu prorok Izaiáš, syn Ámócov, a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš a neostaneš nažive. Vtedy sa Chizkija obrátil tvárou ku stene a modlil sa k Hospodinovi slovami: Ach, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som verne chodil pred Tebou s celým srdcom a robil som, čo sa Tebe páči. A Chizkija sa nahlas rozplakal. Izaiáš ešte nevyšiel zo stredného nádvoria, keď zaznelo k nemu slovo Hospodinovo: Vráť sa a povedz Chizkijovi, vládcovi môjho ľudu: Takto vraví Hospodin, Boh tvojho otca Dávida: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Ajhľa, uzdravím ťa. Na tretí deň vystúpiš do domu Hospodinovho. Ajhľa, pridám k tvojmu veku pätnásť rokov. A vytrhnem z hrsti asýrskeho kráľa teba i toto mesto a budem záštitou tomuto mestu kvôli sebe a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi. Vtedy Izaiáš povedal: Vezmite figový koláč. Vzali a položili ho na vred; uzdravil sa. Vtedy Chizkija povedal Izaiášovi: Čo bude znamením, že ma Hospodin uzdraví a že na tretí deň vstúpim do domu Hospodinovho? Izaiáš odvetil: Toto ti bude znamením, že Hospodin uskutoční, čo povedal: Má tieň postúpiť o desať stupňov, alebo sa má o desať stupňov vrátiť? Tu povedal Chizkija: Ľahko je tieňu predĺžiť sa o desať stupňov. Nie! Nech sa tieň vráti nazad o desať stupňov. Nato volal prorok Izaiáš k Hospodinovi a vrátil sa tieň po stupňoch, po ktorých postúpil, na slnečných hodinách Ácházových o desať stupňov. V tom čase babylonský kráľ Beródach-Baladán, syn Baladánov, poslal Chizkijovi list a dar; počul totiž, že bol chorý. Chizkija ich privítal a ukázal im celú klenotnicu, striebro a zlato, balzamy a vzácny olej i celú svoju zbrojnicu a všetko, čo sa nachodilo medzi jeho pokladmi. Nebolo nič, čo by im Chizkija nebol ukázal vo svojom paláci a v celej svojej ríši. Vtedy prišiel prorok Izaiáš ku kráľovi Chizkijovi a povedal mu: Čo hovorili oní mužovia? Odkiaľ prišli k tebe? Chizkija odpovedal: Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylónie. A on povedal: Čo videli v tvojom dome? Chizkija odpovedal: Videli všetko, čo je v mojom dome. Nebolo nič v mojich pokladniciach, čo by som im nebol ukázal. Nato Izaiáš povedal Chizkijovi: Počuj slovo Hospodinovo! Ajhľa, prídu dni, keď odnesú do Babylónie všetko, čo je v tvojom dome a čo tvoji otcovia nadobudli až po tento deň. Nezostane nič - hovorí Hospodin. Aj z tvojich synov, ktorí budú pochodiť z teba, ktorých splodíš, poberú, a budú eunuchmi v paláci babylonského kráľa. Vtedy Chizkija povedal Izaiášovi: Dobré je slovo Hospodinovo, ktoré si povedal. Pomyslel si však: Dokiaľ ja budem žiť, bude pokoj a bezpečie. Ostatné Chizkijove činy, všetky jeho hrdinské skutky, ktoré vykonal, ako robil rybník a vodovod a voviedol vodu do mesta, to je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Keď Chizkija usnul so svojimi otcami, po ňom sa stal kráľom jeho syn Menašše. Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme päťdesiatpäť rokov. Jeho matka sa volala Chefcí-báh. Konal, čo sa Hospodinovi nepáči, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov. Znovu vybudoval výšiny, ktoré dal zničiť jeho otec Chizkija, postavil Baalovi oltáre, dal zhotoviť ašéru, ako to urobil aj izraelský kráľ Acháb, klaňal sa všetkému nebeskému voju a slúžil mu. Postavil oltáre v dome Hospodinovom, o ktorom riekol Hospodin: Do Jeruzalema položím svoje meno. Postavil aj oltáre všetkému nebeskému voju na oboch nádvoriach domu Hospodinovho. Svojho syna previedol cez oheň, zaoberal sa čarami a veštením, držal si vyvolávačov duchov zomrelých, vedomcov, hromadil činy, ktoré sa nepáčia Hospodinovi, aby Ho popudzoval. Aj tesanú modlu Ašéry, ktorú dal zhotoviť, umiestnil v chráme, o ktorom povedal Hospodin Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: Do tohto domu, do Jeruzalema, ktorý som si vyvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, naveky položím svoje meno. A nepohnem nohou Izraela z pôdy, ktorú som dal ich otcom, ak len budú zachovávať a plniť všetko, čo som im prikázal, celý zákon, ktorý im vydal môj služobník Mojžiš. Oni však neposlúchli. Zviedol ich Menašše, takže robili horšie ako národy, ktoré Hospodin vykynožil spred Izraelcov. Vtedy Hospodin hovoril prostredníctvom svojich služobníkov prorokov: Pretože judský kráľ Menašše pácha tieto ohavnosti, horšie než všetko, čo pred ním páchali Amorejci, a že aj Júdu zviedol na hriech svojimi modlami, preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, privediem na Jeruzalem a na Júdu pohromu, že bude cvendžať v ušiach každému, kto počuje o nej. Natiahnem na Jeruzalem meraciu šnúru Samárie a závažie domu Achábovho; i vytriem Jeruzalem, ako sa vytiera misa: vytrie sa a obráti hore dnom. Zavrhnem zvyšok svojho dedičstva a vydám ho do rúk jeho nepriateľov, tak že bude lupom a korisťou všetkým svojim nepriateľom, pretože konali, čo sa mi nepáči, a popudzovali ma odo dňa, v ktorý ich otcovia vyšli z Egypta, až dodnes. Menašše vylial aj mnoho nevinnej krvi, takže tým vrchovato naplnil Jeruzalem, okrem svojho hriechu, ku ktorému zviedol Júdu, lebo robil, čo sa nepáči Hospodinovi. Ostatné činy Menaššeho, všetko, čo vykonal, aj hriechy, ktoré popáchal, sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v záhrade jeho domu, v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ámón. Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme dva roky. Jeho matka sa volala Mešullemet, dcéra Chárúcova z Jotby. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, ako jeho otec Menašše. Chodil po všetkých cestách, po ktorých chodil jeho otec, a slúžil modlám, ktorým slúžil jeho otec, a klaňal sa im. Opustil Hospodina, Boha svojich otcov, a nechodil po ceste Hospodinovej. Ámónovi služobníci zosnovali sprisahanie a zabili kráľa v jeho paláci. Ale ľud krajiny pobil všetkých, ktorí sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi. Miesto neho ustanovil ľud krajiny za kráľa jeho syna Joziáša. Ostatné činy Ámónove, ktoré vykonal, sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Pochovali ho do jeho hrobky v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joziáš. Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jedídá, dcéra Adájova z Bockatu. Konal, čo je správne v očiach Hospodinových; chodil celkom po cestách svojho otca Dávida a neodklonil sa ani naľavo ani napravo. V osemnástom roku kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Šáfána, syna Acalju, syna Mešullamovho, do domu Hospodinovho s odkazom: Choď ku veľkňazovi Chilkijovi, aby vysypal peniaze, čo boli vnesené do domu Hospodinovho, ktoré vybrali strážcovia prahu od ľudu. Nech ich dajú do rúk vedúcim prác v dome Hospodinovom, a tí nech ich dajú robotníkom v dome Hospodinovom na opravu poškodených miest chrámu, tesárom, staviteľom, murárom a na zakúpenie dreva a tesaného kamenia na opravu chrámu. Nech sa však od nich nežiada vyúčtovanie z peňazí daných do ich rúk, veď robia verne. Vtedy veľkňaz Chilkijá povedal pisárovi Šáfánovi: Našiel som knihu zákona v dome Hospodinovom. Chilkijá podal Šáfánovi knihu a on ju prečítal. Potom prišiel pisár Šáfán ku kráľovi, priniesol mu odpoveď a povedal: Tvoji služobníci vysypali peniaze, nachádzajúce sa v chráme, a dali ich do rúk vedúcim prác v dome Hospodinovom. Potom pisár Šáfán oznámil kráľovi: Kňaz Chilkijá mi dal knihu. I prečítal ju pred kráľom. Keď kráľ počul slová knihy zákona, roztrhol si odev. Potom kráľ rozkázal kňazovi Chilkijovi, Achíkámovi, synovi Šáfánovmu, Achbórovi, synovi Michajovmu, pisárovi Šáfánovi a kráľovskému služobníkovi Asájovi: Choďte sa dopýtať Hospodina čo hovoria slová tejto nájdenej knihy o mne, o ľude a o celom Judsku. Veď musí byť veľký Hospodinov hnev, ktorý vzplanul proti nám preto, že naši otcovia neposlúchali slová tejto knihy a neplnili, čo je v nej napísané. Šiel teda kňaz Chilkijá, Achíkám, Achbór, Šáfán a Asájá k prorokyni Chulde, manželke Šalluma, syna Tikvu, syna Charchasovho, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhej štvrti. A hovorili s ňou. Povedala im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, privediem pohromu na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetko, o čom hovorí kniha, ktorú prečítal judský kráľ, pretože ma opustili a kadili iným bohom, aby ma tak popudzovali každým činom svojich rúk. Preto vzplanul môj hnev proti tomuto miestu, a nezhasne. A judskému kráľovi, ktorý vás poslal opýtať sa Hospodina, povedzte: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: Pretože sa obmäkčilo tvoje srdce a pokoril si sa pred Hospodinom, keď si počul, čo som vyriekol proti tomuto miestu a jeho obyvateľom - že totiž bude púšťou a kliatbou - že si roztrhol svoje šaty a plakal si predo mnou, aj ja som ťa vypočul - znie výrok Hospodinov. Preto, ajhľa, pripojím ťa k tvojim otcom, budeš pochovaný do svojho hrobu v pokoji a tvoje oči neuzrú všetku pohromu, ktorú privediem na toto miesto. I zaniesli ten výrok kráľovi. Keď kráľ vyslal poslov, zhromaždili sa k nemu všetci starší Júdu a Jeruzalema. Potom vstúpil kráľ do domu Hospodinovho a s ním všetci judskí mužovia, všetci obyvatelia Jeruzalema, aj kňazi, aj proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho. Nato im prečítal všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v dome Hospodinovom. Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel zmluvu pred Hospodinom, že budú nasledovať Hospodina, zachovávať Jeho príkazy, Jeho svedectvá aj Jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou na splnenie slov zmluvy, zapísaných v onej knihe. Všetok ľud sa pripojil k zmluve. Vtedy kráľ rozkázal veľkňazovi Chilkijovi, druhoradým kňazom a strážcom prahu vyniesť z Hospodinovho chrámu všetky nádoby zhotovené pre Baala, pre Ašéru a pre všetok nebeský voj. Spálil to mimo Jeruzalema na poliach Kidrónu. Popol dal odniesť do Bételu. Odstránil modlárskych kňazov, ktorých ustanovili judskí králi a ktorí kadili na výšinách judských miest i v okolí Jeruzalema, aj tých, čo kadievali Baalovi, slnku, mesiacu, hviezdam zvieratníka a všetkému nebeskému voju. Dal vyniesť ašéru z domu Hospodinovho za Jeruzalem do údolia Kidrónu, aj ju spálil v tomto údolí, rozdrvil na prach a rozhádzal ho po hroboch pospolitého ľudu. Potom rozbúral príbytky zasvätencov kultickej prostitúcie, ktoré boli v dome Hospodinovom, kde ženy tkali závoje pre Ašéru. Dal predviesť všetkých kňazov z judských miest, poškvrnil výšiny, na ktorých kňazi kadievali od Geby až po Beér-Šebu, rozbúral výšiny poľných démonov pri vchode do brány mestského veliteľa Jehóšuu, na ľavej strane, ako sa vchádza do mestskej brány. Ale výšinoví kňazi nesmeli vystúpiť hore k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený chlieb uprostred svojich bratov. Poškvrnil aj Tófet v údolí Ben-Hinnóm, aby už nikto nepreviedol Molochovi svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň. Odstránil aj kone, ktoré judskí králi venovali slnku pri vchode do domu Hospodinovho, pri izbe komorníka Netan-Melecha, ktorý bol v Parváre; a slncové vozy spálil ohňom. Oltáre, ktoré boli na nástreší hornej miestnosti Ácházovej a ktoré zhotovili judskí králi, aj oltáre, ktoré zhotovil Menašše v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, kráľ zrúcal, rozdrvil ich tam, prach z nich vyhodil do kidrónskeho údolia. Kráľ poškvrnil aj výšiny východne od Jeruzalema na južnej strane Olivového vrchu, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún sidónskej ohavnosti Aštarte, moábskej ohavnosti Kemóšovi a Milkómovi, ošklivosti Ammóncov. Roztrieskal posvätné stĺpy, vyťal ašéry a ich miesto vyplnil ľudskými kosťami. Aj oltár v Bételi, výšinu, ktorú zriadil Járobeám, syn Nebatov, ktorý zviedol na hriech Izrael, aj ten oltár a výšinu rozbúral. Výšinu spálil, rozdrvil ju na prach a ašéru spálil. Keď sa Joziáš obrátil a uzrel tam hroby, ktoré boli na vrchu, dal vybrať kosti z hrobov a spálil ich na oltári. Tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré ohlásil Boží muž predpovedajúci tie veci. Potom sa opýtal: Čo je to tam za pomník, na ktorý sa dívam? Miestni ľudia mu vysvetlili: Je to hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a ohlásil tie veci, ktoré si vykonal s oltárom v Bételi. Nato povedal: Nechajte ho na pokoji. Nech nikto nepohne jeho kosti. A tak zachránili jeho kosti i s kosťami proroka, ktorý prišiel zo Samárie. Joziáš odstránil i všetky výšinové svätyne v samárskych mestách, ktoré zhotovili izraelskí králi, aby popudzovali Hospodina, a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Bételi. Potom pozabíjal všetkých výšinových kňazov, ktorí tam boli pri oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema. Tu prikázal kráľ všetkému ľudu: Zasväťte paschu svojmu Bohu, Hospodinovi, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy. Lebo taká pascha sa nesvätila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, ani po všetky časy izraelských a judských kráľov. Len v osemnástom roku kráľa Joziáša sa táto pascha svätila Hospodinovi v Jeruzaleme. Joziáš odpratal aj vyvolávačov duchov a vedomcov, aj terafím, modly a všetky ohavnosti, ktoré bolo vidieť v Judsku a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkijá v dome Hospodinovom. A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný. Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno. Ostatné činy Joziášove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Za jeho čias egyptský kráľ faraón Nechó tiahol k asýrskemu kráľovi k rieke Eufratu. Kráľ Joziáš mu šiel v ústrety, ale on ho zabil pri Megidde hneď, ako ho uvidel. Jeho služobníci priviezli mŕtveho z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Potom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášovho, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesta jeho otca. Jóácház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robili jeho otcovia. Faraón Nechó ho dal spútať v Rible, v Chamáte preto, aby nemohol kraľovať v Jeruzaleme, a na krajinu uložil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa Eljákíma, syna Joziášovho, miesto jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, odviedol do Egypta, a tam zomrel. Jójákím odovzdal faraónovi striebro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať primerané množstvo striebra faraónovi. Od každého z ľudu krajiny vymáhal striebro a zlato podľa jeho odhadu, aby mohol dať faraónovi Nechóvi. Jójákím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, Jeho matka sa volala Zebídá, dcéra Pedájova z Rúmy. Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konali jeho otcovia. Za jeho dní pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar. Jójákím sa stal jeho poddaným na tri roky. Potom sa znova vzbúril proti nemu. Vtedy poslal Hospodin na neho lúpežné hordy Chaldejcov, hordy Sýrčanov, hordy Moábcov a hordy Ammóncov. Poslal ich do Judska, aby ho zničili podľa slov, ktoré Hospodin vyriekol prostredníctvom svojich služobníkov prorokov. Vskutku toto sa stalo s Júdom na rozkaz Hospodinov, aby bol odstránený spred Neho pre hriechy Menaššeho ako aj pre všetko, čo vykonal; i pre nevinnú krv, ktorú prelial, keď naplnil Jeruzalem nevinnou krvou, takže to Hospodin už nebol ochotný odpustiť. Ostatné činy Jójákímove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Keď Jójákím usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Jójáchín. A egyptský kráľ nemohol vyjsť zo svojej krajiny, lebo babylonský kráľ odňal všetko, čo patrilo egyptskému kráľovi, od Egyptskej rieky až po rieku Eufrat. Jójáchín mal osemnásť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Nechuštá, dcéra Élnátanova z Jeruzalema. Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konal jeho otec. V tom čase pritiahli služobníci babylonského kráľa Nebúkadnecara k Jeruzalemu a mesto sa dostalo do obkľúčenia. Aj babylonský kráľ Nebúkadnecar pritiahol k mestu, a aj jeho služobníci ho obliehali. Nakoniec vyšiel judský kráľ Jójáchín k babylonskému kráľovi, on, jeho matka, jeho služobníci, jeho velitelia a jeho dvorania. Babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojho kraľovania. Odvliekol odtiaľ všetky poklady domu Hospodinovho, aj poklady kráľovského paláca, odlúpal všetko zlaté vybavenie, ktoré zhotovil izraelský kráľ Šalamún v chráme Hospodinovom, ako to povedal Hospodin. Odvliekol do zajatia celý Jeruzalem, všetky kniežatá, všetkých hrdinov vojska, desaťtisíc zajatcov; aj všetkých tesárov a kováčov. Nezanechal nikoho okrem biedneho ľudu krajiny. Do Babylónie odvliekol aj Jójáchína, kráľovu matku, kráľove ženy a jeho dvoranov i šľachtu krajiny. Odvliekol ich do zajatia z Jeruzalema do Babylónie. Aj všetkých príslušníkov vojska, sedemtisíc; tesárov a kováčov tisíc; aj všetkých bojaschopných mužov odviedol babylonský kráľ do zajatia do Babylónie. Miesto neho ustanovil babylonský kráľ za kráľa jeho strýca Matanju a premenil mu meno na Cidkija. Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme jedenásť rokov. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robil Jójákím. Lebo pre Hospodinov hnev došlo to s Jeruzalemom a s Júdom tak ďaleko, že ich zavrhol spred seba; Cidkija sa potom vzbúril proti babylonskému kráľovi. V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval okolo neho val. Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju. Deviateho dňa štvrtého mesiaca zavládol v meste hlad, takže sa ľudu krajiny nedostával chlieb. Keď došlo k prielomu do mesta, všetci bojaschopní muži ušli v noci cestou medzi dvoma hradbami, cez mestskú bránu, ktorá je pri kráľovskej záhrade, hoci Chaldejci mali mesto obkľúčené. Ušli smerom k Arábe. Chaldejské vojská stíhali kráľa. Dostihli ho na jerišských stepiach, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho. Chytili kráľa, zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly a vyniesli nad ním rozsudok. Synov Cidkijových povraždili pred jeho očami. Nato dal Cidkiju oslepiť, spútať ho do okov a odviesť do Babylónie. V piatom mesiaci, siedmeho dňa toho mesiaca, v devätnástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara, prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, služobník babylonského kráľa. Vypálil dom Hospodinov a kráľovský palác. Aj všetky významnejšie budovy spálil ohňom. Všetko chaldejské vojsko veliteľa telesnej stráže rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema. Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán odvliekol do zajatia aj zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, spolu so zvyškom davu. Z drobného ľudu krajiny zanechal veliteľ telesnej stráže niektorých, ako vinárov a roľníkov. Bronzové stĺpy, čo boli v dome Hospodinovom, aj podvozky, bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozbili a bronz odniesli do Babylónie. Hrnce, lopaty, nože, kadidlové panvice, a vôbec všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe, pobrali. Panvice na prenášanie ohňa, kropiace čaše, čo bolo zo zlata alebo zo striebra, vzal veliteľ telesnej stráže; aj dva stĺpy, jedno more, podvozky, ktoré dal zhotoviť Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo možné odvážiť bronz celého vybavenia. Jeden stĺp mal výšku osemnásť lakťov. Jeho hlavica bola bronzová. Výška hlavice bola tri lakte. Zôkol-vôkol na hlavici bolo mrežovanie a granátové jablká na hlavici dookola, všetko z bronzu. Druhý stĺp bol taký istý aj s mrežovaním. Veliteľ telesnej stráže vzal aj hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu. Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z blízkych kráľovi, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý konal odvody ľudu krajiny, aj šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, nachádzajúcich sa v meste. Nebúzaradán, veliteľ telesnej stráže, ich vzal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. Babylonský kráľ ich dal usmrtiť. Usmrtil ich v Rible, v krajine Chamát. A Júdu odvliekol z jeho pôdy. Nad zvyšným ľudom, ktorý babylonský kráľ Nebúkadnecar ponechal v Judsku, ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, syna Šáfánovho. Keď sa všetci velitelia vojsk i s mužstvom dopočuli, že babylonský kráľ ustanovil za predstaveného Gedalju, prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jochanán, syn Káréachov, Serajá, syn Tanchumeta Netófatského, a Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom. Gedalja im aj ich mužstvu prisahal a povedal: Nebojte sa podrobiť Chaldejcom, zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budeme sa mať dobre. Potom, v siedmom mesiaci, prišiel Jišmáél, syn Netanju, syna Elíšámovho z kráľovského potomstva, a desať mužov s ním, zabili Gedalju a ten zomrel. Usmrtili aj Júdejcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. Nato sa pobral všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov. V tridsiatom siedmom roku po odvlečení judského kráľa Jójáchína do zajatia, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, v roku svojho nastúpenia omilostil babylonský kráľ Evíl Meródach judského kráľa Jójáchína a prepustil ho z väzenia. Zhováral sa s ním láskavo a jeho stolicu dal postaviť nad stolice kráľov, čo boli s ním v Babylone. Vymenil si teda väzenské šaty a jedával ustavične s ním, po všetky dni svojho života. Zaopatrenia, a to ustavičného zaopatrenia, sa mu dostávalo od kráľa zo dňa na deň, po všetky dni jeho života. Adam, Set, Enóš, Kénán, Mahalalél, Járed, Enoch, Metúšelach, Lámech, Nóach, Sem, Chám a Jáfet. Synovia Jáfetovi: Gómer, Mágóg, Mádaj, Jávan, Túbal, Mešech a Tíras. Synovia Gómerovi: Aškenaz, Rífat a Tógarma. Synovia Jávánovi: Elíša, Taršíš, Kittím a Ródáním. Synovia Chámovi: Kúš, Micrajim, Pút a Kanáan. Synovia Kúšovi: Seba, Chavíla, Sabta, Rama, Sabtecha. Synovia Ramovi: Sába a Dedan. Kúš splodil Nimróda. Ten bol prvý mocnár na zemi. Micrajim splodil Lúdijcov, Anámovcov, Lehábovcov, Naftúchovcov, Patrúsejcov a Kaslúchovcov, odkiaľ pochádzajú Filištínci a Kaftórci. Kanaán splodil Sidóna, svojho prvorodenca, a Chéta, Jebúsejcov, Amorejcov, Girgášejcov, Chivijcov, Arkijcov, Sínejcov, Arvádejcov, Cemárejcov a Chamáťanov. Synovia Semovi: Élám, Aššúr, Arpachšad, Lúd, Aram, Úc, Chúl, Jeter a Mešech. Arpachšad splodil Šelacha a Šelach splodil Ébera. Éberovi sa narodili dvaja synovia. Jeden sa volal Peleg - lebo za jeho čias bola rozdelená zem - jeho brat sa volal Joktán. Joktán splodil Almódáda, Šelefa, Chacarmáveta, Jeracha, Hadóráma, Úzála, Diklu, Ébála, Abímáéla, Sábu, Ófíra, Chavílu a Jóbába. Všetci títo boli synovia Joktánovi. Sem, Arpachšad, Šelach, Éber, Peleg, Reú, Serúg, Náchór, Terach, Abrám, čiže Abrahám. Synovia Abrahámovi: Izák a Izmael. Ich rodokmeň je tento: Izmaelov prvorodenec Nebájót a Kédár, Adbeél, Mibsám, Mišmá, Dúma, Massa, Chadad, Téma, Jetúr, Náfiš a Kédma. To sú synovia Izmaelovi. Synovia Ketúry, vedľajšej ženy Abrahámovej: porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. Synovia Jokšánovi: Sába a Dedan. Synovia Midjánovi: Efa, Éfer, Enoch, Abída a Eldáa. Všetci tí sú synovia Ketúry. Abrahám splodil ďalej Izáka. Synovia Izákovi sú Ézav a Izrael. Synovia Ézavovi: Elífaz, Reúél, Jeúš, Jalám a Kórach. Synovia Elífazovi: Témán, Ómár, Cefí, Gatám, Kenaz, Timna a Amálék. Synovia Reúélovi: Nachat, Zerach, Šamma a Mizza. Synovia Séírovi: Lótán, Šóbál, Cibón, Aná, Díšón, Écer a Díšán. Synovia Lótánovi: Chórí a Hómám. Lótánova sestra: Timna. Synovia Šóbálovi: Alján, Mánachat, Ébál, Šefí a Ónam. Synovia Cibónovi: Ajjá a Ana. Syn Anu: Díšón. Synovia Díšónovi: Chamrán, Ešbán, Jitrán a Kerán. Synovia Écerovi: Bilhán, Zaaván a Jaakán. Synovia Díšónovi: Úc a Arán. Toto sú králi, ktorí vládli v Edómsku skôr, ako vládol nad Izraelcami kráľ: Bela, syn Beórov. Jeho mesto sa volalo Dinhába. Keď zomrel Bela, kráľom miesto neho sa stal Jóbáb, syn Zerachov, z Bocry. Keď zomrel Jóbáb, stal sa kráľom miesto neho Chúšám z Témánu. Keď zomrel Chúšám, stal sa kráľom miesto neho Hadad, syn Bedadov, ktorý porazil Midjáncov na moábskych stráňach. Jeho mesto sa volalo Avét. Keď zomrel Hadad, stal sa kráľom miesto neho Samla z Masréky. Keď zomrel Samla, stal sa kráľom miesto neho Šáúl z Rechobótu pri Veľrieke. Keď zomrel Šáúl, stal sa kráľom miesto neho Baal-Chánán, syn Achbórov. Keď zomrel Baal-Chánán, stal sa kráľom miesto neho Hadad. Jeho mesto sa volalo Paí, jeho žena sa volala Mehétabeél, dcéra Matrédy, dcéry Mézahábovej. Hadad zomrel. Edómski náčelníci boli: náčelník Timna, náčelník Alja, náčelník Jetét, náčelník Oholíbámá, náčelník Éla, náčelník Pínon, náčelník Kenaz, náčelník Témán, náčelník Mibcár, náčelník Magdíél, náčelník Írám. To boli edómski náčelníci. Toto sú synovia Izraelovi: Rúben, Šimón, Léví, Júda, Jissáchár, Zebulún, Dán, Jozef, Benjamín, Naftálí, Gád a Ášér. Synovia Júdovi: Ér, Ónán a Šéla, traja, ktorí sa mu narodili z dcéry Šúovej, Kanaánky. Ér, Júdov prvorodenec, sa však nepáčil Hospodinovi, preto ho vydal na smrť. Jeho nevesta Támár mu porodila Pereca a Zeracha. Všetkých Júdových synov bolo päť. Synovia Perecovi: Checrón a Chámúl. Synovia Zerachovi: Zimrí, Étán, Hémán, Kalkól a Dára, spolu päť. Syn Karmího: Áchár, ktorý priviedol do nešťastia Izrael tým, že siahol po koristi z vojnovej kliatby. Syn Étanov: Azarja. Synovia Checrónovi, ktorí sa mu narodili: Jerachméel, Rám a Kelúbáj. Rám splodil Amínádába a Amínádáb splodil Nachšóna, knieža Júdejcov, Nachšón splodil Salmu a Salma splodil Bóaza. Bóaz splodil Óbéda, Óbéd splodil Izaja, Izaj splodil Elíába, svojho prvorodenca, Amínádába druhého, Šimeu tretieho, Natanaéla štvrtého, Raddaja piateho, Ócema šiesteho, Dávida siedmeho. Sestrami im boli Cerújá a Abígajil. Synovia Cerúje: Abišaj, Jóáb a Asáél, traja. Abigajil porodila Amásu a otcom Amásovým bol Izmaelec Jeter. Káléb, syn Checrónov, splodil so ženou Azúbou a Jeríótou deti. Toto sú jej synovia: Ješer, Šóbáb a Ardón. Keď zomrela Azúba, Káléb si vzal Efratu. Tá mu porodila Chúra. Chúr splodil Úrího a Úrí splodil Becaleéla. Potom vošiel Checrón k dcére Máchíra, otca Giláda, vzal si ju, keď mal šesťdesiat rokov. Porodila mu Segúba. Segúb splodil Jáíra, ktorý mal dvadsaťtri miest v Gileáde. No Gešúrci a Sýrčania im odobrali stanové dediny Jáírove, Kenat a jeho osady, spolu šesťdesiat miest. Všetci títo boli synovia Máchíra, otca Gileádovho. Po Checrónovej smrti vošiel Káléb k Efrate, žene svojho otca Checróna, a tá mu porodila Ašchúra, otca Tekóu. Synovia Jerachmeéla, prvorodenca Checrónovho, boli: prvorodený Rám, Búná, Óren, Ócem a Achija. Jerachmeél mal ešte druhú ženu, menom Atáru, tá bola matkou Ónámovou. Synovia Ráma, prvorodenca Jerachmeélovho: Mác, Jámín a Éker. Synovia Ónámovi: Šammaj a Jáda. Synovia Šammajovi: Nádáb a Abíšúr. Žena Abíšúrova sa volala Abíhajil. Tá mu porodila Achbána a Mólída. Synovia Nádábovi: Seled a Appajim. Seled zomrel bezdetný. Syn Appajimov: Jíšeí. Syn Jíšeího: Šéšán. Syn Šéšánov: Achláj. Synovia Jádu, brata Šammajovho: Jeter a Jonatán. Jeter zomrel bezdetný. Synovia Jonatánovi: Pelet a Zázá. To boli synovia Jerachmeéla. Šéšán nemal synov, len dcéry. Šéšán mal egyptského sluhu, menom Jarchu, a tak dal Šéšán sluhovi Jarchovi za ženu svoju dcéru, ktorá mu porodila Attaja. Attaj splodil Nátána a Nátán splodil Zábáda, Zábád splodil Eflála a Eflál splodil Óbéda, Óbéd splodil Jéhúa a Jéhu splodil Azarju, Azarja splodil Cheleca, Chelec splodil Eleásu, Eleása splodil Sismaja a Sismaj splodil Šallúma, Šallúm splodil Jekamju, Jekamja splodil Elíšámu. Synovia Káléba, brata Jerachmeélovho: Méša, jeho prvorodený, otec Zífov. Syn Máréšu: Chebrón. Synovia Chebrónovi: Kórach, Tappúach, Rekem a Šema. Šema splodil Rachama, otca Jorkoáma, Rekem splodil Šammaja. Šammajovým synom bol Máón a Máón bol otcom Bét-Cúra. Éfá, vedľajšia žena Kálébova, porodila Chárána, Mócu a Gázéza. Chárán splodil Gázéza. Synovia Jáhdajovi: Regem, Jótám, Géšán, Pelet, Efa a Šaal. Maacha, Kálébova vedľajšia žena, porodila Šebera a Tirchanu; ďalej porodila Šaafa, otca Madmannu, Ševu, otca Machbenovho a otca Gibeovho. Dcéra Kálébova bola Achsa. To boli synovia Kálébovi. Synovia Chúra, prvorodenca Efratinho: Šóbál, otec Kirjatjeárímu, Šalma, otec Betlehema, Cháréf, otec Bét-Gádéru. Šóbál, otec Kirjatjeárímu, mal synov: Háróeho, polovicu Menuchótu. Rody Kirjatjeárímu boli: Jitrovci, Pútovci, Šummátovci a Mišráovci. Z týchto pochádzali: Coreánci a Eštáólci. Synovia Šalmovi: Betlehem, Netófania, Atrót-Bét-Jóáb, druhá polovica Manachtejcov, to jest Coreáncov. Rody pisárov, ktorí bývali v Jabérci, boli: Tireátejci, Šimeátejci a Súchtejci. To sú Kinejci, pochádzajúci z Chammatu, otca Rechabovho domu. Toto boli synovia Dávidovi, ktorí sa mu narodili v Chebróne: prvorodený Amnón od Jezreelčanky Achínóamy, druhý Daniel od Karmelčanky Abigajil, tretí Absolón od Maachy, dcéry Talmaja, gešúrskeho kráľa, štvrtý Adóníja, syn Chagitin, piaty Šefatja od Abítály, šiesty Jitreám od jeho ženy Egly. Šiesti sa mu narodili v Chebróne, kde kraľoval sedem rokov a šesť mesiacov. Títo sa mu narodili v Jeruzaleme: Šimea, Šóbáb, Nátan a Šalamún, štyria od Batšeby, dcéry Amíélovej, ďalej Jibchár, Elíšámá, Elífelet, Nógah, Nefeg, Jáfiá, Elíšáma, Eljáda a Elífeled, deviati. To všetko boli synovia Dávidovi, okrem synov od vedľajších žien. Támár bola ich sestrou. Syn Šalamúnov bol Rechabeám, jeho syn Abijá, jeho syn Ása, jeho syn Jóšáfát, jeho syn Jórám, jeho syn Achazjá, jeho syn Jóáš, jeho syn Amacja, jeho syn Azarja, jeho syn Jótám, jeho syn Ácház, jeho syn Chizkija, jeho syn Menašše, jeho syn Ámón, jeho syn Joziáš. Synovia Joziášovi: prvorodený Jóchánán, druhý Jójákím, tretí Cidkijá, štvrtý Šallúm. Synovia Jójákímovi: jeho syn Jechonja, jeho syn Cidkija. Synovia zajatého Jechonju: jeho syn Šealtíél, Malkírám, Pedája, Šenacar, Jekamja, Hóšáma a Nedabja. Synovia Pedájovi: Zerubábel a Šimeí. Synovia Zerubábelovi: Mešullám, Chananja, ich sestra Šelómít, ďalej Chašuba, Óhel, Berechja, Chasadja a Júšab-Chesed, piati. Synovia Chananjovi: Pelatja a Ješaja, synovia Refájovi, synovia Arnánovi, synovia Abadjovi, synovia Šechanjovi. Syn Šechanjov: Šemaja. Synovia Šemájovi: Chattúš, Jigál, Báríach, Nearja a Šáfát, šiesti. Synovia Nearjovi: Eljóénaj, Chizkija a Azríkám, traja. Synovia Eljóénajovi: Hodavja, Eljášíb, Pelája, Akkúb, Jóchánán, Delája a Anání, siedmi. Synovia Júdovi: Perec, Checrón, Karmí, Chur a Šóbál. Reája, syn Šóbálov, splodil Jachata, Jachat splodil Achumaja a Lahada. To sú čeľade coréátske. Títo sú synovia Étamovi: Jizreel, Jišma a Jidbaš, ich sestra sa volala Haclelpóní, ďalej Penuél, otec Gedórov, a Ézer, otec Chúšov. To sú synovia Chúra, prvorodeného Efratu, otca Betlehema. Ašchúr, otec Tekóu, mal dve ženy: Cheleu a Naaru. Naara mu porodila Achuzáma, Chéfera, Témánovcov a Achaštárejcov. To sú synovia Naary. Synovia Cheley: Ceret, Jecóchat, Etnán. Kóc splodil Anúba, Hacóbeda a čeľade Acharchéla, syna Hárúmovho. Jabéc bol však slávnejší ako jeho bratia. Jeho matka mu dala meno Jabéc, keď povedala: Lebo som ho porodila v bolesti. Jabéc volal k Bohu Izraela: Kiežby si ma chcel požehnať a rozšíriť moje územie! Nech ma sprevádza Tvoja ruka! Zachovaj od zlého, aby ma nezastihol bôľ! Boh splnil, čo si žiadal. Kelúb, brat Šúchov, splodil Mechíra, otca Eštónovho. Eštón splodil Betráfu, Páséacha a Techinnu, otca Ir-Nácháša. To sú mužovia z Réchy. Synovia Kenazovi: Otníel a Meónótaj. Meónótaj splodil Ofru. Serajá splodil Jóába, otca Gé-Charášímu, lebo boli remeselníkmi. Synovia Káléba, syna Jefunneho: Íru, Éla a Naam. Élov syn bol Kenaz. Synovia Jehallelélovi: Zíf, Zífa, Tírja a Asarél. Synovia Ezrovi: Jeter, Mered, Éfer a Jálón. Jeter splodil Mirjama, Šammaja a Jišbácha, otca Eštemóu. Jeho judská žena porodila Jereda, otca Gedóra, Chebera, otca Sóchu, a Jekútíéla, otca Zánóacha. To sú synovia Bitje, dcéry faraónovej, s ktorou sa oženil Mered. Synovia ženy Hódijovej, sestry Nachama, otca Keílu Garmijca: Eštemóa, Maachovci. Synovia Šimónovi: Amnón, Rinna, Ben-Chánán a Tilón. Synovia Šélu, syna Júdovho: Ér, otec Léchu, Laeda, otec Máréšov a čeľade tkáčov ľanu z Bét-Ašbey, ďalej Jókím, mužovia Kózéby, Jóáš a Sáráf, ktorí vládli v Moábsku a vrátili sa do Lechemu. Sú to však dávne udalosti. To boli hrnčiari a obyvatelia Netáímu a Gedéry. Bývali tam pri kráľovi v jeho službe. Synovia Šimónovi: Nemúél, Jámín, Járíb, Zerach, Šáúl. Jeho syn Šallum, jeho syn Mibsán, jeho syn Mišma. Synovia Mišmu: jeho syn Chammúel, jeho syn Zakkúr, jeho syn Šimeí. Šimeí mal šestnásť synov a šesť dcér, ale jeho bratia nemali veľa synov, takže všetky ich čeľade nedosahovali početnosť Júdejcov. Bývali v Beér-Šebe, Móláde, Chacar-Šúále, Bilhe, Eceme, Tólede, Betúéli, Chorme, Ciklagu, Bét-Markábóte, Chacar-Súsíme, Bét-Birei a v Šaarajime. To boli ich mestá až do kraľovania Dávidovho. Ich dediny boli Étám, Ajin, Rimmón, Tóchen a Ášán, päť miest, a všetky dediny v okolí týchto miest až po Baal. To boli ich sídla. Mali i svoj rodový záznam. Mešóbáb, Jamléch, Jóša, syn Amacjov, Jóel, Jéhú, syn Jóšibju, syna Seráju, syna Asiélovho, Eljóénaj, Jaakóba, Ješóchajá, Asájá, Adiél, Jesímiél, Benája, Zíza, syn Šifeího, syna Allóna, syna Jedáju, syna Šimrího, syna Šemaju. Menovaní boli kniežatmi vo svojich čeľadiach. Ich rodiny sa veľmi rozvetvili. Odišli smerom ku Gedóre, až na východ údolia hľadať si pašu pre svoje stáda. Našli výdatnú a dobrú pašu. Krajina sa rozprestierala na obe strany, bola tichá a bezpečná. Veď tam boli predošlými obyvateľmi Chámovci. Títo, podľa mena zapísaní, prišli za čias judského kráľa Chizkiju, rozbili ich stany a Meúnovcov, ktorých tam našli, podrobili vojnovej kliatbe až podnes. Potom sa usadili miesto nich, lebo tam si našli pašu pre stáda. Z nich, zo Šimóncov, odišlo k Seírskemu pohoriu asi päťsto mužov. V čele im stáli Pelatja, Nearja, Refája a Uzzíél, synovia Jišeího. Pobili unikajúci zvyšok Amálekov a zostali tam až po dnes. Synovia Rúbena, prvorodenca Izraelovho. On bol totiž prvorodencom. Keď zneuctil lôžko svojho otca, bolo dané jeho prvorodenectvo synom Jozefa, syna Izraelovho. V rodovom zozname však nebol vedený ako prvorodený. Hoci Júda mal prevahu nad svojimi bratmi a aj knieža vyšlo z neho, prvorodenstvo pripadlo Jozefovi. Synovia Rúbena, prvorodenca Izraelovho: Enoch, Pallú, Checrón a Karmí. Synovia Jóélovi: jeho syn Šemaja, jeho syn Góg, jeho syn Šimeí, jeho syn Mícha, jeho syn Reája, jeho syn Baal, jeho syn Beéra, ktorého odvliekol asýrsky kráľ Tiglat-Pilneser do zajatia. On bol kniežaťom Rúbenovcov. Jeho bratia, po čeľadiach, ako boli zapísaní do rodového zoznamu, boli: predák Jeíél, ďalej Zecharja, Bela, syn Azáza, syna Šemu, syna Jóélovho, ktorý býval v Aróéri až po Nebó a Baal-Meón. Býval aj na východe po prístup k púšti, siahajúcej po rieku Eufrat, lebo sa ich statok v gileádskom kraji rozmnožil. Za čias Saulových viedli vojnu proti Hagrijcom. Keď im tamtí padli do rúk, usadili sa v ich stanoch na celej východnej strane Gileádu. Synovia Gádovi bývali oproti nim v Bášáne až po Salchu. Predákom bol Jóél, druhý Šáfám, ďalší: Janaj a Šáfát v Bášáne. Ich bratia podľa rodín boli: Mícháél, Mešullám, Šeba, Jóraj, Jakán, Zía a Éber, siedmi. To boli synovia Abíchajila, syna Chúrího, syna Járóacha, syna Gileáda, syna Mícháela, syna Ješíšaja, syna Jachdu, syna Búzovho. Achí, syn Abdiéla, syna Gúního, bol predákom ich rodín. Bývali v Gileáde a Bášáne, v jeho osadách a na všetkých pastvinách Šárónu, pokiaľ len siahali. Všetci boli zavedení do rodového zoznamu za čias Jótáma, judského kráľa, a za čias izraelského kráľa Járobeáma. Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše boli udatní mužovia, ktorí nosili štít a meč, vedeli napínať luk, boli vycvičení v boji: štyridsaťštyritisíc sedemstošesťdesiat bojovníkov. Viedli vojnu proti Hagrijcom, proti Jetúrovi, Náfišovi a Nódábovi. Dostalo sa im však pomoci proti nim, boli im vydaní do rúk Hagrijci i všetci, ktorí boli s nimi. Keď totiž volali v boji o pomoc k Bohu, dal sa uprosiť, pretože dúfali v Neho. Zajali im stáda - päťdesiattisíc tiav, dvestopäťdesiattisíc oviec, dvetisíc oslov a stotisíc ľudí. Ale i pobitých padlo mnoho, lebo to bol Boží boj. Tak bývali na ich mieste až do zajatia. Príslušníci polovice kmeňa Menašše bývali v kraji od Bášánu po Baal-Chermón, Senír a po pohorie Chermón. Boli veľmi početní. Toto boli predáci ich rodín: Éfer, Jišeí, Elíel, Azriél, Jirmeja, Hódavja a Jachdíél, udatní bojovníci, významní mužovia, predáci svojich rodín. Keď sa však spreneverili Bohu svojich otcov a smilne nasledovali božstvá národov krajiny, ktorých Boh odstránil pred nimi, Boh Izraela vznietil ducha asýrskeho kráľa Púla, čiže ducha asýrskeho kráľa Tiglat-Pilnesera, ktorý odvliekol Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu kmeňa Menašše do zajatia a dopravil ich do Chalachu, Chabóru, Háry a k rieke Gózán, kde sú dodnes. Synovia Lévího: Géršóm, Kehát a Merárí. Synovia Kehátovi: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíél. Synovia Amrámovi: Áron, Mojžiš a dcéra Mária. Synovia Áronovi: Nádáb, Abíhú, Eleázár a Ítámár. Eleázár splodil Pinchása, Pinchás splodil Abíšúu, Abíšúa splodil Bukkího, Bukkí splodil Uzzího, Uzzí splodil Zerachju, Zerachja splodil Merájóta, Merájót splodil Amarju, Amarja splodil Achítúba, Achítúb splodil Cádóka, Cádók splodil Achímaaca, Achímaac splodil Azarju, Azarja splodil Jóchánána, Jóchánán splodil Azarju - ten konal kňazskú službu v dome, ktorý postavil Šalamún v Jeruzaleme, Azarja splodil Amarju, Amarja splodil Achítúba, Achítúb splodil Cádóka, Cádók splodil Šalluma, Šallum splodil Chilkiju, Chilkija splodil Azarju, Azarja splodil Seráju, Serája splodil Jócádáka, Jócádák však odišiel, keď dal Hospodin odvliecť do zajatia Júdu a Jeruzalem prostredníctvom Nebúkadnecara. Synovia Lévího: Géršóm, Kehát a Merárí. Toto sú mená Géršómových synov: Libní a Šimeí. Synovia Kehátovi: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíél. Synovia Merárího: Machlí a Muší. Toto sú lévíjské čeľade podľa ich rodín: Geršómov syn Libní a jeho syn Jachat, jeho syn Zimma, jeho syn Jóách, jeho syn Iddó, jeho syn Zerach, jeho syn Jeotraj. Synovia Kehátovi: jeho syn Ammínádáb, jeho syn Kórach, jeho syn Assír, jeho syn Elkána, jeho syn Ebjásáf, jeho syn Assír, jeho syn Tachat, jeho syn Uriél, jeho syn Uzja, jeho syn Saul. Synovia Elkánovi: Amásaj a Achímót, jeho syn Elkána, jeho syn Cófaj, jeho syn Nachat, jeho syn Eliáb, jeho syn Jeróchám, jeho syn Elkáná, jeho syn Samuel. Synovia Samuelovi: prvorodenec Jóél a druhý Abija. Synovia Merárího: Machlí, jeho syn Libní, jeho syn Šimeí, jeho syn Uzza, jeho syn Šimea, jeho syn Chagija, jeho syn Asája. Týchto ustanovil Dávid viesť spev v dome Hospodinovom, odkedy tam spočinula truhla. Pri speve konali službu pred príbytkom svätostánku, kým Šalamún nepostavil v Jeruzaleme dom Hospodinov. Nastupovali do služby podľa svojho poriadku. Títo a ich synovia zastávali službu: Zo synov Kehátových: spevák Hémán, syn Jóéla, syna Samuela, syna Elkánu, syna Jeróchána, syna Elíéla, syna Tóacha, syna Cúfa, syna Elkánu, syna Machata, syna Amásája, syna Elkánu, syna Jóéla, syna Azarju, syna Cefanju, syna Tachata, syna Assíra, syna Ebjásáfa, syna Kóracha, syna Jishára, syna Keháta, syna Lévího, syna Izraelovho. Jeho brat Ásáf mu stál po pravici, Ásáf, syn Berachju, syna Šimeu, syna Mícháéla, syna Baaséju, syna Malkiju, syna Etního, syna Zeracha, syna Adáju, syna Étána, syna Zimmu, syna Šimeího, syna Jachata, syna Géršóma, syna Lévího. Zo synov Merárího, ich bratov po ľavici: Étán, syn Kíšího, syna Abdího, syna Mallúchovho, syna Chašabju, syna Amasju, syna Chilkiju, syna Amcího, syna Báního, syna Šemera, syna Machlího, syna Múšího, syna Merárího, syna Lévího. Ich bratia, levíti, boli určení na všetku službu v príbytku domu Božieho. Áron a jeho synovia kadievali na oltári pre zápalné obete a na kadidlovom oltári. Konali všetky úkony vo veľsvätyni, aby získali zmierenie pre Izrael tak, ako prikázal Boží služobník Mojžiš. Toto sú synovia Áronovi: jeho syn Eleázár, jeho syn Pinchás, jeho syn Abíšúa, jeho syn Bukkí, jeho syn Uzzí, jeho syn Zerachjá, jeho syn Merájót, jeho syn Amarjá, jeho syn Achítúb, jeho syn Cádók, jeho syn Achímaac. Toto sú ich sídla podľa ich stanových príbytkov na ich území. Synom Áronovým čeľade Kehátovcov - na nich totiž padol lós - dali Chebrón v Judsku a okolité pastviny. No mestské pole a dediny dali Kálébovi, synovi Jefunneho. Ďalej dali synom Áronovým útočištné mestá: Chebrón a Libnu s príslušnými pastvinami, Chíléz s príslušnými pastvinami, Ášan s príslušnými pastvinami, Bét-Šemeš s príslušnými pastvinami. Z kmeňa Benjamínovho: Gebu s príslušnými pastvinami, Alemet s príslušnými pastvinami, Anátót s príslušnými pastvinami. Všetkých miest bolo trinásť podľa ich čeľadí. Kehátovcom, ktorí ešte ostali z čeľade kmeňa, pripadlo lósom z polovice kmeňa Menašše desať miest. Géršómovcom pripadlo pre ich čeľade z kmeňa Jissáchár, z kmeňa Ašér, z kmeňa Naftálí a z kmeňa Menašše v Bášáne trinásť miest. Meráriovcom pripadlo pre ich čeľade z kmeňa Rúben, z kmeňa Gád a z kmeňa Zebulún lósom dvanásť miest. Tak dali Izraelci Lévíjcom mestá s príslušnými pastvinami. Tieto mestá, ktoré výslovne označili menom, pridelili lósom z kmeňa Júdejcov, z kmeňa Šimóncov, z kmeňa Benjamíncov. Tým, čo boli z čeľade Kehátovcov, a ktorých mestá na ich území boli z kmeňa Efrajim, dali útočištné mestá Síchem s príslušnými pastvinami v Efrajimskom pohorí, Gezer s príslušnými pastvinami, Jokmeám s príslušnými pastvinami, Bét-Chórón s príslušnými pastvinami, Ajjálón s príslušnými pastvinami, Gat-Rimmón s príslušnými pastvinami. Z polovice kmeňa Menašše: Ánér s príslušnými pastvinami a Bileám s príslušnými pastvinami pre čeľaď ostatných Kehátovcov. Géršómovcom z čeľadí polovice kmeňa Menašše pripadol: Gólán v Bášáne s príslušnými pastvinami a Aštárót s príslušnými pastvinami, z kmeňa Jissáchár: Kedeš s príslušnými pastvinami, Dáberat s príslušnými pastvinami, Rámót s príslušnými pastvinami, a Áném s príslušnými pastvinami; z kmeňa Ášér: Mášál s príslušnými pastvinami, Abdón s príslušnými pastvinami, Chúkók s príslušnými pastvinami a Rechób s príslušnými pastvinami, z kmeňa Naftálí: Kedeš v Galilei s príslušnými pastvinami, Chammón s príslušnými pastvinami a Kirjátajim s príslušnými pastvinami. Ostatným Meráríovcom pripadlo: z kmeňa Zebulún: Rimmónó s príslušnými pastvinami a Tábór s príslušnými pastvinami; za Jordánom pri Jerichu, východne od Jordánu z kmeňa Rúben: Becer na púšti s príslušnými pastvinami, Jahca s príslušnými pastvinami, Kedémót s príslušnými pastvinami a Méfaat s príslušnými pastvinami; z kmeňa Gád: Rámót v Gileáde s príslušnými pastvinami, Machanajim s príslušnými pastvinami, Chešbón s príslušnými pastvinami a Jazér s príslušnými pastvinami. Synovia Jissáchárovi: Tóla, Púa, Jášúb a Šimróm, štyria. Synovia Tólovi: Uzzí, Refaja, Jéríél, Jachmaj, Jibsám a Samuel - predáci tólovských rodín, udatní muži podľa svojich rodov. Ich počet za Dávidových čias vykazoval dvadsaťdvatisíc šesťsto. Syn Uzzího: Jizrachja. Synovia Jizrachjovi: Mícháél, Óbádja, Jóél a Jiššija, piati, samí predáci. K nim patrili podľa svojho pôvodu, podľa svojich rodín vojenské bojové čaty: tridsaťšesťtisíc mužov. Mali totiž mnoho žien a detí. Ich bratov zo všetkých jissáchárovských čeľadí, udatných mužov zaznamenaných do rodových zoznamov, spočítali celkove osemdesiatsedemtisíc. Synovia Benjamínovi: Bela, Becher a Jedíaél, traja. Synovia Belovi: Ecbón, Uzzí, Uzzíél, Jerímót a Írí, päť rodových predákov, udatných mužov. Do rodových zoznamov ich bolo zaznamenaných dvadsaťdvatisíc tridsaťštyri. Synovia Becherovi: Zemíra, Jóáš, Elíezer, Eljóénaj, Omrí, Jerémót, Abija, Anatót a Álemet. Tí všetci sú Becherovými synmi. Predákov rodín a udatných mužov, zaznačených do rodových zoznamov, bolo dvadsaťdvatisíc dvesto. Synovia Jedíaélovi: Bilhán. Synovia Bilhánovi: Jeúš, Benjamín, Ehúd, Kenaana, Zétán, Taršíš a Achíšachar. Títo všetci sú synovia Jedíaélovi, predáci rodín, udatní mužovia, sedemnásťtisíc dvesto schopných vychádzať s vojskom do boja. Šuppím a Chuppím boli synovia Írovi. Chuším bol syn Achérov. Synovia Naftálího: Jachaciél, Gúní, Jécer a Šallum, vnukovia Bilhy. Syn Menaššeho: Asríél, ktorého porodila jeho sýrska vedľajšia žena. Porodila Gileádovho otca Máchíra. Máchír vzal pre Chuppíma a Šuppíma ženy. Jeho sestra sa volala Maacha. Meno druhého je Celofchád, a Celofchád mal dcéry. Maacha, Máchírova žena, porodila syna a dala mu meno Pereš. Jeho brat sa volal Šereš. Jeho synovia boli: Úlám a Rekem. Syn Úlámov: Bedán. To sú synovia Gileáda, syna Máchíra, syna Menaššeho. Jeho sestra Mólechet porodila Išhóda, Abíézera a Machlu. Synovia Šemídovi: Achján, Šechem, Likchi a Aníám. Synovia Efrajimovi: Šutelach, jeho syn Bered, jeho syn Tachat, jeho syn Eleáda, jeho syn Tachat, jeho syn Zábád, jeho syn Šutelach, Ézer a Eleád. Zabili ich však gatskí mužovia, domorodci v tej krajine, lebo zostúpili, aby ich obrali o stáda. Ich otec Efrajim smútil mnoho dní; bratia ho prišli potešiť. Nato vošiel ku svojej žene, ktorá počala a porodila syna. Dal mu meno Bería, pretože sa to stalo za nešťastia v jeho dome. Jeho dcéra Šeera vybudovala Dolný a Horný Bét-Chórón a Uzén-Šeeru. Jeho syn bol Refach a Rešef, jeho syn Telach, jeho syn Tachan, jeho syn Laedán, jeho syn Ammíhúd, jeho syn Elíšáma, jeho syn Nún, jeho syn Józua. Ich majetkom a bydliskami boli: Bétel a jeho dediny, na východe Naarán, na západe Gezer a jeho dediny, Síchem a jeho dediny až po Ajju a jej dediny. Menaššeovcom patril Bétšeán a jeho dediny, Taanach a jeho dediny, Megiddó a jeho dediny, Dór a jeho dediny. V týchto bývali potomkovia Jozefa, syna Izraelovho. Synovia Ášérovi: Jimná, Jíšvá, Jišví a Bería. Serach bola ich sestrou. Synovia Beríovi: Cheber a Malkiél, ktorý bol otcom Birzajitovým. Cheber splodil Jafléta, Šóméra, Chótáma a Šúu, ich sestru. Synovia Jaflétovi: Pásach, Bimhál a Ašvát. To boli synovia Jaflétovi. Synovia Šemerovi: Achí, Rohga, Jechubba a Aram. Synovia jeho brata Hélema: Cófach, Jimna, Šéleš a Ámal. Synovia Cófachovi: Súach, Charnefer, Šúal, Bérí, Jimra, Becer, Hód, Šammá, Šilšá, Jitrán a Beérá. Synovia Jeterovi: Jefunne, Pispá a Árach. Synovia Ullovi: Árach, Channíél a Ricja. Tí všetci boli synovia Ášérovi, predáci rodín, vyberaní udatní hrdinovia, popredné kniežatá. Pri zaznačení do rodových zoznamov na vojenskú službu ich počet bol dvadsaťšesťtisíc mužov. Benjamín splodil svojho prvorodeného Belu, Ašbéla druhého, Achracha tretieho, Nóchu štvrtého a Ráfu piateho. Bela mal synov: Addára, Géru, Abíhúda, Abíšúu, Naamána, Achóacha, Géru, Šefúfána a Chúráma. To boli synovia Ehúdovi - boli predákmi rodín u obyvateľov Geby, a odviedli ich do zajatia do Manachatu - odviedol ich Naamán, Achija a Géra. Splodil Uzzu a Achíhúda. Šacharajim splodil synov na moábskych stráňach. Keď prepustil svoje ženy Chušímu a Baaru, so svojou ženou Chódešou splodil Jóbába, Cibju, Méšu, Malkáma, Jeúca, Sáchju a Mirmu. To boli jeho synovia, predáci rodín. S Chúšímou splodil Abítúba a Elpaala. Synovia Elpaalovi: Éber, Mišeám a Šemed, ktorý vybudoval Ónó a Lód s jeho osadami. Bería a Šema boli predákmi rodín u obyvateľov Ajjálónu. Oni zahnali obyvateľov Gatu. Ich bratia Šašak, Jerémot, Zebadja, Arád, Eder, Mícháél, Jišpa a Jócha boli synmi Beríu. Zebadja, Mešullám, Chizkí, Cheber, Jišmeraj, Jizlía a Jóbab boli synovia Elpaala. Jákím, Zichrí, Zabdí, Elíénaj, Cilletaj, Elíél, Adája, Berája a Šimrát boli synovia Šimeího. Jišpán, Éber, Eliél, Abdón, Zichrí, Chánán, Chananjá, Élam, Antótja, Jifdejá a Penúél boli synovia Šašakovi. Šamšeraj, Šecharja, Atalja, Jaarešja, Elija a Zichrí boli synovia Jeróchámovi. Títo boli u svojich rodov rodinnými predákmi a ako predáci bývali v Jeruzaleme. V Gibeóne bývali Jeíél, otec Gibeónov, a jeho žena menom Maachá. Jeho prvorodený syn bol Abdón, ďalší boli: Cúr, Kíš, Baal, Nádáb, Gédór, Achjó, Zecher a Miklót, ktorý splodil Šimeu. I oni bývali so svojimi bratmi v Jeruzaleme oproti svojim bratom. Nér splodil Kíša, Kíš splodil Saula, Saul splodil Jonatána, Malkíšúu, Abínádaba a Ešbaala. Jonatánov syn bol Meríbaal a Meríbaal splodil Míchu. Synovia Míchovi: Píton, Melech, Taréa a Ácház. Ácház splodil Jehóaddu a Jehóaddá splodil Álemeta, Azmáveta a Zimrího, Zimrí splodil Mócu a Mócá splodil Bineu. Jeho syn bol Ráfa, jeho syn Elása, jeho syn Ácél. Ácél mal šesť synov. Toto sú ich mená: Azríkám, Bochrú, Jišmáél, Šearja, Obadja a Chánán. Tí všetci boli synovia Ácélovi. Synovia jeho brata Éšeka: jeho prvorodenec Úlám, Jeúš druhý, Elífelet tretí. Synovia Úlámovi boli udatní bojovníci, lukostrelci. Mali mnoho synov a vnukov, stopäťdesiat. Všetci pochádzali z Benjamíncov. Všetci Izraelci boli zaznačení do rodového zoznamu, a hľa, zapísaní sú v Knihe izraelských a judských kráľov. Pre svoju nevernosť boli odvlečení do Babylonie. Prvotní obyvatelia, ktorí bývali vo svojom vlastníctve, vo svojich mestách, boli: Izraelci, kňazi, levíti a chrámoví nevoľníci. V Jeruzaleme bývali niektorí z Júdejcov, Benjamíncov, Efrajimcov a Menaššeovcov. Útaj, syn Amíhúda, syna Omrího, syna Imrího, syna Báního, zo synov Pereca, syna Júdovho. Zo Šilóncov: prvorodenec Asája a jeho synovia. Zo Zerachovcov: Jeúél a ich bratia, šesťstodeväťdesiat. Z Benjamíncov: Sallú, syn Mešulláma, syna Hodavju, syna Hasenuovho, ďalej Jibnejá, syn Jeróchámov, Élá, syn Uzzího, syna Michrího, Mešullám, syn Šefatju, syna Reúéla, syna Jibnijovho, a ich bratia podľa ich rodov: deväťstopäťdesiatšesť. Všetci títo mužovia boli predákmi svojich rodín. Z kňazov: Jedaja, Jehójáríb, Jáchín, Azarja, syn Chilkíju, syna Mešulláma, syna Cádóka, syna Merájóta, syna Achítúba, predstaveného domu Božieho. Adája, syn Jerocháma, syna Pašchura, syna Malkijovho, Maasaj, syn Adíéla, syna Jachzéru, syna Mešulláma, syna Mešillémíta, syna Immérovho. Ich bratia, predáci rodín, spolu tisícsedemstošesťdesiat, mužovia schopní výkonu služby v Božom dome. Z levítov Šemaja, syn Chaššúba, syna Azríkáma, syna Chašabju z Meráríovcov, Bakbakar, Chereš, Gálál, Mattanja, syn Míchu, syna Zichrího, syna Ásáfovho, Obadja, syn Šemaju, syna Gálála, syna Jédútúnovho, Berechja, syn Ásu, syna Elkánovho, ktorý býval v dedinách netófátskych. Vrátnici: Šallúm, Akkúb, Talmón, Achímán a jeho bratia. Predákom bol Šallúm. Doposiaľ strážil v kráľovskej bráne na východe. Oni sú vrátnikmi z tábora levítov. Šallúm, syn Kórého, syna Ebjásáfa, syna Kórachovho, a bratia z jeho rodiny, Kórachovci boli ustanovení na výkon služby ako strážcovia prahov stánku. Ich otcovia boli nad táborom Hospodinovým ako strážcovia vchodu. Pinchás, syn Eleázárov, bol kedysi predtým ich predstaveným. Hospodin bol s ním. Zecharja, syn Mešelemjov, bol vrátnikom pri vchode do svätostánku. Všetkých, ktorí boli vybratí za vrátnikov pri prahoch, bolo dvestodvanásť. Do zoznamu boli zapísaní vo svojich osadách. Dávid a videc Samuel ich dosadili pre ich spoľahlivosť. Oni a ich synovia držali stráž nad bránami domu Hospodinovho, stanového príbytku. Na štyri strany boli vrátnici: na východ, západ, sever a juh. Ich bratia, bývajúci v osadách, mali prichádzať z času na čas na sedem dní s nimi, pretože títo štyria hlavní vrátnici boli stále zaujatí povinnosťou. Tí boli levíti. Im zverili komory a pokladnicu domu Božieho. Nocúvali v okolí domu Božieho, pretože im bola zverená stráž a každé ráno museli otvárať. Niektorí z nich boli ustanovení nad bohoslužobným náčiním. Presne toľko ho totiž priniesli, koľko ho odniesli. Iní z nich boli zasa ustanovení nad nádobami a nad rôznym posvätným náradím, nad jemnou múkou, vínom, olejom, nad kadidlom a nad vonnými balzamami. Niektorí z kňazstva pripravovali masti na vonné balzamy. Mattitja, jeden z levítov, prvorodenec Kórachovca Šallúma, mal na starosti výrobu pečiva. Niektorí Kehátovci, ich bratia, boli ustanovení nad prípravou predkladaných chlebov pre každý deň sviatočného odpočinku. Toto sú speváci, predáci levítskych rodín. Bývali v komorách, oslobodení od iných povinností, lebo vo dne i v noci boli zaťažení prácou. Boli rodinnými predákmi levítov podľa svojich rodov, a ako predáci bývali v Jeruzaleme. V Gibeóne bývali: otec Gibeóna Jeíél - meno jeho ženy bolo Maachá, jeho prvorodený syn Abdón, ďalej Cúr, Kíš, Baal, Nér, Nádáb, Gedór, Achjó, Zacharja a Miklót. Miklót splodil Šimeáma. Oni tiež bývali pri svojich bratoch v Jeruzaleme oproti svojim bratom. Nér splodil Kíša, Kíš splodil Saula, Saul splodil Jonatána, Malkíšúu, Abínádába a Ešbaala. Jonatánov syn bol Meríbaal a Meríbaal splodil Míchu. Synovia Míchovi: Pítón, Melech, Tachréa a Ácház. Acház splodil Jaeru, Jaera splodil Álemeta, Azmáveta a Zimrího. Zimrí splodil Mócu. Móca splodil Bineu. Jeho syn bol Refája, jeho syn Eleása, jeho syn Ácel. Ácel mal šesť synov. Toto sú ich mená: Azríkám, Bóchrú, Jišmáél, Šearja, Óbadja a Chánán. Toto boli synovia Ácélovi. Keď Filištínci bojovali proti Izraelu, Izraelci utiekli pred Filištíncami a padli pobití na vrchu Gilbóa. Filištínci však stíhali Saula a jeho synov Jonatána, Abínádába a Malkíšúu zabili. Keď sa priostril boj proti Saulovi a lukostrelci ho našli, strelci ho zranili. Vtedy prikázal Saul svojmu zbrojnošovi: Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby neprišli títo neobrezanci a nerobili si zo mňa posmech. Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Nato Saul uchopil meč a naľahol naň. Keď zbrojnoš videl, že Saul je mŕtvy, naľahol na meč i on a zomrel. Tak zomrel Saul, jeho traja synovia i celý jeho dom: zomreli naraz. Keď všetci Izraelci, ktorí bývali v údolí, videli, že Izraelci sa dali na útek a že Saul i jeho synovia zomreli, opustili svoje mestá a ušli. Nato prišli Filištínci a usadili sa v nich. Keď na druhý deň prišli Filištínci obrať pobitých, našli Saula a jeho synov padlých na vrchu Gilbóa. Zobliekli ho, vzali jeho hlavu i výzbroj a poslali kolovať po krajine Filištíncov, aby to zvestovali svojim modlám a ľudu. Jeho výzbroj uložili v dome svojho boha a jeho lebku nastokli v dome Dágónovom. Keď počul celý Jábéš-Gileád, čo všetko urobili Filištínci Saulovi, pobrali sa všetci bojaschopní mužovia, vzali mŕtve telo Saulovo i mŕtve telá jeho synov a doniesli ich do Jábéša. Ich kosti pochovali pod cérom v Jábéši a postili sa sedem dní. Tak zomrel Saul pre nevernosť, ktorej sa dopustil voči Hospodinovi, pretože nezachovával slovo Hospodinovo, aj preto, že sa dopytoval ducha zosnulého a nehľadal radu u Hospodina. Preto ho vydal na smrť a kráľovstvo presunul na Dávida, syna Izajovho. Celý Izrael sa zhromaždil k Dávidovi do Chebrónu a povedal: Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo. Už predtým, ešte kým Saul bol kráľom, ty si viedol Izrael do boja i z boja a Hospodin, tvoj Boh, ti riekol: Ty budeš pásť môj ľud izraelský, ty budeš vodcom nad mojím ľudom Izraelom! Tak prišli všetci starší Izraela ku kráľovi do Chebrónu a Dávid uzavrel s nimi v Chebróne zmluvu pred Hospodinom. Potom pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom podľa slova Hospodinovho, vyrieknutého Samuelom. Dávid tiahol s celým Izraelom k Jeruzalemu, čiže Jebúsu, kde boli Jebúsejci obyvateľmi krajiny. Obyvatelia Jebúsu povedali Dávidovi: Nevojdeš sem! Ale Dávid zaujal hrad Sion, čiže mesto Dávidovo. Vtedy povedal: Kto prvý porazí Jebúsejcov, bude predákom a vodcom. Prvý vystúpil Jóáb, syn Cerújin, a stal sa predákom. Dávid potom ostal bývať na hrade, preto ho nazvali mestom Dávidovým. Potom budoval dookola mesto, od Milla až po obvodové múry. Jóáb obnovil zvyšok mesta. Takto sa Dávid ustavične vzmáhal a Hospodin mocností bol s ním. Toto sú hlavní hrdinovia Dávidovi, ktorí sa ho pevne držali s celým Izraelom pri dosiahnutí kráľovskej hodnosti, aby ho ustanovili za kráľa podľa Hospodinovho slova o Izraeli. Toto je výpočet Dávidových hrdinov: Jášobeám, syn Chachmóního, predák troch hrdinov. Ten sa zahnal kopijou proti trom stovkám mužov, ktorých prebodol jedným razom. Ďalší bol Eleázár Achóchsky, syn Dódov, patril k trom hrdinom. On bol s Dávidom v Pas-Dammíme, kde sa Filištínci sústreďovali do boja. Bol tam ostredok plný jačmeňa. Keď ľud utekal pred Filištíncami, postavili sa do stredu ostredku, ubránili ho a porazili Filištíncov. Hospodin ich tak veľkým víťazstvom zachránil. Raz zišli traja z tridsiatich predákov na skalu k Dávidovi, k jaskyni Adullám, a vojsko Filištíncov táborilo v údolí Refáím. Dávid bol práve v pevnosti, keď bola posádka Filištíncov v Betleheme. Tu Dávida zachvátila žiadostivosť a povedal: Kto ma napojí vodou z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne? Tí traja prenikli táborom Filištíncov, načreli vody z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne, preniesli ju a doniesli Dávidovi. Dávid ju však nechcel piť, vylial ju ako obeť pre Hospodina, a povedal: Bože chráň, aby som to urobil! Mám vari piť krv týchto mužov? Veď ju doniesli za cenu vlastného života. A nechcel ju piť. To vykonali tí traja hrdinovia. Abšaj, brat Jóabov, bol predákom tridsiatich. Ten sa zahnal kopijou proti trom stovkám pobitých a bol povestný medzi tridsiatimi. Medzi tridsiatimi požíval úctu a bol ich vodcom, no oným trom sa nevyrovnal. Benájá, syn Jehójádov, syn udatného muža, veľký činmi, bol z Kabceélu. On zabil dvoch moábskych hrdinov. V istý deň, keď bol sneh, zišiel dolu a zabil v jame leva. Zabil aj Egypťana vysokého päť lakťov. Aj keď mal Egypťan v ruke kopiju ako tkáčsky návoj, podišiel k nemu s palicou, vytrhol mu ju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. To vykonal Benájá, syn Jehójádov. Stal sa povestným medzi tridsiatimi hrdinami. Medzi tridsiatimi požíval úctu, ale oným trom sa nevyrovnal. Dávid ho ustanovil na čelo svojej telesnej stráže. Ďalšími udatnými hrdinami boli: Asáél, brat Jóábov, Elchánán, syn Dódov z Betlehema, Šammót Charódsky, Chelec Pelétsky, Íra, syn Ikkéša Tekóanskeho, Abíezer Anatótsky, Sibbechaj Chúšsky, Ílaj Achódsky, Mahraj Netófsky, Netófsky Cheled, syn Baanov, Ítaj, syn Ríbajov z Benjamínskej Gibey, Benájá Pireatónsky, Chúraj z Nachale-Gaašu, Abíél Arbský, Azmávet Bachúrímsky, Eljachbá Šaalbónsky, synovia Gizónskeho Hášéma, Jonatán Harársky, syn Šágého, Achíám Harársky, syn Sáchárov, Elífal, syn Úrov, Chéfer Mechérsky, Achijá Pelónsky, Checró Karmelský, Naaraj, syn Ezbajov, Jóél, brat Nátánov, Mibchár, syn Hagrího, Celek Ammónsky, Nachraj Bérótsky, zbrojnoš Jóáb, syn Cerújin, Írá Jitrijský, Gáréb Jitrijský, Úrija Chetejský, Zábád, syn Achlajov, Rúbenovec Adína, syn Šízov, rúbenovský predák nad tridsiatimi, Chánán, syn Maachy, Jóšáfát Mitnijský, Uzija Aštarótsky, Šama a Jeíél, synovia Chótáma Aróerského, Jedíaél, syn Šimrího, a jeho brat Jócha Tícsky, Elíél Machavímsky, Jeríbaj a Jóšavja, synovia Elnaamovi, Jitmá Moábsky, Elíél, Óbéd a Jaasiél Mecóbajský. Títo prišli k Dávidovi do Ciklagu, keď sa ešte nemohol voľne pohybovať pred Saulom, synom Kíšovým. Patrili k hrdinom, ktorí pomáhali v boji, vyzbrojení lukom, vycvičení pravicou i ľavicou metať kamene a šípy z luku. Zo Saulových bratov z Benjamína: predák Achíezer a Jóáš, synovia Gibejského Haššemu, Jezíél a Pelet, synovia Azmáveta, Berácha a Anatótsky Jehú, Gibeónsky Jišmaja, hrdina medzi tridsiatimi a nad tridsiatimi, Jirmeja, Jachazíél, Jóchánán, Gedérsky Jozábád, Elúzaj, Jerímót, Bealja, Šemarja, Charúfsky Šefatja, Elkána, Jiššíja, Azarél, Jóezer a Jášobeám, Kórachovci, Joélá a Zebadjá, synovia Jeróchámovi z Gedóru. Z Gádovcov prešli k Dávidovi do pevnosti na púšť udatní hrdinovia, skúsení bojovníci, ktorí používali štít a kopiju; vyzerali ako levy a boli rýchli ako gazely na vrchoch. Predák bol Ézer, Óbadja bol druhý, Elíáb tretí, Mišmanna štvrtý, Jirmeja piaty, Attaj šiesty, Elíél siedmy, Jóchánán ôsmy, Elzábád deviaty, Jirmeja desiaty, Machbannaj jedenásty. Títo Gádovci boli veliteľmi vojska. Najmenší z nich stál za sto a najväčší za tisíc. Sú to tí, čo prešli cez Jordán v prvom mesiaci, keď zaplavil oba brehy, a rozohnali všetkých obyvateľov dolín na východ a na západ. Keď k Dávidovej pevnosti prišli niektorí Benjamínci a Júdejci, vyšiel im Dávid naproti a povedal: Ak prichádzate ku mne priateľsky pomôcť mi, ochotný som spojiť sa s vami. No ak ste ma prišli zradiť protivníkom - hoci mi žiadne násilie nelipne na rukách - nech to vidí a potrestá Boh našich otcov. Vtedy sa duch zmocnil Amásaja, veliteľa tridsiatich. Ten povedal: Sme tvoji, Dávid, a s tebou, syn Izajov. Pokoj, pokoj s tebou a pokoj s tým, kto ti pomáha, lebo i Tvoj Boh ti pomáha! Nato ich Dávid prijal a určil za veliteľov čiat. Niektorí z Menaššeovcov prebehli k Dávidovi, keď vyšiel spolu s Filištíncami do boja proti Saulovi. Nepomáhal im však, pretože po porade ho filištínske kniežatá prepustili a povedali: Za cenu našich hláv by prebehol k svojmu pánovi Saulovi! Keď odišiel do Ciklagu, prebehli k nemu z Menaššeovcov: Adnach, Józábád, Jedíaél, Mícháél, Józábád, Elíhu, Cilletaj, menaššeovskí tisícnici. Tí pomáhali Dávidovi proti záškodníckym hordám. Keďže všetci boli udatnými hrdinami, stali sa veliteľmi vojska. Deň čo deň prichádzali ľudia Dávidovi na pomoc, až z nich bol taký veľký tábor ako tábor Boží. Toto je výpočet príslušníkov ozbrojeného vojska, ktorí prišli k Dávidovi do Chebrónu, aby podľa Hospodinovho slova preniesli na neho Saulovo kráľovstvo. Júdejcov, ktorí nosili štít a kopiju, bolo šesťtisícosemsto mužov vystrojených do boja. Zo Šimóncov: sedemtisícsto udatných bojovníkov. Z Lévíjcov: štyritisícšesťsto, ďalej áronovské knieža Jójáda a s ním tritisícsedemsto; Cádók, chrabrý junák, aj jeho rodina, dvadsaťdva hodnostárov. Z Benjamíncov, Saulových súkmeňovcov, tritisíc; až dovtedy sa väčšina z nich vytrvalo pridržiavala Saulovho domu. Z Efrajimcov: dvadsaťtisícosemsto udatných hrdinov, povestných vo svojich rodinách. Z polovice kmeňa Menašše: osemnásťtisíc zvlášť podľa mena určených na to, aby prišli ustanoviť Dávida za kráľa. Z Jissáchárovcov, ktorí predvídali vývoj udalostí, takže vedeli, čo má Izrael robiť: dvesto predákov a všetci súkmeňovci pod ich velením. Zo Zebulúna: päťdesiattisíc bojovníkov vystrojených na boj rozličnými bojovými zbraňami, aby nastúpili do radu bez váhania. Z Naftálího: tisíc veliteľov a s nimi tridsaťsedemtisíc mužov so štítom a kopijou. Z Dánovcov: dvadsaťosemtisíc šesťsto do boja pripravených. Z Ášéra: štyridsaťtisíc bojovníkov pripravených do boja. Spoza Jordánu: z Rúbenovcov, Gádovcov a z polovice kmeňa Menašše: stodvadsaťtisíc mužov so všetkými bojovými vojnovými zbraňami. Všetci títo bojovníci, zoradení do útvaru, odhodlane prišli do Chebrónu ustanoviť Dávida za kráľa nad celým Izraelom. Ale i všetci ostatní Izraelci boli jednomyseľne za to: ustanoviť Dávida za kráľa. Tri dni zostali tam pri Dávidovi, jedli a pili, lebo ich bratia sa o nich postarali. Ale aj ich susedia až po Jissáchára, Zebulúna a Naftálího dovážali chlieb na osloch, ťavách a muliciach; na voloch múčne jedlá, figové a hrozienkové koláče, víno a olej, hovädzí a drobný dobytok v hojnosti, lebo v Izraeli nastala radosť. Keď sa Dávid poradil s tisícnikmi, stotníkmi a všetkými kniežatmi, povedal celému zhromaždeniu Izraela: Ak uznáte za dobré a bude sa to páčiť Hospodinovi, nášmu Bohu, pošlime odkaz našim bratom, ktorí zostali v rôznych krajoch Izraela - s nimi sú kňazi a levíti v ich mestách s pastvinami - aby sa zhromaždili k nám. Prenesieme k nám truhlu nášho Boha, lebo za Saulových čias sme ju zanedbali. Celé zhromaždenie vyhlásilo, že treba tak urobiť, lebo celému ľudu sa návrh páčil. Tak zhromaždil Dávid celý Izrael, od egyptského Šichóru až po vstup do Chamátu, aby preniesli truhlu Božiu z Kirjat-Jeárímu. Tak sa vybral Dávid s celým Izraelom do Baaly, t.j. do Kirjat-Jeárímu v Judsku, aby odtiaľ doniesli truhlu Božiu, ktorá je nazvaná menom Hospodina, tróniaceho nad cherubmi. Keď prevážali truhlu Božiu na novom voze z domu Abínádábovho, Uzzá a Achjó viedli voz. Dávid a všetok Izrael tancovali pred Bohom z celej sily za spevov a zvuku citár, hárf, bubnov, cimbalov a trúb. Keď prišli až k humnu Kídónovmu, Uzzá vystrel ruku, aby pridržal truhlu, lebo dobytok vybočil. Vtedy vzbĺkol Hospodinov hnev proti Uzzovi, ranil ho, pretože siahol rukou na truhlu. Tam zomrel pred Bohom. Dávida vzrušilo, že Hospodin pretrhol Uzzovi život. Preto sa to miesto nazýva až dodnes Uzzova trhlina. Dávid sa v ten deň zľakol Boha a povedal: Ako len dopravím k sebe truhlu Božiu? Preto nedal previesť truhlu k sebe do mesta Dávidovho, ale ju uložil v dome gatského Óbéd-Edóma. Tak zostala truhla Božia v dome Óbéd-Edóma tri mesiace. Hospodin požehnával dom Óbéd-Edómov i všetko, čo mal. Týrsky kráľ Chírám poslal Dávidovi poslov, cédrové drevo, murárov a tesárov, aby mu postavili dom. Tu spoznal Dávid, že Hospodin ho potvrdil ako kráľa nad Izraelom a že kvôli jeho ľudu Izraelu vyvýšil jeho kráľovstvo. V Jeruzaleme si Dávid pribral ďalšie ženy a splodil ďalších synov a dcéry. Toto sú mená tých, ktorí sa mu narodili v Jeruzaleme: Šammúa, Šóbáb, Nátán, Šalamún, Jibchár, Elíšúa, Elpelet, Nógáh, Nefeg, Jáfia, Elíšámá, Beeljáda a Elífelet. Keď sa Filištínci dopočuli, že Dávid bol pomazaný za kráľa nad celým Izraelom, pobrali sa všetci hľadať ho. Keď to Dávid počul, vytiahol proti nim. Keď Filištínci prišli plieniť do údolia Refáím, Dávid sa spýtal Boha: Mám vytiahnuť proti Filištíncom? Vydáš mi ich do rúk? Hospodin mu povedal: Vytiahni a dám ti ich do rúk. Tak tiahli do Baal-Perácímu, kde ich Dávid porazil. Tu povedal Dávid: Prostredníctvom mňa Boh pretrhol mojich nepriateľov ako prietrž vôd. Preto nazvali to miesto Baal-Perácím. Zanechali tam i svoje božstvá. Dávid rozkázal spáliť ich v ohni. Keď Filištínci opätovne plienili v údolí, Dávid sa znova spytoval Boha; Boh mu riekol: Netiahni za nimi, ale obíď ich a napadni od balzamovníkov. Len čo začuješ vo vrcholcoch balzamovníkov šelest chôdze, vyjdi do boja, lebo Hospodin vyšiel pred tebou poraziť tábor Filištíncov. Dávid vykonal, ako mu Boh prikázal, a porazil tábor Filištíncov od Gibeónu až po Gezer. Povesť o Dávidovi prenikla do všetkých krajín a Hospodin zoslal bázeň pred ním na všetky národy. V meste Dávidovom si nastaval domy, zriadil i miesto pre Božiu truhlu a roztiahol pre ňu stan. Vtedy Dávid povedal: Nikto nesmie nosiť truhlu Božiu, iba levíti, pretože Hospodin si ich vyvolil, aby nosili truhlu Hospodinovu a obsluhovali ju naveky. Dávid zhromaždil celý Izrael do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu Hospodinovu na miesto, ktoré pre ňu pripravil. Dávid zhromaždil Áronovcov a levítov: Z Kehátovcov: vedúceho Uríela a jeho bratov, stodvadsiatich; z Meráríovcov: vedúceho Asaju a jeho bratov, dvestodvadsiatich; z Geršómovcov: vedúceho Jóéla a jeho bratov, stotridsiatich; zo synov Elícáfánových: vedúceho Šemaju a jeho dvesto bratov; zo synov Chebrónových: vedúceho Elíéla a jeho bratov, osemdesiatich; zo synov Uzzíélových: vedúceho Ammínádába a jeho bratov, stodvanástich. Potom Dávid povolal kňazov Cádóka a Ebjátára i levítov: Uríéla, Asáju, Jóéla, Šémaju, Elíéla a Ammínádába a povedal im: Ste predákmi levítskych rodín. Posväťte sa, vy i vaši bratia, a vyneste truhlu Hospodina, Boha Izraela, na miesto, ktoré som pre ňu pripravil. Pretože ste predtým chýbali, Hospodin, náš Boh, spôsobil nám škodu, lebo sme Ho nehľadali podľa predpisu. Tak sa kňazi a levíti posvätili, aby vyniesli truhlu Hospodina, Boha Izraela. Levíti niesli Božiu truhlu na pleciach na žrdiach, ako prikázal Mojžiš, podľa slova Hospodinovho. Dávid prikázal vedúcim levítov, aby postavili spevákov, svojich bratov, s hudobnými nástrojmi: harfami, citarami a cimbalmi, aby ich rozozvučali veselým tónom. Levíti postavili Hémána, syna Jóélovho, a z jeho bratov Ásáfa, syna Berechjovho; z Meráríovcov, svojich bratov, Étána, syna Kúšájovho; a s nimi i svojich druhoradých bratov: Zecharju mladšieho, Jaazíéla, Šemírámóta, Jechíéla, Unního, Elíába, Benáju, Maaséju, Mattitju, Elífléa, Mikméju, Obéd-Edóma a Jeíéla, vrátnikov; spevákov: Hémana, Ásáfa a Étána, aby hrali na bronzové cimbaly. Zecharju, Azíéla, Šemírámóta, Jechíéla, Unního, Elíába, Maaseju a Benaju s harfami pre vysoký hlas; Mattitju, Elífléa, Miknéju, Óbéd-Edóma, Jeíéla a Azazju, aby viedli spev s citarami pre hlboký hlas. Kenanja, vedúci levítov pri nosení, usmerňoval prenášanie, lebo sa v tom vyznal. Berechja a Elkáná boli vrátnikmi pri truhle. Kňazi Šebanja, Jóšáfát, Netaneél, Amásaj, Zecharja, Benája, Elíezer trúbili na trúbach pred truhlou Božou. Óbéd-Edóm a Jechija boli vrátnikmi pri truhle. Dávid, starší Izraela a tisícnici s radosťou šli preniesť truhlu zmluvy Hospodinovej z Óbéd-Edómovho domu. Pretože Boh pomáhal levítom, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, obetovali sedem juncov a sedem baranov. Dávid bol zahalený do plášťa z jemného ľanu, takisto aj všetci levíti, ktorí niesli truhlu, speváci a Kenanja, vedúci spevákov pri prenášaní. Dávid mal i ľanový efód. Celý Izrael preniesol truhlu zmluvy Hospodinovej za jasotu a zvuku rohov, trúb a cimbalov, hrajúc na harfách a citarách. Keď však truhla zmluvy Hospodinovej do šla k mestu Dávidovmu, Míkál, dcéra Saulova, sa práve pozrela oknom. Keď zazrela kráľa Dávida poskakovať a tancovať, opovrhla ním v srdci. Keď preniesli Božiu truhlu, zložili ju v stane, ktorý pre ňu roztiahol Dávid, a prinášali pred Bohom spaľované obete a obete spoločenstva. Keď Dávid skončil spaľovanú obeť a obete spoločenstva, požehnal ľud v mene Hospodinovom. Potom nadelil všetkým Izraelcom, a to mužom i ženám, každému peceň chleba, kus mäsa a hrozienkový koláč. Niektorých levítov určil na službu pred truhlou Hospodinovou, aby velebili, oslavovali a chválili Hospodina, Boha Izraela. Vedúcim bol Ásáf, druhý po ňom Zecharja, ďalej Jeíél, Šemírámót, Jechíál, Mattitja, Elíáb, Benája, Óbéd-Edóm a Jeíél; tí hrali na hudobných nástrojoch: na harfách a citarách. Ásáf hral na cimbale, kňazi Benája a Jachazíél ustavične hrali na trúbach pred truhlou Božej zmluvy. V ten deň poveril Dávid prvý raz Ásáfa a jeho bratov vzdávať vďaku Hospodinovi: Ďakujte Hospodinovi! Vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi! Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divoch! Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré robil, na znamenia a na súdne výroky Jeho úst, vy, deti Izraela, Jeho sluhu, synovia Jákobovi, Jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, na celej zemi platia Jeho súdy. Večne pamätajte na Jeho zmluvu, na slovo, ktoré vydal pre tisíc rodov príkazom; na zmluvu, ktorú uzavrel s Abrahámom, a na prísahu Izákovi, ktorú určil Jákobovi ako ustanovenie, ako večnú zmluvu pre Izrael: Tebe dám Kanaán ako váš dedičný podiel. Keď vás bolo ešte málo, máličko len, a k tomu cudzí tam, putujúci od národa k národu, od jedného kráľovstva k inému ľudu, nikomu nedovolil utláčať ich, aj kráľov pre nich pokarhal: Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom! Spievaj Hospodinovi celá zem! Zvestujte Jeho spásu deň po deň! O Jeho sláve rozprávajte medzi pohanmi, o Jeho divoch medzi všetkými národmi. Lebo Hospodin je veľký, hoden všetkej chvály a nad všetkých bohov obávaný. Bo všetci bôžikovia pohanov sú ničoty, Hospodin však nebo učinil. Pred Ním je veleba a dôstojnosť, sila a radosť je na Jeho mieste. Čeľade národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi česť a slávu! Vzdávajte Hospodinovi slávu Jeho mena, prineste dar a predstúpte pred Neho! Klaňajte sa Hospodinovi v svätej ozdobe! Chvej sa pred Ním, celá zem! Pevne stojí svet a neskláti sa. Nech sa radujú nebesá a jasá zem a nech vravia medzi pohanmi: Hospodin je kráľom! Nech hučí more i to, čo ho napĺňa! Nech výska pole so všetkým, čo je na ňom! Nech zaplesajú stromy lesa pred Hospodinom! Lebo prichádza súdiť zem. Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; veď Jeho milosť trvá naveky. A vravte: Pomáhaj nám, Bože našej spásy! Zhromaždi a vytrhni nás spomedzi pohanov, aby sme ďakovať mohli Tvojmu svätému menu, honosiť sa Tvojou chválou! Požehnaný buď, Hospodin, Boh Izraela od vekov až naveky! A všetok ľud odpovedal: Amen. A chválil Hospodina. Ponechal tam pred truhlou zmluvy Hospodinovej Ásáfa a jeho bratov, aby ustavične konali pred ňou službu podľa každodenného poriadku. Óbéd-Edóma a jeho šesťdesiatich ôsmich bratov, najmä však Óbéd-Edóma, syna Jedútúnovho, a Chósu určil za vrátnikov. Kňaza Cádóka a jeho bratov kňazov ponechal pred príbytkom Hospodinovým na výšine v Gibeóne, aby ustavične prinášali spaľované obete: ráno i večer, a to celkom tak, ako je napísané v zákone Hospodinovom, ktorý nariadil Izraelu. S nimi boli Hémán, Jedútún a ostatní vybratí, výslovne podľa mena označení, aby ďakovali Hospodinovi, lebo naveky trvá Jeho milosť. Hémán a Jedútún mali pri sebe trúby a cimbaly pre hudobníkov i nástroje pre nábožné piesne. Synovia Jedútúnovi boli pri bráne. Potom sa všetok ľud rozišiel, každý do svojho domu. Aj Dávid sa pobral pozdraviť svoju domácnosť. Keď už Dávid býval vo svojom dome, povedal prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cédrovom dome, a truhla zmluvy Hospodinovej pod stanovými závesmi. Nátan povedal Dávidovi: Urob všetko, čo máš v úmysle, lebo Boh je s tebou. Ešte tej noci sa Boh prihovoril Nátanovi: Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Nie, ty mi nepostavíš dom na prebývanie! Lebo odo dňa, keď som vyviedol Izrael, až dodnes, nebýval som v dome, ale prechádzal som zo stanu do stanu, z príbytku do príbytku. Keď som tak prechodil po celom Izraeli, či som povedal slovíčko niektorému zo sudcov Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? Teraz však takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom. Bol som s tebou, kamkoľvek si šiel, vykynožil som všetkých tvojich nepriateľov spred teba. Dám ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Obstarám i miesto pre svoj izraelský ľud a usadím ho. Bude bývať na ňom, nemusí sa viac znepokojovať. Nebudú ho už viac ani nešľachetníci utláčať ako predtým a za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov, urobím ťa veľkým a Hospodin ti postaví dom. Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, postavím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo. On mi postaví dom, ja upevním jeho trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Milosť mu však neodnímem, ako som odňal tvojmu predchodcovi, ale postavím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve až naveky. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia. Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Hospodine Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? Bolo to však málo v Tvojich očiach, Bože, nuž dal si zasľúbenie o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa, Hospodine Bože, ako na dôležitého človeka, ktorý rastie na význame. Čo má ešte hovoriť Dávid s Tebou? Sám poznáš svojho služobníka. Hospodine, kvôli svojmu služobníkovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, aby si oznámil všetky veľké udalosti. Nieto Tebe podobného, Hospodine, a nieto Boha okrem Teba po všetkom tom, čo sme na vlastné uši počuli. Kto je taký ako Tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, pre ktorý Boh šiel, aby si vykúpil ľud a aby si získal meno veľkými a hroznými skutkami, keď si zapudil národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta. Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky, a sám si sa stal, Hospodine, ich Bohom. Nuž teda, Hospodine, nech bude pravdivým slovo, ktoré si vyriekol o svojom sluhovi a jeho dome. Urob, ako si zasľúbil, aby sa Tvoje meno dokázalo platným a veľkým až naveky, aby povedali: Hospodin mocností, izraelský Boh, je Bohom Izraela! A dom Dávida, Tvojho služobníka, bude pevný pred Tebou. Lebo Ty, Bože môj, vyjavil si svojmu sluhovi, že mu postavíš dom. Preto sa Tvoj sluha odhodlal modliť sa pred Tebou. Teraz však, Hospodine - Ty sám si Boh - keď si vyslovil toto vzácne zasľúbenie o svojom služobníkovi, požehnávaj dom svojho služobníka, aby trval naveky pred Tebou, lebo čo Ty, Hospodine, požehnáš, je požehnané naveky. Potom Dávid porazil Filištíncov, pokoril ich a odňal z moci Filištíncov Gat s príslušnými osadami. Porazil i Moábcov, takže sa stali Dávidovými poddanými a odvádzali mu poplatok. Dávid porazil Hadad-Ezera, kráľa Cóby, pri Chamáte, keď si šiel upevniť moc na rieke Eufrat. Dávid mu odňal tisíc vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov; dal ochromiť všetky záprahy a ponechal z nich sto záprahov. Keď prišli Sýrčania z Damasku na pomoc Hadad-Ezerovi, kráľovi Cóby, Dávid pobil zo Sýrčanov dvadsaťdvatisíc mužov. Potom rozmiestnil po damašskej Sýrii vojenské jednotky, takže Sýrčania sa stali Dávidovými poddanými a odvádzali mu poplatok. Tak pomáhal Hospodin Dávidovi, kamkoľvek šiel. Dávid vzal zlaté štíty, čo mali na sebe Hadad-Ezerovi sluhovia, a dopravil ich do Jeruzalema. Z Tibchatu a Kúnu, Hadad-Ezerových miest, Dávid nabral veľké množstvo bronzu. Z neho Šalamún zhotovil bronzové more, stĺpy a bronzové náčinie. Keď Tóú, kráľ Chamátu, počul, že Dávid porazil celé vojsko Hadad-Ezera, kráľa Cóby, poslal svojho syna Hadoráma ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a blahoprial mu, že bojoval proti Hadad-Ezerovi a porazil ho; Tóú totiž viedol vojnu s Hadad-Ezerom. Poslal i rozličné zlaté, strieborné a bronzové predmety. I tie kráľ Dávid zasvätil Hospodinovi so striebrom a zlatom, ktoré priniesol od rôznych národov: od Edómcov, Moábcov, Ammóncov, Filištíncov a od Amálekovcov. Abšaj, syn Cerújin, porazil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Edómcov a rozmiestnil po Edómsku dozorcov, takže všetci Edómci sa stali Dávidovými poddanými, lebo Hospodin mu pomáhal, kamkoľvek išiel. Keď sa Dávid stal kráľom nad celým Izraelom, prisluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. Jóáb, syn Cerújin, velil vojsku, Jóšáfát, syn Achilúdov, bol kancelárom, Cádók, syn Achítúbov, a Abímelech, syn Ebjátárov, boli kňazmi, Šavšá bol pisárom, Benája, syn Jehójádov, bol veliteľom Kréťanov a Peleťanov a synovia Dávidovi boli prvými pobočníkmi kráľa. Keď zomrel Nácháš, kráľ Ammóncov, miesto neho sa stal kráľom jeho syn. Dávid si pomyslel: Preukážem priazeň Chánúnovi, synovi Náchášovmu, lebo jeho otec preukázal priazeň mne. Tak poslal Dávid poslov, aby mu prejavili sústrasť nad smrťou jeho otca. Dávidovi sluhovia prišli do krajiny Ammóncov ku Chánúnovi prejaviť mu sústrasť. Kniežatá Ammóncov povedali Chánúnovi: Či Dávid chce uctiť v tvojich očiach tvojho otca, keď ti posiela utešiteľov? Jeho sluhovia iste prišli k tebe kvôli tomu, aby preskúmali, rozvrátili a presliedili krajinu. Nato Chánún uchopil Dávidových sluhov, ostrihal ich, odrezal im polovicu obleku až po rozkrok a prepustil ich. Keď odišli, oznámili Dávidovi, čo sa stalo jeho mužom. Poslal poslov naproti nim, lebo tí mužovia boli veľmi potupení. Kráľ odkázal: Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, potom sa vráťte! Keď Ammónci videli, že sa Dávidovi zošklivili, Chánún i Ammónci poslali tisíc talentov striebra, aby si najali vozy a jazdcov z mezopotámskej Sýrie, zo sýrskej Maachy a z Cóby. Najali si tridsaťdvatisíc vozov a kráľa Maachy s jeho ľudom. Tí prišli a utáborili sa pred Medébou. Aj Ammónci sa zhromaždili zo svojich miest a nastúpili do boja. Keď o tom počul Dávid, vyslal Jóába s celým vojskom, i s hrdinami. Ammónci vyrazili a zoradili sa do boja pri vchode do mesta. Králi, ktorí prišli, stáli osobitne v poli. Keď Jóáb videl, že mu hrozí boj odpredu i odzadu, zo všetkých Izraelcov si vybral najschopnejších a zoradil sa proti Sýrčanom. Ostatok ľudu však zveril veleniu svojho brata Abšaja, a tak sa zoradili proti Ammóncom. Povedal: Ak by ma Sýrčania porážali, prídeš mi na pomoc. Ak by však Ammónci porážali teba, pomôžem ja tebe. Buď udatný, a udatne si počínajme za svoj ľud a za mestá svojho Boha. Hospodin nech urobí, čo sa Mu páči! Keď postúpil Jóáb i so svojím ľudom do boja proti Sýrčanom, utiekli pred ním. Keď Ammónci uvideli, že Sýrčania utekajú, utiekli i oni pred jeho bratom Abišajom a stiahli sa do mesta. Jóáb však odišiel do Jeruzalema. Keď Sýrčania videli, že ich Izraelci premohli, vypravili poslov, ktorí priviedli Sýrčanov spoza Eufratu pod vedením Šófacha, vojvodcu Hadad-Ezerovho. Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel cez Jordán, prišiel k nim a zoradil sa proti nim do útvaru. Nato Dávid zoradil vojsko k útoku proti Sýrčanom a bojoval s nimi. No Sýrčania utiekli pred Izraelcami a Dávid pobil zo Sýrčanov mužstvo zo sedemtisíc vozov, štyridsaťtisíc pešiakov a vojvodcu Šófacha vydal na smrť. Keď Hadad-Ezerovi sluhovia videli, že ich Izraelci premohli, uzavreli s Dávidom prímerie a podrobili sa mu. Sýrčanom sa odnechcelo pomáhať viac Ammóncom. O rok neskôr, v čase, keď králi vychádzajú do boja, vyviedol Jóáb celé vojsko a spustošil krajinu Ammóncov. Pritiahol a obkľúčil Rabbu, kým Dávid zostal v Jeruzaleme. Potom Jóáb dobyl Rabbu a zbúral ju. Sňal z hlavy ich kráľa korunu a odhadol jej váhu na talent zlata. Bol v nej drahokam, ktorý sa dostal na hlavu Dávidovu. Z mesta odniesol veľmi veľkú korisť. Ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol von a zamestnal ho pri pílach, železných čakanoch a pri sekerách. Dávid tak urobil všetkým ammónskym mestám. Potom sa vrátil so všetkým ľudom do Jeruzalema. Potom zase vypukla vojna s Filištíncami pri Gezere. Vtedy zabil Sibbechaj Chúšsky jedného z obrov, a tak boli Filištínci pokorení. Aj ďalšia vojna bola s Filištíncami a Elchánán, syn Jáírov, zabil Lachmího, brata Gatského Goliáša, ktorý mal násadu na kopiju ako tkáčsky návoj. Keď bola vojna opäť v Gate, bol tam muž vysokej postavy, ktorý mal po šesť, spolu dvadsaťštyri prstov; i ten pochádzal z obrov. Keď však potupoval Izrael, zabil ho Jonatán, syn Šimeu, brata Dávidovho. Títo pochádzali z obrov v Gate. Padli však rukou Dávida, alebo rukou jeho sluhov. Satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida sčítať Izrael. Preto Dávid nariadil Jóábovi a hodnostárom ľudu: Choďte, spočítajte Izrael od Beer-Šeby až po Dán a prineste mi správu, oboznámte ma, aby som vedel, koľko ich je. Ale Jóáb povedal: Nech Hospodin pridá k svojmu ľudu i stokrát viac, ako ho je. Beztak sú všetci, pán môj, kráľ, sluhami môjho pána. Prečo si to môj pán žiada? Prečo sa má tým Izrael previniť? Kráľov rozkaz Jóába prinútil. Tak sa Jóáb vybral, poprechodil celý Izrael a prišiel do Jeruzalema. Jóáb oznámil Dávidovi počet spočítaného ľudu: všetkých Izraelcov bolo milión stotisíc mužov schopných tasiť meč, Júdejcov bolo štyristosedemdesiattisíc mužov schopných tasiť meč. Ale Lévího a Benjamína nezaviedol medzi nich, lebo Jóábovi sa priečil kráľov rozkaz. Táto vec sa nepáčila Bohu, a ranil Izrael. Vtedy Dávid povedal Bohu: Veľmi som zhrešil, keď som vykonal túto vec. Teraz však odpusť svojmu sluhovi vinu, lebo som si počínal celkom bláznivo. Hospodin hovoril Gádovi, vidcovi Dávidovmu: Choď a povedz Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Predkladám ti tri veci. Zvoľ si z nich jednu, ktorú ti mám vykonať. Nato šiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Vyber si: buď tri roky hladu, alebo tri mesiace porážky pred tvojimi nepriateľmi, takže by ťa stíhal meč nepriateľov, alebo tri dni meča Hospodinovho a moru v krajine, takže by anjel Hospodinov pustošil na celom území Izraela. Teraz sa rozhodni, čo mám odkázať Tomu, ktorý ma poslal. Dávid povedal Gádovi: Veľmi mi je úzko. Nech upadnem do ruky Hospodinovej, lebo veľmi veľké je Jeho milosrdenstvo, len nech neupadnem do ruky človeka! Tak dopustil Hospodin na Izrael mor, takže padlo z Izraela sedemdesiattisíc mužov. Boh vyslal anjela do Jeruzalema, aby ho pustošil. Ako tak pustošil, pozrel sa Hospodin a oľutoval pohromu. Povedal anjelovi-zhubcovi: Dosť už! Zadrž ruku! Anjel Hospodinov vtedy stál pri humne Jebúsejca Ornána. Keď Dávid pozdvihol oči, videl anjela Hospodinovho stáť medzi zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke, smerujúcim na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odetí vrecovinou, na tvár. Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil spočítať ľud. Zhrešil som a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodine, Bože môj, nech Tvoja ruka úderom zhubne zasiahne mňa a dom môjho otca, ale nie Tvoj ľud. Vtedy anjel Hospodinov prikázal Gádovi povedať Dávidovi, aby šiel a postavil oltár Hospodinovi na humne Jebúsejca Ornána. Dávid šiel na výzvu Gádovu, ktorú povedal v mene Hospodinovom. Keď sa Ornán obrátil, uvidel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu. Dávid podišiel až k Ornánovi. Keď sa Ornán obzrel a videl Dávida, vyšiel z humna a klaňal sa mu tvárou k zemi. Tu Dávid povedal Ornánovi: Daj mi tú holohumnicu, aby som na nej postavil oltár Hospodinovi. Daj mi ju za peniaze v plnej hodnote, potom odstúpi záhuba od ľudu. Nato povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si; nech môj pán, kráľ, urobí, čo sa mu páči. Ajhľa, dávam i dobytok na spaľované obete, cepy na palivo i pšenicu na pokrmovú obeť; všetko dám. Ale kráľ Dávid povedal Ornánovi: Nie! Odkúpim to iba za plnú hodnotu. Nevezmem predsa to, čo je tvoje, pre Hospodina, ani neprinesiem spaľovanú obeť, ktorá je zadarmo. Dávid dal Ornánovi za to miesto zlato vo váhe šesťsto šekelov. Tam postavil Dávid Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obete a obete spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu ohňom z neba, ktorý zostúpil na oltár spaľovanej obete. Potom Hospodin prikázal anjelovi zastrčiť si meč do pošvy. Keď Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúsejca Ornána odpovedal, obetoval tam. No Hospodinov príbytok, čo zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obete boli toho času na výšine v Gibeóne. Ale Dávid nemohol odísť k nemu hľadať Boha, lebo bol predesený mečom anjela Hospodinovho. Preto Dávid povedal: Toto bude domom Hospodina, Boha, a toto oltárom na spaľované obete pre Izrael. Dávid nariadil zhromaždiť cudzincov, ktorí boli v Izraeli, a určil kamenárov na okresanie kvádrových kameňov na stavbu Božieho domu. Dávid zaopatril množstvo železa na klince na bránové krídla a na skoby; ďalej nezvážiteľné množstvo bronzu a nespočetné množstvo cédrového dreva, lebo Sidónci a Týrčania dovážali Dávidovi množstvo cédrového dreva. Dávid uvažoval: Môj syn Šalamún je ešte mladý a neskúsený, ale dom, ktorý sa má postaviť Hospodinovi, treba vybudovať obzvlášť veľkolepo na povesť a okrasu vo všetkých krajinách. Musím mu porobiť prípravy. Dávid urobil veľa príprav pred svojou smrťou. Potom si zavolal syna Šalamúna a poveril ho stavbou domu Hospodina, Boha Izraela. Dávid povedal Šalamúnovi: Syn môj, mienil som postaviť dom menu Hospodina, svojho Boha. Dostalo sa mi však Hospodinovho napomenutia: Prelial si mnoho krvi a viedol si veľké boje. Nepostavíš môjmu menu dom, pretože si prelial predo mnou mnoho krvi na zem. Hľa, narodí sa ti syn, ktorý bude mužom pokoja, a zabezpečím mu mier so všetkými jeho okolitými nepriateľmi. Veď sa bude volať Šalamún, a pokoj i mier dám Izraelu za jeho čias. On postaví môjmu menu dom. On mi bude synom a ja jemu otcom; trón jeho kráľovstva nad Izraelom upevním naveky. Teraz teda, syn môj, nech je Hospodin s tebou, aby si úspešne vybudoval dom Hospodina, svojho Boha, ako ti zasľúbil. Len nech ti Hospodin dá múdrosť a rozvahu. On nech ťa ustanoví nad Izraelom, aby si zachovával zákon Hospodina, svojho Boha. Vtedy budeš mať úspech, keď budeš zachovávať a plniť ustanovenia a predpisy, ktoré dal Hospodin Mojžišovi pre Izrael. Buď silný a odvážny! Neboj sa a nestrachuj! Hľa, popri svojich biedach som zaopatril pre dom Hospodinov stotisíc talentov zlata a milión talentov striebra, nezvážiteľné množstvo bronzu a železa, takže je toho hojnosť. Zaopatril som i drevo a kamene. Ďalšie musíš ešte k tomu pridať. Máš pri sebe i mnohých remeselníkov: kamenárov, murárov, tesárov a rôznych odborníkov pre každú prácu. Zlatu, striebru, bronzu a železu niet počtu. Vstaň a daj sa do práce! Hospodin nech je s tebou. Nato prikázal Dávid všetkým hodnostárom Izraela, aby pomáhali jeho synovi Šalamúnovi: Hospodin, váš Boh, je s vami. Zaistil vám od okolia mier, lebo mi dal do rúk obyvateľov krajiny, a krajina je poddaná Hospodinovi a Jeho ľudu. Zamerajte teda svoju myseľ i srdce na hľadanie Hospodina, svojho Boha! Vstaňte a postavte svätyňu Hospodina, Boha, aby vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej i posvätné Božie náčinie do domu, ktorý má byť postavený menu Hospodinovmu! Keď Dávid zostarel a nasýtil sa vekom, ustanovil svojho syna Šalamúna za kráľa nad Izraelom. Zhromaždil všetkých izraelských hodnostárov, kňazov a levítov. Keď boli sčítaní levíti od tridsaťročných nahor, počet príslušníkov podľa ich hláv bol tridsaťosemtisíc mužov, Dávid povedal: Z týchto som poveril vedením služby pri dome Hospodinovom dvadsaťštyritisíc, za úradníkov a sudcov šesť tisíc, štyritisíc za vrátnikov a štyritisíc za tých, ktorí budú chváliť Hospodina na nástrojoch, ktoré som zhotovil na chválospev. Potom ich Dávid rozdelil na oddelenia podľa Lévího synov: Géršóna, Keháta a Merárího. Ku Géršónovcom patrili: Laedán a Šimeí. Synovia Laedánovi: predák Jechíél, ďalej Zétám a Jóél, traja. Synovia Šimeího: Šelómít, Chazíél a Hárán, traja. Títo boli predákmi rodín Laedánových. Synovia Šimeího: Jachat, Zíza, Jeúš a Bería. To boli štyria synovia Šimeího. Jachat bol predákom, Zíza druhým, Jeúš a Bería nemali veľa synov, takže tvorili jednu rodinu, jednu triedu. Synovia Kehátovi: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíél, štyria. Synovia Amrámovi: Áron a Mojžiš. Áron bol však oddelený, aby on i jeho synovia posväcovali veľsvätyňu naveky, aby kadievali pred Hospodinom, slúžili Mu a v Jeho mene požehnávali naveky. Synovia Mojžiša, muža Božieho, boli však pripočítaní ku kmeňu Lévího. Synovia Mojžišovi boli: Géršóm a Elíezer. Potomstvo Géršóma: predák Šebúél. Potomstvo Elíezerovo: predák Rechabja; iných synov Elíezer nemal. Rechabjových synov bolo veľmi mnoho. Synovia Jishárovi: Šelomít, predák. Synovia Chebrónovi: Jerija, predák, Amarja druhý, Jachazíél tretí, Jekameám štvrtý. Synovia Uzzíélovi: Mícha predák, Jiššija druhý. Synovia Merárího: Machlí a Múší. Synovia Machlího: Eleázár a Kíš. Keď zomrel Eleazár, nezanechal po sebe synov, ale len dcéry; tie si pobrali synovia Kíšovi, ich príbuzní. Synovia Múšího: Machlí, Éder a Jerémót, traja. To boli synovia Lévího podľa ich rodín, rodinní predáci, ako boli spočítaní podľa počtu mien, podľa ich príslušníkov, zamestnaní v službe domu Hospodinovho, od dvadsaťročných vyššie. Lebo Dávid povedal: Hospodin, Boh Izraela, zabezpečil svojmu ľudu mier a usídlil sa naveky v Jeruzaleme. Ani levíti nemusia viac nosiť príbytok a všetko náčinie k jeho službe. Podľa neskorších Dávidových pokynov boli totiž zahrnutí do počtu levítov iba dvadsaťroční a starší - ale ich miesto bude po ruke Áronových synov v službe pri Hospodinovom dome: dozerať na nádvoria, komory, očisťovanie všetkého svätého a na služobné úkony v dome Božom; starať sa o predložené chleby, jemnú múku, pokrmovú obeť, nekvasené placky, panvicu, miesenie cesta a o všetky duté a dĺžkové miery. Každé ráno majú pristúpiť, vzdať vďaku a chválu Hospodinovi; takisto večer; i pri každom obetovaní zápalov pre Hospodina: v dni sviatočného odpočinku v novmesiacoch a na sviatky podľa počtu, ako to vyžadoval zákon; to bolo ich stálou povinnosťou pred Hospodinom. Majú sa starať o obsluhu svätostánku, obsluhu svätyne a o obsluhu synov Áronových, svojich bratov, pri službe v dome Hospodinovom. Potomkovia Áronovi mali svoje oddelenia. Synovia Áronovi: Nádáb, Abíhú, Eleázár a Ítámár. Nádáb a Abíhú zomreli pred svojím otcom. Keďže nemali synov, kňazský úrad zastával Eleázár a Ítámár. Dávid potom zadelil Eleázára a jeho syna Cádóka a Ítámára a jeho syna Achímelecha do ich služobných tried. Zistilo sa, že Eleázárovci majú viac mužských príslušníkov ako Ítámárovci. Zadelili ich tak, že synom Eleázára pripadlo šestnásť rodinných predákov a synom Ítámára osem rodinných predákov. Týchto i tamtých podelili lósom, pretože hodnostármi svätyne a Božími hodnostármi boli i zo synov Eleázárových i zo synov Ítámárových. Šemajá, syn Netaneélov, pisár z kmeňa Lévího, zapísal ich v prítomnosti kráľa, hodnostárov, kňazov Cádóka, Achímelecha, syna Ebjátárovho, a predákov kňazských a levítskych rodín: jedna rodina bývala vylosovaná z Eleázára a jedna z Ítámára. Prvý lós padol na Jójáríba, druhý na Jedaju, tretí na Cháríma, štvrtý na Seoríma, piaty na Malkiju, šiesty na Mijámína, siedmy na Hakkóca, ôsmy na Abiju, deviaty na Jéšúu, desiaty na Šechanju, jedenásty na Eljášiba, dvanásty na Jákíma, trinásty na Chuppu, štrnásty na Ješebába, pätnásty na Bilgu, šestnásty na Imméra, sedemnásty na Chezíra, osemnásty na Happicéca, devätnásty na Petachju, dvadsiaty na Jechezkéla, dvadsiaty prvý na Jáchína, dvadsiaty druhý na Gámúla, dvadsiaty tretí na Delaju, dvadsiaty štvrtý na Maazju. To je ich služobné zatriedenie pre nastupovanie do domu Hospodinovho podľa poriadku, zavedeného Áronom, ich praotcom, ako mu prikázal Hospodin, Boh Izraela. Z ostatných potomkov Lévího: zo synov Amráma: Šúbáél, zo synov Šúbáéla: Jechdeja, z Rechabja, zo synov Rechabjových: predák Jiššíja. Z Jishárovcov: Šelómót; zo synov Šelómóta: Jáchat. Synovia Chebrónovi: Jerija prvý, Amarja druhý, Jachazíél tretí. Jekameám štvrtý. Syn Uzzíélov: Mícha; zo synov Míchu: Šámír. Brat Míchov: Jiššija, zo synov Jiššiju: Zecharja. Synovia Merárího: Machlí a Múší a synovia Jaaziju, jeho syna. Synovia Merárího po synovi Jaazijovi: Šóham, Zakkúr a Ibrí. Z Machlího: Eleázár, ktorý nemal synov. Z Kíša: syn Kíšov: Jerachmeél. Synovia Múšího: Machlí, Éder a Jerímot. To sú levíti podľa rodín. Aj oni losovali ako ich bratia, synovia Áronovi, pred kráľom Dávidom, Cádókom, Achímelechom a predákmi kňazských a levítskych rodín; a to popredné rodiny i menej významní bratia. Dávid s vedúcimi služby oddelil pre službu synov Ásáfových, Hémánových a Jedútúnových, ktorí mali prorockú zvesť hlásať na citarách, harfách a cimbaloch. Počet mužov, zamestnaných v tejto službe bol: Zo synov Ásáfových: Zakkúr, Jozef, Netanjá a Asáréla. Synovia Ásáfovi podliehali Ásáfovi, ktorý podľa kráľovho návodu prorokoval. Z Jedútúna: synovia Jedútúnovi: Gedalja, Cerí, Izaiáš, Chašabja a Mattitja, šiesti. Podliehali svojmu otcovi Jedútúnovi, ktorý na citare prorocky hlásal vďaky a chvály ku cti Hospodinovej. Z Hémána: synovia Hémánovi: Bukkija, Mattanja, Uzzíél, Šebúél, Jerímót, Chananja, Chanání, Elíáta, Giddaltí, Rómammtí-Ezer, Jošbekáša, Mallótí, Hótír, Machaziót. Všetci boli synmi kráľovho vidca Hémána, aby podľa zasľúbení Božích vyvyšovali jeho rod. Boh dal Hémánovi štrnásť synov a tri dcéry. Všetci účinkovali pod vedením svojho otca Asáfa, Jedútúna a Hémána pri speve v dome Hospodinovom s cimbalmi, harfami a citarami pri chrámovej službe Božej podľa kráľovho návodu. Ich počet, spolu s ich bratmi, cvičenými v speve ku cti Hospodinovej, samých umelcov, bol dvestoosemdesiatosem. Nato hádzali lósy o poriadok služby, a to najmenší tak ako aj najväčší, majster ako aj žiak. Prvý lós vyšiel na Ásáfovca Jozefa, na neho, jeho synov a bratov, na dvanástich; druhý na Gedalju, na neho, jeho bratov a synov, na dvanástich. Tretí na Zakkúra, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Štvrtý na Jicrího, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Piaty na Netanju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Šiesty na Bukkiju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Siedmy na Jesaréla, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Ôsmy na Izaiáša, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Deviaty na Mattanju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Desiaty na Šimeího, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Jedenásty na Azaréla, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Dvanásty na Chašabju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Trinásty na Šubáéla, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Štrnásty na Mattitju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Pätnásty na Jerémóta, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Šestnásty na Chananju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Sedemnásty na Jošbekášu, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Osemnásty na Chanáního, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Devätnásty na Mallótího, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Dvadsiaty na Elíjátu, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Dvadsiaty prvý na Hótíra, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Dvadsiaty druhý na Giddaltího, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Dvadsiaty tretí na Machazióta, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Dvadsiaty štvrtý na Rómamtí-Ezera, na jeho synov a bratov, na dvanástich. K oddielu vrátnikov patrili: Z Kórachovcov: Mešelemja, syn Kóreho, z potomkov Ásáfových. Mešelemja mal synov: Zecharju, prvorodeného, Jedíáéla druhého, Zebadju tretieho, Jatníéla štvrtého, Éláma piateho, Jóchánána šiesteho, Eljehóénaja siedmeho. Óbéd-Edóm mal synov: Šemajú prvorodeného, Józábáda druhého, Jóácha tretieho, Sáchára štvrtého, Netaneéla piateho, Ammíéla šiesteho, Jissáchára siedmeho, Peulletaja ôsmeho - pretože ho Boh požehnal. Jeho synovi Šemajovi sa narodili synovia, ktorí boli vládcami vo svojich rodinách, pretože to boli udatní mužovia. Synovia Šemajovi: Otní, Refáél, Óbéd, Elzábád a jeho bratia Elíhú a Semachja boli udatní chlapi. Všetci boli zo synov Óbéd-Edóma, oni, ich synovia a bratia, udatní mužovia, súci na službu, šesťdesiatdva Óbéd-Edómcov. Mešelemja mal osemnásť synov a bratov, udatných mužov. Chósa zo synov Merárího mal: Šimrího predáka - hoci nebol prvorodencom, ustanovil ho otec za predáka - Chilkiju druhého, Tebalju tretieho, Zecharju štvrtého. Všetkých Chósových synov a bratov bolo trinásť. Tieto oddiely vrátnikov, predáci mužstva ako aj ich bratia mali povinnosť vykonávať strážnu službu v dome Hospodinovom. Losovali po rodinách o každú bránu, a to najmenší i najväčší. Lós o Východnú bránu pripadol Šelemjovi. Keď losovali pre Zecharju, jeho syna, rozumného radcu, vyšiel mu lós na Severnú bránu; Óbéd-Edómovi na Južnú bránu a jeho synom na skladište; Šuppímovi a Chósóvi na Západnú bránu spolu s bránou Šallechet pri ceste vedúcej nahor. Stráž bola vedľa stráže. Na východe boli šiesti levíti, na severe denne štyria, na juhu denne štyria a pri skladišti po dvoch; pri Parbáre na západe: štyria pri ceste, dvaja pri Parbáre. To boli oddiely vrátnikov zo synov Kórachových a zo synov Merárího. Ich bratia levíti boli nad pokladmi domu Božieho a nad pokladmi zo zasvätených darov. Synovia Laedána, Laedána Géršómovca, predáci rodín Géršómovca Laedána: Jechíélovci. Synovia Jechíélovcov: Zétám a jeho brat Jóél boli nad pokladmi domu Hospodinovho. Z Amrámovcov, Jishárovcov, Chebrónovcov a Uzzíelovcov bol predstaveným nad pokladmi Šebúél, syn Géršóma, syna Mojžišovho. Jeho bratia z Elíézera: jeho syn Rechabja, jeho syn Izaiáš, jeho syn Jórám, jeho syn Zichrí a jeho syn Šelómít. Šelómít bol so svojimi bratmi nad všetkými pokladmi zo zasvätených darov, ktoré zasvätili kráľ Dávid, rodinní predáci, tisícnici, stotníci a vojvodcovia. Zasvätili to z bojov a koristi k údržbe domu Hospodinovho. Všetko, čo zasvätil videc Samuel, Saul, syn Kíšov, Abnér, syn Nérov, alebo Jóáb, syn Cerújin, každý zasvätený dar bol pod správou Šelómíta a jeho bratov. Z Jishárovcov: Kenanja a jeho synovia boli určení pre vonkajšiu prácu v Izraeli ako úradníci a sudcovia. Z Chebrónovcov: Chašabja a jeho bratia, tisícsedemsto schopných ľudí, boli na čele správy nad Izraelom v západnom Jordánsku vo všetkých záležitostiach Hospodinových a v službe kráľa. Z Chebrónovcov: Jerija, predák - čo sa týka pôvodu a rodín Chebrónovcov: v štyridsiatom roku Dávidovej vlády boli preskúmaní a boli medzi nimi v Jaezere Gileádskom udatní mužovia - z jeho bratov, udatných mužov, dvetisícsedemsto rodinných predákov. Tých ustanovil kráľ Dávid nad Rúbenovcami, Gádovcami a nad polovicou kmeňa Menašše vo všetkých záležitostiach Božích a kráľových. Toto boli Izraelci podľa svojho počtu, rodinní predáci, tisícnici, stotníci a úradníci, ktorí slúžili kráľovi vo všetkých záležitostiach oddielov, striedajúcich sa mesiac čo mesiac, po všetky mesiace roka. Jeden oddiel mal dvadsaťštyritisíc. Nad prvým oddielom v prvom mesiaci bol Jášobeám, syn Zabdíélov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Bol potomkom Perecovým, náčelníkom všetkých veliteľov vojska v prvom mesiaci. Nad oddielom druhého mesiaca bol Achóchovec Dádaj a na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Veliteľom tretieho vojska v treťom mesiaci bol Benája, syn hlavného kňaza Jójádu. Na jeho oddiel pripadalo dvadsať štyritisíc. Tento Benája bol hrdinom medzi tridsiatimi a nad tridsiatimi. Jeho oddiel mal na starosti jeho syn Ammízábád. Štvrtým na štvrtý mesiac bol Asáél, brat Jóábov, a po ňom jeho syn Zebadja. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Piaty na piaty mesiac bol Jizrachovec Šamhút. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Šiesty na šiesty mesiac bol Ira, syn Tekóana Ikkéša. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Siedmy na siedmy mesiac bol Pelóňan Chelec z Efrajimcov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Ôsmy na ôsmy mesiac bol Chúšáťan Sibbechaj zo Zerachovcov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Deviaty na deviaty mesiac bol Anatóťan Abíezer z Benjamíncov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Desiaty na desiaty mesiac bol Netófan Mahraj zo Zerachovcov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Jedenásty na jedenásty mesiac bol Pireátóňan Benája z Efrajimcov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Dvanásty na dvanásty mesiac bol Netófan Cheldaj z Otníéla. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc. Nad kmeňmi Izraela boli: Z Rúbenovcov: predstavený Elíezer, syn Zichrího; zo Šimeóncov: Šefatja, syn Maachov; z Lévíjcov: Chašabja, syn Kemúélov; z Árona: Cádók; z Júdu: Elíhú z bratov Dávidových; z Jissáchára: Omrí, syn Mícháélov; zo Zebulúna: Jišmaja, syn Óbadjov; z Naftálího: Jerímót, syn Azríéla; z Efrajimcov: Hóšéa, syn Azazjov; z polovice kmeňa Menašše: Jóél, syn Pedájov; z druhej polovice Menaššeho v Gileáde: Jiddó, syn Zecharjov; z Benjamína: Jaasíél, syn Abnérov; z Dánu: Azarél, syn Jeróchámov. To boli vodcovia izraelských kmeňov. Dávid však neuviedol počet dvadsaťročných a mladších, lebo Hospodin zasľúbil, že rozmnoží Izrael ako nebeské hviezdy. Jóáb, syn Cerújin, začal, ale neskončil sčítanie, lebo pre neho Izrael postihol Boží hnev. Preto sa ten počet nedostal do Letopisov kráľa Dávida. Nad kráľovými pokladmi bol Azmávet, syn Adíélov; nad pokladmi v poli, v mestách, na dedinách a vo vežiach bol Jonatán, syn Uzzijov. Nad poľnohospodárskymi robotníkmi pri obrábaní pôdy bol Ezrí, syn Kelúbov; nad vinicami Šimeí z Rámy, nad zásobami vína vo viniciach Zabdí Šifmejský; nad olivami a divými figovníkmi na Nížine Gedérčan Baalchánán; nad zásobami oleja Jóáš; nad hovädzím dobytkom, pasúcim sa na Šáróne bol Šárončan Šitraj; nad hovädzím dobytkom v údoliach Šáfát, syn Adlajov; nad ťavami Izmaelec Óbíl; nad oslicami Mérónóťan Jechdeja; nad drobným dobytkom Hagarovec Jázíz. Všetci boli správcami majetku, ktorý mal kráľ Dávid. Jonatán, Dávidov strýc, rozumný muž, bol radcom a pisárom. On a Jechíél, syn Chachmóního, bol pri kráľových synoch. Achítófel bol kráľovým priateľom. Po Achítófelovi bol Jójáda, syn Benájov, a Ebjátár. Kráľovým vojvodcom bol Jóáb. Dávid zhromaždil do Jeruzalema všetkých izraelských hodnostárov, kmeňových vodcov, veliteľov oddielov, ktorí obsluhovali kráľa, tisícnikov i stotníkov, ďalej správcov všetkého majetku a kráľovho stáda, svojich synov, komorníkov, hrdinov a všetkých udatných mužov. Kráľ Dávid sa postavil na nohy a povedal: Čujte ma, bratia moji a ľud môj! Mienil som postaviť útulok pre truhlu zmluvy Hospodinovej a pre podnož nášho Boha, a urobil som prípravy na stavbu. Ale Boh mi povedal: Nepostavíš môjmu menu dom, lebo si bojovník a prelieval si krv. Hospodin, Boh Izraela, si ma však vyvolil z celej mojej rodiny, aby som sa stal naveky kráľom nad Izraelom. Júdu si totiž zvolil za knieža, v dome Júdovom zas moju rodinu a spomedzi mojich súrodencov sa mu zapáčilo mňa učiniť kráľom nad celým Izraelom. Zo všetkých mojich synov - lebo Hospodin mi dal mnohých synov - vyvolil si môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom. Povedal mi: Šalamún, tvoj syn, mi postaví dom i nádvoria, lebo jeho som si vyvolil za syna, a ja mu budem otcom. Jeho kráľovstvo upevním naveky, ak sa len bude pevne pridržiavať mojich prikázaní a predpisov ako dnes. Teraz však pred očami celého Izraela, zhromaždenia Hospodinovho, a za prítomnosti nášho Boha vás napomínam: Zachovávajte a skúmajte všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, aby ste mohli vlastniť tú krásnu krajinu a podržať ju ako dedičstvo pre svojich potomkov až naveky. Ty však, Šalamún, syn môj, poznaj Boha svojho otca a slúž Mu celým srdcom a ochotnou dušou, lebo Hospodin skúma všetky srdcia a pozná každý spôsob myslenia. Ak Ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť; ale ak Ho opustíš, zavrhne ťa navždy. Pochop teda, že si ťa zvolil Hospodin, aby si mu postavil dom ako svätyňu. Vzmuž sa, konaj! Potom odovzdal Dávid svojmu synovi Šalamúnovi plán predsiene a chrámu, jeho pokladníc, horných miestností, vnútorných siení a miestností pre trón milosti. Ďalej plán všetkého, čo mal na mysli: nádvorí domu Hospodinovho, všetkých komôr po obvode, pokladníc domu Božieho a pokladníc pre zasvätené dary, oddelení pre kňazov a levítov a všetkých prác spojených so službou pri dome Hospodinovom, všetkých nádob určených pre práce spojené so službou pri dome Hospodinovom. Odovzdal zlato na všetko zlaté náčinie podľa váhy pre jednotlivé služobné náčinie, striebro na všetko strieborné náčinie podľa váhy pre jednotlivé služobné náčinie, zlato na zlaté svietniky a ich zlaté lampy podľa váhy jednotlivých svietnikov. Podľa váhy určil zlato na stoly pre predkladané chleby na jednotlivé stoly a striebro na strieborné stoly. Na vidlice, kropiace čaše a kanvy čisté zlato, na zlaté poháre zlato podľa váhy jednotlivých pohárov, na strieborné poháre striebro podľa váhy jednotlivých pohárov. Na kadidlový oltár prečistené zlato podľa potrebnej váhy a plán voza zlatých cherubov, ktorí by prestierali krídla a zakrývali truhlu zmluvy Hospodinovej. To všetko bolo z ruky Hospodinovej v písme, týkajúcom sa všetkých prác v pláne. Nato Dávid povedal svojmu synovi Šalamúnovi: Buď zmužilý i smelý a konaj! Neboj sa a nestrachuj, lebo Hospodin, Boh, môj Boh bude s tebou. Nezanechá ťa, ani ťa neopustí, kým sa neukončia všetky práce pre službu pri dome Hospodinovom. Ajhľa, máš oddiely kňazov a levítov ku každej službe pri dome Božom, ktorí budú s tebou pri každej práci ako ochotní odborníci v rôznej službe, a hodnostárov i ostatný ľud pre rôzne tvoje podujatia. Potom povedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si vyvolil Boh, je mladý a útly; práca je však veľká, lebo nie pre človeka je určený ten palác, ale pre Hospodina, Boha. Nakoľko som mohol, pripravil som pre dom svojho Boha zlato na zlaté, striebro na strieborné, bronz na bronzové, železo na železné a drevo na drevené predmety, ónyxové kamene a obklady, kamene malachitové a pestrofarebné, rôzne drahokamy a množstvo mramorových kameňov. Pretože mám záľubu v dome svojho Boha, mám ešte pre dom Boží okrem toho, čo som už pripravil pre svätyňu, zlato a striebro, ktoré mám ako osobné vlastníctvo: tritisíc talentov ofírskeho zlata, sedemtisíc talentov prečisteného striebra na pokrytie stien miestností, zlato na zlaté, striebro na strieborné predmety a na rôznu prácu, umelcami zhotovenú! Kto je ešte dnes ochotný štedro obetovať Hospodinovi? Ochotu prejavili rodinní hodnostári, hodnostári izraelských kmeňov, tisícnici, stotníci a hodnostári v kráľovej službe. Na službu pri dome Božom odovzdali päťtisíc talentov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talentov striebra, osemnásťtisíc talentov bronzu a stotisíc talentov železa. Ak mal niekto drahokamy, pridal ich k pokladu domu Hospodinovho do rúk Géršónovca Jechíéla. Ľud sa radoval z ich ochoty, lebo celým srdcom ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid zaplesal veľkou radosťou. Potom Dávid dobrorečil Hospodinovi v prítomnosti celého zhromaždenia a povedal: Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, nášho otca, od vekov až naveky. Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš niekoho veľkým a mocným. Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvoje slávne meno. Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali. Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje. Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom Tvojmu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všetko. Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval. Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srdce. Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre ktorú som vykonal prípravy. Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi. Nato obetovali Hospodinovi zábitné obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc jahniat a príslušné úliatby, zábitné obete v hojnosti za celý Izrael. V ten deň s veľkou radosťou jedli a pili pred Hospodinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidovho. Pomazali ho Hospodinovi za knieža. Tak zasadol Šalamún na trón Hospodinov ako kráľ namiesto Dávida, svojho otca, a mal úspech, takže ho poslúchal celý Izrael. I všetci hodnostári, hrdinovia a synovia kráľa Dávida sa podriadili kráľovi Šalamúnovi. Hospodin však urobil Šalamúna obzvlášť veľkým v očiach celého Izraela a dal mu kráľovskú dôstojnosť, akú nemal pred ním nijaký kráľ nad Izraelom. Dávid, syn Izajov, kraľoval nad celým Izraelom. V Izraeli vládol štyridsať rokov. V Chebróne vládol sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. Zomrel v peknej starobe, sýty vekom, bohatstvom a úctou. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Šalamún. Počiatočné a posledné príbehy kráľa Dávida sú poznačené v Dejinách vidca Samuela, v Dejinách proroka Nátana a v Dejinách vidca Gáda a celá jeho kráľovská vláda, jeho moc a udalosti, ktoré postihli jeho, Izrael a všetky pozemské kráľovstvá. Šalamún, syn Dávidov, upevnil sa vo svojom kráľovstve. Hospodin, jeho Boh, bol s ním a urobil ho nadmieru veľkým. Vtedy vyzval Šalamún celý Izrael, tisícnikov, stotníkov, sudcov i všetky kniežatá z celého Izraela, rodinných predákov, a tak odišiel on a s ním celé zhromaždenie na výšinu, ktorá bola v Gibeóne. Tam bol totiž svätostánok Hospodinov na púšti. No truhlu Božiu vyniesol Dávid u Kirjat-Jeárímu, keď pre ňu Dávid pripravil miesto, lebo rozvinul pre ňu stan v Jeruzaleme. Bronzový oltár, ktorý zhotovil Becaleél, syn Úrího, syna Chúrovho, bol tam pred príbytkom Hospodinovým a Šalamún i zhromaždenie ho vyhľadali. Tam Šalamún obetoval na bronzovom oltári, ktorý bol pred Hospodinom pred svätostánkom. Obetoval na ňom tisíc spaľovaných obetí. Tej noci sa Šalamúnovi zjavil Boh a povedal: Žiadaj si, čo ti mám dať! Šalamún Mu povedal: Ty si preukázal veľkú milosť môjmu otcovi Dávidovi a namiesto neho si mňa ustanovil za kráľa. Nech sa teda, Hospodine, Bože, naplní Tvoje zasľúbenie, dané môjmu otcovi Dávidovi. Veď si ma učinil kráľom nad ľudom početným ako zemský prach. Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom. Veď kto by mohol spravovať tento významný ľud? Nato Boh riekol Šalamúnovi: Pretože si takto zmýšľal, a nežiadal si si bohatstvo, poklady alebo slávu, ani smrť svojich neprajníkov, nežiadal si si ani dlhý vek, ale žiadal si si múdrosť a poznanie, aby si mohol spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa, dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však aj bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi, čo boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo prídu po tebe. Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od svätostánku do Jeruzalema, a kraľoval nad Izraelom. Šalamún stiahol vozy a jazdcov - mal totiž tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov - a rozmiestnil ich po vozových mestách a u seba v Jeruzaleme. Kráľ uložil v Jeruzaleme toľko striebra a zlata ako kamenia, a cédrov ako divých figovníkov, ktorých je na Nížine hojnosť. Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovi nakupovači ich preberali z Kúy za kúpnu cenu. Z Egypta dovážali voz za šesťsto šekelov striebra a koňa za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom vyvážali i všetkým kráľom chetejským a sýrskym. Šalamún si zaumienil postaviť dom Hospodinovmu menu a sebe kráľovský palác. Šalamún oddelil sedemdesiattisíc nosičov bremien, osemdesiattisíc kamenárov na horách a nad nimi tritisícšesťsto dozorcov. Potom poslal k týrskemu kráľovi Chúramovi odkaz: Ako si sa zachoval k môjmu otcovi Dávidovi, keď si mu poslal cédre, aby si postavil palác na bývanie, tak urob aj mne. Teraz ja chcem postaviť dom menu svojho Boha, Hospodina, zasvätiť Mu ho, aby sa pred ním obetovalo vonné kadidlo, aby boli ustavične predkladané chleby a aby sa obetovali spaľované obete: ráno i večer v dňoch sviatočného odpočinku, v novmesiacoch a na slávnostiach Hospodina, nášho Boha; to je naveky povinnosťou Izraela. Dom, ktorý chcem postaviť, musí byť veľký, lebo i náš Boh je väčší ako všetky božstvá. Kto Mu však vládze postaviť dom? Veď nebesá ani nebesá nebies Ho neobsiahnu; a kto som ja, že Mu mám postaviť dom čo i len na kadenie pred Ním? Teraz mi pošli muža, súceho spracúvať zlato, striebro, bronz, železo, červený purpur, karmazín i modrý purpur, ktorý by vedel zhotovovať rezby spolu s umelcami, ktorých mám v Judsku a v Jeruzaleme, ktorých mi obstaral môj otec Dávid. Pošli mi i cédrového, cyprusového a santalového dreva z Libanonu, lebo viem, že tvoji sluhovia vedia stínať libanonské stromy. Moji sluhovia budú s tvojimi sluhami, aby mi pripravili veľa dreva, lebo dom, ktorý chcem stavať, má byť veľký a obdivuhodný. Ajhľa, tvojim sluhom rubačom, ktorí budú stínať stromy, dám na stravovanie dvadsaťtisíc kórov pšenice, dvadsaťtisíc kórov jačmeňa, dvadsaťtisíc batov vína a dvadsaťtisíc batov oleja. Týrsky kráľ Chúram odpovedal listom, ktorý poslal Šalamúnovi: Pretože Hospodin miluje svoj ľud, učinil ťa nad ním kráľom. Chúram pokračoval: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý učinil nebesá i zem, že dal kráľovi Dávidovi múdreho syna, rozvážneho a rozumného, ktorý chce postaviť Hospodinovi dom a sebe kráľovský palác. Posielam ti teda súceho muža, skúseného znalca Chúrama Ábího, syna ženy z dcér Dánových a otca Týrčana, ktorý sa vyzná v práci so zlatom, striebrom, bronzom a železom, s kamením a drevom, červeným a modrým purpurom, bysom a karmazínom i vo vyrezávaní rôznych rezieb a vo vymýšľaní návrhov, ktoré by sa mu zverili za spolupráce s tvojimi umelcami a s umelcami môjho pána, Dávida, tvojho otca. Teraz však nech môj pán pošle svojim sluhom pšenicu, jačmeň, olej a víno, ako prisľúbil. My zase nastíname z Libanonu stromov, koľko len budeš potrebovať. Dopravíme ti ich plťami po mori do Jaffy, a ty si ich dopravíš do Jeruzalema. Keď Šalamún spočítal všetkých mužov - cudzincov, ktorí bývali v Izraeli - po sčítaní, ktoré urobil jeho otec Dávid - zistil, že ich je stopäťdesiattritisíc šesťsto. Z nich určil sedemdesiattisíc za nosičov bremien, osemdesiattisíc za kamenárov v horách a tritisíc šesťsto za dozorcov, ktorí nútili ľudí pracovať. Šalamún začal stavať dom Hospodinov v Jeruzaleme na vrchu Mórijá, kde sa Hospodin zjavil jeho otcovi Dávidovi, na mieste, ktoré Dávid určil na humne Jebúsejca Ornána. Stavať začal druhý deň v druhom mesiaci štvrtého roku svojej vlády. Šalamún vymedzil tieto rozmery pre stavbu domu Božieho: podľa starej miery dĺžku v lakťoch šesťdesiat a šírku dvadsať lakťov. Predsieň, ktorá je pred chrámom, mala šírku dvadsať lakťov a rovnala sa šírke domu; jej výška bola stodvadsať lakťov. Zvnútra ju pokryl čistým zlatom. Veľkú miestnosť obložil cyprusovým drevom, potiahol ju prvotriednym zlatom a položil na to palmy a retiazky. Sieň vyložil vzácnym kamením na ozdobu. Zlato bolo parvajimské. Sieň, hrady, prahy, jej steny a dvere potiahol zlatom a po stenách povyrezával cherubov. Potom urobil miestnosť veľsvätyne. Jej dĺžka bola dvadsať lakťov, ako šírka budovy, a jej šírka bola dvadsať lakťov. Pokryl ju prvotriednym zlatom vo váhe šesťsto talentov. Klince vážili päťdesiat šekelov zlata. Aj horné miestnosti potiahol zlatom. V miestnosti veľsvätyne spravil dvoch cherubov - výtvarné dielo; pokryli ich zlatom. Krídla cherubov boli dlhé dvadsať lakťov. Päťlakťové krídlo jedného sa dotýkalo steny miestnosti, kým druhé päťlakťové krídlo dotýkalo sa krídla druhého cheruba. Krídlo druhého cheruba dlhé päť lakťov sa dotýkalo steny miestnosti, druhé päťlakťové krídlo dotýkalo sa krídla druhého cheruba. Roztiahnuté krídla týchto cherubov mali dvadsať lakťov. Stáli na vlastných nohách, obrátené tvárou do miestnosti. Urobil i oponu z modrého a červeného purpuru, karmazínu a bysu a spravil na ňu cherubov. Pred budovou zhotovil dva stĺpy tridsaťpäť lakťov vysoké a hlavice na ich vrcholci na päť lakťov. Potom spravil reťaze v podobe náhrdelníkov a zavesil ich na vrch stĺpov. Urobil i sto granátových jabĺk, ktoré nasadil na reťaze. Stĺpy postavil pred chrám, jeden sprava, druhý zľava. Pravý nazval Jáchínom a ľavý Bóazom. Ďalej spravil bronzový oltár dvadsať lakťov dlhý, dvadsať lakťov široký a desať lakťov vysoký. Urobil i liate more o priemere desať lakťov, na obvode zaokrúhlené, hlboké päť lakťov; tridsaťlakťová šnúra ho obopínala dookola. Pod ním po celom obvode boli dookola kolokvintové podoby; po desať na lakeť obopínalo more; dva rady kolokvintov boli s ním spolu zliate. Spočívalo na dvanástich býkoch; tri boli obrátené na sever, tri na západ, tri na juh a tri boli obrátené na východ. Hore nad nimi bolo more. Zadnú časť mali úplne obrátenú dovnútra. Bolo hrubé na dlaň a jeho okraj bol ako okraj kalicha, ako ľaliový kvet. Vošlo doň tritisíc batov. Urobil i desať kotlov na umývanie. Päť dal sprava a päť zľava. V nich sa oplachovalo príslušenstvo k spaľovaným obetiam. More slúžilo kňazom na umývanie. Urobil desať zlatých svietnikov, ako bolo predpísané, a dal ich do chrámu: päť sprava a päť zľava. Ďalej spravil desať stolov a umiestnil ich v chráme: päť sprava a päť zľava. Urobil i sto zlatých čiaš na kropenie. Spravil i nádvorie kňazov a veľké nádvorie ako aj dvere pre nádvorie. Ich dvere pokryl bronzom. More postavil na pravú stranu, od juhovýchodu. Potom Chúram Ábí zhotovil hrnce, lopaty a čaše na kropenie, tak dokončil prácu pre kráľa Šalamúna v dome Božom: dva stĺpy a obe guľaté hlavice na vrcholci stĺpov, dve mrežovania na zakrytie oboch guľatých hlavíc na vrcholci stĺpov a štyristo granátových jabĺk na dve mrežovania. Na jedno mrežovanie po dva rady granátových jabĺk, aby zakrývali obe guľaté hlavice na vrcholci stĺpov. Ďalej urobil podvozky a na podvozky kotly, jedno more a pod ním dvanásť býkov, hrnce, lopaty, vidlice. Všetky predmety urobil Chúram Ábí kráľovi Šalamúnovi pre dom Hospodinov z lešteného bronzu. Na Okolí jordánskom, medzi Sukkótom a Cerédou, ich kráľ zlieval v hlinených formách. Šalamún dal zhotoviť všetko toto náčinie vo veľkom množstve, pretože sa nehľadelo na váhu bronzu. Náčinie, ktoré bolo v dome Božom: zlatý oltár, stoly a na nich predkladané chleby, svietniky a ich lampy z rýdzeho zlata, aby horeli pred najzadnejšou miestnosťou, ako bolo predpísané, kvety, lampy a zlaté nožnice z číreho zlata, ďalej nože a čaše na kropenie, misy na kadidlo a panvice na oheň z rýdzeho zlata. Brány domu, ich vnútorné krídla do veľsvätyne a krídla dverí do chrámovej siene boli zo zlata. Po ukončení všetkých prác na dome Hospodinovom, ktoré vykonal Šalamún, vniesol doň zasvätené dary Dávida, svojho otca. Striebro, zlato a všetko náčinie uložil do pokladníc domu Božieho. Potom Šalamún zhromaždil do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových predákov, kniežatá rodín Izraelcov, aby vyniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z mesta Dávidovho, čiže zo Siona. Tak sa zhromaždili ku kráľovi všetci Izraelci na sviatok, ktorý býva siedmy mesiac. Keď prišli všetci starší Izraela, levíti zdvihli truhlu a vyniesli ju. Svätostánok a všetko posvätné náčinie v stánku vyniesli levítski kňazi. Kráľ Šalamún a celý zbor Izraela, ktorý sa zišiel k nemu pred truhlou, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ho pre množstvo nebolo možné spočítať ani odhadnúť. Potom kňazi vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej na jej miesto do najzadnejšej miestnosti chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. Cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom pre truhlu, takže zhora zastierali truhlu a jej žrde. Žrde tak vyčnievali, že ich konce boli viditeľné. Zostali tam až dodnes. V truhle nebolo nič okrem dvoch tabúľ, ktoré dal Mojžiš na Chórebe, kde uzavrel Hospodin zmluvu s Izraelcami, keď ich vyviedol z Egypta. Potom kňazi vyšli zo svätyne. Lebo všetci prítomní kňazi sa posvätili bez ohľadu na oddiely. Levítski speváci, všetci, čo prislúchali Ásáfovi, Hémánovi alebo Jedútúnovi, ich synovia a bratia, oblečení v byse, s cimbalmi, harfami a citarami stáli východne od oltára, a spolu s nimi stodvadsať kňazov trúbilo na trúbach. Medzi trubačmi a spevákmi bol súlad, takže zaznieval jeden hlas pri vzdávaní chvály a vďaky Hospodinovi. Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov a iných hudobných nástrojov a chválospev Hospodinov, že je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť, oblak naplnil dom Hospodinov, takže kňazi pre oblak nemohli nastúpiť do služby, lebo sláva Hospodinova naplnila Boží dom. Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave. Ja som Ti postavil dôstojný dom i miesto, kde by si večne trónil. Nato sa kráľ obrátil tvárou a požehnal celé zhromaždenie Izraela, pričom všetci stáli. Povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý priamo môjmu otcovi Dávidovi dal zasľúbenie a sám ho splnil. Povedal: Odo dňa, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som ani jedno mesto zo všetkých kmeňov Izraela na postavenie domu, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si nevyvolil, aby bol kniežaťom nad mojím izraelským ľudom. Iba Jeruzalem som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno, a Dávida som si vyvolil, aby bol nad mojím izraelským ľudom. Ale keď si Dávid, môj otec, zaumienil postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela, riekol Hospodin môjmu otcovi Dávidovi: Pretože si si zaumienil postaviť dom môjmu menu, konal si správne, keď si to mal na mysli. Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorý ti vyjde z bedier. On postaví dom môjmu menu. Tak splnil Hospodin svoje zasľúbenie, ktoré naznačil. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zasadol som na trón Izraela, ako zasľúbil Hospodin; postavil som dom menu Hospodina, Boha Izraela. Vložil som tam i truhlu, v ktorej je zmluva Hospodinova, čo uzavrel s Izraelcami. Potom si stal pred oltár Hospodinov pred celým zhromaždením Izraela a vystrel ruky. Šalamún totiž urobil bronzový stupienok a umiestnil ho v strede nádvoria. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Vystúpil naň, pokľakol na kolená pred všetkými, vystrel ruky k nebesám a povedal: Hospodine, Bože Izraela, nieto Tebe podobného Boha na nebi ani na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí z celého srdca chodia pred Tebou. Splnil si svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Ako si zasľúbil vlastnými ústami, tak si to dnes sám splnil. Teraz však, Hospodine, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkov Dávidovi, môjmu otcovi, čo si sľúbil slovami: Nevyhynie predo mnou z tvojich potomkov muž, ktorý by sedel na tróne Izraela; len nech tvoji synovia dávajú pozor na svoje cesty, aby chodili v mojom zákone tak, ako si ty chodil predo mnou. Nuž, Hospodine, Bože Izraela, nech sa potvrdí Tvoje zasľúbenie, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. Ale či naozaj má bývať Boh s človekom na zemi? Veď nebesá, ba nebesá nebies Ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, čo som postavil. Ber ohľad na modlitbu svojho služobníka a na jeho úpenie, Hospodine, Bože môj, aby si počul nárek a modlitbu, ktorú Ti Tvoj služobník predostiera, aby si mal dňom i nocou otvorené oči na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam uložíš svoje meno, aby si vypočul modlitbu, ktorú Tvoj služobník predostrie na tomto mieste. Vyslyš úpenia svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, keď sa bude modlievať na tomto mieste. Vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a keď vyslyšíš, odpusť! Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome, Ty vyslyš z nebies, zakroč a rozsúď svojich služobníkov. Vinníkovi odplať a uvaľ mu na hlavu vlastný čin, spravodlivého obháj; daj mu podľa jeho spravodlivosti. Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľa, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti, bude velebiť Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť pred Tebou v tomto dome, Ty vyslyš z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť na pôdu, ktorú si dal jemu a jeho otcom. Keď bude nebo zatvorené a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale pomodlia sa na tomto mieste, budú velebiť Tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril, Ty vyslyš z nebies a odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš správnej ceste, po ktorej treba ísť, daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo. Keď nastane v krajine hlad, vznikne mor či sneť, hrdza, kobylky či hmyz, ak niektoré z jeho miest obkľúči nepriateľ, pri rôznych útrapách a nedostatkoch, každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak niekto pozná svoje útrapy a bolesť a vystrie svoje dlane k tomuto domu, Ty vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému pod ľa jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdcia ľudských synov. Aby sa Ťa báli a chodili po Tvojich cestách po všetky dni života na zemi, ktorú si dal našim otcom. Ale i cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, keď príde z ďalekej krajiny pre Tvoje veľké meno, pre Tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a pomodlí sa k tomuto domu: vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, a urob všetko, o čo cudzinec k Tebe volá. Aby tak všetky národy zeme poznali Tvoje meno, aby sa Ťa báli ako tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, čo som postavil, je pomenovaný po Tebe. Keď vyjde Tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš, a pomodlí sa k Tebe smerom k tomuto miestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu, vyslyš z nebies ich modlitbu i úpenlivú prosbu a dopomôž im k právu. Keď zhrešia proti Tebe - veď niet človeka, čo by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny, tam však, v krajine, do ktorej boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa, úpenlivo Ťa budú prosiť v krajine svojich väzniteľov: Zhrešili sme, prevrátene sme konali; sme vinní; ak sa obrátia k Tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich väzniteľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, pomodlia sa smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu: vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, ich modlitbu a úpenlivé prosby a dopomôž im k právu. Odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti Tebe. Nech sú, Bože môj, Tvoje oči otvorené a Tvoje uši nech pozorujú modlitbu na tomto mieste. Nuž teda, odober sa, Hospodine, na miesto svojho odpočinku; Ty i truhla Tvojej moci. Tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa odejú spásou a Tvoji zbožní nech sa tešia z Tvojej dobroty. Hospodine, Bože, neodmietni svojho pomazaného! Spomeň na prejavy milosti svojmu služobníkovi Dávidovi! Keď Šalamún skončil modlitbu, zostúpil z neba oheň a strávil spaľovanú obeť i zábitné obete a sláva Hospodinova naplnila dom. Kňazi nemohli vstúpiť do domu Hospodinovho, lebo ho naplnila Jeho sláva. Keď však všetci Izraelci videli zostupovať oheň a slávu Hospodinovu na dom, sklonili sa tvárou k zemi, k dlažbe, klaňali sa a ďakovali Hospodinovi, že je dobrý, veď Jeho milosť trvá naveky. Kráľ a všetok ľud práve obetovali zábitnú obeť pred Hospodinom. Kráľ Šalamún obetoval ako zábitnú obeť dvadsaťdvatisíc kusov hovädzieho dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ i všetok ľud Boží dom. Kňazi stáli na svojich stanovištiach, i levíti s hudobnými nástrojmi Hospodinovými, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid k velebe Hospodinovej, pretože naveky trvá Jeho milosť. S chválospevmi Dávidovými trúbili kňazi pred nimi a všetok Izrael stál. Šalamún posvätil stred nádvoria, ktoré je pred domom Hospodinovým. Tam totiž obetoval spaľované obete i tuk z obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár, ktorý urobil Šalamún, nestačí brať spaľované a pokrmové obete ani tuk. V tom čase zasvätil Šalamún sedemdňový sviatok. Bol s ním celý Izrael, veľmi veľké zhromaždenie, ktoré sa zišlo od oblasti Chamátu až po Egyptský potok. Na ôsmy deň mali slávnostné zhromaždenie, lebo posviacku oltára slávili sedem dní; sviatok trval totiž sedem dní. Dvadsiateho tretieho dňa siedmeho mesiaca prepustil do stanov ľud, naradostený a nadchnutý dobrodením, ktoré vykonal Hospodin Dávidovi, Šalamúnovi a svojmu izraelskému ľudu. Keď Šalamún dokončil dom Hospodinov i kráľovský palác a vydarilo sa všetko, čo si umienil vykonať v dome Hospodinovom a vo svojom paláci, zjavil sa mu v noci Hospodin. Riekol mu: Vyslyšal som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom obetí. Keď uzavriem nebesá, takže nebude dažďa, alebo prikážem kobylkám vy žrať zem, alebo dopustím na svoj ľud mor, ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim. Teraz budem mať otvorené oči a moje uši budú pozorovať modlitbu na tomto mieste. Vyvolil som si a posvätil tento dom, aby tam prebývalo moje meno naveky a aby moje oči i srdce tam zotrvávali po všetky dni. Ak i ty budeš chodiť predo mnou, ako chodil tvoj otec Dávid, a robiť všetko, čo som ti prikázal, zachovávať moje ustanovenie a predpisy, upevním tvoj kráľovský trón, ako som sa zaviazal Dávidovi, tvojmu otcovi, slovami: Nevyhynie nikto z tvojich panujúcich potomkov v Izraeli. Ak sa však odvrátite a opustíte moje ustanovenia a prikázania, ktoré som vám predložil, ak odídete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, vyhubím vás zo svojej zeme, ktorú som vám dal. A tento dom, ktorý som posvätil svojmu menu, zavrhnem spred svojej tváre a urobím z neho príslovie a predmet posmechu pre všetky národy. Nad týmto domom, ktorý je tak vyvýšený, užasne každý okoloidúci. A ak sa spýta: Prečo naložil Hospodin takto s touto krajinou a s týmto domom? povedia mu: Pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a pridŕžali sa cudzích bohov, ktorých uctievali a slúžili im. Preto uviedol na nich všetku tú pohromu. Dvadsať rokov po tom, čo Šalamún vystaval dom Hospodinov a svoj palác, dostaval mestá, ktoré mu dal Chúram, a usadil tam Izraelcov. Nato sa Šalamún vypravil do Chamát-Cóby a zmocnil sa jej. Vybudoval Tadmór na púšti a všetky skladištné mestá, ktoré zriadil v Chamáte. Ďalej prebudoval Horný Bét-Chórón a Dolný Bét-Chórón na pevnosti s hradbami, bránami a závorami, Baalat i všetky skladištné mestá Šalamúnove, všetky vozové mestá a mestá pre jazdu, vôbec všetko, čo si zažiadal postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území, kde panoval. Všetok ľud pozostalý po Chetejcoch, Amorejcoch, Perizejcoch, Chivijcoch a Jebúsejcoch, ktorý nepochádzal z Izraela, potomkov tých, čo ešte zostali v krajine, ktorých nevyhubili Izraelci, Šalamún podrobil núteným prácam až podnes. Z Izraelcov však nepoužil nikoho ako otroka pre svoju prácu, lebo tí boli vojakmi, veliteľmi vybraných bojovníkov, veliteľmi jeho vozby a jazdy. Tí boli veliteľmi dozorcov kráľa Šalamúna, dvestopäťdesiati, ktorí ovládali ľud. Faraónovu dcéru Šalamún vyviedol z mesta Dávidovho do domu, ktorý jej postavil, lebo si povedal: Moja žena nemôže bývať v dome Dávida, kráľa izraelského, pretože to sú sväté miesta, na ktoré sa dostala truhla Hospodinova. Vtedy Šalamún obetoval spaľované obete Hospodinovi na oltári Hospodinovom, ktorý postavil pred sieňou, ako sa obetovalo podľa každodenného poriadku, podľa Mojžišovho príkazu: v dňoch sviatočného odpočinku, v novmesiacoch a na slávnosti trikrát do roka: na sviatok nekvasených chlebov, na sviatok týždňov a na sviatok stánkov. Podľa nariadenia svojho otca Dávida ustanovil oddiely kňazov k ich službe, levítov k ich úkonom: vzdávať chválu a posluhovať pred kňazmi podľa každodenného poriadku, a vrátnikov po ich oddieloch pre jednotlivé brány. Lebo taký bol príkaz Božieho muža Dávida. V ničom sa neodchýlili od kráľovho príkazu o kňazoch, levítoch alebo pokladoch. Tak sa dokončili všetky Šalamúnove práce odo dňa založenia domu Hospodinovho až po jeho úplné dokončenie. Vtedy sa Šalamún odobral do Ecjón-Geberu a Élótu na morskom pobreží v Edóme. Chúram mu poslal po svojich sluhoch lode a sluhov, ktorí poznali more, ktorí sa spolu so Šalamúnovými ľuďmi dostali do Ofíru. Nabrali odtiaľ štyristopäťdesiat talentov zlata a priniesli kráľovi Šalamúnovi. Keď kráľovná zo Sáby počula zvesť o Šalamúnovi, prišla ho ťažkými otázkami vyskúšať do Jeruzalema s veľmi početným sprievodom a s ťavami, ktoré niesli balzamy, množstvo zlata a drahokamov. Keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všetkom, čo mala na mysli. Šalamún jej však zodpovedal všetky otázky; nebolo takej, na ktorú by nevedel odpovedať. Keď kráľovná zo Sáby videla Šalamúnovu múdrosť, dom, ktorý postavil, jedlá jeho stola, obydlia jeho sluhov, pozornosť jeho obsluhovačov a ich oblečenie, jeho čašníkov a ich oblečenie, spaľované obete, ktoré obetoval v dome Hospodinovom, úžasom sa jej zastavoval dych. Povedala kráľovi: Pravdou je, čo som počula vo svojej krajine o tvojich zariadeniach a o tvojej múdrosti. Neverila som však tým slovám, kým som neprišla a nevidela na vlastné oči. No neoznámili mi ani polovicu tvojej veľkej múdrosti. Predstihol si povesť, ktorú som počula. Šťastní sú tvoji mužovia a sluhovia, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. Požehnaný buď Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa tak obľúbil, že ťa dal na svoj trón za kráľa Hospodinovi, svojmu Bohu. Pretože tvoj Boh miluje Izrael, aby ho upevnil naveky, teba urobil kráľom nad ním, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť. Nato darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo balzamov a drahokamov. Ani nebolo takého balzamu, ktorý by kráľovná zo Sáby nebola darovala kráľovi Šalamúnovi. Ale i sluhovia Chúramovi a sluhovia Šalamúnovi, ktorí priviezli zlato z Ofíru, priviezli santalové drevo a drahokamy. Kráľ použil santalové drevo na schodište domu Hospodinovho i kráľovského paláca a na citary a harfy pre spevákov. Také niečo nebolo predtým v Judsku vidno. Kráľ Šalamún dal zase kráľovnej zo Sáby všetko, čo sa jej páčilo, čo si zažiadala, okrem toho, čo mu sama priniesla. Potom sa obrátila a odišla so svojimi sluhami do svojej vlasti. Zlato, ktoré Šalamún dostal za jeden rok, vážilo šesťstošesťdesiatšesť talentov zlata, okrem toho, čo donášali kupci a obchodníci. Všetci králi Arábie a všetci miestodržitelia krajiny prinášali Šalamúnovi zlato a striebro. Kráľ Šalamún urobil dvesto pavéz z tepaného zlata. Na jednu pavézu použil šesťsto šekelov tepaného zlata. Ďalej urobil tristo štítov z tepaného zlata. Na jeden štít použil tristo šekelov zlata. Kráľ ich uložil v Dome libanonského lesa. Potom urobil veľký trón zo slonoviny a potiahol ho čistým zlatom. Trón mal šesť stupňov a podnož zo zlata, pripevnenú k trónu. Nad sedadlom boli z oboch strán operadlá, vedľa operadiel stáli dva levy. Dvanásť levov tam stálo na šiestich stupňoch z oboch strán. Také nezhotovili pre nijaké kráľovstvo. Všetky nádoby kráľa Šalamúna, používané na pitie, boli z rýdzeho zlata, podobne ako náčinie v Dome libanonského lesa. Striebro nemalo za Šalamúnových čias nijakú cenu. Kráľ mal totiž lode, ktoré sa plavili do Taršíša s Chúramovými sluhami. Raz za tri roky prichádzali taršíšske lode a dovážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. Kráľ Šalamún prevýšil bohatstvom a múdrosťou všetkých kráľov zeme. Všetci králi zeme chceli vidieť Šalamúna, aby počuli jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. Každý z nich priniesol i svoj dar: strieborné a zlaté predmety, rúcha, myrhu, balzamy, kone a mulice, a to rok čo rok. Šalamún mal štyritisíc stanovíšť pre kone, vozy a dvanásťtisíc jazdcov, ktorých rozmiestnil po vozových mestách a u kráľa v Jeruzaleme. Tak vládol nad všetkými kráľmi od Eufratu až po krajinu Filištíncov a po hranicu Egypta. Kráľ urobil v Jeruzaleme striebro takým obyčajným ako kamene a cédre, ako divé figovníky, ktorých je na Nížine hojnosť. Kone privážali Šalamúnovi z Egypta a z ostatných krajín. Ostatné činy Šalamúnove, skoršie i neskoršie, sú zaznačené v Dejinách proroka Nátana, v Proroctve Achiju Šilónskeho a vo Videní vidca Jedu o Járobeámovi, synovi Nebatovom. Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. Keď usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste jeho otca Dávida, a namiesto neho sa kráľom stal jeho syn Rechabeám. Rechabeám odišiel do Síchemu, lebo do Síchemu sa dostavil celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. Keď to počul Járobeám, syn Nebatov, ktorý bol v Egypte, kam utiekol pred kráľom Šalamúnom, vrátil sa z Egypta. Poslali po neho a zavolali ho. Járobeám i celý Izrael prišli a povedali Rechabeámovi: Tvoj otec nám priťažil jarmo. Odľahči nám teraz ťažkú službu svojho otca a jeho tvrdé jarmo, ktoré na nás uvalil, a budeme ti slúžiť. On im však povedal: Vráťte sa ku mne o tri dni. A ľud odišiel. Kráľ Rechabeám sa radil so staršími, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým žil, a povedal: Akú odpoveď mi odporúčate dať tomuto ľudu? Oni mu povedali: Ak budeš dobrotivý k tomuto ľudu, prijmeš ho prívetivo a prihovoríš sa mu láskavými slovami, bude ti poddaný po všetky dni. On však zavrhol radu, ktorú mu dali starší, a poradil sa s mládencami, ktorí s ním rástli a boli v jeho službe. Opýtal sa ich: Čo mi radíte? Akú odpoveď máme dať tomuto ľudu, ktorý ma žiadal: Uľahči nám jarmo, ktoré na nás vložil tvoj otec? Mládenci, ktorí s ním rástli, hovorili: Tak povedz ľudu, ktorý ti hovoril: Tvoj otec priťažil naše jarmo, ty nám jarmo uľahči: Takto im povedz: Môj malíček je hrubší ako bedrá môjho otca! Tak teda, môj otec uvalil na vás ťažké jarmo, no ja k vášmu jarmu ešte pridám. Môj otec vás trestával bičmi, ja však budem škorpiónmi. Keď na tretí deň prišiel Járobeám a všetok ľud k Rechabeámovi, ako kráľ rozkázal: Vráťte sa ku mne na tretí deň! kráľ odpovedal tvrdo. Kráľ Rechabeám nedbal na radu starších, ale prihovoril sa k nim podľa rady mládencov takto: Môj otec vám priťažil jarmo, ja však k nemu ešte pridám. Môj otec vás trestal bičmi, ja budem škorpiónmi. Kráľ teda neposlúchol ľud. Stalo sa to riadením Božím, aby Hospodin splnil svoje slovo, ktoré prostredníctvom Achiju Šilónskeho vyriekol Járobeámovi, synovi Nebatovmu. Keď celý Izrael videl, že ho kráľ nevypočul, ľud odpovedal kráľovi: Aký diel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstva v synovi Izajovom! Každý do svojho stanu, Izrael. Teraz dbaj na svoj dom, Dávid! Nato celý Izrael odišiel do svojich stanov, a Rechabeám vládol iba nad Izraelcami, ktorí bývali v judských mestách. Potom kráľ Rechabeám poslal Hadóráma, ktorý bol nad nútenou prácou, ale Izraelci ho ukameňovali, tak že zomrel. Kráľovi Rechabeámovi sa podarilo vysadnúť na voz a ujsť do Jeruzalema. Tak odpadol Izrael od domu Dávidovho. Tak je tomu až po dnes. Keď prišiel Rechabeám do Jeruzalema, zhromaždil dom Júdov a Benjamínov, stoosemdesiattisíc vybraných bojovníkov, do boja proti Izraelu, aby vrátili kráľovstvo Rechabeámovi. Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo Božiemu mužovi Šemajovi: Povedz judskému kráľovi Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu, i celému Izraelu v Judsku a v Benjamínsku: Takto vraví Hospodin: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom. Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa. I poslúchli Hospodinove slová a upustili od výpravy proti Járobeámovi. Rechabeám býval v Jeruzaleme a prebudoval judské mestá na pevnosti. Vybudoval Betlehem, Étám, Tekóu, Bét-Cúr, Sóchó, Adullám, Gat, Máréšu, Zíf, Adórajim, Láchiš, Azéku, Córeu, Ajjálón a Chebrón, ktoré sa stali opevnenými mestami v Judsku a Benjamínsku. Urobil ich mocnými pevnosťami, umiestnil v nich veliteľov a zásoby potravín, oleja a vína; do každého mesta dal pavézy a kopije a osobitne ich veľmi spevnil. Jemu patril Júda i Benjamín. Kňazi a levíti, ktorí boli v celom Izraeli, pripojili sa k nemu z každého územia. Levíti totiž opustili svoje pastviny i svoj majetok a odišli do Judska a do Jeruzalema, pretože ich Járobeám i jeho synovia zahnali z Hospodinovej kňazskej služby. Ustanovil si vlastných kňazov pre výšiny, pre kozlích démonov a teľce, ktoré urobil. Za nimi prišli do Jeruzalema z rôznych izraelských kmeňov tí, ktorí sa zo srdca rozhodli hľadať Hospodina, Boha Izraela, aby obetovali Hospodinovi, Bohu svojich predkov. Tak posilnili judské kráľovstvo a podporili Rechabeáma, syna Šalamúnovho, na tri roky, lebo tri roky chodil po ceste Dávidovej a Šalamúnovej. Rechabeám si vzal za ženu Machalatu, dcéru Jerimóta, syna Dávida a Abihajly, dcéry Eliába, syna Izajovho. Tá mu porodila synov: Jeúša, Šemarju a Záhama. Po nej si vzal Maachu, dcéru Absolónovu. Tá mu porodila Abiju, Attaja, Zízu a Šelómita. Rechabeám mal Maachu, dcéru Absolónovu, najradšej zo všetkých svojich a vedľajších žien a splodil dvadsaťosem synov a šesťdesiat dcér. Rechabeám ustanovil Abiju, syna Maachy, za hlavné knieža medzi jeho bratmi, lebo jeho chcel urobiť kráľom. Obozretne zadelil a rozmiestnil niektorých svojich synov do rôznych krajov Júdu a Benjamína, do všetkých opevnených miest. Dal im hodne potravín a zaopatril im mnoho žien. Keď si však Rechabeám upevnil kráľovstvo a zmocnel, opustil zákon Hospodinov, a celý Izrael s ním. V piatom roku kráľa Rechabeáma vytiahol Šíšak, egyptský kráľ, proti Jeruzalemu - lebo sa spreneveril Hospodinovi - s tisícdvesto vozmi, šesťdesiattisíc jazdcami a s nespočetným ľudom, ktorý s ním prišiel z Egypta: s Líbyjcami, Sukkijcami a Kúšijcami. Zaujal opevnené mestá, ktoré sú v Judsku, a prenikol až k Jeruzalemu. Vtedy prišiel prorok Šemaja k Rechabeámovi a k judským hodnostárom, ktorí sa uchýlili pred Šíšakom do Jeruzalema, a povedal im: Takto vraví Hospodin: Vy ste opustili mňa, preto i ja vás prepustím do ruky Šíšakovej. Nato sa izraelskí hodnostári i kráľ pokorili a povedali: Spravodlivý je Hospodin! Keď Hospodin videl, že sa pokorili, oslovil Šemaju: Pokorili sa, nevyhubím ich, ale im poskytnem trochu záchrany, tak že sa môj hnev nevyleje prostredníctvom Šíšaka na Jeruzalem. Budú mu však poddaní, aby poznali, čo je to slúžiť mne a slúžiť pozemským kráľom. Tak vytiahol Šíšak, egyptský kráľ, proti Jeruzalemu a pobral poklady domu Hospodinovho aj poklady kráľovského paláca; pobral všetko. Vzal i zlaté štíty, ktoré urobil Šalamún. Namiesto nich kráľ Rechábeám urobil bronzové štíty a zveril ich do úschovy veliteľom drabantov, ktorí strážili vchod do kráľovského paláca. Zakaždým, keď kráľ vchádzal do domu Hospodinovho, prichádzali drabanti, odniesli štíty a priniesli späť na strážnicu drabantov. Keď sa však pokoril, odvrátil sa od neho hnev Hospodinov a nepriviedol ho celkom na skazu. Aj v Judsku bolo niečo dobré. Tak sa upevnil kráľ Rechabeám a kraľoval ďalej. Rechabeám mal totiž štyridsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a sedemnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme, meste, ktoré si vyvolil Hospodin spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam uložil svoje meno. Jeho matka sa volala Naama, bola Ammónka. Páchal však zlo, lebo nebol pevne odhodlaný hľadať Hospodina. Skoršie i neskoršie Rechabeámove činy sú zaznačené ako rodové zápisy v Dejinách proroka Šemaju a vidca Iddu. Medzi Rechabeámom a Járobeámom boli neustále vojny. Keď Rechabeám usnul so svojimi otcami, bol pochovaný v meste Dávidovom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Abija. V osemnástom roku kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija. Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Michája, dcéra Uríélova z Gibey. Medzi Abijom a Járobeámom nastala vojna. Abija začal boj s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Jérobeám sa vystrojil do boja proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami. Vtedy si zastal Abija hore na vrchu Cemárajime, ktorý je v Efrajimskom pohorí, a povedal: Čujte ma, Járobeám a celý Izrael! Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, zmluvou soli dal kráľovstvo nad Izraelom naveky Dávidovi, jemu a jeho synom. Járobeám, syn Nebatov, sluha Šalamúna, syna Dávidovho, však povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi. Vtedy sa vôkol neho zoskupili darebáci a naničhodníci a ovládli Rechabeáma, syna Šalamúnovho, lebo Rechabeám bol mladý a nerozhodný a nebol pevný voči nim. Nazdávate sa teraz, že odoláte kráľovstvu Hospodinovmu v rukách Dávidovcov, keď je vás toľký dav a máte zlaté teľce, ktoré vám spravil Járobeám ako bohov? Nevyhnali ste si kňazov ako národy iných krajín? Každý, kto sa uchádzal s mladým juncom a siedmimi baranmi o ustanovenie, stal sa kňazom nebohov. Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili, a kňazmi, slúžiacimi Hospodinovi, sú synovia Áronovi; levíti sú pri práci. Spaľujú Hospodinovi ráno čo ráno, večer čo večer spaľované obete a vonné kadidlo, starajú sa o predkladanie chlebov na čistom stole, o zlatý svietnik a jeho lampy, aby horeli večer čo večer. Lebo my zachovávame nariadenie Hospodina, nášho Boha; vy ste ho však opustili. Nuž s nami na čele sú Hospodin a jeho kňazi i poplašné trúby, aby sa rozozvučali proti vám, Izraelci; nebojujte proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, lebo nebudete mať úspech. Járobeám však previedol zálohu dookola, aby ich napadla odzadu. Tak stáli spredu proti Júdejcom, a záloha bola odzadu. Keď sa Júdejci obzreli, videli, že im hrozí boj spredu i odzadu. Vtedy volali o pomoc k Hospodinovi, kňazi trúbili na trúby a judskí mužovia spustili vojnový pokrik. Na ich pokrik Boh porazil Járobeáma i celý Izrael pred Abijom a Júdejcami. Izraelci zutekali pred Júdejcami a Boh im ich vydal do rúk. Abija a jeho ľud im spôsobil veľkú porážku, takže z Izraela padlo päťstotisíc vybraných mužov. Vtedy boli Izraelci pokorení a prevahu získali Júdejci, lebo sa spoliehali na Hospodina, Boha svojich otcov. Abija však prenasledoval Járobeáma a dobyl niektoré jeho mestá: Bétel a jeho osady, Ješámu a jej osady, Efrón a jeho osady. Járobeám sa už za čias Abiju viac nezotavil; Hospodin ho ranil, tak že zomrel. Abija zase zmocnel. Vzal si štrnásť žien a splodil dvadsaťdva synov a šestnásť dcér. Ostatné Abijove činy, jeho životné cesty a reči, sú zapísané vo Výklade proroka Iddu. Keď Abija usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Dávidovom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias mala krajina desať rokov pokoj. Ása robil to, čo bolo dobré a správne v očiach Hospodina, jeho Boha. Odstránil cudzie oltáre a výšiny, polámal posvätné stĺpy, postínal ašéry a Júdejcom prikázal hľadať Hospodina, Boha ich otcov, a počínať si podľa zákona a prikázania. Zo všetkých judských miest odstránil výšiny a kadidlové oltáre; a kráľovstvo malo za neho pokoj. V Judsku budoval opevnené mestá, lebo krajina mala pokoj. V tých rokoch nevypukla proti nemu vojna, lebo Hospodin mu dožičil pokoj. Povedal Júdovi: Vybudujme tieto mestá, ohraďme ich múrom, vežami, bránami a závorami, kým je krajina naša, lebo sme hľadali Hospodina, svojho Boha. Hľadali sme, a dožičil nám pokoj od okolia. Oni stavali a darilo sa im. Ása mal vojsko, ktoré nosilo štít a kopiju: z Judska tristotisíc a z Benjamínska dvestosedemdesiattisíc pavéznikov a lukostrelcov. To všetko boli udatní hrdinovia. Oproti nim vyšiel Kúšijec Zerach s miliónovým vojskom, s tristo vozmi, a prenikol až k Máreši. Ása vyšiel proti nemu a v údolí Cefatá pri Máreši sa zoradili do boja. Ása volal k Hospodinovi, svojmu Bohu, a povedal: Hospodine, len Ty môžeš pomôcť v boji medzi silným a bezmocným. Pomôž nám, Hospodine, Bože náš, veď sa spoliehame na Teba a v Tvojom mene ideme proti tomuto davu. Hospodine, Ty si náš Boh! Nech človek nič nezmôže proti Tebe. Nato Hospodin porazil Kúšijcov pred Ásom a pred Júdom, tak že Kúšijci ušli. Ale Ása a ľud, ktorý bol s ním, ich prenasledoval až po Gerár. Z Kúšijcov padlo toľko, že ne zostal z nich nikto nažive, lebo boli rozdrvení pred Hospodinom a jeho táborom. Odniesli i veľké množstvo koristi a dobyli všetky mestá v okolí Geráru, lebo dostali strach pred Hospodinom. Tak vyplienili všetky mestá, pretože v nich bolo čo plieniť. Zbúrali aj stany pre dobytok, odvliekli množstvo oviec a tiav a vrátili sa do Jeruzalema. Azarja, syn Ódédov, na ktorom spočinul Duch Boží, vyšiel pred Ásu a povedal mu: Čujte ma, Ása i celý Júda a Benjamín! Hospodin bude s vami, ak vy budete s Ním. Keď Ho budete hľadať, dá sa vám nájsť. Ak Ho však opustíte, opustí vás. Dlhé časy bol Izrael bez pravého Boha, bez vyučujúceho kňaza a bez zákona. Keď sa však obrátil vo svojej biede k Hospodinovi, Bohu Izraela, a keď Ho hľadal, dal sa mu nájsť. Za takých okolností nemal istoty ani ten, kto vychádzal, ani ten, kto vchádzal, lebo prišli na všetkých obyvateľov krajín veľké nepokoje. Jeden národ drvil druhý a jedno mesto druhé, lebo ich Boh uvádzal do zmätku rôznym súžením. Vy však buďte pevní, a nech vám neochabujú ruky, pretože za vaše dielo príde odmena. Keď Ása počul tieto slová a proroctvo proroka Azarju, syna Ódédovho, vzchopil sa a odstránil ohavnosti z celého Judska a Benjamínska i z miest, ktorých sa zmocnil v Efrajimskom pohorí, a obnovil oltár Hospodinov, ktorý bol pred Hospodinovou predsieňou. Nato zhromaždil všetkých Júdejcov a Benjamíncov z Efrajima, Menaššeho a Šimeóna tých, ktorí bývali s nimi ako cudzinci, pretože prešli k nemu mnohí z Izraela, keď videli, že Hospodin, jeho Boh, je s ním. Zhromaždili sa do Jeruzalema v treťom mesiaci pätnásteho roku Ásovej vlády a obetovali toho dňa Hospodinovi z koristi, ktorú priviedli: sedemsto kusov hovädzieho statku a sedemtisíc oviec. Nato sa zmluvne zaviazali, že budú hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, celým srdcom a celou dušou. Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, mal byť usmrtený, malý či veľký, muž či žena. Prisahali Hospodinovi nahlas, za zvučného jasotu trúb a rohov. Všetci Júdejci sa radovali z prísahy, lebo prisahali celým srdcom a hľadali Ho s najlepšou vôľou, takže sa im dal nájsť. Tak im Hospodin poskytol pokoj od okolia. Aj Maachu, svoju matku, kráľ Ása zosadil z hodnosti vládkyne, pretože postavila pre Ašéru hanebnú sochu. Ása vyťal jej hanebnú sochu, rozdrvil ju a spálil v Kidrónskom údolí. Výšiny síce nezmizli z Izraela, ale Ása mal statočné srdce po celý svoj život. Priniesol do domu Božieho zasvätené dary svojho otca i vlastné zasvätené dary: striebro, zlato a náčinie. Až do tridsiateho piateho roku Ásovej vlády nebolo vojny. V tridsiatom šiestom roku Ásovej vlády vytiahol izraelský kráľ Baša proti Judsku. Vybudoval Rámu, aby judskému kráľovi Ásovi nedovolil ani vchádzať ani vychádzať. Vtedy Ása dal vyniesť z pokladníc domu Hospodinovho a z kráľovského paláca striebro i zlato a poslal to sýrskemu kráľovi Benhadadovi, sídliacemu v Damasku, s odkazom: Nech je zmluva medzi mnou a tebou, ako bola medzi mojím a tvojím otcom. Hľa, posielam ti striebro a zlato; zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bašom, aby odo mňa odtiahol. Benhadad poslúchol kráľa Ásu a vypravil proti izraelským mestám vojvodcov, ktorých mal. Tí dobyli Ijón, Dán, Ábel-Majim a všetky zásobovacie mestá Naftálího. Keď sa to dopočul Baša, prestal opevňovať Rámu a prácu zastavil. Kráľ Ása však vzal všetkých Júdejcov a poodnášali kamene Rámy i drevo z nej, ktorými Baša budoval, a vybudoval Gebu a Micpu. V tom čase prišiel k judskému kráľovi Ásovi videc Chanání. Povedal mu: Pretože si sa spoľahol na sýrskeho kráľa, a nespoľahol si sa na Hospodina, svojho Boha, uniklo ti z ruky vojsko sýrskeho kráľa. Neboli Kúšejci a Líbyjci početným vojskom s veľkým množstvom vozov a jazdcov? Keď si sa spoľahol na Hospodina, vydal ti ich do rúk. Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce. Bláznivo si si v tom počínal, lebo odteraz budeš mať vojny. Ása sa nahneval na vidca a dal ho preto do klady. V tom čase zle nakladal Ása s niektorými jednotlivcami z ľudu. Skoršie i neskoršie činy Ásove sú zaznačené v Knihe judských a izraelských kráľov. V tridsiatom deviatom roku svojej vlády Ása veľmi vážne ochorel na nohy. Ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával Hospodina, iba lekárov. Ása usnul so svojimi otcami, zomrel v štyridsiatom prvom roku svojej vlády. Pochovali ho v hrobe, ktorý si vytesal v meste Dávidovom. Položili ho na lôžko, ktoré bolo vyplnené balzamami a vonnými masťami rôznych druhov. Na jeho počesť založili veľký oheň. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Jóšáfát, ktorý bol dosť silný proti Izraelu. Do všetkých opevnených judských miest dal vojsko a rozmiestnil miestodržiteľov v Judsku a v efrajimských mestách, ktoré zaujal jeho otec Ása. Hospodin bol s Jóšáfátom, pretože chodil po prvotných cestách svojho praotca Dávida. Nevyhľadával baalov, ale hľadal Boha svojho otca, chodil v Jeho prikázaniach, a nie podľa skutkov Izraela. Preto Hospodin upevnil kráľovstvo v jeho ruke a celý Júda dával Jóšáfátovi dary, takže dosiahol veľké bohatstvo a úctu. Keď sa mu na cestách Hospodinových zvýšila odvaha, odstránil z Judska aj výšiny a ašéry. V treťom roku svojej vlády poslal svojich hodnostárov Benchajila, Obadju, Zecharju, Netaneéla a Micháju vyučovať po judských mestách. S nimi poslal levítov Šemaju, Netanju, Zebadju, Asáéla, Šemirámóta, Jonatána, Adoniju, Tobiju a Tób-Adoniju, levítov a s nimi kňazov Elíšámu a Jehoráma. Tí vyučovali v Judsku a mali so sebou knihu zákona Hospodinovho. Pochodili po všetkých judských mestách a vyučovali medzi ľudom. Vtedy prišiel na všetky kráľovstvá krajín vôkol Judska strach pred Hospodinom, takže nebojovali proti Jóšáfátovi. I niektorí Filištínci prinášali Jóšáfátovi dary a striebro ako poplatok. Aj Arabi mu prinášali drobné stádo: sedemtisíc sedemsto baranov a sedemtisíc sedemsto kozlov. Tak Jóšáfát mocnel a dosahoval vrchol. V Judsku budoval hrady a zásobovacie mestá. V judských mestách mal mnoho zásob a v Jeruzaleme mal bojovníkov, udatných hrdinov. Ich zriadenie podľa rodín je toto: Z Judska boli tisícnikmi: Adna, veliteľ, a s ním tristotisíc udatných hrdinov, vedľa neho Jóchánán, veliteľ, a s ním dvestoosemdesiattisíc, ďalej bol vedľa neho Amasja, syn Zichrího, dobrovoľník Hospodinov, a s ním dvestotisíc udatných hrdinov. Z Benjamína boli: udatný hrdina Eljáda a s ním dvestotisíc lukom a štítom vystrojených, vedľa neho bol Józábád a s ním stoosemdesiattisíc vystrojených k vojenskej službe. Títo konali službu u kráľa okrem tých, ktorých kráľ pridelil do opevnených miest po celom Judsku. Jóšáfát mal mnoho bohatstva a slávy. Vstúpil i do rodinného pomeru s Achábom. Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb pobil mnoho oviec a hovädzieho dobytka pre neho a pre ľud, ktorý bol s ním, a nahovoril ho na výpravu proti Ramót-Gileádu. Izraelský kráľ Acháb povedal judskému kráľovi Jóšáfátovi: Pôjdeš so mnou do Rámot-Gileádu? Povedal mu: Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; budem s tebou v boji. Jóšáfát však povedal izraelskému kráľovi: Opýtaj sa ešte dnes na slovo Hospodinovo! Vtedy izraelský kráľ zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a povedal im: Máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa mám toho vzdať? Povedali: Tiahni a Boh ho vydá do rúk kráľa. Jóšáfát však povedal: Nie je tu ešte nejaký Hospodinov prorok, ktorého by sme sa spýtali? Izraelský kráľ povedal: Je ešte jeden, ktorého by sme sa mohli opýtať na Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, ale vždy len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Jóšáfát povedal: Nech kráľ nevraví tak! Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a prikázal: Priveď ihneď Míchu, syna Jimlovho! Kým izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, zaodiati kráľovským rúchom - sedeli na priestranstve pri vchode do Samárskej brány - všetci proroci pred nimi prorokovali. Cidkija, syn Kenaánov, si urobil železné rohy a volal: Tak vraví Hospodin: Týmito budeš postrkovať Sýrčanov až do ich zániku. Podobne prorokovali aj ostatní proroci: Tiahni proti Rámot-Gileádu a budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá kráľovi do rúk. Posol, ktorý šiel zavolať Míchu, mu povedal: Hľa, prorocké predpovede sú jednoznačne priaznivé kráľovi. Nech i tvoje slovo je ako slovo jedného z nich. Predpovedaj zdar! Mícha však povedal: Akože žije Hospodin, budem vravieť len to, čo mi povie môj Boh. Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa toho vzdať? Povedal mu: Tiahnite, budete mať úspech; dostanú sa vám do rúk. Ale kráľ mu povedal: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom vravel iba pravdu? Povedal: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Tu riekol Hospodin: Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov! Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Nepovedal som ti, že mi nebude prorokovať dobré, ale zlé? Ďalej povedal: Preto čujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský voj stáť Mu po pravici a ľavici. Tu riekol Hospodin: Kto omámi izraelského kráľa Achába, aby vytiahol a padol pri Rámot-Gileáde? A keď hovoril jeden tak, druhý onak, predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a povedal: Ja ho povediem! Hospodin sa opýtal: Čím? Povedal: Vyjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Nato riekol: Podveď ho a premôž! Vyjdi a urob tak! Nuž teda Hospodin vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Hospodin vyriekol proti tebe zlé. Tu pristúpil Cidkija, syn Kenaánov, udrel Míchu po líci a povedal: Ktorou cestou odišiel odo mňa Duch Hospodinov, aby hovoril s tebou? Mícha odvetil: To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl. Izraelský kráľ povedal: Chyťte Míchu a odveďte ho späť k Ámónovi, veliteľovi mesta, a k Jóášovi, kráľovmu synovi. A povedzte: Tak vraví kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia a chovajte ho núdznymi dávkami jedla a vody, kým neprídem v pokoji. Ale Mícha povedal: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, nehovoril skrze mňa Hospodin. A dodal: Čujte to všetky národy! Keď izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát tiahli proti Rámót-Gileádu, izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Preoblečiem sa a pôjdem do boja. Ty sa však obleč do svojho rúcha. Tak sa izraelský kráľ preobliekol a šiel do boja. Sýrsky kráľ však rozkázal veliteľom svojich vojnových vozov: Neútočte ani na malého, ani na veľkého, ale len na izraelského kráľa! Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, mysleli si, že je to izraelský kráľ. Obkľúčili ho, aby naň zaútočili. Vtedy Jóšáfát skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odviedol od neho. Len čo velitelia vojnových vozov zbadali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. Vtedy istý muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony a pancier. Ten prikázal vozatajovi: Obráť sa a vyvez ma z tábora, lebo som ranený. Ale v ten deň sa boj stále stupňoval; izraelský kráľ zostal stáť vo voze proti Sýrčanom až do večera a pri západe slnka umrel. Judský kráľ Jóšáfát sa však v pokoji vrátil domov do Jeruzalema. Tu mu vyšiel oproti videc Jéhú, syn Chanáního, a povedal kráľovi Jóšáfátovi: Musel si pomáhať bezbožníkovi? Miluješ tých, čo nenávidia Hospodina? Preto zostúpi na teba hnev od Hospodina. No našlo sa i niečo dobrého pri tebe, lebo si vyničil z krajiny ašéry a rozhodol si sa v srdci hľadať Boha. Jóšáfát sídlil ďalej v Jeruzaleme. Znovu však vyšiel medzi ľud od Beér-Šeby po Efrajimské pohorie a vrátil ho k Hospodinovi, Bohu svojich otcov. V krajine ustanovil sudcov vo všetkých opevnených mestách Judska, v každom meste. Sudcom povedal: Všímajte si to, čo robíte, lebo nesúdite za človeka, ale za Hospodina, ktorý je s vami pri súdnom výroku. Nech teda príde na vás bázeň pred Hospodinom. Dajte si pozor, čo robíte, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet neprávosti, ani uprednostňovania osôb, ani úplatkárstva. Aj v Jeruzaleme ustanovil Jóšáfát niektorých levítov, kňazov a niektorých predákov izraelských rodín pre súd Hospodinov a pre pravoty jeruzalemských obyvateľov. Prikázal im: Tak konajte v bázni Hospodinovej verne a s úprimným srdcom. Pri každej pravote, ktorá sa k vám dostane od vašich bratov, bývajúcich vo svojich mestách, týkajúcej sa prelievania krvi, zákona a prikázaní, ustanovení a predpisov, napomeňte ich, aby sa neprevinili proti Hospodinovi, aby tak nezastihol Boží hnev vás i vašich bratov. Tak konajte a nepreviníte sa! Hľa, hlavný kňaz Amarja vám bude predstavený vo všetkých veciach Hospodinových a Zebadjá, syn Jišmáélov, knieža domu Júdovho, vo všetkých veciach kráľovských. Za úradníkov vám poslúžia levíti. Počínajte si neoblomne a Hospodin nech je s tým, kto je dobrý. Potom vytiahli Moábci, Ammónci a s nimi niektorí Meúnci do boja proti Jóšáfátovi. Jóšáfátovi prišli oznámiť: Veľký dav spoza mora, z Edómska tiahne proti tebe; je už v Chacecón-Támáre, čiže v Én-Gedí. Jóšáfát sa preľakol, hľadal Hospodina a v celom Judsku vyhlásil pôst. Vtedy sa zhromaždili Júdejci žiadať pomoc od Hospodina. Aj zo všetkých judských miest prišli hľadať Hospodina. Jóšáfát stál v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom pred novým nádvorím. Povedal: Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe. Bože náš, Ty si vyhladil spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a naveky si ju dal potomkom Abraháma, ktorý Ťa miloval. V nej sa i usadili a postavili Ti tam svätyňu pre Tvoje meno. Uvažovali: Ak príde na nás pohroma, meč a súd, mor alebo hlad, a predstúpime pred tento dom a pred Teba, lebo v tomto dome prebýva Tvoje meno, a budeme volať vo svojej úzkosti k Tebe, Ty vyslyšíš a zachrániš. Teraz hľa, Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez ktorých si nedovolil Izraelu prejsť, keď šiel z Egypta, ale im ustúpil a nevyhubil ich, tí sa nám, hľa, odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z Tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči. Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia. Vtedy spočinul v zhromaždení Duch Hospodinov na Jachazíélovi, synovi Zecharju, syna Benáju, syna Jeíéla, syna Mattanju, levítu z Ásáfovcov. Povedal: Dávajte pozor, všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšáfát: Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nestrachujte sa pred týmto veľkým davom, lebo to nie je váš boj, ale Boží boj. Zostúpte zajtra proti nim. Práve budú vychádzať cícskym svahom a zastihnete ich na konci údolia pred Jerúélskou púšťou. Vašou úlohou nebude bojovať. Zaujmite postavenie, zostaňte stáť a uvidíte spásu Hospodina, ktorý bude s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa a nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim a Hospodin bude s vami. Vtedy sa Jóšáfát sklonil tvárou k zemi a všetci Júdejci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom, aby sa Mu poklonili. Nato povstali levíti z Kehátovcov a z Kórachovcov, aby mohutným hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela. Na druhý deň včasráno vyšli na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšáfát zastal a povedal: Počujte ma, Júdejci i obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte Jeho prorokom a bude sa vám dariť! Potom sa poradil s ľudom a postavil Hospodinových spevákov, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy, predchádzať pred ozbrojencami a vravieť: Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky. Len čo začali plesať a spievať chválospevy, nastavil Hospodin zálohy proti Ammóncom, Moábcom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí pritiahli proti Judsku, takže boli porazení. Ammónci a Moábci sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili a vyhubili. A keď skoncovali s obyvateľmi Seírskeho pohoria, pomáhali zničiť jeden druhého. Keď prišli Júdejci na miesto, odkiaľ sa možno rozhliadnuť do púšte, a pozreli sa na ten dav, ležali na zemi už len mŕtvoly. Nikto neunikol. Keď prišiel Jóšáfát a jeho ľud pobrať korisť, našli tam množstvo majetku, šatstva a drahocenností. Nabrali si z toho toľko, že sa to nedalo uniesť. Tri dni odnášali korisť; taká bola veľká. Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Berácha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, volá sa to miesto podnes údolie Berácha. Potom sa s radosťou vrátili všetci judskí a jeruzalemskí mužovia na čele s Jóšáfátom späť do Jeruzalema, lebo Hospodin im dal radovať sa nad nepriateľmi. Prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a trúbami k domu Hospodinovmu. Strach pred Bohom doľahol na všetky kráľovstvá krajín, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela. Jóšáfátovo kráľovstvo malo pokoj a jeho Boh mu doprial odpočinutie od okolia. Jóšáfát vládol nad Judskom. Tridsaťpäťročný sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Azúba, dcéra Šílchího. Chodil cestou svojho otca Ásu a neuchýlil sa z nej. Robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových. Len výšiny nezmizli a ľud sa srdcom ešte nerozhodol pre Boha svojich otcov. Ostatné Jóšáfátove činy, skoršie i neskoršie, sú zapísané v Dejinách Jehúa, syna Chanáního, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov. Potom sa judský kráľ Jóšáfát spojil s izraelským kráľom Achazjom, ktorý páchal bezbožnosť. Spojil sa s ním stavať lode pre plavbu do Taršíša. Lode stavali v Ecjón-Geberi. Elíezer, syn Dódáváhov z Máreše, však prorokoval o Jóšáfátovi: Pretože si sa spojil s Achazjom, Hospodin zbúra tvoje dielo. Lode stroskotali a nemohli sa plaviť do Taršíša. Keď Jóšáfát usnul so svojimi otcami a pochovaný bol pri svojich otcoch v meste Dávidovom, kráľom sa po ňom stal jeho syn Jórám. Ten mal bratov, Jóšáfátových synov: Azarju, Jechiéla, Zecharju, Azarju, Mícháéla a Šefatju. Všetci boli synmi judského kráľa Jóšáfáta. Ich otec im dal mnoho darov: striebra, zlata, klenotov a opevnených miest v Judsku. Kráľovstvo však odovzdal Jórámovi, lebo bol prvorodencom. Keď sa Jórám ujal kráľovstva svojho otca a upevnil sa, povraždil mečom všetkých svojich bratov a aj niektorých z kniežat Izraela. Jórám mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. Chodil cestou izraelských kráľov, ako to robil dom Achábov, lebo mal za ženu Achábovu dcéru. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi. Ale Hospodin nechcel zahubiť dom Dávidov pre zmluvu, ktorú uzavrel s Dávidom, a pre svoje zasľúbenie, že navždy dá sviecu jemu a jeho potomkom. Za jeho čias sa vymanilo Edómsko z područia Judska a nastolilo si vlastného kráľa. Jórám prišiel so svojimi veliteľmi a so všetkými vozmi. Vstal v noci a porazil Edómcov, ktorí ho obkľúčili i s veliteľmi vozov. Potom sa Edómci vymanili z judského područia až podnes. Vtedy, v tom istom čase sa vymanila z jeho područia i Libna, pretože Júdejci opustili Hospodina, Boha svojich otcov. I on zriadil výšiny na judských vrchoch, zviedol obyvateľov Jeruzalema k smilnému modlárstvu a zviedol aj Júdu. Od proroka Eliáša mu prišiel list tohto znenia: Takto vraví Hospodin, Boh tvojho praotca Dávida: Pretože si nechodil cestami svojho otca Jóšáfáta a cestami judského kráľa Ásu, ale chodil si cestou izraelských kráľov, a do smilného modlárstva si zviedol Júdu a obyvateľov Jeruzalema podľa vzoru smilného modlárstva Achábovho, ba i svojich bratov, vlastnú rodinu, ktorí boli lepší ako ty, si povraždil, hľa, Hospodin zasiahne ťažkou ranou tvoj ľud, tvojich synov, tvoje ženy a všetok tvoj majetok. Sám však upadneš do ťažkej choroby, do črevnej choroby, kým ti vnútornosti nevyjdú od dlhotrvajúcej choroby. A Hospodin popudil proti Jórámovi ducha Filištíncov a Arabov, bývajúcich vedľa Kúšijcov. Tí vytiahli proti Judsku, vtrhli tam a odvliekli všetok majetok, nájdený v kráľovskom paláci, aj jeho synov a ženy, takže mu nezostal ani jeden syn, iba Jóácház, najmenší z jeho synov. Po tom všetkom mu Hospodin ranil vnútro nevyliečiteľnou chorobou. Po čase, keď nadišiel koniec druhého roka, v jeho chorobe mu vyšli vnútornosti a zomrel v hrozných bolestiach. No ľud mu nezapálil oheň ako jeho otcom. Bol tridsaťdvaročný, keď sa stal kráľom, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. Odišiel ako nežiaduci; pochovali ho v meste Dávidovom, nie však v kráľovských hroboch. Obyvatelia Jeruzalema ustanovili miesto neho za kráľa Achazju, jeho najmladšieho syna, pretože všetkých starších pobila vojenská čata, ktorá vnikla s Arabmi do tábora. Tak sa stal kráľom Achazja, syn judského kráľa Jóráma. Achazja mal štyridsať dva rokov, keď sa stal kráľom, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Atalja, vnučka Omrího. I on chodil cestami domu Achábovho, lebo jeho matka mu bola radkyňou pri páchaní bezbožnosti. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, ako dom Achábov, lebo po smrti otcovej mu boli títo radcami k vlastnej záhube. Na ich radu sa i s Jórámom, synom Achábovým, kráľom izraelským, vypravil do vojny proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi v Rámót-Gileáde. Sýrčania však zranili Jóráma, takže sa utiahol do Jezreelu liečiť sa z rán, ktoré mu zasadili v Ráme, keď bojoval proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi. Judský kráľ Achazja, syn Jórámov, zišiel do Jezreelu navštíviť Jóráma, syna Achábovho, pretože bol chorý. Z Božieho riadenia sa však stalo Achazjovi osudným, že prišiel k Jórámovi. Lebo keď prišiel, odobral sa s Jórámom k Jehúovi, synovi Nimšího, ktorého pomazal Hospodin, aby vyhubil dom Achábov. Keď Jehú vykonával súd nad domom Achábovým, zastihol judské kniežatá a Achazjových synovcov, čo slúžili Achazjovi, a pobil ich. Potom hľadal Achazju, ktorého lapili, keď sa skrýval v Samárii. Keď ho priviedli k Jehúovi, usmrtili ho. Pochovali ho, lebo povedali: Bol to syn Jóšáfáta, ktorý hľadal Hospodina celým srdcom. Dom Achazjov nemal nikoho, kto by bol schopný prevziať kráľovstvo. Keď Achazjova matka Atalja videla, že jej syn zomrel, zakročila a vyhubila všetko kráľovské potomstvo judského domu. Ale kráľova dcéra Jóšabat vzala Achazjovho syna Jóáša, ukradla ho spomedzi kráľových synov, ktorí mali byť usmrtení, a dala ho i s dojkou do spálne. Tak ho Jóšabat, dcéra kráľa Jóráma, žena kňaza Jójádu, pretože bola Achazjovou sestrou, ukrývala pred Ataljou, aby ho nemohla usmrtiť. Zostal u nich, v dome Božom, skrytý šesť rokov, kým Atalja vládla v krajine. V siedmom roku sa však Jójáda vzmužil a spolčil so stotníkmi: Azarjom, synom Jeróchámovým, Jišmáélom, synom Jóchánanovým, Azarjom, synom Óbédovým, Maasejom, synom Adajovým, a Elíšáfátom, synom Zichrího. Tí pochodili Judsko, zhromaždili levítov zo všetkých judských miest i predákov izraelských rodín a prišli do Jeruzalema. Celé zhromaždenie uzavrelo v dome Božom zmluvu s kráľom. Jójáda im povedal: Hľa, kráľovský syn! Nech kraľuje, ako zasľúbil Hospodin o synoch Dávidových. Toto máte vykonať: Tretina z vás, z kňazov a levítov, ktorí prichádzajú v deň sviatočného odpočinku, bude strážiť prahy; tretina zostane v kráľovskom paláci a tretina pri Základovej bráne. Ostatný ľud však bude na nádvoriach domu Hospodinovho. Do domu Hospodinovho nech nevstúpi nikto, iba kňazi a službukonajúci levíti. Tí môžu vstúpiť, lebo sú posvätení. Nech všetok ľud dbá na príkazy Hospodinove. Levíti obklopia kráľa, každý so zbraňou v ruke, a bude usmrtený každý, kto vnikne do chrámu. Budú s kráľom pri jeho vchádzaní i vychádzaní. Levíti a všetci Júdejci vykonali všetko, čo prikázal kňaz Jójáda. Každý si pribral svojich ľudí, ktorí v deň sviatočného odpočinku prichádzali, i tých, čo v deň sviatočného odpočinku odchádzali, lebo kňaz Jójáda neprepustil zo služby voľné oddiely. Kňaz Jójáda potom rozdal stotníkom kopije, pavézy a štíty, ktoré zostali po kráľovi Dávidovi v dome Božom. Keď rozostavil všetok ľud okolo kráľa, každého s kopijou v ruke, od pravej strany domu po ľavú stranu, k oltáru a k domu, vyviedli kráľovho syna, nasadili mu korunu a odznak moci a ustanovili ho za kráľa. Jójáda a jeho synovia ho pomazali a vraveli: Nech žije kráľ! Keď Atalja začula krik ľudu, ktorý sa hrnul a oslavoval kráľa, šla za ľudom do domu Hospodinovho. Zrazu uvidela kráľa stáť na podstavci pri vchode, hodnostárov a trubačov pri kráľovi a všetok ľud krajiny veseliť sa a trúbiť. Speváci dávali hudobnými nástrojmi znamenie k oslave. Vtedy si Atalja roztrhla šaty a zvolala: Sprisahanie, sprisahanie! Ale kňaz Jójáda si dal priviesť stotníkov, veliacich vojsku, a prikázal im: Vyveďte ju von spomedzi radov, nech zomrie mečom, kto by ju nasledoval. Lebo kňaz povedal: Neusmrťte ju v dome Hospodinovom! Položili na ňu ruky, a keď došla ku vchodu Konskej brány kráľovského paláca, tam ju usmrtili. Nato uzavrel Jójáda zmluvu medzi sebou, všetkým ľudom a kráľom, že budú Hospodinovým ľudom. Všetok ľud vnikol do domu Baalovho a zboril ho. Jeho oltáre a podoby roztrieskal a Mattána, Baalovho kňaza, zabil pred oltármi. Jójáda zveril dozor nad domom Hospodinovým do rúk levítskych kňazov, ktorých Dávid zadelil pre dom Hospodinov, aby obetovali spaľované obete Hospodinovi, ako je napísané v zákone Mojžišovom, radostne a za spevu podľa Dávidových pokynov. Ustanovil vrátnikov ku bránam domu Hospodinovho, aby dnu nevstúpil nikto niečím znečistený. Potom vzal stotníkov, šľachticov i tých, čo spravovali ľud, i všetok ľud krajiny, a odviedol kráľa z domu Hospodinovho. Keď prešli Vyšnou bránou do kráľovského paláca, usadili kráľa na kráľovský trón. Tak sa radoval všetok ľud krajiny a mesto sa upokojilo. Atalju však usmrtili mečom. Jóáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Ciba z Beér-Šeby. Jóáš robil po celý život kňaza Jójádu, čo je správne v očiach Hospodinových. Jójáda mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry. Potom si však Jóáš zaumienil obnoviť dom Hospodinov. Zhromaždil kňazov a levítov a povedal im: Vyjdite do judských miest a z roka na rok zbierajte od všetkých Izraelcov peniaze na opravu domu svojho Boha. Poponáhľajte sa však s tým! Ale levíti sa neponáhľali. Nato povolal kráľ hlavného kňaza Jójádu a povedal mu: Prečo si nežiadal od levítov, aby odviedli z Judska a Jeruzalema daň, ktorú Mojžiš, služobník Hospodinov, a zhromaždenie Izraelcov ustanovili pre stánok svedectva? Veď bezbožná Atalja a jej synovia vtrhli do domu Božieho; všetky dary zasvätené domu Hospodinovmu použila pre baalov. Na kráľov rozkaz urobili jednu truhlicu a dali ju zvonku do brány domu Hospodinovho. Potom rozhlásili po Judsku a Jeruzaleme, aby prinášali Hospodinovi daň, ktorú ustanovil Mojžiš, služobník Boží, Izraelu na púšti. Vtedy sa zaradovali všetky kniežatá i všetok ľud, nosili peniaze a hádzali ich do truhlice, kým sa nenaplnila. Zakaždým, keď kráľ dal levítom preniesť truhlicu na kráľovský dozorný úrad, a keď videli, že je tam veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, vyprázdnili truhlicu a odniesli ju späť na miesto. Tak robili dennodenne a nazbierali množstvo peňazí. Kráľ a Jójáda ich potom vydávali tým, ktorí vykonávali práce v dome Hospodinovom. Tí zase najímali kamenárov a tesárov na obnovu domu Hospodinovho, ako i kováčov železa a bronzu na opravu domu Hospodinovho. Robotníci pracovali, tak že opravné práce pod ich rukami napredovali. Dom Boží uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho. Keď boli hotoví, odniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jójádu. Z nich narobil náčinie pre dom Hospodinov, náčinie pre službu a obetovanie, panvice na kadenie, zlaté a strieborné predmety. Spaľované obete prinášali do domu Hospodinovho neprestajne po celý Jójádov život. Jójáda však zostarol a sýty vekom zomrel. Keď zomrel, mal stotridsať rokov. Pochovali ho v meste Dávidovom pri kráľoch, pretože v Izraeli konal dobro pre Boha a pre Jeho dom. Po Jójádovej smrti prišli judské kniežatá vzdať poctu kráľovi a on ich vypočul. Potom opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašéram a modlám. Pre toto ich previnenie postihol Judsko a Jeruzalem hnev. Posielal medzi nich prorokov, aby ich obrátili k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď ich varovali. Ale Duch Boží nadchol Zecharju, syna kňaza Jójádu, ktorý si zastal pred ľud a povedal mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete prikázania Hospodinove? Nebude sa vám dobre vodiť. Pretože ste opustili Hospodina, i On opustil vás. Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov rozkaz ho na nádvorí domu Hospodinovho ukameňovali. Kráľ Jóáš si nespomenul na priazeň, ktorú mu preukázal jeho otec Jójáda, a zavraždil mu syna. Keď syn umieral, povedal: Nech Hospodin pohliadne na to a nech to pomstí! Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Prenikli do Judska a Jeruzalema, vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku svoju korisť poslali kráľovi do Damasku. Hoci sýrske vojsko prišlo len s hŕstkou mužov, Hospodin im vydal do rúk veľmi veľké vojsko, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Jóášom. Keď od neho odišli, zanechali ho v ťažkej chorobe; vlastní služobníci sa vzbúrili proti nemu pre krv syna kňaza Jójádu a zabili ho na jeho lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v meste Dávidovom, nie však v kráľovských hroboch. Proti nemu sa sprisahali: Zábád, syn Ammónčanky Šimeáty, a Józábád, syn Moábky Šimríty. O jeho synoch, o množstve dane za neho a o základnej oprave domu Božieho je napísané vo Výklade knihy kráľov. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Amacja. Amacja mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jóaddán z Jeruzalema. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, lenže nie celým srdcom. Len čo mal kráľovstvo pevne v rukách, pobil svojich služobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. Ich synov však neusmrtil, ako je napísané v zákone - v knihe Mojžišovej - kde Hospodin prikazuje: Nezomrú otcovia za synov, ani synovia nezomrú za otcov, ale zomrie každý za svoj hriech. Amacja zhromaždil Júdejcov a dal ich nastúpiť podľa rodín, podľa tisícnikov a stotníkov z celého Júdu a Benjamína. Keď ich spočítal od dvadsaťročných nahor, zistil, že ich je tristotisíc vybraných bojovníkov, ktorí narábali kopijou a štítom. Z Izraela najal za sto talentov striebra stotisíc udatných bojovníkov. Prišiel však k nemu nejaký Boží muž a povedal mu: Kráľu, nech izraelské vojsko s tebou netiahne, lebo Hospodin nie je s Izraelom ani so žiadnym Efrajimcom. Choď len sám a pusť sa smelo do boja! Inak ti Boh dá padnúť pred nepriateľom, lebo Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád. Ale Amacja povedal Božiemu mužovi: Čo robiť so sto talentami striebra, ktoré som dal izraelskej čate? Boží muž povedal: Hospodin ti môže dať viac ako toto. Nato Amacja oddelil čatu, ktorá pri šla k nemu z Efrajimu, aby sa pobrala domov. Tí sa veľmi nahnevali na Júdejcov a rozpálení hnevom sa vrátili domov. Amacja sa vzmužil a viedol svoj ľud. Odišiel do Soľného údolia, kde pobil desaťtisíc Seírčanov. Ďalších desaťtisíc Júdejci zajali živých. Vyviedli ich na vrch skaly a pozhadzovali ich odtiaľ, takže sa všetci rozdrúzgali. Ale príslušníci čaty, ktorú Amacja vrátil, aby s ním nešla do boja, plienili v judských mestách od Samárie po Bét-Chórón, pobili z nich tritisíc a nabrali veľa koristi. Keď sa potom Amacja vrátil po víťazstve nad Edómcami, priniesol bohov Seírčanov, postavil ich pred seba ako bohov, klaňal sa pred nimi a kadil im. Tu vzplanul hnev Hospodinov na Amacju a vyslal k nemu proroka, ktorý mu povedal: Prečo hľadáš bohov národov, ktorí nevytrhli svoj ľud z tvojej ruky? Keď mu to hovoril, povedal mu kráľ: Určili sme ťa azda za kráľovho radcu? Prestaň! Prečo ťa majú zabiť? Prorok prestal, ale povedal: Viem, že Boh sa rozhodol zničiť ťa, lebo si urobil tak a neposlúchol si moju radu. Nato sa judský kráľ Amacja poradil a poslal izraelskému kráľovi Jóášovi, synovi Jóácháza, syna Jehúovho, odkaz: Poď, pozrime si do očí! Ale izraelský kráľ Jóáš poslal judskému kráľovi Amacjovi odpoveď: Bodliak na Libanone vyzval céder na Libanone: Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu! Prešla poľná zver, ktorá je na Libanone, a rozšliapala bodliak. Nazdávaš sa, že si porazil Edómcov, a myseľ ťa unáša, aby si dosiahol slávu. Teraz zostaň len doma! Prečo si chceš privolať pohromu, aby si padol ty a s tebou i Judsko? Ale Amacja neposlúchol, lebo to pochádzalo od Boha, aby ich vydal do ruky Jóáša, pretože hľadali edómskych bohov. Tu vytiahol izraelský kráľ Jóáš a stretli sa zoči voči, on i judský kráľ Amacja, pri Bét-Šemeši v Judsku. Júdejci však boli Izraelcami porazení a každý ušiel do svojho stanu. Izraelský kráľ Jóáš zajal v Bét-Šemeši judského kráľa Amacju, syna Jóáša, syna Jóácházovho, a priviedol ho do Jeruzalema. Zbúral hradby Jeruzalema od Efrajimskej brány po Rožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov. Pobral všetko zlato, striebro a všetko náčinie, ktoré sa našlo v dome Božom pri Óbéd-Edónovi, ďalej poklady kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie. Amacja, syn Jóášov, judský kráľ žil potom po smrti Jóáša, syna izraelského kráľa Jóácháza, ešte pätnásť rokov. Ostatné činy Amacjove, skoršie i neskoršie, sú poznačené v Knihe judských a izraelských kráľov. Od času, keď Amacja odpadol od Hospodina, osnovali proti nemu v Jeruzaleme sprisahanie. Keď utiekol do Láchíša, poslali za ním do Láchíša a tam ho usmrtili. Preniesli ho potom na koňoch a pochovali pri jeho otcoch v meste Dávidovom. Všetok ľud Judska vzal Uzziju, a hoci mal šestnásť rokov, ustanovil ho za kráľa miesto jeho otca Amacju. On opevnil Élót a vrátil ho Judsku, keď kráľ usnul so svojimi otcami. Uzzija mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jecholjá z Jeruzalema. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil jeho otec Amacja. Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej. Kým hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech. Keď vyšiel bojovať proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, Jabny, Ašdódu a vybudoval mestá na území Ašdódu a medzi Filištíncami. Boh mu pomáhal proti Filištíncom i Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baale, a proti Meúncom. Ammónci odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po hranice Egypta, lebo mimoriadne rozvinul svoju moc. Uzzija vystaval veže v Jeruzaleme na Rožnej a Údolnej bráne a opevnil ich. Vystaval i veže na púšti a vykopal mnoho cisterien, lebo mal veľa stáda na Nížine a na Rovine, oráčov a vinárov v pohorí a v sadoch, pretože mal rád pôdu. Uzzija mal i vojsko z bojovníkov, ktoré tiahlo v čatách do boja v počte, ako bolo sčítané pisárom Jeíélom a úradníkom Maasejom pod velením Chananju, muža z kráľovských hodnostárov. Celkový počet rodinných predákov, udatných bojovníkov, bol dvetisícšesťsto. Pod ich velením stála vojenská moc tristosedemtisíc bojovníkov, ktorí mali bojovou silou pomáhať kráľovi proti nepriateľom. Celé vojsko vystrojil Uzzija štítmi, kopijami, prilbami, panciermi, lukmi a kamením do prakov. V Jeruzaleme zhotovil dômyselne vymyslené vojenské zariadenia, ktoré mali byť na vežiach a nárožiach na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Povesť o ňom prenikla ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, kým nezmocnel. Ale keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube. Previnil sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu, keď vošiel do chrámu Hospodinovho kadiť na kadidlovom oltári. Za ním vošiel kňaz Azarja a s ním osemdesiat kňazov Hospodinových, udatných mužov. Postavili sa proti kráľovi Uzzijovi a povedali mu: Uzzija, nepatrí sa tebe kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení na kadenie. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa previnil a nebude ti to ku cti od Hospodina, Boha. Nato sa Uzzija rozhneval; v ruke mal kadidelnicu. Rozhneval sa na kňazov, keď stál pred nimi v dome Hospodinovom pri kadidlovom oltári, a objavilo sa mu na čele malomocenstvo. Keď sa obrátil hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi, tu zrazu bol malomocný na čele. Chytro ho odtiaľ vyhnali, ba i sám sa náhlil vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. Tak bol kráľ Uzzija malomocný až do svojej smrti; býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho. Jeho syn Jótám bol nad kráľovským palácom a spravoval ľud krajiny. Ostatné Uzzijove činy, skoršie i neskoršie, opísal prorok Izaiáš, syn Ámócov. Keď Uzzija usnul so svojimi otcami, pochovali ho pri jeho otcoch na poli pri kráľovských hroboch, lebo povedali: Bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam. Jótám mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jerúša, dcéra Cádókova. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak, ako robil jeho otec Uzzija, ibaže nevnikol do chrámu Hospodinovho. Ľud si však naďalej počínal zle. On vybudoval Hornú bránu domu Hospodinovho a mnoho budoval na hradbe Ófelu. V Judskom pohorí, a to v zalesnených krajoch, budoval mestá a vybudoval pevnosti a veže. Bojoval i proti kráľovi Ammóncov. Zdolal ich, takže Ammónci mu v tom roku dali sto talentov striebra, desaťtisíc kórov pšenice a desaťtisíc kórov jačmeňa. Toľko mu odovzdali Ammónci i v druhom a treťom roku. Tak Jótám zmocnel, pretože si upravil cesty pred Hospodinom, svojím Bohom. Ostatné Jótámove činy, jeho boje a výpravy, sú opísané v Knihe izraelských a judských kráľov. Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Keď Jótám usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Dávidovom. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ácház. Ácház mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil však to, čo je správne v očiach Hospodinových, ako jeho praotec Dávid, ale chodil po cestách izraelských kráľov, ba zhotovil i zlievané modly pre baalov. Sám kadil v Ben-Hinnómskom údolí a synov si previedol cez oheň podľa ohavných zvykov národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraela. Obetoval a kadil na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. Preto ho Hospodin vydal do rúk sýrskeho kráľa, ktorý ho porazil, odvliekol z neho veľmi mnohých do zajatia a dopravil do Damasku. Hospodin ho vydal aj do rúk izraelského kráľa, ktorý mu pripravil veľkú porážku. Pekach, syn Remaljov, pobil v Judsku za jediný deň stodvadsaťtisíc ľudí, všetko udatných bojovníkov, pretože opustili Boha svojich otcov. Zichrí, efrajimský hrdina, zabil kráľovho syna Maaseju, predstaveného kráľovského paláca Azríkáma a kráľovho zástupcu Elkánu. Izraelci odvliekli svojim bratom do zajatia dvestotisíc žien, synov a dcér. Vzali im aj veľkú korisť, ktorú odniesli do Samárie. Bol tam Hospodinov prorok menom Ódéd, ktorý vyšiel pred vojsko, vchádzajúce do Samárie, a povedal mu: Hľa, pretože sa Hospodin, Boh vašich otcov, rozhneval na Júdejcov, vydal vám ich do rúk. Vy ste ich však vraždili so zúrivosťou, ktorá prenikla až do neba. Teraz zamýšľate podrobiť si Júdejcov a Jeruzalemcov za otrokov a otrokyne. Či aj vy nie ste vinní pred Hospodinom, svojím Bohom? Poslúchnite ma teda a vráťte zajatcov, ktorých ste odvliekli svojim bratom, lebo vás zasiahne páľava Hospodinovho hnevu. Tu mužovia spomedzi efrajimských predákov: Azarja - syn Jóchánánov, Berechja, syn Mešillémótov, Chizkija, syn Šallumov, a Amásá, syn Chadlajov - vystúpili naproti tým, ktorí prichádzali z výpravy, a povedali im: Nevoďte sem zajatcov, lebo by ste k nášmu previneniu proti Hospodinovi mohli úmyselne pripojiť ďalšie hriechy a previnenia. Beztak máme mnoho vín a páľava hnevu spočíva na Izraeli. Nato ozbrojenci prepustili zajatcov a korisť pred hodnostármi a celým zhromaždením. Mužovia vyzvaní po menách povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, prepravili všetkých nevládnych na osloch. Zaviedli ich k ich bratom do Jericha, Mesta paliem, a vrátili sa do Samárie. V tom čase kráľ Ácház poslal k asýrskemu kráľovi po pomoc. Nato ešte vnikli Edómci, porazili Júdejcov a odvliekli zajatcov. Filištínci zase vydrancovali mestá na Nížine a i v judskom Negebe a zabrali Bét-Šemeš, Ajalón, Gedérót a Sócho s príslušnými dedinami, Timnu s príslušnými dedinami, Gimzó s príslušnými dedinami a usadili sa tam. Lebo Hospodin pokoril Judsko pre Ácháza, kráľa Izraela, pretože zaviedol v Judsku neviazaný život a dopustil sa veľkej nevernosti voči Hospodinovi. Tu pritiahol proti nemu asýrsky kráľ Tiglat-Pilneser, ktorý ho stiesnil, miesto toho, aby ho posilnil. Lebo Ácház vylúpil dom Hospodinov, kráľovský palác i hodnostárov a odo vzdal to asýrskemu kráľovi; ale nepomohlo mu to. V čase, keď ho tiesnil, dokazoval kráľ Ácház ešte viac nevernosť voči Hospodinovi tým, že obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Uvažoval: Keďže bohovia sýrskych kráľov svojim pomohli, budem im obetovať, aby mi pomáhali. Tí však spôsobili pád jemu i celému Izraelu. Ácház zozbieral a roztĺkol náčinie domu Božieho a zamkol dvere domu Hospodinovho. Na každom rohu v Jeruzaleme si spravil oltáre a v každom meste Judska spravil výšiny, aby sa kadilo iným bohom. Tým popudzoval Hospodina, Boha svojich otcov. Ostatné jeho skutky a všetky jeho skoršie i neskoršie podujatia sú opísané v Knihe judských a izraelských kráľov. Keď Ácház usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Jeruzaleme, pretože ho nepreniesli k hrobom izraelských kráľov. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Chizkija. Chizkija sa stal kráľom dvadsaťpäťročný a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Abíja, dcéra Zecharjova. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak, ako robil jeho praotec Dávid. V prvom mesiaci prvého roku svojej vlády otvoril dvere domu Hospodinovho a opravil ich. Priviedol kňazov a levítov, zhromaždil ich na Východnom námestí a povedal im: Čujte ma, levíti! Posväťte sa teraz a posväťte dom Hospodina, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne nečistotu! Lebo naši otcovia sa dopustili nevery, robili, čo sa nepáči Hospodinovi, nášmu Bohu, a opustili Ho. Odvrátili sa tvárou od Hospodinovho príbytku a obrátili sa mu chrbtom. Uzamkli aj dvere do predsiene, zhasili lampy, nespaľovali kadidlo a vo svätyni neprinášali spaľované obete Bohu Izraela. Preto Hospodinov hnev postihol Judsko a Jeruzalem a vystavil ich zmätku, hrôze a výsmechu, ako to sami vidíte vlastnými očami. Hľa, preto naši otcovia padli mečom, naši synovia, dcéry a ženy sú v zajatí. Rozhodol som sa teraz uzavrieť zmluvu s Hospodinom, Bohom Izraela, aby od nás odvrátil páľavu svojho hnevu. Nebuďte teda nedbalí, synovia moji, lebo Hospodin si vás vyvolil, aby ste stáli pred ním a slúžili Mu. Máte byť Jeho služobníkmi a kadiť Mu. Tu povstali levíti. Z Kehátovcov: Machat, syn Amásajov, Jóél, syn Azarjov; z Meráríovcov: Kíš, syn Abdího, Azarja, syn Jehallelélov; z Géršónovcov: Jóách, syn Zimmov, a Édén, syn Jóáchov; z Elícáfánovcov: Šimrí a Jeíél; z Ásáfovcov: Zecharja a Mattanja; z Hémánovcov: Jechíél a Šimeí; z Jedútúnovcov: Šemajá a Uzzíél. Tí zhromaždili svojich bratov, posvätili sa a na kráľov príkaz šli podľa Hospodinových slov vyčistiť dom Hospodinov. Kňazi vošli dovnútra domu Hospodinovho, aby ho očistili. Všetku nečistotu, ktorú našli v chráme Hospodinovom, vyniesli na jeho nádvorie. Ďalej to prevzali levíti a vyniesli von k potoku Kidrón. S posväcovaním začali v prvý deň prvého mesiaca a na ôsmy deň toho mesiaca dospeli k predsieni Hospodinovej. Za osem dní posvätili dom Hospodinov a šestnásteho dňa prvého mesiaca skončili. Potom vošli dnu ku kráľovi Chizkíjovi a hlásili: Očistili sme celý dom Hospodinov, oltár na spaľované obete s jeho príslušným náčiním a stôl pre predkladané chleby s jeho príslušným náčiním. Všetko náčinie, ktoré znesvätil kráľ Ácház počas svojej vlády, keď sa spreneveril Bohu, sme uviedli do poriadku a posvätili. Ajhľa, je to pred oltárom Hospodinovým. Včasráno zhromaždil kráľ Chizkija hodnostárov mesta a vystúpil do domu Hospodinovho. Nato priviedli na obeť za hriech sedem juncov a sedem baranov, sedem jahniat a sedem kozlov za kráľovstvo, za svätyňu a za Judsko. Áronovcom, kňazom, prikázal obetovať na oltári Hospodinovom. Vtedy zabíjali dobytok; kňazi zachytávali krv a kropili oltár. Zabíjali aj barany a krvou kropili oltár; zabíjali aj jahňatá a krvou kropili oltár. Potom priviedli pred kráľa a zhromaždenie ako obeť za hriech kozlov a položili na ne ruky. Kňazi ich zabíjali a krv z nich priniesli na oltár ako obeť za hriech na získanie zmierenia pre celý Izrael, lebo kráľ prikázal spaľovanú obeť a obeť za hriech pre celý Izrael. Do domu Hospodinovho postavil levítov s cimbalmi, harfami a citarami, ako to nariadil Dávid, kráľov videc Gád a prorok Nátan. Lebo taký príkaz dostal od Hospodina prostredníctvom Jeho prorokov. Tak stáli levíti s Dávidovými hudobnými nástrojmi a kňazi s trúbami. Tu prikázal kráľ Chizkija priniesť na oltár spaľovanú obeť. Zároveň so spaľovanou obeťou zaznela pieseň Hospodinova a trúby, a to za sprievodu hudobných nástrojov izraelského kráľa Dávida. Celé zhromaždenie sa klaňalo, pieseň znela, trúby zvučali, až kým sa neskončila spaľovaná obeť. Keď sa skončili spaľované obete, kráľ i všetci prítomní sa sklonili a klaňali sa. Potom kráľ Chizkija a hodnostári prikázali levítom predniesť chválospev Hospodinovi na slová Dávida a vidca Ásáfa. Tí radostne spievali chválospev, zohýnali sa a klaňali. Potom Chizkija povedal: Teraz ste sa posvätili pre Hospodina. Pristúpte a prineste zábitné a ďakovné obete do domu Hospodinovho. Zhromaždenie prinášalo zábitné i ďakovné obete, a každý, kto bol ochotný srdcom, i spaľované obete. Počet spaľovaných obetí, ktoré zhromaždenie prinieslo, bol: sedemdesiat kusov hovädzieho dobytka, sto baranov a dvesto jahniat - to všetko na spaľovanú obeť Hospodinovi; zasvätených darov: šesťsto kusov hovädzieho dobytka a tritisíc oviec; iba kňazov bolo primálo, takže nevládali stiahnuť kože zo všetkých spaľovaných obetí. Preto im pomáhali ich bratia levíti, kým sa neskončila práca a kňazi sa neposvätili. Levíti sa totiž posväcovali s úprimnejším srdcom ako kňazi. Aj spaľovaných obetí bolo veľa s tukom obetí spoločenstva a s úliatbami k spaľovaným obetiam. Tak bola obnovená služba v dome Hospodinovom. Chizkija a všetok ľud sa radovali z toho, čo Boh pripravil ľudu; lebo tá vec sa náhle odohrala. Potom Chizkija rozoslal poslov po celom Izraeli a Judsku, ba napísal i listy Efrajimu a Menaššemu, aby prišli do domu Hospodinovho v Jeruzaleme svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela. Kráľ sa dohodol so svojimi hodnostármi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že zasvätia paschu v druhom mesiaci. Vo zvyčajnom čase ju totiž nemohli svätiť, lebo sa kňazi v dostatočnom počte neposvätili, a ani ľud sa nezhromaždil do Jeruzalema. To sa páčilo kráľovi i celému zhromaždeniu. Rozhodli sa, že vyhlásia po celom Izraeli od Beér-Šeby po Dán, aby prišli do Jeruzalema svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela; lebo ju ešte nesvätili spoločne, ako bolo predpísané. Drabanti pochodili s listami od kráľa a jeho hodnostárov po celom Izraeli a Judsku a podľa kráľovho rozkazu oznamovali: Izraelci, vráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa On vrátil ku zvyšku tých, ktorí spomedzi vás unikli z rúk asýrskych kráľov. Nebuďte ako vaši otcovia a bratia, ktorí sa spreneverili Hospodinovi, Bohu svojich otcov, takže ich vydal na záhubu, ako sami vidíte. Nebuďte teraz tvrdohlaví ako vaši otcovia! Podajte ruku Hospodinovi! Vojdite do Jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil od vás páľavu svojho hnevu. Lebo keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu milosrdenstvo u tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Veď milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Boh, a neodvráti od vás tvár, keď sa k Nemu obrátite. Drabanti chodili z mesta do mesta krajinou Efrajima, Menaššeho až po Zebulún. Vysmievali sa im však a zosmiešňovali ich. Iba niekoľko mužov z Ašéra, Menaššeho a Zebulúna sa pokorilo a prišli do Jeruzalema. Aj v Judsku pôsobila ruka Božia, keď im dal jednomyseľnosť, aby podľa slova Hospodinovho vykonali príkaz kráľa a hodnostárov. Tak sa zhromaždilo do Jeruzalema množstvo ľudu svätiť sviatok nekvasených chlebov v druhom mesiaci. Bolo to veľké zhromaždenie. Nato vstali a odstránili oltáre v Jeruzaleme. Odstránili i všetky kadidlové oltáre a pohádzali do údolia Kidrón. Na štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali paschálne zvieratá. Kňazi a levíti vyznávali svoje hriechy, posvätili a priniesli spaľované obete do domu Hospodinovho. Zastali si na svoje miesto podľa platného predpisu a podľa zákona Mojžiša, muža Božieho. Kňazi kropili krvou prevzatou z rúk levítov. Pretože bolo v zhromaždení mnoho tých, čo sa neposvätili, levíti zarezávali paschálne zvieratá pre všetkých nečistých, aby ich zasvätili Hospodinovi. Pretože väčšina ľudu, mnohí z Efrajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa neočistili a jedli paschu, ako nebolo predpísané, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodine, odpusť každému, kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, i keď bez čistoty požadovanej svätyňou. Hospodin vyslyšal Chizkiju a uzdravil ľud. Izraelci, prítomní v Jeruzaleme, sedem dní vo veľkej radosti slávili sviatok nekvasených chlebov. Deň čo deň levíti a kňazi chválili celou silou Hospodina. Nato sa Chizkija srdečne prihovoril ku všetkým levítom, ktorí zručne vykonávali službu Hospodinovi. Po siedmich dňoch dokončili slávnosť. Obetovali obete spoločenstva a ďakovali Hospodinovi, Bohu svojich otcov. Celé zhromaždenie sa však rozhodlo, že budú svätiť ďalších sedem dní. Tak svätili ďalších sedem dní s radosťou. Lebo judský kráľ Chizkija daroval zhromaždeniu tisíc juncov a sedemtisíc oviec, a hodnostári darovali zhromaždeniu tisíc juncov a desaťtisíc oviec. Posvätilo sa množstvo kňazov. Tak sa radovalo celé zhromaždenie Júdu: kňazi i levíti, cudzinci a celé zhromaždenie tých, čo prišli z Izraela, alebo bývali v Judsku. V Jeruzaleme nastala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidovho, kráľa izraelského, nebolo nič také v Jeruzaleme. Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vyslyšaný a ich modlitba prenikla k Jeho svätému príbytku, k nebesiam. Keď všetko skončilo, vyšli všetci prítomní Izraelci do judských miest a polámali pomníky, postínali ašéry, porúcali výšiny a oltáre v celom Judsku a v Benjamíne, v Efrajime a v Menaššem. Potom sa vrátili všetci Izraelci, každý na svoj majetok, do svojich miest. Chizkija zriadil oddiely kňazov a levítov podľa ich oddelení, každého podľa jeho služobného zadelenia - ku kňazom, k levítom, k spaľovanej obeti, k obetiam spoločenstva - konať službu a vzdávať vďaku a chválu v bránach Hospodinovho tábora. Kráľov podiel z majetku slúžil na spaľované obete: na ranné a večerné spaľované obete, na spaľované obete v dni sviatočného odpočinku, na novmesiace a slávnosti, ako je to predpísané v zákone Hospodinovom. Ľudu, obyvateľom Jeruzalema, nariadil dávať kňazský a levítsky podiel, aby sa mohli pevne držať zákona Hospodinovho. Keď sa to nariadenie roznieslo, nanosili Izraelci množstvo prvotín obilia, muštu, oleja, medu, a rôznych poľných plodín; priniesli i mnoho desiatok zo všetkého. Izraelci a Júdejci, bývajúci v judských mestách, prinášali tiež desiatky z darov zasvätených Hospodinovi, ich Bohu, a skladali to na hromady. V treťom mesiaci začali zakladať hromady a v siedmom ich ukončili. Keď prišli Chizkija a hodnostári a videli hromady, dobrorečili Hospodinovi a Jeho ľudu, Izraelu. Keď sa Chizkija vypytoval kňazov a levítov na tie hromady, odpovedal mu Azarja, hlavný z domu Cádókovho: Odkedy začali prinášať dary do domu Hospodinovho, najedli sme sa dosýta, ba ešte i veľa zostalo. Pretože Hospodin požehnal svoj ľud, zostalo ešte toto množstvo. Chizkija prikázal upraviť komory v dome Hospodinovom. Keď ich upravili, povnášali dnu pozdvihované dary, desiatky a zasvätené dary. Ich správcom bol levíta Konanja, jeho brat Šimeí bol zástupcom. Jechíél, Azarja, Nachat, Asáhél, Jerímót, Józábád, Elíél, Jismachja, Machat a Benája boli z poverenia kráľa Chizkiju a Azarju, kniežaťa domu Božieho, dozorcami, pobočníkmi Konanju a jeho brata Šimeího. Kóré, syn Jimnov, levíta, vrátnik na východnej strane, bol nad milodarmi Božími, aby rozdával pozdvihované dary Hospodinove a najsvätejšie dary. Pod jeho rukou v kňazských mestách verne slúžili: Éden, Minjamín, Ješúá, Šemaja, Amarja a Šechanja, aby dávali podiel svojim bratom v oddieloch, veľkému i malému - okrem mužských, uvedených v rodovom zozname od trojročných nahor - všetkým tým, čo prichádzali do domu Hospodinovho podľa každodenného poriadku do služby, ako im patrilo podľa ich oddielov. Zoznam kňazov sa viedol podľa ich rodín a levíti, od dvadsaťročných nahor, podľa ich príslušnosti v oddieloch, boli zapísaní so všetkými svojimi deťmi, ženami, synmi a dcérami do celého zboru, lebo verne posvätili svätyňu. Ale kňazi, Áronovci, mali v pasienkových poliach svojich miest, v každom meste zvlášť, menom označených mužov, aby vydávali podiely všetkým mužom medzi kňazmi a všetkým zapísaným medzi levítmi. Tak konal Chizkija v celom Judsku. Robil, čo bolo pred Hospodinom, jeho Bohom, dobré, správne a pravé. Pri každom diele, ktoré začal, či už pre službu domu Božieho, zákona alebo prikázania, aby hľadal svojho Boha, konal celým svojím srdcom a mal úspech. Po týchto udalostiach a po tomto prejave vernosti pritiahol asýrsky kráľ Sancheríb. Vtrhol do Judska, utáboril sa oproti opevneným mestám a zamýšľal sa ich zmocniť. Keď Chizkija videl, že Sancheríb prišiel a že hrozí zaútočiť na Jeruzalem, dohodol sa so svojimi hodnostármi a hrdinami, že upchajú vody prameňov, ktoré sú von za mestom. Podporovali ho v tom. Zhromaždilo sa množstvo ľudu a upchali všetky pramene i potok, pretekajúci krajinou. Uvažovali: Prečo by mali asýrski králi pri svojom príchode nájsť mnoho vody? Potom sa osmelil a dobudoval všetky poškodené hradby. Na nich vystaval veže a zvonku druhú hradbu. Opevnil i Milló, mesto Dávidovo, a zhotovil množstvo oštepov a štítov. Nad ľudom ustanovil veliteľov vojenských útvarov, zhromaždil ich k sebe na námestí pri mestskej bráne a povzbudivo k nim prehovoril: Buďte silní a zmužilí! Nebojte sa a nestrachujte pred asýrskym kráľom, ani pred celým davom, ktorý je s ním; lebo s nami je väčší dav ako s ním. S ním je telesná sila, ale s nami je Hospodin, náš Boh, aby nám pomohol a viedol naše boje. Ľud sa spoľahol na slová judského kráľa Chizkiju. Po tomto vyslal asýrsky kráľ Sancheríb svojich služobníkov do Jeruzalema - sám bol s celou svojou mocou pred Láchíšom - k judskému kráľovi Chizkijovi i ku všetkým Júdejcom v Jeruzaleme s odkazom: Takto vraví asýrsky kráľ Sancheríb: Na čo sa spoliehate, že počas obliehania ostávate v Jeruzaleme? Chizkija vás len zvádza, aby vás nechal pomrieť hladom a smädom. Namýšľa si: Hospodin, náš Boh, nás vytrhne z ruky asýrskeho kráľa. Ale veď sám Chizkija odstránil jeho výšiny a oltáre a prikázal Judsku a Jeruzalemu: Pred jedným oltárom sa budete klaňať a na ňom kadievať! Viete snáď, čo som urobil ja a moji otcovia národom všetkých krajín? Vládali bohovia národov krajín vytrhnúť svoju krajinu z mojej ruky? Ktorý zo všetkých bohov tých národov, na ktorých moji otcovia vykonali vojnovú kliatbu, vládal vytrhnúť svoj ľud z mojej ruky? Žeby vás vládal váš Boh vytrhnúť z mojej ruky? Nech vás teda Chizkija nešiali a nepodvádza. Neverte mu! Veď ani jeden boh žiadneho národa alebo ríše nevládal vytrhnúť svoj ľud z mojich rúk alebo z rúk mojich otcov. Tak ani vaši bohovia vás nevytrhnú z mojich rúk. Jeho sluhovia ešte viac hovorili proti Hospodinovi, Bohu, a proti jeho služobníkovi Chizkijovi. Napísal i listy na pohanenie Hospodina, Boha Izraela, a povedal o ňom: Ako nevytrhli bohovia národov iných krajín ľud z mojich rúk, tak nevytrhne svoj ľud z mojich rúk ani Boh Chizkijov. Nahlas po judsky kričali na ľud Jeruzalema, ktorý stál na hradbách, aby ho zastrašili a zmiatli a zaujali mesto. O Bohu Jeruzalema hovorili tak ako o bohoch národov zeme, ktorí sú dielom ľudských rúk. Preto sa kráľ Chizkija a prorok Izaiáš, syn Ámócov, modlili a volali o pomoc k nebesiam. Tu Hospodin vyslal anjela, ktorý zničil všetkých udatných bojovníkov, vodcov i hodnostárov v tábore asýrskeho kráľa, takže on sa vrátil do svojej vlasti so zahanbenou tvárou. Keď potom vošiel do domu svojho boha, jeho vlastní synovia ho tam zrazili mečom. Tak vyslobodil Hospodin Chizkiju a obyvateľov Jeruzalema z rúk asýrskeho kráľa Sancheríba i z rúk ostatných a zabezpečil im pokoj zo všetkých strán. Mnohí však prinášali Hospodinovi do Jeruzalema obete a judskému kráľovi Chizkijovi drahocenné dary, takže odvtedy získal na úcte v očiach všetkých národov. V tých dňoch Chizkija smrteľne ochorel. Keď sa však modlil k Hospodinovi, odpovedal mu a dal znamenie. Chizkija sa neodplatil za preukázané dobrodenie; jeho srdce spyšnelo. Preto Boží hnev postihol jeho, Judsko i Jeruzalem. Nato sa Chizkija i obyvatelia Jeruzalema pokorili vo svojej pýche, takže Hospodinov hnev ich za čias Chizkijových nepostihol. Chizkija mal nesmierne bohatstvo a slávu. Narobil si pokladnice na striebro, zlato, drahokamy, balzamy, štíty a na rôzne vzácne predmety; ďalej skladištia na úrodu obilia, muštu a oleja; stajne a chlievy pre rôzne druhy dobytka. Pre seba zriadil i mestá; mal veľké stádo oviec a dobytka, lebo Boh ho obdaroval nesmiernym majetkom. Chizkija upchal horný tok vôd Gíchónu a zviedol ich po západnom svahu mesta Dávidovho. Tak sa darilo Chizkijovi v každom jeho diele. Ale pri vyslancoch babylonských kniežat, ktorí prišli k nemu preskúmať zázračné znamenie, ktoré nastalo v krajine, ho Boh opustil, aby ho vyskúšal a poznal celé jeho zmýšľanie. Ostatné Chizkijove príbehy a jeho zbožné činy sú zapísané vo Videní proroka Izaiáša, syna Ámócovho, a v Knihe judských a izraelských kráľov. Keď Chizkija usnul so svojimi otcami, pochovali ho pri schodoch k hrobom Dávidovcov. Pri jeho smrti mu vzdali poctu všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Menašše. Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov. Znovu postavil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, postavil oltáre pre baalov, zhotovil ašéry, klaňal sa celému nebeskému voju a slúžil mu. Oltáre postavil i v dome Hospodinovom, o ktorom Hospodin vyriekol: V Jeruzaleme bude naveky prebývať moje meno. Ďalej postavil na oboch nádvoriach domu Hospodinovho oltáre pre celý nebeský voj. Ba sám previedol synov cez oheň v Ben-Hínnómskom údolí, veštil, čaroval a zaklínal, zaopatril si vyvolávačov duchov a jasnovidcov. Robil mnoho takého, čo sa nepáčilo Hospodinovi, aby Ho popudzoval. Urobil tesanú modlu, postavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, naveky uložím svoje meno. Neodstránim už viac nohu Izraela z pôdy, ktorú som určil vašim otcom, ak budú starostlivo zachovávať všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal: celý zákon, ustanovenia a predpisy. Menašše však zviedol Judsko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov. Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to. Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona. Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh. Potom vybudoval vonkajšie hradby mesta Dávidovho, západne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Rybnej brány. Obohnal nimi Ófél a vybudoval ich veľmi vysoké. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska. Potom odstránil cudzích bohov, modlu z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré postavil na návrší domu Hospodinovho a po celom Jeruzaleme. Vyhádzal ich von z mesta. Znovu postavil na miesto oltár Hospodinov a obetoval na ňom obete spoločenstva a ďakovné obete. Vyzval Júdejcov, aby slúžili Hospodinovi, Bohu Izraela. Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hospodinovi, svojmu Bohu. Ostatné Menaššeho činy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí k nemu hovorili v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Dejinách izraelských kráľov. Jeho modlitba, i ako bol vyslyšaný, jeho hriech, nevera, miesta, na ktorých vystavil výšiny a zriadil ašéry a tesané modly skôr, ako sa pokoril, sú zapísané v Dejinách vidcov. Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v jeho paláci. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ámón. Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, tak, ako robil jeho otec Menašše. Ámón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im. Pred Hospodinom sa však nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Menašše, ba Ámón rozmnožil viny. Jeho služobníci sa proti nemu sprisahali a usmrtili ho v jeho paláci. Všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi, ľud krajiny pobil a miesto neho ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša. Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových. Chodil po cestách svojho otca Dávida a neuchýlil sa napravo ani naľavo. V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, začal hľadať Boha svojho otca Dávida, a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. Za jeho prítomnosti zrúcali oltáre baalov a posekali kadidlové oltáre, ktoré boli hore na nich. Ašéry, tesané a liate modly rozdrvil, rozomlel a roztrúsil na hroby tých, ktorí im obetovali. Kosti kňazov spálil na oltároch, a tak očistil Judsko a Jeruzalem. V okolí miest Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftálího a v ich zrúcaninách zbúral oltáre a ašéry, tesané modly rozbil na márne kusy, vysekal všetky kadidlové oltáre na celom území Izraela. Potom sa vrátil do Jeruzalema. V osemnástom roku svojej vlády kvôli očisteniu krajiny a chrámu vyslal Šáfána, syna Acaljovho, Maaseju, veliteľa mesta, a Jóácha, syna Jóácházovho, kancelára, opraviť dom Hospodina, svojho Boha. Keď prišli ku hlavnému kňazovi Chilkijovi, odovzdali peniaze, odvedené pre Boží dom, ktoré zozbierali levítski strážcovia prahov od Menaššeho, Efrajima a zvyšku Izraela i z celého Judska, Benjamínska a od obyvateľov Jeruzalema. Odovzdali ich robotníkom, ktorí mali dozor v dome Hospodinovom. Tí ich zasa vydávali robotníkom, ktorí pracovali v dome Hospodinovom, aby ho opravili a odstránili jeho kazy. Z peňazí dávali tesárom a staviteľom na zakúpenie otesaných kameňov a dreva na väzbu a na hrady pre budovy, ktoré judskí králi nechali spustnúť. Mužovia statočne pracovali na diele. Jachat a Obadja, levíti z Meráríovcov, Zecharja a Mešullám z Kehátovcov boli nad robotníkmi vrchným dozorom. A levíti, odborníci v hre na hudobné nástroje, boli nad nosičmi bremien a usmerňovali všetkých robotníkov pri akejkoľvek práci. Niektorí levíti boli zasa pisármi, úradníkmi a vrátnikmi. Keď vynášali peniaze, prinášané do domu Hospodinovho, kňaz Chilkija našiel knihu zákona Hospodinovho, vydaného prostredníctvom Mojžiša. Tu sa ozval Chilkija a povedal pisárovi Šáfánovi: Našiel som knihu zákona v dome Hospodinovom. Chilkija tú knihu odovzdal Šáfánovi. Šáfán ju odniesol kráľovi a podal mu ešte toto hlásenie: Tvoji sluhovia robia, čo im bolo uložené. Vysypali peniaze, nachodiace sa v dome Hospodinovom, a odovzdali ich do rúk dozorcov a robotníkov. Pisár Šáfán oznámil ďalej kráľovi: Kňaz Chilkija mi odovzdal nejakú knihu. Šáfán z nej čítal pred kráľom. Keď kráľ počul slová zákona, roztrhol si rúcho. Nato prikázal Chilkijovi, Achíkámovi, synovi Šáfánovmu, Abdónovi, synovi Míchovmu, pisárovi Šáfánovi a kráľovmu služobníkovi Asájovi: Choďte a opýtajte sa Hospodina za mňa a za ostatných v Izraeli a v Judsku na slová nájdenej knihy. Lebo veľký je Hospodinov hnev, ktorý sa vylial na nás, pretože naši otcovia nezachovávali príkaz Hospodinov plniť všetko, čo je napísané v tejto knihe. Vtedy odišiel Chilkija a tí, ktorých určil kráľ, ku prorokyni Chulde, žene Šalluma, syna Tokhátu, syna Chasrovho, strážcu šiat, ktorá bývala v druhej štvrti Jeruzalema, a hovorili s ňou podľa poverenia. Povedala im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás poslal ku mne: Takto vraví Hospodin: Hľa, privediem pohromu na toto miesto a na jeho obyvateľov všetky kliatby, poznačené v knihe, z ktorej sa čítalo judskému kráľovi. Pretože opustili mňa a kadili iným bohom, aby ma popudzovali každým dielom svojich rúk, vyleje sa môj hnev na toto miesto, a neuhasí sa. Judskému kráľovi, ktorý vás poslal spýtať sa Hospodina, povedzte: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: Pretože sa ti obmäkčilo srdce a pokoril si sa pred Bohom, keď si počul Jeho slová proti tomuto miestu a jeho obyvateľom; pokoril si sa predo mnou, roztrhol si si rúcho a plakal si predo mnou, i ja som ťa vyslyšal - znie výrok Hospodinov. Hľa, pripojím ťa k svojim otcom a v pokoji budeš uložený do svojho hrobu, takže tvoje oči neuzrú všetku pohromu, ktorú uvediem na toto miesto a jeho obyvateľov. A oni podali o tom kráľovi správu. Kráľ poslal poslov a zhromaždil všetkých starších Judska a Jeruzalema. Nato vystúpil do domu Hospodinovho kráľ i všetci mužovia Judska, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, levíti a všetok ľud od najväčšieho po najmenšieho. Verejne prečítal všetky slová knihy zmluvy nájdenej v dome Hospodinovom. Potom si kráľ stal na svoje miesto a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že Ho budú nasledovať a zachovávať Jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia celým srdcom a celou dušou, aby tak plnili slová zmluvy, poznačené v tejto knihe. Zaviazal k tomu všetkých, ktorí boli v Jeruzaleme a v Benjamínsku. Obyvatelia Jeruzalema sa riadili zmluvou Boha, Boha svojich otcov. Zo všetkých krajov, ktoré Izraelci mali, Joziáš odstránil ohavnosti a nástojil, aby všetci, ktorí sa narodia v Izraeli, slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. Po všetky jeho dni sa neuchýlil od Hospodina, Boha svojich otcov. Joziáš usporiadal v Jeruzaleme paschu Hospodinovi. Paschálneho baránka zabíjali štrnásty deň v prvom mesiaci. Určil kňazov na ich povinnosti a povzbudzoval ich k službe v dome Hospodinovom. Levítom, ktorí vyučovali celý Izrael a boli svätí Hospodinovi, prikázal: Uložte svätú truhlu do domu, ktorý vybudoval Šalamún, syn Dávidov, kráľ Izraela. Nemusíte ju už nosiť na pleciach. Slúžte teraz Hospodinovi, svojmu Bohu, a Jeho ľudu, Izraelu! Pripravte sa po rodinách, vo svojich oddieloch, podľa predpisu izraelského kráľa Dávida a podľa predpisu jeho syna Šalamúna. Postavte sa do svätyne podľa rodinných skupín ku svojim bratom z ľudu, a to pre každú skupinu jedno oddelenie levítskej rodiny. Zabíjajte paschálneho baránka! Posväťte sa a pripravte to svojim bratom, aby sa to dialo podľa slova Hospodinovho, daného prostredníctvom Mojžiša. Joziáš daroval pre pospolitý ľud drobný statok: ovce a kozľatá. To všetko, v počte tridsaťtisíc oviec a tritisíc kusov dobytka, slúžilo za paschu pre všetkých prítomných. To bolo z kráľovho majetku. Jeho hodnostári tiež prispeli milodarom pre ľud, kňazov a lévítov. Chilkija, Zecharja a Jechíél, kniežatá domu Božieho, dali kňazom na paschu dvetisícšesťsto oviec a tristo kusov dobytka. Konanja, Šemaja a Netaneél, jeho bratia, Chašabja, Jeíél a Józábád, lévíjskí hodnostári, darovali na paschu levítom päťtisíc oviec a päť sto kusov dobytka. Tak bola zriadená služba. Kňazi nastúpili na svoje miesto a levíti do svojich oddielov podľa kráľovho príkazu. Potom zabíjali paschálnych baránkov; kňazi kropili krvou a levíti sťahovali kože. Spaľovanú obeť však položili nabok, aby ju odovzdali rodinným skupinám ľudu na obetovanie Hospodinovi, ako je to napísané v knihe Mojžišovej. Tak urobili i s dobytkom. Paschálneho baránka piekli podľa predpisu na ohni. Zasvätené dary však varili na ohni v hrncoch, kotlíkoch a panviciach a rýchlo roznášali všetkému pospolitému ľudu. Potom pripravili sebe a kňazom; pretože kňazi - Áronovci boli zamestnaní obetovaním spaľovaných obetí a tuku až do noci, pripravili levíti baránka sebe i kňazom - Áronovcom. Speváci Ásáfovci boli na svojom mieste podľa nariadenia Dávida, Ásáfa, Hémána a Jedútúna, kráľovho vidca, ako i vrátnici pri jednotlivých bránach. Nemuseli sa vzdialiť zo služby, lebo ich bratia levíti im pripravili baránka. V ten deň bola zriadená celá služba Hospodinova svätením paschy a prinášaním spaľovaných obetí na oltári Hospodinovom podľa nariadenia kráľa Joziáša. Prítomní Izraelci svätili v tom čase paschu a sviatok nekvasených chlebov sedem dní. Podobná pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. A nijaký izraelský kráľ nesvätil takú paschu, akú svätil Joziáš, kňazi, levíti, celé Judsko, prítomní Izraelci a obyvatelia Jeruzalema. Táto pascha sa svätila v osemnástom roku Joziášovej vlády. Po všetkom tom, po úprave chrámu, pritiahol egyptský kráľ Necho bojovať pri Karkemiši nad Eufratom. Joziáš vyšiel proti nemu. Necho však vyslal k nemu poslov s odkazom: Čo my máme medzi sebou, judský kráľ? Dnes netiahnem proti tebe, ale proti domu, s ktorým vediem vojnu, a Boh prikázal, aby som sa ponáhľal. Prestaň sa vzpierať Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil. Joziáš sa však neodvrátil od neho, ale odvážil sa proti nemu bojovať. Neposlúchol Nechove slová, hoci boli od Boha, ale prišiel bojovať na Megidskú rovinu. Strelci však zasiahli kráľa Joziáša a on prikázal svojim služobníkom: Odveďte ma, lebo som ťažko ranený! Sluhovia ho vyniesli z voza, preložili na jeho druhý voz a dopravili do Jeruzalema, kde zomrel. Pochovaný bol v otcovských hroboch. Celé Judsko a Jeruzalem trúchlili za Joziášom. Jeremiáš zložil o ňom trúchlospev a až podnes všetci speváci a speváčky spievajú vo svojich trúchlospevoch o Joziášovi. Bolo to pravidlom pre Izrael. Hľa, poznačené sú v Žalospevoch. Ostatné Joziášove činy, jeho zbožné skutky, ako sú predpísané v zákone Hospodinovom, jeho skoršie i ne skoršie činy, sú zaznačené v Knihe izraelských a judských kráľov. Nato ľud krajiny vzal Jóácháza, syna Joziášovho, a ustanovil ho miesto jeho otca v Jeruzaleme za kráľa. Jóácház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval tri mesiace. Egyptský kráľ ho však pozbavil vlády v Jeruzaleme a krajine uložil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. Egyptský kráľ ustanovil jeho brata Eljakíma za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom a zmenil mu meno na Jójákím. Necho vzal jeho brata Jóácháza a odvliekol do Egypta. Jójákím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, jeho Bohu. Proti nemu vytiahol Nebúkadnecar, babylonský kráľ, a sputnal ho okovami, aby ho odvliekol do Babylona. I náčinie domu Hospodinovho si Nebúkadnecar odniesol do Babylonu a uložil tam vo svojom dome. Ostatné Jójákímove činy, ohavnosti, ktoré páchal, a iné údaje o ňom, sú poznačené v Knihe izraelských a judských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jójáchín. Jójáchín mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tri mesiace i desať dní kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Na prelome roku poslal však kráľ Nebúkadnecar pre neho a dal ho dopraviť do Babylonu spolu so vzácnym náčiním domu Hospodinovho. Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom dosadil jeho brata Cidkiju. Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, jeho Bohu. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, ktorý hovoril na pokyn Hospodinov. Ba vzoprel sa proti kráľovi Nebúkadnecarovi, ktorý ho donútil prisahať na Boha. Stal sa tvrdohlavým a zanovito si umienil, že sa neobráti k Hospodinovi, Bohu Izraela. I všetci kňazskí hodnostári a ľud dopúšťali sa mnohokrát nevery podľa rôznych ohavností národov a poškvrnili dom Hospodinov, ktorý posvätil v Jeruzaleme. Keď im Hospodin, Boh ich otcov, posielal prostredníctvom svojich poslov včas a naliehavo napomenutia, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbytkom, zosmiešňovali Božích poslov, opovrhovali Jeho slovami a hanobili Jeho prorokov, preto stúpol Hospodinov hnev proti ľudu, takže nebolo pomoci. Priviedol na nich chaldejského kráľa, ktorý vo svätyni pobil ich mládencov mečom, neušetril mládenca ani pannu, ani starca zošlého vekom. Všetkých mu vydal do ruky. Všetko veľké i malé náčinie domu Božieho, poklady domu Hospodinovho, poklady kráľa a jeho hodnostárov, všetko odniesol do Babylonie. Potom spálili Boží dom, zrúcali hradby Jeruzalema, spálili všetky jeho paláce, čím zničili i všetky cenné predmety. Tých, ktorí unikli meču, odvliekol do zajatia do Babylonie, kde boli otrokmi jemu i jeho synom až po nastolenie perzskej vlády. Aby sa tak splnilo slovo Hospodinovo, vyslovené Jeremiášom, kým krajina ako náhradu nedostane všetky svoje sviatočné dni odpočinku. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. V prvom roku Kýra, perzského kráľa - aby sa tak splnilo slovo Hospodinovo, vyslovené Jeremiášom - povzbudil Hospodin perzského kráľa Kýra, ktorý dal rozhlásiť po celom svojom kráľovstve, a to i písomne: Takto vraví perzský kráľ Kýros: Hospodin, Boh nebies, odovzdal mi všetky kráľovstvá zeme a poveril ma, aby som Mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ak niekto z vás pochádza z Jeho ľudu, Hospodin, jeho Boh, nech je s ním a nech odíde! V prvom roku perzského kráľa Kýra - aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané ústami Jeremiáša - povzbudil Hospodin ducha perzského kráľa Kýra, a ten po celom svojom kráľovstve dal rozhlásiť a aj písomne oznámiť: Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Boh nebies, Hospodin, dal mi všetky kráľovstvá zeme a prikázal mi vybudovať Mu dom v Jeruzaleme v Judsku. Kto je medzi vami zo všetkého Jeho ľudu, nech bude s ním jeho Boh, nech ide do Jeruzalema v Judsku a nech buduje dom Hospodina, Boha izraelského; to je Boh, ktorý je v Jeruzaleme. Každého, kto zostal na ktoromkoľvek mieste, kde sa zdržuje ako cudzinec, nech tamojší ľudia podporia striebrom a zlatom, imaním a dobytkom aj dobrovoľnou obeťou na Boží dom, ktorý je v Jeruzaleme. Povstali náčelníci rodín judských a benjamínskych, aj kňazi a levíti, všetci, ktorých ducha povzbudil Boh, aby šli budovať dom Hospodinov v Jeruzaleme. A všetci okolití obyvatelia ich podporili striebornými nádobami, zlatom, imaním, dobytkom a cennosťami okrem toho, čo dali dobrovoľne. Kráľ Kýros vydal náčinie domu Hospodinovho, ktoré Nebúkadnecar odniesol z Jeruzalema a dal do domu svojho boha. Perzský kráľ Kýros ho odovzdal do rúk správcovi pokladu Mitredatovi, a ten vyúčtoval judskému kniežaťu Šéšbaccarovi. Ich počet bol: tridsať zlatých mís, tisíc strieborných mís, dvadsaťdeväť nožov; tridsať zlatých čiaš, štyristodesať strieborných čiaš a tisíc iných nádob. Všetkých zlatých a strieborných nádob bolo päťtisícštyristo. Všetko to vzal Šéšbaccar so sebou, keď sa zajatci vracali z Babylonu do Jeruzalema. Toto sú príslušníci kraja, ktorí vyšli zo zajatia vyhnancov, ktorých babylonský kráľ Nebúkadnecar odvliekol do Babylonie, a vrátili sa do Jeruzalema a do Judska, každý do svojho mesta; tí, ktorí prišli so Zerubábelom, Jéšuom, Nehemiášom, Sérájom, Reelájom, Mordochajom, Bilšánom, Mispárom, Bigvajom, Rechúmom, Baanom; počet mužov ľudu izraelského: synov Paróšových dvetisícstosedemdesiatdva, synov Šefatjových tristosedemdesiatdva, synov Árachových sedemstosedemdesiatpäť, synov Pachat-Moábových, to jest synov Jéšúových a Jóábových, dvetisícosemstodvanásť, synov Élámových tisícdvestopäťdesiatštyri, synov Zattúových deväťsto štyridsaťpäť, synov Zakkajových sedemstošesťdesiat, synov Báníových šesťstoštyridsaťdva, synov Bébájových šesťstodvadsaťtri, synov Azgádových tisícdvestodvadsaťdva, synov Adoníkámových šesťstošesťdesiatšesť, synov Bigvájových dvetisícpäťdesiat šesť, synov Adínových štyristopäťdesiatštyri, synov Áterových, totiž Jechizkijových, deväťdesiatosem, synov Bécajových tristodvadsaťtri, synov Jóráhových stodvanásť, synov Chášumových dvestodvadsaťtri, synov Gibbárových deväťdesiatpäť, synov betlehemských stodvadsaťtri, mužov netófskych päťdesiatšesť, mužov anátótskych stodvadsaťosem, mužov ázmávétskych štyridsaťdva, mužov kirjatjeárímskych, kefírskych a beérótskych sedemstoštyridsaťtri, mužov z Rámy a z Geby šesťstodvadsaťjeden, mužov mikmáskych stodvadsaťdva, mužov bét-élskych a ájskych dvestodvadsaťtri, synov Nebóvých päťdesiatdva, synov Magbíšových stopäťdesiatšesť, synov iného Élama tisícdvestopäťdesiatštyri, synov Chárímových tristodvadsať, synov z Lódu, Chádídu a z Óna sedemstodvadsaťpäť, mužov jevišských tristoštyridsaťpäť synov Senááových tritisícšesťstotridsať. Kňazi: synov Jedajových z domu Jéšúovho deväťstosedemdesiattri, synov Immérových tisícpäťdesiatdva, synov Pašchúrových tisícdvestoštyridsaťsedem, synov Chárímových tisícsedemnásť. Levíti: synov Jéšúových a Kadmiélových, totiž synov Hódavjových, sedemdesiatštyri, Speváci: synov Ásáfových stodvadsaťosem. Vrátnici: synov Šallúmových, Átérových, Talmónových, Akúbových, Chatítáových a synov Šóbajových, všetkých stotridsaťdeväť. Chrámoví nevoľníci: synovia Cícháovi, Chašúfovi, Tabbáótovi, Kérósovi, Síaháovi, Pádónovi, Lebánovi, Chagábovi, Akkúbovi, Chágábovi, Šamlajovi, Chánánovi, Giddélovi, Gacharovi, Réájovi, Recínovi, Nekódovi, Gazzámovi, Uzzovi, Páséachovi, Bésajovi, Asnáovi, Meúnijcov, Nefúsijcov, Bakbúkovi, Chakúfáovi, Charchúrovi, Baclútovi, Mechídovi, Charšovi, Barkósovi, Siserovi, Támachovi, Necíachovi, Chatífovi, synovia služobníkov Šalamúnových: synovia Sótajovi, Sóferetovi, Perúdovi, Jaslovi, Darkónovi, Giddélovi, Šefatjovi, Chattílovi, Pócheret-Haccebájímovi a synovia Ámíovi. Všetkých chrámových nevoľníkov a synov služobníkov Šalamúnových bolo tristodeväťdesiatdva. A títo vyšli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúb-Addánu a z Imméru, a nemohli dokázať, či je ich rod a pôvod z Izraela: synovia Delajovi, Tóbijovi a synovia Nekódovi, bolo ich šesťstopäťdesiatdva. Z kňazských potomkov: synovia Chobajovi, Hakkócovi a Barzillajovi, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Barzillaja Gileádskeho a prevzal jeho meno. Títo hľadali svoje rodové záznamy, ale nenašli. Vylúčili ich teda z kňazstva. Miestodržiteľ im zakázal jesť z najsvätejších vecí, kým nepovstane kňaz pre opytovanie sa pomocou urím a tumím. Celé zhromaždenie malo dovedna štyridsaťdvatisíc tristošesťdesiat osôb, okrem ich otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíc tristotridsaťsedem, a dvesto spevákov i speváčok. Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, tiav štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisíc sedemstodvadsať. Niektorí z predákov rodín, keď prišli k domu Hospodinovmu v Jeruzaleme, dobrovoľne obetovali na dom Boží, aby ho postavili na pôvodnom mieste: podľa svojej možnosti venovali na bohoslužobný poklad šesťdesiatjedentisíc zlatých drachiem, päťtisíc strieborných mín a sto kňazských rúch. Kňazi a levíti, niektorí z ľudu, speváci i vrátnici a chrámoví nevoľníci sa usadili vo svojich mestách; aj celý Izrael sa usadil vo svojich mestách. Keď nastal siedmy mesiac, ako Izraelci boli v mestách, ľud sa do jedného zhromaždil do Jeruzalema. Potom povstal Jéšúa, syn Jócádákov, a jeho bratia kňazi, a Zerubábel, syn Šealtíélov, a jeho bratia, a postavili oltár Boha izraelského, aby na ňom prinášali spaľované obete, ako je predpísané v zákone Božieho muža Mojžiša. Oltár postavili na jeho pôvodných základoch, hoci boli v strachu pred národmi krajiny, a prinášali na ňom spaľované obete Hospodinovi, spaľované obete ráno i večer. Svätili slávnosť stánkov, ako je predpísané, a každý deň prinášali spaľované obete podľa stanoveného počtu pre každý deň; potom ustavičnú spaľovanú obeť i na novmesiac a na všetky zasvätené sviatky Hospodinove za každého, kto dobrovoľný dar obetoval Hospodinovi. Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali prinášať spaľované obete Hospodinovi, ale základy Jeho chrámu ešte neboli položené. Dali peniaze kamenárom a tesárom, i potravu, nápoj a olej Sidónčanom a Týrčanom, aby dopravovali cédrové drevo po mori z Libanonu do Jaffy podľa povolenia perzského kráľa Kýra. V druhom roku po svojom príchode k domu Hospodinovmu v Jeruzaleme, v druhom mesiaci, Zerubábel, syn Šealtíélov, a Jéšúa, syn Jócádákov, i ostatní ich bratia kňazi a levíti, i všetci, čo prišli zo zajatia do Jeruzalema, začali budovať dom Hospodinov a ustanovili levítov od dvadsaťročných nahor, aby viedli stavbu. Jéšúa, jeho synovia a bratia, Kadmíél a jeho synovia, Júdejci, do jedného nastúpili, aby dozerali na robotníkov pri stavbe domu Božieho, i synovia Chenadadovi, ich synovia a ich bratia levíti. Keď stavitelia položili základ chrámu Hospodinovho, postavili sa kňazi v obradnom rúchu s trúbami a levíti, synovia Ásáfovi, s cimbalmi, aby chválili Hospodina podľa návodu izraelského kráľa Dávida. S jasotom spievali chválu Hospodinovi: Lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosrdenstvo nad Izraelom. Všetok ľud s veľkým jasotom pokrikoval chváliac Hospodina, pretože bol položený základ domu Hospodinovho. Mnohí z kňazov, levítov a predákov rodín, starci, ktorí videli prvý dom, keď pred ich očami boli kladené základy tohto domu, nahlas plakali, ale mnohí zas nahlas od radosti pokrikovali. Nebolo možno rozoznať zvuk radostného pokrikovania od zvuku plaču ľudu, lebo ľud nahlas pokrikoval a jeho hlas bolo počuť naďaleko. Keď nepriatelia Júdu a Benjamína počuli, že tí, čo sa vrátili zo zajatia, budujú chrám Hospodinovi, Bohu Izraela, dostavili sa k Zerubábelovi a k predákom rodín a povedali: Budeme s vami budovať, veď uctievame vášho Boha tak ako vy a obetujeme mu odo dní asýrskeho kráľa Ésar-Chaddóna, ktorý nás sem priviedol. Ale Zerubábel a Jéšúa i ostatní predáci izraelských rodín im povedali: Vy a my nesmieme spolu budovať dom nášho Boha, lebo my sami ho musíme postaviť Hospodinovi, Bohu Izraela, ako nám prikázal perzský kráľ Kýros. Ľud krajiny oslaboval ruky judského ľudu a odstrašoval ho od stavby. Dokonca najímali radcov proti nim, aby marili ich plány po všetky dni perzského kráľa Kýra až po kraľovanie perzského kráľa Dária. Za kraľovania Ahasvéra, na počiatku jeho kraľovania, napísali žalobu na judských a jeruzalemských obyvateľov. V dňoch Artaxerxových napísal Bišlám, Mitredát, Tábél a ostatní ich druhovia perzskému kráľovi Artaxerxovi. Tento list bol napísaný aramejským písmom a preložený do aramejčiny. Veliteľ Rechúm a pisár Šimšaj napísali kráľovi Artaxerxovi takýto list proti Jeruzalemu: Veliteľ Rechúm a pisár Šimšaj a ostatní ich druhovia, sudcovia, podúradníci, dozorcovia a správcovia, ľudia z Uruku, Babylonu, Šúšánu, to jest Elámci a ostatné národy, ktoré veľký a slávny Asnappar zajal a usadil v samárskych mestách a v ostatnom Záriečí; a teraz toto je odpis listu, ktorý mu poslali: Kráľovi Artaxerxovi: tvoji služobníci, ľudia zo Záriečia, zasielajú pozdravy. Teraz nech je známe kráľovi, že Židia, ktorí vyšli od teba a prišli k nám do Jeruzalema, začínajú stavať to odbojné a zlé mesto, dokončujú hradby a opravujú základy. Teraz nech je kráľovi známe, že ak to mesto bude znovu vybudované a jeho hradby dokončené, nebudú platiť dane, dávky a poplatky, takže kráľovská pokladňa utrpí ujmu. Teraz teda, keď sme v dvornej službe a nepatrí sa nám hľadieť na pohanu kráľovu, poslali sme tento list a oznámili to kráľovi, aby sa pátralo v pamätných knihách tvojich otcov. V pamätných knihách nájdeš a poznáš, že toto mesto je odbojné, škodlivé kráľom a krajinám a že v ňom od starodávna boli strojcovia povstaní, preto bolo to mesto aj zničené. Oznamujeme kráľovi, že ak toto mesto bude znovu vybudované a jeho hradby dokončené, nebudeš už mať podiel v Záriečí. Kráľ poslal rozhodnutie: Veliteľovi Rechúmovi a pisárovi Šimšajovi a ostatným ich druhom, ktorí bývajú v Samárii a v ostatnom Záriečí, pokoj a pozdrav. List, ktorý ste nám poslali, bol zreteľne prečítaný predo mnou. Preto som rozkázal, aby pátrali; a zistili, že toto mesto oddávna povstávalo proti kráľom a strojili sa v ňom vzbury a povstania. Mocní králi vládli nad Jeruzalemom, ovládali celé Záriečie a odvádzali sa im dane, dávky a poplatky. Vydajte rozkaz, aby sa zabránilo tým mužom: To mesto sa nesmie stavať, kým nevydám rozkaz. Dajte pozor, aby ste sa nedopustili omylu v tejto veci, aby nevznikla väčšia škoda na úkor kráľa. Keď potom odpis listu kráľa Artaxerxa prečítali Rechúmovi a pisárovi Šimšajovi a ich druhom, rýchlo odišli do Jeruzalema k Židom a zastavili ich prácu násilím a mocou. Tak sa zastavila práca na dome Božom v Jeruzaleme a stála až do tretieho roku vlády perzského kráľa Dária. Vtedy prorokovali prorok Aggeus a Zachariáš, syn Iddov, proroci, Židom v Judsku a v Jeruzaleme v mene Boha Izraela, ktorý je nad nimi. Potom povstali Zerubábel, syn Šealtíélov, a Jéšúa, syn Jócádákov, a začali stavať dom Boží v Jeruzaleme; s nimi proroci, ktorí im pomáhali. V tom čase prišiel k nim Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj a ich druhovia, a povedali im: Kto vám dal rozkaz budovať tento dom, dokončiť tieto múry? Vtedy sme im povedali, ako sa volajú mužovia, ktorí stavajú túto budovu. Ale nad židovskými staršími bdelo oko ich Boha, takže ich nepristavili v práci, dokiaľ nepríde hlásenie Dáriovi a nedajú im odpoveď v tejto veci. Odpis listu, ktorý poslal Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj so svojimi druhmi a správcovia v Záriečí kráľovi Dáriovi. Poslali mu posolstvo a v ňom bolo napísané: Kráľovi Dáriovi hojný pokoj! Nech je kráľovi známe, že sme prišli do judského kraja k domu veľkého Boha, a ten dom je stavaný z kvádrov a múry sa obkladajú drevom; práca sa koná starostlivo a darí sa pod ich rukami. Potom sme sa spýtali starších a povedali sme im: Kto vám dal rozkaz budovať tento dom a stavať tieto múry? Spýtali sme sa ich aj na ich mená, aby sme ti ich oznámili, preto sme zapísali mená mužov, ktorí im boli v čele. Dali nám túto odpoveď: My sme služobníci Boha nebies a zeme a budujeme dom, ktorý bol postavený už pred mnohými rokmi a ktorý staval a dostaval veľký izraelský kráľ. Lenže odvtedy naši otcovia popudzovali nebeského Boha, a Ten ich vydal do rúk chaldejskému babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi; on zboril tento dom a ľud zavliekol do Babylonie. Ale v prvom roku babylonského kráľa Kýra vydal kráľ Kýros rozkaz vybudovať tento dom Boží. Ba aj zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a umiestnil v babylonskom chráme, kráľ Kýros vzal z babylonského chrámu a odovzdal ich istému Šéšbaccarovi, ktorého ustanovil za miestodržiteľa, a povedal mu: Vezmi tieto nádoby, choď a ulož ich v jeruzalemskom chráme, lebo dom Boží sa znovu vybuduje na pôvodnom mieste. Potom onen Šéšbaccar šiel, položil základy domu Božieho v Jeruzaleme; odvtedy sa buduje až doteraz, ale ešte nie je hotový. Teraz, ak kráľ uzná za vhodné, nech sa pátra v kráľovskej pokladnici v Babylone, či sa tam nachodí rozkaz vydaný kráľom Kýrom budovať onen dom Boží v Jeruzaleme. Nech sa nám pošle kráľovo rozhodnutie o tom. Kráľ Dárius vydal rozkaz, aby pátrali v pokladnici, kde ukladali spisy v Babylonii. Vtedy sa našiel na hrade v Ekbatáne v Médsku zvitok a v ňom bolo napísané: Pamätný zápis: V prvom roku vlády kráľa Kýra kráľ Kýros vydal tento rozkaz: Dom Boží v Jeruzaleme nech sa vystaví na mieste, kde obetujú obete; tam nech sa položia jeho základy; jeho výška nech je šesťdesiat lakťov, jeho šírka šesťdesiat lakťov. Tri rady z kvádrov a jeden rad drevený; trovy sa majú hradiť z kráľovej pokladnice. Podobne zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a odviezol do Babylonu, nech sa vráti, aby sa dostalo do jeruzalemského chrámu na svoje miesto a bolo uložené v dome Božom. Teraz teda ty, Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj so svojimi druhmi i správcovia v Záriečí, vy sa odtiaľ vzdiaľte. Prenechajte prácu pri tom dome Božom miestodržiteľovi Judska a židovským starším; nech oni budujú ten dom Boží na jeho mieste. Týmto dávam rozkaz, ako máte nakladať so židovskými staršími, aby dobudovali ten dom Boží; z kráľovských prostriedkov, z daní v Záriečí nech sa trovy presne vyplácajú oným mužom, a to bez odkladu. Čo im je potrebné na spaľované obete nebeskému Bohu - junce, baránky, barany aj pšenica, soľ, víno a olej - podľa žiadosti jeruzalemských kňazov nech sa im vydáva každodenne, a to bez zanedbávania, aby prinášali vonné obete nebeskému Bohu a modlili sa za život kráľa a jeho synov. Vydávam rozkaz, že ktokoľvek prestúpi toto rozhodnutie, tomu bude za to vytrhnutá hrada z jeho domu, bude vztýčená a on na ňu obesený; z jeho domu sa urobí zborenisko. Boh, ktorý tam dal prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého, kráľa aj ľud, ktorí by vztiahli ruku, aby konali proti tomuto rozhodnutiu a zborili by dom Boží v Jeruzaleme. Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz; nech sa starostlivo vyplní. Tattenaj, miestodržiteľ Záriečia, Šetar-Bóznaj a ich druhovia urobili všetko presne podľa rozkazu, ktorý poslal kráľ Dárius. Tak židovskí starší úspešne budovali podľa proroctva proroka Aggeusa a Zachariáša, syna Iddovho; postavili a dobudovali chrám podľa vôle Boha izraelského a podľa rozkazu perzského kráľa Kýra, Dária a Artaxerxa. Dom bol dokončený do tretieho dňa mesiaca adára, v šiestom roku kraľovania kráľa Dária. Izraelci, kňazi a levíti i ostatní, čo sa vrátili zo zajatia, s radosťou vykonali posviacku toho domu Božieho. Pri jeho posviacke obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo baránkov a ako obeť za hriech dvanásť kozliat za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. Potom postavili kňazov podľa ich tried a levítov podľa ich oddielov na službu v Jeruzaleme podľa predpisu knihy Mojžišovej. Tí, čo sa vrátili zo zajatia, oslávili paschu štrnásteho dňa prvého mesiaca. Keďže sa kňazi a levíti očistili, všetci do jedného boli čistí a zabíjali paschálneho baránka za všetkých, čo boli v zajatí, za svojich bratov kňazov aj sami za seba. Izraelci, ktorí sa vrátili zo zajatia, jedli, aj všetci, čo sa oddelili od nečistoty národov krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Hospodina, Boha Izraela. S radosťou svätili sviatok nekvasených chlebov za sedem dní, lebo ich Hospodin potešil a naklonil im srdce asýrskeho kráľa, aby im posilnil ruky v práci pri chráme Boha izraelského. Po tých udalostiach, za kraľovania perzského kráľa Artaxerxa, Ezdráš, syn Seraju, syna Azarju, syna Chilkiju, syna Šallúma, syna Cádóka, syna Achitúba, syna Amarjú, syna Azarju, syna Merájóta, syna Zerachju, syna Uzzího, syna Bukkího, syna Abíšúu, syna Pinchása, syna Eleázára, syna najvyššieho kňaza Árona, tento Ezdráš vyšiel z Babylonu: bol pisárom, zbehlým v zákone Mojžišovom, ktorý vydal Hospodin, Boh Izraela. Pretože ruka jeho Boha, Hospodina bola nad ním, kráľ mu dal všetko, o čo ho žiadal. V siedmom roku kráľa Artaxerxa vyšli aj niektorí Izraelci, kňazi aj levíti, vrátnici a chrámoví nevoľníci do Jeruzalema. Do Jeruzalema prišiel v piatom mesiaci, a to v siedmom roku kráľovej vlády; lebo prvého dňa prvého mesiaca nariadil vyjsť z Babylonu a prvého dňa piateho mesiaca prišiel do Jeruzalema, pretože dobrotivá ruka Božia bola nad ním. Ezdráš si totiž umienil skúmať zákon Hospodinov, zachovávať ho a učiť Izrael ustanoveniam a právam. Toto je odpis listiny, ktorú dal kráľ Artaxerxes kňazovi-zákonníkovi Ezdrášovi, znalcovi prikázaní Hospodinových, jeho ustanovení pre Izrael: Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone Boha nebeského, pokoj! A teraz: Vydávam rozkaz: ktokoľvek by z izraelského ľudu, kňazov a levítov v mojom kráľovstve bol ochotný ísť do Jeruzalema, nech ide s tebou! Pretože ťa vysiela kráľ a jeho siedmi radcovia preskúmať Judsko a Jeruzalem podľa zákona tvojho Boha, ktorý máš v rukách, a dopraviť striebro a zlato, čo kráľ a jeho radcovia venovali Bohu Izraela, ktorého príbytok je v Jeruzaleme, i všetko striebro a zlato, ktoré v celej babylonskej oblasti dostaneš z dobrovoľných darov ľudu a kňazov, venovaných domu ich Boha v Jeruzaleme. Preto za tieto peniaze starostlivo nakúp býky, barany, baránky a príslušné pokrmové obete a úliatby a obetuj ich na oltári domu vášho Boha v Jeruzaleme. A čo ty a tvoji bratia uznáte za vhodné urobiť so zvyškom striebra a zlata, urobte podľa vôle svojho Boha. Nádoby, čo ti boli dané pre službu Božiu v dome tvojho Boha, odovzdaj zase pred Bohom v Jeruzaleme. Ostatné potreby domu svojho Boha, ktoré uznáš za potrebné zaopatriť, zaobstaraj na trovy kráľovskej pokladnice. Ja, kráľ Artaxerxes, vydávam týmto rozkaz všetkým pokladníkom v Záriečí, aby všetko bolo starostlivo vykonané, o čo vás požiada kňaz Ezdráš, učený v zákone Boha nebeského, až do sto talentov striebra, do sto kórov pšenice, do sto batov vína a do sto batov oleja, soli v neobmedzenom množstve. Všetko, čo je podľa vôle nebeského Boha, nech sa správne vykoná pre dom Boha nebeského, aby Jeho hnev nevzplanul proti kráľovi a jeho synom. Pripomíname vám ešte, že na nikoho z kňazov, levítov, spevákov, vrátnikov, chrámových nevoľníkov a vôbec služobníkov domu Božieho nie je prípustné vyrubovať dane, dávky a poplatky. Ty, Ezdráš, podľa múdrosti svojho Boha, ktorú máš v rukách, ustanov správcov a sudcov, aby prisluhovali právo všetkému ľudu v Záriečí, a to všetko znalcov zákonov tvojho Boha; kto by nepoznal, toho naučte. Nad každým, kto by neplnil zákon tvojho Boha a zákon kráľov, má sa vyniesť prísny súd buď na smrť, buď do vyhnanstva, buď na peňažitú pokutu, alebo do väzenia. Požehnaný Hospodin, Boh našich otcov, ktorý vnukol kráľovi toto všetko do srdca, aby zvelebil Hospodinov dom v Jeruzaleme, a rozprestrel nado mnou priazeň kráľa a jeho radcov i všetkých mocných kniežat kráľových; ja som nadobudol silu, pretože ruka Božia bola nado mnou, a zhromaždil som náčelníkov izraelských, aby vyšli so mnou. Toto sú predáci rodín a rodové zoznamy tých, ktorí so mnou vyšli z Babylonie za kraľovania kráľa Artaxerxa: zo synov Pinchásových Géršóm, zo synov Ítámárových Daniel, zo synov Dávidových Chattúš; zo synov Šekanjových Chattúš, syn Šekanja; zo synov Paróšových Zecharja, s ním bolo zaznamenaných v zozname stopäťdesiat mužov; zo synov Pachat-Móábových Eljehóénaj, syn Zerachjov, a s ním dvesto mužov; zo synov Zattúových Šekanja, syn Jachazíélov, a s ním tristo mužov; zo synov Adínových Ebed, syn Jónátánov, a s ním päťdesiat mužov; zo synov Élámových Ješajá, syn Ataljov, a s ním sedemdesiat mužov; zo synov Šefatjáhových Zebadja, syn Mícháélov, a s ním osemdesiat mužov; zo synov Jóábových Obadja, syn Jechíélov, a s ním dvestoosemnásť mužov; zo synov Báníových Šelómít, syn Jósifjáhov, a s ním stošesťdesiat mužov; zo synov Bébajových Zecharja, syn Bébajov, a s ním dvadsaťosem mužov; zo synov Bébajových Zecharnán, syn Hakkátánov, a s ním stodesať mužov; zo synov Adóníkámových poslední, mená ktorých sú: Elífelet, Jeíél, Šemaja, a s nimi šesťdesiat mužov, zo synov Bigvajových Úta a Zabbúd a s ním sedemdesiat mužov. Zhromaždil som ich k rieke, čo tečie k Ahave, a pobudli sme tam tri dni; povšimol som si, že je tam ľud a kňazi, ale zo synov Lévího som tam nikoho nenašiel. Poslal som teda po predákov, po Elíezera, Ariéla, Šemaju, Elnátána, Háríba, Elnátána, Nátana, Zecharju a Mešuláma a po učiteľov Jójáríba a Elnátána; rozkázal som im ísť k Iddovi, predstavenému v obci Kásifjá, a vložil som im do úst, čo majú povedať Iddovi, Achívovi a chrámovým nevoľníkom v obci Kásifjá, aby nám priviedli služobníkov pre dom nášho Boha. Pretože dobrotivá ruka Božia bola nad nami, priviedli nám rozumného muža zo synov Machlího, syna Lévího, syna Izraelovho, totiž Šerebju a jeho synov a bratov, osemnásť osôb, a Chašabju a s ním Ješaju z Meráríovcov, jeho bratov a synov, dvadsať osôb, a z chrámových nevoľníkov, ktorých dal Dávid a kniežatá na službu levítom, dvestodvadsať chrámových nevoľníkov, a tí všetci boli označení podľa mena. Tam pri rieke Ahave som vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred svojím Bohom a vyprosili si od Neho priaznivú cestu pre seba, pre svoje deti aj pre svoj majetok, lebo som sa hanbil žiadať od kráľa vojsko a jazdcov, aby nám pomáhali pred nepriateľmi na ceste, veď sme povedali kráľovi: Ruka nášho Boha je nad všetkými, čo Ho úprimne hľadajú, ale Jeho moc a hnev je proti všetkým, čo Ho opúšťajú. Postili sme sa a prosili sme o to svojho Boha, a vyslyšal nás. Oddelil som dvanástich z popredných kňazov, Šerebju, Chašabju a s nimi desiatich z bratov, a odvážil som im do rúk striebro, zlato a nádoby, príspevok na dom nášho Boha, ktorým prispeli kráľ, jeho radcovia a kniežatá i všetci Izraelci, ktorí boli tam; odvážil som im do rúk šesťstopäťdesiat talentov striebra a sto talentov strieborných nádob, sto talentov zlata, dvadsať zlatých pohárov po tisíc drachmách a dve drahé bronzové nádoby, čo boli také vzácne ako zlato. Potom som im povedal: Svätí Hospodinovi ste a sväté sú nádoby; striebro i zlato je dobrovoľný dar pre Hospodina, Boha vašich otcov. Opatrujte ich a strážte, kým ich neodvážite popredným kňazom a levítom i predákom rodín izraelských v Jeruzaleme v komorách domu Hospodinovho. Kňazi a levíti prijali odvážené striebro, zlato a nádoby, aby ich dopravili do Jeruzalema, do domu nášho Boha. Dvanásteho dňa prvého mesiaca sme sa vydali na cestu do Jeruzalema od rieky Ahavy; ruka nášho Boha bola nad nami a ochránila nás cestou pred nepriateľmi a záškodníkmi. Prišli sme do Jeruzalema a ostali sme tam tri dni. Na štvrtý deň sme odvážili v dome Božom striebro, zlato a nádoby do rúk kňazovi Merémotovi, synovi Uríjovmu, v prítomnosti Eleazára, syna Pinchásovho, a levítov Jezábáda, syna Jéšúovho, a Nóadju, syna Binnújovho, všetko podľa počtu a váhy; všetka váha bola vtedy zapísaná. Keď sa vyhnanci vrátili zo zajatia, priniesli ako spaľované obete Bohu Izraela dvanásť juncov za celý Izrael, deväťdesiatšesť baranov, sedemdesiatsedem baránkov, dvanásť kozliat za hriech, to všetko ako spaľovanú obeť Hospodinovi. Potom odovzdali kráľove zákony kráľovým miestodržiteľom a správcom v Záriečí, ktorí podporovali ľud i Boží chrám. Keď sa toto skončilo, dostavili sa ku mne predáci a povedali mi: Ľud izraelský ani kňazi, a ani levíti sa neoddelili od národov krajín; konajú podľa ohavností Kanaáncov, Chittijcov, Perizejcov, Jebúsejcov, Ammóncov, Moábcov, Egypťanov a Amorejcov. Lebo pre seba a pre svojich synov si brali za ženy z ich dcér, takže sväté semeno zmiešali s národmi krajín; kniežatá a predáci boli prví pri tejto nevere. Keď som o tom počul, roztrhol som si odev aj rúcho, trhal som si vlasy z hlavy aj bradu a sedel ako omráčený. Vtedy sa zišli ku mne všetci, čo boli znepokojení slovami Boha izraelského proti vierolomnosti vyhnancov, ale ja som sedel ako omráčený až do večernej obete. Pri večernej obeti som povstal zo svojho pokorenia s roztrhnutým odevom a rúchom, kľakol som na kolená, vystrel ruky k svojmu Bohu a povedal som: Bože môj, pýrim sa a hanbím pozdvihnúť, Bože môj, svoju tvár k Tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožili až nad hlavu a naše previnenie vzrástlo až k nebu. Odo dní svojich otcov nesieme veľkú vinu až podnes, a pre svoje viny boli sme vydaní - my, naši králi a naši kňazi - do rúk kráľov krajín pod meč, do zajatia, na lúpež a pohanenie ako aj dnes. Ale teraz sa nám na kratučký okamih dostalo zmilovania od Hospodina, nášho Boha, tak že nám zachoval zvyšok zachránených a dal nám pevné bydlisko na svojom svätom mieste; takže nám náš Boh osvietil oči a dal nám trochu pookriať v našom zotročení. Sme síce otrokmi, náš Boh nás však neopustil v našom zotročení, ale naklonil nám priazeň perzských kráľov, dal nám pookriať, aby sme vyvýšili dom svojho Boha a vystavili, čo bolo v troskách. Ohradil nás v Judsku a v Jeruzaleme. Ale čo povieme teraz, Bože náš, veď sme opustili Tvoje prikázania, ktoré si dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali, je krajinou poškvrnenou nečistotou národov krajín, ich ohavnosťami, ktorými ju naplnili svojou nečistotou z jedného konca na druhý. Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani ich dcéry neberte pre svojich synov; nikdy nehľadajte pre nich pokoj ani blaho, aby ste zosilneli a jedli dobré veci krajiny a aby ste ju navždy dedične zaujali pre svojich synov. Ale po všetkom, čo na nás prišlo za naše zlé činy a za naše veľké previnenie, Ty, Bože náš, predsa si nás netrestal podľa našich vín, ale dal si nám takto sa zachrániť. Či sme znova neporušili Tvoje prikázania a nespriaznili sme sa s týmito ohavnými národmi? Iste sa budeš hnevať na nás, až nás zahubíš, takže nikto neostane a nebude zachránený. Hospodine, Bože náš, Ty si spravodlivý, lebo sme zachránení dnes aspoň ako zvyšok. Hľa, pred Tvojou tvárou sme so svojím previnením, hoci pre takú vec nemožno obstáť pred Tebou. Keď sa Ezdráš takto modlil a vyznával s plačom, sklonený pred domom Božím, zhromaždil sa okolo neho z izraelského ľudu veľmi veľký zástup mužov, žien aj detí, lebo ľud veľmi plakal. Tu prehovoril Šechanja, syn Jechíélov zo synov Élámových, a povedal Ezdrášovi: Spreneverili sme sa svojmu Bohu a vzali sme si ženy cudzinky z pohanov krajiny, ale predsa ostáva aj teraz nádej Izraelu. Zaviažeme sa teraz zmluvou svojmu Bohu, že prepustíme všetky takéto ženy, aj to, čo sa z nich narodilo, podľa rady Pána, a tých, čo sú znepokojení prikázaním nášho Boha; nech sa stane podľa zákona. Vstaň, lebo to je tvoja úloha, a my sme s tebou. Vzmuž sa a konaj! Ezdráš vstal a zaviazal prísahou popredných kňazov, levítov a celý Izrael, že sa budú riadiť týmto slovom. A oni prisahali. Ezdráš sa odobral z miesta pred domom Božím a šiel do komory Jóchánána, syna Eljášibovho, prenocoval tam a nejedol chlieb, ani vody sa nenapil, lebo trúchlil pre vierolomnosť vyhnancov. Potom dali rozhlásiť po Judsku a po Jeruzaleme všetkým vyhnancom, aby sa zhromaždili v Jeruzaleme. Kto by neprišiel do troch dní, ako sa poprední a starší poradili, tomu prepadne všetok majetok a on sám bude vylúčený zo zboru vyhnancov. Všetci judskí a benjamínski mužovia sa teda zhromaždili do troch dní do Jeruzalema, totiž deviateho mesiaca, v dvadsiaty deň v mesiaci, a všetok ľud sa posadil na priestranstvo pri dome Božom, rozochvený pre tú vec, aj pre lejak. Tu povstal kňaz Ezdráš a povedal im: Vy ste sa spreneverili a vzali si za ženy cudzinky, a tak ste zväčšili previnenie Izraela. Teraz sa vyznajte Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a vykonajte Jeho vôľu! Oddeľte sa od národov krajín a od cudzozemských žien. Celé zhromaždenie hlasito odpovedalo: Ako si povedal, tak musíme urobiť. Ľudu je mnoho a je doba dažďov. Nevydržíme stáť von. Nie je to práca na jeden, dva dni, veď sme mnohonásobne prestúpili tento zákaz. Nech naši poprední zastúpia celé zhromaždenie a všetci v našich mestách, ktorí si vzali ženy cudzinky, nech prídu v určený čas i so staršími jednotlivých miest aj s ich sudcami, dokiaľ sa neodvráti od nás pálčivosť hnevu nášho Boha pre tú vec. Len Jonatán, syn Ásahélov, a Jachzejá, syn Tikvov, sa postavili proti tomu, a Mešulám a levíta Šabbetaj ich podporovali. Ale vyhnanci tak urobili; oddelili sa kňaz Ezdráš a predáci rodín, všetci podľa mena otcovských rodov. Zasadli v prvý deň desiateho mesiaca, aby preskúmali tú vec. Do prvého dňa prvého mesiaca dokončili to u všetkých mužov, ktorí si vzali cudzinky. Aj medzi kňazskými synmi sa našli takí, čo si vzali za ženy cudzinky, zo synov Jéšúu, syna Jócádákovho, a jeho bratov: Maaseja, Elíezer, Járíb a Gedalja. Podali ruku a sľúbili prepustiť svoje ženy; ako vinníci dali barany ako obeť za svoje previnenie. Zo synov Immérových Chanání a Zebadja. Zo synov Chárimových Maaséja, Elíja, Šemaja, Jechíél a Uzzíja. Zo synov Pašchúrových Elkóénaj, Maaséja, Jišmáel, Netaneél, Józábád a Elása. Z levítov Józábád, Šimeí, Kélája, totiž Kelíta, Petachja, Jehúdá a Elíezer. Zo spevákov: Ejášíb. Z vrátnikov: Šallum, Telem a Úrí. Z Izraela zo synov Paróšových: Ramja, Jizzija, Malkija, Míjámín, Eleázar, Malkija, Benája. Zo synov Élámových: Mattanja, Zecharja, Jechíél, Abdí, Jerémót, Elíja. Zo synov Zattúových: Elbóénaj, Eljášíb, Mattanja, Jerémót, Zábád, Azíza. Zo synov Bébajových: Jóchánán, Chananja, Zabbaj, Atlaj. Zo synov Báníových: Mešullám, Mallúch, Adája, Jášúb, Šeál, Jerámót. Zo synov Pachat-Móábových: Adna, Kelál, Benája, Maaséja, Mattanja, Becaleél, Binúja a Menašše. Synovia Chárimovi: Elíezer, Jiššija, Malkija, Šemaja, Šimeón. Benjámin, Mallúch, Šemarja. Zo synov Chášumových: Mattenaj, Mattatta, Zábád, Elífelet, Jerémaj, Menašše, Šimeí. Zo synov Bániových: Maadaj, Amrám, Úél, Benája, Bédja, Keluhú, Vanja, Merémót, Eljášíb, Mattanja, Mattenaj, Jaasaj, Bání, Binnúj, Šimeí, Šelemja, Nátán, Adája, Machnadbaj, Šášaj, Šáraj, Azareél, Šelemja, Šemarja, Šallúm, Amarja, Jóséf. Zo synov Nebóvych: Jeíél, Mattitja, Zábád, Zebína, Jaddaj, Jóél, Benája. Všetci si vzali ženy cudzinky. Tie potom prepustili, ich aj so synmi. Deje Nehemiáša, syna Chakaljovho. V mesiaci kislév dvadsiateho roku bol som na kráľovskom hrade v Šúšáne. Vtedy prišiel Chanání, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Keď som sa ich opýtal na Židov, na húf zachránencov, ktorí zostali po zajatí, a na Jeruzalem, odpovedali mi: Pozostalí, ktorí zostali po zajatí, nachodia sa tam v kraji vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané a jeho brány spálené ohňom. Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred nebeským Bohom. Povedal som: Ach, Hospodine, nebeský Bože, Bože veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť tým, ktorí Ťa milujú a zachovávajú Tvoje príkazy. Nech Tvoje ucho pozoruje a Tvoje oči nech sú otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú teraz dňom i nocou prednášam pred Tebou za Tvojich služobníkov Izraelcov, vyznávajúc hriechy Izraelcov, ktoré sme páchali proti Tebe; ja i dom môjho otca sme hrešili. Veľmi ťažko sme sa proti Tebe previnili a nezachovávali sme príkazy, ustanovenia a práva, ktoré si vydal svojmu služobníkovi Mojžišovi. Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré si ako príkaz dal svojmu služobníkovi Mojžišovi slovami: Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás medzi národy. Ale ak sa obrátite ku mne a budete zachovávať moje príkazy a plniť ich, aj keby boli niektorí z vás zahnaní na kraj neba, aj odtiaľ ich zhromaždím na miesto, ktoré som vyvolil, aby tam prebývalo moje meno. Veď oni sú Tvoji služobníci a Tvoj ľud, ktorý si vykúpil svojou veľkou mocou a svojou silnou rukou. Ach, Pane, nech vníma Tvoje ucho modlitbu Tvojho služobníka a modlitbu Tvojich služobníkov, ktorí sú ochotní báť sa Tvojho mena: daj úspech svojmu služobníkovi dnes a daj mu nájsť zľutovanie u tohto muža. Bol som totiž kráľovým pohárnikom. V mesiaci nísan v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, zdvihol som víno a podal kráľovi. Nebýval som smutný v jeho prítomnosti. Kráľ sa ma opýtal: Prečo máš smutnú tvár, veď nie si chorý? Nebude to nič iné ako žiaľ v srdci. Vtedy som sa veľmi preľakol. Odpovedal som kráľovi: Nech žije kráľ naveky! Ako by som nebol smutný, keď mesto, kde ležia hroby mojich otcov, je v rozvalinách a jeho brány sú strávené ohňom? Nato mi kráľ povedal: Čo tým myslíš? Ja som sa však medzitým modlil k nebeskému Bohu. Povedal som kráľovi: Ak sa kráľovi páči a ak je tvoj služobník milý pred tebou, pošli ma do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho vybudoval. Nato sa ma kráľ opýtal - kráľovná mu sedela práve po boku: Dokedy ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš? Kráľ uznal za správne poslať ma, keď som mu povedal, koľko to potrvá. Potom som tam povedal kráľovi: Ak sa páči kráľovi, nech mi dajú listy pre miestodržiteľov za Veľriekou, aby mi dali precestovať, kým nedôjdem do Judska, a list Ásáfovi, dozorcovi kráľovského lesa, aby mi dal dreva na zhotovenie hrád na brány, na bránu hradu, na chrámový hrad a na hradby mesta ako aj na dom, do ktorého mám vojsť. Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka Božia bola nado mnou. Tak som prišiel k miestodržiteľom za Veľriekou a predložil som im kráľove listy. Kráľ poslal totiž so mnou dôstojníkov a jazdcov. Keď sa o tom dopočul Sanballat Chórónsky a ammónsky sluha Tóbijá, nesmierne ich mrzelo, že prišiel človek, ktorý sa snaží o blaho Izraelcov. Keď som došiel do Jeruzalema, pobudol som tam tri dni. Potom som v noci vstal, ja i niekoľko málo mužov so mnou. Ale nikomu som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho zvieraťa, na ktorom som jazdil. V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány boli spálené. Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému jazeru, no zviera nemalo kadiaľ prejsť so mnou. Preto som pešo vystupoval údolím za noci a skúmal hradby. Potom som sa obrátil a vošiel Údolnou bránou; tak som sa vrátil. Ale predáci nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Židom: kňazom, šľachticom a predákom, ani ostatným robotníkom som totiž dovtedy nič neoznámil. Potom som im povedal: Vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zborený a jeho brány sú spálené. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech. Potom som im rozprával o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi riekol. Nato povedali: Vzchopme sa a dajme do stavby. Potom priložili ruky k dobrému dielu. Keď to počuli Sanballat Chórónsky, ammónsky sluha Tóbijá a Arab Gešem, posmievali sa nám, opovrhovali nami a vraveli: Do čoho sa to púšťate? Chystáte azda vzburu proti kráľovi? Nato som im odvetil: Sám nebeský Boh nám dá úspech, a my, Jeho služobníci, sa dáme do toho a budeme stavať; ale vy nemáte podiel, ani právo, ani pamiatku v Jeruzaleme. Vtedy povstal veľkňaz Eljášíb i jeho bratia, kňazi, a budovali Ovčiu bránu; sami ju obnovili, osadili jej vráta, a to až po vežu Méá, ktorú obnovili až po vežu Chananeél. Vedľa neho budovali mužovia z Jericha a povedľa zasa budoval Zakkúr, syn Imrího. Rybnú bránu budovali synovia Senáovi. Oni sami ju vyložili trámami, osadili jej vráta, zámky i závory. Vedľa nich opravoval Merémót, syn Úrijov, vnuk Kócov. Vedľa nich opravoval Mešullám, syn Berechjov, vnuk Mešézabélov; vedľa nich zase opravoval Cádók, syn Baanov. Vedľa nich opravovali Tekóania. Ich šľachtici však nesklonili šije k práci svojho pána. Starú bránu opravovali Jójádá, syn Páséachov, a Mešullám, syn Besódjov. Oni ju vyložili trámami, osadili jej vráta, závory i zámky. Vedľa nich opravovali Melatjá Gibeónsky a Jádón Mérónótsky, mužovia z Gibeónu a Micpy, ktorí podliehali súdnej právomoci miestodržiteľa Záriečia. Vedľa neho opravoval Uzzíél, syn Charchaja, jedného zo zlatníkov; vedľa neho opravoval Chananja, jeden z mastičkárov; tí opravovali Jeruzalem až po Širokú hradbu. Vedľa nich opravoval Refája, syn Chúrov, náčelník polovice jeruzalemského obvodu. Vedľa nich, oproti vlastnému domu, opravoval Jedája, syn Charúmafov. Vedľa neho zase opravoval Chattúš, syn Chašabnejov. Druhý úsek aj Pecnú vežu opravoval Malkija, syn Chárímov, a Chaššúb, syn Pachat-Móábov. Vedľa neho opravoval Šalúm, syn Lóchéšov, náčelník polovice jeruzalemského obvodu, i so svojimi dcérami. Údolnú bránu opravoval Chánún a obyvatelia Zánóachu. Oni ju vybudovali a osadili jej vráta, zámky i závory; opravili aj tisíc lakťov hradby až po Hnojnú bránu. Hnojnú bránu opravoval Malkija, syn Rechabov, náčelník bétkeremského obvodu. On ju vybudoval a osadil jej vráta, zámky i závory. Pramennú bránu opravoval Šallún, syn Kolchózeho, náčelník micpanského obvodu. On ju vybudoval, zastrešil a osadil jej vráta, zámky i závory. Vybudoval aj hradbu Vodovodného jazera pri kráľovskej záhrade až po schody vedúce dolu z Dávidovho mesta. Za ním opravoval Nehemiáš, syn Azbúkov, náčelník polovice bétcúrskeho obvodu, až naproti Dávidovským hrobom a po Umelé jazero, ba až po Dom hrdinov. Za ním opravovali levíti: Rechúm, syn Báního; vedľa neho opravoval za svoj obvod Chašabja, náčelník polovice keílského obvodu. Za ním opravovali ich bratia Bavváj, syn Chenádádov, náčelník druhej polovice keílského obvodu. Vedľa neho Ézer, syn Jéšúov, náčelník Micpy, opravil druhý úsek oproti miestu, kadiaľ sa vystupuje k zbrojnému skladu na rohu. Za ním Bárúch, syn Zabbajov, horlivo opravoval druhý úsek od rohu až po dvere domu veľkňaza Eljášíba. Za ním Merémót, syn Úrijov, vnuk Kócov, opravoval druhý úsek od dverí domu Eljášíbovho až po koniec Eljášíbovho domu. Za ním opravovali kňazi, mužovia jordánskeho Okolia. Za ním oproti svojim domom opravovali Binjámín a Chaššúb. Za ním Azarja, syn Maaséju, vnuk Ananjov, opravoval vedľa svojho domu. Za ním opravoval Binnúj, syn Chénádadov, druhý úsek od domu Azarjovho až po uhol a až po roh. Pálal, syn Úzajov, opravoval naproti uhlu hradby a veže, vybiehajúcej z horného kráľovského paláca pri nádvorí väznice. Za ním opravoval Pedája, syn Paróšov. Chrámoví nevoľníci bývali na Ófele a opravovali až pred Vodnú bránu na východe a po vybiehajúcu vežu. Za ním opravovali Tekóania druhý úsek oproti vybiehajúcej veľkej veži až po hradby Ófela. Nad Konskou bránou opravovali kňazi, a to každý oproti svojmu domu. Za nimi, oproti svojmu domu, opravoval Cádók, syn Immérov, a za ním opravoval strážca Východnej brány Šemaja, syn Šechanjov. Za ním opravoval druhý úsek Chananja, syn Šelemjov, a Chanún, šiesty syn Cáláfov. Za ním opravoval naproti svojej komore Mešullám, syn Berechjov. Za ním opravoval Malkuja, jeden zo zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov pred bránou Mifkád až po rohovú hornú izbu. Medzi rohovou hornou izbou a Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci. Keď sa Sanballat dopočul, že staviame hradby, vzplanul hnevom a veľmi ho to mrzelo. Posmieval sa Židom a povedal pred svojimi súkmeňovcami a samárskym vojskom: Čo to pripravujú títo bezmocní Židia? Dovolia im to? Budú môcť obetovať? Dokončia to za deň? Či oživia kamene z hromady zrúcanín? Veď sú spálené! Ammónec Tóbija stál vedľa neho a povedal: Aj keď budujú, líška im zrúti kamennú hradbu, ak na ňu vyskočí. Čuj, Bože náš, lebo sme padli do opovrhnutia. Vráť im ich potupovanie na ich hlavy a vydaj ich za korisť do krajiny, kde budú v zajatí. Neprikrývaj ich previnenie a nedovoľ vytrieť ich hriech spred seba, lebo sa vyzývavo stavali voči tým, ktorí budovali. My sme však stavali hradby. A keď boli celé hradby pospájané do polovice výšky, ľud dostal chuť do práce. Keď sa Sanballat a Tóbija ako aj Arabi, Ammónci a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a spôsobia tam zmätok. Modlili sme sa k svojmu Bohu a postavili sme proti nim vo dne i v noci stráž na obranu pred nimi. Vtedy Júda prehovoril: Poklesla sila nosičov, ruín je premnoho a my nevládzeme budovať na hradbách. Naši protivníci však hovorili: Ani nebudú vedieť, ani nezbadajú, iba keď prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu. Židia, ktorí bývali v ich susedstve, prišli a varovali nás zo desaťkrát: Tiahnu proti vám zo všetkých miest, v ktorých bývajú. Vtedy som na nižšie ležiacich miestach za hradbami, na otvorených miestach rozostavil ľud podľa čeľadí s ich mečmi, oštepmi a lukmi. Keď som to prezrel, povstal som a prehovoril k šľachticom, predákom a k ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Myslite na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy i domácnosti. Keď naši nepriatelia počuli, že sme sa to dozvedeli a že Boh zmaril ich úmysel, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý ku svojej práci. Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy a štíty, luky a panciere; náčelníci stáli za celým domom Júdu. Tí, čo budovali na hradbách, aj tí, čo nosili bremená a nakladali, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň. Každý z budujúcich mal svoj meč opásaný okolo bedier, a tak stavali, kým trubač stál vedľa mňa. Povedal som šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu: Práca je veľká a rozsiahla, a my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého. Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás. Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije. V tom istom čase som rozkázal ľudu: Nech každý aj so svojím sluhom strávi noc v Jeruzaleme, a tak nám poslúži v noci ako stráž a vo dne pri práci. Nikto z nás - ani ja, ani moji bratia, ani sluhovia ani chlapi zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu - sme si nevyzliekali šaty; každý mal svoju zbraň poruke. Zrazu sa strhlo veľké bedákanie ľudu a žien proti vlastným židovským súkmeňovcom. Niektorí hovorili: Svojich synov a svoje dcéry dávame do zálohy, aby sme dostali obilie, najedli sa a ostali nažive. Niektorí hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohy, aby sme dostali obilie v tomto hlade. Boli aj takí, ktorí hovorili: Na svoje polia a vinice sme si požičali peniaze na daň kráľovi. Naše telá sú predsa také ako telá našich súkmeňovcov a naši synovia sú ako ich synovia. A hľa, my musíme ujarmovať svojich synov a svoje dcéry ako otrokov - a niektoré z našich dcér sú už aj ujarmené, a my sme bezmocní, keďže naše polia a vinice patria iným. Keď som počul ich bedákanie a tieto reči, vzplanul som veľkým hnevom. Keď som pouvažoval o tom sám v sebe, vzal som na zodpovednosť šľachticov a predákov a povedal som im: Vy úžerníčite každý na úkor svojho brata. Nato som usporiadal proti nim veľké zhromaždenie a povedal som im: My sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom, nakoľko to od nás záviselo, vy však sami predávate svojich bratov, takže sa sami musia predávať nám. Nato umĺkli a nenašli slova. Ďalej som povedal: Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi? Ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze i obilie. Od pusťme im tento dlh! Vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, aj úroky z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali. Nato odvetili: Vrátime, a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako hovoríš. Vtedy som zavolal kňazov a zaprisahal som ich, že budú podľa toho konať. Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: Nech tak Boh vytrasie z domu i majetku každého jednotlivca, ktorý by nedodržal toto slovo, a nech bude takto vytrasený a prázdny. Nato celý zbor prisvedčil: Amen! Potom oslavovali Hospodina. A ľud robil, ako sľúbil. Odo dňa, ako ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, to jest za dvanásť rokov, od dvadsiateho až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, ani ja ani moji bratia sme nejedli miestodržiteľský chlieb. Predošlí miestodržitelia, ktorí boli predo mnou, zaťažovali ľud a brali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šekelov striebra; aj ich sluhovia využívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. Ba chytil som sa i do práce na hradbách, hoci sme nezískali pole, a všetci moji služobníci boli tam zhromaždení pri práci; ba pri mojom stole jedávalo asi stopäťdesiat popredných Židov, aj tí, ktorí prichádzali k nám spomedzi pohanov žijúcich okolo nás. To, čo sa pripravovalo na jeden deň: jeden vôl, šesť vybraných oviec a hydina, to bolo pripravované na moje trovy; k tomu každých desať dní hodne rozličného vína, no jednako som si miestodržiteľský dôchodok nenárokoval, lebo robota zaťažovala tento ľud. Pamätaj, Bože môj, k môjmu dobru na všetko, čo som vykonal pre tento ľud. Keď oznámili Sanballatovi, Tóbijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby, a neostali na nich trhliny, ibaže vráta som do tých čias neosadil do brán, Sanballat a Gešem mi poslali odkaz: Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine v údolí Ónó. Oni mi však zamýšľali urobiť niečo zlé. Ale ja som poslal k nim poslov s odkazom: Musím vykonať veľkú prácu, preto tam nemôžem prísť. Dielo by ihneď zastalo, keby som ho prerušil a zišiel k vám. Potom ku mne poslali podobným spôsobom štyri razy, ale ja som im podobne odpovedal. Potom ešte Sanballat poslal ku mne podobne po piaty raz svojho sluhu. Ten mal v ruke otvorený list, v ktorom bolo napísané: Počuť medzi národmi - aj Gašmu to tvrdí - že sa ty a Židia zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby, ty sa staneš ich kráľom, a podobné veci. Ba aj prorokov si si vraj postavil, aby prevolávali o tebe v Jeruzaleme: V Judsku je kráľ! Takú zvesť môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu! Nato som poslal odkaz: Nestalo sa nič také, ako ty tvrdíš. Sám od seba si to vymyslel. Oni všetci nás chceli totiž zastrašiť. Vraj: Ochabnú im ruky v diele a neuskutoční sa. Teraz som si však posilnil ruky. Keď som vošiel do domu Šemaju, syna Delajovho a vnuka Mehétabélovho, ktorý bol práve oddelený pre nečistotu, povedal mi: Poďme spolu do Božieho domu, do vnútra chrámu a zavrime jeho dvere, lebo ťa prídu zavraždiť; v noci ťa prídu zavraždiť. Ja som však odvetil: Či muž, ako som ja, môže utiecť? A ako by mohol niekto mne podobný vojsť do chrámu a ostať nažive? Nevojdem! Zbadal som, že Boh ho neposlal, ale preto vyslovil o mne proroctvo, lebo ho najal Tóbija a Sanballat. Na to bol najatý, aby som dostal strach, aby som to urobil, a tak sa prehrešil. Bolo by im to poslúžilo k šíreniu zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť. Bože môj, pamätaj na Tóbiju a Sanballata pre tieto ich skutky, aj na prorokyňu Nóadju i na ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali. Tak boli za päťdesiatdva dní dohotovené hradby dvadsiateho piateho élúla. Keď to počuli všetci naši nepriatelia, báli sa všetci pohania, ktorí žili okolo nás, veľmi upadli vo vlastných očiach a museli uznať, že to dielo sa uskutočnilo pomocou nášho Boha. V tých dňoch židovskí šľachtici napísali mnoho listov a odosielali ich Tóbijovi; Tóbijove zase dochádzali im. Lebo mnohí v Judsku boli s ním spojení prísahou; bol zaťom Šechanju, syna Árachovho, a jeho syn Jóchánán si vzal dcéru Mešulláma, syna Berechjovho. Aj o jeho dobrých vlastnostiach hovorili predo mnou a moje slová donášali jemu; Tóbija posielal listy, aby ma zastrašoval. Keď boli hradby vystavené, dal som osadiť vráta a určení boli vrátnici, speváci a levíti. Velením nad Jeruzalemom som poveril svojho brata Chanáního a veliteľa hradu Chananju, lebo bol spoľahlivejší a bohabojnejší ako mnohí iní. Prikázal som im: Nech neotvárajú brány Jeruzalema, kým slnko nezačne hriať; a nech stráže zatvárajú vráta, kým tam ešte stoja, a vy ich zamknite. Z obyvateľov Jeruzalema postav stráže, jedných na strážne stanovište, druhých pred vlastný dom. Mesto bolo rozľahlé a veľké, ale bolo v ňom málo ľudu a domy sa nestavali. Tu mi dal môj Boh vnuknutie, aby som zhromaždil šľachticov a predstavených i ľud a zapísal ich do rodových zoznamov. Našiel som zoznam tých, ktorí sa vrátili na začiatku, a v ňom som našiel napísané: Toto sú ľudia z provincie, ktorí prišli zo zajatia, do ktorého ich odvliekol babylonský kráľ Nebúkadnecar; vrátili sa do Jeruzalema a Judska, každý do svojho mesta. Pri šli so Zerubbábelom, Jéšúom, Nehemiášom, Azarjom, Raamjom, Nachamáním, Mordochajom, Bilšánom, Misperetom, Bigvajom, Nechúmom a Baanom. Počet mužov izraelského ľudu: Potomkov: Parášových dvetisícstosedemdesiatdva; Šefatjových tristosedemdesiatdva; Árachových šesťstopäťdesiatdva; Pachat-Móábových, to jest potomkov Jéšúových a Jóábových, dvetisícosemstoosemnásť; potomkov Élámových tisícdvestopäťdesiatštyri; Zattúových osemstoštyridsaťpäť; Zakkájových sedemstošesťdesiat; Binnújových šesťstoštyridsať osem; Bébájových šesťstodvadsať osem; A z gádových dvetisíctristodvadsaťdva; Adóníkámových šesťstošesťdesiatsedem; Bigvajových dvetisícšesťdesiatsedem; Ádínových šesťstopäťdesiatpäť; Átérových, totiž Chizkijových, deväťdesiatosem; Chášúmových tristodvadsaťosem; Bécájových tristodvadsaťštyri; Chárifových stodvanásť; potomkov Gibeónových deväťdesiatpäť; mužov z Betlehema a Netófy stoosemdesiatosem; z Anátótu stodvadsaťosem; z Bét-Azmávetu štyridsaťdva; z Kirjat-Jeárímu, Kefíry a Beérótu sedemstoštyridsaťtri; z Rámy a Geby šesťstodvadsaťjeden; z Michmáša stodvadsaťdva; z Bételu a Aja stodvadsaťtri; z druhého Nebóa päťdesiatdva; potomkov druhého Eláma tisícdvestopäťdesiatštyri; Chárímových tristodvadsať; mužov z Jericha tristoštyridsaťpäť; mužov z Lód-Chádídu a z Óna sedemstodvadsaťjeden; potomkov Senáových tritisícdeväťstotridsať. Kňazov: potomkov Jedajových z rodiny Jéšúovej deväťstosedemdesiattri; Immérových tisícpäťdesiatdva; Pašchúrových tisícdvestoštyridsaťsedem; potomkov Chárimových tisícsedemnásť. Levítov: potomkov Jéšúových, a to Kadmíélových a Hódédových, sedemdesiatštyri. Spevákov: potomkov Ásáfových stoštyridsaťosem. Vrátnikov: potomkov Šallumových, Átérových, Talmónových, Akkúbových, Chatítových, Šóbajových stotridsať osem. Chrámových nevoľníkov: potomkov Cichových, Chasufových, Tabbótových, Kérósových, Síových, Pádónových, potomkov Lebánových, Chagábových a Šalmajových, potomkov Chánových, Giddélových a Gácharových, potomkov Reájových, Recínových a Nekódových, Gazámových, Uzzových a Páséachových, Besajových, Meúnímových a Nefíšímových, potomkov Bakkúbových, Chakúfových a Charchúrových, Baclítových, Mechídáových a Charšáových, Barkósových, Síserových a Tamáchových, potomkov Necíachových a Chatífových. Potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sótajových, Sóferetových a Perídáových, Jaalových, Darkónových a Giddélových, potomkov Šefatjových, Chatílových, Pócheretových z Cebáímu a Ámónových. Všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo tristodeväťdesiatdva. Títo prišli z Tél-Melachu, Tél-Charsy, Kerúb-Addónu a z Imméru, a nemohli uviesť svoju rodinu a pôvod, či pochádzajú z Izraela: potomkovia Delajovi, Tóbijovi a Nekódovi, tých bolo šesťstoštyridsaťdva. Z kňazov: potomkovia Chobajovi, Kócovi a Barzillajovi, ktorý si vzal ženu z dcér Barzillaja Gileádskeho a volal sa podľa ich mena. Títo hľadali svoju listinu rodového záznamu, ale keď sa nenašla, boli vyhlásení za nevhodných na kňazskú službu. Miestodržiteľ im povedal, že nesmú jesť z najsvätejších veci, kým nebude ustanovený kňaz pre opytovanie sa pomocou urím a tummím. Celý zbor dovedna mal štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat ľudí okrem otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíc tristotridsaťsedem. Mali i dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok. Tiav mali štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisícsedemstodvadsať. Niekoľkí z predákov rodín darovali na dielo: miestodržiteľ pridal k pokladom tisíc zlatých drachiem, päťdesiat čiaš na kropenie a päťstotridsať kňazských oblekov. Z predákov rodín pridali k pokladu určenému na dielo dvadsaťtisíc zlatých drachiem a dvetisícdvesto mín striebra. Toho, čo darovali ostatní z ľudu, bolo dvadsaťtisíc zlatých drachiem, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských oblekov. Potom sa kňazi, levíti, vrátnici, speváci ako aj niektorí z ľudu, chrámoví nevoľníci i celý Izrael usadili vo svojich mestách. Keď prišiel siedmy mesiac, Izraelci boli už vo svojich mestách. Vtedy sa zhromaždil všetok ľud do jedného na námestie pred Vodnou bránou a požiadali zákonníka Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho zákona, ktorú Hospodin dal ako príkaz Izraelu. Nato v prvý deň siedmeho mesiaca kňaz Ezdráš priniesol zákon pred zhromaždenie mužov i žien a tých, ktorí boli schopní rozumieť, čo počúvali. Čítal z neho na námestí pred Vodnou bránou od svitania do poludnia pred mužmi aj ženami a tými, ktorí mohli chápať; pozornosť všetkých bola obrátená na knihu zákona. Zákonník Ezdráš stál na drevenom lešení, ktoré na to zhotovili, a vedľa neho po jeho pravici stáli Mattitja, Šema, Anája, Úrija, Chilkija a Maaséja a po ľavici Pedája, Míšáél, Malkija, Chášum, Chašbaddána, Zecharja a Mešullám. Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkého ľudu, lebo bol nad všetkým ľudom; keď ju otvoril, všetok ľud povstal. Ezdráš dobrorečil Hospodinovi, veľkému Bohu, a všetok ľud pozdvihujúc ruky odpovedal: Amen, Amen. Potom sa sklonili a klaňali Hospodinovi tvárou k zemi. Jéšúa, Bání, Šerebja, Jámín, Akkúb, Šabtaj, Hódija, Masséja, Kélíta, Azarja, Józábád, Chánán, Pelája a levíti poúčali ľud o zákone, a ľud stál na svojom mieste. Čítali z knihy Božieho zákona stať za staťou, vysvetľujúc zmysel; tak pochopili, čo sa čítalo. Vtedy kráľovský miestodržiteľ Nehemiáš, kňaz-zákonník Ezdráš i levíti, ktorí poučovali ľud, povedali všetkému ľudu: Svätý je tento deň nášmu Bohu, Hospodinovi; netrúchlite teda a neplačte! Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. Ďalej im povedal: Choďte, jedzte najlepšie veci, pite sladké nápoje a pošlite podiel aj tým, ktorí nemajú nič pripravené, lebo tento deň je svätý nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vašou silou. Levíti takto upokojovali všetok ľud: Utíšte sa, lebo je svätý tento deň; nebuďte smutní! Vtedy všetok ľud odišiel jesť a piť, poslať podiely a svätiť veľký radostný sviatok, lebo pochopil slová, o ktorých ho poučili. Na druhý deň sa zhromaždili predáci rodín všetkého ľudu, kňazi, levíti k zákonníkovi Ezdrášovi, aby pochopili slová zákona. Našli zapísané v zákone, ktorý Hospodin vydal ako príkaz prostredníctvom Mojžišovým, že Izraelci vo sviatok v siedmom mesiaci majú bývať v stánkoch a že majú rozhlásiť a prevolať vo všetkých mestách i v Jeruzaleme: Vyjdite do hôr, doneste ratolesti z olivy a borovice, ratolesti myrtové, palmové a z iných listnatých stromov na zhotovenie stánkov, ako je napísané. Vtedy ľudia vyšli, doniesli a zhotovili si stánky, každý na svojej streche a na svojich dvoroch, i na nádvorí Božieho domu, i na námestí pri Vodnej bráne a na námestí pri Efrajimskej bráne. Tak si zhotovil stánky celý zbor tých, čo sa vrátili zo zajatia; tak bývali v stánkoch. Od čias Józuu, syna Núnovho, totiž Izraelci tak nerobili po onen deň. Radosť z toho bola veľmi veľká. Ezdráš dennodenne čítal knihy Božieho zákona, od prvého dňa až do posledného. Sedem dní svätili sviatok a na ôsmy deň bolo slávnostné zhromaždenie podľa nariadenia. Na dvadsiaty štvrtý deň toho istého mesiaca sa Izraelci zhromaždili na pôst, oblečení do vrecoviny, posypaní zemou. Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov, a keď sa postavili, vyznávali sa zo svojich hriechov a z previnení svojich otcov. Potom povstali zo svojich miest a štvrť dňa čítali z knihy zákona svojho Boha, Hospodina, štvrť dňa vyznávali a klaňali sa svojmu Bohu, Hospodinovi. Potom sa Jéšúa, Bání, Kadmíél, Šebanjá, Bunní, Šérébja, Bání a Kenání postavili na stupienok pre levítov a hlasno volali k svojmu Bohu, Hospodinovi. Levíti Jéšúa, Kadmiél, Bání, Chašabneja, Šérébja, Hódija, Šebanja, Petachja rozkázali: Vstaňte, dobrorečte svojmu Bohu, Hospodinovi od vekov až na veky; nech dobrorečia Jeho slávnemu menu, ktoré je velebnejšie nad všetko dobrorečenie i chválu: Ty si jediný, Hospodine, Ty si stvoril nebesá; nebesá nebies a ich všetky voje, zem i všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty to všetko udržuješ nažive, Tebe sa klaňajú i voje nebies. Ty, Hospodine, si Boh, ktorý si vyvolil Abráma, vyviedol si ho z Chaldejského Úru a dal mu meno Abrahám. Zistil si, že jeho srdce je Ti verné, a uzavrel si s ním zmluvu, že dáš jeho potomstvu krajinu Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Jebúsejcov, Girgášijcov; splnil si svoje zasľúbenia, lebo si spravodlivý. Videl si biedu našich otcov v Egypte a vyslyšal si ich volanie o pomoc pri Červenom mori. Dal si znamenia a divy proti faraónovi a proti všetkým jeho sluhom i proti celému ľudu jeho krajiny, lebo si spoznal, že sa voči nim správajú spupne. Tým si si urobil meno, ako je zjavné podnes. Rozdelil si pred nimi more a prešli po suchu uprostred mora; ale ich prenasledovateľov si uvrhol do hlbín ako kameň do veľkej vody. Oblakovým stĺpom si ich viedol vo dne a ohnivým stĺpom v noci, aby si im svietil na cestu, ktorou mali ísť. Zostúpil si vrch na Sinaj, hovoril si s nimi z neba a dal si im správne nariadenia, spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania. Oboznámil si ich so svojím svätým dňom odpočinku a dal si im prikázania, ustanovenia a zákony prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša. Dal si im aj chlieb z nebies, keď trpeli hladom, aj vody si vyviedol zo skaly, keď mali smäd, a kázal si im vstúpiť do vlastníctva krajiny, ktorú si im so zdvihnutou rukou prisahal dať. Ale oni, naši otcovia, boli spupní, zatvrdili sa a nepočúvali Tvoje príkazy. Nechceli poslúchať, nepamätali na Tvoje divné skutky, ktoré si konal s nimi, ale zatvrdili sa, vzali si do hlavy vrátiť sa do svojho otroctva v Egypte. Ale Ty si Boh odpúšťania, milostivý a milosrdný, dlhozhovievajúci a bohatý v milosti, preto si ich neopustil. Hoci si urobili aj liatu modlu zlatého teľaťa a povedali: Toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta! a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania, Ty si ich vo svojom prehojnom milosrdenstve neopustil na púšti. Vo dne neodstúpil od nich oblak, aby ich viedol cestou, a ohnivý stĺp im v noci neprestal svietiť na cestu, ktorou mali ísť. Dal si im svojho dobrého ducha, aby ich priviedol k rozumu. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď mali smäd. Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti; nemali nedostatok. Plášte sa im nezodrali, ani nohy im nenapuchli. Dal si im kráľovstvá a národy, rozdelil si im každý kút, a oni zabrali krajinu Síchónovu, krajinu chešbónskeho kráľa i krajinu bášánskeho kráľa Óga. Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdy a vyviedol si ich do krajiny, o ktorej si zasľúbil ich otcom, že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva. Synovia vošli, zabrali do vlastníctva krajinu a Ty si pred nimi pokoril obyvateľov krajiny, Kanaáncov, vydal si im do rúk ich kráľov a národy krajiny, aby naložili s nimi podľa svojej vôle. Zabrali opevnené mestá a žírnu pôdu, vzali do vlastníctva domy naplnené všetkým dobrým, vykopané studne, vinice, olivové sady, mnoho ovocných stromov. Jedli, nasýtili sa, stučneli a s rozkošou požívali Tvoje veľké dobrodenia. Ale sa spriečili a vzbúrili proti Tebe, zavrhli Tvoj zákon, povraždili Tvojich prorokov, ktorí ich preto napomínali, aby ich priviedli späť k Tebe. Dopúšťali sa veľkého rúhania. Vtedy si ich vydal protivníkom do rúk, a tí ich sužovali. Ale vo chvíli súženia volali k Tebe o pomoc, a Ty si ich vyslýchal z nebies. Podľa svojho veľkého milosrdenstva si im dával záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk protivníkov. Akonáhle však mali pokoj, opäť činili zlé pred Tebou. Keď si ich prepustil do rúk ich nepriateľov, a tí ich prenasledovali, opäť volali k Tebe; Ty si ich podľa svojho milosrdenstva vyslýchal z neba a mnohokrát vyslobodil. Napomínal si ich, aby sa vrátili k Tvoj mu zákonu, ale oni boli spupní, nepočúvali Tvoje prikázania a hrešili proti Tvojim nariadeniam, plnením ktorých človek môže žiť. No oni sa vzdorovito obrátili chrbtom, zatvrdili sa a neposlúchali. Ty si napriek tomu bol po mnoho rokov trpezlivý; prostredníctvom prorokov si ich napomínal svojím Duchom. Keď však neposlúchali, vydal si ich napospas národom krajín. Ale pre svoje hojné milosrdenstvo neskoncoval si s nimi, neopustil si ich, lebo Ty si ľútostivý a milosrdný Boh. Teraz však, Bože náš, veľký, mocný a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň, nepodceňuj všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, prorokov, našich otcov a všetok Tvoj ľud od čias asýrskych kráľov až podnes. Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, lebo Ty si verne konal, ale my sme si bezbožne počínali. Ani naši králi, kniežatá, kňazi, ani naši otcovia neplnili Tvoj zákon, nedbali na Tvoje príkazy a na Tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval. Vo svojom kráľovstve napriek mnohým Tvojim dobrodeniam, ktoré si im poskytoval, a v rozľahlej žírnej krajine, ktorú si im dal, Ti neslúžili, ani sa neodvrátili od svojich zlých činov. Hľa, my sme dnes otrokmi; otrokmi sme práve v krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej ovocie a jej dobroty. Jej hojné úrody patria kráľom, ktorých si ustanovil nad nami pre naše hriechy; tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi telami i nad naším statkom. Sme vo veľkom súžení. Pre to všetko uzavrieme pevnú dohodu a na spečatenej listine sú podpísaní naši hodnostári, naši levíti a naši kňazi. Na spečatených listinách boli: miestodržiteľ Nehemiáš, syn Chakaljov, a Cidkija, Serája, Azarja, Jirmeja, Pašchúr, Amarja, Malkija, Chattúš, Šebanja, Mallúch, Chárím, Merémót, Óbadja, Daniel, Ginnetón, Bárúch, Mešullám, Abija, Mijjámín, Maazja, Bilgaj, Šemaja; to sú kňazi. Z levítov: Jéšúa, syn Azanjov, Binnúj zo synov Chénádádových, Kadmíél a jeho bratia Šebanja, Hódija, Kelita, Pelája, Chánán, Mícha, Rechób, Chašabja, Zakkúr, Šerébja, Šebanja, Hódija, Bání a Benínú. Predáci ľudu: Paróš, Pachat-Móáb, Élám, Zattú, Bání, Bunní, Azgád, Bébáj, Adónija, Bigvaj, Ádín, Átér, Chizkija, Azzúr, Hódija, Chášum, Bécaj, Cháríf, Anátót, Nébáj, Magpíaš, Mešullám, Chézír, Mešézabeél, Cádók, Jaddúa, Pelatja, Chánán, Anája, Hóšéa, Chananja, Chaššúb, Hallóchéš, Pilcha, Šóbék, Rechúm, Chašabna, Maaseja, Achija, Chánán, Ánán, Mallúch, Chárím a Baana. Ostatný ľud, kňazi, levíti, vrátnici, speváci, chrámoví nevoľníci a všetci, ktorí sa oddelili od národov pohanských krajín a pridali sa k Božiemu zákonu, ich ženy, synovia, dcéry, všetci, ktorí boli schopní chápať, pripojili sa k svojim bratom a svojim šľachticom, zaviazali sa kliatbou a prísahou, že budú chodiť v Božom zákone, vydanom prostredníctvom Božieho služobníka Mojžiša, a zachovávať i plniť všetky príkazy Hospodina, nášho Pána, Jeho nariadenia i ustanovenia, že nevydáme svoje dcéry za pohanov v krajine a ich dcéry nebudeme brať pre svojich synov; ak pohania prinesú na predaj svoj tovar alebo akékoľvek obilie v deň sviatočného odpočinku, neprevezmeme to od nich v deň sviatočného odpočinku ani v iný posvätný deň; na siedmy rok sa zriekneme úrod i akéhokoľvek vymáhania dlhov. Ďalej berieme na seba povinnosť dávať za seba ročne tretinu šekela na službu v dome nášho Boha: na predkladané chleby a na ustavičnú pokrmovú obeť, na ustavičnú spaľovanú obeť, na obete v dni sviatočného odpočinku, v novmesiace a vo výročité slávnosti, na posvätné dary, na obete za hriech určené na získanie zmierenia pre Izrael a na všetku prácu v dome nášho Boha. Ďalej my, kňazi, levíti aj ľud určujeme lósom spôsob darovania dreva, ktoré prinesieme každoročne podľa rodín v určený čas do domu nášho Boha, aby horelo na oltári nášho Boha Hospodina, ako je napísané v zákone. Zaväzujeme sa prinášať každoročne prvotiny zo svojho poľa, prvotiny z každého ovocia všetkých stromov do domu Hospodinovho; podobne budeme prinášať do domu nášho Boha, kňazom konajúcim službu v dome nášho Boha, prvorodené zo svojich synov a zvierat, ako je napísané v zákone, prvorodené zo svojho hovädzieho statku i z oviec; prvotiny zo svojho zamieseného cesta a svoje pozdvihované dávky, prvotiny zo všetkých ovocných stromov, muštu i oleja budeme prinášať kňazom do komôr domu nášho Boha, desiatky zo svojho poľa zase levítom. Levíti vyberú totiž desiatky po všetkých našich vidieckych mestách. Keď levíti vyberajú desiatky, nech je s levítmi aj kňaz, áronovský potomok. Potom levíti zanesú desiatok z desiatkov do domu nášho Boha do skladištných komôr. Do komôr mali totiž Izraelci i levíti prinášať dávky obilia, muštu i oleja. Tam sú nádoby svätyne, službukonajúci kňazi, vrátnici a speváci. Nebudeme zanedbávať dom svojho Boha. Predáci ľudu bývali v Jeruzaleme a ostatný ľud lósoval, aby z desiatich vždy jedného previedli bývať do svätého mesta Jeruzalema a deviati aby ostali v iných mestách. Ľud požehnával všetkých, ktorí sa dobrovoľne odhodlali bývať v Jeruzaleme. Toto sú predáci krajiny, ktorí bývali v Jeruzaleme a v judských mestách. Každý býval na svojom vlastníctve po svojich mestách: Izraelci, kňazi, levíti, chrámoví nevoľníci, potomkovia Šalamúnových služobníkov. V Jeruzaleme bývali niektorí z Júdejcov a Benjamíncov. Z Júdejcov: Atájá, syn Uzziju, syna Zecharju, syna Amarju, syna Šefatju, syna Machalalélovho z potomkov Perecových; Maaséjá, syn Bárúcha, syna Kol-Chózeho, syna Chazáju, syna Adáju, syna Jójáríba, syna Zecharju, syna Šílonca. Všetkých potomkov Perecových, bývajúcich v Jeruzaleme, bolo štyristošesťdesiatosem udatných mužov. Toto sú zase Benjamínci: Sallú, syn Mešulláma, syna Jóéda, syna Pedáju, syna Kóláju, syna Maaséju, syna Itíéla, syna Ješajovho. Okrem neho Gabbaj a Sallaj, spolu deväťstodvadsaťosem. Jóél, syn Zichrího, bol predstaveným nad nimi a Júda, syn Chassenúov, bol druhý po ňom. Z kňazov: Jedája, syn Jójáríbov, Jáchín, Serája, syn Chilkiju, syna Mešulláma, syna Cádóka, syna Merájóta, syna Achítúbovho, bol náčelníkom domu Božieho, a ich bratia, ktorí boli činní v chráme: bolo ich osemstodvadsaťdva. Adája, syn Jerócháma, vnuka Pelaljovho, vnuka Amoíu, vnuka Zachariášovho, vnuka Paschúrovho, pravnuka Malkijovho, a jeho bratia, predáci rodín, boli dvestoštyridsiati dvaja. Amaššaj, syn Azaréla, syna Achazju, syna Mešillémóta, syna Immérovho, a ich bratia, udatní muži: tých bolo stodvadsaťosem. Ich predstaveným bol Zabdiíél, syn Haggedólímov. Z levítov Šemaja, syn Chaššúba, syna Azríkáma, syna Chašabju, syna Bunního. Šabbetaj a Józábád z lévíjských predákov dozerali na vonkajšie práce pri dome Božom. Mattanja, syn Míchu, syna Zabdího, syna Ásáfovho, prvý začínal chválospev pri modlitbe, Bakbukja bol druhý medzi svojimi bratmi; a Abda, syn Šammúov, vnuk Gálálov, pravnuk Jedútúnov. Všetkých levítov v svätom meste bolo dvestoosemdesiatštyri. Vrátnici: Akkúb, Talmón a ich bratia, ktorí strážili pri bránach, spolu stoosemdesiati dvaja. Ostatní Izraelci, kňazi i levíti boli vo všetkých judských mestách, a to každý na svojom dedičnom diele. Chrámoví nevoľníci bývali na Ófele; Cícha a Gišpa boli nadriadenými nad chrámovými nevoľníkmi. Predstaveným levítov v Jeruzaleme bol Uzzí, syn Báního, syna Chašabju, syna Mattanju, syna Míchovho, z potomkov Ásáfových, ktorí spievali pri službe v dome Božom. Jestvoval totiž kráľovský príkaz o nich s pevným určením pre spevákov, čo kto mal robiť vo svoj deň. Petachja, syn Mešézabeélov z potomstva Júdovho syna Zeracha, bol kráľovým poradcom vo všetkých veciach, týkajúcich sa ľudu. Niektorí z Júdejcov sa usadili v osadách na svojich poliach v Kirjat-Arbe a jej dedinách, v Dibóne a jeho dedinách, v Jekabceéle a jeho osadách, v Jéšúi, Móláde a v Bét-Pelete, v Chacar-Šúále, Beér-Šebe a jej dedinách, v Ciklagu, Mechóne a jeho dedinách, v Én-Rimmóne, v Corei a Jarmúte, v Zánóachu, Adulláme a jeho osadách, v Láchíši a na jeho poliach, v Azéke a v jej dedinách. Tak sa usadili od Beér-Šeby až po údolie Hinnóm. Príslušníci Benjamína bývali počnúc od Geby ďalej v Michmáši, Ajji, Bétele a jeho dedinách, v Anatóte, Nóbe, Ananji, Chácóre, Ráme, Gittajime, Chádíde, Cebóíme, Neballate, Lóde, Óne, v údolí tesárov. Z levítov sa niektoré judské skupiny pripojili k Benjamíncom. Toto sú kňazi a levíti, ktorí sa vrátili so Zerubbábelom, synom Šealtielovým: Jéšúa, Serája, Jirmeja, Ezdráš, Amarja, Mallúch, Chattúš, Šechanja, Rechum, Merémót, Iddó, Ginnetój, Abija, Mijjámín, Maadja, Bilga, Šemaja, Jójáríb, Jedaja, Sallú, Ámók, Chilkija, Jedaja. To boli predáci kňazov a ich bratov za dní Jéšuu. Levíti: Jéšúa, Binnúj, Kadmíél, Šérébjá, Jehúda, Mattanjá, ktorý mal so svojimi bratmi na starosti ďakovné piesne. Ich bratia Bakbukja a Unni stáli v službe oproti nim. Jéšúa splodil Jójákíma, Jójákím splodil Eljášíba a Eljášíb splodil Jójádu. Jójáda splodil Jonatána, Jonatán splodil Jaddúu. V dňoch Jójákíma boli kňazmi títo predáci rodín: za rodinu Serájovu Merája, za Jirmejovu Chananja, za Ezdrášovu Mešullám, za Amarjovu Jonatán, za Mallúchovu Jonatán, za Šebanjovu Jóséf, za Chárímovu Adna, za Merájótovu Chelkaj, za Iddovu Zecharja, za Ginnetónovu Mešullám, za Abijovu Zichrí, za Minjámínovu a Móadjovu Piltaj, za Bilgovu Šammúa, za Šemajovu Jonatán, za Jójáríbovu Mattenaj, za Jedájovu Uzzí, za Sallajovu Kalláj, za Amókovu Éber, za Chilkijovu Chašabja, za Jedajovu Netaneél. Levíti, predáci kňazských rodín boli spísaní za čias Eljášíba, Jójádu, Jonatána a Jaddúu až po kraľovanie perzského Dária. Pri levítoch boli predáci rodín vpísaní do Knihy letopisov až po dni Jóchánána, vnuka Eljášíbovho. Predáci levítov boli: Chašabja, Šérebja, Jéšúa, Binnúj, Kadmíél a ich bratia, ktorí stáli pri chválospevoch a ďakovných piesňach podľa rozkazu Božieho muža Dávida oproti nim, skupina pri skupine. Mattanja, Bakbukja, Óbadja, Mešullám, Talmón a Akkúb boli strážnikmi, konajúcimi službu vrátnikov v skladištiach pri bránach. Títo boli za dní Jójákíma, syna Jéšúovho, vnuka Cádókovho, za čias miestodržiteľa Nehemiáša a kňaza-zákonníka Ezdráša. Pri posvätení hradieb Jeruzalema vyhľadali levítov vo všetkých mestách a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali radostnú posviacku s ďakovnými piesňami, spevmi, cimbalmi, harfami a citarami. Tu sa zhromaždili príslušníci spevákov tak z okolia Jeruzalema ako aj z osád Netófanov, z Bét-Gilgálu, zo strání Geby a Azmávetu; speváci si totiž vystavali osady okolo Jeruzalema. Keď sa kňazi a levíti očistili, očistili aj ľud, brány i hradby. Potom som poslal judské kniežatá hore na hradby a zriadil som dva veľké ďakovné zbory a slávnostné sprievody. Jeden šiel napravo po hradbe smerom k Hnojnej bráne. Za nimi šiel Hóšajá s polovicou judských kniežat, Azarja, Ezdráš, Mešullám, Júda, Benjamín, Šemaja a Jirmeja a niektorí z kňazov s trúbami: Zecharja, syn Jonatána, syna Šemaju, syna Mattanju, syna Mícháju, syna Zakkúra, syna Asáfa; jeho súkmeňovci Šemaja, Azarél, Milalaj, Gilalaj, Máj; Netaneél, Júda a Chanání hrali na hudobných nástrojoch Božieho muža Dávida a zákonník Ezdráš bol pred nimi. Pri Pramennej bráne vystupovali priamo po schodoch mesta Dávidovho pri výstupe na hradby nad domom Dávidovým až po Vodnú bránu na Východe. Druhý ďakovný zbor sa uberal naľavo a ja za ním s polovicou ľudu po múre popri Pecnej veži až k Širokej bráne, ďalej ponad Efrajimskú bránu, Starú bránu, Rybnú bránu, vežu Chananeél a vežu Méá až po Ovčiu bránu a zastal pri bráne väznice. Obe skupiny vďakuvzdávajúcich sa postavili v dome Božom aj so mnou i s polovicou šľachty, i kňazi Eljákím, Maaséja, Minjámín, Michája, Eljóénaj, Zecharja, Chananja s trúbami, i Maaseja, Šemaja, Eleázár, Uzzí, Jóchánán, Malkijja, Élám a Ezer. Speváci sa dali do spevu pod vedením Jizrachju. V ten deň obetovali veľké zábitné obete a radovali sa, lebo Boh im spôsobil radosť. Aj ženy a deti sa radovali a prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko. V ten deň poverili niektorých mužov dozorom nad komorami, pokladnicou, dávkami, prvotinami a desiatkami, aby v nich zhromaždili zákonité podiely pre kňazov a levítov z mestských polí, lebo Júda mal radosť zo službukonajúcich kňazov a levítov. Oni bdeli nad bohoslužbou a nad službou očisťovania, podobne speváci a vrátnici podľa príkazu Dávida a jeho syna Šalamúna. Lebo už dávno za čias Dávida a Ásáfa jestvovali vedúci spevákov aj oslavné a ďakovné piesne Bohu. Za dní Zerubbábela a Nehemiáša celý Izrael odovzdával diely pre spevákov a vrátnikov, ako to každý deň vyžadoval; dávali posvätné dary levítom, levíti zase dávali posvätné dary synom Áronovým. V tom čase čítali ľudu verejne z knihy Mojžišovej a našli v nej napísané, že Ammónec a Moábec nikdy nesmie vstúpiť do zhromaždenia Božieho, pretože Izraelcom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal; ale náš Boh zmenil kliatbu na požehnanie. Keď počuli zákon, oddelili od Izraela všetkých miešancov. Predtým kňaz Eljášíb, ktorý bol nad komorami domu nášho Boha a bol príbuzný Tóbijovi, zariadil mu veľkú komoru. Predtým tam ukladali pokrmové obete, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levítom, spevákom a vrátnikom, ako aj dávky pre kňazov. Pri všetkom tom som nebol v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi, a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno. Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú urobil Eljášíb - zariadil pre Tóbiju komoru na nádvorí domu nášho Boha - veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tóbijovo domáce náčinie z komory. Prikázal som očistiť komoru a znova tam vniesť náčinie Božieho domu, pokrmové obete a kadidlo. Dozvedel som sa ďalej, že levítom sa neodovzdávali príslušné diely, preto sa službukonajúci levíti a speváci rozutekali, každý na svoje pole. Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opustený? Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesto. Vtedy všetci Židia prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do skladíšť pre zásoby. Za skladníka nad skladišťami zásob som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cádóka, z levítov Pedáju a za ich pobočníka Chánána, syna Zakkúrovho, vnuka Mattanjovho, lebo ich pokladali za spoľahlivých; oni mali rozdeľovať čiastky svojim bratom. Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevytri moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe. V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sviatočného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sviatočného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Varoval som ich toho dňa, keď predávali potraviny. Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sviatočného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdejcom i v Jeruzaleme. Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo je to za neprístojnosť, ktorú pášete, keď znesväcujete deň sviatočného odpočinku? Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy privolávate na Izrael ešte väčší hnev znesväcovaním sviatočného dňa odpočinku. Akonáhle sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sviatočným dňom odpočinku, rozkázal som, aby zatvorili brány. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili, len po sviatočnom dni. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sviatočného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad. Potom kupci a predavači rozličného tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to ešte raz urobíte, siahnem na vás. Od toho času neprichádzali v deň sviatočného odpočinku. Levítom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sviatočný deň odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i preto, a zmiluj sa nado mnou pre svoju hojnú milosť. V tých istých dňoch som videl Židov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami. Polovica ich synov hovorila ašdódsky, a nevedeli hovoriť židovsky, iba rečou niektorého iného národa. Preto som ich pokarhal, zlorečil som im, zbil som niektorých mužov z nich, pochytil som ich a zaprisahal na Boha: Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov, ani pre seba. Či týmto nehrešil izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on, bol miláčikom svojho Boha a On ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy cudzinky. Či musíme o vás počuť, že pášete všetku túto veľkú neprístojnosť a že ste sa stali nevernými svojmu Bohu tým, že sa ženíte s cudzinkami? Jeden zo synov Jójádu, syna veľkňaza Eljášíba, bol zaťom Sanballata Chórónskeho. Preto som ho odohnal od seba. Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levítov! Tak som ich očistil od všetkého cudzozemského, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levítov, každému podľa jeho činnosti, i dodávanie dreva aj prvotín na určený čas. Pamätaj na mňa, Bože môj, k môjmu dobru! Za čias Ahasvéra - to bol Ahasvér, ktorý kraľoval od Indie až po Kúš nad stodvadsaťsedem krajinami - v tých dňoch, keď kráľ Ahasvér sedel na svojom tróne, ktorý bol na hrade v Šúšane, v treťom roku svojho kraľovania usporiadal hostinu pre všetky svoje kniežatá a svojich služobníkov, pričom pred ním boli perzskí a médski vodcovia, šľachtici a krajinskí miestodržitelia. Vtedy im za mnoho dní, za stoosemdesiat dní, ukazoval preslávne bohatstvo svojho kráľovstva a vzácnu nádheru svojej veľkosti. Keď uplynul ten čas, kráľ usporiadal pre všetok ľud, ktorý bol na hrade v Šúšáne, od najväčšieho po najmenšieho, sedemdňovú hostinu na záhradnom nádvorí kráľovského hradu. Ľanové, bavlnené a modro-purpurové látky boli zavesené na bysových šnúrach, červený purpur na strieborných krúžkoch a na mramorových stĺpoch; zlaté a strieborné ležadlá boli na mozaike z alabastru a mramoru, z perlete a drahokamov. Nápoje sa podávali v zlatých nádobách, ktoré stále zamieňali inými; i kráľovského vína bol dostatok podľa kráľovho rozkazu. Popíjalo sa podľa pravidla, nikto nemal byť nútený, lebo kráľ prikázal všetkým hodnostárom svojho paláca, aby každému splnili želanie. I kráľovná Vaští usporiadala hostinu pre ženy v kráľovskom paláci, ktorý patril kráľovi Ahasvérovi. Na siedmy deň, keď sa srdce kráľa rozveselilo vínom, povedal Mehúmánovi, Bizetovi, Charbónovi, Bigetovi a Abagtovi, Zétarovi a Karkasovi, siedmim eunuchom obsluhujúcim kráľa Ahasvéra, nech pred kráľa privedú kráľovnú Vaští s kráľovskou korunou, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu; bola totiž krásna na pohľad. Ale kráľovná Vaští sa zdráhala prísť, ako jej rozkázal kráľ prostredníctvom svojich eunuchov. Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a jeho zlosť v ňom vzplanula. Povedal mudrcom, ktorí sa vyznali v pomeroch, lebo obyčajne tak sa kráľova záležitosť predkladala všetkým znalcom zákona. Najbližšie mu boli Karšená, Šétár, Admátá, Taršíš, Meres, Marsená, Memúchán, sedem perzských a médskych kniežat, ktoré mali prístup ku kráľovi a sedeli na poprednom mieste v kráľovstve: Čo sa má vykonať s kráľovnou Vaští podľa zákona za to, že nesplnila príkaz kráľa Ahasvéra, doručený eunuchmi? Memúchán povedal pred kráľom a kniežatami: Kráľovná Vaští sa previnila nielen proti kráľovi, ale i proti všetkým kniežatám a národom, ktoré sú po všetkých krajinách kráľa Ahasvéra. Lebo slovo kráľovnej sa rozchýri medzi všetkými ženami, takže budú znevažovať manželov vo svojich očiach, a povedia si: Kráľ Ahasvér rozkázal, aby k nemu priviedli kráľovnú Vaští, a ona neprišla! Ešte dnes to povedia perzské a médske kňažné, ktoré počuli slová kráľovnej, všetkým kráľovým kniežatám; z toho vznikne veľa znevažovania a hnevu. Ak to kráľ uzná za dobré, nech vyjde od neho kráľovské slovo, vpíše sa medzi perzské a médske zákony a nech sa neprestupuje, že totiž Vaští už nesmie prísť pred kráľa Ahasvéra a že jej kráľovskú hodnosť dá kráľ inej, lepšej ako ona. Keď počujú rozkaz, čo kráľ vydá pre celú svoju ríšu, ktorá je veľká, potom všetky manželky vzdajú úctu svojim manželom, od najväčšieho po najmenšieho. Táto rada sa zapáčila kráľovi i kniežatám; kráľ urobil podľa Memúchánovho slova: poslal listiny do všetkých kráľovských provincií - do každej provincie jej písmom a každému národu v jeho vlastnej reči - aby každý muž bol vládcom vo svojom dome a aby hovoril jazykom svojho ľudu. Po týchto udalostiach, keď sa zlosť kráľa Ahasvéra utíšila, spomenul si na Vaští, i na to, čo urobila, i na to, čo sa uznieslo o nej. Potom povedali mladí kráľovi služobníci, ktorí ho obsluhovali: Nech vyhľadajú pre kráľa dievčatá, panny krásneho vzhľadu, do paláca žien na hrad Šúšán k Hégajovi, kráľovmu eunuchovi, strážcovi žien, a ten nech im dá okrášľujúce prostriedky. To dievča, ktoré sa zapáči kráľovi, nech sa stane kráľovnou namiesto Vaští. Kráľovi sa táto reč páčila a urobil podľa nej. Na hrade Šúšán bol judský muž - Benjamínec, ktorý sa volal Mordochaj, syn Jáíra, syna Šimeího, syna Kíšovho: Spolu s Jechonjom, judským kráľom, bol zajatý v Jeruzaleme s ďalšími zajatcami, ktorých dal odvliecť babylonský kráľ Nebúkadnecar. Ten vychovával Hadassu, totiž Ester, dcéru svojho strýka, lebo nemala otca ani matku. Dievča bolo peknej postavy a krásne na pohľad. Keď zomrel jej otec i matka, vzal si ju Mordochaj za vlastnú. Keď bol vyhlásený kráľov výrok a jeho zákon a mnohé dievčatá sa zhromažďovali na hrad Šúšán k Hégajovi, vzali aj Ester do kráľovského paláca pod ochranu Hégaja, strážcu žien. Dievča sa mu zapáčilo a získalo si u neho priazeň. Hneď jej dal ozdoby a výstroj i sedem pekných dievčat z kráľovského paláca a umiestnil ju i jej dievčatá na najlepšom mieste paláca žien. Ester neprezradila nič o svojom národe a pôvode, lebo Mordochaj jej prikázal, aby o tom nehovorila. Mordochaj sa prechádzal každý deň pred nádvorím paláca žien, aby sa dozvedel, ako sa vodí Ester a čo sa s ňou bude diať. Keď na každú devu prichádzal rad, aby vošla ku kráľovi Ahasvérovi - keď jej uplynulo dvanásť mesiacov podľa zákona pre ženy, lebo tým sa vyplnili dni jej okrášľovania: šesť mesiacov myrhovým olejom, šesť mesiacov balzamami a ženskými líčidlami - vtedy deva vchádzala ku kráľovi. Všetko, čo si zažiadala, dostala, aby si to vzala so sebou z paláca žien do kráľovského paláca. Večer išla a ráno sa vrátila do druhého paláca žien ku kráľovmu eunuchovi Šaašgazovi, strážcovi vedľajších žien. Už nešla ku kráľovi, iba ak si ju obľúbil a ak bola zavolaná podľa mena. Keď prišiel rad na Ester, dcéru Abíchajila, strýka Mordochajovho, ktorý si ju vzal za vlastnú, aby vošla ku kráľovi, nežiadala nič, len to, čo jej povedal Hégaj, kráľovský eunuch, strážca žien. Pritom sa Ester zapáčila všetkým, ktorí na ňu pozreli. Vtedy vzali Ester ku kráľovi Ahasvérovi do jeho kráľovského paláca v desiatom mesiaci, totiž v mesiaci tébéte, v siedmom roku jeho kraľovania. Kráľ si zamiloval Ester nad všetky ženy a získala viac jeho lásky a priazne ako všetky panny; položil kráľovskú korunu na jej hlavu a ustanovil ju za kráľovnú namiesto Vaští. Potom usporiadal veľkú hostinu pre všetky svoje kniežatá a svojich služobníkov, hostinu na počesť Ester; vyhlásil úľavy provinciám a rozdával dary s kráľovskou štedrosťou. Keď sa panny zhromažďovali po druhý raz, sedel Mordochaj v kráľovskej bráne. Ester ešte stále nepovedala nič o svojom pôvode a o svojom národe, ako jej rozkázal Mordochaj; Ester sa správala podľa príkazu Mordochajovho, kým bola v jeho opatere. V tých dňoch, keď Mordochaj sedával v kráľovskej bráne, rozhneval sa Bigtán a Tereš, dvaja kráľovskí eunuchovia zo strážcov prahu, a chceli položiť ruku na kráľa Ahasvéra. Avšak Mordochaj sa o tom dozvedel, oznámil to kráľovnej Ester a Ester to menom Mordochaja povedala kráľovi. Záležitosť sa vyšetrila a dokázala; obaja boli obesení na šibenicu a pred kráľom to bolo zapísané do Knihy letopisov. Po týchto udalostiach kráľ Ahasvér povýšil Hámána Agagského, syna Hammedátovho; postavil jeho kreslo vyššie nad všetky kniežatá, ktoré boli u neho. Všetci kráľovskí služobníci, ktorí boli v kráľovskej bráne, si kľakali a klaňali sa pred Hámánom, lebo tak rozkázal kráľ. Ale Mordochaj si nekľakal, ani sa neklaňal. Kráľovskí služobníci v kráľovskej bráne dohovárali Mordochajovi: Prečo porušuješ kráľov príkaz? Dohovárali mu deň po dni, ale neposlúchol ich. Oznámili teda Hámánovi, aby si všimol, ako je to s Mordochajom, lebo im oznámil, že je Žid. Hámán si všimol, že Mordochaj si pred ním nekľaká, ani sa neklania. Vtedy sa Hámán naplnil hnevom. Vo svojich očiach pohrdol ním natoľko, že sa rozhodol siahnuť rukou na samého Mordochaja, lebo mu oznámili, z akého národa je Mordochaj. Potom sa Hámán snažil vyhubiť všetkých Židov, teda Mordochajov národ, v celom Ahasvérovom kráľovstve. V prvom mesiaci, totiž v mesiaci nísán, v dvanástom roku kraľovania Ahasvéra, padol lós pred Hámánom, aby veštil budúcnosť od jedného dňa k druhému a mesiac za mesiacom až po dvanásty mesiac, totiž po mesiac ádár. Hámán povedal kráľovi Ahasvérovi: Jestvuje jeden národ, ktorý je rozptýlený, a predsa oddelený medzi národmi vo všetkých provinciách tvojho kráľovstva. Ich zákony sú odlišné od zákonov všetkých národov, ani kráľovskými zákonmi sa nesprávajú, takže pre kráľa nie je výhodné nechať ich na pokoji. Ak to kráľ uzná za vhodné, nech sa napíše, aby ich vyhubili. Zaplatím do rúk poplatníkov desaťtisíc talentov striebra, aby ich odviedli do kráľovských pokladníc. Vtedy kráľ sňal zo svojej ruky pečatný prsteň a dal ho Hámánovi Agagskému, synovi Hammedátovmu, nepriateľovi Židov. Kráľ povedal Hámánovi: Budú ti dané peniaze i ten národ, aby si mohol s ním naložiť, ako sa ti bude páčiť. Na trinásty deň prvého mesiaca zavolali kráľovských pisárov, a tí napísali všetko, ako rozkázal Hámán kráľovským satrapom a miestodržiteľom v každej provincii a kniežatám každého národa; každej provincii v jej písme a každému národu v jeho reči. Bolo to napísané v mene kráľa Ahasvéra a zapečatené kráľovskou pečaťou. Vtedy poslali po drabantoch listiny do všetkých kráľovských provincií, aby vyhubili, pobili a zničili všetkých Židov, od chlapca až po starca, deti i ženy v jeden deň: trinásty deň dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci ádár; korisť po nich sa môže rozobrať. Odpis tej listiny má sa vydať ako zákon v každej provincii, má byť zverejnený pre všetky národy, aby boli pripravené na ten deň. Drabanti urýchlene vybehli podľa slova kráľovho, akonáhle bol vydaný zákon na hrade v Šušáne. Potom si kráľ i Hámán zasadli piť, zatiaľ čo v meste Šúšáne nastalo zdesenie. Mordochaj sa dozvedel o všetkom, čo sa stalo. Roztrhol si šaty a vzal na seba vrecovinu a popol. Vyšiel do mesta a tam hlasno a žalostne nariekal. Tak prišiel pred kráľovskú bránu, pretože do nej sa nesmelo vojsť vo vrecovinovom odeve. V každej provincii, do ktorej sa dostal kráľovský rozkaz a jeho zákon, nastal pre Židov veľký zármutok, pôst, plač a trúchlenie; vrecovina a popol sa stali lôžkom mnohých. Potom prišli Esterine dievčatá i jej eunuchovia a oznámili jej to. Kráľovná sa veľmi zarmútila a poslala šaty, aby obliekli Mardochaja a sňali z neho vrecovinu. Ale on to neprijal. Preto Ester zavolala Hatácha, jedného z kráľovských eunuchov, aby sa dostavil k nej. Rozkázala mu ísť za Mordochajom, aby sa dozvedela, čo je a prečo to je. Potom vyšiel Hatách k Mordochajovi na námestie pred kráľovskú bránu. Mordochaj mu oznámil všetko, čo sa mu prihodilo, aj presný údaj o sume peňazí, ktoré sľúbil Hámán odviesť do kráľovských pokladníc za vyhubenie Židov. Dal mu jeden odpis zákona, ktorý bol vyhlásený v Šúšáne o ich vyhubení, aby ho ukázal Ester a oznámil jej to a aby ju naklonil ísť ku kráľovi, žiadať od neho milosť a prosiť u neho za svoj národ. Hatách prišiel a oznámil Ester všetko, čo povedal Mordochaj. Vtedy Ester povedala Hatáchovi a odkázala po ňom Mordochajovi: Všetci kráľovskí služobníci, ba i ľud kráľovských provincií vedia, že pre každého muža i ženu, ktorí by vošli ku kráľovi do vnútorného nádvoria bez pozvania, je jediným trestom smrť. Iba ak kráľ k nemu vystrie svoje zlaté žezlo, zostane nažive. Ja som už tridsať dní nebola zavolaná, aby som vošla ku kráľovi. A Mordochajovi odovzdal Esterin odkaz. Mordochaj dal Ester odpoveď: Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom z inej strany, ale ty a tvoja rodina zahyniete. A kto vie, či si nebola vyvolená na kraľovanie práve pre takú chvíľu, ako je táto? Ester povedala, aby odpovedali Mordochajovi: Choď, zvolaj všetkých Židov, ktorých nájdeš v Šúšáne, a postite sa za mňa: nejedzte ani nepite tri dni, vo dne ani v noci. I ja a moje dievčatá sa takto budeme postiť. Potom pôjdem ku kráľovi, i keď to nie je v súlade so zákonom. Keď zahyniem, nech zahyniem. Mordochaj odišiel a zariadil všetko, ako mu prikázala Ester. Na tretí deň sa Ester obliekla ako kráľovná a postavila sa do vnútorného nádvoria kráľovského paláca oproti palácu. Kráľ sedel na svojom tróne v kráľovskom paláci oproti vchodu do paláca. Keď videl kráľovnú Ester stáť na nádvorí, získala si priazeň v jeho očiach; kráľ vystrel k Ester zlaté žezlo, ktoré mal v ruke. Ester pristúpila a dotkla sa hlavice žezla. Kráľ jej povedal: Čo je s tebou, kráľovná Ester? Aké máš želanie? I keby to bola polovica kráľovstva, dostaneš ju. Ester odpovedala: Ak je to kráľovi vhod, nech príde kráľ i Hámán dnes na hostinu, ktorú som mu prichystala. Kráľ povedal: Ponáhľajte sa k Hámánovi, aby vyplnil želanie Ester. A tak prišiel kráľ i Hámán na hostinu, ktorú Ester vystrojila. Kráľ povedal Ester, keď popíjali víno: Ak máš nejakú žiadosť, splní sa; ak máš nejaké želanie, až do polovice kráľovstva ti bude vyplnené, Ester odpovedala: Mám žiadosť a mám želanie. Ak som získala priazeň v očiach kráľa, a ak je to kráľovi vhod dať mi, čo si žiadam, a urobiť, čo si želám, nech príde kráľ i Hámán na hostinu, ktorú pre nich pripravím. Zajtra urobím podľa kráľových slov. V ten deň vyšiel Hámán veselý a v dobrej nálade. Ale keď uzrel Mordochaja v kráľovskej bráne, že ani nevstal, ani sa pred ním netriasol, Hámán sa nazlostil na Mordochaja. Ovládol sa však a šiel domov. Pozval priateľov i svoju ženu Zereš. Potom im Hámán porozprával o sláve svojho bohatstva, o množstve svojich synov, ako ho kráľ povýšil a ako ho vyzdvihol nad kniežatá a nad kráľovských služobníkov. Povedal ďalej: Ani kráľovná Ester nepozvala na hostinu, ktorú usporiadala, nikoho okrem kráľa a mňa. Aj na zajtra som k nej pozvaný spolu s kráľom. Ale to všetko ma neupokojuje, keď vidím Žida Mordochaja sedieť v kráľovskej bráne. Jeho žena Zereš a všetci jeho priatelia mu povedali: Nech urobia šibenicu vysokú päťdesiat lakťov, a ráno povedz kráľovi, aby na ňu obesili Mordochaja. Len choď veselo s kráľom na hostinu! Hámánovi sa taká reč páčila; dal pripraviť šibenicu. V tú noc nemohol kráľ spať. Preto rozkázal, aby mu doniesli knihu záznamov o pamätihodných udalostiach. Čítali z nej kráľovi. Zistili, že bolo zapísané, ako Mordochaj oznámil o Bigtánovi a Terešovi, dvoch kráľových eunuchoch zo stráže prahu, ktorí chceli zabiť kráľa Ahasvéra. Kráľ povedal: Akú poctu a či povýšenie zato dostal Mordochaj? Kráľovskí sluhovia, ktorí ho obsluhovali, povedali: Nedostal nič. Vtedy povedal kráľ: Kto je na nádvorí? Práve vtedy prišiel Hámán na vonkajšie nádvorie kráľovského paláca požiadať kráľa, aby bol Mordochaj obesený na šibenici, ktorú mu Hámán pripravil. Kráľovskí sluhovia mu povedali: Hľa, Hámán stojí na nádvorí. Kráľ povedal: Nech vojde. Hámán vošiel a kráľ mu povedal: Čo treba urobiť človeku, ktorého kráľ chce poctiť? Hámán si povedal sám pre seba: Komu chce kráľ preukázať poctu skôr ako mne? Hámán povedal kráľovi: Nech človeku, ktorého kráľ chce poctiť, prinesú kráľovské rúcho, do ktorého sa oblieka sám kráľ, a koňa, na ktorom jazdí sám kráľ, a na jeho hlavu nech položia kráľovskú korunu. Rúcho i koňa nech mu odovzdá niektoré z najvznešenejších kráľovských kniežat, a ono nech oblečie muža, ktorému kráľ chce preukázať poctu. Nech ho posadí na koňa na námestí a nech volá pred ním: Tak nakladajú s tým, komu kráľ chce preukázať poctu. Vtedy kráľ povedal Hámánovi: Vezmi hneď rúcho a koňa, o ktorých si hovoril, a urob tak Židovi Mordochajovi, ktorý sedí v kráľovskej bráne. Nevynechaj nič z toho, čo si povedal. Vtedy Hámán vzal rúcho i koňa a obliekol Mordochaja, vysadil ho na koňa na námestí a volal pred ním: Tak nakladajú s tým, komu kráľ chce preukázať poctu. Mordochaj sa vrátil do kráľovskej brány, ale Hámán sa ponáhľal domov smutný a so zahalenou hlavou. Rozpovedal svojej žene Zereš i všetkým svojim priateľom, čo ho postihlo. Jeho mudrci a jeho žena Zereš mu povedali: Ak je onen Mordochaj, ktorý je počiatkom tvojho pádu, židovského pôvodu, nepremôžeš ho, ale zaručene mu pod ľahneš. Ešte sa s ním zhovárali, a už prišli kráľovskí eunuchovia, aby rýchlo odviedli Hámána na hostinu, ktorú pripravila Ester. Kráľ i Hámán prišli popíjať s kráľovnou Ester. Na druhý deň, keď zasa pili víno, kráľ jej povedal: Čo je tvoje želanie, kráľovná Ester? Splní sa ti. A čo je tvoja žiadosť? Až do polovice kráľovstva sa ti splní. Kráľovná Ester odpovedala: Ak som získala priazeň v tvojich očiach, kráľu, a ak je to kráľovi vhodné, nech mi je na moje želanie darovaný môj život a na moju žiadosť môj národ. Lebo sme - ja i môj národ - predaní na vyhubenie, pobitie a na zničenie. Keby sme mali byť len predaní za otrokov a otrokyne, mlčala by som, lebo to nešťastie by nebolo hodné toho, aby sa kráľ tým obťažoval. Kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester: Kto a kde je ten, kto hodlá také niečo urobiť? Ester povedala: Tým protivníkom a nepriateľom je tento zlomyseľný Hámán. A Hámán zostal celý ohromený pred kráľom a pred kráľovnou. Vtedy kráľ v hneve povstal od popíjania vína a šiel do záhrady pri paláci. Hámán stál, aby si vyprosil život od kráľovnej Ester, lebo videl, že kráľ rozhodol o jeho záhube. Keď sa kráľ vrátil zo záhrady pri paláci do domu, kde pili víno, práve vtedy Hámán padol na ležadlo, na ktorom odpočívala Ester. Kráľ povedal: Či azda ešte chceš znásilniť kráľovnú za mojej prítomnosti v dome? Keď to slovo vyšlo z kráľových úst, zakryli Hámánovi tvár. Vtedy povedal Charbóná, jeden z eunuchov, pred kráľom: Tu je šibenica, ktorú prichystal Hámán pre Mordochaja, ktorý prehovoril v kráľov prospech. Stojí v Hámánovom dome, vysoká päťdesiat lakťov. Kráľ povedal: Obeste ho na ňu! A tak obesili Hámána na šibenicu, ktorú prichystal Mordochajovi. A kráľov hnev sa utíšil. V ten deň kráľ Ahasvér odovzdal kráľovnej Ester dom Hámána, protivníka Židov, a Mordochaj prišiel pred kráľa, lebo Ester oznámila kráľovi, čím jej je. Kráľ sňal svoj pečatný prsteň, ktorý odobral Hámánovi, a dal ho Mordochajovi. Potom Ester ustanovila Mordochaja nad domom Hámánovým. Ester hovorila ďalej ku kráľovi, padla mu k nohám, plakala a prosila ho o zľutovanie, aby odvrátil pohromu, ktorú prichystal Hámán Agagský, i to, čo zlé povymýšľal proti Židom. Kráľ vystrel k Ester zlaté žezlo, ona povstala, postavila sa pred kráľa a povedala: Ak je to kráľovi vhod a ak som získala u neho priazeň, ak je správne, čo hovorím kráľovi, a ak som milá v jeho očiach, nech napíšu, aby sa odvolali listiny - úklady Hámána Agagského, syna Hammedátovho - ktoré napísal na zničenie Židov vo všetkých kráľovských provinciách. Veď ako sa môžem dívať na pohromu, ktorá má zachvátiť môj ľud? A ako sa môžem dívať na skazu svojho rodu? Vtedy kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester a Židovi Mordochajovi: Hľa, Ester som dal dom Hámánov, a jeho obesili na šibenicu preto, že vystrel svoju ruku proti Židom. Vy menom kráľovým napíšte Židom, čo sa vám zdá najlepšie, a zapečaťte to kráľovským pečatným prsteňom. Lebo listinu, napísanú kráľovým menom a zapečatenú kráľovským pečatným prsteňom, nemožno odvolať. V tom čase, v treťom mesiaci, totiž v mesiaci síváne, dvadsiateho tretieho dňa toho mesiaca, zavolali kráľovských pisárov. Napísali všetko tak, ako Mordochaj prikázal Židom, satrapom, miestodržiteľom a kniežatám provincií, ktoré sa tiahnu od Indie až po Kúš, stodvadsaťsedem provinciám, každej provincii v jej písme a každému národu v jeho reči, aj Židom ich písmom a v ich reči. Napísal to v mene kráľa Ahasvéra, zapečatil kráľovským pečatným prsteňom a rozoslal listiny rýchlymi poslami na zdatných plnokrvných koňoch najlepšieho chovu: Kráľ dovolil Židom v každom meste, aby sa zhromaždili, postavili na ochranu svojho života, vyhubili, vyvraždili a zničili všetko vojsko národa a provincie, ktorá by ich sužovala, i deti a ženy, a korisť po nich aby si rozobrali - v jednom a tom istom dni vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci adári. Odpis tejto listiny má byť vydaný ako zákon vo všetkých provinciách, zverejnený všetkým národom, aby Židia boli pripravení na ten deň a mohli sa pomstiť svojim nepriateľom. Rýchli poslovia, jazdiaci na plnokrvných koňoch, sa ihneď tryskom vydali na cestu podľa kráľovho rozkazu, akonáhle bol vydaný zákon v meste Šúšáne. Mordochaj odišiel od kráľa v kráľovskom rúchu z modrého purpuru a bavlny, s veľkou zlatou korunou, a v plášti z jemného ľanu a červeného purpuru. Mesto Šúšán jasalo a radovalo sa. Židom svitlo svetlo a radosť, veselosť a pocta. V každej provincii i v každom meste, všade, kam preniklo kráľovské slovo a jeho zákon, mali Židia radosť a veselosť, hostiny a dobré dni. Mnohí z národov tých krajín sa pridávali k Židom, lebo doľahol na nich strach pred Židmi. Dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci adári, trinásteho dňa, keď mal byť vykonaný kráľovský rozkaz a jeho zákon, v deň, keď sa nepriatelia hodlali zmocniť Židov, došlo k zvratu: Židia sa zmocnili tých, ktorí ich nenávideli. Židia sa zhromaždili vo svojich mestách vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, aby položili ruku na tých, ktorí im chystali pohromu. Nikto neobstál pred nimi, lebo strach z nich doľahol na všetky národy. Všetky kniežatá provincií, satrapovia, miestodržitelia a kráľovskí úradníci vyvyšovali Židov, lebo doľahol na nich strach pred Mordochajom. Lebo Mordochaj znamenal mnoho v kráľovskom paláci a zvesť o ňom sa niesla po všetkých provinciách, pretože ten muž, Mordochaj, nadobúdal stále väčší vplyv. Židia bili všetkých svojich nepriateľov mečom; zabíjali a hubili; urobili so svojimi nepriateľmi, čo chceli. Na hrade v Šúšáne Židia zabili a zničili päťsto mužov; Paršandátu, Dalfóna, Aspátu a Pórátu, Adalju, Arídátu a Parmaštu, Arísaja, Arídaja a Vajzátu, desať synov Hámána, syna Hammedátovho, protivníka Židov, zabili, ale do plienenia sa nepustili. Onoho dňa došlo ku kráľovi hlásenie o počte zavraždených na hrade Šúšán. Kráľ povedal kráľovnej Ester: Na hrade Šúšán Židia pobili a zničili päťsto mužov a desať synov Hámánových. Čo asi urobili v ostatných kráľovských provinciách? Máš nejaké prianie, aby sa ti splnilo? Máš ešte nejakú žiadosť, aby ti bola vyplnená? Ester povedala: Ak je to kráľovi vhod, nech je ešte zajtra dovolené Židom v Šúšáne, aby robili podľa dnes platného zákona. Desať synov Hámánových obesili na šibenicu. Kráľ prikázal, aby sa to splnilo; tak bol vydaný zákon v Šúšáne. Desiatich synov Hámánových obesili na šibenicu. Šúšánski Židia sa teda zhromaždili aj štrnásteho dňa mesiaca adár a v Šúšáne pobili tristo mužov; ale do plienenia sa nepustili. I ostatní Židia v kráľovských provinciách sa zhromaždili, postavili sa na obranu svojich životov, zbavili sa svojich nepriateľov a pobili tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäťtisíc ľudí. Ale do plienenia sa nepustili. Bolo to trinásteho dňa toho mesiaca adár, a štrnásteho dňa toho mesiaca si odpočinuli. Urobili ho dňom hodovania a radosti. Židia v Šúšáne sa zhromaždili trinásteho dňa toho mesiaca aj štrnásteho dňa toho mesiaca. Pätnásteho dňa toho mesiaca odpočívali a urobili ho dňom hodovania a radosti. Preto rozptýlení Židia, ktorí bývajú vo vidieckych mestách, slávia štrnásty deň mesiaca adár s radosťou a hodovaním ako sviatočný deň, a navzájom si vtedy posielajú dary. Potom Mordochaj spísal všetky tieto udalosti a rozoslal listiny všetkým Židom vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, blízkym i vzdialeným. Aby ich zaviazal sláviť štrnásty deň mesiaca adár a pätnásty deň toho mesiaca každý rok ako dni, v ktorých sa Židia zbavili svojich nepriateľov, a mesiac, ktorý sa im zmenil zo žiaľu na radosť a zo smútku na sviatok. Aby ich svätili ako dni hodovania a radosti, vzájomného posielania si darov i darov pre chudobných. Vtedy Židia prijali ako zvyk to, čo začali robiť, a to, čo im napísal Mordochaj. Lebo Hámán Agagský, syn Hammedátov, protivník všetkých Židov, strojil úklady Židom, aby ich vyhladil a zahubil. Avšak keď Ester vstúpila pred kráľa, ten dal rozkaz na písme, aby zmenil jeho zlý zámer, ktorý osnoval proti Židom, aby padol na jeho hlavu a aby obesili jeho i jeho synov na šibenici. Preto nazvali tieto dni Púrím podľa slova púr; podľa všetkých slov tohto listu, podľa toho, čo videli a čo sa im stalo, Židia to prijali ako povinnosť a odovzdali i svojmu potomstvu a všetkým, čo sa k nim pridali. Robia tak každý rok v tých dvoch dňoch podľa platného predpisu a ustanoveného času. Tieto dni sa pripomínajú a zachovávajú v každom pokolení a v každej čeľadi, v každej provincii a v každom meste. Dni týchto Púrím nevymiznú u Židov a pamiatka na ne nezanikne v ich potomstve. Potom kráľovná Ester, dcéra Abíchajilova, spolu so Židom Mordochajom písala ešte raz s plnou záväznosťou, aby potvrdila list o Púríme. Poslala listy všetkým Židom do stodvadsaťsedem provincií Ahasvérovho kráľovstva, slová pokoja a pravdy. Aby urobili záväznými tieto dni Púrím v určenom čase, ako ustanovil Žid Mordochaj a kráľovná Ester; aby urobili záväznými pre seba i pre svoje potomstvo slová o pôstoch a nárekoch. Esterin rozkaz urobil záväznými tieto slová o Púríme a bol zapísaný do knihy. Kráľ Ahasvér uložil pracovnú povinnosť pevnine i morským ostrovom. Všetky prejavy sily a moci a dôkladná správa o veľkosti Mordochajovej, ktorého kráľ vyvýšil, sú zapísané v kronikách médskych a perzských kráľov. Lebo Žid Mordochaj bol druhý po kráľovi Ahasvérovi, bol veľmi vplyvný medzi Židmi a obľúbený u množstva svojich bratov, lebo sa usiloval o prospech svojho ľudu a hovorieval v prospech svojho rodu. V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého. Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. Mal do sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov hovädzieho dobytka, päťsto oslíc a veľmi mnoho služobníctva. Bol to významnejší muž ako všetci ľudia Východu. Jeho synovia sa schádzali a strojili hostiny, každý vo svojom dome a vo svoj deň; dávali povolávať aj svoje tri sestry, aby jedli a pili s nimi. Keď však prebehlo poradie dní hostín, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával a prinášal spaľované obete podľa ich celkového počtu. Lebo Jób si pomyslel: Možno sa moji synovia prehrešili a rúhali sa Bohu vo svojom srdci. Tak robieval Jób ustavične. Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan. Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmnožil v krajine. Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať? Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Ajhľa, v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukou nesiahaj! Nato Satan odišiel spred Hospodina. Istého dňa, keď jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, prišiel posol k Jóbovi a povedal: Keď dobytok oral a oslice sa pásli vedľa neho, Sabejci vpadli, pobrali tvojich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som to oznámil. Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Boží oheň padol z neba, rozhorel sa medzi ovcami a sluhami, až ich strávil. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Chaldejci utvorili tri húfy, napadli ťavy, pobrali ich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, a hľa, veľký vietor sa dovalil spoza púšte, udrel na štyri rohy domu, ten padol na mladých ľudí, takže zomreli. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, poklonil sa a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. Pri tom všetkom Jób nezhrešil a nespáchal nič urážlivé proti Bohu. Istého dňa, keď prišli synovia Boží postaviť sa pred Hospodina, prišiel aj Satan medzi nich, aby sa postavil pred Hospodina. Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? On odvetil: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. Nato Hospodin povedal Satanovi: Všimol si si môjho sluhu Jóba? Lebo nieto na zemi jemu podobného bezúhonného, úprimného a bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. A ešte sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil. Satan však Hospodinovi odvetil: Kožu za kožu! Človek dá za svoj život všetko, čo má. Ale vystri len ruku a dotkni sa jeho kostí a tela, či sa ti do očí nebude rúhať! Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Ajhľa, máš ho v rukách, len život mu zachovaj! Nato Satan odišiel spred Hospodina a Jóba ranil zhubným vredom od päty po temeno. Vtedy si Jób vzal črep, aby sa ním poškrabal, sediac v popole. Jeho žena mu povedala: Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri! Ale on jej odpovedal: Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami. Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho zastihlo, prišli každý zo svojho miesta: Elífaz z Témánu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy. Dohovorili sa, že mu prídu vysloviť sústrasť a potešiť ho. Keď pozdvihli zďaleka oči, nepoznali ho a vypukli v hlasný plač. Každý roztrhol svoj plášť a smerom k nebu trúsili prach na svoje hlavy. Sadli si k Jóbovi na zem a ostali s ním sedem dní a sedem nocí, ale nikto neprehovoril k nemu slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká. Potom Jób otvoril ústa a preklial svoj deň. Keď sa Jób ujal slova, povedal: Nech zhynie deň, v ktorý som sa zrodil, i noc, ktorá riekla: Počal sa chlapec. Nech je tmou ten deň, nech sa nepýta naň Boh zhora, nech sa nerozsvieti nad ním denný jas! Nech si ho nárokuje tma a tieň smrti, nech spočíva na ňom temné mračno, nech ho prestrašujú denné zatmenia! Onú noc nech zachváti temnota, nech sa nespojí s dňami roku a nech nepríde do počtu mesiacov! Nuž nech je tá noc neplodná, nech nevstúpi do nej plesanie! Nech ju prekľajú tí, čo preklínajú deň, schopní prebudiť aj Leviatana! Nech sa zatmejú hviezdy za jej súmraku, nech čaká na svetlo, ktoré nepríde, nech neuzrie otvárať sa mihalnice úsvitu. Lebo nezavrela pre mňa brány materského lona, pred očami mi biedu neskryla. Prečo som nezomrel hneď pri narodení a neskonal hneď, keď som vyšiel z lona matky? Prečo ma prijali kolená a prsia, ktoré som sal? Teraz by som ležal a mal by som pokoj, spal by som, a tak odpočíval spolu s kráľmi a radcami zeme, ktorí si stavali pyramídy, alebo s kniežatmi, ktoré mali zlato, ktoré si striebrom napĺňali domy. Alebo prečo nie som ako zahrabané nedochôdča, ako deti, ktoré neuzreli svetlo! Tam prestávajú zúriť bezbožní, tam si odpočinú zo síl vyčerpaní. Aj väzni sú tam na pokoji, nepočujú už hlas dozorcu. Tam je malý i veľký, aj otrok je tam slobodný od svojich pánov. Prečo dáva svetlo strápenému a život ľuďom so zatrpknutou dušou, ktorí čakajú na smrť, ale neprichádza, ktorí sliedia po nej viac ako po skrytých pokladoch, ktorí by sa radovali náhrobnému kameňu, tešili by sa, že už našli hrob pre muža, ktorému je skrytá jeho cesta, ktorému Boh východisko zahradil? Veď miesto jedla prichádza mi vzdychať, a môj nárek sa leje ako voda. Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma zastihlo, a čoho som sa strachoval, to ide na mňa. Nemám tíš, nemám pokoj, nemám odpočinok; prišiel nepokoj. Tu sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal: Znesieš to, ak sa pokúsim hovoriť? Ale kto by sa vládal zdržať slov? Hľa, ty si mnohých poúčal a upevňoval si ochabnuté ruky. Kto sa potkýnal, toho dvíhali tvoje slová, a podlomené kolená si posilňoval. Keď to teba teraz stíha, ty si zmorený, keď sa to teba dotýka, si zdesený. Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosť a nie ti je nádejou bezúhonnosť tvojich ciest? Rozpomeň sa, kto kedy nevinný zahynul a kde boli zničení čestní ľudia. Nakoľko som videl: tí, čo neprávosť orali a rozsievali biedu, museli ju aj žať. Zhynú od dychu Božieho a zaniknú závanom Jeho hnevu. Rev leva, hlas šelmy i zuby levíčat sa zlomia. Lev zhynie bez koristi, mláďatá levice sa rozpŕchnu. Slovo sa prikradlo ku mne, sluch môj začul z neho šepot. V myšlienkach z nočných videní, keď tvrdý spánok padá na ľudí, zachvátil ma strach i chvenie, všetky moje kosti zachveli sa strachom; vánok mi prebehol tvárou, zježili sa mi vlasy na tele. (Ktosi) zastal, nerozoznal som jeho výzor; pred mojím zrakom mihla sa postava, začul som tichučký hlas: Či môže byť človek spravodlivý pred Bohom, a či je muž čistý pred svojím Tvorcom? Veď svojim sluhom nedôveruje i svojim anjelom vytýka chyby. Tým viac obyvateľom hlinených domov, čo v prachu majú svoj základ; rozmliaždia ich skôr než mole; od rána do večera ich rozbijú; nik ani nezbadá, už hynú naveky! Zaiste, keď im vytrhnú stanové kolíky, umierajú, ale bez múdrosti. Volaj len, či ti kto odpovie; na koho zo svätých sa obrátiš? Blázna zabíja vlastná mrzutosť a hlupáka usmrcuje náruživosť. Videl som blázna korene púšťať, ale zrazu spráchnivel jeho príbytok. Jeho deti sú ďaleko od spásy, rozdlávené sú v bráne bez záchrancu. Čo si oni zožali, hladný poje, povyberá to aj z tŕnia, a smädný bude dychtiť po ich bohatstve. Lebo nešťastie nevyrastá z prachu a trápenie nevyklíči z pôdy. Človek sa rodí pre trápenie, ako iskry vzlietajú vozvýš. Ja by som však hľadal Boha, svoju vec by som predložil Bohu, ktorý nevyspytateľne koná veľké veci, divné skutky, ktorým počtu niet; ktorý dáva dážď na povrch zeme a vodu zosiela na stráne, aby nízkych postavil vysoko, takže tí, čo smútia, zdvihnutí sú k spáse. On marí myšlienky chytrákov, takže ich ruky nemajú úspech; On chytá múdrych v ich chytráctve, takže sa rada zákerných prepadá. Vo dne sa stretajú s temnotou a za poludnia tápu ako v noci. Ale biedneho chráni pred mečom a chudobného pred rukou mocného. Takto sa slabému dostáva nádeje, ale prevrátenosť musí zavrieť ústa. Blahoslavený človek, ktorého Boh karhá; nepohŕdaj teda kázňou Všemocného. Lebo On raní, On aj obväzuje, On udiera, ale Jeho ruky aj liečia. Zo šiestich súžení ťa vytrhne, v siedmich sa ťa nedotkne nešťastie. Počas hladu ťa vykúpi zo smrti a počas vojny z dosahu meča. Ukrytý budeš pred bičom jazyka, nemusíš sa báť skazy, keď príde. Vysmeješ sa skaze i hladomoru, nebudeš sa báť ani divej zveri. Zmluvu budeš mať s poľným kamením, a divá zver sa s tebou spriatelí. Spoznáš, že tvoj stan je bezpečný. Keď prezrieš svoj príbytok, chybu v ňom nenájdeš. Spoznáš, že množí sa tvoje semeno a tvoje potomstvo ako poľná byľ. V plnej zrelosti vojdeš do hrobu, ako sa hromadia snopy v pravý čas. Vidíš, toto sme zistili, tak je to; poslúchni a uvedom si to. Nato sa Jób ujal slova a povedal: Ó, kiežby sa dal plne zvážiť môj žiaľ, kiežby moja bieda bola položená na váhu. Teraz by prevážila aj morský piesok; preto sú aj moje slová neuvážené. Lebo šípy Všemocného uviazli vo mne, a môj duch pije ich jed; Božie hrôzy chystajú sa proti mne. Či híka divý osol nad trávou, či ručí vôl nad svojím krmivom? Jedáva sa nechutná vec bez soli? A má chuť odvar slezu? Ani dotknúť sa ho nechce moja duša, je mi to ako bridké jedlo. Kiežby sa splnila moja žiadosť. Kiežby Boh splnil moju nádej. Kiežby sa ľúbilo Bohu rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a odrezať mi niť života. Tak by som ešte mal útechu, jasal by som v neľútostnej bolesti, pretože som nezaprel slová Svätého. Kde vziať silu, aby som vytrval? Aký bude môj koniec, že mám byť trpezlivý? Či je moja sila silou kameňa a moje telo kovové? Hľa, pre mňa niet vo mne pomoci, spása sa mi celkom vzdialila. Kto odopiera láskavosť blížnemu, opúšťa bázeň pred Všemohúcim. Moji bratia sú neverní ako potok, sťa potoky, čo odtečú z riečiska, ktoré sú kalné od ľadu a v ktorých sa skrýva roztopený sneh. V letnom čase sa strácajú, za horúčavy miznú zo svojho miesta. Karavány menia smer svojich ciest, vyjdú na pustatinu a zhynú. Karavány z Témy hľadeli s očakávaním, pútnici zo Sáby dúfali v ne; vyšli na hanbu, lebo dúfali, prišli až k nim a sklamali sa. Takí ste aj vy teraz voči mne: vidíte hrôzu a bojíte sa. Či som vám povedal: Darujte mi niečo; alebo: Zaplaťte za mňa zo svojho bohatstva, zachráňte ma z ruky protivníka; alebo: Vykúpte ma z ruky násilníka? Poučte ma, a umĺknem, vysvetlite mi, v čom som poblúdil! Aké pôsobivé sú úprimné reči! Lež na čo mieri vaša výčitka? Či mienite vytýkať slová? Do vetra znejú reči zúfalca? Aj o siroty by ste losovali, aj priateľa by ste predali. Nuž teraz, prosím, obráťte sa ku mne, luhať vám do tváre nebudem. Obráťte sa, prosím, nech sa krivda nedeje, obráťte sa, v tomto mám ešte pravdu. Či je neprávosť na mojom jazyku, či moje ďasno nerozozná skazu? Či údelom človeka na zemi nie je borba? Dni jeho nie sú podobné dňom nádenníka? Je ako otrok, ktorý dychtí po chládku, ako nádenník, čo čaká na zárobok. Tak som zdedil mesiace sklamania a noci útrap sú mi pridané. Keď si líham, vravím: Kedy budem môcť vstať? Ak sa pretiahne večer, dosť sa nazmietam do úsvitu. Telo mám pokryté červami a kôrou z prachu, koža mi tvrdne a puká. Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a miznú bez nádeje. Rozpomeň sa, že môj život je len vánok, moje oko neuvidí znova, čo je dobré. Neuzrie ma už oko, ktoré ma (teraz) vidí. Tvoje oči sa budú upierať na mňa, ale mňa nebude. Oblak zmizol a zašiel; tak nevyjde zo záhrobia ten, kto tam zostúpi. Nevráti sa už do svojho domu, ani jeho miesto ho už nepozná. Preto nebudem krotiť svoje ústa, vravieť chcem v úzkosti svojho ducha, ponosovať sa budem so zatrpknutou dušou. Som azda morom alebo morským drakom, že staviaš stráž proti mne? Keď si poviem: Útechu mi dá moja posteľ a moje lôžko ponesie môj nárek, vtedy ma strašíš snami a vidinami ma ľakáš. Radšej by som si volil udusenie a smrť namiesto mojich bolestí. Opovrhujem tým. Nebudem večne žiť. Nechaj ma, lebo moje dni sú vánkom! Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť? Že ho navštevuješ každé ráno a skúšaš ho každú chvíľu? Dokedy ma neprestaneš sledovať a nedovolíš prehltnúť mi slinu? Ak hreším, čo spôsobím tým Tebe, Ty strážca ľudí? Prečo si mňa vystavil za cieľ útoku, takže som sa stal sám sebe bremenom? Prečo mi neodpustíš priestupok a neprepáčiš vinu? Teraz si už ľahnem do prachu, hľadať ma budeš, ale mňa nebude. Nato sa Bildad Šúachský ujal slova a povedal: Dokedy budeš takto hovoriť? Slová tvojich úst sú ako prudký vietor. Vari Boh prevracia právo, alebo Všemohúci prekrúca spravodlivosť? Ak sa tvoji synovia prehrešili proti Nemu, On ich vydal do moci ich vlastnej viny. Ale ak budeš hľadať Boha a Všemocného budeš prosiť o milosť, ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane kvôli tebe a znovu zriadi príbytok tvojej spravodlivosti. Ak aj tvoj počiatok bude chatrný, tvoja budúcnosť bude veľká. Pýtaj sa len predošlých pokolení a pozoruj skúsenosti otcov! Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi. Oni ťa poučia a povedia ti slová, ktoré im plynú zo srdca. Či rastie papyrus bez močiara, či vyrastie šachor bez vody? Ešte je v puku, prv než ho zrežú, uschne skôr ako ostatná tráva. Tak sa stane všetkým, ktorí zabúdajú na Boha, a zanikne nádej hanobníka, ktorý na nitke stavia všetko svoje dúfanie a na pavučine svoju dôveru. Oprie sa o svoj dom, ale ten neobstojí, chytí sa ho, ale ten neostane stáť. Plný miazgy stojí na slnku a jeho výhonky sa rozrastajú nad záhradou. Korene sa mu predierajú hŕbou kamenia, i medzi skalami sa zachytáva. Ak ho niekto vykynoží z jeho miesta, i to ho zaprie: Ani som ťa nevidelo. To je, hľa, radosť jeho života; a zo zeme už rastie iný. Ajhľa, Boh nezavrhne bezúhonného a neupevňuje ruku zločincov. Ešte ti naplní ústa smiechom i tvoje pery zvučným jasotom. Tí, čo ťa nenávidia, oblečú sa v hanbu, a stanu bezbožných už niet. Nato sa Jób ujal slova a povedal: Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? Vrchy prekladá, a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil. Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. On dá príkaz slnku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať. On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy. Prechádza popri mne, ja Ho však nevidím, keď ide okolo, ani Ho nezbadám. Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš? Boh neodvráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním pomocníci Rahaby. O čo menej Mu smiem odvrávať ja a voliť slová proti Nemu? Keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť. Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas. Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany, nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou. Ak ide o moc silného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho predvolá? Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného. Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom. Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec. Keď Jeho bič náhle usmrcuje, vysmieva sa zo zúfalstva nevinných. Krajinu vydáva do rúk bezbožníka a zastiera oči jej sudcov. Ak je to nie On, kto je to teda? Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré. Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť. Ak si pomyslím: Zabudnem na svoj nárek, zanechám smutný výzor a rozveselím sa, ľakám sa všetkých svojich bolestí, viem, že ma ich nezbavíš. Ja budem uznaný vinným; načo sa márne namáhať? Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane, i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť. Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd! Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch. Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila; potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak. Z tej duše sa mi spríkril život, dám voľný priebeh svojmu žiaľu nad sebou. Prehovorím v zatrpknutosti duše. Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Daj mi poznať, prečo vedieš spor so mnou! Robí Ti dobre, že utláčaš, že zavrhuješ dielo svojich dlaní a k rade bezbožných jasom prispievaš? Či máš telesné oči? Či vidíš, ako vidí človek? Sú Tvoje dni také ako dni človeka a Tvoje roky podobné ľudským dňom, že pátraš po mojej vine a vyhľadávaš na mne hriech, hoci vieš, že nie som vinný, a z Tvojej ruky nikto ma nevytrhne? Tvoje ruky ma sformovali a urobili, ale naraz ma chceš celkom zničiť. Rozpomeň sa, že si ma spracoval ako hlinu, ale chceš ma vrátiť do prachu! Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhustnúť ako syr. Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával. Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. Hoci si to skrýval vo svojom srdci, viem, že si to mal v úmysle: Ak zhreším, budeš ma striehnuť a nezbavíš ma mojej viny. Keby som sa previnil, beda mi; keby som bol v práve, nesmiem zdvihnúť hlavu, nasýtený potupou a vidiac svoju biedu. Ak sa zdvihnem, poľovať budeš na mňa ako lev a znova sa predivne zachováš voči mne. Postavíš si nových svedkov proti mne a vystupňuješ svoju nevôľu voči mne tým, že vymieňaš vojská proti mne. Prečo si ma vyviedol z matkinho lona? Bol by som skonal, ani oko by ma nebolo uzrelo. Bol by som, ako by som vôbec nebol býval, z matkinho života do hrobu odnesený. Naozaj, málo je mojich dní. Nechaj ma, nech trochu pookrejem, skôr ako nenávratne odídem do ríše tmy a tieňov smrti, do ríše šera a hustej mrákavy, temnoty a zmätku, kde i jas je len mrákavou. Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal: Či neodpovedať na nával slov, alebo mnohovravný človek má mať pravdu? Vari tvoje táranie umlčí mužov, a keď sa vysmievaš, nik ťa nezahanbí? Ty vravíš: Jasné je moje učenie, čistý som v Tvojich očiach. Ale keby len Boh prehovoril a otvoril by pery proti tebe a odhalil ti tajomstvá múdrosti, lebo sú divné na pochopenie, poznal by si, že ti Boh mnoho z tvojich vín prehliadol. Či vystihneš Božiu podstatu a vystihneš dokonalosť Všemohúceho? Je vyššia ako nebesá, čo môžeš spraviť? Je hlbšia ako podsvetie, čo vieš o tom? Podľa svojej miery je dlhšia ako zem a širšia ako more. Ak sa priženie, dá do väzenia a zvolá súd, kto Mu v tom zabráni? Veď On rozozná falošných ľudí. Lebo vidí neprávosť, aj keď nepozoruje. Aj prázdny človek môže prísť k rozumu, hoci človek sa rodí ako divé osliatko. Ak upravíš svoje srdce k Bohu, vystieraj k Nemu dlane! Ak neprávosť máš na rukách, odstráň ju, nedovoľ, aby v tvojom stane prebývala krivda! Potom budeš môcť bez poškvrny zdvihnúť svoje čelo, budeš pevný a nebudeš sa báť. Lebo zabudneš na trápenie, budeš naň spomínať ako na vodu, čo odtiekla. Tvoj život bude jasnejší ako poludňajší svit, aj tma ti bude ako ráno. A budeš dúfať, lebo je nádej, môžeš sa ohliadať i bezpečne spávať. Keď sa uložíš, nik ťa nevyruší, a mnohí sa budú uchádzať o tvoju priazeň. Ale oči bezbožných vyhasnú, stratí sa ich útočisko a ich nádejou bude posledné vydýchnutie. Nato sa Jób ujal slova a povedal: Naozaj, vy zastupujete ľud a s vami vymrie múdrosť. Aj ja mám rozum ako vy, nie som menejcenný popri vás; kto by o tých veciach nevedel? Mám byť na posmech svojim priateľom ako ten, čo k Bohu volá, aby ho vyslyšal? Na posmech je spravodlivý a bezúhonný. Podľa mienky bezpečných opovrhnutie patrí nešťastiu a kopnutie tým, ktorým sa podlamujú nohy. Stany pustošiacich sú na pokoji, a v bezpečí sú tí, čo popudzujú Boha, i ten, kto do svojej moci berie Boha. No len sa opýtaj zvierat, ony ťa poučia, a vtákov nebeských, a povedia ti, alebo krovia zeme, ono ťa poučí, i morské ryby ti budú o tom rozprávať. Kto z týchto všetkých nevie, že ruka Hospodinova to urobila? V Jeho ruke je život všetkého tvorstva i duch každého ľudského tela. Či ucho neskúma slová tak, ako ďasná ochutnávajú jedlo? Len u starcov býva múdrosť, a dlhý vek znamená rozumnosť? U Boha je múdrosť i moc, On má rozvahu i rozumnosť. Ak On niečo zrúca, to nik nevystaví, ak niekoho zavrie, tomu nik neotvorí, ak zadrží vody, tie vyschnú, ak ich vypustí, vyvrátia zem. U Neho je moc a múdrosť, Jeho je ten, čo blúdi i čo zvádza. Radcom dáva odchádzať bosým, zo sudcov robí bláznov. Putá kráľov uvoľňuje a okolo drieku im pripína opasok. Kňazom dáva odchádzať bosým, i pevne stojacich privádza k pádu. Osvedčeným berie reč, starcom odníma rozvahu. Na urodzených vylieva opovrhnutie a oslabuje pás mocných. Z temnoty zjavuje hlboké tajnosti a na svetlo vyvádza, čo bolo v tieni smrti. Rast dáva národom, aj hubí ich, priestor dáva národom, aj odvádza ich preč. Odníma rozum vodcom národov zeme a zavádza ich na púšť bez cesty. Tak tápu vo tme bez svetla, blúdiť im dáva ako opilcom. Ajhľa, všetko som to videl na vlastné oči, počul som na vlastné uši a pochopil som to. Čo vy viete, to aj ja viem, nie som menejcenný popri vás. Ale ja chcem hovoriť so Všemohúcim a túžim hájiť sa pred Bohom. Vy však pravdu klamom zatierate, šarlatánski lekári ste vy všetci. Keby ste aspoň celkom umĺkli, počítalo by sa vám to za múdrosť. Počúvajte, prosím, moju obranu a pozorujte námietky mojich perí. V prospech Boha chcete hovoriť prevrátenosť a kvôli Nemu chcete vravieť klam? Jemu chcete chytať stránku, alebo za Boha viesť spor? Bude dobré, ak vás preskúma; oklamať Ho chcete, ako klamete človeka? Iste vás prísne potrestá, ak chcete tajne chytať stránku. Nepredesí vás Jeho dôstojnosť a strach z Neho nepadne na vás? Vaše spomienky sú podobenstvá do popola písané, vaše obranné valy sú hlinené valy. Nuž umĺknite, nech ja prehovorím, nech príde na mňa čokoľvek. Vezmem si telo do zubov a život svoj si vezmem do dlaní. Nech ma aj zabije, iné nečakám, len svoje cesty chcem obhajovať pred Ním. Už to mi poslúži k spáse, že bohaprázdny nesmie prísť pred Neho. Počúvajte dobre moju reč, pripusťte si k sluchu moje vysvetlenie. Ajhľa, predkladám svoju záležitosť, viem, že budem v práve. Kto môže viesť so mnou spor? Lebo čoskoro umĺknem a skonám. Len dve veci mi poskytni, potom sa nebudem skrývať pred Tebou: Odtiahni odo mňa svoju ruku a hrôza z Teba nech ma nestraší. Potom volaj, a ja odpoviem, alebo ja budem hovoriť, a Ty mi odpovedz! Koľko mám vín a hriechov? Vyrátaj mi môj priestupok a hriech! Prečo si skrývaš tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa? Či zaviate lístie strašíš a prenasleduješ suchú slamu, že mi predpisuješ trpkosti a do dedičstva dávaš viny mojej mladosti, že moje nohy dávaš do klady, striehneš na všetky moje cesty a medze kladieš stopám mojich nôh? Človek sa predsa rozpadne ako práchnivina, sťa rúcho, ktoré rozožrali mole. Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia. Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť. Ale Ty aj na takého otváraš svoje oko a vedieš ho na súd so sebou. Kto získa čisté z nečistého? Nikto! Ak sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u Teba, vymeral si mu hranice, ktoré nemôže prekročiť. Odvráť svoj pohľad od neho a nechaj ho, aby sa zaradoval ako nádenník svojmu dňu! Lebo strom má nádej; ak ho vytnú, znova vyženie a jeho výhonok neprestane žiť. Ak mu zostarne koreň v zemi a v prachu zeme odumrie mu peň, vypučí od vône vody, vyženie mládnik ako sadenec. Ale ak muž zomrie, je po ňom, ak človek skoná, kdeže je? Ako vody sa tratia z jazera a rieka opadá a vysychá, tak človek si ľahne, a nepovstane; pokiaľ sa nerozpadnú nebesá, neprebudí sa zo svojho spánku. Kiežby si ma schoval do podsvetia a skryl ma, kým sa Tvoj hnev neodvráti; kiežby si mi určil lehotu a spomenul si na mňa. Keď človek umrie, či môže ožiť? Prečkal by som všetky dni borby, kým ma vystriedajú. Ty by si volal, a ja by som sa Ti ozval, keď by si zatúžil po diele svojich rúk. Lebo potom počítal by si moje kroky a nestriehol by si na môj hriech. V mešci by bol spečatený môj priestupok a môj hriech by si prikryl. Ale aj vrch sa rozpadáva, aj bralo sa pohne zo svojho miesta. Voda rozhlodáva kamene, povodeň odplavuje prsť - a Ty maríš nádej človeka. Navždy ho premáhaš, takže musí odísť, premieňaš mu tvár a posielaš ho preč. Ak jeho synovia dôjdu cti, on už o tom nevie, ak budú bezvýznamní, on to už nezbadá. Iba čo jeho telo cíti vlastnú bolesť a jeho duša trúchli nad ním. Nato sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal: Či môže múdry odpovedať vedomosťou zo vzduchu a naplniť si brucho východným vetrom? Obhajovať sa nevhodnou rečou a slovami, ktoré mu neosožia? Dokonca ty aj bázeň Božiu rušíš, zmenšuješ zbožnosť pred Bohom. Lebo tvoja neprávosť poučuje tvoje ústa a volíš si jazyk chytrákov. Vlastné ústa ťa obviňujú, nie ja, a tvoje pery svedčia proti tebe. Narodil si sa azda ako prvý človek, prišiel si na svet prv ako pahorky? Načúval si v rade Božej a tam si vzal múdrosť na seba? Čo takého vieš, čo by sme my nevedeli? Chápeš i to, čo by nám bolo cudzie? Aj medzi nami sú šediví a starci, vekom starší ako tvoj otec. Primálo ti je Božia útecha a slovo, ktoré znelo k tebe nežne? Prečo ťa unáša tvoje srdce a prečo miháš očami tak, že proti Bohu obraciaš svojho ducha a z úst vypúšťaš také slová? Čo je človek, aby mohol zostať čistý, a ten, kto sa zrodil zo ženy, aby bol spravodlivý? Veď Boh ani svojim svätým nedôveruje, ani nebesá nie sú dosť čisté v Jeho očiach, tým menej ten, kto je ohavný a skazený, muž, ktorý pije neprávosť ako vodu. Chcem ťa poučiť, počuj ma! Vyrozprávam, čo som videl, čo hlásali múdri ľudia a čo ich otcovia nezatajili, keď len im samým bola daná krajina a cudzinec ešte nechodil pomedzi nich. Vinník sa každý deň chveje strachom, násilníkovi je vymedzený počet rokov. Strašidelné hlasy znejú mu v ušiach, v čase pokoja príde naň zhubca. Neverí, že sa vráti z temnosti; je predurčený meču. Blúdiac hľadá chlieb. Kde je? Vie, že mu je pripravený tmavý deň. Straší ho súženie a premáha ho úzkosť ako kráľ, čo chystá sa na útok, lebo vystrel ruku proti Bohu a pred Všemohúcim robil sa silákom. Beží proti Nemu s vypätou šijou a so svojimi hrubými vypuklými štítmi. Len svoju tvár pokryl vlastným tukom a svoje boky obložil sadlom; býval v rozborených mestách, v domoch, kde nikto nemal bývať, ktoré sú určené na rumovisko. Nezbohatne a jeho imanie neobstojí, ani jeho klas sa k zemi skláňať nebude. Neunikne temnosti, plameň vysuší jeho výhonok a jeho kvet zhynie vo vetre. Nech neverí v márnosť! Bude sklamaný, lebo odmenou mu bude márnosť. Predčasne bude zoťatý a jeho ratolesť sa nerozzelená. On ako vinič zhodí svoje hrozno nezrelé a zvrhne svoj kvet ako oliva. Lebo spoločenstvo bohaprázdnych bude neplodné a oheň strávi stany úplatkárov. Počnú trápenie, porodia nešťastie, ich lono donosí len klam. Nato sa Jób ujal slova a povedal: Počul som už mnoho takého, všetci ste biedni tešitelia. Či bude koniec rečiam do vzduchu, alebo čo ťa dráždi, že tak odpovedáš? Aj ja by som mohol hovoriť podobne ako vy, keby ste vy boli na mojom mieste, mohol by som hromadiť slová proti vám a pokyvovať hlavou nad vami. Posilňoval by som vás ústami a súcit mojich pier by vám uľavoval. Keby som hovoril, moja bolesť nepoľaví, ak prestanem, čo z nej ma opustí? Teraz ma však vyčerpal, vyhubil mi celé príbuzenstvo. Uchopil ma, stal sa svedkom, i moja vychudnutosť povstala a svedčí proti mne. Jeho hnev ma roztrhal a znenávidel ma, zubami škrípal proti mne; môj protivník si bystrí na mňa zrak. Roztvorili ústa proti mne, postupne ma bili po líci; všetci sa spoločne spájajú proti mne. Boh ma vydáva napospas zlostníkom a vrhá ma bezbožníkom do rúk. Žil som v pokoji, ale otriasol mnou, chopil ma za šiju a roztrieskal ma, postavil ma sebe za terč. Obkľučujú ma Jeho strely, neľútostne roztína moje obličky, na zem vylieva moju žlč. Ranu za ranou mi spôsobuje, rúti sa proti mne ako bojovník. Na svoju kožu som ušil vrecovinu a do prachu zložil som svoju silu. Tvár mi očervenela od plaču a na mojich mihalniciach leží tieň smrti, hoci na mojich dlaniach nelipne násilie a moja modlitba bola čistá. Ó zem, neprikry moju krv, nech neprestáva moje volanie o pomoc! Aj teraz je môj svedok na nebi a môj ručiteľ je na výšinách. Priatelia sa mi len vysmievajú, a moje oko k Bohu slzy roní. Nech On rozhodne medzi mužom a Bohom, medzi človekom a jeho priateľmi. Lebo keď uplynie pár rokov, nastúpim cestu, z ktorej sa nevrátim. Môj duch je zlomený, moje dni vyhasli, ostáva mi len hrob. Veru, posmech je mojím údelom, a moje oči sa unavili ich spurnosťou. U seba zlož za mňa záloh! Kto iný by mi podal ruku? Lebo Ty si im zastrel myseľ, aby nechápali, preto ich ani nevyvýšiš. Kým niekto kvôli podielu udáva priateľov, oči jeho synov slabnú. Urobil ma príslovím pre ľudí a predo mnou si odpľúvajú. Oko sa mi kalí od príkoria a všetky moje údy sú sťa tieň. Poctiví žasnú nad tým a nevinný sa rozhorčuje nad bohorúhačom. Spravodlivý sa drží svojej cesty; kto má čisté ruky, silnie stále viac. Vy však poďte sem znova všetci, i keď múdreho medzi vami nenájdem. Moje dni uplynuli; zničené sú moje plány, nádeje môjho srdca. Obracajú mi noc na deň: svetlo je vraj bližšie ako tma. Či môžem dúfať? Podsvetie mi bude domom; vo tme usteliem si lôžko; hrobovej jame poviem: Ty si môj otec! a červom: Matka a sestra moja! Kde je teda moja nádej? Kto uzrie splnenie mojej nádeje? Zostúpia so mnou do podsvetia, ak spolu klesneme do prachu. Nato sa Bildad Šúachský ujal slova a povedal: Dokedy chcete robiť prekážky slovám? Uvažujte, a potom hovorme! Prečo nás pokladáte za dobytok, prečo sme vo vašich očiach nečistí? Či kvôli tebe, ktorý sa roztŕhaš vo svojom hneve, má spustnúť zem a skalné bralo pohnúť sa zo svojho miesta? Vinníkovi predsa zhasne svetlo, nezažiari plameň jeho ohňa. Svetlo stemnie v jeho stane a jeho svieca nad ním zhasne. Skrátia sa jeho rázne kroky a jeho vlastný zámer privedie ho k pádu. Lebo vlastné nohy ho ženú do siete a nad priepadliskom bude chodiť. Osídlo ho chytí za pätu a slučka ho pevne stiahne. Povraz je preň skrytý na zemi a na chodníku je pasca naňho. Prízraky ho desia zo všetkých strán a stíhajú ho krok za krokom. Jeho silu umorí hlad a skaza po jeho boku je istá. Nemoc rozožiera jeho kožu, prvorodený syn smrti rozožiera jeho údy. Vytrhnutý bude zo svojho bezpečného stanu, ženie ho to ku kráľovi hrôz. V jeho stane býva to, čo mu je cudzie, na jeho príbytok sypú síru. Odspodu schnú mu korene, odvrchu vädnú konáre. Jeho pamiatka vyhynie zo zeme a nebude mať mena vo verejnosti. Zo svetla ho strčia do tmy, vyženú ho zo sveta. V jeho ľude neostane po ňom výhonok ani potomok, nikto, kto by ho prežil v jeho bydlisku. Nad jeho posledným dňom užasnú na Západe, a ľudí na Východe hrôza pochytí. Hej, tak to býva s príbytkami zlých a s miestom toho, kto nepozná Boha. Vtedy sa Jób ujal slova a povedal: Dokedy ma chcete sužovať a drviť slovami? Už po desiaty raz ma tupíte, nehanbíte sa mi ubližovať. Keby som bol vskutku poblúdil, moje poblúdenie zostane na mne. Ak sa vskutku chcete nado mňa vypínať a mojou potupou dôvodiť proti mne, vedzte, že Boh mi ukrivdil a že On ma obtočil svojou sieťou. Ja kričím: Násilie! No odpoveď nedostávam; o pomoc volám, ale právo niet. Zatarasil mi cestu, takže nemôžem prejsť, na moje chodníky rozostlal tmu. Vyzliekol ma z mojej cti a z hlavy mi zložil korunu. Zbúral ma zo všetkých strán, takže musím odísť, vyvrátil moju nádej ako strom. Jeho hnev vzplanul proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa. Jeho oddiely spoločne prichádzajú, zbudovali svoje cesty proti mne a utáborili sa vôkol môjho stanu. Vzdialil odo mňa mojich bratov a moji známi sa mi odcudzili. Moji príbuzní ma opustili, moji známi zabudli na mňa. Hostia môjho domu a moje služobnice ma pokladajú za cudzinca, v ich očiach som sa stal cudzozemcom. Zavolám na sluhu, ani mi neodpovie; musím ho prosiť vlastnými ústami. Môj dych je protivný aj mojej žene a zapácham aj svojim súrodencom. Aj deti mnou pohŕdajú, len čo chcem povstať, hovoria proti mne. Protivím sa všetkým dôverným priateľom; a tí, ktorých som miloval, sa mi odvracajú. Už som len kosť a koža, zachránil som sa len svojimi ďasnami. Zľutujte sa, zľutujte sa nado mnou, priatelia, lebo sa ma dotkla ruka Božia. Prečo ma prenasledujete ako Boh? Mojím telom sa nenasýtite. Kiežby napísali moje slová, kiežby ich zaznačili do knihy železným rydlom a olovom a za svedka vyryli do skaly. Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie, Ho uvidia. Srdce mi v hrudi prahne po tom. Ak hovoríte: Ako ho budeme prenasledovať a v ňom nájdeme podstatu sporu - sami sa bojte meča, lebo hnev prinesie trest mečom, aby ste poznali, že jestvuje Sudca. Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal: Na to mi moje myšlienky odpovedajú, preto je vzrušené moje srdce. Počujem karhanie, ktoré ma uráža, a moje presvedčenie núti ma odpovedať. Nevieš to oddávna, odkedy bol človek postavený na zem, že jasot vinníkov trvá krátko a radosť bezbožných je len na okamih? Aj keď jeho povýšenosť stúpne po nebesá a jeho hlava dotýka sa nebies, zahynie navždy ako jeho vlastný výkal; tí, čo ho videli, povedia: Kde je? Odletí ako sen, takže ho nenájdu, zmizne ako nočná vidina. Oko, ktoré ho zhliadlo, už ho neuzrie, a nezočí ho už ani jeho obydlie. Jeho synovia budú hľadať priazeň núdznych a jeho ruky musia vrátiť jeho bohatstvo. Jeho kosti sú plné mladistvej sily, no tá si s ním ľahne do prachu. Hoc mu zlo sladko chutí v ústach a skryje si ho pod jazykom, ak si ho aj šetrí a nepustí ho, ba drží si ho v ďasnách: jedlo sa mu zmení v útrobách, žlčou vretenice bude v jeho vnútri. Pohltal bohatstvo, ale vyvráti ho, Boh mu ho vyženie z brucha. Sať bude vreteničí jed a usmrtí ho jazyk zmije. Nech sa nekochá v riekach oleja ani v potokoch medu a smotany. Vráti svoj zisk a neprehltne ho, nebude plesať nad bohatstvom získaným výmenou. Lebo utláčal a opúšťal bezmocných, uchvátil dom, ktorý nepostavil. Pretože nevedel uspokojiť vlastné brucho, nezachráni sa ani tým, čo mu je najmilšie. Nikto neunikol jeho pažravosti, preto jeho blaho nepotrvá. V plnom dostatku bude v úzkych, celá moc biedy doľahne naň. Keď si bude chcieť naplniť brucho, Hospodin zošle naňho páľu svojho hnevu a spustí naňho dážď svojich striel. Ak ujde pred železným pancierom, prestrelí ho bronzový luk. Oštep mu vyjde chrbtom a blesk žlčníkom, hrôza ho zachváti. Úplná tma je preňho pripravená, strávi ho oheň, čo nik nerozdúchal; zle obíde aj ten, čo sa zachráni v jeho stane. Nebesá odhalia jeho vinu, i zem povstane proti nemu. Výnos jeho domu pôjde do cudziny, rozleje sa v deň Jeho hnevu. Toto je pre bezbožníka údel od Boha, to je dedičstvo od Boha za jeho reč. Nato sa Jób ujal slova a povedal: Počúvajte dobre moje slovo a nech mi je to útechou z vašej strany! Dovoľte mi, nech prehovorím, keď dohovorím, môžete sa vysmievať. Či sa ja ponosujem ľuďom? Prečo nesmiem byť netrpezlivý? Obráťte sa ku mne, užasnite a položte si ruku na ústa! Keď pomyslím na to, som v rozpakoch, telo mi zachvacuje hrôza. Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú. Ich potomstvo spolu s nimi pevnie za ich života a ich výhonky pred ich zrakom. Ich domy sú pokojné bez strachu a Božia palica nie je nad nimi. Ich býk oplodňuje a nikdy nezlyhá, krava sa im telí a nikdy nezvrhne. Svojich chlapcov voľne vypúšťajú ako ovce, ich deti tancujú. Spievajú pri bubne a citare, veselia sa pri zvuku píšťaly. Svoje dni trávia v blahobyte a v pokoji zostúpia do podsvetia. Bohu však vravia: Odstúp od nás, nechceme vedieť o Tvojich cestách! Čím je Všemohúci, aby sme Mu slúžili, a čo osoží, ak budeme na Neho naliehať? Či ich šťastie nie je v ich rukách? Rada bezbožných mi je ďaleká. Koľkokrát vyhasne svieca bezbožných a príde na nich nešťastie? Koľkokrát dáva Boh záhubu za údel vo svojom hneve, takže sú ako slama vo vetre, ako pleva, ktorú víchrica odnáša? Odkladá Boh nešťastie pre jeho synov? Nech jemu samému odplatí, aby si to uvedomil. Nech jeho vlastné oči uvidia jeho skazu a nech on pije z hnevu Všemohúceho. Lebo čo mu záleží na jeho dome, keď je už po ňom, keď počet jeho mesiacov je už odstrihnutý. Môže človek učiť múdrosti Boha, ktorý súdi aj najvyššie bytosti? Jeden umiera v plnej sile, celkom bezstarostne a v pokoji, jeho válovy sú plné mlieka, jeho kosti napájané dreňou. Druhý umiera so zatrpknutou dušou, lebo neužil blaho. Spolu budú ležať v prachu a červy ich pokryjú. Poznám ja vaše myšlienky i zámery, čo proti mne strojíte. Lebo hovoríte: Kde je dom šľachticov a kde je stan, v ktorom bývajú bezbožní? Nepýtali ste sa tých, čo precestúvajú, a nevšímali ste si ich príklady, že zlý býva ušetrený v deň nešťastia a zachránený v deň hnevu? Kto mu však do očí povie, ako sa správal, a kto mu odplatí, čo robil? Odnesú ho do hrobu a nad mohylou budú držať stráž. Sladké sú mu hrudy jamy, a za ním pôjdu všetci ľudia, a bezpočetní ho už predišli. Ako ma chcete tešiť márnosťou? Z vašich odpovedí ostáva len klam. Potom sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal: Či môže byť človek osožný Bohu, keď aj rozumný je len sebe na osoh? Či má Všemohúci radosť, keď si spravodlivý, alebo má zisk, keď vedieš bezúhonný život? Či ťa pre tvoju bohabojnosť karhá a vchádza s tebou do súdu? Nie je priveľká tvoja zloba? Niet konca tvojim neprávostiam. Lebo od svojich bratov si bezdôvodne brával záloh a z nahých sťahoval si šaty; zmoreného si nenapájal vodou a hladnému si odopieral chlieb. Krajina patrí mužom mocných ramien a človek s výsadami môže bývať v nej. Vdovy si posielal preč s prázdnou rukou a ramená sirôt si moril. Preto máš osídla vôkol seba a náhly strach ťa vedie do zmätku. Tvoje svetlo sa zatemnilo, takže nevidíš, a príval vôd ťa zakrýva. Či Boh nie je vysoký ako nebo? Pozri, ako vysoko sú najvyššie hviezdy! Ty hovoríš: Čože vie Boh? Či môže súdiť cez mrákavu? Oblaky ho zahaľujú, nevidí, prechádza sa po nebeskej klenbe. Či chceš sledovať chodník dávnych vekov, ktorým kráčajú ľudia neprávosti, čo boli predčasne uchvátení? Prúd zaplavil základy tým, čo hovorili Bohu: Odstúp od nás! Čože nám môže urobiť Všemohúci? On im však naplnil domy dobrými vecami, hoci Mu bol vzdialený zámer bezbožných. Spravodliví to uvidia a zaradujú sa; nevinný sa im môže posmievať. Naozaj, zničení sú naši protivníci, a tých, čo zostali, strávil oheň. Spriateľ sa s Ním a ži v pokoji, tým príde k tebe blaho. Prijmi ponaučenie z Jeho úst a vezmi si k srdcu Jeho slová. Ak sa navrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, odstrániš prevrátenosť zo svojho stanu; odhoď do prachu rýdze zlato, ofírske zlato do riečneho štrku. Všemohúci bude tvojím zlatom i tvojím jagavým striebrom. Potom sa budeš tešiť zo Všemohúceho a pozdvihneš si k Bohu tvár. Budeš sa k Nemu modliť, vyslyší ťa, a splatíš Mu svoje sľuby. Ak sa na niečo odhodláš, podarí sa ti to, na tvoje cesty bude žiariť svetlo. Lebo Boh ponižuje pyšného; ale pomáha človeku pokorného pohľadu; zachraňuje nevinného muža; i ty budeš zachránený, keď budeš mať čisté ruky. Nato sa Jób ujal slova a povedal: Aj dnes je spurný môj nárek; Jeho ruka ťažko dolieha na moje vzdychanie. Kiežby som vedel, kde Ho nájdem, aby som došiel až k Jeho sídlu. Predostrel by som Mu svoj prípad a ústa by som si naplnil dôvodmi. Rád by som poznal slová, ktoré mi odpovie, a pochopil, čo mi povie. Či by s plnou silou viedol so mnou spor? Nie! Iste by bral zreteľ na mňa! Tam by mu priamy človek podal dôvody, a bol by som navždy oslobodený. Ajhľa, ak idem dopredu, niet Ho tam, ak idem späť, nezbadám Ho; ak pôsobí na ľavej strane, nezastihnem Ho, ak sa skrýva na pravej strane, neuvidím Ho. Lebo On pozná cestu, ktorou kráčam, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato. Moja noha sa drží Jeho stopy, Jeho cestu som zachovával a neodklonil som sa. Neodchýlim sa od príkazu Jeho úst, vo svojej hrudi uschovávam slová Jeho úst. Ale On ostáva vždy jeden. Kto Mu odolá? Čo sa Mu zachce, to aj vykoná. Lebo On dokoná, čo mne určil; a mnoho podobných vecí má na mysli. Preto sa ľakám Jeho prítomnosti, keď na to myslím, chvejem sa hrôzou pred Ním. Boh moje srdce zbavil odvahy a Všemohúci ma uviedol do zmätku. Lebo nie tma ma umlčuje, aj keď temnota zakrýva mi tvár. Prečo nie sú skryté časy súdu pred Všemohúcim, prečo neuzrú Jeho dni tí, ktorí Ho poznajú? Nešľachetníci prekladajú medzníky, kradnú stáda a sami ich pasú. Sirotám odháňajú osla a vdove berú vola na záloh. Chudobných odstrkujú z cesty, bedári krajiny musia sa skrývať. Ajhľa, ako divé osly na púšti vychádzajú za svojou prácou, hľadajúc korisť na stepi a pokrm pre deti. Za noci vyžínajú na poli a na vinici bezbožného paberkujú. Nocujú nahí, bez odevu, bez prikrývky na zime. Premočení horským lejakom, bez prístrešia túlia sa ku skale. Od pŕs odtŕhajú sirotu a deti bedára berú v záloh. Tí chodia nahí bez odevu, o hlade znášajú snopy. Medzi múrmi lisujú olej, hoci lisujú, trpia smädom. Z mesta sa ozýva ston umierajúcich a duše ranených volajú o pomoc, Boh si však nevšíma ich modlitbu. Patria medzi nepriateľov svetla, nedbajú na Jeho cesty a neostávajú na Jeho chodníkoch. Vrah vstáva pred svitaním, zabíja bedára i chudobného a v noci je zlodejom. Oko cudzoložníka striehne na súmrak, myslí si: Ani oko ma nezazrie - a zásteru si kladie na tvár. Potme sa vláme do domu, cez deň sa zamyká, nič nechce vedieť o svetle. Im všetkým temnota je ránom, lebo poznajú hrôzy temnoty. Rýchlo idú dolu vodou, ich podiel v krajine je prekliaty, lisovač sa nepoberie do ich vinice. Sucho a horúčava pohltí zimnú vlahu, a podsvetie tých, ktorí zhrešili. Námestie vlastného mesta zabudne na nich, nebude sa spomínať ich meno, prevrátenosť sa zlomí ako kus dreva. Neplodnej, ktorá nerodí, škodili, a vdove dobre nečinili. Boh svojou silou predlžuje život mocným, a oni povstanú, hoc už vo svoj život neverili. On im dá istotu, aby sa mohli spoľahnúť, a Jeho oči bdejú nad ich cestami. Zdvihnú sa na krátky čas, a už ich niet, klesnú a scvrknú sa ako ostatní, uvädnú ako hlava klasu. Či nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži a v nič obráti moje slovo? Potom sa Bildad Šúachský ujal slova a povedal: Vláda a hrôza je pri Ňom, On tvorí pokoj na svojich výšinách. Či možno spočítať Jeho húfy? Nad kým nevychádza Jeho svetlo? Ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom a ako môže byť čistý ten, čo sa narodil zo ženy? Hľa, ani mesiac nesvieti jasne, ani hviezdy nie sú čisté v Jeho očiach; tým menej človek, ktorý je červom, a ľudský syn, ktorý je hmyzom. Nato sa Jób ujal slova a povedal: Ale si len prospel slabému! Pomohol si ramenu bezmocného! Ale si poradil múdremu a prejavil si veľa rozvahy! Komu si predniesol svoje slová a čí duch to vychádza z teba? Dolu sa chvejú tiene zomretých, aj vody, i to, čo žije v nich. Pred Ním je ríša mŕtvych obnažená a miesto zániku nemá zásteru. On rozprestrel sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím. Vody zviazal do oblakov a oblak sa pod nimi nepretrhne. Zastrel pohľad na svoj trón, svoj oblak rozprestrel nad ním. Na hladine vôd vyznačil medze až po hranice svetla a tmy. Stĺpy nebies sa otriasajú a žasnú nad Jeho karhaním. Svojou mocou utíšil more a svojím dôvtipom roztrieskal Rahabu. Jeho dychom sa rozjasnilo nebo, Jeho ruka prebodla prchajúceho hada. Toto sú, hľa, len okraje Jeho ciest, a len tichučké slovo sme z toho počuli. Kto však pochopí hrmenie Jeho sily? Jób pokračoval vo svojej reči a povedal: Akože žije Boh, ktorý mi odníma právo, a Všemohúci, ktorý ma roztrpčil: Pokiaľ len dýcham a dych Boží je vo mne: moje ústa nevyrieknu nič nepravé, ani môj jazyk nevypovie lož. Ďaleko som od toho, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ neskonám, nevzdám sa svojej neviny, svojej spravodlivosti držím sa pevne a nespustím sa jej, moje svedomie ma nekarhá ani za jeden môj deň. Nech môj nepriateľ pochodí ako previnilec a môj protivník ako zločinec. Lebo akú nádej na zisk má bezbožník, keď Boh mu odníme život? Či Boh počuje jeho volanie o pomoc, keď naňho príde súženie? Môže sa tešiť zo Všemocného a vzývať Boha v každý čas? Poučím vás o Božom zasahovaní. Nezatajím, ako je to so Všemohúcim. Ajhľa, vy všetci ste to videli, prečo teda prednášate takú márnosť? Toto je u Boha údel bezbožníka, taký dedičný diel dostanú násilníci od Všemocného. Ak aj má mnoho synov, má ich pre meč, a jeho potomkovia sa nenasýtia chlebom. Smrť pochová tých, čo zostanú po ňom, a ich vdovy nebudú plakať. Ak aj nahromadí striebra ako prachu a opatrí si šatstva ako hliny, opatrí síce, ale oblečie si ich spravodlivý a striebro rozdelí nevinný. Postavil si dom ako pavučinu a ako kolibu, čo si zlátal hájnik. Boháč si raz ľahne, ale viac to nespraví, otvorí oči, a už ho niet. Hrôza ho prekvapí ako povodeň, za noci uchváti ho víchrica. Zdvihne ho východný vietor a musí ísť, odveje ho z miesta, kde žil. Boh bude dorážať naňho bez ľútosti, pred Jeho rukou musí zutekať. Zatlieskajú nad ním dlaňami, vypískajú ho z miesta, kde žil. Naozaj, striebro má svoje nálezisko, i zlato má miesto, kde ho ryžujú. Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy. Hranice kladie človek tme, až po krajné medze preskúmava tmavé a temné horniny. Šachtu otvára ďaleko od bydlísk; tí, čo sú zabudnutí tam, kde nevkročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí. Zem, z ktorej pochádza chlieb, dolu je spustošená ako ohňom. Ložiskom zafíru sú jej kamene a obsahuje hrudky zlata. Orol nepozná chodník k nemu a oko sokola ho nezazrie. Pyšné šelmy nestúpali po ňom, ani lev naň nevkročil. Ruku kladie na kremeň, od základu prevracia vrchy, v skalách vytesáva štôlne a jeho oko zhliadne všetko vzácne, zahatáva výtoky riek a skryté veci zeme vyvádza na svetlo. Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých. Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu. Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom. Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety. Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly. Nevyrovná sa jej núbijský topás, nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom. Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? Zahalená je všetkému, čo je živé, a skrytá aj pred nebeským vtáctvom. Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli. Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste! Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom. Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru, keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku, už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal. Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému. Potom Jób pokračoval vo svojej výpovedi a povedal: Kiežby som bol ako v predošlých mesiacoch, ako za čias, keď ma Boh ochraňoval, keď mi Jeho svieca žiarila nad hlavou, pri Jeho svetle som prechádzal temnotou, vtedy, keď som bol v časoch svojej mladosti, za Božej priazne nad mojím stanom, keď ešte Všemohúci bol so mnou a moji chlapci boli vôkol mňa, keď moje kroky kúpali sa v mlieku a skala pri mne vylievala prúdy oleja. Keď som vychádzal bránou mesta a na námestí som si staval sedadlo, keď ma videli mládenci, skrývali sa, starci povstali a zostávali stáť; kniežatá sa zdržovali slov a dlaň si kládli na ústa. Aj šľachticom sa pridúšal hlas a jazyk sa im lepil k podnebiu. Keď ma ucho počúvalo, blahoslavilo ma, a keď oko videlo, vydávalo o mne svedectvo, že som zachraňoval bedára, keď volal o pomoc, aj sirotu, keď nemala pomocníka. Požehnanie hynúcich prichádzalo na mňa a srdce vdov som privádzal k plesaniu. Ja som si obliekol spravodlivosť a mňa odievalo moje právo ako plášť a turban. Slepému som bol očami a chromému bol som nohami. Chudobným bol som otcom a aj neznámemu som preskúmal spor. Nešľachetníkom som rozbíjal čeľuste a korisť zo zubov som im vyrážal. I pomyslel som si: Skonám len so svojím hniezdom a svoje dni rozmnožím sťa piesok, môj koreň má prístup k vode a rosa nocuje na mojich ratolestiach. Úcta voči mne ostane pri mne nová a kuša v mojej ruke sa omladí. Počúvali ma a čakali, mlčky vyčkávali moju radu. Po mojich slovách už neprehovorili, natoľko ich skropila moja reč. Čakali na mňa ako na dážď, otvárali ústa ako na jarný dážď. Usmial som sa na nich, keď nemali dôvery, jas mojej tváre neskalili. Určoval som im cestu, predsedal som im, trónil som ako kráľ uprostred vojska, ako ten, ktorý smutných potešuje. Teraz sa mi však vysmievajú odo mňa mladší vekom, ktorých otcov by som sa bol štítil pridružiť ku psom svojho stáda. Čo by som bol mal zo sily ich rúk? Zhynula ich zdatnosť. Pre nedostatok a hladomor sú vyčerpaní, obhlodávajú vyprahnutý kraj a krovie pustej stepi. Lobodu trhajú pri kroví, korene kručiny sú im pokrmom. Vyháňajú ich zo spoločenstva, kričia za nimi ako za zlodejmi. Na svahoch údolí musia bývať v zemných a skalných dierach. Medzi krovím pokrikujú, pod bodľačím sa schádzajú. Blázni a bezmenná háveď, bičom boli vyhnaní z krajiny. Teraz som sa stal pre nich posmešnou piesňou, stal som sa predmetom rečí. Ošklivím sa im, a oni odstupujú odo mňa, neváhajú pľuvať mi do tváre. Keďže Boh uvoľnil moju tetivu a pokoril ma, preto sa správajú bezuzdne voči mne. Po pravici mi povstáva plemeno, podrážajú mi nohy, navršujú proti mne svoje zhubné hrádze; rozrývajú moje chodníky, chcú mi dopomôcť k pádu, hoci nikto im nepomáha. Prichádzajú ako cez širokánsku trhlinu, s burácaním sa valia. Hrôzy sa obrátili proti mne, sťa vietor zaháňajú moju dôstojnosť; moja spása zmizla ako oblak. Teraz však rozplýva sa môj život vo mne, zachvacujú ma dni biedy. Za noci mi to vŕta v kostiach a moje hlodavé bolesti neodpočívajú. S veľkou silou ma to chytá za šaty, škrtí ma ako golier košele, Boh ma uvrhol do blata, takže sa podobám prachu a popolu. K Tebe volám o pomoc, a neodpovedáš mi, tu stojím, ale Ty si ma nevšímaš. Na ukrutníka si sa zmenil voči mne, svojou mocnou rukou útočíš na mňa. Dvíhaš ma do vetra, unášať ma dávaš a rozpúšťaš ma v hukote búrky. Veď viem, že ma vedieš na smrť a do domu, kde sa stretnú všetci živí. Či človek nevystrie ruku spod zrúcanín, vo svojej záhube nevolá o pomoc? Či som neplakal nad tými, čo prežívali tvrdé dni, a nesmútil som z duše nad chudobnými? Keď som sa však úfal dobru, prišlo zlé, očakával som svetlo, a prišla mrákava. Vnútornosti sa mi búria a nemôžu sa upokojiť, doľahli na mňa časy biedy. V smútku chodím bez jasu slnka, staviam sa do zhromaždenia a volám o pomoc. Stal som sa bratom šakalov a spoločníkom pštrosov, sčernela koža na mne, kosti mi horia od horúčky. Moja hra na harfu zmenila sa na smútok a tón mojej píšťaly na hlas plačúcich. Uzavrel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda pozrieť na pannu? Aký údel by som mal od Boha zhora a dedičstvo od Všemohúceho z výšin? Nehrozí záhuba nešľachetnému a nešťastie činiteľovi neprávosti? Či On nevidí moje cesty, nepočíta všetky moje kroky? Ak som sa správal klamlivo, ak moja noha hnala sa za podvodom, nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe a nech pozná moju nevinu. Ak sa môj krok odchýlil z cesty a moje srdce išlo za očami, ak mi na rukách lipne dáka škvrna, potom nech iný poje, čo ja nesejem, nech je vykorenené, čo mne vyrastie. Ak sa moje srdce dalo zvábiť ženou, ak som striehol pri dverách blížneho, nech moja žena melie inému a nech sa iní nad ňou skláňajú. Bol by to iste hanebný čin a vina zrelá pred sudcov; bol by to oheň, ktorý zožiera až po miesto zániku, a všetku moju úrodu by zničil do koreňa. Ak som nedbal na právo svojho sluhu alebo služobnice, keď mali so mnou spor, čo by som robil, keby povstal Boh, čo by som Mu odpovedal, keby ma skúmal? Či môj Tvorca nestvoril v živote aj jeho? Či nás ten istý nestvárnil v lone matky? Ak som odmietol žiadosť núdzneho a ak som vdovám kormútil oči, ak som sám jedával svoju skyvu, a nejedol z nej aj osirelý - veď od mojej mladosti som ho vychovával ako otec, od života matky som ho viedol - ak som videl hynúceho bez odevu a chudobného bez prikrývky, ak ma nežehnali jeho bedrá a nezohrial sa z vlny mojich jahniat, ak som sa zahnal rukou na sirotu, lebo som zazrel v bráne pomoc pre seba, nech mi odpadne plece od šije, nech sa mi rameno vylomí z kĺbu. Lebo strach som mal pred Božím trestom; nebol by som zniesol Jeho velebu. Ak som skladal dôveru v zlato a rýdze zlato som nazýval svojím útočiskom; ak som sa radoval, že moje bohatstvo je veľké a že moja ruka mnoho získala, ak som videl, ako žiari svetlo slnka a ako nádherne sa šinie mesiac, ak moje srdce tajne zviesť sa dalo, takže by som rukou bozky posielal, aj to by bola vina súca pred sudcov, lebo bol by som zaprel Boha tam hore. Ak som sa tešil zo záhuby nepriateľa, alebo plesal, ak ho stihlo nešťastie, ale nedovolil som svojim ústam zhrešiť, tak, že by som žiadal naňho kliatbu. Vskutku, chlapi z môjho stanu hovorili: Či je niekto, kto sa nenasýtil mäsom od neho? Cudzí človek nenocoval na ulici, svoje dvere otváral som pocestnému. Ak som zakrýval ako Adam svoje priestupky, aby som v hrudi tajil svoju vinu, mohol by som sa ľakať veľkého davu a opovrhnutie pokolení by ma mohlo strašiť; umĺkol by som a nevyšiel zo dverí. Kiežby ma niekto vypočul! Tu je môj podpis. Nech mi odpovie Všemohúci, aj obžalobný spis, čo napísal môj odporca. Iste by som to vzal na plece, priviazal by som si to ako korunu. Jemu by som oznámil počet svojich krokov, ako knieža by som predstúpil pred Neho. Ak moja roľa kričí proti mne a jej brázdy plačú s ňou, ak som jej úrodu bezplatne požíval a jej majiteľom život vyhášal, nech miesto pšenice bodľač vyrastá a miesto jačmeňa bolehlav. Končia sa reči Jóbove. Keď títo traja mužovia prestali Jóbovi odpovedať, lebo sa pokladal za spravodlivého, Búzijec Elíhú, syn Barachélov z čeľade Rámovej, vzbĺkol hnevom proti Jóbovi, lebo seba pokladal za spravodlivejšieho ako Boha. Aj proti jeho trom priateľom kypel hnevom, pretože nenašli odpoveď, a tak Jóba proste vyhlásili za vinného. Elíhú čakal, kým hovorili s Jóbom, lebo boli starší ako on. Keď však Elíhú videl, že ústa troch mužov nemajú čo odpovedať, vzbĺkol hnevom. Nato sa Búzijec Elíhú, syn Barachélov, ujal slova a povedal: Mladší som vekom, kým vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál povedať vám svoju mienku. Myslel som: Nech prehovorí vek a nech množstvo rokov učí múdrosti. Ale duch Boží v človeku a dych Všemohúceho dodáva im rozumnosti. Vysokovekí nie sú vždy múdri, nielen starci chápu, čo je správne. Preto hovorím: Vypočujte ma. Nech aj ja poviem svoju mienku. Pozrite, čakal som na vaše slová, počúval som vaše mudrovanie, kým vy ste hľadali slová, dával som na vás pozor. A hľa, niet nikoho, kto by podvrátil Jóba, kto by z vás odpovedal na jeho reči. Nevravte teda: Našli sme múdrosť, nech ho premôže Boh, nie človek! Neupravil na mňa svoje reči, neodpoviem mu vašimi slovami. Zmätení sú, už neodpovedajú, nedostáva sa im slov. Mám čakať, keď nehovoria, keď stoja, a už neodpovedajú? Odpoviem teda aj za seba, prejavím aj ja svoju mienku. Lebo som plný slov; duch v mojom vnútri ma tlačí. Hľa, moje vnútro je ako mladé víno, ktoré nemá priestor, puká sa ako nové vínne mechy. Prehovorím a uľaví sa mi, otvorím svoje ústa a odpoviem. Nechcem nadŕžať nikomu, človeku nebudem lichotiť. Lebo lichotiť ani neviem, veď môj Stvoriteľ by ma ihneď uchvátil. Ty však, Jób, počuj moju reč a dopraj sluchu všetkým mojim slovám! Ajhľa, otvoril som ústa, môj jazyk hovorí v mojich ústach. Moje slová idú z úprimného srdca a moje pery poctivo vravia, čo vedia. Duch Boží ma utvoril a dych Všemohúceho ma obživuje. Ak môžeš, zavráť ma, priprav sa, postav sa predo mňa! Ajhľa, pred Bohom som ako ty, aj ja som utvorený z tej istej hliny. Hrôza zo mňa nech ťa nestraší a nech moja váha nedoľahne na teba. Ty si však hovoril predo mnou, a ešte počujem zvuk tvojich slov: Čistý som, bez priestupku, som bezúhonný a viny nemám. Ale On nachádza zámienky proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa. Nohy mi kladie do klady, stráži všetky moje chodníky. V tomto, hľa, nemáš pravdu, musím ti to povedať, pretože Boh je väčší ako človek. Prečo sa hádaš s Ním tvrdiac, že On na žiadne slová človeka neodpovedá? Však Boh hovorí jedným spôsobom i druhým, hoci si to nevšímajú. Vo sne, v nočnom videní, keď tvrdý spánok padá na ľudí, v driemotách na lôžku, vtedy otvára ľuďom uši, spečaťuje im dané poučenia, aby odvrátil človeka od toho, čo koná, a zmaril pýchu muža; uchová ho pred hrobovou jamou, aby jeho život neprešiel do podsvetia. Bolesť ho ukázňuje na jeho lôžku a boj je v jeho kostiach neprestajne. Jeho život pociťuje nechuť k chlebu a jeho duša k obľúbenej strave. Telo mu chradne na nepoznanie a vyčnievajú kosti, ktoré nebolo vidieť. Jeho duša sa blíži k jame a jeho život k tým, čo prinášajú smrť. Ak je však pri ňom anjel, prostredník, jeden z tisícich, aby zvestoval človeku, čo je preň správne, vtedy sa On zmiluje nad ním a povie: Vykúp ho, aby nezostúpil do jamy; našiel som výkupné. Jeho telo prekypovať bude mladistvou silou a vráti sa do čias svojej mladosti. Bude sa modliť k Bohu a On mu prejaví priazeň, s plesaním uzrie Jeho tvár. On vráti človeku jeho spravodlivosť; ten zaspieva pred ľuďmi a povie: Zhrešil som a prekrútil som správnu vec, a On mi neodplatil podľa mojej viny. Vykúpil moju dušu od cesty do jamy a môj život môže vidieť svetlo. Toto všetko robieva Boh dvakrát i trikrát s človekom, aby vrátil jeho dušu z jamy, aby mu svietilo svetlo života. Dávaj pozor, Jób, poslúchni ma! Ty mlč, ja budem hovoriť. Ak máš slová, odpovedz mi, vyrozprávaj sa, rád by som bol, keby si bol v práve. Ak nemáš, počúvaj ma. Mlč! Budem ťa učiť múdrosti. Tu sa Elíhú znovu ujal slova a povedal: Počujte, múdri, moje slová, a doprajte mi sluchu, vy skúsení! Lebo ucho má skúmať slová, a podnebie ochutnáva jedlo. Skúmajte právo, spoločne poznávajme, čo je dobré! Lebo Jób tvrdí: Som spravodlivý, a Boh mi odňal moje právo. Napriek svojej pravde som luhárom, smrtiaci šíp zasiahol ma bez viny. Kto je taký muž ako Jób, ktorý pije výsmech ako vodu, chodí v spoločenstve s činiteľmi neprávosti a žije s bezbožnými ľuďmi? Lebo hovorí: Nič neosoží človeku, byť zadobre s Bohom. Preto ma počujte, rozumní mužovia, ďaleká je Bohu nešľachetnosť a Všemocnému neprávosť. Lebo človeku odpláca podľa jeho skutkov a s každým zaobchodí podľa jeho správania. Vskutku, Boh nekoná nešľachetne a Všemohúci neprekrúca právo. Kto Mu dal zem na starosť a kto postavil celý svet? Keby vzal späť svojho ducha a odňal by mu svoj dych, skonalo by naraz každé telo a človek by sa vrátil do prachu. Ak máš rozum, vypočuj to, dopraj sluchu hlasu mojich slov! Či môže vládnuť ten, čo nenávidí právo, a či chceš obviniť Toho, kto je Spravodlivý a Mocný? Toho, čo vraví kráľovi: Ty naničhodník! a šľachticom: Nešľachetníci! Toho, ktorý nenadŕža kniežatám, a vznešenému nedáva prednosť pred núdznym, lebo oni všetci sú dielom Jeho rúk? Umierajú náhle v polovici noci, ľud sa vzruší a zahynie, a mocnára odstráni bez dotyku ruky. Lebo Jeho oči hľadia na cesty človeka, On vidí všetky jeho kroky. Nieto tmy ani mrákavy, kde by sa skryli činitelia neprávosti, lebo neurčuje človeku lehotu, aby nastúpil na súd pred Boha; bez výsluchu ničí mocných a iných stavia na ich miesto; preto pozoruje ich činy, v noci ich prevracia až do rozdrvenia. Bije ich pre ich bezbožnosť na mieste, kde to mnohí vidia. Pretože odstúpili od Neho a nebrali ohľad na žiadnu z Jeho ciest, aby predniesli pred Neho bedákanie núdzneho, aby musel počuť krik ubiedených. Ak zachováva pokoj, kto Ho môže obviniť? Ak skryje svoju tvár, kto Ho uvidí? Bdie nad ľudom i jednotlivcom, aby sa kráľom nestal bohaprázdny človek, ani nikto z tých, čo ľud vedú do záhuby. Či niekto povie Bohu: Niesol som trest, nebudem už zle robiť; nauč ma tomu, čo nevidím; ak som spáchal neprávosť, viac to nespravím? Má On odplatiť podľa tvojej mienky, lebo si to zavrhol? Lebo ty máš rozhodnúť, nie ja! Nuž povedz, čo vieš! Povedia mi rozumní ľudia aj múdry človek, čo ma poslúcha: Jób nehovorí rozumne a jeho slová nie sú uvážené. Nech je Jób skúšaný do konca, lebo odpovedá ako hriešnici, lebo k svojmu hriechu pripája odpadlíctvo; medzi nami tlieska rukami a množí proti Bohu svoje reči. Elíhú sa ujal slova a povedal: Myslíš, že je správne, keď hovoríš: To je moja spravodlivosť pred Bohom? Keď vravíš: Čo mi osoží, čo budem mať z toho, ak budem bez hriechu? Niekoľkými slovami odpoviem tebe, a súčasne tvojim priateľom. Pozri na nebo a pozoruj, pohliadni na oblaky, ktoré sú vyššie než ty! Ak si zhrešil, čo Mu tým spôsobíš? Ak je mnoho tvojich priestupkov, čo Mu tým urobíš? Ak si spravodlivý, čo Mu tým dávaš, alebo čo dostane z tvojich rúk? Tvoja bezbožnosť zasahuje tebe rovného a tvoja spravodlivosť človeka. Pre mnohý útlak kričia o pomoc, bedákajú pre násilie veľkých. No nikto nevraví: Kde je môj Boh, môj Tvorca, ktorý za noci nadchýna k piesňam, ktorý učí viac nás ako dravú zver, robí nás múdrejšími ako nebeské vtáky. Tam, kde kričia o pomoc, On neodpovie pre pýchu zlých ľudí. Boh veru nevyslyší márnosť a Všemohúci si ju nevšimne. Ba keď tvrdíš, že Ho nevidíš, tvoj spor ostáva pred Ním, ale musíš čakať naň. Teraz však, pretože hnev Jeho netrestá a nedbá veľmi na priestupok, Jób kvôli daromnostiam otvára ústa a nerozumne mnoho vraví. Nato sa Elíhú ujal slova a povedal: Buď trochu trpezlivý, a poučím ťa, lebo mám ešte čo povedať za Boha. Zďaleka prinášam, čo viem, aby som dal za pravdu svojmu Tvorcovi. Lebo naozaj, moje slová nie sú lžou; muž dokonalých vedomostí stojí pred tebou. Hľa, Boh je mocný, ale nikým nepohŕda, mocný je v sile i múdrosti. Bezbožníka nenechá nažive, ale ubiedeným dopraje právo. Neodvráti svoj zrak od spravodlivých, ale navždy ich na trón usádza, a tak bývajú vyvýšení. Ak sú však okovami sputnaní, zajatí v povrazoch biedy, vyčíta im ich činy aj ich priestupky: že sa povýšene správajú. Otvára im uši pre výstrahu a káže im odvrátiť sa od neprávosti. Ak poslúchnu a podrobia sa, dovŕšia svoj život v blahobyte a svoje roky v blaženosti. Ale ak neposlúchnu, zahynú strelou a pomrú bez poznania. Ľudia srdcom Bohu odcudzení pestujú hnev, nevolajú o pomoc, aj keď ich tiesni; duša im odumrie v mladosti a ich život medzi modlárskymi smilníkmi. Bedára zachraňuje jeho biedou a súžením mu otvára uši. Tak aj teba lákal z tlamy súženia na šíru voľnosť, kde niet úzkosti, a čo sa kládlo na tvoj stôl, bolo plné tuku. Ale teba stihol súd nad bezbožným, súd a právo ťa uchopili. Nech ťa hnev nezvádza k výsmechu a nech ťa neodradí veľké výkupné. Či pomôže v úzkosti tvoje volanie k Nemu, alebo všetko vypätie síl? Netúž za nocou, ktorá by vytrhla národy z ich miesta. Daj si pozor a neobráť sa k neprávosti, lebo ty dávaš jej prednosť pred trápením. Ajhľa, Boh je veľký vo svojej moci, kto je taký učiteľ ako On? Kto Mu určil Jeho cestu a kto povedal: Dopustil si sa krivdy? Mysli na to, aby si velebil Jeho dielo, ktoré ľudia ospievali. Všetci ľudia s úľubou hľadia naň, ľudstvo ho zďaleka obdivuje. Ajhľa, Boh je veľký, a my Ho nepoznáme; počet Jeho rokov nemožno vyskúmať. On priťahuje kvapôčky vody, ktoré sa v Jeho hmle prečisťujú na dážď, ktorým vlhnú oblaky a hojne rosia na ľudí. Kto teda môže pochopiť zoskupenie oblakov, hrmenie z Jeho stánku? Ajhľa, On rozprestrel svetlo okolo seba a pokryl korene mora. Tým totiž spravuje národy a dáva im pokrm v hojnosti. Dlane si pokrýva bleskom, ktorý vysiela proti útočníkom. Hrmenie podáva zvesť o Ňom, ktorý vzbudzuje hnev proti neprávosti. Veru, preto sa mi srdce chveje a chce vyskočiť zo svojho miesta. Počujte, počujte hrmenie Jeho hlasu a hučanie, ktoré Mu vychádza z úst. Vypúšťa ho po šírom nebi a jeho záblesk po končiny zeme. Za Ním rachotí hrom, duní velebným zvukom. Keď počuť Jeho hlas, nezadržuje blesky. Boh predivne hrmí svojím hlasom, činí veľké veci, ktoré nechápeme. Lebo snehu vraví: Padaj na zem! lejaku i dažďu: Mnohým prívalom sa lejte! Na ruku všetkých ľudí vtláča pečať, aby každý človek poznal Jeho dielo. Zver zalieza do svojich úkrytov a býva vo svojich brlohoch. Povíchrica vyráža zo svojej komory a zima so severnými vetrami. Na Božie dýchnutie tvorí sa ľad a šíra hladina vôd tuhne. Aj vlhkosťou zaťažuje oblaky, Jeho blesk rozháňa mračná a blýska sa na všetky strany podľa Jeho nariadenia, aby naplnil všetko, čomu prikazuje na obvode celej zeme, alebo ako trestajúca palica na Jeho zemi, alebo ako dôkaz blahosklonnosti. Počúvaj to, Jób, zastav sa a pozoruj divné skutky Božie. Či vieš, čím ich Boh poveruje, aby zažiarilo svetlo z Jeho oblaku? Vieš ty, ako sa vznášajú oblaky, divy Toho, ktorý je dokonalá múdrosť, ty, ktorého šaty sa rozhorúčia, keď sa zem utíši pod južným vetrom? Môžeš tak ako On rozprestrieť oblačnú oblohu, pevnú ako uliate zrkadlo? Pouč nás, čo Mu povedať; pre temnotu nič nemôžeme vykonať. Treba Mu povedať, že chcem hovoriť? Či povie niekto, že chce zhynúť? Teraz však ľudia nemôžu pozerať do svetla, keď jasne žiari na nebesiach, keď vietor zavial a očistil ich. Od severu prichádza zlatistý jas, okolo Boha je hrozivá nádhera. Všemohúceho nenájdeme, veľký je v moci a v práve; nijakú spravodlivosť nepotlačí. Preto sa Ho ľudia boja; nevšíma si tých, ktorí sa pokladajú za múdrych. Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky a riekol: Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami? Opáš si bedrá ako statný muž; budem sa ťa pýtať, a ty ma pouč! Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš! Ty iste vieš, kto jej určil rozmery a kto roztiahol nad ňou merací pás! Na aký základ boli spustené jej piliere a kto položil jej uholný kameň vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania? Kto uzavrel more bránami, keď vyrazilo prúdom z lona hlbiny, keď som mu oblaky dal za odev a hustú mrákavu za plienky, keď som mu vyznačil medze a položil závoru i bránu? Vtedy som povedal: Až potiaľ môžeš ísť, a nie ďalej, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn. Či si niekedy za svojho života ránu dával rozkaz? Či si vykázal rannej zore miesto, aby uchopila okraje zeme a aby bezbožníci boli z nej strasení? Mení sa ako hlina pod pečaťou a sfarbí sa ako oblek, takže sa bezbožným nedostane svetlo a zdvihnuté rameno sa zlomí. Prenikol si už k prameňom mora a poprechádzal si sa po dne prahlbiny? Odhalili sa ti brány smrti a videl si vráta veľkej temnoty? Či môžeš pochopiť rozlohu zeme? Povedz, ak ju celú poznáš! Kadiaľ vedie cesta k obydliu svetla a kde má svoje miesto tma, aby si ju zavrátil do jej medzí a poznal chodník k jej domu? Ty to vieš, lebo vtedy si sa narodil, a veľký je počet tvojich dní. Či si už prenikol k zásobárňam snehu a videl si skladiská kamenca, ktorý som si nasporil pre časy súženia, pre deň boja a vojny? Kadiaľ vedie cesta k miestu, kde sa rozdeľuje svetlo a odkiaľ sa východný vietor rozvieva po zemi? Kto vytvoril koryto pre príval a cestu pre hromové blesky, aby pršalo na neobývaný kraj, na púšť, na ktorej nieto človeka, aby napájal nehostinnú púšť a k rastu nútil sviežu zeleň? Či dážď má otca, alebo kto splodil kvapôčky rosy? Z čieho lona vyšiel ľad a kto zrodil nebies inovať, keď voda tuhne na kameň a zaviera sa povrch hlbiny? Môžeš ty zviazať hviezdy Plejád, alebo rozviazať zväzky Oriona? Vyvedieš načas hviezdy zvieratníka a Medveďa vyvedieš i s jeho mladými? Poznáš ty zákony neba, alebo ty určuješ jeho vládu na zemi? Pozdvihneš svoj hlas k oblakom, aby ťa zakryla záplava vôd? Ty vyšleš blesky, aby šli a povedali ti: Ajhľa, tu sme? Kto vložil múdrosť do mračien, alebo kto dal zmysel jasným oblakom? Kto svojou múdrosťou spočíta oblaky a kto vyprázdni mechy nebeské, keď sa prach zleje v tuhú hmotu a hrudy sa pozliepajú? Či môžeš uloviť korisť pre levicu a ukojiť žravosť levíčat, keď sa krčia vo svojich brlohoch a na postriežke ležia v húštine? Kto zaopatrí krkavcovi jeho pokrm, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a bez potravy bludne poletujú? Či vieš, kedy sa skalné kozy rodia? Či pozoruješ bolesti liahnutia sa jeleníc? Počítaš mesiace ich brezivosti a poznáš čas, kedy vrhajú? Skrčia sa, liahnu svoje mláďatá, zbavia sa svojich bôľov, ich mladé mocnejú, rastú na slobode, odídu a viac sa nevrátia. Kto pustil zebru na slobodu, kto uvoľnil opraty divému oslovi, ktorému som step určil za domov a soľnú zem za príbytok? Zo zhonu mesta sa vysmieva a krik poháňača nečuje; sliedi po vrchoch, po svojej pastve, a hľadá akúkoľvek zeleň. Či ti chce slúžiť divý byvol, alebo nocovať pri tvojich jasliach? Či zapriahneš byvola v brázde povrazom, či pobráni za tebou doliny? Dôveruješ mu, pretože má veľkú silu, a prenecháš mu svoju námahu? Veríš mu, že ti dovezie obilie a zhromaždí ho na tvoju holohumnicu? Či krídlo pštrosice veselo trepoce, má snáď peruť a perie bociana? Lebo necháva na zemi svoje vajcia a dáva ich v piesku hriať. Zabúda, že ich noha môže zadláviť a poľná zver rozmliaždiť! Tvrdo nakladá so svojimi mláďatami ako s nevlastnými, nemrzí ju, ak jej námaha je márna. Lebo Boh jej odoprel múdrosť, neudelil jej rozum. Ale ak sa zdvihne, vysmeje sa koňovi i jazdcovi na ňom. Ty dávaš silu koňovi a ty odievaš hrivou jeho šiju? Ty mu dávaš skákať ako kobylke? Hrozný je jeho nádherný frkot. Hrebie v údolí a teší sa; so silou vybehne proti pancieru. Vysmieva sa strachu, neľaká sa, pred mečom neustúpi. Rinčí na ňom tulec, hrot oštepu i kopije. S hrmotom a zúrením hrebie zem, nedá sa zadržať, keď zaznie trúby zvuk. Keď zvrieskne trúba, zaerdží: Hi! Zďaleka zvetrí boj, povely vodcov a vojnový pokrik. Či podľa tvojho rozumu vzlietne sokol a rozopne krídla smerom na juh? Či na tvoj povel zdvíha sa orol a vysoko si stavia svoje hniezdo? Na brale býva i hniezdi, na skalnom výbežku a na horskom končiari. Odtiaľ si vyhliadne potravu, jeho oči zďaleka ju zbadajú. Jeho mladé strebú krv, a kde sú pobití, tam je aj on. Hospodin ďalej odpovedal Jóbovi a riekol: Môže sa ohovárač hádať so Všemohúcim? Nech na to odpovie ten, kto obviňuje Boha! Nato Jób odvetil Hospodinovi a povedal: Ajhľa, som primalý, čo Ti ja môžem odpovedať? Ruku si kladiem na ústa. Raz som hovoril, ale už neodpoviem; aj druhý raz - ale viac to neurobím. Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky a riekol: Opáš si bedrá ako statný muž; pýtať sa ťa budem, a ty ma pouč! Chceš zmariť moju pravdu? Mňa chceš obviňovať, aby si sa ospravedlnil? Máš azda rameno ako Boh a hrmíš takým hlasom ako On? Ozdob sa, prosím, velebou a dôstojnosťou, odej sa slávou a nádherou, vylej svoj prekypujúci hnev, pozri na všetko povýšené a poníž to! Obzri si všetko pyšné, pokor to, a na mieste zdeptaj previnilcov! Zahreb ich dokopy do zeme, uzavri ich na skrytom mieste! Potom ťa aj ja budem chváliť za to, že ti pomohla tvoja pravica. Predstav si Behemóta, ktorého som utvoril ako teba! Žerie trávu ako dobytok. Pozri sa, jeho sila je v jeho bedrách a jeho statnosť v jeho brušných svaloch. Vystiera chvost ako céder, šľachy jeho stehien sú pospletané; jeho kosti sú sťa bronzové rúry, jeho údy sú ako železné koly. On je prvotinou Božieho diela; stvorený nato, aby ovládal svojich druhov. Lebo vrchy mu donášajú potravu, i všetky poľné zvieratá, ktoré sa tam hrajú. Ležiava pod lotosmi v skrýši tŕstia a močiara, kryjú ho tiene lotosov, obklopujú ho riečne vŕby. Ak je rieka i dravá, nebojí sa, je pokojný, aj keď mu Jordán prúdi proti ústam. Kto ho spredu chytí, alebo kto mu hákom prepichne nos? Vytiahneš Leviatana udicou, stiahneš mu jazyk povrazom? Vtiahneš mu trstinový povraz do nozdier a prebodneš mu čeľusť hákom? Bude ťa mnoho prosiť, alebo sa ti bude nežne prihovárať? Uzavrie azda zmluvu s tebou, vezmeš si ho za večného otroka? Budeš sa s ním hrať ako s vtáčaťom, uviažeš ho pre svoje dievčatá? Budú sa oň jednať kupci? Rozdelia ho medzi obchodníkov? Poprepichávaš mu celú kožu bodákmi a hlavu rybárskymi vidlicami? Polož len ruku naň! Pomysli na boj - a viac to nespravíš. Hľa, nádej, že ho chytíš, ťa sklame. Či sa človek nezrúti už pri pohľade naň? Nik nie je taký smelý, aby ho vyrušil. Kto by mohol potom obstáť predo mnou? Kto mi vyšiel v ústrety, aby som mu dal odplatu? Všetko pod nebom je moje. Nemôžem mlčať o jeho údoch, o jeho sile, o kráse jeho ustrojenia. Kto odhalil jeho vrchný odev, kto prenikol do jeho dvojitého panciera? Kto otvoril vráta jeho tlamy? Hrôza sídli okolo jeho zubov. Jeho chrbát je rad štítov tesne uzavretý sťaby pečaťou; jeden tak prilieha k druhému, že ani vietor nevnikne medzi ne. Navzájom k sebe priliehajú, držia sa dovedna a nerozdeľujú sa. Jeho kýchanie vyžaruje svetlo, jeho oči sú ako riasy rannej zory. Z tlamy mu vychádzajú fakle, sršia ohnivé iskry. Z nozdier sa mu kudlí dym ako z vriaceho kotla a horiacej trsti. Jeho dych roznieti uhlíky a z úst mu šľahá plameň. V jeho šiji sídli sila a zúfalstvo skáče pred ním. Laloky jeho tela ľnú k sebe ako uliate, nehybné, pevné. Srdce má tvrdé ako kameň, pevné ako spodný žarnov. Keď sa zdvihne, aj mocní sa naľakajú, aj vlny príboja ustúpia. Ak ho niekto i zasiahne, meč to nevydrží, ani kopija, ani strela, ani hrot šípu. Železo pokladá za slamu a bronz za spráchnivené drevo. Šíp z luku ho nedonúti k úteku, kamene z praku sa mu menia na sečku. Kyjak sa mu zdá byť steblom, smeje sa z hvižďania oštepu. Odspodu má ostré črepy, rozvalí sa v bahne ako mlátiaci cep. Do varu privádza hlbinu ako v hrnci; z mora si robí nádobku na voňavku. Za sebou necháva jasnú dráhu, takže oceán sa zdá byť šedivou hlavou. Na zemi nemá podobného; stvorený bol, aby bol bez strachu. Smelo hľadí na všetko vysoké, je kráľom nad všetkými hrdými bytosťami. Vtedy Jób odvetil Hospodinovi: Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč! Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole. Keď Hospodin dohovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Témanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób. Preto si teraz vezmite sedem juncov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste spaľovanú obeť za seba. A nech sa môj služobník Jób modlí za vás; lebo len z ohľadu na jeho osobu nenaložím s vami podľa vášho bláznovstva, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób. Nato Elífaz Témanský, Bildad Šúachský a Cófar Naamátsky odišli a urobili, ako im prikázal Hospodin. A Hospodin bral ohľad na Jóba. Hospodin zmenil Jóbov údel, pretože sa modlil za svojho blížneho. Jóbovi zdvojnásobil všetko, čo mal. Vtedy prišli k nemu všetci jeho bratia, sestry i všetci, ktorí ho predtým poznali, jedli spolu s ním v jeho dome, prejavili mu súcit a potešovali ho po všetkom nešťastí, ktoré Hospodin dopustil na neho, a dali mu každý po hrudke zlata a po zlatom prsteni. A tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé. Mal potom štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov dobytka a tisíc oslíc. Mal sedem synov a tri dcéry. Jednej dal meno Jemíma, druhej Kecia a tretej Kerenhappúch. V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlastnícky podiel medzi ich bratmi. Jób žil potom stoštyridsať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvrtého pokolenia. Potom Jób umrel vo vysokej starobe, nasýtený životom. Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. Nie tak bezbožníci; ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva. A preto neobstoja bezbožníci na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému: Spretŕhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá! Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva. Vtedy prehovorí k nim rozhnevaný a vo svojej prchkosti ich vydesí: Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu! Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa, a dám Ti národy ako dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva. Roztlčieš ich železným prútom, rozbiješ ako hlinenú nádobu. Tak teraz, králi, zmúdrejte, dajte sa poučiť, sudcovia zeme! Slúžte Hospodinovi s bázňou a s chvením Mu bozkávajte nohy, aby sa nerozhneval a vy aby ste cestou nezahynuli; lebo náhle vzplanie Jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú! Žalm Dávidov, keď utekal pred synom Absolónom. Hospodine, ako mnoho je mojich nepriateľov. Mnohí povstávajú proti mne! Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha! Sela. Ale Ty, Hospodine, si mojím štítom, si mojou slávou, Ty mi dvíhaš hlavu. Keď nahlas volám k Hospodinovi, On mi odpovedá zo svojho svätého vrchu. Sela. Ľahol som si a zaspal som; prebudil som sa, lebo Hospodin ma podopiera. Nebojím sa desiatok tisíc ľudí, ktorí ma obkľučujú. Ó, povstaň, Hospodine! Pomôž mi, ó Bože môj! Veď všetkých mojich nepriateľov zbil si po tvári a bezbožníkom vylámal si zuby. U Hospodina je záchrana, a nad Tvojím ľudom Tvoje požehnanie. Sela. Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Žalm Dávidov. Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti! Ty si mi uľavoval v tiesni - zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu! Ľudia, dokedy česť moja bude v potupe? Dokedy chcete daromnosti milovať a vyhľadávať lož? Sela. Vedzte, že Hospodin divne si vyznačil zbožného; Hospodin počuje, keď volám na Neho. Chvejte sa a nehrešte; premýšľajte v srdci na svojom lôžku a zmĺknite. Sela. Obetujte správne obete a dôverujte Hospodinovi! Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci? Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre. Dal si mi väčšiu radosť do srdca, ako keď oni majú mnoho obilia a muštu. V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne. Pre hudobný prednes na flaute. Žalm Dávidov. Hospodine, naslúchaj mojim slovám a povšimni si môj vzdych! Pozoruj hlas môjho volania, Kráľ môj a Boh môj, lebo k Tebe sa modlím. Čuj, Hospodine, hlas môj zrána; zrána Ti robím prípravy a vyčkávam. Lebo Ty nie si Bohom, ktorý záľubu má v bezbožnosti; u Teba nemá miesta nešľachetník. Chvastaví nesmú sa Ti postaviť pred oči; Ty nenávidíš všetkých, ktorí pášu neprávosť. Zahubíš luhárov; vrah a klamár ošklivia sa Hospodinovi. Ale ja z Tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do Tvojho domu, pred Tvojím svätým chrámom klaňať sa budem v bázni pred Tebou. Hospodine, veď ma vo svojej spravodlivosti, pre tých, čo za mnou sliedia, urovnaj svoju cestu predo mnou. Lebo niet nič istého v ich ústach; ich vnútro je samá skaza; ich hrdlo otvorený hrob; jazykom úlisne hovoria. Bože, daj im pykať! Nech padnú pre svoje úmysly; zažeň ich pre mnohé priestupky, lebo sa Tebe postavili na odpor. Nech sa radujú všetci, ktorí dúfajú v Teba a plesajú neustále. Ty ich ochraňuj, nech v Tebe jasajú milovníci Tvojho mena. Lebo Ty žehnáš spravodlivého, ó Hospodine; láskavosťou kryješ ho ako štítom. Pre hudobný prednes na osemstrunovom nástroji. Žalm Dávidov. Ó Hospodine, nestrestaj ma vo svojom hneve a v prchkosti svojej ma nekarhaj. Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti, i moja duša je preveľmi zdesená. Ty však, ó Hospodine, dokedy...? Navráť sa, Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť. Lebo v smrti niet spomienky na Teba, a kto Ťa bude oslavovať v ríši mŕtvych? Ustal som úpením; plačom si vlažím lôžko každú noc, slzami zmáčam svoju posteľ. Žiaľom sa mi skalilo oko, pre všetkých mojich protivníkov zoslablo. Odstúpte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť, lebo Hospodin počul môj plač. Hospodin počul moje úpenie, Hospodin prijal moju modlitbu. Zahanbia sa a ustrnú všetci moji nepriatelia; vrátia sa a zahanbia sa zrazu. Žalospev Dávidov, ktorý spieval Hospodinovi pre Benjamínca Kúša. K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, Bože môj: zachráň ma pred všetkými mojimi prenasledovateľmi a vytrhni ma, aby ma neroztrhali ako lev, keď odvlečie, a nebolo by záchrancu. Ó Hospodine, Bože môj, ak som to urobil, ak neprávosť mi lipne na rukách; ak som zle spravil svojmu priateľovi, ak som bez príčiny vyplienil protivníka, nech prenasleduje ma nepriateľ, nech dostihne a do zeme zašliape mi život a česť mi zdeptá do prachu! Sela. Povstaň, Hospodine, vo svojom hneve, zdvihni sa proti zbesilosti mojich protivníkov, precitni kvôli mne, Ty, ktorý nariadil si súd! Nech Ťa obstúpi húf národov, zaujmi svoj trón nad ním na výsosti. Hospodin bude súdiť národy. Súď ma, Hospodine, podľa mojej spravodlivosti a nevinnosti! Nech zloba bezbožníkov prestane, a spravodlivého Ty upevni, Ty, ktorý skúmaš srdcia i ľadviny, ó Bože spravodlivý! Boh mi je štítom, pomocníkom úprimných srdcom. Boh je spravodlivým sudcom: On môže trestať každý deň. Vskutku, nepriateľ znova si ostrí meč, napína luk a mieri; ale na seba mieri smrtiacu zbraň, rozžeravil svoje šípy. Chystá sa porodiť neprávosť: trápenie počne a porodí lož. Vykopal jamu, vyhĺbil ju; padol však do priehlbne, ktorú si sám urobil. Trápenie jeho vráti sa mu na hlavu, násilie jeho zrúti sa mu na temeno. Chcem oslavovať Hospodina pre Jeho spravodlivosť a ospevovať meno Hospodina Najvyššieho. Pre hudobný prednes - na gatský nápev. Žalm Dávidov. Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá. Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach, si pevnosť založil proti svojim protivníkom, aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa. Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? O niečo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy: Všetky ovce i voly, aj poľnú zver, nebeské vtáctvo, morské ryby, i to, čo chodí morskými cestami. Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Pre hudobný prednes - podľa mut labben. Žalm Dávidov. Ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky. Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Najvyšší, že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou: lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol ako spravodlivý sudca. Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno. Nepriateľom je koniec; troskami sú na večnosť; rozboril si ich mestá a ich pamiatka už zapadla. Ale Hospodin večne tróni; svoj stolec si pripravil na súd. On bude v spravodlivosti súdiť svet, národy rozsúdi v pravosti. Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia. V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine! Spievajte Hospodinovi, ktorý sídli na Sione; zvestujte Jeho skutky medzi národmi. Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených. Zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine! Pozri na moju biedu, čo znášam od svojich neprajníkov, Ty, čo ma vyzdvihuješ z brány smrti, aby som vyrozprával všetku Tvoju chválu, v bránach dcéry Sionskej plesal nad Tvojím spasením. Pohania prepadli sa v jame, ktorú vykopali; do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha. Hospodin sa dal poznať; vykonal súd; zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela. Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha. Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný, a nádej biednych naveky nezhynie. Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. A nech sú pohania súdení pred Tebou. Pusť na nich strach, ó Hospodine; nech zvedia pohania, že sú len ľudia. Sela. Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia? Bezbožný v pýche trápi biedneho. Nech sa chytia v úkladoch, ktoré vymysleli. Lebo sa honosí bezbožník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha, pohŕdajuc Hospodinom. Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha! Úspešné sú jeho cesty v každý čas. Tvoje súdy sú preň privysoké, soptí proti všetkým svojim protivníkom. Húta si v srdci: Nepohnem sa! Z pokolenia na pokolenie nestíha ma nešťastie. Ústa má plné kliatby, klamu, útlaku; pod jazykom má trápenie a neprávosť. Sedáva na postriežke v dedinách a tajne vraždí nevinného, oči mu striehnu na nešťastného. V úkryte číha ako lev vo svojej húšti; číha, aby biedneho schvátil; chudáka sa zmocní, keď ho stiahne do svojej siete. Schúlený krčí sa a húf nešťastníkov padá do jeho moci. Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí. Ó Hospodine, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených! Prečo má bezbožník pohŕdať Bohom a myslieť v srdci: Trestať nebudeš!? Ty vidíš, veď Ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky; Tebe to porúča nešťastník, sirota: Ty si bol ich pomocníkom. Polám rameno bezbožníka, zlosyna, potrestaj jeho bezbožnosť, až ju viac nenájdeš. Hospodin je kráľom na večné veky; pohania zmizli z Jeho krajiny. Počul si túžbu pokorných, ó Hospodine; utvrdzuješ im srdce, ucho nakláňaš, aby si prislúžil právo sirote a ubitému, aby pozemský človek už viac nenaháňal strach. Pre hudobný prednes. Dávidov. K Hospodinovi sa utiekam. Ako mi môžete povedať: Uleť na váš vrch ako vtáča! Lebo, hľa, bezbožní napínajú luk, na tetivu si kladú šíp, by potme vystrelili na úprimných srdcom. Ak sa základy zrútia, čo vykoná spravodlivý? Hospodin je vo svojom svätom paláci, Hospodin na nebesiach má svoj trón. Jeho oči hľadia, Jeho pohľad skúma ľudských synov. Hospodin skúma spravodlivého i bezbožného, ale Jeho duša nenávidí milovníka násilia. Dážď žeravého uhlia, síry spustí na bezbožníkov; a v ich kalichu bude im údelom pálčivý vietor. Lebo spravodlivý je Hospodin, miluje spravodlivé skutky; úprimní uvidia Jeho tvár. Pre hudobný prednes na osemstrunovom nástroji. Žalm Dávidov. Pomáhaj, Hospodine, bo niet už zbožného; vymizli verní medzi ľuďmi. Klamstvo hovorí jeden druhému úlisnými perami, dvojitým srdcom vravia. Nech Hospodin vykynoží všetky úlisné pery, jazyk, čo velikášsky vraví, tých, čo hovoria: Jazykom sme mocní, veď máme pery - kto nám pánom? Pre útlak biednych, pre ston chudobných teraz povstanem, vraví Hospodin, poskytnem spásu tomu, kto po nej túži. Hospodinove slová sú čisté, sú striebrom, taveným vo forme na zemi, sedemkrát prečisteným; Ty, Hospodine, zachováš ich. A nás pred týmto pokolením chrániť budeš naveky, i keď bezbožní chodia zôkol-vôkol, a keď u ľudí sa vzmáha podlosť. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár? Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy sa bude nepriateľ môj vypínať nado mnou? Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj! Osvieť mi oči, aby som na smrť nezaspal; aby môj nepriateľ nepovedal: Premohol som ho! Nech moji protivníci neplesajú, že sa klátim. Ale ja dúfam v Tvoju milosť. Nech moje srdce plesá nad Tvojou pomocou! Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre! Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je aspoň niekto rozumný, kto hľadá Boha. Odpadli všetci, skazení sú napospol; niet nikoho, kto by robil dobre, niet ani jedného. Či to nevedia všetci páchatelia neprávosti, čo mi ľud zožierajú, akoby jedli chlieb, a Hospodina nevzývajú? Však stŕpnu strachom, lebo Hospodin je so spravodlivým pokolením. Radu biedneho chcete priviesť na posmech, však útočiskom je mu Hospodin. Kiež zo Siona príde spása Izraela! Keď Hospodin zmení údel svojho ľudu, Jákob zajasá, Izrael sa poteší. Žalm Dávidov. Hospodine, kto smie byť hosťom v Tvojom stánku? Kto smie prebývať na Tvojom svätom vrchu? Ten, kto je bez úhony a koná spravodlivo a pravdu vraví zo srdca; kto neutŕha jazykom, neubližuje inému a hanu na blížneho nekydá; kto zavrhuje podliaka a uctí si tých, čo sa boja Hospodina, kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu; kto svoje peniaze nedáva na úžeru a neprijíma úplatok proti nevinnému. Kto takto robí, nikdy sa neskláti. Vzácny žalm Dávidov. Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam. Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! Vo svätých, čo sú v krajine, a v slávnych mávam všetku záľubu. Mnohé sú bolesti tých, čo k inému bohu sa utiekajú; krvavé obete im neprinesiem a nevezmem ich mená na pery. Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom; Ty mi zaručuješ môj podiel. Na utešených miestach pripadla mi výmena, a veľmi sa mi páči môj podiel. Dobrorečiť budem Hospodinovi, ktorý mi dal radu; aj v noci ma upomína na to môj cit. Stále si staviam Hospodina pred seba; keď mi je po pravici, nesklátim sa. Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša; aj moje telo prebývať bude bezpečne. Neprenecháš ma ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu. Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť. Dávidova modlitba. Čuj, Hospodine, spravodlivú vec! Pozoruj môj nárek! Naslúchaj mojej modlitbe z úst, ktoré neklamú! Od Teba nech vyjde súd o mne, nech Tvoje oči vidia, čo je správne. Preskúmal si mi srdce, prehliadol ma v noci, preskúšal si ma, no nič nenachádzaš; zaumienil som si, že sa moje ústa neprehrešia. Podľa slova Tvojich úst pri ľudských činoch chránil som sa chodníkov násilníckych. Po Tvojich cestách pevne kráčam; a neklátia sa moje kroky. K Tebe volám, lebo ma vypočuješ, Bože; ó, nakloň ku mne svoje ucho, počuj moju reč! Predivne dokáž svoju milosť, záchranca tých, čo sa pred protivníkmi utiekajú pod Tvoju pravicu. Chráň ma ako zrenicu oka! Ukry ma v tôni svojich krídel pred bezbožníkmi, čo pášu na mne násilie, pred mojimi nepriateľmi, čo ma dychtivo obkľučujú! Svoje srdce bezcitne uzavreli; ich ústa pyšne hovoria. Stopujú nás, teraz nás obkľučujú; oči si upierajú, aby nás zrazili k zemi. Podobajú sa levovi, čo by chcel trhať; levíčaťu, čo sedí v úkrytoch. Povstaň, ó Hospodine, predíď ho a zraz! Svojím mečom zachráň mi život pred bezbožníkom a svojou rukou, Hospodine, pred mužmi, pred mužmi tohto sveta, ktorých podiel je v tomto živote, Ty im zo svojich zásob naplň brucho; nech sa ich synovia nasýtia a zvyšok zanechajú svojim deťom. Ja ospravedlnený uzriem Tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa Tvojím obrazom. Pre hudobný prednes. Od Hospodinovho služobníka Dávida, ktorý hovoril slová tejto piesne, keď ho Hospodin vyslobodil z rúk všetkých nepriateľov a z ruky Saulovej: Vrúcne Ťa milujem, ó Hospodine, moja sila! Hospodin moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, v Neho dúfam; môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. Obkľúčili ma putá smrti a prúdy záhuby ma predesili. Ovinuli ma putá podsvetia, osídla smrti zastihli ma. V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha; zo svojho chrámu počul hlas môj a môj krik pred Ním prenikol Mu k ušiam. Tu pohla sa a zatriasla zem a zachveli sa, pohli vrchov základy, lebo vzplanul hnevom. Dym sa Mu valil z nozdier, zžieravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho. Naklonil nebesá, zostúpil, a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojím stánkom temné vody, husté oblaky. Zo žiary pred Ním oblaky Jeho prešli v kamenec, v uhlie ohnivé. Hospodin zahrmel na nebi. Najvyšší vydal svoj hlas, kamenec, uhlie ohnivé. Vystrelil svoje šípy - rozosial ich, i mnohé blesky - zmiatol ich. Ukázali sa vodné riečiská, obnažili sa základy sveta od Tvojej hrozby, Hospodine, od hnevlivého dutia Tvojho dychu. Z výsosti siahol, uchopil ma a vytiahol z veľkých vôd. Pred mojím mocným nepriateľom zachránil ma a pred mojimi neprajníkmi, keď boli silnejší ako ja. Prepadli ma v čase môjho trápenia, ale Hospodin bol mi oporou. On vyviedol ma na voľnosť, vytrhol ma, bo si ma obľúbil. Odmenil sa mi Hospodin podľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk: lebo ja dodržal som cesty Hospodina, od svojho Boha bezbožne som neodpadol. Bo všetky Jeho práva sú mi pred očami, od Jeho príkazov som sa neodchýlil. Bol som pri Ňom bez úhony a chránil som sa previnenia. Tak odplatil mi Hospodin podľa mojej spravodlivosti a podľa čistoty mojich rúk pred Jeho očami. Ty voči zbožnému sa javíš zbožným a voči úprimnému počínaš si úprimne. Ty voči čistému sa javíš čistým, ale s prevráteným nakladáš divne. Lebo Ty zachraňuješ ubiedený ľud, lež pyšné oči ponižuješ. Bo Ty rozsvecuješ môj svieceň, Hospodine; môj Boh mi presvecuje temnotu. Veď s Tebou napadnem aj zástupy, so svojím Bohom preskočím i múr. Božia cesta je dokonalá; reč Hospodinova je osvedčená; On je štítom každému, kto sa k Nemu utieka. Veď kto je Bohom okrem Hospodina? A kto je skalou okrem nášho Boha? Boh, ktorý ma opásal silou, a bezúhonnou robí moju cestu, On dal mi nohy jelenie a postavil ma na výšiny. Moje ruky vyučil boju a moje ramená napínať kovový luk. Dal si mi štít svojej spásy a Tvoja pravica bola mi oporou i Tvoja blahosklonnosť ma zveľadila. Dal si priestor pre moje kroky, že sa mi členky nevytkli. Ja hnal som svojich nepriateľov, dostihnem ich, a nevrátil som sa, kým som ich nezničil. Zdrvil som ich, takže už nepovstanú; padli mi pod nohy. Opásal si ma silou do boja, odporcov mojich zohol si podo mňa. Na útek donútil si mojich nepriateľov, a vykynožil som svojich neprajníkov. Kričali o pomoc - ale nik nepomáhal. Na Hospodina - ale ich nevypočul. Rozmrvil som ich sťa prach do vetra; vyhodil som ich sťa blato na ulicu. Zo sváru ľudu si ma vyslobodil, postavil si ma za hlavu národov; ľud, čo som nepoznal, slúži mi. Na slovo ma poslúchajú, cudzinci mi pochlebujú. Cudzinci vädnú strachom a s chvením vychodia zo svojich zámkov. Hospodin žije! Požehnaná moja skala! Vyvýšený je Boh mojej spásy. Boh, ktorý mi dožičil pomstu a podmanil mi národy, ktorý ma zbavil môjho nepriateľa, Ty si ma vyvýšil nad mojich odporcov, od násilníka si ma vyslobodil. Preto Ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať Tvoje meno, Hospodine, ktorý zveľaďuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho potomstvu až naveky. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha. Deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci podáva poznanie. Niet reči, nieto slov, nepočuť ich hlas. Ich zvuk sa nesie po celej zemi a ich slová až na okraj sveta. Na nich postavil slnku stan; ono vychádza ako ženích zo svojej izby, teší sa ako hrdina, že pobeží dráhou. Na kraji nebies má svoj východ a obieha až na druhý kraj, pred jeho páľavou nič sa neukryje. Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvuje dušu, svedectvo Hospodinovo je hodnoverné, múdrym robí prostého. Hospodinove nariadenia sú pravdou, potešujú srdce, Hospodinov príkaz je jasný, osvecuje oči. Hospodinova bázeň je čistá, zostáva naveky; Hospodinove práva sú pravdou, napospol sú spravodlivé; vzácnejšie sú ako zlato, ako mnoho rýdzeho zlata; sú sladšie ako med, ako med z plástov. Aj sluha Tvoj sa dáva nimi napomínať; kto ich zachováva, má hojnú odmenu. Kto si uvedomí poblúdenia? Z nevedomých vín ma ospravedlň! Aj od spupných ochráň svojho sluhu, aby nevládli nado mnou; tak budem bezúhonný a čistý od mnohých previnení. Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ! Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Nech ťa v deň súženia vyslyší Hospodin a ochraňuje ťa meno Boha Jákobovho! Nech ti pošle pomoc zo svätyne a podopiera ťa zo Siona. Nech pamätá na všetky tvoje dary a tvoju žertvu prijme blahosklonne! Sela. Nech ti dá, čo si tvoje srdce zažiada, a splní každý úmysel tvoj! Nech zaplesáme nad tvojou spásou a v mene nášho Boha vztýčime zástavu. Nech ti Hospodin splní všetky želania! Teraz viem, že Hospodin dá spásu svojmu pomazanému, zo svojich svätých nebies ho vyslyší spásnou mocou svojej pravice. Títo vozy, tamtí kone, ale my meno nášho Boha Hospodina máme v pamäti. Oni klesnú a padnú, ale my vstaneme a budeme sa držať. Hospodine, pomáhaj kráľovi, vyslyš nás, keď voláme! Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Ó Hospodine, kráľ sa teší z Tvojej sily, ako len jasá nad Tvojou spásou! Vyplnil si mu túžbu srdca a neodoprel si mu žiadosť jeho úst. Sela. Veď si mu s požehnaním blaha vyšiel v ústrety, položil si mu na hlavu korunu rýdzo zlatú. Prosil Ťa o život, dal si mu ho, na večné veky dlhý život. Veľká je jeho sláva pre Tvoju pomoc, dôstojnosť a velebu si vložil na neho. Lebo si ho urobil požehnaním naveky, radosťou ho oblažuješ vo svojej prítomnosti. Lebo kráľ dúfa v Hospodina a neskláti sa z priazne Najvyššieho. Tvoja ruka nájde všetkých Tvojich nepriateľov, Tvoja pravica nájde Tvojich neprajníkov. Naložíš s nimi ako ohnivá pec, keď sa zjavíš, Hospodin ich pohltí vo svojom hneve a oheň ich strávi. Zo zeme ich rod vykynožíš, spomedzi ľudí aj ich potomstvo. Lebo zlé osnovali proti Tebe, strojili úklady, ale nič nezmôžu. Na útek ich donútiš, keď lukom svojím namieriš im na tvár. Vznes sa, ó Hospodine, svojou silou! Ospevovať a oslavovať chceme Tvoju moc. Pre hudobný prednes na nápev Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť. Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela. V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval. K Tebe volávali a vyslobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali zahanbení. Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý. Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie! Veď Ty si ma vyviedol zo života matky, dal si mi nádej na matkiných prsiach. Odkázaný som na Teba už od života matky, od lona matky mojej Ty si Boh môj! Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet. Obkľúčilo ma mnoho juncov, mocné býky z Bášánu ma obklopili. Otvárajú si na mňa ústa ako dravý a revúci lev. Rozlievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všetky kosti, moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach. Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Ale Ty, Hospodine, nevzďaľuj sa! Ty, sila moja, poponáhľaj sa mi na pomoc! Zachráň mi dušu pred mečom, moju jedinú z moci psov. Zachráň ma z tlamy leva a z rohov byvolov. Ty si ma vypočul. O Tvojom mene budem rozprávať svojim bratom, uprostred zhromaždenia chcem Ťa chváliť. Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte Ho! Všetko potomstvo Jákobovo, ctite Ho! Bojte sa Ho, všetko potomstvo Izraela! Lebo On nezavrhol, ani nezošklivil si biedu úbožiaka, neskryl si pred ním svoju tvár. Keď volal k Nemu, počul ho. Z Teba pramení moja chvála vo veľkom zbore, vyplním svoje sľuby pred tými, čo sa Ho boja. Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srdce žije naveky! Rozpomenú a obrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme a klaňať sa Ti budú všetky čeľade národov. Lebo Hospodinovi patrí kraľovanie, On je vladárom nad národmi. Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať. Potomstvo bude slúžiť Jemu, o Pánovi sa bude rozprávať budúcemu pokoleniu a hlásať budú Jeho spravodlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že On to učinil. Žalm Dávidov. Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy. Žalm Dávidov. Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú. Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach. Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov? A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste? Človek nevinných rúk a srdca čistého, ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá. Dostane požehnanie od Hospodina a spravodlivú odmenu od Boha svojej spásy. Toto je pokolenie tých, čo sa na Neho dopytujú, čo Teba hľadajú, ó Bože Jákobov. Sela. Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Sela. Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji. Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin mocností, On je Kráľ slávy. Sela. Dávidov. K Tebe, Hospodine, pozdvihujem svoju dušu, Bože môj, v Teba dúfam: nech nevyjdem na hanbu, nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. Nevyjde na hanbu nik z tých, čo očakávajú Teba; na hanbu vyjdú tí, ktorí sú neverní bez príčiny. Ó Hospodine, daj mi poznať svoje cesty, vyuč ma svojim chodníkom! Vo svojej pravde veď a vyučuj ma, lebo Ty si Boh mojej spásy, na Teba dennodenne očakávam. Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť; lebo tie sú od vekov. Na hriechy mojej mladosti a na poklesky moje nespomínaj, pamätaj na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobrotu, ó Hospodine. Hospodin je dobrý a spravodlivý, a preto ukazuje cestu hriešnikom. Pokorných vedie podľa práva, pokorných vyučuje svojej ceste. Všetky chodníky Hospodinove sú milosť a vernosť pre tých, ktorí zachovávajú Jeho zmluvu a Jeho svedectvá. Pre svoje meno, Hospodine, odpusť mi moju vinu, lebo je veľká. Ktože je ten muž, čo sa bojí Hospodina? Vyučí ho ceste, ktorú si má voliť. Prebývať bude v šťastí a jeho potomstvo zdedí krajinu. Hospodin má spoločenstvo s tými, ktorí sa Ho boja, a svoju zmluvu poznať im dáva. Moje oči sú upreté vždy na Hospodina, lebo On vyslobodí mi nohy z osídla. Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, lebo som osamelý a zúbožený. Súženia srdca sa mi rozmnožujú, vyveď ma z mojich úzkostí. Pozri na moju biedu i na moju tieseň a odpusť všetky moje hriechy. Hľaď na mojich nepriateľov, lebo ich je mnoho, nenávidia ma surovou nenávisťou. Zachráň mi dušu a vytrhni ma, nech nie som zahanbený, lebo v Teba dúfam. Bezúhonnosť a priamosť nech ma zachovávajú, lebo ja čakám na Teba. Ó Bože, vykúp Izrael zo všetkých jeho súžení. Dávidov. Prisúď mi právo, Hospodine, lebo som chodil bez úhony; dúfal som neochvejne v Hospodina. Skús ma, ó Hospodine, skúšaj ma, preskúmaj moje ľadviny i srdce. Lebo mi Tvoja milosť bola pred očami, chodil som v Tvojej pravde. Nesedával som s falošníkmi, neschádzal som sa s pokrytcami. Nenávidel som spoločnosť zlosynov a s bezbožnými som nesedával. Umývam si ruky v nevinnosti a chodím vôkol Tvojho oltára, ó Hospodine, aby som zvučne hlásal pieseň vďaky a rozprával o všetkých Tvojich divných skutkoch. Milujem obydlie Tvojho domu, Hospodine, a miesto, kde Tvoja sláva prebýva. Neber mi dušu s hriešnikmi, ani môj život s mužmi krvilačnými, ktorým hanebnosť lipne na rukách a ich pravica je plná úplatku. Ale ja chodím bez úhony, vykúp ma, buď mi milostivý. Noha mi stojí na rovnej zemi, ja v zhromaždeniach budem dobrorečiť Hospodinovi. Dávidov. Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať? Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú. Keby sa rozložil proti mne tábor, moje srdce sa nebojí; a keby sa aj vojna strhla proti mne, aj vtedy dúfam. Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, schová ma v skrýši svojho stánku, vyvýši ma na skalu. A teraz sa mi hlava povýši nad mojich nepriateľov vôkol mňa; a ja obetovať budem v Jeho stane obete s plesaním, spievať a hrať budem Hospodinovi. Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine. Neskrývaj svoju tvár predo mnou, neodmietaj s hnevom svojho služobníka! Ty si mi býval pomocou, nezavrhni a neopusť ma, ó Bože mojej spásy! Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma ujme. Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a veď ma rovným chodníkom pre mojich nepriateľov. Nevydávaj ma pažravosti mojich protivníkov, lebo povstali proti mne falošní svedkovia a násilníctvom sršia. Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina! Dávidov. K Tebe volám, Hospodine, moja skala, neodmlčuj sa mi, aby som pre Tvoje mlčanie nebol podobný tým, čo zostupujú do hrobu. Počuj hlas môjho úpenia, keď volám k Tebe o pomoc, keď dvíham ruky k veľsvätyni Tvojho chrámu! Nestrhuj ma s bezbožnými a s páchateľmi neprávosti, ktorí vľúdne hovoria s blížnymi, lež nešľachetnosť majú v srdci. Odplať im podľa ich skutkov a podľa ich zlých činov, odplať im podľa diela ich rúk, odmeň ich podľa zásluhy! Lebo nechápu skutky Hospodinove, ani diela Jeho rúk. Zborí a nevystaví ich. Požehnaný je Hospodin, lebo vyslyšal hlas mojich úpení. Hospodin je moja sila a môj štít: v Neho dúfa moje srdce. Dostalo sa mi pomoci a zaplesalo moje srdce a ďakovať Mu budem svojou piesňou. Hospodin je silou svojmu ľudu a záchrannou pevnosťou pre svojho pomazaného. Spas ľud svoj a požehnaj svojmu dedičstvu, buď mu pastierom a nos ho naveky. Žalm Dávidov. Vzdávajte Hospodinovi, Boží synovia, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc. Vzdávajte Hospodinovi slávu Jeho mena, vzývajte Hospodina pri Jeho svätom zjavení. Hlas Hospodinov zneje nad vodami, slávny Boh hrmí, Hospodin nad veľkými vodami. Hlas Hospodinov je mocný, hlas Hospodinov je velebný. Hlas Hospodinov láme cédre, Hospodin láme libanonské cédre. Roztancuje Libanon ako teľa, Širjon ako byvolie mláďa. Hlas Hospodinov kreše plamene ohňa. Hlas Hospodinov otriasa púšťou, Hospodin otriasa púšťou Kádeš. Hlas Hospodinov rozochvieva duby a lesy zbavuje lístia a v Jeho chráme všetko volá: Sláva! Hospodin tróni nad potopou, ako kráľ tróni Hospodin naveky. Hospodin dá silu svojmu ľudu, Hospodin bude žehnať svoj ľud pokojom! Žalm Dávidov. Pieseň pri posvätení domu Hospodinovho. Vyvyšovať Ťa budem, Hospodine, lebo si ma vytiahol z hlbín a nedoprial si mojim nepriateľom radovať sa nado mnou. Bože môj, Hospodine, na Teba som volal, a uzdravil si ma. Vyviedol si mi dušu z podsvetia, ó Hospodine, navrátil si ma k životu spomedzi tých, ktorí zostupujú do hrobu. Ospevujte Hospodina, Jeho zbožní, a oslavujte Jeho svätú pamiatku! Lebo len okamih trvá Jeho hnev, ale celý život Jeho milosť. Večer sa rozšíri plač, ale ráno je plesanie. Ja som však povedal, keď sa mi dobre vodilo: Nikdy sa nesklátim! Hospodine, vo svojej priazni postavil si ma na pevný vrch, keď si skryl svoju tvár, predesil som sa. K Tebe som volal, Hospodine, a k svojmu Pánovi som úpel: Aký bude zisk z mojej krvi, ak zostúpim do jamy? Či Ťa prach bude oslavovať a hlásať Tvoju vernosť? Čuj, Hospodine, a zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine, buď mi pomocníkom! Môj nárek premenil si v tanec, rozviazal si mi smútočné rúcho a opásal si ma radosťou, aby Ťa moja duša ospevovala a neumĺkla. Hospodin, Bože môj, naveky Ťa budem oslavovať. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, kiež nikdy nie som zahanbený! Zachráň ma svojou spravodlivosťou! Nakloň ku mne svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď mi ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! Lebo Ty si mi skalou a mojím hradom, pre svoje meno veď ma a sprevádzaj. Vyveď ma zo siete, ktorú mi tajne nastavili, lebo si mojím útočiskom. Do Tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó Hospodine, Bože verný. Nenávidím ctiteľov ničomných modiel, lebo ja v Hospodina dúfam. Jasať a radovať sa budem z Tvojej milosti, lebo si vzhliadol na moju biedu a pochopil si tieseň mojej duše. Nevydal si ma nepriateľovi do rúk, na šíru plochu postavil si moje nohy. Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo cítim úzkosť, zármutkom chradne mi oko i duša i telo. Život mi žiaľom hynie, a moje roky vzdychaním. Podlomila sa moja sila vlastnou vinou a kosti sa mi rozpadli. Stal som sa potupou pre všetkých svojich protivníkov, a najmä pre svojich susedov, a postrachom pre svojich známych; tí, čo ma vidia vonku, bežia odo mňa. Z pamäti vypadol som ako mŕtvy, som ako roztrepaná nádoba. Lebo čujem šepkanie mnohých, - hrôza navôkol - keď sa proti mne spolu radia a zamýšľajú vziať mi život. Ale ja Tebe dôverujem, Hospodine. Hovorím: Ty si môj Boh! V Tvojej ruke sú moje časy, vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a naháňačov. Rozjasni tvár svoju nad svojím sluhom, zachráň ma svojou milosťou! Ó Hospodine, nech nevyjdem na hanbu, lebo na Teba volám; nech sa zahanbia bezbožníci, nech zmĺknu v podsvetí. Nech onemejú lživé pery, čo v pýche a pohŕdaní nehanebne vravia proti spravodlivému. Aká hojná je Tvoja dobrota, ktorú si odložil tým, ktorí sa Ťa boja, dokázal si ju na tých, ktorí sa pred ľuďmi k Tebe utiekajú. Ty v skrýši svojej tváre ukryješ ich pred zákernosťou ľudí a schováš ich pod prístreškom pred škriepkou jazykov. Požehnaný Hospodin, lebo mi predivne prejavil milosť v čase súženia. Vo svojom rozrušení som riekol: Som odrezaný od Tvojho dohľadu! Ale si počul moje hlasné prosby, keď som k Tebe volal. Milujte Hospodina, všetci Jeho zbožní! Hospodin zachováva verných, ale nadmieru odpláca tomu, kto si počína pyšne. Zmužilí buďte, nech sa upevní srdce všetkých vás, ktorí očakávate na Hospodina. Dávidov. Vyučujúci žalm. Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti! Keď som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosť. Sela. Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu. Sela. Preto nech sa Ti modlí každý zbožný v čase, keď Ťa možno nájsť; záplavy veľkých vôd Ho nedosiahnu. Ty si mi skrýšou, zachováš ma pred úzkosťou, plesaním nad záchranou obklopíš ma. Sela. Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť na tebou. Nebuďte bez rozumu ako kôň a mulica, ktoré treba krotiť zubadlom a uzdou, bo inak k tebe neprídem. Mnoho má bolestí bezbožný, ale milosť obklopí toho, kto dúfa v Hospodina. Tešte sa v Hospodinovi, spravodliví, jasajte, plesajte všetci úprimného srdca! Plesajte v Hospodinovi, spravodliví, úprimným pristane chválospev. Oslavujte Hospodina citarou, ospevujte Ho desaťstrunovou harfou! Spievajte Mu novú pieseň, krásne rozzvučte struny s plesaním! Lebo slovo Hospodinovo je pravdivé a všetko Jeho dielo je verné. Spravodlivosť a právo miluje, milosti Hospodinovej je plná zem. Hospodinovým slovom utvorené sú nebesá a dychom Jeho úst ich všetky voje. Zhrnul morské vody ako do koženého mecha, záplavy uložil do komôr. Celá zem, boj sa Hospodina, chvejte sa pred Ním, všetci obyvatelia sveta! Lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa. Hospodin ruší radu národov a marí úmysly ľudí. Hospodinova rada trvá naveky, myšlienky Jeho srdca z rodu na rod. Blahoslavený národ, ktorému Hospodin je Bohom, ľud, ktorý si zvolil za vlastníctvo. Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov. Z miesta, kde tróni, hľadí na všetkých obyvateľov zeme, Ten, ktorý všetkým stvárnil srdcia, ktorý ich všetkých pozoruje. Kráľovi nepomôže veľké vojsko, ani hrdina sa nezachráni veľkou silou. Klamnou výpomocou je kôň a nezachráni svojou veľkou silou. Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť, aby im od smrti zachránil život a zachoval ich živých v čase hladu. Naša duša očakáva na Hospodina, On je našou pomocou, On je naším štítom. Lebo z Neho sa teší naše srdce, veď v Jeho sväté meno dúfame. Buď Tvoja milosť nad nami, ó Hospodine, ako my na Teba očakávame! Dávidov. Keď sa Dávid robil pomäteným pred Abímelechom, ktorý ho odohnal, takže odišiel. Dobrorečiť budem Hospodinovi v každom čase, nech je chvála o Ňom neprestajne v mojich ústach. Nech sa mi chváli duša Hospodinom, nech čujú pokorní a zaradujú sa! Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno! Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz. Tí, čo na Neho hľadia, zažiaria, tvár sa im nezapýri. Tento úbožiak volal, Hospodin ho počul a pomohol mu zo všetkých jeho súžení. Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, čo sa Ho boja, a zachraňuje ich. Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Blahoslavený je muž, čo dúfa v Neho! Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja. Levíčatá biedia a hladujú, ale tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom. Poďte, synovia, a počúvajte ma, Hospodinovej bázni chcem vás vyučovať. Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci? Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí; odstúp od zlého a rob dobre, hľadaj pokoj a snaž sa oň! Hospodinove oči upreté sú na spravodlivých a Jeho uši na ich volanie. Tvár Hospodinova je proti zločincom, aby ich pamiatku vyhladil zo zeme. Keď spravodliví kričia, Hospodin ich počuje, zo všetkých súžení ich vytrhuje. Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca, a pomáha tým, čo sú ubitého ducha. Mnoho bied má spravodlivý, lež zo všetkých ho vytrhuje Hospodin. Ochráni všetky jeho kosti, ani jedna z nich nebude zlámaná. Nešťastie usmrtí bezbožného a pykať budú tí, čo nenávidia spravodlivého. Hospodin vykúpi dušu svojich sluhov a z tých, čo v Neho dúfajú, nik pykať nebude. Dávidov. Broj, Hospodine, proti tým, čo broja proti mne! Bojuj proti tým, čo proti mne bojujú! Uchop štít a pavézu, povstaň mi na pomoc! Vytiahni oštep a zataras cestu tým, čo ma prenasledujú! Povedz mojej duši: Som tvoja spása. Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí mi siahajú na život; nech s hanbou cúvnu tí, čo zamýšľajú moje nešťastie. Nech sú sťa pleva vo vetre a anjel Hospodinov nech ich odbíja. Nech je ich cesta tmavá a klzká a anjel Hospodinov nech ich prenasleduje. Lebo mi bez príčiny nastavili sieť, bez príčiny vykopali jamu mojej duši. Nech ho znenazdania stihne záhuba a nech ho polapí jeho sieť, ktorú nastavil; nech padne do nej na záhubu! Ale moja duša jasať bude v Hospodinovi, radovať sa nad Jeho pomocou. Nech všetky moje kosti povedia: Ó Hospodine, kto je ako Ty, čo pred silnejším zachraňuješ biedneho a biedneho i chudobného pred tým, čo ho zdiera? Násilnícki svedkovia povstávajú, pýtajú sa ma na to, o čom neviem. Zlým sa mi odplácajú za dobré, moja duša je opustená. Mne však, keď chorľaveli, vrecovina bola odevom, ja pôstom som si koril dušu a moja modlitba sa vracala k mojim prsiam. Ako by mi bol býval priateľom a bratom, chodil som ako v smútku za matkou, smutný a zronený. No oni radujú sa z môjho pádu a schádzajú sa, schádzajú sa proti mne rúhači a tí, ktorých nepoznám, utŕhajú mi a nechcú zamĺknuť. Ako podlí úškľabní posmievači škrípu proti mne zubami. Pane, dokedy chceš hľadieť na to? Zachovaj moju dušu od ich pustošenia, jedinú moju od levíčat. Budem Ti ďakovať vo veľkom zbore, budem Ťa chváliť pred početným ľudom. Nech sa nado mnou neradujú moji lživí nepriatelia, nech nežmurkajú tí, čo ma bez príčiny nenávidia. Lebo nehovoria o pokoji, ale vymýšľajú klamné slová proti tichým v kraji. Roztvorili si ústa proti mne naširoko, hovorili: Aha, aha! Videli sme na vlastné oči. Videl si, Hospodine, nemlč! Ó Pane, nevzďaľuj sa odo mňa! Prebuď sa, povstaň kvôli môjmu právu, Bože môj, Pane, kvôli môjmu sporu! Prisúď mi právo, Hospodine, Bože môj, podľa mojej spravodlivosti, nech sa nado mnou neradujú. Nech si nemyslia v srdci: Aha, to sme chceli! Nech nepovedia: Pohltili sme ho! Nech sa zahanbia a spolu prídu do rozpakov tí, čo sa tešia z môjho nešťastia; nech sa priodejú hanbou a potupou tí, čo sa vypínajú nado mňa. Nech plesajú a radujú sa tí, ktorým sa páči moja nevinnosť; nech ustavične hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý dožičí šťastie svojmu sluhovi! Môj jazyk bude hlásať Tvoju spravodlivosť a každodenne Tvoju chválu. Pre hudobný prednes. Od Božieho sluhu Dávida. Bezbožný má v srdci slová neprávosti; niet pri ňom bázne pred Bohom. Lebo sám sebe príliš lichotí, než aby odhalil svoju neprávosť a nenávidel ju. Slová jeho úst sú neprávosť a klam, prestal múdro a dobre konať. Na svojom lôžku snuje neprávosť, na nedobrú cestu sa postavil, zlého sa neštíti. Ó Hospodine, po nebesia siaha Tvoja milosť, až po oblaky Tvoja vernosť. Tvoja spravodlivosť je ako Božie vrchy, Tvoje súdy sú ako oceán, ľuďom i zvieratám pomáhaš, Hospodine! Aká vzácna je Tvoja milosť, Bože, synovia ľudskí v tôni Tvojich krídel majú útočisko. Hostia sa hojnosťou Tvojho domu a napájaš ich z riavy svojich slastí. Lebo u Teba je prameň života a v Tvojom svetle svetlo vidíme. Zachovaj svoju priazeň tým, čo Ťa poznajú, a svoju spravodlivosť ľuďom úprimného srdca. Nech noha pyšného na mňa nevkročí a ruka bezbožníkov nech ma neodháňa. Tak padli páchatelia neprávosti, zrazení sú, takže nepovstanú. Dávidov. Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nezáviď páchateľom bezprávia, lebo rýchlo uschnú ako tráva a uvädnú ako zelená bylina. Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre, bývaj v krajine, pravdu ostríhaj! Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná. Vyvedie tvoju pravdu ako svetlo a tvoje právo ako jasné poludnie. Utíš sa pred Hospodinom a čakaj na Neho, nevzbĺkni hnevom proti tomu, kto má úspech v živote, proti človeku, ktorý strojí úklady. Zanechaj hnev a opusť zlosť, nevzbĺkni hnevom, to vedie len k zlému. Lebo zlosynovia budú vyťatí, no dúfajúci v Hospodina vlastniť budú zem. Máličko ešte, a niet bezbožníka, pozrieš na jeho miesto, a hľa, nieto ho. Lež pokorní budú vlastniť zem a radovať sa v hojnosti blaha. Bezbožný snuje nástrahy proti spravodlivému, zubami škrípe na neho. Ale Pán sa mu smeje, lebo vidí, že príde jeho deň. Bezbožníci tasia meč a napínajú luk, aby porazili biedneho a chudobného a pobili tých, ktorí žijú statočne. Ich vlastný meč im vnikne do srdca, ich luky budú polámané. Lepšie je máličko, čo má spravodlivý, ako nadbytok u mnohých bezbožných. Lebo ramená bezbožníkov budú polámané, ale spravodlivých podopiera Hospodin. Pozná Hospodin dni bezúhonných a ich dedičstvo ostáva až naveky. Nevyjdú na hanbu v zlý čas a nasýtia sa v čase hladu. Lebo bezbožníci zahynú a nepriatelia Hospodinovi ako pôvab lúčin rozplynú sa v dym, pominú. Bezbožný si požičiava, a nespláca, ale spravodlivý je štedrý a rozdáva. Lebo Ním požehnaní vlastniť budú zem, ale Ním prekliati budú vyťatí. Hospodin vedie kroky muža, tie sú pevné, a záľubu má v jeho obcovaní, Ak padne, neostane ležať, lebo Hospodin mu podopiera ruku. Mladý som bol, a zostarel som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani jeho potomstvo žobrať chlieb. Neprestajne je štedrý a požičiava, aj jeho potomstvo je požehnaním. Odstúp od zlého a rob dobre, tak budeš prebývať naveky. Lebo Hospodin právo miluje a neopustí svojich zbožných; naveky budú zachovaní, ale potomstvo bezbožníkov bude vyťaté. Krajinu budú vlastniť spravodliví, naveky budú v nej prebývať. Ústa spravodlivého vravia múdrosť a jeho jazyk vyslovuje právo. On má v srdci zákon svojho Boha, jeho kroky sa nesklátia. Bezbožný striehne na spravodlivého a snaží sa ho usmrtiť. Hospodin ho však v jeho ruke nenechá, nedovolí ho odsúdiť, keď príde na súd. Očakávaj Hospodina a zachovávaj Jeho cestu, On povýši ťa, aby si vlastnil krajinu; prizrieš sa na vykynoženie bezbožných. Videl som násilného bezbožníka, vypínal sa ako zelený strom, ale pominul sa, ajhľa, už ho niet, hľadal som ho, ale nenašiel sa. Pozoruj nevinného a hľaď na statočného, lebo muž pokoja má budúcnosť. Ale všetci priestupníci budú vykynožení, potomstvo bezbožníkov bude vyťaté. Záchrana spravodlivých je od Hospodina, On im je útočiskom v čase súženia. Hospodin im pomáha a vyslobodzuje ich, vyslobodzuje ich od bezbožníkov a zachraňuje ich, lebo sa k Nemu utiekajú. Žalm Dávidov. Ku kadidlovej obeti. Ó Hospodine, netrestaj ma vo svojom hneve a nekarhaj ma vo svojej prchkosti! Lebo Tvoje šípy uviazli vo mne a Tvoja ruka na mňa doľahla. Nič zdravého niet v mojom tele pre Tvoj hnev, nič celého niet v mojich kostiach pre môj hriech. Lebo moje neprávosti siahajú mi nad hlavu, sú pre mňa ťažšie ako ťažké bremeno. Páchnu a hnisajú mi rany pre moje bláznovstvo. Zhrbený som a veľmi zohnutý, celý deň chodím v smútku, lebo moje bedrá sú celkom zapálené, nič zdravého niet v mojom tele. Ochabnutý som a veľmi zdrvený, revem pre nepokoj svojho srdca. Ó Pane, pred Tebou je všetka moja túžba, moje vzdychanie nie je skryté pred Tebou. Srdce mi búši, opustila ma sila i svetlo mojich očí, ani toho niet pri mne. Moji milí a priatelia stoja obďaleč od mojej biedy, moji príbuzní stoja zďaleka. Osídla nastavili tí, čo usilujú o môj život, a tí, ktorí moje nešťastie hľadajú, hovoria o skaze a celý deň myslia na zradu. Ale ja som ako hluchý, nepočujem, a ako nemý, ktorý neotvorí ústa. Som ako muž, čo nepočuje, v jeho ústach nieto odporu. Lebo na Teba čakám, Hospodine, Ty odpovieš, Pane, Bože môj! Lebo som riekol: Nech sa nesmejú zo mňa tí, čo sa vypínajú nado mňa, keď sa mi kláti noha! Lebo som blízky pádu a moja bolesť je stále predo mnou. Vyznávam svoju vinu, ustarostený som pre svoj hriech. Mocní sú tí, čo sú mi bez príčiny nepriateľmi, mnoho je tých, čo ma bezdôvodne nenávidia, ktorí sa zlým odplácajú za dobré, obviňujú ma, keď sa snažím o dobré. Neopúšťaj ma, Hospodine, Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa! Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása! Pre hudobný prednes. Pre Jedutúna. Žalm Dávidov. Povedal som: Pozor dám na svoje cesty, aby som nezhrešil jazykom; na uzde si chcem držať jazyk, dokiaľ je bezbožník predo mnou! Onemel som a zatíchol, zamĺkol som nedbajúc na výhody, ale moja bolesť sa rozjatrila. Tlelo mi srdce vo vnútri, pri rozjímaní oheň vzplanul vo mne. Musel som prehovoriť jazykom: Hospodine, daj mi poznať, že skonať musím, a ako je môj život vymeraný, aby som vedel, aký som pominuteľný! Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek. Sela. Len ako tôňa chodí človek, len pre márnosť sa vzrušuje, hromadí, ale nevie, kto to poberie. A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej. Vytrhni ma zo všetkých mojich priestupkov, nevydávaj ma bláznom na posmech! Onemel som, neotvorím ústa, lebo Ty si to urobil. Odvráť odo mňa svoj úder, zhynul som od švihania Tvojej ruky. Trestami za vinu karháš človeka, rozkladáš sťa moľ to, čo je vzácne na ňom. Len márnosťou je každý človek. Sela. Počuj moju modlitbu, ó Hospodine, naslúchaj môjmu volaniu! Nemlč, keď vylievam slzy, lebo som hosťom u Teba, pútnikom ako všetci moji otcovia. Odvráť odo mňa pohľad, nech pookrejem skôr, ako odídem, a nebude ma viac. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. Vložil mi do úst novú pieseň, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a budú sa báť a budú dúfať v Hospodina. Blahoslavený je muž, ktorý v Hospodina skladá svoju dôveru, neobracia sa k nadutým, ani k tým, ktorí blúdia v klame. Mnoho svojich divných skutkov a úmyslov voči nám si uskutočnil, Hospodine, Bože môj, niet Tebe rovného! Ak by som ich mal zvestovať a vyrozprávať, viac by ich bolo, než možno spočítať. Zábitok ani obetný dar nemáš rád, Ty si mi uši otvoril, zápal a obeť za hriech nežiadaš. Vtedy som riekol: Ajhľa, prichádzam. Vo zvitku knihy mi je predpísané. Rád splním Tvoju vôľu, Bože môj, a Tvoj zákon v hĺbke srdca nosím. Radostne zvestoval som Tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení, hľa, nezavrel som svoje pery, ó Hospodine, Ty to vieš. Tvoju spravodlivosť neukryl som v hĺbke svojho srdca, o Tvojej vernosti a záchrane som hovoril, nezatajil som Tvoju milosť ani Tvoju pravdu pred veľkým zhromaždením. Ty mi, Hospodine, neodoprieš svoje zľutovanie, Tvoja milosť a vernosť vždy ma ochránia. Lebo obkľúčili ma neresti, ktorým počtu niet, dostihli ma moje viny, takže ich ani prezrieť nemôžem, viac ich je ako vlasov na mojej hlave, aj odvaha ma opustila. Ty ráč ma vyslobodiť, Hospodine, ó Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! Nech sa spolu hanbia a pýria tí, čo mi siahajú na život, aby ho vyhladili; nech s hanbou odtiahnu tí, čo sa tešia môjmu nešťastiu. Nech stŕpnu od svojej hanby tí, ktorí mi vravia: Aha, aha! Nech sa tešia a radujú sa v Tebe všetci tí, čo Ťa hľadajú! A tí, čo spásu Tvoju milujú, nech hovoria vždy: Hospodin je veľký! Ja som úbohý a chudobný, ale Pán myslí na mňa. Ty si môj pomocník a vysloboditeľ, Bože môj, nemeškaj! Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Blahoslavený, kto si všíma slabého! V deň nešťastia ho oslobodí Hospodin. Hospodin ho bude chrániť a zachová nažive; blažený bude na zemi a nevydá ho pažravosti jeho nepriateľov. Hospodin ho posilní na lôžku nemocných, v jeho chorobe mu celé lôžko zmeníš. Riekol som: Hospodine, buď mi milostivý, uzdrav mi dušu, lebo som zhrešil proti Tebe! Moji nepriatelia zle hovoria o mne: Kedy už zomrie a jeho meno zanikne? Ak ma niekto príde navštíviť, daromnosti hovorí, klamstvá si zháňa jeho srdce, vyjde na ulicu a vyrozpráva to. Všetci, ktorí ma nenávidia, spolu si šepocú proti mne, zmýšľajú o mne zle: Zhubná choroba sa vyliala naňho, a ten, čo leží, viac nevstane. Aj blízky priateľ môj, ktorému som dôveroval, ktorý jedával môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne. Ale Ty, Hospodine, buď mi milostivý a postav ma na nohy, aby som sa im odplatil. Potom poznávam, že si si ma obľúbil, že môj nepriateľ nemôže plesať nado mnou. Mňa si však podoprel pre moju nevinu a postavil si ma pred seba naveky. Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, od vekov až naveky! Amen. Amen. Pre hudobný prednes. Vyučujúci žalm Kórachovcov. Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu, kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár? Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci, keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh? Na to chcem spomínať a vyliať svoje srdce, že do Božieho domu v zástupe som chodieval za hlasitého plesania a vďaky so svätiacim davom. Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu. Moja duša je skleslá vo mne, preto sa rozpomínam na Teba z krajiny Jordánu a Hermónu, z vrchu Micár. Hlbina hlbine sa ozýva na hukot Tvojich vodopádov; prevalili sa cezo mňa všetky Tvoje príboje a vlny. Hospodin svoju milosť vo dne posiela, v noci je pri mne Jeho pesnička, modlitba k Bohu môjho života. Hovorím Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom? Za smrteľných múk v mojich kostiach tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh? Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu! Prisúď mi právo, Bože, a zasaď sa o môj spor proti neláskavému národu, osloboď ma od muža ľstivého a zvráteného! Lebo Ty, Bože môj, si mojím útočiskom; prečo si ma zavrhol? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom? Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú a privedú na Tvoj svätý vrch a ku Tvojim príbytkom, aby som pristúpil k Božiemu oltáru a k Bohu svojho radostného plesania a na harfe Ťa oslavoval, Bože, Bože môj! Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu! Pre hudobný prednes. Vyučujúci žalm Kórachovcov. Na vlastné uši počuli sme, Bože, otcovia naši nám rozprávali o skutku, ktorý si vykonal za ich dní, za starodávnych dní Ty sám vlastnou rukou vyhnal si pohanov a ich si osadil, skazil si národy, ich si však prepustil. Lebo nie svojím mečom zaujali krajinu, nie vlastné rameno im dopomohlo k víťazstvu, ale Tvoja pravica a Tvoje rameno a svetlo Tvojej tváre, lebo si ich mal rád. Ty si to, Kráľ môj, Bože môj, ktorý priznávaš Jákobovi víťazstvá. My s Tebou porazíme svojich protivníkov, v Tvojom mene pošliapeme svojich nepriateľov. Lebo sa nespolieham na svoj luk, a vlastný meč ma nezachráni. Ale Ty si nás zachránil od našich protivníkov, Ty zahanbil si našich neprajníkov. Bohom sa neprestajne chválime a Tvoje meno oslavovať chceme naveky. Sela. A predsa si nás zavrhol a vystavil potupe a nevyšiel si s vojmi našimi. Dal si nám cúvnuť pred protivníkom a naši neprajníci koristili vo svoj prospech. Vydal si nás ako ovce na jatku, rozptýlil si nás medzi pohanov. Predal si ľud svoj pod cenu, ich cenu si nezvýšil. Vystavil si nás potupe našich susedov, na posmech a hanu nášmu okoliu. Urobil si nás príslovím medzi pohanmi, potriasajú hlavou nad nami národy. Celý deň pred sebou mám svoju potupu a hanba pokrýva mi tvár pre hlas utŕhača, posmievača, pre pohľad nepriateľa pomstiteľa. Všetko to prišlo na nás, ale my sme nezabudli na Teba, nezapreli sme Tvoju zmluvu. Naše srdce sa neodvrátilo, ani krok náš neodbočil od Tvojho chodníka, predsa si nás zdrvil v obydlí šakalov a prikryl temnotou. Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a vystierali dlane k cudzím bohom, nebol by to Boh vyskúmal? Veď On pozná srdca tajnosti. Vskutku, pre Teba bývame ničení celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Prebuď sa, prečo spíš, ó Pane? Precitni, nezavrhni naveky! Prečo skrývaš svoju tvár, na našu biedu, utláčanie naše zabúdaš? Veď do prachu sa zohla naša duša a naše telo k zemi sa lepí. Povstaň nám na pomoc, vykúp nás pre svoju milosť! Pre hudobný prednes. Na nápev: Ľalie. Od Kórachovcov. Vyučujúci žalm. Pieseň lásky. Srdce mi prekypuje krásnymi slovami, prednášam svoje dielo o kráľovi; môj jazyk je perom zručného pisára. Zo synov ľudských najkrajší si, pôvab sa rozlieva na tvojich perách, preto ťa požehnal Boh naveky. Hrdina, pripáš si na bedrá meč, svoju velebu a dôstojnosť! Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni v záujme vernosti a pokorenej pravdy, nech ťa tvoja pravica učí úžasným skutkom. Ostré sú tvoje šípy do srdca nepriateľov kráľových; národy padnú pod teba. Tvoj trón je Božím trónom na večné veky, zmierujúcim žezlom je tvoja kráľovská berla. Miluješ spravodlivosť, nenávidíš bezbožnosť, preto ťa pomazal Boh, tvoj Boh, olejom radosti nad tvojich spoločníkov. Všetky tvoje šaty sú samá myrha, aloe a kassia, z palácov zo slonoviny ťa rozveseľujú struny. Medzi tvojimi vzácnosťami sú dcéry kráľovské, kráľovná ti stojí po pravici v ofírskom zlate. Počuj, dcéra, a uváž, nakloň svoje ucho, zabudni na svoj ľud a na svoj otcovský dom! Keď zatúži kráľ po tvojej kráse, skloň sa pred ním, lebo on ti je pánom. Aj Týrčania prídu s darom, boháči z ľudu budú hľadať tvoju priazeň. Kráľovská dcéra v paláci je číra nádhera, jej rúchom zlatá tkanina. Vedú ju ku kráľovi v pestrých šatách, i panny za ňou, družice jej budú k tebe dovedené. S radosťou, jasotom budú privedené a vojdu do kráľovského paláca. Namiesto svojich otcov synov budeš mať, kniežatmi ustanovíš ich po celej krajine. Pripomínať budem tvoje meno všetkým pokoleniam, preto ťa budú oslavovať národy na večné veky. Pre hudobný prednes. Od Kórachovcov. Pre vysoký hlas. Pieseň. Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov! Sela. Hľa, rieka... potoky jej potešujú mesto Božie, svätyňu príbytkov Najvyššieho. Boh je v jeho strede, neskláti sa, Boh pomôže mu na úsvite. Národy hučali a kráľovstvá sa zakolísali, vydal svoj hlas a zem sa rozplynula. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov. Sela. Poďte a hľaďte na skutky Hospodinove! Úžasné veci spôsobil na zemi! Po koniec zeme zastavuje vojny, luky láme, seká kopije, bojové vozy ohňom spaľuje! Utíchnite a poznajte, že ja som Boh, som vyvýšený medzi národmi, vyvýšený na zemi! Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov. Sela. Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov. Tlieskajte rukami, všetky národy, a zvučte Bohu hlasným jasotom! Lebo Hospodin, Najvyšší, vzbudzuje bázeň. Nad celou zemou je veľký Kráľ. On nám podmaňuje národy a kmene pod naše nohy. On vybral pre nás dedičný diel, pýchu Jákoba, ktorého miluje. Sela. Boh vystúpil hore za víťazného pokriku, Hospodin za zvuku trúby. Ospevujte Hospodina, ospevujte! Ospevujte nášho Kráľa, ospevujte! Lebo Boh je Kráľom celej zeme, ospevujte Ho piesňou! Boh nad národmi kraľuje, Boh sedí na svojom svätom tróne. Zhromaždené sú kniežatá národov s ľudom Abrahámovho Boha, lebo Bohu patria štíty zeme; On je preveľmi vyvýšený. Pieseň. Žalm Kórachovcov. Veľký je Hospodin a hoden chvály v meste nášho Boha! Jeho svätý vrch, čnejúci tak krásne, je celej zeme rozkošou. Vrch Sion, severný to výbežok, je mestom veľkého Kráľa. Boh v jeho palácoch sa osvedčuje ako ochranný hrad. Lebo, hľa, králi sa zišli, pritiahli pospolu. Videli to a užasli, zmiatli sa a utiekli. Triaška ich tam pochytila a bôle ako rodičku. Taršíšske lode si rozbil východným vetrom. Ako sme počuli, tak sme aj videli v meste Hospodina mocností, v meste nášho Boha; Boh upevnil ho naveky. Sela. Na Tvoju milosť myslíme, ó Bože, uprostred Tvojho chrámu. Ako Tvoje meno, Bože, tak siaha aj Tvoja chvála po konce zeme, Tvoja pravica je plná spravodlivosti. Raduje sa vrch Sion, jasajú dcéry judské pre Tvoje súdy. Obíďte Sion, obstúpte ho, zrátajte jeho veže! Povšimnite si jeho opevnenie, prejdite jeho palácmi, aby ste rozprávali budúcemu pokoleniu, že On je Bohom, naším Bohom na veky večité, On povedie nás aj cez smrť. Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov. Čujte to, všetky národy, naslúchajte, všetci obyvatelia zeme, pospolití i poprední, napospol bohatí aj chudobní! Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné. Nakloním svoje ucho k podobenstvu, za zvukov harfy vysvetlím svoju záhadu. Prečo sa mám báť v dňoch neresti, keď ma obkľučuje neprávosť mojich sliedičov, ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a honosia sa svojím veľkým bohatstvom? Nikto nemôže brata vykúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vyplatiť, lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho, aby žil ďalej naveky a nevidel hrob; a predsa ho uvidí. Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú a iným nechávajú svoje bohatstvo. Hroby sú naveky ich domami, ich príbytkami z rodu na rod, i keď si zeme svojím menom pomenovali. Ani človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie. Taký je osud tých, čo si bláznivo dôverujú, a koniec tých, čo vo svojich ústach majú záľubu. Sela. Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom. Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia ma iste vezme. Sela. Neboj sa, keď niekto zbohatne, keď rozmnoží sa sláva jeho domu. Lebo keď zomrie, nevezme všetko so sebou a jeho sláva nezostúpi za ním. I keď sa blaženým cíti zaživa; i keď ťa chválili, že sa ti dobre vodí, vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov, ktorí už svetlo nikdy neuvidia. Človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie. Žalm Ásáfov. Mocný Boh, Hospodin, hovorí a oslovuje zem od slnka východu až k jeho západu. Zo Siona, z dokonalej krásy, skvie sa Boh, prichádza Boh náš, nemlčí; oheň pustoší pred Ním a vôkol Neho to veľmi buráca. On zhora volá na nebo a na zem, aby súdil svoj ľud: Zhromaždite ku mne mojich zbožných, čo uzavreli so mnou zmluvu pri obeti! Nebesá hlásať budú Jeho spravodlivosť, lebo Boh sám je sudcom. Sela. Čuj, ľud môj, chcem prehovoriť, Izrael, chcem svedčiť proti tebe! Som Boh, tvoj Boh. Nekarhám ťa pre tvoje zábitky, veď tvoje zápaly sú stále predo mnou. Neprijmem junca z tvojho domu, ani kozlov z tvojich košiarov. Lebo mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch. Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, čo sa hýbe na poli. Ak by som bol hladný, nepovedal by som ti, bo môj je svet i všetka jeho náplň. Či mäso z býkov jedávam a pijem azda krv kozlov? Obetuj Bohu vďaku a splácaj Najvyššiemu svoje sľuby! Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať! Lež bezbožnému vraví Boh: Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, keď nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba? Keď vidíš zlodeja, držíš s ním, a s cudzoložníkmi máš svoj podiel. Ústa si vydávaš na zlé; tvoj jazyk snuje zákernosť. Sadáš a ohováraš svojho brata, na syna vlastnej matky váľaš hanu. Ty toto robíš, a ja mlčať mám, myslíš si, že som ako ty? Obviňujem ťa, staviam ti to pred oči! Uvážte to vy, ktorí ste zabudli na Boha, ináč trhať budem a nik vás nezachráni. Kto vďaku obetuje, ten ma ctí; tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Po tom, čo bol Dávid s Batšebou, prišiel k nemu prorok Nátan. Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zahlaď moje priestupky! Dokonale ma obmy z mojej viny, očisť ma od môjho hriechu! Lebo som si vedomý svojich priestupkov a hriech môj predo mnou je stále. Proti Tebe samému som zhrešil, páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach, aby si Ty mal pravdu vo svojich rečiach a bol si čistý vo svojom súde. Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka. Hľa, obľubuješ hlbokú pravdu; a v skrytosti mi praješ poznať múdrosť. Izopom zbav ma hriechu, a ja budem čistý, umy ma, belší budem ako sneh! Daj mi počuť radosť, potešenie, nech zajasajú kosti, čo si zdrvil. Skry si tvár pred mojimi hriechmi a zotri všetky moje viny! Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma! Chcem učiť priestupníkov Tvojim cestám, aby sa hriešnici k Tebe obracali. Vytrhni ma, ó Bože, z krvnej viny. Ty, Bože mojej spásy! Nech zaplesá môj jazyk pre Tvoju spravodlivosť. Ó Pane, Ty mi otvor pery, nech moje ústa Tvoju chválu zvestujú. Lebo Ty nemáš záľubu v zábitku, a keby som ti obetoval zápal, nepáčil by sa Ti. Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným. Preukáž dobro Sionu vo svojej priazni, vybuduj múry Jeruzalema! Potom si obľúbiš správne obete, zápaly a celožertvy; vtedy budú obetovať junce na Tvojom oltári. Pre hudobný prednes. Vyučujúci žalm Dávidov. Po tom, čo Edómec Doeg prišiel oznámiť Saulovi, že Dávid vošiel do domu Achímelechovho. Čože sa honosíš zlom, ty hrdina? Milosť Božia trvá každý deň. Skazu vymýšľaš, tvoj jazyk je ako ostrá britva, ty podvodník! Miluješ väčšmi zlé než dobré; hovoríš radšej lož ako pravdu. Sela. Miluješ všetky zhubné reči, ty jazyk podvodný! Preto ťa Boh navždy zrazí, schmatne ťa a vytrhne zo stanu, vykorení zo zeme živých. Sela. Uzrú to spravodliví, báť sa budú a budú sa mu vysmievať: Ajhľa, muž, čo si nepoložil Boha za pevnosť, ale dúfal vo svoje veľké bohatstvo, cítil sa silným vo svojej zvrátenosti. Ja som však v dome Božom ako čerstvá oliva; na večné veky dúfam v milosť Božiu. Ďakovať chcem Ti naveky, že si to urobil; a dúfať chcem v Tvoje meno, lebo je vzácne pred Tvojimi pobožnými. Pre hudobný prednes. Na strunový nástroj. Vyučujúci žalm Dávidov. Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne, niet nikoho, kto by robil dobre! Boh hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je kto rozumný, čo hľadá Boha. Odpadli všetci, skazení sú napospol, niet nikoho, kto by dobre robil, niet ani jedného. Či to nevedia všetci páchatelia neprávostí čo mi ľud zožierajú, ako keď chlieb jedia, a Hospodina nevzývajú? Tam stŕpnu strachom, kde niet postrachu, lebo rozmetá Boh kosti toho, čo ťa obliehal, zahanbíš ich, bo zavrhol ich Boh. Kiež zo Siona príde spása Izraela! Keď Boh zmení údel svojho ľudu, zajasá Jákob, poteší sa Izrael. Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Vyučujúci žalm Dávidov, ktorý vznikol, keď Zifejci prišli a povedali Saulovi: Nevieš, že sa Dávid skrýva u nás? Pomôž mi, Bože, svojím menom a svojou mocou právo prislúž mi! Bože, čuj moju modlitbu, naslúchaj rečiam mojich úst! Lebo odcudzenci sa zdvihli proti mne a násilníci mi siahajú na život, Boha si nevšímajú. Sela. Ajhľa, Boh mi je pomocníkom, Pán je s tými, ktorí podopierajú môj život. Nech sa vráti nešťastie na tých, ktorí za mnou sliedia; znič ich svojou pravdou! Dobrovoľne Ti chcem obetovať, velebiť Tvoje meno, Hospodine, lebo je dobré. Lebo ma vytrhlo zo všetkého súženia, a oko sa mi kochá v mojich nepriateľoch. Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Vyučujúci žalm Dávidov. Bože, počúvaj moju modlitbu a neskrývaj sa pred mojím úpením! Venuj mi pozornosť a vyslyš ma, zmietam sa vo svojich myšlienkach a vzdychám pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka, lebo váľajú na mňa nešťastie, napádajú ma v hneve. Srdce sa mi zvíja v hrudi a popadli ma hrôzy smrti; strach i chvenie prišli na mňa, úžas ma zastrel. Tu povedal som: Kiežby som mal peruť ako holubica, zaletel by som a býval inde! Veru, ďaleko by som ušiel, pobudol by som na púšti. Sela. Náhlil by som sa do útočiska pred prudkým vetrom, povíchricou. Zmäť ich, ó Pane, jazyky im rozdeľ, bo vidím násilie a nesvár v meste. Vo dne i v noci ho obchádzajú po jeho múroch, uprostred neho je neresť a lopota. Skaza je v ňom, útlak ani podvod nemiznú z jeho námestia. Lebo nie nepriateľ ma tupí, to by som zniesol, nie nenávistník môj sa stavia nado mňa, pred ním by som sa ukryl. Ale ty si človek mne rovný, môj priateľ a môj známy, s ktorým sme žili v sladkom spoločenstve, v dome Hospodinovom sme chodievali v hlučnom sprievode! Nech ich smrť prikvačí, nech zostúpia zaživa do podsvetia! Pretože nešľachetnosť je v ich príbytkoch, aj v ich vnútri. Ale ja k Bohu volám a Hospodin mi pomôže. Večer i ráno, i na poludnie rozmýšľam a vzdychám, a On počuje môj hlas. Vykúpi v pokoji moju dušu z boja, ktorý vediem, hoci mnohí sú proti mne. Boh počuje, a Ten, čo tróni od vekov, ich pokorí; Sela, lebo sa nechcú zmeniť a Boha sa neboja. Vystrel ruku proti svojmu priateľovi, znesvätil svoju zmluvu. Jeho ústa sú hladšie ako maslo, no srdce jeho samý boj; jeho slová sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. Na Hospodina uvrhni svoje bremeno, a On ťa udrží; On nikdy nedopustí, aby sa klátil spravodlivý. Ale Ty, Bože, zvrhneš ich do jamy najhlbšej; mužovia krvi a klamu nedožijú sa polovice svojich dní. Ale ja v Teba dúfam. Pre hudobný prednes na nápev: Zamĺknutá holubica diaľav. Pamätný žalm Dávidov, keď ho Filištínci chytili v Gate. Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo, hľa, človek sliedi za mnou, celý deň bojujúc utláča ma. Nepriatelia sliedia za mnou ustavične, bo mnohí bojujú proti mne v pýche. V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam. Z Božej pomoci môžem chváliť Jeho slovo, ja v Boha dúfam, nebojím sa, čo mi urobí bytosť z mäsa? Celý deň prekrucujú moje slová, zle mi chcú každou svojou myšlienkou. Zhlukujú sa a číhajú, striehnu na moje kroky sťa upriamení na môj život. Odplať im za neprávosť, vrhni ich, Bože, do hnevu národov! Ty si spočítal moju biedu. Vlož moje slzy do svojej nádoby; či záznamu v Tvojej knihe o nich niet? Potom moji nepriatelia ustúpia späť v ten deň, keď budem volať. Viem, že Boh je za mňa. Z Božej pomoci môžem chváliť Jeho slovo. Z Hospodinovej pomoci chcem chváliť Jeho slovo. Ja v Boha dúfam, nebojím sa, čo mi urobí človek? Bože, je teraz na mne splniť sľuby, splatím Ti obete vďaky. Lebo si moju dušu vytrhol zo smrti, áno, i moje nohy od úrazu, aby som chodil pred Bohom vo svetle živých. Pre hudobný prednes na nápev: Nezahub! Dávidov pamätný žalm, keď utekal do jaskyne pred Saulom. Zmiluj sa, Bože, zmiluj sa nado mnou! Lebo moja duša k Tebe sa utieka a v tôni Tvojich krídel hľadám útočisko, kým prejde záhuba. K Bohu volám, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý koná za mňa. On zošle pomoc z neba a zachráni ma, zahanbí toho, kto sliedi za mnou. Sela. Boh zošle svoju milosť a svoju vernosť. Ležím uprostred levov, ktorí ohňom sršia po ľuďoch; ich zuby sú oštepy a šípy, ich jazyk je ostrý meč. Vznes sa, Bože, nad nebesá, nad celou zemou Tvoja sláva! Sieť nastavili mojim krokom, skľúčili mi dušu; jamu mi vykopali, no sami padli do nej. Sela. Pevné je moje srdce, Bože, pevné je srdce moje; spievať a hrať Ti budem. Prebuď sa, moja česť, prebuď sa, harfa, citara, nech zobudím rannú zoru! Budem Ti ďakovať, Pane, medzi ľuďmi, ospevovať Ťa medzi národmi. Lebo je veľká Tvoja milosť, až po nebesá, až po oblaky Tvoja vernosť. Vznes sa, Bože, nad nebesá, nad celou zemou Tvoja sláva! Pre hudobný prednes na nápev: Nezahub! Dávidov pamätný žalm. Či ozaj právo vyrieknete, zemskí bohovia, rozsudzujete správne ľudských synov? Skôr srdcom pášete neprávosť v krajine, svojimi rukami rozdeľujete násilie. Odcudzili sa bezbožníci hneď od lona matky, od života matky blúdia hovoriac lož. Jed majú na spôsob jedu hada, ako hluchá zmija, čo si zapcháva uši, čo nepočúva hlas zaklínačov, čarodeja v zaklínaní zbehlého. Bože, polám im zuby v ústach, rozdrv chrup levíčat, ó Hospodine! Nech sa rozplynú ako voda, čo sa rozteká, keď namieria svoje šípy, nech sú otupené. Nech sú ako slimák, ktorý sa rozplynie na hlien, ako nedochôdča ženy, ktoré neuzrelo slnko. Skôr ako vaše hrnce zbadajú oheň z tŕnia, nech ho - či surové, či horiace - zmetie víchor! Tešiť sa bude spravodlivý, keď uzrie pomstu, vykúpe si nohy v krvi bezbožníka. A ľudia povedia: Predsa má odmenu spravodlivý, predsa je Boh, čo súdi na zemi! Pre hudobný prednes na nápev: Nezahub! Dávidov pamätný žalm, keď Saul poslal strážiť jeho dom, aby ho usmrtili. Bože môj, osloboď ma od nepriateľov, zachráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne. Osloboď ma od páchateľov neprávosti, zachovaj ma pred krvilačnými mužmi. Lebo hľa, striehnu mi na život, mocní ma napádajú bez môjho priestupku a bez môjho hriechu. Hospodine, bez mojej viny pribiehajú, chystajú sa. Povstaň mi v ústrety a hľaď! Ty, Hospodine, Bože mocností, Bože Izraela, prebuď sa, potrestaj všetkých pohanov! Nezmiluj sa nad nikým z nešľachetných zradcov. Sela. Vracajú sa podvečer, zavýjajú ako psy, obiehajú mesto. Hľa, slintajú ústami, na perách majú meče, veď ktože počuje? Ale Ty, Hospodine, sa im smeješ, Ty vysmievaš sa všetkým pohanom. Ty moja sila, k Tebe obrátim svoju pozornosť; lebo je Boh mojím hradom. Môj milostivý Boh mi vyjde v ústrety, Boh mi dovolí hľadieť na mojich odporcov. Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol, preháňaj ich svojou silou a zvrhni ich, Pane, pavéza naša! Hriechom ich úst je reč ich perí, nech sa polapia vo svojej pýche pre kliatbu a lož, čo vyslovujú! Skoncuj s nimi v hneve, skoncuj, nech ich nieto! Nech zvedia, že Boh je vladárom v Jákobovi do končín zeme. Sela. Vracajú sa podvečer, zavýjajú ako psy, obiehajú mesto. Túlajú sa za pokrmom, vrčia, ak sa nenasýtia. Ale ja ospevovať budem Tvoju silu a z rána budem plesať nad Tvojou milosťou, lebo Ty si bol mojím hradom a mojím útočiskom v deň mojej úzkosti. Ty, sila moja, Tebe budem spievať chvály, lebo Boh mi je hradom, môj milostivý Boh. Pre hudobný prednes na nápev: Ľalia svedectva. Pamätný žalm Dávidov na poučenie, keď bojoval proti mezopotámskym a cóbskym Sýrčanom, keď sa Joáb vrátil a v Soľnom údolí porazil dvanásťtisíc Edómcov. Bože, zavrhol si nás a roztrhol; Ty hneval si sa, teraz obnov nás! Zemou si zatriasol a rozštiepil si ju; zaceľ jej trhliny, lebo sa kláti. Ty si dal vidieť svojmu ľudu tvrdé veci, napojil si nás vínom závratu. Dal si koruhvu tým, ktorí sa Ťa boja, aby mali kam utiecť pred lukom. Sela. Aby vytrhnutí boli Tvoji milovaní, pomáhaj svojou pravicou a vyslyš nás! Prehovoril Boh vo svojej svätyni: Zaplesám, Síchem rozdelím, údolie Sukót rozmeriam. Mne patrí Gileád, mne Menašše; Efrajim je mi prilbou na hlave a Júda mojou berlou. Moáb mi je umývadlom, na Edóm hodím svoju obuv, nad Filištínskom víťazne zaplesám. Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto zavedie ma po Edóm? Či nezavrhol si nás ty, Bože a nevychádzaš s vojmi našimi? Ty nám udeľ pomoc proti protivníkom; bo daromná je ľudská pomoc. My s Bohom dokážeme silu. On pošliape našich protivníkov. Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Dávidov. Počuj, ó Bože, moje kvílenie, pozoruj moju modlitbu. K Tebe volám od konca zeme v skľúčenosti srdca; vyveď ma na skalu, ktorá je pre mňa privysoká. Lebo si mojím útočiskom, si pevnou vežou pred nepriateľom. V Tvojom stane chcem byť hosťom naveky, utiekať sa do skrýše Tvojich krídel. Sela. Lebo Ty, Bože, počuješ moje sľuby; dedičstvo dávaš tým, čo majú v bázni Tvoje meno. Pridaj dni ku dňom kráľovým; nech jeho roky trvajú z pokolenia na pokolenie. Nech večne tróni pred Bohom; priprav milosť a vernosť, aby ho chránili! Tak bude ospevovať navždy Tvoje meno; plniac svoje sľuby deň čo deň! Pre hudobný prednes na nápev: Jedutún. Žalm Dávidov. Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása. Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; veľmi sa nesklátim. Dokedy budete dorážať na človeka? Všetci vraždíte ako naklonená stena a ako preborený múr. Aj z jeho výšky snažia sa ho zvrhnúť: milujú lož; ústami žehnajú, no vo svojom vnútri preklínajú. Sela. Len v Bohu utíši sa moja duša; lebo od Neho pochádza moja nádej. Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; nesklátim sa. Na Bohu spočíva moja spása, moja česť; i skala mojej sily, moje útočisko je v Bohu. Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom. Sela. Len ako dych sú ľudskí synovia, synovia muža sú len klam; na váhe vyskočia vysoko, spolu sú ľahší ako dych. Nedúfajte v útlak, neskladajte márnu nádej v lúpeži; ak rastie majetok, neprikladajte srdce. Raz prehovoril Boh, dve veci som vyrozumel: U Boha je moc a u Teba i milosť, Pane! Lebo Ty odplatíš každému podľa jeho skutkov. Žalm Dávidov, keď bol na Judskej púšti. Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá. Tak som Ťa vyzeral vo svätyni, aby som videl Tvoju moc a slávu. Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane. Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa, keď si na lôžku spomínam na Teba a v nočných bdeniach rozjímam o Tebe. Lebo Ty si mi býval na pomoci a v tôni Tvojich krídel plesám. Duša mi k Tebe priľnula a Tvoja pravica ma podopiera. Ale tí, čo sa chystajú zahubiť mi život, tí vojdu do najnižších hlbín zeme; vydaní moci meča, budú za údel šakalom. Ale kráľ radovať sa bude v Bohu; chváliť sa bude každý, kto naň prisahá, bo luhárom sa ústa zapchajú. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Čuj, Bože, hlas môj, keď sa žalujem, zachovaj mi život od hrôzy pred nepriateľom. Ukry ma pred tlupou zlosynov, pred zúrivosťou páchateľov neprávosti, ktorí si ostria jazyk ako meč, ako šíp si namieria jedovaté slovo, aby zákerne postrelili statočného, zrazu naň vystrelia a neboja sa. Odhodlali sa na zlú vec, hovoria, že nastavia sídla, a pýtajú sa: Kto nás uvidí? Vymýšľajú nešľachetnosti: Hotoví sme, úmysel je zosnovaný! Vnútro i srdce človeka je hlboké. Ale Boh ich zasiahne šípom, ihneď budú ranení. Ich jazyk pripraví im pád, potriasať budú hlavou všetci, ktorí sa budú dívať na nich. A báť sa budú všetci ľudia, zvestovať budú Boží zásah, porozumejú Jeho dielu. Tešiť sa bude spravodlivý v Hospodinovi a utiekať sa bude k Nemu, chváliť sa budú všetci srdcom úprimní. Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Pieseň. Tebe patrí chválospev, Bože na Sione, a Tebe nech sa plní sľub. Ty počúvaš modlitbu; k Tebe prichádza každé telo s vyznaním neprávosti. Keď nás premáhajú naše priestupky, Ty nám ich odpúšťaš. Blahoslavený, koho si vyvolíš a pustíš ho do svojej blízkosti, aby prebýval na Tvojich nádvoriach. Nasýtime sa požehnaním Tvojho domu, svätosťou Tvojho chrámu. Úžasnými skutkami v spravodlivosti nám odpovedáš, ó Bože našej spásy, Ty nádej všetkých končín zeme i ďalekých ostrovov, Ty, ktorý pevne staviaš vrchy svojou silou, opásaný mocou: Ty, ktorý tíšiš hukot morí, hukot ich vĺn a hučanie národov, takže sa boja obyvatelia končín Tvojich znamení. Ty dávaš plesať tam, kde svitá ráno, kde sa zmráka večer. Navštevuješ zem a napájaš ju, hojne ju obohacuješ. Potok Boží plný vody; pripravuješ im obilie. Vskutku takto ju pripravuješ: jej brázdy zvlažuješ, jej hrudy zarovnávaš, dažďom obmäkčuješ, jej porast požehnávaš. Dobrotou svojou korunuješ rok, šľapaje Tvoje vlhnú tukom; pastviská púšte vlhnú, kopce sa opasujú jasotom. Lúky sa priodievajú stádami a doliny sa pokrývajú obilím; výskajú a prespevujú. Pre hudobný prednes. Pieseň. Žalm. Zvučne plesaj Bohu, celá zem, ospevujte slávu Jeho mena a slávnym robte Jeho chválospev! Povedzte Bohu: Aké úžasné sú Tvoje skutky! Pre Tvoju veľkú moc Ti pochlebujú Tvoji nepriatelia. Nech sa Ti klania celá zem, nech Ťa ospevujú, nech ospevujú Tvoje meno! Sela. Poďte a pozrite sa na skutky Božie, úžasný je vo svojom konaní voči ľuďom. Premenil more na suchú zem, cez rieku prešli na nohách; nuž radujme sa v Ňom! On svojou mocou večne panuje, Jeho oči skúmajú národy, nech sa nepovyšujú odbojníci! Sela. Národy, dobrorečte nášmu Bohu a zvučne rozhlasujte Jeho chválu! On duši našej život dal, nedal sklátiť sa našej nohe. Lebo Ty, Bože, skúšal si nás, prečistil si nás, ako sa čistieva striebro. Voviedol si nás do siete a ťažké bremeno si nám položil na bedrá; človeku dovolil si skákať po našej hlave, vošli sme do ohňa i do vody, ale si nás vyviedol k hojnosti. Do Tvojho domu vstúpim so zápalmi, splním Ti svoje sľuby, ktoré vyriekli moje pery a ktoré vyslovili moje ústa, keď som bol v súžení. Obetujem Ti tučné zápaly s dymom baranov, pripravím Ti dobytok s kozlami. Sela. Poďte a čujte, všetci bohabojní, nech vám rozpoviem, čo mi urobil! K Nemu som volal ústami a na jazyku som mal chválospev. Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal. Ale Boh počul, povšimol si hlas mojej modlitby. Požehnaný Boh, ktorý neodmietol moju modlitbu a neodňal mi svoju milosť! Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Žalm. Pieseň. Nech nám je Boh milostivý a požehná nás! Nech rozjasní svoju tvár pri nás. Sela. Aby poznali Tvoju cestu na zemi a Tvoju spásu medzi všetkými národmi. Ó Bože, nech Ťa zvelebujú národy, nech Ťa velebia všetky národy! Nech kmene plesajú a radujú sa, že spravodlivo spravuješ národy a vodíš kmene po zemi. Sela. Ó Bože, nech Ťa zvelebujú národy, nech Ťa velebia všetky národy! Zem vydala svoju úrodu: požehnáva nás Boh, náš Boh. Požehnáva nás Boh, nech sa Ho boja všetky končiny zeme! Pre hudobný prednes. Dávidov žalm. Pieseň. Povstane Boh a rozpŕchnu sa Jeho nepriatelia, zutekajú pred Ním tí, čo Ho nenávidia. Ako býva odviaty dym, tak ich zaveješ, ako sa rozpúšťa vosk nad ohňom, tak zhynú bezbožníci pred Bohom. Ale spravodliví sa radujú, jasajú pred Bohom, tešia sa v radosti. Spievajte Bohu, ospevujte Jeho meno! Urovnávajte cestu Tomu, ktorý prichádza púšťou! Jeho meno je Hospodin, jasajte pred Ním! Sirotám je otcom, vdovám zástupcom, Boh vo svojom svätom príbytku. Boh osamelých vracia domov, väzňov vyvádza do blahobytu; len odbojníci ostávajú vo vyschnutej krajine. Bože, keď si vychádzal pred svojím ľudom, keď si kráčal púšťou, Sela, triasla sa zem a nebo vydávalo rosu pred Bohom, pred Bohom Izraela chvel si Sinaj. Dedičstvo svoje pokropil si hojným dažďom, Bože, a umdlievajúce si upevňoval. Tvoje stádo býva v ňom, vo svojej dobrote si ho pripravil pre biednych, ó Bože. Pán vydal ohlas, veľký je zástup zvestovateľkýň víťazstva. Králi vojsk utekajú, utekajú a pani domu delí korisť. Či chcete ležať medzi košiarmi? Postriebrené sú krídla holubice, zo žltkastého zlata sú jej perute. Keď Všemohúci rozohnal tam kráľov, snežilo na Salmóne. Vrch Bášán je Božím vrchom, vrch Bášán je kopcovitý vrch. Vy, kopcovité vrchy, prečo hľadíte úkosom na vrch, čo Boh si zvolil za príbytok? Veru, tam bude večne tróniť Hospodin! Božích vozov je desaťtisíckrát tisíc; Pán prišiel do svätyne zo Sinaja. Vystúpil si na výsosť, odviedol si zajatcov, ľudí si prijal ako dar, ešte aj odbojných, aby si trónil, Hospodine, Bože. Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása. Sela. Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán, má východisko zo smrti. Iste Boh roztriešti hlavu svojim nepriateľom, vlasaté temeno tomu, kto chodí vo svojich vinách. Povedal Pán: Ja ich navrátim z Bášánu, navrátim z hlbín mora, aby si si ponoril nohu do krvi a aby jazyk tvojich psov mal podiel z nepriateľov. Videli, Bože, Tvoje sprievody, sprievody môjho Boha, Kráľa, do svätyne. Speváci tiahli vopred, hudci za nimi, uprostred bubnujúcich mladých žien. Dobrorečte Bohu, Hospodinovi, v zhromaždeniach, vy, ktorí ste z prameňa Izraela. Tam je Benjamín, najmladší, ich vládca, kniežatá Júdu hromadne, kniežatá Zebulúna, kniežatá Naftálího. Dokáž svoju moc, Bože! Potvrď, Bože, čo si vykonal pre nás zo svojho chrámu nad Jeruzalemom! Králi Ti budú dary prinášať. Pohroz zvieraťu v tŕstí, čriede býkov a teľatám národov; pošliap tých, ktorí bažia po peniazoch, rozptýľ národy, ktoré milujú vojny! Prídu vznešení z Egypta, Kúš vystrie ruky k Bohu. Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu, ospevujte Pána, Sela, ktorý sa vznáša na nebesiach odvekých nebies! Ajhľa, vydáva svoj hlas, mohutný hlas. Vzdajte moc Bohu! Jeho vznešenosť je nad Izraelom a Jeho moc je v oblakoch. Úžasný je Boh zo svojich svätýň, On je Boh Izraela, ktorý dáva ľudu moc a silu! Boh je požehnaný! Pre hudobný prednes na nápev: Ľalie. Dávidov. Zachráň ma, Bože, lebo mi vody dosiahli až po hrdlo. Zaviazol som v hlbokom bahne, v ktorom niet sa kde postaviť; vošiel som do hlbokých vôd a prúd ma zaplavil. Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha. Viac je tých, ktorí ma bez príčiny nenávidia, ako vlasov na mojej hlave; mnoho je mojich ničiteľov, mojich lživých nepriateľov; čo som neulúpil, musím nahradiť. Bože, Ty poznáš moju poblúdilosť, a moje viny nie sú skryté pred Tebou. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo v Teba dúfajú, Pane, Hospodine mocností! Nech sa nemusia pre mňa pýriť tí, čo Teba hľadajú, Bože Izraela! Lebo pre Teba znášam pohanenie, stud mi pokrýva tvár. Svojim bratom stal som sa cudzím, synom svojej matky cudzincom. Lebo horlenie za Tvoj dom ma strávilo, útržky Tvojich tupiteľov padli na mňa. Keď som plakal a postil sa, bolo mi to na potupu. Keď som vzal vrece na seba namiesto šiat, stal som sa im porekadlom. O mne rozprávajú tí, ktorí sedia v bráne, i piesne pijanov opojného nápoja. Ja sa však k Tebe modlím, Hospodine, v čase príhodnom, Bože, pre svoju veľkú milosť ohlás sa mi so svojou vernou pomocou. Vytrhni ma z blata, aby som nezaviazol, nech sa oslobodím od tých, čo ma nenávidia, i z hlbokých vôd! Nech ma neodplaví prúd vody a nech ma nepohltí hlbina, studňa nech nezatvorí svoje ústa nado mnou! Ohlás sa mi, Hospodine, lebo je vzácna Tvoja milosť, obráť sa ku mne pre svoje hojné zľutovanie. Neskrývaj tvár svoju pred svojím sluhom, lebo mi je úzko; rýchlo sa mi ohlás. Priblíž sa k mojej duši, vykúp ju, pre mojich nepriateľov vysloboď ma. Ty poznáš moje pohanenie i moju hanbu, potupu, a všetci moji protivníci sú Ti pred očami. Potupa zlomila mi srdce, až som ochorel; čakal som na sústrasť, ale tej nebolo, na tešiteľov, ale nenašiel som ich. Jed mi dávali do jedla, keď som bol smädný, napájali ma octom. Nech im je ich stôl pascou pred nimi a ich obetné hody osídlom. Nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, nech sa im bedrá stále klátia. Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zasiahne páľa Tvojho hnevu! Nech ich táborisko spustne a v ich stanoch nech nik nebýva! Lebo prenasledujú toho, koho si Ty udrel, a rozprávajú o bolesti tých, ktorých si Ty ranil. K ich vine pridaj vinu, nech k Tvojej spáse nemajú prístup. Nech sú vytretí z knihy života, so spravodlivými nech nie sú zapísaní. Ja som však biedny a trpiaci, Tvoja pomoc nech ma vyvýši. Ja piesňou budem chváliť meno Hospodinovo a velebiť Ho budem chválospevom. Hospodinovi je to milšie ako býk, ako rohatý junec s raticami. Nech to vidia pokorní a potešia sa, nech ožije srdce vám, ktorí hľadáte Boha! Lebo Hospodin vyslýcha chudobných, svojimi väzňami nepohŕda. Chváľte Ho, nebesá i zem, more i všetko, čo sa hýbe v ňom! Lebo Boh pomôže Sionu a vybuduje judské mestá; bývať budú tam a zaujmú ho. Potomstvo Jeho sluhov podedí ho a milovníci Jeho mena budú bývať na ňom. Pre hudobný prednes. Dávidov. Ku kadidlovej obeti. Ó Bože, zachráň ma. Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! Nech sa zahanbia a zapýria tí, čo mi siahajú na život; nech s hanbou odtiahnu tí, čo sa tešia z môjho nešťastia. Pre svoju hanbu nech sa odvrátia tí, čo mi vravia: Aha, aha! Nech sa tešia a radujú v Tebe všetci, ktorí Ťa hľadajú! A tí, čo spásu Tvoju milujú, nech vždy hovoria: Veľký je Hospodin! Ja som však úbohý a chudobný, ó Bože, ponáhľaj sa ku mne! Ty si môj pomocník a vysloboditeľ, Bože môj, nemeškaj! K Tebe sa utiekam, Hospodine; nech nikdy nie som zahanbený! Svojou spravodlivosťou vytrhni a vysloboď ma, nakloň ku mne svoje ucho a zachráň ma! Buď mi skalným útočiskom a ohradeným domom, aby si ma zachránil, lebo Ty si mojou skalou a mojím hradom. Bože môj, vysloboď ma z ruky bezbožníka, z hrsti prevrátilca a násilníka. Lebo Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine, Tebe dôverujem od svojej mladosti. Na Teba sa spolieham od života matky, Ty si ma vytiahol z lona mojej matky. O Tebe stále znie môj chválospev. Som ako zázrak pre mnohých, ale Ty si mi pevným útočiskom. Moje ústa sú plné Tvojej chvály, oslavy Tvojej celý deň. Nezavrhni ma v čase staroby, a keď mi sila mizne, Ty ma neopusť! Veď moji nepriatelia o mne hovoria, a tí, čo mi na život striehnu, spolu sa radia; hovoria: Boh ho opustil, prenasledujte ho a chyťte! Lebo nieto, kto by ho vytrhol. Ó Bože, nevzďaľuj sa odo mňa, Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. Nech sa zahanbia a nech zhynú tí, čo útočia na môj život; nech sa oblečú do hanby a potupy tí, čo hľadajú moje nešťastie. Ale ja stále očakávam a množím všetku Tvoju chválu. Nech moje ústa rozprávajú o Tvojej spravodlivosti a celý deň o Tvojich spásnych skutkoch, lebo ich neviem spočítať. Pristúpim s chválou mocných skutkov Hospodina, Pána, pripomínať budem len Tvoju spravodlivosť. Bože, učil si ma od mojej mladosti, a dosiaľ hlásam Tvoje divné skutky. Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam. Tvoja moc a Tvoja spravodlivosť siaha do výšin, Bože, ktorý si veľké veci vykonal; kto Ti je podobný, Bože? Ty si mi dal skúsiť mnohé súženia a biedy, ale ma znova obživíš a z hlbín zeme znova ma vyvedieš. Zveľadíš moju dôstojnosť a potešíš ma znova. Potom Ti aj ja budem ďakovať na harfe za Tvoju vernosť, Bože môj; ospevovať Ťa budem na citare, Svätý Izraela. Nech mi plesajú pery, keď Ťa budem ospevovať, i moja duša, ktorú si vykúpil. Aj jazyk môj nech celý deň hovorí o Tvojej spravodlivosti, lebo sa zahanbili a zapýrili tí, ktorí hľadali moje nešťastie. Šalamúnov. Bože, daj svoje právo kráľovi a svoju spravodlivosť kráľovmu synovi, aby súdil Tvoj ľud v spravodlivosti a Tvojich ubiedených podľa práva. Nech vrchy prinášajú ľudu pokoj a pahorky spravodlivosť. Nech biednym z ľudu dopomáha k právu, nech pomáha chudobným a zdrví utláčateľa. Nech sa Ťa bojí, dokiaľ slnko svieti a dokiaľ mesiac trvá, z pokolenia na pokolenie! Nech je ako dážď, ktorý padá na pokosenú lúku, sťa lejak, čo zem zvlažuje. Nech spravodlivosť kvitne v jeho dňoch a nech je hojnosť blaha, kým trvá mesiac! Nech vládne od mora k moru a od Veľrieky až po konce zeme. Nech sa koria pred ním jeho protivníci a nech prach lížu jeho nepriatelia. Nech mu králi Taršíša a ostrovov prinesú dar, kráľovia zo Sáby a Seby prinesú mu poplatok. Nech sa mu klaňajú všetci králi, nech mu slúžia všetky národy. Lebo zachráni chudobného, ktorý volá, i biedneho, aj toho, komu nikto nepomáha. Nad slabým a biednym zľutuje sa a zachraňuje duše chudobných. Od útlaku a násilia im vykúpi život; ich krv je vzácna v Jeho očiach. Nech žije a nech mu dajú sábskeho zlata, nech sa vždy modlia zaň a nech ho celý život žehnajú! Nech je nadbytok obilia v krajine, nech sa vlní na štíte vrchov; ovocie jeho nech je ako Libanon a mešťania nech kvitnú ako tráva zeme. Nech jeho meno trvá naveky a nech ono rastie pod slnkom. Nech sa ním žehnajú všetky národy a nech ho blahoslavia! Požehnaný Boh, Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám robí divy! Nech je naveky požehnané Jeho slávne meno a nech Jeho sláva naplňuje celú zem! Amen. Amen. Končia sa modlitby Izajovho syna Dávida. Žalm Ásáfov. Vpravde dobrý je Boh k Izraelovi, k tým, čo sú čistého srdca. Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. Lebo som závidel chvastavým, keď som zrel blaho bezbožných; lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo; nelopotia sa ako smrteľník a nesužuje ich, čo trápi ľudí. Preto im pýcha hrdlo obvíňa a plášť násilia ich priodieva. Z tuku im oko vyčnieva, srdce im prekypuje výmyslami, posmeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o útlaku. Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vozí po zemi. Preto sa obracia k nim ľud a napája sa hojne. A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom? Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční. Veru, darmo som si zachovával srdce čisté a v nevinnosti umýval si dlane. Bol som neprestajne bitý a každé ráno trestaný. Keby som si bol povedal: Podobne budem rozprávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí. Keď som sa to snažil pochopiť, zdalo sa mi to trápením, kým som nevošiel do Božích svätýň a nepochopil som ich koniec. Veru, na klzké miesto ich staviaš a rozbíjaš ich na trosky. Ako rýchlo vyjdú navnivoč! Miznú a hrôzou zahynú! Ako sen mizne po prebudení, Pane. tak zavrhneš ich obraz, keď sa prebudíš. Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá. Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi. Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom. Lebo hľa, zahynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný. Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval. Poučný žalm Ásáfov. Prečo si nás navždy zavrhol, Bože? Prečo tlie Tvoj hnev proti ovciam Tvojej pastvy? Rozpomeň sa na svoj zbor, ktorý si odpradávna získal, vykúpil ako svoj dedičný kmeň, vrch Sion, na ktorom prebývaš. Namier svoje kroky k večným zrúcaninám! Nepriateľ zničil všetko vo svätyni. Revali Tvoji protivníci uprostred Tvojho zhromaždiska, svoje znaky si vytýčili ako znamenia. Zdalo sa, akoby niekto v húštine stromov do výšky dvíhal sekery. A potom všetky jeho rezbárske diela rozbili kladivom a toporom. Svätyňu Tvoju podpálili, až po zem znesvätili príbytok Tvojho mena. Hovorili si v srdci: Podmaňme si ich úplne! Spálili všetky zhromaždiská Božie v krajine. Nevidíme už svoje znamenia, nieto už proroka; nikto z nás nevie, dokedy. Bože, dokedy bude utláčateľ hanobiť? Nepriateľ naveky bude môcť pohŕdať Tvojím menom? Prečo odvraciaš svoju ruku a v lone držíš svoju pravicu? Veď Boh je mojím kráľom odpradávna, On spôsobuje spásne skutky na zemi. Ty si rozdelil more svojou silou, roztrieskal hlavy drakom na vodách. Ty rozdrvil si hlavy Leviatana a dal si ho za pokrm obyvateľom stepí. Ty si vyviedol prameň i potok, vysušil stále tečúce rieky. Tvoj je deň, Tvoja je i noc, mesiac a slnko Ty si upevnil. Ty si vymedzil všetky hranice zeme, leto i zimu Ty si utvoril. Rozpomeň sa, Hospodine, že Ťa nepriateľ hanobí a bláznivý ľud pohŕda Tvojím menom. Nevydaj dravcom dušu svojej hrdličky, na život svojich biednych navždy nezabudni. Hľaď na zmluvu, lebo zákutia zeme sú plné dúpät násilia! Nech ubitý sa s hanbou nevracia, nech biedni a chudobní chvália Tvoje meno! Povstaň, Bože, rozrieš svoj spor, rozpomeň sa, ako Ťa blázon potupuje celý deň! Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hučanie svojich odporcov, čo sa stále dvíha. Pre hudobný prednes na nápev: Nezahub! Žalm Ásáfov. Pieseň. Velebíme Ťa, Bože, velebíme, blízke je Tvoje meno, hlásajú to Tvoje divy. Keď určím čas, spravodlivo budem súdiť. Nech sa kláti zem i všetci jej obyvatelia, ja upevním jej stĺpy. Sela. Hovorím chvastavým: Nechvastajte sa! A bezbožníkom: Nedvíhajte roh! Nepozdvihujte rohy vozvysok a nehovorte so šijou drzo vypätou. Lebo ani od východu, ani od západu, ani od púšte neprichádza povýšenie, ale Boh je sudcom: jedného ponižuje a druhého povyšuje. Lebo v ruke Hospodinovej je kalich, šumiace víno plné korenia; keď z neho naleje, aj jeho kvasnice vychlípu, vypijú všetci bezbožníci zeme. Ja to však budem hlásať naveky a ospevovať budem Boha Jákobovho. Všetky rohy bezbožníkov obsekám a vyvýšia sa rohy spravodlivého. Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Žalm Ásáfov. Pieseň. Známy je Boh v Júdovi, veľké je Jeho meno v Izraeli. V Sáleme bol Jeho stánok a na Sione Jeho príbytok. Tam polámal blesky lukov, i štít, i meč, i vojnu. Sela. Jasný si a velebnejší ako odveké vrchy. Udatní srdcom stali sa korisťou, usnuli svojím spánkom; z bojovníkov si nikto neovládal ruku. Pre Tvoje pohrozenie, Bože Jákobov, omráčený bol voz i kôň. Ty si hrozný, kto môže obstáť pred Tebou, keď vzplanie Tvoj hnev? Z neba si ohlásil súd; zľakla sa zem a stíchla, keď Boh povstal k súdu, aby zachránil všetkých ubiedených zeme. Sela. Lebo Teba musí chváliť aj hnev človeka a zvyškom hnevu Ty sa opášeš. Dávajte sľuby a plňte ich Hospodinovi, svojmu Bohu! Všetci vôkol Neho nech prinášajú dar Hroznému. On pýchu kniežat podtína, hrozný je pre kráľov zeme. Pre hudobný prednes. Podľa Jedutúna. Žalm Ásáfov. Nahlas volám k Bohu a kričím, nahlas volám k Bohu, aby ma počul. V deň svojho súženia hľadám Pána, v noci je moja ruka vystretá a neochabuje, duša sa mi nedá potešiť. Vzdychám, keď sa na Boha rozpomínam, keď rozjímam, klesám na duchu. Sela. Držíš mi otvorené viečka, som znepokojený, ani hovoriť nemôžem. Premýšľam o zašlých dňoch, na roky starodávne spomínam; v noci rozjímam v srdci, rozmýšľam a duch môj báda. Či Pán zamieta naveky a už viac neprejaví priazeň? Či navždy skončila sa Jeho milosť, a slovo prestalo na celé pokolenia? Či Boh zabudol zmilúvať sa, či v hneve zavrel svoje milosrdenstvo? Sela. A povedal som: To je moja bolesť, že sa zmenila pravica Najvyššieho. Na skutky Hospodinove sa chcem rozpomínať, áno, rozpomínať sa na Tvoje pradávne divy. O každom Tvojom diele hĺbať, o Tvojich skutkoch rozjímať. Svätá je, Bože, Tvoja cesta! Ktoré božstvo je tak veľké ako Boh? Ty si Boh, ktorý robí divné veci, svoju moc dal si poznať medzi národmi. Ramenom vykúpil si svoj ľud, Jákobových a Jozefových synov. Sela. Vody Ťa videli, Bože, vody Ťa videli a chveli sa, aj hlbiny sa zvírili. Oblaky liali vodu, mračná vydali hrmenia a Tvoje strely mihali sa sem i tam. Tvoj hrom zarachotil v povíchrici, svet osvietili blesky, triasla a chvela sa zem. Cez more viedla Tvoja cesta, cez veľké vody chodník Tvoj, ale nebolo poznať Tvoje šľapaje. Viedol si svoj ľud ako ovce Mojžišovou a Áronovou rukou. Poučný žalm Ásáfov. Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst. Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje, ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali. Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil: Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom. Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom, aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania; aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného. Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona; zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal. Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli; rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val. Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc. Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva. Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky. Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu. A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok. Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti? Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví? Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev, lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc. Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies; manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie. Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti. Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný. I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského; spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov. Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali. Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach, už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela. Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom. Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone. Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali; rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom. Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali, no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy. On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť. Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa. Čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine! Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho. Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa, keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli; keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli; hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili; ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám; kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom; dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom; pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia. Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru. V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo; vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo. I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica. Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské. Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá. Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk. Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali. Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol. Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi. Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu. Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo. Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné. Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali. Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom. Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu. Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov, lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval. A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky. Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov. Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael. I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou. Žalm Ásáfov. Bože, pohania vtrhli do Tvojho dedičstva, poškvrnili Tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. Mŕtvoly Tvojich sluhov vydali nebeským vtákom za pokrm a telá Tvojich zbožných poľnej zveri; ich krv preliali ako vodu okolo Jeruzalema - a nebolo, kto by pochovával. Svojim susedom sme boli na potupu, na posmech, na hanu svojmu okoliu. Dokedy sa budeš hnevať, Hospodine? Či naveky má horieť ako oheň Tvoje horlenie? Vylej svoju zlosť na pohanov, ktorí Ťa nepoznajú, i na kráľovstvá, čo nevzývajú Tvoje meno! Lebo požierali Jákoba a spustošili jeho obydlia. Nespomínaj už na viny našich predkov; nech nás čím skôr stretne Tvoje zmilovanie, lebo sme veľmi zoslabení! Pomôž nám, Bože našej spásy, pre slávu svojho mena! Vytrhni nás a odpusť naše hriechy pre svoje meno! Prečo majú vravieť pohania: Kde je ich Boh? Nech poznajú pohania pred naším zrakom pomstu za vyliatu krv Tvojich sluhov! Nech príde pred Teba vzdych zajatých! Zachovaj synov smrti silou svojho ramena! Sedemnásobne odplať do lona našim susedom za hanobenie, ktorým tupili Ťa, Pane! A my sme Tvoj ľud; ovce Tvojej pastvy; budeme Ti naveky ďakovať, rozprávať Tvoju chválu z rodu na rod. Pre hudobný prednes na nápev: Ľalia, Svedectvo Ásáfovo. Žalm. Čuj, Pastier Izraela, ktorý vodíš Jozefa ako ovce; Ty, ktorý tróniš nad cherubmi, zjav sa pred Efrajimom, Benjamínom a Menaššem! Vzbuď svoju silu a príď nám na pomoc! Obnov nás, Bože, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení! Ó Hospodine, Bože mocností, dokedy sa budeš hnevať na modlitbu svojho ľudu? Nakŕmil si ich chlebom sĺz, napojil si ich veľkou mierou sĺz. Urobil si nás predmetom sváru našim susedom, naši nepriatelia si z nás robia posmech. Obnov nás, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení! Révu si vytrhol z Egypta, vyhnal si pohanov a zasadil si ju. Urovnal si pôdu pre ňu, takže zapustila korene a naplnila krajinu. Jej tôňou boli vrchy zakryté a jej ratolesťami Božie cédre. Svoje úponky vystrela k moru a svoje výhonky až k Veľrieke. Prečo si zboril jej ohrady, takže ju kmášu všetci, ktorí idú povedľa? Diviak z lesa ju obžiera a poľná zver ju spása. Navráť sa, Bože mocností, pohliadni z neba, pozri, a navštív túto révu, štep, ktorý zasadila Tvoja pravica, a syna, ktorého si si vychoval. Ohňom ju spálili a obsekali, nech zahynú hrozbou Tvojej tváre. Nech je Tvoja ruka nad mužom Tvojej pravice a nad synom ľudským, ktorého si si vychoval. Neodstúpime od Teba, dopraj nám života a Tvoje meno vzývať budeme. Obnov nás, Hospodine, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení. Pre hudobný prednes; na gatský nástroj. Žalm Ásáfov. Plesajte Bohu, našej sile, pokrikujte zvučne Bohu Jákobovmu! Dajte sa do spevu! Rozozvučte bubon, citaru ľúbozvučnú s harfou! Zatrúbte rohom na novmesiac, na spln mesiaca, na deň našej slávnosti, lebo je to ustanovenie pre Izrael, zákon od Boha Jákobovho. Ako svedectvo to ustanovil v Jozefovi, keď tiahol proti Egyptu. Počujem reč, ktorú som nepoznal: Vyslobodil som mu plecia spod bremena a jeho ruky zbavili sa koša. Volal si v súžení a vytrhol som ťa, zo skrýše hromu som ti odpovedal a skúšal som ťa pri vodách sváru. Sela. Čuj, ľud môj, nech svedčím proti tebe! Keby si ma len poslúchol, Izrael! Nech niet v tebe cudzieho boha a neklaňaj sa bohu cudziny. Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Otvor si naširoko ústa, ja ich naplním. Ale ľud môj neposlúchal môj hlas a Izrael mi nebol povoľný. Preto som ich vydal zatvrdilosti ich srdca, aby chodili podľa vlastných rád. Kiežby ma ľud môj poslúchal, kiežby Izrael chodil po mojich cestách, čoskoro by som pokoril jeho nepriateľov a obrátil by som ruku proti jeho odporcom. Zaliečali by sa mu tí, ktorí nenávidia Hospodina, a jeho čas by trval naveky. Najlepšou pšenicou by som ho choval a medom zo skaly by som ho sýtil. Žalm Ásáfov. Boh stojí v zhromaždení bohov, uprostred bohov vynáša súd: Dokedy chcete chodiť zvrátene, nadŕžať bezbožným? Sela. Prislúžte právo slabému a sirote, priznajte spravodlivosť biednemu a núdznemu! Vyslobodzujte slabého a chudobného, z rúk bezbožníkov vytrhujte! Nevedia nič a nechápu, v temnote chodia; klátia sa všetky základy zeme. Povedal som: Bohovia ste, všetci ste synovia Najvyššieho, ale umriete ako ľudia a padnete ako hociktoré knieža. Povstaň, ó Bože, súď zem, lebo Tvojím vlastníctvom sú všetky národy. Pieseň. Žalm Ásáfov. Bože, nedopraj si pokoja, nemlč a neodpočívaj, ó Bože! Lebo, hľa, zúria Tvoji nepriatelia a hlavu dvíhajú tí, čo Ťa nenávidia. Proti Tvojmu ľudu chystajú ľstivé plány, radia sa proti Tvojim chránencom. Hovoria: Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom, aby sa nespomínalo viac meno Izraela! Lebo jednomyseľne sa radia: uzavierajú zmluvu proti Tebe stany Edómu a Izmaelcov, Móáb a Hagarci, Gebal, Ammón a Amálék, Filištínsko s obyvateľmi Týru. Aj Asýria sa k nim pripojila, pomocným ramenom sa stali synom Lótovým. Sela. Nalož s nimi ako s Midjánom, ako so Síserom, ako s Jábínom pri potoku Kíšóne, ktorí boli vyhubení v Én-Dóre a stali sa hnojom zeme. S ich vznešenými nalož ako s Órébom a Zeébom, ako so Zebachom a Calmunnom, so všetkými ich šľachticmi, ktorí hovorili: Zaberme si Božie príbytky! Bože, nalož s nimi ako s chumáčom buriny, ako s plevami vo vetre. Ako oheň spaľuje les a plameň vrchy zažíha, tak ich svojou búrkou prenasleduj a svojou povíchricou predes! Naplň im tváre potupou, aby hľadali Tvoje meno, Hospodine! Nech sa hanbia a desia na večité veky, nech sa červenajú a zhynú. Nech zvedia, že Ty, čo máš meno Hospodin, na celej zemi sám si Najvyšší! Pre hudobný prednes. Na gatský nástroj. Žalm Kórachovcov. Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému. Aj vtáča našlo si domov a lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď: oltáre Tvoje, Hospodine mocností, Kráľ môj a Boh môj! Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália. Sela. Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu! Keď prechádzajú suchým údolím, premieňajú ho na prameň, a požehnaním pokrýva ho jesenný dážď. S pribúdajúcou silou kráčajú, aby sa ukázali pred Bohom na Sione. Hospodine, Bože mocností, počuj moju modlitbu, načúvaj, Bože Jákobov. Sela. Hľaď, Bože, štít náš, a pozri na tvár svojho pomazaného! Lebo lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc; radšej chcem stáť na prahu v dome svojho Boha ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti. Lebo Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje; Hospodin neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony. Ó Hospodine mocností, blahoslavený človek, ktorý v Teba dúfa! Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov. Omilostil si, Hospodine, svoju krajinu, vrátil si Jákobových zajatých. Odpustil si vinu svojmu ľudu, ich všetky hriechy si zakryl. Sela. Stiahol si späť svoju prchkosť, upustil si od svojho žhavého hnevu. Obnov nás, Bože našej spásy, zruš svoju nevôľu voči nám. Či sa chceš navždy hnevať na nás, či predĺžiš svoj hnev na ďalšie pokolenia? Či nás Ty znova neoživíš, aby Tvoj ľud mal v Tebe radosť? Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu! Chcem počúvať, čo Hospodin Boh hovorí, lebo On pokoj oznamuje svojmu ľudu a svojim zbožným, len aby sa nevrátili zase ku bláznovstvu. Iste je blízka Jeho spása tým, čo sa Ho boja, aby sláva Jeho prebývala v našej krajine. Milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. Vypučí vernosť zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba. Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré, a naša zem vydá svoj úžitok. Spravodlivosť pôjde pred Ním a spása cestou Jeho krokov. Modlitba Dávidova. Ó Hospodine, nakloň ucho a vyslyš ma, lebo som biedny a úbohý. Chráň moju dušu, lebo som zbožný, spas svojho sluhu, ktorý dúfa v Teba! Ty si môj Boh. Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo neprestajne volám k Tebe. Obveseľ dušu svojho sluhu, lebo ja k Tebe, Pane, si ju povznášam. Veď Ty si dobrý, Pane, a ochotný odpúšťať; hojný si v milosti ku všetkým, ktorí Ťa vzývajú. Naslúchaj, Hospodine, mojej modlitbe a pozoruj hlas môjho úpenia! V deň svojho súženia Teba vzývam, lebo ma vyslýchaš. Niet medzi bohmi rovného Ti, Pane, a nieto skutkov, ako sú Tvoje. Všetky národy, ktoré si učinil, prídu a klaňať sa budú pred Tebou, Pane, a Tvoje meno budú uctievať, lebo si veľký, robíš divné skutky; jedine Ty si Boh. Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste: nech chodím v Tvojej pravde; na to mi sústreď myseľ, aby som sa bál Tvojho mena. Ďakovať Ti budem celým srdcom, Pane môj, a oslavovať Tvoje meno naveky. Lebo je veľká Tvoja milosť voči mne a dušu si mi vytrhol z najhlbšieho podsvetia. Pyšní povstali proti mne, ó Bože, a húf násilníkov mi siaha na život, Teba však nemajú pred sebou. Ale Ty, Pane, si ľútostivý a milostivý Boh, zhovievajúci, hojný v milosti a vernosti. Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, a svojou silou obdar svojho sluhu, spas syna svojej služobnice. Urob znamenie v môj prospech, nech vidia moji neprajníci a zahanbia sa, že Ty mi, Hospodine, pomáhaš a potešuješ ma. Od Kórachovcov. Žalm. Pieseň. Čo Hospodin založil, leží na svätých vrchoch. Hospodin miluje brány Siona viac ako všetky Jákobove príbytky. Preslávne veci hovoria o tebe, ty mesto Božie. Sela. Spomínam svojim vyznávačom Rahaba i Bábel; hľa, Filištínsko, Týrus s Etiópiou: ten sa tam narodil. A o Sione tak sa bude hovoriť: Tento i onen tam sa narodil. A On sám, Najvyšší, ho upevňuje. Hospodin poznačí pri súpise národov: Tento sa narodil tam. Sela. A budú spievať ako pri tanci: v Tebe sú všetky moje pramene! Pieseň. Žalm Kórachovcov. Pre hudobný prednes. Na nápev: Machala leannót. Poučný žalm Hémána Ezrachovca. Ó Hospodine, Bože mojej spásy, vo dne o pomoc volám, v noci stojím pred Tebou. Nech príde pred Teba moja modlitba, nakloň ucho k môjmu nariekaniu! Lebo moja duša sa nasýtila trápenia a môj život sa priblížil až k podsvetiu. Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily, ako pustený medzi mŕtvych, podobný pobitým, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomínaš, a odlúčení sú od Tvojej ruky. Do najspodnejšej jamy si ma položil, do temnôt a do hlbín. Ťažko dolieha na mňa Tvoj hnev a stlačil si ma všetkým svojím vlnobitím. Sela. Oddialil si odo mňa mojich známych, zošklivil si ma pred nimi. Zavretý som a nemôžem vyjsť. Oko mi hynie pre moju úbohosť; vzývam Ťa každý deň, ó Hospodine, vystieram k Tebe svoje dlane. Či urobíš div na mŕtvych? Či tiene vstanú Teba chváliť? Sela. Či rozprávajú v hrobe o Tvojej milosti a v ríši smrti o Tvojej vernosti? Či je známa v tme Tvoja divotvornosť a v kraji zabúdania Tvoja spravodlivosť? Ale ja k Tebe volám o pomoc, ó Hospodine, a moja modlitba hneď zrána predstupuje pred Teba. Prečo zavrhuješ moju dušu, Hospodine, skrývaš predo mnou svoju tvár? Zúbožený som a zmieram od mladi, znášam Tvoje hrôzy a som bezradný. Prevalila sa páľa Tvojho hnevu cezo mňa a Tvoje hrozivé zásahy ma zničili. Obklopujú ma ako vody celý deň, obkľučujú ma úplne. Oddialil si mi môjho priateľa a druha, mojimi známymi sú temnoty. Vyučujúci žalm Étána Ezrachovca. O Hospodinovej milosti chcem spievať naveky, ústami ohlasovať Tvoju vernosť z rodu na rod. Lebo si riekol: Naveky je postavená milosť v nebesiach, na nich si upevnil svoju vernosť. So svojím vyvoleným uzavrel som zmluvu, svojmu sluhovi Dávidovi som prisahal: Naveky upevním tvoje potomstvo, vybudujem tvoj trón z rodu na rod. Sela. Nebesá oslavujú Tvoje divy, Hospodine, a Tvoju vernosť v zbore svätých. Lebo kto sa v oblaku vyrovná Hospodinovi? Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi Božími? Boh je obávaný v kruhu svätých, veľký je On a hrozný pre všetkých, ktorí sú vôkol Neho. Hospodine, Bože mocností, kto je ako Ty, mocný Hospodine? Tvoja vernosť je vôkol Teba. Panuješ nad vzdutým morom; keď dvíha svoje vlny, Ty ich utišuješ. Ty si rozmliaždil Rahaba ako zabitého, silným ramenom rozprášil si svojich nepriateľov. Tvoje sú nebesá a Tvoja je i zem, svet i jeho náplň; Ty si ich založil; sever i juh Ty si stvoril, Tábor i Chermón Tvojmu menu plesajú. Máš mocnú pravicu, silná je Tvoja ruka, vyvýšená Tvoja pravica. Spravodlivosť a právo sú základom Tvojho trónu, milosť a vernosť Ťa predchádzajú. Blahoslavený ľud, čo pozná plesanie, ó Hospodine. Kráčajú v svetle Tvojej tváre, jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení. Lebo Ty si okrasou ich sily a Tvoja blahovôľa vyvyšuje náš roh. Lebo náš štít patrí Hospodinovi a náš kráľ Svätému Izraela. Vtedy si hovoril vo videní svojim zbožným, a povedal si: Pomoc som poskytol hrdinovi, vyvoleného z ľudu som povýšil. Našiel som svojho sluhu Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom, takže moja ruka bude stále pri ňom a posilní ho moje rameno. Neprekvapí ho nepriateľ a nešľachetník ho nepotlačí. Rozdrvím pred ním jeho nepriateľov a jeho nenávistníkov pozrážam. Vernosť a milosť moja bude s ním a v mojom mene vyvýši sa jeho roh. Položím jeho ruku na more a na veľtoky jeho pravicu. Bude na mňa volať: Ty si otec môj, môj Boh a skala mojej spásy. Ba ustanovím ho prvorodeným, najvyšším pre kráľov zeme. Naveky zachovám mu svoju milosť a moja zmluva ostane s ním pevná. Naveky zachovám jeho potomstvo, jeho trón bude, dokiaľ budú nebesá. Ak jeho synovia opustia môj zákon, nebudú chodiť podľa môjho práva, ak znesvätia moje ustanovenia, nebudú zachovávať moje príkazy, prútom navštívim ich priestupok a ranami ich previnenie; ale svoju milosť neodvrátim od neho a svoju vernosť nezruším, neznesvätím svoju zmluvu a nezmením, čo vyšlo z mojich úst. Raz som prisahal na svoju svätosť, že nesklamem Dávida, že jeho potomstvo potrvá naveky a jeho trón ako slnko predo mnou, večne bude pevný ako mesiac, a Svedok na oblaku je verný. Sela. Ale Ty si ho zavrhol a zamietol a nahneval si sa na svojho pomazaného, zavrhol si zmluvu so svojím sluhom, až po zem zneuctil si jeho korunu. Zbúral si všetky jeho múry a jeho pevnosti si zmenil na rozvaliny. Drancovali ho všetci, čo šli povedľa, bol na potupu svojim susedom. Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov, rozradostnil si všetkých jeho nepriateľov. Odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji. Zbavil si ho lesku, trón si mu zrazil k zemi. Skrátil si dni jeho mladosti a hanbou si ho priodel. Sela. Dokedy sa budeš skrývať, Hospodine? Či navždy bude blčať Tvoj hnev ako oheň? Rozpomeň sa, čo je ľudský vek, na akú márnosť stvoril si všetkých ľudí! Kto môže žiť tak, aby neuvidel smrť, a zachránil si dušu z moci podsvetia? Sela. Kde sú Tvoje prvotné milostivé skutky, Pane, o ktorých si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich sluhov, že v hrudi nosím pohanu od národov; ňou tupia Tvoji nepriatelia, Hospodine, tupia šľapaje Tvojho pomazaného! Hospodin požehnaný naveky! Amen. Amen. Modlitba Mojžiša, muža Božieho. Pane, Ty si býval naším príbytkom z pokolenia na pokolenie. Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky. Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa, ľudskí synovia! Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž. Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva, ktorá raší; za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá. Lebo my hynieme od Tvojho hnevu a Tvoja prchkosť nás desí. Pred seba postavil si naše viny a naše tajné hriechy do svetla svojej tváre. Lebo pre Tvoj hnev miznú všetky naše dni, končíme svoje roky ako vzdych. Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme. Ale kto pozná silu Tvojho hnevu? A Tvoju prchkosť, ako žiada Tvoja bázeň? Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. Vráť sa, ó Hospodine! Dokedy...? Zmiluj sa nad svojimi sluhami! Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali. Potešuj nás toľko dní, koľko si nás ponižoval, toľko rokov, koľko sme zlé veci videli. Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo a na ich synoch Tvoja veleba. Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami! A utvrď pri nás dielo našich rúk; Ty utvrď dielo našich rúk! Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho, ten vraví Hospodinovi: Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam! Lebo On vytrhne ťa z pasce lovca, od zhubného moru. Peruťou svojou prikryje ťa, a nájdeš útočisko pod Jeho krídlami; Jeho vernosť je štítom a pavézou. Nočného postrachu nemusíš sa báť, ani strely, ktorá lieta vo dne, ani moru, čo sa vlečie v mrákote, ani nákazy, čo napoludnie pustoší. Nech ich padne tisíc po tvojom boku a desaťtisíc po tvojej pravici, k tebe sa to nepriblíži. Len pozrieš očami a uzrieš odplatu bezbožných. Keďže Hospodin je Tvoje útočisko, postavil si si Najvyššieho za útulok: nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ponesú ťa, aby si si nohy neudrel o kameň. Po levoch a zmijách budeš kráčať, pošliapeš levíča i draka. Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža, a ochránim ho, lebo pozná moje meno. Bude ma vzývať a vyslyším ho; budem s ním v súžení, vytrhnem ho a oslávim. Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie. Žalm. Pieseň na deň sviatočného odpočinku. Dobre je Hospodinovi ďakovať a ospevovať Tvoje meno, Najvyšší; za rána Tvoju milosť zvestovať a Tvoju vernosť po nociach hudbou na desaťstrunovej lutne, na harfe a hrou na citare. Lebo si ma potešil, Hospodine, svojimi činmi; nad skutkami Tvojich rúk plesám. Aké veľké sú Tvoje skutky, Hospodine, prehlboké sú Tvoje myšlienky! Nerozumný človek to nechápe, blázon to nepochopí. Keď bezbožníci rašia ako bylina a prekvitajú všetci páchatelia neprávosti, to preto, aby boli naveky vyhladení. Ty si však Najvyšší naveky, Hospodine! Lebo, hľa, tvoji nepriatelia, Hospodine, lebo hľa, Tvoji nepriatelia zahynú a rozptýlení budú všetci páchatelia neprávosti. Vyvýšiš roh môj ako byvolí a pomažeš ma čerstvým olejom. Moje oko uvidí mojich sliedičov a moje uši počujú o zlosynoch, keď povstávajú proti mne. Spravodlivý bude prekvitať sťa palma a vyrastie ako libanonský céder. Tí, čo sú zasadení v dome Hospodinovom, prekvitať budú na nádvoriach nášho Boha, ponesú ovocie i v šedinách a budú svieži, čerství, aby zvestovali, že je priamy Hospodin, moja skala, v ktorej niet neprávosti. Hospodin je Kráľom! On priodel sa velebou, Hospodin priodel a opásal sa silou; upevnil svet, aby sa neklátil. Prepevný je trón Tvoj od počiatku; Ty si od večnosti. Pozdvihli rieky, Hospodine, pozdvihli rieky hlas svoj, pozdvihli rieky hukot svoj. Mocnejší než zvuk mnohých vôd, mocnejší ako príboj mora, vznešený je Hospodin na výsosti. Spoľahlivé sú Tvoje svedectvá; posvätná úcta patrí Tvojmu domu na večné časy, Hospodine. Bože pomsty, Hospodine, Bože pomsty, zaskvej sa! Zdvihni sa, Sudca zeme, pyšným odplať, čo napáchali! Dokedy, Hospodine, budú bezbožní, dokedy budú jasať bezbožníci? Chrlia drzé reči, vystatujú sa všetci páchatelia neprávosti. Ó Hospodine, deptajú ľud Tvoj a potláčajú Tvoje dedičstvo. Hrdúsia vdovy, cudzincov a vraždia siroty. A hovoria: Nevidí to Hospodin a nepozoruje Boh Jákobov. Majte rozum, vy hlúpi v ľude! Vy, blázni, kedy zmúdriete? Či nepočuje Ten, ktorý vám vsadil ucho? Či nevidí Ten, ktorý oko utvoril? Či nekarhá Ten, ktorý trestá národy? Či nevie Ten, ktorý vyučuje človeka? Hospodin pozná ľudské myšlienky; sú len dych. Blahoslavený je muž, ktorého Ty karháš, Hospodine, a zo zákona svojho vyučuješ, aby si ho zabezpečil pred zlými časmi, kým bezbožnému nevykopú jamu. Lebo Hospodin nezavrhne svoj ľud a neopustí svoje dedičstvo. Súd navráti sa k spravodlivosti, za ňou pôjdu všetci úprimného srdca. Kto sa ma zastane proti zlosynom a kto sa postaví za mňa proti páchateľom neprávosti? Keby mi nebol na pomoci Hospodin, duša by mi bola takmer v ríši mlčania. Keď myslím: Kláti sa mi noha, podopiera ma Tvoja milosť, Hospodine. Keď množstvo starostí ma tlačí, ukájajú mi dušu Tvoje útechy. Či Ti je spojencom trón zvrátenosti, čo pôsobí biedu pod menom zákona? Napádajú dušu spravodlivú a nevinnú krv odsudzujú. Ale Hospodin je mojím hradom a môj Boh mi je skalou útočiska. Odplatí im ich neprávosť a vykynoží pre ich zlo; vykynoží ich Hospodin, náš Boh. Poďte, plesajme Hospodinovi, jasajme zvučne skale našej spásy! Predstúpme pred Neho s poďakovaním, zvučne Mu jasajme chválospevy! Lebo Hospodin je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký Kráľ. V jeho rukách sú hlbiny zeme, Jeho sú vrchov končiare. Jeho je more - On ho učinil; aj pevnina, čo Jeho ruky utvorili. Vojdite! Padnime a klaňajme sa, pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom! Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky. Kiežby ste počuli dnes Jeho hlas! Nezatvrďte si srdce ako v Meribe, ako na púšti v deň Massy, kde ma pokúšali vaši otcovia, skúšali ma, hoci videli môj skutok. Štyridsať rokov ošklivilo sa mi toto pokolenie; Riekol som: Je to ľud bludného srdca a nechce poznať moje cesty; takže som im v hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku. Spievajte Hospodinovi novú pieseň, spievaj Hospodinovi, celá zem! Spievajte Hospodinovi, dobrorečte Jeho menu, zvestujte Jeho spásu deň čo deň! O Jeho sláve rozprávajte medzi pohanmi, o Jeho divných skutkoch medzi všetkými národmi! Lebo Hospodin je veľký a hoden veľkej chvály, obávaný nad všetkých bohov. Lebo všetci bôžikovia pohanov sú ničoty, Hospodin učinil však nebesá. Pred Ním je veleba a dôstojnosť, sila a ozdoba je v Jeho svätyni. Čeľade národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi česť a moc! Vzdajte Hospodinovi slávu Jeho mena, prineste dar a vstúpte v Jeho nádvoria! Klaňajte sa Hospodinovi vo svätej ozdobe, chvej sa pred Ním celá zem! Hláste medzi pohanmi, že Hospodin je Kráľom! Skutočne: upevnená je zem a nekláti sa! On spravodlivo súdi národy. Nech radujú sa nebesá a jasá zem, nech hučí more i to, čo ho napĺňa! Nech jasá pole so všetkým, čo je na ňom! Nech plesajú vtedy všetky stromy lesa pred Hospodinom! Lebo prichádza, prichádza súdiť zem. V spravodlivosti bude súdiť svet a národy vo svojej vernosti. Hospodin je Kráľom! Plesaj, zem, nech sa radujú mnohé ostrovy! Oblak a mrákava je vôkol Neho; právo a spravodlivosť sú základmi Jeho trónu. Oheň Ho predchádza a vôkol spaľuje Jeho protivníkov. Jeho blesky osvecujú svet; vidí to a chveje sa zem. Vrchy sa topia pred Hospodinom sťa vosk, pred Pánom celej zeme. Nebesá Jeho spravodlivosť hlásajú a Jeho slávu vidia všetky národy. Všetci sa zahanbia, čo slúžia modlám a chvastajú sa ničomnými bôžikmi; klaňať sa Mu budú všetci bohovia. Sion to počuje a zaraduje sa, a zajasajú dcéry Júdu pre Tvoje súdy, Hospodine. Lebo Ty, Hospodine, najvyšší si nad celou zemou; neskonale vyvýšený nad všetkých bohov. Milovníci Hospodina, nenáviďte zlé; On chráni duše svojich zbožných a vytrhuje ich z ruky bezbožníkov. Zažiari svetlo spravodlivému a radosť tým, čo sú úprimného srdca. Spravodliví, radujte sa v Hospodinovi, vzdajte vďaku Jeho svätému menu! Žalm. Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Lebo vykonal divné veci: pravica Jeho pomohla Mu, i Jeho sväté rameno. Hospodin svoju spásu oznámil, zjavil svoju spravodlivosť očiam národov. Rozpomenul sa na svoju milosť, na vernosť k domu Izraela; všetky končiny zeme videli spásu nášho Boha. Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! Prepuknite v jasot, plesajte a hrajte! Hrajte Hospodinovi na citare, na citare za hlasného spevu! Trúbami, hučaním rohov pred Kráľom-Hospodinom zvučne plesajte! Nech hučí more i to, čo ho napĺňa, svet i tí, čo na ňom bývajú! Rukami tlieskajte, rieky, vrchy plesajte vospolok pred Hospodinom; lebo prichádza súdiť zem. Svet bude súdiť v spravodlivosti, národy v úprimnosti. Hospodin je Kráľom, chvejú sa národy; On sedí nad cherubmi, kláti sa zem. Hospodin na Sione je veľký, vyvýšený nad všetky národy. Nech chvália Tvoje meno, veľké a úžasné; On je svätý! Moc kráľova miluje právo. Ty si založil poriadok, Ty si zaviedol právo a spravodlivosť v Jákobovi. Vyvyšujte Hospodina, nášho Boha, a klaňajte sa pred Jeho podnožou; On je svätý! Mojžiš a Áron boli medzi Jeho kňazmi, Samuel medzi vzývateľmi Jeho mena; vzývali Hospodina a On ich vypočul; v oblačnom stĺpe hovoril s nimi a oni zachovávali Jeho svedectvá a príkazy, čo im On vydal. Ó Hospodine, Bože náš, Ty si ich vypočul; Ty si im býval odpúšťajúcim Bohom i pomstiteľom ich výčinov. Nuž, vyvyšujte Hospodina, nášho Boha, a pred Jeho svätým vrchom klaňajte sa; lebo Hospodin, náš Boh, je svätý! Ďakovný žalm. Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním! Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy. Vchádzajte s vďakou do Jeho brán a s chválospevom do Jeho nádvorí; ďakujte Mu a dobrorečte Jeho menu! Lebo je dobrý Hospodin, naveky trvá Jeho milosť a Jeho vernosť z rodu na rod. Žalm Dávidov. O milosti a práve budem spievať; Teba chcem ospevovať, Hospodine. Rozumne si chcem počínať na ceste bez úhony; kedy prídeš ku mne? Vo svojom dome chcem chodiť v nevinnosti srdca. Neupriem svoj zrak na vec ničomnú; nenávidím počínanie odpadlíkov, na mňa sa to neprilepí. Nech sa vzdiali odo mňa prevrátené srdce; ani vedieť nechcem o zlom. Kto ohovára tajne blížneho, toho zničím; neznesiem pyšné oči, srdce naduté. Moje oči hľadia na verných v krajine, aby prebývali so mnou; kto chodí cestou bezúhonných, ten mi slúži. Nebude bývať v mojom dome podvodník a klamár neobstojí pred mojimi očami. Každé ráno ničiť chcem všetkých bezbožníkov krajiny, všetkých, čo pášu neprávosť, vyhubiť z mesta Hospodinovho. Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom. Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje volanie nech príde pred Teba! V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj! Lebo moje dni zmizli ako dym a kosti mi tlejú sťa pahreba. Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť. Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu. Podobám sa pelikánovi na púšti; som ako sova na zrúcaninách. Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche. Moji nepriatelia ma tupia celý deň; zlorečia mi tí, ktorí zúria proti mne. Lebo popol jem ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol. Moje dni sú ako nachýlený tieň a ja schnem ako bylina. Ale Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoja pamiatka je z rodu na rod. Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom; lebo tu je čas zmilovať sa, lebo už prišla chvíľa, lebo si Tvoji služobníci obľúbili jeho kamene a ľúto im je jeho trosiek. Pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci králi zeme Tvojej slávy. Lebo Hospodin vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve. K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou. Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia a novostvorený ľud chváliť bude Hospodina. Pretože zhliadol zo svojej svätej výsosti, Hospodin pozrel z nebies na zem, aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil synov smrti, aby zvestovali na Sione meno Hospodina a Jeho chválu v Jeruzaleme, keď zhromaždia sa národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi. Cestou mi podlomil silu, ukrátil moje dni. Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky. Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk. Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa. Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú. Synovia Tvojich služobníkov budú mať svoj domov a ich potomstvo bude pevné pred Tebou. Dávidov. Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia! On odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje choroby. Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom. Život ti sýti dobrými vecami, mladosť tvoja sa obnovuje ako orol. Hospodin koná spravodlivé skutky a dáva právo všetkým utláčaným. Mojžišovi dal poznať svoje cesty i Izraelcom svoje skutky. Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti. Nebude sa ustavične prieť, nebude sa naveky hnevať. Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia. Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa Ho boja. Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach. Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet, a nepozná ho viac jeho miesto. Ale milosť Hospodinova je od vekov až na veky nad tými, ktorí sa Ho boja, a Jeho spravodlivosť aj na detných deťoch, na tých, čo Jemu zmluvu zachovávajú a pamätajú na Jeho príkazy, aby ich plnili. Hospodin na nebi si upevnil svoj trón a Jeho kráľovská moc nad všetkým panuje. Dobrorečte Hospodinovi, Jeho anjeli, i silní hrdinovia, plniac Jeho príkazy a poslúchajúc hlas Jeho slova! Dobrorečte Hospodinovi, všetky Jeho voje, vy, čo Mu slúžite, plniac Jeho vôľu! Dobrorečte Hospodinovi všetky Jeho diela, na všetkých miestach Jeho panovania! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan. Na vodách si buduješ siene, z oblakov robíš si povozy, na krídlach vetra sa uberáš. Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami. Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky. Záplavou zakryl ju sťa rúchom, na vrchoch stáli vody. Pred Tvojou hrozbou odtiekli, rachotom Tvojho hromu zaplašené. Vrchy sa vynorili, klesli doliny na miesto, ktoré si im vymedzil. Položil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby opäť nezakryli zem. Vypúšťaš pramene do potokov; pomedzi vrchy pretekajú. Napájajú všetku poľnú zver; divé osly hasia svoj smäd. Nad nimi býva vtáctvo nebeské, spomedzi vetiev vydáva hlas. Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme, i víno, čo rozveselí srdce človeku, aby sa skvela od oleja tvár, a chlieb, čo posilňuje srdce človeka. Nasycujú sa stromy Hospodinove, cédre libanonské, ktoré On zasadil, na ktorých hniezdia vtáky, i bocian, ktorému sú domom cyprusy. Vysoké vrchy sú pre kamzíkov a svišťom sú útočiskom skaly. On stvoril mesiac na určenie času; slnko vie, kde má zapadať. Privádzaš tmu, a tak nastáva noc; v nej sa hýbe všetka lesná zver. Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú. Keď slnko vychádza, utiahnu sa, líhajú si do svojich brlohov. Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera. Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva. Tu more veľké, šírošíre; tam hemženia je bez počtu i živočíchov malých s veľkými. Tam lode plavia sa, tam Leviatan, čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom. Všetko to očakáva od Teba, aby si im načas dával pokrm. Keď im ho dávaš, zbierajú; otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecami. Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme. Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym. Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, hrať svojmu Bohu, kým tu budem. Nech Mu je milé moje premýšľanie! Ja sa budem radovať v Hospodinovi. Nech zmiznú hriešnici zo zeme! A nech už nieto bezbožných! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi! Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divných skutkoch! Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo Hospodina hľadajú! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár! Spomínajte na Jeho divné skutky, ktoré robil, na znamenie a súdy Jeho úst, vy, potomstvo Abraháma, Jeho sluhu, synovia Jákobovi, Jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, po celej zemi Jeho súdy. Na svoju zmluvu večne pamätá, slovo, čo vydal pre tisíc rodov príkazom; čo s Abrahámom uzavrel, a na prísahu Izákovi, čo stvrdil ako zákon Jákobovi na večnú zmluvu pre Izrael: Tebe dám Kanaán ako váš dedičný podiel. Keď ich bolo ešte počtom málo, hŕstočka len, a k tomu cudzí v nej, keď tiahli od národa k národu, z jedného kráľovstva k inému ľudu, nikomu nedovolil utláčať ich, aj kráľov pre nich potrestal: Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom! A keď privolal hlad do zeme a zlámal všetku palicu chleba, poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. V klade mu zvierali nohy, dostal sa do želiez, kým sa len nesplnilo jeho slovo a reč Hospodinova ho neospravedlnila. Kráľ poslal, dal ho rozviazať, národov vládca prepustil ho. Nad vlastným domom stanovil ho pánom, vládcom nad celým svojím majetkom, aby poúčal podľa svojej vôle jeho kniežatá a jeho starcov učil múdrosti. Tak prišiel Izrael do Egypta a Jákob bol hosťom v krajine Chámovej, urobil ľud svoj veľmi plodným a silnejším než boli jeho protivníci. Zvrátil im srdce, aby nenávideli Jeho ľud, úklady strojili Jeho služobníkom. Mojžiša poslal, svojho sluhu, Árona, ktorého si vyvolil. Tí robili medzi nimi Jeho znamenia, zázraky v kraji Chámovom. Poslal tmu - zotmilo sa; ale sprotivili sa Jeho slovám. Ich vody na krv premenil a usmrtil im ryby. Krajina hemžila sa žabami ešte aj v dvoranách ich kráľov. Riekol, a priletel hmyz, komáre na celé ich územie. Kamenec poslal miesto dažďa, plamenný oheň do ich zeme. Vinič im zbil, aj figovníky, stromy polámal na ich území. Riekol, a prišli kobylky, pažravý hmyz bez počtu; požrali im všetku byľ v krajine, požrali im plodiny poľa. Pobil im v kraji všetko prvorodené, prvotiny všetkej ich mužnej sily. Ich však vyviedol so striebrom a zlatom, nebol v ich kmeňoch klesajúci. Egypt sa radoval, keď vychádzali, lebo ich pochytil strach pred nimi. Rozprestrel oblak ako prikrývadlo a oheň, aby osvecoval noc. Žiadali, a priviedol prepelice, sýtil ich nebeským chlebom. Otvoril skalu - tiekli vody a valila sa rieka vyprahnutou zemou. Lebo si spomenul na svoje sväté slovo, na svojho sluhu Abraháma. Tak vyviedol ľud svoj v radosti, za plesania svojich vyvolených. Dal im krajiny pohanov; zdedili plody trudu národov, aby dbali na Jeho ustanovenia a zachovávali Jeho zákony. Haleluja! Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť. Kto vyrozpráva mocné činy Hospodinove, rozhlási všetku Jeho chválu? Blahoslavení, ktorí zachovávajú právo a činia spravodlivosť v každom čase! Rozpomeň sa na mňa, Hospodine, podľa priazne k svojmu ľudu, navštív ma svojím spasením, aby som hľadel na blaho Tvojich vyvolených, z radosti Tvojho národa sa tešil a honosil sa Tvojím dedičstvom. Zhrešili sme ako naši otcovia, páchali sme neprávosť a žili bezbožne. Otcovia naši v Egypte nedbali na Tvoje divné skutky, nepamätali na Tvoju mnohú milosť a priečili sa pri mori, pri Červenom mori. Predsa ich zachránil pre svoje meno, aby dal poznať svoju moc. Pohrozil Červenému moru - ihneď vyschlo; previedol ich hlbinami ako stepou. Zachránil ich pred rukou nenávistníka, vykúpil ich z moci nepriateľa. Ich protivníkov vody zakryli a nezostal z nich ani jeden. Vtedy uverili Jeho slovám a spievali Mu chválu. Čoskoro zabudli na Jeho skutky a nečakali na Jeho radu. Zmocnila sa ich vášeň v púšti, ba pokúšali Boha v pustatine. Dal im, čo si žiadali, poslal však na nich chradnutie. Žiarlili na Mojžiša v tábore i na Árona, svätca Hospodinovho. Otvorila sa zem a pohltila Dátána, pokryla zberbu Abiramovu. Nato sa oheň zažal v týchto zberbách a plameň strávil bezbožníkov. Urobili si teľa na Chórebe a klaňali sa zliatine; tak zamenili svoju slávu za podobu vola, čo žerie trávu; zabudli na Boha, ktorý ich vyslobodil a robil veľké veci v Egypte, predivné skutky v kraji Chámovom i strašné veci pri Červenom mori. Povedal vtedy, že ich vyplieni, keby si Mojžiš, Jeho vyvolený, nebol stal do trhliny pred Ním, aby odvrátil hnev od Jeho hubenia. Potom pohrdli vytúženou zemou a neverili Jeho sľubu. Reptali vo svojich stanoch, neposlúchli hlas Hospodina. Zodvihol vtedy ruku proti nim, že im dá padnúť na púšti, potomstvo rozhodí im medzi pohanov a rozmetá ich po krajinách. Spriahli sa s Baal Peórom, obete prinášané mŕtvym jedli. Dráždili Ho svojimi činmi, až prišla na nich záhuba. Tu povstal Pinchas, vykonal súd a zhuba prestala. Počítalo sa mu to za spravodlivosť od pokolenia na pokolenie až naveky. Zase Ho rozhnevali pri vodách sváru, tým urobili zle aj Mojžišovi. Lebo keď sa priečili jeho duchu, on sa nerozvážne preriekol. Nevyhubili ani národy, ako im rozkázal Hospodin, lebo sa pomiešali s pohanmi a priučili sa ich skutkom. Ba aj ich modlám slúžili, a tie sa im stali osídlom; aj svojich synov obetovali, i svoje dcéry démonom, ba prelievali nevinnú krv, krv svojich synov, svojich dcér, ktoré obetovali kanaánskym modlám; a tak zem bola poškvrnená krvou. Vlastnými skutkami sa znečistili, smilnili svojimi činmi. Tu Hospodin vzplanul hnevom proti svojmu ľudu a zošklivil si svoje dedičstvo. Vydal ich do rúk pohanom a vládli nad nimi ich neprajníci. Nepriatelia ich utláčali, až sa im pokorili pod ruku. Vyslobodil ich mnoho razy; oni sa Mu však priečili podľa vlastnej rady, a tak pre svoju vinu klesali. Zhliadol však na ich úzkosť, keď počúval ich nárek; kvôli nim sa rozpomenul na svoju zmluvu a pre svoju hojnú milosť sa zľutoval. Dal im nájsť milosrdenstvo u všetkých, čo ich zajali. Zachráň nás, Hospodine, Bože náš, spomedzi pohanov nás zhromaždi, aby sme oslavovať mohli Tvoje sväté meno a honosili sa Tvojou chválou! Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, od vekov naveky! A všetok ľud nech povie: Amen. Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. Nech vravia vykúpenci Hospodinovi, ktorých vykúpil z moci protivníka; a zhromaždil ich z krajín, od východu a západu, od severu aj od mora. Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a On ich vytrhol z ich úzkosti, viedol ich rovnou cestou, aby prišli k obývateľnému mestu. Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch, že dušu smädnú ukojil a hladnú dušu dobrým nasýtil. Tým, ktorí sedeli v tme a temnote, zvieraní biedou, železom, lebo sa rečiam Božím priečili, pohrdli radou Najvyššieho, útrapou pokoril im srdce, padli, a pomocníka nebolo. Vo svojom súžení volali k Hospodinovi, a On vytrhol ich z úzkosti, vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch, lebo rozlámal kovové dvere, posekal železné závory. Blázni pre svoje hriešne cesty, pre svoje viny trpeli. Sprotivil sa im všetok pokrm, dotkli sa až brán smrti. Vo svojom súžení volali k Hospodinovi, a On ich vytrhol z ich úzkosti. On poslal svoje slovo a uzdravil ich, z hrobových jám ich vyslobodil. Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch; nech obetujú obete vďaky a rozhlasujú Jeho skutky s plesaním. Tí, čo sa na lodiach na more vydali, čo obchodujú na šírych vodách, videli diela Hospodinove a Jeho divné skutky v hlbočine. Riekol, a vzbudil povíchricu, zvíril vlny mora dovysoka; stúpali k nebu, klesali do hlbín, odvaha im v tiesni klesala; krútili sa, tackali ako opilec, všetka ich múdrosť bola u konca. Vo svojom súžení volali k Hospodinovi, a On vytrhol ich z úzkosti. Víchricu premenil na tichý vánok a zmĺkli vlny mora. Zaradovali sa, že utíchli, a On ich priviedol do vytúženého prístavu; nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch; nech Ho zvelebujú na zhromaždení ľudu, nech Ho chvália na zasadnutí starších! On premieňa rieky na púšť a pramene vôd na vyprahnutú zem, na soľnú pustatinu zem úrodnú pre zlobu bývajúcich na nej. On premieňa púšť na jazerá a vyschnutú zem na pramene vôd. Potom tam hladných usadil a založili obývateľné mesto; obsievali si polia, vysadili vinice, a tie prinášali plody výnosné. Požehnával ich, veľmi sa rozmnožili, a ich dobytku nedal ubúdať. Ale ich ubúdalo, klesali pod tlakom nešťastia a žalosti. Opovrhnutie vylial na kniežatá a dal blúdiť púšťou neschodnou. Ale chudobného z biedy vyvýšil, zveľadil pokolenie ako stádo. Uzrú to úprimní a potešia sa, a všetka skazenosť si zapchá ústa. Kto je múdry, nech to zachováva, a pochopí tak milostivé skutky Hospodinove. Pieseň. Žalm Dávidov. Pevné je moje srdce, Bože, spievať a hrať Ti budem; prebuď sa, moja česť! Prebuď sa, harfa i citara! Nech zobudím rannú zoru. Budem Ti ďakovať, Hospodine, medzi ľuďmi, ospevovať Ťa medzi národmi. Lebo je veľká Tvoja milosť až po nebesá, až po oblaky Tvoja vernosť. Vznes sa, Bože, nad nebesá, nad celou zemou je Tvoja sláva! Aby sa zachránili Tvoji milovaní, pomáhaj svojou pravicou a vyslyš nás! Prehovoril Boh vo svojej svätyni: Zaplesám, rozdelím Síchem, údolie Sukkót rozmeriam. Mne patrí Gileád, mne Menašše, Efrajim je mi prilbou na hlave a Júda mojou berlou. Moáb mi je umývadlom, na Edóm hodím svoju obuv, nad Filištínskom zaplesám. Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto zavedie ma po Edóm? Či nezavrhol si nás Ty, Bože? a nevychádzaš s vojmi našimi? Ty nám udeľ pomoc proti protivníkom; bo daromná je ľudská pomoc. My s Bohom dokážeme silu, On pošliape našich protivníkov. Pre hudobný prednes. Dávidov. Žalm. Ó Bože mojej chvály, neodmlčuj sa! Lebo sa otvorili na mňa ústa bezbožné a podvodné, jazykom lživým hovorili so mnou. Nenávistnými slovami ma obkľúčili a bez príčiny broja proti mne. Za moju lásku sú mi nepriateľmi, a ja sa modlím. Za dobré sa mi odplácajú zlým, za moju lásku nenávisťou. Ustanov nad ním bezbožníka, nech mu žalobca stojí po pravici. Nech ako vinník vyjde zo súdu, nech je hriechom aj jeho modlitba. Jeho dní nech je čím menej a nech iný prevezme jeho úrad. Nech osirejú jeho synovia, manželka nech mu ovdovie. Jeho synovia nech sa túlajú a žobrú, zahnaní od svojich rumovísk. Nech mu veriteľ zaberie všetko, čo má, nech mu cudzí ulúpia jeho imanie. Nech mu nikto nezachová priazeň, ani zmilovanie jeho sirotám. Buď vyplienené jeho potomstvo, ich meno vytreté už v druhom kolene. Buď vina jeho otcov v pamäti u Hospodina, hriech jeho matky nech nie je zotretý; nech sú stále pred Hospodinom, ich pamiatku nech vyhladí aj zo zeme, pretože nepamätal na dôkaz lásky, prenasledoval úbožiaka a chudobného, aby usmrtil skrúšeného srdcom. Miloval kliatbu, nech príde naňho; záľubu nemal v požehnaní - nech sa vzdiali od neho. Kliatbu si obliekal sťa oblek, nech vnikne do neho sťa voda, do jeho kostí ako olej; nech mu je oblekom, ktorým sa halí, a pásom, ktorým sa vždy opasuje. To nech je odplata od Hospodina mojim žalobníkom, tým, čo zle vravia proti mne. Ale Ty, Hospodine, Pane, nalož so mnou kvôli svojmu menu; vytrhni ma, lebo dobrá je Tvoja milosť! Lebo som úbohý a chudobný a srdce vo mne ranené. Zachodím ako tieň, keď nakláňa sa, preháňaný som ako kobylky. Kolená sa mi podlamujú od pôstu a telo bez oleja mi schudlo. Ja som im na posmech; vidia ma, potriasajú hlavou. Pomôž mi, Hospodine, Bože môj! Zachráň ma podľa svojej milosti; nech sa dozvedia, že to Tvoja ruka, že si to Ty urobil, Hospodine. Oni nech preklínajú - Ty však požehnávaj! Ak povstanú, nech sa zahanbia, a služobník Tvoj nech sa raduje. Nech si moji žalobníci oblečú potupu, do svojej hanby nech sa halia ako do plášťa. Ústami svojimi Hospodinovi budem veľmi ďakovať, uprostred mnohých chváliť Ho. Lebo chudobnému stojí po pravici, aby ho zachránil pred tými, čo ho súdia. Dávidov. Žalm. To výrok Hospodinov môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám. Hospodin zo Siona vystrie berlu Tvojej moci: Vládni uprostred svojich nepriateľov! Ľud Tvoj je samá ochota v deň, keď povedieš svoje vojsko; ako rosa z lona rannej zory je Tvoja mládež v svätej ozdobe. Hospodin prisahal a neoľutuje: Ty naveky si kňazom na spôsob Melchisedeka. Pán Ti je po pravici; v deň svojho hnevu kráľov rozdrví. On bude súdiť medzi národmi a plno bude mŕtvol; rozdrví hlavy na šírom poli. Napije sa z potoka na ceste, preto pozdvihne hlavu. Haleluja! Ďakujem Hospodinovi z celého srdca v kruhu úprimných, v zbore. Veľké sú skutky Hospodinove, hodné skúmania všetkými, ktorí majú v nich záľubu. Velebné, nádherné je Jeho dielo a Jeho spravodlivosť trvá naveky. Pamiatku spravil svojím divným skutkom, Hospodin milostivý je a milosrdný. Dal pokrm tým, čo sa Ho boja; na svoju zmluvu večne pamätá. Ukázal silu svojich skutkov svojmu ľudu, aby im odovzdal dedičstvo pohanov. Pravda a právo sú diela Jeho rúk, Jeho všetky rozkazy sú hodnoverné, na večné veky upevnené, konané pravdivo a správne. On poslal vykúpenie svojmu ľudu, naveky svoju zmluvu stanovil; sväté a hrozné je Jeho meno. Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom; všetci sú rozumní, čo robia tak. Naveky trvá Jeho chvála. Haleluja! Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina a v Jeho príkazoch má veľkú záľubu. Mohutné bude jeho potomstvo na zemi a statočných rod bude požehnaný. Hojnosť a bohatstvo sú v jeho dome a jeho spravodlivosť trvá naveky. Statočným zasvitne svetlo v tme; on je milostivý, súcitný a spravodlivý. Dobre je tomu, kto sa zľutúva a požičiava a veci spravuje si podľa práva. Lebo sa nikdy neskláti; v pamäti večnej bude spravodlivý. Nebojí sa planej správy; pevné je jeho srdce; dúfa v Hospodina. Neochvejné je jeho srdce; nebojí sa, kým neuzrie pád svojich protivníkov. Rozsýpa štedro, dáva chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky; jeho roh vyvýši sa v sláve. Uzrie to bezbožník a nahnevá sa, zaškrípe zubami a pominie sa. Tak túžba bezbožníkov vyjde nazmar. Haleluja! Chváľte, služobníci Hospodinovi, chváľte meno Hospodinovo! Požehnané buď meno Hospodinovo odteraz až naveky! Od slnka východu až po západ buď pochválené meno Hospodinovo! Vyvýšený je Hospodin nad všetky národy, nad nebesá siaha Jeho sláva! Kto je ako Hospodin, náš Boh, na nebi, na zemi? On sídli vysoko a hľadí dolu hlboko; On pozdvihuje z prachu slabého a zo smetiska vyvyšuje chudobného, aby ho usadil medzi kniežatá, kniežatá svojho ľudu; neplodnú usadí do domu ako natešenú matku synov. Haleluja! Keď Izrael vychádzal z Egypta a Jákobov dom z ľudu cudzej reči, Júda sa Mu stal svätyňou, Izrael Jeho vladárstvom. More to videlo a utieklo; Jordán sa naspäť obrátil; vrchy poskakovali ako barany, pahorky ako jahňatá. Čo ti je, more, že si utekalo? Čo, Jordán, že si sa späť obrátil? Vrchy, prečo ste poskakovali ako barany? A pahorky ako jahňatá? Chvej sa, zem, pred Pánom, pred Bohom Jákobovým! On skalu na jazero premenil a kremeň na pramene vôd. Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť! Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh? Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči. Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. Ústa majú - nevravia; oči majú - nevidia; uši majú - nepočujú; nos majú - nevoňajú; ruky majú - nehmatajú; nohy majú - nechodia; svojím hrdlom nevolajú. Tí, čo ich zhotovili, budú im podobní, i každý, kto v nich dúfa. Izrael, dúfaj v Hospodina! On je im pomocou a štítom. Dom Áronov, dúfaj v Hospodina! On je im pomocou a štítom. Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, dúfajte v Hospodina! On je im pomocou a štítom. Hospodin pamätá na nás, požehná, požehná dom Izraelov, požehná dom Áronov, požehná tých, ktorí sa boja Hospodina, najmenších s najväčšími. Rozmnož vás, Hospodin, vás, vašich synov! Ste požehnaní Hospodina, Stvoriteľa neba i zeme. Nebesá sú nebesami Hospodinovými, zem dal synom ľudským. Mŕtvi nechvália Hospodina, ani nikto z tých, čo zostupujú do miesta umĺknutia, ale my dobrorečiť budeme Hospodinovi odteraz až naveky. Haleluja! Milujem Hospodina, lebo počuje hlas môjho úpenia; lebo naklonil ku mne svoje ucho, budem Ho vzývať, pokiaľ len žijem. Obkľúčili ma povrazy smrti, zastihli ma úzkosti záhrobia, našiel som súženie a žiaľ. Ale vzýval som meno Hospodinovo: Ó Hospodine, zachráň moju dušu! Milostivý je Hospodin a spravodlivý, náš Boh sa zľutováva. Hospodin je strážcom prostých, slabý som bol - pomohol mi. Vráť sa, duša moja, na svoj odpočinok, lebo Hospodin s tebou dobre naložil. Lebo si vytrhol moju dušu zo smrti, oči od sĺz a nohy od pádu. Pred Hospodinom budem chodiť v krajinách života. Veril som, preto som hovoril: Som veľmi pokorený! Vo svojej skľúčenosti som povedal: Každý človek je klamár! Čím sa odmením Hospodinovi za všetky Jeho dobrodenia voči mne? Pozdvihnem kalich spasenia a vzývať budem meno Hospodinovo. Ja splním svoje sľuby Hospodinovi pred všetkým Jeho ľudom. Veľmi vzácna je v očiach Pánových smrť Jeho pobožných. Ach, Hospodine, som Tvojím sluhom, som Tvojím sluhom, synom Tvojej služobnice; uvoľnil si mi putá. Prinášam Tebe obeť vďaky a vzývať budem meno Hospodinovo. Splním svoje sľuby Hospodinovi pred všetkým Jeho ľudom v nádvoriach domu Hospodinovho i v tvojom strede, Jeruzalem. Haleluja! Chváľte Hospodina, všetky národy! A velebte Ho, všetci ľudia! Lebo nesmierna je Jeho milosť voči nám a vernosť Hospodinova je naveky. Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť! Nech povie Izrael: Naveky trvá Jeho milosť! Nech povie Áronov dom: Naveky trvá Jeho milosť! Nech povedia tí, čo sa boja Hospodina: Naveky trvá Jeho milosť! V tiesni som vzýval Hospodina; Hospodin ma vypočul a vyslobodil ma. Hospodin je pri mne, nebudem sa báť, čo mi urobí človek?! Hospodin je pri mne, je medzi mojimi pomocníkmi, a ja sa zahľadím na tých, čo ma nenávidia. Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako dúfať v človeka. Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako dúfať v kniežatá. Obkľúčili ma všetky národy; ale ja ich odrazím v mene Hospodinovom. Obkľúčili ma, áno, obkľúčili; ale ja ich odrazím v mene Hospodinovom. Obkľúčili ma ako včely, zhasnú však ako oheň z tŕnia; ale ja ich odrazím v mene Hospodinovom. Silno ma posotili, aby som padol; Hospodin mi však pomohol. Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou. Hlas plesania a spásy v stanoch spravodlivých: Pravica Hospodinova dokázala silu! Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu! Neumriem, ale budem žiť, a hlásať budem skutky Hospodinove. Veľmi ma trestal Hospodin, smrti ma však nevydal. Otvorte mi brány spravodlivosti, nech vojdem nimi vďaku vzdávať Hospodinovi. Toto je brána Hospodinova; ňou spravodliví vchádzajú. Ďakujem Ti, že si ma vyslyšal a bol si mojou záchranou. Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach. Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom! Ó Hospodine, pomáhaj! Ó Hospodine, popraj zdaru! Požehnaný, kto prichádza v mene Hospodinovom! Požehnávame vás z domu Hospodinovho. Hospodin je Boh, On nás osvietil. Priviažte obeť povrazmi o rohy oltára! Ty si môj Boh, Tebe ďakujem; Bože môj, chcem Ťa vyvyšovať. Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť! Blahoslavení, ktorých cesta je bez úhony; ktorí chodia v zákone Hospodinovom! Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú! Ty nariadil si svoje rozkazy, aby sa verne zachovávali. Ó, kiež sú pevné moje cesty pri zachovávaní Tvojich ustanovení! Potom sa nezahanbím, keď pohliadnem na všetky Tvoje príkazy. Ďakovať Ti budem z úprimného srdca, keď naučím sa Tvojim spravodlivým právam. Ustanovenia Tvoje budem zachovávať; neopúšťaj ma nadobro! Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo. Hľadal som Ťa celým srdcom; nedaj mi poblúdiť od Tvojich príkazov! Tvoju reč som skryl vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil. Požehnaný si, Hospodine! Vyuč ma svojim ustanoveniam. Svojimi perami vyratúvam všetky súdy Tvojich úst. Teším sa ceste Tvojich svedectiev viac ako všetkému bohatstvu. Rozmýšľam o Tvojich rozkazoch a hľadím na Tvoje chodníky. V Tvojich ustanoveniach sa kochám, na Tvoje slovo nezabúdam. Rob dobre svojmu sluhovi, aby som žil a zachovával Tvoje slovo. Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona. Som len hosťom na zemi; príkazy svoje neskrývaj predo mnou. Skrúšená je moja duša túžbou po Tvojich súdoch ustavične. Nadutých karháš; prekliati sú, ktorí blúdia od Tvojich prikázaní. Vzdiaľ hanu odo mňa i opovrhnutie; lebo zachovávam Tvoje svedectvá. Hoc zasadajú kniežatá a proti mne sa radia, Tvoj sluha premýšľa o Tvojich nariadeniach. Tvoje svedectvá sú mojou rozkošou, ony sú mojimi radcami. O prach sa lepí môj život; obživ ma podľa svojho slova. Vyrozprával som svoje cesty a Ty si ma vyslyšal; vyuč ma svojim ustanoveniam. Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch. Slzí mi duša od zármutku; pozdvihni ma podľa svojho slova. Odvráť odo mňa cestu lživú, z milosti daruj mi svoj zákon. Vyvolil som si cestu pravdy a Tvoje práva položil som pred seba. Držím sa Tvojich svedectiev; nezahanbuj ma, Hospodine! Pobežím cestou Tvojich príkazov, keď uľavíš môjmu srdcu. Nauč ma, Hospodine, ceste svojich príkazov, ich zachovávanie Ti bude odmenou. Urob ma chápavým Tvoj zákon zachovávať a pridŕžať sa ho celým srdcom. Voď ma cestou svojich prikázaní, lebo v tom mám záľubu. Nakloň mi srdce k svojim svedectvám, nie k ziskuchtivosti. Odvráť mi oči od pohľadu na márnosť; obživ ma na Tvojej ceste. Splň svojmu sluhovi svoj sľub daný tým, ktorí sa Ťa boja. Odvráť odo mňa potupu, ktorej sa hrozím; lebo Tvoje práva sú dobré. Po Tvojich rozkazoch túžim; spravodlivosťou svojou obživ ma. Nech príde na mňa Tvoja milosť, Hospodine, spasenie Tvoje podľa Tvojej reči, aby som mohol odpovedať svojmu utŕhačovi; lebo dôverujem Tvojmu slovu. Nevynímaj nadobro z mojich úst slovo pravdy, lebo očakávam Tvoje súdy. Chcem plniť Tvoj zákon na večné veky, ustavične a chodiť slobodne; veď hľadám Tvoje rozkazy. O Tvojich svedectvách chcem hovoriť, pred kráľmi sa nezahanbím. Budem sa kochať v Tvojich príkazoch, ktoré som si zamiloval. Zdvihnem dlane k Tvojim príkazom, ktoré som si zamiloval, a budem rozmýšľať o Tvojich ustanoveniach. Pamätaj na slovo dané svojmu sluhovi, na ktoré si mi Ty dal nádej. To mi je útechou v mojej biede, lebo Tvoja reč ma obživuje. Hoc sa mi nadutí náramne posmievajú, od Tvojho zákona sa neuchýlim. Rozpomínam sa na Tvoje odveké súdy, Hospodine, a potešil som sa. Zlosť ma zachvátila nad bezbožníkmi, ktorí opúšťajú Tvoj zákon. Ustanovenia Tvoje sú mi piesňami v príbytku môjho putovania. Na Tvoje meno v noci spomínam, ó Hospodine, a zachovávam Tvoj zákon. Toto sa mi dostalo, lebo som zachovával Tvoje rozkazy. Riekol som: Hospodine, mojím údelom je Tvoje slová zachovávať. Hľadám Tvoju priazeň celým srdcom; zmiluj sa podľa svojho sľubu nado mnou. O svojich cestách premýšľam a obraciam si nohy k Tvojim svedectvám. Ponáhľam sa a neotáľam zachovávať Tvoje príkazy. Povrazy bezbožných ma objali, ale na zákon Tvoj som nezabudol. O polnoci vstávam oslavovať Ťa za Tvoje spravodlivé práva. Som druhom všetkých, ktorí sa Ťa boja, tých, ktorí plnia Tvoje rozkazy. Hospodine, plná je zem Tvojej milosti; vyuč ma svojim ustanoveniam. Dobre si naložil so svojím sluhom, ó Hospodine, podľa svojho slova. Vyuč ma rozvahe a poznaniu; lebo verím Tvojim príkazom. Skôr, ako som trpel, blúdil som; teraz však zachovávam Tvoju reč. Ty si dobrý a dobre robíš; vyuč ma svojim ustanoveniam. Pyšní vešajú na mňa lož; hoci ja celým srdcom dodržiavam Tvoje rozkazy. Stučnelo im srdce ako sadlo; ja sa však kochám v Tvojom zákone. Dobre mi, že som bol pokorený, aby som sa učil Tvojim nariadeniam. Pre mňa je lepší zákon Tvojich úst ako tisíce zlata, striebra. Tvoje ruky ma učinili a upevnili; urob ma chápavým, aby som sa naučil Tvojim príkazom. Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, pretože očakávam Tvoje slovo. Viem, Hospodine, že sú Tvoje súdy spravodlivé, že si ma právom pokoril. Nech mi je útechou Tvoja milosť, podľa Tvojej reči svojmu služobníkovi! Nech príde na mňa Tvoje zľutovanie, aby som žil, pretože Tvoj zákon mi je rozkošou. Nech sa zahanbia pyšní, že mi neprávom krivdili; ja však uvážim Tvoje rozkazy. Nech sa obrátia ku mne tí, čo sa Ťa boja, a tí, čo poznajú Tvoje svedectvá. Kiež mi je srdce bezúhonné v Tvojich nariadeniach, aby som nebol zahanbený. Prahne mi duša po Tvojej spáse; Tvoje slovo očakávam. Prahnú mi oči po Tvojej reči, keď hovorím: Kedy ma potešíš? Hoci som sťa mech v dyme, nezabúdam na Tvoje nariadenia. Koľko dní zostáva Tvojmu sluhovi? Kedy vykonáš súd nad mojím prenasledovateľom? Jám nakopali pre mňa pyšní, ktorí nie sú podľa Tvojho zákona. Tvoje prikázania sú pravda sama; bez príčiny ma prenasledujú. Ó, pomôž mi! Bezmála by ma boli zničili na zemi; no ja som neopustil Tvoje rozkazy. Podľa svojej milosti obživ ma, aby som zachoval svedectvo Tvojich úst. Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo. Z rodu na rod je Tvoja pravda; zem si upevnil, takže stojí. Do dnešného dňa stoja, ako si usúdil; veď všetko to sú Tvoji sluhovia. Keby Tvoj zákon nebol býval mojou rozkošou, bol by som zahynul vo svojej biede. Ja nikdy nezabudnem Tvoje rozkazy; veď nimi si ma obživil. Tvoj som ja, spas ma, lebo hľadám Tvoje rozkazy. Číhajú na mňa bezbožní, aby ma zahubili; ja si však všímam Tvoje svedectvá. Videl som medze každej dokonalosti; Tvoj príkaz siaha veľmi ďaleko. Ó, ako milujem Tvoj zákon! Celý deň o ňom premýšľam. Svojimi príkazmi robíš ma múdrejším nad mojich nepriateľov; ony sú moje naveky. Rozumnejší som ako všetci moji učitelia; lebo Tvoje svedectvá sú mojím premýšľaním. Som rozvážnejší ako starci, lebo zachovávam Tvoje rozkazy. Od každej zlej cesty zdržiavam si nohy, aby som Tvoje slovo dodržal. Od Tvojich súdov som sa neuchýlil, lebo Ty si ma vyučil. Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám a nad med mojim ústam! Z rozkazov Tvojich zmúdrievam; preto nenávidím každý lživý chodník. Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom. Prisahal som a dodržím, že budem Tvoje spravodlivé práva zachovávať. Ó Hospodine, náramne som pokorený; obživ ma podľa svojho slova! Ó Hospodine, obľúb si obete mojich úst a uč ma svojim právam. Dušu mám stále na dlani; no na Tvoj zákon nezabúdam. Bezbožníci mi nastavili osídlo; od Tvojich rozkazov však nepoblúdim. Dedičstvom sú mi tvoje svedectvá až naveky; lebo sú radosťou môjmu srdcu. Naklonené je moje srdce plniť Tvoje ustanovenia navždy až do konca! Ja nerozhodných nenávidím; ale Tvoj zákon milujem. Ty si mi clonou, štítom; na Tvoje slovo čakávam. Vzdiaľte sa odo mňa, zlostníci, aby som mohol zachovávať príkazy svojho Boha. Podopieraj ma podľa svojej reči, aby som ožil, a nezahanbi ma v mojej nádeji. Podporuj ma, aby som bol spasený a stále hľadel na Tvoje ustanovenia. Ty zavrhuješ všetkých, ktorí poblúdili od Tvojich ustanovení; lebo ich podvod je márny. Odstraňuješ všetkých bezbožníkov zeme ako trosky; milujem preto Tvoje svedectvá. Telo mi trnie strachom pred Tebou, bojím sa Tvojich súdov. Konal som právo a spravodlivosť, neponechaj ma mojim utláčateľom. Zaruč sa za mňa, svojho služobníka, nech ma pyšní neutláčajú. Prahnú mi oči po Tvojej spáse, po Tvojej spravodlivej reči. So svojím sluhom nalož podľa svojej milosti, vyuč ma svojim ustanoveniam. Som Tvojím sluhom, urob ma chápavým, aby som poznal Tvoje svedectvá. Je čas, aby Hospodin zasiahol; Tvoj zákon porušili. Milujem preto Tvoje príkazy nad zlato i nad rýdze zlato. Preto všetky Tvoje príkazy mám za úplne správne; každý lživý chodník nenávidím. Tvoje svedectvá sú predivné; preto ich moja duša zachováva. Výklad Tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými. Roztváram ústa, dychtím, lebo túžim po Tvojich príkazoch. Obráť sa ku mne, buď mi milostivý podľa práva milujúcich Tvoje meno. Upevni svojou rečou moje kroky; nech nepanuje vo mne žiadna neprávosť. Vykúp ma z útlaku človeka, aby som dodržiaval Tvoje rozkazy. Nad svojím sluhom rozjasni svoju tvár, vyuč ma svojim ustanoveniam. Potoky vôd mi ronia oči, keď ľudia nezachovávajú Tvoj zákon. Spravodlivý si, Hospodine, a priame sú Tvoje práva. Vydal si svoje svedectvá v spravodlivosti a v mnohej vernosti. Moje horlenie ma zožiera, že moji protivníci zabudli na Tvoje slová. Tvoja reč je prečistá a Tvoj služobník ju miluje. Maličký som a opovrhnutý; na Tvoje rozkazy však nezabúdam. Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť večná; zákon Tvoj je pravda. Úzkosť a tieseň ma zastihli; príkazy Tvoje sú mi rozkošou. Spravodlivosť Tvojich svedectiev je večná; urob ma chápavým, nech žijem. Ja volám celým srdcom, vyslyš ma, Hospodine; ustanovenia Tvoje budem zachovávať. K Tebe volám, spas ma, aby som plnil Tvoje svedectvá. Pred svitom vstávam; volám o pomoc; a dúfam v Tvoje slovo. Oči mi predbiehajú nočné stráže, aby som premýšľal o Tvojej reči. Počúvaj hlas môj podľa svojej milosti; obživ ma, Hospodine, podľa svojich práv! Blízko sú, ktorí ma s podlosťou prenasledujú; od Tvojho zákona sú ďaleko. Ó Hospodine, Ty si blízko a všetky Tvoje príkazy sú pravda. Dávno viem z Tvojich svedectiev, že si ich založil naveky. Zhliadni na moju biedu a vytrhni ma; lebo som nezabudol na Tvoj zákon. Rozsúď môj spor a vykúp ma; podľa svojej reči obživ ma. Ďaleko je spása od bezbožníkov; lebo nehľadajú Tvoje ustanovenia. Veľké je Tvoje milosrdenstvo, ó Hospodine; obživ ma podľa svojich práv. Mnoho je tých, čo ma prenasledujú a sužujú; ale od Tvojich svedectiev sa neuchýlim. Keď vidím odpadlíkov, cítim odpor, lebo nezachovávajú Tvoje slovo. Pozri, veď milujem Tvoje rozkazy; ó Hospodine, obživ ma podľa svojej milosti! Pravda je jadrom Tvojho slova a všetko Tvoje spravodlivé právo naveky. Kniežatá ma prenasledujú bez príčiny; no srdce sa mi bojí iba Tvojho slova. Ja sa radujem Tvojej reči ako ten, ktorý hojnú korisť nachádza. Nenávidím lož, protiví sa mi; Tvoj zákon milujem. Sedemkrát za deň Ťa chválim pre Tvoje spravodlivé práva. Tí, čo milujú Tvoj zákon, majú hojne pokoja a nemajú sa o čo potknúť. Mám nádej na Tvoju spásu, Hospodine, a splním Tvoje príkazy. Moja duša zachováva Tvoje svedectvá a preveľmi ich milujem. Zachováva Tvoje rozkazy a Tvoje svedectvá, lebo pred Tebou sú všetky moje cesty. Hospodine, nech príde moja prosba pred Teba; urob ma chápavým podľa svojho slova. Nech príde k Tebe moje úpenie; vysloboď ma podľa svojej reči! Prekypujte mi, pery, chválou; lebo Ty ma učíš svojim ustanoveniam. Nech môj jazyk ospevuje Tvoju reč, lebo všetky Tvoje príkazy sú spravodlivé. Nech mi je Tvoja ruka na pomoci; lebo som si vyvolil Tvoje rozkazy. Túžim po Tvojej spáse, Hospodine, a Tvoj zákon mi je rozkošou. Nech žije moja duša a chváli Ťa a Tvoje práva nech mi pomáhajú! Zblúdil som ako ovca stratená; hľadaj si svojho služobníka, lebo som nezabudol na Tvoje príkazy. Pútnická pieseň. K Hospodinovi som volal vo svojom súžení a On ma vyslyšal. Ó Hospodine, osloboď ma od lživých perí, od jazyka podvodného. Čo Ti dá a čo Ti pridá podvodný jazyk? Ostré šípy hrdinu so žeravým uhlím z kručiny! Beda mi, že som hosťom v Mešechu, že bývam pri stanoch Kédáru! Pridlho bývam medzi tými, čo nenávidia pokoj. Ja som za pokoj, ale keď sa ozvem, oni sú za boj. Pútnická pieseň. Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme. Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela. Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky. Pútnická pieseň. Dávidova. Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho! Zastavili sa naše nohy v tvojich bránach, Jeruzalem. Jeruzalem je vystavený ako mesto, ktoré nás spája dovedna. Tam vystupujú kmene, kmene Hospodinove. Pravidlom je pre Izrael: oslavovať meno Hospodinovo. Lebo tam stoja súdne stolice, stolice domu Dávidovho. Proste o pokoj pre Jeruzalem: Nech žijú bezpečne tí, čo ťa milujú! Nech je pokoj v tvojich hradbách, bezpečnosť v tvojich palácoch! Kvôli svojim bratom a priateľom hovorím: Pokoj v tebe! Pre dom Hospodina, nášho Boha, chcem vyhľadávať tvoje blaho. Pútnická pieseň. K Tebe pozdvihujem svoje oči, ktorý bývaš v nebesiach. Hľa, ako oči služobníkov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobnice na ruku jej panej, tak naše oči hľadia na Hospodina, nášho Boha, kým sa nad nami nezmiluje. Zmiluj sa Hospodine, zmiluj sa nad nami! Lebo sme presýtení opovrhnutím. Presýtená je naša duša výsmechom bezstarostných, opovrhnutím pyšných. Pútnická pieseň. Dávidova. Keby nie Hospodina, ktorý bol s nami - nech povie Izrael - keby nie Hospodina, ktorý bol s nami, keď ľudia povstávali proti nám, tak by nás boli zaživa pohltili, keď vzbĺkol proti nám ich hnev, tak by nás boli zaplavili vody, bol by sa cez nás prevalil prúd; vtedy by sa vzduté vody boli cez nás prevalili. Požehnaný je Hospodin, On nás nevydal ich zubom za korisť! Ako vtáča unikla naša duša z osídla vtáčnikom; osídlo sa roztrhlo a my sme unikli. Naša pomoc je v mene Hospodinovom, ktorý učinil nebo i zem. Pútnická pieseň. Tí, ktorí dôverujú Hospodinovi, sú ako vrch Sion, čo sa nepohne, ale trvá naveky. Jeruzalem je obklopený vrchmi: tak je Hospodin vôkol svojho ľudu odteraz až naveky; veď nespočinie berla bezbožnosti nad údelom spravodlivých, aby si spravodliví nevystreli ruky po bezpráví. Ty, Hospodine, dobre učiň dobrým, a tým, čo sú úprimní srdcom! No tých, čo sa uchyľujú na svoje krivé cesty, nech Hospodin zaženie i s páchateľmi neprávostí! Pokoj nad Izraelom! Pútnická pieseň. Keď zmenil Hospodin údel Siona, boli sme ako vo sne. Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania. Vtedy hovorili medzi pohanmi: Veľké veci urobil s nimi Hospodin! Veľké veci urobil s nami Hospodin, preto sme sa radovali. Zmeň údel náš, Hospodine, ako potoky v Negebe! Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním. Chodí a chodí s plačom ten, čo nosí semeno na siatie; iste príde domov s plesaním, znášajúc svoje snopy. Pútnická pieseň. Šalamúnova. Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik. Márne vám zavčasu vstávať a neskoro si sadať, jesť v bolesti vyrobený chlieb; dosť dáva On svojmu milému v spánku. Ajhľa, dedičstvom od Hospodina sú synovia, odmenou je plod života. Ako sú šípy v ruke hrdinovej, takí sú synovia mladosti. Blahoslavený je muž, čo si nimi naplnil tulec; nevyjde na hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne. Pútnická pieseň. Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po Jeho cestách. Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk, blažený budeš a dobre sa ti bude vodiť. Tvoja žena bude ako úrodný vinič vo vnútri tvojho domu; tvoji synovia ako mladé olivy okolo tvojho stola. Hľa, takto dôjde požehnania muž, ktorý sa bojí Hospodina. Nech ťa požehná Hospodin zo Siona. Dívaj sa na blaho Jeruzalema po všetky dni svojho života a uzri synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom! Pútnická pieseň. Mnoho ma sužovali od mladi - nech povie Izrael - mnoho ma sužovali od mladi, ale ma nezdolali. Oráči orali mi po chrbte a dlhé brázdy ťahali. Spravodlivý je Hospodin, rozťal povrazy bezbožníkom. Zahanbia sa a ustúpia všetci, čo nenávidia Sion. Budú sťa tráva na strechách, čo usychá skôr, ako ju vytrhajú; ktorou si kosec nenaplní hrsť ani viazač snopov náručie; okoloidúci nepovedia: Nech spočinie na vás požehnanie Hospodinovo. Žehnáme vás v mene Hospodinovom. Pútnická pieseň. Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine, Pane, počuj môj hlas; nech pozorujú Tvoje uši hlas môjho úpenia! Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí? U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša. Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí. Pútnická pieseň. Dávidova. Hospodine, moje srdce nie je pyšné a moje oči nie sú hrdé; nejdem za veľkými cieľmi, ktoré sú pre mňa predivné. Veru, upokojil som si dušu, utíšil ju. Ako nasýtené dieťa je pri svojej matke, ako nasýtené dieťa, tak sa cíti vo mne moja duša. Izrael, čakaj na Hospodina odteraz až naveky. Pútnická pieseň. Hospodine, pamätaj na Dávida, na všetky jeho útrapy, ako prisahal Hospodinovi a dal sľub Jákobovmu Mocnému: Do stanu svojho domu nevojdem, na lôžko svojho odpočinutia neľahnem, nedoprajem si očiam spánku, ni viečkam zdriemnutia, dokiaľ nenájdem miesto Hospodinovi, príbytky Jákobovmu Mocnému. Hľa, počuli sme o tom v Efrate, našli sme to na poliach Jaarových. Vojdime do Jeho príbytkov, klaňajme sa podnoži Jeho nôh. Povstaň, Hospodine, a choď k miestu svojho odpočinku, Ty i truhla Tvojej moci! Nech si Tvoji kňazi oblečú spravodlivosť a Tvoji zbožní nech plesajú. Pre svojho služobníka Dávida neodmietni svojho pomazaného! Hospodin prisahal vernosť Dávidovi a neodstúpi od nej: Na tvoj trón posadím jedného z plodu tvojho života. Ak tvoji synovia zachovajú moju zmluvu i moje nariadenia, ktoré ich naučím, tak aj ich synovia budú na večné veky sedieť na tvojom tróne. Lebo Hospodin si vyvolil Sion, želal si ho za príbytok: Toto mi bude miestom odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som si ho želal. Bohato požehnám jeho pokrm, jeho chudobných nasýtim chlebom. Jeho kňazov priodejem spásou a jeho zbožní budú veľmi plesať. A tam dám vyrásť rohu Dávidovmu, pripravím svietnik svojmu pomazanému. Odejem hanbou jeho nepriateľov, na ňom však zaskveje sa jeho koruna. Pútnická pieseň. Dávidova. Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Ako rosa Hermona, čo padá na sionské vrchy. Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Pútnická pieseň. Dobrorečte Hospodinovi, všetci služobníci Hospodinovi, ktorí stojíte po nociach v dome Hospodinovom. Pozdvihnite svoje ruky ku svätyni a dobrorečte Hospodinovi. Nech ťa požehná Hospodin zo Siona, ktorý učinil nebo i zem! Haleluja! Chváľte meno Hospodinovo, chváľte ho, služobníci Hospodinovi, ktorí stávate v dome Hospodinovom, v nádvoriach domu nášho Boha! Chváľte Hospodina, lebo Hospodin je dobrý, ospevujte Jeho meno, lebo je milé! Lebo Hospodin si vyvolil Jákoba, Izraela za svoje vlastníctvo. Lebo viem, že Hospodin je veľký a náš Pán je nad všetkých bohov. Všetko, čo sa páči Hospodinovi, činí na nebi aj na zemi, v moriach a všetkých hlbinách. Od konca zeme dáva stúpať mračnám, On blesky tvorí pri daždi, vypúšťa vietor zo svojich komôr. On pobil prvorodené v Egypte, od človeka až po zvieratá; zoslal znamenia a zázraky do tvojho stredu, Egypt, na faraóna i na všetkých jeho sluhov; On pobil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov: amorejského kráľa Síchóna, bášánského kráľa Óga a všetky kanaánske kráľovstvá. Ich zem dal do dedičstva, do dedičstva svojmu ľudu izraelskému. Ó Hospodine, Tvoje meno trvá naveky. Hospodine, Tvoja pamiatka je z rodu na rod. Lebo Hospodin sám bude súdiť svoj ľud a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi. Pohanské modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. Ústa majú, a nevravia; oči majú, a nevidia. Uši majú, a nepočujú, ani dychu niet v ich ústach. Im podobní budú tí, čo ich urobili, i každý, kto v nich dúfa. Dom Izraelov, dobrorečte Hospodinovi! Dom Áronov, dobrorečte Hospodinovi! Dom Lévího, dobrorečte Hospodinovi! Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, dobrorečte Hospodinovi! Požehnaný je Hospodin zo Siona, Ten, ktorý prebýva v Jeruzaleme! Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo Jeho milosť trvá naveky! Ďakujte Bohu bohov - lebo Jeho milosť trvá naveky! Ďakujte Pánovi pánov - lebo Jeho milosť trvá naveky! Jedinému, čo robí veľké divy - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo múdro učinil nebo - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo rozprestrel zem nad vodami - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo veľké svetlá učinil - lebo Jeho milosť trvá naveky! Slnko aby panovalo vo dne - lebo Jeho milosť trvá naveky! Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo pobil Egypt v jeho provorodených - lebo Jeho milosť trvá naveky! A Izraela vyviedol spomedzi nich - lebo Jeho milosť trvá naveky! Mocnou rukou a vystretým ramenom - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo Červené more rozdelil na čiastky - lebo Jeho milosť trvá naveky! A Izraela previedol jeho stredom - lebo Jeho milosť trvá naveky! Faraóna však s jeho vojskom vohnal do Červeného mora - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo ľud svoj viedol cez púšť - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo pobil veľkých kráľov - lebo Jeho milosť trvá naveky! A pozabíjal mocných kráľov - lebo Jeho milosť trvá naveky! Amorejského kráľa Síchóna - lebo Jeho milosť trvá naveky! A bášánského kráľa Óga - lebo Jeho milosť trvá naveky! Ich krajinu dal do dedičstva - lebo Jeho milosť trvá naveky! Do dedičstva svojmu služobníkovi Izraelovi - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, kto si na nás spomenul v našom ponížení - lebo Jeho milosť trvá naveky! Oslobodil nás od našich utláčateľov - lebo Jeho milosť trvá naveky! Tomu, čo každému telu dáva chlieb - lebo Jeho milosť trvá naveky! Ďakujte Bohu nebies - lebo Jeho milosť trvá naveky! Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion. Tam sme si vešali citary na vŕby. Lebo tí, ktorí nás zajali, žiadali od nás piesne, a tí, čo nás trýznili, spev radostný: Zaspievajte nám z piesní sionských! Ako sme mohli spievať pieseň Hospodinovu na cudzej pôde? Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech uschne moja pravica. Nech sa mi jazyk prilepí o ďasná, ak sa nebudem rozpomínať na teba, ak nevyvýšim Jeruzalem za vrchol svojej radosti. Hospodine, pripomeň synom edómskym deň Jeruzalema, keď hovorili: Zbúrajte, zbúrajte ho do základu! Dcéra babylonská, ty ničiteľka! Blahoslavený, kto ti odplatí za to, čo si nám spôsobila. Blahoslavený, kto tvoje deti pochytí a o skalu roztrieska. Dávidov. Ďakujem Ti celým srdcom, ospevujem Ťa pred božstvami. Skláňam sa pred Tvojím svätým chrámom, pre Tvoju milosť a vernosť ospevujem Tvoje meno, lebo si zvelebil nadovšetko svoje meno a svoje slovo. V deň, keď som volal, vyslyšal si ma, dodal si odvahy a sily mojej duši. Ó Hospodine, ďakovať Ti budú všetci pozemskí králi, keď vypočujú slová Tvojich úst. A ospevovať budú cesty Hospodinove, lebo je veľká sláva Hospodinova. Lebo je vyvýšený Hospodin, a predsa vidí poníženého a pozná pyšného zďaleka. Keď chodím v súžení, Ty ma obživuješ, vystieraš ruku proti hnevu mojich nepriateľov a Tvoja pravica ma zachraňuje. Hospodin rozhodne v môj prospech. Ó Hospodine, Tvoja milosť trvá naveky; neopusť diela svojich rúk. Pre hudobný prednes. Dávidov. Žalm. Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem? Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila. Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa, ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo. Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval. Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet. Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou. Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační, tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe. Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe? Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti! Pre hudobný prednes. Žalm. Dávidov. Zbav ma, ó Hospodine, zlého človeka a zachráň ma pred násilníkom. Myslia len na zlé v srdci, každý deň vyvolávajú boje. Jazyk si ostria ako had; jed zmije majú na perách. Sela. Ó Hospodine, uchovaj ma od rúk bezbožníka, zachovaj ma pred násilníkmi, čo zamýšľajú podraziť mi nohy. Pyšní mi nastavili skrytú pascu, slučky, kraj cesty siete roztiahli, položili mi osídla. Sela. Hovorím Hospodinovi: Ty si Boh môj; počuj hlas môjho úpenia, ó Hospodine! Ó Hospodine, Pane, sila mojej spásy, hlavu mi prikrývaš v deň boja. Ó Hospodine, nesplň žiadosť bezbožnému, nedaj zdariť sa jeho úkladu. Sela. Hlavu tých, čo ma obkľučujú, nech pokryje nešťastie privolané perami. Nech prší na nich žeravé uhlie! Vrhni ich do hlbín, aby nepovstali! Ohovárač neobstojí v krajine; násilníka nech stíha nešťastie, aby padol. Viem, že Hospodin rozrieši spor biedneho a chudobným dopomôže k právu. Len spravodliví budú oslavovať Tvoje meno, úprimní budú prebývať pred Tvojou tvárou. Žalm Dávidov. K Tebe volám Hospodine, ponáhľaj sa ku mne; naslúchaj môjmu hlasu, keď volám ku Tebe. Nech je moja modlitba kadidlom pred Tebou a dvíhanie rúk podvečernou obeťou. Ó Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň. Nedovoľ môjmu srdcu prikloniť sa k zlému, dopúšťať sa skutkov bezbožnosti s mužmi, čo pášu neprávosť; ani okúsiť ich lakotu. Ak ma spravodlivý bije, to je milosť; ak ma karhá, je to olej na moju hlavu; tomu sa moja hlava nevzoprie; lebo proti ich nešľachetnostiam mám ešte modlitbu. Do skalnatých rúk svojich sudcov budú zvrhnutí; vtedy počujú, že moje reči sú milé. Ako sa brázdi, rýpe zem, tak sa sypú naše kosti do otvoru záhrobia. K Tebe hľadia moje oči, Hospodine, Pane; ja v Teba dúfam; nezbav ma života. Z pasce, čo mi nastavili, ma zachráň, aj od osídiel páchateľov neprávosti. Nech spadnú bezbožníci spoločne do vlastných sietí, ale ja prejdem. Poučný žalm Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba. Nahlas volám k Hospodinovi, nahlas úpiem k Hospodinovi. Vylievam pred Ním svoju žalobu, vyznávam pred Ním svoje súženie. Keď chradne môj duch vo mne, Ty aj vtedy poznáš môj chodník; na ceste, ktorou chodím, nastavili mi pascu. Pozri sa napravo a viď: nikto ma nechce poznať. Zaniklo moje útočisko; nieto nikoho, kto by si všímal moju dušu. K Tebe volám, Hospodine, hovorím: Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine živých. Pozoruj môj nárek, lebo som veľmi slabý. Osloboď ma od mojich prenasledovateľov, lebo sú silnejší ako ja. Vyveď mi dušu zo žalára, aby som oslavoval Tvoje meno! Spravodliví ma obklopia, keď mi prejavíš dobrodenie. Žalm Dávidov. Hospodine, čuj moju modlitbu, naslúchaj môjmu úpeniu, vyslyš ma pre svoju vernosť, pre svoju spravodlivosť. Nesúď sa so svojím služobníkom; veď nikto živý nie je spravodlivý pred Tebou. Lebo nepriateľ ma prenasleduje; až k zemi deptá život môj, do temnôt usádza ma ako naveky mŕtvych. A prahne duch môj vo mne, srdce mi trnie v mojom vnútri. Spomínam si na dávne dni, rozjímam o všetkých Tvojich činoch, uvažujem o skutkoch Tvojich rúk. K Tebe vystieram svoje ruky; k Tebe svoju dušu ako vyprahnutú zem. Sela. Čím skôr ma vyslyš, Hospodine, môj duch hynie; neskrývaj svoju tvár predo mnou, aby som sa nepodobal tým, čo zostupujú do hrobu. Daj mi hneď zrána počuť svoju milosť. Daj mi poznať cestu, po ktorej mám kráčať, lebo ja dúfam v Teba, bo k Tebe pozdvihujem svoju dušu. Od mojich nepriateľov osloboď ma, Hospodine, u Teba hľadám útočisko. Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď Ty si Boh môj; Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi. Pre svoje meno, Hospodine, zachovaj ma nažive; vyveď mi dušu z úzkosti pre svoju spravodlivosť. Pre svoju milosť vyhub mojich nepriateľov, znič všetkých, čo ma sužujú, lebo ja som Tvoj služobník. Dávidov. Požehnaný je Hospodin, moja skala, ktorý moje ruky učí boju, prsty vojne; moja milosť a moja pevnosť, môj hrad, môj vysloboditeľ, môj štít; k Nemu sa utiekam; On mi podmaňuje môj ľud. Ó Hospodine, čo je človek, že sa k nemu priznávaš? Čo dieťa človeka, že si ho vážiš? Človek je podobný vánku, jeho dni sú ako letiaci tieň. Ó Hospodine, nakloň svoje nebesá a zostúp, dotkni sa vrchov, aby dymili! Srš blýskavicou a rozptýľ ich; zošli svoje šípy a zaplaš ich! Vystri svoje ruky z výšin, zachráň ma a vytrhni z veľkých vôd, z rúk cudzincov, ktorých ústa márnosť vravia, ktorých pravica je klamná pravica. Novú pieseň Ti budem spievať, Bože, na desaťstrunovej harfe chcem Ti hrať. Ty dávaš pomoc kráľom a zachraňuješ svojho služobníka Dávida. Pred mečom zlovestným zachráň ma; vytrhni ma z rúk cudzincov! Ich ústa vravia márnosť, ich pravica je klamná pravica. Nech sú synovia naši vo svojej mladosti ako pestované štepy a naše dcéry ako stĺpy tesané v slohu chrámovom. Naše sypárne sú plné a vydávajú hojné zásoby. Naše ovce sa množia na tisíce, na desaťtisíce po našich stráňach. Náš dobytok nech je plodný. Nech nieto nehody ani hynutia, ani náreku na našich uliciach! Blahoslavený je ľud, ktorému sa takto vedie. Blahoslavený je ľud, ktorému Bohom je Hospodin! Chválospev. Dávidov. Budem Ťa vyvyšovať, Bože môj, Kráľu, na večné veky dobrorečiť Tvojmu menu! Budem Ti dobrorečiť každý deň, na večné veky chváliť Tvoje meno! Veľký je Hospodin a všetkej chvály hoden, Jeho veľkosť sa nedá vystihnúť. Nech pokolenie pokoleniu vychvaľuje Tvoje diela a hlása Tvoje mocné skutky. Chcem uvažovať o nádhere Tvojej slávnej veleby, o Tvojich predivných činoch. Hovoriť budú o sile Tvojich úžasných skutkov, a ja rozprávať budem o Tvojich veľkých činoch. Šíria pamiatku Tvojej veľkej dobroty, plesajú nad Tvojou spravodlivosťou. Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, zhovievavý a veľký v milosti. Hospodin je dobrotivý ku všetkým, Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenie. Hospodine, nech všetky Tvoje skutky vzdávajú Ti vďaku a Tvoji zbožní nech Ti dobrorečia! Nech hovoria o sláve Tvojho kraľovania a Tvoju moc nech zvestujú. Aby hlásali synom ľudským Tvoje mocné skutky, nadmernú slávu Tvojho kraľovania. Tvoje kraľovanie je kraľovaním všetkých vekov, cez všetky pokolenia Tvoje panovanie. Hospodin podopiera všetkých padajúcich a pozdvihuje všetkých skľúčených. Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš s ochotou. Spravodlivý je Hospodin vo všetkých svojich cestách a milostivý vo všetkých svojich skutkoch. Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú opravdivo. Plní želania tým, ktorí sa Ho boja, počuje ich volanie a pomáha im. Hospodin chráni všetkých, ktorí Ho milujú, vyhladzuje však všetkých bezbožných. Ústa mi budú ohlasovať chválu Hospodinovu, nech každé telo dobrorečí Jeho svätému menu na večné veky. Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina! Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. Keď jeho duch vyjde, on vráti sa do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu, ktorý učinil nebesá i zem, more i všetko, čo je v ňom; ktorý zachováva vernosť naveky; On dopomáha utláčaným k právu a hladným dáva chlieb. Hospodin vyslobodzuje uväznených, Hospodin otvára oči slepým, Hospodin dvíha skleslých, Hospodin miluje spravodlivých, Hospodin chráni cudzincov, zachováva sirotu a vdovu, ale cestu bezbožníkov prevracia. Hospodin bude večne kraľovať, tvoj Boh, ó Sion, z rodu na rod. Haleluja! Haleluja! Chváľte Hospodina! Lebo je dobré spevom oslavovať nášho Boha; lebo chválospev je milý, ľúbezný. Hospodin buduje Jeruzalem, zhromaždí rozptýlených z Izraela; On uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich rany; určuje počet hviezd a všetkým dáva meno. Veľký je Pán náš, nesmierny je v sile a Jeho múdrosť nemá hraníc. Hospodin pozdvihuje pokorných a bezbožných ponižuje až po zem. Spievajte vďaku Hospodinovi, ospevujte na citare nášho Boha, ktorý oblakmi zahaľuje nebesá a pripravuje dážď, rásť dáva tráve po vrchoch. On dáva pokrm dobytku a mladým krkavcom, čo krákaním žiadajú. Nemá záľubu v sile koňa, ani sa nekochá v lýtkach muža. Hospodin má záľubu v tých, čo sa Ho boja, čo dôverujú v Jeho milosť. Jeruzalem, zvelebuj Hospodina, Sion, chváľ svojho Boha! Lebo On upevňuje závory tvojich brán a požehnáva tvojich synov v tebe; On dáva pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou. Posiela na zem svoju reč a Jeho slovo rýchlo beží. On dáva sneh ako vlnu, rozsýpa inovať ako popol. Svoj ľad hádže ako omrvinky, ktože obstojí pred Jeho mrazom? Zosiela svoje slovo - roztápa sa všetko; zaveje svojím vetrom, vody sa valia. Oznámil svoje slová Jákobovi, svoje ustanovenia i svoje práva Izraelovi. Neurobil tak nijakému národu, preto nepoznali Jeho práva. Haleluja! Haleluja! Chváľte Hospodina z nebies, chváľte Ho na výsostiach! Chváľte Ho, všetci Jeho anjeli, chváľte Ho všetky Jeho voje! Chváľte Ho, slnko s mesiacom, chváľte Ho, všetky jagavé hviezdy! Chváľte Ho nebies nebesá a vody, čo sú nad nebesami! Nech chvália meno Hospodinovo; lebo On rozkázal, a boli stvorené. Postavil ich na večné veky; medzu im dal, a neprekročia ju. Chváľte Hospodina zo zeme, ozruty morské a všetky priehlbiny! Oheň a kamenec, sneh a hmla, víchor, čo vykonáva Jeho slovo! Vrchy a všetky pahorky, ovocné stromy, všetky cédre; divá zver a všetok dobytok; plazy a okrídlené vtáctvo! Kráľovia zeme, všetky národy, kniežatá, všetci sudcovia zeme; mládenci aj panny; starci aj mládež! Nech chvália meno Hospodinovo, bo jediné Jeho meno je vyvýšené, Jeho veleba nad zemou a nebom. A vyvýšil roh svojho ľudu. Chvála všetkým Jeho zbožným, Izraelcom, ľudu, ktorý Mu je blízky. Haleluja! Haleluja! Spievajte Hospodinovi novú pieseň, Jeho chválospev v zbore zbožných. Nech sa teší Izrael zo svojho Tvorcu, nech jasajú deti Siona nad svojím Kráľom; nech chvália Jeho meno v chorovode a nech Mu spievajú s bubnom a citarou! Lebo Hospodin má záľubu vo svojom ľude; pokorných ozdobuje spásou. Nech jasajú zbožní v sláve, nech plesajú na svojich lôžkach. V ich hrdlách bude velebenie Boha a v ich rukách dvojsečný meč, aby vykonávali pomstu na pohanoch a potrestali národy, ich kráľov poviazali reťazami a ich šľachticov železnými putami; aby vykonali na nich súd, ako bolo napísané. Pre všetkých zbožných je to na slávu. Haleluja! Haleluja! Chváľte Boha v Jeho svätyni, chváľte Ho na Jeho mocnej oblohe! Chváľte Ho pre Jeho hrdinské skutky, chváľte Ho pre Jeho nesmiernu veľkosť! Chváľte Ho zvukom trúby, chváľte Ho harfou, citarou! Chváľte Ho bubnom v chorovode, chváľte Ho strunami a píšťalou! Chváľte Ho hlasným cimbalom! Chváľte Ho zvučným cimbalom! Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja! Príslovia izraelského kráľa Šalamúna, aby sa človek naučil múdrosti a kázni a porozumel rozvážnym rečiam, aby dosiahol poučenie o múdrom konaní, spravodlivosti, práve a statočnosti; aby dali neskúsenému rozumnosť a mládeži poznanie a rozvahu. Ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť, chápať príslovia a podobenstvá, slová mudrcov a ich inotaje. Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou. Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky, lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle. Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj! Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny, pohltíme ich zaživa a zdravých ako záhrobie, ako tých, čo zostupujú do hrobu; nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou; hoď si svoj lós medzi nami, všetci budeme mať jeden mešec; syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov! Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv. Veď nadarmo sa rozprestiera sieť, ak ju všetci okrídlenci vidia. Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu. Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má. Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas. Na vrchu hradieb volá, pri vchodoch do mestských brán vraví svoje reči: Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Dokedy budú posmievači túžiť po posmechu a blázni nenávidieť poznanie? Obráťte sa k môjmu karhaniu! Vylejem na vás svojho ducha, dám vám poznať svoje slová. Pretože ste sa zdráhali, keď som volala, nik si nevšimol, keď som vystierala ruku; nedbali ste na moju radu a na moje karhanie ste nič nedali, ja sa tiež budem smiať z vášho nešťastia, posmievať sa budem, keď vás zachváti hrôza, keď sa priženie hrôza ako príval a privalí nešťastie ako víchrica, keď doľahne na vás úzkosť a súženie. Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu. Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie: Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi. Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov. Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starosti, bez strachu pred nešťastím. Syn môj, ak prijmeš moje slová a zachováš si v mysli moje prikázania, ak nachýliš ucho k múdrosti a nakloníš srdce k rozvahe, keď si na pomoc zavoláš rozumnosť, keď sa svojím hlasom dovolávať budeš rozvahy, ak ju budeš hľadať ako striebro a sliediť po nej ako po skrytých pokladoch, vtedy pochopíš bázeň pred Hospodinom a nájdeš poznanie Boha. Lebo Hospodin dáva múdrosť, z Jeho úst je poznanie i rozvaha. On uchováva úspech pre statočných, je štítom pre tých, čo žijú bezúhonne, keď chráni chodníky práva a stráži cestu svojich zbožných. Potom pochopíš spravodlivosť a právo, statočnosť a každú dobrú cestu, lebo múdrosť ti vojde do srdca a poznanie ti bude milé, rozvaha bude bdieť nad tebou a rozumnosť ťa bude strážiť tak, že ťa zachráni pred zlou cestou, od muža, čo vraví zvrátenosti, od tých, čo opúšťajú priame chodníky, aby mohli chodiť temnými cestami; ktorí sa tešia, keď môžu páchať zlé, jasajú nad zlou prevrátenosťou, ich chodníky sú krivé a dostávajú sa na bludné cesty. Zachráni ťa pred cudzou ženou, pred cudzinkou, ktorá sa rečami zalieča, ktorá opúšťa druha svojej mladosti a zabúda na zmluvu svojho Boha; veď jej dom zvažuje sa k smrti a k tieňom podsvetia jej dráhy. Nikto sa nevráti z tých, čo k nej vchádzajú, a nedostane sa už na chodníky života. Preto uberaj sa cestou dobrých a drž sa chodníkov spravodlivých! Lebo statoční budú bývať v krajine a bezúhonní zostanú v nej. Bezbožní však budú z krajiny vyplienení a neverní vykorenení z nej. Syn môj, nezabúdaj na moje naučenie a tvoje srdce nech zachováva moje príkazy, lebo ti predĺžia dni a roky života a rozhojnia tvoje blaho. Nech ťa neopustí láska a vernosť, priviaž si ich na hrdlo, napíš na tabuľu svojho srdca! Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i pred ľuďmi. Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky. Nepokladaj sa za múdreho, boj sa Hospodina a vyhýbaj sa zlu. Bude to pre zdravie tvojho tela a pre občerstvenie tvojich kostí. Cti Hospodina darmi svojho imania a prvotinami z každého svojho výnosu. Tak sa ti naplnia stodoly hojnosťou a muštom pretečú tvoje kade. Syn môj, nepohŕdaj kázňou Hospodinovou, nech sa ti neprotiví Jeho trestanie, lebo Hospodin trestá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorému chce dobre. Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a muž, ktorý získal rozumnosť. Veď zisk z nej je lepší ako zisk zo striebra, a úžitok z nej je nad rýdze zlato. Je cennejšia ako korále, nevyrovná sa jej nič z tvojich vzácností. V jej pravici je dlhý vek, v jej ľavici bohatstvo a česť. Jej cesty sú utešené a všetky jej chodníky sú samý blahobyt. Je stromom života tým, ktorí ju uchopili, a blahoslavení tí, čo sa jej držia. Hospodin múdrosťou položil základy zeme, upevnil nebesá svojou rozumnosťou; Jeho znalosťou sa pretrhli prahlbiny a rosu kropia oblaky. Syn môj, nech ti to z očí neschodí, zachovaj opatrnosť i rozvahu a budú ti životom i ozdobou tvojmu hrdlu. Potom pôjdeš bezpečne svojou cestou a noha sa ti nepotkne. Ak si ľahneš, nevydesíš sa, keď budeš ležať, sladký bude tvoj spánok. Neboj sa náhlej hrôzy, ani keď búrka príde na bezbožných, lebo Hospodin bude tvojou nádejou a chrániť ti bude nohy pred osídlom. Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci vykonať to. Nevrav svojmu blížnemu: Choď a inokedy príď, zajtra ti dám - ak to máš pri sebe. Nechystaj nič zlé proti svojmu blížnemu, ktorý s dôverou býva u teba. Nevaď sa bez príčiny s človekom, ak ti neurobil nič zlé. Nezáviď násilníkovi a nevoľ ani jednu z jeho ciest, lebo odporný je Hospodinovi nemravník, ale so statočným udržuje spoločenstvo. Kliatba Hospodinova spočíva na dome bezbožného, ale požehnáva príbytok spravodlivých. Posmievačom sa vysmieva, ale pokorným dáva milosť. Múdri zdedia česť, ale blázni ponesú hanbu. Synovia, počúvajte otcovu kázeň, a pozorujte, aby ste sa naučili rozumnosti, lebo vám dávam dobré poučenie. Neopúšťajte moje učenie! Lebo kým som bol dieťaťom u otca, útlym a jediným, pod dohľadom matky, učil ma a vravel mi: Nech sa tvoje srdce opiera o moje slová. Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť. Získavaj múdrosť, získavaj rozumnosť; nezabúdaj na ne a neodchyľuj sa od rečí mojich úst! Neopúšťaj ju - a bude ťa strážiť; miluj ju - ona ťa zachová. Počiatok múdrosti je: Získavaj múdrosť a za celé svoje imanie získavaj rozumnosť! Vysoko si ju váž a ona ťa vyvýši, dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš. Ozdobný veniec ti položí na hlavu a obdarí ťa skvostnou korunou. Počúvaj, syn môj, a prijmi moje reči, rozmnožia sa roky tvojho života. O ceste múdrosti ťa poúčam, vediem ťa po priamych chodníkoch. Pri tvojej chôdzi nebude tvoj krok hatený, a keď pobehneš, nepotkneš sa. Pridŕžaj sa napomenutia, nepopusť, zachovávaj ho, lebo je tvojím životom. Nevstupuj na chodník bezbožných a nekráčaj po ceste zlých. Nevšímaj si jej, nechoď po nej, vyhni sa jej a obíď ju! Veď nemôžu spať, ak neurobia zlo, sú okradnutí o spánok, ak neprivedú niekoho ku pádu, pretože jedia chlieb bezbožnosti a pijú víno násilia. No chodník spravodlivých je ako úsvit, ktorého jas rastie až do bieleho dňa. Cesta bezbožných je ako temrava, nevedia, o čo sa potknú. Syn môj, pozoruj moje slová, nakloň ucho k mojim rečiam! Nespúšťaj ich z očí, zachovaj ich v hĺbke srdca. Lebo sú životom pre tých, čo ich nachádzajú, a uzdravením pre celé ich telo. So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život. Odstráň od seba falošné ústa a vzdiaľ od seba zvrátené pery. Tvoje oči nech hľadia vopred a tvoje mihalnice nech sú upriamené pred teba. Urovnaj si chodník pod nohami a nech všetky tvoje cesty sú pevné. Neodbočuj ani napravo, ani naľavo, odvracaj nohu od zlého! Syn môj, pozoruj moju múdrosť, nakloň si ucho k mojej rozumnosti, aby si si uchránil rozvahu a tvoje pery aby zachovali poznanie. Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej, nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč. Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia; aby si nezbadal chodník života, klátivé sú jej dráhy - a ty o tom nevieš. Poslúchajte ma teda, synovia moji, a neustupujte od rečí mojich úst. Oddiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu, aby si svoju česť nedal iným a svoje roky ukrutníkovi, aby sa cudzí nenasycovali tvojou silou, a čo máš ťažko získané, aby nešlo do domu cudzinca. Inak by si musel na konci stenať, keď ti bude hynúť telo a mäso, a musel by si povedať: Nenávidel som napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním, neposlúchal som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som ucho k učiteľom! Skoro by som bol upadol do najhoršieho nešťastia uprostred zhromaždenia a zboru. Pi vodu z vlastnej cisterny, vyvierajúcu vodu zo svojej studne. Majú sa tvoje pramene rozlievať na ulicu a tvoje vodné toky na námestia? Nech patria iba tebe samému, a nie cudzím spolu s tebou! Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti. Je ako ľúbezná laň a spanilá srnka; jej prsia nech ťa občerstvujú v každý čas, jej láska nech ťa opája ustavične. Syn môj, prečo sa máš opájať inou a objímať ňadrá cudzej ženy? Lebo cesty človeka sú pred zrakom Hospodinovým, na všetky jeho kroky dozerá. Vlastné neprávosti lapia bezbožného, zachytí sa v povrazoch svojich hriechov. Zomrie, lebo sa nedal napomenúť, zablúdi pre svoje veľké bláznovstvo. Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho a dal si ruku cudziemu, zaplietol si sa do slov svojich úst, chytil si sa slovami vlastných úst, teda urob toto, syn môj, a zachrániš sa, lebo si sa dostal do rúk svojho blížneho: Choď, ponáhľaj sa a naliehaj na svojho blížneho! Nedožič spánku svojim očiam a driemot svojim mihalniciam. Vytrhni sa ako gazela z jeho ruky a ako vtáča z ruky vtáčnika. Lenivec, choď k mravcovi, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel. Hoci nemá kniežatá, ani dozorcu, ani panovníka, chystá si v lete svoj chlieb, v žatve zbiera potravu. Dokedy budeš vylihovať, lenivec? Kedy vstaneš zo svojho spánku? Ešte trochu pospať, ešte trochu podriemať, trochu ruky zložiť a ležať - tvoja chudoba ťa prepadne ako tulák a nedostatok ako ozbrojenec. Naničhodník, ničomník je, kto chodí s falošnými rečami, kto žmurká očami, znamenia dáva nohami, ukazuje prstami. Zvrátenosť má v srdci, kuje zlé, stále rozsieva nesvár. Preto náhle príde naňho záhuba, naraz bude zdrvený a nik ho neuzdraví. Šesť vecí nenávidí Hospodin a sedem je pre Neho ohavnosťou: pyšné oči, lživý jazyk a ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce, čo zákerné zámery snuje, nohy, čo chvatne bežia k zlému, falošného svedka, ktorý sipí lož, a toho, kto rozsieva nesvár medzi bratmi. Syn môj, zachovávaj prikázanie svojho otca a nepohŕdaj poúčaním svojej matky. Priviaž si ich navždy na srdce, pripni na svoje hrdlo. Keď chodíš, nech ťa vedú, nech ťa strážia, keď ležíš, a keď sa zobudíš, nech hovoria s tebou. Lebo prikázanie je sviecou, naučenie svetlom a cestou života karhavé napomínanie, aby ťa chránili od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzej ženy. Netúž vo svojom srdci po jej kráse, nech ťa nechytí svojimi mihalnicami. Lebo neviestka stojí len peceň chleba, ale vydatá žena poľuje na vzácny život. Či môže človek zhrnúť oheň do svojho lona, aby mu nezhoreli šaty? Či môže niekto kráčať po žeravom uhlí, a nepopáliť si nohy? Tak ani ten, kto vchádza k žene svojho blížneho, neujde trestu, ktokoľvek sa jej dotkne. Nepohŕdajú zlodejom, ak kradne, aby sa nasýtil, keď hladuje; ak ho dochytia, vynahradí to sedemnásobne, dá všetko, čo má v dome. Avšak ten, kto cudzoloží so ženou, nemá rozum; chce si zničiť život, kto tak činí. Stihne ho bitka i potupa a jeho pohana nemôže byť zotretá. Lebo žiarlivosť robí muža zúrivým, v deň pomsty nepozná zľutovania. Nedbá na nijaké odškodné a nepristane ani, keby si mu dal veľký úplatok. Syn môj, zachovávaj moje reči a schovaj u seba moje prikázania. Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka! Priviaž si ich na prsty, napíš na tabuľu svojho srdca. Povedz múdrosti: Ty si moja sestra! Rozumnosť nazývaj svojou známou, aby ťa chránila od inej ženy, od cudzej ženy, ktorá sa zalieča svojimi rečami. Keď som oknom svojho domu cez mreže pozeral, videl som medzi neskúsenými, zbadal som medzi mládežou chlapca bez rozumu, ako šiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu, keď sa zmrákalo k večeru, keď nastávala noc a tma. A tu mu vyšla v ústrety žena v obleku neviestky a so záludným srdcom, vzrušená a neviazaná; jej nohy nepostoja doma: hneď je na ulici, hneď na námestiach, striehne na každom rohu. Chytila ho a bozkala, s nehanebnou tvárou mu povedala: Mala som priniesť obete spoločenstva, a dnes som svoje sľuby splnila, preto som ti vyšla v ústrety, aby som ťa hľadala; našla som ťa. Prikrývkami som vystlala svoju posteľ, pestrým egyptským plátnom. Pokropila som svoje lôžko myrhou, aloou a škoricou. Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána, užime si lásky. Lebo muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu. Mešec s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca. Mnohými zvodnými rečami ho zviedla, zvábila hladkosťou svojich perí. Ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku, a ako jeleň sa zaplieta do siete, kým mu šíp neprebodne pečeň; ako keď sa vták náhli do osídla, a nevie, že mu ide o život. Teda, synovia, počúvajte ma a dajte pozor na slová mojich úst. Nech ti srdce neodbočí na jej cesty; nezatúlaj sa na jej chodníky. Lebo mnoho je pobitých, ktorých priviedla k pádu, a početní sú tí, ktorých zmárnila. Jej dom je cestou do záhrobia, čo vedie dolu do siení smrti. Či múdrosť nevolá, či rozumnosť nevydáva svoj hlas? Na temeni výšin, pri ceste, na križovatkách sa postavila: pri bránach, pri vstupe do mesta, pri vchodoch do brán nahlas volá: Mužovia, na vás volám, a k synom ľudským zaznieva môj hlas. Naučte sa opatrnosti, vy prostí, majte rozum, vy blázni! Počúvajte, lebo zvestujem ušľachtilé veci a moje pery otvárajú sa k správnym veciam. Lebo moje ústa vravia pravdu a bezbožnosť protiví sa mojim perám. Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, niet v nich prevrátenosti ani prekrúcania. Všetky sú priame rozumnému a správne tým, čo nachádzajú poznanie. Prijmite moje napomenutie, nie striebro, poznanie radšej ako rýdze zlato. Lebo cennejšia je múdrosť ako korále, nevyrovnajú sa jej nijaké vzácnosti. Ja, múdrosť, bývam pri opatrnosti, nachádzam rozvážne poznanie. Bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo. Pýchu, namyslenosť, zlý spôsob života a prevrátené reči nenávidím. U mňa je rada i rozvaha; ja som rozumnosť; ja mám silu. Mnou kraľujú králi a vladári určujú, čo je spravodlivé. Mnou vládnu kniežatá a všetci vznešení spravodliví sudcovia. Milujem tých, čo mňa milujú, a tí, čo ma hľadajú, nájdu ma. U mňa je bohatstvo a česť, trvalý blahobyt a spravodlivosť. Moje ovocie je lepšie ako zlato, i rýdze zlato, a môj výnos je nad najlepšie striebro. Chodievam cestou spravodlivosti, po chodníkoch práva, aby som nadelila vlastníctvo tým, čo ma milujú, a aby som naplnila ich pokladnice. Hospodin ma stvoril na počiatku svojho diela, pred svojimi pradávnymi skutkami. Od vekov bola som utvorená, od prapočiatku zeme. Keď ešte nebolo morských hlbín, zrodila som sa, keď ešte nebolo žriediel bohatých na vody. Skôr, ako boli hory usadené na svoje miesto, zrodila som sa skôr ako pahorky, skôr, ako učinil zem, polia a prvé hrudy na svete. Keď upevnil nebesá, bola som tam, keď vymeral obzor nad morskými hlbinami, keď hore upevnil oblaky, keď posilnil žriedla morskej hlbiny, keď postavil moru medze, aby vody nepretekali cez jeho brehy, keď vymeral základy zeme, ja som bola u Neho ako miláčik, bola som Jeho rozkošou deň čo deň, hrávala som sa pred Ním v každý čas, hrávala som sa na Jeho svete a rozkošou mi bolo byť s ľuďmi. Tak teda počúvajte ma, synovia! Blahoslavení sú tí, ktorí zachovajú moje cesty. Počúvajte napomenutia, buďte múdri a nezanedbávajte ich! Blahoslavený človek, čo ma počúva, a deň čo deň bdie pri mojich dverách a stráži veraje mojich brán. Veď kto mňa nachádza, nachádza život, dosiahne obľubu u Hospodina, ale kto ma obíde, škodí sám sebe; všetci, čo ma nenávidia, milujú smrť. Múdrosť si postavila dom, vytesala svojich sedem stĺpov. Pobila svoj dobytok, namiešala svoje víno, prestrela si svoj stôl, rozoslala svoje slúžky a volá zo samého vrchu mestskej výšiny: Kto je neskúsený, nech pristúpi sem! Komu chýba rozum, tomu hovorí: Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, nastúpte cestu rozumnosti. Kto dohovára posmievačovi, odnáša si hanbu, kto karhá bezbožného, potupu. Nekarhaj posmievača, aby ťa neznenávidel; pokarhaj múdreho, bude ťa milovať. Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti. Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Lebo mojím pôsobením rozmnožia sa tvoje dni a predĺžia sa roky tvojho života. Ak si múdry, sám sebe si múdry, ak si však posmievačom, sám ponesieš následky. Bláznovstvo je ako neviazaná žena, zvádza a nepozná hanbu. Vysedáva vo dverách svojho domu na stoličke na mestskej výšine, aby zvala tých, čo idú cestou, ktorí idú priamo svojimi chodníkmi: Kto je prostý, nech pristúpi sem. Komu chýba rozum, tomu hovorí: Kradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je príjemný. A nepozná, že sú tam tiene, a jej hostia sú v hlbinách záhrobia. Šalamúnove príslovia. Múdry syn pôsobí otcovi radosť, ale bláznivý syn je žalosťou pre matku. Bezbožne získané poklady neosožia, ale spravodlivosť vytrháva zo smrti. Hospodin nedá hladovať spravodlivému, ale odmieta žiadosť bezbožných. Lenivá ruka spôsobuje chudobu, ale ruka usilovných obohacuje. Kto zhromažďuje v lete, je múdry syn, ale syn, ktorý vyspáva v žatve, robí hanbu. Požehnanie spočinie na hlave spravodlivého, ale ústa bezbožných zastierajú surovosť. Pamiatka spravodlivého je požehnaná, ale meno bezbožných spráchnivie. Kto má múdre srdce, prijme prikázania, ale kto má bláznivé pery, padne. Kto chodí bez úhony, chodí bezpečne, kto však krivými cestami, ten sa prezradí. Kto žmurká okom, spôsobuje bolesť, ale kto má bláznivé pery, padne. Ústa spravodlivého sú prameňom života, ale ústa bezbožných ukrývajú násilie. Nenávisť vyvoláva rozbroje, ale láska prikrýva všetky priestupky. Na perách rozumného nachádza sa múdrosť, palica však patrí na chrbát nerozumného. Múdri skrývajú poznanie, ale ústa blázna sú mu blízkou skazou. Majetok boháča je jeho pevným mestom, skazou slabých je ich chudoba. Zárobok spravodlivého vedie k životu, dôchodok bezbožného vedie k hriechu. Putuje k životu, kto si zachováva napomenutie, ale do bludu vedie, kto nedbá na karhanie. Lživé pery zastierajú nenávisť; kto šíri klebety, je blázon. Mnoho rečí nie je bez viny, kto si však ovláda svoje pery, koná rozumne. Jazyk spravodlivého je najlepšie striebro, myseľ bezbožných je málo hodna. Pery spravodlivého vedú mnohých, blázni však umierajú nerozumnosťou. Požehnanie Hospodinovo obohacuje a nepridáva k tomu žiaľ. Pre blázna je radosťou podlo konať, pre muža rozumného je však radosťou múdrosť. Čoho sa obáva bezbožný, to ho stihne, ale túžba spravodlivých sa splní. Len čo sa preženie víchrica, niet prevrátenca, zbožný však má večný základ. Čo je ocot pre zuby a dym pre oči, to je lenivec pre tých, ktorí ho posielajú. Bázeň pred Hospodinom rozmnožuje dni, ale roky bezbožných sa krátia. Očakávanie spravodlivých prináša radosť, ale nádej bezbožných sa stratí. Cesta Hospodinova je hradom bezúhonnému, ale záhubou páchateľom neprávosti. Spravodlivý sa nikdy nepohne, bezbožní však nebudú bývať v krajine. Ústa spravodlivého vynášajú múdrosť, ale prevrátený jazyk bude vyhubený. Pery spravodlivého poznajú, čo je bohumilé, ústa bezbožných, čo je prevrátené. Falošná váha ohavnosťou je Hospodinovi, páči sa Mu však správne závažie. Keď príde pýcha, príde aj hanba, ale u pokorných je múdrosť. Statočných vedie ich bezúhonnosť, neverných však zahubí ich prevrátenosť. Bohatstvo neosoží v deň hnevu, ale spravodlivosť zachraňuje pred smrťou. Spravodlivosť urovnáva cestu bezúhonnému, bezbožný však padá vlastnou bezbožnosťou. Spravodlivosť zachraňuje statočných, ale neverníkov prichytí ich vlastná žiadostivosť. Keď zomiera človek bezbožný, hynie jeho nádej, a očakávanie bláznov vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí zo súženia a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Bohaprázdny ústami kazí svojho blížneho, ale spravodlivý vyslobodzuje sa poznaním. Mesto sa teší zo šťastia spravodlivých, keď hynie bezbožný, zavládne plesanie. Mesto sa dvíha požehnaním statočných, ústami bezbožných sa však rúca. Kto znevažuje blížneho, je nerozumný, človek rozumný však mlčí. Kto chodí ako ohovárač, odhaľuje tajomstvá, kto je však spoľahlivý duchom, drží vec v tajnosti. Keď niet múdrej správy, ľud upadá, záchrana je však tam, kde je mnoho radcov. Kto sa zaručuje za iného, tomu sa zle povodí, kto však nenávidí ručiteľstvo, je bezpečný. Spanilá žena dosahuje česť, ale násilníci dosahujú bohatstvo. Dobrosrdečný človek koná dobre sám sebe, ale ukrutný trýzni svoje vlastné telo. Bezbožný získava klamný zárobok, ale rozsievač spravodlivosti opravdivú mzdu. Tak hľa, spravodlivosť vedie k životu, kto sa však ženie za zlým, beží k vlastnej smrti. Ohavnosťou sú Hospodinovi prevrátené srdcia, má však zaľúbenie v tých, ktorých cesta je bezúhonná. Ruku na to, že zlý neujde trestu, ale potomstvo spravodlivých vyviazne. Ako zlatá obrúčka v rypáku svine je pekná žena bez jemnocitu. Žiadosť spravodlivých vedie len k dobru, ale očakávanie bezbožných k zlosti. Niekto dáva priehrštím, a ešte mu pribúda, niekto šetrí viac, ako sa patrí, a má nedostatok. Dobročinný človek bude bohato nasýtený, kto občerství, bude občerstvený. Ľudia zlorečia tomu, kto zadržiava obilie, ale požehnanie padá na hlavu toho, kto predáva obilie. Kto sa snaží o dobro, snaží sa o priazeň, ale kto hľadá zlo, na toho príde zlo. Kto si zakladá na svojom bohatstve, padne, ale spravodlivý bude pučať ako lístie. Kto zanedbáva svoju domácnosť, zdedí vietor, a blázon bude slúžiť múdremu. Ovocie spravodlivého je strom života, ale násilie odníma život. Ak spravodlivý dosahuje odplatu na zemi, o čo viac bezbožný a hriešny! Kto miluje kázeň, miluje poznanie, kto však nenávidí karhanie, je hlúpy. Dobrý dosahuje priazeň Hospodina, ale podliaka On odsúdi. Človek nestojí pevne bezbožnosťou, ale koreň spravodlivých sa nepohne. Súca žena je korunou svojho manžela, ale tá, čo ho do hanby privádza, je ako kostižer v jeho kostiach. Myšlienky spravodlivých sú správne, úmysly bezbožných sú klamstvo. Slová bezbožných sú krvavé úklady, ale statočných zachraňujú ich ústa. Bezbožní budú vyvrátení a nebude ich, ale dom spravodlivých bude stáť. Človeka chvália podľa jeho rozumnosti, ale pohrdnú tým, kto má prevrátené srdce. Lepšie je byť neváženým, a pracovať pre seba, ako sa robiť vznešeným, a mať nedostatok chleba. Spravodlivý pozná potreby svojho dobytka, ale srdce bezbožných je ukrutné. Kto si obrába pole, bude mať dosť chleba, ale kto sa zháňa po márnostiach, nemá rozum. Pevnosť zlých bude zničená, ale koreň spravodlivých potrvá. Zlý sa zapletie priestupkom perí, ale spravodlivý vyjde zo súženia. Z ovocia svojich úst každý bude nasýtený dobrým, človek dostane odplatu za to, čo spravil inému. Bláznovi sa vidí jeho cesta správnou, múdry však poslúcha radu. Blázon prejaví svoju mrzutosť ihneď, ale opatrný človek skrýva svoju hanbu. Kto vyslovuje pravdu, hlása spravodlivosť, falošný svedok však vyslovuje klam. Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči. Pravdivé pery obstoja naveky, ale falošný jazyk len na chvíľu. Podvod je v srdci tých, čo snujú zlé, radosť však majú, ktorí dávajú rady k pokoju. Neprihodí sa spravodlivým nijaké nešťastie, ale bezbožní sú plní pohrôm. Klamné pery sú ohavnosťou Hospodinovi, ale tí, čo verne konajú, sa Mu páčia. Opatrný človek zakrýva to, čo vie, ale srdce bláznov vykričí svoju bláznivosť. Ruka usilovných bude vládnuť, ale lenivá bude konať nútenú prácu. Ustarostenosť v srdci skľučuje človeka, ale dobré slovo mu spôsobuje radosť. Spravodlivý sa odvracia od zlého, ale cesta bezbožných vedie na scestie. Lenivec neupečie, čo ulovil, ale usilovnosť človeka je vzácnym imaním. Na chodníku spravodlivosti je život, ale cesta odpadnutia vedie k smrti. Múdry syn poslúcha napomínanie otcovo, ale posmešník nepočúva karhanie. Z ovocia úst človek jedáva dobré, ale žiadosť neverných znamená násilie. Kto si dá pozor na ústa, zachová si život, tomu však, kto roztvára pery, hrozí skaza. Lenivec baží, a nemá nič, ale túžba usilovných bude naplnená. Spravodlivý nenávidí lživé slovo, ale bezbožný koná odporne a hanebne. Spravodlivosť chráni toho, kto chodí bezúhonne, ale bezbožnosť privádza hriešnika k pádu. Niekto predstiera, že je bohatý, a nemá nič, iný, že je chudobný, a má mnoho majetku. Človek má výkupné za život vo svojom bohatstve, ale chudobný ani nepočuje o vykúpení. Svetlo spravodlivých žiari jasne, ale svieca bezbožných hasne. Človek pýchou vyvoláva len spor, ale pri tých, ktorí si dajú poradiť, je múdrosť. Rýchlo získaný majetok sa zmenší, ale kto zbiera po hŕstke, rozmnožuje ho. Predlžované očakávanie spôsobuje v srdci bôľ, ale splnená túžba je stromom života. Kto pohŕda slovom, zahynie, kto sa však bojí prikázaní, dostane odmenu. Učenie múdreho je žriedlom života, aby človek unikol osídlam smrti. Dobrý rozum získava priazeň, ale cesta neverných je ich záhubou. Opatrný robí všetko rozvážne, ale blázon roztrubuje bláznovstvo. Bezbožný posol vrhá do nešťastia, ale verný posol uzdravuje. Bieda a hanba stihne toho, kto nedbá na karhanie, ale dôjde cti, kto si všíma karhanie. Splnená túžba lahodí duši, ale pre bláznov je ohavnosťou vyhýbať sa zlu. Kto chodí s múdrymi, bude múdry, kto však s bláznami drží, tomu sa zle povodí. Hriešnikov stíha nešťastie, ale spravodlivých odmeňuje dobrota. Dobrý pridelí dedičné vlastníctvo detným deťom, ale majetok hriešnikov bude zachovaný pre spravodlivých. Mnoho pokrmu dáva prieloh chudobných, ale i to býva uchvátené nespravodlivosťou. Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho trestá. Spravodlivý má čo jesť dosýta, ale brucho bezbožných trpí nedostatkom. Múdrosť stavia svoj dom, bláznivosť ho však vlastnými rukami rúca. Kto sa bojí Hospodina, žije statočne, ale kto Ním pohŕda, chodí nerovnými cestami. V bláznových ústach je prút na jeho chrbát, múdrych však chránia ich vlastné pery. Kde niet volov, nieto obilia, ale sila volov spôsobuje hojné úrody. Verný svedok neklame, ale falošný svedok chrlí lož. Posmešník hľadá múdrosť, ale nadarmo, avšak pre rozumného je poznanie ľahké. Odíď od blázna, aj tak tam nepoznáš rozumné pery. Opatrný múdrosťou chápe svoju cestu, blázon sa svojou hlúposťou oklame. Blázni sa smejú z viny, ale medzi statočnými je blahovôľa. Srdce pozná svoju vlastnú trpkosť, ale cudzí nemôže zdieľať ani jeho radosť. Dom bezbožných bude spustošený, ale stánok úprimných bude prekvitať. Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec môže byť cestou k smrti. Aj pri smiechu môže bolieť srdce, ale koniec radosti býva zármutok. Odpadlík sa nasýti svojimi cestami, ale dobrý človek svojimi skutkami. Neskúsený verí každému slovíčku, ale opatrný dáva pozor na svoj krok. Múdry sa obáva a stráni zlého, ale blázon zúri a cíti sa bezpečný. Prchký sa dopúšťa bláznovstva, avšak zákerný upadne do nenávisti. Neskúsení zdedia bláznovstvo, ale opatrných korunujú poznaním. Zlí sa zohnú pred dobrými a bezbožní pred bránou spravodlivého. Chudobného nenávidí aj jeho blížny, bohatý má však mnoho priateľov. Kto pohŕda blížnym, hreší, kto má však súcit s biednymi, je blahoslavený. Či neblúdia tí, čo snujú zlé? Lásku a vernosť však žne, kto myslí na dobré. Pri každej drine býva zisk, ale kde sú len reči, tam je nedostatok. Korunou múdrych je ich opatrnosť, ale vencom bláznov je bláznovstvo. Pravdivý svedok zachraňuje život, kto vraví lož, je podvodník. V bázni pred Hospodinom je silná nádej človeka, i jeho synom je On útočiskom. Bázeň pred Hospodinom je žriedlom života, aby človek unikol osídlam smrti. Sláva kráľova je v množstve ľudu, ale kde niet národa, tam je vladárova záhuba. Trpezlivý je bohatý, ale prchký stupňuje bláznovstvo. Pokojná myseľ je životom pre telo, ale žiarlivosť je hnilobou v kostiach. Kto utláča slabého, tupí jeho Tvorcu, ctí Ho však, kto sa zmilúva nad chudobným. Bezbožný vlastnou zlobou príde k pádu, ale spravodlivý má útočisko vo svojej bezúhonnosti. V srdci rozumného múdrosť spočíva, ale čo je vo vnútri bláznov, sa pozná. Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov. Múdry sluha má kráľovu priazeň, avšak jeho hnev stihne toho, kto si počína hanebne. Vľúdna odpoveď odvracia prchkosť, ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev. Jazyk múdrych dáva dobré poznanie, ale ústa bláznov chrlia bláznovstvo. Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých i dobrých. Ušľachtilý jazyk je stromom života, avšak jeho prevrátenosť je duchovná skaza. Blázon pohŕda kázňou otcovou, kto si však všíma pokarhanie, koná rozumne. V dome spravodlivého je veľká hojnosť, no príjem bezbožného prináša strasť. Pery múdrych rozširujú poznanie, no nie tak srdce bláznivých. Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi, ale modlitbu statočných má rád. Cesta bezbožného je Hospodinovi ohavnosťou, miluje však toho, kto sa usiluje o spravodlivosť. Prísna kázeň patrí tomu, kto opúšťa chodník, a ten, čo nenávidí karhanie, zomrie. Podsvetie i ríša mŕtvych sú zjavné pred Hospodinom, tým viac srdcia ľudí. Posmešník nemá rád, keď ho karhajú, a k múdrym nejde. Radostné srdce rozjasňuje tvár, ale bolesť srdca ubíja ducha. Srdce rozumného hľadá poznanie, ale ústa bláznov sa pasú na pochabosti. Všetky dni bedára sú zlé, avšak radostné srdce má stále hody. Lepšie je málo s bázňou pred Hospodinom ako veľký poklad, a s ním nepokoj. Lepšie je jedlo zo zeleniny s láskou ako vykŕmený vôl s nenávisťou. Prchký človek vyvoláva svár, trpezlivý však utišuje škriepku. Chodník lenivca je ako plot z tŕnia, cesta statočných je ako hradská. Múdry syn pôsobí otcovi radosť, ale bláznivý človek pohŕda matkou. Bláznovstvo je radosťou pre nerozumného, avšak rozumný kráča priamo. Kde nieto rady, plány sa rušia, daria sa však, kde je dosť poradcov. Človek má radosť z odpovede svojich úst; aké dobré je slovo v pravý čas! Chodník života rozumného vedie nahor, aby sa vyhol ríši mŕtvych dolu. Hospodin zbúra dom pyšných, ale medzu vdovy upevní. Úmysly zlého sú Hospodinovi ohavnosťou, ale príjemné reči sú Mu čistými. Kto baží po zisku, rúca si dom, kto však nenávidí úplatky, bude žiť. Myseľ spravodlivého uváži, čo povedať, ale ústa zlostníkov chrlia zlé veci. Ďaleko je Hospodin od bezbožných, vyslýcha však modlitbu spravodlivých. Svetlo očí potešuje srdce, dobrá zvesť občerstvuje kosti. Ucho, čo počúva životodarné karhanie, pobudne medzi múdrymi. Kto zavrhuje napomenutia, pohŕda vlastným životom, kto si všíma karhanie, zmúdrie. Bázeň Hospodinova vychováva k múdrosti, slávu predchádza pokora. Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina. Všetky cesty sa človeku zdajú čistými, ale Hospodin skúša duchov. Uvaľ na Hospodina svoje diela a tvoje úmysly sa zdaria. Hospodin učinil všetko cieľu primerane, aj bezbožného na deň pohromy. Každé pyšné srdce je ohavnosťou Hospodinovi; ruku na to, že nezostane bez trestu! Láskou a vernosťou zmieruje sa vina, a bázňou pred Hospodinom vyhneme sa zlému. Keď sa Hospodinovi páčia cesty človeka, On naladí k pokoju voči nemu aj jeho nepriateľa. Lepšie je málo so spravodlivosťou ako veľké príjmy s nespravodlivosťou. Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok. Boží výrok je na perách kráľa, jeho ústa sa nepomýlia pri rozsudku. Váha a pravé misky sú Hospodinove, Jeho dielom sú všetky závažia v mešci. Je nehanebnosťou, keď sa kráľ dopúšťa bezbožnosti, lebo trón stojí pevne spravodlivosťou. Spravodlivé pery sa páčia kráľovi, miluje toho, kto úprimne hovorí. Hnev kráľa je posol smrti, ale múdry človek ho uzmieri. Jasná tvár kráľova znamená život a jeho priazeň je ako oblak jarného dažďa. Nadobudnúť múdrosť je lepšie ako rýdze zlato, zadovážiť si rozumnosť je vzácnejšie ako striebro. Cesta statočných sa vyhýba zlu, život si chráni, kto bdie nad svojím správaním. Pýcha prichádza pred skazou a namyslenosť ducha pred pádom. Lepšie je byť skromným s pokornými, ako deliť sa o korisť s pyšnými. Kto dbá na slovo, nachádza dobro, a kto dúfa v Hospodina, je blahoslavený. Múdry srdcom býva označovaný za rozumného, a vľúdna reč zvyšuje presvedčivosť. Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú, ale bláznovstvo je trestom bláznom. Myseľ múdreho robí jeho ústa rozumnými a na perách rozmnožuje presvedčivosť. Láskavé reči sú plástom medu, sladkosťou pre dušu, zdravím pre kosti. Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti. Ten, kto sa lopotí, robí to kvôli sebe, lebo hladné ústa ho poháňajú. Naničhodník chystá zlo, jeho reč je ako spaľujúci oheň. Zvrátený človek vyvoláva svár a ohovárač rozlučuje priateľov. Násilník zvádza svojho blížneho a vedie ho nedobrou cestou. Kto klopí oči, zmýšľa prevrátené veci, kto zatína pery, už vykonal zlo. Ozdobnou korunou sú šediny, nachodia ju na ceste spravodlivosti. Lepšie je byť trpezlivým, ako byť udatným, lepšie je ovládať sa, ako zaujať mesto. Lós sa hádže do podolka, ale každé rozhodnutie závisí od Hospodina. Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako dom plný obetného mäsa so zvadou. Múdry sluha bude panovať nad hanebným synom a s bratmi si podelí dedičstvo. Taviaci téglik je na striebro a pec na zlato, srdcia však skúša Hospodin. Zločinec pozoruje zlé pery, klamár počúva záškodný jazyk. Kto sa vysmieva chudobnému, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, neostane bez trestu. Korunou starcov sú vnukovia a ozdobou synov sú ich otcovia. Bláznovi nesvedčí ušľachtilá reč, ešte menej lživé reči šľachetnému. Úplatok je akoby čarovným kameňom pre toho, kto ho dáva: kamkoľvek sa obráti, má úspech. Kto odpúšťa priestupok, hľadá lásku, kto však opakuje vec, rozíde sa s priateľom. Viac zapôsobí jedno pokarhanie na rozumného ako sto úderov na blázna. Zlý myslí len na vzburu, ale proti nemu príde ukrutný posol. Lepšie je, ak sa niekto stretne s medvedicou zbavenou mláďat, ako s bláznom, keď vystrája. Tomu, kto sa odpláca zlým za dobré, nepohne sa z domu nešťastie. Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne. I ten, čo ospravedlňuje vinného, i ten, čo odsudzuje nevinného, obaja sú odporní Hospodinovi. Načo je kúpna cena v ruke blázna na zakúpenie múdrosti, keď nemá rozum? Priateľ miluje v každom čase a brat sa rodí na čas súženia. Nerozumný je človek, ktorý dáva ruku, ktorý sa zaručuje za svojho blížneho. Kto miluje svár, miluje priestupok, kto privysoko stavia dvere, hľadá zrútenie. Kto má prevrátené srdce, nenájde šťastie, a kto má falošný jazyk, padne do nešťastia. Kto splodí blázna, bude mať žiaľ; otec nemá z blázna radosť. Radostné srdce je dobrým liekom, ale zronený duch vysušuje kosti. Bezbožný tajne prijíma úplatok, aby poprekrúcal chodníky práva. Rozumný má múdrosť pred sebou, ale oči blázna blúdia až po okraji zeme. Bláznivý syn je svojmu otcovi na zármutok a na trpkosť svojej rodičke. Už pokutovať spravodlivého nie je dobre, ale biť šľachetných je proti právu. Zdržanlivý v rečiach má rozum a chladnokrvný je rozumným mužom. Aj blázna pokladajú za múdreho, za rozumného, keď stisne pery. Kto sa oddeľuje, hľadá to, po čom túži, vyráža proti všetkému, čo je vydarené. Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale len v prejavovaní svojho zmýšľania. Keď príde bezbožnosť, príde aj opovrhnutie a s hanbou potupa. Sťa vody hlboké sú slová z úst muža, zurčiaci potok, žriedlo múdrosti. Nie je dobré nadržiavať bezbožnému a potláčať na súde spravodlivého. Pery blázna vyvolávajú škriepky a jeho ústa volajú po bitke. Ústa sú bláznovi na skazu a pery sú osídlom pre jeho život. Slová ohovárača sú ako lahôdky, zostupujú až do útrob tela. Aj ten, kto je nedbalý pri svojej práci, je bratom ničiteľa. Meno Hospodinovo je pevnou vežou, spravodlivý sa do nej utieka a je chránený. Bohatému je majetok pevným mestom a vysokým múrom v jeho predstave. Pred pádom sa srdce človeka povyšuje, ale slávu predchádza pokora. Ak niekto odpovie skôr, ako vypočul, poslúži mu to na bláznovstvo a hanbu. Duch muža vydrží chorobu, ale kto znesie zroneného ducha? Rozumné srdce získava poznanie a ucho múdrych hľadá poznanie. Dar uvoľňuje človeku priestor a vedie ho pred veľmožov. Spravodlivým sa zdá, kto vystupuje prvý vo svojom spore, ale príde druhý a vyskúša ho. Lós ukončieva spory a rozhoduje aj medzi mocnými. Zradený brat je viac ako opevnené mesto a spory sú ako závory hradu. Ovocím svojich úst sa nasýti žalúdok človeka a z výnosu svojich perí sa naje dosýta. Smrť a život sú v moci jazyka, a kto ho miluje, okúsi jeho ovocie. Kto našiel ženu, našiel znamenitú vec a priazeň dostal od Hospodina. Úpenlivo prosí chudobný, ale bohatý odpovedá tvrdo. Sú blížni, ktorí privádzajú do záhuby, a sú priatelia, ktorí sú oddanejší ako brat. Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako človek pokrivených úst, ktorý je blázon. Snaha bez poznania nie je dobrá, kto beží prenáhlene, zmýli si cestu. Človeka vlastné bláznovstvo zvedie na scestie, ale jeho srdce sa hnevá na Hospodina. Bohatstvo rozmnožuje počet priateľov, ale chudobného opúšťa jeho priateľ. Falošný svedok neostane bez trestu, a ten, kto dýcha lžou, sa nezachráni. Mnohí sa líškajú vznešenému, a každý je priateľom tomu, kto rozdáva dary. Chudobného nenávidia všetci jeho bratia, tým viac sa ho stránia priatelia. Ženie sa za nimi slovami, ale niet ich. Kto získava um, miluje svoj život, kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povedie. Falošný svedok neostane bez trestu, a ten, kto dýcha lžou, zahynie. Nestačí bláznovi blahobyt, ani otrokovi, aby panoval nad kniežatmi. Chápavosť robí človeka zhovievavým a je mu cťou prehliadnuť hriech. Ako revanie levíčaťa je hnev kráľov, ale jeho láskavosť je ako rosa na rastline. Bláznivý syn je na skazu svojmu otcovi a škriepky ženy sú sťa neprestajné kvapkanie cez strechu. Dom i majetok dedia sa po otcoch, ale rozumná žena je od Hospodina. Lenivosť ponára do tvrdého spánku a nedbalý človek bude hladovať. Kto zachováva prikázanie, zachová si život, zomrie však, kto nedbá na svoje cesty. Hospodinovi požičiava, kto sa zmilúva nad chudobným. On mu odplatí jeho dobrodenie. Trestaj syna, kým je ešte nádej, ale nedaj sa strhnúť k tomu, aby si ho usmrtil. Veľký hnev musí znášať pokutu, ak sa ho však snažíš odstrániť, ešte ho zväčšíš. Poslúchaj radu a prijmi napomenutie, aby si napokon bol múdry. Je veľa myšlienok v srdci človeka, ale rada Hospodinova sa uskutoční. Ziskom človeka je jeho dobrota, a lepší je chudobný ako klamár. Bázeň pred Hospodinom vedie k životu; ten, kto ju má, odpočíva sýty, nenavštívi ho nešťastie. Lenivec siahne rukou do misy, ale k ústam ju už nestiahne. Ak zbiješ posmešníka, prostý sa stane opatrným, ak pokarháš rozumného, získa poznanie. Kto zle zaobchádza s otcom a vyháňa matku, je hanebným a potupným synom. Prestaň, syn môj, počúvať napomenutia, a zatúlaš sa od rozumných slov. Ničomný svedok posmieva sa právu a ústa bezbožných chrlia neprávosť. Na posmešníkov pripravené sú prúty a na chrbty bláznov údery. Od vína je človek posmešník, od opojného nápoja krikľúň. Nezmúdrie nik, kto sa od nich potáca. Ako revanie levíčaťa je hrozba kráľova; kto ho rozhnevá, hreší proti vlastnému životu. Je cťou pre človeka držať sa ďaleko od sporu, a blázon je každý, kto vybuchne v hneve. Lenivec v jeseni neorie. Keď potom za žatvy hľadá, niet ničoho. Rada v srdci človeka je ako hlboké vody, ale rozumný muž z nej načerpá. Mnohí sa chvália svojou dobrotou, ale kto nájde spoľahlivého muža? Spravodlivý kráča vo svojej bezúhonnosti, blahoslavené budú jeho deti po ňom. Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, vysúdi svojím pohľadom všetko zlé. Kto môže povedať: Očistil som si srdce, čistý som od svojho hriechu? Dvojaké závažie a dvojaká miera, obidvoje je ohavnosťou Hospodinovi. Už zo skutkov chlapca sa dá poznať, či je jeho konanie čisté a správne. Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré vidí - oboje učinil Hospodin. Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, otvor oči a nasýtiš sa chleba. Zlé, zlé! - vraví, kto kupuje; keď však odíde, potom sa chváli. Je mnoho zlata a korálov, ale najvzácnejšou ozdobou sú chápavé pery. Vezmi mu šaty, lebo sa zaručil za iného, a vezmi od neho záloh za cudzích. Človeku chutí chlieb získaný klamom, ale nakoniec sa mu ústa naplnia štrkom. Plány uskutočňuj po porade a vojnu veď s múdrou rozvahou! Kto chodí ako ohovárač, odhaľuje tajnosti; preto nemaj dočinenia s klebetníkom. Kto zlorečí svojmu otcovi alebo matke, toho svieca zhasne, keď nastane tma. Dedičstvo na počiatku chvatne získané nakoniec nebude požehnané. Nehovor: Odplatím za zlé! Dúfaj v Hospodina, On ti pomôže. Dvojaké závažie je ohavnosťou Hospodinovi a falošná váha nie je dobrá. Hospodin riadi kroky muža; ako môže človek rozumieť svojej ceste? Je osídlom pre človeka nerozvážne povedať: Sväté! a len po daných sľuboch rozmýšľať. Múdry kráľ súdi bezbožných, a potom pustí na nich koleso. Hospodin bdie nad dychom človeka, skúma najvnútornejšie časti jeho tela. Dobrota a vernosť zachováva kráľa a dobrotou podopiera svoj trón. Okrasou mládencov je ich sila, ozdobou starcov ich šediny. Krvavé modriny sú liečivou masťou na zlého, údery čistia najvnútornejšie časti tela. Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej ako vodné toky, vedie ho, kamkoľvek chce. Každá cesta človeka správnou zdá sa vo vlastných očiach, ale Hospodin skúma srdcia. Prisluhovanie spravodlivosti a práva Hospodinovi sa páči väčšmi ako obeť. Povýšenecký pohľad, naduté srdce - svetlo bezbožných - je hriechom. Úmysly usilovného vedú iste k hojnosti, ale každý, kto sa prenáhľuje, utrpí len škodu. Kto získava poklady lživým jazykom, ženie sa za vánkom a za osídlom smrti. Bezbožných zmätie vlastné násilie, lebo sa zdráhajú konať podľa práva. Pokrivená je cesta vinníka, kto je však čistý, toho skutok je priamy. Lepšie je bývať na rohu strechy ako so svárlivou ženou v spoločnom dome. Duša bezbožného baží za zlom, ale jeho blížny nenájde pred ním zľutovanie. Keď trestajú posmešníka, prostý zmúdrie, a keď poúčajú múdreho, získava poznanie. Hospodin poúča dom bezbožného, keď bezbožných privádza do záhuby. Kto si zapcháva uši pred krikom chudáka, bude tiež raz volať, a nedostane sa mu odpovede. Dar daný v tajnosti krotí hnev a úplatok spoza ňadier prudkú zlosť. Prisluhovanie práva pôsobí radosť spravodlivému, ale činiteľom neprávosti hrôzu. Človek, čo zblúdi z cesty rozumnosti, bude spočívať v zbore mŕtvych. Kto miluje radovánky, bude bedárom. Kto má rád víno a olej, nezbohatne. Výkupným za spravodlivého je bezbožný, miesto statočných - neverný. Lepšie je bývať v pustej krajine ako so svárlivou, mrzutou ženou. V príbytku múdreho je vzácny poklad a olej, ale blázon ho premárni. Kto sa snaží o spravodlivosť a láskavosť, nájde život, spravodlivosť a česť. Múdry vystúpi do mesta hrdinov a zbúra baštu, na ktorú sa spoliehalo. Kto si chráni ústa a jazyk, zachráni si život pred súženiami. Spupný opovážlivec, zvaný posmešník, vyčína vo svojej nadmernej pýche. Lenivca usmrtí vlastná žiadosť, lebo jeho ruky sa štítia roboty. Hriešnik celý deň dychtí, spravodlivý však rozdáva a nežgrloší. Obeť bezbožných je ohavnosťou, zvlášť keď je prinesená za hanebný skutok. Falošný svedok zahynie, ale ostáva slovo toho, kto počúva. Bezbožný vystupuje s drzou tvárou, ale statočný si upevňuje cestu. Niet múdrosti, niet rozumnosti, nieto rady proti Hospodinovi. Koňa pristroja na deň boja, ale víťazstvo je od Hospodina. Dobré meno je vzácnejšie ako veľké bohatstvo, obľúbenosť je lepšia ako striebro alebo zlato. Bohatý a chudobný sa stretávajú, oboch učinil Hospodin. Opatrný predvída nešťastie a skryje sa, prostí však idú ďalej a pykajú za to. Odmenou za pokoru a bázeň pred Hospodinom je bohatstvo, sláva a život. Tŕnie a osídla sú na ceste zvrátenca, kto sa im zďaleka vyhne, chráni si život. Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej. Bohatý panuje nad chudobnými a dlžník je otrokom veriteľa. Kto rozsieva neprávosť, bude žať nešťastie a palica jeho hnevu zanikne. Človek s láskavým pohľadom bude požehnaný, lebo dá zo svojho chleba chudobnému. Zažeň posmešníka a odíde zvada, ustúpi svár i potupovanie. Kto miluje čistotu srdca, koho pery sú láskavé, ten je kráľovým priateľom. Oči Hospodinove chránia poznanie, ale reči neverného privedú k pádu. Lenivec hovorí: Lev je vonku, mohol by som byť zabitý na ulici. Hlbokou jamou sú ústa cudzích žien, spadne do nej ten, na koho sa hnevá Hospodin. Bláznovstvo väzí v srdci chlapca, ale trestajúci prút ho odstráni z neho. Kto utláča chudobného, len mu pridáva, kto dáva bohatému, len mu uberá. Nakloň si ucho, počuj slová múdrych a venuj pozornosť môjmu učeniu! Lebo je utešené, ak ich vo svojom vnútri zachováš, ak všetky budú pripravené na tvojich perách. Aby tvoja nádej bola v Hospodinovi, oznamujem ti dnes Jeho cestu. Či som ti nenapísal tridsať výpovedí ako rady a poznanie, aby som ti oznámil, čo je pravdivé a správne, aby si správne odpovedal tým, ktorí ťa posielajú? Nezdieraj chudobného, lebo je chudobný, a negniav bedára v bráne, lebo Hospodin prevezme ich spor a oberie o život tých, ktorí ich oberali. Nebuď priateľom hnevom ovládaného človeka a nestýkaj sa s prchkým mužom, aby si neprivykol na jeho chodníky a nenastavil osídlo svojmu životu! Nepatri k tým, čo dávajú ruku, čo sa zaručujú za dlhy! Ak nebudeš mať čím zaplatiť, vezmú ti aj posteľ spod teba. Nepresunuj prastarú medzu, ktorú ustálili tvoji otcovia. Vidíš chlapca obratného vo svojej práci? Môže sa postaviť pred kráľov; nebude slúžiť u obyčajných ľudí. Keď si sadneš s panovníkom jesť, dobre si všímaj, čo je pred tebou, a nôž si prilož na hrdlo, ak máš veľkú chuť do jedla. Nebaž po jeho lahôdkach, lebo je to klamný pokrm! Nenamáhaj sa získať bohatstvo; prestaň na to myslieť. Ak vrhneš naň pohľad, už ho niet, lebo si spraví krídla sťa orol, ktorý letí k nebesiam. Nejedz chlieb u neprajného a nebaž po jeho lahôdkach, lebo je to ako búrka v hrdle: Povie ti: Jedz a pi! ale jeho srdce ti nie je naklonené. Vydáviš hlt, čo si prehltol, a premrháš svoje lichotivé slová. Nehovor nič pred ušami blázna, lebo opovrhne tvojimi rozumnými slovami. Nepresunuj prastarú medzu a nevnikaj na pole sirôt! Lebo ich zástanca je mocný, On povedie ich spor proti tebe. Prispôsob si srdce k napomenutiu a uši k rozumným rečiam. Nezdráhaj sa trestať chlapca; nezomrie, keď ho vyšľaháš prútom. Ty ho vyšľaháš prútom, ale život mu zachrániš pred podsvetím. Syn môj, ak tvoje srdce bude múdre, aj moje srdce sa bude tešiť, a plesať bude moje vnútro, keď tvoje pery budú vravieť správne veci. Nech tvoje srdce nehorlí proti hriešnikom, ale každý deň radšej za bázeň pred Hospodinom, lebo jestvuje budúcnosť a tvoja nádej nezhynie. Počúvaj, syn môj, a buď múdry, veď svoje srdce rovnou cestou! Nepatri medzi pijanov vína, ani medzi žráčov mäsa, lebo pijan i žráč schudobnie a ospanlivosť oblieka do handár. Poslúchaj svojho otca, ktorý ťa splodil, a nepohŕdaj matkou, keď zostarla. Kúp si pravdu! Nepredaj múdrosť, poriadok a rozumnosť! Radostne môže jasať otec spravodlivého, a kto splodil múdreho, môže sa tešiť z neho. Nech sa raduje z teba tvoj otec a tvoja matka, nech jasá tvoja rodička! Syn môj, daj mi svoje srdce, nech si tvoje oči obľúbia moje cesty! Lebo neviestka je jamou hlbokou a cudzia žena úzkou studnicou. Aj ona chystá úklady ako lúpežník a medzi ľuďmi rozmnožuje neverných. Kto vzdychá? Kto má žiaľ? Kto sa vadí? Kto sa ponosuje? Kto má bez príčiny rany? Kto má kalné oči? Tí, čo dlho vysedávajú nad vínom, tí, čo vchádzajú skúsiť miešaný nápoj. Nepozeraj na víno, ako červenie, ako sa perlí v pohári a hladko zbehne. Nakoniec hryzie ako had a štípe ako zmija. Oči ti budú vidieť čudné veci a tvoja myseľ bude hovoriť zvrátene. Budeš ako ten, čo sa ukladá spať na šírom mori, ako ten, čo leží na vrchole stožiara. Udreli ma, nebolelo ma to. Bili ma, necítil som to. Kedy sa prebudím? Pôjdem to zase hľadať. Nežiarli na zlých ľudí a nežiadaj si byť s nimi, lebo ich srdce myslí na násilie a ich pery hovoria o trápení. Múdrosťou buduje sa dom a rozumnosťou sa upevňuje. Poznaním napĺňajú sa komory, všelijakým vzácnym a milým imaním. Múdry je mocnejší ako silák a rozumný je viac ako mocný, lebo po uvážení pustíš sa do boja, a víťazstvo je tam, kde je mnoho radcov. Múdrosť je privysoká bláznovi, v bráne neotvorí svoje ústa. Kto si zaumieni robiť zlé, toho zákerným nazvú. Pletky blázna sú hriechom, posmešník je pre ľudí ohavnosťou. I keď si malátny v deň súženia a slabá je tvoja sila, zachraňuj tých, ktorých vedú na smrť, a ušetri tých, ktorí sa tackajú na popravisko. Ak povieš: Nevedeli sme o tom, Ten, kto skúma srdcia, Ten to pozoruje. Veď Ten, ktorý stráži tvoj život, Ten to vie, a odplatí človeku podľa toho, čo vykonal. Syn môj, jedz med, lebo je dobrý, med z plástu je sladký tvojim ústam. Vedz, že aj múdrosť je taká pre tvoju dušu. Ak ju nájdeš, máš budúcnosť. Bezbožný, nerob úklady príbytku spravodlivého, nenič miesto, kde odpočíva, lebo spravodlivý vstane, hoci by padol sedemkrát, bezbožní sa však rútia do nešťastia. Neteš sa, ak padne tvoj nepriateľ, a ak sa potkne, nech ti srdce nejasá, aby to Hospodin nevidel, aby sa Mu to neznepáčilo a aby neodvrátil svoj hnev od neho. Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nežiarli na bezbožných, lebo zlý nemá budúcnosť, svieca bezbožných zhasne. Syn môj, boj sa Hospodina a kráľa, nespolčuj sa s tými, ktorí sa menia, lebo ihneď nastane ich záhuba, a ktovie, kedy príde ich zánik? Aj toto sú výroky múdrych: Nie je dobre pri súde niekomu nadŕžať. Kto vinníkovi povie: Si spravodlivý! toho ľudia prekľajú, tomu národy budú zlorečiť. Tí však, ktorí trestajú vinu, budú sa mať dobre a príde na nich hojné požehnanie. Bozkáva na pery, kto dáva správnu odpoveď. Priprav si svoju prácu vonku, všetko si obstaraj na poli; a potom si stavaj dom! Nebuď bez príčiny svedkom proti blížnemu a nezavádzaj svojimi perami. Nehovor: Ako mne spravil on, tak ja spravím jemu; odplatím každému podľa toho, čo vykonal. Prešiel som popri poli lenivca a popri vinici nerozumného človeka, a hľa, všetko bolo zarastené bodľačím, povrch pokrývala burina a kamenný múr bol zvalený. Keď som to videl, vzal som si k srdcu poučenie: Ešte trochu pospať, ešte trochu podriemať, trochu ruky zložiť a ležať - a chudoba ťa prepadne ako tulák a nedostatok ako ozbrojenec. Aj toto sú príslovia Šalamúnove, ktoré zozbierali ľudia judské ho kráľa Chizkiju. Je slávou Božou zatajovať veci, je slávou kráľov vyskúmať veci. Výška nebies, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné. Keď sa od striebra oddelí troska, bude celkom očistené. Keď odstránia bezbožného spred kráľa, jeho trón sa upevní spravodlivosťou. Nevystatuj sa pred kráľom a nestavaj sa na miesto veľmožov, lebo lepšie je, keď ti povedia: Postúp sem vyššie! ako keby ťa ponížili pred kniežaťom. Nevyjdi unáhlene k súdu s tým, čo videli tvoje oči. Veď čo si počneš napokon, ak ťa tvoj blížny zahanbí? Vybav si svoj spor s blížnym, ale neprezrádzaj tajomstvo iného, aby ťa nepotupil, kto to počuje, a neprestala by zlá povesť o tebe. Ako zlaté jablká na strieborných podnosoch je slovo povedané v pravý čas. Ako zlatý prsteň a klenot zo zlata je múdry napomínateľ pre vnímavé ucho. Ako chlad snehu v čase žatvy je spoľahlivý posol tým, čo ho poslali, lebo občerstvuje dušu svojich pánov. Ako vznášajúce sa oblaky a vietor bez dažďa je človek, ktorý sa chváli darom, čo nedá. Trpezlivosťou možno presvedčiť knieža, a jemný jazyk láme kosti. Našiel si med? Jedz, koľko potrebuješ, len aby si sa nepresýtil a nemusel ho vyvrátiť. Tvoja noha nech zriedka vkročí do príbytku tvojho blížneho, aby sa ťa nepresýtil a neznenávidel. Človek, ktorý vydáva krivé svedectvo proti svojmu blížnemu, je ako kladivo, meč a ostrý šíp. Spoliehať sa na neverného v čase súženia je ako zlý zub a krívajúca noha. Kto spieva piesne smutnému srdcu, je ako ten, čo vyzlieka odev za studeného dňa a leje ocot na ranu. Keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho chlebom, ak je smädný, napoj ho vodou; lebo tak mu zhrnieš žeravé uhlie na hlavu, a Hospodin ti odplatí. Severný vietor prináša dážď, tajne ohovárajúci jazyk rozhnevanú tvár. Lepšie je bývať na rohu strechy ako so svárlivou ženou v spoločnom dome. Dobrá správa z ďalekej krajiny je ako studená voda pre unaveného človeka. Spravodlivý, čo sa zakolíše pred bezbožným, je ako skalené žriedlo a skazený prameň. Nie je dobre jesť veľa medu, preto šetri s pochvalnými slovami. Muž, ktorý neovláda svojho ducha, je ako preborené mesto bez hradieb. Ako sneh v lete a dážď v žatve, tak nepristane bláznovi česť. Ako vrabec poletuje a lastovička obletuje, tak kliatba bez príčiny sa nesplní. Bič na koňa, zubadlo na osla a palica na chrbát bláznov. Neodpovedaj bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby si mu aj ty nebol podobný! Odpovedz bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby sa nezdal múdry sebe samému. Nohy si odrezáva, zakusuje krivdu, kto posiela odkazy po bláznovi. Ako sú nanič stehná chromého, tak je i príslovie v ústach bláznov. Vzdávať česť bláznovi je ako priväzovať kameň o prak. Príslovie v ústach bláznov je ako tŕň, čo sa opitému zadrel do nohy. Kto najíma opilca a blázna, je ako strelec, čo raní všetkých. Blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo, je ako pes, čo sa vracia k svojmu vývratku. Ak vidíš človeka, čo si myslí, že je múdry, blázon má väčšiu nádej ako on. Lenivec hovorí: Lev je na ceste, lev je na námestiach. Ako sa dvere otáčajú na pántoch, tak lenivec na svojej posteli. Ak lenivec strčí ruku do misy, unavuje ho stiahnuť ju zas k ústam. Lenivec je vo svojich očiach múdrejší ako siedmi rozumne odpovedajúci. Kto sa mieša do sporu, ktorý sa ho netýka, je ako ten, kto chytá túlavého psa za uši. Ako šialenec, čo strieľa ohnivé strely a šípy, je človek, ktorý klame svojho blížneho, a potom povie: Ja som len žartoval. Kde niet dreva, hasne oheň, kde niet ohovárania, tíchne svár. Čím je uhlie pahrebe a drevo ohňu, tým je škriepny človek pri rozdúchavaní sváru. Slová ohovárača sú ako pochúťka, zostupujú až do útrob tela. Zaliečavé pery so zlým srdcom sú ako oblievka na hlinenej nádobe. Kto nenávidí, pretvaruje sa svojimi perami, ale vo svojom vnútri prechováva klam. Keď vraví ľúbezným hlasom, never mu, lebo v srdci má sedem ohavností. Niekto sa skrýva za pretvárkou, ale v zhromaždení vyjde jej zloba najavo. Kto kope jamu, padne do nej, kameň sa privalí na toho, kto ho váľa. Falošný jazyk nenávidí tých, ktorých zničil, a lichotivé ústa pripravujú pád. Nechváľ sa dňom zajtrajším, lebo nevieš, čo deň prinesie. Nech ťa chváli iný, nie tvoje ústa, cudzí, nie tvoje pery. Ťažký je kameň, i piesok zaváži, ale mrzutosť s bláznom je ťažšia nad oboje. Ľúta je zúrivosť a zaplavujúci je hnev, ale kto obstojí pred žiarlivosťou? Lepšie je zjavné karhanie ako skrývaná láska. Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné. Sýty pošliape aj med, ale hladnému je každá horkosť sladká. Ako vták, čo ušiel zo svojho hniezda, je muž, ktorý musí ujsť z vlasti. Olej a kadidlo rozveseľujú srdce, sladký je priateľ, ktorý z duše dáva radu. Svojho priateľa, ani priateľa svojho otca neopúšťaj, nechoď do domu brata v deň svojho nešťastia, lebo lepší je blízky sused ako ďaleký brat. Syn môj, buď múdry a poteš mi srdce, aby som mohol odpovedať tomu, kto ma haní. Opatrný vidí nešťastie a skryje sa, prostí však idú ďalej a pykajú za to. Vezmi mu šaty, lebo sa zaručil za iného, a vezmi od neho záloh za cudzích. Keď niekto včasráno prihlasno žehná blížneho, budú to pokladať za preklínanie. Neprestajné kvapkanie v čase prívalu a svárlivá žena sa podobajú: kto ju ukrýva, ukrýva vietor a chytá pravicou olej. Železo sa brúsi železom a jeden človek brúsi druhého. Kto pestuje figovník, bude jesť z neho ovocie, kto stráži svojho pána, dočká sa úcty. Ako sa vo vode odzrkadľuje tvár, tak človek v srdci človeka. Ako sa nenasýti ríša mŕtvych, ani podsvetie, tak sa nenasýtia ani oči človeka. Taviaci téglik je na striebro a pec na zlato, ale muž sa posudzuje podľa svojej povesti. Keby si blázna roztĺkol tĺkom v mažiari spolu aj s tlčou, neodstúpi od neho jeho bláznovstvo. Poznaj dobre vzhľad svojho dobytka a venuj pozornosť stádam, lebo imanie netrvá večne, ani bohatstvo z pokolenia na pokolenie. Keď vyrastie tráva a objaví sa zeleň, zozbierajú sa byliny po horách, budeš mať barance na odev a kozlov na kúpnu cenu za pole, dosť kozieho mlieka na tvoju výživu, na živobytie pre tvoju domácnosť a na výživu tvojich služobníc. Bezbožný uteká, hoci ho nikto neženie, ale spravodlivý sa cíti bezpečný ako levíča. Pre hriešnosť krajiny sa často menia kniežatá, ale pod chápavým a rozumným mužom ustália sa pomery. Bezbožný muž, ktorý utláča chudobných, je ako ničiaci dážď, po ktorom nieto chleba. Tí, čo opúšťajú náuku, chvália bezbožného, tí, ktorí zachovávajú náuku, stavajú sa mu na odpor. Zlí ľudia nechápu, čo je správne, tí však, ktorí hľadajú Hospodina, chápu všetko. Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý kráča krivými cestami. Kto zachováva náuku, je rozumný syn, kto sa však stýka so žráčmi, robí hanbu otcovi. Kto si rozmnožuje imanie úžerou a úrokmi, zhromažďuje pre toho, kto sa zľutováva nad chudobnými. Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul náuku, aj jeho modlitba je ohavnosťou. Kto zvádza statočných na zlú cestu, sám do vlastnej jamy spadne, ale bezúhonní zdedia požehnanie. Boháč sám seba pokladá za múdreho, ale rozumný bedár ho odhalí. Veľká je sláva, keď plesajú spravodliví, keď však povstanú bezbožní, ľudia sa skrývajú. Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech, kto však ich vyzná a opustí, dôjde milosrdenstva. Blahoslavený človek, ktorý vždy zostáva v bázni, kto si však zatvrdzuje srdce, upadá do nešťastia. Vrčiaci lev a útočiaci medveď je bezbožný panovník nad úbohým ľudom. Nerozumné knieža je veľký vydierač, kto však nenávidí mrzký zisk, bude dlho žiť. Človek poškvrnený ľudskou krvou bude až po hrob tulákom; nech ho nik nepodporí. Kto žije bezúhonne, bude zachránený, kto chodí krivými cestami, na jednej padne. Kto obrába svoje pole, má dosýta chleba, ale kto sa zháňa za daromnicami, nasýti sa chudoby. Verný muž bude hojne požehnaný, ale trest neminie toho, kto chce rýchlo zbohatnúť. Nie je dobré nadržiavať niekomu, ale niekto sa už pre skyvu chleba dopúšťa priestupku. Závistlivec sa ženie za majetkom, nevie však, že aj na neho príde núdza. Kto karhá človeka, nájde napokon viac vďačnosti ako ten, kto sa mu zalieča jazykom. Kto okradne otca alebo matku, a hovorí, že to nie je priestupok, je spoločníkom záhubcu. Lakomec rozdúchava spor, ale kto dúfa v Hospodina, bude mať hojnosť. Kto sa spolieha na svoj um, je pochabý, ale kto chodí múdro, ten sa zachráni. Kto dáva chudobnému, nemá nedostatok, ale toho, kto si odvracia oči, budú veľmi preklínať. Keď povstávajú bezbožní, ľudia sa skrývajú, keď však zahynú, spravodliví sa množia. Človek tvrdohlavý pri dohováraní bude náhle zničený a nebude pre neho uzdravenia. Keď je mnoho spravodlivých, teší sa národ, keď však panuje bezbožný, ľud vzdychá. Kto miluje múdrosť, pôsobí otcovi radosť, ten však, čo sa stýka s neviestkami, príde o majetok. Kráľ upevňuje krajinu spravodlivosťou, ale kto vydiera mnohými dávkami, rúca ju. Človek, ktorý lichotí svojmu blížnemu, rozprestiera sieť na jeho kroky. V priestupku zlého človeka je osídlo, spravodlivý však jasá a raduje sa. Spravodlivý pozná spory chudobných, bezbožný nemá pre to porozumenia. Posmešníci poburujú mesto, ale múdri utišujú hnev. Ak sa múdry súdi s bláznom, či zúri, či sa smeje, pokoja niet. Krvilační ľudia nenávidia bezúhonného, ale statoční sa snažia zachovať jeho život. Blázon vysype všetku svoju nevôľu, ale múdry ho napokon utíši. Panovník, ktorý počúva lživé slovo, má všetkých služobníkov bezbožných. Chudobný a utláčateľ sa stretajú, lebo Hospodin dáva svetlo očiam oboch. Ak kráľ spravodlivo súdi chudobných, jeho trón bude naveky pevne stáť. Prút a karhanie dávajú múdrosť, ale roztopašné dieťa robí hanbu svojej matke. Keď je mnoho bezbožných, rozmáha sa hriech, ale spravodliví uvidia ich pád. Trestaj svojho syna a dožičí ti pokoj, dopraje rozkoš tvojmu srdcu. Kde niet zjavenia, ľud sa zvrhne, blahoslavený však, kto zachováva ponaučenie. Slovami nemožno otroka ukázniť: aj keď rozumie, neposlúchne. Vidíš človeka unáhleného v rečiach? Blázon má väčšiu nádej ako on. Ak niekto od mladosti rozmaznáva otroka, bude mu nakoniec nevďačný. Popudlivý človek vyvoláva svár a prchký spôsobuje mnoho priestupkov. Pýcha znižuje človeka, ale pokorný duchom dosahuje česť. Kto sa delí so zlodejom, nenávidí seba samého; kliatbu počuje, ale neudáva. Strach pred ľuďmi kladie osídlo, ale kto dúfa v Hospodina, bude chránený. Mnohí vyhľadávajú priazeň panovníka, ale od Hospodina je právo pre každého. Pre spravodlivých je človek nespravodlivý ohavnosťou, pre človeka statočného života je ohavnosťou bezbožný. Slová Ágúra, syna Jákeho z Massy. Výrok muža: Unavil som sa, Bože, unavil som sa, Bože, a som na konci. Som hlúpejší ako ktorýkoľvek človek a nemám ani ľudský rozum, ani som sa nenaučil múdrosti, ani som nezískal poznanie o Najsvätejšom. Kto vstúpil na nebesá a zase zostúpil? Kto do priehrštia svojho vietor pozbieral? Kto zviazal vody do plášťa? Kto postavil všetky končiny zeme? Ako sa volá On a ako syn Jeho? Iste to vieš! Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za klamára. Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin? alebo aby som neschudobnel a nekradol, a tak nepotupil meno svojho Boha. Neohováraj otroka pred jeho pánom, aby ťa nepreklial, a ty by si sa previnil. Jestvuje pokolenie, ktoré preklína svojho otca a svojej matke nežehná. Pokolenie, čo sa pokladá za čisté, ale nie je obmyté zo svojej špiny. Pokolenie, ktoré má pyšné oči a dvíha ich vysoko. Pokolenie, ktoré má zuby ako meče a chrup ako nože, aby vyžralo bedárov zo zeme a chudobných spomedzi ľudí. Pijavica má dve dcéry, a tie hovoria: Daj! Daj! Tri veci nedajú sa nasýtiť a štyri nikdy nepovedia: Dosť! Ríša mŕtvych a lono neplodné, zem nenasýtená vodou a oheň, čo nikdy nepovie: Dosť! Oko, čo sa vysmieva otcovi a pohŕda poslušnosťou k matke, vyďobú havrani pri potoku a požerú orlie mláďatá. Tri veci sú pre mňa predivné a štyri nepochopiteľné: Cesta orla k nebesiam, cesta hada po skale, cesta lode po mori a cesta muža k mladej žene. Cesta ženy cudzoložnej je takáto: naje sa, utrie si ústa a povie: Nepáchala som neprávosť. Pod troma vecami trasie sa zem a štyri nemôže zniesť: Pod otrokom, keď sa stane kráľom, pod bláznom, keď má dosýta chleba, pod nemilovanou ženou, keď sa vydáva, a pod otrokyňou, keď vyháňa svoju paniu. Je štvoro drobných tvorov na zemi, ktoré sú nesmierne múdre: mravce - národ bez moci, a predsa v lete si zaobstarávajú potravu; jazvece - národ neveľký, a jednako si zakladajú svoje obydlia v skalách. Kobylky nemajú kráľa, a predsa všetky tiahnu v skupinách. Jašteričku chytíš rukou, a jednako je v kráľovských palácoch. Traja sú, ktorí si rázne vykračujú, štyria, ktorí rázne chodia: Lev - hrdina medzi zvieratami, neustúpi pred nikým; pyšný kohút, kozol a kráľ - keď kráča pred svojím ľudom. Či si bol bláznivý, keď si sa povyšoval, alebo si správne uvažoval; daj ruku na ústa! Mútením mlieka vzniká maslo, stlačením nosa vytryskne krv, ale dráždením k hnevu vzniká spor. Slová Lemúéla, kráľa z Massy, ktorým ho učila jeho matka. Čo, syn môj? Čo, syn môjho života? Čo, syn môj, sľubmi vymodlený? Nedávaj svoju silu ženám, ani svoje bedrá tým, čo ničia kráľov. Nepatrí sa kráľom, Lemúél, nepatrí sa kráľom piť víno, ani panovníkom za nápojom opojným túžiť. Aby nepopíjali a nezabudli na zákon a neprevracali právo všetkých bedárov. Hynúcemu dávajte nápoj opojný a víno zatrpknutým: Nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nech už nemyslí na svoje útrapy! Otváraj svoje ústa za nemého, za právo všetkých slabých. Otváraj svoje ústa, súď spravodlivo a zastávaj sa práva bedára i chudobného! Kto nájde súcu ženu? Jej hodnota vysoko je nad korále. Srdce jej muža jej dôveruje a zisk mu nebude chýbať. Robí mu dobre, a nie zle, po všetky dni svojho života. Stará sa o vlnu a ľan, rada pracuje usilovnými rukami. Podobá sa obchodným lodiam, zďaleka prináša svoju potravu. Ešte za noci vstáva, vydáva pokrm svojej domácnosti, aj svojim služobníčkam, čo im patrí. Pomýšľa na pole a kupuje ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu. Opasuje si bedrá silou a otužuje svoje ramená. Presviedča sa, že jej zisk je dobrý, ani v noci nezhasne jej svieca. Rukami siaha po praslici a jej prsty držia vreteno. Otvára svoju dlaň bedárovi a ruky vystiera k chudobnému. Keď príde sneh, nebojí sa o svoju domácnosť, všetka jej domácnosť je dvojmo zaoblečená. Sama si robí prikrývky, jemný ľan a purpur sú jej odevom. Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so staršími krajiny. Vyrába košele a predáva ich, i opasky kupcom dodáva. Sila a dôstojnosť je jej odevom a s úsmevom sa díva na budúci deň. S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenie. Dozerá na chod domácnosti a nejedáva z chleba lenivosti. Jej synovia vstanú a blahoslavia ju a jej manžel ju takto chváli: Mnohé ženy sa ukázali statočné, ale ty si ich všetky predstihla. Spanilosť je klam a krása je márnosť; ale žena, ktorá sa bojí Hospodina, zasluhuje si pochvalu. Dožičte jej z ovocia rúk a nech ju jej skutky chvália v bránach! Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme. Márnosť nad márnosti - hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? Pokolenie odchádza a druhé prichádza, ale zem stojí naveky. Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza. Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia. Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto, kam tečú. Všetko je plné trudu, nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva. Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom. Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, to je niečo nové? Dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami. Niet pamiatky po prvotných veciach, ani na neskoršie, čo nastanú, nebudú mať spomienky tí, ktorí budú neskôr. Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme. Zaumienil som si múdrosťou vypátrať a vyskúmať všetko, čo sa deje pod nebom. Ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali. Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a hľa - všetko to je márnosť a honba za vetrom. Krivé nemožno narovnať, a čo chýba, nemožno spočítať. Povedal som si: Nadobudol som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou boli v Jeruzaleme, a moje srdce zakúsilo mnoho múdrosti a poznania. Zaumienil som si poznávať múdrosť a poznať pochabosť a bláznovstvo. Spoznal som, že aj to je len honba za vetrom. Lebo kde je mnoho múdrosti, tam je mnoho mrzutosti, a kto rozmnožuje poznanie, rozmnožuje bolesť. Povedal som si: Nože, skúsim to s radosťou; užívaj dobré veci! A hľa - i to je márnosť. O smiechu som povedal: Pochabosť. A o radosti: Čo prospeje? Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo, ovládajuc myseľ múdrosťou, a bláznivosti sa budem držať až dotiaľ, kým neuvidím, čo je prospešné pre ľudí, čo majú robiť pod slnkom pri krátkom počte dní svojho života. Podujal som sa na veľké veci: Vystaval som si domy, vysadil som si vinice, založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov. Urobil som si jazerá, aby sa z nich zvlažoval les, v ktorom rástli stromy. Kúpil som si otrokov a otrokyne; mal som aj doma narodených sluhov, veľké stáda dobytka a mnoho oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov od kráľov a z krajín; zadovážil som si spevákov a speváčky, aj čo je ľuďom rozkošou: mnoho žien. Vzrástol som a prevýšil všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme; nad tým moja múdrosť zostávala pri mne. Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť; lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy; a to mi bolo odmenou za všetku moju námahu. Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa - to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom. Potom som sa obrátil, aby som sa pozrel na múdrosť, na pochabosť i na bláznovstvo. Lebo čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo iní robili dávno predtým. Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred bláznovstvom, akú výhodu má svetlo pred tmou. Múdry má oči vo svojej hlave, kým blázon chodí v temnote. A predsa som spoznal, že rovnaký údel postihne všetkých. Preto som si povedal: Ak ma taký údel stihne ako blázna, načo som vynikal múdrosťou? A povedal som si: Aj to je márnosť. Pamiatka po múdrom ani po bláznovi netrvá naveky, v budúcich dňoch sa zabudne na všetko a múdry umiera tak ako blázon. Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všetko, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a honba za vetrom. Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. A ktovie, či bude múdry, a či blázon? Vládnuť však bude nad všetkými plodmi môjho trudu, na ktorý som vynaložil námahu a múdrosť pod slnkom. Aj to je márnosť. Preto som dospel k zúfalstvu nad všetkou lopotou, ktorú som s námahou konal pod slnkom. Lebo tu je človek, ktorý sa namáhal s múdrosťou, poznaním a zručnosťou, ale musí to odovzdať človeku, ktorý na to nevydal námahu. Aj to je márnosť a veľké zlo. Nuž čo má človek zo všetkého svojho ustávania a z úsilia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? Veď po celý jeho život bolesť a mrzutosť sú jeho zamestnaním; ba ani v noci jeho srdce neodpočíva. Aj to je márnosť. Nič nie je lepšie pre človeka ako jesť a piť a dožičiť si dobré veci pri svojej lopote. Aj to som zbadal, že to pochádza z Božej ruky. Lebo kto môže jesť a užívať bez Neho? On totiž dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie i radosť; ale tomu, kto hreší, dáva úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, ktorý sa páči Bohu. Aj to je márnosť a honba za vetrom. Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené; čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať; čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa; čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu; čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať; čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť. Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja. Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha? Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali. Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal. Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote. Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom. Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli. Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo. Ďalej videl som pod slnkom: na mieste práva bolo bezprávie a na mieste spravodlivosti bezbožnosť. Vtedy som si povedal: Spravodlivého i bezbožného bude súdiť Boh, lebo každý počin i skutok má svoj čas. A povedal som si: Je to kvôli ľuďom, aby ich Boh skúšal a aby videli, že sú ako zvieratá. Lebo údel ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten istý. Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý, a všetko jednako dýcha. Preto človek nemá prednosť pred zvieraťom; lebo všetko je márnosť. Všetko smeruje k jednému miestu: Všetko povstalo z prachu a všetko sa vráti do prachu. Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol, do zeme? Videl som teda, že niet nič lepšie, než aby sa človek tešil zo svojho diela, lebo to je jeho údelom. Veď kto ho privedie k tomu, aby videl, čo bude po ňom? A znova som videl všetky útlaky, ktoré sa dejú pod slnkom; videl som slzy utláčaných, a nik ich nepotešil; násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov, a nik ich nepotešil. Preto som nazval šťastnejšími tých, ktorí dávno zomreli, ako živých, ktorí dosiaľ žijú. Lepšie ako týmto je tomu, ktorý sa doteraz nenarodil, lebo nevidel nikdy zlý skutok, ktorý sa páše pod slnkom. A videl som, že všetka námaha a všetok úspech z práce budí žiarlivosť jedného proti druhému. Aj to je márnosť a honba za vetrom. Blázon si založí ruky a trávi svoje vlastné telo. Lepšie je za hrsť pokoja ako priehrštie trudu a honby za vetrom. A zase som videl ďalšiu márnosť pod slnkom: Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, jeho námaha nemá konca, ani oko sa mu nemôže nasýtiť bohatstvom. Pre kohože sa namáham a nedoprajem si nič dobré? Aj to je márnosť a úbohé zamestnanie. Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. A opäť, ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa; ale samotný, ako sa zohreje? A ak niekto premôže jednotlivca, dvaja obstoja pred ním. Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo. Lepší je chudobný, ale múdry mladík, než starý, ale bláznivý kráľ, ktorý si nechce dať poradiť. Lebo onen z väzenia vyšiel a stal sa kráľom, hoci sa v chudobe narodil, keď tento kraľoval. Videl som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, spolu s mladíkom, následníkom, ktorý mal na jeho miesto nastúpiť. Nebolo konca všetkému množstvu tých, ktorým stál na čele, ale neskôr žijúci nebudú sa z neho radovať; naozaj aj to je márnosť a honba za vetrom. Daj pozor na svoje kroky, keď ideš do Božieho domu; lebo pristúpiť, aby si počúval, je lepšie, ako keď blázni prinášajú obeť, lebo oni nevedia, že zle robia. Neprenáhli sa ústami a srdce nech sa ti nenáhli vyriecť slovo pred Bohom; lebo Boh je na nebi a ty si na zemi. Preto nech je málo tvojich slov. Sen prichádza z mnohej únavy a hlas blázna s mnohými slovami. Ak dáš sľub pred Bohom, nemeškaj splniť ho, lebo On nemá záľubu v bláznoch: čo sľúbiš, to aj splň! Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť. Nedopusť, aby ťa ústa zviedli na hriech, nehovor pred Božím poslom: Bol to omyl. Prečo sa má Boh hnevať pre tvoju reč a zničiť dielo tvojich rúk? Lebo kde je mnoho snov, tam je aj mnoho daromných slov. Ale ty sa boj Boha! Ak vidíš utláčať núdzneho a odnímať právo a spravodlivosť v krajine, nediv sa tomu, lebo nad vysokým bdie vyšší a nad nimi je najvyšší. Ale ziskom pre krajinu vo všetkom tom by bol kráľ, ktorý vládne nad obrobenou zemou. Kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí, ani dôchodkov ten, kto miluje bohatstvo. Aj to je márnosť. Ak sa množí majetok, množia sa aj tí, čo ho míňajú. A aký úžitok majú z neho jeho majitelia? Iba čo ich oči hľadia naň. Sladký je spánok pracujúceho, či jedáva málo a či mnoho; ale bohatému presýtenosť nedá zaspať. Bolestné zlo videl som pod slnkom: strážené bohatstvo slúži majiteľovi na nešťastie. Tak bohatstvo vyjde nazmar nejakou nehodou. Splodí syna - avšak nič mu nezanechá. Ako vyšiel zo života svojej matky, tak odíde opäť nahý, ako prišiel, a nič neodnesie zo svojej námahy, čo by mohol vziať so sebou. Aj to je tiež bolestné zlo, že celkom tak musí odísť, ako prišiel. Aký úžitok má teda z toho, že sa do vetra namáha? K tomu celý život svoj strávil v tme, v mnohom smútku, nemoci a mrzutosti. Videl som teda, že dobré a pekné je: jesť a piť a mať sa dobre pri všetkej svojej námahe, ktorou sa umára (človek) pod slnkom po všetky dni svojho žitia, ktoré mu dal Boh, lebo to mu je údelom. Aj to, že Boh dal niekomu bohatstvo a majetok a dovolil mu jesť z toho a brať podiel i radovať sa za svoju námahu, aj to je Boží dar. Lebo nebude mnoho myslieť na pominuteľné dni svojho života, pretože mu Boh radosťou zamestnával srdce. Jestvuje zlo, ktoré som videl pod slnkom a ťažko dolieha na ľudí: Človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok i česť, takže mu nič nechýba z toho, čo si zažiada, ale Boh mu nedopraje z toho užívať, lebo cudzí človek to požíva. To je márnosť a bolestné zlo. Keby niekto splodil sto detí a žil by mnoho rokov, takže by dosiahol vysoký vek, ale sám by sa nenasýtil dobrých vecí, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo, hovorím: Lepšie je nedochôdčaťu ako jemu; lebo prišlo ako márnosť na svet a do temnoty odchádza a tma zahalí jeho meno. Ani slnko nevidelo a nepoznalo; ono má však pokoj, ale tento nie. A keby žil aj dvakrát tisíc rokov, a nezakúsil by dobra, či neodchádza všetko na to isté miesto? Všetka námaha človeka je pre jeho ústa, ale jeho túžba sa nenaplní. Veď akú prednosť má múdry pred bláznom? Ako bedár pred tým, ktorý sa vyzná v živote. Lepšie je hľadieť očami, ako žiadostivo túžiť. Aj to je márnosť a honba za vetrom. Všetko, čo je, dávno bolo nazvané svojím menom, a je známe, že sa človek nemôže súdiť so silnejším, ako je sám. Lebo mnoho slov množí len márnosť; čo má človek z toho? Veď kto vie, čo je dobré človeku v živote za tých pár dní jeho márneho života, ktoré sa minú ako tieň? A kto môže povedať človeku, čo bude po ňom pod slnkom? Lepšie je dobré meno ako vzácna masť, a deň smrti ako deň narodenia. Lepšie je ísť do domu smútku, ako ísť do domu hodovania; lebo tam je koniec každého človeka, kto žije, nech si to pripustí k srdcu! Lepšia je nevôľa než smiech, lebo keď je smutná tvár, dobre je srdcu. Srdce múdrych je v dome smútku, ale srdce bláznov je v dome radosti. Lepšie je počúvať karhanie múdreho, ako keď niekto počúva spev bláznov. Ako praskot tŕnia pod hrncom, taký je smiech bláznov. Aj to je márnosť. Lebo zisk z vydierania poblázni múdreho a úplatok kazí srdce. Lepší je koniec veci ako jej počiatok; lepší je trpezlivý človek ako povýšenec. Nenáhli sa k hnevu, lebo hnev spočíva v hrudi bláznov. Nehovor: Ako je to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie? Lebo nepochádza z múdrosti, ak sa tak pýtaš. Dobrá je múdrosť spolu s dedičstvom, a je ziskom pre tých, čo vidia slnko. Lebo v tôni múdrosti je tak ako v tôni peňazí; ale výhodou poznania je, že život dáva múdrosť tým, čo ju majú. Pozri sa na Božie dielo! Lebo veď kto môže narovnať, čo skrivil? V dobrý deň buď dobrej vôle; v deň zlý si uváž: aj tento deň učinil Boh ako tamten, aby človek nevypátral, čo príde po ňom. Všetko to som videl za svojho múdreho života: jestvuje spravodlivý, ktorý hynie vo svojej spravodlivosti, a bezbožný, ktorý dlho žije vo svojej nešľachetnosti. Nebuď príliš spravodlivý a netvár sa príliš múdro. Prečo máš vyjsť navnivoč? Nepočínaj si príliš bezbožne a nebuď blázon. Prečože máš predčasne zomrieť? Dobré je, ak sa držíš jedného, ale ani druhého sa nespúšťaš. Lebo kto sa bojí Boha, ujde tomu všetkému. Múdrosť dáva múdremu viac sily ako desať mocných, ktorí sú v meste. Lebo nieto na zemi spravodlivého človeka, čo by len dobre robil a nehrešil. Nevšímaj si všetky reči, ktoré ľudia hovoria, aby si nemusel počuť, ako ťa preklína vlastný sluha. Lebo aj sám vieš, že mnoho ráz si aj ty preklínal iných. Všetko to som skúsil s múdrosťou. Povedal som: Chcem mať múdrosť! Ale ona ostala ďaleko odo mňa. Ďaleko je, čo jestvuje, a veľmi hlboké; kto to vystihne? Opäť som si predsavzal poznať, vyskúmať a hľadať múdrosť a podstatu vecí, aby som poznal, že bezbožnosť je bláznovstvo a bláznovstvo je pochabosť. A zisťujem, že trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je osídlom: jej srdce je sieťou a jej ruky okovami. Kto sa páči Bohu, unikne jej, ale kto hreší, toho ona polapí. Hľa, toto som zistil, vraví Kazateľ - porovnávajúc jedno s druhým - aby som vystihol podstatu, ktorú ešte hľadala moja myseľ, ale nenašiel som ju. Z tisícich som našiel jediného muža, ženu nenašiel som medzi nimi všetkými. Ale hľa, toto som zistil: Boh učinil ľudí priamymi a úprimnými, ale oni sledovali mnohé výmysly. Kto je ako múdry a kto chápe význam vecí? Múdrosť rozjasňuje tvár človeka a zjemní tvrdosť jeho rysov. Ja vravím: Dbaj na príkaz kráľa, ale kvôli prísahe Bohu sa neprenáhli; odíď spred neho, nezastávaj sa zlej veci, lebo vykoná všetko, čo chce. Pretože kráľovo slovo má moc, kto mu smie povedať: Čo robíš? Kto zachováva príkaz, nezakúsi nič zlého, srdce múdreho pozná čas i spôsob. Lebo každá vec má svoj čas i spôsob; hoci na človeka hojne dolieha nešťastie. Nevie totiž, čo bude. Lebo kto mu oznámi, ako bude? Niet človeka, ktorý by mal moc nad vetrom, aby mohol zadržať vietor, a niet nikoho, ktorý by mal moc nad dňom smrti; vo vojne niet prepustenia a bezbožnosť nezachráni toho, kto ju pácha. Všetko to som videl, keď som obrátil pozornosť na všetky činy, ktoré sa dejú pod slnkom: Že človek vládne nad človekom na jeho škodu. Pritom som videl bezbožných, ktorých pochovávali, ktorí došli pokoja, kým zo svätého miesta odchádzali, a v meste upadli do zabudnutia tí, čo správne konali. Aj to je márnosť. Pretože rozsudok nad zlým skutkom sa nevykonáva ihneď, preto rastie ľuďom odvaha páchať zlo. Keď hriešny stokrát spácha zlo, a predsa dlho žije, viem, že sa bohabojným dobre bude vodiť práve preto, lebo sa Ho boja. Bezbožnému sa však nepovodí dobre a nepredĺži si dni ako tôňa, pretože nemá bázne pred Bohom. Márnosťou je, čo sa deje na zemi. Sú spravodliví, ktorým sa vodí, akoby boli páchali skutky bezbožných; a sú bezbožní, ktorým sa vodí, akoby činili skutky spravodlivých. Povedal som teda: Aj to je márnosť. Chválil som teda radosť, lebo nieto pre človeka nič lepšie pod slnkom, ako jesť, piť a radovať sa, a to ho môže sprevádzať v námahe počas jeho krátkeho života, ktorý mu dal Boh pod slnkom. Keď som si obrátil myseľ k poznávaniu múdrosti a k pozorovaniu činnosti, ktorá sa deje na zemi, lebo ani vo dne, ani v noci človek nedopraje spánku svojim očiam, videl som pri všetkom Božom diele, že človek nemôže vystihnúť všetko dianie, ktoré sa odohráva pod slnkom. Aj keby sa človek akokoľvek namáhal pátrať, nikdy ho nevystihne. Aj keď si múdry myslí, že ho pozná, nemôže ho vystihnúť. Toto všetko som si pripustil k srdcu, aby som toto všetko zistil: spravodliví i múdri aj všetky ich skutky sú v Božej ruke. Človek vopred nevie ani o láske, ani o nenávisti. To všetko je márnosť pred ním. Ten istý lós bude všetkým za údel: spravodlivému i bezbožnému, dobrému i čistému ako nečistému, aj obetujúcemu i tomu, kto neobetuje; dobrému sa vodí ako hriešnikovi, prisahajúcemu ako tomu, kto sa bojí prísahy. To je zlo pri všetkom, čo sa deje pod slnkom, že údel všetkých je rovnosť a že aj srdce ľudí je plné zla, i pochabosť je v ich srdci, dokiaľ len žijú. Potom odchádzajú medzi mŕtvych. Lebo tomu, kto ešte patrí medzi živých, ostáva nádej, lebo lepší je živý pes ako mŕtvy lev. Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕtvi nič nevedia, a nemôžu očakávať odmenu, lebo ich pamiatka je zabudnutá. Aj ich láska, aj ich nenávisť a žiarlivosť zanikla a nemajú už podiel na ničom, čo sa deje pod slnkom. Choď, jedz svoj chlieb s radosťou a pi svoje víno s veselým srdcom, lebo Boh si dávno obľúbil tvoje diela. Nech sú tvoje šaty vždy biele a nech nikdy nechýba olej na tvojej hlave. Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho pominuteľného života; po všetky dni svojej márnosti, ktoré ti dal Boh pod slnkom, lebo to je tvoj podiel zo života pri tvojej námahe, ktorou sa umáraš pod slnkom. Rob všetko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť, lebo v záhrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlienky, ani poznania, ani múdrosti. Opäť som videl pod slnkom: rýchli nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj, múdri nezískavajú chlieb, ani rozumní bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia: ale čas a náhoda ich postihne všetkých. Lebo ani človek nepozná svoj čas; ako ryby, ktoré sa lovia do zhubnej siete, a ako vtáky, ktoré sa chytajú do osídiel, tak bývajú polapení ľudia v zlý čas, keď zrazu pripadne na nich. Aj túto múdrosť videl som pod slnkom, a zdala sa mi veľká: Bolo malé mesto a v ňom len málo ľudí. Pritiahol k nemu mocný kráľ, obkľúčil ho a proti nemu postavil veľké opevnenie. No našiel sa v ňom chudobný múdry muž, a ten by bol zachránil mesto svojou múdrosťou. Ale nikto si nespomenul na toho chudobného muža. Preto som si povedal: Lepšia je múdrosť ako sila, ale aj múdrosťou chudobného pohŕdajú a nepočúvajú jeho slová. Slová múdrych v tichosti vypočuté sú lepšie ako krik panovníka medzi bláznami. Lepšia je múdrosť než bojové zbrane. Jediný hriešnik skazí mnoho dobrého. Mŕtva mucha zasmradí a nakazí olej voňavkára; málo bláznovstva má prevahu nad múdrosťou a cťou. Múdry má srdce po svojej pravici, blázon ho má po svojej ľavici. Ak je blázon aj na ceste, chýba mu rozum a každému hovorí, že je blázon. Keď sa hnev panovníka zdvihne proti tebe, neopúšťaj svoje miesto; lebo miernosť urovná ťažké hriechy. Jestvuje zlo, ktoré som spozoroval pod slnkom ako omyl, ktorý vychádza spred mocnára: Blázon sa dostáva na najvyššie miesta, a bohatí musia nízko sedieť. Videl som sluhov na koňoch, a kniežatá pešo chodili po zemi ako sluhovia. Kto jamu kope, padne do nej, a kto rúca múr, toho uštipne had. Kto láme kamenie, poraní sa; kto štiepa drevo, býva ohrozený. Keď železo otupie, a človek nenabrúsi ostrie, musí vynaložiť väčšiu silu. Ale výhodou je použiť múdrosť. Keď had uštipne pred zaklínaním, zaklínač nemá zisku. Slová z úst múdreho mu získavajú priazeň, ale pery blázna pohltia jeho samého. Počiatok slov jeho úst je bláznovstvo, koniec jeho rečí je zlé šialenstvo. Blázon má mnoho rečí, hoci nevie, čo bude. A kto mu povie, čo bude po ňom? Námaha blázna unavuje, takže nevie odísť ani do mesta. Beda ti, krajina, ak ti je kráľom dieťa a tvoje kniežatá hneď zrána hodujú. Blažená si, krajina, ak ti je kráľom šľachtický syn a tvoje kniežatá stolujú v pravý čas, aby sa posilnili, a nie pre opilstvo. Pre lenivosť sa prepadáva krov, pre ochabnutosť rúk preteká do domu. Na potešenie pripravujú jedlo, víno obveseľuje život a peniaze poskytujú všetko. Ani vo svojej mysli nepreklínaj kráľa a vo svojej spálni nepreklínaj bohatého, lebo nebeské vtáctvo roznieslo by hlas a okrídlenci prezradili by reč. Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš. Daj podiel siedmim, ba ôsmim, veď nevieš, aké nešťastie môže prísť na zem. Ak sa oblaky naplnia dažďom, vylejú ho na zem; ak strom padne na juh alebo na sever, kde strom padne, tam ostane ležať. Kto pozoruje vietor, nebude nikdy siať, a ten, kto hľadí na oblaky, nebude žať. Ako nevieš, aká je cesta vetra, ako sa tvoria kosti v lone tehotnej, práve tak nepoznáš dielo Boha, ktorý to všetko robí. Zrána sej svoje semeno, večer nech ti ruka neodpočíva, lebo nevieš, ktorá vec sa vydarí, táto a či tamtá, alebo či oboje bude dobré. Sladké je svetlo a príjemné je očiam vidieť slnko. Keby niekto žil aj mnoho rokov, nech sa zo všetkých raduje, ale nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, čo príde, je márnosť. Raduj sa, mládenec, vo svojej mladosti, a nech sa teší tvoje srdce za tvojich mladých dní. Choď po cestách, na ktoré ťa tiahne srdce a kam si žiadajú tvoje oči; no vedz, že Boh ťa za to všetko privedie na súd. Odstráň mrzutosť zo svojho srdca, odvráť zlo od svojho tela, lebo mladosť i vek čiernych vlasov je márnosť. Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, skôr, ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľubu. Skôr, ako sa zatmie slnko a svetlo, mesiac a hviezdy, a oblaky sa vrátia po daždi; vtedy, keď sa strážcovia domu budú triasť, silní mužovia sa zhrbia, ženy, čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo, a zatemnia sa tie, čo vyzerajú z okien; dvere na ulicu sa zavrú, keď bude tíchnuť zvuk žarnova, zvýši sa jeho hlas na vtáčí hlas a stlmia sa všetky dcéry spevu, bude sa báť aj výšin a postrachu na ceste. Mandľovník rozkvitne, kobylka oťažie a odkvitne kaparka, lebo človek odchádza do svojho večného domu a po uliciach obchádzajú trúchliaci. Skôr, ako sa pretrhne strieborný povrázok a rozbije sa zlatá čaša, skôr, ako sa roztrepe džbán nad prameňom a poláme sa koleso na studni, prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal. Márnosť nad márnosti, povedal Kazateľ, všetko je márnosť. A nad to, že Kazateľ bol múdry, vyučoval aj ľud poznaniu, uvážil, skúmal a skladal mnoho prísloví. Kazateľ sa snažil nájsť lahodné slová a napísať správne, pravdivé výroky. Slová múdrych sú ako ostne a ako vbité klince sú zozbierané výpovede, keď ich dal jeden pastier. Ostatne, syn môj, daj sa vystríhať: Tvorenie mnohých kníh nemá konca a mnoho učenia unavuje telo. Na záver všetkých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá. Veľpieseň Šalamúnova. Zľúbaj ma bozkami svojich úst, lebo tvoja láska je lepšia ako víno, vzácna je vôňa tvojich olejov, preto ťa devy milujú. Tiahni ma za sebou, pobehnime! Nech ma kráľ uvedie do svojich komnát; nech jasáme a radujeme sa z teba, nech spomíname tvoju lásku viac než víno; právom ťa devy milujú. Čierna som, ale pôvabná, dcéry jeruzalemské, sťa stany Kédaru, sťa stanové závesy kmeňa Šalma. Nehľaďte na mňa, že som počerná a že ma opálilo slnko, synovia mojej matky hnevali sa na mňa, urobili ma strážkyňou vinice. Svoju vlastnú vinicu som nestrážila. Povedz mi, ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš stádo, kde mu dáš odpočívať cez poludnie? Prečo si mám zahaľovať tvár pri stádach tvojich druhov? Ak to sama nevieš, ty najkrajšia zo žien, vyjdi si po stopách oviec, popásaj svoje kozliatka pri pastierskych kolibách! Prirovnávam ťa, moja milovaná, ku koňom pri vozoch faraónových. Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami a tvoja šija s korálovými náhrdelníkmi. Zhotovíme ti zlaté ozdoby, striebrom posiate. Kým je kráľ na svojom ležadle, môj nard rozváňa. Môj milý je mi myrhovou kytičkou, ktorá mi spočíva na ňadrách. Strapcom kvetov henny je mi môj milý v éngedských viniciach. Aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna! Tvoje oči - holubice. Aký si krásny, miláčik môj, a aký spanilý. Aj naše lôžko je samá zeleň. Cédre sú hradami nášho domu a našimi krokvami cyprusy. Som ružou šárónskou, ľaliou údolí. Ako ľalia medzi bodľačím, tak je moja milovaná medzi devami. Ako jabloň medzi stromami lesa, tak je môj milý medzi junákmi. S túžbou som si sadla do jeho tône, jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu. Zaviedol ma do vínnej pivnice a láska bola jeho znakom nado mnou. Posilnite ma hroznovými koláčmi, občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky. Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma objíma. Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, pri gazelách a poľných jeleniciach, neprebúdzajte a nerušte lásku, kým sama nechce! Čuj! Môj milý! Ajhľa, to on prichádza. Vystupuje na vrchy, poskakuje po pahorkoch. Môj milý podobný je gazele alebo mladému jeleňovi; ajhľa, tu stojí za naším múrom, pozerá cez okno, nazerá cez mreže. Môj milý sa ozval a povedal mi: Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď! Veď hľa, zima sa pominula, dážď prestal, odtiahol. Kvety sa zjavujú na zemi, priblížil sa čas spevu a hlas hrdličky počuť v našom kraji. Figovník už sfarbil svoje mladé plody a kvitnúci vinič rozdáva vôňu. Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď! Holubica moja, v skalných zákutiach a v skrýši príkrych svahov ukáž mi svoju tvár. Daj mi počuť svoj hlas; lebo tvoj hlas je príjemný a tvoja tvár je spanilá. Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré ničia vinice; naše vinice práve kvitnú. Môj milý patrí mne, ja patrím jemu, jemu, čo pasie medzi ľaliami. Skôr, ako zaveje večerný vánok a zmiznú tiene, vráť sa, milý môj, a podobný buď gazele alebo mladému jeleňovi na vrchoch béterských! Na svojom lôžku som za nocí hľadala toho, ktorého zo srdca ľúbim; hľadala som ho, ale som ho nenašla. Vstanem a obehnem mesto, ulice i námestia; pohľadám toho, ktorého zo srdca ľúbim; hľadala som ho, ale nenašla. Našli ma strážcovia, čo chodia po meste. Nevideli ste toho, ktorého zo srdca ľúbim? Sotva som však poodišla od nich, našla som toho, ktorého zo srdca ľúbim. Chytila som ho, a viac ho nepustím, dokiaľ ho neprivediem do domu svojej matky, do izby tej, ktorá ma počala. Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, pri gazelách a poľných jeleniciach: neprebúdzajte a nerušte lásku, kým sama nechce. Kto to vystupuje z púšte ako dymové stĺpy, rozvoniavajúce myrhou a kadidlom, všetkými vonnými práškami kramára? Hľa, lôžko Šalamúnovo! Šesťdesiat hrdinov je vôkol neho z hrdinov Izraela. Každý z nich vládne mečom, cvičení sú v boji. Každý má svoj meč pri boku kvôli nočným postrachom. Kráľ Šalamún si spravil prenosný trón z libanonského dreva. Jeho stĺpy zhotovil zo striebra, baldachýn zo zlata, sedadlo z purpuru, jeho vnútro je vyložené ebenom. Vyjdite, dcéry jeruzalemské, hľaďte, vy dcéry sionské, na kráľa Šalamúna s korunou, ktorou ho matka korunovala v deň jeho svadby, v deň, keď sa zo srdca radoval. Aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna! Oči tvoje - holubice za tvojím závojom. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupuje z gileádskych vrchov. Tvoje zuby sú ako práve ostrihané stádo oviec, čo vystupuje z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat, jalovej medzi nimi niet. Tvoje pery sú ako šarlátová niť, tvoja reč je pôvabná. Tvoje sluchy sú ako krížalky granátového jablka za tvojím závojom. Tvoj krk je ako veža Dávidova, vystavená v pevnosť; tisíc štítov visí na ňom, všetko sú to štíty rytierske. Tvoje dva prsníky sú ako dve mláďatá, gazelie dvojčatá, ktoré sa pasú medzi ľaliami. Skôr, ako zaveje večerný vánok a zmiznú tiene, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorok. Celá si krásna, moja milovaná, a škvrny na tebe niet. Príď z Libanonu, snúbenica; príď z Libanonu a zostúp! Zostúp z vrcholca Amánu, z vrcholca Semíru a Chermóna, z brlohov levov a z vrchov leopardov. Uchvátila si mi srdce, sestra, moja snúbenica. Uchvátila si mi srdce jediným svojím pohľadom, jediným dielikom svojho náhrdelníka. Aké sú krásne tvoje ľúbosti, moja sestra, snúbenica. O čo vzácnejšie sú tvoje ľúbosti než víno. A vôňa tvojich olejov nad všetky balzamy. Tvoje pery rosia med, snúbenica. Med a mlieko je pod tvojím jazykom. A vôňa tvojich šiat je ako vôňa Libanonu. Zavretou záhradou je moja sestra, snúbenica, zavretou záhradou, zapečateným prameňom. Tvoje výhonky tvoria granátovníkový sad s najvzácnejším ovocím, hennou a nardom. Nard a šafrán, vonná trsť a škorica so všetkými kadidlovými drevinami, myrha a aloe i všetky prevzácne balzamy. Prameň záhradný, studnica živej vody, čo prúdi z Libanonu. Prebuď sa, severný vietor, a príď, južný vánok. Prevej mi záhradu, nech rozváňajú jej balzamy. Nech vstúpi môj milý do svojej záhrady, nech okúsi jej prevzácne ovocie. Vchádzam do svojej záhrady, sestra, snúbenica. Zbieram svoju myrhu a svoj balzam. Jem svoj plást a svoj med. Pijem svoje víno a svoje mlieko. Jedzte, priatelia, a pite; opájajte sa, moji milí! Ja spím, no srdce moje bdie. Čuj! Môj milý klope: Otvor mi, sestra, milovaná moja, holubica moja, moja dokonalá, lebo mám hlavu rosou premočenú a kadere nočnými kropajami. Vyzliekla som si sukňu, prečo ju znova obliekať? Umyla som si nohy, prečo ich znova zašpiniť? Môj milý siahol rukou cez otvor a city sa vzbúrili vo mne. Vstala som otvoriť môjmu milému a moje ruky zvlhli myrhou, i moje prsty myrhou tekutou na kľučke závory. Otvorila som svojmu milému, ale môj milý sa obrátil a odišiel. Bola som bez seba, keď hovoril. Hľadala som ho, ale nenašla. Volala som - ale neozval sa mi. Našli ma strážcovia, čo chodia po meste. Zbili ma a doráňali; strhli zo mňa ručník strážcovia hradieb. Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, ak nájdete môjho milého, čo mu poviete? Že som chorá od lásky! O čo je tvoj milý viac ako iný, ty, najkrajšia zo žien? O čo je tvoj milý viac ako iný, že nás tak zaprisahávaš? Môj milý je svieži a červený, vyniká medzi desaťtisícami. Jeho hlava je rýdze zlato. Jeho kadere - strapce palmových kvetov, čierne sťa havran. Jeho oči sú ako holuby pri vodných tokoch, ktoré sa v mlieku kúpu a sedia v hojnosti. Jeho líca sú ako hriadka balzamu, na ktorej rastú vonné byliny. Jeho pery sú ľalie, vydávajú tekutú myrhu. Jeho ruky sú zlaté valce, vykladané taršíšskym drahokamom. Jeho telo je kus slonoviny, obložený zafírom. Jeho lýtka sú alabastrové stĺpy, položené na zlatých podstavcoch. Vyzerá ako Libanon, je vyberaný ako cédre. Jeho podnebie - samá sladkosť, a všetko na ňom je vábne. Taký je môj milý, taký je priateľ môj, dcéry jeruzalemské. Kam odišiel tvoj milý, ty, najkrajšia zo žien? Kam sa obrátil tvoj milý? Pohľadáme ho spolu s tebou. Môj milý zostúpil do svojej záhrady, k balzamovým hriadkam, pásť prišiel do záhrad, nazbierať ľalie. Ja patrím svojmu milému a mne patrí on, ktorý pasie medzi ľaliami. Krásna si ako Tirca, moja milovaná, pôvabná ako Jeruzalem. Hrozná ako šíky pod koruhvou. Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma uvádzajú do zmätku. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupuje z Gileádu. Tvoje zuby sú ako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat, jalovej medzi nimi niet. Tvoje sluchy sú ako krížalky granátového jablka za tvojím závojom. Kráľovien je šesťdesiat a osemdesiat je vedľajších žien, i mladíc bez počtu. Jediná je moja holubica, dokonalá, jedináčkou je svojej matke, čistá je ona tej, čo ju zrodila. Devy ju videli a blahoslavili ju, kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali. Ktože je tá, čo pozerá sa dolu sťa zora, krásna ako spln mesiaca, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou? Zišla som do orechovej záhrady pozrieť sa na púčky v údolí, pozrieť sa, či ženie vinič, či kvitnú granátovníky. Bez toho, aby som vedela, duša ma uniesla do vozov Ammínádíbových. Vráť sa, ó vráť sa, Šulamít! Vráť sa, ó vráť sa, nech ťa vidíme. Čo chcete vidieť na Šulamít ako na táborovej tanečnici? Aké sú ladné tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra! Priehyby tvojich bokov sú ako skvosty, dielo umelcových rúk. Tvoje lono je oblá nádrž, nech nechýba korenené víno! Tvoje brucho je ako hŕba pšenice vrúbená ľaliami. Tvoje dva prsníky sú ako dve mláďatá, gazelie dvojčatá. Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči sú ako chešbónske rybníky pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, ktorá hľadí na Damask. Tvoja hlava sa vypína na tebe sťa Karmel, kadere na tvojej hlave sú ako kráľovský purpur, zviazané do vrkočov. Aká si krásna, aká si spanilá, milovaná, dcéra rozkoší! Si statná ako palma a tvoje ňadrá ako strapce hrozna. Pomyslel som si: Vyjdem si na palmu, zmocním sa jej kvetných strapcov. Nech sú tvoje ňadrá strapcami hrozna a vôňa tvojho dychu ako vôňa jabĺk. Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré naozaj lahodí môjmu milému, stekajúc jemne po perách a zuboch. Ja patrím svojmu milému, za mnou sa nesie jeho žiadosť. Poď, milý môj, vyjdeme do poľa, prenocujeme v dedinách. Včasráno vyjdeme do viníc, uvidíme, či réva pučí, či sa otvorili lupienky kvetov, či zakvitol už granátovník - tam ti ja dám svoju lásku. Mandragora sála svoju vôňu, pri našich dverách je najlepšie ovocie, nové i staré som tebe, milý môj, zachovala. Ó, keby si mi bol ako brat, odkojený na prsiach mojej matky, keby som ťa stretla na ulici a bozkala by som ťa, nik by mi to nezazlieval. Viedla by som ťa, uviedla do domu svojej matky, a ty by si ma poúčal. Dala by som ti piť z voňavého vína a z muštu môjho granátovníka. Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma objíma. Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, prečo chcete budiť a rušiť lásku, kým sama nebude chcieť! Kto to vystupuje z púšte, opierajúc sa o svojho milého? Pod jabloňou som ťa prebudil, tam ťa počala tvoja matka, tam ťa počala tá, čo ťa zrodila. Polož si ma na svoje srdce ako pečať, ako pečať na svoje rameno. Lebo láska je mocná ako smrť. Tvrdá sťa záhrobie je žiarlivosť. Jej žiar je žiarom ohňa, mohutným plameňom. Mohutné vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju neodplavia. Keby niekto chcel dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, iste by ním pohrdli. Máme maličkú sestru, čo nemá ešte prsníky. Čo máme spraviť so svojou sestrou v deň, keď sa budú uchádzať o ňu? Ak je hradbou, postavíme na nej strieborné cimburie. Ak bránou je však, zatarasíme ju cédrovou doskou. Ja som hradbou a moje ňadrá sú ako veže; vtedy som sa stala v jeho očiach tou, ktorá prináša pokoj. Kráľ Šalamún mal vinicu v Baal-Rámóne. Svoju vinicu zveril strážcom. Každý by mal odovzdať za jej ovocie tisíc strieborných. Moja vinica je predo mnou! Nechaj si svojich tisíc, Šalamún, a dvesto tým, čo strážia jej ovocie. Ty, ktorá sedávaš v záhradách a ktorej hlasu naslúchajú priatelia, daj aj mne počúvať! Utekaj, milý môj, rob ako gazela alebo mladý jeleň na balzamových vrchoch! Videnie Izaiáša, syna Ámócovho, ktoré mal o Judsku a o Jeruzaleme za dní judských kráľov Uziju, Jótáma, Ácháza a Chizkiju. Počujte, nebesá, naslúchaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni však odpadli odo mňa. Vôl pozná svojho gazdu i osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať. Beda hriešnemu národu, ľudu preťaženému vinou, plemenu zločincov, skazonosným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili. Kde vás ešte udrieť, keď zotrvávate v odpore? Celá hlava je nemocná a celé srdce choré. Od päty po hlavu nič zdravého na ňom, samá modrina a jazva a čerstvá rana, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčovaná olejom. Vaša krajina je púšťou, vaše mestá sú vypálené. Vašu roľu pred vami obžierajú cudzinci, pustatinou je ako pri vyvrátení Sodomy. Dcéra Sion zostala ako búdka na vinici, ako koliba na uhorkovom poli, ako obliehané mesto. Keby nám Hospodin mocností nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali. Počujte slovo Hospodinovo, kniežatá Sodomy, naslúchaj učeniu nášho Boha, ľud Gomory! Načo mi množstvo vašich obetí? hovorí Hospodin. Sýty som zápalov z baranov i tuku z vykŕmených teliat, ani krv juncov, jahniat a kozlov nemám v obľube! Keď sa prichádzate ukazovať predo mnou, kto vás žiadal, aby ste šliapali moje nádvoria? Neprinášajte viac márnu obeť, kadidlová obeť mi je ohavnosťou. Novmesiac, sviatočný deň odpočinku, zvolávanie zhromaždenia? Neznášam neprávosť ani slávnostné zhromaždenie. Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich. Ak aj vystierate dlane, zastriem si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam. Vaše ruky sú plné krvnej viny. Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť, učte sa dobre robiť, hľadajte právo, ujímajte sa utláčaného, prisudzujte právo sirotám, zastávajte sa vdov. Poďte len a súďme sa - vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna. Ak ste povoľní a poslúchnete, okúsite dobro krajiny. Ak sa však zdráhate a protivíte, okúsite meč; lebo ústa Hospodinove hovorili. Ako sa verné mesto stalo neviestkou! Bolo plné práva, spravodlivosť prebývala v ňom, teraz však vrahovia. Tvoje striebro sa zmenilo na trosku, tvoje víno je vodou zriedené. Tvoje kniežatá sú vzbúrencami a druhmi zlodejov. Každý má rád úplatok, ženie sa za darmi; sirotám právo neprisudzujú, spor vdovy sa k nim nedostáva. Preto znie výrok Pána, Hospodina mocností, Mocného v Izraeli: Hej, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch a pomstím sa na svojich nepriateľoch. Obrátim svoju ruku proti tebe, vytavím tvoju trosku ako lúčavka a odstránim všetko tvoje olovo. Vrátim ti tvojich sudcov, ako boli kedysi, i tvojich radcov, ako boli na počiatku. Potom ťa nazvú Spravodlivým mestom, Hradom vernosti. Sion bude vykúpený súdom a spravodlivosťou tí, čo sa v ňom obrátia. No odpadlíci a hriešnici budú naraz zničení, a tí, čo opúšťajú Hospodina, zahynú. Lebo sa zahanbíte pre duby, po ktorých ste bažili, a zapýrite sa pre záhrady, ktoré ste si zvolili. Lebo budete ako dub, ktorého lístie vädne, a ako záhrada, ktorá nemá vodu. A mocný bude kúdeľou a jeho dielo iskrou; oba budú naraz horieť, a nikto ich nebude hasiť. Slovo, ktoré Izaiáš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Judsku a Jeruzaleme. V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy, poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom! Vskutku, zavrhol si svoj ľud, dom Jákobov; lebo majú plno čarodejníkov z Východu a veštcov ako Filištínci, s cudzincami si podávajú ruky. Jeho krajina je plná striebra a zlata a nekonečné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní a jeho vozom konca niet. Jeho krajina je plná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prsty zhotovili. Preto zohne sa človek, zníži sa muž, ale Ty im neodpustíš. Vojdi do skaly, ukry sa v prachu z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby. Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň. Pretože Hospodin mocností určil istý deň proti všetkému, čo je pyšné a vyčnievajúce, proti všetkému, čo je vyvýšené a vysoké: Proti všetkým vysokým a vyvýšeným cédrom libanonským i proti všetkým dubom bášanským. Proti všetkým vysokým vrchom i proti všetkým vyvýšeným kopcom. Proti každej vysokej veži i proti každému pevnému múru. Proti všetkým taršíšskym lodiam i proti všetkým vzácnym plavidlám. Pokorená bude pýcha človeka a ponížená povýšenosť ľudí, len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň a bôžikovia celkom zaniknú. Ľudia vlezú do skalných jaskýň a do dúpät zeme z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou. V ten deň človek zahodí krtom a netopierom svojich strieborných bôžikov i svojich zlatých bôžikov, ktoré mu zhotovili, aby sa im klaňal; aby vliezol do skalných trhlín a do bralných roklín z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou. Odvráťte sa od človeka, ktorý je len dych. Za čo ho možno pokladať? Ajhľa, Pán, Hospodin mocností, odstráni z Jeruzalema a z Júdu všetku oporu chleba a všetku oporu vody, hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca, veliteľa nad päťdesiatimi i vznešeného muža, radcu i znalca mágie a schopného zaklínača. Chlapcov im dám za kniežatá a svojvôľa bude vládnuť nad nimi. A v ľude sužovať bude jeden druhého, každý svojho blížneho. Mládenec sa vrhne na starca a podliak na vznešeného. Keď jeden chytí druhého v jeho otcovskom dome a povie: Máš plášť, buď nám vodcom a tieto trosky budú ti pod rukou! onen odpovie v ten deň: Nebudem ránhojičom, a v mojom dome nieto chleba ani plášťa; nemôžete ma spraviť vodcom ľudu! Veru sa potkol Jeruzalem a Júda padol, lebo ich jazyk a činy sú proti Hospodinovi, hotové vzdorovať Jeho slávnym očiam. Výraz ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech rozhlasujú ako Sodoma, a netaja sa ním. Beda im, lebo si spôsobujú nešťastie. Blahoslavení sú spravodliví; lebo tí sú dobre na tom, pretože ovocie svojich skutkov budú požívať! Beda bezbožnému, lebo je zle na tom, pretože sa mu povedie podľa skutkov jeho rúk. Poháňačmi môjho ľudu sú deti a ženy panujú nad ním. Ó, ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcami a robia zmätok na ceste, ktorou máš kráčať. Hospodin povstáva, aby riešil spor, a stojí, aby súdil svoj ľud. Hospodin vstupuje do súdu so staršími svojho ľudu a jeho kniežatami: Vy ste spásli vinicu, vo svojich domoch máte, čo ste ulúpili biednym. Prečo drvíte môj ľud a tvár bedárov krušíte? - znie výrok Pána, Hospodina mocností. Hospodin riekol: Pretože spyšneli dcéry Siona a chodia s vystretým krkom, očami zvodne žmurkajú drobčiac a cupkajúc, sponkami na nohách štrngajú, Pán chrastami raní temeno dcér Siona, Hospodin obnaží ich sluchy. V ten deň Hospodin odstráni ozdobné sponky, čelenky i polmesiace, náušnice i náramky, závoje i čepce, retiazky na nohy i opasky, voňavkové fľaštičky i amulety, prstene i krúžky do nosa, skvostné šaty i plášte, ručníky i kapsičky, zrkadlá i jemné košele, turbany i prepychové plášte. Namiesto balzamovej vône bude zápach a namiesto pásu povraz; namiesto vlnitých kaderí plešina a miesto skvelého rúcha opásanie vrecovinou, spálenina namiesto krásy. Mužovia tvoji padnú mečom a tvoji siláci v boji. Vzdychať a smútiť budú jeho brány, spustošený bude sedieť na zemi. Sedem žien uchopí v ten deň jedného muža a povie: Vlastný chlieb budeme jesť, vlastným plášťom sa budeme odievať, len nech tvoje meno nosíme, odním z nás našu hanbu. V ten deň bude výhonok Hospodinov ozdobou a slávou a ovocie krajiny bude pýchou a okrasou pre tých, čo budú zachránení v Izraeli. Ten, kto bude zachránený na Sione a zostane v Jeruzaleme, svätým sa bude volať, každý, kto je v Jeruzaleme zapísaný k životu, keď Pán zmyje duchom súdu a duchom očisty nečistotu dcér Siona a spláchne z neho krvnú vinu Jeruzalema. Hospodin stvorí nad celým príbytkom vrchu Sion a nad každým jeho zhromaždením vo dne oblak a v noci dym a žiaru plápolajúceho ohňa, lebo sláva Hospodinova bude prístreším nad všetkým a stan na zatienenie pred horúčavou vo dne ako útočisko a skrýša pred lejakom a dažďom. Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. Prekopal ju, zbavil kamenia; vysadil ju ušľachtilou révou; vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej; potom čakal, že donesie hrozno, ale doniesla trpké hrozno. A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, rozsúďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju. Pripravím jej rýchly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom. Lebo vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia judskí sú jeho pôvabnou výsadbou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomoc. Beda tým, ktorí priraďujú dom k domu a pole k poľu pripájajú, takže miesta niet, a sami ostávate uprostred krajiny. Do uší mi hovorí Hospodin mocností: Vskutku, pustatinou budú mnohé domy veľké a krásne, nikto nebude bývať v nich. Lebo desať honov vinice urodí jeden okov a výsev chómeru vydá éfu. Beda tým, čo včasráno ženú sa za opojným nápojom; čo vysedávajú do mrku, až ich víno rozpaľuje. Citara i harfa, bubon a flauta a víno patria k hodom. Ale na skutok Hospodina nehľadia a diela Jeho rúk si nevšímajú. Preto pôjde môj ľud do zajatia pre nevedomosť, jeho vznešení budú hladovať a jeho dav prahnúť smädom. Preto si podsvetie rozšíri hrdlo a bez miery roztvorí ústa, šľachta i dav Jeruzalema zostúpi doň, to, čo hučí, i čo plesá v ňom. Zohne sa človek, zníži sa muž a oči vysokomyseľných sa ponížia. Hospodin mocností sa vyvýši v súde a Svätý Boh sa dokáže svätým v spravodlivosti. Baránky sa budú pásť ako na svojej pastve a kozľatá obžerú rumoviská boháčov. Beda tým, ktorí ťahajú vinu povrazmi ľahkomyseľnosti a hriech vozovými lanami. Ktorí hovoria: Nech sa ponáhľa, nech sa urýchli Jeho dielo, aby sme ho videli. Nech sa priblíži a splní rada Svätého v Izraeli, nech ju poznáme. Beda tým, čo na zlé povedia: Dobré, a na dobré: Zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu, trpké na sladké a sladké na trpké. Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach a sami pred sebou sú rozumní. Beda hrdinom v pití vína a silákom v miešaní opojného nápoja, ktorí ospravedlňujú zločinca za úplatok a spravodlivosť spravodlivým odnímajú. Preto, ako slamu stravuje plameň ohňa a ako seno klesá v plameni, tak ich koreň bude ako hniloba a ich kvet vzlietne ako prach. Lebo zavrhli náuku Hospodina mocností a pohrdli rečou Svätého v Izraeli. Preto vzplanul hnev Hospodina proti Jeho ľudu, vystrel proti nemu ruku a udrel ho, takže sa zatriasli vrchy, a ich mŕtvoly boli ako smeti po uliciach. Pri tom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá. Potom zdvihne koruhvu ďalekému národu a zapíska naň od konca zeme; a hľa, ten zrazu a rýchlo príde. Niet v ňom ustatého ani padajúceho, nespí a nedrieme. Nerozopína sa mu pás na bedrách a netrhá sa mu remeň na obuvi. Jeho šípy sú naostrené a všetky jeho luky sú napnuté; kopytá jeho koní za kremeň treba pokladať, jeho kolesá sú ako povíchrica. Jeho rev je ako rev levice, reve sťa levíčatá; vrčí a zdrapí korisť, odvlečie ju, a nikto nezachráni. V ten deň hučať bude nad ním ako hukot mora. Pozrie na zem, a hľa, hustá temnota, a svetlo sa zatmie jeho mrákavou. V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu: Počúvajte len, počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte len, hľaďte, ale nechápte! Zatvrď srdce tohto ľudu a jeho uši zapchaj a jeho oči zastri, aby svojimi očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, a tak, aby sa neobrátil a neuzdravil. Nato som povedal: Až dokedy, Pane? I odvetil: Pokiaľ nespustnú mestá bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým roľa nespustne na púšť. Hospodin ďaleko odvedie ľudí a mnoho bude opustených miest v krajine. A ak ostane v nej ešte desatina, i tá bude znova na spálenie ako cér a dub, z ktorých po zvalení ostane peň. Sväté semeno je jej peň. Za dní judského kráľa Ácháza, syna Uzijovho syna Jótáma, pritiahol sýrsky kráľ Recín a izraelský kráľ Pekach, syn Remaljov, k Jeruzalemu do boja proti nemu. Ale nevládali bojovať proti nemu. Keď oznámili domu Dávidovmu: Sýria táborí v Efrajime, zachvelo sa mu srdce i srdce jeho ľudu, ako sa chvejú lesné stromy od vetra. Vtedy Hospodin riekol Izaiášovi: Vyjdi i so svojím synom Šeár Jášúbom naproti Ácházovi ku koncu vodovodu Horného rybníka, na cestu k Valchárovmu poľu, a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný, neboj sa a neklesaj na mysli pred týmito dvoma kýpťami dymiacich sa hlavní, pred hnevom Recína a Sýrie i syna Remaljovho. Pretože Sýria s Efrajimom a synom Remaljovým zaumienila si zlú vec proti tebe hovoriac: Tiahnime do Judska a vydesme ho; odštiepme ho pre seba a u robme v ňom kráľom syna Tabeélovho - takto vraví Pán, Hospodin: Neuskutoční a nestane sa to. Lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku je Recín. Po šesťdesiatich piatich rokoch Efrajim bude rozbitý, nebude národom. Hlavou Efrajima je Samária a hlavou Samárie je syn Remaljov. Ak neveríte, neobstojíte! Hospodin hovoril ďalej Ácházovi: Žiadaj si znamenie od svojho Boha, Hospodina, či už siaha hlboko až po podsvetie, alebo vysoko nahor. Ácház však odpovedal: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina. Nato prorok povedal: Počujte, dom Dávidov! Málo vám je unavovať ľudí, že unavujete aj môjho Boha? Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel. Maslo a med bude jedávať, pokiaľ nebude vedieť rozlišovať medzi dobrým a zlým. Lebo skôr, ako ten chlapec bude vedieť rozlišovať zlé od dobrého, opustená bude krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty strachuješ. Hospodin privedie na teba, na tvoj ľud i na dom tvojho otca dni, aké neprišli odo dňa, keď Efrajim odpadol od Júdu, (privedie asýrskeho kráľa). V ten deň zapíska Hospodin na muchy, ktoré sú na konci egyptských riek, a na včely, ktoré sú v Asýrii. Prídu a všetky sa usadia v strmých údoliach, v skalných trhlinách, vo všetkých krovinách, na všetkých pastvinách. V ten deň Pán oholí britvou, najatou spoza Eufratu kráľom asýrskym, hlavu i chlpy nôh, ba i bradu odstráni. V ten deň si človek zachová nažive kravu a dve ovce, a keďže budú dávať mnoho mlieka, bude jesť smotanu, lebo smotanu a med budú jesť všetci, ktorí ostanú v krajine. V ten deň každé miesto, na ktorom je tisíc vínnych kmeňov v cene tisíc šekelov striebra, zmení sa na bodľač a tŕnie. So šípmi a lukom bude sa tam chodiť, lebo tŕním a bodľačím bude celá krajina. Na nijaké návršie, ktoré sa teraz motykou okopáva, nevkročíš zo strachu pred bodľačím a tŕním. Bude miestom, na ktoré sa vyháňa dobytok a po ktorom ovce šliapu. Potom mi riekol Hospodin: Vezmi si veľkú tabuľu a napíš na ňu nezmazateľným písmom: Rýchla korisť - náhly lup! A vezmi si vierohodných svedkov: kňaza Uriju a Zachariáša, syna Jeberechijovho. Keď som sa priblížil k prorokyni, počala a porodila syna. Vtedy mi riekol Hospodin: Daj mu meno: Rýchla korisť - náhly lup! Lebo skôr, ako chlapec bude vedieť volať: Otec môj, matka moja! ponesú bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskym kráľom. Hospodin mi ďalej hovoril: Keďže tento ľud zavrhol tíško tečúce vody Šilóachu, lebo si zúfa pre Recína a syna Remaljovho, preto, hľa, Pán privedie naň vody Eufratu mocné a hojné, asýrskeho kráľa a všetku jeho slávu. Vystúpi nad všetky svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy. Prenikne do Judska, zaplaví ho a preleje sa; dosiahne až po hrdlo a rozpätie jeho krídel naplní šírku tvojej krajiny, Immanuel! Spolčujte sa, národy, ale deste sa, a načúvajte, všetky diaľavy zeme! Strojte sa len, ale deste sa; strojte sa len, ale deste sa! Chystajte plán, ale bude zmarený; povedzte niečo, ale neuskutoční sa to, lebo Boh je s nami. Lebo Hospodin mi takto riekol, keď doľahla na mňa Jeho ruka a keď ma varoval ísť cestou tohto ľudu: Nenazývajte sprisahaním všetko, čo tento ľud nazýva sprisahaním! Nebojte sa toho, čoho sa on bojí, a neľakajte sa! Hospodina mocností pokladajte za svätého, nech je On vaším postrachom a ľakom. On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema. Mnohí sa potknú oň, padnú a roztrieštia sa, zamotajú sa a chytia. Zviazať mám svedectvo, zapečatiť naučenie medzi svojimi učeníkmi, a budem očakávať na Hospodina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jákobovým, a budem dúfať v Neho. Ajhľa, ja i deti, ktoré mi Hospodin dal, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Hospodina mocností, ktorý prebýva na vrchu Sion. Keď vám povedia: Pýtajte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým? K učeniu a svedectvu! Naozaj, nebude úsvitu pre slovo, ktoré hovorím. Človek prejde krajinou zatvrdilý a vyhladnutý. Keď bude hladný, prekľaje svojho kráľa i Boha; obráti sa hore, potom pozrie na zem, tam však je súženie a tma, tiesnivé šero; bude vrhnutý do hustej temravy. Lebo neostane vyčerpaná krajina, ktorá je v úzkosti. Ako v minulosti Hospodin opovržlivo zaobchádzal s krajinou Zebúlún a s krajinou Naftálí, v budúcnosti ku cti privedie prímorskú cestu, Zajordánsko a pohanskú Galileu. Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí. Pán zoslal slovo proti Jákobovi, a to padlo na Izrael; všetok ľud to má pocítiť, Efrajim aj obyvateľstvo Samárie, ktoré s pýchou a vystatovačným srdcom vraví: Tehly padli, ale postavíme kamenné kvádre, divé figovníky vyťali, no nahradíme ich cédrami. Preto Hospodin vyvýši proti nemu jeho protivníkov a poštve jeho nepriateľov: Sýriu z východu a Filištíncov odzadu, aby požierali Izrael plnými ústami. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá. Ale ľud sa neobrátil k Tomu, kto ho bije, a Hospodina mocností nehľadá. Preto Hospodin odsekol Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť i šašinu v ten istý deň. Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvostom. Vodcovia tohto ľudu sa stali zvodcami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení. Preto Pán nemá zľutovanie nad jeho mládencami, nezmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločinný a všetky ústa vravia bláznivo. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá. Lebo nešľachetnosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, zapaľuje lesnú húštinu a rozpráši ju v stĺpoch dymu. Pre pálčivosť hnevu Hospodina mocností horí krajina a ľud je akoby potravou ohňa; nik nemá zľutovanie so svojím bratom. Zahryzne napravo, a ostáva hladný, žerie zľava, ale sa nenasýti; každý je mäso z vlastného ramena, Menašše z Efrajima a Efrajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. Pritom všetkom sa neodvrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte vystretá. Beda tým, čo ustanovujú zlé nariadenia a utláčajúce predpisy predpisujú, aby odtískali slabých od súdu a oberali o právo biednych môjho ľudu; aby vdovy mohli byť ich korisťou a aby olúpili siroty. Ale čo urobia v deň navštívenia a pri skaze, ktorá príde zďaleka? Ku komu sa chcete utiekať o pomoc a kde nechávate svoje bohatstvo? Kto sa nezohne medzi zajatých, padne medzi zabitých. Pritom všetkom sa neodvrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte stále vystretá. Beda Asýrii, palici môjho hnevu a prútu v ruke mojej zlosti! Proti nešľachetnému národu posielam ho, príkaz mu dávam proti ľudu, na ktorý sa hnevám, uchvátiť korisť, lúpiť lup a pošliapať ako blato na uliciach. Ale on tak neuvažuje a jeho srdce nie tak zmýšľa, lebo zamýšľa ničiť, vykynožiť nemálo národov. Lebo hovorí: Či moje kniežatá nie sú napospol kráľmi, či Karkemíš nie je ako Kalnó, či Chamát nie je ako Arpad, či Damask nie je ako Samária? Ako siahla moja ruka na kráľovstvá bôžikov, hoci mali viacej tesaných modiel ako Jeruzalem a Samária, vskutku tak urobím Jeruzalemu a jeho bôžikom, ako som urobil Samárii a jej modlám. Keď Pán dovŕši celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, potrestá pyšný výplod mysle asýrskeho kráľa a povýšeneckú pýchu jeho očí. Lebo vraví: Spravil som to silou svojej ruky a svojou múdrosťou, lebo som rozumný. Odstránil som hranice národov a ich zásoby som vyplienil, ako mocnár zvrhol som tých, čo sedia na tróne. Ako na hniezdo siahla moja ruka na bohatstvo národov. Ako sa zbierajú opustené vajcia, tak som pozbieral celú krajinu. Nikto nepohol krídlom a nikto neotvoril zobák, aby zapišťal. Chváli sa sekera proti tomu, kto ňou rúbe? Či vypína sa píla proti tomu, kto ňou pohybuje? Akoby prút mával tými, ktorí ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, kto nie je drevom! Preto zošle Pán, Hospodin mocností, suchoty na jeho tučných a pod jeho slávou vzplanie požiar, ako vzplanie oheň. Svetlo Izraela bude ohňom a jeho Svätý plameňom; tak bude horieť, že strávi jeho tŕnie i bodľač v jeden deň. Slávu jeho lesa a jeho ovocného sadu vyhladí, dušu i telo; pominie sa ako chorý. A zvyšných stromov z jeho lesa bude tak málo, že ich spíše aj chlapec. V ten deň nebude sa už zvyšok Izraela ani zachránení z domu Jákobovho spoliehať na toho, kto ho bije; ale spoliehať sa bude naozaj na Hospodina, Svätého v Izraeli. Zvyšok sa obráti, zvyšok Jákobov, k mocnému Bohu. Keby bolo tvojho ľudu, Izrael, ako morského piesku, len zvyšok sa v ňom obráti. Padlo rozhodnutie o záhube, ktorá priplaví spravodlivosť. Lebo skazu, a to pevne určenú, vykoná Pán, Hospodin mocností, na celej zemi. Preto takto vraví Pán, Hospodin mocností: Neboj sa Asýrie, ľud môj, ktorý bývaš na Sione! Palicou ťa bije a svoj prút dvíha na teba ako Egypt. Lebo ešte celkom máličko, a skončí sa moja prchkosť; a môj hnev sa obráti na ich zničenie. Hospodin mocností vzbudí proti nemu bič ako pri porážke Midjánu pri kameni Óréba a zdvihne svoju palicu ponad more ako kedysi na ceste z Egypta. V ten deň odpadne jeho bremeno z tvojho pleca a zmizne jeho jarmo z tvojej šije.Tiahne nahor z Rimmónu, prichádza od Ajjatu; prechádza cez Migrón, v Michmáši si ukladá výstroj. Prechádza cez priesmyk, Geba mu bude nocľažiskom. Ráma sa chveje, Saulova Gibea ušla. Krič hlasno, dcéra Gallím; načúvaj, Lajša, odpovedz jej, Anatót! Madméná je na úteku, obyvatelia Gébímu bežia. Ešte dnes sa zastaví v Nóbe, zaženie sa rukou proti vrchu dcéry Sion, proti pahorku Jeruzalema. Ajhľa, Pán, Hospodin mocností, pozráža konáre s hrozivou mocou, výškou prečnievajúce stromy budú zoťaté a vysoké znížené. Lesnú húštinu vyrúbe železom a Libanon padne zásahom Premocného. Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok. Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej. V bázni pred Hospodinom bude mať svoju záľubu. Nebude súdiť podľa toho, čo mu oči vidia, a nebude rozhodovať podľa toho, čo mu uši počujú, ale v spravodlivosti bude súdiť slabých a správne vynášať výrok biednym zeme. Biť bude zem palicou svojich úst a bezbožníka usmrtí dychom svojich perí. Spravodlivosť bude pásom na jeho drieku a pravda bude opaskom na jeho bedrách. Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie. Krava s medveďom sa budú pásť, ich mladé budú spolu ležať a lev bude žrať slamu ako dobytok. Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a batoľa vystrie ruku nad brloh zmije. Nebudú zle robiť ani škodiť nikde na mojom svätom vrchu, lebo zem bude plná poznania Hospodina, ako vody pokrývajú more. V ten deň pohania vyhľadávať budú koreň Izajov, ktorý stojí ako koruhva národov, a slávny bude jeho príbytok. V ten deň Pán druhý raz vystrie ruku, aby vykúpil zvyšok svojho ľudu, ktorý zostane v Asýrii a Egypte, v Patrose, Kúši, Éláme, v Šineáre, Chamáte a na morských ostrovoch. A zdvihne koruhvu pre národy, zozbiera rozohnaných Izraela a zhromaždí rozptýlených Júdu zo štyroch strán zeme. Žiarlivosť Efrajima ustúpi a protivníci Júdu budú vyhubení. Efrajim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude sužovať Efrajim. Spúšťať sa budú po svahu Filištíncov na západ, spoločne budú lúpiť synov Východu. Vystrú si ruky na Edóm a Moáb a Ammónci im budú poddaní. Hospodin vysuší záliv Egyptského mora svojím horúcim vetrom, zamáva rukou nad Eufratom a rozbije ho na sedem riečisk, takže aj obutý ho prekročí. Cesta bude pre zvyšok Jeho ľudu, ktorý zostane v Asýrii, ako bola pre Izrael, keď tiahol nahor z Egypta. Potom v ten deň povieš: Ďakujem Ti, Hospodine, lebo - hoci si sa hneval na mňa - Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením. S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy. V ten deň poviete: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno, zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno. Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi. Jasaj a plesaj, obyvateľka Siona, lebo je veľký uprostred teba Svätý Izraela! Výrok proti Babylonu, ktorý ako zjavenie videl Ámócov syn Izaiáš: Na holom vrchu zdvihnite koruhvu, hlasno im privolajte! Mávajte rukami, nech vojdú bránami kniežat. Ja som rozkázal tým, čo sa mi zasvätili, na uplatnenie svojho hnevu zvolal som aj svojich hrdinov, ktorí jasajú nad mojou zvrchovanosťou. Čuj! Hučanie na vrchoch ako hučanie mnohého ľudu! Čuj! Burácanie kráľovstiev zhromaždených národov. Hospodin mocností prezerá do boja pripravený voj. Prichádzajú z ďalekej krajiny, od konca neba: Hospodin a nástroje Jeho prchkosti, aby zničili zem. Kvíľte, lebo blízko je deň Hospodinov, príde ako pustošenie od Všemohúceho. Preto ochabnú všetky ruky a každé ľudské srdce zmalátnie. Zdesia sa, kŕče a bolesti ich zachvátia, zvíjať sa budú ako rodička. Zarazene pozrú jeden na druhého, ich tváre budú planúť ako oheň. Ajhľa, deň Hospodinov prichádza ukrutný s prchkosťou a pálčivým hnevom, aby obrátil zem na pustatinu a vyhubil z nej hriešnikov. Lebo hviezdy na nebi a ich zoskupenia nevydajú svoje svetlo. Slnko sa zatmie pri svojom východe a mesiac nezažiari svojím svetlom. Potrestám svet pre jeho nešľachetnosť a bezbožných pre ich vinu. Urobím koniec pýche nadutých a znížim povýšenosť tyranov. Človeka urobím zriedkavejším ako rýdze zlato a ľudí ako zlato ófírske. Preto zatrasiem nebom, takže zem sa pohne zo svojho miesta pre prchkosť Hospodina mocností v deň Jeho pálčivého hnevu. A bude ako vyplašená gazela a ako ovce, ktoré nikto nepozháňa. Každý sa obráti k svojmu ľudu a všetci ujdú do svojej krajiny. Koho dopadnú, bude prebodnutý, a mečom padne každý dolapený. Aj ich deti budú roztrieskané pred ich očami; ich domy budú vyplienené a ich ženy zneuctené. Ajhľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si striebro nevážia a v zlate nemajú záľubu. Kuše rozdrvia mládencov a nezmilujú sa nad plodom života, ich oko sa nezľutuje nad deťmi. Tak pochodí Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná nádhera Chaldejcov, ako keď Boh vyvrátil Sodomu a Gomoru. Nebude nikdy obývaný ani osídlený po všetky pokolenia. Nebude tam stanovať Arab, ani pastieri neuložia tam stáda k odpočinku, ale stepná zver tam bude polihovať a sovy naplnia ich domy; budú tam bývať pštrosy a príšery púšte budú tam poskakovať. Hyeny budú zavýjať v ich zámkoch a šakaly v rozkošných palácoch. Skoro príde jeho čas a jeho dni nebudú meškať. Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho. Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov. V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali, prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi: Ako sa upokojil poháňač! Ako sa upokojilo násilie! Hospodin zlámal prút bezbožných, palicu panovníkov, čo v prudkej zlosti bila národy neprestajnými údermi, čo v hneve opanúvala kmene neľútostným deptaním. Odpočíva, pokoj má celá zem, prepuká vo zvučný jasot. Aj cyprusy sa tešia z teba, cédre libanonské: Odkedy si si ľahol, neprichádza proti nám drevorubač. Podsvetie dolu je vzrušené kvôli tebe pred tvojím príchodom; prebúdza tiene kvôli tebe, všetkých bývalých mocnárov zeme; núti povstať z ich trónov všetkých kráľov národov. Všetci sa ujmú slova a povedia ti: Aj ty si oslabol ako my, stal si sa podobný nám. Do podsvetia zvrhli tvoju pýchu, zvuk tvojich hárf; tvojou podstielkou sú červy a tvojou prikrývkou pandravy. Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu. Ale musíš zostúpiť do podsvetia, do najhlbšej jamy. Tí, čo ťa uvidia, uvažovať budú o tebe: Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zem a otriasal kráľovstvami? Ktorý svet obracal na púšť a rúcal jeho mestá, ktorý svojich väzňov nepúšťal domov? Všetci králi národov spočívajú v sláve, každý vo svojej hrobke. Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako ohavný výhonok, pokrytý zabitými, prebodnutými mečom, ktorí zostupujú medzi kamene jamy ako pošliapaná mŕtvola. V hrobe sa s nimi nespojíš, lebo si zničil vlastnú krajinu, vraždil si vlastný ľud. Nikdy sa nebude spomínať potomstvo zločincov. Pripravte jatku pre jeho synov pre neprávosť ich otcov, aby nevstali a nevzali do vlastníctva krajinu, aby nenaplnili svet mestami. Povstanem proti nim - znie výrok Hospodina mocností - a vyhubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka - znie výrok Hospodinov. Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou - znie výrok Hospodina mocností. Hospodin mocností prisahal: Vskutku, ako som si predsavzal, tak sa stane, ako som rozhodol, tak sa splní: zlámem Asýra vo svojej krajine a pošliapem ho na svojich vrchoch. Tak ustúpi z nich jeho jarmo a jeho bremeno zmizne z ich pleca. To je zámer, ktorý je rozhodnutý o celej zemi, a to je ruka, ktorá je vystretá nad všetky národy. Lebo Hospodin mocností rozhodol; kto to zruší? Jeho ruka je vystretá; kto ju odvráti? V roku, keď zomrel kráľ Ácház, odznel tento výrok: Vôbec sa neteš, Filištínsko, že sa už zlomila palica, ktorá ťa bila, pretože z hadieho koreňa vylezie zmija a jej plodom bude lietajúci drak. Biedni budú pásť na mojej nive a chudobní v bezpečí budú odpočívať so svojím stádom. Ale tvoj koreň usmrtím hladom a tvoj zvyšok zabijem. Kvíľ, brána, volaj o pomoc, mesto! Zúfaj si, celé Filištínsko, lebo od severu prichádza dym; z jeho radov nik sa neoddeľuje. A čo odpovie môj ľud poslom národov? Že Hospodin založil Sion, v ňom nájdu útočisko ubiedení Jeho ľudu. Výrok proti Moábsku. Vskutku, za noc bol spustošený, zničený bol Ár Moáb: vskutku, za noc bol spustošený, zničený Kír Moáb. Dcéra Dibón vystúpila plakať na obetné výšiny. Na Nebu, na Medébe kvíli Moáb. Na všetkých hlavách je plešina, každá brada je ostrihaná. Na jeho uliciach si obliekli vrecovinu, na jeho strechách a námestiach všetko kvíli a rozplýva sa v plači. Chešbón a Eleále kričí o pomoc, po Jahac počuť ich hlas. Preto ozbrojenci Moábska zvučne pokrikujú; chveje sa jeho duša. Moje srdce kričí o pomoc pre Moáb, jeho utečenci bežia po Cóar, po Eglat Šelíšijjá, lebo po svahu lúchitskom s plačom vystupujú; lebo na ceste k Choronajimu dvíha sa nárek nad zničením. Veru, vody nimrímske budú púšťou, veru, uschla tráva, zhynula pažiť, neostalo zelene. Preto zvyšok, čo nadobudli a čo si zachovali, prenášajú cez Vŕbový potok. Veru, obehol krik o pomoc územie Moábska. Až po Eglajim znie jeho kvílenie, až po Beér Élím znie jeho kvílenie. Veru, vody Dimónu sa naplnili krvou, veru, na Dimón privediem ďalšiu pohromu, leva na utečencov Moábu a na zvyšok Admy. Pošlite jahňatá vládcovi krajiny od Sely cez púšť k vrchu dcéry Sion! Vtedy budú dcéry Moábska pri brodoch Arnónu podobné odletujúcim vtákom vyplašeným z hniezda. Daj radu, urob rozhodnutie, svoj tieň obráť na noc za jasného poludnia; ukry zahnaných a uprchlíkov nevyzraď! Nech sa zdržujú pri tebe ako hostia zahnaní Moábci, buď im skrýšou pred ničiteľom. Keď prestane útlak a skončí sa pustošenie, preč bude z krajiny ten, čo deptá. Trón bude upevnený dobrotou, verne bude na ňom sedieť v stane Dávidovom sudca, ktorý hľadá právo a vyniká spravodlivosťou. Počuli sme o pýche Moábu; veľmi bol pyšný; o jeho nadutosti, pýche i prchkosti, o jeho prázdnom chvastaní sa. Preto kvíliť bude Moáb, pre Moábsko každý bude kvíliť. Vzdychať budete celkom zdrvení za hroznovými koláčmi Kír Charesetu. Lebo zvädli stráne chešbónske, viniče Sibmy. Páni národov pozrážali jeho strapce, ktoré siahali po Jaezér, pnuli sa na púšť, jeho výhonky sa stlali a prenikali k moru. Preto oplakávam vinice Sibmy plačom Jaezéra; kropím ťa svojimi slzami, Chešbón a Eleále. Lebo pri tvojej oberačke a žatve odpadol radostný jasot. Odňatá je radosť a veselosť z ovocného sadu a vo viniciach nebudú jasať ani veseliť sa. Lisovač nebude lisovať víno v lisoch; ukončil som radostný jasot. Preto je moje vnútro rozochvené pre Moáb sťa citara a moje srdce pre Kír Cheres. Aj keď sa Moáb objaví, aj keď sa unaví na obetnej výšine a vojde do svojej svätyne modliť sa, nič nezmôže. Toto slovo hovoril Hospodin už dávno o Moábsku. Ale teraz takto hovorí Hospodin: Za tri roky ako za roky nádenníka padne sláva Moábska do opovrhnutia napriek všetkému veľkému množstvu. Zvyšok bude len celkom malý, bezmocný. Výrok proti Damasku. Ajhľa, Damask prestane byť mestom, a bude hŕbou zrúcanín. Jeho mestá budú navždy opustené, budú patriť stádam, ktoré budú polihovať na nich a nik ich nevyruší. Zmizne pevnosť z Efrajimu i kráľovstvo z Damasku a zvyšok Sýrie pochodí ako sláva Izraelcov - znie výrok Hospodina mocností. V ten deň zapadne sláva Jákoba a stratí sa tučnota jeho tela. Pochodí, ako keď žnec schmatne stojace obilie a jeho rameno zožne klasy. Pochodí, ako keď niekto zbiera klasy v Refáímskom údolí. Ostanú na ňom len paberky ako pri obíjaní olív: dve-tri bobule na samom vrcholci, štyri-päť na vetvách stromu - znie výrok Hospodina mocností. V ten deň pohliadne človek na svojho Stvoriteľa a jeho oči pozrú k Svätému Izraela. Nepohliadne na oltáre, dielo svojich rúk, a nepozrie na to, čo zhotovili jeho prsty, ani na ašéry a oltáre na kadenie. V ten deň ich pevné mestá budú opustené ako mestá Chivijcov a Amorejcov, ktoré opustili pred Izraelcami, a budú pustatinou. Lebo si zabudol na Boha svojej spásy a nemyslel si na svoju pevnú Skalu. Preto len saď rozkošnú priesadu a vysádzaj odnože cudzieho boha! V deň výsadby vypestuj svoju priesadu, toho rána, keď zaseješ, priveď ju do kvetu; ujde žatva v deň choroby a bolesť bude neliečiteľná. Ach! Hučanie mnohých národov; hučia, ako hučia moria. Burácanie národov; burácajú ako hukot mnohých vôd. Národy burácajú ako hukot mnohých vôd. Ale On ich pokarhá a ujdú ďaleko, zahnaní budú ako pleva z vrchov pred vetrom, ako kolesá z bodľačia pred povíchricou! V čase večernom, ajhľa, hrôza! Skôr, ako príde ráno, už ich niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a lós tých, čo nás plienia. Beda krajine bzučiacich krídel, ktorá je za riekami Kúšu, ktorý posiela vyslancov po mori v papyrusových člnoch na vodách. Choďte, rýchli poslovia, k urastenému a lesklému národu, k ľudu široko-ďaleko obávanému, k národu veľkej sily a dobyvačnosti, ktorého krajinu brázdia rieky. Všetci obyvatelia sveta a občania zeme, keď zdvihnú koruhvu na horách, pozerajte! Keď zatrúbia na trúbu, počúvajte! Lebo takto mi riekol Hospodin: Pokojne budem hľadieť zo svojho miesta ako mihotavá horúčava nad slnečným svetlom a ako rosný oblak za žatevnej horúčavy. Lebo ešte pred žatvou, keď poodkvitne kvet a zrejúcim hroznom bude strapec, odreže úponky vinárskymi nožmi a bujné ratolesti odtrhne, odstráni. Ponechajú ich dravým horským vtákom a poľným zvieratám. Letovať budú na ňom dravé vtáky a prezimuje na ňom všetka poľná zver. V tom čase ľud urastený a lesklý, ľud široko-ďaleko obávaný, národ veľkej sily a dobyvačnosti, ktorého krajinu brázdia rieky, prinesie dar Hospodinovi mocností na vrch Sion, kde prebýva meno Hospodina mocností. Výrok proti Egyptu. Ajhľa, Hospodin sa nesie na rýchlom oblaku a ide do Egypta. Zachvejú sa pred ním egyptskí bôžikovia a srdcia Egypťanov ochabnú v ich hrudi. Popudím Egypťanov proti Egypťanom, takže bude bojovať brat proti bratovi, jeden proti druhému, mesto proti mestu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Vydesí sa duch Egypťanov a zničím ich zámery. Budú sa pýtať bôžikov a čarodejníkov, duchov mŕtvych a veštcov. A Egypťanov vydám do rúk tvrdých pánov a mocný kráľ bude vládnuť nad nimi - znie výrok Pána, Hospodina mocností. Stratia sa vody z mora a Veľrieka celkom vyschne. Zapáchať budú rieky, v Egypte poklesnú a vyschnú nílske ramená, vošky napadnú trsť a šašinu. Čistiny pri Níle, pri ústí Nílu, a všetko, čo je obsiate pri Níle, uschne, bude zaviate, a už ho nebude. Vzdychať, trúchliť budú rybári i všetci, ktorí hádžu udice do Nílu, a omdlievať budú tí, čo prestierajú siete na hladine vôd. Na hanbu vyjdú tí, čo spracúvajú ľan, česačky i tkáči zblednú. Skľúčení budú tí, čo ho majú tkať, a všetci nádenníci budú užialení. Či sú len blázni kniežatá Cóanu; múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou. Akože môžete povedať faraónovi: Ja patrím k mudrcom a odvekým kráľom. Kdeže sú tvoji mudrci? Nech ti oznámia a dajú vedieť, čo rozhodol Hospodin mocností o Egypte! Zbláznili sa kniežatá Cóanu, podvedené sú kniežatá Memfisu, vodcovia jeho kmeňov podviedli Egypt. Hospodin nalial do ich vnútra ducha zmätku, aby do zmätku uviedli Egypt v každom jeho skutku, ako sa zmieta opitý vo svojom vývratku. A Egyptu sa nezdarí nijaké dielo, ktoré vykoná či hlava či chvost, palmová ratolesť alebo trstina. V ten deň bude Egypt ako ženy: chvieť a strachovať sa bude pred rukou Hospodina mocností, ktorou máva nad ním. A judská zem bude hrôzou pre Egypt; každý, komu ju pripomenú, bude sa ľakať pre zámer Hospodina mocností, ktorý rozhodol proti nemu. V ten deň bude v Egypte päť miest, ktoré budú hovoriť kanaánskou rečou a prisahať vernosť Hospodinovi moc nos tí. Jedno z nich sa bude volať Mesto slnka. V ten deň Hospodin mocností bude mať oltár v Egypte a na jeho hranici posvätný stĺp bude patriť Hospodinovi. Ten bude znamením a svedkom pre Hospodina mocností v Egypte. Keď budú volať o pomoc pred svojimi utláčateľmi, pošle im záchrancu, aby bojoval a vyslobodil ich. A Hospodin sa dá poznať Egyptu; Egypťania budú poznať Hospodina v ten deň, budú Ho uctievať a zábitnými a pokrmovými obeťami Mu budú dávať sľuby a plniť ich. Hospodin bude biť Egypt, biť, ale uzdraví ho, takže sa obrátia k Hospodinovi; dá sa im uprosiť a uzdraví ich. V ten deň povedie hradská z Egypta do Asýrie; Asýria príde do Egypta a Egypt do Asýrie; Egypt bude konať bohoslužbu s Asýriou. V ten deň Izrael ako tretí s Egyptom a Asýriou bude uprostred zeme požehnaním, ktorým ich urobil Hospodin mocností slovami: Požehnaný buď Egypt, môj ľud, i Asýria, dielo mojich rúk, a Izrael, moje dedičné vlastníctvo. V roku, keď prišiel do Ašdódu tartán, ktorého poslal asýrsky kráľ Sargon - a bojoval proti Ašdódu, aj ho dobyl - v tom čase hovoril Hospodin prostredníctvom Izaiáša, syna Ámócovho: Choď, zobleč si vrecovinu z bedier a vyzuj si obuv z nôh! Vtedy riekol Hospodin: Ako môj služobník Izaiáš chodil tri roky nahý a bosý na znak a znamenie pre Egypt a Kúš, tak poženie asýrsky kráľ zajatcov Egypta a odvlečených z Kúšu, chlapcov i starcov, nahých a bosých, s holým zadkom, na hanbu Egypta. Potom sa zdesia a zahanbia pre Kúš, svoju nádej, a pre Egypt, svoju ozdobu. A ten deň povedia obyvatelia tohto pobrežia: Hľa, tak sa vodí našej nádeji, ku ktorej sme sa utiekali o pomoc, aby nás oslobodila od asýrskeho kráľa. Ako unikneme my sami? Výrok o prímorskej púšti. Ako sa víchrice valia po Negebe, prichádza to z púšte, z hroznej krajiny. Tvrdé videnie mi bolo oznámené: Lupič lúpi, zhubca hubí! Elám, vystúp! Médsko, obliehaj! Zastavím všetko vzdychanie. Preto sú moje bedrá plné bolesti, zachvacujú ma kŕče ako kŕče rodičky. Zdesený som počúvaním, zmätený som videním. Myseľ mi zlyháva, zmocňuje sa ma hrôza, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa mi na postrach. Prikrývajú stôl, prestierajú obrusy, jedia a pijú. Povstaňte, kniežatá! Natrite štíty olejom! Lebo takto mi vraví Pán: Choď, postav hliadku! Nech oznámi, čo uvidí! Ak uzrie jazdcov, záprahy koní, jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách, nech pozorne, veľmi pozorne načúva! Vtedy ten, čo videl, zvolal: Na pozorovateľni stojím, Pane, stále cez deň, na stráži som postavený celé noci. Ajhľa, prichádzajú jazdci, záprahy koní! Vtedy sa ozval: Padol, padol Babylon a všetky modly jeho bohov sú roztrepané na zemi. Ó, môj zbitý a rozmlátený ľud! Čo som počul od Hospodina mocností, Boha Izraela, oznámil som vám. Výrok proti Dúme. Ktosi volá ku mne zo Seíru: Strážny, dokedy potrvá noc? Strážny hovorí: Prišlo ráno, ale i noc. Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa! Príďte znova! Výrok o stepi. Prenocujte v stepných húštinách, karavány Dedáncov! Smädnému v ústrety prineste vodu, obyvatelia krajiny Témá, utečencov privítajte chlebom, lebo utiekli pred mečmi, pred vytaseným mečom, pred napnutým lukom a pred krutosťou vojny! Lebo takto mi povedal Pán: Ešte rok, ako sú roky nádenníka, a skončí sa sláva Kédáru. Zvyšok z počtu lukostrelcov z hrdinov Kédáru bude malý, lebo to Hospodin, Boh Izraela, povedal. Výrok o údolí videnia. Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy, ty, kriku plné, hučiace mesto, jasajúci hrad? Tvoji pobití nie sú mečom pobití a nepadli v boji. Všetci tvoji velitelia zutekali, zajatí boli bez výstrelu z kuše; všetci, čo boli dolapení, spolu boli sputnaní, aj keď zďaleka utekali. Preto hovorím: Nehľaďte na mňa, trpko musím plakať. Neusilujte sa potešovať ma pri skaze dcéry môjho ľudu. Lebo deň zdesenia, deptania a zmätku určil Pán, Hospodin mocností. V údolí videnia podkopávali múr a krik znel smerom k vrchu. Élám zdvihol tulec; ide s vozmi a jazdcami, Kír obnažil štít. Tvoje najskvelejšie údolia sú plné vozov a jazdci sa stavajú k bráne. A odňal ochrannú clonu spred Júdu. V ten deň ste pozerali na zbrojnicu Lesného domu, a videli ste, že je mnoho trhlín na meste Dávidovom, zbierali ste vody Dolného rybníka. Spočitovali ste domy Jeruzalema a rúcali ste domy na opevnenie hradby. Zhotovili ste nádrž medzi dvoma múrmi pre vody Starého rybníka, ale nehľadeli ste k Tomu, kto to všetko spôsobil, a nepozerali ste k Tomu, kto to oddávna pripravoval. V ten deň Pán, Hospodin mocností, vyzval k plaču a náreku, k vyholeniu lysiny a k opásaniu vrecom. Tu však je veselosť a radosť, zabíjanie dobytka a rezanie oviec, jedenie mäsa a pitie vína; jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme! Ale Hospodin mocností sa vyjavil môjmu sluchu: Nikdy vám nebude odpustená táto vina, dokiaľ nepomriete, povedal Pán, Hospodin mocností! Takto vraví Pán, Hospodin mocností: Choď, zájdi k tomu správcovi, k Šebnovi, ktorý je predstaveným paláca, a povedz: Čo tu máš a koho tu máš, že si si tu vytesal hrob ako ten, čo si hrob vysoko vytesáva a svoje bydlisko si do skaly vysekáva? Ajhľa, Hospodin ťa násilne odvrhne, tvrdo ťa uchopí. Zvinie ťa do klbka a hodí ako loptu do šírošírej krajiny; tam zomrieš, a tam budú tvoje slávne vozy, ty, potupa domu svojho pána. Vyženiem ťa z tvojho úradu a zhodím ťa z tvojho postavenia. V ten deň zavolám svojho služobníka Eljákíma, syna Chilkijovho, a oblečiem ho do tvojho úradného rúcha a opášem ho tvojím pásom. Tvoju vládu odovzdám jemu do rúk a bude otcom obyvateľom Jeruzalema a domu Júdovmu. Na jeho plecia položím kľúče od domu Dávidovho. Keď on otvorí, nikto nezatvorí, a keď on zatvorí, nikto neotvorí. Vbijem ho ako kolík na pevnom mieste a bude trónom slávy pre dom svojho otca. Keď však zavesia naň všetku ťarchu jeho otcovského domu, výhonky a výrastky i najmenšie nádoby od čiaš po krčahy, v ten deň - znie výrok Hospodina mocností - povolí kolík vbitý na pevnom mieste; bude odseknutý a padne. A bremeno, ktoré bolo na ňom, sa rozbije - lebo Hospodin hovoril. Výrok o Týre. Kvíľte, taršíšske lode, lebo je spustošený váš domov. Pri príchode z Cypru im je to zjavné. Umĺknite, obyvatelia pobrežia, ktoré napĺňali sidónski kupci, keď sa plavili morom, veľkými vodami. Vaším dôchodkom bolo zrno Šíchóru, žatva to Nílu, a tak sa stalo ziskom pre národy. Hanbi sa, Sidón, lebo more povedalo, totiž morská pevnosť riekla: Nemala som pôrodné bolesti, ani som nerodila, nevychovala som mládencov, ani nevypestovala panny. Keď dôjde správa o tom do Egypta, zachvejú sa ako pri správe o Týre. Prejdite do Taršíšu, kvíľte, obyvatelia brehov! Je to vaše plesajúce mesto, ktoré má pôvod v pradávnych časoch, ktoré jeho nohy viedli ďaleko usadiť sa v cudzine? Kto rozhodol tak o Týre, rozdávajúcom vence, ktorého kupci boli kniežatami a jeho obchodníci poprednými na zemi? Hospodin mocností tak rozhodol, aby znesvätil pýchu a zhanobil všetku nádheru všetkých popredných na zemi. Prekroč svoju krajinu ako Níl, dcéra Taršíš, prístavu už niet! Hospodin vystrel svoju ruku na more, otriasol kráľovstvami, vydal rozkaz o Kanaáne, aby spustošili jeho pevnosti. Riekol: Nejasaj už, zhanobená panna, dcéra Sidón! Vstaň, prejdi na Cyprus, ani tam nenájdeš pokoj. Ajhľa, krajina Chaldejcov! Tento ľud, a nie Asýria, určil Týrus pre stepnú zver. Postavil proti nemu obliehacie veže, zrúcal jeho paláce a obrátil ho na trosky. Kvíľte, taršíšske lode, lebo je spustošená vaša pevnosť! V tom čase zabudni na Týrus na sedemdesiat rokov ako na dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom, ako hovorí pieseň pre neviestku: Vezmi citaru, obíď mesto, zabudnutá neviestka! Dobre hraj, veľa spievaj, aby si spomenuli na teba. Po sedemdesiatich rokoch Hospodin navštívi Týrus, a ten sa vráti k svojej mzde za smilstvo a bude smilniť so všetkými kráľovstvami na povrchu zeme. Ale jeho zisk a mzda za smilstvo stane sa svätým vlastníctvom Hospodinovým; nebude sa hromadiť ani ukladať, ale bude patriť tým, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby sa dosýta najedli a dobre obliekali. Ajhľa, Hospodin spustoší zem a vyplieni ju; rozvráti jej povrch a rozptýli jej obyvateľov. Potom bude ľud ako kňaz, sluha ako jeho pán, slúžka ako jej pani, kupujúci ako predávajúci, požičiavajúci ako ten, čo si požičiava, veriteľ ako dlžník. Zem bude celkom spustošená a celkom vylúpená, lebo Hospodin vyriekol toto slovo. Trúchli, vädne zem, chradne, vädne svet, chradne nebo i so zemou, pretože zem pod svojimi obyvateľmi je znesvätená, veď prestúpili zákony a prekročili ustanovenia, rušili večnú zmluvu. Preto kliatba zožiera zem a jej obyvatelia pykajú za svoje viny; preto miznú obyvatelia zeme a ostáva málo ľudí. Trúchli mušt, chradne vinič, vzdychajú všetci, čo sa zo srdca radovali. Utíchla veselosť bubnov; prestalo hučanie plesajúcich, stíchla veselosť citary. Pri speve nepijú víno, trpký je pijanom opojný nápoj. Zborené je mesto zmätku, zatvorený je každý dom, nemožno doň vojsť. Nad vínom je nárek na uliciach; preč je všetka radosť, do vyhnanstva odišla veselosť z krajiny. V meste ostala desivá púšť, na kúsky je rozbitá brána. Lebo tak bude na zemi medzi národmi, ako pri obíjaní olív, ako pri paberkovaní, keď sa skončila oberačka. Oni pozdvihnú svoj hlas a zvučne zaplesajú nad velebou Hospodinovou, jasať budú od západu. Preto na východe uctievajte Hospodina, na morských ostrovoch meno Hospodina, Boha Izraela. Od okrajov zeme počujem chválospevy: Česť buď Spravodlivému! Ja som však povedal: Mám tajomstvo, mám tajomstvo: Beda vierolomným, ktorí sa spreneverili, a vierolomní sa nesmierne spreneverili. Strach, jama a pasca na teba, obyvateľ zeme! Kto ujde pred hrozivým hlasom, padne do jamy, kto vyjde z jamy, chytí sa do pasce, lebo sa otvorili okná na výsostiach a zatriasli sa základy zeme. Rozpukne, roztreskne sa zem, s rachotom rozprskne sa zem; Zem sa zakláti, zapotáca ako opilec a zakolíše sa ako koliba. Ťažko doľahne na ňu jej previnenie, takže padne a nepovstane viac. V ten deň Hospodin potrestá voje nebeské na výsostiach a zemských kráľov na zemi. Pozberajú ich ako väzňov do jamy, budú zavretí pod zámkou a po mnohých dňoch budú potrestaní. Mesiac sa začervená a slnko sa zahanbí, lebo Hospodin mocností je kráľom na vrchu Sion a v Jeruzaleme, a pred svojimi staršími bude mať slávu. Ó Hospodine, Ty si môj Boh, budem Ťa vyvyšovať a oslavovať Tvoje meno, lebo si uskutočnil predivné plány, od pradávna verné a pravé; lebo si obrátil mesto na hŕbu kamenia, opevnené mesto na ruiny, takže palác spurných už nie je mestom a nikdy nebude vystavaný. Preto Ťa bude vzývať mocný ľud, budú sa Ťa báť mestá ukrutných národov. Lebo si bol pevnosťou slabému, pevnosťou chudobnému v jeho súžení, prístreším pred lejakom a clonou pred horúčavou; lebo dych ukrutníka je ako zimný dážď, ako horúčava na vyprahnutú zem. Hučanie cudzozemcov pokoruješ ako horúčavu, tôňou oblakov tlmíš triumfujúcu pieseň tyranov. Hospodin mocností pripraví všetkým národom na tomto vrchu hostinu z tučných pokrmov, hostinu s burčiakom, s tučnými jedlami, so špikom, s očisteným burčiakom. A zničí na tomto vrchu závoj, ktorý zastiera všetky národy, a prikrývku, ktorá prikrýva všetky kmene. Pohltená bude smrť naveky a Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre a z celej zeme odstráni potupu svojho ľudu; lebo to Hospodin povedal. V ten deň povedia: Ajhľa, toto je náš Boh, v Neho sme dúfali, že nám pomôže! Toto je Hospodin, v Neho sme dúfali, plesajme a radujme sa z Jeho pomoci! Lebo ruka Hospodinova spočinie na tomto vrchu a Moáb bude rozšliapaný na svojom mieste, ako sa zašliapava slama do hnojiska; rozprestrie v ňom svoje ruky, ako ich plavec rozprestiera pri plávaní, On pokorí jeho pýchu i obratnosť jeho rúk. A vysoké opevnenie tvojich hradieb zrúti, zníži, zvrhne na zem až do prachu. V ten deň budú spievať v Judsku túto pieseň: Máme mocné mesto; Boh postavil na ochranu hradby a val. Otvorte brány, nech vojde spravodlivý ľud, ktorý zachováva vernosť. Toho, kto je pevnej mysle, zachovávaš v dokonalom pokoji, lebo v Teba dúfa. Dúfajte v Hospodina na večné veky, lebo Hospodin, Pán, je Skala vekov, pretože znížil tých, čo bývali vysoko; vyvýšené mesto ponížil, ponížil ho až po zem, zrazil ho do prachu. Noha ho pošliape; nohy biednych a kroky núdznych. Chodníkom spravodlivého je priamosť, Ty urovnávaš priamu koľaj spravodlivému. Aj na chodníku Tvojich súdov na Teba čakáme, ó Hospodine; Tvoje meno a Tvoja pamiatka je túžbou duše. Z tej duše túžim po Tebe za noci, aj dych môj vo mne túžobne Ťa hľadá. Keď Tvoje súdy dopadnú na zem, obyvatelia sveta učia sa spravodlivosti. Ak dôjde zmilovania bezbožný, nenaučí sa spravodlivosti; aj v čestnej krajine robí neprávosť, nevidí velebnosť Hospodinovu. Hospodine, vysoko zdvihnutá je Tvoja ruka, ale oni to nevidia. Nech to vidia a zahanbia sa! Horlenie za ľud a oheň proti Tvojim protivníkom ich strávi. Hospodine, Ty nám zaručíš pokoj, lebo aj všetky naše diela Ty si za nás vykonal. Hospodine, Bože náš, iní páni než Ty vládli nad nami, ale my len Tvoje meno vyznávame. Mŕtvi neožijú, tiene mŕtvych nevstanú; preto si ich strestal a zničil a vyhubil si všetku spomienku na nich. Ó Hospodine, rozmnožil si národ, rozmnožil si národ, oslávil si sa a rozšíril si všetky hranice krajiny. Ó Hospodine, v úzkosti Ťa hľadali, a kričali, keď na nich doliehalo Tvoje napomínanie. Ako tehotná žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli aj my pred Tebou, ó Hospodine. Tehotní sme boli, zvíjali sme sa, akoby sme mali porodiť vietor, ale krajine sme spásu nezískali, ani obyvatelia sveta nepadli. Tvoji mŕtvi budú žiť, mŕtve telá vstanú, precitnú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu; veď Tvoja rosa je rosou svetla; a zem zrodí duchov mŕtvych. Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zavri svoje dvere za sebou; schovaj sa na malú chvíľu, dokiaľ neprejde hnev. Lebo, hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, aby potrestal neprávosť obyvateľov zeme; zem odhalí krv vyliatu na ňu a nebude už zakrývať svojich zavraždených. V ten deň Hospodin potrestá svojím tvrdým, veľkým a mocným mečom Leviatana, unikajúceho hada, Leviatana, pokrúteného hada, a zabije draka, ktorý je v mori. V ten deň povedia: Rozkošná vinica, ospevujte ju! Ja, Hospodin, som jej strážcom, každú chvíľu ju zalievam, aby jej nechýbalo lístie; dňom i nocou ju strážim. Neprechovávam hnev. Keby som našiel bodľač a tŕnie, v boji by som zakročil proti nim a spolu by som ich zapálil. Alebo nech sa chopí mojej ochrany, nech uzavrie so mnou mier, nech uzavrie so mnou mier! V budúcnosti Jákob zapustí korene, Izrael vypučí a rozkvitne a celý svet bude plný ich ovocia. Či ho zbil tak ako toho, kto jeho bil? Či ho vraždil tak ako jeho vrahov? Zahnaním, zapudením ho strestal, odpratal ho svojím silným vetrom v deň, keď vial východný vietor. Preto tým bude zmierená vina Jákobova, a to všetko bude ovocím odstránenia jeho hriechu, že odloží všetky kamene oltára ako kamene rozdrveného vápenca, a nebudú stáť ašéry ani kadidlové oltáre. Ale pevné mesto bude osamotené; bude spustošeným, opusteným príbytkom sťa púšť. Teľce sa tam budú pásť, tam budú ležať a obžierať konáre. Keď uschnú jeho výhonky, polámu ich; prídu ženy a zapália ich, lebo to nie je chápavý ľud; preto mu nebude milosrdný jeho Tvorca a nezmiluje sa nad ním jeho Formovateľ. V ten deň Hospodin vykoná kliatbu od prúdu Eufratu až k potoku Egypta, vy však, Izraelci, budete pozbieraní jeden po druhom. V ten deň zatrúbia na veľkú trúbu, prídu, ktorí sa stratili v Asýrii a boli zahnaní do Egypta, a budú sa klaňať Hospodinovi na svätom vrchu v Jeruzaleme. Beda pyšnej korune opilcov Efrajima, vädnúcemu kvetu jeho skvostnej ozdoby, ktorý je na temeni žírneho údolia patriaceho tým, ktorých víno ovláda! Kohosi silného a mocného má Pán; ako prietrž s krupobitím, skazonosná búrka, ako lejak ohromných, zaplavujúcich vôd povalí ich na zem svojou mocou. Nohami bude rozšliapaná pyšná koruna opilcov Efrajima a vädnúci kvet jeho pyšnej ozdoby na temeni žírneho údolia; bude ako raná figa pred príchodom leta, ktorú zhltne ten, čo ju uzrie, len čo ju chytí do ruky. V ten deň Hospodin mocností bude nádhernou korunou a ozdobným vencom pre zvyšok svojho ľudu a duchom práva tým, čo sedia pri súde, hrdinskou silou tým, čo odvracajú boj k bráne. Ale aj títo blúdia pre víno, od opojného nápoja sa tackajú; kňaz i prorok blúdia pre opojný nápoj; vínom sú zmätení, tackajú sa od opojného nápoja, mocú sa pri videní, kníšu sa pri vynášaní výroku. Hej, všetky stoly sú plné špinavého vývratku, takže niet čistého miesta. Koho chce učiť poznaniu? Komu vysvetľovať zvesť? Od mlieka odstaveným deťom, od pŕs odlúčeným? Lebo vraví: Cav lácáv, cav lácáv, káv lákáv, káv lákáv, tu trochu, tam trochu. Preto zajakavými perami a cudzím jazykom prehovorí k tomuto ľudu Ten, ktorý im riekol: Toto je odpočinok: doprajte pokoja unavenému - a to je občerstvenie! Ale nechceli poslúchnuť. Preto im zaznie slovo Hospodinovo: Cav lácáv, cav lácáv, kav lákáv, kav lákáv, tu trochu, tam trochu, aby šli a padli horeznačky, aby sa dolámali, zamotali a chytili. Preto počujte slovo Hospodinovo, vy posmievační mužovia, vládcovia tohto ľudu, ktorí ste v Jeruzaleme. Pretože vravíte: Uzavreli sme zmluvu so smrťou a dohodu sme urobili s podsvetím. Keď sa preleje dorážajúci príboj, nedôjde až k nám, lebo lož sme si spravili útočiskom a v klame sme sa ukryli. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený! Právo urobím meradlom a spravodlivosť olovnicou. Krupobitie zmetie potom lživé útočisko a skrýšu zaplavia vody. Potom zmarená bude vaša zmluva so smrťou a vaša dohoda s podsvetím neobstojí. Keď sa preleje dorážajúci príboj, budete ním zmetení. Kedykoľvek sa preleje, zachváti vás; lebo sa bude prelievať ráno čo ráno, vo dne i v noci. Potom bude hrozné pochopiť počutú zvesť. Lebo prikrátke bude lôžko na to, aby sa niekto vystrel, a úzka bude prikrývka na to, aby sa niekto zavinul. Lebo Hospodin povstane ako na vrchu Perácím, vzruší sa ako v Gibeonskom údolí, aby uskutočnil svoje dielo; zvláštne je Jeho dielo; aby vykonal svoj skutok; nezvyčajný je Jeho skutok. Preto sa teraz neposmievajte, aby nespevneli vaše putá, lebo od Pána, Hospodina mocností, som počul rozhodnutie o skaze nad celou zemou. Doprajte sluchu, počujte môj hlas, pozorujte a počujte moju reč! Či oráč orie celý deň, ak chce siať, len brázdi a bráni svoju roľu? Či po urovnaní jej povrchu nesype kôpor, neroztrúsi rascu a nezaseje pšenicu, proso i jačmeň na označené miesto a ťankel ku svojej medzi? Tak ho učí, čo je správne, a poúča ho jeho Boh. Veď kôpor sa nemláti mlátiacim cepom, ani koleso voza sa neobracia po rasci, lebo kôpor sa vytĺka palicou a rasca prútom. Či drvia chlebovinu? Veru, do nekonečna sa nemláti. Keď aj zavedie na ňu kolesá svojho voza i svoje kone, nerozdrví ju. Aj to pochádza od Hospodina mocností, divný je Jeho plán, veľká je Jeho múdrosť. Ach, Aríél, Aríél, mesto, kde Dávid táboril! Pripájajte rok k roku, nech sviatky obiehajú! Potom stiesnim Aríél, nastane vzdychanie a nárek a bude mi ako obetné ohnisko. Keď obkľúčim táborom ako obručou, zovriem ťa valom, postavím proti tebe obliehacie pevnosti. Pokorený zo zeme budeš hovoriť, stlmene z prachu bude znieť tvoja reč. Tvoj hlas bude znieť zo zeme ako duch mŕtveho a z prachu zaznie šeptom tvoja reč. Množstvo tvojich nepriateľov bude ako rozvírený prach a množstvo ukrutníkov ako lietajúca pleva. V okamihu, náhle sa ti stane, že ťa Hospodin mocností navštívi hrmením, zemetrasením a veľkým hlukom, povíchricou a búrkou i plameňom žravého ohňa. Ako sen z nočného videnia bude množstvo všetkých národov bojujúcich proti Aríélu, aj všetci, ktorí bojujú proti nemu a jeho pevnostiam a zvierajú ho. Ako keď sa sníva hladnému o jedení, ale keď precitne, hlad je neukojený, ako keď sa smädnému sníva o pití, ale keď precitne, cíti sa zmorený a stále prahne smädom, tak pochodí aj množstvo všetkých národov bojujúcich proti Sionu. Hľaďte na seba s údivom a deste sa, zaslepujte sa a oslepnite! Opíjajte sa, ale nie vínom, tackajte sa, ale nie od opojného nápoja. Lebo Hospodin vylial na vás ducha tvrdého spánku. On zavrel vaše oči - prorokov; zakryl vaše hlavy - vidcov. Videnie všetkého vám je také ako slová zapečatenej knihy; ak ju dajú znalému písma a povedia: Prečítaj nám toto, on odpovie: Nemôžem, lebo je zapečatená. Ak knihu dajú niekomu, kto nevie čítať, a povedia: Prečítaj nám toto! odpovie: Neviem čítať. Pán riekol: Pretože sa mi približuje tento ľud svojimi ústami a perami ma ctí, ale jeho srdce sa vzďaľuje odo mňa a ich bázeň predo mnou je len naučeným ľudským príkazom, preto, hľa, aj naďalej budem zaobchádzať s týmto ľudom podivne a predivne; zahynie múdrosť múdrych a skryje sa rozumnosť jeho rozumných. Beda tým, ktorí pred Hospodinom hlboko skrývajú svoj zámer, ich dielo sa deje v tme a vravia: Kto nás vidí, kto nás pozná? Prevraciate veci! Či možno hrnčiara hodnotiť ako hlinu, aby dielo povedalo o svojom tvorcovi: Neurobil ma? Či výtvor povie o svojom formovateľovi: Nič nechápe? Vskutku, len máličko ešte, a Libanon sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. V ten deň začujú hluchí slová knihy, z mrákavy a tmy rozhliadnu sa oči slepých. Zúbožení budú mať viac radosti v Hospodinovi a chudobní ľudia budú jasať nad Svätým Izraela. Lebo nebude viac ukrutníka, zahynie posmešník a vyťatí budú všetci, ktorí chystajú neprávosť, ktorí pri súdnom rokovaní obviňujú z hriechu človeka, rozhodcovi kladú v bráne osídla a prázdnymi dôvodmi odstrkujú toho, kto je v práve. Preto domu Jákobovmu takto vraví Hospodin, ktorý vykúpil Abraháma: Nebude už Jákob zahanbený a nezbledne už jeho tvár. Lebo keď vo svojom strede uvidí dielo mojich rúk, jeho deti posvätia Svätého Jákobovho, báť sa budú Izraela; zblúdilí duchom získajú rozumnosť a reptajúci prijmú poučenie. Beda odbojným synom - znie výrok Hospodinov - ktorí kujú plány, ale bezo mňa, uzavierajú spojenectvo, nie však podľa môjho ducha, aby tak hromadili hriech na hriech; ktorí sa dávajú na cestu do Egypta, hoci sa mojich úst nepýtali - aby hľadali útočisko v ochrane faraónovej a utiekali sa do tône Egypta. Ale faraónova ochrana bude vám na hanbu a útočisko v tôni Egypta na potupu. Hoci sú jeho kniežatá v Cóane a jeho poslovia sa dostali až po Chánés, každý z nich vyjde na hanbu pre ľud, ktorý im nič neosoží! Nebude im na pomoc ani na úžitok, ale na hanbu a pohanu. Výrok o zvieratách Negebu. Cez krajinu súženia a úzkosti, odkiaľ levica a lev vychádza, zmija i lietajúci drak, nosia svoje bohatstvo na chrbtoch oslov a svoje poklady na hrboch tiav k národu, ktorý neosoží, do Egypta, ktorý je márnosťou a nič nepomôže; preto som ho nazval Rahabom, donúteným k nečinnosti. Teraz choď, napíš to na dosku v ich prítomnosti a zaznač do knihy, aby to zostalo pre neskoršie časy ako svedok na večnosť. Lebo je to odbojný ľud, lživí synovia, synovia, ktorí nechcú počúvať naučenie Hospodinovo, a hovoria vidcom: Neviďte! a prorokom: Nepredvídajte nám pravdu, hovorte nám príjemné a predvídajte nám preludy! Odstúpte z cesty, uhnite z chodníka, dajte nám pokoj so Svätým Izraela! Preto takto vraví Svätý Izraela: Keďže vy pohŕdate týmto slovom, dúfate v útlak a prevrátenosť i spoliehate sa na ne, bude vám táto vina ako zosutím hroziaca trhlina vydutá na vysokom múre, ktorá sa zrazu a náhle vylomí. Roztrepú ju, ako sa rozbíja hrnčiarska nádoba, neúprosne rozbitá, takže medzi jej úlomkami sa nenájde črep na nabratie ohňa z pahreby a načretie vody z kaluže. Lebo takto vraví Pán, Hospodin, Svätý Izraela: V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila. Ale nechceli ste a povedali ste: Nie! Na koňoch chceme utekať. Preto budete utekať! Na rýchlych vozoch chceme jazdiť. Preto rýchli budú tí, čo vás prenasledujú! Tisíc z vás pobeží pred hrozbou jedného a pred hrozbou piatich všetci pobežíte, kým nebudete len zvyškom ako stožiar na temene vrchu a ako koruhva na kopci. Hospodin čaká, aby vás omilostil, dvíha sa, aby vám prejavil milosrdenstvo; lebo Hospodin je Bohom práva; blahoslavený každý, kto Ho očakáva. Lebo ty, ľud na Sione, ktorý bývaš v Jeruzaleme, nebudeš už plakať. Iste ti bude milostivý na hlas tvojho volania. Keď ho počuje, vyslyší ťa. Hoci vám dal Pán chlieb biedy a vodu súženia, tvoj Učiteľ sa neschová, tvoje oči uzrú tvojho Učiteľa a tvoje uši začujú slovo za tebou: Toto je cesta, choďte po nej, keby ste chceli ísť napravo alebo naľavo! Potom poškvrníš povlak svojich strieborných tesaných modiel a poťah svojich zlatých odliatkov; rozhádžeš ich ako nečistú vec a povieš im: Preč! A On dá dážď na tvoje osivo, ktorým obseješ pôdu, a chlieb, ktorý pôda urodí, bude výživný a bohatý. A v ten deň tvoje stádo bude sa pásť na širokej lúke. Voly a osly, ktoré obrábajú pôdu, budú žrať solený miešaný obrok, ktorý im nasypú lopatou a vejačkou. Na každom vysokom vrchu a na každom vyvýšenom pahorku budú riečiská pre prúdiace vody v deň veľkého vraždenia, keď budú padať veže. Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka a svetlo slnka bude sedemnásobné ako svetlo siedmich dní v deň, keď Hospodin obviaže zlomeninu svojho ľudu a uzdraví jemu spôsobené rany. Ajhľa, meno Hospodinovo prichádza zďaleka; Jeho hnev páli, ťažké je Jeho bremeno. Jeho pery sú plné hnevu a Jeho jazyk je ako stravujúci oheň. Jeho dych je ako rozvodnená riava, čo siaha až po hrdlo, aby národy preosial skazonosnou riečicou a čeľuste kmeňov opatril uzdou, čo zvádza na scestie. Budete spievať piesne ako za noci, keď sa svätí sviatok, a budete sa zo srdca radovať ako pútnik, ktorý ide s flautou na vrch Hospodinov ku Skale Izraela. Vtedy sa Hospodin ozve svojím velebným hlasom a ukáže svoje švihajúce rameno s prchkým hnevom a plameňom stravujúceho ohňa, s prudkým lejakom a s kamencom krupobitia. Aššúr sa zľakne hlasu Hospodinovho, keď On udrie palicou, a kedykoľvek dopadne trestajúci prút, ktorý naň dopustí Hospodin. Bojovať bude proti nim v prudkom boji za zvuku bubnov a citár. Už dávno je pripravené ohnisko, aj to pre kráľa je pripravené, hlboká a široká je hranica dreva; ohňa i dreva je mnoho, dych Hospodinov ju zapáli ako sírny potok. Beda tým, ktorí tiahnu do Egypta pre pomoc, spoliehajú sa na kone a dúfajú vo vozy, lebo ich je mnoho, a na kone, keďže sú mocné! Ale nehľadia na Svätého v Izraeli a Hospodina nehľadajú. Ale aj On je múdry a privedie pohromu a svoje slová nestiahne späť. Postaví sa proti domom zločincov a proti pomoci činiteľov neprávosti. Egypťania sú ľudia, a nie Boh, a ich kone sú telo, a nie duch. Keď Hospodin vystrie ruku, potkne sa pomocník, padne ten, ktorému pomáhal, a všetci spolu zahynú. Lebo takto mi riekol Hospodin: Ako vrčí nad svojou korisťou lev a levíča, proti ktorému zvolajú množstvo pastierov, ale nezľakne sa ich hlasu a nestiahne sa pred ich hučaním, tak zostúpi Hospodin mocností bojovať na vrchu Sion a na jeho pahorku. Ako lietajúce vtáky, tak zacloní Hospodin mocností Jeruzalem; zacloní a vytrhne, ušetrí a oslobodí. Navráťte sa k Tomu, od ktorého Izraelci hlboko odpadli, lebo v ten deň každý zavrhne svojich strieborných a zlatých bôžikov, ktoré vám vaše ruky zhotovili na hriech. A Aššúr padne mečom, ale nie ľudským; nestrávi ho meč človeka. Utekať bude pred mečom a jeho mladí muži budú zotročení nútenou prácou. Zo strachu opustí svoju skalu, jeho vodcovia poľakaní ujdú od koruhvy - znie výrok Hospodinov, ktorý má oheň na Sione a pec v Jeruzaleme. Ajhľa, kráľ bude panovať podľa spravodlivosti a kniežatá budú vládnuť podľa práva. Každý z nich bude ako útočisko pred vetrom a skrýša pred lejakom, ako vodné riečiská na suchom mieste, ako tieň veľkého brala v prahnúcom kraji. Oči tých, čo vidia, nebudú zastreté, a uši tých, čo počujú, budú načúvať; srdce prenáhlených získa rozvahu a jazyk zajakavých bude hovoriť zreteľne. Blázna už nenazvú šľachticom, ani podliak sa nebude volať veľkodušným. Lebo blázon hovorí bláznovstvo a jeho srdce snuje neprávosť: aby páchal nečestnosť a vravel blud proti Hospodinovi, aby nechal neukojenú túžbu hladného a smädnému odoprel nápoj. Prostriedky podliaka sú zlé, hanebné skutky plánuje, aby zničil biednych klamnými rečami, aj keď chudobný dokáže právo. Šľachetný šľachetné veci plánuje, vytrvá pri šľachetných veciach. Vstaňte, vy ľahostajné ženy, počujte môj hlas, vy samoľúbe dcéry, doprajte sluchu mojej reči. Do roka a do niekoľkých dní chvieť sa budú samoľúbe ženy, lebo bude po oberačke hrozna, a oberačka ovocia už nenastane! Traste sa, vy ľahostajné, chvejte sa, vy samoľúbe! Vyzlečte sa a obnažte, opášte si bedrá, bite sa do pŕs pre rozkošné polia, pre úrodný vinič, pre pôdu môjho ľudu, ktorá zarastie tŕním a hložím, áno, pre všetky domy radosti, pre jasajúce mesto. Lebo palác bude opustený, ruch mesta stíchne; Ófel a strážna veža jaskyňou budú na večnosť, rozkošou divým oslom, pastvou stádam. Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. V púšti bude prebývať právo a spravodlivosť bude bývať v ovocnom sade. Pokoj bude dielom spravodlivosti a výsledkom spravodlivosti bude pokoj a bezpečnosť naveky. Môj ľud bude bývať v pokojných príbytkoch, v bezpečných obydliach a na mieste bezstarostného odpočinku. (A les sa celkom zrúti a mesto sa úplne zníži.) Blažení ste, ktorí celkom pri vodách môžete siať a voľne nechávate pobiehať voly aj osly. Beda ti, záhubca, ktorý si nebol zničený, ty zradca, s ktorým nikto zradne nezaobchádzal! Keď prestaneš hubiť, budeš zničený, keď skončíš zradné správanie sa, aj s tebou naložia zradne. Hospodine, zmiluj sa nad nami, na Teba čakáme, buď naším ramenom ráno čo ráno, našou spásou v čase súženia. Na hromový hlas utekajú národy, keď sa Ty zdvihneš, rozpŕchnu sa kmene, a korisť vaša bude schmátaná, ako chmácu chrústy; priženú sa na ňu, ako sa ženú kobylky. Vznešený je Hospodin, lebo býva na výsostiach; On naplní Sion právom a spravodlivosťou. On bude istotou jeho čias, bohatstvom spásy, múdrosťou a poznaním; bázeň pred Hospodinom je jeho pokladom. Ajhľa, ich hrdinovia bedákajú na ulici, poslovia mieru trpko plačú. Spustnuté sú cesty, pútnici odpočívajú; záhubca zrušil zmluvu, zavrhol mestá, ľudí nemá za nič. Trúchli, prahne krajina, hanbí sa Libanon; chorľavie, napadnutý je voškami; Šárón je sťa púšť, Bášán a Karmel zhadzuje lístie. Teraz povstanem, vraví Hospodin, teraz sa zdvihnem, teraz sa vyvýšim. Počali ste seno, porodíte plevu; váš dych je oheň, čo vás strávi. Národy budú spálené na vápno, zhoria v ohni ako zoťaté tŕne. Vy ďalekí, čujte, čo som urobil, a vy blízki, poznajte moju moc! Ľakajú sa hriešnici na Sione, triaška zachvátila hriešnych: Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? Ten, kto chodí v spravodlivosti a hovorí úprimne, pohŕda ziskom z útlaku, kto odmieta dlaňami dotknúť sa úplatku, kto si zapcháva uši, aby nepočul o krvnej vine, kto si zatvára oči, aby sa nepozeral na zlo, ten bude bývať na výšinách, skalné pevnosti mu budú útočiskom, dostane svoj chlieb a jeho voda bude stála. Tvoje oči uzrú kráľa v jeho kráse, uvidia rozsiahlu krajinu. Tvoje srdce pomyslí na časy hrôzy: Kde je ten, kto počítal, kde je ten, kto vážil, kde je ten, kto rátal veže? Neuzrieš drzý národ, národ s temnou, nezrozumiteľnou rečou a zajakavým, nezmyselným jazykom. Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov! Tvoje oči uvidia Jeruzalem; pokojný príbytok, stan, ktorý neputuje, jeho kolíky nikdy nebudú vytrhnuté a žiadne laná sa mu neroztrhnú. Lebo tam nám bude slávnym Hospodin, na mieste širokých riečnych prúdov. Nebude sa po nich plaviť veslami poháňaná loď, ani skvelé plavidlo neprejde po nich. Lebo Hospodin je naším sudcom, Hospodin je naším vládcom; Hospodin je naším kráľom; On nás zachráni. Tvoje povrazy povolili, neudržia stožiar na podstavci, nenapnú plachty. Vtedy rozdelia veľkú korisť, aj chromí si ulúpia lup. Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené. Pristúpte, kmene, aby ste počuli, a načúvajte, národy! Nech čuje zem, i čo ju napĺňa, svet, a všetko, čo rastie na ňom! Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy a nazlostený na ich všetky vojská. Určil ich hubiacej kliatbe, vydal ich na zabitie. Ich pobitých pohodia, vznesie sa zápach z ich mŕtvol, vrchy sa rozpustia od ich krvi a rozplynú sa všetky voje nebies, nebesá sa zvinú ako knižný zvitok a všetok ich voj zvädne, ako vädne lístie viniča, ako zvädnuté lístie padá z figovníka. Lebo môj meč je hnevom opojený v nebi, ajhľa, zostúpi na Edóm, na ľud, čo som predurčil súdu hubiacou kliatbou. Meč Hospodinov je plný krvi, je presiaknutý tukom a krvou jahniat a kozlov, tukom z obličiek baranov; lebo Hospodin má obeť v Bocre, veľké zabíjanie v Edóme. Divé byvoly padnú s nimi a junce s býkmi. Ich krajina presiakne krvou a ich zem bude presýtená tukom. Lebo Hospodin určil deň pomsty, rok odplaty odporcom Siona. A potoky Edómu sa zmenia na smolu a jeho prach na síru; jeho krajina bude horiacou smolou. Neuhasne ani v noci ani vo dne, na večnosť bude z nej vystupovať dym. Cez pokolenia ostane spustošenou, nikto neprejde cez ňu na večné časy. Usadí sa v nej pelikán a jež, usalaší sa tam výr a krkavec. Vystrie na ňu šnúru zmätku a olovnicu pustoty. Jej šľachtici zvolajú: Nieto tam kráľovstva! A bude po všetkých jej kniežatách. Tŕním zarastú jej paláce, burinou a bodľačou jej pevnosti; bude brlohom šakalov a obydlím pre pštrosy. Tam sa bude stretať stepná zver s hyenami, príšery púšte ozývať sa budú svojim druhom; tam sa znesie aj Lílít a nájde si miesto odpočinku. Tam sa zahniezdi sova a znesie vajcia, naďobne ich a vyliahne vo svojom tieni; tam sa budú zlietať aj supy, stretať sa jeden s druhým. Hľadajte v knihe Hospodinovej a čítajte, ani jedno z toho nechýba, lebo ústa Hospodinove to rozkázali a Jeho Duch ich zhromaždil. On im hodil žreb, Jeho ruka im meracím pásom pridelila krajinu. Večne ju budú vlastniť, po všetky pokolenia budú v nej bývať. Radovať sa bude púšť i suchý kraj, jasať bude step a kvitnúť, ako narcis bude prekvitať a jasať bude, hej, jasať a plesať. Dostane slávu Libanonu, nádheru Karmelu a Šárónu. Oni uvidia slávu Hospodinovu, velebu nášho Boha. Posilnite ochabnuté ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni vás. Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá. Lebo na púšti vytrysknú vody a potoky na stepi. Horúci piesok sa zmení na jazero, prahnúca zem na vodné žriedla; na mieste, kde pelešili šakaly, bude priestor pre trsť a šašinu. Bude tam hradská a cesta; tá sa bude volať svätou cestou. Nečistý po nej neprejde - len ľud jeho pôjde po nej - na nej ani blázni nezablúdia. Nebude tam lev, ani dravá zver nevstúpi na ňu; nijakú tam nebude možno nájsť, ale vykúpení pôjdu po nej. Vyslobodení Hospodinovi sa vrátia, prídu na Sion s plesaním a večná radosť bude na ich tvárach. Dosiahnu rozkoš a radosť a zmizne žiaľ i vzdychanie. V štrnástom roku kráľa Chizkiju vytiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým judským opevneným mestám a obsadil ich. Vtedy asýrsky kráľ poslal rabšáka z Lachíša do Jeruzalema ku kráľovi Chizkijovi s veľkým vojskom. Ten sa postavil pri vodovode Horného rybníka na ceste k Valchárovmu poľu. Vyšiel k nemu predstavený paláca Eljákím, syn Chizkijov, kancelár Šebna a pisár Jóách, syn Ásáfov. Rabšáké im povedal: Povedzte Chizkijovi: Takto vraví veľkráľ, kráľ asýrsky: Čo je dôvodom nádeje, ktorú prechovávaš? Nazdáš sa, že slovo úst je radou a silou pre boj? Na koho sa teda spoliehaš, že si sa vzbúril proti mne? Pozri sa, ty sa spoliehaš na Egypt, na oporu z nalomenej trstiny, ktorá vbehne do dlane každému, kto sa na ňu oprie. Taký je faraón, egyptský kráľ, každému, kto sa spolieha naň. Ak mi však hovoríš: V Hospodina, nášho Boha, dúfame! nie je to ten istý, ktorého výšiny a oltáre Chizkija odstránil, a potom povedal Judsku a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať! Stav sa teraz s mojím pánom, asýrskym kráľom. Dám ti dvetisíc koní. Vládzeš dodať jazdcov na ne? Ako by si odrazil čo i len jedného miestodržiteľa z najmenších služobníkov môjho pána? A ty si sa spoliehal na Egypt kvôli vozom a jazdcom? A či som teraz bez Hospodina pritiahol proti tejto krajine zničiť ju? Hospodin mi povedal: Vytiahni proti tejto krajine zničiť ju. Vtedy Eljákím, Šebna a Jóách povedali rabšákovi: Hovor so svojimi služobníkmi aramejsky, lebo my rozumieme, a nehovor s nami judsky verejne pred ľudom, ktorý je na hradbách! Ale rabšáké povedal: Či ma môj pán poslal hovoriť tieto slová tvojmu pánovi a tebe, a nie mužom, čo sedia na hradbách a budú jesť svoj výkal a piť svoj moč spolu s vami? Vtedy rabšáké pristúpil a zvolal silným hlasom judsky: Počujte slová veľkráľa, kráľa asýrskeho! Takto povedal kráľ: Nech vás Chizkija nepodvedie, veď vás nevládze vytrhnúť. Nech vás Chizkija neutešuje nádejou v Hospodina hovoriac: Hospodin nás istotne vytrhne, toto mesto nebude vydané asýrskemu kráľovi do rúk. Nedajte na Chizkiju, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite mier so mnou, vyjdite ku mne; budete jesť každý zo svojho viniča, každý zo svojho figovníka a piť zo svojej studne, kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a mladého vína, do krajiny chleba a viníc. Nech vás Chizkija nezavádza hovoriac: Hospodin nás vytrhne! Či niektorý spomedzi bohov národov vyslobodil svoju krajinu z ruky asýrskeho kráľa? Kde sú bohovia Chamátu a Arpadu? Kde sú bohovia Sefarvajimu? Či vytrhli z mojej ruky Samáriu? Ktorý spomedzi bohov oných krajín vytrhol svoju krajinu z mojej ruky, keď Hospodin má z mojej ruky zachrániť Jeruzalem? Nato umĺkli a neodpovedali mu, lebo tak znel rozkaz kráľov: Neodpovedajte mu! Vtedy predstavený paláca Eljákím, syn Chizkijov, kancelár Šebna a pisár Jóách, syn Ásáfov, prišli k Chizkijovi s roztrhnutými šatami a oznámili mu slová rabšákove. Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zahalil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hospodinovho. A poslal predstaveného paláca Eljákíma, kancelára Šebnu a starších z kňazov, zahalených vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámócovmu. Oni mu povedali: Takto vraví Chizkija: Tento deň je dňom súženia, trestu a opovrhnutia; lebo synovia sa dostali až k rodidlám, ale nieto sily k pôrodu. Azda tvoj Boh, Hospodin, počuje slová rabšákove, ktorého jeho pán, asýrsky kráľ, poslal potupiť živého Boha, a potrestá ho za slová, ktoré Hospodin, tvoj Boh, počul. Pomodli sa preto za zvyšok, ktorý sa ešte nájde. Keď služobníci kráľa Chizkiju prišli k Izaiášovi, Izaiáš im povedal: Povedzte svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa pre slová, čo si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. Ajhľa, ja dám do neho ducha, tak že počuje chýr a vráti sa do svojej krajiny, a dám mu padnúť mečom vo vlastnej krajine. Keď sa rabšáké vrátil, našiel asýrskeho kráľa v boji proti Libne; počul totiž, že sa vzdialil z Lachíša. Počul o kúšskom kráľovi Tirhakovi správu: Vyšiel bojovať proti tebe. Keď to počul, poslal poslov k Chizkijovi s odkazom: Toto povedzte judskému kráľovi Chizkijovi: Nech ťa tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, nepodvedie ubezpečením: Jeruzalem nebude vydaný do ruky asýrskeho kráľa. Veď si počul, čo urobili asýrski králi rozličným krajinám, keď vykonali na nich vojnovú kliatbu. A ty by si sa mal vyslobodiť? Či ich vytrhli bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia, totiž Gózán, Chárán, Recef, ľudí Édénu v Telassáre? Kde je kráľ Chamátu, kráľ Arpadu a kráľ mesta Sefarvajimu, alebo Heny a Ivvy? Chizkija prevzal list z rúk poslov, a keď ho prečítal, vystúpil do domu Hospodinovho a rozprestrel list pred Hospodinom. A Chizkija sa takto modlil k Hospodinovi: Hospodine mocností, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; Ty si učinil nebesá i zem. Ó Hospodine, nakloň svoje ucho a počuj! Hospodine, otvor svoje oči a pohliadni! Počuj všetky slová Sancheríba, ktoré odkázal, aby potupil živého Boha. Vskutku, Hospodine, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich krajiny. Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň; tak ich mohli zničiť. Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky, nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že len Ty si Boh, Hospodine. Vtedy Izaiáš, syn Ámócov, poslal Chizkijovi odkaz: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Počul som, čo si sa modlil ku mne ohľadne asýrskeho kráľa Sancheríba. Toto je slovo, ktoré Hospodin hovorí o ňom: Pohŕda tebou, vysmieva sa ti, panenská dcéra Sion, za tebou potriasa hlavou, dcéra Jeruzalem. Komu si sa posmieval a rúhal, proti komu si pozdvihol svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Izraela! Prostredníctvom svojich sluhov si tupil Pána a povedal si: S množstvom svojich vozov som vystúpil na výšiny vrchov, na najvzdialenejšiu časť Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho vyberané cyprusy; prenikol som do jeho najvyšších končín a do jeho lesnatej húšte. Vykopal som a pil cudzie vody; svojimi šľapajami vysuším všetky rieky Egypta. Nepočul si o tom? Oddávna som to určil, odo dní starodávnych som to pripravoval a teraz som to uskutočnil, tak si mohol spustošiť na hŕbu kamenia opevnené mestá. A tí, čo bývali v nich, boli bezvládni, preľakli sa a vyšli na hanbu, zmenili sa sťa poľná bylina a mladá zeleň, sťa suchá tráva na strechách, ako obilné pole pred východným vetrom. Vedel som o tvojom sedení, vychádzaní i vchádzaní, o tvojom zúrení proti mne. Pretože si zúril proti mne a tvoje hučanie sa mi dostalo do uší, vložím ti svoj hák do nosa a svoje zubadlo do úst a navrátim ťa cestou, ktorou si prišiel. A tebe, Chizkija, toto bude znamením: Tohto roku budete jesť, čo vyrastie na úhore, druhý rok, čo vyrastie nadivo, ale tretí rok sejte a žnite, vysádzajte vinice a jedzte ich ovocie. Zachránený zvyšok z domu Júdovho dolu zase zapustí korene a hore vydá ovocie. Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Horlivosť Hospodina mocností to učiní. Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Nevstúpi do tohto mesta, ani šíp tam nevystrelí; nepôjde proti nemu so štítom a nenavŕši val proti nemu. Vráti sa cestou, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí - znie výrok Hospodinov. Záštitou budem tomuto mestu, aby som ho zachránil, kvôli sebe samému a kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi. Vtedy vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ľudia vstali, ajhľa, všetko bolo samá mŕtvola. Potom sa asýrsky kráľ Sancheríb pobral, vrátil sa a býval v Ninive. Práve keď sa klaňal v dome svojho boha Nisrócha, jeho synovia Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a sami unikli do krajiny Arárát. Po ňom panoval jeho syn Asarhaddón. V tých dňoch Chizkija ochorel na smrť. Prišiel k nemu prorok Izaiáš, syn Ámócov, a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš, neostaneš nažive. Vtedy sa Chizkija obrátil tvárou k stene a modlil sa k Hospodinovi slovami: Ach, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som verne s celým srdcom chodil pred Tebou a robil som, čo sa Tebe páči. A Chizkija sa nahlas rozplakal. Vtedy takto zaznelo Izaiášovi slovo Hospodinovo: Choď a povedz Chizkijovi: Takto vraví Hospodin, Boh tvojho otca Dávida: Vypočul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Ajhľa, pridám k tvojmu veku pätnásť rokov. A vytrhnem teba i toto mesto z hrsti asýrskeho kráľa a budem záštitou tomuto mestu. To ti bude znamením od Hospodina, že Hospodin splní toto zasľúbenie, ktoré ti dal. Ajhľa, o desať stupňov vrátim tieň, ktorý postúpil po stupňoch slnečných hodín Acházových. A slnko sa vrátilo na slnečných hodinách o desať stupňov, o ktoré postúpilo. Žalm judského kráľa Chizkiju, keď bol chorý a vyzdravel zo svojej choroby. Povedal som: V polovici svojho života musím odísť, do brán podsvetia som vykázaný na zvyšok mojich rokov. Povedal som: Neuvidím viac Hospodina v krajine živých, neuzriem človeka medzi obyvateľmi sveta. Môj príbytok je strhnutý a odvlečený odo mňa sťa stan pastiera. Dotkal som svoj život ako tkáč; veď odstrihol ma od osnovy. Od rána do večera skoncuješ so mnou. O pomoc volám až do rána. On drví moje kosti ako lev, od rána do večera skoncuješ so mnou. Pištím ako lastovička a žeriav, stenem ako holubica. Oči mi prahnú pohľadom do výšin: Pane, som stiesnený, zastaň sa ma! Čo môžem hovoriť? Veď čo mi povedal, to On aj vykonal. Pre zatrpknutosť mojej duše zmizol môj spánok. Pane, napriek tomu budem žiť, a len v tom je život môjho ducha. Uzdrav ma a dovoľ mi žiť! Ajhľa, na moje dobro bola moja veľká horkosť, Ty si zachoval môj život pred skazonosnou jamou, lebo si zahodil za seba všetky moje hriechy. Veď podsvetie Ti nemôže ďakovať, ani smrť Ťa neoslavuje; tí, čo zostupujú do hrobu, nedúfajú viac v Tvoju vernosť. Len živý, živý Ti ďakuje ako ja dnes; otec zvestuje synom, že si verný. Hospodin ma zachránil, preto chcem hrať na strunové nástroje po všetky dni svojho života v dome Hospodinovom. Vtedy Izaiáš povedal: Nech vezmú figový koláč, nech ho priložia na vred a uzdraví sa. Nato Chizkija povedal: Čo bude znamením, že pôjdem do domu Hospodinovho? V tom čase babylonský kráľ Merodach-Baladán, syn Baladánov, poslal Chizkijovi list a dar; počul totiž, že bol chorý a zotavil sa. Chizkija sa tomu potešil a ukázal im klenotnicu, striebro a zlato, balzamy a vzácny olej i celú svoju zbrojnicu a všetko, čo sa nachádzalo medzi jeho pokladmi. Nebolo nič, čo by im Chizkija nebol ukázal vo svojom paláci a v celej svojej ríši. Vtedy prišiel prorok Izaiáš ku kráľovi Chizkijovi a povedal mu: Čo hovorili oní mužovia? Odkiaľ prišli k tebe? Chizkija odpovedal: Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylónie. A on povedal: Čo videli v tvojom dome? Chizkija odpovedal: Videli všetko, čo je v mojom dome. Nebolo nič v mojich pokladniciach, čo by som im nebol ukázal. Nato Izaiáš povedal Chizkijovi: Počuj slovo Hospodina mocností! Ajhľa, prídu dni, keď odnesú do Babylónie všetko, čo je v tvojom dome a čo tvoji otcovia naodkladali až po tento deň. Nezostane nič, hovorí Hospodin. Aj z tvojich synov, ktorí budú z teba pochodiť, ktorých splodíš, poberú a budú eunuchmi v paláci babylonského kráľa. Vtedy Chizkija povedal Izaiášovi: Dobré je slovo Hospodinovo, ktoré si povedal. Pomyslel si však: Bude pokoj a bezpečnosť, pokiaľ ja budem žiť. Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš. Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy. Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu! Nech sa zdvihne každé údolie a nech sa zníži každý vrch i kopec. Všetko nerovné nech je rovinou a hrboľaté kraje rovným údolím; lebo zjaví sa sláva Hospodinova a každý to naraz uvidí; lebo ústa Hospodinove prehovorili. Čuj, ktosi vraví: Volaj! I povedal som: Čo mám volať? Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Naozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodinov zavanie naň. Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky. Vystúp na vysoký vrch, Sion, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! Hlasno volaj, neboj sa, povedz judským mestám: Ajhľa, Boh váš! Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou, Jeho rameno zasahuje. Hľa, Jeho mzda je pri Ňom a Jeho odmena je pred Ním. Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie. Kto zmeral svojou dlaňou vody mora, kto premeria piaďou nebesá, vezme do merice prach zeme, na váhe odváži vrchy a pahorky na vážkach? Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal? Radil sa s niekým, kto by Ho školil a učil pravej ceste, kto by Ho učil ceste poznania a privádzal Ho na chodník rozumnosti? Hľa, národy sú sťa kvapka z vedra, treba ich pokladať za prášok na vážkach. Hľa, ostrovy zavážia sťa zrnko piesku, Libanon nestačí na oheň a jeho zverina nestačí na zápaly. Všetky národy sú pred Ním ako nič, úplne nič neznamenajú pre Neho. Ku komu pripodobníte Boha? A akú podobu Mu dáte? Remeselník ulial modlu a zlatník ju obtiahol zlatom, priletoval striebornú retiazku. Kto je chudobný na takú obeť, vyberie si drevo, ktoré nepráchnivie, vyberie múdreho remeselníka, aby postavil modlu, ktorá sa nekláti. Neviete to? Nepočuli ste to? Nebolo vám to zvestované od počiatku? Nepochopili ste založenie zeme? Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, - kým jej obyvatelia sú len ako kobylky - Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie, Ten navnivoč privádza hodnostárov a sudcov zeme mení na márnosť. Sotva sú zasadení, sotva sú zasiati, sotva sa ich kmeň zakorení v zemi, dýchne na nich a uschnú, vietor ich odveje ako plevy. Komu ma teda pripodobníte? Komu sa budem rovnať? vraví Svätý. Zdvihnite pohľad a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom; pred Premocným a Presilným nechýba ani jeden. Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť. Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú. Zmĺknite predo mnou, ostrovy, národy, čakajte na môj dôkaz! Nech sa priblížia, a potom nech hovoria. Spoločne predstúpme pred súd! Kto vzbudil od Východu toho, ktorého víťazstvo stretá na každom kroku? Kto mu dáva napospas národy a podmaňuje kráľov? Jeho meč ich mení na prach, Jeho luk na rozviate plevy. Prenasleduje ich, bezpečne tiahne vpred, sotva sa nohami dotkne chodníka. Kto to spôsobuje a koná? Ten, čo od počiatku povoláva pokolenia. Ja, Hospodin, som prvý, aj s poslednými som ešte ja. Ostrovy to videli a zhrozili sa, okraje zeme sa trasú. Približujú sa a prichádzajú. Jeden druhému pomáha, a inému vraví: Vzchop sa! Kováč posilňuje zlatníka, a ten, čo kladivom uhládza, toho, kto bije na nákovu; o letovaní vraví: Dobré je to! Upevňuje to klincami, aby sa neklátilo. Ty však, sluha môj Izrael, Jákob, ktorého som vyvolil, potomstvo môjho obľúbenca Abraháma, ktorého som uchopil na konci zeme a povolal od jej hraníc, tebe som povedal: Ty si môj sluha, vyvolil som si ťa a nezavrhol; neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou. Na hanbu a posmech vyjdú všetci, ktorí zlosťou kypia proti tebe. Zmenia sa na nič a zahynú mužovia, ktorí sa sporia s tebou. Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, ktorí sa s tebou vadia; zmenia sa na nič a na márnosť mužovia, ktorí bojujú proti tebe, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a vraví ti: Neboj sa, ja ti pomôžem! Neboj sa, červíček, Jákob, hŕstka Izraela, ja ti pomáham - znie výrok Hospodinov - tvoj Vykupiteľ je Svätý Izraela. Urobím ťa ostrým smykom, novým a mnohozubým. Vrchy zmlátiš a rozmelieš, aj pahorky zmeníš na plevy. Rozoseješ ich, vietor ich schytí, víchor ich rozfúka; ty však pre Hospodina zaplesáš, chváliť sa budeš Svätým Izraela. Biedni a chudobní hľadajú vodu, ale jej niet, ich jazyk smädom schne. Ja, Hospodin, ich vypočujem, ja, Boh Izraela, ich neopustím. Na pustých holiach otvorím potoky, uprostred údolí pramene, púšť premením na jazero a vyprahnutú zem na vodostreky. Do púšte nasadím cédre, akácie, myrty, olivy; do stepi postavím cyprusy, jasene a spolu s nimi smreky, aby videli a poznali, všimli si a zároveň chápali, že ruka Hospodinova to spôsobila a Svätý Izraela to stvoril. Predložte svoj spor, vraví Hospodin, predneste svoje dôvody, vraví kráľ Jákobov. Nech nám prednesú a oznámia, čo sa má stať. Oznámte, čo bolo najprv, a vezmeme si to k srdcu. Alebo nám zvestujte budúce deje, nech poznáme ich koniec! Oznámte, čo má prísť za týmto, a tak poznáme, že ste bohovia! Urobte niečo dobré, alebo zlé, a všetci s údivom budeme na to hľadieť. Hľa, vy nie ste nič a vaše dielo nie je ničím, ohavný je, kto si vás volí. Vzbudil som kohosi zo severu, a ten prišiel, od východu slnka toho, čo bude vzývať moje meno. On pošliapal vládcov ako blato, ako hrnčiar šliape hlinu. Kto to zvestoval od počiatku, aby sme to vedeli, a vopred, aby sme povedali: Pravdu má? Nikto neoznamoval, nikto nerozhlasoval, ani nikto nepočul vaše reči. Ja prvý som to hlásal Sionu a dal som Jeruzalemu hlásateľa radostnej zvesti. Obzrel som sa, nebolo nikoho, nebolo poradcu medzi nimi, aby som sa ich spýtal a aby odpovedali. Hľa, všetci sú márnosť, ich pôsobenie nie je ničím; vzduchom a prázdnotou sú ich zliatiny. Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú. Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej: Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme. Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Ajhľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr, ako vyrašia, dám vám o nich počuť. Spievajte Hospodinovi novú pieseň; Jeho chvála siaha až po koniec zeme. Nech hučí more, aj čo ho napĺňa, ostrovy, aj tí, čo bývajú na nich. Nech púšť i mestá na nej pozdvihnú svoj hlas, i stanové dediny, kde býva Kédár! Nech jasajú obyvatelia brál, nech pokrikujú z vrcholov hôr. Nech vzdávajú česť Hospodinovi, nech hlásajú Jeho chválu na ostrovoch. Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako hrdina; hlasno zvolá, spustí vojnový pokrik, víťazne vystúpi proti svojim nepriateľom. Oddávna som mlčal, bol som nemý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať. Spustoším vrchy i kopce, všetku ich zeleň vysuším, potoky zmením na ostrovy a močariny povysúšam. Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak. Nech sa odvrátia a zapýria hanbou tí, ktorí dôverujú tesaným modlám a zliatinám hovoria: Vy ste naši bohovia. Vy hluchí, čujte, vy slepí, rozhliadnite sa, aby ste videli! Kto je slepý, iba ak môj sluha, a hluchý, iba ak môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý, iba ak môj dôverník, a slepý, iba ak sluha Hospodinov? Vidí veľké veci, ale si ich nevšíma, má otvorené uši, ale nepočuje. Hospodinovi sa zapáčilo pre svoju vernosť zveľadiť a osláviť svoje učenie. Ale on je olúpený a vyplienený národ; všetci sú sputnaní v temniciach a skrytí sú vo väzniciach. Stali sa lúpežou, a nik ich nevyslobodil, korisťou, no nik nepovedal: Vráť ich! Kto z vás tomu načúva? Kto počúva a chápe budúcnosť? Kto vydal Jákoba za korisť a Izrael napospas lupičom? Nebol to Hospodin, proti ktorému sme zhrešili? Ale oni nechceli chodiť po Jeho cestách a nedbali na Jeho učenie. Preto vylial na nich svoj pálčivý hnev a vojnové násilie; pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal; planul proti nemu, ale nevzal si to k srdcu. Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za teba Egypt, Kúš a Sebu miesto teba, pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život. Neboj sa, lebo ja som s tebou! Privediem od východu tvoje potomstvo a zhromaždím ťa od západu. Severu poviem: Vydaj! a juhu: Nedrž v zajatí! Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry, každého, kto sa volá mojím menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformoval a učinil. Vyveď národ slepý, hoci má oči, i hluchý, hoci majú uši! Nech sa zhromaždia všetky národy a zídu sa ľudia! Kto z nich to môže oznámiť a ohlásiť nám predošlé veci? Nech postavia svedkov, aby ostali v práve, aby to ľudia počuli a povedali: Pravda je. Vy ste moji svedkovia - znie výrok Hospodinov - a moji sluhovia, ktorých som vyvolil, aby ste poznali a verili mi, aby ste pochopili, že som to ja. Predo mnou nebol utvorený Boh, a ani po mne nebude. Ja, ja som Hospodin, a okrem mňa nieto Spasiteľa. Ja som to predpovedal, zachránil a rozhlásil som to; a nebolo u vás cudzieho boha. Vy ste moji svedkovia - znie výrok Hospodinov - a ja som Boh. I naďalej som ten istý a z mojej ruky nikto nevytrhne; kto ju odvráti, keď ja konám! Takto vraví Hospodin, váš Vykupiteľ, Svätý Izraela: Kvôli vám posielam do Babylonu, zrútim všetky závory a plesanie Chaldejcov zmení sa na nárek. Ja, Hospodin, som váš Svätý, Stvoriteľ Izraela, váš kráľ. Takto vraví Hospodin, ktorý spravil cestu cez more a chodník cez dravé vody, ktorý vyviedol vozy a kone, vojsko spolu so silákmi; ležia a nepovstanú, vyhasli, dotleli ako knôt: Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte! Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine. Uctievať ma bude poľná zver, šakaly a pštrosy, lebo som dal vodu na púšť a rieky na pustatinu, aby som napájal svoj vyvolený ľud; ľud, ktorý som si utvoril, zvestovať bude moju chválu. Mňa si nevzýval, Jákob, o mňa si sa netrápil, Izrael. Mne si neprinášal ovce svojich zápalov a mňa si neuctil svojimi obeťami. Nezaťažoval som ťa pokrmovou obeťou, ani kadidlom som ťa netrápil. Nekupoval si mi za peniaze vonnú trsť, nelahodil si mi tukom svojich obetí. Ale ty si ma zaťažoval svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi vinami. Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať. Pripomeň mi to a súďme sa spolu; ty rozprávaj, aby si sa ukázal spravodlivý! Tvoj praotec zhrešil, tvoji prostredníci sa mi spreneverili. Preto som znesvätil kniežatá svojej svätyne, Jákoba som podrobil kliatbe a Izrael pohaneniu. Teraz však počuj, sluha môj, Jákob, Izrael, ktorého som si vyvolil; takto vraví tvoj Tvorca, Hospodin, ktorý ťa formoval od života matky a pomáha ti: Neboj sa, sluha môj Jákob, Ješurún, ktorého som si vyvolil, lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď. Porastú ako tráva medzi vodami, ako vŕby pri vodných tokoch. Tamten povie: Som Hospodinov, a onen sa nazve menom Jákobovým. Tamten si napíše na ruku: Hospodinov, a dá si čestné meno Izrael. Takto vraví Hospodin, kráľ Izraela a jeho Vykupiteľ, Hospodin mocností: Ja som prvý, ja som i posledný, okrem mňa nieto Boha. A kto je ako ja, nech sa ohlási, nech mi to oznámi a predloží. Kto ohlasoval od večnosti budúce veci? Nech mi oznámia, čo má prísť. Neľakajte sa a nedeste! Či som ti to dávno neohlásil a neoznámil? Vy ste mi svedkami, či jestvuje Boh okrem mňa. Niet inej Skaly; ja neviem o nej. Všetci tvorcovia tesaných modiel nie sú ničím a ich miláčikovia nič neosožia. Ich svedkovia nič nevidia a nebadajú, že by sa mali hanbiť. Kto formoval boha alebo ulial modlu na to, aby neosožila? Ajhľa, všetci jej prívrženci budú zahanbení; aj remeselníci sú len ľudia; nech sa zhromaždia a postavia. Nech sa preľaknú a všetci spolu zahanbia. Kováč robí sekeru v žiari uhlia a kladivami ju formuje; kuje ju svojím silným ramenom; pritom vyhladne, tak že ani silu nemá, nepije vodu a unaví sa. Tesár šnúrou meria drevo a obkresľuje ho tuhou; pracuje na ňom dlátami a kružidlom ho obkresľuje; urobí z neho podobu muža ako statného človeka, aby býval v dome. Vytne si cédre, priberie cér a dub a vyberie si spomedzi lesných stromov; zasadí smrek, ktorému dážď dáva vzrast. Potom poslúži človeku ako palivo; zoberie si z neho a zohreje sa, ba založí oheň a upečie si chlieb; aj boha zhotoví z neho a pokloní sa; spraví z neho tesanú modlu a padne pred ňou. Polovicu z neho spáli ohňom, nad druhou polovicou upečie mäso, zje pečienku, nasýti sa, aj sa zohreje a povie: Ach, zohrial som sa a cítim žiar. Zo zvyšku urobí boha, svoju modlu, padá pred ňou, klania sa a modlí k nej: Zachráň ma, lebo si mojím bohom. Nevedia a nechápu, lebo majú zalepené oči, aby nevideli a aby ich srdcia nezmúdreli. Nepripustí si to k srdcu, nechápe to a neuvažuje tak, žeby povedal: Polovicu z neho som spálil ohňom, aj chlieb som si upiekol na jeho uhlíkoch, upiekol som mäso a zjedol som ho a zo zvyšku som zhotovil ohavnosť; kľakám pred dreveným klátom. Kto sa snaží za márnosťou, býva sklamaný: srdce ho zvedie; nezachráni si život, ani nepovie: To, čo mám v pravici, je klam. Rozpomeň sa na tieto veci, ó Jákob, ó Izrael, veď si môj sluha! Ja som ťa sformoval, si mojím sluhom, Izrael, nepadneš u mňa do zabudnutia. Zotriem tvoje priestupky sťa oblak a tvoje hriechy ako mračno. Navráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil! Plesajte, nebesá, lebo Hospodin to učinil, jasajte, hlbiny zeme! Prepuknite v plesanie, vrchy, les i všetky stromy v ňom, lebo Hospodin vykúpil Jákoba a oslávil sa v Izraeli. Takto vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ, a ten ktorý ťa formoval od života matky: Ja, Hospodin, činím všetko, nebesá odvíjam celkom sám, sám od seba rozprestieram zem. Znamenia tárajov ruším a veštcov mením na bláznov; zavraciam múdrych a ich poznanie robím nerozumným. Ja spĺňam slová svojich sluhov a uskutočňujem radu svojich poslov; Jeruzalemu vravím: Buď obývaný! a mestám judským: Buďte zbudované! a ich zrúcaniny postavím. Ja poviem hlbine: Vyschni! ja vysuším tvoje rieky; ja vravím Kýrovi: Môj pastier! On splní všetku moju vôľu. Jeruzalemu vravím: Buď zbudovaný! Nech sa položia základy chrámu! Takto vraví Hospodin svojmu pomazanému Kýrovi - jeho som uchopil za pravicu, aby som podmanil pred ním národy a uvoľnil opasky z bedier kráľov. Pootváram pred ním vráta, a brány neostanú zavreté. Ja pôjdem pred tebou a pourovnávam hrobliny, bronzové vráta rozbijem a poodtínam železné závory. Vydám ti poklady z temnosti i poskrývané zásoby, aby si poznal, že ja som Hospodin, Boh Izraela, ktorý som ťa povolal menom. Pre môjho sluhu Jákoba a pre Izraela, môjho vyvolenca, som ťa povolal tvojím menom. Vľúdne som ťa oslovil, hoci si ma nepoznal. Ja som Hospodin, a nieto iného, okrem mňa nieto Boha, opásal som ťa, hoci si ma nepoznal. Aby poznali od východu slnka i od jeho západu, že okrem mňa nieto nikoho. Ja som Hospodin, a nieto viac nikoho! Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí. Rosu dajte nebesá zhora a oblaky nech lejú spravodlivosť! Nech sa otvorí zem, nech rodí spásu, nech spolu s ňou raší spravodlivosť; ja, Hospodin, som to stvoril. Beda tomu, kto sa háda so svojím Tvorcom, hoci je črepom medzi hlinenými črepmi! Či povie hlina hrnčiarovi: Čo robíš, tvoje dielo nemá cenu? Beda tomu, kto vraví otcovi: Čo plodíš? alebo žene: Čo rodíš? Takto vraví Hospodin, Svätý Izraela a jeho Tvorca: Chcete sa ma pýtať na mojich synov a o diele mojich rúk mi chcete rozkazovať? Ja som urobil zem, i človeka som stvoril na nej; ja, moje ruky rozvinuli nebesá, a ja som ustanovil všetky ich voje. Ja som ho z milosti vzbudil a ja urovnám všetky jeho cesty. On vystaví moje mesto a prepustí zajatých môjho ľudu bez výkupného, bez úplatku - hovorí Hospodin mocností. Takto vraví Hospodin: Výnos Egypta a zisk Kúša, Sabejci - urastení mužovia - prejdú k tebe a budú tvoji, za tebou budú chodiť v putách. Pred tebou sa budú klaňať a k tebe sa budú modliť: Len v tebe je Boh, a nikde inde nieto Boha. Vskutku, Ty si Boh, ktorý sa skrýva, Spasiteľ, Boh Izraela. Na hanbu a posmech vyjdú všetci, s potupou odídu tvorcovia modiel. Izrael bude zachránený Hospodinom, večnou spásou. Nevyjde na hanbu ani na posmech na večné veky. Takto vraví Hospodin, ktorý stvoril nebesá - On je Boh, ktorý stvárnil zem a ustanovil ju, On ju založil; - nestvoril ju na to, aby ostala pustou, ale pripravil ju na bývanie: Ja som Hospodin, a nieto iného. Nehovoril som v skrytosti na temnom mieste zeme. Jákobovmu potomstvu som nepovedal: Hľadajte ma v prázdnote! Ja, Hospodin, hovorím pravdu, zvestujem opravdivo. Zhromaždite sa a príďte, spoločne sa priblížte, utečenci z pohanov. Nevedomí sú, ktorí nosia svoje drevené modly, i tí, čo sa modlia k bohu, ktorý nemôže pomôcť. Oznámte to a predložte! Nech sa spolu radia: Kto to oddávna zvestoval a predpovedal od vekov? Či nie ja, Hospodin? Veď nieto Boha okrem mňa. Boha spravodlivého a Spasiteľa nieto okrem mňa. Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, a iného nieto. Prisahal som sám na seba, z mojich úst vyšla pravda, slovo, ktoré sa nevráti, že predo mnou sa ohne každé koleno; každý jazyk bude prisahať a vyznávať: Len v Hospodinovi mám spásu a moc; k Nemu prídu a zahanbia sa všetci, ktorí sa zlostia na Neho; v Hospodinovi nájde spásu a chválu všetko potomstvo Izraela. Bél sa zrútil, nakláňa sa Nebó; ich modly sa dostali na zvieratá a dobytok. Tie, čo ste vy nosili, sú už naložené na ustaté zvieratá. Naklonili sa, súčasne klesli na kolená, nevládzu zachrániť bremeno, aj samy putujú do zajatia. Počúvajte ma, dom Jákobov, i všetok zvyšok domu Izraela, ktorý som dvíhal od života matky a nosil od narodenia: Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim. Ku komu ma pripodobníte a prirovnáte, ku komu primeriate, aby sme si boli podobní? Tí, čo zlato sypú z mešca a striebro vážia na váhe, najímajú zlatníka, aby im spravil boha, padajú na kolená a klaňajú sa. Zdvihnú ho na plecia a odnesú; zložia ho na jeho miesto a on zostane stáť, nepohne sa zo svojho miesta; a možno i kričať naň, on neodpovie, zo súženia ho nezachránia. Myslite na to a vzmužte sa. Vezmite si to k srdcu, vy odpadlíci! Spomínajte na pradávne minulé veci, že ja som Boh, a nieto iného, som Boh, a mne rovného nieto. Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem. Ja privolávam orla z východu, muža môjho zámeru z ďalekej krajiny. Ako som povedal, tak ho privediem; ako som si umienil, tak to uskutočním. Počúvajte ma, vy tvrdého srdca, ktorí ste ďaleko od spásy: Priblížil som svoju záchranu, nie je ďaleko, a moja spása nebude meškať; dám spásu Sionu a svoju slávu Izraelu. Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Babylonu, sadni si na zem bez trónu, dcéra Chaldejska! Lebo už ťa viac nebudú volať jemnou a nežnou. Vezmi si mlynček, meľ múku, odhaľ svoj závoj, zdvihni si vlečku šiat, odhaľ lýtka, broď sa cez rieky. Odhalí sa tvoja nahota, ukáže sa tvoja potupa. Pomstím sa, a nikomu sa nedám uprosiť, hovorí náš Vykupiteľ: Jeho meno je Hospodin mocností, Svätý Izraela. Seď ticho a vstúp do temnoty, dcéra Chaldejska, už ťa nenazvú vládkyňou kráľovstiev. Hneval som sa na svoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a vydal som ich do tvojej moci; nemala si k nim milosrdenstva, starca si veľmi zaťažovala svojím jarmom. Povedala si: Naveky ostanem večnou vládkyňou. Nevzala si si to k srdcu, nepomyslela si na koniec. Teraz však počúvaj, rozkošnica, čo bývaš v bezpečí a myslíš si v srdci: Len ja som, a nikto viac; nebudem sedieť ako vdova, nezakúsim bezdetnosť. Ale obidve tieto veci ťa zasiahnu, a to naraz, v jeden deň, bezdetnosť i vdovstvo naplno ťa zasiahnu napriek tvojim mnohým čarodejstvám, napriek tvojim mocným bosoráctvam. Bola si bezpečná vo svojej nešľachetnosti, vravela si: Nik ma nevidí. Tvoja múdrosť a tvoje umenie ťa zviedli a myslela si v srdci: Len ja som, a nikto viac. Ale príde na teba pohroma, nedokážeš ju zažehnať čarami, pripadne na teba záhuba, nebudeš ju môcť odvrátiť; príde na teba zrazu skaza, ani sa nenazdáš. Vystúp teda so svojím bosoráctvom a s množstvom svojich čarov, o ktoré si sa usilovala od svojej mladosti, azda si pomôžeš, azda naženieš strach. Unavila si sa množstvom svojich plánov; nech vstanú a pomôžu ti astrológovia, ktorí pozorujú hviezdy, ktorí mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba. Ajhľa, budú ako slama; oheň ich spáli, nezachránia si život z dosahu plameňa. Nebude to uhlík na zohriatie, ani oheň, aby sa mohlo pri ňom posedieť. Tak pochodíš s tými, o ktorých si sa usilovala a ktorí sa s tebou stýkali od tvojej mladosti. Každý sa bude potácať svojou stranou, nikto ťa nezachráni. Počúvajte to, dom Jákobov, i tí, čo nosia meno Izrael a pochádzajú z tela Júdovho, tí, čo prisahajú na meno Hospodinovo a vyznávajú Boha Izraela, no nie úprimne a opravdivo. Lebo volajú sa podľa svätého mesta a v Bohu Izraela majú oporu. Jeho meno je Hospodin mocností. Predošlé veci som dávno zvestoval, z mojich úst to vyšlo, ja som to ohlasoval. Naraz som to urobil, a splnilo sa, lebo som vedel, že si zatvrdilý, tvoja šija je železnou šľachou a tvoje čelo kovové. Dávno som ti to predpovedal, ohlásil som ti to skôr, ako sa splnilo, aby si nepovedal: Moja modla to spravila, moja rezba a zliatina to rozkázala. Počul si to; hľaď na to všetko! Nemusíte to sami hlásať? Odteraz ti dám počuť nové veci, utajené veci, o ktorých si nevedel. Stvorené boli teraz, a nie dávno, za skorších čias si o nich nepočul, aby si nemohol povedať: Ajhľa, vedel som to. Ani si to nepočul, ani si nevedel, ani tvoje ucho nebolo skôr stvorené; vedel som, že si bol veľmi neverný a že ťa volali odpadlíkom od narodenia. Pre svoje meno zdržujem svoj hnev, pre svoju slávu ho krotím v tvoj prospech, aby som ťa nevyhubil. Ajhľa, prečistil som ťa, ale nie ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy. Kvôli sebe, kvôli sebe to robím, veď ako by mohlo byť znesvätené moje meno? Svoju slávu inému nedám. Počuj ma, Jákob aj Izrael, ktorého som povolal. Ja som to, ja som prvý, ja som i posledný. Veď moja ruka založila zem, moja pravica rozvinula nebesá; zavolal som na ne, ihneď sa postavili. Zhromaždite sa všetci a čujte, kto z nich to predpovedal. Hospodinom milovaný vyplní v Bábeli Jeho vôľu a jeho rameno doľahne na Chaldejcov. Ja, ja som hovoril, aj povolal som ho, priviedol som ho a jeho cesta je úspešná. Priblížte sa ku mne, počujte toto: Nehovoril som od počiatku utajene, odvtedy, čo sa to deje, som pri tom. Ale teraz Hospodin, Pán, poslal mňa i svojho Ducha. Takto vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraela: Ja, Hospodin, som tvoj Boh, ktorý ťa učil byť užitočným, viedol ťa cestou, ktorou máš ísť. Kiežby si počúval moje príkazy! Tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spása ako morské vlny. Tvoje potomstvo by bolo ako piesok a výhonky tvojho tela ako zrnká piesku. Ich meno by nebolo vyhladené, ani zničené spredo mňa. Vyjdite z Bábela, utečte spomedzi Chaldejcov! Oznamujte to hlasom plesania a zvestujte to! Rozneste to až po koniec zeme, hovorte: Hospodin vykúpil svojho sluhu Jákoba. Nežíznili na pustatinách, ktorými ich viedol, zo skaly dal vyvierať vodu, kvôli nim rozštiepil skalu, takže vody prúdili. Neverní nemajú pokoj, vraví Hospodin. Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno. Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca. Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha. Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma stvárnil za sluhu od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou. A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme. Takto vraví Hospodin, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, hlboko opovrhovanému, pohanmi zošklivenému otrokovi panovníkov: Králi to uvidia, kniežatá povstanú a klaňať sa budú kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil. Takto vraví Hospodin: V pravý čas som ťa vypočul, v deň spásy som ti pomohol; utvoril som ťa a dal za sprostredkovateľa zmluvy národom: aby si obnovil krajinu a do vlastníctva odovzdal spustošené dedičstvá; aby si povedal sputnaným: Vyjdite! a tým, čo sú v tme: Zjavte sa! Budú pásť popri cestách a ich pastvy budú na všetkých holinách. Nebudú lačnieť ani žízniť, neraní ich horúčava ani slnko, lebo ich poženie ten, čo sa zľutúva nad nimi; povedie ich popri prameňoch vôd. A všetky svoje vrchy zmením na cesty a moje hradské budú vysoké. Ajhľa: títo prídu zďaleka, tí zas od severu a západu a tamtí z krajiny Syene. Jasajte, nebesá; zaplesaj, zem! Dajte sa do jasotu, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi. Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa! Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou. Ponáhľajú sa tvoji stavitelia, odídu od teba tí, čo ťa búrali a rúcali. Pozdvihni oči vôkol a pozri, všetci sa zhromaždia a prídu k tebe. Akože ja žijem - znie výrok Hospodinov - všetkých si ich oblečieš ako skvost a opášeš sa nimi ako mladucha. Lebo tvoje zrúcaniny a pustatiny i tvoja spustošená krajina bude teraz priúzka pre tvojich obyvateľov a tvoji ničitelia budú ďaleko. Synovia zrodení v tvojej bezdetnosti ti ešte zreteľne povedia: Úzke mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mohol bývať. V duchu si povieš: Kto mi zrodil týchto? Veď ja som bola bezdetná a neplodná, zajatá, zahnaná. A kto vychoval týchto? Ajhľa, sama som ostala, a kde sa vzali títo? Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, zdvihnem ruku k pohanom a svoju koruhvu pozdvihnem k národom; tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleci. Králi budú tvojimi ochrancami a ich kňažné tvojimi dojkami. Budú sa ti klaňať tvárou k zemi a lízať prach tvojich nôh. Vtedy poznáš, že ja som Hospodin, v ktorom sa nesklamú tí, čo dúfajú v Neho. Či možno odňať hrdinovi to, čo uchvátil, alebo môžu uniknúť zajatci mocnára? Vskutku, takto vraví Hospodin: Aj hrdinovi môžu byť odňatí zajatci a mocnárovi môže uniknúť to, čo uchvátil. Ja sa budem prieť s tými, ktorí sa s tebou prú, a tvojich synov ja vyslobodím. Nakŕmim tvojich utláčateľov ich vlastným mäsom a spijú sa vlastnou krvou ako mladým vínom. Tak pozná každé telo, že ja som Hospodin, tvoj Vysloboditeľ a tvoj Vykupiteľ, Silný Jákobov. Kde je prepúšťací list vašej matky, ktorým som ju prepustil? Alebo kde je niekto z mojich veriteľov, ktorému by som vás bol predal? Len pre svoje viny boli ste predaní a pre vaše priestupky bola prepustená vaša matka. Prečo nebolo nikoho, keď som prišiel, a nik sa neohlásil, keď som volal? Či je prikrátka moja ruka, aby som vykúpil, alebo nemám silu zachraňovať? Ajhľa, svojím karhaním vysušujem more a veľrieky mením na púšť. Ich ryby zosmradnú bez vody a zhynú od smädu. Nebesá obliekam v čierňavu a vrecovinu kladiem na ne ako prikrývku. Hospodin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občerstviť ustatého; každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. Hospodin, Pán, otvoril mi ucho, a ja som sa neprotivil, neodvrátil som sa. Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou. Ale Hospodin, Pán, mi je na pomoci, preto som nevyšiel na posmech; preto som si zatvrdil tvár ako kremeň a vedel som, že nebudem zahanbený. Blízko je Ten, čo mi priznáva právo; kto sa odváži prieť sa so mnou? Spolu sa postavme: Kto je mojím žalobcom, nech pristúpi ku mne! Ajhľa, Hospodin, Pán, mi je na pomoci, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa rozpadnú ako rúcho, mole ich zožerú. Kto z vás sa bojí Hospodina a počúva hlas Jeho služobníka? Kto chodí v tme a nežiari mu svetlo, nech dúfa v meno Hospodinovo a nech sa spolieha na svojho Boha. Hľa, vy všetci, ktorí zažíhate oheň a opášete sa zápalnými šípmi, vstúpte do žiary svojho ohňa a medzi šípy, ktoré ste zapálili. Z mojej ruky sa vám toto stane, musíte si ľahnúť do trápenia. Čujte ma, ktorí sa snažíte o spásu, ktorí hľadáte Hospodina! Pozrite na kameň, z ktorého ste vykresaní, na studničnú priehlbeň, z ktorej ste vykopaní! Pozrite na svojho otca Abraháma a na Sáru, ktorá vás zrodila. Lebo som ho povolal, keď bol jediný, požehnal som ho a rozmnožil. Vskutku, Hospodin poteší Sion, poteší všetky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Éden a jeho step na záhradu Hospodinovu. V ňom bude radosť a veselosť, chválospev a zvuk piesne. Počúvaj ma, ľud môj, národ môj, dopraj mi sluchu, lebo odo mňa vyjde náuka, a svoje právo ihneď privediem ako svetlo národov. Blízko je moja spása, príde moja záchrana a moje ramená budú spravovať národy. Na mňa čakajú ostrovy, na môj zásah budú vyčkávať. Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite sa dolu na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym, zem sa rozpadne ako šaty a jej obyvatelia pomrú ako komáre, ale moja záchrana ostane naveky a moja spása sa nezruší. Čujte ma, vy, ktorí poznáte spásu, ľud, ktorý v srdci nosí moju náuku! Nebojte sa potupy od ľudí, a ich hanobenia sa neľakajte, lebo moľ ich požerie ako šaty, červ ich strávi ako vlnu. No moja spása potrvá naveky a moja záchrana na dlhé pokolenia. Prebuď sa, prebuď sa, obleč si silu, rameno Hospodinovo, prebuď sa ako za dní pradávnych, za starodávnych pokolení! Či si ty nerozťalo Rahaba a neprebodlo morského draka? Či si ty nevysušilo more, vody veľkej prahlbiny, a nezmenilo hĺbku mora na cestu, aby prešli vykúpení? Tak sa vrátia tí, ktorých Hospodin vyslobodil, a prídu s plesaním na Sion. Večná radosť bude na ich hlavách, dosiahnu radosť a veselosť; zmizne žiaľ a úpenie. Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva? Zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozostrel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa? Sputnaný sa čoskoro uvoľní, nepadne mŕtvy do jamy a nebude mu chýbať chlieb. Ale ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno. Dal som ti svoje slová do úst, prikryl som ťa tôňou svojich rúk: aby som rozprestrel nebesá a založil zem, a povedal Sionu: Ty si môj ľud! Prebuď sa, prebuď, povstaň, Jeruzalem, ty, ktorý si vypil z rúk Hospodinových čašu Jeho hnevu; kalich omámenia vypil si až do dna. Niet nikoho, kto by ho viedol spomedzi synov, ktorých si zrodil. A niet nikoho, kto by posilňoval jeho ruku spomedzi synov, ktorých si vychoval. Dve veci ťa zastihli; ktože ťa poľutuje? Spustošenie a ruiny, hlad a meč, ktože ťa poteší? Synovia tvoji zomdlení ležia na rohu všetkých ulíc ako antilopy v pasci, preplnení hnevom Hospodinovým a karhaním tvojho Boha. Preto čuj toto, ty strápený a opojený, ale nie vínom: Takto vraví Hospodin, Pán, tvoj Boh, ktorý chce bojovať za svoj ľud: Ajhľa, beriem ti z rúk čašu omámenia a kalich môjho hnevu; nebudeš ho už viac piť. Podám ho do ruky tým, čo ťa trápili, a do ruky tým, čo ťa utláčali; ktorí ti hovorili: Zohni sa, aby sme mohli prejsť. A ty si podložil chrbát ako zem a ako ulicu pre tých, čo prechádzajú. Prebuď sa, prebuď sa, obleč svoju silu, Sion. Obleč si svoj skvostný šat, Jeruzalem, mesto posvätné! Lebo nevojde už viac do teba neobrezaný ani nečistý. Stras zo seba prach, povstaň, ty zajatý Jeruzalem; uvoľni putá na svojom hrdle, ty zajatá dcéra Sion! Lebo takto vraví Hospodin: Zadarmo ste boli predaní a bez peňazí budete vykúpení. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Môj ľud na počiatku zostúpil do Egypta, aby tam býval, a napokon ho Aššúr utláčal. Ale teraz, čože tu mám robiť? - znie výrok Hospodinov - veď môj národ bol bez príčiny uchvátený; tí, ktorí ho ovládli, sa chvália - znie výrok Hospodinov. A moje meno ustavične, stále je v pohŕdaní. Preto môj ľud spozná v onen deň moje meno; pretože ja som povedal: Tu som! Aké vzácne sú na vrchoch nohy blahozvestov, ktorí hlásajú pokoj, zvestujú blaho, hlásajú záchranu. Hovoria Sionu: Tvoj Boh je kráľom. Všetci tvoji strážcovia dvíhajú hlas, spoločne hlásajú, lebo na vlastné oči uvidia Hospodinov návrat na Sion. Vypuknite v spoločný jasot, zrúcaniny Jeruzalema, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. Hospodin odhalil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia záchranu nášho Boha. Preč, preč! Vyjdite odtiaľ! Nečistého sa nedotýkajte! Vyjdite spomedzi neho, očistite sa, vy, ktorí nosíte náčinie Hospodinovo. Ale nevychádzajte náhlivo, neodchádzajte behom; lebo Hospodin ide pred vami a Boh Izraela uzaviera váš voj. Ajhľa, môj služobník bude úspešný, bude vyvýšený, vznešený a veľmi velebný. Ako mnohí užasli nad ním - lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná - tak uvedie do údivu nad sebou mnohé národy, králi si zatvoria ústa, lebo uvidia, čo im nebolo zvestované, a pochopia, čo nepočuli. Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov? Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. Väzením a súdom bol odstránený, ale kto sa stará o jeho údel? Lebo bol vyťatý z krajiny živých, pre vinu svojho ľudu bol zbitý. Dali mu hrob s bezbožníkmi a so zločincami, keď zomrel, hoci nespáchal násilie a nebolo ľsti v jeho ústach. Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho chorobou. Ak položil život ako obeť za vinu, mal by vidieť potomstvo a dlho žiť, skrze neho podariť sa má, čo chce Hospodin. Pre námahu svojho života uzrie svetlo. Svojím poznaním môj spravodlivý sluha dá spravodlivosť mnohým a ich neprávosti sám vezme na seba. Preto mu dám podiel s veľkými a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože obetoval svoj život na smrť a počítaný bol s priestupníkmi, hoci on zniesol hriechy mnohých a zastúpil priestupníkov. Jasaj, neplodná, ktorá si nerodila, prepukni v plesanie, vykríkni, hoci si netrpela bolesti, lebo opustená má viac synov ako vydatá - vraví Hospodin. Rozširuj miesto pre svoj stan, rozprestri koberce svojho stanu, nešetri, predlžuj svoje laná a upevňuj svoje stanové kolíky! Lebo sa roztiahneš napravo i naľavo a tvoji potomkovia vstúpia do dedičstva pohanov a osídlia spustošené mestá. Neboj sa, lebo nevyjdeš na hanbu, necíť sa potupenou, lebo sa nemusíš pýriť, pretože zabudneš na hanbu svojej mladosti a na potupu svojho vdovstva si už nespomenieš. Lebo tvoj Tvorca je tvojím manželom, Jeho meno je Hospodin mocností, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraela, bude sa volať Bohom celej zeme. Veď Hospodin ťa povolal ako opustenú a v duchu skormútenú ženu. Kto by zavrhol ženu mladosti? - vraví tvoj Boh. Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou - vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. Pripadá mi to ako za dní Nóachových: ako som prisahal, že vody Nóachove nezaplavia už zem, tak teraz prisahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem karhať. Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. Ty biedna, zmietaná, bezútešná! Ajhľa, tvoje základné kamene položím na drahokamy a tvoje základy na zafíry. Rubínom obložím tvoje cimburia, tvoje brány karbunkulom a celé tvoje územie vzácnymi kameňmi. Všetci, ktorí ťa budujú, budú poučení Hospodinom, a hojný bude pokoj tvojich synov. Budeš upevnená spásou, vzdialená budeš útlaku, lebo sa nemusíš báť; i hrôzy vzdialená, lebo sa k tebe nepriblíži. Ak ťa napadnú, nebude to odo mňa, kto ťa napadne, padne v boji proti tebe. Hľa, ja som stvoril kováča, ktorý rozduchuje uhlie v ohni a vyrába zbraň rozličného druhu, ale ja som stvoril i zhubcu, aby kazil. Nijaká zbraň, zhotovená proti tebe, nebude úspešná. Každý jazyk, ktorý sa zdvihne proti tebe k súdnemu výroku, ty zatratíš. Toto je údel sluhov Hospodinových a ich spása odo mňa - znie výrok Hospodinov. Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. Ajhľa, dal som ho za svedka národom, za knieža a náčelníka kmeňom. Tak, hľa, privoláš národy, ktoré nepoznáš, a národy, ktoré ťa nepoznajú, k tebe pobežia kvôli tvojmu Bohu, Hospodinovi, Svätému Izraela, lebo On ťa oslávil. Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa. Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov - ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. Vskutku, s radosťou vyjdete a v pokoji vás povedú; vrchy a kopce vypuknú pred vami v jasot a všetky stromy budú tlieskať. Miesto tŕnia vzrastie cyprus, miesto hložia vzrastie myrta. Bude to na chválu Hospodinovi a ako večné, nezničiteľné znamenie. Takto vraví Hospodin: Zachovávajte právo, konajte spravodlivo, lebo moja spása je blízko, už príde, a moja záchrana už sa zjaví. Blahoslavený je muž, čo tak koná, a človek, čo sa toho drží: pred znesvätením zachováva sviatočný deň, chráni si ruku, aby nepáchala nijaké zlo. Nech nehovorí cudzinec, ktorý sa pripojil k Hospodinovi: Hospodin ma celkom oddelí od svojho ľudu! A nech nepovie eunuch: Ajhľa, som suchý strom! Lebo takto vraví Hospodin eunuchom, ktorí zachovávajú moje sviatočné dni odpočinku, volia si to, v čom ja mám záľubu, a držia sa mojej zmluvy: Vo svojom dome a medzi svojimi múrmi dám im pomník a meno lepšie, ako sú synovia a dcéry. Večné meno im dám, ktoré nebude vytreté. A cudzincov, čo sa pripoja k Hospodinovi, aby Mu slúžili a milovali meno Hospodinovo, aby sa stali Jeho služobníkmi, všetkých, ktorí chránia sviatočný deň pred znesvätením a držia sa pevne mojej zmluvy, zavediem na svoj svätý vrch a poteším ich vo svojom dome modlitby. Ich zápaly a zábitky budú obľúbené na mojom oltári, lebo môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy. Výrok Hospodina, Pána, ktorý zhromažďuje rozptýlených Izraela: K jeho zhromaždeným zhromaždím mu ešte ďalších. Všetky poľné zvieratá, všetky lesné zvieratá, poďte žrať! Všetci jeho strážcovia sú slepí, nič nevedia, všetci sú nemí psi, nevládzu štekať. Polihujúc snívajú, radi driemu. Sú to pažraví psi, ktorí nepoznajú sýtosť. A sú to pastieri, ktorí nevedia byť múdri. Všetci sa obracajú svojou cestou, každý bez výnimky za svojím ziskom. Poďte, prinesiem víno, a napime sa opojného nápoja; zajtrajší deň bude ako dnešok, nadmieru hojný. Spravodlivý hynie, a nikto si to neberie k srdcu! Zbožní ľudia odchádzajú, a nik si nevšíma, že keď vládne zlo, odstránený býva spravodlivý, ale dôjde pokoja. Odpočívajú na svojich lôžkach tí, ktorí chodili priamou cestou. Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a neviestky! Z koho si robíte posmech, proti komu roztvárate ústa, vyplazujete jazyk? Nie ste vy vierolomné deti a plemeno klamu? Vy, čo sa rozpaľujete vášňou medzi modlárskymi dubmi, pod každým zeleným stromom, ktorí zabíjate deti v údoliach pod skalnými útesmi; pri hladkých kameňoch v dolinách máš svoj diel, ony, ony sú tvojím údelom; aj im si vylievala svoje úliatby, prinášala obetný dar. Či sa mám s tým upokojiť? Na vrchu vysokom a vyvýšenom stavala si svoje ležadlo; aj tam si vystupovala obetovať zábitnú obeť. Za dvere a veraje si kládla svoj modlársky znak; lebo mne neverná odhaľovala si svoje lôžko, vystupovala si naň a rozširovala si ho. Dojednávala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, hľadela si na ohanbie. Putovala si za Molochom s olejom, hromadila si svoje voňavky; posielala si svojich poslov do diaľav, posielala hlboko do podsvetia. Unavovala si sa množstvom ciest, nehovorila si: To je daromné! Nachádzala si obživenie svojej sily, preto si neochabovala. Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si sa nerozpomenula, nebrala si si to k srdcu! Pravda, ja som mlčal oddávna; preto sa ma nebojíš? Ja odhalím tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, ale nepomôžu ti. Keď budeš volať o pomoc, nech ťa zachránia tvoje hromady modiel. Všetky odnesie vietor, zachváti vánok. Ale ten, kto sa ku mne utieka, zdedí krajinu a vlastniť bude svätý môj vrch. On hovorí: Budujte, budujte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážku z cesty môjmu ľudu! Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý: Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených. Lebo nebudem sa prieť naveky a nebudem sa navždy hnevať; lebo zmizol by duch spred mojej tváre i dýchanie, ktoré som ja utvoril. Pre hriech jeho chamtivosti som sa rozhneval, zbil som ho, skryl som sa a hneval, on však, odvrátený, šiel cestou svojho srdca. Videl som jeho cesty; ale uzdravím ho a povediem, odplatím mu potešením. Jeho smútiacim stvorím ovocie pier. Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym - vraví Hospodin - ja ho uzdravím! Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh. Volaj na plné hrdlo, nešetri, pozdvihni svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu jeho priestupok i domu Jákobovmu jeho hriechy. Oni ma, pravda, hľadajú deň čo deň, chceli by poznať moje cesty ako národ, čo uskutočňuje spravodlivosť a neopúšťa nariadenia svojho Boha. Pýtajú sa ma na spravodlivé nariadenia, túžia po Božej blízkosti: Prečo sa postíme, keď Ty to nevidíš, kajáme sa, a Ty to neberieš na vedomie. Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov. Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách. Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým? Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas. A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú. A tvoji potomkovia vystavajú dávne zrúcaniny, postavíš základy pre pokolenia. Pomenujú ťa opravovateľom trhlín, obnovovateľom ulíc na bývanie. Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného odpočinku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo ty sám chceš, ak deň sviatočného odpočinku budeš volať rozkošou a svätý deň Hospodinov hodným úcty, ak ho budeš ctiť tým, že nebudeš podnikať svoje cesty, ani hľadať, čo máš ty rád, ani vyjednávať, potom budeš mať rozkoš v Hospodinovi, povodím ťa po výšinách zeme a nachovám ťa dedičstvom tvojho otca Jákoba, lebo ústa Hospodinove prehovorili. Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje. Lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše pery hovoria lož, váš jazyk šepká podlosti. Nikto nepredvoláva na súd podľa práva, nikto nejde pred súd čestne. Dúfajú v ničotu, rozprávajú daromnosti, počnú trápenie a porodia skazu. Vysedia vreteničie vajcia, tkajú pavúčie vlákna. Kto zje z ich vajec, zomrie, a z rozšliapnutého sa vyliahne zmija. Z ich vlákien nebude rúcho, nezakryjú sa svojím výrobkom. Ich výrobok je dielo skazy, násilníctvo majú v rukách. Ich nohy bežia k zlému a ponáhľajú sa prelievať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienkami skazy, hynutie a pustošenie je na ich cestách. Cestu pokoja nepoznajú a v ich stopách nieto práva; chodia krivými chodníkmi, nikto nepozná pokoj, kto po nich kráča. Preto sa právo vzdialilo od nás a spravodlivosť nás nedostihne: čakáme na svetlo, a tu, hľa, tma; na jas, a hľa, chodíme v temnote. Hmatkáme po stene ako slepí a tápeme sťa ten, čo nemá oči. Za poludnia sa potkýname ako za súmraku, medzi zdravými sme ako mŕtvi. Všetci mrmleme ako medvede, steneme, steneme ako holuby. Čakáme na právo, ale ho niet, na spásu, ale je nám ďaleká. Lebo mnoho je našich priestupkov pred Tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Veď naše priestupky sú pri nás a svoje viny poznáme: Odpadli sme a neverní sme boli voči Hospodinovi, odvrátili sme sa od nášho Boha, hovorili sme o útlaku a odpadnutí, osnovali sme a nerozvážne hovorili lživé slová. Tak je právo zatisnuté a spravodlivosť stojí ďaleko, lebo pravda klesá na námestí a poctivosť nemá prístup. Pravda chýba; kto odstupuje od zlého, býva olúpený.Hospodin to videl, a nepáčilo sa Mu, že nieto práva. Videl, že nieto nikoho, a užasol, že nikto nezasiahne. Tu pomohlo Mu Jeho rameno a Jeho spása Ho podoprela. Obliekol si spravodlivosť ako pancier a prilbu spásy na hlavu, zaodial sa rúchom pomsty ako šatom a prikryl sa rozhorčením sťa plášťom. Odplatí celkom podľa skutkov: svojim protivníkom hnevom a svojim nepriateľom odplatou; aj ostrovom dá odplatu. Potom sa budú báť mena Hospodinovho od západu a Jeho slávy od východu slnka, lebo On príde ako dravý prúd, ktorý vietor Hospodinov poháňa. Ale pre Sion príde ako Vykupiteľ, aj pre tých, ktorí sa v Jákobovi odvrátili od priestupku - znie výrok Hospodinov. Toto je moja zmluva s nimi, hovorí Hospodin: Môj duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som ti vložil do úst, neodídu z tvojich úst, ani z úst tvojho potomstva, ani z úst detí tvojho potomstva odteraz nikdy viac - hovorí Hospodin. Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vychádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou. Pozdvihni oči a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené. Potom uvidíš a budeš žiariť, začuduje sa ti a poteší srdce, lebo poklady mora sa k tebe obrátia, bohatstvo národov príde k tebe. Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé ťavy z Midjanu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodné skutky Hospodinove. Všetky kédarské stáda zhromaždia sa k tebe, barany nebájótské budú ti slúžiť, vystúpia na môj oltár ako milá obeť, a tak ozdobím svoj nádherný dom. Kto sú títo, čo sa zlietajú ako oblak a ako holuby do svojich holubníkov? Veď na mňa budú čakať ostrovy, najprv taršíšske lode, aby zďaleka dopravili tvojich synov i svoje zlato a striebro s nimi - pre meno tvojho Boha, Hospodina, a pre Svätého v Izraeli, lebo ťa robí slávnym. Cudzozemci vystavajú tvoje hradby a ich králi ti budú posluhovať. Lebo som ťa bil vo svojom hneve, ale vo svojej priazni som sa zľutoval nad tebou. Tvoje brány budú ustavične otvorené, vo dne ani v noci ich nebudú zatvárať, aby ti mohli prinášať bohatstvo národov a privádzať svojich kráľov. Lebo národ i kráľovstvo, ktoré ti nebude slúžiť, zahynie, a pohania budú iste vyhubení. K tebe spoločne príde sláva Libanonu, cyprusy, jasene a smreky na ozdobenie miesta mojej svätyne; tak uctím miesto svojich nôh. Synovia tvojich utláčateľov prídu k tebe zohnutí, a budú sa ti klaňať k nohám tí, čo pohŕdali tebou, a nazvú ťa mestom Hospodinovým, Sionom Svätého v Izraeli. Preto, lebo si bol opustený a nenávidený a že nikto neprišiel k tebe, urobím ťa naveky dôstojným, radosťou pre všetky pokolenia. Sať budeš mlieko národov, kráľovské prsia budeš požívať; tak poznáš, že ja som Hospodin, tvoj Záchranca a tvoj Vykupiteľ, Mocný Jákobov. Miesto bronzu prinesiem zlato, miesto železa prinesiem striebro, miesto dreva bronz a miesto kameňov železo. Pokoj ustanovím za tvoju vrchnosť a spravodlivosť za tvojho dozorcu. Nebudú počuť o útlaku v tvojej krajine, ani o pustošení a skaze na tvojom území. Svoje hradby nazveš Spásou a svoje brány Chválou. Slnko ti už nebude svetlom vo dne, a nebude ti svietiť svit mesiaca, ale Hospodin bude tvojím večným svetlom a tvoj Boh bude tvojou slávou. Tvoje slnko už nezapadne a tvoj mesiac nebude ubúdať, lebo Hospodin bude tvojím večným svetlom a skončia sa dni tvojho smútku. V tvojom ľude všetci budú spravodliví, oni na večnosť zdedia krajinu ako výhonok mojej výsadby, dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim. Najmenší sa zmení na tisíc, najchatrnejší na mocný národ. Ja, Hospodin, v pravý čas to rýchlo uskutočním. Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil. Oni vystavajú pradávne zrúcaniny, postavia, čo bolo predtým spustošené, obnovia zrúcané mestá, pokoleniami spustošené. Cudzinci sa postavia a pásť budú vaše stáda; a cudzinci budú vašimi oráčmi a vinármi. Vy sa však budete volať kňazmi Hospodinovými, vás pomenujú služobníkmi nášho Boha. Užívať budete bohatstvo národov a ich slávou sa budete chváliť. Za to, že môj národ mal dvojnásobnú hanbu a potupa mu bola podielom, vo svojej krajine dvojnásobne bude dediť, bude mať večnú radosť. Pretože ja, Hospodin, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež, verne im dám ich odmenu a uzavriem s nimi večnú zmluvu. Ich potomstvo bude známe medzi pohanmi, aj ich výhonky uprostred národov. Kto ich uvidí, každý ich pozná, že sú potomstvom, ktoré Hospodin požehnal. Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot. Lebo ako zem vyháňa svoje výhonky a ako záhrada dáva vzklíčiť svojmu osivu, tak Hospodin dá vyrásť spáse i chvále pred všetkými národmi. Kvôli Sionu nemôžem mlčať, kvôli Jeruzalemu sa neviem upokojiť, pokiaľ jeho ospravedlnenie nevzíde ako žiara a jeho záchrana nevzplanie ako fakľa. Potom uvidia národy tvoje ospravedlnenie a všetci králi tvoju slávu. Pomenujú ťa novým menom, ktoré Hospodinove ústa určia. Budeš ozdobnou korunou v ruke Hospodinovej a kráľovským diadémom na dlani svojho Boha. Už ťa nebudú volať Opustenou, ani tvoju krajinu nenazvú už Osamelou, ale pomenujú ťa: Moja Obľúbená, a tvoju krajinu: Vydatá; lebo Hospodin má v tebe záľubu a tvoja krajina bude vydatá. Lebo ako mládenec sa žení s pannou, tak sa ožení tvoj Staviteľ s tebou; a ako sa ženích teší z nevesty, tešiť sa bude z teba tvoj Boh. Na tvoje hradby, Jeruzalem, ustanovil som strážcov. Celý deň a celú noc, nikdy nesmú mlčať; vy, ktorí upozorňujete na Hospodina, nedoprajte si pokoja! Ani Jemu nedajte pokoja, kým neupevní Jeruzalem a nespraví ho chválou na zemi. Hospodin prisahal na svoju pravicu a na svoje mocné rameno: Nevydám už nikdy tvoje obilie za pokrm tvojim nepriateľom. Cudzozemci nebudú piť tvoje mladé víno, pre ktoré si sa ty namáhal. Lebo tí, čo ho zberajú, budú ho jesť a budú chváliť Hospodina; a tí, čo ho oberali, budú ho piť na nádvoriach mojej svätyne. Prejdite, prejdite bránami, urovnávajte cestu ľudu, stavajte hradskú, odstráňte kamene, vztýčte koruhvu národom. Ajhľa, Hospodin dáva hlásať až do končín zeme: Povedzte dcére Sion: Ajhľa, prichádza tvoje spasenie, Jeho odmena je s Ním a Jeho odplata je pred Ním. Budú ich volať: Svätý ľud, Vykúpenci Hospodinovi, a teba budú volať Vyhľadávané, neopustené mesto. Kto to prichádza z Edómu v krvavočervenom rúchu z Bocry? Ten, kto sa skvie vo svojom obleku a kráča vo svojej veľkej sile? Ja som, ktorý sľubujem spásu a mám moc zachraňovať. Prečo je tvoj oblek červený a tvoje rúcho ako rúcho šliapača vo vínnom lise? Sám som šliapal v lise a z národov žiaden nebol so mnou. Pošliapal som ich vo svojom hneve, zgniavil som ich vo svojej prchkosti; ich šťava mi postriekala rúcho a poškvrnil som si odev. Lebo deň pomsty mal som na mysli, prišiel rok môjho vykúpenia! Rozhliadol som sa, že nebolo pomocníka; prekvapil som sa, že nikto ma nepodoprel. Ale pomohlo mi moje rameno a moja prchkosť ma podoprela. Vo svojom hneve rozšliapal som národy, opojil som ich vo svojej prchkosti a ich krv som vypustil na zem. Rozpomínam sa na milostivé skutky Hospodinove, na slávne skutky Hospodinove na základe všetkého, čo nám preukázal Hospodin, hojný v dobrote k domu Izraela, ktorú nám preukazoval podľa svojho milosrdenstva a podľa svojej hojnej priazne. Lebo povedal: Vskutku, oni sú mojím ľudom, synmi, ktorí nesklamú. A stal sa im záchrancom v každom ich súžení. Ani posol, ani anjel, ale On sám ich zachraňoval; svojou láskou a súcitom On ich vykúpil a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni. Ale oni sa priečili a zarmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na nepriateľa, On sám bojoval proti nim. Vtedy sa Jeho ľud rozpamätal na dávne dni, na Mojžiša: Kde je ten, ktorý z mora vyviedol pastiera svojho stáda? Kde je ten, ktorý mu do vnútra vložil svojho svätého Ducha, ktorý spôsobil, aby Jeho slávne rameno šlo po pravici Mojžišovej; ktorý rozštiepil more pred nimi, aby si utvoril večné meno? Ktorý ich viedol cez hlbiny ako kone v púšti? Nepotkli sa. Ako statok zostupuje do údolia, tak Duch Hospodinov im dal odpočinok. Tak si viedol svoj ľud, aby si preslávil svoje meno. Pohliadni z nebies a uviď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a moc? Pohyb Tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odopierajú. Veď Ty si Otec náš, lebo Abrahám nevie o nás a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodine, si Otec náš, Tvoje meno od pradávna je: Náš Vykupiteľ. Hospodine, prečo si nám dal poblúdiť od Tvojich ciest a zatvrdil si nám srdcia, tak, že sa Ťa nebojíme? Vráť sa kvôli svojim služobníkom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. Tvoj ľud vlastnil Tvoju svätyňu len krátky čas, naši protivníci ju pošliapali. Takí sme, akoby si nad nami oddávna nepanoval, ako tí, nad ktorými nikdy neodznelo Tvoje meno.Kiežby si pretrhol nebesá a zostúpil, aby sa zatriasli vrchy pred Tebou. Ako oheň zapaľuje raždie, ako oheň privádza do varu vodu - tak príď, aby si dal svojim protivníkom poznať svoje meno, aby sa Tvojej prítomnosti báli národy. Keď si nečakane robil hrozné veci, zostúpil si a vrchy sa triasli pred Tebou. Od vekov to nikto neslýchal ani nepočul, oko nevídalo Boha okrem Teba, ktorý by tak nakladal s tými, ktorí naň očakávajú. Vychádzaš v ústrety tým, čo uplatňujú s radosťou spravodlivosť a na svojich cestách sa rozpomínajú na Teba. Ajhľa, hneval si sa, a my sme hrešili; oddávna sme Ti boli neverní. Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor. A nikto nevzýva Tvoje meno, nevzchopí sa, aby sa zachytil o Teba, lebo svoju tvár si ukryl pred nami a vydal si nás do moci našich hriechov. A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk. Nehnevaj sa priveľmi, Hospodine, nepripomínaj večne neprávosť. Ber ohľad na to, že sme Tvojím ľudom. Tvoje sväté mestá stali sa púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem úžasnou pustatinou. Náš svätý a slávny dom, kde Ťa otcovia naši oslavovali, stal sa korisťou ohňa, a všetko, čo nám bolo vzácne, leží v troskách. Môžeš sa od toho odťahovať, ó Hospodine, chceš mlčať a nadmieru nás pokorovať? Dal som sa hľadať tým, čo sa na mňa nepýtali, dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali. Národu, ktorý nevzýval moje meno, povedal som: Tu som, tu som! Celý deň som vystieral ruky k vzdorovitému národu, ktorý chodil nedobrou cestou za svojimi výmyslami; k ľuďom, ktorí ma ustavične do tváre popudzovali, ktorí obetujú v záhradách a kadia na tehlách; ktorí sedávajú v hroboch a nocujú v jaskyniach, jedia bravčové mäso a nečistú polievku majú vo svojich nádobách. Hovoria: Ostaň, kde si, nepribližuj sa ku mne, lebo prenesiem svätosť na teba! Oni sú dymom v mojom nose, ustavične blčiacim ohňom. Ajhľa, predo mnou je napísané: Nebudem mlčať, ale odplatím, do ich náručia odplatím neprávosti i neprávosti ich otcov, vraví Hospodin, lebo kadili na vrchoch a na pahorkoch ma hanobili. Do náručia vymeriam im odmenu za ich predošlé skutky. Takto vraví Hospodin: Ako nachodia mušt v strapci a hovoria: Neznič ho, lebo je v ňom požehnanie - tak urobím kvôli svojim služobníkom, aby som celok nezničil. Z Jákoba vyvediem potomstvo a z Júdu vlastníka mojich vrchov. Moji vyvolení ich budú vlastniť a moji sluhovia budú tam bývať. Šárón sa stane pastvou pre ich ovce a údolie Áchor pasienkom pre dobytok, pre môj ľud, čo ma hľadal. Vás však, ktorí opúšťate Hospodina, ktorí zabúdate na môj svätý vrch, ktorí chystáte stôl pre Gáda a Menímu nalievate obetné víno, vás určím pod meč, vy všetci sa skloníte na jatke. Lebo volal som, a neodpovedali ste, hovoril som, a nepočúvali ste. Robili ste, čo sa mi nepáči, a vyvolili ste si, v čom nemám záľubu. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, moji služobníci budú jesť, ale vy budete hladovať. Ajhľa, moji služobníci budú piť, ale vy budete smädní. Ajhľa, moji služobníci sa budú tešiť, vy však budete zahanbení. Ajhľa, moji služobníci budú plesať pre radosť srdca, vy však budete kričať pre bolesť srdca a kvíliť pre skľúčenosť ducha. Svoje meno zanecháte na preklínanie mojim vyvoleným: Hospodin, Pán, ťa vydá na smrť, ale svojich sluhov pomenuje iným menom. Kto sa požehnáva v krajine, nech sa požehnáva verným Bohom, kto prisahá v krajine, nech prisahá na verného Boha. Lebo zabudnuté budú predošlé súženia a skryté pred mojím zrakom. Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a novú zem a predošlé sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu. Ale jasajte a radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím. Lebo, ajhľa, stvorím Jeruzalem na plesanie a jeho ľud na radosť. Zajasám nad Jeruzalemom a zaradujem sa nad svojím ľudom, a nebude v ňom už počuť hlas plaču ani volanie o pomoc. Nebude tam už dieťaťa, ktoré by žilo len niekoľko dní, ani starca, ktorý by si nevyplnil dni, lebo mládencom bude ten, kto zomrie storočný, ale hriešnika budú tak preklínať, aby len sto rokov dožil. Budú stavať domy a bývať v nich, vysadia vinice a jesť budú ich ovocie. Nebudú stavať, aby iný býval, nebudú sadiť, aby iný jedol, lebo vek môjho ľudu bude ako vek stromu a moji vyvolení užijú výsledok práce svojich rúk. Nebudú sa nadarmo namáhať, ani rodiť pre hrôzu, lebo sú potomstvom požehnaných Hospodinových, a spolu s nimi aj ich výhonky. Skôr, ako budú volať, ja sa im ozvem, ešte budú hovoriť, už ich vypočujem. Vlk s jahňaťom sa budú spolu pásť, lev s dobytkom slamu bude žrať a had bude mať za pokrm prach. Nebudú škodiť ani hubiť na celom mojom svätom vrchu - vraví Hospodin. Takto vraví Hospodin: Nebesá sú mojím trónom a zem je podnožou mojich nôh! Čo za dom by ste mi mohli postaviť? Kde je miesto, kde by som si odpočinul? Všetko toto urobila moja ruka, tak vznikli všetky tieto veci - znie výrok Hospodinov. Na toho zhliadnem, kto je pokorný a zronený v duchu, kto sa zachveje pred mojím slovom. Kto poráža býka, je ako ten, čo zabíja človeka, kto obetuje ovcu, je ako ten, čo láme väzy psovi, kto prináša pokrmovú obeť, je ako ten, čo obetuje krv ošípaných, kto obetuje kadidlo, je ako ten, čo vzýva modly. Keď si oni volia vlastné cesty a obľubujú svoje ohavnosti, ja si vyvolím to, že zle naložím s nimi, uvediem na nich, čoho sa hrozia, a uvalím na nich, čoho sa strachujú. Pretože som volal, a nik sa neozval, hovoril som, a nepočúvali, ale konali, čo sa mi nepáči, a volili si to, v čom nemám záľubu. Počujte slovo Hospodinovo, vy, ktorí sa chvejete pri Jeho slovách! Vaši bratia, čo vás nenávidia a odstrkujú pre moje meno, vravia: Nech sa oslávi Hospodin, nech vidíme vašu radosť! Ale oni vyjdú na hanbu. Čuj, hukot znie z mesta! Hlas znie z chrámu! Hlas Hospodina, ktorý odplatí svojim nepriateľom za ich činy. Skôr, ako pocítila bôle, rodička porodila. Skôr, ako prišli na ňu kŕče, priviedla na svet chlapca. Kto počul niečo podobné, kto videl niečo také? Či sa zrodí krajina za jeden deň, alebo narodí sa národ naraz? Lebo Sion sotva pocítil bolesť, už porodil svojich synov. Či mám otvoriť život a nedovoliť narodiť sa - hovorí Hospodin - alebo ja, čo dovoľujem rodiť, mám uzavrieť život? - hovorí Boh váš. Radujte sa s Jeruzalemom a jasajte v ňom všetci, ktorí ho milujete. Radostne plesajte s ním všetci, ktorí trúchlite nad ním, aby ste sa dosýta nasali z jeho pŕs poskytujúcich útechu, aby ste sa napájali rozkošou na jeho slávnych ňadrách. Lebo takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja rozprestriem až k nemu blahobyt ako rieku a bohatstvo národov ako dravý potok. A budete sať, v náručí vás ponesú a na kolenách vás budú láskať. Ako keď matka teší niekoho, budem vás tešiť; v Jeruzaleme sa potešíte. Keď to uvidíte, radovať sa vám bude srdce, vaše kosti vyrašia ako čerstvá zeleň a ruka Hospodinova bude zjavná pri Jeho sluhoch a Jeho hnev pri Jeho nepriateľoch. Lebo, hľa, Hospodin príde v ohni a Jeho vozy ako povíchrica, aby s prchkosťou odplatil svojím hnevom a svojím karhaním v ohnivých plameňoch. Lebo Hospodin bude súdiť ohňom a svojím mečom každé telo; mnoho bude tých, ktorých pobije Hospodin. Tí, čo sa posväcujú a očisťujú pre záhrady, nasledujú jedného, ktorý je v strede, tí, čo jedia bravčové mäso, ohavné zvieratá a myši, spoločne zahynú - znie výrok Hospodinov. Poznám ich skutky aj ich myšlienky a prídem zhromaždiť všetky národy a jazyky. Prídu a uvidia moju slávu. Postavím medzi ne znamenie a pošlem z nich utečencov k národom do Taršíša, Púlu, Lúdu, Mešechu a Rošu, Túbalu, Jávánu, na ďaleké ostrovy, ktoré nepočuli o mojom mene a nevideli moju slávu. Oni rozhlásia moju slávu medzi národmi. Potom privedú ako obetný dar Hospodinovi všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov na koňoch a vozoch, na nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Hospodin - ako Izraelci prinášajú obetný dar v čistej nádobe do domu Hospodinovho. Aj z nich si vezmem niektorých za kňazov, za levítov - hovorí Hospodin. Lebo ako natrvalo budú predo mnou stáť nové nebo a nová zem, ktoré utvorím - znie výrok Hospodinov - tak bude mať stálosť vaše potomstvo a vaše meno. A od novmesiaca po novmesiac a odo dňa odpočinku po deň odpočinku prichádzať bude každé telo klaňať sa predo mnou - hovorí Hospodin. Keď vyjdú, uvidia mŕtvoly ľudí, ktorí odpadli odo mňa, lebo ich červ neumiera a ich oheň nehasne, a budú ošklivosťou pre každého. Slová Jeremiáša, syna Chilkiju, z kňazskej rodiny v Anatóte v krajine Benjamín, ktorému zaznelo slovo Hospodinovo za čias judského kráľa Joziáša, syna Amónovho, v trinástom roku jeho panovania, a potom za dní judského kráľa Jójákíma, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku judského kráľa Cidkiju, syna Joziášovho, až do odvlečenia Jeruzalema do zajatia v piatom mesiaci. Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov. Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil. Potom mi takto zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš, Jeremiáš? Odpovedal som: Vidím mandľovníkový prút. Hospodin mi riekol: Dobre si videl, lebo bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil. Aj po druhý raz mi zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím prekypujúci hrniec s otvorom od severu. Nato mi riekol Hospodin: Od severu sa rozpúta pohroma na všetkých obyvateľov krajiny. Lebo, hľa, zavolám všetky čeľade kráľovstiev severu - znie výrok Hospodinov. Tie prídu, a každá z nich postaví svoj trón pri vchode do brán Jeruzalema, dookola proti jeho hradbám a proti všetkým judským mestám. Potom vyhlásim svoje súdy nad nimi za všetko ich zlo, lebo ma opustili, kadili iným bohom a klaňali sa dielu vlastných rúk. Ty si však podpáš bedrá, povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. Nemaj strach pred nimi, aby som ti ja nenahnal strachu pred nimi. Ajhľa, dnes urobil som ťa opevneným mestom, železným stĺpom, bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Júdu a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa vyslobodil. Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody. Všetci, čo jedli z nej, previnili sa, stihlo ich nešťastie - znie výrok Hospodinov. Počujte slovo Hospodinovo, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť? Nepýtali sa: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a roklín, krajinou suchoty a temna, krajinou, ktorou nikto neprechádza, kde ani človek nebýva? Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty. Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu a moje vlastníctvo ste zohavili. Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia. Preto povediem ešte s vami spor - znie výrok Hospodinov - a povediem spor aj so synmi vašich synov. Veď prejdite len k brehom Kitejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédáru, dôkladne pozorujte, a všimnite si, či sa kedy takého čo stalo! Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi - znie výrok Hospodinov - lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. Či je Izrael otrokom, alebo v dome narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? Levy revú nad ním, hlasno sa ozývajú. Jeho krajinu obrátili na púšť a jeho mestá sú vypálené, bez obyvateľov. Aj ľudia z Memfisu a Tachpanchesu spasú ti temeno. Či si si to sám nezapríčinil tým, že si opustil Hospodina, svojho Boha, keď ťa viedol cestou? A teraz čo chceš na ceste do Egypta? Napiť sa vody z Nílu? A čo hľadáš na ceste do Asýrie? Napiť sa vody z Eufratu? Tvoja zloba ťa trestá a tvoje odpadlíctvo ťa karhá. Poznaj a uvidíš, ako neblahé a trpké je, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a bázne predo mnou nebolo v tebe - znie výrok Pána, Hospodina mocností. Veď dávno si zlámala svoje jarmo a roztrhala svoje putá; povedala si: Nebudem otročiť; ale na každom vysokom kopci, pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ, ty neviestka. Zasadil som ťa sťa šľachtenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič! Keby si sa aj lúhom umyla, špinavou bude tvoja vina predo mnou - znie výrok Hospodina, Pána. Ako môžeš povedať: Nie som poškvrnená, za baalmi som nechodila? Hľaď na svoju cestu v údolí, poznaj, čo si popáchala, ty ľahká ťava, na svojich cestách strečkujúca, divá oslica, zvyknutá na púšť, čo rozvášnená lapá vzduch; ktože ukojí jej rujnosť? Neunaví sa nikto, kto ju hľadá, v jej mesiaci ju nájde. Šetri si nohy, aby neostali bosé, i svoje hrdlo, aby nevysmädlo! Ty však hovoríš: Darmo je! Nie! Lebo milujem cudzích a pôjdem za nimi. Ako sa zahanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa zahanbí dom Izraela, oni, ich králi, ich kniežatá, ich kňazi aj ich proroci, ktorí hovoria drevu: Otcom si mi, a skale: Ty si ma zrodila. Obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou. Keď sú však v biede, hovoria: Vstaň a zachráň nás! Nuž, kde máš bohov, ktorých si si spravil? Nech vstanú, ak ťa môžu zachrániť v čase tvojej biedy. Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda. Prečo si ťažkáte na mňa? Všetci ste sa mi spreneverili - znie výrok Hospodinov. Nadarmo som bil vašich synov, výstrahu neprijali. Váš meč požieral vašich prorokov ako zhubný lev. Ó, ty pokolenie, všímaj si slovo Hospodinovo! Či som bol púšťou pre Izrael, alebo temnou krajinou? Prečo hovorí ľud môj: Voľní sme, k Tebe už neprídeme? Či pozabudne panna na svoj skvost a mladucha na svoj pás? No môj ľud veľmi dávno zabudol na mňa. Ako dobre si upravuješ cesty k nadviazaniu ľúbosti. Preto si si aj na zločiny navykla na svojich cestách. Aj na tvojich podolkoch nachodí sa krv chudobných nevinných. Nepristihla si ich pri vlámaní, ale pritom všetkom tvrdíš: Nevinná som, veď Jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Ajhľa, podrobím ťa súdu, pretože tvrdíš: Nezhrešila som. Ako celkom naľahko berieš, že meníš svoju cestu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria. Aj odtiaľ odídeš s rukami nad hlavou, lebo Hospodin zavrhol tých, ktorým si dôverovala, a nebudeš mať s nimi úspech. Ak muž prepustí svoju ženu, a ona odíde od neho a vydá sa za iného, či sa k nej ešte vráti? Nebola by krajina krajne znesvätená? Ty si však smilnila s mnohými druhmi, a máš sa vrátiť ku mne? - znie výrok Hospodinov. Pozdvihni oči k holiam a hľaď; kde si sa nedala zneuctiť? Pri cestách si im vysedala ako Arab na púšti; a tak si znesvätila krajinu svojimi smilstvami a svojou zlobou. Nespŕchlo a nedostavil sa jarný dážď, ale ty si mala čelo ako žena neviestka, nechcela si sa červenať. Pravda, teraz už voláš na mňa: Otče, Ty snúbencom si mojej mladosti. Či sa naveky bude hnevať a navždy prechovávať hnev? Tak si hovorila, ale zlo si páchala, koľko si vládala. Potom mi Hospodin riekol za čias kráľa Joziáša: Videl si, čo robila Odpadlíčka, Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila. Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale sa nevrátila. Jej sestra Nevernica, Júda, to videla. Videla, že som prepustil Odpadlíčku, Izrael, a dal som jej prepúšťací list, lebo cudzoložila, no jej sestra Nevernica, Júda, sa nezľakla, ale šla a smilnila aj ona. Znesvätila celú krajinu svojím krikľavým smilstvom a cudzoložila s kameňom i drevom. Ani napriek tomu všetkému sa jej sestra Júda, Nevernica, nevrátila ku mne z celého srdca, ale len naoko - znie výrok Hospodinov. Vtedy mi riekol Hospodin: Odpadlíčka, Izrael, sa ukázala spravodlivejšia ako Nevernica, Júda. Choď, krič tieto slová na sever a volaj: Navráť sa, Odpadlíčka, Izrael! - znie výrok Hospodinov - moja tvár sa nebude mračiť na vás, lebo som milostivý - znie výrok Hospodinov - nebudem sa hnevať naveky. Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si pobehávala svojimi cestami za cudzími bohmi pod každý zelený strom, no na môj hlas si nedávala - znie výrok Hospodinov. Vráťte sa, odpadlí synovia! - znie výrok Hospodinov; lebo ja som vaším Pánom. Vezmem si vás, po jednom z mesta a po dvoch z čeľade, a privediem vás na Sion. Dám vám pastierov podľa svojho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro. Keď sa rozmnožíte a rozplodíte v krajine v tom čase - znie výrok Hospodinov - nebudú už hovoriť: Truhla zmluvy Hospodinovej! Nikomu nepríde na um, ani si na ňu nespomenú, nikomu nebude chýbať, ani ju už viac nezhotovia. V tom čase Jeruzalem pomenujú trónom Hospodinovým; zhromaždia sa tam, do Jeruzalema, všetky národy pre meno Hospodinovo, a nebudú už chodiť viac za svojím zatvrdnutým a zlým srdcom. V tom čase sa dom Júdov pripojí k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal do vlastníctva vašim otcom. Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti rozkošnú krajinu, preslávne dedičstvo národov?! Nazdal som sa, že ma budete volať Otcom a odo mňa sa neodvrátite. Ale ako žena neverne opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili, dom Izraela - znie výrok Hospodinov. Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha. Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh! Naozaj, preludom sú kopce i hlučný zhon na vrchoch. Naozaj, v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela! Hanebná modla požierala výsledok práce našich otcov od našej mladosti: ich ovce, dobytok, ich synov aj ich dcéry. Ležíme vo svojej hanbe a prikrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia, od našej mladosti až po dnešný deň, a nedbali sme na hlas Hospodina, svojho Boha. Ak sa chceš obrátiť, Izrael - znie výrok Hospodinov - navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo - vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť. Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky. Oznámte v Judsku, rozhláste v Jeruzaleme a vravte: Zatrúbte na trúbu v krajine, na plné hrdlo volajte a vravte: Zhromaždite sa a poďme do ohradených miest! Vztýčte zástavu na Sion! Utečte do bezpečia, nestojte, lebo od severu privediem pohromu a veľkú skazu. Zo svojej húšťavy vystúpil lev a zhubca národov sa pohol, vyšiel zo svojho miesta, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Tvoje mestá sa rozpadnú, budú bez obyvateľov. Preto pripášte si vrecovinu, nariekajte a kvíľte, lebo pálčivý hnev Hospodinov sa neodvrátil od nás. V ten deň - znie výrok Hospodinov - zmizne odvaha kráľa aj odvaha kniežat, predesení budú kňazi a proroci užasnú. Vtedy povedia: Ach, Hospodine, Pane, naozaj veľmi sa sklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si hovoril: Budete mať pokoj! a zatiaľ meč siaha na život. V tom čase povedia tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z holí valí sa z púšte priamo k dcére môjho ľudu, nie, aby previal a precúdil. Vietor prisilný to pre nich; na môj rozkaz príde. Teraz aj ja vynesiem rozsudky nad nimi! Zdvihne sa ako oblaky a jeho vozy ako povíchrica, jeho kone sú rýchlejšie ako orly; beda nám; sme zničení! Umy si srdce od zla, Jeruzalem, aby si sa zachránil. Dokedy budeš prechovávať v sebe svoje nešľachetné úmysly? Veď počuj! Z Dánu podávajú správu a skazu hlásajú z pohoria Efrajim. Pripomínajte národom, zvestujte Jeruzalemu: Obliehatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a ozývajú sa proti mestám judským. Sťa poľní strážcovia sú okolo neho, lebo mne sa priečil - znie výrok Hospodinov. Tvoje cesty a tvoje skutky ti to spôsobili, pre tvoje zlo je to trpké a zachvacuje ti to srdce. Hruď moja, hruď moja, bolesťou sa zvíjam! Ó, steny môjho srdca! Srdce sa vo mne búri, nemôžem mlčať, lebo ja počujem zvuk trúby, vojnový poplach. Skazu za skazou hlásia, lebo hynie celá krajina; zrazu pustnú moje šiatre, v okamihu moje stanové závesy. Dokedy mám vidieť zástavu a počuť hlahol trúby? Veď bláznivý je môj ľud, nepoznáva ma. Sú to pochabí synovia, a nie sú rozumní. Múdri sú na to, aby zle robili, ale dobre konať nevedia. Pozrel som na zem, a hľa, beztvárna je a pustá; aj na nebesá, ale ich svetla nebolo. Pozrel som na vrchy, a hľa, chveli sa, i všetky kopce sa klátili. Pozrel som, a hľa, nebolo človeka, a všetko nebeské vtáctvo uletelo. Pozrel som, a hľa, ovocný sad bol púšťou a všetky jeho mestá sa zrúcali pred Hospodinom, pred Jeho pálčivým hnevom. Lebo takto vraví Hospodin: Pustatinou bude celá krajina, ale úplne ju nezničím. Pre toto trúchliť bude zem a hore sčernejú nebesá, lebo som vyriekol, čo zamýšľam, neľutujem to, ani neodstúpim od toho. Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov uteká celé mesto; vchádzajú do húštin a vystupujú na bralá. Všetky mestá sú opustené a nikto nebýva v nich. Ale ty, spustošená, čo chceš robiť, že sa obliekaš do purpuru, že sa prizdobuješ zlatým skvostom, že si zväčšuješ oči líčidlom? Darmo sa krášliš, milenci tebou pohŕdajú, siahajú ti na život. Lebo počujem akoby krik rodičky, úzkostný nárek akoby prvorodičky, krik dcéry Sion, ktorá vzdychá, zalamuje rukami: Beda mi, omdlievam pred vrahmi. Prejdite ulicami Jeruzalema, pozerajte sa a dozvedajte; hľadajte po jeho námestiach; ak nájdete niekoho, kto zachováva právo a hľadá pravdu, odpustím mu. Ak aj hovoria: Na živého Hospodina! v skutočnosti krivo prisahajú. Hospodine, či Tvoje oči nehľadajú pravdu? Bil si ich, ale necítili bolesť, ničil si ich, ale nechceli prijať výstrahu; zatvrdili si tváre viac než kameň, nechceli sa obrátiť. Ja som si však pomyslel: Len nízko postavení ľudia počínajú si bláznivo, lebo nepoznajú cestu Hospodinovu, Boží právny poriadok. Zájdem k vysoko postaveným, s nimi sa pozhováram, lebo tí poznajú cestu Hospodinovu, právny poriadok svojho Boha. Lenže aj títo polámali jarmo, roztrhali putá. Preto ich pobije lev z lesa a stepný vlk ich zničí. Leopard striehne na ich mestá, roztrhá každého, kto z nich vykročí, lebo ich priestupkov je mnoho a veľké je ich odpadlíctvo. Ako ti to môžem odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých, čo nie sú bohmi. Keď som ich sýtil, páchali cudzoložstvo, schádzali sa v dome neviestky. Zmenili sa na vykŕmené, bujné žrebce, každý erdží za ženou blížneho. Či by som toto nemal potrestať - znie výrok Hospodinov - a či by som sa nemal pomstiť na národe, ako je tento? Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte ho, no k zániku ho nepriveďte. Odstráňte jeho letorasty, lebo nepatria Hospodinovi. Lebo sa mi dom Izraela a dom Júdu úplne spreneveril - znie výrok Hospodinov. Zapreli Hospodina a povedali: On nič nespraví! Nepríde na nás nič zlé; ani meč, ani hlad nezakúsime. Aj proroci sú len vietor a Slova nieto v nich; nech sa im stane podľa toho! Preto takto vraví Hospodin, Boh mocností: Keďže ste toto slovo vyriekli, ja zmením svoje slová v tvojich ústach na oheň, týchto ľudí na drevo, a strávi ich. Dom Izraela! Ajhľa, privediem na vás národ zďaleka - znie výrok Hospodinov. Národ vytrvalý, národ pradávny, národ, ktorého reč nepoznáš, a nerozumieš, čo hovorí. Sťa otvorený hrob je jeho tulec, samí hrdinovia. Ten požerie tvoju žatvu i chlieb, požerie tvojich synov i dcéry, požerie tvoje ovce a tvoj dobytok, požerie ti viniče aj figovníky. Mečom dobyje tvoje opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš. No ani v tom čase - znie výrok Hospodinov - nespôsobím váš úplný zánik. Keď sa budú potom pýtať: Prečo nám Hospodin, náš Boh, urobil toto všetko, odpovedz im: Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo vlastnej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá nie je vaša. Oznámte to v dome Jákobovom a rozhlasujte v Judsku: Počujte toto, vy, ľud bláznivý a bez rozumu! Oči majú, a nevidia, uši majú, a nepočujú. Nebojíte sa ma? - znie výrok Hospodinov. Nezachvejete sa predo mnou? Ja som určil moru piesok za hrádzu, za večnú hranicu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju. Ale ľud tento má odbojné a vzdorovité srdce; odvrátili sa a odišli. Nikdy si nepomyslia: Bojme sa Hospodina, svojho Boha, ktorý v pravý čas dáva pŕšku, jesenný i jarný dážď, zachováva nám týždne určené na žatvu. Vaše viny toto narušili a vaše hriechy vás pripravili o blaho. Lebo sa našli bezbožníci v mojom ľude, zhrbení striehnu ako vtáčnici; osídla nastavujú, chytajú ľudí. Ako kôš býva plný vtákov, tak sú ich domy plné podvodu. Preto sa vzmohli a zbohatli. Stučneli a zmľandraveli, prekypujú zlými rečami, o súd sa nestarajú, o súd sirôt, o právo chudobných nestoja, a predsa majú prospech. Či toto nemám potrestať - znie výrok Hospodinov - a či sa nepomstiť na národe, ako je tento? Hrozné a úžasné veci sa dejú v krajine: Proroci lživo prorokujú a kňazi vládnu na vlastnú päsť. Ale môjmu ľudu sa to tak páči. Čo však urobíte, keď sa to skončí? Utečte do bezpečia, Benjamínci, preč z Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na trúbu a nad Bét-Keremom zdvihnite poplašné znamenie. Pretože od severu hrozí pohroma a veľká skaza. Pôvabnú a rozmaznanú dcéru Sion zničím! Pastieri prídu k nej so svojimi stádami. Navôkol proti nej rozložia stany a každý spasie svoju stranu. Chystajte vojnu proti nej! Hor sa, vystúpte na poludnie! Beda nám, lebo deň sa nakláňa, lebo sa stelú tiene večera. Hor sa, vystúpme za noci, zničme jej paláce! Lebo tak riekol Hospodin mocností: Vytnite jej stromy a navŕšte val proti Jeruzalemu. Je to mesto, ktoré musí byť potrestané, samý útlak je v ňom. Ako studňa chrlí svoju vodu, tak ono chrlí svoje zlo. O násilí a krivde počuť v ňom, stále mám pred sebou trápenie a rany. Daj sa poučiť, Jeruzalem, aby sa moja duša neodtrhla od teba, aby som ťa neurobil púšťou, neobývanou krajinou. Tak riekol Hospodin mocností: Dôkladne budú paberkovať na zvyšku Izraela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hrozna na výhonky! Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu. Plný som hnevu Hospodinovho, nevládzem ho viac v sebe zdržovať. Vylej ho na dieťa na ulici, a súčasne aj na kruh mládeže! Muž aj so ženou padne do zajatia, starec i zošlý vekom. Ich domy prejdú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vystriem svoju ruku proti obyvateľom krajiny - znie výrok Hospodinov; pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! Na hanbu vyšli, lebo ohavnosť páchali. Už ani stud necítia, ani hanbiť sa nevedia. Preto padnú s tými, ktorí musia padnúť, klesnú, keď ich navštívim - hovorí Hospodin. Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme! Určil som strážcov nad vami. Počúvajte na zvuk trúby! Oni však povedali: Nebudeme počúvať. Preto počujte, národy, a poznaj, zborové zhromaždenie, čo bude s nimi. Počuj, zem: Ajhľa, ja privediem pohromu na tento ľud, je to ovocie ich úmyslov, veď na moje slová nepočúvali a opovrhli mojím učením. Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné. Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja postavím prekážky tomuto ľudu, a potknú sa o ne; otcovia zahynú spolu so synmi, susedia so svojimi priateľmi. Takto vraví Hospodin: Hľa, prichádza ľud zo severnej krajiny a veľký národ hýbe sa od končín sveta. Chytajú sa luku a oštepu, ukrutní sú a bez ľútosti. Ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, do chlapa pripravení na boj proti tebe, dcéra Sion. Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky. Nevychádzajte na pole, ani cestou nechoďte; lebo nepriateľ má meč. Hrôza je zo všetkých strán. Opáš sa vrecovinou, dcéra môjho ľudu, váľaj sa v popole; drž smútok ako za jedináčikom, prehorko nariekaj: Ach, zrazu prichádza proti nám pustošiteľ. Ustanovil som ťa za skúšajúceho a skúmateľa vo svojom ľude, aby si poznal a preskúmal ich cesty. Všetci sú spurní vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú len bronz a železo, všetci sú skazení. Mechy fúkajú, len olovo tečie z ohňa, nadarmo tavič roztápa, zlí sa nedajú oddeliť. Nazývajú ich odpadkové striebro, lebo Hospodin ich zavrhol. Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: Postav sa do brány domu Hospodinovho a hlásaj tam toto slovo: Čujte slovo Hospodinovo, všetci Júdejci, ktorí prechádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi. Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a činy a dovolím vám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na takéto klamlivé slová: Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto! Ak naozaj napravíte svoje cesty a činy, ak si naozaj budete navzájom prisluhovať právo, ak nebudete utláčať cudzincov, siroty a vdovy, ani nevinnú krv prelievať na tomto mieste, ani za inými bohmi chodiť na vlastnú škodu, dovolím vám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov až na veky. Ale vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neosožia. Či budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali, a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý nesie moje meno, a poviete: Sme chránení! a potom ďalej páchať chcete tieto ohavnosti? Či tento dom, ktorý nesie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lotrovskou? Ja sám som to videl - znie výrok Hospodinov. Choďte k môjmu posvätnému miestu, ktoré bolo v Šíle, kde som sprvoti pripravil príbytok svojmu menu, a pozrite, čo som s ním urobil pre zlo svojho ľudu, Izraela. Teraz však, pretože ste páchali všetky tieto skutky - znie výrok Hospodinov - a pretože ste nepočúvali, hoci som sa vám ustavične prihováral, a neozývali ste sa, hoci som vás volal, urobím so svojím domom, ktorý nesie moje meno a na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám i vašim otcom, ako som urobil so Šílom. A zavrhnem vás spred seba, ako som zavrhol všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima. Ty sa však nemodli za tento ľud, nevysielaj zaň prosbu ani modlitbu, a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevypočujem. Nevidíš, čo vystrájajú po judských mestách a po jeruzalemských uliciach? Deti zbierajú drevo a otcovia zakladajú oheň, kým ženy miesia cesto, aby pripravili koláče kráľovnej nebies a obetujú úliatby iným bohom, aby ma zarmucovali. Či ozaj mňa zarmucujú - znie výrok Hospodinov - či nie skôr seba samých na vlastnú hanbu? Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, vylejem svoj hnev a svoju prchkosť na toto miesto, na ľudí aj na zvieratá, na poľné stromy a na plodiny pôdy. Bude horieť a nezhasne. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Svoje zápalné obete pripojte k zábitným obetiam a jedzte mäso. Lebo vašim otcom v ten deň, keď som ich vyviedol z Egypta, nič som nehovoril ani neprikázal ani o zápalných, ani o zábitných obetiach. Ale toto som im prikázal: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Choďte vždy po ceste, ktorou vám kážem ísť, aby sa vám dobre vodilo. No oni neposlúchali a nenaklonili si uši, ale nasledovali zámery svojho zatvrdnutého zlého srdca; obrátili sa mi chrbtom, a nie tvárou. Odo dňa, keď vyšli vaši otcovia z Egypta, až podnes, neustále, deň čo deň posielal som k nim všetkých svojich služobníkov, prorokov, ale ma neposlúchli, ani si nenaklonili uši, ba zatvrdili si šiju, horšie sa správali ako ich otcovia. Keď im toto všetko budeš rozprávať, ani ťa nebudú počúvať; keď budeš volať na nich, neozvú sa ti. Vtedy im povedz: Toto je národ, ktorý neposlúchal hlas Hospodina, svojho Boha, a neprijal výstrahu. Zhynula pravda a vymizla z ich úst. Ostrihaj si vlasy a zahoď ich, na holiach zaspievaj žalospev! Lebo zavrhol Hospodin a zamietol pokolenie, na ktoré sa hnevá. Lebo Júdejci robili, čo sa mi nepáči - znie výrok Hospodinov. Postavili svoje ohavnosti v dome, ktorý nesie moje meno, aby ho poškvrnili. Vystavali aj výšinu Tófet, ktorá je v údolí Ben Hinnóm, aby ohňom spaľovali svojich synov i dcéry; neprikázal som to, ba ani na um mi to neprišlo. Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď už nebudú hovoriť: Tófet, alebo údolie Ben Hinnóm, ale: Údolie vraždy, a v Tófete budú pochovávať pre nedostatok miesta. Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeskému vtáctvu a poľnej zveri, ktorú nikto nezaplaší. Vtedy odstránim z judských miest a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha i hlas mladuchy, lebo krajina bude rumoviskom. V tom čase - znie výrok Hospodinov - vyberú kosti kráľov Júdu, jeho kniežat, kňazov, prorokov a kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov a porozkladajú ich pred slnkom, mesiacom a celým vojom neba, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, ktoré vyhľadávali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani ich nepochovajú; hnojom budú na roli. A milšia bude smrť ako život všetkým, ktorí zostanú z tohto zlého pokolenia na každom mieste, kde som ich zahnal - znie výrok Hospodina mocností. Povedz im: Takto vraví Hospodin: Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa niekto odvráti, či sa späť nevráti? Prečo odpadol tento ľud - Jeruzalem - v trvalej nevere? Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť. Naslúchal a počul som: Nepravdu hovoria. Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou a nepovie: Čo som urobil? Všetci sa vo svojom behu odvracajú ako kôň, čo sa rúti do boja. Aj bocian v povetrí pozná svoj čas, hrdlička, lastovička i žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu, avšak môj ľud nepozná poriadok Hospodinov. Ako môžete vravieť: Múdri sme, my máme zákon Hospodinov? Ale hľa, na klam ho zmenilo lživé rydlo pisárov. Na hanbu vyjdú mudrci, predesení budú a lapia ich. Hľa, opovrhli slovom Hospodinovým, na čo im bude ich múdrosť? Preto ich ženy dám iným a ich polia dobyvateľom, lebo od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví; od proroka až po kňaza každý koná podvodne. Povrchne liečia ranu dcéry môjho ľudu, a vravia: Pokoj, pokoj! ale niet pokoja. Na hanbu vyšli, lebo ohavnosť páchali. Už ani stud necítia, ani hanbiť sa nevedia. Preto padnú s tými, ktorí musia padnúť, klesnú, keď ich navštívim - hovorí Hospodin. Chcem oberať ich úrodu - znie výrok Hospodinov - ale niet hrozna na réve, niet fíg na figovníku, aj jeho lístie uvädlo. Dal som im svoj zákon, a oni ho prestupovali. Prečo sedíme? Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest, nech tam zahynieme, lebo Hospodin, Boh náš, dáva nám hynúť a napája nás jedovatou vodou, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi. Čakáme na pokoj - ale nič dobrého niet - a na čas uzdravenia, ale hľa, zdesenie. Od Dánu počuť frkot jeho koní, hlasným erdžaním jeho koní trasie sa celá zem. Prídu a vyžerú krajinu, všetko, čoho je plná, mesto, i tých, ktorí v ňom bývajú. Lebo hľa, posielam medzi vás hady, vretenice, na ktoré nepôsobí zaklínanie, a poštípu vás - znie výrok Hospodinov. Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ, srdce mi je choré. Krik dcéry môjho ľudu počuť široko-ďaleko v krajine: Či nie je Hospodin na Sione? Či nie je na ňom jeho kráľ? Prečo ma popudzovali svojimi rezbami, svojimi cudzími modlami? Prešla žatva, pominulo leto, no nie sme zachránení. Pre rany dcéry môjho ľudu zronený som, smútim, hrôza ma zachvátila. Či nieto balzamu v Gileáde? Či tam nieto lekára? Veď prečo neprichádza uzdravenie dcéry môjho ľudu? Kiežby mi hlava bola prameňom vody a oči žriedlom sĺz, aby som dňom i nocou oplakával pobitých dcéry môjho ľudu. Ó, kiežby som mal na púšti pútnické prístrešie, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho, lebo všetci sú cudzoložníkmi a zberbou zradcov. Napínajú si jazyk ako luk, lož, a nie pravda vládne v krajine. Od jedného zla k druhému postupujú, ale mňa nepoznajú - znie výrok Hospodinov. Majte sa na pozore jeden pred druhým, nedôverujte ani jednému bratovi, lebo každý brat klame a každý priateľ chodí a ohovára. Jeden podvádza druhého a nehovoria pravdu, naučili sa jazykom hovoriť lož, konajú prevrátene, nevládzu sa obrátiť. Útlak na útlak, podvod na podvod, nechcú ma poznať - znie výrok Hospodinov. Preto takto vraví Hospodin mocností: Hľa, ja ich pretavím a preskúšam. Veď ako si mám počínať voči dcére svojho ľudu? Ich jazyk je smrtiacim šípom, každý ústami podvodne hovorí; vľúdne hovorí s blížnym, v srdci mu však chystá úklady. Nemal by som ich za to potrestať? - znie výrok Hospodinov. Alebo nemám sa pomstiť na takomto ľude? Dajte sa do plaču a kvílenia nad vrchmi a nad pastvinami púšte do žalospevu, lebo sú spustošené, takže tam nik neprejde, ani hlas stáda nezačujú. Od vtákov nebeských po zvieratá, všetko ušlo a odbehlo. A Jeruzalem zmením na hŕbu skál, na brloh šakalov, aj judské mestá zmením na pustatinu bez obyvateľov. Kto je taký múdry, aby to vysvetlil, a aby oznámil, čo hovorili ústa Hospodinove: Prečo hynie krajina, spustošená sťa púšť, takže nik ňou neprejde? Tu riekol Hospodin: Opustili môj zákon, ktorý som im predložil, a neposlúchli môj hlas, ani podľa neho nechodili, ale chodili za svojím zatvrdnutým srdcom a za baalmi, čomu ich naučili otcovia. Preto takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich jedovatou vodou. Rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia, a pošlem za nimi meč, kým ich nevykynožím: Takto vraví Hospodin mocností: Uvážte a zavolajte plačky, nech prídu, a pošlite po múdre ženy, nech dôjdu, a nech sa rýchlo dajú do kvílenia nad nami; nech nám oči slzy ronia a mihalnice vlhnú vodou. Lebo počuť nárek Siona: Ako sme len spustošení, veľmi sme zahanbení; opustili sme krajinu, lebo nám rozmetali príbytky. Ženy, počujte slovo Hospodinovo, nech vaše ucho vníma slovo Jeho úst, a naučte svoje dcéry kvíleniu a jedna druhú žalospevu. Lebo smrť nám lezie do okien a vstúpila do našich palácov kynožiť deti z ulice a mládencov z námestí. Hovor: Toto je výrok Hospodinov: Tak padnú mŕtvoly ľudí ako hnoj na pole, ako snopy za žencom, a niet nikoho, kto by ich pozbieral. Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - že potrestám všetkých obrezaných na predkožke: Egypt, Júdu, Edóm, Ammóncov, Moáb a všetkých s ostrihanými sluchami, ktorí bývajú na púšti; lebo všetky národy sú neobrezané, aj celý Izrael má neobrezané srdce. Počujte slovo, ktoré vám hovorí Hospodin; dom Izraela! Takto vraví Hospodin: Nepriúčajte sa ceste pohanov a znamení nebies sa neľakajte, lebo pohania sa ich ľakajú. Veď náboženstvo národov je nič, len drevo vyťaté v hore, dielo umelcovej ruky zhotovené sekerou. Okrášlia ho striebrom a zlatom, upevnia ho klincami a kladivom, aby sa neklátilo. Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, lebo neublížia, a ani dobre robiť nemôžu. Niet Tebe podobného, Hospodine; veľký si a veľké je Tvoje meno. Kto by sa nebál Teba, Kráľ národov? Naozaj, Tebe to patrí, veď medzi mudrcami pohanov, ani v ich všetkých kráľovstvách niet Tebe podobného. Napospol hlúpi sú a pochabí, modlárska náuka - to je len drevo, tepané striebro, dovezené z Taršíša, a zlato z Úfázu, dielo umelca z rúk zlievača; fialová a purpurová látka je ich odev, všetko je to dielo znalcov. Ale Hospodin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ! Pred Jeho hnevom trasie sa zem; pohania nevydržia Jeho prchkosť. Takto im povedzte: Bohovia, ktorí nevytvorili nebo ani zem, stratia sa zo zeme a spod neba. On stvoril svojou silou zem, múdrosťou svojou postavil svet a svojou dômyseľnosťou rozopäl nebesá. Na rachot Jeho hromu zahučia vody na nebi. On zdvihne oblaky od končín zeme. K dažďu tvorí blesky a vietor vypúšťa zo svojich komôr. Teraz je každý človek hlúpy a nechápavý, každý zlievač vyšiel na hanbu pre modlu, lebo odliatky jeho sú len klamom a dychu v nich nieto. Ničotou sú a dielom na posmech, zhynú, keď príde čas ich trestu. Podiel Jákobov nie im je podobný; lebo On je Tvorcom všetkého a Izrael je Jeho vlastným kmeňom, Hospodin mocností je Jeho meno. Zober svoj batoh zo zeme, ty, ktorá bývaš v obliehanom meste! Lebo takto riekol Hospodin: Ajhľa, tentoraz ja odhodím obyvateľov krajiny a spôsobím im súženie, aby to pocítili. Beda mi, lebo som doráňaný; boľavá je moja rana. Ale ja som povedal: Je to choroba, ktorú znesiem. Môj stan je spustošený, potrhané sú všetky moje laná, moji synovia mi odišli, a niet ich; môj stan mi nikto znova nepostaví, nikto nevystrie moje plachty. Pretože pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto nemali úspech a celé stádo sa im rozpŕchlo. Počuj! Ajhľa, prichádza zvesť a veľký otras zo severnej krajiny, aby mestá Judska boli obrátené na púšť a brloh šakalov. Viem, Hospodine, že človek nemá v moci svoju cestu, a ten, kto chodí, neurčuje svoje kroky. Karhaj ma, Hospodine, ale s mierou, nie v svojom hneve, aby si ma nezničil. Vylej svoju prchkosť na národy, ktoré Ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú Tvoje meno. Lebo zožierali Jákoba, zožierali ho, aj skoncovali s ním a spustošili jeho obydlie. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: Počujte slová tejto zmluvy! A ty ich povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema. Povedz im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Prekliaty človek, ktorý neposlúcha slová tejto zmluvy, čo som dal ako príkaz vašim otcom, keď som ich vyviedol z Egypta, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikazujem, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom, aby som splnil prísahu, ktorú som dal vašim otcom, že im dám krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ako je to dnes. Na to som odpovedal: Amen, Hospodine! Riekol mi Hospodin: Rozhlasuj všetky tieto slová po judských mestách a po uliciach Jeruzalema: Počúvajte slová tejto zmluvy a plňte ich, lebo som dôrazne napomínal vašich otcov v čase, keď som ich viedol z Egypta, napomínajúc ich ustavične až po dnešný deň slovami: Počúvajte môj hlas! No neposlúchali, ani nepočúvali, ale chodili každý podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca, takže som naplnil na nich všetky slová tejto zmluvy, ktoré som prikázal plniť, ale neplnili ich. Vtedy mi riekol Hospodin: Medzi Júdejcami a obyvateľmi Jeruzalema sa zistilo sprisahanie. Navrátili sa k previneniam svojich dávnych predkov, ktorí sa zdráhali poslúchať moje slová, a sami chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraela a dom Júdov zrušil moju zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, privediem na vás pohromu, ktorej nebudú môcť uniknúť. Keď budú volať ku mne, nebudem ich počúvať. A keď judské mestá a obyvatelia Jeruzalema pôjdu a budú volať o pomoc bohov, ktorým kadievali, tí im vôbec nepomôžu v čase ich pohromy. Veď koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko oltárov ste nastavali božstvu hanby, oltárov na kadenie Baalovi. Ty sa však nemodli za tento ľud a nevysielaj zaň prosbu ani modlitbu, lebo ja ich nevypočujem, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne o pomoc. Čo chce môj miláčik v mojom dome? Uskutočňovať nekalé úmysly? Či sľuby a posvätné mäso odstránia od teba pohromu? Budeš potom plesať? Zelenou olivou s krásnym, úhľadným ovocím pomenoval ťa Hospodin, ale v hučaní veľkej búrky zapáli na nej oheň, a tak poškodia jej vetvy. A Hospodin mocností, ktorý ťa zasadil, vyriekol zlé proti tebe pre zlo domu Izraela a domu Júdovho, čo popáchali, aby ma popudzovali kadením Baalovi. Hospodin mi dal poznať, nuž dozvedel som sa; vtedy Ty si mi zjavil ich výčiny. Bol som však ako krotký baránok, vedený na zabitie, ani som nezbadal, že snujú proti mne úklady: Znivočme strom v jeho miazge a vytnime ho zo zeme živých, nech sa už ani jeho meno nespomína. Ale, Hospodine mocností, ktorý spravodlivo súdiš a skúmaš ľadviny i srdce, kiež uzriem Tvoju pomstu na nich, lebo Tebe som prenechal svoj spor. Preto tak vraví Hospodin o mužoch z Anatótu, ktorí ti siahajú na život a vravia: Neprorokuj v mene Hospodinovom, ak nechceš zomrieť našou rukou. Preto tak vraví Hospodin mocností: Ajhľa, ja ich potrestám: Ich mládenci padnú mečom, ich synovia a dcéry pomrú hladom; ani len zvyšok nezostane z nich, keď privediem pohromu na mužov z Anatótu v ten rok, keď ich navštívim. Ty si v práve, Hospodine, keď sa Ti sťažujem, a predsa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady? Zasadil si ich a zakorenili sa, rastú, aj ovocie donášajú. Blízky si ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. Ale Ty, Hospodine, poznáš a vidíš ma a skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe. Odlúč ich ako ovce na zabitie a oddeľ ich na deň zabíjania. Dokedy má trúchliť krajina a vädnúť všetka poľná zeleň? Pre zlobu jej obyvateľov miznú zvieratá i vtáky, lebo tamtí si povrávajú: On nevidí, ako sa to s nami skončí. Ak si bežal s pešiakmi, a unavili ťa, ako sa budeš pretekať s koňmi? Ak sa len v pokojnej krajine cítiš bezpečne, čo si počneš v húšťave Jordánu? Veď už tvoji bratia i dom tvojho otca sa voči tebe zradne zachovali, aj oni na plné hrdlo kričia za tebou; never im, keď sa ti láskavo privrávajú. Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo, miláčika svojej duše som vydal do moci jeho nepriateľov. Moje dedičstvo je pre mňa ako lev v lese: pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím. Či mi je moje dedičstvo strakatým vtákom, že okolité jastraby sú proti nemu? Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, berte sa k pokrmu! Mnohí pastieri kazili mi vinicu, pošliapali môj diel, môj rozkošný diel obrátili na úžasnú púšť. Zmenili ho na púšť; spustošený trúchli predo mnou. Spustošená je celá krajina, no nikto si to k srdcu neberie. Na všetky holé kopce na púšti prichodia ničitelia, lebo Hospodin má meč, ktorý požiera od jedného konca krajiny po druhý, nijaké telo nemá pokoj. Pšenicu siali, ale tŕne žali, namáhali sa bez úžitku. Na hanbu vyjdú so svojou úrodou pre prudký hnev Hospodinov. Takto vraví Hospodin o všetkých mojich zlých susedoch, ktorí sa dotkli dedičstva, čo som dal do vlastníctva svojmu ľudu izraelskému: Ajhľa, vytrhnem ich z pôdy a dom Júdov vytrhnem spomedzi nich. Ale potom, keď ich vytrhnem, znova sa zľutujem nad nimi a vrátim ich, každého k jeho dedičstvu a každého do jeho krajiny. Ak sa naozaj naučia ceste môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: Žije Hospodin! - ako oni naučili môj ľud prisahať na Baala - budú postavení uprostred môjho ľudu. Ale ak neposlúchnu, vytrhám ten národ a vyhubím ho - znie výrok Hospodinov. Takto mi riekol Hospodin: Choď a kúp si ľanový pás a polož si ho na bedrá, ale do vody ho neklaď! Nato som podľa slova Hospodinovho kúpil pás a opásal som si ním bedrá. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo po druhý raz takto: Vezmi pás, ktorý si kúpil a máš na bedrách, a vyber sa, choď k Eufratu a skry ho tam v skalnej úžľabine. Šiel som teda a ukryl som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Hospodin. Po uplynutí viacerých dní mi riekol Hospodin: Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ pás, ktorý som ti tam kázal ukryť. Nato som šiel k Eufratu, vyhrabal som a vzal pás z miesta, kde som ho ukryl, a hľa, pás bol skazený, nebol na nič súci. Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin: Podobne skazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. Tento zlý ľud, ktorý sa zdráha poslúchať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti srdca a behá za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento pás, ktorý je nanič. Lebo ako pás prilieha k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu - znie výrok Hospodinov - aby boli mojím ľudom, menom, chválou a ozdobou, ale nechceli poslúchať. Povedz im tieto slová: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Každý džbán býva naplnený vínom. Ak ti povedia: Či my sami nevieme, že každý džbán býva naplnený vínom? povedz im: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, tak kráľov, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ako kňazov a prorokov aj všetkých obyvateľov Jeruzalema. A roztrieskam ich jedného o druhého, otcov i synov spolu - znie výrok Hospodinov; nezľutujem sa a neušetrím ich, ani milosrdenstvo neprejavím, kým ich nezničím. Čujte a naslúchajte, nebuďte pyšní, lebo Hospodin hovorí: Vzdajte česť Hospodinovi, svojmu Bohu, skôr, ako sa zotmie, skôr, ako vám za súmraku nohy narazia na vrchy! Vy čakáte na svetlo, ale On ho obráti na tmu a zmení na temnotu. Ak však neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša, pre vašu pýchu slzy roniť, a slzy mi zalejú oči, lebo stádo Hospodinovo je zajaté. Povedz kráľovi a vladárke: Sadnite si nižšie, lebo vám spadla z hlavy vaša slávna koruna. Zavreté sú mestá Negebu, a nik ich neotvorí! Odvedený je celý Júda, úplne odvedený. Zdvihnite oči a hľaďte na tých, ktorí prichádzajú od severu! Kdeže je stádo, čo ti bolo zverené, tvoje nádherné ovce? Čo povieš, keď nad tebou ustanovia tých, ktorých si si vyučil za priateľov? Nezachvátia ťa bolesti ako rodiacu ženu? A keď sa opýtaš v duchu: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoje mnohé viny odhalili ti podolky, spôsobili ti násilie. Či môže černoch zmeniť svoju kožu a leopard svoje škvrny? Či by ste aj vy mohli dobre robiť, keď ste sa naučili zle robiť? Sťa lietajúcu plevu rozptýlim ich vetrom od púšte. Toto je tvoj lós, tvoj údel, ktorý som ti vymeral - znie výrok Hospodinov - lebo si zabudol na mňa, a na klam si sa spoliehal. Ja sám ti vyhrniem podolky na tvár, nech je zjavná tvoja potupa, tvoje cudzoložstvá a tvoje chlipné erdžanie, tvoje hanebné smilstvo. Na pahorkoch, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nechceš očistiť! Dokedy to ešte tak bude? Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o suchote: Júda trúchli a jeho brány hynú, smútia schýlené k zemi, nárek vychádza z Jeruzalema, ich veľmoži posielajú sluhov po vodu, tí prichodia k cisternám, a nenachádzajú vodu; vracajú sa s prázdnymi nádobami, zahanbení sú a sklamaní, zahaľujú si hlavu pre pôdu, ktorá je vyprahnutá, lebo nebolo dažďa v krajine; zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu. Aj jelenica v poli rodí a opúšťa mláďa, lebo nieto zelene. A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly, oči im pohasli, lebo nieto bylín. Ak naše viny svedčia proti nám, zasiahni, Hospodine, pre svoje meno, lebo nesčíselné sú naše odpadnutia; proti Tebe sme zhrešili. Ty, nádej Izraela, záchrana jeho v čase súženia, prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah? Prečo si ako človek v rozpakoch, ako hrdina, ktorý nevládze pomôcť? Však Ty si uprostred nás, Hospodine, a Tvoje meno nosíme. Neopúšťaj nás! Takto vraví Hospodin o tomto ľude: Radi behajú sem i tam, nešetria si nohy. Ale Hospodin nemá v nich záľubu. Teraz sa rozpomína na ich vinu a trestá ich hriech. Vtedy mi riekol Hospodin: Nemodli sa za tento ľud v jeho prospech. Keď sa budú postiť, nebudem počúvať ich vzdychy, a ak budú obetovať zápal a dar, neobľúbim si ich, ale skoncujem s nimi mečom; hladom a morom skoncujem s nimi. Nato som povedal: Ach, Pane, Hospodine, ajhľa, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, ani hlad nebudete trpieť, ale dám vám trvalý pokoj na tomto mieste. Hospodin mi odpovedal: Lož prorokujú proroci v mojom mene; neposlal som ich, nerozkazoval som im, ani som s nimi nehovoril. Lživé videnie, ničomnú veštbu a klamstvo vlastného srdca vám prorokujú. Preto takto vraví Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich ja neposlal, a ktorí hovoria: Ani meč, ani hlad nebude v tejto krajine; mečom a hladom pohynú títo proroci. Ale ľudia, ktorým oni prorokujú, budú pre hlad a meč hodení na ulice Jeruzalema; nebude nikoho, kto by ich pochoval: ani ich ženy, ani ich synov, ani ich dcéry. Tak vylejem na nich ich zlobu. Povedz im toto: Slzy mi zalievajú oči dňom i nocou a nevedia sa upokojiť, lebo je veľkou ranou zdrvená panna, dcéra môjho ľudu, úderom prebolestným. Ak vyjdem na pole, hľa - mečom prebodnutí; ak vstúpim do mesta, hľa - muky od hladu. Lebo i prorok i kňaz prechádzajú krajinou, a nevedia si rady. Či si celkom zavrhol Júdu, či cítiš odpor k Sionu? Prečo si nás zbil, že nieto pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj - ani nič dobrého niet; a na čas uzdravenia, ale hľa - zdesenie. Hospodine, poznáme svoju bezbožnosť a vinu našich otcov, lebo sme zhrešili proti Tebe. Pre svoje meno nezavrhni, nezneucti trón svojej slávy. Rozpomeň sa a nezruš svoju zmluvu s nami. Či medzi modlami národov sú darcovia dažďa, či nebesá samy dávajú spŕšku? Ty si, Hospodine, Boh náš, v ktorého dúfame! lebo Ty si toto všetko učinil. Ale Hospodin mi riekol: Keby aj sám Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, nebudem naklonený tomuto ľudu. Pošli ich odo mňa, nech odídu! A keď sa ťa opýtajú: Kam máme ísť? odpovedz im: Takto vraví Hospodin: Kto patrí smrti, na smrť, kto patrí meču, pod meč, kto patrí hladu, do hladu, kto patrí zajatiu, do zajatia. Nasadím proti nim štyri príbuzné veci - znie výrok Hospodinov: meč, aby vraždil; psov, aby trhali; nebeských vtákov a poľnú zver, aby žrali a hubili. Dám ich ako dôvod k úžasu vo všetkých kráľovstvách zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Ezechiášov, porobil v Jeruzaleme. Kto bude mať súcit s tebou, Jeruzalem? Kto ťa poľutuje? Kto zabočí k tebe opýtať sa, či sa máš dobre? Ty si ma zavrhol - znie výrok Hospodinov - odvrátil si sa mi chrbtom; nuž vystrel som ruku proti tebe a zničím ťa, unavil som sa zľutovávať. Vejačkou som ich previal v bránach krajiny. Obral som o deti, zahubil som svoj ľud, pretože sa neodvrátil od svojich ciest. Ich vdovy sa mi rozmnožili viac ako piesok mora; na matky mladých ľudí som priviedol pustošiteľa napoludnie; zrazu som na nich spustil hrôzu a zdesenie. Omdlela rodička siedmich synov, vydýchla dušu, zašlo jej slnko ešte za dňa, sklamaná je a zahanbená. Ich zvyšok vydám meču napospas pred ich nepriateľmi - znie výrok Hospodinov. Beda mi, matka moja, že si ma zrodila, muža sporu a sváru pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani mne nepožičiavali, predsa ma všetci preklínajú. Nech sa tak stane, Hospodine, ak som Ti čo najlepšie neslúžil, ak som na Teba nenaliehal za nepriateľa v čase jeho nešťastia a súženia. Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz? Tvoje bohatstvo a poklady vydám na lúpež bez kúpnej ceny, a to pre všetky tvoje hriechy na celom tvojom území. Donútim ťa slúžiť tvojim nepriateľom v krajine, ktorú nepoznáš, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť. Ty to vieš, Hospodine; rozpomeň sa na mňa a ujmi sa ma, pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch a nenič ma tým, že im zhovievaš. Vedz, že pre Teba znášam pohanenie. Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností. Nesedával som v kruhu žartujúcich a nejasal som; pre Tvoju ruku sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom. Prečo musí byť moja bolesť ustavičná a moja rana nevyliečiteľná? Nechce sa zahojiť. Chceš byť voči mne ako klamný potok, voda, na ktorú sa nedá spoľahnúť? Preto takto vraví Hospodin: Ak sa obrátiš, navrátim ťa, aby si opäť stával predo mnou, ak budeš vyslovovať iba to, čo je vzácne, a nie podlé, budeš akoby mojimi ústami! Nech sa oni obrátia k tebe, ale ty sa k nim neobracaj! A urobím ťa pre tento ľud pevným bronzovým múrom; keď budú bojovať proti tebe, nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ti pomáhal a zachraňoval ťa - znie výrok Hospodinov. A vytrhnem ťa z rúk zlých ľudí a vykúpim ťa z moci násilníkov. Potom mi takto zaznelo slovo Hospodinovo: Nežeň sa a nemaj synov ani dcéry na tomto mieste. Lebo takto vraví Hospodin o synoch a dcérach, ktoré sa narodia na tomto mieste, a o matkách, ktoré ich zrodia, aj o otcoch, ktorí ich splodia v tejto krajine: Pomrú na smrteľné choroby; nebudú ich oplakávať, ani pochovávať; hnojom budú na povrchu rolí; skončia mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom nebeským vtákom a poľnej zveri. Lebo takto vraví Hospodin: Nevstupuj do domu smútku a nechoď oplakávať a neprejav im sústrasť, lebo som tomuto ľudu odňal svoj pokoj - znie výrok Hospodinov - milosť i milosrdenstvo. Pomrú veľkí i malí v tejto krajine; nebudú ich pochovávať ani oplakávať, nikto sa do krvi nedoreže, ani lysinu si nevyholí pre nich. Nebudú lámať zvyčajný chlieb smútku, aby poskytli útechu nad mŕtvym, a nepodajú nikomu kalich útechy nad otcom alebo matkou. Nevstupuj ani do domu hodovania, aby si s nimi sedel, jedol a pil. Lebo takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, ja odstránim z tohto miesta pred vašimi očami a za vašich dní hlas jasotu a hlas radosti, hlas ženícha i hlas nevesty. Keď oznámiš tomuto ľudu všetky tieto slová, a opýtajú sa ťa: Prečo vyriekol Hospodin všetku túto veľkú pohromu proti nám, čo je naša vina a čo je náš hriech, ktorý sme spáchali proti Hospodinovi, nášmu Bohu? vtedy im povedz: Pretože vaši otcovia opustili mňa - znie výrok Hospodinov - a išli za inými bohmi, slúžili a klaňali sa im; mňa však opustili a nezachovávali moje učenie. Vy ste si horšie počínali ako vaši otcovia, lebo každý z vás chodí podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca bez toho, že by ste mňa poslúchali. Preto vás vyhodím z tejto krajiny do krajiny, ktorú ste nepoznali ani vy, ani vaši otcovia, a tam budete dňom i nocou slúžiť iným bohom, lebo vám nepreukážem milosť. Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď nebudú už viac hovoriť: Žije Hospodin ...ktorý vyviedol Izraelcov z Egypta, ale: Žije Hospodin, ktorý vyviedol Izraelcov zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich zahnal; vrátim ich späť na pôdu, ktorú som dal ich otcom. Ajhľa, posielam po mnohých rybárov - znie výrok Hospodinov - a tí ich vychytajú; potom pošlem po mnohých poľovníkov, a tí ich vylovia zo všetkých vrchov, zo všetkých pahorkov aj zo skalných trhlín. Lebo moje oči sú uprené na všetky ich cesty; neschovajú sa predo mnou a ich vina nie je skrytá pred mojimi očami. Tak najprv odplatím dvojnásobne ich vinu aj ich hriech, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavných modiel a svojimi ošklivosťami naplnili moje dedičstvo. Hospodin moja sila a môj hrad i moje útočisko v deň súženia! K Tebe prídu národy od končín zeme a povedia: Len klam vlastnili naši otcovia, ničomnosť, ktorá neosoží. Či si môže človek spraviť bohov? Veď to nie sú bohovia! Preto, hľa, dám im vedieť, tentoraz dám im poznať svoju moc a silu; poznajú, že Hospodin je moje meno. Hriech Júdov je napísaný železným rydlom, vyrytý diamantovým hrotom na tabuľu ich srdca a na rohy ich oltárov, lebo ich synovia myslia na svoje oltáre a ašéry pri zelených stromoch, na vysokých pahorkoch vrchov, na šírom poli. Tvoje bohatstvo, všetky tvoje poklady vydám na lúpež ako odplatu za hriech páchaný na celom tvojom území. Vypustíš z ruky svoje dedičstvo, čo som ti dal, a donútim ťa slúžiť tvojim nepriateľom v krajine, ktorú si nepoznal, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť. Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina. Bude sťa borievka na púšti, a neuzrie dobro, ktoré príde; bývať bude na spáleniskách púšte, v krajine soľnatej a neobývanej. Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie. Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je - kto sa v ňom vyzná? Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam ľadviny, aby som každému dal podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov. Podobný jarabici, ktorá znáša vajcia, ale nevysedí, je ten, čo neprávom získava bohatstvo; musí ho opustiť v polovici života, takže nakoniec bláznom ostáva. Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne. Ty nádej Izraela, Hospodine! Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu. Tí, čo sa odvracajú od Teba, zapísaní budú do zeme, lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody. Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený, zachráň ma, a budem zachránený, lebo Ty si moja chvála. Oni, hľa, hovoria mi: Kde je slovo Hospodinovo? Nech sa splní! Nenaliehal som na Teba, aby prišla pohroma, a neblahý deň som si neželal. Ty vieš, čo vyšlo na moje pery, bolo to zjavné pred Tebou. Nebuď mi postrachom; Ty si mi útočiskom v deň pohromy. Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia, a nech sa nezahanbím ja; nech sa predesia oni, a nech sa nepredesím ja. Priveď na nich deň pohromy, rozdrv ich dvojitým úderom. Takto mi hovoril Hospodin: Choď, postav sa do brány Benjamínskej, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, i do všetkých brán Jeruzalema, a povedz im: Počujte slovo Hospodinovo, králi judskí, celý Júda i všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate týmito bránami. Takto riekol Hospodin: Dávajte pozor na seba: nenoste bremená a neprinášajte ich do brán Jeruzalema v deň sviatočného odpočinku. Ani nevynášajte bremená zo svojich domov v deň sviatočného odpočinku a nevykonávajte nijakú prácu, ale sväťte deň sviatočného odpočinku, ako som prikázal vašim otcom. Oni však neposlúchli a nenaklonili si ucho, ale boli tvrdohlaví, takže neposlúchli a neprijali výstrahu. Ale ak ma naozaj poslúchnete - znie výrok Hospodinov - nebudete nosiť bremená do brán tohto mesta v deň sviatočného odpočinku a nebudete v ňom konať nijakú prácu, potom budú vchádzať bránami tohto mesta králi a kniežatá, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ktorí jazdia na vozoch a koňoch, oni aj ich kniežatá, mužovia Júdu a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude obývané naveky. Prídu ľudia z judských miest a z okolia Jeruzalema i z krajiny Benjamín, z Nížiny, pohoria i z Negebu, prinášajúc zápalné a zábitné obete, dary a kadidlo, prinášajúc obeť vďaky do domu Hospodinovho. Ak ma však neposlúchnete ohľadne svätenia dňa sviatočného odpočinku, ale budete nosiť bremená, a tak budete vchádzať do brán Jeruzalema v deň sviatočného odpočinku, založím oheň v jeho bránach, ktorý pohltí paláce Jeruzalema a nezhasne. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: Vstaň, choď do hrnčiarovho domu, a tam ti oznámim svoje slová. Nato som zostúpil do domu hrnčiarovho. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako tento hrnčiar? - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojej ruke, dom Izraela. Raz poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vykorením, zrútim a zničím; ale ak sa národ, o ktorom som to hovoril, odvráti od svojho zla, oľutujem pohromu, ktorú som naň zamýšľal dopustiť. Inokedy poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vystaviam a vysadím; ale ak by konal, čo sa mi nepáči, a nedal by na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu zasľúbil preukázať. Teraz však povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja chystám proti vám pohromu a vymýšľam plán proti vám. Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a polepšite svoje cesty a skutky. Oni však povedali: To je beznádejné! My pôjdeme za vlastnými myšlienkami a budeme konať každý podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca. Preto takto vraví Hospodin: Opytujte sa medzi národmi, kto počul niečo podobné! Hrôzostrašnú vec spáchala panna Izrael. Či sneh Libanonu opustí bralá Sirjónu? Či vyschnú horské vody, zurčiace a chladné? Môj ľud veru zabudol na mňa; ničomným bôžikom kadia. Tí ich však doviedli k pádu na ich cestách, na odvekých chodníkoch, aby chodili bočnými chodníkmi, neupravenou cestou, aby zmenili svoju krajinu na púšť, na večný výsmech. Každý, kto ňou prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou. Rozprášim ich pred nepriateľom ako východný vietor. Chrbát, a nie tvár im ukážem v deň ich záhuby. Vtedy povedali: Poďte, zosnujme úklady proti Jeremiášovi, lebo nezanikne učenie u kňaza, ani rada u múdreho, ani slovo u proroka. Poďte, porazme ho jazykom, a nevšímajme si ani jedno jeho slovo. Hospodine, pozoruj ma, a počuj hlas tých, čo broja proti mne! Môže sa za dobré zlým odplácať? Veď jamu kopú môjmu životu! Pamätaj, ako som stál pred Tebou, aby som hovoril o nich dobré a odvrátil Tvoj hnev od nich! Preto vydaj ich synov hladu napospas, odovzdaj ich moci meča. Nech sa ich ženy stanú bezdetnými a vdovami. Nech sú ich muži korisťou smrti a ich junáci mečom zbití v boji! Nech počuť z ich domov bedákanie, keď zrazu privedieš na nich hordy; lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pasce nastavili mojim nohám. Ale Ty, Hospodine, poznáš všetky ich vražedné úmysly proti mne. Neodpusť im ich vinu a ich hriech nevymaž spred seba; nech prídu k pádu pred Tebou, v deň svojho hnevu konaj proti nim. Takto riekol Hospodin: Choď, kúp si hlinený krčah od hrnčiara, vezmi so sebou niektorých zo starších ľudu i zo starších kňazstva, vyjdi do údolia Ben Hinnóm, ktoré je pri vchode do Črepinovej brány, a hlásaj tam slová, ktoré ti poviem. Hovor: Počujte slovo Hospodinovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema: Takto riekol Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, ja privediem takú pohromu na toto miesto, že každému, kto o tom počuje, bude hučať v ušiach, pretože ma opustili, znešvárili toto miesto a kadili iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani králi Júdu, a naplnili toto miesto krvou nevinných. Vystavali Baalove výšiny, aby spaľovali svojich synov ohňom ako spaľovanú obeť, čo som neprikázal ani nenariadil, ba ani na um mi to neprišlo. Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď sa toto miesto nebude viac menovať Tófet alebo údolie Ben Hinnóm, ale Údolie vraždy. Zmarím radu Júdu a Jeruzalema na tomto mieste, pozrážam ich mečom pred ich nepriateľmi, a to rukou tých, ktorí im siahajú na život; ich mŕtvoly dám nebeskému vtáctvu a poľnej zveri za pokrm. Toto mesto urobím hrôzou a výsmechom; každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa nad jeho ranami. Nakŕmim ich mäsom vlastných synov a mäsom vlastných dcér, takže jeden bude jesť mäso druhého pri obliehaní a trápení, ktorým ich stiesnia ich nepriatelia a tí, čo im siahajú na život. Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou, a povedz im: Takto vraví Hospodin vojov: Podobne rozbijem tento ľud a toto mesto, ako rozbíjajú hrnčiarsku nádobu, ktorú už nemožno opraviť. Pochovávať budú v Tófete pre nedostatok miesta na pochovávanie. Takto naložím s týmto miestom - znie výrok Hospodinov - i s jeho obyvateľmi, aby som toto miesto urobil podobným Tófetu. Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófetu, totiž všetky domy, na strechách ktorých kadili celému voju nebies a úliatby obetovali iným bohom. Potom prišiel Jeremiáš z Tófetu, kam ho Hospodin poslal prorokovať, postavil sa na nádvorie Jeho domu a povedal všetkému ľudu: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, privediem na toto miesto a na všetky mestá patriace k nemu pohromu, ktorú som vyriekol proti nemu, lebo si zatvrdili šiju a nedali na moje slová. Keď kňaz Pašchúr, syn Imérov, ktorý bol hlavným dozorcom v dome Hospodinovom, počul Jeremiáša prorokovať tieto slová, udrel proroka Jeremiáša a dal ho do klady, ktorá stála pri Hornej, Benjamínskej bráne v dome Hospodinovom. Na druhý deň, keď Pašchúr pustil Jeremiáša z klady, Jeremiáš mu povedal: Nebude ťa Hospodin volať Pašchúr, ale Hrôza zo všetkých strán. Lebo takto vraví Hospodin: Ajhľa, urobím ťa hrôzou pre teba a pre všetkých, ktorí ťa milujú; oni padnú mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú na to hľadieť. Celého Júdu vydám do rúk babylonského kráľa; on ich odvlečie do Babylonie a pobije mečom. Všetko bohatstvo tohto mesta i všetok jeho zisk a všetky jeho cennosti dám do rúk ich nepriateľov. Tí ich vyplienia, poberú a odnesú do Babylonie. Ty však, Pašchúr, a všetci obyvatelia tvojho domu, pôjdete do zajatia. Pôjdeš do Babylonie, a tam zomrieš; tam budeš pochovaný, ty aj tvoji priatelia, ktorým si falošne prorokoval. Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! - volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem. Lebo som počul šepot mnohých: Hrôza zo všetkých strán! Udajte ho! Udajme ho! Všetci, ktorí sú mi priateľmi, striehnu na môj pád. Azda sa dá zviesť; potom ho premôžeme a pomstíme sa mu. Ale Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa potknú moji prenasledovatelia a nič nezmôžu. Vyjdú úplne na hanbu, lebo nebudú mať úspech; večná a nezabudnuteľná bude ich potupa. Hospodine mocností, ktorý skúmaš spravodlivého a vidíš ľadviny i srdce, kiež uzriem Tvoju pomstu nad nimi, lebo Tebe som postúpil svoj spor. Spievajte Hospodinovi, chváľte Hospodina, lebo vyslobodil život úbožiaka z ruky zločincov. Prekliaty deň, v ktorom som sa narodil, deň, keď ma porodila matka, nech nie je požehnaný. Prekliaty muž, ktorý zvestoval môjmu otcovi: Narodil sa ti syn - a tým ho veľmi potešil. Nech bude ten muž ako mestá, ktoré Hospodin rozvrátil bez ľútosti, nech počuje bedákanie za rána a vojnový poplach napoludnie, lebo ma neusmrtil v matkinom živote, matka moja nestala sa mi hrobom a jej život nebol večne tehotný. Prečo som vyšiel zo života matky? Vidieť útrapy a žiaľ a v hanbe tráviť svoje dni? Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď kráľ Cidkija poslal k nemu Pašchúra, syna Malkijovho, a kňaza Cefanju, syna Maaseju, s odkazom: Dopýtajte sa Hospodina ohľadne nás, lebo babylonský kráľ Nebúkadnecar vedie vojnu proti nám; azda Hospodin naloží s nami podľa svojich doterajších zázračných skutkov, a on odtiahne od nás. Nato im Jeremiáš povedal: Takto povedzte Cidkijovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, obrátim zbrane, ktoré máte v ruke a ktorými bojujete proti babylonskému kráľovi a proti Chaldejcom, ktorí vás obliehajú z vonkajšej strany hradieb, a uvediem ich húfom do tohto mesta. Ja sám budem bojovať proti vám s vystretou rukou a mocným ramenom, s hnevom, zlosťou a veľkou prchkosťou. A pobijem obyvateľov tohto mesta, ľudí i zvieratá; pomrú na veľký mor. Potom - znie výrok Hospodinov - vydám judského kráľa Cidkiju, jeho sluhov i ľud, aj tých, ktorí prežijú v tomto meste mor, meč a hlad, do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara a do rúk nepriateľov, ktorí im siahajú na život. Pobije ich ostrím meča bez ľútosti, súcitu a bez milosrdenstva. Tomuto ľudu však povedz: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja kladiem pred vás cestu života a cestu smrti. Kto ostane v tomto meste, zomrie hladom a na mor; kto však vyjde a prejde k Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, ostane nažive a zachráni si život ako korisť. Pretože som obrátil svoju tvár proti tomuto mestu k zlému, a nie k dobrému - znie výrok Hospodinov - bude vydané do rúk babylonského kráľa, a ten ho spáli ohňom. Domu judského kráľa však povedz: Počujte slovo Hospodinovo, dom Dávidov! Takto vraví Hospodin: Prislúžte právo za rána a vytrhnite okrádaného z ruky utláčateľa, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a aby nehorel tak, že ho nikto neuhasí. Ajhľa, ja som proti tebe, obyvateľka údolia, ty, skala nížiny - znie výrok Hospodinov. Vy hovoríte: Ktože príde na nás a kto vnikne do našich príbytkov? Potrestám vás podľa ovocia vašich skutkov - znie výrok Hospodinov - a založím oheň v jej hore, ten zničí všetko, čo je vôkol nej. Takto vraví Hospodin: Zostúp do domu judského kráľa a povedz tam toto slovo: Judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Hospodinovo, ty i tvoji sluhovia, aj tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate týmito bránami: Takto vraví Hospodin: Prisluhujte právo a spravodlivosť, vytrhnite okrádaného z rúk utláčateľa, netrápte ani neutláčajte cudzinca, sirotu, ani vdovu a nevylievajte nevinnú krv na tomto mieste. Lebo ak budete naozaj plniť toto slovo, potom týmito bránami budú vchádzať králi, ktorí sedia na tróne Dávidovom a na vozoch a koňoch jazdia - oni, ich sluhovia aj ich ľud. Ale ak nebudete dbať na tieto slová, prisahám sám na seba - znie výrok Hospodinov: tento dom bude zborenisko. Lebo takto vraví Hospodin o dome judského kráľa: Si mi ako Gileád, sťa vrchol Libanonu; veru ťa zmením na púšť, na neobývané mestá. Vysvätím proti tebe zhubcov, každého s jeho zbraňou, a zotnú výber tvojich cédrov a hodia na oheň. Mnoho národov prejde potom popri tomto meste a pýtať sa budú jeden druhého: Prečo naložil takto Hospodin s týmto veľkým mestom? Vtedy im povedia: Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, klaňali sa iným bohom a slúžili im. Neoplakávajte mŕtveho a nesmúťte nad ním, plačte skôr za tým, ktorý odchádza, lebo sa nevráti viac a neuvidí už svoj rodný kraj. Lebo takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Šallumovi, synovi Joziáša, ktorý panoval po svojom otcovi a odišiel z tohto miesta: Nevráti sa už sem, lebo zomrie na tom mieste, kam ho odviedli do zajatia, a túto krajinu nikdy neuvidí. Beda tomu, kto stavia svoj dom bez spravodlivosti a svoje horné izby bez práva; blížneho svojho núti slúžiť zadarmo a nedáva mu jeho mzdu; kto hovorí: Postavím si rozľahlý dom a priestranné horné izby. Aj okná si vyseká, obloží ho cédrovým drevom a na červeno natrie. Či si preto kráľom, že horlíš za cédrové stavby? Či tvoj otec nejedol a nepil? On prisluhoval právo a spravodlivosť a dobre sa mu vodilo; dopomáhal k právu biednemu a chudobnému. Vtedy bolo dobre. Či práve toto neznamená mňa poznať? - znie výrok Hospodinov. Ale tvoje oči a srdce sú upriamené len na tvoj zisk, na prelievanie krvi nevinného a na páchanie útlaku i krivdy. Preto takto vraví Hospodin o Jojákímovi, Joziášovom synovi, judskom kráľovi: Nebudú ho oplakávať: Ach, brat môj! Ach, sestra moja! Nebudú ho oplakávať: Ach, pane! Ach, veličenstvo! Pripravia mu oslí pohreb, vyvlečú ho a pohodia vonku za bránami Jeruzalema. Vystúp na Libanon a krič a na Bášáne hlasno volaj, vykrikuj z Abárímu, lebo sú rozdrvení všetci tvoji priatelia. Prihováral som sa ti, keď sa ti dobre vodilo; povedal si: Nechcem počuť. To býval tvoj spôsob od mladosti, že si nedal na môj hlas. Vietor bude pásť všetkých tvojich pastierov, a tvoji priatelia pôjdu do zajatia. Vtedy sa sklameš a zahanbíš pre všetku svoju zlobu. Obyvateľka Libanonu, čo hniezdiš na cédroch, ako budeš stenať, keď raz prídu bôle na teba ako kŕče na rodičku! Akože žijem - znie výrok Hospodinov - keby judský kráľ Konja, syn Jojákímov, bol aj pečatným prsteňom na mojej pravej ruke: predsa ťa strhnem odtiaľ a vydám do rúk tých, ktorí ti siahajú na život, a do rúk tých, pred ktorými sa strachuješ - do rúk babylonského kráľa Nebúkadneraca a Chaldejcov - a odhodím teba i tvoju matku, ktorá ťa zrodila, do inej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, tam zomriete. Nevrátia sa však do krajiny, do ktorej sa túžia navrátiť. Či tento muž Konja je opovrhnutou rozbitou nádobou, alebo neobľúbeným náčiním? Prečo sú odhodení on i jeho potomstvo, a odvrhnutí do krajiny, ktorú nepoznajú? Krajina, Krajina, Krajina, počuj slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin: Zapíšte tohto muža ako bezdetného, človeka, čo nemá za svojho života úspech, lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarí sedieť na tróne Dávidovom a vládnuť ešte nad Júdom. Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú ovce mojej pastvy - znie výrok Hospodinov! Preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o pastieroch, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce, rozplašili ste ich a nedávali na ne pozor. Ajhľa, ja vás potrestám za vaše zlé skutky - znie výrok Hospodinov. Potom ja sám zhromaždím zvyšok svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich zahnal, privediem ich späť na ich nivy a budú plodné a rozmnožia sa. Ustanovím nad nimi pastierov, ktorí ich budú pásť, tak že sa už nebudú musieť báť, ani ľakať, a nebude z nich chýbať - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako kráľ, bude múdro konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine. Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael žiť bude v bezpečí. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin - naša spravodlivosť. Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď nebudú už hovoriť: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol Izraelcov z Egypta, ale: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol a priviedol potomstvo domu Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozohnal. A budú bývať na svojej pôde. O prorokoch. Srdce mi puká v hrudi, chvejú sa mi všetky údy, som ako opitý muž a ako človek zdolaný vínom pre prítomnosť Hospodinovu a pre Jeho sväté slová. Krajina je plná cudzoložníkov, lebo pod kliatbou trúchli krajina, schnú stepné pastviny. Utekajú za zlom, ich silou je bezprávie. Lebo aj prorok aj kňaz sú hriešni; aj v svojom dome našiel som ich nešľachetnosť - znie výrok Hospodinov. Preto im bude ich cesta klzkou pôdou v tme; skĺznu sa a padnú na nej, lebo privediem na nich pohromu v roku ich navštívenia - znie výrok Hospodinov. Aj u prorokov Samárie som videl pohoršujúce: prorokovali v mene Baala a podviedli môj ľud Izrael. No u prorokov Jeruzalema som videl hrôzostrašné: cudzoložníci sú a správajú sa lživo, a tak posilňujú ruky zločincov, aby sa nikto neodvrátil od svojej nešľachetnosti. Všetci sú mi ako Sodoma a jeho obyvatelia sťa Gomora. Preto takto vraví Hospodin mocností o prorokoch: Ajhľa, ja ich nakŕmim palinou a napojím ich otrávenou vodou, lebo od prorokov Jeruzalema vyšla hriešnosť do celej krajiny. Takto vraví Hospodin mocností: Nepočúvajte slová prorokov, ktorí vám prorokujú a balamutia vás. Vidinu vlastnej mysle zvestujú, a nie to, čo je z úst Hospodinových. Stále hovoria tým, ktorí pohŕdajú slovom Hospodinovým: Budete mať pokoj! A každému, kto chodí so zatvrdnutým srdcom, hovoria: Nepríde na vás pohroma! Veď kto stál v rade Hospodinovej, aby videl a počul Jeho slovo, kto dával pozor na Jeho slovo a začul ho? Hľa, strhla sa povíchrica Hospodinova plná hnevu, a búrka vírivá znesie sa na hlavu vinníkov. Neodvráti sa hnev Hospodinov, kým nesplní a nevykoná úmysly svojho srdca. V posledné dni jasne pochopíte! Neposlal som týchto prorokov, oni však utekajú; neprehovoril som k nim, oni však prorokujú. A keby boli stáli v mojej rade, zvestovali by moje slová môjmu ľudu, odvrátili by ich od zlej cesty a od ich zlých skutkov. Či som ja Bohom zblízka - znie výrok Hospodinov - a nie aj Bohom zďaleka? Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? - znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? - znie výrok Hospodinov. Počul som, ako si povrávajú proroci, ktorí v mojom mene prorokujú lož: Mal som sen, mal som sen! Dokedy to bude v srdci prorokov, ktorí prorokujú lož a klam vlastného srdca, ktorí zamýšľajú u môjho ľudu do zabudnutia priviesť moje meno svojimi snami, ktorí si navzájom rozprávajú, ako ich otcovia zabudli na moje meno pre Baala? Prorok, ktorý má sen, rozpráva sen, ale ktorý má moje slovo, verne hovorí moje slovo. Čo má slama spoločné so zrnom? - znie výrok Hospodinov. Či nie je moje slovo ako oheň - znie výrok Hospodinov - a ako kladivo, ktoré rozráža skalu? Preto, hľa, ja som proti prorokom, ktorí kradnú moje slová jeden od druhého - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ja som proti prorokom - znie výrok Hospodinov - ktorí používajú svoj vlastný jazyk, a potom vyhlasujú výrok. Ajhľa, ja som proti tým, ktorí podávajú lživé sny ako proroctvo - znie výrok Hospodinov - rozprávajú ich a zvádzajú môj ľud svojimi lžami a svojím chvastúnstvom. Ja som ich však neposlal, ani som im neprikázal; vôbec nebudú osožní tomuto ľudu - znie výrok Hospodinov. Ak sa ťa opýta tento ľud, prorok alebo kňaz: Čo je bremeno Hospodinovo? odpovedz im: Vy ste bremeno, ale vás zahodím - znie výrok Hospodinov. Keď však prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: Bremeno Hospodinovo! toho človeka i jeho domácnosť potrestám. Len toto povedzte jeden druhému navzájom: Čo odpovedal Hospodin? alebo: Čo hovoril Hospodin? Ale bremeno Hospodinovo už nespomínajte, lebo každému je bremenom jeho vlastné slovo, keď prevraciate slová živého Boha, Hospodina mocností, nášho Boha. Prorokovi povedz toto: Čo ti odpovedal Hospodin? alebo: Čo riekol Hospodin? Ale ak budete hovoriť: Bremeno Hospodinovo! na to takto vraví Hospodin: Keďže ste používali toto slovo: Bremeno Hospodinovo!... hoci som vám poslal zákaz: Nehovorte: bremeno Hospodinovo! preto vás zdvihnem ako bremeno a odhodím vás preč od seba, aj toto mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom. Uvediem na vás večnú potupu a hanbu, na ktorú sa nezabúda. Keď babylonský kráľ Nebúkadnecar odviedol z Jeruzalema do zajatia judského kráľa Jekonju, syna Jojákímovho, judské kniežatá, remeselníkov a kováčov a zaviedol ich do Babylonie, Hospodin mi dal toto videnie: Ajhľa, dva koše fíg boli položené pred chrámom Hospodinovým. V jednom koši boli veľmi dobré figy ako rané figy, v druhom koši však boli veľmi zlé figy - také zlé, že sa nedali jesť. Vtedy mi riekol Hospodin: Čo vidíš, Jeremiáš? Odpovedal som: Figy! Dobré figy sú veľmi dobré a zlé sú veľmi zlé - natoľko zlé, že sa ani jesť nedajú. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy, tak budem priaznivo hľadieť na vyhnancov Júdu, ktorých som poslal preč z tohto miesta do krajiny Chaldejcov. Láskavo obrátim oči na nich a vrátim ich do tejto krajiny. Vystaviam ich a nezrúcam, zasadím ich a nevytrhám. Dám im srdce, aby ma poznali, že ja som Hospodin; budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom, lebo sa celým srdcom obrátia ku mne. Ale ako sa nakladá so zlými figami, ktoré sú také zlé, že sa ani jesť nedajú - hovorí Hospodin - tak naložím s judským kráľom Cidkijom, s jeho kniežatami i so zvyškom Jeruzalema, ktorý ostal v tejto krajine, i s tými, čo bývajú v Egypte. Urobím ich predmetom hrôzy pre všetky kráľovstvá zeme, potupou a príslovím, predmetom posmechu a kliatby na každom mieste, kam ich zaženiem. A pošlem na nich meč, hlad a mor, kým nebudú úplne vyhladení zo zeme, ktorú som dal im aj ich otcom. Toto je slovo, ktoré Jeremiášovi zaznelo o celom ľude Júdu v štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho - bol to prvý rok babylonského kráľa Nebúkadnecara - ktoré predniesol prorok Jeremiáš všetkému judskému ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema: Od trinásteho roku judského kráľa Joziáša, syna Ámonovho, až do tohto dňa, to jest dvadsaťtri rokov, mi zaznievalo slovo Hospodinovo, a hovoril som vám ho neprestajne, ale vy ste nepočúvali. Hospodin k vám neprestajne posielal všetkých svojich sluhov, prorokov, ale vy ste neposlúchali, ani ucho ste nenaklonili, aby ste počúvali. Hovoril: Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov a ostanete bývať na pôde, ktorú vám i vašim otcom Hospodin dal od vekov až na veky. Nechoďte za inými bohmi slúžiť a klaňať sa im; nepopudzujte ma výtvorom svojich rúk. Potom nebudem s vami zle nakladať. No neposlúchli ste ma - znie výrok Hospodinov - aby ste ma výtvorom svojich rúk mohli provokovať na vlastnú škodu. Preto takto vraví Hospodin mocností: Pretože ste neposlúchali moje slová, ajhľa, ja pošlem po všetky čeľade severu - znie výrok Hospodinov - i po svojho sluhu, babylonského kráľa Nebúkadnecara, a privediem ich proti tejto krajine, proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom; uvalím na nich kliatbu a urobím z nich predmet hrôzy a výsmechu a večné zrúcaniny. Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, zvuk ručných mlynčekov i svetlo lampy. Celá táto krajina bude zboreniskom a pustatinou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi. Po uplynutí sedemdesiatich rokov potrestám za ich vinu babylonského kráľa, i ten národ, i Chaldejsko - znie výrok Hospodinov - a obrátim ho na večnú púšť. Tak splním na tej krajine všetky slová, ktoré som vyriekol proti nej, všetko, čo je napísané v tejto knihe, ako prorokoval Jeremiáš o všetkých národoch. Aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi. Tak im odplatím podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk. Takto mi riekol Hospodin, Boh Izraela: Vezmi z mojej ruky tento kalich s vínom hnevu a napoj ním všetky národy, ku ktorým ťa posielam. Keď sa napijú, budú sa potácať a šalieť pre meč, ktorý posielam medzi nich. Ja som vzal kalich z ruky Hospodinovej a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Hospodin poslal: Jeruzalem, mestá Júdu, jeho kráľov a jeho kniežatá, aby som ich obrátil na zborenisko, predmet úžasu a výsmechu i kliatbu, ako je to dnes; faraóna, egyptského kráľa, a jeho sluhov, jeho kniežatá i všetok jeho ľud; celú zmiešaninu národov, všetkých kráľov krajiny Uc, všetkých kráľov Filištínska, Aškelon, Gazu, Ekrón a zvyšok Ašdódu, Edóm, Moáb a Ammóncov. Ďalej všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidónu i všetkých kráľov pobrežia na druhej strane mora. Aj Dedan i Témá, Búz a všetkých s ostrihanými sluchami, všetkých kráľov Arábie i všetkých kráľov zmiešaniny národov bývajúcich v púšti, všetkých kráľov zimrijských, elámskych a médskych, ďalej všetkých kráľov severu, blízkych i vzdialených od seba, i všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. A po nich sa napije kráľ Babylonie. Potom im povedz: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Pite, opite sa a dávte, padnite a nepovstaňte pre meč, ktorý posielam medzi vás. Ak sa tu však budú zdráhať vziať kalich z ruky a napiť sa, povedz im: Takto vraví Hospodin mocností: Musíte piť! Lebo, hľa, začínam pohromu v meste, ktoré nosí moje meno, a vy by ste mali ostať bez trestu? Neostanete bez trestu, lebo privolám meč na všetkých obyvateľov zeme - znie výrok Hospodina mocností. Ty im však prorokuj všetky tieto slová a povedz im: Hospodin zahromží z výsosti, zahrmí zo svojho svätého príbytku. Mohutne zareve nad svojou nivou, rozkričí sa ako lisovači hrozna na všetkých obyvateľov zeme. Hukot prenikne až do končín zeme, lebo Hospodin má spor s národmi, ustanovuje súd nad každým telom. Bezbožných vydá meču napospas - znie výrok Hospodinov. Takto vraví Hospodin mocností: Ajhľa, pohroma ide z národa na národ a dvíha sa veľká búrka z najkrajnejších kútov zeme. V onen deň budú Hospodinom zbití ležať od jedného konca zeme po druhý, nebudú ich oplakávať, ani zbierať, ani pochovávať, hnojom budú na povrchu role. Kvíľte, pastieri, kričte, a váľajte sa v prachu, predáci stáda. lebo sa naplnili dni, aby vás pobili a rozptýlili, padnete ako vybrané barany. Nebude útočiska pre pastierov ani úniku pre predákov stáda. Počuť bedákanie pastierov a kvílenie predákov stáda, lebo Hospodin ničí ich pastvu a hynú pokojné nivy pre pálčivý hnev Hospodinov. Levy opúšťajú svoju húštinu, lebo ich krajina sa zmenila na púšť pre ukrutný meč a pre jeho pálčivý hnev. Na začiatku panovania judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi toto slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin: Postav sa na nádvorie domu Hospodinovho a všetkým judským mestám, ktoré sa prichádzajú klaňať do Jeho domu, hovor slová, ktoré som ti prikázal hovoriť; nevynechaj ani slovo. Azda poslúchnu a každý sa navráti zo svojej zlej cesty; ja oľutujem pohromu, ktorú zamýšľam dopustiť na nich pre ich zlé skutky. Povedz im: Takto vraví Hospodin: Ak neposlúchnete a nebudete chodiť podľa môjho učenia, ktoré som vám predložil, a nedáte na slová mojich sluhov, prorokov, ktorých ustavične posielam k vám - akože ste ich neposlúchali: naložím s týmto domom ako so Šílom a toto mesto urobím kliatbou pre všetky národy zeme. Kňazi, proroci aj všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Hospodinovom. Keď Jeremiáš dopovedal všetko, čo mu Hospodin prikázal hovoriť celému ľudu, chytili ho kňazi, proroci i všetok ľud a povedali: Musíš zomrieť. Prečo si prorokoval v mene Hospodinovom: Tento dom bude ako Šílo a toto mesto tak spustne, že bude bez obyvateľov? Všetok ľud sa zhŕkol k Jeremiášovi do domu Hospodinovho. Keď sa judské kniežatá dozvedeli o tom, vyšli z kráľovského paláca hore do domu Hospodinovho a sadli si pri vchode do Novej brány domu Hospodinovho. Kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: Tento muž je hoden smrti, lebo prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši. Vtedy Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: Hospodin ma poslal prorokovať proti tomuto domu všetky slová, ktoré ste počuli. Teraz však polepšite svoje cesty a svoje skutky, počúvajte slovo Hospodina, svojho Boha, a Hospodin oľutuje zlo, ktoré vyslovil proti vám. Ja som vo vašich rukách, urobte so mnou, čo uznáte za dobré a spravodlivé. Len vezmite na vedomie, že ak ma usmrtíte, uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto i na jeho obyvateľov, lebo Hospodin ma naozaj poslal k vám povedať vám verejne všetky tieto slová. Nato kniežatá i všetok ľud povedali kňazom a prorokom: Tento človek nie je hoden smrti, lebo k nám hovoril v mene Hospodina, nášho Boha. Niektorí zo starších krajiny povstali a povedali celému zhromaždeniu ľudu: Micheáš z Mórešetu prorokoval za dní judského kráľa Chizkiju a povedal všetkému ľudu Judska: Takto vraví Hospodin mocností: Sion bude zoraný na pole, Jeruzalem bude zrúcaninou a chrámový vrch zalesnenou výšinou. Či ho preto vydal na smrť judský kráľ Chizkija a celý Júda? Či sa nebál Hospodina a nesnažil sa udobriť Jeho tvár, takže Hospodin oľutoval zlo, ktorým im pohrozil? My však chceme uvaliť veľkú neprávosť na seba. Aj iný muž prorokoval v mene Hospodinovom: Urija, syn Šemajov z Kirjat Jeárímu. Ten prorokoval proti tomuto mestu a ľudu rovnakými slovami ako Jeremiáš. Keď kráľ Jojákím a všetci jeho hrdinovia i všetky kniežatá počuli jeho slová, kráľ sa ho snažil usmrtiť. Keď sa o tom Urija dozvedel, bál sa; utiekol a odišiel do Egypta. Kráľ Jojákím poslal do Egypta istého Elnátána, syna Akbórovho, a s ním iných mužov. Tí vyviedli Uriju z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Jojákímovi; on ho dal zabiť mečom a jeho mŕtvolu hodiť do hrobu obyčajných ľudí. Avšak ruka Achikáma, syna Šáfánovho, chránila Jeremiáša, aby ho nevydali na smrť do rúk ľudu. Na začiatku panovania judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi od Hospodina toto slovo: Takto mi hovoril Hospodin: Urob si povrazy a jarmové ihlice a polož si ich na šiju. Potom pošli odkaz kráľovi edómskemu, moábskemu a ammónskemu, kráľovi týrskemu a sidónskemu prostredníctvom poslov, ktorí prichádzajú do Jeruzalema k judskému kráľovi Cidkijovi, a daj im pre ich pánov tento príkaz: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Takto povedzte svojim pánom: Ja som svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil zem, ľudí i zvieratá, ktoré sú na povrchu zeme, a dám ju tomu, komu uznám za vhodné. Aj teraz som dal všetky tieto krajiny do rúk svojho sluhu, babylonského kráľa Nebúkadnecara, dal som mu aj poľnú zver, aby mu slúžila. Všetky národy budú slúžiť jemu, jeho synovi aj vnukovi, kým nedôjde čas aj jeho krajine; potom ho mnohé národy a veľkí králi zotročia. Ale národ, alebo kráľovstvo, ktoré sa nepodrobí babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi a ktoré si nevloží šiju do jarma babylonského kráľa, ten národ navštívim mečom, hladom a morom - znie výrok Hospodinov - kým ho úplne nevydám do jeho rúk. Vy však nepočúvajte svojich prorokov, veštcov, hádačov a čarodejov, ktorí vám hovoria: Nebudete slúžiť babylonskému kráľovi. Lebo vám prorokujú lož, aby vás tým odviedli ďaleko z vašej zeme, a ja vás potom zaženiem tak, že zahyniete. Ale národ, ktorý si vloží šiju do jarma babylonského kráľa a bude mu slúžiť, ponechám na jeho vlastnej pôde - znie výrok Hospodinov - bude ju obrábať aj bývať bude na nej. A k judskému kráľovi Cidkijovi som prehovoril podobným spôsobom: Vložte si šiju do jarma babylonského kráľa, slúžte jemu i jeho ľudu a ostanete nažive. Prečo máte zomrieť, ty i tvoj ľud, mečom, hladom alebo na mor, ako hovoril Hospodin o národe, ktorý nechce slúžiť babylonskému kráľovi. Nepočúvajte prorokov, ktorí vám hovoria: Nebudete slúžiť babylonskému kráľovi - lebo oni vám prorokujú lož. Veď ja som ich neposlal - znie výrok Hospodinov - ale oni lživo prorokujú v mojom mene, aby som vás zahnal a aby ste zahynuli vy aj proroci, ktorí vám prorokujú. Kňazom i všetkému tomuto ľudu som povedal: Takto vraví Hospodin: Nepočúvajte svojich prorokov, ktorí vám prorokujú: Ajhľa, nádoby z domu Hospodinovho sa teraz čoskoro vrátia späť z Babylonie. Lebo lož vám prorokujú. Nepočúvajte ich, slúžte babylonskému kráľovi a ostanete nažive. Prečo má byť toto mesto zboreniskom? Ak sú prorokmi, a ak majú pri sebe slovo Hospodinovo, nech uprosia Hospodina mocností, aby sa nedostali do Babylonie nádoby ponechané v dome Hospodinovom a v paláci judského kráľa v Jeruzaleme. Lebo takto vraví Hospodin vojov o stĺpoch, mori, podvozkoch a o ostatnom náčiní, čo ostalo v tomto meste a ktoré nevzal babylonský kráľ Nebúkadnecar, keď judského kráľa Jekonju, syna Jojákímovho, i všetkých jeruzalemských a judských šľachticov odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonie. Lebo takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela, o nádobách, ponechaných v dome Hospodinovom a v paláci judského kráľa v Jeruzaleme: Odnesú ich do Babylonie, tam budú až do dňa, keď sa postarám o ne - znie výrok Hospodinov - a dopravím ich späť na toto miesto. V tom istom roku, na začiatku panovania judského kráľa Cidkiju, v piatom mesiaci štvrtého roku, povedal mi Chananja, syn Azzúrov, prorok z Gibeónu, v dome Hospodinovom v prítomnosti kňazov a všetkého ľudu: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Zlámal som jarmo babylonského kráľa. Ešte dva roky, a navrátim na toto miesto všetky nádoby z domu Hospodinovho, ktoré babylonský kráľ Nebúkadnecar vzal z tohto miesta a odniesol do Babylonie. Aj judského kráľa Jechonju, syna Jojákímovho, i všetkých judských odvlečených, ktorí odišli do Babylonie, navrátim na toto miesto - znie výrok Hospodinov - lebo dolámem jarmo babylonského kráľa. Nato prorok Jeremiáš hovoril prorokovi Chananjovi v prítomnosti kňazov a všetkých ľudí, ktorí stáli v dome Hospodinovom. Prorok Jeremiáš povedal: Amen! Nech tak učiní Hospodin, nech splní tvoje slová, ktoré si prorokoval, a nech navráti z Babylónie na toto miesto všetkých odvlečených i nádoby domu Hospodinovho. Avšak počuj toto slovo, ktoré hovorím verejne pred tebou a pred všetkým ľudom: Proroci, ktorí boli od pradávna predo mnou a pred tebou, prorokovali proti mnohým krajinám a proti veľkým kráľovstvám vojnu, pohromu a mor. U proroka, ktorý prorokuje pokoj, spozná sa (len) pri splnení prorockého slova, že Hospodin naozaj poslal toho proroka. Vtedy vzal prorok Chananja jarmo zo šije proroka Jeremiáša a zlámal ho. A Chananja povedal v prítomnosti všetkého ľudu: Takto vraví Hospodin: Podobne do dvoch rokov zlámem jarmo babylonského kráľa Nebúkadnecara zo šije všetkých národov. Nato prorok Jeremiáš odišiel svojou cestou. Keď prorok Chananja zlámal jarmo zo šije proroka Jeremiáša, zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi: Choď a povedz Chananjovi: Takto vraví Hospodin: Drevené jarmové ihlice si polámal, ale urobím miesto nich železné jarmové ihlice. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Železné jarmo kladiem na šiju všetkých týchto národov na službu babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi, a budú mu musieť slúžiť. Ešte i poľnú zver som dal jemu. Ďalej povedal prorok Jeremiáš prorokovi Chananjovi: Počuj, Chananja! Neposlal ťa Hospodin, ale ty sám si spôsobil, aby sa tento ľud spoliehal na lož. Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, odstránim ťa z povrchu zeme. Tohto roku zomrieš, lebo si hlásal odboj proti Hospodinovi. A prorok Chananja zomrel v siedmom mesiaci toho istého roku. Toto je doslovné znenie listu, ktorý poslal prorok Jeremiáš z Jeruzalema zvyšku starších odvlečených, kňazom, prorokom a všetkému ľudu, ktorý Nebúkadnecar odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonie. Bolo to po tom, čo kráľ Jechonja, kráľovná matka, eunuchovia, kniežatá Júdu a Jeruzalema, remeselníci a kováči odišli z Jeruzalema. Poslal ho v tomto znení prostredníctvom Eleásu, syna Šáfánovho, a Gemarju, syna Chilkijovho, ktorých judský kráľ Cidkija poslal do Babylonie k babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela, všetkým odvlečeným, ktorých som dal odviesť z Jeruzalema do Babylonie: Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie. Žeňte sa, ploďte synov i dcéry, ožeňte svojich synov a vydávajte svoje dcéry za mužov, nech rodia synov a dcéry, množte sa tam a neumenšujte sa. Hľadajte blahobyt krajiny, kam som vás dal odviesť, a modlite sa za ňu k Hospodinovi, lebo v jej blahobyte bude aj váš blahobyt. Lebo takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Nech vás nepodvedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani vaši veštci, a nepočúvajte na sny, ktoré mávajú, lebo vám lživo prorokujú v mojom mene. Ja som ich neposlal - znie výrok Hospodinov. Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa doplní sedemdesiat rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto. Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť - znie výrok Hospodinov - zmením váš údel a zhromaždím vás spomedzi všetkých národov, zo všetkých miest, na ktoré som vás rozohnal - znie výrok Hospodinov - a navrátim vás na miesto, z ktorého som vás dal odviesť. Vy, pravda, hovoríte: Hospodin nám vzbudil prorokov v Babylonii. Ale Hospodin takto vraví o kráľovi, sediacom na tróne Dávidovom, i o všetkom ľude, ktorý býva v tomto meste, o vašich bratoch, ktorí neodišli s vami do vyhnanstva - takto vraví Hospodin mocností: Ajhľa, posielam na nich meč, hlad a mor a naložím s nimi ako s odpornými figami, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť. Budem ich stíhať mečom, hladom a morom a urobím, že budú na úžas všetkým kráľovstvám zeme, ku kliatbe a hrôze, k výsmechu a potupe u všetkých národov, medzi ktoré som ich zahnal. To preto, lebo neposlúchali moje slová - znie výrok Hospodinov - s ktorými som k nim ustavične posielal svojich služobníkov, prorokov; ale vy ste neposlúchali - znie výrok Hospodinov. Počujte však slovo Hospodinovo, vy všetci odvlečení, ktorých som poslal z Jeruzalema do Babylonie! Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela, o Achábovi, synovi Kolájovom, a o Cidkijovi, synovi Maaséjovom, ktorí vám v mojom mene prorokovali lož: Ajhľa, vydám ich do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara; ten ich dá zabiť pred vašimi očami. Z ich prípadu utvor si túto kliatbu pre všetkých judských vyhnancov v Babylonii: Nech naloží s tebou ako s Cidkijom a Achábom, ktorých babylonský kráľ pražil na ohni, pretože páchali bláznovstvo v Izraeli, cudzoložili so ženami svojich blížnych a v mojom mene hovorili lživé slovo, s ktorým som ich neposlal. Viem o tom a som svedkom tohto - znie výrok Hospodinov. Šemajovi Nechelámskemu povedz: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Pretože si poslal vo vlastnom mene list všetkému ľudu, ktorý je v Jeruzaleme, i kňazovi Cefanjovi, synovi Maaséjovmu, i všetkým kňazom v tomto znení: Hospodin ťa ustanovil kňazom namiesto kňaza Jojádu, aby si dozeral v dome Hospodinovom nad každým šialencom a nad každým, kto sa vydáva za proroka; ty ho máš dať do klady a železného obojka. Prečo si teda nepokarhal Jeremiáša Anatótskeho, ktorý u vás vystupuje ako prorok? Veď nám poslal takýto odkaz do Babylonie: Dlho to potrvá, stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie. Kňaz Cefanja prečítal osobne tento list Jeremiášovi. Nato zaznelo Jeremiášovi slovo Hospodinovo: Pošli odkaz všetkým vyhnancom: Takto vraví Hospodin o Šemajovi Nechelámskom: Pretože vám Šemaja prorokoval bez toho, že by som ho poslal, a spôsobil, že ste sa spoliehali na lož, preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, potrestám Šemaju Nechelámskeho i jeho potomstvo; nebude mať nikoho, kto by ostal uprostred tohto ľudu, a neuzrie blahobyt, ktorý pripravím svojmu ľudu - znie výrok Hospodinov - lebo hlásal odboj proti Hospodinovi. Toto slovo zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Zapíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti hovoril, lebo, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď zmením údel svojho izraelského i judského ľudu, hovorí Hospodin, vrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, a vezmú ju do vlastníctva. Toto sú slová, ktoré hovoril Hospodin o Izraeli a Júdovi: Takto vraví Hospodin: Počuli sme krik zo strachu, hrôza vládne, a nie je pokoj. Spytujte sa a pozrite, či môže rodiť muž? Prečo vidím, že každý muž má ruky na bedrách sťa rodička? A prečo zbledla každá tvár? Beda, lebo veľký je to deň, niet mu podobného! Je to čas súženia pre Jákoba, ale bude vyslobodený z neho. V onen deň - to je výrok Hospodina mocností - dolámem jarmo, ktoré im tlačí šiju, roztrhám ich putá a cudzinci ich už nezotročia. Ale Hospodinovi, svojmu Bohu, budú slúžiť, i svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím. Ty sa však neboj, sluha môj Jákob, - znie výrok Hospodinov. A nestrachuj sa, Izrael, lebo, hľa, zachránim z diaľky teba i tvoje potomstvo z krajiny jeho zajatia. Navráti sa Jákob a žiť bude v pokoji, žiť bude bezstarostne, a nik ho nevyruší, lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa zachránil. Lebo urobím koniec všetkým národom, medzi ktoré som vás rozptýlil. S tebou však neurobím koniec, ale potrestám ťa v medziach práva; no bez trestu ťa nechať nemôžem. Lebo takto vraví Hospodin: Nezhojiteľný je tvoj úraz, boľavá je tvoja rana. Niet nikoho, kto by sa ujal tvojho práva, niet lieku na tvoj vred, pre teba niet uzdravenia. Všetci, čo ťa mali radi, zabudli na teba, nepýtajú sa na teba, ako úderom nepriateľa som ťa ranil ukrutným karhaním, pretože veľká je tvoja vina a početné sú tvoje hriechy. Čo kričíš nad svojou skazou? Nezhojiteľná je tvoja bolesť? Pretože veľká je tvoja vina a početné sú tvoje hriechy, takto som naložil s tebou. Preto všetci, ktorí ťa zožierajú, budú pohltení. A všetci tvoji protivníci pôjdu do zajatia. Tí, čo ťa plienia, budú vyplienení, a všetkých, čo olupujú, vydám za korisť. Lebo ťa uzdravím a vyliečim z tvojich rán, - znie výrok Hospodinov - pretože ťa nazvali Zahnanou: to je Sion, o ktorý sa nik nestará. Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja zmením údel stanov Jákobových a milosrdný budem jeho obydliam. Mesto sa vybuduje na svojom návrší a palác bude stáť na svojom mieste. A zaznievať z nich bude pieseň ďakovná a hlas rozradostených. Rozmnožím ich tak, že sa nezmenšia, a cťou ich prizdobím tak, že nebudú bezvýznamní. Synovia jeho budú ako za starodávna a jeho zbor bude pevne stáť predo mnou; ale všetkých, čo ho utláčajú, potrestám. Jeho vznešený z neho povstane a jeho vládca vyjde z jeho stredu. Pripustím si ho, a on sa ku mne priblíži. Veď kto nasadí svoj život, aby sa priblížil ku mne? - znie výrok Hospodinov. Vy budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Hľa, víchor Hospodinov vyráža s hnevom; povíchrica sa ženie, zvíri sa na hlavu bezbožných. Neodvráti sa prenikavý hnev Hospodinov, pokiaľ nevykoná a nesplní úmysly svojho srdca. V posledných dňoch to pochopíte. V tom čase - znie výrok Hospodinov - budem Bohom všetkým čeľadiam Izraela a ony budú mojím ľudom. Takto vraví Hospodin: Ľud, ktorý meču unikol, našiel milosť na púšti: keď Izrael vchádzal do svojho odpočinku. Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť. Ešte ťa vystaviam a budeš vystavaná, panna Izrael. Ešte sa prizdobíš svojimi bubnami a vyjdeš v kole tých, čo sa veselia. Ešte vysadíš vinice na vrchoch Samárie, tí, čo vysadia, budú aj užívať. Lebo nadíde deň, keď volať budú strážcovia na vrchu Efrajim: Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, svojmu Bohu! Lebo takto vraví Hospodin: Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok Izraela. Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich od končín zeme, medzi nimi slepých i chromých, tehotné spolu s rodičkami; navrátia sa sem ako veľký zbor. Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som otcom Izraela a Efrajim je môj prvorodený. Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vymenil ho z ruky silnejšieho, než je on. Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu, muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. Vtedy sa bude panna tešiť v kole i mládenci a starci vospolok. Na radosť obrátim ich smútok a poteším i rozveselím ich po žiali. Uhostím srdce kňazov hojnosťou a ľud môj nasýti sa mojím dobrodením - znie výrok Hospodinov. Takto vraví Hospodin: Čuj! V Ráme počuť nárek, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nechce sa dať potešiť pre svojich synov, lebo ich niet. Takto vraví Hospodin: Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja námaha má odmenu - znie výrok Hospodinov - vrátia sa z nepriateľskej krajiny; tvoje potomstvo má nádej, vrátia sa synovia na svoje územie - vraví Hospodin. Počujem, počujem žalostiť Efrajim: Pokarhal si ma, a ja som sa dal pokarhať ako necvičené teľa. Priveď ma naspäť, aby som sa obrátil, lebo Ty si Boh môj, Hospodine; veď po svojom odvrátení cítim ľútosť, a keď som pochopil, bijem sa v bedrá. Som zahanbený a pohanený, lebo znášam potupu za svoju mladosť. Či mi je Efrajim nie drahým synom alebo rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek hovorím proti nemu, ešte vždy sa naň rozpomínam. Preto moje vnútro planie preň, musím sa nad ním zmilovať - znie výrok Hospodinov. Postav si míľniky, polož si smerovky, daj pozor na hradskú, na cestu, ktorou si išla. Navráť sa, panna Izrael, navráť sa do týchto svojich miest! Dokedy budeš blúdiť sem i tam, ty dcéra odpadlíčka? Veď Hospodin tvorí čosi nové v krajine; žena sa vráti k mužovi. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Keď zmením ich údel, budú si ešte povrávať v Judsku a v jeho mestách tieto slová: Požehnaj ťa Hospodin, ty príbytok spravodlivosti, ty vrch svätosti. Usadí sa tam Júda spolu so všetkými svojimi mestami: roľníci, aj tí, čo kočujú so stádom. Lebo občerstvím ustatú dušu a prahnúcu dušu uspokojím. Nato som sa prebudil a rozhliadol sa; môj spánok mi bol príjemný. Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď obsejem dom Izraela a dom Júdu semenom ľudí i semenom zvierat. A ako som sa usiloval vytrhávať, rúcať, búrať, nivočiť ich a spôsobiť im pohromu, tak sa budem usilovať stavať a vysádzať ich - znie výrok Hospodinov. V tých dňoch už viac nepovedia: Otcovia jedli trpké hrozno, a synom stŕpli zuby. Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby. Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom - znie výrok Hospodinov. Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch - znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho - znie výrok Hospodinov - lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem. Takto vraví Hospodin, ktorý slnko určuje za svetlo vo dne, mesiac a hviezdy kladie za svetlo noci, ktorý búri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno: Ak tieto poriadky zmiznú spredo mňa - znie výrok Hospodinov - aj potomstvo Izraela prestane jestvovať predo mnou ako národ na všetky časy. Takto vraví Hospodin: Ak možno hore zmerať nebesá a dolu preskúmať základy zeme, tak aj ja zavrhnem všetko potomstvo Izraela za všetko, čo vykonal - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď vystavené bude Hospodinovo mesto od veže Chananeél až po Rožnú bránu. A meracia šnúra pôjde rovno ďalej ku pahorku Gáréb a obráti sa ku Góe. A celé Údolie mŕtvol a obetného popola, aj všetky polia po potok Kidron až po roh Konskej brány, smerom na východ, budú posvätné pre Hospodina; nikdy viac nebudú zrúcané ani zbúrané. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina v desiatom roku judského kráľa Cidkiju, to jest osemnásteho roku Nebúkadnecara. Vtedy vojsko babylonského kráľa obliehalo Jeruzalem; prorok Jeremiáš bol však väznený na nádvorí stráže, ktoré patrilo k domu judského kráľa, kde ho uväznil judský kráľ Cidkija s výčitkou: Prečo prorokuješ: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, takže ho zaujme? A judský kráľ Cidkija neunikne z rúk Chaldejcov, lebo určite bude vydaný do rúk babylonského kráľa, bude sa s ním zhovárať tvárou v tvár a uvidí ho zoči-voči. On odvedie Cidkiju do Babylonie a zostane tam, kým ho nenavštívim - znie výrok Hospodinov. Keď budete bojovať proti Chaldejcom, nebudete mať úspech. Vtedy Jeremiáš povedal: Zaznelo mi slovo Hospodinovo: Ajhľa, príde k tebe Chanameél, syn tvojho strýka Šalluma, a povie: Kúp si moje pole v Anatóte, lebo ty máš prednostné právo získať ho príbuzenským výkupom. A syn môjho strýka Chanameél aj prišiel ku mne na nádvorie stráže podľa slova Hospodinovho - a povedal mi: Kúp si, prosím, moje pole v Anatóte, v kraji Benjamín, lebo ty máš prednostné právo na vlastníctvo i na príbuzenský výkup; kúp si ho teda! Vtedy som poznal, že to bolo slovo Hospodinovo. Kúpil som teda pole Chanameéla, syna môjho strýka, v Anatóte, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šekelov striebra. Napísal som zmluvu a zapečatil som ju; dal som ju overiť svedkami a na váhe som odvážil striebro. Potom som vzal kúpno-predajnú zmluvu, zapečatenú podľa práva a poriadku, aj jej otvorený odpis, a dal som kúpno-predajnú zmluvu Bárúchovi, synovi Nérijovmu, vnukovi Machséjovmu, pred očami svojho bratranca Chanameéla a pred očami svedkov, ktorí podpísali kúpno-predajnú zmluvu pred všetkými Júdejcami, ktorí sedeli na nádvorí stráže. A Bárúchovi som prikázal pred nimi: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto kúpno-predajnú zmluvu, zapečatenú i túto otvorenú, a polož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhé časy. Lebo takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ešte sa budú kupovať domy i polia i vinice v tejto krajine. Keď som dal kúpno-predajnú zmluvu Bárúchovi, synovi Nérijovmu, takto som sa pomodlil k Hospodinovi: Ach, Pane, Hospodine! Ajhľa, Ty si učinil nebo i zem svojou veľkou silou a svojím vystretým ramenom. Pre Teba nieto nič nemožného. Ty preukazuješ milosť tisícom a trestáš neprávosť otcov na synoch, ktorí prídu po nich - Bože veľký a mocný, ktorého meno je Hospodin mocností - veľký svojou radou a mocný skutkami, ktorého oči sú otvorené na všetky cesty ľudských detí, aby si odplatil každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov. Ty, ktorý si činil znamenia a zázraky v Egypte, a až podnes konáš v Izraeli a medzi inými ľuďmi; urobil si si meno, aké máš dnes. Ty si vyviedol svoj ľud, Izrael, z Egypta znameniami a zázrakmi, mocnou rukou, vystretým ramenom a s veľkou hrôzou. Potom si im dal túto krajinu, ktorú si prísahou zasľúbil dať ich otcom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Keď však prišli a zabrali ju, nepočúvali Tvoj hlas a nechodili podľa Tvojho zákona; nerobili všetko, čo si im prikázal robiť. Preto si uvalil na nich všetko toto nešťastie. Ajhľa, násypy siahajú až do mesta, pripravené zaujať ho; a mesto bude pre meč, hlad a mor vydané do rúk Chaldejcov, ktorí bojujú proti nemu. Stalo sa, čo si povedal. Ty to vidíš. Ty, Hospodine, môj Pane, si mi povedal: Kúp si pole za peniaze a daj to overiť svedkami. A mesto je už vydané Chaldejcom do rúk. Nato zaznelo Jeremiášovi toto slovo Hospodinovo: Ajhľa, ja som Hospodin, Boh každého tela. Či je pre mňa niečo nemožné? Preto takto vraví Hospodin: Ja vydám toto mesto Chaldejcom do rúk a do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara, a ten ho zaujme. Chaldejci, ktorí bojujú proti tomuto mestu, vniknú doň a spália ho aj s domami, na strechách ktorých kadievali Baalovi a obetovali úliatby iným bohom, aby ma popudzovali. Lebo Izraelci a Júdejci od svojej mladosti konali len to, čo sa mi nepáči; Izraelci ma len dráždili dielom svojich rúk - znie výrok Hospodinov. Áno, toto mesto mi bolo len na hnev a zlosť odo dňa, čo ho vystavali, až po dnešný deň. Preto ho odstránim spred seba pre všetko zlo Izraelcov a Júdejcov, ktoré páchali, aby ma hnevali, a to oni, ich králi, kniežatá, kňazi a ich proroci, ľudia judskí a obyvatelia Jeruzalema. Chrbtom sa obrátili ku mne, a nie tvárou, hoci som ich ustavične poučoval, oni nepočúvali, neprijali napomenutie. Postavili svoje ohavnosti do domu, ktorý nesie moje meno, aby ho poškvrnili. Vystavali Baalove obetné výšiny v údolí Ben Hinnóm, aby prevádzali svojich synov a svoje dcéry ohňom na počesť Molochovi; neprikázal som im to, ani na um mi neprišlo, že by mohli páchať takú ohavnosť a zviesť Júdu k hriechu. Preto teraz takto vraví Hospodin, Boh Izraela, tomuto mestu, o ktorom vy hovoríte: Vydané je do rúk babylonského kráľa mečom, hladom a morom: Ajhľa, ja ich zhromaždím zo všetkých krajín, do ktorých som ich zahnal vo svojom hneve, vo svojej prchkosti a vo svojom veľkom rozhorčení, navrátim ich na toto miesto a usadím ich v bezpečí. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. A dám im jedno srdce a jeden spôsob života, aby sa ma báli po všetky časy pre ich dobro a pre dobro ich synov po nich. Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem dobre činiť, a dám im do srdca bázeň predo mnou, aby neodstúpili odo mňa. Radovať sa budem z nich, keď im budem dobre robiť, a zasadím ich do tejto zeme s vernosťou z celého srdca a z celej duše. Lebo takto vraví Hospodin: Ako som uviedol na tento ľud všetku tú veľkú pohromu, tak uvediem na nich všetko dobro, ktoré vám zasľubujem. Lebo ešte budú kupovať polia v tejto krajine, o ktorej vy hovoríte: Púšťou je bez ľudí a zvierat a vydaná je Chaldejcom do rúk. Budú kupovať polia za peniaze a písať zmluvy, budú ich pečatiť a overovať svedkami v krajine Benjamín aj v okolí Jeruzalema, v judských mestách, v mestách Pohoria, Nížiny a Negebu, lebo zmením ich údel - znie výrok Hospodinov. Aj druhý raz zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi, keď bol ešte uväznený na nádvorí strážnice: Takto vraví Hospodin, ktorý učinil zem, ktorý ju formuje a upevňuje - Hospodin je Jeho meno: Vzývaj ma a vypočujem ťa a oznámim ti veľké a nedosiahnuteľné veci, o ktorých nevieš. Lebo takto riekol Hospodin, Boh Izraela, o domoch tohto mesta a o domoch judských kráľov, ktoré na obranu pred obliehajúcim násypom a mečom zrúcali tí, čo prišli bojovať proti Chaldejcom a naplniť ich mŕtvolami ľudí, ktorých som pobil vo svojom hneve a vo svojej prchkosti, keďže som skryl svoju tvár pred týmto mestom pre všetku jeho nešľachetnosť: Ajhľa, spôsobím im zahojenie a uzdravenie, uzdravím ich a zjavím im hojnosť trvalého blaha. Zmením údel Júdu i údel Izraela a vystaviam ich ako za starodávna. Očistím ich od všetkej viny, ktorej sa dopustili proti mne, a odpustím im všetky viny, ktorých sa dopustili proti mne a ktorými sa mi spreneverili. A bude mi to dôvodom k radosti a chvále i na ozdobu u všetkých národov zeme, ktoré sa dopočujú o všetkom dobre, ktoré im spôsobím, preľaknú sa a zachvejú pre všetko dobro a blaho, ktoré mestu spôsobím. Takto vraví Hospodin: Na tomto mieste, o ktorom hovoríte, že ostane pusté, bez ľudí a bez zvierat, v judských mestách a na uliciach Jeruzalema, ktoré budú obrátené na púšť bez ľudí, obyvateľov a bez zvierat, bude ešte počuť hlas radosti a veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty i hlas tých, ktorí vtedy, keď prinesú ďakovnú obeť do domu Hospodinovho, hovoria: Ďakujte Hospodinovi mocností, lebo je dobrý Hospodin, lebo naveky trvá Jeho milosť; lebo zmením údel krajiny na taký, aký bol na počiatku - hovorí Hospodin. Takto vraví Hospodin mocností: Na tomto spustošenom mieste bez ľudí a zvierat a vo všetkých jeho mestách budú ešte príbytky pre pastierov, ktorí budú privádzať stádo na odpočinok. V mestách Pohoria, v mestách Nížiny, v mestách Negebu i v kraji Benjamín, v okolí Jeruzalema a v judských mestách budú ešte prechádzať stáda rukami toho, kto ich spočituje - hovorí Hospodin. Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď splním dobré zasľúbenie, ktoré som dal domu Izraela a domu Júdovmu. V tých dňoch a v tom čase spôsobím, aby Dávidovi vyrástol spravodlivý Výhonok, ktorý uskutoční právo a spravodlivosť v krajine. V tých dňoch bude Júda zachránený, Jeruzalem bude prebývať v bezpečí a pomenujú ho: Hospodin je naša spravodlivosť. Lebo takto vraví Hospodin: Nebude chýbať Dávidovi ten, kto má sedieť na tróne domu Izraela. Ani lévijským kňazom nikdy nebude chýbať predo mnou ten, ktorý mi bude obetovať spaľované obete, spaľovať pokrmové obete a pripravovať zábitné obete. Potom zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi: Takto vraví Hospodin: Ak môžete zrušiť moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, aby nebolo dňa ani noci v určený čas, bude zrušená aj moja zmluva s mojím služobníkom Dávidom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a nebude ani lévijských kňazov, ktorí mi slúžia. Ako nemožno spočítať vojsko nebies a nemožno zmerať piesok mora, tak rozmnožím potomstvo môjho služobníka Dávida i lévijcov, ktorí mi slúžia. Jeremiášovi opäť zaznelo slovo Hospodinovo: Nebadáš, čo hovorí tento ľud? Vraj: Hospodin zavrhol obe čeľade, ktoré si vyvolil. Mojím ľudom opovrhujú, takže už ani za národ ho nemajú. Takto vraví Hospodin: Ak som ja neustanovil svoju zmluvu s dňom a nocou i poriadky neba a zeme, zavrhnem aj potomstvo Jákoba a môjho služobníka Dávida a nevyberiem z jeho potomstva panovníkov nad Abrahámovým, Izákovým a Jákobovým potomstvom. Lebo zmením ich údel a zmilujem sa nad nimi. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď babylonský kráľ Nebúkadnecar a všetko jeho vojsko, všetky kráľovstvá zeme, podliehajúce jeho panovníckej moci, a všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Choď, hovor s judským kráľom Cidkijom a povedz mu: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, a ten ho spáli ohňom. Ani ty neunikneš z jeho ruky, chytia ťa a budeš mu vydaný do rúk; zoči-voči uvidíš babylonského kráľa a on bude hovoriť s tebou tvárou v tvár a pôjdeš do Babylonie. Ale počuj slovo Hospodinovo, judský kráľ Cidkija: Takto vraví o tebe Hospodin: Neumrieš mečom! Umrieš v pokoji. Ako pálili smútočné vatry svojim predkom, predošlým kráľom, ktorí boli pred tebou, tak zapália aj tebe a zaspievajú ti žalospev: Ach, pane! Lebo ja som vyriekol toto slovo - znie výrok Hospodinov. Prorok Jeremiáš všetko toto vyrozprával judskému kráľovi Cidkijovi v Jeruzaleme, keď vojsko babylonského kráľa bojovalo proti Jeruzalemu a proti všetkým ostatným judským mestám: proti Lachíšu a Azéke, lebo z judských miest len tie ostali ako opevnené mestá. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina po tom, čo kráľ Cidkija uzavrel zmluvu so všetkým ľudom v Jeruzaleme, že vyhlási prepustenie na slobodu, že každý prepustí svojho hebrejského otroka a svoju hebrejskú otrokyňu a že nikto nebude zotročovať nikoho zo svojich judských bratov. Všetky kniežatá i všetok ľud, ktorí pristúpili na zmluvu, že každý prepustí svojho otroka a otrokyňu na slobodu, a už ich nebudú viac nútiť k otrockej službe, poslúchli a prepustili ich. Ale potom znova priviedli späť otrokov a otrokyne, ktoré prepustili na slobodu, a ujarmili ich ako otrokov a otrokyne. Jeremiášovi vtedy takto zaznelo slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Uzavrel som zmluvu s vašimi otcami v ten deň, keď som ich viedol z Egypta, z domu otroctva: Po siedmich rokoch prepusťte každý svojho hebrejského brata, ktorý sa ti predá. Šesť rokov ti bude slúžiť, potom ho prepusť zo služby u teba na slobodu. Ale vaši otcovia ma neposlúchli, ani nepočúvali. Vy ste sa dnes obrátili a urobili ste to, čo považujem za správne, keď ste každý vyhlásili svojmu blížnemu prepustenie na slobodu a uzavreli ste zmluvu predo mnou v dome, ktorý nesie moje meno. Teraz ste však znova znesvätili moje meno, keď si každý svojvoľne vzal späť svojho otroka a svoju otrokyňu, ktorých ste prepustili na slobodu, a znova ste ich ujarmili ako otrokov a otrokyne. Preto takto vraví Hospodin: Vy ste ma neposlúchli, i keď ste vyhlásili, že prepustíte každý svojho brata a blížneho. Teraz vám ja vyhlasujem prepustenie na slobodu - znie výrok Hospodinov - takže prepadnete meču, moru a hladu a urobím z vás príklad vzbudzujúci úžas vo všetkých kráľovstvách zeme. Ale s mužmi, ktorí prestúpili moju zmluvu a nesplnili obsah zmluvy, ktorú uzavreli predo mnou, naložím ako s teľaťom, ktoré rozťali na dvoje a prešli medzi jeho časťami; i kniežatá Júdu a kniežatá Jeruzalema, eunuchov, kňazov a všetok ľud krajiny, ktorý prešiel medzi časťami teľaťa, vydám do rúk ich nepriateľov a do rúk tých, ktorí im siahajú na život. Ich mŕtvoly sa stanú potravou nebeským vtákom a dravým zvieratám. A judského kráľa Cidkiju a jeho kniežatá vydám do rúk nepriateľov a do rúk tých, ktorí im siahajú na život, i do rúk vojska babylonského kráľa, ktoré práve odtiahlo od vás. Ajhľa, dám príkaz - znie výrok Hospodinov - a privediem ich späť k tomuto mestu, budú bojovať proti nemu, obsadia ho a vypália; judské mestá však urobím neobývanou púšťou. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina za čias judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho: Choď do domu Rechabovcov, porozprávaj sa s nimi a zaveď ich do domu Hospodinovho, do jednej zo siení, a daj sa im napiť vína. Vzal som teda Jaazanju, syna Jirmeju, vnuka Chabacinjovho, aj jeho bratov a všetkých jeho synov ako aj celú rodinu Rechabovcov. Voviedol som ich do domu Hospodinovho, do siene synov Božieho muža Chánána, syna Jigdaljovho, ktorá je vedľa siene kniežat nad sieňou strážcu prahu Maaseju, syna Šallumovho. Postavil som pred členov domu Rechabovho krčahy plné vína i čaše a povedal som im: Napite sa vína! Ale oni odpovedali: Nepijeme víno, lebo náš praotec Jonádáb, syn Rechabov, nám prikázal: Nepite nikdy víno, ani vy, ani vaši synovia! Nepostavte si ani dom, nesejte semeno, nevysádzajte ani nevlastnite vinicu, ale po celý svoj život bývajte v stanoch, aby ste dlho žili na pôde, na ktorej sa zdržujete ako cudzinci. My sme vo všetkom poslúchli hlas nášho praotca Jonádába, syna Rechabovho, ktorý nám prikázal, aby sme nepili víno po celý náš život ani my, ani naše ženy, ani naši synovia, ani naše dcéry, aby sme si nestavali domy na bývanie. Nemáme ani vinice ani pole ani osivo, ale bývali sme v stanoch. Poslúchli sme teda a konali sme všetko tak, ako nám prikázal náš praotec Jonádáb. Keď babylonský kráľ Nebúkadnecar pritiahol do krajiny, povedali sme si: Poďte, vtiahnime do Jeruzalema pred chaldejským a pred sýrskym vojskom. A tak sme ostali bývať v Jeruzaleme. Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo k Jeremiášovi: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Choď a povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Nedáte sa poučiť a neposlúchnete moje slová? - znie výrok Hospodinov. Slová Jonádába, syna Rechabovho, ktorý svojim synom zakázal piť víno, sa zachovávajú; lebo nepijú víno podnes, poslúchajú príkaz svojho praotca. Ja však hovorím k vám neustále, ale neposlúchate ma. Posielal som k vám neprestajne všetkých svojich služobníkov, prorokov, s posolstvom: Vráťte sa každý zo svojej zlej cesty, napravte svoje skutky a nechodievajte za inými bohmi slúžiť im; potom ostanete bývať na pôde, ktorú som dal vám i vašim otcom. Ale vy ste nepočúvali a neposlúchali ste ma. Veru, synovia Jonádába, syna Rechabovho, zachovávajú príkaz svojho praotca, ktorý im dal, ale mňa tento ľud neposlúcha. Preto takto vraví Hospodin, Boh mocností, Boh Izraela: Ajhľa, ja privediem na Júdu a na všetkých obyvateľov Jeruzalema všetko nešťastie, ktorým som im pohrozil, pretože som hovoril k nim, ale neposlúchali, volal som, ale neodpovedali. Potom Jeremiáš povedal rodu Rechabovcov: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Pretože ste poslúchali príkaz svojho praotca Jonádába, zachovali ste všetky jeho príkazy a konali ste podľa toho, ako vám prikázal, preto takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Jonádábovi, synovi Rechabovcov, nebude nikdy chýbať ten, čo by stál v mojej službe. V štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi toto slovo od Hospodina: Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Judsku a o všetkých národoch odo dňa, čo som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes. Keď sa dom Júdov dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu zamýšľam spôsobiť, azda sa každý navráti zo svojej zlej cesty a ja im odpustím ich viny a hriechy. Vtedy Jeremiáš zavolal Bárúcha, syna Nérijovho, a Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania na knižný zvitok všetky slová Hospodinove, ktoré povedal. Potom Jeremiáš rozkázal Bárúchovi: Mne prekážajú, nesmiem vstúpiť do domu Hospodinovho. Choď teda ty a zvitok, na ktorý si podľa môjho diktovania napísal slová Hospodinove, nahlas prečítaj pred ľudom v dome Hospodinovom v deň pôstu, a prečítaj ich aj pred všetkými Júdejcami, ktorí prídu zo svojich ciest. Azda ich úpenie prenikne pred Hospodina a každý sa navráti zo svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a prchkosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu. Bárúch, syn Nérijov, urobil celkom tak, ako mu prorok Jeremiáš rozkázal, a v dome Hospodinovom prečítal z knihy slová Hospodinove. V piatom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásil všetok ľud v Jeruzaleme a všetok ľud, ktorý prišiel z judských miest do Jeruzalema, pôst pred Hospodinom. Vtedy Bárúch prečítal z knihy všetky slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v sieni štátneho pisára Gemarju, syna Šáfánovho, na hornom nádvorí pred Novou bránou domu Hospodinovho, nahlas pred všetkým ľudom. Michája, syn Gemarjov, vnuk Šáfánov, počul všetky slová Hospodinove z knihy, zišiel do kráľovského paláca do siene pisára, kde práve zasadali kniežatá: štátny pisár Élíšámá, Delájá, syn Šemajov, Élnátán, syn Achbórov, Gemarja, syn Šáfánov, Cidkija, syn Chananjov, a ostatné kniežatá. Michája im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď Bárúch čítal knihu nahlas pred ľudom. Vtedy všetky kniežatá poslali Jehúdího, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, k Bárúchovi s odkazom: Vezmi do ruky zvitok, ktorý si nahlas prečítal pred ľudom, a poď! A Bárúch, syn Nérijov, vzal zvitok a prišiel k nim. Oni mu povedali: Sadni si a prečítaj nám ich. A Bárúch im ich nahlas prečítal. Keď počuli všetky tieto slová, so strachom pozerali jeden na druhého a povedali Bárúchovi: Všetko toto musíme oznámiť kráľovi! Bárúcha sa však opýtali: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho diktovania? A Bárúch im povedal: Jeremiáš mi nadiktoval všetky tieto slová a ja som ich napísal atramentom do knihy. Vtedy povedali kniežatá Bárúchovi: Choď, skry sa aj ty, aj Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste! Oni však odišli ku kráľovi na nádvorie paláca, zvitok dali uložiť v miestnosti štátneho pisára Élíšámu a všetko to dôverne oznámili kráľovi. Kráľ poslal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štátneho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal nahlas pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa. Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zimnom paláci a na ohnisku pred ním horel oheň. Akonáhle Jehúdí prečítal tri-štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok. A ani kráľ, ani jeho služobníci, ktorí počuli všetky tie slová, sa nezľakli, ani si neroztrhli šaty. Ani keď Elnátán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby nepálil zvitok, neposlúchol ich. Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl. Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi: Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil. A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty si spálil tento zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal: Istotne pritiahne babylonský kráľ a zničí túto krajinu a vykynoží v nej ľud i zvieratá? Preto takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Jojákímovi: Nebude mať potomka, ktorý by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu a v noci na mráz. A potrestám ho na jeho potomstve i na jeho služobníkoch pre ich vinu a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na ľudí Judska, všetku pohromu, ktorú som im predpovedal, aj keď nechceli počúvať. Nato vzal Jeremiáš iný zvitok, dal ho pisárovi Bárúchovi, synovi Nérijovmu, a ten napísal podľa Jeremiášovho diktovania všetky slová knihy, ktorú spálil judský kráľ Jojákím. A bolo k nim pripojených ešte mnoho podobných slov. Po Jojákímovom synovi Konjáhovi sa stal kráľom Joziášov syn Cidkija, ktorého babylonský kráľ Nebúkadnecar ustanovil za kráľa v Judsku. Ale ani on, ani jeho služobníci, ani ľud krajiny neposlúchali slová Hospodinove, ktoré vyriekol prostredníctvom proroka Jeremiáša. Kráľ Cidkija však predsa poslal Jehúchala, syna Šelemjovho, a kňaza Cefanju, syna Maaséjovho, k prorokovi Jeremiášovi s odkazom: Modli sa za nás k nášmu Bohu, Hospodinovi. Jeremiáš totiž slobodne chodil hore-dolu medzi ľudom, a ešte ho nedali do väzenia. Vtedy faraónovo vojsko vytiahlo z Egypta, a keď sa o tom dopočuli Chaldejci, ktorí obliehali Jeruzalem, odtiahli od Jeruzalema. Vtedy prorokovi Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Povedzte judskému kráľovi, ktorý vás poslal ku mne dopytovať sa ma: Ajhľa, faraónovo vojsko, ktoré vám vyšlo na pomoc, sa vráti do Egypta, do svojej krajiny. Ale Chaldejci sa vrátia a budú bojovať proti tomuto mestu, obsadia ho a spália. Takto vraví Hospodin: Neklamte sa hovoriac: Chaldejci určite odtiahnu od nás, lebo oni neodtiahnu. A keby ste pobili aj celé vojsko Chaldejcov, ktoré bojuje proti vám, a ostali by z nich len niekoľkí ťažko ranení mužovia, všetci by povstali vo svojich stanoch a spálili by toto mesto. Keď potom chaldejské vojsko odtiahlo od Jeruzalema kvôli faraónovmu vojsku, Jeremiáš sa vybral z Jeruzalema, aby mohol odísť do kraja Benjamín a vziať si tam podiel medzi svojimi príbuznými. Keď bol v Benjamínskej bráne, veliteľ stráže, menom Jirija, syn Chanajovho syna Šelemju, zadržal proroka Jeremiáša a povedal: Ty chceš prebehnúť ku Chaldejcom. Jeremiáš však odpovedal: To je lož. Ja nechcem prebehnúť ku Chaldejcom. Ale Jirija ho nepočúval, zadržal Jeremiáša a viedol ho ku kniežatám. Kniežatá sa nahnevali na Jeremiáša, zbili ho a dali do väzenia v dome štátneho pisára Jonátána; lebo ten urobili žalárom. Tak sa dostal Jeremiáš do klenutej časti domu s cisternou. Jeremiáš tam ostal mnoho dní. Kráľ Cidkija však poslal po neho. Vo svojom paláci sa ho kráľ tajne opýtal: Máš nejaké slovo od Hospodina? Jeremiáš odpovedal: Mám. A dodal: Budeš vydaný do rúk babylonského kráľa. Potom Jeremiáš povedal kráľovi Cidkijovi: Čím som sa prehrešil proti tebe a proti tvojim služobníkom i proti tomuto ľudu, že ste ma dali do väzenia? A kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokovali a hovorili: Nepríde babylonský kráľ proti vám, ani proti tejto krajine? Teraz ma však vypočuj, pane môj, kráľ, a moja prosba nech príde pred teba! Nevráť ma do domu štátneho pisára Jonátána, aby som tam nezomrel. Kráľ teda prikázal, aby Jeremiáša mali pod dozorom na nádvorí stráže a aby mu dávali na deň peceň chleba z ulice pekárov, pokiaľ sa len neminie všetok chlieb v meste. Tak ostal Jeremiáš na nádvorí stráže. Ale Šéfatjá, syn Mattánov, Gedalja, syn Pašchúrov, Júchal, syn Šelemjov, a Pašchúr, syn Malkijov, počuli slová, ktoré hovoril Jeremiáš všetkému ľudu: Takto vraví Hospodin: Kto býva v tomto meste, zomrie mečom, hladom a morom, kto však vyjde k Chaldejcom, ostane nažive. Život mu ostane ako korisť a bude žiť. Takto vraví Hospodin: Toto mesto bude určite vydané do moci vojska babylonského kráľa, a ten ho zaberie. Nato kniežatá povedali kráľovi: Tohto muža treba vydať na smrť, lebo takto oslabuje ruky bojovníkov, ktorí ešte ostali v tomto meste, i ruky všetkého ľudu, keď im hlása také reči. Veď tento muž sa nesnaží o blaho tohto ľudu, ale o jeho skazu. Kráľ Cidkija odpovedal: Ajhľa, máte ho v rukách; veď kráľ nezmôže nič proti vám. Chytili teda Jeremiáša a hodili ho do cisterny kráľoviča Malkiju, ktorá je na nádvorí stráže. Jeremiáša spustili na povrazoch. V cisterne nebolo vody, ale len bahno, a Jeremiáš sa ponoril do bahna. Kúšijec, eunuch Ebed-Melech, ktorý bol práve v kráľovskom paláci, počul, že Jeremiáša uvrhli do cisterny, kým kráľ bol v Benjamínskej bráne. Ebed-Melech vybehol z kráľovského paláca a povedal kráľovi: Pane môj, kráľ, tí mužovia veľmi zle naložili s prorokom Jeremiášom, keď ho hodili do cisterny. Umrie tam hladom, lebo už niet chleba v meste. Vtedy kráľ rozkázal Kúšijcovi Ebed-Melechovi: Vezmi si odtiaľto troch chlapov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr, ako umrie. Ebed-Melech si vzal chlapov, vošiel do kráľovského paláca, do miestnosti pod pokladnicou, vzal si odtiaľ staré a zodraté handry a spustil ich Jeremiášovi po povrazoch do cisterny. Kúšijec Ebed-Melech povedal Jeremiášovi: Polož si staré a zodraté handry pod pazuchy pod povrazy; Jeremiáš urobil tak. Potom ho vytiahli povrazmi z cisterny a Jeremiáš ostal na nádvorí strážnice. Kráľ Cidkija poslal po proroka Jeremiáša a vzal ho so sebou k tretiemu vchodu do domu Hospodinovho. Kráľ povedal Jeremiášovi: Voľačo sa ťa chcem opýtať, nezataj nič predo mnou. Jeremiáš povedal Cidkijovi. Ak ti podám zvesť, iste ma vydáš na smrť, a ak ti dám radu, neposlúchneš ma. Vtedy kráľ Cidkija potajomky prisahal Jeremiášovi: Akože žije Hospodin, ktorý nám dal tento život, nevydám ťa na smrť, nevydám ťa ani do rúk oných mužov, ktorí ti siahajú na život. Vtedy Jeremiáš povedal Cidkijovi: Takto vraví Hospodin, Boh mocností, Boh Izraela: Ak sa naozaj vzdáš kniežatám babylonského kráľa, ty ostaneš nažive a toto mesto nebude spálené ohňom; ostaneš nažive ty i tvoj dom. Ak sa však nevzdáš kniežatám babylonského kráľa, toto mesto bude vydané Chaldejcom do rúk, a tí ho spália, a ani ty im neunikneš z rúk. Kráľ Cidkija povedal Jeremiášovi: Bojím sa Júdejcov, ktorí prebehli ku Chaldejcom, že ma vydajú do ich rúk a budú si zo mňa robiť posmech. Jeremiáš na to povedal: Nevydajú ťa. Poslúchni Hospodina v tom, čo ti zvestujem; dobre sa ti bude vodiť, aj ty ostaneš nažive. Ak sa však zdráhaš vzdať, toto slovo mi zjavil Hospodin: Ajhľa, všetky ženy, ktoré ostali v paláci judského kráľa, budú vyvedené ku kniežatám babylonského kráľa a budú hovoriť: Zaviedli a premohli ťa tvoji dobrí priatelia; keď ti v blate uviazli nohy, odvrátili sa preč. Všetky tvoje ženy i tvojich synov vyvedú k Chaldejcom; ani ty im neunikneš z rúk, ale babylonský kráľ ťa chytí a toto mesto spáli. Vtedy Cidkija povedal Jeremiášovi: Nech sa nikto nedozvie o týchto veciach, inak zomrieš. Ak sa dopočujú kniežatá, že som s tebou hovoril, prídu k tebe a požiadajú ťa: Povedz nám, čo si hovoril kráľovi a čo ti hovoril kráľ; nezataj nič pred nami, inak ťa usmrtíme! - povedz im: Predložil som kráľovi svoju úpenlivú prosbu, aby ma nevracal do domu Jonátánovho, aby som tam nezomrel. Keď všetky kniežatá prišli k Jeremiášovi a vypytovali sa ho, on im povedal celkom tak, ako mu kráľ prikázal. Umĺkli teda a odišli od neho, lebo nikto nepočul onen rozhovor. Jeremiáš ostal potom na nádvorí stráže až do dňa, keď Jeruzalem bol dobytý. Po dobytí Jeruzalema v deviatom roku judského kráľa Cidkiju, v desiatom mesiaci, pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar a celé jeho vojsko k Jeruzalemu a obliehali ho. V jedenástom roku Cidkiju, deviateho dňa štvrtého mesiaca, vtrhli do mesta. Všetky kniežatá babylonského kráľa vtiahli a usadili sa v Prostrednej bráne: Nérgal-Serecer, Samgar-Nebú, Sar Sechím, hlavný dvoran, Nérgal Sarecer, hlavný mág, a všetci ostatní vodcovia babylonského kráľa. Keď ich judský kráľ Cidkija a všetci bojovníci uzreli, ušli; v noci vybehli z mesta cestou, vedúcou ku kráľovskej záhrade, bránou medzi dvoma múrmi. Vytiahli cestou k Arábe. Chaldejské vojsko ich však prenasledovalo a Cidkiju dobehli na jerišských stráňach. Chytili ho a odviedli k Nebúkadnecarovi do Ribly v Chamáte. Ten vyriekol nad ním rozsudok. Babylonský kráľ v Rible dal pred jeho očami pozabíjať Cidkijových synov aj všetkých judských šľachticov. Cidkiju oslepil, sputnal ho okovami a dal odviesť do Babylonie. Potom Chaldejci vypálili kráľovský palác i domy obyvateľov a hradby Jeruzalema zrúcali. Zvyšok ľudu, ktorý ostal v meste, a odpadlíkov, ktorí prebehli k nemu, i ostatný ľud dal hlavný veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán odviesť do Babylonie do zajatia. Drobný ľud, ktorý nemal nič, ponechal v onen deň hlavný veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán v Judsku; pridelil im vinice i polia. Ohľadne Jeremiáša vydal Nebúkadnecar veliteľovi telesnej stráže Nebúzaradánovi rozkaz: Vezmi ho a maj na očiach; neurob mu nič zlé, ale urob s ním, ako si on želá. Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, hlavný komorník Nebúšazbán, hlavný mág Nérgal-Sarecer i všetci velitelia babylonského kráľa poslali po Jeremiáša, dali ho odviesť z nádvoria strážnice a odovzdali Gedaljovi, synovi Achíkáma, vnukovi Šáfánovmu, aby ho odviedol domov. Tak ostal bývať uprostred ľudu. No Jeremiášovi, keď bol zavretý na nádvorí strážnice, zaznelo slovo Hospodinovo: Choď a povedz Kúšijcovi Ebed-Melechovi: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, splním svoje slová o tomto meste na jeho škodu, a nie na prospech; splnia sa pred tebou v ten deň. Zachránim ťa v onen deň - znie výrok Hospodinov - a nebudeš vydaný do rúk mužov, ktorých sa bojíš. Lebo ťa vyslobodím a nepadneš mečom, život ti ostane ako korisť, lebo si dúfal vo mňa. Toto slovo zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď ho veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán prepustil z Rámy, kde ho našiel, lebo aj on bol spútaný okovami medzi odvlečenými z Jeruzalema a Júdu, ktorí mali byť odvedení do Babylonie. Veliteľ telesnej stráže vzal Jeremiáša a povedal mu: Hospodin, tvoj Boh, predpovedal túto pohromu na toto miesto; Hospodin splnil a urobil, čo predpovedal, lebo vy ste sa prehrešili proti Hospodinovi a nepočúvali ste Jeho hlas; preto sa vám toto prihodilo. Teraz som ťa, hľa, zbavil okov, ktoré si mal na rukách. Ak uznáš za dobré ísť so mnou do Babylonie, poď, budem ťa mať na očiach. Ak nechceš ísť so mnou do Babylonie, ostaň. Pozri, máš pred sebou celú krajinu, choď tam, kde uznáš za dobré a správne. Vráť sa ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu, vnukovi Šáfánovmu, ktorého babylonský kráľ ustanovil nad judskými mestami, a bývaj s ním uprostred ľudu, alebo choď tam, kde uznáš za najsprávnejšie. Veliteľ telesnej stráže mu dal jedlo na cestu i dar a prepustil ho. Tak prišiel Jeremiáš ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu, do Micpy a ostal s ním bývať uprostred ľudu, ktorý zostal v krajine. Keď všetci velitelia vojska, ktorí boli roztratení po poliach so svojimi ľuďmi, počuli, že babylonský kráľ ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, nad krajinou a že mu zveril v krajine mužov, ženy, deti i drobný ľud, ktorý neodviedli do Babylonie, prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jóchánán a Jonátán, synovia Káréachovi, Serájá, syn Tanchumetov, synovia Éfajovi z Netófy a Jezanja, syn istého Maacháťana, aj so svojimi ľuďmi. A Gedalja, syn Achíkámov, vnuk Šáfánov, zložil prísahu im aj ich ľuďom, a hovoril: Nebojte sa slúžiť Chaldejcom, ostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre. Ajhľa, ja ostanem bývať v Micpe, aby som niesol zodpovednosť pred Chaldejcami, ktorí prídu k nám; vy však oberte hrozno, ovocie a olej, uložte do svojich nádob a bývajte vo svojich mestách, ktoré ste zabrali. Aj všetci Júdejci, ktorí boli v Moábsku, medzi Ammóncami a v Edómsku, aj tí, čo boli v ostatných krajinách, sa dopočuli, že babylonský kráľ ponechal pre Júdu zvyšok a že ustanovil nad nimi Gedalju, syna Achikámovho, vnuka Šáfánovho. Všetci Júdejci sa vrátili zo všetkých krajín, kde boli zahnaní, prišli do Judska ku Gedaljovi do Micpy a naoberali mnoho hrozna i ovocia. Jóchánán, syn Káréachov, a všetci velitelia vojsk, ktorí boli na poliach, prišli ku Gedaljovi do Micpy a povedali mu: Vieš, že ammónsky kráľ Baalis poslal Netánjovho syna Jišmáéla zavraždiť ťa? Ale Gedalja, syn Achíkámov, im neuveril. Vtedy Jóchánán, syn Káréachov, hovoril tajne Gedaljovi v Micpe: Pôjdem a zabijem Jišmáéla, syna Netanjovho, takže sa o tom nik nedozvie. Prečo by ťa mal zavraždiť? To by sa rozpŕchol celý Júda, ktorý sa zhromaždil okolo teba, a zahynul by zvyšok Júdu. Ale Gedalja, syn Achíkámov, povedal Jóchánánovi, synovi Káréachovmu: Nesmieš to urobiť, lebo hovoríš lož o Jišmáélovi. V siedmom mesiaci Jišmáél, syn Netanjov a Elíšámov vnuk z kráľovského rodu, jeden z veliteľov kráľových, prišiel ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu, do Micpy, a s ním desať chlapov; tam v Micpe jedli spolu. Zrazu Jišmáél, syn Netanjov, vstal s desiatimi chlapmi, ktorí boli s ním, a mečom zabili Gedalju, syna Achíkámovho, vnuka Šáfánovho. Tak usmrtil toho, ktorého babylonský kráľ ustanovil nad krajinou. Jišmáél pobil aj všetkých Júdejcov, ktorí boli pri Gedaljovi v Micpe, i chaldejských bojovníkov, ktorí tam práve boli. Na druhý deň po zavraždení Gedalju, keď ešte nik o tom nevedel, prišlo osemdesiat mužov zo Síchemu, Šíla a Samárie s ostrihanými bradami a v roztrhaných šatách, do krvi doškriabaných, s pokrmovou obeťou a kadidlom v rukách, aby to zaniesli do domu Hospodinovho. Jišmáél, syn Netanjov, im vyšiel v ústrety z Micpy; idúcky stále plakal. Keď sa s nimi stretol, povedal im: Poďte ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu! Keď však prišli do stredu mesta, Jišmáél, syn Netanjov, a jeho mužovia ich rozsekali a hodili do cisterny. Ale našlo sa medzi nimi desať mužov, ktorí povedali Jišmáélovi: Neusmrcuj nás, lebo máme v poli skryté zásoby pšenice a jačmeňa, oleja a medu. Ponechal ich a neusmrtil spolu s ich bratmi. Cisterna, do ktorej Jišmáél pohádzal mŕtvoly mužov, ktorých pobil spolu s Gedaljom, bola tá istá, ktorú dal zhotoviť kráľ Ásá pred útokom izraelského kráľa Baššu. Jišmáél, syn Netanjov, ju naplnil pobitými. A zajal všetok ostatný ľud, ktorý bol v Micpe: kráľovské dcéry a všetok ostatný ľud, nad ktorým veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho. Keď ich Jišmáél, syn Netanjov, zajal, chcel prejsť k Ammóncom. Keď sa Jóchánán, syn Káréachov, a všetci vodcovia vojska, ktorí boli s ním, dopočuli o všetkom zle, čo spáchal Jišmáél, syn Netanjov, vzali všetkých mužov a vytiahli do boja s Jišmáélom; stretli ho pri veľkej vode pri Gibeóne. Keď všetok ľud, čo bol s Jišmáélom, uvidel Jóchánána, syna Káréachovho, a všetkých vodcov vojska, ktorí boli s ním, zaradoval sa. A všetok ľud, ktorý Jišmáél zajal v Micpe, vrátil sa k Jóchánánovi, synovi Káréachovmu. Ale Jišmáél, syn Netanjov, unikol pred Jóchánánom s ôsmimi mužmi a odišiel k Ammóncom. Jóchánán, syn Káréachov, i všetci vodcovia vojska, ktorí boli s ním, vzali všetok ostatný ľud, ktorý zajal Jišmáél, syn Netanjov, keď zabil Gedalju, syna Achíámovho, a to hrdinov, bojovníkov, ženy, deti i eunuchov, ktorých vrátil z Gibeónu. Odišli a ostali v Gérút Kimháme, pri Betleheme, aby mohli odísť do Egypta pred Chaldejcami, lebo sa ich báli, keďže Jišmáél, syn Netanjov, zabil Gedalju, syna Achíkámovho, ktorého babylonský kráľ ustanovil nad krajinou. Vtedy všetci vodcovia vojska i Jóchánán, syn Káréachov, Jezanja, syn Hóšajov, i všetok ľud, malí i veľkí, pristúpili a povedali prorokovi Jeremiášovi: Nech príde naša prosba pred teba. Modli sa k svojmu Bohu, Hospodinovi, za nás, za všetok tento zvyšok, lebo nás z množstva ostalo málo, ako nás na vlastné oči vidíš. Nech nám oznámi Hospodin, tvoj Boh, cestu, ktorou máme ísť, aj čo máme robiť. Prorok Jeremiáš im na to povedal: Počul som! Ajhľa, pomodlím sa k Hospodinovi, vášmu Bohu, podľa vašej žiadosti, a oznámim vám všetko, čo vám odpovie Hospodin; nič nezamlčím pred vami. Oni povedali Jeremiášovi: Nech je Hospodin pravdivý a verný svedok proti nám, ak nesplníme všetko podľa toho, s čím ťa Hospodin, tvoj Boh, pošle k nám. Či to bude dobré, alebo zlé, poslúchneme hlas svojho Boha, Hospodina, ku ktorému ťa posielame, aby sa nám dobre vodilo, keď poslúchneme hlas svojho Boha, Hospodina. Po desiatich dňoch slovo Hospodinovo zaznelo Jeremiášovi. Vtedy zavolal Jóchánána, syna Káréachovho, všetkých vodcov vojska, ktorí boli s ním, i všetok ľud od najmenších po najväčších, a povedal im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som Mu predniesol vašu prosbu: Ak naozaj ostanete v tejto krajine, vybudujem a nezrúcam vás, zasadím a nevytrhám vás, lebo som oľutoval pohromu, ktorú som vám spôsobil. Nebojte sa babylonského kráľa, ktorého sa obávate. Nebojte sa ho - znie výrok Hospodinov - lebo ja budem s vami, aby som vám pomáhal a vytrhol vás z jeho ruky. Preukážem vám milosrdenstvo, aj on bude milosrdný voči vám a navráti vás na vašu pôdu. Ale ak hovoríte: Nezostaneme v tejto krajine! a tým neposlúchnete hlas svojho Boha, Hospodina, ale poviete: Nie! Odídeme do Egypta, aby sme nevideli vojnu, nepočuli zvuk trúby a netrpeli hlad po chlebe; tam budeme bývať - preto teraz, vy, zvyšok Júdu, počujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ak sa naozaj poberáte odísť do Egypta, ak chcete odísť a bývať tam ako cudzinci, potom vás tam, v Egypte, zasiahne meč, ktorého sa bojíte; hlad, pre ktorý ste ustarostení, tam v Egypte vám bude v pätách, a tam pomriete. Všetci mužovia, ktorí sa poberajú odísť do Egypta, aby tam bývali ako cudzinci, pomrú mečom, hladom a morom a nikto z nich neunikne, ani sa nezachráni pred pohromou, ktorú na nich privediem. Lebo takto vraví Hospodin moc nos tí, Boh Izraela: Ako sa vylial môj hnev a moja prchkosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa vyleje moja prchkosť na vás, keď pôjdete do Egypta, takže sa stanete kliatbou, hrôzou, zlorečením a potupou, a už nikdy neuvidíte toto miesto. Toto vyriekol o vás Hospodin, vy pozostalí z Júdu: Nechoďte do Egypta! Vedzte jasne, že som vás dnes varoval. Lebo sami seba zavádzate, keď ste ma poslali k svojmu Bohu, Hospodinovi, so slovami: Modli sa za nás k nášmu Bohu, Hospodinovi, zvestuj nám všetko, čo povie Hospodin, náš Boh, a splníme to. Dnes som vám to zvestoval, ale nepočúvate hlas svojho Boha, Hospodina, v ničom z toho, pre čo ma k vám poslal. Teraz vedzte, že zahyniete mečom, hladom a morom na mieste, na ktoré si žiadate odísť, aby ste tam bývali. Keď Jeremiáš dohovoril všetkému ľudu všetky slová ich Boha, Hospodina, ako ho Hospodin poslal k nim so všetkými tými slovami, Azarja, syn Hóšajov, Jóchánán, syn Káréachov, a všetci spupní mužovia povedali Jeremiášovi: Lož hovoríš; neposlal ťa náš Boh, Hospodin, k nám so slovami: Nechoďte do Egypta bývať tam ako cudzinci, ale Bárúch, syn Nérijov, ťa popudzuje proti nám, aby nás vydal Chaldejcom do rúk a zapríčinil našu smrť, alebo aby nás dal odviesť do zajatia do Babylonie. Jóchánán, syn Káréachov, ani nikto z dôstojníkov vojska, ani ostatný ľud neposlúchol napomenutie Hospodinovo ostať v Judsku, ale Jóchánán, syn Káréachov, a všetci vodcovia vojska vzali so sebou tých, ktorí zostali z Júdu, ktorí sa vrátili spomedzi rozličných národov, medzi ktoré boli rozptýlení, aby bývali v Judsku ako cudzinci, to jest mužov i ženy, deti i kráľovské dcéry, i všetky osoby, ktoré veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ponechal pri Gedaljovi, synovi Achíkámovom, vnukovi Šáfánovom, aj proroka Jeremiáša a Bárúcha, syna Nérijovho. Tak prišli do Egypta, lebo neposlúchli hlas Hospodinov. Prišli až do Tachpanchesu. V Tachpanchese zaznelo Jeremiášovi slovo Hospodinovo: Vezmi si do rúk veľké kamene a pred zrakom judských mužov zakop ich pod tehlovú dlažbu vchodu do faraónovho tachpancheského paláca. Potom im povedz: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, ja pošlem a vezmem svojho služobníka, babylonského kráľa Nebúkadnecara, a postavím jeho trón nad tie kamene, ktoré som dal skryť, a on vystrie nad nimi svoj trónny baldachýn. Príde a porazí Egypt: koho vydá na smrť, toho na smrť, koho do zajatia, toho do zajatia, koho meču, toho meču. Podpáli chrámy egyptských bohov, spáli ich a odvlečie do zajatia. Vyčistí Egypt, ako keď si pastier odvšivaví šaty, a odtiahne v pokoji. Roztrieska posvätné stĺpy chrámu slnka, ktorý je v Egypte, a chrámy egyptských bohov vypáli. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o všetkých Júdejcoch, bývajúcich v Egypte v Migdóle, Tachpanchese, Memfise a v Patróse: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela. Videli ste všetku pohromu, ktorú som uviedol na Jeruzalem i na všetky judské mestá. Dnes sú, hľa, zrúcaniskom, a niet v nich obyvateľov pre ich nešľachetnosť, ktorú páchali, keď ma hnevali tým, že šli kadiť a slúžiť iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia; hoci som posielal k vám stále svojich služobníkov, prorokov s odkazom: Nepáchajte túto ohavnosť, ktorú nenávidím. Ale neposlúchli, ani nepočúvali, aby sa odvrátili od svojej nešľachetnosti a nekadili iným bohom. Preto sa vyliala moja prchkosť a môj hnev vzbĺkol v judských mestách i na uliciach Jeruzalema, takže sa stali zboreniskom a púšťou, ako sú dnes. Teraz takto vraví Hospodin, Boh mocností, Boh Izraela: Prečo konáte také veľké zlo sami proti sebe, že musí byť u vás vykynožený z Júdu muž i žena, dieťa i nemluvňa, aby z vás neostal ani zvyšok? Popudzujete ma dielom svojich rúk, kadíte iným bohom v Egypte, do ktorého prichádzate bývať ako cudzinci, aby ste boli vykynožení a aby ste sa stali kliatbou a potupou medzi všetkými národmi zeme. Zabudli ste na zlé skutky svojich otcov, na zlé skutky judských kráľov, na zlé skutky ich žien i na zlé skutky vašich žien, ktoré páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema? Nepokorili sa ani do dnešného dňa, nebáli sa a nechodili podľa môjho učenia a podľa mojich ustanovení, ktoré som predložil vám i vašim otcom. Preto takto vraví Hospodin moc nos tí, Boh Izraela: Ajhľa, obraciam svoju tvár proti vám na záhubu, aby som vykynožil celého Júdu. A schytím zvyšok Júdu, ktorý sa pobral odísť do Egypta, aby tam býval. V Egypte bude s nimi úplný koniec, padnú mečom a hladom. Pohynú malí i veľkí; mečom a hladom pomrú a budú kliatbou a hrôzou, zlorečením a potupou. Potrestám tých, čo bývajú v Egypte, mečom, hladom a morom, ako som potrestal Jeruzalem. Vo zvyšku Júdu, ktorý odišiel bývať do Egypta, nebude nikto, kto sa zachráni, alebo kto utečie. Nemôžu sa vrátiť do Judska, hoci z tej duše túžia vrátiť sa a bývať tam. Nevrátia sa, iba ak niekoľko utečencov. Vtedy takto odpovedali Jeremiášovi všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy kadili iným bohom, i všetky ženy, ktoré stáli ako veľké zhromaždenie so všetkým ľudom, bývajúcim v Egypte a v Patróse: V tom, čo si nám hovoril v mene Hospodinovom, ťa neposlúchneme. Ale rozhodne budeme plniť všetko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, ako sme robievali my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtosti, dobre nám bolo a pohromu sme nezažili. Odvtedy však, čo sme prestali kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, trpíme nedostatkom vo všetkom a hynieme mečom a hladom. A ak my kadíme kráľovnej nebies a obetujeme jej úliatby, či jej robíme obetné koláče, majúce jej podobu, a obetujeme jej úliatby bez vedomia svojich mužov? Ale Jeremiáš povedal všetkému ľudu, mužom i ženám a všetkým ľuďom, ktorí mu tak odpovedali: Naopak, Hospodin sa rozpomenul práve na to kadidlo, ktoré ste obetovali po judských mestách a na jeruzalemských uliciach vy, vaši otcovia, vaši králi a kniežatá i pospolitý ľud, a dotklo sa Mu to srdca, takže Hospodin už nemohol ďalej znášať vaše zlé skutky a ohavnosti, ktoré ste páchali. Preto sa stala vaša krajina zboreniskom, predmetom hrôzy a kliatby, bez obyvateľov, ako je aj dnes. Pretože ste kadili a hrešili proti Hospodinovi, nepočúvali ste Jeho hlas a nechodili ste podľa Jeho učenia, podľa Jeho ustanovení a svedectiev, stihla vás táto pohroma, ako je to dnes. Ďalej povedal Jeremiáš všetkému ľudu i všetkým ženám: Počujte slovo Hospodinovo, vy všetci z Júdu, ktorí ste v Egypte: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Vy i vaše ženy ste to vyslovili vlastnými ústami a svojimi rukami ste splnili, čo hovoríte: Rozhodne budeme plniť svoje sľuby, ktoré sme urobili, a budeme kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby. Nuž uskutočňujte svoje sľuby! Preto počujte slovo Hospodinovo, všetci z Júdu, ktorí bývate v Egypte: Ajhľa, prisahal som na svoje veľké meno - riekol Hospodin: V celom Egypte ústa nijakého Júdejca nevyslovia viac moje meno hovoriac: Akože žije Hospodin, Pán. Ajhľa, ja bdiem nad nimi na ich škodu, a nie na prospech, takže všetci Júdejci, ktorí sú v Egypte, zhynú mečom, hladom až do úplného vykynoženia. Ktorí uniknú pred mečom, vrátia sa z Egypta do Judska v malom počte. Potom pozná celý zvyšok Júdu, ktorý prišiel bývať do Egypta, čie slovo sa splní: moje, či ich. A toto vám bude znamením - znie výrok Hospodinov - že vás potrestám na tomto mieste, aby ste poznali, že sa iste uskutočnia moje slová o vás na vašu škodu. Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja vydám faraóna, egyptského kráľa Chofru, do rúk jeho nepriateľov, ktorí mu siahajú na život, ako som vydal judského kráľa Cidkiju do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara, jeho nepriateľa, ktorý mu siahal na život. Slovo, ktoré prorok Jeremiáš hovoril Bárúchovi, synovi Nérijovmu, keď písal tieto slová do knihy podľa diktovania Jeremiášovho v štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o tebe, Bárúch: Povedal si: Beda mi, lebo Hospodin pridal zármutok k mojej bolesti, unavil som sa vzdychaním a nenachádzam upokojenie. Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, čo som vystaval, rúcam, a čo som zasadil, vytrhávam, to jest celú moju krajinu. Ty si žiadaš veľké veci. Nežiadaj si, lebo, hľa, privediem pohromu na každé telo - znie výrok Hospodinov - ale tvoj život ti ponechám ako korisť na každom mieste, kamkoľvek pôjdeš. Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo prorokovi Jeremiášovi o národoch: O Egypte. Proti vojsku faraóna, egyptského kráľa Nechu, ktoré bolo pri rieke Eufrat v Karkemiši a ktoré babylonský kráľ Nebúkadnecar porazil vo štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho: Pripravte štít a pavézu a dajte sa do boja! Zapriahnite kone a vysadnite, jazdci! Postavte sa v prilbách, nabrúste kopije, oblečte pancier! Prečo ich vidím strachovať sa, dávať sa na útek? Ich hrdinovia sú zabíjaní. Nadobro utekajú, ani sa neobrátia. Hrôza zo všetkých strán - znie výrok Hospodinov! Nemôže utiecť rýchly a neunikne hrdina. Na severe pri rieke Eufrat potkli sa a padli. Kto sa to dvíha ako Níl, ako rieky, ktorých vody hučia? To stúpa Egypt ako Níl a ako rieky hučia jeho vody. Povedal: Vystúpim, zakryjem krajinu, zahubím mesto i tých, čo bývajú v ňom. Sadnite na kone! Nech sa rútia vozy, nech hrdinovia vytiahnu: Kúš i Pút, nositelia štítu, Lúďania, ktorí nosia a napínajú luk. Toto je deň Pána, Hospodina mocností, deň pomsty, keď sa má pomstiť nad svojimi protivníkmi. Meč bude žrať, nasýti sa a napije sa z ich krvi, pretože Hospodin mocností má obeť v severnej krajine pri rieke Eufrat. Vystúp do Gileádu a dones balzam, ty panna, dcéra Egypt! Nadarmo používaš mnoho liekov, pre teba nieto uzdravenia. Národy počuli o tvojej potupe, tvoje bedákanie napĺňa krajinu, lebo hrdina sa potkýnal o hrdinu, obaja padli naraz. Slovo, ktoré hovoril Hospodin prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nebúkadnecar príde poraziť Egypt: Oznamujte v Egypte, rozhlasujte v Migdóle, rozhlasujte v Memfise a v Tachpanchese, hovorte: Postav sa, priprav sa, lebo meč požiera vôkol teba. Prečo utiekol Apis, prečo neostal tvoj býk stáť? Pretože Hospodin ho zostrčil. On spôsobil, že mnohí sa potkli, jeden padol na druhého a povedali: Hor sa, vráťme sa k svojmu ľudu do našej rodnej krajiny pred ukrutným mečom! Faraóna, egyptského kráľa, nazvite: Hrmotný, ktorý premeškal čas! Akože žijem, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin mocností, príde ktosi podobný Táboru medzi vrchmi, Karmelu nad morom. Priprav si svoje veci do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypt! Lebo Memfis bude púšťou a vypálený bez obyvateľov. Egypt je krásna jalovica, ale prichádza na ňu ovad zo severu. Aj jeho žoldnieri sú uprostred neho, sú ako vykŕmené teľce; ale aj tí sa obrátili a spolu sa dali na útek, nezastavili sa. Lebo prišiel na nich deň ich pohromy, čas navštívenia. Jeho hlas je ako hlas sipiaceho hada, keď jeho nepriatelia prichádzajú s mocou. So sekerami idú proti nemu ako drevorubači. Jeho les vytnú - znie výrok Hospodinov - hoci je nepreniknuteľný, lebo ich je viac ako kobyliek, áno, sú bez počtu. Na hanbu vyjde dcéra Egypt, vydaná do rúk severského ľudu. Hospodin mocností, Pán Izraela, hovorí: Ajhľa, ja potrestám Ámóna v Tébach, faraóna i Egypt aj jeho bohov, jeho kráľov, faraóna i všetkých, ktorí mu dôverujú. Vydám ich do rúk tých, čo im siahajú na život, do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara a jeho sluhov. Ale potom bude Egypt obývaný ako za starodávnych čias - znie výrok Hospodinov. Ty sa však neboj, služobník môj, Jákob, a nestrachuj sa, Izrael, lebo, hľa, z diaľky teba zachránim a tvoje potomstvo z krajiny, kde je v zajatí. Jákob sa vráti a bude odpočívať, bude bez starostí a nik ho nevyruší. Neboj sa, služobník môj, Jákob - znie výrok Hospodinov - lebo ja som s tebou, lebo skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa zahnal. S tebou však neskoncujem, potrestám ťa s mierou, lebo bez trestu ťa nechať nemôžem. Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo prorokovi Jeremiášovi o Filištíncoch skôr, ako faraón porazil Gazu. Takto vraví Hospodin: Ajhľa, vody stúpajú od severu a stávajú sa strhujúcou riekou, zaplavia krajinu, i to, čo ju napĺňa, mesto i obyvateľov v ňom. Ľudia budú volať o pomoc a kvíliť bude každý obyvateľ krajiny. Pre hlasný dupot kopýt jeho koní, pre hrmot jeho vozov, rachot jeho kolies otcovia sa neobzrú o svojich synov, lebo ich ruky ochabnú pre deň, čo príde zničiť všetkých Filištíncov, vyhubiť aj posledných pomocníkov Týru a Sidónu. Lebo Hospodin zničí Filištíncov, ten zvyšok ostrova Kaftór. Gaza oplešivela, umĺkol Aškelón; ty zvyšok Anákovcov, dokedy si budeš robiť krvavé zárezy? Ach, meč Hospodinov, dokedy sa neuspokojíš? Stiahni sa do svojej pošvy, odpočiň si, utíš sa! Akože môže mať pokoj? Veď Hospodin dal meču príkaz proti Aškelónu a proti morskému pobrežiu, tam ho poslal. O Moábsku. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Beda Nébu, lebo je spustošený; na hanbu vyšlo, dobyté je Kirjátajim! V hanbe je strmý hrad a zrúcaný. Nie je už pýchou Moábu. V Chešbóne snovali proti nemu zlé. Poďte, vykynožme ho, aby nebol národom. Aj ty onemieš, Madmén, meč príde za tebou. Z Chórónajimu znie volanie o pomoc: Spustošenie a veľká skaza. Roztrieskaný je Moáb, jeho maličkí kričia o pomoc. Lebo luchitskou strminou vystupujú s plačom. Lebo na Chórónajimskom svahu pre skazu počuť volanie o pomoc. Utečte, zachráňte si život a budete ako borievka na púšti. Keďže si dúfal vo svoje diela a poklady, aj teba dobyjú, a Kemóš pôjde do zajatia aj so svojimi kňazmi a kniežatami. A pustošiteľ vnikne do každého mesta; nijaké mesto sa nezachráni; údolie zhynie a spustne pláň, ako povedal Hospodin. Dajte Moábu krídla, nech voľne odletí! Jeho mestá stanú sa púšťou, nikto nebude v nich bývať. Prekliaty, kto s nedbalosťou koná dielo Hospodinovo, a prekliaty, kto zdržuje svoj meč od krvi. Bez starosti bol Moáb od svojej mladosti, spočíval ako víno na svojich kvasniciach, neprelievali ho z nádoby do nádoby, ani do zajatia nemusel ísť; preto si zachoval vlastnú chuť, ani vôňa sa mu nezmenila. Preto, hľa, prichádzajú dni, - znie výrok Hospodinov - keď mu pošlem prelievačov, ktorí ho prelejú, jeho nádoby vyprázdnia a jeho krčahy roztrepú. Na hanbu vyjde Moáb pre Kemóša, ako na hanbu vyšiel Izrael pre Bétel, ktorému dôveroval. Ako môžete vravieť: Sme hrdinovia, udatní bojovníci? Pritiahol ničiteľ Moábu a jeho miest, jeho najlepšia mlaď ide na jatku. To výrok Kráľa, Jeho meno je Hospodin mocností. Blíži sa skaza Moábu a jeho pohroma sa veľmi ponáhľa. Prejavte mu ľútosť, všetci jeho susedia, všetci, ktorí poznáte jeho meno! Hovorte: Ako sa zlomila silná palica, nádherná berla! Zostúp zo svojej slávy a seď o smäde, obyvateľka Dibónu, lebo prišiel na teba ničiteľ Moábu, skazil tvoje opevnené mestá. Postav sa k ceste a vyzeraj, obyvateľka Aróéru! Spytuj sa utečenca i utečenky, povedz: Čo sa stalo? Na hanbu vyšiel Moáb, lebo je zlomený, kvíľte a kričte, oznámte v Arnóne, že Moáb je spustošený. Prišiel súd na kraj Roviny, na Chólón, Jahcu a Méfáat, na Dibón, Nebó a Bét-Diblátajim, na Kirjátajim, Bét-Gámúl a Bét-Meón, na Kerijót, Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábu. Odťatý je roh Moábu a zlomené je jeho rameno - znie výrok Hospodinov. Opojte ho, lebo sa vypínal nad Hospodina; nech sa Moáb váľa vo svojom vývratku, nech je aj on na posmech. Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho dopadli medzi zlodejmi, že si posmešne potriasal hlavou nad ním, kedykoľvek si o ňom hovoril? Opustite mestá a bývajte v bralách, obyvatelia Moábu, buďte ako holubica, ktorá hniezdi nad ústím roklín. Počuli sme o pýche Moábu, veľmi je pyšný, o jeho vysokomyseľnosti, pýche a nadutosti, o jeho namyslenom srdci. Poznám jeho vypínavosť - znie výrok Hospodinov - nepravé sú jeho reči, nesprávne koná. Preto kvílim nad Moábom, pre celý Moáb volám o pomoc, vzdychám pre mužov z Kír Chešbónu. Viac ako Jazér oplakávam teba, ó, vinič Sibmy. Tvoje výhonky prerástli more, siahali až po Jazér. Do oberačky tvojho raného ovocia a hrozna vpadol pustošiteľ. Odňatá je radosť a plesanie zo sadu a z Moábu; odstránil som hrozno z kadí, nikto nebude lisovať s radostným pokrikom; ich pokrik nebude radostným pokrikom. Krik Chešbónu znie až po Eleále, až po Jahac; vydávajú svoj hlas od Cóaru po Chórónajim, po Eglat-Šelišijá; lebo aj vody Nimrímu budú púšťou. Skoncujem v Moábe s tými - znie výrok Hospodinov - ktorí vystupujú na obetnú výšinu a kadia svojim bohom. Preto vzlyká moje srdce nad Moábom ako flauta a moje srdce vzlyká nad mužmi Kír-Cheresu ako flauta. Pretože sa stratilo, čo si naodkladal. Veď každá hlava je lysá a každá brada oholená, na všetkých rukách sú krvavé zárezy a na všetkých bedrách vrecovina. Na všetkých moábskych strechách a námestiach je samý žalospev; lebo som roztrieskal Moáb ako nádobu, v ktorej nikto nemá záľubu - znie výrok Hospodinov. Ako je len zlomený! Ako kvília! Ako zahanbene sa Moáb dal na útek! Moáb bude na výsmech a úžas celému svojmu okoliu. Lebo takto vraví Hospodin: Ajhľa, priletí ktosi ako orol a rozprestrie si krídla nad Moábom. Zaujaté sú mestá, zabrané sú pevnosti. V onen deň bude srdce moábskych hrdinov ako srdce ženy pri pôrodných bolestiach. Vyhubený je Moáb spomedzi národov, lebo sa vypínal proti Hospodinovi. Strach, jama a pasca ti hrozí, obyvateľstvo Moábska - znie výrok Hospodinov. Kto utečie pred hrôzou, padne do jamy, a kto bude vyliezať z jamy, chytí sa do pasce; lebo uvediem to na Moáb v roku jeho navštívenia - znie výrok Hospodinov. Vysilení utečenci zostanú v tôni Chešbónu. Ale vyšľahne oheň z Chešbónu, plameň z domu Síchovho a strávi sluchy Moábu a temeno hlučného plemena. Beda ti, Moáb! Kemóšov ľud zahynul, lebo ti vzali synov za zajatcov i tvoje dcéry do zajatia. Ale v posledných časoch zmením údel Moábu - znie výrok Hospodinov. Potiaľto siaha súd nad Moábom. O Ammóncoch. Takto vraví Hospodin: Či Izrael nemá synov, či nemá dediča? Prečo Milkóm zaujal Gáda a jeho ľud sa usadil v jeho mestách? Preto, hľa, prichádza čas - znie výrok Hospodinov - že dám znieť vojnovému pokriku proti Rabbe Ammóncov; zmení sa na hromadu trosiek a jeho dediny budú podpálené. Izrael bude vlastniť tých, čo ho zbavili dedičstva, - vraví Hospodin. Kvíľ, Chešbón, lebo Aj je spustošený; kričte, dcéry Rabby, opášte sa vrecovinou, žiaľte a túlajte sa po ohradách! Lebo Milkóm pôjde do vyhnanstva spolu so svojimi kňazmi a kniežatami. Čo sa honosíš údoliami, hoci je bohaté tvoje údolie, ty neposlušná dcéra, ktorá si dúfala vo svoje poklady vraviac: Kto ma smie napodobniť? Ajhľa, ja privediem na teba hrôzu zo všetkých strán - znie výrok Pána, Hospodina mocností. Rozpŕchnete sa každý svojou stranou, nik nezhromaždí utečencov. Potom však zmením údel Ammóncov - znie výrok Hospodinov. O Edóme. Takto vraví Hospodin mocností: Niet už múdrosti v Témáne a zmizla rada rozumných, zmarená je ich múdrosť? Utečte, obráťte sa, bydlisko si urobte hlboké, obyvatelia Dedánu, lebo privediem naň skazu Ézavovu v čase, v ktorom ho potrestám. Ak prídu k tebe oberači hrozna, neponechajú paberky. Ak prídu zlodeji v noci, narobia skazy, koľko chcú. Lebo ja poprezerám Ézava, odhalím jeho skrýše; nebude sa môcť schovať. Zničené bude jeho potomstvo i príbuzenstvo a z jeho susedov nik nepovie: Nechaj svoje siroty, ja ich zachovám nažive, a tvoje vdovy sa budú môcť ku mne utiekať. Lebo takto vraví Hospodin: Ajhľa, tí, ktorí nemali piť kalich, musia ho piť, a ty máš ostať bez trestu? Neostaneš bez trestu; ale musíš ho vypiť. Lebo som prisahal sám na seba - znie výrok Hospodinov: Bocra bude predmetom úžasu a potupy, zrúcaninou a kliatbou, i všetky jej mestá budú večným zboreniskom. Počul som zvesť od Hospodina, posol je poslaný medzi národy: Zhromaždite sa a poďte proti nej, povstaňte do boja! Lebo som ťa urobil malým medzi národmi, opovrhnutým medzi ľuďmi. Hrôza, ktorú si šíril, ťa sklamala, i pýcha tvojho srdca, ty, čo prebývaš v skalných roklinách a pridŕžaš sa vysokých kopcov. Ak si postavíš hniezdo tak vysoko ako orol, zvrhnem ťa odtiaľ - znie výrok Hospodinov. Edóm bude pustatinou; každý, kto prejde cezeň, užasne a posmešne zasyčí nad jeho rozličnými ranami. Ako pri vyvrátení Sodomy, Gomory a ich susedných miest, tak riekol Hospodin: Nikto sa tam neusadí a nijaký človek sa nebude v ňom zdržiavať. Ajhľa, ako lev vystupuje z jordánskej húšte na stále zelené pastviny, tak ich v okamihu zaženiem odtiaľ a ustanovím tam svojho vyvoleného. Veď kto je ako ja? Kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je pastierom, ktorý by obstál predo mnou? Preto počujte radu Hospodinovu, ktorú chystá proti Edómu, a Jeho úmysly, ktoré má proti obyvateľom Témánu: Veru, odvlečú ich - aj najbiednejšie kusy stáda - veru, aj vlastná pastva sa zhrozí nad nimi. Na hrmot ich pádu zatrasie sa zem, ich hlasitý krik bude počuť pri Červenom mori. Ajhľa, vystúpi a vzlietne ako orol a rozprestrie krídla nad Bocru. Srdce edómskych hrdinov bude v ten deň ako srdce ženy v pôrodných bolestiach. O Damasku. Na hanbu vyšiel Chamat i Arpád, lebo zlú správu počuli, srdce sa im zmieta starosťou, nevie sa upokojiť. Ochabol Damask, dal sa na útek, ľak sa ho zmocnil. Úzkosť a bôle ho zachvátili ako rodičku. Prečo nie je opustené slávne mesto, moje rozkošné mesto? Preto jeho junáci padnú na jeho námestiach a v ten deň zhynú všetci bojovníci - znie výrok Hospodina vojov. Zapálim oheň na hradbách Damasku, ten strávi Ben-Hadadove paláce. O Kédáre a kráľovstvách Chácóru, ktoré porazil babylonský kráľ Nebúkadnecar. Takto vraví Hospodin: Povstaňte, tiahnite proti Kédáru a ničte synov Východu! Poberú im ich stany a ich stáda, ich stanové závesy a všetko náčinie; vezmú im ich ťavy a privolajú im: Hrôza zo všetkých strán! Utečte, rýchlo bežte, bývajte hlboko, obyvatelia Chácóru - znie výrok Hospodinov - lebo babylonský kráľ Nebúkadnecar zosnoval proti vám plán, vymyslel zámer proti vám. Povstaňte, tiahnite proti bezstarostnému národu, ktorý v bezpečí prebýva - znie výrok Hospodinov - nemá brány ani závory, býva osamote. Ich ťavy budú lúpežou a množstvo ich stád korisťou. Rozosejem ich do všetkých vetrov, tých, čo si strihajú sluchy, a zo všetkých strán privediem na nich skazu - znie výrok Hospodinov. Chácór sa stane príbytkom šakalov a púšťou naveky. Nikto tam nebude bývať a nebude sa tam zdržovať ľudský tvor. Slovo, ktoré zaznelo prorokovi Jeremiášovi o Éláme na začiatku panovania judského kráľa Cidkiju. Takto vraví Hospodin mocností: Ajhľa, ja dolámem luk Élámu, prvotinu jeho sily. A privediem štyri vetry na Élám zo štyroch nebeských strán; rozosejem ich do všetkých týchto vetrov; nebude národa, ku ktorému by neprišli rozohnaní z Élámu. Élámcov naplním strachom pred ich nepriateľmi i pred tými, čo im siahajú na život. Privediem na nich pohromu, pálčivosť môjho hnevu - znie výrok Hospodinov - a pošlem za nimi meč, kým neskoncujem s nimi. Postavím svoj trón v Éláme a vykynožím tam kráľov i kniežatá - znie výrok Hospodinov - ale v posledných časoch pozmením údel Élámu - znie výrok Hospodinov. Slovo, ktoré Hospodin vyriekol proti Babylonii a proti Chaldejsku prostredníctvom proroka Jeremiáša: Oznamujte medzi národmi a hlásajte; zdvihnite koruhvu, hlásajte, nič nezatajte, hovorte: Podmanený je Babylon, na hanbu vyšiel Bél, zlomený je Marduk, na hanbu vyšli jeho obrazy, polámané sú jeho modly. Lebo tiahne proti nemu národ zo severu, ktorý obráti na púšť jeho krajinu, takže nebude v ňom nikto bývať, od človeka po zvieratá všetko ujde, odíde. V oných dňoch a v tom čase - znie výrok Hospodinov - prídu spoločne Izraelci a Júdejci, pôjdu v neustálom plači a hľadať budú Hospodina, svojho Boha. Budú sa pýtať na cestu k Sionu, obrátia k nemu svoju tvár: Poďte, pripojme sa k Hospodinovi večnou nezabudnuteľnou zmluvou. Môj ľud bol strateným stádom; ich pastieri ich zavádzali, viedli ich do vrchov, putovali z vrchu na pahorky, zabudli na miesto svojho odpočinku. Ktokoľvek ich našiel, požieral ich, a ich protivníci hovorili: Nepreviníme sa, lebo hrešili proti Hospodinovi, príbytku spravodlivosti a nádeji svojich otcov. Ujdite z Babylonu, vyjdite z Chaldejska, buďte ako barani pred stádom! Lebo, hľa, vzbudzujem a privádzam proti Babylonu zbor veľkých národov zo severnej krajiny; i zoradia sa proti nemu a odtiaľ ho podmania. Ich šípy sú ako zdatný hrdina, ktorý sa naprázdno nevracia. Chaldejsko bude korisťou, nasýtia sa všetci, ktorí ho plienia - znie výrok Hospodinov. Len sa tešte, len jasajte, vy, ktorí lúpite moje dedičstvo! Len poskakujte ako teľce na zeleni, erdžite ako žrebce! Vo veľkej hanbe je vaša matka, pýri sa tá, čo vás zrodila. Hľa, poslednou bude medzi národmi, suchou púšťou a stepou. Pre hnev Hospodinov nebude obývaná, pustatinou bude skrz naskrz. Užasne každý, kto prejde popri Babylone, posmešne zasyčí nad jeho všetkými ranami. Zoraďte sa zo všetkých strán proti Babylonu, všetci lukostrelci, ostreľujte ho, nešetrite šípmi, lebo sa proti Hospodinovi prehrešil. Kričte na poplach proti nemu zo všetkých strán! Poddal sa, padli jeho piliere, zrúcané sú jeho hradby, lebo to je pomsta Hospodinova. Pomstite sa na ňom, urobte s ním, ako on robieval! Vyhubte z Babylonu rozsievačov i tých, čo sa kosáka chytajú v čase žatvy! Pred vražedným mečom každý sa obráti k svojmu ľudu a každý ujde do svojej krajiny! Izrael je zahnaná ovca, ktorú levy vyplašili. Prvý ho požieral kráľ asýrsky, a teraz naposledy babylonský kráľ Nebúkadnecar mu ohlodal kosti. Preto takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, potrestám babylonského kráľa i jeho krajinu, ako som potrestal kráľa asýrskeho. Izrael však navrátim na jeho nivy a pásť sa bude na Karmeli i v Bášáne a sýtiť sa bude na Efrajimskom pohorí i v Gileáde. Za oných dní a v tých časoch - znie výrok Hospodinov - vyhľadávať budú vinu Izraela, ale jej nebude, i hriechy Júdu, ale ich nenájdu, lebo odpustím tým, ktorých ponechám. Vytiahni proti Merátajimu a proti obyvateľom Pekódu! Vraždi, podrob ich kliatbe skrz-naskrz - znie výrok Hospodinov - a vykonaj všetko, ako som ti prikázal! Vojnová vrava je v krajine a veľká skaza! Aké rozbité a dolámané je kladivo celej zeme! Ako sa stal predmetom úžasu Babylon medzi národmi! Nastavil som ti osídlo a chytil si sa, Bábel, ani si nevedel o tom. Dopadli ťa a chytili, lebo si začal boj s Hospodinom. Hospodin otvoril svoju zbrojnicu a vybral zbrane svojho hnevu, lebo je to práca Pána, Hospodina mocností, v Chaldejsku. Poďte proti nemu od všetkých končín, otvorte jeho sýpky, navŕšte ho ako hromady obilia, podrobte ho kliatbe, nech nič nezvýši z neho. Pobite mu všetky jeho junce; nech idú na jatku! Beda im, lebo prišiel ich deň, čas ich trestu. Hlas utečencov z Babylonu má oznámiť na Sione pomstu nášho Boha, Hospodina, pomstu za Jeho chrám. Zvolajte mnohých proti Babylonu, všetkých lukostrelcov. Utáborte sa proti nemu, nech nikto neunikne z neho! Odplaťte mu podľa jeho skutkov, urobte s ním všetko, čo on robieval. Lebo bol spupný proti Hospodinovi, proti Svätému Izraela. Preto jeho mládenci padnú na jeho námestiach a všetci jeho bojovníci zahynú v onen deň - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ja som proti tebe, ty vtelená spupnosť - znie výrok Pána, Hospodina mocností - lebo prišiel tvoj deň, čas tvojho trestu. Potkne sa spupnosť, padne a nikto ju nepostaví. Založím oheň v jeho mestách, ten strávi celé jeho okolie. Takto vraví Hospodin mocností: Utláčaní sú synovia Izraela a spolu s nimi synovia Júdu. Tí, čo ich zajali, držia ich pevne, nechcú ich prepustiť. Ale ich Vykupiteľ je mocný, volá sa Hospodin mocností. On iste povedie ich spor, aby dal odpočinutie zemi a znepokojil babylonských občanov. Meč na Chaldejcov - znie výrok Hospodinov - a na obyvateľov Babylonu i na jeho kniežatá a mudrcov! Meč na jeho veštcov, aby sa zbláznili; meč na jeho hrdinov, aby sa zľakli. Meč na jeho kone a vozy, na všetku zberbu uprostred neho; nech budú ako ženy. Meč na jeho poklady, nech sú vylúpené. Meč na jeho vody, nech vyschnú, lebo je krajinou tesaných bôžikov; pri strašidelných modlách sa šalejú. Preto tam bude bývať stepná zver so šakalmi, a pštrosy budú v ňom bývať. Nikdy nebude už osídlený ani obývaný po všetky pokolenia. Ako vtedy, keď Boh vyvrátil Sodomu, Gomoru a jej susedné mestá - znie výrok Hospodinov - nebude tam nikto bývať a nebude sa tam zdržovať ľudský tvor. Ajhľa, prichádza ľud zo severu, veľký národ a mnohí králi; dvíhajú sa od najkrajnejších končín zeme, chopia sa kuše a kopije, ukrutní sú, nepoznajú zmilovanie; ich hlas hučí ako more, nesú sa na koňoch, do chlapa vystrojení do boja proti tebe, dcéra Bábel. Babylonský kráľ počul správu o nich, ochabli mu ruky, zachvátila ho úzkosť, kŕče ako rodičku. Ajhľa, ako lev vystupuje z jordánskej húšte na stále zelené pastviny, tak ich odtiaľ v okamihu zaženiem a ustanovím tam svojho vyvoleného. Veď, kto je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je pastierom, ktorý by obstál predo mnou? Preto čujte radu Hospodinovu, ktorú chystá proti Babylonu, a Jeho úmysly, ktoré má proti Chaldejsku. Veru, odvlečú ich, - aj najbiednejšie kusy stáda - veru, aj vlastná pastva sa zhrozí nad nimi. Na hlas: Podmanený je Bábel! zatrasie sa zem a jeho krik bude počuť medzi národmi. Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja vzbudím ducha hubiteľa proti Babylonu i proti obyvateľom Chaldejska. Pošlem do Babylonu previevačov, a tí ho prevejú, tí vyprázdnia jeho krajinu, lebo v deň pohromy ho obkľúčia zo všetkých strán. Nech lukostrelec nenapína svoju kušu a nech si neoblieka pancier. Nešetrite jeho mládencov, podrobte kliatbe všetky jeho voje. Nech padnú smrteľne ranení v krajine Chaldejcov a prebodnutí na jej uliciach, lebo ich krajina je plná viny voči Svätému Izraela, ale Izrael a Júda neovdovel po svojom Bohu, Hospodinovi mocností. Ujdite z Babylonu - každý nech si zachráni život - aby ste nezahynuli pre jeho neprávosť, lebo toto je čas pomsty Hospodinovej, odpláca mu jeho činy. Babylon bol v rukách Hospodinových zlatým kalichom, ktorý opájal celú zem. Národy pili z jeho vína, preto boli zbavené rozumu. Odrazu padol Bábel, je zlomený, kvíľte nad ním, doneste balzam na jeho rany, azda sa uzdraví! Liečili sme Babylon, ale neuzdravil sa, opusťte ho, poďme každý do svojej vlasti, lebo súd nad ním siaha po nebesá a dvíha sa až po oblaky. Hospodin vyviedol na svetlo našu spravodlivú vec. Poďte, rozprávajme na Sione o diele nášho Boha, Hospodina. Ostrite šípy, naplňte tulce! Hospodin vzbudil ducha médskych kráľov, lebo proti Bábelu smeruje jeho zámer zničiť ho; lebo to je pomsta Hospodinova, pomsta za Jeho chrám. Vztýčte koruhvu proti hradbám Babylonu, zosilnite stráž, postavte hliadky, rozostavte zálohy, lebo Hospodin plánoval, i vykonal, čo vyriekol o obyvateľoch Babylonu. Ty, čo pri veľkých vodách bývaš, bohatý na poklady: Prišiel tvoj koniec, naplnila sa miera tvojej ziskuchtivosti! Hospodin prisahal na seba samého: Veru, naplním ťa ľuďmi sťa kobylkami, ktorí sa pustia nad tebou do víťazného plesania. On stvoril svojou silou zem, múdrosťou svojou postavil svet a svojou dômyselnosťou rozopäl nebesá. Na rachot Jeho hromu zahučia vody na nebi. On zdvihne oblaky od končín zeme. K dažďu tvorí blesky a vietor vypúšťa zo svojich komôr. Každý nevedomý človek sa ukázal hlúpym, každý zlievač vyšiel na hanbu pre modlu, lebo zliatiny jeho sú len klamom a dychu v nich nieto. Ničotou sú a dielom na posmech, zhynú, keď príde čas ich trestu. Podiel Jákobov nie im je podobný; lebo On je Tvorcom všetkého a Izrael je Jeho vlastným kmeňom, Hospodin mocností je Jeho meno. Kladivom si mi, bojovým náčiním, národy roztrieskam tebou a zničím tebou kráľovstvá. Roztrieskam tebou koňa s jeho jazdcom, roztrieskam tebou voz i vozataja, roztrieskam tebou muža i ženu, roztrieskam tebou starca i chlapca, roztrieskam tebou mládenca i pannu, roztrieskam tebou pastiera i jeho stádo, roztrieskam tebou oráča i jeho záprah, roztrieskam tebou správcov i veliteľov. A odplatím Babylonu i všetkým chaldejským obyvateľom všetko ich zlo, čo spáchali voči Sionu pred vašimi očami - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, som proti tebe, ty skazonosný vrch, - znie výrok Hospodinov - ktorý hubíš celú zem! Vystriem ruku proti tebe, zvalím ťa z brál a urobím ťa spáleným vrchom. Nevezmú z teba kameň na uholný kameň, ani kameň na základný kameň; lebo budeš večnou púšťou - znie výrok Hospodinov. Vztýčte koruhvu na zemi, zatrúbte na trúbu medzi národmi, pripravte národy do svätej vojny proti nemu, zavolajte proti nemu kráľovstvá: Ararát, Minní a Aškenáz; ustanovte nad ním pisárov, priveďte kone ako roj chlpatých kobyliek. Pripravte národy do svätej vojny proti nemu, médskych kráľov, jeho správcov a veliteľov i celú krajinu pod ich vládou. Zem sa trasie a v bolestiach sa zvíja, lebo na Babylone sa plní zámer Hospodinov obrátiť babylonskú krajinu na pustatinu bez obyvateľov. Hrdinovia Bábelu prestali bojovať, sedia v pevnostiach, ich sila vyschla, stali sa ženami; podpálili jeho bydliská, zlámané sú jeho závory. Bežec predbieha bežca a hlásnik hlásnika, aby oznámil babylonskému kráľovi, že jeho mesto je úplne podmanené. Obsadené sú brody; papyrusové člny spálili ohňom a bojovníci sú zmätení. Lebo takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Dcéra Bábel je sťa holohumnica, keď ju ušliapavajú, ešte máličko, a príde na ňu čas žatvy. Zožral ma, zmoril ma babylonský kráľ Nebúkadnecar, odstavil ma ako prázdnu nádobu, prehltol ma ako drak, naplnil si brucho a odohnal ma od mojich rozkoší. Nech príde na Babylon násilie spáchané na mne i na mojom tele! vraví obyvateľka Siona. Krv moja na obyvateľov Chaldejska, hovorí Jeruzalem. Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja povediem tvoj spor a pomstu za teba ja vykonám. Vysuším jeho more, dám vyschnúť i jeho prameňu. Tak bude Babylon hromadou kamenia, príbytkom šakalov, predmetom hrôzy a pískania, bez obyvateľov. Spolu budú revať ako levy, vrčať ako levie mláďatá. Keď sa rozohnia, pripravím im hostinu, opojím ich až do bezvedomia, nech zaspia večným spánkom a nech sa neprebudia - znie výrok Hospodinov. Zoženiem ich ako jahňatá na jatku, ako baranov s kozlami. Ako bol dobytý Šéšak a zaujatá sláva celej zeme! Na aký úžas sa zmenil Bábel medzi národmi! More vystúpilo proti Bábelu, jeho hučiace vlny ho pokryli. Jeho mestá stali sa púšťou, vyprahnutou zemou a stepou, krajinou, v ktorej nik nebýva, ktorou neprejde ľudský tvor. Potrestám Béla v Babylone a vytiahnem mu z úst, čo prehltol. Nepohrnú sa už k nemu národy, už i hradby Babylona spadli. Môj ľud, vyjdi z neho! Nech každý zachráni svoj život pred pálčivým hnevom Hospodinovým! Neklesajte na mysli a nebojte sa správy, ktorú počuť v krajine. Jeden rok príde jedna správa, druhý rok zasa iná správa, násilie bude na zemi a vladár proti vladárovi. Preto, hľa, prichádzajú dni, keď potrestám tesané modly Bábela, jeho celá krajina vyjde na hanbu a všetci ranení padnú v ňom. A zaplesajú nad Bábelom nebesá i zem, i všetko, čo je na nich. Lebo zo severu prídu naň hubitelia - znie výrok Hospodinov. Aj Babylon musí padnúť pre pobitých Izraela, ako pre Babylon padli pobití celej zeme. Vy, čo ste unikli meču, choďte, neostaňte stáť, zďaleka spomínajte na Hospodina, a nech vám Jeruzalem leží na srdci: Sme zahanbení, lebo sme zažili potupu, stud pokryl našu tvár, lebo cudzinci vtrhli do svätýň domu Hospodinovho. Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď vykonám trest nad jeho tesanými modlami a po celej jeho krajine stenať budú ranení. Keby Babylon vstúpil aj do neba, a keby neprístupnou spravil svoju mocnú výšinu, ja pošlem naň hubiteľov - znie výrok Hospodinov. Čuj! Volanie o pomoc z Babylona a veľká pohroma z Chaldejska! Lebo Hospodin spustoší Babylon, udusí v ňom zvučný hlas, aj keď hučia jeho vlny ako veľké vody a ozvenou znie ich hukot; lebo prišiel na Babylon zhubca a zajatí sú jeho hrdinovia, dolámané sú jeho kuše, lebo Hospodin je Boh odplaty, určite odplatí. Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho správcov, veliteľov i hrdinov, a zaspia večným spánkom, tak, že sa neprebudia - znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin. Takto vraví Hospodin mocností: Široké hradby Babylonu budú zrovnané so zemou a jeho vysoké brány spálené. Národy sa umárajú pre márnosť a pohania sa namáhajú len pre oheň. Príkaz, ktorý dal prorok Jeremiáš Serájovi, synovi Nérijovmu, vnukovi Machséjovmu, keď odchádzal s judským kráľom Cidkijom vo štvrtom roku jeho panovania do Babylónie. Serája bol najvyšším ubytovateľom. Jeremiáš napísal na jeden list všetko zlo, ktoré malo zastihnúť Babylon, totiž všetky slová napísané proti Bábelu. Jeremiáš povedal Serájovi: Keď prídeš do Babylónie, hľaď prečítať všetky tieto slová a povedz: Hospodine, Ty si vyriekol proti tomuto miestu, že ho zničíš, aby nebolo, kto by v ňom býval od človeka až po zvieratá, lebo bude večne pustatinou. Keď dočítaš tento list, priviaž naň kameň, hoď ho do Eufratu a povedz: Tak klesne Babylon, a nepovstane viac z pohromy, ktorú privediem naň. Potiaľ siahajú slová Jeremiášove. Cidkija bol dvadsaťjedenročný, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov panoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil Jojákím. Lebo pre hnev Hospodinov došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol od seba. Potom sa Cidkija vzbúril proti babylonskému kráľovi. V deviatom roku jeho panovania, desiateho mesiaca, prišiel sám babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáborili sa oproti nemu a postavili proti nemu dookola val. Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku panovania kráľa Cidkiju. Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa natoľko rozmohol hlad v meste, že ľud krajiny nemal chlieb, vznikol prielom do mesta a - hoci Chaldejci boli zo všetkých strán okolo mesta - všetci bojovníci ušli. Vyšli z mesta cestou vedúcou k bráne medzi dvoma múrmi pri kráľovskej záhrade a šli smerom k Arábe. Ale chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa. Cidkiju dostihli na jerišských stráňach, keď sa všetko jeho vojsko rozpŕchlo od neho. Keď chytili kráľa, odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v Chamáte, a ten vyriekol nad ním súd. Potom babylonský kráľ dal popraviť Cidkijových synov pred jeho očami, i všetkých judských vojvodcov pobil v Rible. Ale Cidkiju oslepil a dal ho sputnať okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu a dal ho do doživotného žalára. Desiateho dňa piateho mesiaca - bol to devätnásty rok babylonského kráľa Nebúkadnecara - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, ktorý stál v službe babylonského kráľa. Ten vypálil chrám Hospodinov, kráľovský palác i všetky jeruzalemské domy, totiž všetky veľké domy spálil. Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema. A Nebúzaradán, veliteľ osobnej stráže, odviedol do zajatia drobný ľud, zvyšok ľudu, ktorý ostal v meste, aj zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi. Len z vidieckeho drobného ľudu ponechal veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán vinárov a roľníkov. Bronzové stĺpy, ktoré patrili k domu Hospodinovmu, podvozky a bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozdrvili a všetok bronz z nich odniesli do Babylonu. Odniesli aj hrnce, lopaty, nože, čaše, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe. Veliteľ telesnej stráže odniesol aj misy, panvice na uhlie, čaše, hrnce, svietniky, kadidlové panvice, úliatbové čaše; čo bolo zo zlata, vzal ako zlato, čo bolo zo striebra, vzal ako striebro. Oba stĺpy, jedno more, dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre dom Hospodinov. Bronz zo všetkých týchto predmetov sa nedal ani zvážiť. Čo sa stĺpov týka, jeden stĺp bol osemnásť stôp vysoký a obopínala ho dvanásťstopová šnúra. Bol štyri palce hrubý a zvnútra dutý. A na ňom bola bronzová hlavica. Výška jednej hlavice bola päť stôp, mrežovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola, všetko z bronzu. Podobne mal granátové jablká aj druhý stĺp. Deväťdesiatšesť granátových jabĺk bolo na vonkajšej strane. Všetkých granátových jabĺk dookola na mrežovaní bolo sto. Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju i druhého kňaza Cefanju i troch strážcov prahu. Z mesta odviedol jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, a sedem mužov, ktorí boli v osobnej službe kráľa a na šli sa v meste, i pisára hlavného veliteľa vojska, ktorý povolával ľud krajiny do vojenskej služby, i šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorých našiel v meste. Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ich odviedol a predviedol pred babylonského kráľa do Ribly. Babylonský kráľ ich dal zbiť a usmrtiť v Rible, v Chamáte. Tak musel Júda odísť zo svojej pôdy do zajatia. Toto je počet ľudu, ktorý Nebúzaradán odviedol do zajatia: v sedemnástom roku tritisícdvadsaťtri Júdejcov, v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema. V dvadsiatom treťom roku Nebúzaradán odviedol z Júdejcov sedemstoštyridsaťpäť do zajatia. Dovedna štyritisícšesťsto osôb. V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jojáchína, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil Meródach omilostil judského kráľa Jojáchína v roku, keď sa stal kráľom, a dal ho vyviesť z väzenia. Zhováral sa s ním priateľsky a jeho stolec postavil nad stolce ostatných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. Jojáchín odložil svoje väzenské šaty a jedával s ním stále po všetky dni svojho života. Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa dennej potreby po všetky dni života až do dňa svojej smrti. Jaj, aké osamelé sedí kedysi hojne zaľudnené mesto, podobné je vdove, kedysi veľké medzi národmi! Kňažná medzi mestami stala sa poddanou. Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Nikto ju neteší z jej milovníkov; všetci jej priatelia ju zradili, stali sa jej nepriateľmi. Odišiel Júda do zajatia pod nátlakom a ťažkou službou. Medzi pohanmi býva, nenachádza miesto odpočinku; všetci, čo ho prenasledovali, dobehli ho uprostred jeho súžení. Cesty Siona trúchlia, lebo nikto neprichádza k sviatkom. Spustošené sú všetky jeho brány, vzdychajú jeho kňazi. Jeho panny smútia, a on len trpkosť cíti. Jeho protivníci sú navrchu, jeho nepriateľom sa dobre vodí, lebo Hospodin ho strápil pre množstvo jeho priestupkov. Jeho deti išli ako zajatci pred nepriateľom. Opustila dcéru Sion všetka jej nádhera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pastvu; odbehli bez sily pred svojimi naháňačmi. Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácne veci, ktoré mával od dávnych čias. Keď jeho národ padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho pádom. Jeruzalem sa ťažko prehrešil, preto sa stal ošklivým; všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním, lebo videli jeho nahotu; on sám vzdychá a obrátil sa naspäť. Jeho nečistota je na jeho podolkoch, nepomyslel na svoju budúcnosť. Podivným spôsobom klesol, a nikto ho nepoteší. Hospodine, pozri na moju biedu, lebo nepriateľ triumfuje. Nepriateľ vystrel ruku na všetko, čo mal vzácne, i musel vidieť pohanov, ako vstúpili do svätyne, hoc si im zakázal: Nesmú vojsť do zhromaždenia! Všetok jeho ľud vzdychá, hľadajúc chlieb; čo mal vzácne, predal za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodine, a pohliadni, lebo som v opovrhnutí. Vám všetkým vravím, čo idete tadiaľto, pohliadnite a pozrite, či je ešte bolesť ako moja, ktorú mi spôsobili, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho pálčivého hnevu. Z výšin poslal oheň do mojich kostí, aby ma ovládol, sieť vystrel mojim nohám a prevrátil ma, urobil ma opusteným, navždy chorľavým. Jarmo je zviazané z mojich priestupkov, v Jeho ruke sa splietajú, dostali sa na moju šiju; podrazil moju silu, Pán ma vydal do rúk tých, ktorým nevládzem odolať. Pán zavrhol všetkých mojich mocných v mojom okruhu, zvolal proti mne obetnú slávnosť, aby zdrvil mojich mladých mužov. Ako vo vínnom lise Pán zošliapal panenskú dcéru judskú. Nad týmto plačem, moje oko sa rozplýva v slzách, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo potešuje, ten, čo mi upokojí dušu. Moje deti sú opustené, lebo nepriateľ zvíťazil. Sion vzpína ruky, nikto ho nepotešuje. Hospodin vyzval proti Jákobovi jeho protivníkov vôkol neho. Jeruzalem stal sa ošklivosťou uprostred nich. Hospodin je v práve, lebo som sa priečil Jeho slovu. Počujte, všetky národy, a hľaďte na moju bolesť; moje panny a moji mládenci odišli do zajatia. Volal som na tých, čo ma milovali, ale tí ma podviedli. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď si hľadali potravu, aby ukojili hlad. Pozri, Hospodine, v akej som úzkosti, vrie to v mojom vnútri. Srdce sa mi zviera v hrudi, lebo som sa veľmi priečil. Na ulici ma meč zbavil detí a v dome smrť. Počuj, že vzdychám, nemám tešiteľa! Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že si ho spôsobil. Priveď deň, ktorý si predpovedal, a oni budú ako ja. Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosť pred Teba; nalož s nimi, ako si nakladal so mnou pre všetky moje priestupky! Lebo mnoho je mojich vzdychov a srdce mi je choré. Jaj, akým oblakom zastrel Pán dcéru Sion vo svojom hneve; zhodil z neba na zem ozdobu Izraela, nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu. Pán bez milosti zničil všetky príbytky Jákobove, vo svojej prchkosti zrúcal opevnenia judskej dcéry, zvrhol na zem, znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá. V pálčivom hneve zoťal všetky rohy Izraela, odtiahol svoju pravicu, keď prišiel nepriateľ; v Jákobovi zažal plápolavý oheň, ktorý požieral všetko dookola. Napäl svoj luk ako nepriateľ, vzpriamila sa Jeho pravica; vraždila sťa protivník všetko, čo bolo vzácne očiam v stane dcéry Sion, ako oheň vylial svoju prchkosť. Pán sa stal akoby nepriateľom, znivočil Izrael, znivočil všetky jeho paláce, skazil jeho pevnosti, rozmnožil dcére judskej smútok i žiaľ. Násilne skazil svoje obydlie, zničil svoj svätostánok. Hospodin v zabudnutie priviedol na Sione sviatok i deň odpočinku. Vo svojom karhajúcom hneve zavrhol kráľa i kňaza. Zavrhol Pán svoj oltár, zaprel svoju svätyňu, nepriateľom do rúk vydal múry svojich palácov. Hučali v dome Hospodinovom ako v deň zhromaždenia. Hospodin si umienil zrúcať hradby dcéry Sion, roztiahol meraciu šnúru a nestiahol ruku od ničenia; zarmútil múry i hradby, zrúcali sa napospol. Do zeme vnorili sa jej brány, skazil, dolámal jej závory; jej kráľ i kniežatá sú medzi pohanmi, kde nieto vyjavenia, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina. Na zemi sedia, mlčia starší dcéry Sion. Nasypali si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavu k zemi. Oči mi hynú od sĺz, vrie to v mojom vnútri. Na zem sa mi vyliala pečeň pre skazu dcéry môjho ľudu, keď omdlievali dojčatá a nemluvňatá na námestiach mesta. Vraveli svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď omdlievali ako ranení na námestiach mesta, keď vypúšťali dušu v náručiach svojich matiek. Čo mám povedať o tebe, k čomu ťa pripodobniť, dcéra Jeruzalem? Čo prirovnám k tebe, aby som ťa potešil, panenská dcéra Sion? Veď tvoja skaza je veľká ako more, kto ťa uzdraví? Tvoji proroci predvídali klam a nezmysel, a neodhaľovali tvoju vinu, aby zmenili tvoj údel. Predvídali ti veštby falošné a zvodné. Spľasli nad tebou rukami všetci, čo idú okolo; zhíkli a kývali hlavami nad dcérou jeruzalemskou: Toto je mesto, ktoré nazývali vrcholom krásy, rozkošou celej zeme? Všetci tvoji nepriatelia škerili ústa nad tebou, híkali, škrípali zubami a povedali: Zničili sme ju! Toto je deň, na ktorý sme čakali, dožili sme sa ho a videli sme! Hospodin urobil, čo si zaumienil, splnil, čo povedal, čo rozkázal v dávnych časoch; zrúcal neúprosne; nepriateľovi spôsobil radosť nad tebou, zdvihol roh tvojich protivníkov. Hlasito volaj k Pánovi, panenská dcéra Sion. Vylievaj slzy ako potok vo dne i v noci; nedopraj si odpočinok, nech nemá pokoj zrenica tvojho oka. Povstaň, nariekaj v noci, na začiatku nočných stráží! Vylievaj svoje srdce ako vodu pred tvárou Pánovou, dvíhaj k Nemu svoje dlane za život svojich detí, ktoré omdlievajú hladom na rohoch všetkých ulíc! Pozri sa, Hospodine, a všimni si, s kým si tak naložil! Či ženy majú jesť svoj plod, zdravo narodené deti? Či smie byť zavraždený v Pánovej svätyni prorok i kňaz? Po uliciach na zemi ležia chlapec i starec; tvoje panny i mládenci padli mečom; usmrcoval si v deň svojho hnevu, zabíjal si a neľutoval. Zvolal si ako k slávnosti zo všetkých strán tých, ktorých sa bojím, v deň Hospodinov nebol nikto, kto by bol ušiel a unikol; tých, čo som porodila a vychovala, nepriateľ vykynožil. Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prchkosti. Poznal ma a viedol po tme a bez svetla. Naozaj, proti mne vystiera, obracia neustále svoju ruku. Spôsobil chradnutie môjho tela i kože, rozdrvil moje kosti. Ohradil a obkľúčil ma jedom a útrapami, posadil ma do hustej temnoty ako naveky mŕtvych. Postavil stenu vôkol mňa, aby som nemohol vyjsť, zaťažil moje putá. Hoci o pomoc volám a kričím, modlitbe mojej zatarasil cestu; kvádrami zamuroval moje cesty, pokrivil moje chodníky. Je mi akoby číhajúcim medveďom, akoby levom v úkryte. Zviedol ma z cesty, ochromil a spustošil ma. Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. Strelil do mojich obličiek šípy zo svojho tulca. Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň! Nasýtil ma horkosťou, hojne ma napojil palinou. Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. Moja duša je zbavená pokoja, zabudol som na šťastie, takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hospodina. Rozpomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. Ty sa iste rozpomenieš, že duša vo mne je skľúčená; vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. Lebo Pán nezavrhne naveky; ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských. Keď niekto nohami deptá všetkých zajatcov zeme, keď prekrúcajú ľudské práva pred Najvyšším, keď ukrivdia človeku v jeho súdnom spore, či to Hospodin nevidí? Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu? Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy? Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi! Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach! My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si neodpustil. Uzavrel si sa v hneve a prenasledoval si nás, usmrcoval si, nešetril, oblakom si sa uzavrel, aby modlitba neprenikla. Spravil si z nás smeti a vyvrheľov uprostred národov. Škerili na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia; hrôza a pasca nám bola údelom, spustnutie a skaza. Z očí mi tečú potoky vôd pre skazu dcéry môjho ľudu. Oči sa mi zalievajú bez utíšenia, bez prestania, kým len Hospodin nepozrie a nepohliadne z neba. Moje oko mi spôsobuje bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. Moji nepriatelia bez príčiny poľovali na mňa ako na vtáka. V jame umlčali život môj, nahádzali na mňa kamene. Vody sa mi zavreli nad hlavou, povedal som: Už je po mne! Vzýval som Tvoje meno, Hospodine, z najhlbšej jamy; počul si môj hlas, nezakrývaj si ucho pred mojím volaním! Bol si mi blízko v deň, keď som Ťa vzýval, a povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, Pane, vykúpil si môj život. Videl si moju krivdu, Hospodine, dopomôž mi k právu! Videl si všetku ich pomstu, všetky ich zámery proti mne. Počul si ich hanobenie, Hospodine, všetky ich zámery proti mne, reči mojich protivníkov aj ich ustavičné šomranie proti mne. Daj pozor na ich sedenie a vstávanie, ja som ich posmešnou pesničkou. Ty im odplatíš, Hospodine, podľa činov ich rúk. Dáš im zatvrdnuté srdcia. Tvoja kliatba na nich! Prenasledovať ich budeš s hnevom a vyhubíš ich spod svojich nebies, Hospodine. Jaj, ako sčernelo zlato, ako sa zmenilo rýdze zlato! Rozsypané sú posvätné kamene po všetkých rohoch ulíc! Vzácnych synov sionských, najlepšieho zlata hodných, počítali za hlinené nádoby, za dielo hrnčiarových rúk. Ešte aj šakaly podávajú prsia a nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je taká krutá ako pštrosy na púšti. Nemluvňatám sa jazyk lepil o ďasná od smädu, deti žiadali chlieb, nikto im ho však nelámal. Tie, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach, tie, čo pestovali v purpure, ocitajú sa na smetisku. Väčšia bola vina dcéry môjho ľudu ako hriech Sodomy, čo bola vyvrátená za okamih bez toho, že by niekto položil na ňu ruku. Jej kniežatá boli čistejšie ako sneh a belšie ako mlieko, ich telo bolo ružovejšie ako korál, ich žily ako zafír. Teraz je ich výzor tmavší ako sadze, nepoznať ich na uliciach, koža na tele im zvráskavela a vyschla ako drevo. Lepšie boli na tom prebodnutí mečom, ako tí, ktorých umoril hlad, ktorí zahynuli vyčerpaní pre nedostatok poľných plodín. Ruky žien, čo bývali milosrdné, uvarili vlastné deti; ony sa im stali pokrmom pri skaze dcéry môjho ľudu. Hospodin dovŕšil svoju prchkosť, vylial páľavu svojho hnevu, zažal oheň na Sione, ktorý strávil jeho základy. Neboli by verili králi zeme, ani všetci obyvatelia sveta, že protivník a nepriateľ môže vojsť do brán Jeruzalema. Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, ktorí v ňom prelievali krv spravodlivých. Blúdili po uliciach ako slepí, tak potrestaní krvou, že sa ľudia nemohli dotknúť ich odevu. Vyhnite sa: Nečistý! Privolávali si: Vyhnite sa, vyhnite, nedotýkajte sa! Keď sa tackajúc vzdialili, hovorili medzi pohanmi: Nemôžu tu ďalej bývať. Sám Hospodin ich rozptýlil, nechce sa viac na nich dívať. Osoby kňazov si nectili, starcom nepreukazovali milosť. Naše oči sa vysiľovali, márne vyčkávajúc pomoc pre nás; zo svojej strážnej veže vyzerali sme k národu, ktorý nás nezachránil. Striehli na naše kroky, nemohli sme chodiť po svojich uliciach. Priblížil sa náš koniec, naplnili sa naše dni, lebo prišiel náš koniec. Nad nebeských orlov rýchlejší boli tí, čo nás hnali, nahnali nás do hôr, na púšti striehli na nás. Dych nášho života, pomazaný Hospodinov, chytený bol v ich jamách; o ňom sme hovorili: V jeho tieni budeme žiť medzi národmi. Teš sa a raduj, dcéra Edóm, čo bývaš v krajine Úc, aj tebe sa dostane z kalicha, opiješ sa a obnažíš. Odpykaná je tvoja vina, dcéra Sion, už ťa neodvedie Pán do zajatia. Potrestá tvoju vinu, dcéra Edóm, a odhalí tvoje hriechy. Rozpomeň sa, Hospodine, čo sa stalo s nami! Zhliadni a pozri našu potupu! Naše dedičstvo pripadlo cudzincom, naše domy cudzozemcom. Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy. Vlastnú vodu pijeme za peniaze a za svoje vlastné drevo platíme. Jarmo máme na šiji: prenasledujú nás, trápime sa, a nedajú nám pokoja. Ruku sme podávali Egyptu aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom. Naši otcovia sa prehrešili, ale nieto ich, my nosíme bremeno ich vín. Otroci panujú nad nami, nikto nás nevytrhne z ich rúk. S nasadením života zvážame svoj chlieb pred hrozbou meča z púšte. Koža nám horí ako pec od prenikavého hladu. Zneuctili ženy na Sione i panny v judských mestách. Svojimi rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu. Mládenci nosili ručný žarnov, chlapci sa potkýnali pri nosení dreva. Starci sa prestali radiť v bráne a mládenci vyhrávať na strunách. Prestala radosť nášho srdca, náš tanec sa zmenil na smútok. Spadla nám koruna z hlavy; beda nám, lebo sme zhrešili! Pre toto je choré naše srdce, pre toto nám stemneli oči; pre vrch Sion, ktorý je spustošený a po ktorom líšky behajú. Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoj trón stojí po všetky pokolenia. Prečo navždy zabúdaš na nás a opúšťaš nás na celý život? Priveď nás opäť k sebe, a my sa vrátime! Obnov naše dni, ako boli za starodávna. Či si nás celkom zavrhol? Si priveľmi rozhnevaný na nás? V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia. Piateho dňa toho mesiaca - bol to piaty rok po zajatí kráľa Jojáchína - zreteľne zaznelo slovo Hospodinovo kňazovi Ezechielovi, synovi Búzího, v krajine Chaldejcov pri rieke Kebár. A bola tam nad ním ruka Hospodinova. Videl som, že prišiel burácajúci vietor od severu i veľký oblak a blýskavý oheň s jasom dookola; z jeho vnútra - totiž z ohňa - sa lesklo niečo ako mosadzné zrkadlo. Z jeho stredu vystupovala podoba štyroch živých bytostí, ktoré mali takýto výzor: podobali sa človeku. Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel. Ich nohy boli rovné, ich chodidlá boli ako teľacie chodidlá a jagali sa ako bronzové zrkadlo. Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky a tváre; krídla všetkých štyroch sa navzájom dotýkali; nemohli sa obracať, keď šli: všetky šli smerom svojej tváre. Podoba ich tvárí bola ako ľudská tvár a po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár. To boli ich tváre; ich krídla boli rozopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá. Všetky šli priamo smerom svojej tváre: tam išli, kam chcel ísť duch; keď šli, neobracali sa. Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky. Živé bytosti pobehúvali sem i tam, takže vyzerali ako blesky. Keď som hľadel na živé bytosti, videl som vedľa všetkých štyroch po jednom kolese na zemi. Vzhľad kolies a ich výroba pripomínali lesk chryzolitu a všetky štyri mali rovnakú podobu. Tak vyzerali a tak boli zhotovené, ako keby koleso bolo v kolese. Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali. Mali bahry, a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách. Keď živé bytosti šli, išli vedľa nich aj kolesá. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá. Kam chcel ísť duch, tam kolesá išli, a súčasne sa vzniesli, lebo duch bytostí bol v kolesách. Keď išli tie, išli aj ony; keď tamtie zastali, zastali aj ony; keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo duch bytostí bol v kolesách. Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná obloha, leskom podobná hroznému kryštálu, rozprestretá zhora nad ich hlavami. Pod oblohou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá. Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, ako zvuk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla. Tu zaznel hlas sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami; keď zastali, zvesili krídla. Zhora nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, čo vyzeralo ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek. A videl som lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, čo vyzeralo ako oheň, ktorý mal okolo seba dvor až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá; avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobného ohňu, čo bolo obklopené jagotom. Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodinovej. Keď som to videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý hovoril. Ten mi riekol: Človeče, postav sa na nohy. Chcem s tebou hovoriť. Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou. Riekol mi: Človeče, posielam ťa k Izraelcom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa. Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. K nim ťa posielam. Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin! A oni - či už poslúchnu, a či odmietnu, lebo sú domom vzdoru - poznajú, že bol medzi nimi prorok. Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, keby ťa hoci aj bodliaky a tŕne obklopovali a keby si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, ani sa ich neľakaj, lebo sú domom vzdoru. Hovor im moje slová, už či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru. Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam! A keď som sa pozrel, ajhľa, vystrela sa ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok. Rozvinul ho predo mnou. Bol popísaný na prednej a zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda. Riekol mi: Človeče, zjedz všetko, čo vidíš! Zjedz tento zvitok a choď! Hovor domu Izraela! Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok a riekol mi: Človeče, nakŕm si telo a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med. Riekol mi: Človeče, vyber sa, choď k domu Izraela a hovor mu moje slová. Lebo nie si poslaný k ľudu s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Izraela; nie k mnohým národom s nezrozumiteľnou rečou a s ťažkým jazykom, reč ktorých nerozumieš, lebo keby som ťa k takým poslal, tí by ťa určite poslúchli. Ale dom Izraela ťa nebude chcieť počúvať - lebo mňa nechcú počúvať. Celý dom Izraela má drzé čelo a zatvrdnuté srdce. Hľa, urobil som tvoju tvár tvrdou, ako je ich tvár tvrdou, a čelo tvrdým, ako je ich čelo. Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru. Ďalej mi riekol: Človeče, vezmi si k srdcu všetky moje reči, ktoré ti poviem, a počúvaj ich ušami! Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a hovor s nimi. Povedz im: Takto vraví Hospodin! - už či poslúchnu, alebo odmietnu. Vtedy ma duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa Hospodinova sláva pohla zo svojho miesta, i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia. Duch sa zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodinova mocne doliehala na mňa. Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali, a bol som medzi nimi omráčený sedem dní. Po siedmich dňoch zaznelo mi slovo Hospodinovo: Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. Keď poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a nebudeš ho varovať, ani neprehovoríš, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. Ak napomenieš bezbožného, a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zahynie on pre svoju neprávosť, a ty si zachrániš život. Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím pád, takže zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život. Bola tam nado mnou ruka Hospodinova. I riekol mi: Vstaň, vyjdi do údolia, a tam budem hovoriť s tebou. Nato som vstal, vyšiel som do údolia. A hľa, stála tam sláva Hospodinova, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár. Keď vošiel do mňa duch a postavil ma na nohy, On ma oslovil a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome! A ty, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich. Tvoj jazyk prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich napomínateľom, lebo sú domom vzdoru. Ale keď budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa; potom prehovoríš k nim: Takto vraví Hospodin, Pán! Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru. Ty však, človeče, vezmi si tehlu, polož ju pred seba a nakresli na ňu mesto, to jest Jeruzalem. Daj sa do jeho obliehania: vystav proti nemu obliehacie zariadenie a nasyp proti nemu obliehací val; postav proti nemu tábory a umiestni proti nemu dookola obliehacie barany. Vezmi si železnú panvicu, postav ju ako železnú stenu medzi seba a mesto a pevne upri svoju tvár proti nemu. Bude teda v stave obliehania, a ty ho budeš obliehať. Bude to znamením pre dom Izraela. Ľahni si na ľavý bok a ja položím na teba vinu domu Izraela. Koľko dní preležíš na ňom, toľko dní budeš znášať ich vinu. Ja ti určujem roky ich viny počtom dní: tristodeväťdesiat dní budeš znášať vinu domu Izraela. Keď skončíš tieto dni, ľahneš si druhý raz, a to na pravý bok, a budeš znášať vinu domu Júdovho štyridsať dní. Určil som ti vždy deň za rok. Teda upri pevne svoj pohľad i svoje obnažené rameno na obliehanie Jeruzalema a prorokuj proti nemu. Ajhľa, položil som na teba povrazy, aby si sa nemohol obracať zboka nabok skôr, ako skončíš dni svojho obliehania. Naber si pšenice, jačmeňa, bôbu, šošovice, prosa a ťankeľu; daj to do jednej nádoby a priprav si z toho chlieb. Podľa počtu dní, ktoré preležíš na svojom boku, budeš to jesť: tristodeväťdesiat dní. Tvoj pokrm, ktorý budeš jesť, má byť podľa váhy dvadsať šekelov na deň. Budeš ho jedávať raz denne v určený čas. Aj vodu budeš piť podľa miery: šestinu hína. Budeš ju piť raz za deň. Budeš to jedávať ako jačmenný posúch, pečený pred ich očami na ľudských výkaloch. A Hospodin mi riekol: Tak budú jedávať Izraelci svoj nečistý chlieb medzi národmi, medzi ktoré ich zaženiem. Vtedy som povedal: Ach, Hospodine, Pane, ja som sa doteraz nikdy nepoškvrnil, zdochlinu ani zverom roztrhané som nejedol od mladosti až doteraz, skazené mäso sa mi nedostalo do úst. Vtedy mi riekol: Pozri sa, dal som ti hovädzí hnoj namiesto ľudských výkalov, a na ňom si budeš pripravovať chlieb. Potom mi riekol: Človeče, hľa, polámem oporu chleba v Jeruzaleme, a budú jesť odvážený chlieb s ustarostenosťou, aj vodu budú piť mierou vymeranú s hrôzou, aby trpeli nedostatkom chleba a vody, aby sa desili jeden ako druhý a aby hynuli pre svoje viny. Ty, človeče, vezmi si ostrý meč! Použi ho ako holičskú britvu a ohoľ si hlavu i bradu; potom si vezmi váhy a rozdeľ chlpy. Tretinu spáľ v ohni v strede mesta, keď sa skončia dni obliehania. Potom vezmi druhú tretinu a rozsekaj ju mečom okolo mesta. Tretiu tretinu roztrús do vetra, a ja vytasím za nimi meč. Vezmi však z toho trošku a zaviaž to do podolku svojho rúcha. Ale aj z toho ešte vezmi, hoď to do ohňa a spáľ. Z toho vyšľahne plameň na celý dom Izraela. Takto vraví Hospodin, Pán: Tento Jeruzalem som umiestnil do stredu národov a okolo neho som rozmiestnil krajiny. A predsa sa bezbožnejšie spriečil mojim nariadeniam ako pohania a mojim ustanoveniam viac ako krajiny okolo neho; lebo odmietli moje nariadenia a nesprávali sa podľa mojich ustanovení. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože ste boli vzdorovitejší ako pohania, ktorí sú okolo vás, nesprávali ste sa podľa mojich ustanovení a moje nariadenia ste nesplnili, ba ani len podľa poriadkov pohanov, ktorí sú okolo vás, ste nekonali, preto takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, aj ja som proti tebe, a uprostred teba vykonám rozsudky pred očami národov. Pre všetky tvoje ohavnosti naložím s tebou, ako som nenaložil a ako už viac nenaložím. Preto otcovia budú jesť synov medzi sebou a synovia budú jesť svojich otcov; vykonám na tebe rozsudky, a čo zostane z teba, roztrúsim do všetkých vetrov! Akože ja žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pretože si poškvrnil moju svätyňu svojimi všelijakými ošklivosťami a všelijakými ohavnosťami, preto i ja budem strihať, môj zrak sa nezľutuje a nebudem mať súcit. Tretina z teba pomrie na mor a pohynie hladom uprostred teba; tretina padne mečom okolo teba a tretinu roztrúsim do všetkých vetrov; a vytasím meč za nimi. Tak sa vyplní môj hnev, utíšim si na nich svoju prchkosť a upokojím sa. Keď vyplním svoju prchkosť na nich, uvedomia si, že ja, Hospodin, som hovoril vo svojom horlení. Urobím z teba rumovisko a potupu medzi pohanmi, ktorí sú okolo teba, pred zrakom každého, kto tadiaľ prejde. Budeš národom okolo teba na potupu ako posmešné príslovie, na výstrahu a na úžas, keď vykonám na tebe rozsudky v hneve a v prchkosti, s trestom prchkosti. Ja, Hospodin, som hovoril. Keď vystrelím proti nim svoje zlé šípy hladu, aby spôsobili skazu, vystrelím ich, aby som vás zničil, pridám vám hlad a polámem vám oporu chleba. Pošlem na vás hlad a dravú zver a pripravia ťa o deti; i mor a krviprelievanie prejde cez teba, ba aj meč privediem proti tebe. Ja, Hospodin, som hovoril. Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou k izraelským vrchom a prorokuj proti nim: Vy, izraelské vrchy, počúvajte slovo Hospodina, Pána! Takto vraví Hospodin, Pán, vrchom a pahorkom, riečiskám a údoliam: Hľa, ja uvediem na vás meč a znivočím vaše obetné výšiny. Vaše oltáre spustnú i vaše kadidlové oltáre budú rozbité, a pohodím vašich pobitých pred vaše modly. Mŕtvoly Izraelcov vrhnem pred ich modly; vaše kosti roztrúsim okolo vašich oltárov. Vo všetkých vašich sídlach mestá budú porúcané a výšiny spustnú, takže vaše oltáre budú spustošené a vaše modly budú rozbité a zaniknú; vaše kadidlové oltáre budú pobúrané a zotreté bude to, čo ste si spravili. Prebodnutí padnú medzi vami. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Ale ponechám zvyšok. Keď budete mať takých, ktorí uniknú meču medzi národmi, a budete rozptýlení po krajinách, tí, ktorí z vás uniknú, rozpomenú sa na mňa medzi národmi, kam boli odvedení do zajatia; zlomím ich smilné srdce, ktoré odstúpilo odo mňa, aj ich oči, ktoré chlipne hľadeli za svojimi modlami; zošklivia sa sami sebe pre zlé veci, pre všetky svoje ohavnosti. Keď dopustím na nich túto pohromu, potom poznajú, že ja som Hospodin a nadarmo som nehovoril. Takto vraví Hospodin, Pán: Tleskni dlaňou, dupni nohou a povedz: Ach, beda domu Izraela pre všetky zlé ohavnosti. Padnú mečom, hladom a na mor. Ten, čo bude ďaleko, zomrie na mor, a ten, čo bude blízko, padne mečom; ten, čo zostane a bude obkľúčený, zomrie hladom - a tak vyplním svoju prchkosť na nich. Potom poznáte, že ja som Hospodin, keď ich prebodnutí budú ležať medzi ich modlami, okolo ich oltárov na každom vysokom kopci, na všetkých temenách vrchov i pod každým košatým cérom, na mieste, kde svojim modlám obetovali udobrujúce vonné obete. Vystriem proti nim svoju ruku a krajinu obrátim na pustatinu a na hrôzu na všetkých ich sídlach od púšte až po Riblu. Potom poznajú, že ja som Hospodin. Opäť mi zaznelo slovo Hospodinovo: Ty, človeče: Takto vraví Hospodin, Pán, zemi izraelskej: Nadišiel koniec, koniec pre všetky štyri strany krajiny. Teraz prišiel koniec pre teba. Pošlem na teba svoj hnev; budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvediem na teba všetky tvoje ohavnosti. Moje oko sa nezmiluje nad tebou a nebudem mať súcit s tebou, ale uvediem na teba trest za tvoje cesty, keďže tvoje ohavnosti sú naďalej uprostred teba. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Takto vraví Hospodin, Pán: Pohroma za pohromou prichádza. Prichádza koniec, koniec prichádza; prebúdza sa proti tebe. Ajhľa, prichádza tvoj pád, obyvateľ krajiny; nadišiel čas, blízko je deň zdesenia, a nie výskania po vrchoch. Teraz už čoskoro vylejem na teba svoju prchkosť a vyplním na tebe svoj hnev, budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvediem na teba trest za všetky tvoje ohavnosti. Moje oko sa nezmiluje nad tebou a neušetrím ťa; podľa tvojich ciest uvalím na teba trest, kým tvoje ohavnosti budú v tvojom prostredí. Potom poznáte, že ja som Hospodin, ktorý vás bijem. Tu, hľa, je ten deň! Práve prichádza. Prišiel pád! Drzosť kvitne, spupnosť klíči. Násilie vyrástlo ako palica bezbožnosti; nikto z nich neostane, nič z ich hojnosti, nič z ich nádhery, nebude v nich vznešenosti. Prichádza čas, blíži sa deň. Nech sa kupujúci neraduje a predávajúci nech netrúchli, lebo na všetko ich bohatstvo prichádza pálčivý hnev. Lebo predavač sa nevráti k tomu, čo predal, i keby ostali nažive, lebo pálčivý hnev prichádza na celé ich bohatstvo. Nevráti sa, lebo pre svoju vinu si nikto neudrží život. Zaznela trúba a všetko je pripravené, ale nieto nikoho, kto by šiel do boja, lebo môj pálčivý hnev príde na všetko ich bohatstvo. Meč bude vonku, vnútri mor a hlad. Kto bude na poli, zomrie mečom, a toho, kto bude v meste, strávi hlad a mor. A ak uniknú utečenci, budú na vrchoch ako holubice z údolí: každý z nich zomrie pre svoju vinu. Všetky ruky ochabnú a všetky kolená sa roztečú ako voda. Opášu sa vrecovinou a zastrie ich triaška. Na každej tvári bude zahanbenie, na všetkých hlavách lysina. Svoje striebro vyhádžu na ulice a svoje zlato budú pokladať za nečistotu. Ich striebro a zlato ich nebude môcť zachrániť v deň Hospodinovho hnevu. Nenasýtia sa a svoje vnútornosti nenaplnia, lebo to bolo pohnútkou k ich previneniu. Ozdobné klenoty z neho používali na márnomyseľnosť a urobili si z neho svoje ohavné modly, svoje ošklivosti. Preto som im ho zmenil na nečistotu. A vydám ho do ruky cudzincov ako lup a do ruky cudzincov a bezbožných zeme ako korisť, a tí ho znesvätia. Odvrátim od nich svoju tvár; nech znesvätia moje vzácne miesto; vlamači vtrhnú do neho a znesvätia ho. Chystaj reťaz, lebo krajina je plná krvavých rozsudkov a mesto je plné násilia. Potom dovediem najhoršie národy, a tie vezmú do vlastníctva ich domy; urobím koniec pýche mnohých a ich svätyne budú znesvätené. Prichádza tieseň. Budú hľadať spásu, ale jej nebude. Pohroma za pohromou bude nasledovať a zvesť za zvesťou bude prichádzať. Vtedy budú vyhľadávať videnie u proroka, ale zanikne poučenie u kňaza aj rada skúsených starcov. Kráľ bude trúchliť, knieža si oblečie zdesenie a ruky pospolitého ľudu stŕpnu strachom. Naložím s nimi podľa ich ciest a budem ich súdiť podľa ich spôsobu súdenia. Potom poznajú, že ja som Hospodin. V šiestom roku, v šiestom mesiaci, piateho dňa toho mesiaca som sedel vo svojom dome a starší Júdu sedeli predo mnou. I dopadla tam na mňa ruka Hospodina, Pána. Ale hľa, videl som postavu, ktorá vyzerala ako muž: od bedier dolu vyzerala ako oheň a od bedier vyššie vyzerala ako žiara, ako mosadzné zrkadlo. Potom vystrel akoby ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde bol podstavec sochy Náruživosti, ktorá vyvolávala vášeň. Ajhľa, bola tam sláva Boha Izraela, podobného zjavu, ako som videl v údolí. I riekol mi: Človeče, pozri sa na sever! Keď som sa pozrel na sever, ajhľa, tu bol severne od brány pri vchode oltár sochy Náruživosti. Riekol mi: Človeče, či vidíš, čo robia? Veľké ohavnosti, ktoré tu páše dom Izraela, ma zaháňajú z mojej svätyne. Avšak ešte väčšie ohavnosti uvidíš. Doviedol ma ku vchodu do nádvoria a uvidel som dieru v múre. I riekol mi: Človeče, preraz ten múr! Keď som prerazil múr, hľa, bol tam vchod. Povedal mi: Vojdi a pozri sa na ohavnosti, ktoré tu pášu. Keď som vošiel, videl som, že tam boli všelijaké podoby plazov a zvierat, mrzkých bytostí a všetkých modiel domu Izraela, vyryté dookola na stene. Stálo pred nimi sedemdesiat mužov spomedzi starších domu Izraela a uprostred nich stál Jaazanjá, syn Šáfánov. Každý mal v ruke kadidelnicu a vôňa z oblaku kadidla vystupovala hore. Riekol mi: Videl si, človeče, čo pášu starší domu Izraela v tme, každý vo svojej miestnosti s modlou? Lebo si vravia: Hospodin nás nevidí. Hospodin opustil krajinu. Povedal mi: Znova uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré pášu. Priviedol ma ku vchodu do brány domu Hospodinovho, obrátenej na sever, a tam sedeli ženy a oplakávali Tammúza. Riekol mi: Videl si, človeče? Znovu uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ako sú tieto. Priviedol ma do vnútorného dvora domu Hospodinovho, a hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi dvadsaťpäť mužov, obrátených chrbtom k chrámu Hospodinovmu a tvárou k východu. Klaňali sa slnku, obrátení na východ. Povedal mi: Videl si, človeče? Či je primálo pre dom Júdu páchať ohavnosti, ktoré tu robia? Veď naplnili krajinu násilím; znova ma popudzujú k hnevu. Hľa, prikladajú si k nosu zväzok ratolestí. Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje, ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlasno volať na mňa, nevypočujem ich. Zvolal mi do uší mocným hlasom: Priblížilo sa potrestanie mesta. Každý nech má v ruke ničivú zbraň! Nato prišlo šesť mužov od Hornej brány, obrátenej na sever, a každý mal ničiaci nástroj v ruke. Uprostred nich bol muž oblečený do ľanového rúcha a pri svojich bedrách mal písacie potreby. Keď prišli, postavili sa vedľa bronzového oltára. Sláva Boha Izraela sa vzniesla sponad cheruba, na ktorom spočívala, ku prahu chrámu. Vtedy zvolal na muža, oblečeného do ľanového rúcha, ktorý mal písacie potreby pri svojich bedrách. Hospodin mu riekol: Prejdi mestom, stredom Jeruzalema, a označ znakmi čelá mužov, ktorí vzdychajú a stenú pre všetky ohavnosti, ktoré sa pášu v ňom. Na vlastné uši som ho počul hovoriť tamtým: Prejdite cez mesto za ním a bite! Nech sa nezmiluje vaše oko, a nemajte súcitu. Vraždite starca, mládenca i pannu, dieťa i ženu, kým ich nevyhubíte. Avšak nepriblížte sa k nijakému mužovi, na ktorom je znak. Začnite od mojej svätyne! Vtedy začali od mužov, starších, ktorí boli pred chrámom. Riekol im: Poškvrňte dom a nádvorie naplňte pobitými! Vyjdite! Keď vyšli, zabíjali v meste. Keď zabíjali, a ja som zostal, padol som na tvár a volal som: Ach, Hospodine, Pane, či chceš zničiť celý zvyšok Izraela, keď vylievaš svoju prchkosť na Jeruzalem? Riekol mi: Vina domu Izraela a Júdu je náramne veľká a krajina je plná krviprelievania, mesto je plné prekrúcania práva. Lebo hovoria: Hospodin opustil krajinu! a: Hospodin nevidí! Čo sa mňa týka, moje oko sa nezmiluje, ani nebudem mať súcit; dám im odplatu za ich cesty. A hľa, muž, oblečený do ľanového rúcha, ktorý mal písacie potreby pri svojich bedrách, vrátil sa so správou a povedal: Vykonal som, ako si mi rozkázal. Pozrel som sa na oblohu, ktorá bola nad hlavou cherubov ako kameň zafíru. Ukázalo sa nad nimi niečo, čo vyzeralo ako trón. I povedal mužovi, oblečenému do ľanového rúcha: Vojdi do priestoru medzi kolesami pod cherubmi, naplň si priehrštie žeravými uhlíkmi spomedzi cherubov a roztrús ich na mesto. I vošiel pred mojimi očami. Cherubi stáli na pravej strane domu, keď muž vstúpil; oblak naplnil vnútorné nádvorie. Sláva Hospodinova sa vzniesla sponad cherubov na prah chrámu, chrám sa naplnil oblakom a nádvorie bolo plné žiary slávy Hospodinovej. Šum krídel cherubov bolo počuť až do vonkajšieho nádvoria ako hlas Boha Všemohúceho, keď hovorí. Keď rozkázal mužovi, oblečenému do ľanového rúcha: Vezmi oheň spomedzi cherubov! - ten vošiel a postavil sa vedľa kolesa. Cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral z neho a dal do priehrštia tomu, kto bol oblečený do ľanového rúcha. Ten ho vzal a vyšiel. Cherubom bolo vidieť podobu ľudskej ruky pod ich krídlami. Pozrel som sa, a hľa, vedľa cherubov boli štyri kolesá, po jednom kolese vedľa každého cheruba; kolesá vyzerali ako jagot chryzolitového kameňa. Čo do vzhľadu, mali všetky štyri rovnakú podobu, ako keby bolo koleso v kolese. Keď šli, šli na všetky štyri strany; neobracali sa, keď išli, lebo šli smerom, ktorým sa obrátilo predné. Neobracali sa, keď išli. A celé ich telo, aj ich chrbát, ruky, krídla i kolesá dookola boli plné očí - a to pri všetkých štyroch kolesách. Kolesá boli pomenované, ako som počul, vírivými kolesami. Každý mal štyri tváre: prvá tvár bola tvárou cheruba, druhá tvárou človeka, tretia bola tvárou leva a štvrtá tvárou orla. Potom sa cherubi vzniesli nahor. Boli to živé bytosti, ktoré som videl pri rieke Kebár. Keď cherubi šli, kolesá šli vedľa nich; keď cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobracali vedľa nich. Keď zastali, zastali aj ony; a keď sa vzniesli, vzniesli sa aj ony, lebo v nich bol duch živej bytosti. Sláva Hospodinova vyšla sponad prahu chrámu a postavila sa nad cherubov. Potom cherubi zdvihli krídla a pri svojom odchode sa vzniesli zo zeme pred mojimi očami. Kolesá boli vedľa nich. Ale pri vchode do východnej brány domu Hospodinovho zastali a sláva Boha Izraela bola nad nimi. Boli to živé bytosti, ktoré som videl pod Bohom Izraela pri rieke Kebár, a spoznal som, že to boli cherubi. Každý mal štyri tváre, každý mal štyri krídla a pod krídlami bola podoba ľudských rúk. Ich tváre vyzerali ako tváre, ktoré som videl pri rieke Kebár. Každý šiel smerom svojej tváre. Duch ma zdvihol a doniesol k východnej bráne chrámu Hospodinovho. A hľa, vo vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jaazanju, syna Azzúrovho, a Pelatju, syna Benájovho, kniežatá ľudu. Riekol mi: Človeče, toto sú mužovia, ktorí vymýšľajú neprávosť a ktorí dávajú zlú radu v tomto meste. Hovoria: Čoskoro sa nebudú stavať domy. Mesto je hrncom a my sme mäsom. Preto prorokuj proti nim, prorokuj, človeče! Tu padol na mňa Duch Hospodinov a riekol mi: Hovor: Takto vraví Hospodin: Tak ste hovorievali, dom Izraela, ja viem, čo vám prišlo na myseľ. Zväčšili ste počet svojich zabitých v tomto meste a naplnili ste jeho ulice zabitými. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Vaši zabití, ktorých ste zložili v meste, sú mäsom, a ono je hrncom; ale vás vyvediem z jeho stredu. Obávate sa meča, a predsa uvediem meč na vás - znie výrok Hospodina, Pána. Vyvediem vás z neho, vydám vás do ruky cudzincov a vykonám na vás rozsudky: padnete mečom. Budem vás súdiť na hranici Izraela. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Ono vám nebude hrncom, ani vy v ňom nebudete mäsom; na hranici Izraela budem vás súdiť. Potom poznáte, že ja som Hospodin, v ktorého ustanoveniach ste nechodili, ani ste neplnili moje nariadenia, ale konali ste podľa predpisov národov, ktoré sú okolo vás. Kým som prorokoval, zomrel Pelatjá, syn Benájov. Vtedy som padol na tvár a zvolal mocným hlasom: Ach, Hospodine, Pane, chceš úplne zničiť zvyšok Izraela? Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, o tvojich bratoch, tvojich príbuzných a o celom dome Izraela hovoria obyvatelia Jeruzalema: Sú ďaleko od Hospodina, nám je daná táto krajina do vlastníctva. Preto povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Vskutku, ja som ich zahnal ďaleko medzi národy a rozptýlil som ich po krajinách, ale budem im svätyňou za krátky čas v krajinách, do ktorých prišli. Preto povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Potom vás zhromaždím spomedzi národov a pozbieram vás z krajín, do ktorých ste boli rozptýlení; dám vám pôdu Izraela. Keď tam prídu, odstránia z nej všetky jej mrzké a ohavné modly. Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra; odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce mäsité, aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. Avšak na tých, ktorých srdce sa pridŕža ich mrzkých a ohavných modiel, na ich hlavu uvalím trest za ich cesty - znie výrok Hospodina, Pána. Cherubi zdvihli svoje krídla a kolesá sa pohli zároveň s nimi, zatiaľ čo sláva Boha Izraela bola nad nimi. Potom sláva Hospodinova odišla nahor z mesta a zastala na vrchu východne od mesta. Potom ma duch zdvihol a prostredníctvom Ducha Božieho ma zaniesol vo videní do Chaldejska k zajatým. Potom odišlo odo mňa videnie, ktoré som mal. Vyrozprával som zajatým všetko, čo mi Hospodin dal prežiť vo videní. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje, lebo je domom vzdoru. Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj; vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru. Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami; večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva. Pred ich očami preraz stenu, a potom vyjdi cez ňu. Pred ich očami vynášaj na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel zem, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela. Vykonal som, ako mi bolo rozkázané: výstroj som vyniesol ako výstroj do zajatia vo dne a večer som vlastnoručne preboril stenu; za tmy som to vynášal, na pleci som niesol pred ich očami. Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: Čo robíš? Povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Tento výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všetkých z domu Izraela, ktorí tam bývajú. Povedz: Ja som znamením pre vás. Ako som ja urobil, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci. A knieža, ktoré je uprostred nich, bude niesť svoj výstroj na pleci za tmy a odíde. Prerazí stenu, aby mohlo vyjsť. Zakryje si tvár, aby svojím zrakom nevidelo zem. Rozostriem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídiel a dovediem ho do Babylonie, krajiny Chaldejcov; avšak neuvidí ju: tam zomrie. Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do všetkých vetrov; za nimi vytasím meč. Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách. Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy poznajú, že ja som Hospodin. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť so vzrušením a úzkosťou. Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne, bude zbavená všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkých, čo v nej žijú. Obývané mestá budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, aké to máte úslovie o Izraeli, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič? Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Urobím koniec tomuto úsloviu, a už ho nebudú používať v Izraeli. Avšak povedz im: Priblížili sa dni a splní sa každé videnie. Lebo nebude už nijaké márne videnie ani pochlebnícke veštenie v dome Izraela, ale ja, Hospodin, budem hovoriť. Čo poviem, to sa splní; viac sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím slovo a vyplním ho - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na mnoho dní, a prorokuje o ďalekých dobách. Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Neoddiali sa už žiadne moje slovo; slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, prorokuj proti izraelským prorokom, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú z vlastného srdca: Počujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin, Pán: Beda bláznivým prorokom, ktorí idú za vlastným duchom bez toho, že by niečo videli. Tvoji proroci sú ako líšky na zrúcaninách, Izrael. Nevstúpili ste do trhlín a nepostavili ste múr okolo domu Izraela, aby obstál vo vojne v deň Hospodinov. Vidia márnosť, veštia lož tí, čo hovoria: Tak znie výrok Hospodinov! hoci Hospodin ich neposlal, a čakajú na to, že On vyplní klamné slovo. Nie je márne videnie, ktoré vidíte, a lživá veštba, ktorú hlásate? A pritom hovoríte: Tak znie výrok Hospodinov!? Ale ja som neprehovoril. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože hovoríte márnosť a mávate klamné videnia, som proti vám - znie výrok Hospodina, Pána. Moja ruka bude proti prorokom, ktorí mávajú klamné videnia a veštia lož. Nemôžu patriť do spoločenstva môjho ľudu, ani nebudú zapísaní do zoznamu domu Izraela, ani nevojdú na pôdu Izraela. Potom poznáte, že ja som Hospodin, Pán. Preto, a len preto, že zavádzali môj ľud a hovorili: Pokoj! keď nebolo pokoja, a keď ľud stavia stenu, oni ju zatierajú hlinenou omietkou, povedz tým omietkárom, že odpadne. Príde zaplavujúci lejak, zošlem krupobitie a strhne sa búrlivý vietor. Keď padne stena, iste vám povedia: Kde je hlinená omietka, ktorou ste omietali? Preto takto vraví Hospodin, Pán: Vo svojej prchkosti spôsobím búrlivý víchor, zaplavujúci lejak vo svojom hneve a krupobitie v prchkosti na zničenie. Zrútim stenu, ktorú ste omietli hlinenou omietkou, zvalím ju na zem, takže bude odkrytý jej základ. Padne, a v nej zahyniete aj vy, a potom poznáte, že ja som Hospodin. Keď si úplne vylejem prchkosť na stenu a na tých, čo ju omietajú hlinenou omietkou, potom vám poviem: Nieto steny, ani tých, čo ju omietali, totiž prorokov Izraela, ktorí prorokovali o Jeruzaleme a ktorí mali preň videnia o pokoji, hoci nebolo pokoja - znie výrok Hospodina, Pána. Ty však, človeče, upri svoju tvár proti dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú z vlastného srdca, a prorokuj proti nim! Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Beda tým, ktorí zošívajú čarodejnícke obväzy pre každé zápästie a zhotovujú závoje na hlavu akejkoľvek veľkosti, aby ulovili ľudské životy. Či budete loviť životy môjho ľudu a svoje životy, aby ste udržali nažive sami seba? Znesvätili ste ma u môjho ľudu za hrsť jačmeňa a za kus chleba, aby ste vydali na smrť osoby, ktoré nemali zomrieť, a aby ste zachovali nažive osoby, ktoré nemali žiť, pretože ste luhali môjmu ľudu, ktorý počúva lož. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja budem proti vašim čarodejníckym obväzom, ktorými lovíte ľudské životy ako vtáky, postŕham ich z vašich ramien a prepustím ako vtáky tie osoby, ktoré ste ulovili. Roztrhám i vaše závoje a vytrhnem svoj ľud z vašej ruky; nebudú viac vo vašej ruke korisťou. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Pretože srdce spravodlivého privádzate klamom do zúfalstva, zatiaľ čo ja som mu nespôsobil bolesť, a pretože posilňujete ruky bezbožného, aby sa nevrátil zo svojej zlej cesty, a tak ostal nažive, nebudete mať klamné videnia ani veštbu, ani nebudete už viac veštiť; ja sám vytrhnem svoj ľud z vašej ruky. Vtedy poznáte, že ja som Hospodin. Potom prišli za mnou niektorí zo starších Izraela a posadili sa predo mňa. A zaznelo mi slovo Hospodinovo: Človeče, títo mužovia prijali do srdca svoje modly a položili si pred seba pohnútku k svojmu previneniu. Môžem dovoliť, aby sa ma oni dopytovali? Preto hovor s nimi a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Každému z domu Izraela, ktorý prijal modly do srdca a položil pohnútku k svojmu previneniu pred seba, a potom príde za prorokom, tomu ja, Hospodin, odpoviem primerane podľa množstva jeho nečistých modiel, aby som uchopil za srdce dom Izraela, ktorý sa odvrátil odo mňa ku všetkým svojim modlám. Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Obráťte sa a odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte svoje tváre od všetkých svojich ohavností! Lebo ktokoľvek z domu Izraela, alebo z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, sa odvráti odo mňa, prijme modly do srdca a pohnútku k svojmu previneniu postaví pred seba, a potom príde za prorokom, aby sa ma za seba dopytoval, tomu ja, Hospodin, odpoviem: obrátim svoju tvár proti tomu človeku, urobím ho znamením a úslovím a vyhubím spomedzi svojho ľudu. Potom poznáte, že ja som Hospodin. A keby sa prorok dal podviesť a vyslovil by prorocké slová, ja, Hospodin, som podviedol toho proroka; vystriem svoju ruku proti nemu a vyhubím ho zo svojho izraelského ľudu. Obaja ponesú trest za svoju vinu: vina toho, kto sa dopytoval, bude rovnaká ako vina proroka, aby sa dom Izraela už nevzďaľoval bludne odo mňa, aby sa už neznečisťovali svojimi všelijakými previneniami. Potom mi budú ľudom a ja im budem Bohom - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, keby krajina zhrešila proti mne tým, že by sa mi spreneverila, vztiahol by som proti nej ruku a polámal by som jej oporu chleba, poslal by som na ňu hlad, aby som vyhubil z nej človeka i dobytok, a keby boli uprostred nej títo traja mužovia: Nóach, Daniel a Jób, oni sami by si zachránili život svojou spravodlivosťou - znie výrok Hospodina, Pána. Keby som krajinou previedol dravú zver a pripravil by som ju o deti, takže by sa stala púšťou, a nikto by ňou neprechádzal pre dravú zver, a títo traja mužovia by boli v jej strede, ako že žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nezachránia ani synov ani dcéry, iba oni samotní sa zachránia; krajina ostane púšťou. Alebo keby som uviedol meč na túto krajinu, a povedal by som: Meč, prejdi krajinou! a keby som vykynožil z nej ľudí i zvieratá, a keby oní traja mužovia boli v nej, akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nezachránia si synov ani dcéry, iba oni sami sa zachránia. Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a krvavo by som vylial na ňu svoju prchkosť, a vykynožil by som z nej človeka i zvieratá, a Nóach, Daniel a Jób by boli uprostred nej, akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nezachránili by ani syna ani dcéru; oni samotní by si svojou spravodlivosťou zachránili vlastný život. Lebo tak vraví Hospodin, Pán: Dokonca keby som poslal proti Jeruzalemu svoje štyri prísne prejavy súdu - meč, hlad, dravú zver a mor - aby som z neho vykynožil ľudí i zvieratá, zostalo by v ňom to, čo uniklo: vyvedení synovia a dcéry. Keď vyjdú k vám a uvidíte ich život aj ich skutky, budete sa tešiť z nešťastia, ktoré som uviedol na Jeruzalem, z toho všetkého, čo som naň uviedol. A poteším vás, keď uvidíte ich život a ich skutky; poznáte, že bez príčiny som neurobil všetko, čo som v ňom urobil - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, o čo je vinič viac ako iné stromy, ako ratolesť medzi stromami lesa? Možno vziať z neho drevo a použiť ho na výrobok? Či vezmú z neho klin na zavesenie náčinia? Ohňu sa dáva na strávenie. Keď oheň strávil oba jeho konce a jeho stred zotlel, či je súci na niečo? Kým bol celý, nedal sa použiť na nič; tým menej potom môže sa použiť na niečo, keď ho strávil oheň a keď zotlel. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ako býva vinič medzi stromami lesa, ktoré som vydal ohňu na strávenie, tak som vydal obyvateľov Jeruzalema. Upriem svoju tvár proti nim: z ohňa vyšli, ale oheň ich pohltí! Potom poznáte, že ja som Hospodin, keď obrátim svoju tvár proti vám. A krajinu zmením na pustatinu, pretože sa dopúšťali nevernosti - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, oznám Jeruzalemu jeho nehanebnosti! Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, Jeruzalemu: Podľa svojho pôvodu a príbuzenstva pochádzaš z Kanaánu: tvoj otec bol Amorejec a tvoja matka bola Chetejka. Pri tvojom narodení, v deň, keď si sa narodila, neodrezali tvoju pupočnú šnúru, na očistenie ťa neumyli vodou, ani ťa neposolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok. Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vykonalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale pohodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila. Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa v tvojej krvi, riekol som ti, keď si ležala vo svojej krvi: Ostaň nažive! Rasť ako poľný kvet! A ty si vyrástla, dospela a dozrela si k ozdobe ženskosti. Prsia sa ti vyvinuli a tvoje vlasy narástli. Bola si však holá a nahá. Keď som prešiel okolo teba, a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lásky, zastrel som ťa okrajom svojho plášťa, zakryl som tvoju nahotu, prisahal som ti lásku a uzavrel som s tebou zmluvu - znie výrok Hospodina, Pána - a tak si sa stala mojou. Poumýval som ťa vodou, spláchol som z teba tvoju krv a pomazal som ťa olejom. Zaodel som ťa pestrofarebným rúchom, obul som ťa obuvou z jazvečej kože, zavinul som ťa do jemného ľanu a zahalil hodvábom. Ozdobil som ťa šperkami; dal som ti na ruku náramky i reťaz na hrdlo. Potom som ti dal krúžok do nosa i náušnice na tvoje uši i nádhernú korunu na tvoju hlavu. Keď si sa vyzdobila zlatom a striebrom a tvojím odevom bol jemný ľan, hodváb a pestrofarebné rúcho, keď si jedávala jemnú múku, med a olej, preveľmi si opeknela a bola si súca na kráľovskú hodnosť. Šíril sa o tebe chýr medzi národmi pre tvoju krásu, lebo bola dokonalá, pre nádheru, ktorou som ťa ja vystrojil - znie výrok Hospodina, Pána. Avšak spoľahla si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr a zahrňovala si smilstvom každého, kto šiel okolo. Jeho si bola. Potom si vzala zo svojich šiat, zhotovila si si pestré obetné výšiny a na nich si smilnila. Také niečo sa ešte nevyskytlo, ani sa nevyskytne. Pobrala si svoje ozdobné predmety z môjho zlata a striebra, ktoré som ti daroval, zhotovila si si mužské podoby a smilnila si s nimi. Vzala si pestrofarebné látky, zakryla si ich nimi; môj olej a moje kadidlo si položila pred ne; i môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku, i olej i med, ktorými som ťa kŕmil, a kládla si to pred ne ako udobrujúcu vôňu - znie výrok Hospodina, Pána. Potom si pobrala svojich synov i svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a obetovala si im ich za pokrm. Či bolo málo tvojho smilstva, že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň? Pri všetkých svojich nehanebnostiach a pri svojom smilstve si si nespomenula na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá, keď si sa trepotala vo svojej krvi. Po všetkých svojich zlých skutkoch beda, beda ti! - znie výrok Hospodina, Pána - zhotovila si si lôžko na oltárnom podstavci a zriadila si si výšinu na každom priestranstve; pri každej križovatke si si postavila výšinu, zohavila si svoju krásu a rozťahovala si nohy pred každým, čo prechádzal okolo; rozmnožovala si svoje smilstvo. Potom si smilnila s Egypťanmi, so svojimi susedmi s veľkým údom, a rozmnožovala si svoje smilstvo, aby si ma popudzovala. Preto som proti tebe vztiahol ruku, skrátil som tvoj podiel a vydal som ťa žiadostivosti tých, ktoré ťa nenávidia: dcér Filištíncov, ktoré sa hanbili za tvoje hanebné správanie. Potom si smilnila s Asýrčanmi, pretože si bola nenásytná. Smilnila si s nimi, ale ani tak si sa neukojila. Potom si ešte viac smilnila: až po kupeckú krajinu, po Chaldejsko, ale ani týmto si sa neukojila. Ó, aké roztúžené bolo tvoje srdce - znie výrok Hospodina, Pána - keď si všetko páchala ako činy nesmiernej neviestky, keď si kládla lôžka na oltárne podstavce na každej križovatke a výšinu si si zriaďovala na každom priestranstve. Nebola si ako obyčajná neviestka; pohrdla si odmenou za smilstvo. Cudzoložná žena miesto svojho muža berie cudzích. Všetkým neviestkam dávajú odmenu, ale ty si dávala dary svojim milencom a obdarovala si ich, aby vchádzali za tvojím smilstvom k tebe zo všetkých strán. Pri tebe, pri tvojom smilstve, to bolo opačne ako pri iných ženách: nechodili za tebou smilniť - ty si dávala odmenu za smilstvo, tebe však nedávali odmenu. Pri tebe to bolo opačne. Preto, neviestka, počuj slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin, Pán: Pretože si odhalila svoju hanbu a tvoje ohanbie bolo odhalené pri tvojom smilstve s tvojimi milencami a s tvojimi ohavnými modlami, a pre krv tvojich detí, ktoré si im dala, zhromaždím všetkých tvojich milencov, ktorým si sa páčila, i všetkých, ktorých si milovala, so všetkými, ktorých si nenávidela, zhromaždím ich proti tebe zo všetkých strán a odkryjem im tvoje ohanbie, takže bude vidieť celé tvoje ohanbie. Potom ťa budem súdiť podľa predpisov proti cudzoložniciam a proti tým, čo preliali krv, a vylejem na teba svoj hnev a žiarlivosť. Vydám ťa do ich rúk, zbúrajú ti lôžko na oltárnom podstavci, zrúcajú ti výšiny, vyzlečú ťa z tvojich šiat, poberú ti ozdobné veci a nechajú ťa holú a nahú. Privedú proti tebe zhromaždenie, ukameňujú ťa, rozsekajú ťa svojimi mečmi, spália tvoje domy ohňom a vykonajú na tebe súdne rozsudky pred očami mnohých žien. Tak zamedzím tvoje smilstvo a nebudeš viac dávať odmenu za smilstvo. Tak utíšim na tebe svoj hnev a moja žiarlivosť odstúpi od teba; ja sa upokojím a nebudem sa viac hnevať. Pretože si nepamätala na dni svojej mladosti, ale tým všetkým si ma rozčuľovala, preto som aj ja priviedol na teba odplatu za tvoje skutky - znie výrok Hospodina, Pána. Nepáchala si hanebnosť so všetkými svojimi ohavnosťami? Hľa, každý skladateľ posmešných veršov bude skladať verše o tebe: Aká matka, taká dcéra! Si dcérou svojej matky, ktorá odohnala muža i synov, a si sestrou svojich sestier, ktoré odohnali mužov i synov - veď vaša matka bola Chetejka a váš otec bol Amorejec. Tvoja staršia sestra je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva na severe, tvoja mladšia sestra, ktorá býva na juhu, je Sodoma so svojimi dcérami. Nechodila si ty po ich cestách? Nepáchala si nehanebnosti ako ony? Na svojich cestách si konala bezmála horšie ako ony. Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - Sodoma, tvoja sestra, ani jej dcéry nerobili tak, ako si robila ty a tvoje dcéry. Hľa, toto bola vina tvojej sestry Sodomy: mala pýchu, presýtenosť chlebom a bezprostredný pokoj i so svojimi dcérami, ale biednemu a chudobnému ruku nepodala. Spyšneli a páchali ohavnosť predo mnou, preto som ich odstránil, keď som to videl. Pritom sa Samária nedopustila ani polovice tvojich hriechov; ty si rozmnožila svoje ohavnosti viac ako ony a ospravedlnila si svoje sestry všetkými svojimi nehanebnosťami, ktoré si páchala. Aj ty znášaj svoju potupu, pretože si nastúpila na miesto svojich sestier svojimi hriechmi, ktorými si sa dopustila viacerých ohavností ako ony. Sú spravodlivejšie ako ty. Aj ty sa teda hanbi a znášaj svoju potupu za to, že si ospravedlnila svoje sestry! Zmením ich údel, údel Sodomy a jej dcér, i údel Samárie a jej dcér, aj tvoj údel zmením uprostred nich, aby si niesla svoju potupu a aby si sa hanbila za všetko, čo si popáchala, keď si ich potešovala. Tvoja sestra Sodoma a jej dcéry sa vrátia do predošlého stavu. I Samária a jej dcéry sa vrátia do predošlého stavu. A ty i tvoje dcéry sa vrátite do svojho predošlého stavu. Nebola tvoja sestra Sodoma výstražnou zvesťou v deň tvojej pýchy skôr, ako bola odkrytá tvoja zlota, ako za čias, keď ťa potupovali Sýrčanky a Filištínky okolo teba ťa znevažovali? Následky za svoju hanebnosť a za svoje ohavnosti budeš znášať - znie výrok Hospodinov. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Naložím s tebou, ako si ty konala, keď si znevážila prísahu a zrušila zmluvu. Potom sa však rozpomeniem na svoju zmluvu s tebou, uzavretú v dňoch tvojej mladosti, a ustanovím ti večnú zmluvu. Potom sa budeš rozpomínať na svoje cesty a budeš sa hanbiť, keď vezmem tvoje sestry, väčšie ako ty i menšie ako ty, a dám ti ich za dcéry, ale nie na základe zmluvy uzavretej s tebou. Ja ustanovím svoju zmluvu s tebou, a poznáš, že ja som Hospodin, aby si sa rozpomenula a zahanbila, aby si už viac neotvárala ústa pre svoju potupu, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, povedz záhadnú rozprávku, zostav podobenstvo o dome Izraela a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Veľký orol s veľkými krídlami, dlhými peruťami, úplne operený strakatým perím, prišiel na Libanon a vzal vrcholec cédra, jeho vrcholný výhonok odlomil, zaniesol ho do krajiny kupcov a zložil v meste obchodníkov. Potom nabral zo semena krajiny a dal ho do úrodnej pôdy, vzal ho k hojným vodám, zasadil ho ako vŕbu. Vypučala a stala sa bujným viničom nízkeho vzrastu, ktorý obracal letorasty k nemu a jeho korene boli pod ním. Tak sa stal viničom, vyháňal konáre a vystieral výhonky. Bol však aj iný veľký orol s veľkými krídlami a mnohým perím. Hľa, vinič vystrel k nemu svoje korene a letorasty vysielal k nemu, aby ho napájal lepšie ako záhon, v ktorom bol zasadený. Bol predsa zasadený na dobrom poli, pri hojných vodách, aby sa rozvetvil a donášal úrodu, aby sa stal nádherným viničom. Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Či sa vydarí? Či onen nevytrhá jeho korene a nezreže jeho ovocie, takže vyschnú jeho vyháňajúce vetvy? Bez mocného ramena a bez množstva ľudu zdvihnú ho z jeho koreňov. Zasadený je, ale či sa vydarí? Nevyschne azda, keď ho ovanie východný vietor? Vyschne na záhone, kde rástol. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Povedz domu vzdoru: Či neviete, čo to znamená? Povedz: Prišiel babylonský kráľ do Jeruzalema, vzal jeho kráľa i kniežatá a zaviedol ich k sebe do Bábelu. Vzal jedného z potomstva kráľovského, uzavrel s ním zmluvu a zaviazal ho prísahou, ale mocných krajiny odviedol, aby sa kráľovstvo znížilo a nemohlo sa pozdvihnúť, aby zachovávalo zmluvu s ním, a tak obstálo. Ale vzpriečil sa mu a poslal svojich poslov do Egypta, aby mu dali kone a mnoho ľudu. Či sa vydarí? Či unikne ten, čo tak robí? Mal by sa zachrániť ten, čo ruší zmluvu? Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - zomrie v sídle kráľa, ktorý ho dosadil za kráľa, ktorého prísahu znevážil a ktorého zmluvu zrušil, u neho zomrie v Bábeli. Ani faraón mu nebude pomáhať s veľkým vojskom a ohromným množstvom ľudu vo vojne, keď nasypú val a postavia obliehacie zariadenia, aby vyhasili mnoho životov. Znevážil prísahu, zrušil zmluvu, a hoci na to dal ruku, predsa tieto veci vykonal. Neunikne! Preto takto vraví Hospodin, Pán: Akože žijem: za mne danú prísahu, ktorú znevážil, a za moju zmluvu, ktorú porušil, uvediem trest na jeho hlavu. Rozostriem na neho svoju sieť a bude chytený do môjho osídla, dovediem ho do Bábelu; tam sa budem s ním súdiť pre nevernosť, ktorej sa dopustil voči mne. A všetci jeho vybraní vo všetkých jeho húfoch padnú mečom, a tí, čo zostanú, budú rozptýlení do všetkých vetrov; tak poznáte, že ja, Hospodin, som hovoril. Takto vraví Hospodin, Pán: Potom vezmem z vysokého cédrového vrcholca a zasadím ho; z vrcholca jeho výhonkov odlomím mládnik a zasadím ho na vysoký a vyčnievajúci vrch. Na vysokom vrchu Izraela ho zasadím, vyženie vetvy, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom, i budú bývať pod ním všetky vtáky s rozličným perím, v tôni jeho vetiev budú prebývať. Potom všetky poľné stromy poznajú, že ja som Hospodin, že som ponížil vysoký strom a vyvýšil som nízky strom, že som vysušil ešte zelený strom a priviedol som k rozkvetu suchý strom. Ja, Hospodin, som povedal, a splním to! Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Ako to, že na pôde Izraela užívate takéto príslovie: Otcovia jedli trpké hrozno, ale synom stŕpli zuby? Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nebudete mať ani nebudete používať takéto príslovie v Izraeli! Mne patria všetky osoby - tak osoby otcov ako osoby synov - mne patria! Osoba, ktorá hreší, zomrie! Ak je niekto spravodlivý a uskutočňuje právo a spravodlivosť, nejedáva na vrchoch, oči nedvíha k modlám domu Izraela, ani nepoškvrňuje ženu svojho blížneho, ani sa nepriblíži k žene, keď je nečistá, ak nikoho neutláča a vracia dlžníkovi jeho záloh, nedopúšťa sa lúpeže, svoj chlieb dáva hladnému a nahého zaodieva rúchom, ak nepožičiava na úžeru a neberie úrok, od bezprávia odťahuje svoju ruku a spravodlivo rozsudzuje medzi ľuďmi, ak chodí podľa mojich ustanovení a zachováva moje nariadenia a úprimne ich plní, je spravodlivý a určite bude žiť - znie výrok Hospodina, Pána. No ak splodí syna násilníka, ktorý prelieva krv a dopúšťa sa niektorého z týchto hriechov, hoci otec tieto veci nekoná, ale on jedáva na vrchoch, ženu blížneho poškvrňuje, biedneho a chudobného utláča, dopúšťa sa lúpeže, nevracia záloh a k modlám dvíha svoje oči, páše ohavnosť, dáva na úžeru a berie úrok - ostane ten nažive? Nebude žiť! Spáchal všetky tieto ohavnosti. Určite zomrie a jeho krv bude na ňom. Ak splodí syna, ktorý videl všetky hriechy svojho otca, ktoré popáchal, a hoci ich videl, podobne nekonal, teda na vrchoch nejedával, svoj zrak nedvíhal k modlám domu Izraela, ženu blížneho nepoškvrnil, ani nikoho neutláčal, ani nezadržal záloh, ani sa nedopustil lúpeže, zo svojho chleba udelil hladnému a nahého zaodel rúchom, od bezprávia odtiahol svoju ruku, nebral úžeru ani úrok, moje nariadenia plnil, chodil podľa mojich ustanovení, ten nezomrie za vinu svojho otca. Určite bude žiť. Jeho otec, ktorý sa dopúšťal útlaku, dopustil sa lúpeže na bratovi a uprostred svojho ľudu robil, čo nebolo dobré; ten, hľa, zomrie za svoju vinu. Namietali ste: Prečo nenesie syn zodpovednosť za vinu svojho otca? Syn predsa uskutočňoval právo a spravodlivosť, zachovával všetky moje ustanovenia, a keďže ich uskutočňoval, určite bude žiť! Osoba, ktorá hreší, zomrie! Syn neponesie zodpovednosť za vinu svojho otca, ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého nech je na jednom a vina bezbožného nech je na druhom. Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie! Nijaké priestupky, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Bude žiť pre svoju spravodlivosť, ktorú uskutočňoval. Či azda mám záľubu v smrti bezbožného - znie výrok Hospodina, Pána - a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný; ak to robí, má žiť? Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú uskutočnil, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal. Avšak namietate: Cesta Pánova nie je správna! Počúvajte, dom Izraela! Nie sú správne moje cesty? Nie sú nesprávne vaše cesty? Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, a pácha neprávosť a zomrie preto, zomrie pre svoju neprávosť, ktorej sa dopustil. Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, ten zachová svoj život. Keď uvážil a odvrátil sa od všetkých svojich priestupkov, ktorých sa dopúšťal, určite bude žiť, nezomrie. Avšak dom Izraela namieta: Cesta Pánova nie je správna. Nie sú správne moje cesty, dom Izraela? Nie sú nesprávne vaše cesty? Preto, dom Izraela, každého z vás budem súdiť podľa vašich ciest - znie výrok Hospodina, Pána. Obráťte sa, odvráťte sa od všetkých svojich priestupkov, potom vás neprávosť neprivedie k pádu. Odhoďte od seba všetky svoje priestupky, ktorých ste sa dopúšťali, a vytvorte si nové srdce a nového ducha. Veď prečo máte pomrieť, ó dom Izraela?! Lebo nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť - znie výrok Hospodina, Pána. Obráťte sa a budete žiť! A ty zaspievaj žalospev o kniežatách Izraela a povedz: Čo za levica bola tvoja matka medzi levmi! Ležala, medzi levíčatmi si vychovávala mláďatá. Vychovala si jedno z mláďat, stalo sa mladým levom. Naučil sa trhať korisť, žrával ľudí. Národy kričali proti nemu. Do ich jamy bol lapený. Doviedli ho za háky v nose do Egypta. Keď čakajúca levica videla, že zahynula jej nádej, vzala jedno z mláďat, mladým levom ho urobila. Prechádzal sa uprostred levov, stal sa mladým levom. Naučil sa trhať korisť, žrával ľudí. Zrúcal ich paláce a spustošil ich mestá; pred jeho zvučným revom desila sa krajina, i čo bolo v nej. Postavili sa proti nemu národy z okolitých krajín, rozostreli na neho svoju sieť, lapený bol do ich jamy. Dali ho do klietky, za háky v nose ho priviedli k babylonskému kráľovi, doviedli ho v sieti, aby viac nebolo počuť jeho rev po vrchoch Izraela. Tvoja matka bola ako vinič vo vinici, zasadený pri vodách, bol plodný a rozvetvený od mnohých vôd. Mal silné prúty, súce na vladárske žezlo, vysoko vyčnieval spomedzi húštiny vetiev, bol viditeľný pre svoju výšku, pre svoje mnohé ratolesti. Avšak bol vytrhnutý v prchkosti, zhodený na zem a východný vietor ho vysušil; jeho plody boli strhané a uschli mocné prúty; strávil ho oheň. A teraz bol presadený na púšť, do krajiny suchej a vyprahnutej. Potom vyšľahol oheň z prúta, strávil jeho výhonky i ovocie, a niet už na ňom silného prúta na vladárske žezlo. Toto je žalospev a stal sa žalospevom. V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa. Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Či ste prišli dopytovať sa ma? Akože žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali - znie výrok Hospodina, Pána. Budeš ich súdiť, budeš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku a prisahal som potomstvu domu Jákobovho a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh! V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín. Riekol som im: Každý nech zavrhne svoje ošklivosti, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh. Ale oni sa vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto nezavrhol ošklivosti, ku ktorým upieral svoje oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som riekol, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte. Konal som tak kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli, pred zrakmi ktorých som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta. A keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť, vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením človek má žiť. Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem. Ale dom Izraela sa mi vzoprel na púšti, nechodil podľa mojich ustanovení a zavrhol moje nariadenia, ktorých plnením človek má žiť; i moje dni sviatočného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že si vylejem na nich svoju prchkosť na púšti až do ich zničenia. Konal som tak kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred zrakmi ktorých som ich vyviedol. Predsa však som zdvihol ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najkrajšia zo všetkých krajín, pretože zavrhli moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sviatočné dni odpočinku znesväcovali, lebo ich srdce išlo za ich modlami. Ale môj zrak sa zmiloval nad nimi, takže som ich nezničil, ani som s nimi neskoncoval na púšti. Ich synom na púšti som povedal: Nechoďte podľa ustanovení svojich otcov, ani ich nariadenia nezachovávajte, ani sa nepoškvrňujte ich modlami! Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich, sväťte moje dni sviatočného odpočinku, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh. Ale synovia sa mi vzopreli; podľa mojich nariadení nechodili, ani nezachovávali a neplnili moje nariadenia, ktorých plnením človek má žiť; znesvätili i moje dni sviatočného odpočinku. I povedal som, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým sa neskončí môj hnev proti nim na púšti. Jednako stiahol som si ruku späť a konal som kvôli svojmu menu, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred zrakmi ktorých som ich vyviedol. Ale zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách, pretože moje nariadenia neplnili, ale moje ustanovenia zavrhli, moje dni sviatočného odpočinku znesvätili a svoje zraky upierali k modlám svojich otcov. A tak aj ja som im vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, plnením ktorých nebudú žiť. A poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby poznali, že ja som Hospodin. Preto prehovor k domu Izraela, človeče, a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne. Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, keď uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje zábitné obete a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obete príjemnej vône a obetovali tam svoje úliatby. Ja som im však riekol: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa až do dnešného dňa volá Výšina. Teda povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje hnusné modly? I donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes. A ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, ó dom Izraela? Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali. To, čo vám prichádza na um, sa zaručene nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a čeľade iných krajín a budeme vzývať drevo a kameň! Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pevnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchkosťou budem kraľovať nad vami. Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchkosťou. Zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár. Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egypta, tak sa budem súdiť s vami - znie výrok Hospodina, Pána. Prevediem vás popod palicu, uvediem vás do zväzku zmluvy a vylúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia; vyvediem ich z krajiny, v ktorej žijú ako cudzinci, ale na pôdu Izraela nedôjdu. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Ale vy, dom Izraela - tak vraví Hospodin, Pán - ak ma nechcete počúvať, choďte každý za svojimi modlami a slúžte im. Avšak neznesväcujte už moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. Na mojom svätom vrchu, na vysokom vrchu Izraela - znie výrok Hospodina, Pána - tam mi bude slúžiť celý dom Izraela, všetci, ktorí sú v krajine, tam ich milostivo prijmem a budem požadovať vaše pozdvihované dávky i prvotiny vašich darov so všetkými vašimi posvätnými darmi. Pri príjemnej vôni vás milostivo prijmem, keď vás vyvediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás roztrúsil, a dokážem sa ako Svätý pred zrakmi pohanov. A poznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. Tam sa rozpomeniete na svoje cesty i na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete oškliviť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali. Potom poznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami kvôli svojmu menu, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich skazonosných skutkov, dom Izraela - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou na juh, káž proti juhu, prorokuj proti lesu na južnom poli; povedz južnému lesu: Čuj slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, roznietim v tebe oheň, ten strávi v tebe každý zelený strom i každý suchý strom, takže jeho plameň nebude možno uhasiť, a ním sa opália všetky tváre od juhu až po sever. Každé telo uvidí, že ja, Hospodin, som ho zapálil. A nezhasne. I povedal som: Ach, Hospodine, Pane, oni o mne hovoria: Neprednáša stále podobenstvá? Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou k Jeruzalemu a káž proti svätyniam, prorokuj proti zemi izraelskej a povedz jej: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja som proti tebe, vytiahnem meč z jeho pošvy a vyhubím z teba spravodlivého i bezbožného. Keďže vyhubím spomedzi teba spravodlivého i bezbožného, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu na sever. Každé telo pozná, že ja, Hospodin, som vytiahol meč z jeho pošvy. Späť sa už nevráti. A ty, človeče, vzdychaj, akoby si mal polámané kríže! S trpkosťou vzdychaj pred ich očami. A keď ťa oslovia: Prečo vzdycháš? povedz: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy stratí odvahu každé srdce, ochabnú všetky ruky, každý duch zmalátnie a všetky kolená sa roztečú ako voda. Hľa, príde a splní sa - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Pán: Meč, meč je naostrený aj vyleštený, naostrený, aby zabíjal; vyleštený, aby sa jagal ako blesk. Máme sa tešiť? Môj syn, pohrdol si palicou i každou radou. Dal som ho vyleštiť, aby sa dal chytiť do ruky; meč je naostrený a vyleštený, aby ho dali katovi do rúk. Človeče, krič a kvíľ, lebo ten bude proti môjmu ľudu, ten bude proti všetkým kniežatám Izraela. Prepadnú meču i s mojím ľudom, udri sa preto na bedrá; lebo skúška je tu; ako by sa to nemalo stať, keď opovrhuješ palicou? - znie výrok Hospodina, Pána. Ty však, človeče, prorokuj a tlieskaj rukami, nech príde meč dvakrát či trikrát. Je to meč na tých, čo budú pobití, veľký meč na tých, čo budú pobití. Ten bude krúžiť okolo nich, aby si srdce zúfalo a aby mnohí padli. Pri všetkých bránach nariadil som vraždenie mečom. Ach, je pripravený, aby sa blýskal, vyleštený, aby zabíjal. Švihaj napravo, rúbaj naľavo, kam je obrátené tvoje ostrie. A ja tiež zatlieskam rukami a utíšim svoju prchkosť. Ja, Hospodin, som povedal. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Ty, človeče, nakresli si dve cesty, aby mohol prísť meč babylonského kráľa; obe nech vychádzajú z jednej krajiny. Ukazovateľa smeru postav na začiatok cesty k mestu; nakresli cestu, aby meč mohol prísť proti Rabbe Ammóncov a proti Judsku i proti opevnenému Jeruzalemu. Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí oboch ciest, aby si dal veštiť, vytriasa šípy, terafímami sa opytuje, skúma pečeň. V jeho pravici je veštecký lós pre Jeruzalem, aby umiestnil obliehacie barany, aby otvoril ústa k vražednému povelu, aby zdvihol hlas na vojnový pokrik; aby postavili obliehacie barany proti bránam, aby navŕšili val, aby vystavili obliehacie zariadenia. Ale v ich očiach sa to bude zdať klamnou veštbou; oni prisahali posvätné prísahy. On im však pripomenie vinu, aby mohli byť pochytaní. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože mi pripomínate svoju vinu, a vaše priestupky sú odhalené, takže vaše hriechy možno vidieť vo všetkých vašich skutkoch, pretože ste mi prišli na myseľ, budete pre ne pochytaní. A ty, knieža v Izraeli, znesvätený priestupník, ktorého deň prichádza k času konečného trestu: Takto vraví Hospodin, Pán: Odlož turban! Zlož korunu! Nič neostane tak, ako je. Čo je nízke, bude vyvýšené, a čo je vysoké, bude znížené. Na trosky, trosky, trosky zmením mesto! Ani to však nezostane, keď príde ten, ktorému patrí súd, lebo jemu ho odovzdám. A ty, človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, o Ammóncoch a o ich výsmechu: Povedz: Meč, meč je vytasený, aby zabíjal. Je vyleštený na ničenie, aby sa blýskal, aby ho vtedy, keď o tebe videli lož a veštili klam, položili na šiju hanebných priestupníkov, ktorých deň prichádza k času posledného trestu. Schovaj ho do pošvy! Na mieste, kde si bola stvorená, v krajine, z ktorej pochádzaš, ťa budem súdiť. Vylejem na teba svoj hnev, oheň svojej zlosti zapálim proti tebe a vydám ťa do moci surových mužov, ktorí sú majstrami v ničení. Budeš potravou ohňu, tvoja krv potečie krajinami. Nevzpomenú si viac na teba, lebo ja, Hospodin, som hovoril. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti. Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Mesto, ktoré prelieva krv vo svojom strede, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo! Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech. Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať; máš poškvrnené meno a si plné zmätku. Hľa, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý mohol prelievať krv. Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi páchali násilie uprostred teba. Sirotu i vdovu utláčali v tebe. Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje dni sviatočného odpočinku. Ohovárači žili v tebe, aby prelievali krv a na vrchoch pri obetiach jedávali, páchali hanebnosti v tvojom strede. V tebe odkrývali otcovu nahotu, pre krvotok znásilňovali nečisté ženy v tebe. V tebe jeden muž páchal ohavnosť so ženou druhého a druhý hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu, iný znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca. V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bral si úžeru a úrok, násilne si vymáhal zisk od svojho blížneho, na mňa si zabudol - znie výrok Hospodina, Pána. Preto zatlieskam rukami nad tvojím ziskom, ktorý si dosiahol, i nad krviprelievaním, ktoré bolo v tebe. Obstojí tvoje srdce? Budú tvoje ruky dosť silné v tie dni, keď zakročím proti tebe? Ja, Hospodin, som povedal a splním. Potom ťa roztrúsim medzi národy, rozptýlim ťa po krajinách, a tak odstránim z teba tvoju nečistotu. Budem tým znesvätený v očiach národov, ale ty poznáš, že ja som Hospodin. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom - bronz, cín, železo i olovo - sa mi uprostred pece premenili na trosku zo striebra. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože ste sa všetci premenili na trosku, zhromaždím vás do Jeruzalema; ako sa zhromažďuje striebro, bronz, železo, olovo a cín do stredu pece, aby naň dúchali plameň, a tak ho roztavili, tak vás ja zhromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchkosti; nahromadím a roztavím vás. Zhromaždím vás, budem na vás dúchať oheň svojej zlosti a roztavíte sa v ňom. Ako sa roztaví striebro v peci, tak sa roztavíte vy v ňom; potom poznáte, že ja, Hospodin, som na vás vylial svoju prchkosť. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, povedz: Ty si krajina neočistená a nezvlažená dažďom v deň hnevu; jej kniežatá uprostred nej sú ako revúci lev, keď trhá korisť: požierajú ľudské životy, berú poklady a vzácnosti, rozmnožujú počet vdov v jej strede. Jej kňazi násilne prekrúcajú môj zákon, znesväcujú moje svätyne, nerozlišujú medzi svätým a nesvätým, neučia robiť rozdiel medzi nečistým a čistým, pred mojimi dňami sviatočného odpočinku si zakrývajú oči, a tak som znesvätený uprostred nich. Jej kniežatá uprostred nej sú ako vlci, trhajú korisť, sú schopní preliať krv, hubiť ľudské životy, len aby dosiahli zisk. Jej proroci im to zatierajú omietkou, keď podávajú klamné videnia, a veštia im lož, keď hovoria: Takto vraví Hospodin, Pán! hoci Hospodin neprehovoril. Pospolitý ľud trápia útlakom a nasilu uchvacujú lup, biedneho i chudobného utláčajú, i cudzinca protiprávne utláčajú. Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich, schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho. Preto som vylial na nich svoj pálčivý hnev, ohňom svojej zlosti som skoncoval s nimi. Tak som uviedol na ich hlavy trest, aký si zaslúžili - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, boli dve ženy, dcéry jednej matky. Už vo svojej mladosti smilnili v Egypte. Tam ich chytali za prsníky a ohmatávali ich panenské prsia. Staršia sa volala Oholá a jej mladšia sestra Oholíbá. Mne patrili a porodili synov i dcéry. Ich mená znamenajú: Oholá je Samária a Oholíbá Jeruzalem. Oholá smilnila, kým bola mojou, a zahorela túžbou po svojich milencoch, Asýrčanoch, ktorí sa k nej blížili, po miestodržiteľoch a predstavených, oblečených do modrého purpuru. Boli to všetko krásni mládenci, jazdci, ktorí jazdili na koňoch. Im sa vydala na smilstvo; všetko to boli vyberaní Asýrčania; pri každom, po kom zahorela túžbou, poškvrňovala sa jeho nečistými modlami. Ale nezanechala ani svoje smilstvá s Egypťanmi, lebo v čase jej mladosti s ňou spávali; oni ohmatávali jej panenské prsia a vylievali svoju smilnú žiadosť na nej. Preto som ju vydal do rúk jej milencov, do rúk Asýrčanov, po ktorých zahorela túžbou. Oni odkryli jej ohanbie, pobrali jej synov i dcéry, ju zabili mečom a jej meno sa stalo výstrahou ženám; tak vykonali na nej svoj súd. Hoci to jej sestra Oholíbá videla, predsa sa ešte horšie oddala svojej zmyselnej žiadosti ako ona, a jej smilstvo prekonalo smilstvá jej sestry. Zahorela túžbou po Asýrčanoch, po miestodržiteľoch a predstavených, ktorí sa k nej blížili skvostne oblečení, po jazdcoch, ktorí jazdili na koňoch; boli to všetko krásni mládenci. Videl som, že sa poškvrnila. Obe konali rovnako. Ba ona ešte stupňovala svoje smilstvo: keď videla mužov, nakreslených na stene, obrazy Chaldejcov, nakreslených červenou farbou, opásaných opaskom na bedrách, ktorí vyzerali všetko ako dôstojníci, obraz Babyloncov, ktorých vlasťou bolo Chaldejsko, zahorela žiadosťou, keď pohliadla na nich, a poslala k nim poslov do Chaldejska. A tak Babylončania vošli k nej na lôžko lásky a poškvrnili ju svojím smilstvom. Keď sa nimi poškvrnila, naraz odvrátila od nich svoju žiadosť. Keď urobila zjavným svoje smilstvo a keď odkryla svoje ohanbie, vtedy som sa odvrátil od jej sestry. Ale ona stupňovala svoje smilstvo, keď sa rozpomenula na dni svojej mladosti, v ktorej smilnila v Egypte, a zahorela žiadosťou po milencoch, ktorých úd je ako úd oslov a ktorých výron je ako výron žrebcov. Potom si zatúžila po hanebnosti svojej mladosti, keď ťa Egypťania chytali za prsníky kvôli tvojim mladistvým prsiam. Preto, Oholíbá - takto vraví Hospodin, Pán - vydráždim proti tebe tvojich milencov, od ktorých sa tvoja žiadosť odvrátila, a dovediem ich na teba zo všetkých strán: Babylončanov i všetkých Chaldejcov, Pekódov, Šóanov i Kóanov, s nimi všetkých Asýrčanov, krásnych mládencov, miestodržiteľov a predstavených, dôstojníkov, ktorí sa blížia k tebe, všetkých, ktorí jazdili na koňoch, a prídu na teba od severu, s vozmi a kolesami, s húfom národov, s pavézou, so štítom, s prilbou, a postavia sa proti tebe dookola; prenechám im súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv. Uplatním voči tebe svoju žiarlivosť a budú s tebou nakladať s prchkosťou; odrežú ti nos a uši a tvoje potomstvo padne mečom. Poberú tvojich synov a dcéry, a čo ostane z teba, strávi oheň. Vyzlečú ti šaty a poberú ozdobné veci. Zamedzím tvojmu hanebnému chovaniu i tvojmu smilstvu z Egypta; nezdvihneš k nim oči a Egypťanov si viac nebudeš pripomínať. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Vydám ťa napospas tým, ktorých nenávidíš, napospas tým, od ktorých sa odvrátila tvoja žiadosť, a budú s tebou nakladať v nenávisti, poberú ti všetky výnosy práce, zanechajú ťa holú a nahú a bude odkryté tvoje ohanbie, tvoja hanebnosť i tvoje smilstvá. To ti urobia pre tvoju smilnú túžbu po národoch, pretože si sa poškvrnila ich modlami. Chodila si cestou svojej sestry, a tak som dal jej kalich do tvojej ruky. Takto vraví Hospodin, Pán: Kalich svojej sestry budeš piť, hlboký a široký, budeš na výsmech a posmech, mnoho sa doň zmestí. Naplnená budeš opitosťou a žiaľom; kalich hrôzy a pustošenia je kalichom tvojej sestry Samárie; vypiješ ho a vychlípeš, i jeho črepy obhryzieš, a roztrháš si svoje prsia, lebo ja som to povedal - znie výrok Hospodina, Pána. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože si zabudla na mňa a zahodila si ma za chrbát, preto aj ty znášaj trest za svoju nehanebnosť i za svoje smilstvo. Hospodin mi riekol: Človeče, budeš súdiť Oholu a Oholíbu? Potom im oznám ich ohavnosti: že cudzoložili, že je krv na ich rukách, že cudzoložili so svojimi modlami a že aj svojich synov, ktorých mi porodili, im na pokrm previedli cez oheň. A ešte toto mi vykonali: toho dňa poškvrnili moju svätyňu a znesväcovali moje dni sviatočného odpočinku. Lebo keď si pobili synov pre svoje modly, toho istého dňa prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Ajhľa, tak robili v mojom dome. Dokonca, keď poslali poslov za mužmi, ktorí prišli zďaleka - ku ktorýmkoľvek bol posol vyslaný, tí prišli - kvôli nim si sa poumývala, nalíčila si si obočie a ozdobila si sa šperkami. Sadla si si na nádherné lôžko a prestretý stôl bol pred ním. I moje kadidlo i môj olej si naň položila. Zvuk bezstarostného davu bol tam; ku chlapom z množstva ľudu priviedli ešte pijanov z púšte. A tí dali náramky na ich ruky a nádherný diadém na ich hlavy. Vtedy som povedal: Oddávna si zvykla na cudzoložstvo; budú s ňou naďalej páchať smilstvo. Vtedy vchádzali k nej, ako sa vchádza k neviestkam; tak vchádzali k Ohole a Oholíbe, k nehanebným ženám. Avšak spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa právnych predpisov o cudzoložniciach a o ženách, čo preliali krv, pretože ony cudzoložili a mali krv na svojich rukách. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Nech privedú proti nim zhromaždenie ľudu a nech ich vydajú ako predmet úžasu a lúpeže. Nech ich zhromaždenie ukameňuje a rozseká mečmi; nech pozabíjajú ich synov a ich dcéry a ich domy nech spália ohňom. Zamedzím nehanebnosti v krajine, aby sa všetky ženy dali poučiť a aby nekonali podľa ich nehanebnosti. Dajú vám trest za vaše nehanebnosti a budete znášať pokutu za to, že ste hrešili svojimi modlami. A potom poznáte, že ja som Hospodin, Pán. Slovo Hospodinovo zaznelo mi v deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca: Človeče, poznač si meno dnešného dňa: presne tohto dňa vrhol sa babylonský kráľ na Jeruzalem. Vyslov podobenstvo o dome vzdoru a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Postav hrniec, postav, aj vody nalej doň. Polož doň kusy mäsa, samé dobré kusy, stehno i lopatku, naplň ho vyberanými kosťami. Vezmi z najlepších oviec, navrstvi drevo pod ním. Povar jeho kusy, nech sa varia, a var aj kosti v ňom. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Beda mestu krviprelievania, hrncu, v ktorom je hrdza, a z ktorého hrdza nezíde. Kus po kuse to povyťahuj z neho; bez losovania o tom. Lebo krv, ktorú vylialo, je v jeho strede, na holú skalu ju vylialo; nevylialo ju na zem, aby ju pokryl prach. Aby som vzbudil prchkosť, aby som vykonal pomstu, vylial som ním preliatu krv na holú skalu, aby nebola prikrytá. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Beda mestu krviprelievania. Aj ja nakladiem veľkú hranicu dreva! Naznášaj dreva, roznieť oheň, dovar mäso, vylej polievku a kosti zhoria. Postav ho prázdny na uhlie, aby sa rozhorúčil, aby sa rozžeravil jeho kov, aby sa v ňom roztavila jeho nečistota, aby sa stratila jeho hrdza. Nadarmo som sa ustával. Množstvo jeho hrdze nezíde z neho. Do ohňa s jeho hrdzou! Pretože si sa poškvrnila svojou nehanebnosťou, očisťoval som ťa, a predsa nie si očistená od svojej nečistoty; nebudeš už čistá, kým neutíšim svoju prchkosť na tebe. Ja, Hospodin, som to povedal, príde to; splním to, nenechám to bez povšimnutia, nezmilujem sa a nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skutkov budú ťa súdiť - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, beriem ti náhlou smrťou, čo je najvzácnejšie tvojim očiam. Avšak nesmúť a neplač; nech ti nevyjde ani slza. Tíško vzdychaj, nedrž smútok za mŕtvou, turban si zaviaž a sandále si obuj na nohy! Ale fúzy si nezakry, ani nejedz chlieb smútku! Ráno som to vyrozprával ľudu. Večer mi zomrela žena. Potom ráno som splnil, čo mi bolo prikázané. A ľud mi hovoril: Nevysvetlíš nám, čo to znamená pre nás, že si takto počínaš? Povedal som im: Dostalo sa mi slovo Hospodinovo: Povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Poškvrním svoju svätyňu, vašu pyšnú pevnosť, čo je najvzácnejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. I vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom. Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezakryjete si fúzy, ani chlieb smútku nebudete jesť. I svoje turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách. Nebudete žalostiť ani plakať, ale budete chradnúť pre svoje viny a budete vzdychať druh s druhom. A tak vám bude Ezechiel znamením, keď budete robiť všetko, čo robil on. Keď to príde, poznáte, že ja som Hospodin, Pán. Ty však, človeče, toho dňa, keď im odnímem ich pevnosť, ktorej krása im bola radosťou, čo bolo najvzácnejšie ich očiam a túžbou ich sŕdc, ich synov a ich dcéry, toho dňa príde k tebe utečenec a zvestuje to tvojim ušiam. Toho dňa sa otvoria tvoje ústa, budeš hovoriť s utečencom, nebudeš už nemý, a tak im budeš znamením. Potom poznajú, že ja som Hospodin. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou k Ammóncom, prorokuj proti nim a povedz Ammóncom: Čujte slovo Hospodina, Pána! Takto vraví Hospodin, Pán: Pretože hovoríš: Aha! o mojej svätyni, pretože je znesvätená, a o pôde Izraela, pretože spustla, a o dome Júdovom, pretože odišiel do zajatia, preto ťa vydám do vlastníctva ľuďom Východu, rozložia u teba svoje stanové tábory a postavia si u teba svoje bydliská, pojedia tvoje ovocie, vypijú ti mlieko; Rabbu vydám za pastvinu stádam a sídla Ammóncov za ležisko ovciam. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Pretože si rukami tlieskal a nohou dupotal a zo srdca si sa radoval so všetkým opovrhnutím voči pôde Izraela, vystriem ruku proti tebe, vydám ťa na plienenie národom, vykynožím ťa spomedzi národov, vyničím ťa z krajín a vyhubím. Potom poznáš, že ja som Hospodin. Takto vraví Hospodin, Pán: Pretože Moáb a Séír hovorí: Hľa, dom Júdov je ako ostatné národy, preto otvorím svah Moábska od miest, od všetkých jeho miest, od ozdoby krajiny: od Bét-Ješimótu, Baal-Meónu a Kirjátajimu. Dám to ľuďom Východu aj s Ammóncami do vlastníctva, aby sa nespomínali Ammónci medzi národmi. Na Moábcoch vykonám súd, a potom poznajú, že ja som Hospodin. Takto vraví Hospodin, Pán: Pretože sa Edóm kruto pomstil domu Júdovmu, veľmi sa previnil, keď sa pomstil na nich, preto takto vraví Hospodin, Pán: Vystriem ruku proti Edómu a vykynožím z neho človeka i dobytok, zmením ho na zrúcaniny od Témánu po Dedán, takže padnú mečom. Svoju pomstu proti Edómu vykonám prostredníctvom svojho ľudu Izraela, a naložia s Edómom podľa svojho hnevu a podľa svojej prchkosti. Vtedy poznajú moju pomstu - znie výrok Hospodina, Pána. Takto vraví Hospodin, Pán: Pretože Filištínci konali z pomsty a kruto sa pomstili s opovrhnutím v srdci, s odvekým nepriateľstvom, preto takto vraví Hospodin, Pán: Vystriem ruku proti Filištíncom, vykynožím Kréťanov a zničím ostatok obyvateľov morského pobrežia; vykonám na nich veľké skutky pomsty s trestami z prchkosti. Vtedy poznajú, že ja som Hospodin, keď uvalím na nich svoju pomstu. V jedenástom roku prvého dňa prvého mesiaca zaznelo mi slovo Hospodinovo: Človeče, pretože sa Týrus posmešne vyjadruje o Jeruzaleme: Aha! zborená je brána národov, mne pripadne; plnosť sa zmení na trosky. Preto takto vraví Hospodin, Pán; Hľa, som proti tebe, Týrus. Privediem na teba mnohé národy, ako more vyhadzuje svoje vlny, zničia hradby Týru a zrúcajú jeho veže; odmetiem jeho prach z neho a zmením ho na holú skalu. Miestom na sušenie sietí bude uprostred mora, lebo ja som to povedal - znie výrok Hospodina, Pána - korisťou bude národom. I jeho dcéry, ktoré sú na poli, budú vyvraždené mečom, a potom poznajú, že ja som Hospodin. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, privediem k Týru babylonského kráľa Nebúkadnecara zo severu, kráľa kráľov s koňmi, bojovými vozmi, s jazdcami, s veľkým nasadením síl a mnohým ľudom. Tvoje dcéry na poli vyvraždí mečom, rozloží proti tebe obliehacie zariadenie, navŕši proti tebe val a postaví proti tebe štít. Úder dobývacích baranov nasmeruje na tvoje hradby a tvoje veže porúca svojimi železnými nástrojmi. Od záplavy jeho koní pokryje ťa ich prach, od hrmotu jazdcov, kolies a vozov triasť sa budú tvoje hradby, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako sa vchádza do prelomeného mesta. Kopytami svojich koní pošliape všetky tvoje ulice, tvoj ľud vyvraždí mečom a tvoje pamätné chrámové kamene, tvoju moc zvrhne na zem. Vyrabujú tvoje bohatstvo a vyplienia, čo si získal obchodom, zbúrajú tvoje hradby, i tvoje vzácne domy zrúcajú, i tvoje kamene, tvoje drevo a tvoj prach pohádžu do vody. Zastavím hukot tvojich piesní a nebude viac počuť zvuk tvojich citár. Zmením ťa na holú skalu, budeš miestom na sušenie sietí, nebudeš viac vybudovaný, lebo ja, Hospodin, som povedal - znie výrok Hospodina, Pána. Takto vraví Týru Hospodin, Pán: Vskutku, od rachotu tvojho hlučného pádu, keď budú stonať tvoji smrteľne ranení, zatrasú sa ostrovy. Potom zostúpia zo svojich trónov všetky prímorské kniežatá, zložia si plášte a vyzlečú i svoje pestré rúcha. Oblečú si hrôzu, sadnú na zem, budú sa vzrušením chvieť a desiť nad tebou. Potom sa pustia do žalospevu nad tebou a povedia ti: Ako si zmizlo z mora, preslávené mesto, ktoré bývalo mocné na mori, ono i jeho obyvatelia, ktorí šírili strach na celú pevninu. Teraz sa trasú ostrovy pre deň tvojho pádu a zmätené sú ostrovy, ktoré sú na mori, pre tvoj zánik. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Keď ťa premením na spustnuté mesto, ako sú mestá, ktoré sú neobývané, keď vyvediem proti tebe prahlbinu, takže ťa pokryjú mnohé vody, zavrhnem ťa spolu so zostupujúcimi do záhrobia k pravekému ľudu a umiestnim ťa v podzemnej krajine ako praveké zrúcaniny s tými, čo zostúpili do záhrobia, aby si viac nemohlo bývať a zaujať miesto v krajine živých. Pripravím ti hrozný koniec, aby ťa viac nebolo. Budú ťa hľadať, ale už ťa nikdy nenájdu - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, zaspievaj žalospev o Týre a povedz Týru: Ty, čo bývaš pri vstupe na more, obchodníčka národov na mnohých ostrovoch, takto vraví Hospodin, Pán: Týrus, povedal si o sebe: Som loď dokonalej krásy! Uprostred mora je tvoje územie, tvoji stavitelia ťa dokonale vystavili. Zo senírskeho cyprusu zhotovili všetky tvoje dosky, vzali céder z Libanonu, aby urobili stožiar na tebe. Z bášánskych dubov ti zhotovili veslá, tvoju palubu spravili zo slonoviny, z cyprusov z ostrovov kittejských. Z pestrého egyptského jemného ľanu bola tvoja plachta a slúžila ti ako zástava. Modrý a červený purpur z Elíšskych ostrovov tvoril tvoje prístrešie. Obyvatelia Sidónu a Arvadu ti boli veslármi, tvoji znalci, Týrus, boli pri tebe, oni boli tvojimi kormidelníkmi. Starší Gebalu a jeho znalci ti opravovali trhliny. Všetky morské lode a ich námorníci bývali v tebe, aby robili výmenný obchod. Ľudia z Perzie, Lúdu a Pútu boli bojovníkmi v tvojom vojsku, pri tebe si vešali štíty i prilby, oni ti dodávali lesku. Ľudia z Arvadu boli v tvojom vojsku dookola na tvojich hradbách a ľudia z Gamadu boli na tvojich vežiach; svoje okrúhle štíty vešali dookola na tvoje hradby, oni dopĺňali tvoju krásu. Taršíš bol tvojím vykupovačom pre všetko tvoje bohatstvo; za striebro, železo, cín a olovo dávali tvoj zložený tovar. Jáván, Túbal a Mešech boli tvojimi obchodníkmi; za otrokov a bronzové náčinie dávali tvoj výmenný tovar. Z domu Togarmu ti za ťažké a jazdecké kone a mulice dávali tvoj zložený tovar. Ľudia z Rodosu boli tvojimi obchodníkmi a mnohé ostrovy sú vykupovačmi pre teba; platili ti slonovou kosťou a ebenovým drevom. Edóm bol tvojím vykupovačom pre množstvo tvojich výrobkov: za granát, červený purpur, pestré tkanivo, bysus, koraly a rubíny dávali tvoj zložený tovar. Júda i Izrael boli tvojimi obchodníkmi; za pšenicu, olivy, skoré figy, med, olej a balzam dávali tvoj výmenný tovar. Damask bol tvojím vykupovačom pre množstvo tvojich výrobkov a tvoje veľké bohatstvo. Víno z Chelbónu a vlnu z Caháru a víno z Uzalu dávali za tvoj zložený tovar. Železné výrobky, kassia a vonná trstina prichádzali za tvoj výmenný tovar. Dedán bol tvojím obchodníkom s látkou na sedlá. Arabi a všetky kédarské kniežatá boli tvojimi vykupovačmi jahniat, baranov a kozlov; tie vykupovali pre teba. Obchodníci zo Sáby a Raamy boli tvojimi kupcami; za najlepší balzam, za všetky druhy drahokamov a za zlato dávali tvoj zložený tovar. Cháran, Kanné a Éden, priekupníci zo Sáby, Asýria i celé Médsko boli tvojimi kupcami. Oni boli tvojimi obchodníkmi s nádhernými odevmi, plášťami z modrého purpuru, s pestrými látkami, s dvojfarebnými kobercami a s pletenými i točenými povrazmi na tvojom trhu. Taršíšske lode boli karavánami s tvojím tovarom. Tak si bol príliš plný a slávny uprostred morí. Po šírom mori ťa vozili tvoji veslári, no východný vietor ťa dolámal uprostred morí. Tvoje bohatstvo, tvoj zložený tovar, tvoj výmenný tovar, tvoji námorníci a tvoji kormidelníci, opravári trhlín a tí, čo vymieňali tvoj tovar, i všetci tvoji bojovníci, ktorí sú v tebe, a všetok ľud, ktorý je uprostred teba, padnú doprostred mora v deň tvojho pádu. Na bedákanie tvojich kormidelníkov zachvejú sa pobrežné kraje. Zo svojich lodí zostúpia všetci, čo narábajú s veslom; námorníci, všetci morskí kormidelníci zastanú na súši. Nad tebou budú nariekať, trpko bedákať a budú hádzať prach na svoje hlavy, budú sa váľať v popole. Kvôli tebe vyholia si lysinu, opášu sa vrecovinou a budú plakať nad tebou s trpkým srdcom v trpkom žalospeve. Dajú sa do náreku nad tebou a žalostiť budú nad tebou: Kto bol ako Týrus zničený uprostred mora? Keď sa tvoj tovar dostal na breh, nasýtil mnohé národy. Množstvom svojho bohatstva a výmenného tovaru si obohatil zemských kráľov. Teraz si stroskotancom na mori, v hlbinách vôd, tvoj tovar a celé tvoje množstvo sa potopilo s tebou. Všetci obyvatelia ostrovov sa zdesili nad tebou a ich kráľom dupkom stáli vlasy, mali vydesené tváre. Kupci medzi národmi pískajú nad tebou. Hrozný koniec ťa stihol, a nebude ťa už nikdy viac. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, povedz týrskym kniežatám: Takto vraví Hospodin, Pán: Hoci je povýšené tvoje srdce a hovoríš: Som Boh, obývam sídlo bohov uprostred mora- si však človek, a nie Boh, a len vo svojej mysli si sa pokladal za Boha. Hľa, múdrejší si ako Daniel, nič tajné nie ti je skryté. Svojou múdrosťou a svojou rozvahou si si nadobudol bohatstvo, nadobudol si zlato a striebro do svojich pokladníc. Mnohou múdrosťou vo svojom obchodovaní rozmnožil si svoje bohatstvo a tvoje srdce sa povyšovalo pre tvoje bohatstvo. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože si sa vo svojej mysli pokladal za rovného Bohu, privediem proti tebe cudzie násilnícke národy, tie vytasia svoje meče proti kráse tvojej múdrosti a znesvätia tvoj lesk. Zvrhnú ťa do jamy a zomrieš, ako zomierajú pobití uprostred mora. Povieš potom pred svojimi vrahmi: Som Boh!? Veď ty si človek - a nie Boh - v rukách tých, ktorí ťa rania na smrť. Smrťou neobrezancov zomrieš, rukou cudzincov, lebo ja som to povedal - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, zaspievaj žalospev o týrskom kráľovi a povedz o ňom: Takto vraví Hospodin, Pán: Bol si pečaťou dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v kráse. Bol si v Božej záhrade, v Édene, rozličnými drahokamami bol si pokrytý: rubínom, topásom a diamantom, chryzolitom, ónyxom a jaspisom, zafírom, malachitom a smaragdom. Zo zlata bolo dielo tvojich náušníc a rytiny na tebe; pripravené boli v deň tvojho stvorenia. Urobil som ťa jagavým cherubom uzavierajúcim prístup, bol si na svätom Božom vrchu, v strede ohnivých kameňov si sa prechádzal. Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa svojho stvorenia až dovtedy, keď sa zistila zvrátenosť pri tebe. Pri mnohorakom obchodovaní naplnil si svoje vnútro násilím a zhrešil si. Vtedy som ťa v nemilosti zahnal z Božieho vrchu a cherub uzavierajúci prístup ťa odstránil spomedzi ohnivých kameňov. Tvoje srdce spyšnelo pre tvoju krásu, skazil si svoju múdrosť kvôli lesku. Zhodil som ťa na zem, pred kráľov som ťa postavil, aby mali z teba divadlo. Množstvom svojich vín, svojím nepoctivým obchodovaním znesvätil si svoje svätyne. Vyviedol som oheň z teba, a ten ťa strávil; zmenil som ťa na popol na zemi pred očami všetkých, ktorí ťa vidia. Všetci, čo ťa poznajú medzi národmi, zdesili sa nad tebou. Hrozný koniec ťa stihol, a nebude ťa nikdy viac. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou k Sidónu, prorokuj proti nemu a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja som proti tebe, Sidón, a ukážem na tebe svoju slávu. Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď na ňom vykonám súd a ukážem na ňom svoju svätosť. Zošlem naň mor, krv bude na jeho uliciach a padnú pobití uprostred neho, a to mečom proti nemu zo všetkých strán, i poznajú, že ja som Hospodin. Dom Izraela nebude mať viac zhubný tŕň ani bolesť spôsobujúce bodľačie zo strany všetkých, ktorí bývajú okolo a pohŕdajú ním. Tak poznajú, že ja som Hospodin, Pán. Takto vraví Hospodin, Pán: Keď zhromaždím dom Izraela spomedzi národov, kde bol rozptýlený, a dokážem sa svätým medzi nimi pred očami národov, budú bývať na svojej pôde, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jákobovi, budú na nej bezpečne bývať, budú stavať domy a vysádzať vinice, a budú bývať bezpečne, keď vykonám súd proti všetkým, ktorí nimi pohŕdajú zo všetkých strán. A poznajú, že ja som Hospodin, ich Boh. V desiatom roku, v desiatom mesiaci, dvanásteho dňa toho mesiaca mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou k faraónovi, egyptskému kráľovi, prorokuj proti nemu i proti celému Egyptu a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja som proti tebe, faraón, egyptský kráľ, veľký krokodíl, ktorý vylihuje uprostred svojich nílskych ramien, ktorý hovorí: Níl je môj a ja som ho učinil. Dám háky do tvojich čeľustí, prilepím ryby tvojich nílskych ramien na tvoje šupiny a vyzlečiem ťa z tvojich nílskych ramien spolu so všetkými rybami tvojich nílskych ramien, ktoré sa prilepili na tvojich šupinách: hodím na púšť teba i všetky ryby tvojich nílskych ramien. Padneš na šírom poli, nepozbierajú ťa a nepochovajú. Dal som ťa za pokrm poľnej zveri a nebeskému vtáctvu. Potom poznajú všetci obyvatelia Egypta, že ja som Hospodin, pretože bývali trstinovou oporou domu Izraela. Keď ťa chytia za ruku, zlomíš sa a roztrháš im celé plece; keď sa oprú o teba, polámeš sa a otrasieš ich celé bedrá. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, privediem proti tebe meč a vykynožím z teba človeka i dobytok. Egypt sa stane púšťou a zboreniskom. Potom uznajú, že ja som Hospodin, pretože hovoríš: Níl je môj a ja som ho učinil. Preto ja som proti tebe a proti tvojim nílskym ramenám; zmením Egypt na zborenisko, na púšť od Migdólu po Syéne a až po hranicu Kúšu. Neprejde ňou ani ľudská noha, ani zvieracia noha neprejde ňou a nebude obývaná za štyridsať rokov. Egypt zmením na púšť uprostred spustošených krajín, jeho mestá uprostred zrúcaných miest budú púšťou štyridsať rokov. Egypťanov rozprášim medzi národy a roztrúsim ich po krajinách. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Po štyridsiatich rokoch zhromaždím Egypťanov spomedzi národov, do ktorých boli zahnaní; zmením údel Egypta a privediem ich naspäť do krajiny Patros, do krajiny, odkiaľ pochádzajú, a budú chatrným kráľovstvom. Bude chatrnejšie ako iné kráľovstvá a nebude sa viac vyvyšovať nad národy. Umenším ich tak, že nebudú môcť ovládať iné národy. Nebudú už pre dom Izraela predmetom dôvery, ktorý by pripomínal ich vinu, že sa kedysi obracali k nim. A poznajú, že ja som Hospodin. V dvadsiatom siedmom roku, v prvom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, babylonský kráľ Nebúkadnecar donúti svoje vojsko vynaložiť veľkú námahu proti Týru. Každá hlava oplešivela a každé plece je rozodraté, a odmenu nemá ani on ani jeho vojsko od Týru za námahu, ktorú vynaložil proti nemu. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi vydám Egypt, poodnáša jeho bohatstvo, poberie jeho korisť, ulúpi jeho lup, a to bude odmena jeho vojsku. Ako odmenu za námahu vynaloženú proti nemu dal som mu Egypt, pretože konali pre mňa - znie výrok Hospodina, Pána. Toho dňa spôsobím, aby vyrástol roh domu Izraela, a tebe dovolím otvoriť ústa medzi nimi. A poznajú, že ja som Hospodin. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Kvíľte! Beda tomu dňu! Lebo blízko je deň, blízko je deň Hospodinov, bude to zamračený deň, bude to hodina pre národy. I príde meč na Egypt a chvenie zachváti Kúš, keď v Egypte budú padať zabití, rozchytajú jeho bohatstvo a jeho základy budú zrúcané. Kúš, Pút, Lúd a všetky cudzie národy - a Kúb i ľudia zmluvou spojenej krajiny - s ním padnú mečom. Takto vraví Hospodin: Vtedy padnú tí, čo podopierajú Egypt, a klesne jeho pyšná moc. Od Migdólu až po Syéne budú v ňom padať mečom - znie výrok Hospodina, Pána. Spustne uprostred spustošených krajín a jeho mestá budú uprostred rozrúcaných miest. Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď založím oheň v Egypte a dolámu sa všetci, ktorí ho napomáhajú. Toho dňa vyjdú na loďkách poslovia spredo mňa, aby prestrašili bezstarostný Kúš, a v deň Egypta zachváti ich chvenie, lebo, hľa, prichádza! Takto vraví Hospodin, Pán: Mocou babylonského kráľa Nebúkadnecara urobím koniec prepychu Egypta. On a jeho ľud s ním, najkrutejší z národov, budú privedení zničiť krajinu; vytasia svoje meče proti Egyptu a krajinu naplnia pobitými. Potom vysuším nílske ramená a predám krajinu do ruky zlých ľudí, spustoším krajinu, i čo je v nej, prostredníctvom cudzincov - ja, Hospodin, som to povedal. Takto vraví Hospodin, Pán: Potom zničím modly a urobím koniec bôžikom z Memfisu. Nebude viac kniežat v Egypte a uvediem strach na Egypt. Spustoším Patros, založím oheň v Cóane a vykonám súd v Tébach. Vylejem si zlosť na Sín, pevnosť Egypta, a zničím tébsky dav. Založím oheň v Egypte; v kŕčoch sa bude zvíjať Sín; v Tébach nastane prielom a Memfis budú sužovať za jasného dňa. Mladíci z Ónu a Píbesetu padnú mečom a pôjdu do zajatia. V Tachpanchese sa zatmie deň, keď tam zlámem vládu Egypta. Potom tam prestane jeho pyšná moc, pokryje ho mrak a jeho dcéry pôjdu do zajatia. Keď vykonám súd v Egypte, poznajú, že ja som Hospodin. V jedenástom roku, v prvom mesiaci, siedmeho dňa toho mesiaca mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, zlomil som rameno faraóna, egyptského kráľa, a nebolo obviazané, aby sa uzdravilo priložením obväzu na zosilnenie, aby vládal uchopiť meč. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja som proti faraónovi, egyptskému kráľovi, a polámem jeho ramená, mocné i zlámané, a vyrazím mu meč z ruky. Rozptýlim Egypťanov medzi národy a roztrúsim ich po krajinách. Posilním však ramená babylonského kráľa, vložím svoj meč do jeho ruky a zlámem ramená faraónove, takže bude pred ním stenať, ako stene na smrť ranený. Posilním ramená babylonského kráľa a ramená faraóna klesnú. Potom uznajú, že ja som Hospodin, keď vložím svoj meč do ruky babylonského kráľa a keď ho vytasí proti Egyptu. Vtedy rozptýlim Egypťanov medzi národy a roztrúsim ich po krajinách. A poznajú, že ja som Hospodin. V jedenástom roku, v treťom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, a jeho davu: Komu sa podobáš vo svojej veľkosti? Ajhľa, prirovnávam ťa k libanonskému cédru s krásnymi konármi, poskytujúcimi lesnú tôňu, vysoko vyčnievajucemu; medzi oblakmi bol jeho vrcholec. Vody mu dávali veľkosť, prahlbina mu dávala výšku, svoje prúdy vysielala ku všetkým poľným stromom. Preto bol vyšší vzrastom ako všetky poľné stromy; jeho vetvy sa rozmnožili a jeho konáre sa predlžovali množstvom vody v jeho výhonkoch. Na jeho vetvách hniezdili rozličné nebeské vtáky; pod jeho konármi sa rodili rozličné poľné zvieratá a v jeho tôni bývali rozličné početné národy. Bol krásny vo svojej veľkosti, dĺžkou svojich ratolestí, lebo jeho koreň siahal k hojným vodám. Cédre v Božej záhrade sa mu nevyrovnali, nijaké cyprusy neboli mu podobné vetvami, ani platany nemali vetvy, ako boli jeho; nijaký strom v Božej záhrade sa mu nepodobal krásou. Skrášlil som ho množstvom jeho ratolestí, takže žiarlili naň všetky stromy Édenu, ktoré boli v Božej záhrade. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože bol taký vysoký svojím vzrastom, svojím vrcholom siahal medzi oblaky a jeho srdce spyšnelo pre vlastnú veľkosť, vydal som ho do rúk najmocnejšiemu medzi národmi a naloží s ním podľa jeho bezbožnosti. Ja som ho zahnal. Potom ho vyťali cudzinci, najukrutnejší z národov, a hodili ho na vrchy; do všetkých dolín popadali jeho ratolesti a jeho vetvy boli polámané vo všetkých riečiskách zeme; z jeho tieňa vystúpili všetky národy zeme a zavrhli ho. Na jeho vyvrátenom kmeni bývali rozličné nebeské vtáky a na jeho vetvách bola rozličná poľná zver. To všetko preto, aby nijaké stromy pri vode nerástli privysoko a aby nesiahali svojimi vrcholkami medzi oblaky, aby nijakými vodami napájaný strom sa nevyvyšoval nad iné, lebo všetci sú vydaní na smrť, do najnižších hlbín zeme, medzi ľudí, čo zostupujú do jamy. Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa, keď zostupoval do podsvetia, do smútku pre neho som zahalil prahlbinu, zadržal som jej prúdy, mnohé vody boli zastavené, pre neho som zahalil do čierneho Libanon a všetky poľné stromy kvôli nemu uvädli. Rachotom pri jeho páde som rozochvel národy, keď som ho zrútil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. I potešili sa v najnižších hlbinách zeme všetky stromy Édenu, najlepší výber Libanonu, všetko, čo je napájané vodou. Aj tie zostúpili s ním dolu do podsvetia k tým, čo boli zabití mečom; a rozptýlení boli medzi národy tí, čo bývali v jeho tieni. Komu sa podobáš vznešenosťou i veľkosťou medzi stromami Édenu? A predsa budeš zavrhnutý so stromami Édenu do najnižších hlbín zeme; budeš ležať medzi neobrezanými s tými, čo boli pobití mečom. To je faraón a všetok jeho dav - znie výrok Hospodina, Pána. V dvanástom roku, v dvanástom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca zaznelo mi slovo Hospodinovo: Človeče, zaspievaj žalospev o faraónovi, egyptskom kráľovi, a povedz mu: Podobal si sa mladému levovi medzi národmi, bol si ako krokodíl v moriach, víril si vodu vo svojich riekach, kalil si vodu svojimi nohami a mútil si ich prúdy. Takto vraví Hospodin, Pán: Rozostriem na teba svoju sieť s húfom mnohých národov a vytiahnu ťa svojou vlečnou sieťou. Hodím ťa na zem, na šíre pole ťa vrhnem a usídlim na tebe všelijaké nebeské vtáctvo, tebou nasýtim zverinu celej krajiny. Vyložím tvoje telo na vrchy a tvojou mŕtvolou naplním údolia. Napojím krajinu tvojím výtokom, tvojou krvou až po vrchy, takže korytá potokov sa tebou naplnia. Keď vyhasneš, zakryjem nebesá a zatemním na nich hviezdy. Slnko zakryjem oblakom a mesiac nevydá svoje svetlo. Všetky svetelné telesá na nebi pre teba zatemním a zošlem tmu na tvoju krajinu - znie výrok Hospodina, Pána. Zarmútim srdce mnohých národov, keď privediem tvojich zajatcov medzi národy do krajín, ktoré si nepoznal. Tvojím údelom predesím mnohé národy a ich králi strnú nad tebou, keď zamávam proti nim svojím mečom, a budú sa stále triasť o svoj život v deň tvojho pádu. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Meč babylonského kráľa príde na teba! Mečmi hrdinov porazím tvoj dav - sú najkrutejší z národov - spustošia pýchu Egypta, a celý jeho dav bude vyhubený. Vyhubím všetky jeho zvieratá z mnohých vôd, ľudská noha ich už nebude kaliť, ani kopytá zvierat ich nebudú kaliť. Ich vody vyčistím, aby ich rieky tiekli ako olej - znie výrok Hospodina, Pána. Keď zmením Egypt na púšť, zbavím krajinu všetkého, čo ju napĺňa, keď pobijem v nej všetkých, ktorí v nej bývajú, potom poznajú, že ja som Hospodin. To je žalospev, a budú ho spievať, dcéry národov ho budú spievať; budú ho spievať nad Egyptom a nad celým jeho davom - znie výrok Hospodina, Pána. V dvanástom roku, pätnásteho dňa prvého mesiaca zaznelo mi slovo Hospodinovo: Človeče, nariekaj nad davom Egypta a zhoď ho, jeho i dcéry mocných národov, do najspodnejších častí zeme, k tým, čo zostupujú do jamy. Od koho si milší? Zostúp a ľahni si k neobrezaným! Padnú medzi pobitých mečom; meč je určený; budú ležať pri nich s celým ich davom. Z prostriedku podsvetia budú hovoriť silní hrdinovia o ňom: Zostúpili s tými, čo im pomáhali, ležia neobrezaní, prebodnutí mečom. Tam je Aššúr i celá jeho družina; jeho hroby sú okolo neho. Všetci sú pobití, padli mečom. Dali mu hrob v najzadnejšej časti jamy a jeho družina je okolo jeho hrobu, totiž všetci pobití, ktorí padli mečom, ktorí šírili strach v krajine živých ľudí. Tam je Élám, i celý jeho dav je okolo jeho hrobu, všetci pobití, padlí mečom, ktorí zostúpili neobrezaní do najspodnejšej časti zeme, ktorí šírili strach pred sebou v krajine živých a znášajú svoju potupu s tými, čo zostúpili do hrobu. Dali mu lôžko uprostred pobitých so všetkým jeho davom; okolo sú jeho hroby: samí neobrezaní, padlí mečom; lebo pred nimi sa šíril strach v krajine živých, a tak znášajú svoju potupu s tými, čo zostupujú do hrobu; sú položení medzi pobitých. Tam je Mešech, Túbal i všetok jeho dav, okolo jeho hrobu, samí neobrezaní, padlí mečom, lebo šírili strach v krajine živých. Nebudú ležať s hrdinami, ktorí padli v praveku, ktorí zostúpili do podsvetia so svojou vojenskou výzbrojou a ktorým dali meče pod ich hlavy, i štíty sú na ich kostiach, lebo strach z hrdinov bol v krajine živých. Avšak ty budeš zdrvený medzi neobrezanými a budeš ležať s tými, čo boli pobití mečom. Tam je Edóm, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorí boli pri svojej veľkej sile pripojení k tým, čo boli pobití mečom; budú ležať pri neobrezaných a pri tých, ktorí zostupujú do jamy. Tam sú všetky kniežatá severu, a všetci Sidónci, ktorí zostúpili s pobitými; napriek strachu, ktorý spôsobili svojím hrdinstvom, vyšli na hanbu, ľahli si ako neobrezaní s tými, čo padli mečom, a znášajú potupu s tými, čo zostupujú do jamy. Týchto uvidí faraón a poteší sa nad celým svojím davom. Faraón a celé jeho vojsko sú mečom pobití - znie výrok Hospodina, Pána. Lebo som šíril strach z neho v krajine živých, a tak faraón i celý jeho dav bol uložený medzi neobrezanými, s pobitými mečom - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, hovor k synom svojho ľudu a povedz im: Ak uvediem meč na krajinu a ľud krajiny vezme niekoho spomedzi seba a ustanoví si ho za strážcu, a ten spozoruje, že prichádza meč na krajinu, zatrúbi na roh i varuje ľud, a ak niekto počuje zvuk rohu, ale nedá sa varovať, ak príde meč a zasiahne ho, tak jeho krv padne na jeho vlastnú hlavu: počul zvuk rohu, a nedal sa varovať, jeho krv padne naňho; avšak ak sa dal varovať, zachránil si život. Ak však strážca uvidí, že prichádza meč, a nezatrúbi na roh, takže ľud nebude varovaný, ak príde meč a pripraví ich o život, bude síce zasiahnutý svojou vinou, avšak jeho krv budem vyhľadávať z ruky strážcu. Človeče, teba som ustanovil za strážcu pre dom Izraela. Ak počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene. Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, určite zomrieš! ale ty nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho spôsobom života, ten bezbožný zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. No ak budeš bezbožného varovať pred jeho spôsobom života, aby sa odvrátil od neho, ale neodvráti sa od svojho spôsobu života, on zomrie pre svoju vinu, ale ty si si zachránil život. Ale ty, človeče, povedz domu Izraela: Takto hovorievate: Ako ostaneme nažive, keď naše priestupky a hriechy nás zaťažujú a my hynieme pre ne? Povedz im: Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela? Ty však, človeče, povedz synom svojho ľudu: Spravodlivosť nezachráni spravodlivého v deň, keď spácha priestupok; ani bezbožný nepadne pre bezbožnosť v ten deň, keď sa dopustí hriechu. Ak poviem spravodlivému: Určite ostaneš nažive! ale on sa spoľahne na svoju spravodlivosť a bude páchať neprávosť, nijaké jeho spravodlivé skutky sa nepripomenú, ale zomrie pre svoju neprávosť, ktorú spáchal. Ak poviem bezbožnému: Určite zomrieš! ale on sa odvráti od svojho hriechu a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, takže bezbožný vráti záloh a nahradí, čo ulúpil, ak sa bude spravovať ustanoveniami života, ak nespácha neprávosť, určite bude žiť a nezomrie. Nijaké jeho hriechy, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Uskutočňoval právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Avšak synovia tvojho ľudu hovoria: Cesta Pánova nie je správna, hoci ich cesta nie je správna. Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, zomrie pre tieto veci. Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, pre tieto veci bude žiť. A predsa hovoríte: Pánova cesta nie je správna. Každého z vás budem súdiť podľa jeho spôsobu života, dom Izraela! V jedenástom roku, v desiatom mesiaci, piateho dňa mesiaca nášho zajatia prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema a povedal: Mesto je dobyté! A ruka Hospodinova bola nadomnou večer pred tým, ako prišiel utečenec. On mi otvoril ústa na ten čas, keď onen prišiel ráno ku mne. Tak sa mi otvorili ústa, takže som už nebol nemý. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obyvatelia týchto zrúcanín na pôde Izraela hovoria: Abrahám bol jediný, a predsa zabral do vlastníctva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlastníctva. Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Jete mäso s krvou a oči pozdvihujete k svojim modlám, prelievate krv, a napriek tomu chcete krajinu vziať do vlastníctva? Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého - a chcete vziať krajinu do vlastníctva? Takto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Akože žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom; tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri, a tí, čo sú v pevnostiach a jaskyniach, pomrú na mor. Zmením krajinu na dokonalú púšť, prestane jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto po nich prechádzať. Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na strašnú púšť pre všetky ohavnosti, ktoré spáchali. Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: Poďte a počujte, aká reč vychádza od Hospodina! Prichádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nebudú ich plniť. Lebo svojimi ústami ukazujú mnoho lásky, ale ich srdce túži len po zisku. Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske pekným hlasom a čo vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale neplnia ich. A keď sa toto splní - a splní sa to! - poznajú, že bol medzi nimi prorok. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz im, totiž pastierom: Takto vraví Hospodin, Pán: Beda pastierom Izraela, ktorí pasú sami seba! Či pastieri nemajú pásť stádo? Tuk jete i vlnou sa odievate, tučné zvieratá zabíjate, ale stádo nepasiete. Slabé ste neposilňovali a choré neliečili, poranené neobväzovali a porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím. Preto boli rozptýlené, bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené. Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch i po celej šírej krajine, sú rozptýlené moje ovce, ani ich nik nehľadá. Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodinovo: Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli - preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja som proti pastierom, budem vyhľadávať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo; pastieri už nebudú pásť samých seba! Tak vytrhnem svoje ovce z ich tlamy a už im viac nebudú pokrmom. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Teraz som tu ja; pozhľadúvam svoje ovce a postarám sa o ne. Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa. Vyvediem ich z národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny. Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na dobrej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela. Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať - znie výrok Hospodina, Pána. Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím; budem ich pásť, ako sa patrí. Ovce môjho stáda: takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou a medzi baranmi a kozlami. Či vám je málo, že vypásate najlepšiu pašu, a ostatnú šliapete nohami; že pijete čistú vodu, a ostatnú kalíte nohami? Moje stádo musí vypásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vypiť vodu skalenú vašimi nohami? Preto takto im vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi tučnými ovcami, pretože bokom i plecom odtláčate a svojimi rohami odstrkávate všetky slabé kusy dotiaľ, kým ich nepovyháňate. Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou, a budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou. Určím nad nimi jedného pastiera, a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom. Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal. Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch. Udelím požehnanie im i okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde! Vtedy poľný strom vydá svoje ovocie, i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a vytrhnem ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili. Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší. Zriadim pre nich slávny sad a nebudú už zachvátení hladom v krajine, nebudú znášať potupovanie od pohanov. Potom poznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom - znie výrok Hospodina, Pána. A vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy a ja som váš Boh - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou k Séírskemu pohoriu a prorokuj proti nemu. Povedz mu: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, som proti tebe, Séír, vystriem ruku proti tebe a zmením ťa na strašnú púšť. Tvoje mestá zmením na zrúcaniny, ty sa staneš púšťou a poznáš, že ja som Hospodin. Pretože máš oddávna nepriateľský postoj, synov Izraela si vydal napospas meču v dobe ich nešťastia, v dobe ich posledného trestu za vinu. Preto, akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - spustím ťa z krvi a krv ťa bude prenasledovať; pretože si sa krvou previnil, krv ťa bude prenasledovať. Séír zmením na strašnú púšť a vykynožím z neho toho, kto chodí sem i tam. Jeho pohorie zaplním jeho prebodnutými. Na tvoje pahorky aj do tvojich údolí i do tvojich riečisk popadajú pobití mečom. Zmením ťa na večnú púšť a tvoje mestá nebudú obývané. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Lebo hovoríš: Oba národy i obe krajiny budú moje a budem ich vlastniť, hoci je tam Hospodin. Preto, akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - chcem nakladať s tebou primerane k tvojmu hnevu a primerane k tvojej žiarlivosti, ktorej si sa dopúšťal z nenávisti k nim; dám sa spoznať pri tebe, keď ťa budem súdiť. A uznáš, že ja som Hospodin. Počúval som všetky rúhania, ktoré si vyslovil proti vrchom Izraela: Sú spustošené, nám sú dané za pokrm. Svojimi ústami ste sa chvastali proti mne, drzo ste hovorili proti mne. Ja som to počul. Takto vraví Hospodin, Pán: Ako si sa tešil, že celá krajina je púšťou, tak ja naložím s tebou; ako sa tešíš, že budeš vlastniť dom Izraela, ktorý spustol, tak ja naložím s tebou. Vrch Séír bude púšťou, i celý Edóm. Potom poznajú, že ja som Hospodin. Ty však, človeče, prorokuj o izraelských vrchoch a povedz: Izraelské vrchy, počúvajte slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin, Pán: Pretože nepriateľ hovorí o vás: Aha, večné výšiny sa stali našim vlastníctvom! preto prorokuj a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Preto, áno, pretože pustošili a siahali na vás zo všetkých strán, aby ste sa stali vlastníctvom ostatných národov, pretože ste sa dostali na klebetné a ohováračské pery ľudí, preto, izraelské vrchy, počujte slovo Hospodina, Pána: Takto vraví Hospodin, Pán vrchom, pahorkom, riečiskám i údoliam, spustnutým zrúcaninám a opusteným mestám, ktoré sa stali okolitým národom korisťou a predmetom výsmechu. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Naozaj, s ohňom svojej žiarlivosti som hovoril proti ostatným národom i proti celému Edómu, lebo si vzali moju krajinu do vlastníctva s radosťou celého srdca a s hlbokým opovrhnutím, aby ju mohli vlastniť a lúpiť. Preto prorokuj o pôde Izraela a povedz vrchom, pahorkom, riečiskám, údoliam: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja prehovorím vo svojej žiarlivosti a vo svojom hneve, pretože znášate potupu národov. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ja dvíham ruku k prísahe: Naozaj, národy, ktoré sú okolo vás, ponesú svoju hanbu. Avšak vy, izraelské vrchy, vyženiete svoje vetvy a budete donášať ovocie môjmu izraelskému ľudu, lebo čoskoro príde domov. Lebo, hľa, prídem k vám, obrátim sa k vám, budete obrátené a obsiate; na vás rozmnožím ľudí, celý dom Izraela; mestá budú obývané, a čo je zrúcané, bude nanovo vystavané. Na vás rozmnožím ľudí i zvieratá, takže sa budú množiť a plodiť, a osadím vás ako za vašich starých čias, naložím s vami lepšie ako kedykoľvek predtým a poznáte, že ja som Hospodin. Spôsobím, aby kráčali po vás ľudia, to jest môj izraelský ľud. Vezmú vás do vlastníctva, vtedy budete ich dedičným vlastníctvom a nebudete ich nikdy pripravovať o deti. Takto vraví Hospodin, Pán: Pretože vám hovoria: Ty požieraš ľudí a pripravuješ svoje národy o deti! preto nebudeš nikdy požierať ľudí a nebudeš pripravovať svoj národ o deti - znie výrok Hospodina, Pána. Nedovolím už, aby zaznievalo o tebe potupovanie od pohanov, ani nebudeš viac znášať hanobenie národov, ani svoj národ nebudeš viac pripravovať o deti - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, kým býval Izrael na svojej pôde, znečisťoval ju svojím spôsobom života a svojimi skutkami, takže predo mnou bol jeho spôsob života ako nečistota mesačného krvácania. Vtedy som si vylial na vás svoj pálčivý hnev pre krv, ktorú preliali v krajine, pretože ju modlami znečistili. Rozptýlil som ich medzi národy a boli roztrúsení po krajinách; súdil som ich podľa ich spôsobu života a skutkov. Ale kamkoľvek prišli k národom, znesvätili moje sväté meno, keď sa o nich hovorilo: Títo sú Hospodinovým ľudom a vyšli z Jeho krajiny. Vtedy som mal s nimi súcit pre moje sväté meno, ktoré dom Izraela znesvätil medzi národmi, ku ktorým prišli. Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Nekonám kvôli vám, dom Izraela, ale kvôli svojmu svätému menu, ktoré ste znesvätili medzi národmi, ku ktorým ste prišli. Posvätím svoje veľké meno, znesvätené medzi národmi, ktoré ste znesvätili medzi nimi, a pohanské národy poznajú, že ja som Hospodin - znie výrok Hospodina, Pána - keď sa na vás dokážem svätým pred ich očami. Poberiem vás z národov, zhromaždím zo všetkých krajín a dovediem na vašu pôdu. Potom vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich po škvŕn, i od všetkých modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. Žiť budete v krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn, potom privolám obilie, rozmnožím ho a nedopustím na vás hlad. Rozmnožím ovocie stromov i výnos poľa, aby ste nikdy nemuseli znášať hanobenie pre hladovanie medzi národmi. Spomeniete si na zlé spôsoby svojho života a na svoje skutky, ktoré neboli dobré, a pocítite zhnusenie sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. Nie kvôli vám konám - znie výrok Hospodina, Pána - to nech je vám známe. Hanbite sa a červenajte pre svoje spôsoby života, dom Izraela! Takto vraví Hospodin, Pán: V ten deň, keď vás očistím od všetkých previnení, osídlim mestá, a čo je zrúcané, nanovo vystavím. Spustnutá krajina bude obrábaná miesto toho, že bývala púšťou pred očami okoloidúcich. Budú hovoriť: Krajina, ktorá bola spustošená, stala sa záhradou Éden, a zrúcané, spustošené a zbúrané mestá sú opevnené a obývané. Národy, ktoré ostanú okolo vás, poznajú, že ja, Hospodin, som zbúrané vystaval a spustošené vysadil. Ja, Hospodin, som predpovedal, a splním to. Takto vraví Hospodin, Pán: Ešte v tomto sa dám uprosiť domu Izraela, aby som im to vyplnil: ľud pri nich rozmnožím ako ovce. Ako posvätné ovce, ako ovce v Jeruzaleme počas slávností, tak zástupy ľudí zaplnia zrúcané mestá. Potom poznajú, že ja som Hospodin. Ruka Hospodinova bola nado mnou a Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola nich. Bolo ich v údolí mnoho. A boli veľmi suché. I povedal mi: Človeče, môžu tieto kosti ožiť? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! Riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin, Pán, týmto kostiam: Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a poznáte, že ja som Hospodin. A ja som prorokoval, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža; ale duch v nich nebol. Riekol mi: Prorokuj o duchovi, prorokuj, človeče, a povedz mu: Takto vraví Hospodin, Pán: Duch, príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili. A keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf. Povedal mi: Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení. Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. Potom poznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom poznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to - znie výrok Hospodina, Pána. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Ale ty, človeče, vezmi si kus dreva a napíš naň: Júdovi a Izraelcom s ním spojeným. Potom vezmi ďalšie drevo a napíš naň: Drevo Efrajimovo Jozefovi a s ním spojenému celému domu Izraela. Spoj ich jedno s druhým do jedného dreva a budú jedno v tvojej ruke. A keď sa ti prihovoria synovia tvojho ľudu: Vysvetlíš nám, čo znamenajú tieto veci pre teba? povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja beriem Jozefovo drevo, ktoré je v ruke Efrajima, i s ním spojené kmene Izraela, položím naň Júdovo drevo, urobím z nich jedno drevo a budú jedno v mojej ruke. Drevá, na ktoré budeš písať, budeš mať vo svojej ruke pred ich očami. Povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, ja poberiem Izraelcov spomedzi národov, kam odišli, zhromaždím ich odvšadiaľ a privediem na vlastnú pôdu. Urobím z nich jeden národ v krajine na izraelských vrchoch a jeden kráľ bude kráľom všetkých; nebudú už dvoma národmi, ani sa nebudú deliť na dve kráľovstvá. Nikdy sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami ani svojimi ohavnosťami ani nijakými priestupkami a ja ich zachránim zo všetkých bydlísk, v ktorých hrešili, očistím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. Môj služobník Dávid bude kráľom nad nimi a jediným pastierom pre všetkých; budú chodiť podľa mojich nariadení, zachovávať moje ustanovenia a plniť ich. Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jákobovi, v ktorej bývali vaši otcovia; naveky budú bývať na nej oni a ich synovia i synovia ich synov; môj služobník Dávid bude naveky ich kniežaťom. Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, bude to pre nich večná zmluva. Usadím ich a rozmnožím a naveky dám svoju svätyňu do ich stredu. Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Potom národy poznajú, že ja som Hospodin, ktorý posväcuje Izrael; moja svätyňa bude uprostred nich naveky. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Človeče, obráť sa tvárou ku krajine Mágóg proti Gógovi, veľkniežaťu Mešecha a Túbala, prorokuj proti nemu a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, som proti tebe, Góg, veľkniežaťa Mešecha a Túbala. Vrátim ťa späť, dám ti háky do čeľustí a vyvediem teba i celé tvoje vojsko, kone i jazdcov, všetkých úplne vystrojených, veľký oddiel s pavézami a štítmi, všetkých, ktorí narábajú s mečmi. Perzia, Kúš a Pút sú s nimi, všetci so štítom a prilbou. Gómer a všetky jeho hordy, Bét-Togarmá, najvzdialenejší sever i všetky jeho hordy, mnohé národy sú s tebou. Priprav sa a vystroj so všetkými oddielmi, ktoré sa zhromaždili k tebe, a buď im strážou. Po mnohých dňoch budeš vyzvaný, v posledné roky prídeš do krajiny, ktorá unikla meču, k ľudu zhromaždenému z mnohých národov - totiž na izraelské vrchy, ktoré boli stálym zboreniskom - a ktorý je teraz vyvedený z národov; všetci bývajú bezpečne. Vystúpiš ako búrka, prídeš ako oblak zakryť krajinu, ty i všetky tvoje hordy; mnohé národy budú s tebou. Takto vraví Hospodin, Pán: Toho dňa ti prídu na um myšlienky, vymyslíš zlomyseľný plán a povieš: Vystúpim proti otvorenej krajine a prídem na pokojných ľudí, ktorí bývajú bezpečne; všetci žijú bez hradieb a závor a nemajú ani dvere. Chceš získať korisť, odňať lup a svoju ruku obrátiť k zrúcaninám, ktoré sú znova obývané, aj proti ľudu, zhromaždenému z národov, ktorý znova nadobudol dobytok a majetok a býva na vyvýšenom strede zeme. Sába a Dedán a ich kupci, Taršíš a všetci jeho kupci ti povedia: Prichádzaš získať korisť, ulúpiť lup? Zhromaždil si svoj húf, aby si poodnášal striebro i zlato, aby si pobral dobytok a majetok, a tak získal ohromnú korisť? Preto, človeče, prorokuj a povedz Gógovi: Takto hovorí Hospodin, Pán: Naozaj, v ten deň, keď môj ľud Izrael bude bývať bezpečne, sa pohneš a prídeš zo svojho miesta na najvzdialenejšom severe, ty i mnohé národy s tebou, samí jazdci na koňoch, mohutný húf a veľké vojsko. Prídeš na môj izraelský ľud ako oblak zakryť krajinu. Bude to v posledných dňoch. Privediem ťa preto na moju krajinu, aby ma národy poznali, keď sa na tebe, Góg, dokážem svätým pred ich očami. Takto vraví Hospodin, Pán: Si to ty, o ktorom som hovorieval v predošlých dňoch prostredníctvom svojich služobníkov, izraelských prorokov, ktorí v týchto dňoch a rokoch prorokovali, že ťa privediem na nich? V ten deň, to jest v deň, keď vstúpi Góg na pôdu Izraela - znie výrok Hospodina, Pána - moja prchkosť vzplanie v mojom hneve. Vo svojej horlivosti a v ohni svojej prchkosti som povedal: Naozaj, v ten deň bude veľké zemetrasenie na pôde Izraela, takže sa predo mnou zachvejú morské ryby i nebeské vtáky, i poľná zver i každý plaz, ktorý sa plazí po zemi, i všetci ľudia, ktorí sú na zemi. Vrchy sa zrútia a skalné svahy i všetky hradby padnú na zem. Privolám proti nemu všetky druhy hrôzy - znie výrok Hospodina, Pána - každý meč sa obráti proti vlastnému bratovi. Morom a krviprelievaním sa budem s ním súdiť. Zaplavujúci dážď, krupobitie, oheň a síru zošlem na neho i na jeho hordy i na mnohé národy, ktoré budú s ním. Dokážem svoju veľkosť i svätosť a dám sa poznať pred očami mnohých národov; potom poznajú, že ja som Hospodin. Ty však, človeče, prorokuj proti Gógovi a povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Som proti tebe, Góg, veľknieža Mešecha a Túbala. Vrátim ťa a povediem ako dieťa; pritiahnem ťa z najvzdialenejšieho severu a privediem na izraelské vrchy. Vyrazím ti luk z ľavej ruky a vytrasiem ti šípy z pravej ruky. Padneš na izraelských vrchoch, ty i všetky tvoje hordy a národy, ktoré budú s tebou; dravým vtákom, rozličným druhom okrídlených vtákov a poľnej zveri ťa vydám za potravu. Na šírom poli padneš, lebo ja som to povedal - znie výrok Hospodina, Pána. Ja vyšlem oheň proti Mágógu a bezstarostným obyvateľom ostrovov; potom poznajú, že ja som Hospodin. A svoje sväté meno učiním známym uprostred svojho izraelského ľudu, nedám im už znesvätiť svoje sväté meno, a národy poznajú, že ja, Hospodin, som Svätý v Izraeli. Hľa, príde to a splní sa - znie výrok Hospodina, Pána. To je deň, o ktorom som hovoril. Potom vyjdú obyvatelia izraelských miest, zapália a spália výzbroj, štíty, pavézy, luky, šípy, kyjaky a kopije; budú ich páliť sedem rokov. Nebudú nosiť drevo z poľa, ani ho nebudú rúbať z lesov, pretože budú kúriť výzbrojou, a získajú korisť od tých, čo od nich získavali korisť, a ozbíjajú tých, čo ich zbíjali - znie výrok Hospodina, Pána. V ten deň dám Gógovi miesto na hrob v Izraeli v údolí Abárím, východne od mora. Tak sa uzavrie údolie pre tých, ktorí prechádzajú. Tam pochovajú Góga i celý jeho dav a budú ho volať Údolie Gógovho davu. Dom Izraela ich bude pochovávať sedem mesiacov, aby očistil krajinu. Všetok ľud krajiny ich pochová, a bude im to na chválu v deň, keď sa oslávia - znie výrok Hospodina, Pána. Z ľudí, ktorí stále prechádzajú krajinou, vyberú mužov, aby pochovávali tých, čo zostali na povrchu zeme, aby ju očistili. Po siedmich mesiacoch majú začať svoj prieskum. Keď budú prechádzať krajinou a uvidia ľudské kosti, postavia pri nich znak, kým ich hrobári nepochovajú do Údolia Gógovho davu. Preto jestvuje aj meno istého mesta Hamóná. Tak očistia krajinu. Ty však, človeče - takto vraví Hospodin, Pán - povedz všetkým okrídleným vtákom a všetkej poľnej zveri: Zhromaždite sa a príďte, poschádzajte sa zo všetkých strán k mojej zábitnej obeti, ktorú vám ja obetujem, k veľkej obeti na izraelských vrchoch. Budete jesť mäso a piť krv. Budete jesť mäso hrdinov a piť krv zemských kniežat, baranov, jahniat a kozlov, juncov i všetkého kŕmneho dobytka z Bášánu. Z mojej zábitnej obete, ktorú som vám obetoval, najete sa tuku do sýtosti a napijete sa krvi do opojenia. Nasýtite sa pri mojom stole koňmi i jazdcami, hrdinami i všelijakými bojovníkmi - znie výrok Hospodina, Pána. Potom rozšírim svoju slávu medzi národy, a všetky národy uvidia môj súd, ktorý som vykonal, i moju ruku, ktorú som na ne položil. Od toho dňa na vždy pozná dom Izraela, že ja, Hospodin, som jeho Bohom. Aj pohanské národy poznajú, že dom Izraela sa dostal do zajatia svojou vinou. Pretože sa neverne zachovali voči mne, skryl som svoju tvár pred nimi a vydal som ich napospas ich protivníkom, takže všetci padli mečom. Podľa ich nečistoty a previnení naložil som s nimi a skryl som svoju tvár pred nimi. Preto takto vraví Hospodin, Pán: Teraz zmením údel Jákoba, zľutujem sa nad celým domom Izraela a budem horliť za svoje sväté meno. Zabudnú na svoju potupu a na všetku svoju neveru, ktorej sa dopustili voči mne, keď budú bezpečne bývať na svojej pôde a nikto ich nevyľaká. Keď ich vrátim z národov a zhromaždím z krajín ich nepriateľov a na nich sa dokážem Svätým pred očami mnohých národov, vtedy poznajú, že ja som Hospodin, ich Boh, pretože som ich najprv odviedol do zajatia medzi národy, ale potom ich zhromaždím na ich pôdu a nenechám tam nikoho z nich. Ani svoju tvár pred nimi nikdy neskryjem, lebo som svojho Ducha vylial na dom Izraela - znie výrok Hospodina, Pána. V dvadsiatom piatom roku nášho zajatia, na začiatku roka, desiateho dňa toho mesiaca, v štrnástom roku po dobytí mesta, práve v ten deň bola nado mnou ruka Hospodinova. A zaviedol ma v Božích videniach do Izraela a postavil na vysoký vrch. Na ňom z južnej strany bola akoby stavba mesta. Zaviedol ma tam, a hľa, bol tam muž, ktorý vyzeral ako z bronzu. V ruke mal ľanovú šnúru a trstinu na meranie. Stál v bráne. Muž mi povedal: Človeče, dobre sa pozeraj, pozorne počúvaj a myseľ sústreď na všetko, čo ti ukážem, lebo kvôli tomu si musel sem prísť, aby som ti to ukázal. Všetko, čo uvidíš, oznám domu Izraela. Hľa, z vonkajšej strany budovy bol múr všade dookola, a muž mal v ruke šesťlakťovú trstinu na meranie. Každý lakeť bol o dlaň dlhší ako obyčajný lakeť. A hrúbku muriva nameral jednu trstinu a výšku jednu trstinu. Vošiel do brány, ktorej predná strana smerovala na východ, vystúpil po jej schodoch a zmeral prah brány: bol široký jednu trstinu a druhý prah bol široký jednu trstinu. Strážna izba bola jednu trstinu dlhá a jednu trstinu široká a priestor medzi strážnymi izbami meral päť lakťov. Prah brány k predsieni brány, smerujúcej dovnútra, bol na trstinu. Zmeral predsieň brány do vnútra: jedna trstina. Zmeral predsieň brány: osem lakťov; jej piliere boli dva lakte. Predsieň brány smerovala dovnútra. Východná brána mala tri strážne izby z jednej i z druhej strany. Všetky tri mali rovnakú mieru, aj piliere mali rovnakú mieru na oboch stranách. Zmeral šírku otvoru brány: desať lakťov; dĺžku brány: trinásť lakťov. Ohrada pred strážnymi izbami bola jeden lakeť na jednej strane a jeden lakeť na druhej strane. Strážna izba bola šesť lakťov na jednej strane a šesť lakťov na druhej strane. Zmeral bránu od zadnej steny strážnej izby na jednej strane po zadnú stranu strážnej izby na druhej strane: šírka bola dvadsaťpäť lakťov; dvere boli proti dverám. Zmeral predsieň: dvadsať lakťov, a okolo predsiene brány bolo nádvorie. Od čela vchodu do brány až po čelo vnútri položenej predsiene bolo päťdesiat lakťov. Na strážnych izbách dookola boli zamrežované okná, i na ich pilieroch dookola vo vnútri brány, a práve tak na jej predsieni boli okná zvnútra dookola; na pilieroch boli palmy. Potom ma zaviedol do vonkajšieho nádvoria, a hľa, boli tam komory, a dlažba bola zhotovená na nádvorí všade dookola; na dlažbe bolo tridsať siení. Dlažba sa pripájala na boky brány podľa dĺžky brán; to bola spodná dlažba. Potom odmeral priestor od čela spodnej brány k čelu vnútornej brány: sto lakťov na východ a na sever. Aj na vonkajšej nádvornej bráne, ktorá smerovala na sever, odmeral jej dĺžku i jej šírku. Jej strážne izby boli tri na jednej a tri na druhej strane i jej piliere. Predsieň mala rozmery ako v prvej bráne, teda päťdesiat lakťov bola jej dĺžka a dvadsaťpäť lakťov šírka. Jej okná, predsieň i jej piliere mali rozmery ako pri bráne obrátenej na východ. Po siedmich schodoch sa vystupovalo hore k nej a jej predsieň ležala smerom dovnútra. Brána vnútorného nádvoria ležala oproti severnej bráne - ako pri východnej bráne. A on nameral od brány k bráne sto lakťov. Potom ma viedol na juh, a hľa, bola tu brána obrátená na juh. A zmeral strážne izby, jej piliere i jej predsieň; mali tie isté rozmery ako ostatné. Okná na nej boli dookola, i na jej predsieni ako na ostatných. Päťdesiat lakťov bola jej dĺžka a dvadsaťpäť lakťov šírka. Sedem schodov tvorilo jej výstup, jej predsieň ležala dovnútra; mala palmy na svojich pilieroch na oboch stranách. Brána vnútorného nádvoria bola obrátená na juh. Nameral od brány k bráne sto lakťov. Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria cez južnú bránu a zmeral južnú bránu; mala rozmery ako predchádzajúce. Jej strážne izby i jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery ako predchádzajúce; na nej i na jej predsieni boli dookola okná; bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká. Predsiene boli dookola; mali dĺžku dvadsaťpäť lakťov a šírku päť lakťov. Jej predsieň ležala smerom k vonkajšiemu nádvoriu, palmy boli na jej pilieroch a osem schodov tvorilo jej výstup. Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria smerom k východu. Keď zmeral bránu, nameral tie isté rozmery. Jej strážne izby, jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala okná i svoju predsieň všade dookola. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká. Jej predsieň ležala smerom k vonkajšiemu nádvoriu. Palmy boli na jej pilieroch na oboch stranách a osem schodov tvorilo jej výstup. Potom ma zaviedol k severnej bráne. A nameral tie isté rozmery. Jej strážne izby i jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala okná i predsieň dookola na oboch stranách. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká. Jej predsieň ležala smerom k vonkajšiemu nádvoriu, palmy boli na jej pilieroch na oboch stranách a osem schodov tvorilo jej výstup. Bola tam komora, ktorej vchod bol v predsieni brány. Tam umývajú spaľovanú obeť. V predsieni brány boli dva stoly z jednej strany a dva stoly z druhej strany, aby sa na nich dali zabíjať spaľované obete i obeť za hriech i obeť za vinu. Na vonkajšej strane pri výstupe, pri vchode severnou bránou, boli dva stoly, i na druhej strane predsiene brány boli dva stoly: štyri stoly tu a štyri stoly tam po stranách pri vchode brány, spolu osem stolov, na ktorých zabíjali. Štyri stoly pre spaľované obete boli z kamenných kvádrov, poldruha lakťa dlhé, poldruha lakťa široké a lakeť vysoké; na ne kládli náčinie, ktorým zabíjali spaľovanú i zábitnú obeť. Okraje na dlaň široké boli dookola upevnené a dovnútra zahnuté. Na stoly sa kládlo prinesené mäso na obeť. Za vnútornou bránou boli dve komory vo vnútornom nádvorí: jedna na boku severnej brány - s priečelím smerujúcim na juh, a druhá na boku južnej brány - s priečelím smerujúcim na sever. Povedal mi: Táto komora, ktorej priečelie smeruje na juh, je určená pre kňazov vykonávajúcich službu v chráme, a komora, ktorej priečelie smeruje na sever, je určená kňazom vykonávajúcim službu pri oltári. To sú potomci Cádokovi, ktorí spomedzi Lévíjcov smú predstúpiť pred Hospodina, aby Mu slúžili. Potom zmeral nádvorie. Bolo sto lakťov dlhé a sto lakťov široké, teda bol to štvorec. Oltár stál pred chrámovou budovou. Potom ma zaviedol do predsiene chrámu a zmeral piliere v predsieni: päť lakťov na každej strane; šírka brány bola štrnásť lakťov; bočné steny brány boli na tri lakte na oboch stranách. Dĺžka predsiene bola dvadsať lakťov a šírka dvanásť lakťov; hore sa vystupovalo po desiatich schodoch. Pri pilieroch boli stĺpy, jeden z jednej a druhý z druhej strany. Potom ma zaviedol do chrámu a zmeral piliere: boli šesť lakťov široké z jednej strany a šesť lakťov široké z druhej strany podľa šírky stánku. Šírka vchodu bola desať lakťov; bočné steny vchodu boli päť lakťov z jednej strany a päť lakťov z druhej strany. Nameral štyridsať lakťov jeho dĺžky a dvadsať lakťov šírky. Vstúpil dovnútra a zmeral pilier pri vchode: dva lakte; vchod mal šesť lakťov a bočné steny vchodu sedem lakťov. Potom nameral dvadsať lakťov dĺžky a dvadsať lakťov šírky ako v chrámovej sieni a povedal mi: To je veľsvätyňa! Zmeral múr budovy: šesť lakťov, a šírka prístavby okolo chrámu bola štyri lakte. Bočné komory, komora nad komorou boli trikrát nad sebou po tridsať. Na stene chrámu boli výstupky pre bočné komory dookola, ktoré slúžili ako nosníky. Neboli to nosníky v múre chrámovej budovy. Tak sa bočné komory rozširovali od poschodia k poschodiu, ako sa rozširovali komory z poschodia na poschodie všade okolo chrámu. Preto sa šírka budovy nahor rozširovala. Zo spodného poschodia sa mohlo vystupovať na najvyššie poschodie aj cez stredné poschodie. Videl som okolo chrámu dookola vyvýšenú dlažbu ako podklad bočných komôr o dĺžke celej jednej trstiny, to jest šesť lakťov. Hrúbka múru na vonkajších komorách bola päť lakťov a voľný priestor medzi bočnými komorami chrámu a komorami bol zôkol-vôkol budovy dvadsať lakťov široký. Vchody z prístavby viedli na voľný priestor: jeden na sever a jeden na juh; šírka voľného priestoru bola päť lakťov zôkol-vôkol. Zadná stavba pred ohradeným priestorom na západnej strane bola široká sedemdesiat lakťov, múr stavby bol hrubý päť lakťov zôkol-vôkol a jeho dĺžka bola deväťdesiat lakťov. Zmeral budovu chrámu: sto lakťov dĺžky. Ohradený priestor dvora so zadnou stavbou a s jej múrmi bol dlhý sto lakťov. Aj šírka priečelia chrámovej budovy a ohradeného priestoru na východnej strane bola sto lakťov. Zmeral dĺžku zadnej stavby pred ohradeným priestorom, ktorý bol na zadnej strane i so svojimi múrmi z jednej i druhej strany: sto lakťov. Vnútorný chrámový priestor, vnútorná časť a vonkajšia predsieň boli obložené doskami a všetky tri mali zamrežované okná a dookola výstupky. Hore oproti prahu bol chrám obložený drevom zôkol-vôkol, od podlahy až po okná; tak boli okná zakryté až ponad vchod a až po vnútornú časť chrámu i navonok. Na všetkých stranách zôkol-vôkol vo vnútri i navonok boli podoby cherubov a paliem; palma bola vždy medzi dvoma cherubmi. Cherub mal dve tváre: ľudskú tvár smerom k jednej palme a leviu tvár k druhej palme; zhotovené boli po celom chráme zôkol-vôkol. Od zeme až nad dvere boli po stenách chrámu cherubi i palmy. Chrám mal štvorhranné veraje. Pred svätyňou bolo niečo, čo vyzeralo ako oltár z dreva; bol tri lakte vysoký, dva lakte dlhý; jeho uhly, podstavec i steny boli z dreva. Povedal mi: To je stôl, ktorý je pred Hospodinom. Chrám mal dvojkrídlové dvere; aj svätyňa mala dvojkrídlové dvere; dvere mali dve otáčavé krídla; jedny i druhé dvere mali po dve dverové krídla. Na dverách chrámu boli cherubi a palmy ako po stenách. Na priečelí predsiene zvonku bola zhotovená strieška. Zamrežované okná a palmy boli na jednej i na druhej strane bočných stien predsiene i na prístavbách chrámu a prístrešiach. Potom ma vyviedol do vonkajšieho nádvoria, po ceste smerujúcej na sever, a priviedol ma ku komore, ktorá bola pred ohradeným priestorom a oproti stavbe smerujúcej na sever. Spredu bola dlhá sto lakťov na severnej strane a široká päťdesiat lakťov. Naproti dvadsiatim lakťom vnútorného nádvoria a naproti dlažbe vonkajšieho nádvoria boli galérie, jedna pri druhej v troch poschodiach. Pred komorou dovnútra bola chodba desať lakťov široká a sto lakťov dlhá. Ale jej vchody boli na severnej strane. Vrchné komory stavby boli užšie ako spodné a prostredné, lebo galérie uberali z nich. Lebo boli trojposchodové a nemali stĺpy ako stĺpy na nádvoriach. Preto sa zužovali v pomere k spodným a stredným od prízemia počnúc. Múr, ktorý sa vonku tiahol rovnobežne s komorami smerom k vonkajšiemu nádvoriu a naproti komorám, bol dlhý päťdesiat lakťov, lebo dĺžka komôr, ktoré boli na vonkajšom nádvorí, bola päťdesiat lakťov, kým naproti chrámu boli sto lakťov dlhé. Pod tými komorami bol vchod od východu, ak chcel niekto vojsť k nim z vonkajšieho nádvoria. Po šírke múru nádvoria aj od juhu pred ohradeným priestorom a pred zadnou stavbou boli tiež komory. Bola pred nimi chodba a vyzerali ako severne položené komory; boli také dlhé a také široké ako ony a rovnaké boli aj ich východy, rovnaké bolo ich usporiadanie a rovnaké boli ich vchody. Tak, ako dvere komôr ležali na južnej strane, tak boli aj dvere na začiatku chodby, totiž chodby pozdĺž stavby, kadiaľ sa prichádza od východu. Povedal mi: Severné komory a južné komory naproti ohradenému priestoru sú sväté siene, kde kňazi, ktorí sa približujú k Hospodinovi, majú jedávať najsvätejšie dary. Tam majú poskladať najsvätejšie dary, a to pokrmovú obeť, obeť za hriech a obeť za vinu, lebo toto miesto je sväté. Ak kňazi prichádzajú do svätyne, nesmú odtiaľ vychádzať do vonkajšieho nádvoria, ale tam si musia zložiť rúcha, v ktorých konajú službu, lebo tie sú sväté. Musia si obliecť iné šaty, a potom smú vyjsť na miesto, určené pre ľud. Keď domeral vnútro chrámu, vyviedol ma k východnej bráne a premeriaval celý obvod chrámu. Meracou trstinou premeral východnú stranu. Trstinou nameral päťsto lakťov. Potom sa obrátil a meracou trstinou zmeral severnú stranu: päťsto lakťov. Potom sa obrátil a meracou trstinou premeral južnú stranu: päťsto lakťov. Obrátil sa na západ a nameral päťsto lakťov. Meral na všetkých štyroch stranách: Múr dookola bol dlhý päťsto lakťov a päťsto lakťov široký, aby oddeľoval sväté od nesvätého. Potom ma zaviedol k bráne, ktorá smeruje na východ. Ajhľa, sláva Boha Izraela prichádzala z východu a jej hukot bol ako hukot mnohých vôd; zem žiarila Jeho slávou. Zjav, ktorý som videl, vyzeral ako to, čo som videl, keď prichádzalo zničiť mesto, a ako zjav, ktorý som videl pri rieke Kebár. Vtedy som padol na tvár. A sláva Hospodinova prichádzala do chrámu cez bránu, ktorá smerovala na východ. Duch ma zdvihol a preniesol do vnútorného nádvoria; chrám bol plný slávy Hospodinovej. Kým muž stál vedľa mňa, počul som niekoho hovoriť ku mne z chrámu. Povedal mi: Človeče, toto je miesto môjho trónu a miesto mojich nôh, kde chcem bývať naveky uprostred Izraela. Ale dom Izraela viac nesmie poškvrňovať moje sväté meno, ani oni, ani ich králi svojím smilným modlárstvom, ani mŕtvolami svojich kráľov, keď zomrú; pretože svoje prahy položili na môj prah a svoje veraje položili vedľa mojich verají, takže len múr bol medzi mnou a medzi nimi, a tým moje sväté meno poškvrňovali svojimi ohavnosťami, ktoré páchali; preto som ich vo svojom hneve vyhubil. Teraz nech odstránia odo mňa svoje smilné modlárstvo i mŕtvoly svojich kráľov, a ja budem bývať medzi nimi naveky. Ty však, človeče, opíš domu Izraela tento chrám, jeho vzhľad a podobu, aby sa zahanbili pre svoje previnenia. Ak sa zahanbia za všetko, čo popáchali, ukáž im nákres chrámu, jeho zariadenia, východy i vchody, a tak celý jeho nákres i všetky jeho poriadky a zákony, a opíš ich pred ich očami; nech zachovávajú všetky jeho úpravy a všetky poriadky a nech ich plnia. Toto je zákon o chráme: Na temeni vrchu celé ohraničené územie zôkol-vôkol je svätosväté. To je zákon o chráme. Toto sú rozmery oltára v lakťoch, pričom sa počíta lakeť dlhší o šírku dlane, ako je obyčajný lakeť: jeho podstavec je jeden lakeť vysoký a jeden lakeť široký a jeho obruba zôkol-vôkol je na jednu piaď. Toto je výška oltára: Od podstavca na zemi až po spodný výstupok budú dva lakte a šírka jeden lakeť. A od malého výstupku k veľkému výstupku sú štyri lakte a šírka lakeť. Ohnisko je štyri lakte a od ohniska nahor sú štyri rohy. Ohnisko je dvanásť lakťov dlhé, dvanásť lakťov široké do štvorca. Veľký výstupok má štrnásť lakťov dĺžky, štrnásť lakťov šírky do štvorca a obruba okolo neho je pol lak ťa. Podstavec je na lakeť dookola a jeho schody sú obrátené na východ. Povedal mi: Človeče, takto hovorí Hospodin, Pán: Toto sú úpravy o oltári pre deň, keď sa bude mať zhotoviť, aby sa na ňom mohla obetovať spaľovaná obeť a aby ho kropili krvou. Odovzdaj lévíjským kňazom, ktorí pochádzajú z potomstva Cádokovho a ktorí pristupujú ku mne - znie výrok Hospodina, Pána - aby mi slúžili, odovzdaj junca za hriech. Vezmi z jeho krvi a vylej na štyri rohy oltára a na štyri uhly výstupku i na okrajovú obrubu; tak ho očisť, a získaš mu zmierenie. Potom vezmi junca na obeť za hriech a spáľ ho na určenom mieste chrámu mimo svätyne. Na druhý deň prines bezchybného kozla ako obeť za hriech; oltár očisť tak, ako bol očistený juncom. Keď skončíš očisťovanie, prines bezchybného junca a bezchybného barana zo stáda. Predlož ich Hospodinovi; kňazi nech ich posypú soľou a obetujú Hospodinovi ako spaľovanú obeť. Sedem dní každodenne priprav kozla ako obeť za hriech i junca a barana zo stáda; priprav bezchybné zvieratá. Sedem dní budú získavať zmierenie pre oltár, očisťovať ho a posväcovať. Keď sa skončia tie dni, teda ôsmeho dňa a neskôr, budú môcť kňazi prinášať na oltár svoje spaľované obete a obete spoločenstva: obľúbim si vás - znie výrok Hospodina, Pána. Potom ma priviedol naspäť k vonkajšej bráne svätyne, obrátenej na východ. Tá bola zatvorená. I riekol mi Hospodin: Táto brána bude zatvorená. Nesmie sa otvárať a nikto ňou nesmie vchádzať, lebo Hospodin, Boh Izraela, ňou vošiel; teda bude zatvorená. Iba knieža, pretože je kniežaťom, sa smie usadiť v nej, aby jedol pokrm pred Hospodinom; predsieňou pri bráne smie vojsť a po tej istej ceste smie vyjsť. Potom ma viedol severnou bránou k priečeliu chrámu. A videl som, že sláva Hospodinova naplňovala dom Hospodinov. Vtedy som padol na tvár. I riekol mi Hospodin: Človeče, dávaj pozor, očami hľaď a ušami počúvaj všetko, čo ti hovorím o všetkých ustanoveniach o dome Hospodinovom, o všetkých jeho zákonoch, a dávaj pozor na vchody do domu a na všetky východy zo svätyne. Povedz vzdorovitému domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Dosť bolo už všetkých vašich ohavností, dom Izraela! Voviedli ste cudzincov, ľudí neobrezaného srdca i tela, do mojej svätyne, aby znesvätili môj dom, keď ste mi obetovali chlieb, tuk i krv a všetkými svojimi ohavnosťami ste zrušili moju zmluvu. Nekonali ste službu v mojej svätyni, ale iným ste zverili službu v mojej svätyni. Takto vraví Hospodin, Pán: Nijaký cudzinec neobrezaného srdca a tela nesmie vstúpiť do mojej svätyne; nijaký cudzinec, ktorý žije medzi Izraelcami. Ale levíti, ktorí sa vzdialili odo mňa, keď blúdil Izrael, ktorí zablúdili odo mňa za svojimi modlami, budú znášať trest za svoje previnenie: budú konať službu v mojej svätyni ako strážnici pri bránach chrámu a ako chrámoví služobníci. Oni budú pre ľud zabíjať spaľovanú obeť i zábitnú obeť a budú mu stáť k službe. Pretože im slúžili pred ich modlami a domu Izraela dali popud k vine, preto som zdvihol svoju ruku k prísahe proti nim - znie výrok Hospodina, Pána - budú znášať trest za svoju vinu. Nesmú sa priblížiť ku mne, aby mi konali kňazskú službu, nesmú sa priblížiť ani k tomu, čo mi je sväté, ani k najsvätejším darom; ponesú svoju hanbu za svoje ohavnosti, ktoré páchali. Určím ich na to, aby vykonávali službu v chráme pri všetkej práci a pri všetkom, čo sa v ňom koná. Avšak levítski kňazi z potomstva Cádokovho, ktorí konali službu v mojej svätyni, keď Izraelci zablúdili odo mňa, tí smú ku mne pristúpiť, aby mi slúžili, a budú stáť v službe predo mnou, obetovať mi tuk i krv - znie výrok Hospodina, Pána. Oni môžu vstúpiť do mojej svätyne a priblížiť sa k môjmu stolu, aby mi slúžili, a tak vykonávať moju službu. Keď však vstúpia do brány na vnútornom nádvorí, musia si obliecť ľanové rúcho; nesmú mať na sebe nič vlnené pri konaní služby v bránach na vnútornom nádvorí v chráme. Ľanové turbany budú mať na hlavách a ľanové zástery budú mať na bedrách. Nesmú sa opásať ničím, čo vyvoláva potenie. Keď budú vychádzať do vonkajšieho nádvoria k ľudu, musia vyzliecť rúcha, v ktorých konajú službu, a uložiť ich do komôr pri svätyni. Musia sa preobliecť do iných šiat, aby svojimi rúchami nepreniesli svätosť na ľud. Hlavu si nesmú oholiť, ani nesmú nechať vlasy voľne visieť, ale vlasy na hlave si pristrihnú. Nijaký kňaz nesmie piť víno pri vstupe do vnútorného nádvoria. Ani vdovu ani zahnanú si nesmú vziať za ženu, ale len panny z potomstva domu Izraela; ale vdovu, ktorá je vdovou po kňazovi, si smú vziať. Budú učiť ľud rozlišovať medzi svätým a nesvätým a rozoznávať medzi nečistým a čistým. V sporných prípadoch majú súdiť; podľa mojich právnych nariadení majú súdiť. Musia zachovávať moje zákony i moje nariadenia na všetky moje sviatky, moje dni sviatočného odpočinku majú pokladať za sväté. Nesmú vstúpiť k mŕtvemu človeku, aby sa nepoškvrnili; iba kvôli otcovi alebo kvôli matke, alebo kvôli synovi alebo kvôli dcére, kvôli bratovi a kvôli sestre, ak nebola vydatá za muža, sa smú poškvrniť. Po svojom očistení má si pripočítať sedem dní, a v deň, keď znova voj de do svätyne, do vnútorného nádvoria konať službu vo svätyni, musí priniesť svoju obeť za hriech - znie výrok Hospodina, Pána. Nemajú mať dedičné vlastníctvo. Ja som ich vlastníctvom. Nedajte im vlastníctvo v Izraeli, lebo ja som ich vlastníctvom. Pokrmovú obeť i obeť za hriech i obeť za vinu budú oni jedávať, ako aj všetko, čo prepadlo kliatbe v Izraeli, má patriť im. Aj najlepšie prvotiny zo všetkého a všetky dávky zo všetkého, z čoho vy dávate dávky, majú patriť kňazom. I prvotiny svojho zarobeného cesta dajte kňazovi, aby spočinulo požehnanie na tvojom dome. Kňazi nesmú jesť nijakú zdochlinu, ani roztrhané z vtáctva ani z dobytka. Potom rozdelíte krajinu lósom do dedičného vlastníctva; ako dávku na počesť Hospodinovi musíte oddeliť posvätný obvod z krajiny, dlhý dvadsaťpäťtisíc lakťov a široký dvadsaťtisíc lakťov. Ten je posvätný na celom svojom území zôkol-vôkol. Z tohto územia je pre svätyňu určený štvorec o dĺžke päťsto lakťov a šírke päťsto lakťov; dookola bude päťdesiat lakťov voľného priestoru. Z vymeranej plochy odmeraj kus o dĺžke dvadsaťpäťtisíc lakťov a o šírke desaťtisíc lakťov, a tam má byť svätyňa, najsvätejšie miesto. To je svätá časť krajiny; má patriť kňazom, ktorí konajú službu vo svätyni, ktorí pristupujú k službe Hospodinovej; bude im to miestom pre domy a posvätným miestom pre svätyňu. Pás dlhý dvadsaťtisíc lakťov a široký desaťtisíc lakťov bude patriť levítom, ktorí konajú službu v chráme. Bude ich vlastníctvom na obytné mestá. Mestu do vlastníctva dajte plochu širokú päťtisíc lakťov a dlhú dvadsaťpäťtisíc lakťov primerane posvätnej dávke. Bude to patriť celému domu Izraela. Kniežaťu dajte územie po oboch stranách posvätnej dávky a pri vlastníctve mesta, na západnej strane na západ a na východnej strane na východ; dĺžka nech je primeraná podielu jedného kmeňa od západnej hranice po východnú hranicu krajiny. To bude jeho vlastníctvo v Izraeli; potom moje kniežatá nebudú nikdy viac utláčať môj ľud, ale krajinu prepustia domu Izraela pre jeho kmene. Takto vraví Hospodin, Pán: Už dosť, kniežatá Izraela! Odstráňte násilie a útlak a uskutočňujte právo a spravodlivosť! Prestaňte vyháňať môj ľud z vlastníctva - znie výrok Hospodina, Pána. Majte spravodlivú váhu, spravodlivú éfu a spravodlivý bat. Éfa a bat majú mať jednotnú mieru. Bat tvorí desatinu chómeru a éfa desatinu chómeru. Miera sa má určiť podľa chómeru. Šekel má dvadsať gér. Päť šekelov má byť päť šekelov a desať šekelov má byť desať šekelov; päťdesiat šekelov má byť vašou mínou. Toto sú pozdvihované dávky, ktoré máte odovzdávať: šestina éfy z chómeru pšenice a šestina éfy z chómeru jačmeňa. Toto je predpis o oleji - olej sa meria batom: desatina batu z kóru; lebo desať batov je chómer i kór. Jedna ovca z dvesto kusov drobného stáda, zo stád Izraela, na pokrmovú, spaľovanú obeť a na obete spoločenstva na získanie zmierenia pre nich - znie výrok Hospodina, Pána. Všetok ľud krajiny je povinný túto dávku odvádzať kniežaťu v Izraeli. Knieža bude mať povinnosť prinášať spaľované obete, pokrmové obete, úliatby vo sviatky a novmesiace a v dňoch sviatočného odpočinku, vo všetky výročité slávnosti domu Izraela. On bude prinášať obeť za hriech i pokrmovú obeť i spaľovanú obeť i obete spoločenstva na získanie zmierenia pre dom Izraela. Takto vraví Hospodin, Pán: V prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vezmi bezchybného junca a očisť svätyňu od hriechu. Kňaz nech naberie z krvi obete za hriech a vyleje na veraje chrámu, na štyri uhly oltárnej obruby a na veraje brány do vnútorného nádvoria. Podobne urob siedmeho dňa toho mesiaca kvôli tým, čo sa omylom alebo z nevedomosti previnili; tak získate zmierenie pre chrám. V prvom mesiaci, štrnásteho dňa mesiaca budete svätiť paschu; sedem dní budete jesť nekvasené chleby. V ten deň má knieža obetovať za seba i za všetok ľud krajiny junca ako obeť za hriech. Teda za sedem dní slávnosti bude obetovať spaľovanú obeť Hospodinovi a denne za sedem dní aj juncov a sedem bezchybných baranov a ako obeť za hriech denne jedného kozla. A na pokrmovú obeť nech obetuje éfu na junca a éfu na barana a hín oleja na éfu. V siedmom mesiaci, pätnásteho dňa mesiaca vo sviatok nech podobne ako za oných sedem dní pripraví obeť za hriech, spaľovanú obeť i pokrmovú obeť a olej. Tak vraví Hospodin, Pán: Brána do vnútorného nádvoria, obrátená na východ, bude šesť pracovných dní zatvorená, ale v deň sviatočného odpočinku i v deň novmesiaca sa otvorí. Vtedy nech knieža vstúpi cez predsieň brány zvonku a nech sa zastaví pri verajach brány. Kňazi prinesú jeho spaľovanú obeť i jeho obeť spoločenstva. On nech sa klania na prahu brány, a potom odíde. Ale brána sa nezatvorí až do večera. Ľud krajiny nech sa klania pred Hospodinom pri vchode do onej brány cez dni sviatočného odpočinku i cez novmesiace. Spaľovaná obeť, ktorú prinesie knieža Hospodinovi v deň sviatočného odpočinku, bude šesť bezchybných baránkov a jeden bezchybný baran; pokrmová obeť bude éfa na barana, a pokrmová obeť na baránka toľko, koľko má naporúdzi, spolu s hínom oleja na éfu. V deň novmesiaca bezchybný junec, šesť baránkov a jeden baran; musia byť bezchybné. Éfu na junca a éfu na barana nech pripraví ako pokrmovú obeť a na baránka, koľko má naporúdzi, spolu s hínom oleja na éfu. Keď príde knieža, nech vstúpi cez predsieň brány, a tou istou cestou nech vyjde von. Keď vo výročité slávnosti ľud krajiny príde pred Hospodina, keď vojde severnou bránou klaňať sa, nech vyjde južnou bránou, a ten, kto vojde južnou bránou, nech vyjde severnou bránou. Nech sa nevracia tou istou bránou. Knieža nech vojde medzi nich, keď prídu, a keď vyjdú, nech vyjde aj on. Na sviatky a slávnosti má byť táto pokrmová obeť: éfa na junca a éfa na barana, avšak na baránky, koľko má naporúdzi, a k tomu hín oleja na éfu. Keď knieža bude pripravovať dobrovoľnú spaľovanú obeť, alebo obeť spoločenstva ako dobrovoľnú obeť pre Hospodina, vtedy mu otvoria bránu obrátenú na východ, a prinesie svoju spaľovanú obeť i svoju obeť spoločenstva, ako sa prináša v deň sviatočného odpočinku. Potom vyjde; po jeho odchode bránu zatvoria. Jednoročného bezchybného baránka priprav pre Hospodina každodenne ako spaľovanú obeť; každé ráno ho obetuj! K tomu priprav každé ráno ako pokrmovú obeť šestinu éfy a k tomu tretinu hína oleja na pokropenie pšeničnej múky ako pokrmovú obeť pre Hospodina. To sú večne platné ustanovenia o ustavičnej spaľovanej obeti. Teda pripravujte baránka, pokrmovú obeť a olej každé ráno ako ustavičnú spaľovanú obeť. Takto vraví Hospodin, Pán: Keď knieža dá dar niektorému zo svojich synov zo svojho dedičného vlastníctva, bude to patriť jeho synom; bude to ich dedičným vlastníctvom. Keď dá dar zo svojho vlastníctva niektorému zo svojich služobníkov, bude mu to patriť až do roku prepúšťania na slobodu, a potom sa to navráti kniežaťu. Len dedičstvo jeho synov bude im patriť. Knieža nesmie vziať z vlastníctva ľudu, aby ho vytlačil z vlastníctva. Zo svojho vlastníctva pridelí dedičstvo svojim synom, aby nik z môjho ľudu nebol zahnaný zo svojho vlastníctva. Potom ma doviedol vchodom, ktorý je na boku brány, ku svätým izbám určeným pre kňazov, obráteným na sever; vzadu bol tam priestor v kúte na západ. Povedal mi: To je priestor, v ktorom budú kňazi variť obeť za vinu a obeť za hriech a kde budú piecť pokrmovú obeť, aby to nemuseli vynášať do vonkajšieho nádvoria, a tak nepreniesli svätosť na ľud. Potom ma vyviedol do vonkajšieho nádvoria a previedol ma po štyroch rohoch nádvoria. V každom rohu nádvoria bolo malé nádvorie. Vo všetkých štyroch rohoch boli malé nádvoria štyridsať lakťov dlhé a tridsať lakťov široké. Mali rovnaké rozmery. Kamenná ohrada bola na nich pri všetkých štyroch dookola a miesta na varenie boli urobené na spodku kamennej ohrady. Povedal mi: To sú kuchyne na varenie, kde majú chrámoví služobníci variť zábitnú obeť ľudu. Potom ma zaviedol späť ku chrámovému vchodu, a tu, hľa, voda vyvierala na východ spod prahu chrámu, lebo priečelie chrámu bolo obrátené na východ. Voda vytekala spod pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol cez severnú bránu von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ; voda vyvierala z južnej strany. Keď muž vyšiel na východ s meracou šnúrou v ruke, nameral tisíc lakťov a previedol ma po vode. Vody bolo po členky. Potom nameral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu. Vody bolo po kolená. A zas nameral tisíc lakťov a previedol ma. Vody bolo po pás. Potom zas nameral tisíc lakťov. Bol tu potok, ktorý sa nedal prebrodiť, lebo voda bola prihlboká; voda, cez ktorú sa muselo plávať, potok, ktorý nemožno prebrodiť. Riekol mi: Videl si, človeče? A viedol ma späť pozdĺž brehu rieky. Keď som sa vrátil, na brehu rieky bolo veľmi mnoho stromov, a to na oboch stranách. Povedal mi: Táto voda tečie do východnej oblasti a steká k Arábe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek tieto vody dôjdu, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde. Potom zastanú pri mori rybári od Én-gedí až po Én-eglajim: bude to miesto na sušenie sietí. Bude tu veľké množstvo druhov rýb práve tak ako vo Veľkom mori. Jeho močiare a mláky však nebudú uzdravené; budú ponechané na soľ. Na oboch brehoch rieky vyrastú rozličné ovocné stromy; ich lístie nezvädne, ani ich ovocie sa nepominie. Každý mesiac budú rodiť nové, lebo voda rieky vyteká zo svätyne. Ovocie stromov bude slúžiť za pokrm a ich lístie na lieky. Takto vraví Hospodin, Pán: Toto sú hranice, v ktorých rozdelíte do vlastníctva krajinu dvanástim kmeňom Izraela. Jozef dostane dva podiely. Dostanete ju do dedičného vlastníctva jeden ako druhý. Lebo som zdvihol ruku k prísahe, že ju dám vašim otcom, a tak vám pripadne táto krajina do vlastníctva. Toto sú hranice krajiny na severnej strane: Od Veľkého mora smerom k Cheltónu až po Cedád, Chamát, Bérótá, Sibrajim, ktoré je medzi územím Damasku a Chamátu, po Chacar-Hattíkón, ktorý je na hranici Chavránu. Toto je hranica od mora po Chacar-Énón; pritom územie Damasku a Chamátu majú ležať na sever. To je severná strana. Východná strana: Od Chacar-Énónu, ktoré leží medzi Chavránom a Damaskom, medzi Gileádom a Izraelom, hranicu bude tvoriť Jordán až po Východné more a po Támár; to je východná strana. Južná strana: od Támáru až po vody Meribót-Kádeš, po potok pri Veľkom mori. To je južná strana. Západná strana: Veľké more vytvorí hranicu až naproti Chamátu. To je západná strana. Túto krajinu si rozdeľte podľa izraelských kmeňov. Lósom si ju rozdeľte ako dedičné vlastníctvo pre seba i pre cudzincov, ktorí sa zdržujú u vás a ktorí splodia synov medzi vami. Pokladajte ich za domáce obyvateľstvo medzi Izraelcami. Spolu s vami majú lósom dostať dedičné vlastníctvo medzi izraelskými kmeňmi. Cudzincovi dajte dedičné vlastníctvo v kmeni, v ktorom sa zdržuje - znie výrok Hospodina, Pána. Toto sú mená kmeňov: V severných končinách od mora cestou cheltónskou až po prístup do Chamátu, po Chacar-Énón - pričom územie Damasku zostáva na severe, popri Chamáte a pozdĺž tejto hranice od východnej strany až po západnú stranu: Dán dostane jeden diel. Pri území Dánovom od východnej strany až po západnú stranu: Ašér dostane jeden diel. Pri území Ašéra od východnej strany po západnú stranu: Naftálí dostane jeden diel. Pri území Naftálího od východnej strany až po západnú stranu: Menašše dostane jeden diel. Pri území Menaššeho od východnej strany po západnú stranu: Efrajim dostane jeden diel. Pri území Efrajima od východnej strany po západnú stranu: Rúben dostane jeden diel. Pri území Rúbenovom od východnej strany po západnú stranu: Júda dostane jeden diel. Pri území Júdovom od východnej strany až po západnú stranu bude dávka územia ako dávka, ktorú máte venovať: dvadsaťpäťtisíc lakťov šírky i dĺžky ako jeden z dielov od východnej strany po západnú stranu. Svätyňa bude v jeho strede. Územie dávky, ktoré máte venovať Hospodinovi, bude dlhé dvadsaťpäťtisíc lakťov a široké desaťtisíc lakťov. Toto územie posvätnej dávky, ktoré máte venovať, má patriť týmto: Kňazom na severe dvadsaťpäťtisíc lakťov dĺžky, na západe desaťtisíc lakťov šírky, na východe desaťtisíc lakťov šírky a na juhu dvadsaťpäťtisíc lakťov dĺžky a uprostred bude Hospodinova svätyňa. Posvätným kňazom z potomstva Cádokovho, ktorí konali moju službu a ktorí neblúdili vtedy, keď blúdili Izraelci, ako zblúdili levíti, im má patriť územie dávky darované z území krajiny ako najsvätejšie pri území levítov. Levítom má patriť podobné územie, ako je územie kňazov: dvadsaťpäťtisíc lakťov dĺžky a desaťtisíc lakťov šírky. Spolu dvadsaťpäťtisíc lakťov dĺžky a dvadsaťtisíc lakťov šírky. Nesmú predať z toho, ani zameniť nesmú, aby neprešla táto najlepšia časť krajiny na iného, lebo je svätá pre Hospodina. A zvyšok, široký päťtisíc lakťov pozdĺž dvadsaťpäťtisíc lakťov, nebude posvätný, ale bude patriť mestu na bývanie a na pastviny. A mesto bude uprostred neho. Toto budú jeho rozmery: severná strana štyritisícpäťsto lakťov, južná strana štyritisícpäťsto lakťov, východná strana štyritísícpäťsto lakťov a západná strana štyritisícpäťsto lakťov. Mestské pastvisko má mať dvestopäťdesiat lakťov na sever, na juh dvestopäťdesiat, na východ dvestopäťdesiat, na západ dvestopäťdesiat lakťov. Zvyšok dĺžky pozdĺž územia posvätnej dávky pre svätyňu, na východe desaťtisíc lakťov a desaťtisíc lakťov na západe, bude pozdĺž územia dávky pre svätyňu; jeho výnos má poslúžiť na výživu tým, ktorí slúžia v meste. Tí, ktorí pracujú v meste, majú byť zo všetkých kmeňov Izraela. Celé územie dávky bude dlhé dvadsaťpäťtisíc lakťov a široké dvadsaťpäťtisíc lakťov; štvorcové územie máte venovať ako posvätné dávkové územie spolu s vlastníctvom mesta. Čo zostalo, má patriť kniežaťu: po oboch stranách územia posvätnej dávky a mestského vlastníctva pozdĺž oných dvadsaťpäťtisíc lakťov posvätnej dávky až po východnú hranicu, a na západ pozdĺž oných dvadsaťpäťtisíc lakťov po západnú hranicu; podobne ako kmeňové diely, má to patriť kniežaťu. Územie posvätnej dávky a chrámová svätyňa majú ležať uprostred toho. Vlastníctvo levítov a vlastníctvo mesta majú byť v strede medzi tým, čo patrí kniežaťu. Medzi územím Júdu a územím Benjamína má byť to, čo patrí kniežaťu. Ostatné kmene: od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Benjamín. Pri území Benjamína od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Šimeón. Pri území Šimeónovom od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Jissáchár. Pri území Jissáchárovom od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Zebulún. Pri území Zebulúnovom od východnej strany až po západnú stranu dostane jeden diel Gád. Pri území Gádovom na južnej strane na juh bude hranica od Támáru až po vody Meríbat-Kádeš, po potok pri Veľkom mori. Toto je krajina, ktorú lósom podelíte kmeňom Izraela ako dedičné vlastníctvo, a toto sú ich diely - znie výrok Hospodina, Pána. Toto sú východy z mesta; mestské brány sú pomenované podľa izraelských kmeňov. Od severnej strany, ktorá meria štyritisícpäťsto lakťov, tri brány budú na sever: Rúbenova, Júdova a Lévího. Na východnej strane, ktorá meria štyritisícpäťsto lakťov, budú tri brány: Jozefova, Benjamínova a Dánova. Na južnej strane, ktorá meria štyritisícpäťsto lakťov, budú tri brány: Šimeónova, Jissáchárova a Zebulúnova. Na západnej strane, ktorá meria štyritisícpäťsto lakťov, budú tri brány: Gádova, Ašérova a Naftálího. Obvod bude osemnásťtisíc lakťov. Meno mesta odteraz bude: Hospodin je tam. V treťom roku kraľovania judského kráľa Jehojákíma prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obkľúčil ho. Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jehojákíma i časť náčinia domu Božieho. Odniesol ich do krajiny Šineár, do domu svojho boha. Nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. Potom kráľ povedal svojmu hlavnému komorníkovi Ašpenazovi, aby priviedol spomedzi Izraelcov z kráľovského potomstva, alebo zo šľachticov mladíkov, na ktorých nebola vada, pekných vzhľadom, nadaných pre každú múdrosť, bohatých v znalostiach a učenlivých, ktorí by boli schopní zastávať službu v kráľovskom paláci, aby ich vyučoval chaldejskému písmu a reči. Kráľ im určil denný prídel pokrmu z kráľovskej stravy a z vína, ktoré on sám pil. Tri roky ich mal vychovávať a po ich uplynutí mali zastávať službu pred kráľom. Medzi nimi boli spomedzi Júdejcov Daniel, Chananja, Míšáél a Azarja. Hlavný komorník im dal mená: Danielovi dal meno Béltšaccar, Chananjovi Šadrach, Míšáélovi Méšach a Azarjovi Abéd-Negó. Daniel si zaumienil, že sa nepoškvrní pokrmom z kráľovskej stravy ani vínom, ktoré píjaval kráľ, a vypýtal si od hlavného komorníka povolenie, aby sa nemusel poškvrňovať. A Boh dal Danielovi, že našiel priazeň a milosrdenstvo u hlavného komorníka. Hlavný komorník povedal Danielovi: Bojím sa svojho pána, kráľa, ktorý určil váš pokrm a nápoj, že zbadá, že vyzeráte horšie ako iní mladíci, vaši vrstovníci. Tak mi u kráľa spôsobíte, že prídem o hlavu. Vtedy odpovedal Daniel dozorcovi, ktorého hlavný komorník určil nad Daniela, Chananju, Míšáéla a Azarju: Skús to desať dní so svojimi služobníkmi. Nech nám dávajú jesť zeleninu a piť vodu. A potom nech sa preskúma pred tebou výzor náš a výzor mladíkov, ktorí jedia pokrm z kráľovskej stravy. Potom nalož so svojimi služobníkmi podľa toho, čo uvidíš. On ich v tejto veci poslúchol a skúsil to s nimi desať dní. Po desiatich dňoch vyzerali krajší a tučnejší v tele ako ostatní mladíci, ktorí jedli pokrm z kráľovskej stravy. Dozorca odniesol ich stravu a víno, ktoré mali piť, a dával im jesť zeleninu. A Boh dal týmto štyrom mladíkom učenlivosť a chápavosť pre každé písmo a múdrosť. Daniel sa vyznal v každom videní a v snoch. Po uplynutí dní, určených kráľom na ich predvedenie, hlavný komorník ich predviedol pred Nebúkadnecara. Kráľ sa zhováral s nimi, a medzi všetkými sa nenašiel nikto ako Daniel, Chananja, Míšáél a Azarja. V každej veci, kde bolo treba múdrosť a dôvtip, na ktorý sa ich kráľ pýtal, zistil, že desaťkrát prevyšovali všetkých čarodejníkov a veštcov v celom jeho kráľovstve. Tak bol Daniel tam až do prvého roku kráľa Kýra. V druhom roku svojho kraľovania mal Nebúkadnecar sny. Jeho duch bol tým znepokojený a spánok sa mu pretrhol. Vtedy kráľ prikázal zavolať čarodejníkov, veštcov, zaklínačov a Chaldejcov, aby oznámili kráľovi jeho sny. Tí prišli a postavili sa pred kráľa. Kráľ im povedal: Mal som sen a môj duch sa znepokojil túžbou poznať sen. Chaldejci povedali kráľovi aramejsky: Kráľu, ži naveky! Rozpovedz svojim sluhom svoj sen, a my ti podáme jeho výklad. Kráľ odpovedal Chaldejcom: Moje rozhodnutie je pevné. Ak mi neoznámite sen a jeho výklad, rozsekajú vás na kusy a vaše domy obrátia na hnojisko. Ale ak mi oznámite sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľkú slávu. Preto mi oznámte sen a jeho výklad. Druhý raz mu odpovedali: Nech kráľ rozpovie svoj sen svojim služobníkom a my oznámime jeho výklad. Kráľ odpovedal: Bezpečne badám, že chcete získať čas, lebo vidíte, že moje rozhodnutie je pevné. Ak mi sen nemôžete oznámiť, stihne vás len jeden výrok: Uzhodli ste sa predo mnou konať lož a klam, kým sa nezmenia časy. Povedzte mi teda sen, aby som vedel, že mi môžete podať aj jeho výklad. Chaldejci odpovedali kráľovi: Niet na zemi človeka, ktorý by mohol oznámiť, čo kráľ chce. Pretože nijaký veľký a mocný kráľ nežiadal niečo podobné od nijakého čarodejníka, veštca a Chaldejca. Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká, a nikto iný by to nevedel oznámiť, iba bohovia, ktorí nebývajú medzi telesnými bytosťami. Kráľ sa pre to veľmi rozhneval, ba rozzúril a rozkázal zahubiť všetkých babylonských mudrcov. Keď vyšiel rozkaz pozabíjať mudrcov, hľadali Daniela a jeho druhov, aby ich zabili. Vtedy Daniel prehovoril múdro a opatrne k veliteľovi kráľovskej telesnej stráže Arjókovi, ktorý vyšiel pobiť babylonských mudrcov. V odpovedi povedal kráľovmu zmocnencovi Arjókovi: Prečo vyšiel taký prísny výrok od kráľa? Nato Arjók oboznámil Daniela s vecou. Vtedy Daniel šiel a požiadal kráľa, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi oznámiť výklad. Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi, aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s ostatnými babylonskými mudrcmi. Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo. A Daniel velebil Boha nebies takto: Nech je požehnané meno Božie od vekov až naveky, lebo Jemu patrí múdrosť i sila! On mení časy i doby, zosadzuje a nastoľuje kráľov, múdrosť dáva múdrym a rozumnosť rozumným. Odhaľuje, čo je hlboké a skryté, pozná, čo je v temnote, a svetlo prebýva pri ňom. Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, lebo dal si mi múdrosť a silu. Teraz si mi dal poznať, o čo sme Ťa prosili; lebo dal si nám poznať kráľovu záležitosť. Preto Daniel zašiel k Arjókovi, ktorý mal od kráľa rozkaz vyhubiť všetkých babylonských mudrcov; prišiel a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, ale predveď ma pred kráľa a ja mu podám výklad. Arjók ho urýchlene predviedol pred kráľa a povedal mu: Medzi zajatými Júdejcami som našiel muža, ktorý oznámi kráľovi výklad. Kráľ odpovedal Danielovi, ktorý mal meno Béltšaccar: Naozaj mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad? Daniel mu odpovedal: Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, mu nemôžu oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a astrológovia. Ale na nebi jestvuje Boh, ktorý vyjavuje tajomstvá a oznamuje kráľovi Nebúkadnecarovi, čo sa bude diať v budúcich dňoch. Tvoj sen, a čo si videl na svojom lôžku, znamená toto: Kráľu, tebe prichádzali na lôžku myšlienky, čo sa má diať v budúcnosti. Ten, ktorý zjavuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo sa stane. Mne bolo vyjavené toto tajomstvo nie pre múdrosť, ktorej by som mal viac ako ostatné živé tvory, ale preto, aby sa kráľovi dostalo vysvetlenia a ty, aby si pochopil myšlienky svojho srdca. Kráľu, videl si veľkú sochu. Táto socha bola mohutná a mimoriadne jagavá; stála pred tebou a jej výzor bol strašný. Hlava sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a bedrá z bronzu; jej stehná boli zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. Keď si hľadel, zrazu sa bez zásahu rúk odlomil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrvil ich. Tak sa naraz rozdrvilo železo, hlina, bronz, striebro i zlato, a boli ako pleva na holohumnici v lete; vietor ich odvial, tak že nebolo možné nájsť po nich ani stopy. Ale kameň, ktorý zasiahol sochu, sa premenil na veľký vrch a naplnil celú zem. Toto je sen. A teraz podáme kráľovi jeho výklad. Ty si, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, moc, silu i slávu, ktorému dal do rúk všetky miesta, na ktorých žijú ľudia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého urobil pánom nad všetkým; ty si tá zlatá hlava. Po tebe vznikne nové kráľovstvo, chatrnejšie ako tvoje, a ďalšie, tretie kráľovstvo, bronzové, ktoré bude panovať nad celou zemou. Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, lebo ako železo drví a rozomieľa všetko; ako železo všetko láme, tak aj ono všetko rozdrví a poláme. To, že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, znamená, že kráľovstvo bude rozdelené; bude v ňom niečo z tvrdosti železa, tak ako si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou. To, že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny, znamená, že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké. Keďže si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, to znamená, že sa manželským zväzkom pomiešajú jeden s druhým, ale nebudú dovedna držať, ako sa železo nezmieša s hlinou. Ale za čias tých kráľov Boh nebies nastolí večné kráľovstvo, ktoré nezahynie, a to kráľovstvo neprejde na iný národ. Ono rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá a bude trvať naveky; ako si videl, že kameň sa bez zásahu ruky odlomil z vrchu a rozdrvil železo, bronz, hlinu, striebro aj zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo sa má v budúcnosti stať. Sen je spoľahlivý a jeho výklad je správny. Nato kráľ Nebúkadnecar padol na tvár, poklonil sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli pokrmovú a kadidlovú obeť. Kráľ sa ozval a povedal Danielovi: Vskutku, váš Boh je Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, preto si vládal odhaliť tajomstvo. Vtedy kráľ povýšil Daniela a dal mu mnoho cenných darov. Urobil ho vládcom nad celou babylonskou krajinou a predstaveným všetkých babylonských mudrcov. A Daniel prosil kráľa, aby Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega poveril spravovaním babylonskej krajiny. On sám však ostal na kráľovskom dvore. Kráľ Nebúkadnecar zhotovil zlatú sochu šesťdesiat lakťov vysokú, šesť lakťov širokú. Dal ju postaviť v údolí Dúra v Babylone. Kráľ Nebúkadnecar dal zvolať satrapov, predákov, miestodržiteľov, radcov, správcov pokladu, sudcov, úradníkov, všetkých hodnostárov krajiny, aby prišli na posviacku sochy, ktorú dal postaviť. Vtedy sa zhromaždili satrapovia, predáci, miestodržitelia, radcovia, správcovia pokladu, sudcovia, úradníci a všetci hodnostári krajiny na posviacku sochy, a postavili sa pred ňu. Hlásateľ nahlas volal: Prikazuje sa vám, ľudia, národy a národnosti: Vo chvíli, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, musíte padnúť a klaňať sa zlatej soche, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. Kto nepadne a nebude sa klaňať, v tú istú hodinu má byť uvrhnutý do rozpálenej ohnivej pece. Preto, keď rozličné národy počuli zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, všetci ľudia, národy a národnosti padli a poklonili sa zlatej soche, ktorú kráľ Nebúkadnecar dal postaviť. V tom istom čase pristúpili niekoľkí chaldejskí mužovia a zlomyseľne obžalovali Židov. Povedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Kráľu, ži naveky. Ty, kráľ, si vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padol a poklonil sa zlatej soche. Kto však nepadne a nebude ju vzývať, nech je uvrhnutý do rozpálenej ohnivej pece. Sú tu istí judskí mužovia, ktorých si poveril správou babylonskej krajiny - Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Títo mužovia, kráľu, neberú ohľad na teba, tvojich bohov neuctievajú a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa neklaňajú. Vtedy Nebúkadnecar v rozčúlení a v hneve rozkázal predviesť Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Vtedy priviedli oných mužov pred kráľa. Nebúkadnecar ich oslovil: Je to pravda, Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som dal postaviť? Teraz, ak ste ochotní vo chvíli, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padnúť a pokloniť sa soche, ktorú som dal urobiť, dobre. Ale ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece. Aký boh by vás mohol vyslobodiť z mojich rúk? Šadrach, Méšach a Abéd-Negó odpovedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Na to ti nemusíme odpovedať ani slovo. Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu. Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať. Vtedy Nebúkadnecar vzkypel zlosťou a výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi zmenil. Rozkázal rozžeraviť pec sedemkrát viac, ako sa zvyčajne kúrilo. Najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal poviazať Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega a vrhnúť do rozpálenej ohnivej pece. Potom poviazali oných mužov v ich plášťoch, šatách, klobúkoch a odeve a vrhli ich do rozpálenej ohnivej pece. Pretože kráľov rozkaz bol taký prísny, a pec bola nadmieru rozpálená, plameň z nej usmrtil mužov, ktorí niesli Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Ale tí traja poviazaní mužovia - Šadrach, Méšach a Abéd-Negó - padli do vnútra rozpálenej ohnivej pece. Potom kráľ Nebúkadnecar zdesený náhle vstal. Svojim radcom povedal: Neuvrhli sme troch poviazaných mužov do ohňa? Odvetili mu: Skutočne, kráľu! On povedal: Ja však vidím štyroch mužov voľne sa prechádzať v ohni, a niet na nich stopy porušenia. Ale výzor štvrtého je podobný synovi bohov. Vtedy Nebúkadnecar pristúpil k otvoru rozpálenej ohnivej pece a povedal: Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte sem. Šadrach, Méšach a Abéd-Negó vystúpili z ohňa. Potom sa zhromaždili satrapovia, predáci, miestodržitelia, kráľovi ministri a videli, že oheň nemal nijakú moc nad telami mužov. Ani vlas na hlave im nepriškvrkol, ani šaty sa im nezmenili ani nepáchli ohňom. Nebúkadnecar povedal: Nech je požehnaný Boh Šadrachov, Méšachov a Abéd-Negov, ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov, ktorí Mu dôverovali. Prestúpili príkaz kráľov, ale vydali vlastné telá, aby nemuseli vzývať a uctievať boha okrem svojho Boha. Preto vydávam nariadenie: Ktokoľvek z akéhokoľvek ľudu, národa alebo národnosti vysloví niečo hanlivého proti Bohu Šadrachovmu, Méšachovmu a Abéd-Negovmu, má byť rozkúskovaný a jeho dom obrátený na hnojisko. Lebo niet iného boha, ktorý by tak mohol zachraňovať ako tento! Vtedy kráľ povýšil Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega v Babylone. Kráľ Nebúkadnecar všetkým ľuďom, národom a národnostiam, bývajúcim na celej zemi: Nech sa rozhojní váš pokoj! Rozhodol som sa zverejniť znamenia a divy, ktoré mi urobil najvyšší Boh. Aké veľké sú Jeho znamenia, aké mocné sú Jeho divy! Jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a Jeho vláda z pokolenia na pokolenie. Ja, Nebúkadnecar, žil som pokojne vo svojom dome a blahobytne vo svojom paláci. Videl som sen, a ten ma vydesil. Predstavy, ktoré som mal na lôžku, a vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou, ma znepokojili. Preto som vydal rozkaz, nech predo mňa privedú všetkých babylonských mudrcov, aby mi sen vysvetlili. Vtedy predstúpili čarodejníci, veštci, Chaldejci a astrológovia. Rozpovedal som im sen. Ale jeho výklad mi nepovedali. Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorý mal meno Béltšaccar podľa mena môjho boha, v ktorom prebýva duch svätých bohov, a vyrozprával som mu sen: Béltšaccar, hlavný veštec, viem, že duch svätých bohov prebýva v tebe a nijaké tajomstvo ti nerobí ťažkosti. Toto sú vidiny môjho sna. Povedz mi jeho výklad. Toto sú vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou na mojom lôžku: Ajhľa, strom stál uprostred zeme. Bol veľmi vysoký. Strom rástol a mocnel, jeho vrcholec siahal po nebo; bolo ho vidieť až po koniec zeme. Jeho lístie bolo krásne a hojne bolo jeho ovocia; bol na ňom pokrm pre všetkých. Poľná zver nachádzala pod ním tieň; v jeho ratolestiach bývalo nebeské vtáctvo a z neho sa živilo každé telo. Potom som videl vo vidinách, ktoré mi na mojom lôžku prechádzali hlavou: Ajhľa, strážny, svätý, zostúpil z neba. Silno volal a takto vravel: Zotnite strom a obsekajte mu ratolesti. Okmášte mu lístie a rozmetajte jeho ovocie. Zver nech ujde spod neho i vtáctvo z jeho vetví, ale jeho peň s koreňmi nechajte v zemi, v železných a bronzových okovách, v peknej zeleni; a nech sa so zverinou delí o poľné byliny. Nech sa mu zmení ľudské srdce a nech dostane srdce zvieracie. Sedem časov má prebehnúť nad ním. Toto rozhodnutie je podľa rady strážnych a na reči svätých spočíva táto vec, aby živí poznali, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, že On ho dáva tomu, komu chce, a aj najchatrnejšieho z ľudí môže nadeň ustanoviť. Toto je sen, ktorý som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, mi podaj jeho výklad! Lebo ani všetci mudrci môjho kráľovstva mi ho nevedeli vyložiť; ty to však môžeš, lebo duch svätých bohov spočíva v tebe. Vtedy Daniel, ktorý sa volal Béltšaccar, na istý čas ustrnul a jeho myšlienky ho desili. Ale kráľ povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad. Béltšaccar odpovedal: Pane môj, sen tvojim neprajníkom a jeho význam tvojim nepriateľom! Strom, ktorý si videl rásť a mocnieť, ktorého výška siahala po nebesá a bolo ho vidieť na celej zemi, ktorého lístie bolo krásne a ovocie hojné, a bol na ňom pokrm pre všetkých, strom, pod ktorým prebývala poľná zver a v jeho vetvách nebeské vtáctvo, ten strom si ty, kráľu, ktorý si rástol a mocnel a ktorého veľkosť siahala po nebesá a vláda až po hranice zeme. A keď kráľ videl zostúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vytnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechajte v zemi, a to v železných a bronzových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým neprebehne nad ním sedem časov - toto je výklad, kráľu, a toto rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa: Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce. To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc. Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho. To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara. Po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci, kráľ povedal: Nie je to ten veľký Babylon, ktorý som ja vystaval ako kráľovské sídlo mocou svojej sily a ku cti svojej slávy? Slovo bolo ešte v kráľových ústach, a už zahrmelo slovo z neba: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti je odňaté. Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou, byliny ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov musí prebehnúť nad tebou, kým neuznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dáva ho, komu chce. V tú hodinu sa splnilo slovo na Nebúkadnecarovi: bol vyhnaný spomedzi ľudí a jedol byliny ako dobytok; nebeská rosa mu kropila telo, kým mu nenarástli vlasy ako orlom perie a nechty ako vtákom pazúry. Po uplynutí tých dní som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a rozum sa mi vrátil. Vtedy som dobrorečil Najvyššiemu, chválil a velebil som Večne živého, Jeho vláda je večná a Jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie; všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš? V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva môj lesk a veleba. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, znova som bol dosadený do svojho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci. Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche. Kráľ Bélšaccar usporiadal pre svojich tisíc veľmožov veľkú hostinu a pred nimi pil víno. Pod účinkom vína rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby kráľ a jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. Vtedy priniesli zlaté nádoby, ktoré odniesli z chrámu, z jeruzalemského domu Božieho, a kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov. V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku, a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala. Vtedy sa zmenila farba kráľovej tváre a vlastné myšlienky ho desili. Bederné kĺby sa mu chveli a kolená triasli. Nahlas vykríkol, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a astrológov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: Ktokoľvek prečíta toto písmo a oznámi mi jeho význam, bude oblečený do purpuru a bude mať zlatú reťaz na hrdle. Bude vládnuť ako tretí v kráľovstve. Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, ale písmo nemohli prečítať, ani kráľovi nemohli podať jeho výklad. Tu sa kráľ veľmi naľakal, jeho tvár menila farby, jeho veľmoži boli v rozpakoch. Na kráľov krik prišla kráľovná a jeho veľmoži do hodovnej siene a kráľovná povedala: Kráľu, ži naveky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky a nech tvoja tvár nemení farby. Jestvuje predsa v tvojom kráľovstve muž, v ktorom prebýva duch svätých bohov a pri ktorom sa za čias tvojho otca objavila osvietenosť, chápavosť i múdrosť podobná múdrosti bohov. Tvoj otec Nebúkadnecar ho ustanovil za majstra čarodejníkov, veštcov, Chaldejcov a astrológov, lebo v tomto Danielovi, ktorého kráľ nazval Béltšaccarom, sa našiel nezvyčajný duch, rozum, chápavosť, schopnosť vykladať sny, vysvetľovať záhady a rozuzľovať otázky. Nech teraz zavolajú Daniela, a on podá výklad. Potom Daniela priviedli pred kráľa. Kráľ sa ho opýtal: Ty si ten Daniel, jeden z judských zajatcov, ktorého kráľ, môj otec, priviedol z Judska? Počul som o tebe, že duch svätých bohov prebýva v tebe a že sa našla v tebe osvietenosť, chápavosť a mimoriadna múdrosť. Teraz mi predviedli mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a podali mi jeho výklad. Ale nemohli mi objasniť vec. Počul som však o tebe, že môžeš podať vysvetlenie a rozriešiť otázky. Teraz, ak môžeš prečítať toto písmo a podať mi jeho výklad, môžeš sa obliecť do purpuru, mať zlatú reťaz na hrdle a vládnuť ako tretí v kráľovstve. Nato Daniel kráľovi odpovedal: Svoje dary si nechaj a odmeny daj iným. Avšak písmo kráľovi prečítam a oznámim mu jeho význam. Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, slávu a velebu. Pre veľkosť, ktorú mu dal, sa všetci ľudia, národy a národnosti chveli bázňou pred ním. Koho chcel, zabil, a koho chcel, ponížil. Keď sa mu srdca povýšilo a zatvrdlo, takže sa spurne správal, bol zosadený zo svojho kráľovského trónu a bola mu odňatá jeho sláva. Bol vyhnaný spomedzi ľudí; jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, býval s divými oslami, dávali mu jesť byliny ako dobytku a nebeská rosa kropila jeho telo, kým si neuvedomil, že najvyšší Boh vládne nad jeho kráľovstvom ľudí a ustanovuje nad ním, koho chce. A ty, jeho syn Bélšaccar, si si nepokoril srdce, hoci si všetko toto videl, ale pozdvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil. Preto On poslal tú ruku a napísal toto písmo. Toto je teda písmo, ktoré bolo napísané: Mené, mené, tekél, úfarsín. A toto je vysvetlenie: mené znamená, že Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a spôsobil mu koniec; tekél znamená, že si bol odvážený na váhe a zistilo sa, že si ľahký; perés znamená, že tvoje kráľovstvo bude rozdelené a dané Médom a Peržanom. Vtedy dal Bélšaccar rozkaz a Daniela zaodeli purpurom a zlatou reťazou okolo hrdla a verejne vyhlásili o ňom, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstve. Tej istej noci bol chaldejský kráľ Bélšaccar zabitý. Médsky Dárius prevzal kráľovstvo, keď mal šesťdesiatdva rokov. Dárius sa rozhodol ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli vo všetkých častiach kráľovstva. Nad nimi ustanovil troch vysokých úradníkov - z ktorých jedným bol Daniel - aby im satrapovia vydávali počet, nech kráľ neutrpí škodu. Tento Daniel vynikal nad vysokými úradníkmi a satrapami, lebo bol v ňom mimoriadny duch, a kráľ ho chcel postaviť nad celú ríšu. Vtedy vysokí úradníci a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu; pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu. Vtedy títo mužovia povedali: Nenájdeme nijakú zámienku obžalovať ho, iba ak nájdeme niečo, čo sa týka jeho náboženstva. Potom sa oní úradníci a satrapovia poponáhľali ku kráľovi a povedali mu: Kráľ Dárius, ži naveky! Všetci vysokí úradníci kráľovstva, predáci, satrapovia, ministri a miestodržitelia sa uzniesli žiadať, aby kráľ vydal zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie nejakú prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, kráľu, bol hodený do jamy s levmi. Teraz, kráľu, vydaj na písme zákaz, ktorý sa tak ako médsky a perzský zákon nedá meniť ani odvolať. Preto dal kráľ Dárius napísať doklad so zákazom. Keď sa Daniel dozvedel, že doklad je napísaný, šiel do svojho domu, v ktorom boli okná hornej izby otvorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, ako to robieval predtým. Vtedy sa oní mužovia poponáhľali a našli Daniela práve, keď prosil a úpenlivo sa modlil pred svojím Bohom. Potom prišli ku kráľovi a hovorili o zákaze: Kráľu, napísal si zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, má byť chytený a hodený do jamy s levmi. Kráľ povedal: Moje slovo je ako médsky alebo perzský zákon, ktorý nemožno odvolať. Nato povedali kráľovi: Daniel, ktorý je jedným z judských zajatcov, nedbá na tvoj zákaz, ktorý si vydal, ale trikrát denne prednáša svoju prosbu. Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým zarmútil, a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho. Vtedy tí mužovia prišli urýchlene ku kráľovi a povedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť. Nato kráľ vydal rozkaz, predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš. Potom priniesli jeden kameň, položili ho na otvor jamy, kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo v Danielovom položení. Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrmy mu nedoniesli a spánok unikol. Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi. Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi? Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky! Môj Boh poslal svojho anjela, a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred Ním dokázala moja nevina. Ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nijaký prečin. Vtedy sa kráľ zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Nato ho vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. A kráľ vydal rozkaz predviesť mužov, ktorí Daniela ohovárali; mužov s ich deťmi i ženami hodili do jamy s levmi. Nedopadli ani na dno jamy, už sa levy na nich vrhli a rozdrvili im všetky kosti. Nato kráľ Dárius napísal všetkým ľuďom, národom a národnostiam: Nech sa rozhojní váš pokoj! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha. Lebo On je živý Boh a ostáva naveky; Jeho kráľovstvo nezahynie a Jeho vláda nemá koniec. Zachraňuje a oslobodzuje, robí znamenia a divy na nebi aj na zemi. On zachránil Daniela z moci levov. A tomuto Danielovi sa dobre vodilo v Dáriovom kráľovstve i v kráľovstve perzského Kýra. V prvom roku babylonského kráľa Bélšaccara mal Daniel sen a videnie, ktoré mu prebehli hlavou na jeho lôžku. Nato opísal sen. Začiatok správy hovorí: Daniel povedal: V noci som mal videnie: Ajhľa, štyri vetry neba rozbúrili veľké more a z mora sa vynorili štyri veľké zvieratá, jedno odlišné od druhého. Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Videl som, že mu vytrhali krídla, a keď ho zdvihli zo zeme, postavili ho na obe nohy ako človeka a dostalo ľudské srdce. Potom druhé zviera, celkom iné, podobné medveďovi, bolo postavené na prednú stranu a v tlame medzi zubami malo tri rebrá. Hovorili mu: Hore sa! Jedz mnoho mäsa! Nato som videl, že sa objavilo ďalšie zviera ako leopard a malo štyri vtáčie krídla na bokoch. Zviera malo štyri hlavy a dostalo moc. Ďalej som videl v nočných videniach, že sa zjavilo štvrté zviera, strašné a náramne silné. Malo veľké železné zuby, žralo, drvilo a zvyšok pošliapalo nohami. Bolo odlišné od všetkých zvierat, ktoré boli pred ním; malo desať rohov. Pozoroval som rohy, a hľa, ďalší, malý vyrástol medzi nimi. Tri z prvých rohov boli vytrhnuté. A hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské, a ústa, ktoré hovorili veľké veci. Videl som, ako postavili tróny a Vekom starý si zasadol. Jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na Jeho hlave boli ako čistá vlna. Ohnivé plamene boli Mu trónom, blčiaci oheň Jeho kolesami. Ohnivá rieka vytekala spred Neho, tisíce tisícov Mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pre Ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili. Potom som sa obzrel pre zvuk veľkých slov, ktoré vydával roh. Pozrel som sa, a zviera bolo zabité, jeho telo zničené a vydané na spálenie. Aj ostatným zvieratám bola odňatá moc a bol im určený čas a hodina, dokiaľ majú žiť. V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne. Ja, Daniel, bol som tým zdesený, a videnia, ktoré mi prebehli hlavou, ma znepokojili. Pristúpil som k jednému z tých, čo stáli, a pýtal som si vysvetlenie o tom všetkom. Odpovedal mi a oboznámil ma s významom vecí. Tie štyri veľké zvieratá, to sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. A svätí Najvyššieho dostanú kráľovstvo a udržia kráľovstvo na večnosť, ba na večné veky. Potom som chcel získať istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od ostatných: bolo náramne hrozné; jeho zuby boli železné a pazúry bronzové; žralo, drvilo a zvyšok pošliapalo nohami; i o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave; a o ďalšom rohu, ktorý vyrástol a pred ktorým tri padli; o rohu, ktorý mal oči a ústa, čo hovorili veľké veci. Zdal sa byť väčší ako ostatné. Keď som sa pozeral, tento roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich, kým neprišiel Vekom starý a neprislúžil právo svätým Najvyššieho a nenastal čas, keď svätí dostali kráľovstvo. Vtedy povedal: Štvrté zviera bude štvrtým kráľovstvom na zemi, ktoré bude odlišné od ostatných kráľovstiev. Pohltí celú zem, rozmláti a rozdrví ju. A desať rohov znamená, že z tohto kráľovstva povstane desať kráľov, a po nich povstane iný. Ten bude odlišný od predošlých a zvrhne troch kráľov. Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a trápiť bude svätých Najvyššieho. Bude chcieť zmeniť časy sviatkov i zákony. Budú mu dané do rúk na jeden čas, na dva časy a na pol času. Ale zasadne súd a jeho vláda mu bude odňatá, spustošená a navždy zničená. No kráľovstvo a moc i veľkosť kráľovstva pod celým nebom budú odovzdané ľudu svätých Najvyššieho; ich kráľovstvo bude večné a všetky mocnárstva im musia slúžiť a byť poddané. Tu sa končí správa. Mňa, Daniela, veľmi znepokojili moje myšlienky a moja tvár zmenila farbu; ale videnie som si zapamätal. V treťom roku kraľovania kráľa Bélšaccara sa mne, Danielovi, dostalo zjavenie vo videní, a to po videní, ktoré som mal na začiatku. Mal som videnie; v ňom som bol na hrade v Šúšane, ktorý je v krajine Elám. Vo svojom videní pri rieke Úlaj, keď som zdvihol oči, videl som pri rieke stáť jedného barana, ktorý mal dva rohy. Oba rohy boli vysoké, ale jeden bol vyšší ako druhý. Vyšší vyrástol neskoršie. Videl som barana klať na západ, na sever, na juh; nijaké zviera pred ním neobstálo a nikto sa nemohol vyslobodiť z jeho moci. Robil, čo chcel, a mohutnel. Keď som to pozoroval, od západu prichádzal kozol na povrch celej zeme, jej sa však nedotýkal. Mal nápadný roh medzi očami. Prišiel k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a rútil sa na neho svojou zúrivou silou. Videl som, ako dorazil k baranovi, rozzúril sa naň, narazil doň a dolámal mu oba rohy; baran nemal silu obstáť pred kozlom. Ten ho zhodil na zem a pošliapal. A nikto nezachránil barana z moci kozla. Kozol veľmi zmohutnel; keď zmocnel, zlomil sa mu veľký roh a na jeho mieste narástli štyri nápadné rohy na štyri svetové strany. Z jedného z nich vyrástol ďalší malý roh, ktorý nadmieru zmohutnel smerom na juh, na východ a smerom k nádhernej krajine. A vzrástol až po knieža nebies, zvrhol niektorých z vojska a z hviezd a pošliapal ich. Vzrástol až po veliteľa nebeského vojska, odstránil ustavičnú obeť a spustošil príbytok Jeho svätyne. Vojsko bolo odbojne postavené proti ustavičnej obeti. Zvrhlo pravdu na zem, a čo robilo, to sa mu darilo. Vtedy som počul hovoriť svätého; svätý povedal niekomu, kto sa pýtal: Až dokedy bude platiť videnie o ustavičnej obeti, o pustošiacom odboji, o svätyni, po ktorej šliape vojsko? Odpovedal mu: Až prejde dvetisíctristo večerov a rán, potom bude svätyňa opäť uvedená do správneho stavu. Keď som ja, Daniel, videl zjavenie, usiloval som sa porozumieť, a vtom zastal predo mnou ktosi, kto vyzeral ako muž. Počul som ľudský hlas medzi brehmi Úlaja. Ten hovoril: Gabriel, vysvetli mu tento zjav! Tak prišiel k miestu, kde som stál. Keď prišiel, zľakol som sa a padol na tvár. Povedal mi: Pochop, človeče, že videnie sa týka posledných čias. Keď hovoril so mnou, omráčený som padol tvárou na zem. Dotkol sa ma a postavil na miesto, kde som stál. Potom povedal: Ajhľa, dávam ti vedieť, čo sa stane na konci doby hnevu. Lebo sa to týka posledných období. Dvojrohý baran, ktorého si videl, to sú králi médski a perzskí. Kozol, to je grécky kráľ. Veľký roh medzi jeho očami, to je prvý kráľ. To, že sa zlomil a že na jeho mieste vyrástli štyri, znamená: štyri kráľovstvá povstanú z jeho národa, ale nebudú mať jeho moc. Na konci ich kraľovania, keď previnilci doplnia svoju mieru, povstane kráľ s drzou tvárou a skúsený v úkladoch. Jeho moc vzrastie, ale nebude tak silný ako oni. Spôsobí hrozné nešťastie. Podarí sa mu, čo bude robiť. Skazí mocnárov a proti svätému ľudu sa obrátia jeho úklady. Podarí sa mu to podvodom, v srdci spyšnie a bezohľadne zničí mnohých. Vzprieči sa Kniežaťu kniežat, ale nakoniec bude rozdrvený bez ľudského zásahu. Videnie o večeroch a ránach, ako bolo povedané, je pravda. Ty však udrž videnie v tajnosti, lebo sa to vzťahuje na ďalekú budúcnosť. Ja, Daniel, som na niekoľko dní ochorel. Potom som vstal a konal službu u kráľa. Ale bol som vzrušený pre videnie a nechápal som ho. V prvom roku Ahasvérovho syna Dária z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad Chaldejskom, v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. Neposlúchli sme Tvojich služobníkov, prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny. Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám, mužom judským, obyvateľom Jeruzalema a všetkým Izraelcom, blízkym i ďalekým vo všetkých krajinách, do ktorých si ich vyhnal pre neveru, čo sa dopustili proti Tebe. Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe. U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie, lebo sa Mu priečili. Neposlúchli sme slovo Hospodina, nášho Boha, aby sme chodili podľa Jeho zákonov, ktoré nám vydal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov. Celý Izrael prestúpil Tvoj zákon a odklonil sa, aby nepočul Tvoj hlas. Preto nás stihla kliatba a prísaha, napísaná v zákone Božieho služobníka Mojžiša, veď sme zhrešili proti nemu. On splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom, ktorí nás spravovali, že privedie na nás veľké nešťastie, akého nebolo pod celým nebom, ale stalo sa v Jeruzaleme. Ako je napísané v Mojžišovom zákone, prišlo na nás celé toto nešťastie, ale my sme neprosili o priazeň Hospodina, nášho Boha, a neodvrátili sme sa od svojich hriechov a nedbali sme na Tvoju pravdu. Ale Hospodin bdel a priviedol na nás toto nešťastie. Lebo Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré koná, ale my sme neposlúchali Jeho hlas. Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si silnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a získal si meno, ako ho máš dnes: zhrešili sme a previnili sa. Pane, pre všetku Tvoju spravodlivosť nech sa odvráti Tvoj hnev a Tvoja prchkosť od Tvojho mesta Jeruzalema a od Tvojho svätého vrchu. Lebo pre naše hriechy a pre neprávosť našich otcov je Jeruzalem a Tvoj ľud na potupu všetkým okolo nás. Teraz však, Bože náš, počuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto, ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve. Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno. Ešte som hovoril a modlil sa, vyznával som svoj hriech a hriech svojho izraelského ľudu a predkladal som Hospodinovi, svojmu Bohu, prosbu za svätý vrch svojho Boha, ešte som hovoril svoju modlitbu, keď muž Gabriel, ktorého som videl na začiatku vo videní, priletel ku mne a dotkol sa ma v čase večernej pokrmovej obete. Pristúpil, a keď hovoril so mnou, povedal: Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal plné poznanie. Keď si sa začal modliť, zaznelo Božie slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený a vzácny. Daj si pozor na slovo a pochop videnie: Sedemdesiat týždňov je určených pre Tvoj ľud a pre Tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku, na skoncovanie s hriechom a na zmierenie viny, na privedenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia i proroka a na pomazanie veľsvätyne. Preto vedz a cháp: Odvtedy, čo vyšlo slovo o návrate a o vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, bude sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov opäť bude vybudovaný s námestím a ulicami, aj keď v čase útrap. Po šesťdesiatdva týždňoch bude zabitý jeden pomazaný a nebude ho. Mesto a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktorý príde. Ich koniec nastane záplavou a až do konca vojny bude trvať predurčené pustošenie. Uzavrie pevnú zmluvu s mnohými na jeden týždeň; na pol týždňa zastaví zábitnú i pokrmovú obeť; na okraj oltára príde ohavné pustošenie až po stanovený koniec, ktorý príde a zavŕši pustošenie. V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý sa volal Béltšaccar. Bolo to pravdivé slovo a predpovedalo veľké útrapy. Pozorne sledoval slovo a pochopil v tomto zjavení: V tých dňoch som ja, Daniel, tri týždne trúchlil. Nejedol som chutný pokrm, mäso ani víno sa mi nedostalo do úst, vôbec som sa nepomazal, kým neprešli tri týždne. Dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol na brehu veľkej rieky Tigris, zdvihol som oči, obzrel sa a videl človeka oblečeného do ľanového rúcha; okolo bedier mal opasok z ofírskeho zlata; jeho telo bolo ako drahokam, jeho tvár vyzerala ako blesk, jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a lýtka ako bronzové zrkadlo a zvuk jeho slov bol ako hluk davu. Ja, Daniel, som zjav videl; mužovia, ktorí boli pri mne, ho nevideli; ale prepadol ich veľký strach, takže ušli a skryli sa. Tak som ostal sám, keď som videl tento veľký zjav. Ale neostala vo mne sila, skvelý výzor mojej tváre sa strašne zmenil a sila ma opustila. Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár. Vtedy sa ma dotkla ruka a pomohla mi oprieť sa na kolená a dlane. Potom mi povedal: Daniel, milovaný muž, daj pozor na slová, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe. Keď mi tieto slová hovoril, s chvením som sa postavil. Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim. Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, a ajhľa, Mícháél, jedno z prvých kniežat, mi prišlo na pomoc. Nechal som ho tam pri perzských kráľoch, a prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo sa prihodí tvojmu ľudu v budúcich dňoch. Lebo videnie sa vzťahuje na budúce dni. Keď mi hovoril tieto slová, sklonil som tvár k zemi a onemel. A tu, hľa, dotkol sa ľudskou rukou mojich perí. I otvoril som ústa a hovoril. Povedal som tomu, čo stál predo mnou: Pane môj, pri zjavení ma prepadli kŕče a neudržal som silu. Ako by mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom! Odvtedy nebola vo mne sila a neostal vo mne dych. Vtedy sa ma znova dotkol ten, kto vyzeral ako človek, a posilňoval ma. Potom povedal: Neboj sa, milovaný muž! Pokoj s tebou! Buď pevný, buď pevný! Keď takto so mnou hovoril, cítil som sa posilnený a povedal som: Hovor, Pane môj, lebo si ma posilnil. Vtedy povedal: Vieš, prečo som k tebe prišiel? Teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Ja odchádzam, a práve prichádza grécke knieža. Ale oznamujem ti, čo je napísané v knihe pravdy. Nikto ma neposilňuje proti nim, iba vaše knieža Mícháél. A ja som stál pri ňom aj v prvom roku médskeho Dária, aby som mu pomáhal a ochraňoval ho. Teraz ti však oznámim pravdu.Hľa, ešte traja králi povstanú v Perzii, ale štvrtý získa väčšie bohatstvo ako všetci. Pri svojej sile popudí svojím bohatstvom všetko proti gréckemu kráľovstvu. Povstane hrdinský kráľ. Panovať bude s veľkou mocou a konať, čo sa mu zachce. No tak rýchlo, ako povstane, bude jeho kráľovstvo rozbité a rozdelené na štyri svetové strany, ale nie jeho potomstvu ani s mocou, ktorou vládol. Jeho kráľovstvo bude spustošené a dostane sa iným. Potom zmocnie kráľ juhu, ale jedno z jeho kniežat bude silnejšie ako on a bude panovať. Moc jeho vlády bude veľká. Po niekoľkých rokoch sa spoja a dcéra južného kráľa príde k severnému kráľovi, aby vytvorila rovnováhu. Ale neudrží svoj vplyv a jej potomstvo nebude mať trvácnosť. Ona, jej sprievodcovia, jej dieťa aj ten, ktorý ju dočasne posilňoval, budú vydaní. Potom z jej koreňov povstane výhonok, ten vytiahne proti vojsku kráľa severu, vnikne do jeho pevností a ukáže proti nim svoju moc. Aj ich bohov s ich liatymi modlami i strieborným a zlatým skvostným náčiním odvlečie do zajatia v Egypte. Niekoľko rokov nechá severného kráľa na pokoji. Ten potom vnikne do krajiny južného kráľa; ale vráti sa do svojej zeme. Jeho syn však vystrojí a zhromaždí veľké množstvo bojovníkov, ktoré príde, všetko zaplaví a všade prenikne. Znova vystrojí a dôjde až po jeho pevnosť. Kráľ juhu sa rozhorčí, vytiahne a bude bojovať proti nemu, kráľovi severu. Ten postaví veľké množstvo, ale jeho vojsko bude vydané do rúk toho druhého. Keď bude dav odvlečený, jeho srdce spyšnie, porazí desaťtisíce, ale nevydrží so silami. Severný kráľ znova postaví veľké vojsko, väčšie ako prv, a po niekoľkých rokoch pritiahne s veľkým vojskom a s veľkým bohatstvom. V tom čase povstanú mnohí proti južnému kráľovi a násilníci z jeho vlastného národa sa pozdvihnú, aby sa splnilo videnie; ale padnú. Vtom príde severný kráľ, navŕši val a zaberie jeho opevnené mesto. Sily juhu neobstoja a jeho vybraný ľud nebude môcť obstáť. Ten, ktorý proti nemu vytiahne, bude robiť, čo sa mu zachce, a nikto pred ním neobstojí. Zastaví sa v krajine nádhery a v jeho rukách bude všetko. Zaumieni si prísť s mocou celého svojho kráľovstva, priniesť podmienky vyrovnania; dá mu spomedzi žien dcéru, ktorá má byť jeho skazou. Ale neobstojí to a neuskutoční sa. Potom obráti pozornosť na ostrovy a mnohé zaujme. Ale jeden vodca urobí koniec jeho vysmievaniu, keď mu odplatí jeho výsmech. Potom obráti pozornosť na pevnosti vlastnej krajiny, ale potkne sa, padne a nikto ho viac nenájde. Na jeho miesto nastúpi iný, ktorý s kráľovskou slávou pošle svojho vyberača poplatkov. No po niekoľkých dňoch bude zničený - nie však hnevom ani vojnou. Na jeho miesto nastúpi opovrhnutý človek, ktorému udelí kráľovskú hodnosť; nebadane príde a zákerne sa zmocní kráľovstva. Vojská budú pred ním úplne zmetené a rozbité; podobne aj knieža zmluvy. Po uzavretí spojenectva bude si počínať podvodne. Vzrastie a zmocnie uprostred malého národa. Nebadane vnikne do najúrodnejších krajov a bude robiť, čo nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov, rozdeľujúc svojim ľuďom lúpež, korisť a imanie. Bude snovať plány proti pevnostiam, ale len dočasu. Potom roznieti s veľkým vojskom svoju silu a odvahu proti južnému kráľovi. Ale ten sa vrhne do boja s veľkým a nadmieru mocným vojskom. No neobstojí, lebo sa budú proti nemu snovať úklady. Tí, čo jedia jeho pokrm, ho zničia a zmetú jeho vojsko. Mnohí padnú prebodnutí. Obaja králi zamýšľajú zlé. Pri jednom stole budú hovoriť lož, ale to nepovedie k cieľu. Lebo koniec nastane len v určenom čase. Vráti sa do svojej krajiny s veľkým majetkom a so srdcom obráteným proti svätej zmluve. Podľa toho bude konať a vráti sa do svojej krajiny. V určenom čase sa opäť vrhne proti juhu, ale tentoraz to nebude tak ako prvýkrát. Proti nemu prídu kitejské lode; stratí odvahu a vráti sa s hnevom proti svätej zmluve a podľa toho bude konať. Opäť sa vráti a bude dávať pozor na tých, ktorí opúšťajú svätú zmluvu. Jeho vojská povstanú a znesvätia svätyňu i pevnosť; odstránia ustavičnú obeť a postavia tam pustošiacu ohavnosť. Tých, ktorí bezbožne konajú proti zmluve, zvedie úlisnosťou k odpadnutiu; ale ľud, ktorý pozná svojho Boha, ostane pevný a bude podľa toho konať. Mnohí v ľude budú klesať ohňom a mečom, zajatím a plienením. Keď budú klesať, dostane sa im malej pomoci; ale mnohí sa k nim úlisne pripoja. Aj z múdrych mnohí klesnú, aby bola vykonaná medzi nimi skúška, triedenie a očista až do časov konca. Lebo to ešte potrvá až do určeného času. Kráľ bude konať podľa svojej vôle. Bude sa vyvyšovať a vypínať nad každého boha; bude hovoriť neslýchané veci aj proti Bohu bohov. Bude sa mu dariť, až kým sa neukončí hnev. Lebo sa splní, čo bolo určené. Nebude sa starať ani o boha svojich otcov; nebude sa starať ani o miláčika žien alebo nejakého boha. Lebo sa bude vypínať nad všetkých. Namiesto toho bude uctievať boha pevností; boha, ktorého jeho otcovia nepoznali, bude uctievať zlatom, striebrom, drahokamami a klenotmi. Bude postupovať proti najsilnejším pevnostiam s pomocou cudzieho boha. Tým, ktorí ho uznajú, dá veľkú česť, dá im vládnuť nad mnohými a ako odmenu im rozdelí pôdu. V poslednom čase sa zrazí s ním kráľ juhu. Severný kráľ zaútočí proti nemu s vozmi, jazdcami a mnohými loďami; vpadne do krajín, zaplaví ich a preženie sa cez ne. Príde aj do Krajiny nádhery; mnohé krajiny padnú. Ale tieto uniknú z jeho rúk: Edóm, Moáb a hlavná časť Ammóncov. Vystrie ruku na krajiny. Ani Egypt mu neunikne. Bude panovať nad zlatými a striebornými pokladmi i nad všetkými vzácnosťami Egypta. Líbyjci a Kúšijci budú patriť k jeho sprievodu. Vtom ho prestrašia správy z východu a severu a on vyrazí s veľkým hnevom, aby spustošil a vyhladil mnohých. Postaví svoje kráľovské stany medzi morom a svätým vrchom nádhery. Dokoná však, a nikto mu nepomôže. V tom čase povstane veľké knieža Mícháél, ktoré sa zastane synov tvojho ľudu. Nastane čas súženia, akého nebolo, odkedy jestvujú národy, až po tento čas. V tom čase bude zachránený tvoj ľud i každý, ktorého nájdu zapísaného v knihe. Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni na večný život, druhí na hanbu a večné zavrhnutie. Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. Ty však, Daniel, ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas! Mnohí budú skúmať a poznanie sa rozmnoží. Ja, Daniel, som videl, že tam stáli dvaja iní mužovia; jeden na tomto brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky. Tu jeden povedal mužovi, oblečenému do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky: Kedy nastane koniec týchto udalostí? Nato som počul muža, oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky; zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na Večne živého: Potrvá to jeden čas, dva časy a pol času. A keď sa dovŕši zničenie moci svätého ľudu, všetko toto sa uskutoční. Počul som to, ale neporozumel, a vtedy som povedal: Pane môj, aký bude koniec týchto dejov? Odpovedal: Choď, Daniel! Lebo slová sú skryté a zapečatené až po posledný čas! Mnohí prejdu triedením, očistou a skúškou, ale bezbožní budú páchať bezbožnosť. Ani jeden bezbožný nepochopí, ale rozumní pochopia. Odvtedy, ako bude odstránená ustavičná obeť a postavená pustošiaca ohavnosť, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. Blahoslavený, kto bude čakať a dočká sa tisíctristotridsaťpäť dní. Ty však choď v ústrety koncu a odpočívaj! Potom vstaneš k svojmu údelu na konci dní. Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Ozeášovi, synovi Beériho, za čias judských kráľov Uziju, Jótáma, Áchaza a Chizkiju a za čias izraelského kráľa Járobeáma, syna Joášovho. Začiatok Hospodinovej reči prostredníctvom Ozeáša. Hospodin riekol Ozeášovi: Choď, vezmi si smilnú ženu a deti zo smilstva; lebo krajina sa smilne odvracia od Hospodina. Išiel teda a vzal si Gómeru, dcéru Diblajimovu. Tá počala a porodila mu syna. Nato mu riekol Hospodin: Pomenuj ho Jezreel, lebo onedlho potrestám krvavý skutok Jezreela na dome Jéhúovom a zruším kráľovstvo domu izraelského. V ten deň dolámem luk Izraela v Jezreelskom údolí. Potom znova počala a porodila dcéru. I riekol mu: Daj jej meno Lórucháma, lebo už viac neomilostím dom Izraela a už im viac neodpustím. Dom Júdov však omilostím a zachránim ho skrze Hospodina, ich Boha. Ale ich nezachránim lukom, ani mečom a vojnou, ani koňmi a jazdcami. Keď odlúčila Lóruchámu, počala a porodila syna. Vtedy riekol: Daj mu meno Lóammí, lebo vy nie ste môj ľud a ja nie som váš Boh. Raz bude Izraelcov ako morského piesku, ktorý sa nedá zmerať ani spočítať. A miesto toho, ako ich volali: Vy nie ste môj ľud, dajú im meno: Synovia živého Boha. Potom sa zhromaždia Júdejci s Izraelcami, ustanovia si jednu hlavu a vyjdú z krajiny, lebo veľký bude deň Jezreela. Oslovte svojich bratov: Ľud môj a svoje sestry: Omilostená. Obviňujte si matku, obviňujte, lebo nie mi je ženou a ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre známky svojho smilstva a zo svojich ňadier znaky cudzoložstva. Ináč vyzlečiem ju donaha, postavím ju, aká bola v deň svojho narodenia; spravím ju podobnou púšti, urobím ju podobnou vyprahnutej krajine a umorím ju smädom. Nezľutujem sa ani nad jej synmi, lebo sú deťmi smilstva. Lebo ich matka smilnila, hanebne si počínala tá, čo ich počala, veď hovorievala: Zájdem si za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a ľan, olej a nápoje. Preto jej zatarasím cestu tŕnim a zastaviam múrom, aby nenašla svoje chodníky; keď sa bude zháňať za svojimi milencami, nedobehne ich, a keď ich bude hľadať, nenájde ich; potom si povie: Pôjdem a vrátim sa ku svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz. Ona totiž nepoznala, že som jej dával obilie, mušt i olej a obsýpal ju striebrom a zlatom, čo venovala Baalovi. Preto si vezmem späť svoje obilie, keď príde jeho čas, i svoj mušt, keď príde jeho doba; poberiem svoju vlnu i svoj ľan, ktorý mal zakrývať jej nahotu. Teraz odhalím jej hanbu pred očami jej milencov, a nik ju nevytrhne z mojej ruky. Urobím koniec všetkej jej radosti, jej sviatkom, novmesiacom a dňom odpočinku i všetkým slávnostiam. Spustoším jej vinič i figovníky, o ktorých hovorí: Ony sú mojou mzdou, ktorú mi dali moji milenci. Ale ja ich zmením na les a poľná zver ich poobžiera. Potrestám ju pre dni baalov, keď im kadievala, zdobila sa svojím prsteňom a šperkom, a tak chodila za svojimi milencami, ale na mňa zabudla - znie výrok Hospodinov. Preto, hľa, vyvábim ju a zavediem na púšť; budem sa o ňu uchádzať. Tam jej dám jej vinice a údolie Áchor spravím bránou nádeje. Tam potom bude povoľná ako v dňoch svojej mladosti, ako keď vychádzala z Egypta. V ten deň - znie výrok Hospodinov - budeš ma volať: Muž môj, a nebudeš ma už volať: Baal môj. Odstránim z jej úst mená baalov a na ich mená si už nespomenú. V ten deň uzavriem pre nich zmluvu s poľnou zverinou, s nebeským vtáctvom a s plazmi; zničím luk, meč i vojnu v krajine a dám im líhať v bezpečí. Zasnúbim si ťa na večnosť, zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, láskou a milosrdenstvom; zasnúbim si ťa vernosťou, a ty budeš poznať Hospodina. V ten deň vypočujem - znie výrok Hospodinov - nebesá vypočujem a ony vypočujú zem. A zem vypočuje obilie, mušt a olej a ony vypočujú Jezreela. Zasejem si ho v krajine, omilostím Lóruchámu; Lóammímu poviem: Ľud môj si ty, a on povie: Bože môj! Hospodin mi riekol: Znova choď a miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Hospodin miluje Izraelcov, hoci sa obracajú k iným bohom a obľubujú koláče z hrozna. Kúpil som ju teda za pätnásť strieborných a za chómer a letek jačmeňa, a povedal som jej: Mnoho dní zostaneš pri mne a nebudeš smilniť, nebudeš patriť inému; podobne ja sa zachovám voči tebe. Lebo mnoho dní zostanú Izraelci bez kráľa a bez kniežaťa, bez obetí a bez posvätných stĺpov, bez efódu a bez domácich bôžikov. Potom sa Izraelci navrátia, budú hľadať Hospodina, svojho Boha, i svojho kráľa Dávida; pribehnú s bázňou k Hospodinovi a k Jeho dobrote v posledných dňoch. Počujte, Izraelci, slovo Hospodinovo, lebo Hospodin má spor s obyvateľmi krajiny; lebo niet vernosti ani lásky, ani poznania Boha v krajine. Preklínanie a lož, vraždy a krádeže, cudzoložstvo a násilie, a krvná vina stíha krvnú vinu. Preto trúchliť bude krajina a zoslabne každý, kto býva v nej; s poľnou zverou i nebeským vtáctvom aj morské ryby zahynú. Nech nikto neobviňuje, nech nikto nekarhá! Lebo s tebou mám spor, kňaz! Potkneš sa vo dne, a potkne sa s tebou aj prorok v noci a zničím aj tvoju matku. Môj národ zhynie pre nevedomosť; keďže ty si zavrhol poznanie, zavrhnem aj ja teba ako svojho kňaza. Zabudol si na učenie svojho Boha, i ja zabudnem na tvojich synov. Čím ich bolo viac, tým viac hrešili proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu. Žijú z hriechu môjho ľudu, po jeho vine túžia. Potom sa kňazovi bude vodiť ako ľudu; potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu podľa jeho skutkov. Budú jesť, ale sa nenasýtia, smilniť budú, ale sa nerozmnožia, lebo opustili Hospodina, aby pestovali smilstvo. Víno a mušt odoberá rozum môjmu ľudu. Svojho dreva sa pýta a jeho palica mu veští, lebo duch smilstva ho zviedol, a smilne sa odvracajú od svojho Boha. Na končiaroch vrchov obetujú a kadia na pahorkoch, pod dubom, lindou a cérom, lebo ich tieň je príjemný. Preto smilnia vaše dcéry a vaše nevesty cudzoložia. Ale nepotrestám vaše dcéry za to, že smilnia, a vaše nevesty za to, že cudzoložia, lebo sami kňazi chodia stranou s neviestkami a obetujú s kultickými neviestkami. A nerozumný ľud padne. Ak smilníš ty, Izrael, nech sa Júda nepreviní! Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu; neprisahajte: Akože žije Hospodin! Izrael je tvrdohlavý ako tvrdohlavá jalovica. Môže ho teraz pásť Hospodin voľne ako baránka? Efrajim je prívržencom modiel, nechaj ho! Keď je po pijatike, neprestajne smilnia; milovali viac potupu ako svoju hrdosť. Vietor ich uchváti svojimi peruťami a vyjdú na hanbu pre svoje obete. Počujte to, kňazi, a pozorujte, vy z domu Izraela; vy z domu kráľovského, načúvajte! Lebo vy ste strážcami práva. Pretože ste boli osídlom pre Micpu, rozprestretou sieťou na Tábore a jamou, ktorú v Šittíme vykopali. Ale ja ich všetkých pokarhám. Ja poznám Efrajima, a Izrael nie je skrytý predo mnou. Pretože si učil smilniť, Efrajim, Izrael sa poškvrnil. Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu; lebo duch smilstva je v nich a Hospodina nepoznávajú. Pýcha Izraela svedčí proti nemu, Izrael aj Efrajim sa potknú na vlastnej vine. Potkne sa s nimi aj Júda. S ovcami svojimi a dobytkom pôjdu hľadať Hospodina, ale Ho nenájdu; On im však unikol. Spreneverili sa Hospodinovi, zrodili cudzích synov. Teraz zhubca strávi ich polia. Zatrúbte rohom v Gibei a na trúbe v Ráme, kričte na poplach v Bét-Ávene, vystrašte Benjamín! Efrajim bude púšťou v deň trestu. Medzi kmeňmi Izraela zvestujem to, čo je isté. Kniežatá judské sú ako tí, čo prekladajú medzníky; vylejem na nich svoju prchkosť ako vodu. Efrajim trpí útlak, právo je pošliapané, lebo sa mu páčilo chodiť za márnosťou. Ja som ako moľ pre Efrajim, ako črvotoč pre dom Júdov. Keď Efrajim zbadal svoju nemoc a Júda svoj vred, Efrajim išiel do Asýrska, obrátil sa na veľkráľa, ale ten vás nemôže uzdraviť, on neodstráni váš vred. Lebo ja som ako lev pre Efrajim a ako levíča pre dom Júdu; ja, ja roztrhám a odídem, odnesiem, a nikto nezachráni. Odídem, vrátim sa na svoje miesto, dokiaľ neuznajú svoju vinu, dokiaľ nebudú hľadať moju tvár a vo svojej tiesni nebudú ma túžobne hľadať hovoriac: Poďte, vráťme sa k Hospodinovi. On nás roztrhal, On nás aj uzdraví. On nás zbil, On nás aj obviaže. O dva dni nás oživí, na tretí deň dá nám povstať, aby sme žili pred Ním. Poznávajme, snažme sa poznať Hospodina! Jeho príchod je istý ako ranná zora; príde k nám ako dážď, ako jarný dážď, čo zavlažuje zem. Čo robiť s tebou, Efrajim? Čo urobiť s tebou, Júda? Veď vaša láska je ako ranný oblak, ako rosa, ktorá sa zavčasu tratí. Preto som ich kresal prorokmi, zabíjal som ich rečou svojich úst a moje právo vychodí sťa svetlo. Lebo lásku chcem, a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly. Oni však prestúpili zmluvu v Ádáme, tam sa mi stali nevernými. Gileád je mestom zločincov, plným krvavých stôp. Ako na ľudí striehnuca horda, je húf kňazov; vraždia na ceste do Síchemu, lebo pášu hanebnosti. V dome Izraela videl som hroznú vec; tam smilní Efrajim, poškvrnený je Izrael. Tebe, Júda, je pripravená žatva. Keď chcem zmeniť údel svojho ľudu, keď chcem uzdraviť Izrael, vychádza najavo hriech Efrajima i neresť Samárie. Lebo pášu podvody, zlodej sa vlamuje do domu, na ulici plieni húf lupičov. Ale neuvážia, že sa pamätám na všetky ich zločiny; ich činy ich teraz obkľučujú, dostali sa pred moju tvár. Svojou nešľachetnosťou obveseľujú kráľa a svojou lžou kniežatá. Všetci sú cudzoložníci, sú ako rozpálená pec, ktorú pekár prestáva prehrabúvať, keď už zamiesil cesto, pokiaľ nenakysne. V deň nášho kráľa od sily vína chorejú kniežatá. Naťahuje ruku k posmievačom. Lebo ich srdce horí pre ich zákernosť; po celú noc spí ich hnev, ráno horí ako planúci oheň. Všetci sú rozpálení ako pec, takže si požierajú vládcov. Všetci ich králi padli, nikto z nich nevolá ku mne. Efrajim sa mieša s národmi; Efrajim sa stal neobráteným posúchom. Jeho silu cudzozemci stravujú, on to však nebadá; aj šediny ho obsypali, on to však nebadá. Pýcha Izraela svedčí proti nemu; ale nevracajú sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a pritom všetkom Ho nehľadajú. Efrajim je ako holubica, prostá, bez rozvahy. Privolali Egypt, išli do Asýrie. Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť, pozrážam ich ako nebeských vtákov, potrestám ich pre ich nešľachetnosť. Beda im, že odbehli odo mňa. Záhuba na nich! Bočia odo mňa! Ja ich chcem vykúpiť, oni však hovoria o mne lži. Nevolajú ku mne zo srdca, ale zavýjajú na svojich lôžkach. Robia si krvavé zárezy kvôli obiliu a muštu, bočia odo mňa. Ja som ich poučoval a ramená im posilňoval, ale oni proti mne zlé vymýšľajú. Obracajú sa k Baalovi, sú ako záludný luk. Ich kniežatá padnú mečom pre svoj zlostný jazyk. To im bude na posmech v Egypte. Poplašný roh k ústam! Sup sa vrhá na dom Hospodinov, lebo prestúpili moju zmluvu, spreneverili sa môjmu naučeniu. Volajú ku mne: Bože môj! My Izraelci Ťa poznáme. Izrael odvrhol dobré, nepriateľ ho bude stíhať. Dosadili kráľov, ale bezo mňa, ustanovili si kniežatá, ale bez môjho vedomia. Zo svojho striebra a zlata narobili modly na vlastnú skazu. Samária, zavrhujem tvoje teľa; môj hnev blčí proti nim. Kedyže budú môcť byť už čistí? Veď ono pochádza z Izraela. Remeselník ho zhotovil, a nie je to Boh. Teľa Samárie bude roztrieskané na íverky. Pretože sejú vietor, budú žať víchor. Steblo nebude mať zrno, nedonesie múku, a ak aj urodí, cudzinci to zhltnú. Pohltený je Izrael, medzi národmi znamená teraz toľko ako nežiadúca nádoba. Lebo išli do Asýrska; Efrajim je osamelý divý osol. Najíma si milencov. Aj keď ich najímajú medzi národmi, teraz ich predsa pozbieram. Nakrátko prestanú pomazávať kráľa a kniežatá. Pretože si Efrajim rozmnožil oltáre, stali sa mu oltármi na hriech. Ak im predpíšem množstvo príkazov, len za cudzie ich pokladajú. Milujú obete, obetujú a jedia mäso; ale Hospodin nemá v nich zaľúbenie. Teraz si spomenie na ich neprávosť a potrestá ich hriechy; musia sa vrátiť do Egypta. Izrael zabudol na svojho Tvorcu a nastaval si chrámy. A Júda zriadil mnoho opevnených miest, ale ja pošlem oheň na jeho mestá, a ten strávi ich paláce. Neteš sa, Izrael, ako národy, lebo si smilne odpadol od svojho Boha, miloval si mzdu za smilstvo na každom obilnom humne. Nebude ich živiť humno ani lis, mušt ich oklame. Nebudú prebývať v krajine Hospodinovej, Efrajim sa vráti do Egypta, nečisté jesť budú v Asýrsku. Nebudú obetovať Hospodinovi úliatbu vína, nebudú Mu príjemné ich obete. Ich chlieb bude chlebom smútku. Nečistí budú všetci, čo ho jedia, lebo svoj chlieb budú mať len pre seba, do domu Hospodinovho sa nedostane. Čo spravíte v deň slávnosti, v deň sviatku Hospodinovho? Lebo, hľa, pôjdu do Asýrie, Egypt ich zhromaždí, Memfis ich pochová; ich vzácne striebro prerastie žihľava a tŕnie bude v ich stanoch. Nadišli dni navštívenia, nadišli dni odplaty; Izrael to skúsi. Blázon je prorok, šialený je muž ducha - pre tvoju vinu, pre tvoju veľkú neznášanlivosť. Efrajim striehne na prorokov, ľud môjho Boha. Osídlo vtáčnika je na všetkých jeho cestách; neznášanlivosť v dome jeho Boha. Hlboko sa ponorili do skazy ako za dní v Gibei; rozpomenie sa na ich vinu, potrestá ich hriech. Ako hrozno na púšti našiel som Izrael; sťa prvé ovocie na mladom figovníku videl som jeho otcov. Ale oni šli do Baal-Peóru a zasvätili sa hanebnej modle. Stali sa ohavnosťou ako aj predmet ich lásky. Sláva Efrajima odletí ako vták; nebude pôrodu, ani tehotenstva, ani počatia. A keď aj vychovajú svojich synov, urobím ich bezdetnými; aby už nebolo ľudí. Naozaj beda im, keď ja odstúpim od nich. Efrajim, ako som videl, vystavil svojich synov za lovnú zver. Preto Efrajim musí vyviesť svojich synov pred vraha. Daj im, Hospodine! Čo im chceš dať? Daj im neplodné lono a vysušené prsia. Všetko ich zlo je v Gilgále, však som ich tam znenávidel. Pre ich zlé skutky vyženiem ich zo svojho domu. Už ich nebudem milovať. Všetky ich kniežatá sú vzbúrenci. Efrajim je zasiahnutý, jeho koreň vysychá, neprinesie ovocie. Aj keď budú rodiť, usmrtím miláčikov ich materského lona. Môj Boh ich zavrhne, lebo Ho neposlúchali, a blúdiť budú medzi národmi. Izrael je bujný vinič, nasadil ovocie. Čím viac ovocia mal, tým viac oltárov namnožil; čím krajšia bola jeho krajina, tým krajšie boli jeho posvätné stĺpy. Úlisné je ich srdce; teraz budú pykať za vinu; On zrúca ich oltáre, spustoší ich posvätné stĺpy. Teraz už vravia: Nemáme kráľa, lebo sme sa nebáli Hospodina. A čo môže spraviť kráľ pre nás? Reči šíriť, krivo prisahať, zmluvy uzavierať, takže právo vyrastá ako jedovatá burina na poľných medziach. Obyvatelia Samárie strachujú sa o bétávenské teľa; jeho ľud trúchli nad ním a jeho žreci budú kvíliť nad ním, nad jeho slávou, ktorá odstúpila od neho. Aj ono bude odnesené do Asýrska ako poplatok veľkráľovi. Hanbu si utŕži Efrajim, Izrael sa zahanbí pre svoje predsavzatie. Samársky kráľ zahynie ako vetvička na vode. Spustošené budú výšiny Ávenu, hriech Izraela; bodľačie a tŕnie vzrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: Prikryte nás! a pahorkom: Padnite na nás! Hrešil si od dní Gibey, Izrael; tam ostali. Nezastihne ich vojna v Gibei proti prevráteným synom? Prišiel som už, pokarhám ich; národy sa zhromaždia proti nim, keď budú pokarhaní pre svoju dvojitú vinu. Efrajim je cvičená jalovica, ktorá rada mláti, a ja som jej položil jarmo na krásnu šiju; zapriahnem Efrajim, Júda bude orať, Jákob bude brániť. Rozsievajte si podľa spravodlivosti, žnite podľa lásky! Preorte si úhor, lebo tu je čas hľadať Hospodina, dokiaľ nepríde a neskropí vás spravodlivosťou. Vy ste však orali bezbožnosť a žali prevrátenosť, jedli ste ovocie klamu. Pretože si dúfal vo svoje vozy a v množstvo svojich hrdinov, poplach nastane v tvojom ľude a všetky tvoje pevnosti budú spustošené, ako Šalman spustošil Bét-Arbél v čase vojny: matky so synmi boli roztrieskané. Tak naložím s vami, dom Izraela, pre vašu veľkú neprávosť. V búrke nadobro zahynie izraelský kráľ. Keď bol Izrael mladý, zamiloval som si ho; z Egypta som povolal svojho syna. Čím viac som ich volal, tým viac odchádzali odo mňa. Obetovali baalom a kadili tesaným modlám, hoci ja som učil chodiť Efrajima, ja som ich brával za ruky, ale nepoznali, že ja som ich uzdravoval, priťahoval som ich ľudskými putami a povrazmi lásky. Bol som im ako tí, čo obľahčujú jarmo na ich lícach, nakláňal som sa k nim a kŕmil som ich. Navrátia sa do Egypta, ale ich kráľom bude Aššúr, lebo sa nechceli vrátiť ku mne. Meč bude zúriť po ich mestách, skoncuje s ich synmi a požerie ich pre ich predsavzatia. Ľud môj sa trvalo odvracia odo mňa, preto je predurčený pre jarmo, ktoré nik nenadvihne. Ako by som sa ťa mohol vzdať, Efrajim, ako by som ťa vydal napospas, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Admu, naložiť s tebou ako s Ceboímom? Srdce sa obracia vo mne, súčasne pohol sa môj súcit. Nenaplním svoj pálčivý hnev, nezničím opäť Efrajim. Však som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, a neprídem so zlosťou. Pôjdu za Hospodinom. On bude revať ako lev. Keď bude revať, pribehnú s chvením synovia od západu. Priženú sa s chvením z Egypta ako vták, ako holubica z Asýrie, dám im bývať vo vlastných domoch - znie výrok Hospodinov. Efrajim ma obkľúčil klamstvom a dom Izraela podvodom; Júdu ešte Boh pozná. On je verný voči svätým. Efrajim pasie vietor a ustavične sa ženie za východným vetrom. Rozmnožuje lož a skazu; uzavierajú zmluvu s Asýrskom, olej donášajú do Egypta. Hospodin má spor s Júdom, potrestať chce Jákoba podľa jeho ciest a odplatiť mu podľa jeho skutkov. V materinskom lone svojho brata držal za pätu a v dospelosti zápasil s Bohom. Zápasil s anjelom a zvíťazil; plakal a prosil ho o zmilovanie. Našiel ho v Bételi, a tam Boh hovoril s ním. Hospodin je Boh mocností, Hospodin je Jeho meno: Vráť sa teda pomocou svojho Boha, zachovávaj lásku a právo a očakávaj stále na svojho Boha! Kanaánec má v ruke falošné váhy; rád podvádza! Efrajim vraví: Ach, či som zbohatol, nahonobil som si majetok. Všetky jeho zisky nevyvážia vinu, ktorou sa prehrešil. Ja som Hospodin, tvoj Boh od vyjdenia z Egypta; znova ti dám bývať v stanoch, ako keď som sa stretol s tebou. Hovoril som k prorokom a dával som mnohé videnia; ale skrze prorokov spôsobím aj skazu. Ak Gileád znamená neprávosť, iste vyjdú na márnosť. V Gilgále obetovali býky, ale ich oltáre budú sťa kopy kameňa na poľných brázdach. Jákob ušiel do sýrskych strání a Izrael slúžil za ženu, za ženu strážil stádo. Hospodin prostredníctvom prorokov vyviedol Izrael z Egypta a skrze proroka ho aj chránil. Trpké rozhorčenie vyvolal Efrajim, preto uvrhne na neho jeho krvnú vinu a jeho Pán mu odplatí potupou. Keď Efrajim hovoril, bývala hrôza; bol vyvýšený v Izraeli. Ale previnil sa s Baalom a zomrel. A teraz hrešia ďalej, robia si zlievané modly zo svojho striebra, modly na svoju podobu; všetko sú to výrobky remeselníkov. Týmto obetujte! - hovoria. Nech ľudia bozkávajú teľatá! Preto budú ako ranný oblak a ako rosa, ktorá včas ráno mizne, ako pleva odviata z humna a ako dym z komína. Ale ja som Hospodin, tvoj Boh od vyjdenia z Egypta. Okrem mňa Boha nepoznáš a mimo mňa záchrancu niet. Ja som ťa vyvolil na púšti vo vyprahnutom kraji. Keď mali pastvu, nasýtili sa; keď sa nasýtili, spyšnelo im srdce, preto zabudli na mňa. Preto budem proti nim ako lev, ako leopard, čo číha pri ceste. Napadnem ich ako medvedica zbavená mláďat a roztrhám im hruď. Požeriem ich tam ako levica, rozdriape ich poľná zver. Zničím ťa, Izrael! Kto ti pomôže? Kdeže je tvoj kráľ, aby ťa zachránil, a všetky tvoje kniežatá, aby ťa obránili? O nich si vravel: Daj mi kráľa a kniežatá! Dávam ti kráľa vo svojom hneve a odnímem ti ho vo svojej prchkosti. Zviazaná je vina Efrajima, uschovaný jeho hriech. Kvôli nemu prichádzajú pôrodné bôle, on však je nemúdry syn, nepríde načas do rodidiel matky. Mám ich vykúpiť z moci podsvetia? Vyslobodiť zo smrti? Ó, smrť, kde je tvoja morová skaza? Podsvetie, kde sú tvoje muky? Odstránim zľutovanie spred svojho zraku. Keby aj rástol medzi bratmi, príde východný vietor, vietor Hospodinov vystupuje z púšte; jeho prameň vyschne a jeho žriedlo vyprahne. Vylúpená bude pokladnica všetkých cenností. Pykať bude Samária, lebo sa vzoprela svojmu Bohu; mečom padnú, ich nemluvňatá budú rozdrvené a ich tehotné ženy budú rozpárané. Navráť sa, Izrael, k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo si padol pre svoju vinu. Vezmite so sebou slová ľútosti a obráťte sa k Hospodinovi. Povedzte Mu: Odpusť nám všetky viny, prijmi, čo je dobré, my chceme splácať ovocím svojich perí. Nech nám Asýria nepomáha! Nebudeme jazdiť na koňoch a dielu svojich rúk už nepovieme: Bože náš! Veď u Teba nájde milosť sirota. Uzdravím ich odvrátenie, milovať ich budem dobrovoľne, lebo sa od nich odvrátil môj hnev. Budem pre Izrael ako rosa; a on kvitnúť bude ako ľalia, zakorení sa ako linda. Rozložia sa jeho ratolesti, jeho nádhera bude ako nádhera olivy a voňať bude ako Libanon. Vrátia sa a prebývať budú v mojej tôni, budú ako záhrada, kvitnúť budú ako vinič, ktorý má povesť libanonského vína. Efrajim! Čo ho ešte do modiel? Ja sám som ho vypočul a hľadím na neho. Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza zo mňa. Kto je múdry, nech to pochopí, a kto je rozumný, nech to pozná! Lebo cesty Hospodinove sú priame, spravodliví po nich putujú, priestupníci sa však na nich potknú. Slovo, ktoré zaznelo Jóelovi, synovi Petúelovmu. Počujte toto, starší, načúvajte všetci obyvatelia krajiny. Stalo sa niečo také za vašich čias alebo za čias vašich otcov? Rozprávajte o tom svojim synom a vaši synovia svojim synom a ich synovia ďalšiemu pokoleniu. Čo ostalo po húseniciach, požrali kobylky; čo ostalo po kobylkách, požrali chrústy; čo ostalo po chrústoch, požrali koníky. Prebuďte sa, opilci, a plačte! Kvíľte, všetci pijani vína, nad muštom, bo vám je odňatý od úst. Lebo k mojej krajine pritiahol národ, mocný a bez počtu; má zuby ako lev a tesáky ako levica. Môj vinič zmenil na púšť a nalomil moje figovníky, olúpal ich a zahodil, ich ratolesti zbeleli. Nariekaj ako vrecovinou opásaná panna v smútku nad snúbencom svojej mladosti. Vystane obetný dar i úliatba v dome Hospodinovom. Trúchlia kňazi, ktorí slúžia Hospodinovi. Spustošené je pole, trúchli roľa, lebo je znivočené obilie, vyschol mušt, vysušil sa olej. Zahanbení buďte, oráči, kvíľte, vinohradníci, pre pšenicu a jačmeň, lebo navnivoč vyšla žatva na poli. Vyschol vinič a figovník zvädol, granátovník, palma i jabloň, všetky poľné stromy uschli, lebo uschlo, z čoho mali ľudia radosť. Opášte sa a nariekajte, kňazi; kvíľte vy, ktorí obsluhujete oltár! Vstúpte a ponocujte v smútočnej vrecovine, vy, sluhovia môjho Boha! Lebo domu vášho Boha sa odopiera pokrmová i nápojová obeť. Zasväťte pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite starších, všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte o pomoc k Hospodinovi! Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho. Nie nám je pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha? Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sú zborené, lebo obilie sklamalo. Ach, ako vzdychá dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pastvu; aj stáda oviec hynú. K Tebe volám, Hospodine, lebo oheň strávil stepné pastviny a plameň spálil všetky poľné stromy. Aj poľné zvieratá za Tebou prahnú, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné pastviny. Zatrúbte na roh na Sione, na poplach kričte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodinov. Áno, blízko je deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, akého nebolo od vekov, ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení. Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Éden je pred ním celá krajina a za ním pustá púšť. A nič neutečie pred ním. Napohľad vyzerajú ako kone a bežia ako tátoše. S rachotom vozov poskakujú po končiaroch vrchov, sú ako praskot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera slamu, ako mocný, do boja zoradený ľud. Národy sa zvíjajú pred nimi a všetky tváre planú strachom. Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, nezmení svoju dráhu. Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom. Preniknú cez oštepy, neprerušia beh. Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú oknom ako zlodeji. Zem sa zatrasie pred nimi, nebesá sa zachvejú; slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas. Hospodin vydá hlas pred svojím vojskom, lebo je veľmi veľký Jeho tábor a mocný je ten, čo splní Jeho slovo. Lebo veľký je deň Hospodinov a prehrozný. Kto ho môže zniesť? Teraz však - znie výrok Hospodinov - vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom! Roztrhnite si srdcia, a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu. Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová obeť a úliatba pre Hospodina, vášho Boha. Zatrúbte na roh na Sione! Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie! Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôrky. Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodinovi, a nech prosia: Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh? Vtedy sa Hospodin rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom. Hospodin odpovedal svojmu ľudu: Ajhľa, posielam vám obilie, mušt i olej, a nasýtite sa tým. A už vás nevydám na potupu medzi pohanmi. Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny, jeho predný voj do východného mora a jeho zadný voj do západného mora. Vystupovať bude z neho zápach a hnilobný pach, lebo si počínal velikášsky. Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Hospodin vykonal veľkú vec. Nebojte sa, poľné zvieratá, lebo stepné pastviny sa zazelenajú, lebo stromy donesú ovocie, figovník a vinič vydá bohatú úrodu. Deti Siona, jasajte; tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv. Humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom i olejom. Tak nahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám. Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý podivne nakladal s vami. Môj ľud nebude navždy zahanbený. Poznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený. Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha. A dám znamenia na nebi i na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a hrozný deň Hospodinov. A každý, kto vzýva Jeho meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako zasľúbil Hospodin, a medzi vyslobodenými budú tí, ktorých Hospodin povoláva. Lebo, hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď zmením údel Júdu a Jeruzalema, zhromaždím všetky národy, zavediem ich do údolia Jóšáfát, a tam sa budem s nimi súdiť pre môj ľud a pre moje dedičstvo, pre Izrael, pretože ho rozptýlili medzi pohanov, moju krajinu si rozdelili a o môj ľud žrebovali. Chlapca dávali za neviestku a dievča predávali za víno, a tak pili. Čo ste vy pre mňa, Týrus a Sidon i všetky oblasti Filištínska? Chcete mi odplatiť za nejaký čin? Ak chcete niečo vykonať proti mne, rýchlo vrátim na vaše hlavy vaše výčiny. Veď ste pobrali moje striebro a zlato a moje najkrajšie klenoty ste zaniesli do svojich chrámov. Júdejcov a Jeruzalemčanov ste predávali Grékom, aby ste ich odstránili z ich územia. Ale ja ich povzbudím k návratu z miesta, na ktoré ste ich predali, a váš čin vrátim na vašu hlavu. Vašich synov a vaše dcéry predám do rúk Júdejcov a oni ich predajú Sabejcom, ďalekému národu; lebo Hospodin prehovoril. Hlásajte toto medzi národmi, vyhláste svätú vojnu! Prebuďte hrdinov! Nech sa dostavia a pristúpia všetci bojovníci! Prekujte svoje pluhové radlice na meče a svoje vinárske nože na oštepy! Slabý nech povie: Som hrdina. Ponáhľajte sa a príďte, všetky okolité národy, a zhromaždite sa tam! Priveď, Hospodine, svojich hrdinov! Nech sa prebudia a prídu národy do údolia Jóšáfát, lebo tam si zasadnem, aby som súdil všetky okolité národy. Chopte sa kosáka, lebo dozrela žatva; poďte, šliapajte, lebo lis je plný, pretekajú kade. Hej, veľká je ich zlomyseľnosť. Davy a davy sú v Údolí rozhodnutia, lebo blízko je deň Hospodinov v Údolí rozhodnutia. Slnko a mesiac sa zatmejú a hviezdy stratia svoj jas. Hospodin skríkne na Sione a z Jeruzalema vydá svoj hlas, takže sa zachvejú nebesá i zem. Ale Hospodin je útočiskom pre svoj ľud a pevnosťou pre Izraelcov. Vtedy poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, a prebývam na Sione, na svojom svätom vrchu. Potom Jeruzalem bude svätý a cudzinci už cezeň neprejdú. V ten deň vlhnúť budú vrchy muštom, pahorky pretekať budú mliekom a vo všetkých judských riečiskách potečie voda. A prameň bude vyvierať z domu Hospodinovho a bude napájať Údolie akácií. Egypt sa premení na pustatinu a Edóm na pustú step pre násilie nad Júdejcami, pretože prelievali nevinnú krv v ich krajine. Ale Júda ostane naveky a Jeruzalem po všetky pokolenia. Pomstím ich krv, ktorú som ešte nepomstil, lebo Hospodin prebýva na Sione. Slová Ámosa, jedného z chovateľov oviec v Tekóe, ktoré prijal vo videní o Izraeli za čias judského kráľa Uziju a za čias izraelského kráľa Járobeáma, syna Jóášovho, dva roky pred zemetrasením. I povedal: Hospodin hromží zo Siona a ozýva sa z Jeruzalema; nivy pastierov vädnú, vrchol Karmelu usychá. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Damasku - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože mlátili Gileád železnými cepmi. Zošlem oheň na dom Chazáélov, ten strávi paláce Benhadada. Rozlámem závoru Damasku, vyhubím obyvateľov z údolia Áven a držiteľa žezla Bét-Édenu, do zajatia v Kíre pôjde sýrsky národ - hovorí Hospodin. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Gazy - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože všetkých odvliekli do zajatia, aby ich vydali napospas Edómu. Zošlem oheň na hradby Gazy, ten strávi jej paláce. Vyhubím obyvateľov Ašdódu a držiteľa žezla Aškalónu, siahnem rukou na Ekrón a zhynie zvyšok Filištíncov - hovorí Hospodin, Pán. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Týru - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože vydali všetkých napospas Edómu a nepamätali na bratskú zmluvu. Zošlem oheň na hradby Týru, ten strávi jeho paláce. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Edómu - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože mečom stíhal svojho brata a súcit v sebe udusil. Vo svojom hneve neprestajne zúril a svoju zlosť udržiaval naveky. Zošlem oheň na Téman, ten strávi paláce Bocry. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Ammóncov - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože párali tehotné ženy Gileádu, aby rozšírili územie. Zapálim oheň na hradbách Rabby, ten strávi jej paláce - za bojového pokriku v deň bitky, za búrky v deň povíchrice. Ich kráľ pôjde do zajatia spolu so svojimi kniežatami - hovorí Hospodin. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Moábu - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože spálil na vápno kosti edómskeho kráľa. Zošlem oheň na Moáb, ten strávi paláce Kerijótu a Moáb zamrie v hluku za bojového pokriku a zvuku poľnice. Vytnem sudcu z jeho stredu a pobijem s ním všetky jeho kniežatá - hovorí Hospodin. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Júdu - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože zavrhli zákon Hospodinov a nezachovávali Jeho prikázania. Do bludu ich zaviedli ich klamné modly, za ktorými chodili ich otcovia. Zošlem oheň na Júdu, ten strávi paláce Jeruzalema. Takto vraví Hospodin: Pre tri priestupky Izraela - ba pre štyri - to neodvrátim, pretože statočného predávajú za peniaze a chudobného za pár sandálov. Dychtia po tom, aby prach zeme bol na hlave bedárov, a cestu úbožiakov krivia. Syn i otec chodia k tej istej dievke, takže znesväcujú moje sväté meno. Na rúchach vzatých do zálohu váľajú sa pri každom oltári a pijú víno pokutovaných v dome svojho Boha. Ja som predsa vyhubil pred nimi Amorejcov, čo boli vysokí sťa cédre a silní ako duby: ja som zničil ich ovocie hore a ich korene dolu. Ja som vás predsa vyviedol z Egypta a viedol som vás po púšti štyridsať rokov, aby ste zabrali krajinu Amorejcov. Z vašich synov som postavil prorokov a z vašich mládencov nazirejcov. Či nie je tak, Izraelci? - hovorí Hospodin. Vy ste však nazirejcov napájali vínom a prorokom ste prikazovali: Neprorokujte! Preto, hľa, rozkolíšem pod vami zem, ako sa kolíše voz plný snopov. Rýchlemu nepomôže útek, mocný si neposlúži silou; hrdina si nezachráni život, lukostrelec neobstojí, rýchlonohý neunikne, jazdec si na koni nezachráni život. Najodvážnejší medzi hrdinami utekať bude nahý v ten deň - znie výrok Hospodinov. Počujte toto slovo, ktoré Hospodin vyriekol proti vám, Izraelci, proti celému rodu, ktorý som vyviedol z Egypta. Len vás som si vyvolil zo všetkých čeľadí zeme, preto vás potrestám za všetky vaše viny. Či idú dvaja pospolu, ak sa nedohodli? Či zareve lev v lese, ak nemá korisť? Či sa levíča ozve z brlohu, ak nič nechytilo? Či padne vták do siete na zem, ak nieto návnady? Či sa sieť zdvihne zo zeme, ak nič neukoristí? Či zatrúbia v meste na trúbu, že by sa ľud nenaľakal? Či sa stane v meste niečo zlé, že by to nespôsobil Hospodin? Pretože Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom. Lev reve, kto by sa nebál, Hospodin, Pán, hovorí, kto by neprorokoval? Rozhláste v palácoch Asýrie, v palácoch Egypta, a vravte: Zhromaždite sa na vrchy Samárie a všimnite si veľký zhon v nej, útlak uprostred nej. Nevedia správne konať - znie výrok Hospodinov - hromadia násilie a krivdu vo svojich palácoch. Preto - takto vraví Hospodin, Pán - nepriateľ obkľúči krajinu, pozbaví ťa sily a tvoje paláce budú vyplienené. Takto vraví Hospodin: Ako zachraňuje pastier z tlamy leva dve stehná alebo kus ucha, tak budú zachránení Izraelci, ktorí si sedia v Samárii na nádherných lôžkach a na damaskovej pohovke. Čujte a svedčte proti domu Jákobovmu - znie výrok Hospodina, Boha mocností: V deň, keď potrestám Izrael pre jeho priestupky, potrestám ho pre bételské oltáre, rohy oltára budú odťaté a popadajú na zem. A udriem zimným domom o letný dom, takže zaniknú domy zo slonoviny a zmiznú veľké domy - znie výrok Hospodinov. Počujte toto slovo, kravy bášánske, čo ste na vrchu Samárie a utláčate slabých, ubíjate chudobných a svojim manželom hovoríte: Doneste a napijeme sa! Hospodin, Pán, prisahal na svoju svätosť: Hľa, prídu na vás dni, že vás odnesú na hákoch a vaše potomstvo na udiciach. Vyjdete trhlinami každá osobitne a budete odhodené na Chermón - znie výrok Hospodinov. Choďte do Bételu a hrešte, do Gilgálu, a hrešte ešte viac; za rána prinášajte svoje obete a na tretí deň svoje desiatky. Zapáľte obeť vďaky z kvaseného, nahlas vyhlasujte dobrovoľné obete, pretože tak to máte radi, Izraelci - znie výrok Hospodina, Pána. Spôsobil som, že ste nemali nič pod zuby vo všetkých vašich mestách a že ste mali nedostatok chleba na všetkých vašich miestach, no ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Zadržal som vám dážď ešte tri mesiace pred žatvou. Dával som dážď na jedno mesto, na druhé mesto som dážď nedal. Na jednu roľu pršalo, a roľa, na ktorú nepršalo, vyschla. Dve, tri mestá vliekli sa k inému mestu napiť sa vody, ale neboli uspokojené. No ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Bil som vás sneťou a hrdzou, vysušil som vaše záhrady aj vinice; vaše figovníky a olivy obžrali kobylky. No ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Poslal som na vás mor ako na Egypt, pobil som mečom vašich mládencov, dal som odvliecť do zajatia vaše kone a spôsobil som, aby zápach vášho tábora stúpal vám do nosa. No ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Vyvrátil som vás, ako Boh vyvrátil Sodomu a Gomoru, takže ste boli ako hlaveň vytrhnutá z ohňa. No ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Preto takto naložím s tebou, Izrael! A keďže takto naložím s tebou, priprav sa, Izrael, na stretnutie so svojím Bohom. Lebo, hľa, Tvorca vrchov a Ten, čo stvoril vietor, dáva poznať človeku svoje myšlienky. On tvorí svitanie i tmu a kráča po výšinách zeme, Jeho meno je Hospodin, Boh mocností. Počujte toto slovo, ktoré ja vznášam nad vami ako žalospev, dom Izraela! Padla, a nepovstane viac panna Izrael, opustená leží na svojej zemi, nemá ju kto postaviť. Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Mestu, ktoré vyjde s tisíc mužmi, ostane sto, a tomu, čo tiahlo zo stoma, ostane desať pre dom Izraela. Lebo takto vraví Hospodin domu Izraela: Mňa hľadajte, a budete žiť! Nevyhľadávajte Bétel a do Gilgálu nechoďte! Do Beér-Šeby neputujte! Veď Gilgál pôjde do zajatia a Bétel vyjde navnivoč. Hľadajte Hospodina, a budete žiť: inak prenikne do Jozefovho domu ako oheň, strávi ho, a nebude mať nikoho, kto by uhasil Bétel. Beda tým, ktorí premieňajú právo na palinu a spravodlivosť hádžu na zem. Ten, ktorý učinil Plejády i Orion, ktorý premieňa temnotu na ráno a deň zatemňuje v noc, Ten, ktorý privoláva vody morské a vylieva ich na vrch zeme, volá sa Hospodin; On dopúšťa skazu na silného, a skaza príde na pevnosť. Nenávidia toho, kto v bráne správne súdi, a v ošklivosti majú toho, kto pravdu hovorí. Pretože gniavite slabého a dávky obilia beriete od neho: aj keď ste si postavili kvádrové domy, predsa v nich bývať nebudete; vysadili ste vzácne vinice, ale víno z nich piť nebudete. Lebo viem, že je vašich priestupkov mnoho a početné sú vaše hriechy, sužujete spravodlivého a beriete úplatky, i chudobných odtláčate v bráne od práva. Preto rozumný mlčí v takýto čas, lebo je to čas zlý. Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste mohli žiť, a tak Hospodin, Boh mocností, bude s vami, ako ste hovorili. Zlo majte v nenávisti, milujte dobro a uplatňujte právo v bráne. Azda sa zmiluje Hospodin, Boh mocností, nad zvyškom Jozefovým. Preto takto vraví Hospodin, Boh mocností, Pán: Na všetkých námestiach zaznie žalospev, na všetkých uliciach budú hovoriť: Beda, beda! a vyzvú oráča k smútku a nariekačov k žalospevu. I zaznie žalospev po všetkých viniciach, keď prejdem tvojím stredom, hovorí Hospodin. Beda vám, ktorí si žiadate Hospodinov deň! Načo vám je deň Hospodinov? On temnotou je, a nie svetlom: ako keď niekto uteká pred levom, a stretne ho medveď, alebo vojde do domu, oprie sa rukou o stenu, a uštipne ho had. Či nie je Hospodinov deň tmou bez svetla a mrákavou bez jasu? Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky, neznášam vôňu vašich zhromaždení. Keď mi prinášate spaľované obete, vo vašich daroch nemám záľubu, na obete spoločenstva z vašich tučných zvierat sa nepozriem. Preč odo mňa s hlukom vašich piesní! Nechcem počuť hudbu tvojich hárf! Ale nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok! Či ste mi prinášali obete a dary štyridsať rokov na púšti, dom Izraela? No ponesiete Sakkuta, svojho kráľa, a Kévána, svojho boha hviezd, svoje modly, čo ste si spravili, a odvediem vás do zajatia za Damask, hovorí Hospodin; Boh mocností je Jeho meno. Beda bezstarostným na Sione a tým, čo sa bezpečnými cítia na vrchu Samárie, popredným prvého z národov, ku ktorým na radu prichádza dom Izraela! Prejdite cez Kalné a viďte; choďte do veľkého Chamátu a zostúpte do Gatu Filištíncov. Či sú lepšie ako tieto kráľovstvá? Či je ich územie väčšie ako vaše? Nazdávate sa, že je ďaleko deň pohromy, a približujete si vládu násilia. Beda tým, čo vylihujú na posteliach zo slonoviny a na svojich lôžkach sa vystierajú, jedia jahňatá zo stáda a teľce zo stajní; ktorí si pospevujú pri zvuku harfy, vymýšľajú si hudobné nástroje ako Dávid, ktorí pijú víno z čiaš a najjemnejším olejom sa natierajú, ale necítia žiaľ nad troskami Jozefa. Preto pôjdu do zajatia na čele zajatcov a prestane jasanie povaľačov. Hospodin, Pán, prisahal sám na seba - znie výrok Hospodina, Boha mocností: Hnusí sa mi pýcha Jákobova, nenávidím jeho paláce, napospas vydám mesto i to, čo je v ňom. Ak vtedy zostane v jednom dome desať mužov, tí pomrú. Keď má niekto pochovať príbuzného, zdvihne ho, aby vyniesol jeho kosti z domu, povie tomu, ktorý je v zadnej časti domu: Je ešte niekto s tebou? Ten odpovie: Nie! A on povie: Ticho! Lebo neslobodno spomínať meno Hospodinovo. Lebo, hľa, Hospodin prikazuje. On rozbije veľký dom na ruiny a malý dom na trosky. Či bežia kone po bralách? A či more orú volmi? No vy ste právo premenili na jed a ovocie spravodlivosti na palinu, vy, čo sa tešíte z Lódebaru a vravíte: Či sme nezabrali Karnajim vlastnou silou? Preto, hľa, dom Izraela, postavím proti vám národ - znie výrok Hospodina, Boha mocností - a utláčať vás budú od prístupu do Chamátu až po potok v Arábe. Toto mi ukázal Hospodin, Pán: Ajhľa, on formoval kobylky, keď začala rásť mládza, a hľa, bola to mládza po kráľovskej kosbe. A keď zožrali všetku zeleň krajiny, povedal som: Hospodine, Pane, odpusť! Ako obstojí Jákob, veď je primalý? I oľutoval to Hospodin. Nestane sa! riekol Hospodin. Toto mi ukázal Hospodin, Pán: Ajhľa, Hospodin, Pán, vyhlásil súd ohňom, a ten strávil veľkú prahlbinu a strávil aj diel zeme. I povedal som: Hospodine, Pane, prestaň, prosím! Ako obstojí Jákob, veď je primalý? I oľutoval to Hospodin. Ani to sa nestane, riekol Hospodin, Pán. Toto mi ukázal: Ajhľa, Pán stál pri múre, vystavanom podľa olovnice, a v ruke mal olovnicu. Potom mi povedal Hospodin: Čo vidíš, Ámos? A ja som odpovedal: Olovnicu. I riekol Pán: Hľa, kladiem olovnicu doprostred môjho ľudu izraelského. Už mu viac neodpustím. I spustnú výšiny Izákove, svätyne izraelské budú zrúcané a proti domu Járobeámovmu postavím sa s mečom. Vtedy bételský kňaz Amacja poslal izraelskému kráľovi Járobeámovi odkaz: Ámos osnoval sprisahanie proti tebe uprostred domu izraelského; krajina nevládze uniesť všetky jeho reči. Lebo takto hovorí Ámos: Járobeám zahynie mečom a Izrael určite pôjde zo svojej krajiny do zajatia. I povedal Amacja Ámosovi: Videc, choď, uteč do Judska, tam jedz chlieb a tam prorokuj! No v Bételi už viac neprorokuj, lebo je to kráľovská svätyňa a krajinský chrám. Nato odpovedal Ámos Amacjovi: Ja nie som ani prorok, ani prorocký učeník, ale som pastier a pestovateľ sykomôr. Ale Hospodin ma vzal od stáda a riekol mi: Choď, prorokuj proti môjmu izraelskému ľudu. Teraz však čuj slovo Hospodinovo: Ty vravíš: Neprorokuj proti Izraelu a nevešti proti domu Izákovmu! Preto takto vraví Hospodin: Tvoja žena bude neviestkou v meste, tvoji synovia i tvoje dcéry padnú mečom a tvoje pole rozdelia meračskou šnúrou; ty sám zomrieš na nečistej pôde a Izrael pôjde zo svojej zeme do zajatia. Toto mi ukázal Hospodin, Pán: Ajhľa, kôš zrelého ovocia. I riekol: Čo vidíš, Ámos? Odpovedal som: Kôš zrelého ovocia. I riekol mi Hospodin: Dozrel ku koncu môj ľud izraelský, už mu viac neodpustím. Kvílivo budú znieť spevy v paláci v onen deň - znie výrok Hospodina, Pána - na každom mieste bude mnoho mŕtvol, ktoré v tichosti pohodia. Čujte toto: Vy, ktorí gniavite chudobných a nivočíte bedárov v krajine! Hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a deň sviatočného odpočinku, aby sme otvorili obilnice, zmenšovali mieru a zvyšovali cenu i podvodne falšovali váhu, aby sme za peniaze kupovali bedárov a chudobných za pár topánok, aby sme plevy predávali ako zrno! Prisahal Hospodin na slávu Jákobovu: Ani na jeden z vašich činov nikdy nezabudnem. Či sa nemusí preto zatriasť zem a smútiť každý jej obyvateľ, zdvihnúť sa celá ako Níl a zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta? V ten deň - znie výrok Hospodina, Pána - slnku dám zapadnúť na poludnie a zahalím temnotou zem za jasného dňa. Vaše sviatky premením na smútok a všetky vaše piesne na žalospev; na všetky bedrá dám vrecovinu, na každú hlavu plešinu; učiním z toho akoby smútok za jediným synom a koniec toho ako trpký deň. Hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodina, Pána - keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe, ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu. V ten deň omdlejú od smädu krásne panny i mládenci. Tí, čo prisahajú na samársku bohyňu Ašímu a vravia: Akože žije tvoje božstvo, Dán, akože žije tvoj miláčik, Beér-Šeba! padnú a nevstanú viac. Videl som Pána stáť nad oltárom. Riekol: Udri na hlavicu, až sa prahy zatrasú! Poodtínaj im všetkým hlavy, a tých, čo zostanú, ja pobijem mečom; ani jeden z nich neunikne, nezachráni sa ani jeden. Keby prenikli do podsvetia, aj odtiaľ ich moja ruka vezme; keby vystúpili na nebesá, aj odtiaľ ich zvrhnem. Keby sa skryli na vrchole Karmelu, aj tam ich vyhľadám a poberiem. Keby sa skryli pred mojím zrakom na dno mora, aj tam prikážem hadovi, aby ich uštipol. Keby šli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, aj tam prikážem meču, aby ich pobil. Upriem na nich svoj zrak na ich nešťastie, a nie na dobro. Pán, Hospodin mocností, dotýka sa zeme, a tá sa rozplýva; trúchlia všetci jej obyvatelia; zdvihne sa celá ako Níl a klesne ako veľtok Egypta. On na nebesiach stavia svoje horné siene a svojej klenbe základy položil na zemi. On privoláva vody morské a vylieva ich na povrch zeme. Hospodin je Jeho meno. Či nie ste pre mňa, vy Izraelci, toľko ako Kúšijci? - znie výrok Hospodinov. Nevyviedol som Izrael z Egypta ako Filištíncov z Kaftóru a Sýrčanov z Kíru? Hľa, oči Hospodinove sú upreté na hriešne kráľovstvo; vyhladím ho z povrchu zeme. No nezničím úplne dom Jákobov - znie výrok Hospodinov. Lebo, hľa, vydám rozkaz a zatrasiem domom Izraela medzi všetkými národmi, ako sa trasie riečicou, takže ani kamienok neprepadne na zem. Pod mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa, nezasiahne nás pohroma. V ten deň postavím rozpadnutý stánok Dávidov, jeho trhliny zamurujem a postavím jeho rozvaliny. Vybudujem ho ako za dávnych čias, aby zaujali to, čo zostalo z Edómu, a všetky národy, ktoré sa nazývajú podľa môjho mena - znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná. Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď oráč dohoní ženca a lisovač hrozna rozsievača, vrchy budú vlhnúť muštom a všetky kopce sa roztekať. Zmením údel môjho ľudu, Izraela: oni vystavajú spustošené mestá a v nich budú bývať, vysadia vinice a z nich budú piť víno, spravia si záhrady a jesť budú ovocie z nich. Zasadím ich do ich pôdy, a nebudú už vytrhnutí z pôdy, ktorú som im dal, vraví tvoj Boh, Hospodin. Videnie Abdiášovo. Takto vraví Hospodin, Pán, o Edómsku, keď poslal posla k národom s odkazom: Hor sa, povstaňme do boja proti nemu! počuli sme správu od Hospodina: Hľa, urobím ťa maličkým medzi národmi a budeš veľmi opovrhnutý. Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, lebo prebývaš v trhlinách skál, vo svojom vysokom sídle. Vravíš si vo svojom srdci: Ktože ma zvrhne na zem? Keby si sa vzniesol vysoko sťa orol, a keby si si aj medzi hviezdy položil hniezdo, zvrhnem ťa odtiaľ - znie výrok Hospodinov. Keby zlodeji prišli k tebe a noční lupiči, aby ťa spustošili, či nenakradnú len to, čo im treba? A keby oberači prišli k tebe, či nezanechajú paberky? Ako preskúmali Ézava! Ako poprezerali jeho skryté poklady! Až na hranicu ťa vyhnali, všetci tvoji spojenci ťa sklamali, premohli ťa tvoji priatelia, tí, čo jedia tvoj chlieb, stavajú pascu na teba; nieto v nich rozumnosti. Ba veru v ten deň - znie výrok Hospodinov - vyhubím múdrych z Edómu, rozumnosť z vrchu Ézavovho! A predesia sa tvoji hrdinovia, Témán, pretože vyplienim všetkých z vrchu Ézavovho pre vraždu, pre násilie na tvojom bratovi Jákobovi, prikryje ťa hanba a vyhynieš na večnosť. V deň, keď si sa postavil proti nemu, v deň, keď cudzinci zajímali jeho vojsko a cudzozemci vošli mu do brán a o Jeruzalem losovali, aj ty si bol jedným z nich. Tak nekochaj sa na svojom bratovi v deň jeho nešťastia, neraduj sa nad Júdejcami v deň ich záhuby. Nevchádzaj do brány môjho ľudu v deň jeho skazy, ani sa nekochaj z jeho nešťastia v deň jeho skazy, nevzťahuj ruku na jeho imanie v deň jeho skazy. Ani sa nestavaj na rázcestia, aby si hubil jeho ubehlíkov, a nevyzrádzaj jeho utečencov v deň súženia. Lebo blízko je deň Hospodinov proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu. Lebo ako ste pili na mojom svätom vrchu, tak budú piť ustavične všetky národy; piť budú a hltať; a budú, akoby ich nikdy nebolo bývalo. Ale na vrchu Sion bude záchrana a bude posvätným miestom; dom Jákobov sa zmocní svojich majetkov. Dom Jákobov bude ohňom, dom Jozefov plameňom, dom Ézavov slamou, i zapália ho, pohltia, a nik sa nezachráni z domu Ézavovho, lebo Hospodin to povedal. Potom zaberú Negeb, pohorie Ézavovo a Nížinu, kraj Filištíncov, zaberú aj kraj Efrajima i kraj Samárie a Benjamín zaberie Gileád. Zajatci z izraelského vojska zaberú kraj Kanaáncov až po Sareptu a jeruzalemskí zajatci, ktorí sú v Sefárade, zaberú mestá Negebu. Potom záchranci vystúpia na vrch Sion, aby súdili vrch Ézavov. Potom bude kráľovstvo patriť Hospodinovi. Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša; odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša. Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha; pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal. Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme. Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša. Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami. Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti nim čoraz väčšmi búrilo. Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa Ti páčilo. Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť. Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi. Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; Jonáš bol v jej vnútri tri dni a tri noci. I modlil sa zvnútra ryby k Hospodinovi, svojmu Bohu: Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas. Uvrhol si ma do hlbiny uprostred mora a obkľúčil ma prúd, všetky tvoje príboje a vlny cezo mňa sa prevalili. A ja som povedal: Zahnaný som spred Tvojich očí, ako ešte pohliadnem na Tvoj svätý chrám? Obkľúčili ma vody až po hrdlo, hlbina ma obkolesila, chaluha mi ovinula hlavu. Zostúpil som do zeme až k základom vrchov, jej závory sa zavreli za mnou na veky. Ty si však vytiahol život môj z jamy, Hospodine, Bože môj. Keď prahla duša vo mne, na Hospodina som sa rozpomenul, a moja modlitba prenikla k Tebe, do Tvojho svätého chrámu. Tí, čo sa pridŕžajú ničomných bôžikov, opúšťajú svoj prameň milosti. Ale ja s hlasnou vďakou budem Ti obetovať a splním, čo som sľúbil. U Hospodina je vyslobodenie. I rozkázal Hospodin rybe, a tá vyvrátila Jonáša na suchú zem. Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi druhý raz takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž mu, čo ti poviem. Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa rozkazu Hospodinovho. Ninive však bolo nesmierne veľkým mestom pred Bohom, na tri dni chôdze. Keď Jonáš vchádzal do mesta, v prvý deň cesty volal: Ešte štyridsať dní, a Ninive bude vyvrátené! Vtedy uverili Ninivčania Bohu, vyhlásili pôst od najväčšieho až po najmenšieho a obliekli sa do vrecoviny. Keď sa správa o tom dostala k ninivskému kráľovi, ten vstal zo svojho trónu, zložil zo seba plášť, odel sa vrecovinou a sadol si do popola. Potom dal rozhlásiť po Ninive ako rozhodnutie kráľa a jeho šľachticov: Nech ani ľudia ani zvieratá, rožný statok ani ovce neokúsia nič, nech sa nepasú, ani vodu nepijú. A nech sa ľudia i zvieratá odejú vrecovinou a mocne volajú k Bohu; nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, čo má na rukách. Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, odvráti sa od svojho blčiaceho hnevu a nezahynieme. Keď Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty, bolo Mu ľúto dopustiť nešťastie, ktorým im pohrozil, a nedopustil ho. Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa. I modlil sa k Hospodinovi: Ó, Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel skôr ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie. A teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť, ako žiť. Hospodin riekol: Či si sa právom rozhneval? Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho; urobil si tam chatku a sedel pod ňou v tieni, aby uvidel, čo sa bude v meste diať. Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval. Ale na druhý deň za svitania Boh nastrojil červa, ktorý napadol ricínovník, a ten vyschol. Keď vyšlo slnko, nastrojil Boh horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: Lepšie mi je zomrieť, ako žiť. Boh riekol Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? A on odvetil: Právom som sa rozhneval, až na smrť. Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul; a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka? Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Micheášovi z Mórešetu za dní judských kráľov Jótáma, Acháza, Chizkiju, ktoré prijal vo videní o Samárii a Jeruzaleme. Počujte, všetky národy, načúvaj zem, i čo ju napĺňa, a nech je Hospodin, Pán, svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu. Lebo, hľa, Hospodin vychádza zo svojho mesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme. Vrchy sa rozplývajú pred Ním a údolia sa rozštepujú, ako sa vosk roztápa od ohňa, ako vody, ktoré sa valia po vrchu. Všetko to pre priestupok Jákobov a pre hriechy domu izraelského. Kto je za priestupkom Jákobovým? Či nie Samária? Kto je za priestupkom domu Júdovho? Či nie Jeruzalem? Samáriu zmením na pole trosiek, na miesto pre vinicu; jej kamene zrútim do údolia a obnažím jej základy. Všetky jej tesané modly budú rozbité, všetky jej dary za smilstvo budú spálené, všetky jej modly spustoším, lebo si to nazhromaždila z darov za smilstvo; a zmenia sa opäť na odmenu za smilstvo. Preto musím nariekať a kvíliť, bosý a nahý chodiť, nariekať ako šakaly a trúchliť ako pštrosy. Lebo je neliečiteľná jej rana a siaha až po Júdu. Dolieha na bránu môjho ľudu, až na Jeruzalem. Neoznamujte to v Gate, a vôbec neplačte! V Bét-Leafre váľajte sa v prachu! Daj sa na cestu, obyvateľka Šáfíru, v nahote a hanbe. Nevyšla z mesta obyvateľka Kanaánu. Nárek Bét-Haécelu odníme vám postať. Keď obyvateľka Márotu očakávala dobro, zostúpilo zlo od Hospodina až po bránu Jeruzalema. Zapriahni koňa do voza, obyvateľka Láchíša! Tu je začiatok hriechu dcéry Sion, lebo v tebe sa našli priestupky Izraela. Preto dáš rozlúčkové dary pre Mórešet-Gat. Domy Akzíbu oklamú izraelského kráľa. Ešte privediem na teba dobyvateľa, obyvateľka Máreše. Až do Adullámu sa dostane sláva Izraela. Vyhoľ si lysinu a ostrihaj sa pre svojich rozkošných synov; rozšír len svoju lysinu ako sup, lebo odišli od teba do zajatia. Beda tým, čo vymýšľajú neprávosť a pášu zlo na svojich lôžkach. Keď svitne ráno, uskutočňujú ho, lebo majú moc v rukách. Dychtia po poliach a uchvacujú ich, po domoch a zaberajú ich. Utláčajú človeka i jeho domácnosť, každého muža i jeho vlastníctvo. Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja osnujem zlo proti tejto čeliadke, z ktorého nevytiahnete svoju šiju, z ktorého nevybŕdnete. Lebo to bude zlý čas. V ten deň uplatnia proti vám príslovie, zaznie žalostné bedákanie a povedia: Sme celkom zničení. Podiel môjho ľudu bol rozdelený meracou šnúrou. A nikto mu ho nevracia. Naše polia boli rozdelené našim väzniteľom. Preto nebudeš mať nikoho, kto by ti meracou šnúrou určil podiel v zbore Hospodinovom. Nekážte! Tak kážu oni: O takých veciach netreba kázať. Nezasiahne nás potupa. Či je prekliaty dom Jákobov? Či je Duch Hospodinov netrpezlivý? Či sú toto Jeho skutky? Nie sú moje slová dobrotivé voči chodiacemu v úprimnosti? Ale vy povstávate proti môjmu ľudu ako nepriateľ, strhávate plášť z tých, ktorí pokojne kráčajú okolo bez úmyslu bojovať. Vyháňate ženy môjho ľudu z ich príjemných domov, ich deťom navždy odnímate moju ozdobu. Vstaňte a choďte! Tu niet miesta pre odpočinok. Pre vašu nečistotu vás stíha hrozná záhuba. Keby niekto bežal za vetrom, a hovoril by lož: Budem vám kázať o víne a opojnom nápoji - to by bol kazateľ pre tento ľud! Istotne ťa celkom pozbieram, Jákob, istotne zhromaždím zvyšok Izraela; zjednotím ich ako ovce v košiari, ako stádo na jeho pastve; bude sa to hemžiť ľuďmi. Pred nimi pôjde ten, čo razí cestu. Keď prerazia a prejdú bránou, vyjdú von a ich kráľ pôjde pred nimi, Hospodin na ich čele. Povedal som: Počujte, predáci Jákoba a náčelníci domu Izraela: Či nemáte práve vy poznať právo? Nenávidíte dobro a milujete zlo. Z ľudí trháte kožu a mäso z ich kostí. Požierajú mäso môjho ľudu, sťahujú z neho kožu a lámu jeho kosti; krájajú ho ako do hrnca, ako mäso do kotla. Potom budú kričať k Hospodinovi, ale neodpovie im; v tom čase skryje si tvár pred nimi, pretože páchali zlé skutky. Takto vraví Hospodin proti prorokom, ktorí zavádzajú môj ľud, ktorí - ak majú čo hrýzť zubami - volajú: Pokoj! Ale svätú vojnu vyhlasujú proti tomu, kto im nič nedá do úst. Preto na vás doľahne noc bez videnia a nastane vám tma bez veštby. Slnko zapadne nad prorokmi a nastane im čierny deň. Vtedy sa zahanbia jasnovidci a zapýria sa veštci; všetci si zakryjú ústa, lebo Boh nedá odpoveď. Ja som však naplnený silou Ducha Hospodinovho, práva a moci, aby som oznamoval Jákobovi jeho priestupok a Izraelu jeho hriech. Počujte toto, predáci domu Jákobovho a náčelníci domu Izraela, ktorým sa právo protiví a ktorí všetko rovné krivíte, ktorí krvou budujete Sion a Jeruzalem bezprávím. Jeho predáci súdia za úplatok. Jeho kňazi poúčajú za odmenu. Jeho proroci veštia za peniaze. Pritom sa spoliehajú na Hospodina a vravia: Či Hospodin nie je medzi nami? Nič zlé sa nám nestane. Preto kvôli vám bude Sion zoraný na pole, Jeruzalem sa zmení na zrúcaniny a chrámové návršie na lesnaté výšiny. V posledných dňoch vrch domu Hospodinovho pevne bude stáť na vrchole hôr a vyvýšený bude nad pahorky. I pohrnú sa k nemu národy. Mnohé kmene poputujú a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov, k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám a budeme chodiť po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. On bude súdiť mnohé národy, vynášať výrok mocným kmeňom, a to i vzdialeným. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. Každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí. Lebo ústa Hospodina mocností prehovorili. Veď všetky národy chodia, každý v mene svojho boha, ale my budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Boha, na večné veky. V ten deň - znie výrok Hospodinov - pozbieram to, čo kríva, zhromaždím to, čo je zahnané, i to, s čím som zle nakladal. To, čo kríva, urobím zvyškom, a to, čo je zahnané, mocným národom. Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sion, odteraz až naveky. Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion, k tebe sa dostaví, príde prvotné vladárstvo, kráľovstvo dcéry Jeruzalem. Prečo tak hlasno kričíš? Či nieto kráľa v tebe? Či zahynul tvoj radca, že sa ťa zmocnili bôle rodičky? Zvíjaj sa a stenaj ako rodička, dcéra Sion, lebo teraz musíš vyjsť z mesta, budeš bývať na poli a prídeš až do Babylonu. Tam budeš vyslobodená. Tam ťa vykúpi Hospodin z rúk tvojich nepriateľov. Teraz sa zhromaždili proti tebe mnohé národy, ktoré hovoria: Nech je znesvätená a nech sa naše oko napasie pohľadom na Sion. Oni však nepoznajú myšlienky Hospodinove a nechápu Jeho zámer, že ich zhromaždil ako snopy na holohumnici. Vstaň a mláť, dcéra Sion, lebo ti spravím železné rohy a bronzové kopytá, takže mnohé národy rozdrvíš, pre Hospodina ich korisť podrobíš kliatbe a ich bohatstvo Pánovi celej zeme. Teraz si však narob krvavé zárezy, dcéra porobená, súžili nás obliehaním. Palicou budú biť po tvári sudcu Izraela. Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti. Preto ich vydá do nebezpečenstva až dovtedy, kým rodička neporodí a ostatní jeho bratia sa nenavrátia k ľudu izraelskému. Zastane si a bude pásť mocou Hospodinovou a velebnosťou mena svojho Boha, Hospodina. I budú pokojne bývať, lebo On bude veľký až do končín zeme. On bude pokojom. Ak príde Aššúr do našej krajiny a vkročí do našich palácov, postavíme proti nemu sedem pastierov a osem kniežat z ľudu. Tí budú mečom spravovať Asýriu a krajinu Nimródovu vytasenou zbraňou. On nás zachráni pred Aššúrom, keď príde do našej krajiny a bude kráčať naším územím. Vtedy bude zvyšok Jákobov uprostred mnohých národov ako rosa od Hospodina, ako dážď na trávu, ktorá neskladá nádej v človeka a nečaká na ľudských synov. Zvyšok Jákobov bude medzi národmi, uprostred mnohých národov ako lev medzi divými zvieratmi a ako mladý lev v stáde oviec: ak prejde, rozšliape, roztrhá tak, že to nik nezachráni. Nech je tvoja ruka vyvýšená nad tvojimi protivníkmi a nech sú vyhubení všetci tvoji nepriatelia. V ten deň - znie výrok Hospodinov - vyhubím tvoje kone z tvojho stredu a zničím tvoje vozy. Vyhubím mestá tvojej krajiny a zrúcam všetky tvoje pevnosti. Vyhubím tvoje čarodejstvá z tvojich rúk a nebudeš mať veštcov; vyhubím tvoje tesané modly aj posvätné stĺpy z tvojho stredu. A nebudeš sa už klaňať dielu svojich rúk. Odhodím z tvojho stredu tvoje ašéry a spustoším tvoje mestá. S hnevom a prchkosťou vykonám pomstu na národoch, ktoré nechceli poslúchnuť. Počujte, čo vraví Hospodin: Povstaň! Začni súdny spor pred vrchmi. Nech pahorky počujú tvoj hlas! Počujte, vrchy, súdny spor Hospodinov, aj vy, pevné základy zeme! Lebo Hospodin vedie spor so svojím ľudom, súdi sa s Izraelom. Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi! Veď som ťa vyviedol z Egypta, vykúpil som ťa z domu otrokov; poslal som pred tebou Mojžiša, Árona a Mirjamu. Ľud môj, rozpomeň sa, čo zamýšľal moábsky kráľ Balák a čo mu odpovedal Beórov syn Bileám; čo sa dialo od Šittímu po Gilgál, aby si poznal spásonosné skutky Hospodinove. S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám predstúpiť pred Neho so zápalmi a s jednoročnými teľcami? Má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a v desaťtisícoch potokov oleja? Mám dať svojho prvorodeného za svoj priestupok, plod svojho tela za svoj hriech? Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Čuj, Hospodin privoláva mestu - a je múdre báť sa Tvojho mena: Počujte, kmene a zbor mesta! Ešte sú hriešne poklady v dome bezbožníka aj prekliata, skúpa éfa. Mám ja za poctivé vyhlásiť podvodné váhy a mešec s falošným závažím? Boháči tohto mesta sú plní násilia. Jeho obyvatelia hovoria lož, v ústach majú podvodný jazyk. Preto som ťa aj ja začal biť, pustošiť za tvoje hriechy. Budeš jesť, ale sa nenasýtiš, a ostaneš naďalej hladný, keď si aj odložíš nabok, nič nezachrániš, a čo zachrániš, vydám napospas meču. Budeš siať, ale žať nebudeš, vylisuješ olivy, ale olejom sa nepotrieš, vytlačíš aj mušt, a víno piť nebudeš. Držíš sa ustanovení Omrího a všetkých skutkov domu Achábovho. Vy sa spravujete ich radami. Preto ťa vydám na spustošenie a obyvateľov mesta na posmech. Znášať budete pohanenie národov. Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia, ako paberky po oberačke hrozna. Niet hrozna na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srdce. Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou. Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali; knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby; tak prevracajú právo. Najlepší z nich je ako bodliak a najpoctivejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi. Neverte blížnemu; nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou, ktorú máš v náručí. Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci. Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší. Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom. Musím znášať hnev Hospodinov, lebo som sa prehrešil proti Nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem Jeho spásonosný skutok. Potom uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hospodin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej; teraz bude pošliapaná sťa blato na uliciach. To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice. V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému. Ale zem bude pustatinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov. Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášáne a Gileáde ako za starodávnych čias. Ukážem im predivné veci ako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta. Uvidia to národy a zahanbia sa za všetku svoju moc; položia ruku na ústa, uši im ohluchnú. Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich zámkov, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu. Teba sa budú báť. Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy. Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias. Výrok o Ninive. Kniha videnia Nahuma Elkóšskeho. Hospodin je horlivým Bohom a pomstiteľom, pomstiteľom je Hospodin, plným prchkosti. Hospodin sa pomstí na svojich protivníkoch a drží hnev proti svojim nepriateľom. Hospodin je zhovievavý a veľký v moci, ale nenecháva nikoho bez trestu. Vo víchre a búrke je Jeho cesta a oblak je prachom Jeho nôh. Pohrozí moru, a vysuší ho, i všetky rieky vysuší. Vädne Bášán i Karmel, i kvet Libanonu vädne. Vrchy sa trasú pred Ním a pahorky sú v pohybe. Zem sa dvíha pred Ním, i svet a všetko, čo ho obýva. Kto obstojí pred Jeho prudkosťou a kto ostane pred páľavou Jeho hnevu? Prchkosť Jeho rozlieva sa ako oheň a skaly sa pukajú pred Ním. Dobrotivý je Hospodin, On pevnosťou je v deň súženia, pozná tých, ktorí dúfajú v Neho. Valiacou sa záplavou urobí koniec svojim protivníkom a svojich nepriateľov do tmy zaženie. Čo zamýšľate proti Hospodinovi? On určite urobí koniec, súženie dvakrát nepríde. Aj keď sú ako posplietané tŕne a v plnej miazge, strávení budú celkom sťa suché strnisko. Lebo z teba vyšiel ten, čo zamýšľal zlé proti Hospodinovi, a strojil ničomnosť. Takto vraví Hospodin: Aj keď sú nedotknutí a početní, budú zoťatí a zahynú. A ak som teba pokoril, už viac ťa nepokorím. Teraz polámem jeho jarmo, ktoré leží na tebe, a roztrhám tvoje putá. Hospodin vydal rozkaz proti tebe: Z tvojho mena nebude viac semeno! Z domu tvojich bohov vyničím ryté a liate obrazy; pripravím ti hrob, lebo si naničhodný. Ajhľa, na vrchoch nohy posla blahozvesti, ktorý zvestuje pokoj: Sväť, Júda, svoje sviatky, plň svoje sľuby, lebo už nikdy nepríde proti tebe naničhodník: je celkom vyhladený. Zhubca tiahne proti tebe: dobre stráž pevnosť, pozoruj cestu, upevni si bedrá, pozbieraj všetky sily. Lebo Hospodin obnoví dôstojnosť Jákobovu ako dôstojnosť Izraela, keďže ich ničitelia spustošili a skazili im vetvy. Štít jeho hrdinov sa červenie, bojovníci sú oblečení v šarláte, vozy sú v ohni fakieľ v deň ním určený a tátoše sa vzpínajú. Vozy sa rútia ulicami, rachotia po námestiach, vyzerajú ako fakle, mihajú sa ako blesky. Kráľ Ninive vyzve svojich mocných, ale sa potkýnajú pri chôdzi, ponáhľajú sa k hradbám, no už je postavený útočný kryt. Riečne úpusty sa otvoria a palác sa zakolíše. Zajatú kráľovnú odvedú; jej dievky budú vzdychať, ako keď nariekajú holuby, a biť sa budú v prsia. Ninive je ako jazero plné vody, jeho vody unikajú. Zastavte sa, stojte! No nik sa neobráti. Rabujte striebro, rabujte zlato, niet konca pokladom; ťažšie sú ako ostatné drahocennosti. Spúšť, ruiny a spustošenie, skľúčené srdcia, podlomené kolená, vo všetkých bedrách chvenie, na všetkých tvárach bledosť. Kde je brloh levov a jaskyňa levíčat, kam lev korisť vnášal, kde lev býval bez vyrušenia? Lev mnoho trhal pre svoje mláďatá, hrdúsil pre svoje levice, úlovkom naplnil svoje pelechy a svoje brlohy korisťou. Ajhľa, som proti tebe - to je výrok Hospodina mocností - ja na dym spálim tvoje vozy a tvoje levíčatá požerie meč. Urobím koniec tvojej koristi na zemi a nebude už znieť hlas tvojich poslov. Beda krvilačnému mestu, je samá lož, je plné koristi, a neprestáva rabovať. Čuť praskot biča, hrmotný zvuk kolies, cválajúce kone, rútiace sa vozy. Jazdci vysadajú, meče planú, oštepy sa blýskajú. Množstvo pobitých!... Hromada mŕtvych tiel!... Niet konca mŕtvolám! Potkýnajú sa o mŕtvoly. To všetko pre mnohé smilstvá neviestky, pôvabne krásnej čarodejnice, ktorá opantala národy svojimi smilstvami a pokolenia svojimi čarami. Ajhľa, som proti tebe - to je výrok Hospodina mocností - vyhrniem ti sukne na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu. Okydám ťa špinou, znevážim ťa a urobím z teba divadlo. Každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a povie: Spustošené je Ninive! Kto ho poľutuje? Kde mu vyhľadám tešiteľov? Si lepšie ako No Ammon, ktoré ležalo na Níle, vodami obkľúčené, hradbou mu bolo more a jeho múrom voda? Kúš a Egypt boli jeho neobmedzenou silou. Pút a Líbyjci boli mu na pomoci. Aj jeho stihlo vyhnanstvo, odišlo do zajatia, aj deti mu roztrieskali na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachtu hádzali lós a všetkých jeho veľkých dali do pút. Aj ty budeš opité, skryješ sa, aj ty budeš hľadať útočisko pred nepriateľom. Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s raným ovocím. Ak ich potrasú, spadnú do úst toho, kto chce jesť. Ajhľa, tvoji bojovníci sú ženy uprostred teba. Tvojim nepriateľom sa otvoria dokorán brány tvojej krajiny; oheň strávi tvoje závory. Naber si vodu na čas obliehania, opevni svoje pevnosti, vstúp do blata a mies hlinu, chop sa formy na tehly! Tam ťa strávi oheň, vyhladí ťa meč, požerie ťa ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako chrobač, aj keď sa rozmnožíš ako kobylky! Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd. Chrobač spustoší a odletí. Tvoji strážcovia sú ako kobylky a tvoji pisári sú ako mračná chrústov, ktoré sa v chladnom čase zdržujú pri ohradách; keď vyjde slnko, odletia, a nikto nepozná miesto, kde sú. Tvoji pastieri zaspali, kráľ Asýrie, tvoji šľachtici zadriemali. Tvoj ľud sa rozpŕchol po vrchoch, a nik ho nezhromaždí. Na tvoju biedu lieku niet, bolestivá je tvoja rana. Všetci, čo počujú zvesť o tebe, tlieskať budú rukami nad tebou. Veď na koho nedoľahla tvoja ustavičná zloba? Výrok, ktorý prorok Abakuk prijal ako videnie. Dokedy budem volať o pomoc, Hospodine, a Ty nepočuješ? Kričať na Teba: Násilie! a nepomáhaš? Prečo mi dovolíš hľadieť na krivdu, a sám sa dívaš na trápenie? Zhuba a násilie predo mnou, vzniká spor a škriepka povstáva. Preto je zákon neúčinný a právo sa nikdy nedostáva navrch, lebo nešľachetník obkľučuje spravodlivého, preto sa právo kriví. Pozrite na národy a hľaďte, užasnite v údive, lebo za vašich dní vykonávam skutok, o ktorom by ste neverili, keby vám o ňom rozprávali. Lebo, hľa, vzbudím Chaldejcov - národ zúrivý a prudký, ktorý prejde šíravy zeme, aby zabral obydlia, ktoré mu nepatria. Je strašný a hrozný - jeho právo a povýšenosť pochádza z neho samého. Jeho kone sú rýchlejšie ako leopardy a ľútejšie než vlci za večera. Jeho jazdci sa cvalom priženú, zďaleka prídu jeho jazdci, priletia ako orol, ktorý sa vrhá na pokrm. Každý z nich ide za násilím, hrôza z nich kráča pred nimi, zbierajú zajatcov sťa piesok. Vysmieva sa z kráľov a kniežatá sú mu na posmech. Z každej pevnosti sa smeje, urobí násyp a obkľúči ju. Potom sa preženie sťa vietor - a ide ďalej, on vlastnú silu urobí si bohom. Či Ty, Hospodine, nie si od večnosti, Bože môj, Svätý môj? My nezomrieme! Hospodine, Ty si ho ustanovil vykonať súd, a Ty, ó skala, si ho určil vykonať trest. Pričisté sú Tvoje oči, aby sa dívali na zlo, Ty nemôžeš hľadieť na trápenie! Prečo hľadíš na neverných, a mlčíš, keď nešľachetník pohlcuje spravodlivejšieho, ako je sám? Ľudí robíš podobnými morským rybám a podobnými červom, ktoré nemajú vládcu? Všetko chce vychytať udicou, vyloviť do svojej siete, pozbierať svojím čereňom; preto raduje sa a jasá. Preto obetuje svojej sieti, kadidlo páli svojmu čereňu, lebo z nich má svoj tučný podiel a bohatý pokrm. Či smie preto vyprázdňovať svoju sieť a bez ľútosti stále vraždiť národy? Na svoju stráž si zastanem a postavím sa na baštu, ja striehnuť budem, aby som zbadal, čo mi bude hovoriť a čo odpovie na moju námietku. Hospodin mi odpovedal: Opíš videnie, a to zreteľne na dosky, aby ho čitateľ ľahko zrakom prebehol. Lebo videnie sa splní svojím časom, speje ku koncu a - nesklame; keby sa zdržalo, čakaj naň, lebo určite sa splní - nebude meškať. Ajhľa, nadutý nemá v duši pokoj, ale spravodlivý zo svojej viery bude žiť! Isteže, neverný násilník, opovážlivec nič nespraví, jeho žiadostivosť široká je ako ríša mŕtvych, je nenasýtený ako smrť; k sebe zhŕňa všetky národy a zhromažďuje k sebe všetkých ľudí. Či títo všetci nepoužijú o ňom porekadlo, posmešnú pesničku, a či nepovedia: Beda tomu, kto si hromadí, čo mu nepatrí. Až dokedy to potrvá? Zaťažuje sa zálohmi! Či zrazu nepovstanú tvoji veritelia a neprebudia sa tí, ktorí otrasú tebou? Staneš sa ich korisťou. Veď ty si olúpil mnohé národy, ostatné národy olúpia teba pre ľudskú krv a pre násilie na krajinách, na mestách i na všetkých, ktorí bývajú v nich. Beda tomu, kto zháňa mrzký zisk pre svoj dom, aby si vysoko postavil svoje hniezdo, aby unikol z dosahu nešťastia. Rozhodol si sa na hanbu svojho domu vykynožiť mnohé národy, a zhrešil si proti sebe samému. Veď kameň bude kričať z múru a hrada z krovu sa mu ozve. Beda tomu, kto mesto stavia krvou a hrad spevňuje neprávosťou. Nie je to, hľa, od Hospodina mocností, že sa ľudia len pre oheň moria a národy sa pre nič za nič ustávajú? Lebo zem bude naplnená poznaním slávy Hospodinovej tak, ako vody napĺňajú moria. Beda tomu, kto napája svojich blížnych z čaše svojej zlosti a opíja ich, aby videl ich nahotu. Nasýtiš sa hanbou namiesto slávy, pi teda aj ty a potácaj sa! Proti tebe sa obráti kalich v pravici Hospodinovej a potupa príde na tvoju slávu. Lebo tvoje násilie, na Libanone spáchané, ťa zavalí, a ničenie zvierat ťa predesí pre ľudskú krv a pre násilie na krajine, na meste i na všetkých, ktorí bývajú v ňom. Čo pomôže tesaná modla, že ju rezbár stvárnil, liata modla, lživý učiteľ - že tvorca skladá nádej vo svoj výtvor, keď robí nemých bôžikov? Beda tomu, kto hovorí drevu: Zobuď sa! nemému kameňu: Vstaň! Či ten môže dať zjavenie? Hľa, pokrytý je zlatom a striebrom, ale ducha v sebe vôbec nemá. Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred Ním celá zem! Modlitba proroka Abakuka na spôsob žalospevu: Hospodine, počul som o Tebe zvesť a videl som Tvoje dielo, Hospodine. Oživ ho v najbližších rokoch. V najbližších rokoch urob ho známym, v hneve pamätaj na zľutovanie! Boh prichádza od Témánu a Svätý z vrchu Párán. Sela! Jeho veleba zakryla nebesá a zem je plná Jeho chvály. On žiari ako svetlo, lúče Mu z ruky šľahajú, a tým je zahalená Jeho moc. Pred Jeho tvárou kráča mor a vzápätí za Ním ide nákaza. Zastane, premeriava zem, pozrie - a pohne národmi. Rozpadnú sa večné vrchy, sklonia sa odveké kopce; Jemu patria cesty večnosti. Stany Kúšanu vidím v nešťastí, trasú sa šiatre Midjánska. Či proti riekam, Hospodine, či proti riekam planie Tvoj hnev? Či proti moru je Tvoje rozhorčenie, keď sa nesieš na svojich koňoch a na svojich víťazných vozoch? Tvoj luk je pripravený. Tvoj tulec je naplnený šípmi. Sela. Riekami brázdil si zem. Vrchy Ťa vidia a zvíjajú sa v bolestiach, záplava vôd sa valí, hlbina vydala svoj hlas, vysoko dvíha svoje ruky. Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí, miznú pri svetle Tvojich šípov, pri bleskovom jase Tvojho oštepu. V prchkosti kráčaš po zemi a v hneve šliapeš národy. Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu, na pomoc svojmu pomazanému; zrazíš strechu z domu nešľachetníka, obnažíš základ až na skalu. Sela. Vlastným šípom prebodneš hlavy jeho vládcov, ktorí sa prihnali vo svojej pýche, aby nás rozptýlili, akoby šli zhltnúť bedára v jeho skrýši. Ty vkročíš so svojimi koňmi na more cez bahno mnohých vôd. Začul som, a pohlo sa mi vnútro, a na ten zvuk chvejú sa mi pery, hniloba vniká mi do kostí a podlamujú sa mi nohy; budem čakať na deň súženia, ktorý pripadne na ľud, čo útočí na nás. Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach. Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy. Hospodin, Pán, je moja sila, On jeleními robí moje kroky a vyvedie ma na moje výšiny. (Pre hudobný prednes na strunovom nástroji.) Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Sofoniášovi, synovi Kúšího, syna Gedaljovho, syna Amarjovho, syna Chizkijovho, za čias judského kráľa Joziáša, syna Ámónovho. Dočista zmetiem všetko zo zeme - znie výrok Hospodinov. Zmetiem človeka i zvieratá, zmetiem nebeské vtáctvo i morské ryby, i pohoršenie s bezbožníkmi, a vykynožím ľudí zo zeme - znie výrok Hospodinov. Vztiahnem ruku na Júdu i na všetkých obyvateľov Jeruzalema. Vykynožím z tohto miesta zvyšky po Baalovi i meno žrecov spolu s kňazmi, aj tých, čo sa na nástrešiach nebeskému voju klaňajú, čo klaňajú sa prisahajúc Hospodinovi, aj na Milkóma prisahajú; aj tých, ktorí sa odvrátili od Hospodina a Hospodina nehľadajú, ani sa po Ňom nepýtajú. Ticho pred Hospodinom, Pánom, lebo blízky je deň Hospodinov, lebo Hospodin pripravil obeť, posvätil svojich povolaných. V deň Hospodinovej obete potrestám kniežatá i synov kráľovských i všetkých odetých do odevu cudzozemcov. V ten deň potrestám všetkých, ktorí preskakujú prah, ktorí napĺňajú dom svojich pánov násilím a podvodom. V ten deň - znie výrok Hospodinov - sa ozve volanie o pomoc od Rybnej brány, kvílenie z druhej strany a veľký treskot od pahorkov. Kvíľte, obyvatelia kotliny, veď všetok kramársky ľud bude umlčaný a vyhladený, všetci, ktorí vážia striebro. V tom čase prekutám Jeruzalem lampami a potrestám mužov, ktorí bezstarostne sedia nad svojimi kvasnicami a v srdciach si hovoria: Hospodin neurobí ani dobré, ani zlé. Ich bohatstvo bude korisťou, ich domy pustatinou. Vystavajú domy, ale nebudú v nich bývať; aj vinice si vysadia, ale víno z nich nebudú piť. Blízko je veľký deň Hospodinov, blízko, a veľmi sa náhli. Čuj! Hospodinov deň je trpký; kričať v ňom bude hrdina. Dňom prchkosti bude ten deň, dňom súženia a tiesne, dňom trosiek a pustošenia, dňom tmy a temnoty, dňom oblakov a mrákavy, dňom trúbenia a vojnového kriku proti opevneným mestám, proti vysokým cimburiam. Úzkosťou zovriem ľudí a budú chodiť ako slepí, lebo zhrešili proti Hospodinovi. Ich krv bude vyliata ako prach, ich mäso ako hnoj. Ani ich striebro a zlato ich nebude môcť zachrániť. V deň prchkosti Hospodinovej v plameňoch Jeho žiarlivosti celá zem bude strávená. Lebo úplný a náhly koniec pripraví všetkým obyvateľom zeme. Zhromaždite sa a zíďte, vy, národ bez hanby! Skôr, ako sa stane, čo je určené, a váš deň odletí ako pleva; skôr, ako príde na vás páľava hnevu Hospodinovho, skôr, ako príde na vás deň hnevu Hospodinovho, hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí plníte Jeho nariadenia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, azda sa ukryjete v deň hnevu Hospodinovho. Gaza bude opustená a Aškalón bude púšťou; Ašdód na poludnie vyženú a Ekrón bude vykorenený. Beda obyvateľom prímorského kraja, národu Keretejcov. Slovo Hospodinovo je proti vám, Kanaán, krajina Filištíncov, tak ťa zničím, že zostaneš bez obyvateľov. Prímorský kraj bude pastvou a lúčinou pre pastierov s košiarmi pre ovce. Prímorský kraj pripadne zvyšku domu Júdovho. Na nich budú pásť, večer sa ukladať v domoch Aškalónu, keď ich navštívi ich Boh, Hospodin, a zmení ich údel. Počul som Moábovo potupovanie a utŕhanie Ammóncov, ktorými potupovali môj ľud a proti jeho hraniciam sa vypínali. Preto, akože žijem - znie výrok Hospodina mocností, Boha Izraela - Moáb bude ako Sodoma a Ammónci ako Gomora, ako žihľavisko, ako soľná jama a večná púšť. Zvyšky môjho ľudu ho vyplienia a ostatok môjho národa ho vezme do vlastníctva. To budú mať za svoju pýchu, lebo potupili ľud Hospodina mocností a vypínali sa nadeň. Hospodin bude hrozný proti nim, pretože schradnúť dá všetkým bohom zeme, a klaňať sa Mu bude každý na svojom mieste, všetky ostrovy národov. Aj vy, Kúšijci, budete prebodnutí mojím mečom. Potom natiahne svoju ruku na sever, zničí aj Asýriu. Ninive zmení na pustatinu, vyprahnutú ako púšť. V ňom budú polihovať stáda a zver všetkých druhov, pelikán i jež nocovať budú medzi jeho stĺpmi, kuvik bude spievať v oknách, havran na prahu, keď strhané bude cédrové obloženie. To je jasavé mesto, ktoré si bývalo v bezpečí a ktoré v sebe myslelo: Ja som, a nič viac. Akou pustatinou sa stalo, dúpäťom zvere! Každý, kto pôjde popri ňom, zapíska naň a mávne rukou. Beda spurnému, poškvrnenému a násilníckemu mestu. Hlas neposlúcha, karhanie neprijíma, Hospodinovi nedôveruje, k Bohu svojmu sa nepribližuje. Jeho kniežatá uprostred neho sú revúcimi levmi. Jeho sudcovia večernými vlkmi, čo si neodložia nič na ráno. Jeho proroci sú namyslení, mužovia klamu. Jeho kňazi znesväcujú, čo je sväté, a znásilňujú zákon. Hospodin spravodlivý je uprostred neho, nečiní krivdu. Každé ráno vydáva na svetlo svoje príkazy. Nikdy to neprestane. Zločinec však nepozná hanbu. Vyhladil som národy a spustošené sú ich cimburia. Dal som spustnúť ich uliciam, takže niet na nich chodcov; ich mestá sú vyplienené, že niet v nich muža ani obyvateľa. Riekol som: Predsa sa ma len budeš báť, prijmeš napomenutie. Aby nezmizlo spred jeho očí nič, čo som mu prikázal. Oni však vždy znovu a znovu snažili sa všetko zle urobiť. Preto očakávajte na mňa - znie výrok Hospodinov - a to na deň, keď povstanem ku koristi, lebo mojím rozhodnutím je zhromaždiť národy, dovedna zhrnúť kráľovstvá a vyliať na ne svoju prchkosť i všetku pálčivosť svojho hnevu, lebo v ohni mojej žiarlivosti strávená bude celá zem. Vtedy dám národom iné pery, čisté, aby všetci vzývali meno Hospodinovo, aby Mu svorne slúžili. Z druhej strany kúšskych riek moji vyznavači, dcéra mojich rozptýlených, prinesú mi dar. V ten deň nebudeš sa hanbiť za všetky svoje skutky, ktorými si sa mi spreneveril. Lebo potom odstránim z tvojho stredu tvojich pyšne jasajúcich, a nebudeš sa už vyvyšovať na mojom svätom vrchu. Ponechám uprostred teba ľud biedny a chatrný, i budú hľadať útočisko v mene Hospodinovom. Zvyšky Izraela nebudú páchať neprávosť ani hovoriť lož, a nenájde sa v ich ústach podvodný jazyk, lebo pásť budú a odpočívať, a nik ich nevyplaší. Zaplesaj, dcéra Sion, zvučne pokrikuj, Izrael, raduj sa a jasaj celým srdcom, dcéra Jeruzalem! Hospodin odňal rozsudky nad tebou, odvrátil tvojich nepriateľov. Hospodin, kráľ Izraela, je uprostred teba, nebudeš sa už báť zlého. V ten deň povedia Jeruzalemu: Neboj sa, Sion, nech neochabnú tvoje ruky! Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou ako za dní slávností. Odnímem od teba a odstránim z teba potupu. Ajhľa, v tom čase sa porátam so všetkými tými, ktorí ťa ponižovali; krívajúcich zachránim a rozptýlených zhromaždím, ich hanbu zmením na chválu a dobré meno na celej zemi. V tom čase vás privediem, keď vás zhromaždím, lebo chcem vás priviesť ku chvále a cti medzi všetkými národmi zeme, keď pred vaším zrakom zmením váš údel - hovorí Hospodin. V druhom roku kráľa Dária, v šiestom mesiaci, v prvý deň mesiaca prostredníctvom proroka Aggea zaznelo Hospodinovo slovo judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi, synovi Šealtiélovmu, a veľkňazovi Józuovi, synovi Jócádakovmu: Takto hovorí Hospodin mocností: Tento ľud vraví: Ešte neprišiel čas stavať dom Hospodinov. Potom zaznelo slovo Hospodinovo prostredníctvom proroka Aggea takto: Vám už nastal čas bývať v obkladaných domoch, zatiaľ čo tento dom je v troskách? Teraz však takto hovorí Hospodin mocností: Povážte, ako sa vám vodí. Sejete mnoho, a zvážate málo; jete, a nenasycujete sa; pijete, ale nemáte dosť; obliekate sa, a nezohrejete sa; kto dostáva mzdu, dáva ju do deravého mešca. Takto hovorí Hospodin mocností: Povážte, ako sa vám vodí. Vystúpte do hôr, dovezte drevo a stavajte dom; obľúbim si ho a budem oslávený, hovorí Hospodin. Očakávali ste mnoho, a je z toho málo; keď ste to doviezli domov, ja som to odfúkol. Prečo? hovorí Hospodin mocností. Pre môj dom, ktorý je v troskách; ale každému z vás ide len o jeho dom. Preto nebesá nad vami odopreli rosu a zem odoprela úrodu. Privolal som suchotu na zem a na vrchy, i na obilie a na mušt, na olej a na všetko, čo vydáva zem, na človeka i na dobytok, a na všetko, čo sa získava rukami. Zerubábel, syn Šealtiélov, a veľkňaz Józua, syn Jócádakov, a všetok ostatný ľud poslúchli hlas Hospodina, svojho Boha, a slová proroka Aggea, lebo ho poslal Hospodin, ich Boh, a ľud sa bál Hospodina. Hospodinov posol Aggeus takto prehovoril k ľudu v zmysle posolstva Hospodinovho: Ja som s vami, hovorí Hospodin. Potom Hospodin povzbudil ducha judského miestodržiteľa Zerubábela, syna Šealtiélovho, ducha veľkňaza Józuu, syna Jócádakovho, a ducha všetkého ostatného ľudu, a dali sa do práce na dome Hospodina mocností, svojho Boha, dvadsiateho štvrtého dňa šiesteho mesiaca. V druhom roku kráľa Dária, v siedmom mesiaci, dvadsiateho prvého dňa zaznelo slovo Hospodinovo prostredníctvom proroka Aggea takto: Povedz judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi, synovi Šealtiélovmu, a veľkňazovi Józuovi, synovi Jócádakovmu, a ostatnému ľudu: Kto ostal medzi vami z tých, čo videli tento dom v jeho prvotnej sláve? A ako ho vidíte teraz? Či sa nezdá vašim očiam ako holé nič? Ale vzmuž sa teraz, Zerubábel - znie výrok Hospodinov - a vzmuž sa, veľkňaz Józua, syn Jócádakov, a vzmuž sa, všetok ľud krajiny - znie výrok Hospodinov - a pracujte, lebo ja som s vami - znie výrok Hospodina moc nos tí - podľa zmluvy, čo som uzavrel s vami pri vašom odchode z Egypta, a aj môj Duch ostáva medzi vami, nebojte sa! Lebo takto hovorí Hospodin mocností: Len malú chvíľu ešte, a ja zatrasiem nebom a zemou, i morom a suchou zemou. Zatrasiem i všetkými národmi, a prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Hospodin mocností. Moje je striebro, moje je zlato - znie výrok Hospodina mocností. Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako minulá - hovorí Hospodin mocností - a na tomto mieste spôsobím pokoj - znie výrok Hospodina mocností. Dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca, v druhom roku Dária, zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi Aggeovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Vyžiadaj si od kňazov poučenie o tomto: Keby niekto v rožku svojho rúcha niesol posvätné mäso, a rožkom svojho rúcha by sa dotkol chleba, niečoho vareného, vína, oleja a akéhokoľvek pokrmu, či to bude posvätné? Kňazi odpovedali: Nie! Nato povedal Aggeus: Keby sa niekto poškvrnený mŕtvolou dotkol toho všetkého, či to bude poškvrnené? Kňazi odpovedali: Bude poškvrnené. Nato odpovedal Aggeus: Tak je to s týmto ľudom, a tak je to s týmto národom predo mnou - znie výrok Hospodinov - a tak je to s každým dielom ich rúk; čo tam obetujú, je poškvrnené. Teraz však pozorujte, čo sa bude diať odo dneška a ďalej! Ako sa vám vodilo predtým, kým bol položený kameň ku kameňu na chráme Hospodinovom? Ak niekto prišiel ku hŕbe obilia o dvadsiatich mericiach, bolo ich len desať; ak prišiel ku kadi nabrať päťdesiat okovov, bolo ich len dvadsať. Bil som vás i všetko dielo vašich rúk sneťou a hrdzou i krupobitím, a neobrátili ste sa ku mne - znie výrok Hospodinov. Nože pozorujte odo dneška a ďalej, od dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca. Odo dňa, keď bol položený základ chrámu Hospodinovho, pozorujte: Či jesto ešte zrno v sýpke? Veď ani vinič a figovník, ani granátovník a oliva ešte nerodia! Odo dneška budem požehnávať. Potom, dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca, zaznelo po druhý raz slovo Hospodinovo k Aggeovi takto: Povedz judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi: Ja zatrasiem nebom i zemou a prevrátim kráľovské tróny; zničím silu pohanských kráľovstiev a prevrátim vozy aj ich jazdcov; kone a ich jazdci sa zrútia, každý jeden na meč druhého. V ten deň - znie výrok Hospodina mocností - vezmem ťa, služobník môj Zerubábel, syn Šealtiélov - znie výrok Hospodinov - a učiním ťa pečatným prsteňom, lebo som si teba vyvolil - znie výrok Hospodina mocností. V ôsmom mesiaci druhého roku Dáriovej vlády Boh takto oslovil proroka Zachariáša, syna Berechjovho, syna Iddovho: Hospodin sa veľmi rozhneval na vašich otcov. Povedz im teda: Takto vraví Hospodin mocností: Vráťte sa ku mne - znie výrok Hospodina mocností - a ja sa navrátim k vám - vraví Hospodin mocností. Nebuďte ako vaši otcovia, ktorým prvší proroci privolávali: Takto hovorí Hospodin mocností: Odvráťte sa od svojich zlých ciest a od svojich zlých skutkov! Ale oni nepočúvali, ani nedbali na mňa - znie výrok Hospodinov. Kdeže sú teraz vaši otcovia? A proroci? Či žijú večne? Či moje slová a moje ustanovenia, ktoré som uložil svojim sluhom, prorokom, nezasiahli vašich otcov? Obrátili sa a uznali: Ako si Hospodin mocností predsavzal s nami naložiť podľa našich ciest a podľa našich skutkov, tak aj naložil s nami. Dvadsiateho štvrtého dňa jedenásteho mesiaca, to jest mesiaca šebát, druhého roku Dáriovej vlády zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi Zachariášovi, synovi Iddovho syna Berechju, takto: V noci som videl: Ajhľa, muž sedel na červenom koni. Ten stál medzi myrtami v hlbine a za ním boli kone červené, plavé a biele. Tu som sa spýtal: Pane môj, kto sú títo? Muž, ktorý stál medzi myrtami, odpovedal: To sú tí, ktorých Hospodin vyslal, aby prešli zem. A tí odpovedali anjelovi Hospodinovmu, ktorý stál medzi myrtami: Prešli sme zem, a hľa, celá je v pokoji. Anjel Hospodinov však odpovedal: Ó Hospodine mocností, kedy sa zmiluješ nad Jeruzalemom a nad judskými mestami, na ktoré sa už sedemdesiat rokov hneváš? Hospodin odpovedal anjelovi, ktorý hovoril so mnou, dobrými a utešujúcimi slovami. Vtedy mi povedal anjel, ktorý hovoril so mnou: Zvestuj! Takto vraví Hospodin moc nos tí: Veľmi horlím za Jeruzalem a Sion, ale veľmi sa hnevám na ľahostajné národy, ktoré - len čo som sa trochu rozhneval - napomáhali zlo. Preto takto vraví Hospodin: Obrátim sa s milosrdenstvom k Jeruzalemu, môj dom bude v ňom zabudovaný - znie výrok Hospodina mocností - a meracia šnúra bude vytiahnutá nad Jeruzalemom. Ďalej zvestuj: Takto vraví Hospodin mocností: Ešte budú moje mestá oplývať požehnaním; Hospodin ešte poteší Sion a znova si vyvolí Jeruzalem. Vtedy som pozdvihol oči, a hľa, videl som štyri rohy. Opýtal som sa anjela, ktorý hovoril so mnou: Čo to znamená? Odpovedal mi: To sú rohy, ktoré rozprášili Júdu, Izrael a Jeruzalem. Potom mi Hospodin ukázal štyroch kováčov. Opýtal som sa: Čo títo idú robiť? Odpovedal mi: To sú rohy, ktoré rozprášili Júdu, takže nikto viac nepozdvihol hlavu. Teraz títo ich prišli postrašiť a zraziť rohy národom, ktoré pozdvihli roh proti Judsku, aby ho rozprášili. Vtedy som pozdvihol oči, a hľa, videl som muža, ktorý mal v ruke meraciu šnúru. Opýtal som sa ho: Kam ideš? Odpovedal mi: Zmerať Jeruzalem, aby som videl, aká je jeho šírka a aká je jeho dĺžka. A hľa, anjel, ktorý hovoril so mnou, práve vychádzal, a druhý anjel mu šiel v ústrety. Ten mu povedal: Utekaj a povedz tamtomu mladíkovi: Bez hradieb budú bývať Jeruzalemčania pre množstvo ľudí a dobytka, ktorý bude v ňom. A ja - znie výrok Hospodinov - budem ohnivou hradbou dookola a slávou uprostred neho. Beda, beda! Utekajte zo severnej krajiny - znie výrok Hospodinov - lebo ako štyri nebeské vetry som vás rozptýlil - znie výrok Hospodinov. Hej, zachráňte sa na Sion, vy, ktorí bývate pri dcére babylonskej! Lebo takto vraví Hospodin mocností, ktorého sláva ma poslala k národom, čo vás vykorisťovali: Kto sa vás dotýka, dotýka sa zrenice môjho oka. Lebo, hľa, zaženiem sa na nich rukou, takže budú korisťou svojich poddaných, a vy poznáte, že ma poslal Hospodin mocností. Jasaj a teš sa, dcéra Sion, lebo, hľa, prídem a budem bývať uprostred teba - znie výrok Hospodinov. V ten deň sa pripoja mnohé národy k Hospodinovi; budú mojím ľudom a ja budem bývať uprostred teba; poznáš, že ma k tebe poslal Hospodin mocností. A Hospodin vezme do vlastníctva Júdu ako svoj dedičný podiel na posvätnej pôde a zase si vyvolí Jeruzalem. Nech stíchne každý pred tvárou Hospodinovou, lebo práve sa pohýna zo svojho svätého príbytku. Potom mi ukázal veľkňaza Józuu, stojaceho pred anjelom Hospodinovým, a satan stál po jeho pravici, aby ho obžaloval. Hospodin povedal satanovi: Nech ťa pokarhá Hospodin, satan! Nech ťa pokarhá Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem. Či tento nie je hlavňou vyrvanou z ohňa? Józua bol oblečený v špinavých šatách, keď stál pred anjelom. Ten povedal tým, čo stáli pred ním: Vyzlečte ho z tých špinavých šiat! Jemu povedal: Pozri, sňal som z teba tvoju vinu a oblečiem ťa do slávnostného rúcha. Ja som povedal: Položte mu na hlavu čistý turban! Vtedy mu položili na hlavu čistý turban a obliekli mu šaty. A anjel Hospodinov stál pri tom. Anjel Hospodinov dosvedčil Józuovi a povedal: Takto vraví Hospodin mocností: Ak budeš chodiť po mojich cestách a zachovávať moje nariadenia, aj ty budeš spravovať tento môj dom a starať sa o moje nádvoria. Umožním ti prístup medzi tých, ktorí tu stoja! Počujte, veľkňaz Józua, ty i tvoji druhovia, ktorí sedia pred tebou, pretože oni sú mužmi dobrého znamenia, lebo, hľa, privediem svojho sluhu - Výhonok. Lebo, hľa, tu je ten kameň, ktorý som položil pred Józuu; na jedinom kameni je sedem lesklých plôch. Ja sám vyryjem naň nápis - znie výrok Hospodina mocností - a v jedinom dni zotriem previnenia tejto krajiny. V ten deň - znie výrok Hospodina mocností - každý pozvete svojho druha pod vinič a pod figovník. Potom ma anjel, ktorý hovoril so mnou, znova zobudil ako človeka, ktorého budia zo spánku. Spýtal sa ma: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím svietnik, celý zo zlata, navrchu má nádrž na olej; na ňom sedem lámp a sedem lievikov na olej k lampám; lieviky sú na svietniku. Vedľa neho sú dve olivy, jedna z pravej strany nádrže a druhá z ľavej. Vtedy som sa opýtal anjela, ktorý hovoril so mnou: Čo znamenajú tieto veci, pane môj? Nato mi anjel, ktorý hovoril so mnou, odpovedal: Nevieš, čo je toto? Odpovedal som: Nie, pane môj! Odpovedal mi: Toto je slovo Hospodinovo Zerubábelovi: Nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom - hovorí Hospodin mocností. Kto si ty, veľký vrch? Pred Zerubábelom budeš len rovinou. On vynesie završujúci kameň za pokriku: Milosť, milosť preň! Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Zerubábelove ruky založili tento dom a jeho ruky ho aj dokončia. Potom poznáš, že ma Hospodin mocností poslal k vám. Lebo tí, čo pohrdli dňom malých začiatkov, budú sa veseliť, a uvidia v Zerubábelovej ruke olovnicu. Tých sedem lesklých plôch je sedem očí Hospodinových - to ony prechodia po celej zemi. Nato som mu odpovedal: Čo znamenajú tieto dve olivy napravo a naľavo od svietnika? I druhý raz som sa ho opýtal: Čo znamenajú dve olivové vetvy, ktoré vylievajú zo seba zlato cez dve zlaté rúrky? On mi odpovedal: Nevieš, čo znamenajú? Odpovedal som: Nie, pane môj! Nato mi odpovedal: To sú dvaja pomazaní, ktorí stoja pred Pánom celej zeme. Potom som znovu zdvihol oči a videl som letiaci zvitok. On sa ma opýtal: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím letieť zvitok o dĺžke dvadsať lakťov a o šírke desať lakťov. Vtedy mi povedal: Toto je kliatba, ktorá vychádza na celú krajinu. Lebo každý zlodej a každý krivoprísažník bude potrestaný podľa nej. Vyvediem ju - znie výrok Hospodina mocností - a vojde do domu zlodeja i do domu toho, kto v mojom mene krivo prisahá; usídli sa v jeho dome a úplne ho zničí aj s hradami a kamením. Anjel, ktorý so mnou hovoril, vystúpil a povedal mi: Pozdvihni oči a pozri, čo to vychádza! Opýtal som sa: Čo je to? Odpovedal mi: To je éfa, ktorá vychádza. A dodal: To je vina celej krajiny. A hľa, zdvihol sa olovený vrchnák a jedna žena sedela v éfe. Nato povedal: Toto je bezbožnosť. Hodil ju do éfy a na jej otvor hodil olovený príklop. Keď som pozdvihol oči, videl som vychádzať dve ženy, a vietor im dvíhal krídla. Mali krídla ako bociany. Zdvihli éfu medzi zem a nebo. Vtedy som povedal anjelovi, ktorý so mnou hovoril: Kam odnášajú éfu? Odpovedal mi: Chcú jej postaviť dom v krajine Šineár, a keď ho pripravia, zložia ju tam na jej základy. Keď som znovu pozdvihol oči, videl som štyri vozy vychádzať spomedzi dvoch vrchov. Boli to bronzové vrchy. V prvom voze boli červené kone, v druhom čierne, v treťom biele a vo štvrtom voze kone strakaté, silné. Vtedy som sa opýtal anjela, ktorý so mnou hovoril: Čo to znamená, pane môj? Anjel mi odpovedal: To sú štyri nebeské vetry, vychádzajúce odtiaľ, kde stáli pred Pánom celej zeme. Čierne kone vychádzajú zo severnej krajiny, biele vyšli za nimi. Strakaté vyšli do južnej krajiny. Mocné vyšli a snažili sa ísť na obchôdzku zemou. On riekol: Choďte a prejdite zemou! I poprechodili zem. Tu zvolal na mňa a prehovoril ku mne takto: Pozri na tie, čo idú do severnej krajiny. Ony upokoja môjho ducha v severnej krajine. Potom mi zaznelo Hospodinovo slovo: Vezmi od vyhnancov Cheldaja, Tóbiju a Jedaju, ktorí prišli z Babylonu v ten istý deň, a choď do domu Jóšiju, syna Cefanjovho, vezmi striebro a zlato, urob korunu a polož ju na hlavu veľkňaza Józuu, syna Jehocádákovho. Povedz mu: Takto vraví Hospodin mocností: Tu hľa, je muž - Výhonok je jeho meno; vyrástol na svojom mieste a postaví chrám Hospodinov. On postaví chrám Hospodinov, poctia ho kráľovskou hodnosťou, bude sedieť a panovať na svojom tróne a bude kňazom na svojom tróne; medzi oboma bude súlad. Ale koruna bude patriť Chélemovi, Tóbijovi, Jedajovi a Chénovi, synovi Cefanjovmu, ako pamiatka v chráme Hospodinovom. Takí, čo sú zďaleka, prídu a budú stavať chrám Hospodinov. I poznáte, že ma k vám poslal Hospodin mocností. Splní sa to, ak budete naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha. Vo štvrtom roku kráľa Dária, vo štvrtý deň deviateho mesiaca, kisléva, Zachariášovi zaznelo slovo Hospodinovo. Bétel poslal Sar-Ecera a Regem-Melecha s jeho mužmi vyprosiť si priazeň od Hospodina a opýtať sa kňazov, ktorí boli pri dome Hospodina mocností, i prorokov: Mám ešte plakať a postiť sa v piaty mesiac, ako som to robil mnoho rokov? Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina mocností: Povedz všetkému ľudu tejto krajiny aj kňazom: Keď ste sa postili a trúchlili v piatom a siedmom mesiaci za oných sedemdesiat rokov, naozaj mne ste sa postili? A keď jete a pijete, nejete a nepijete pre seba? Či Hospodin nezvestoval tieto slová prostredníctvom prvších prorokov, keď Jeruzalem bol ešte obývaný a na pokoji, i jeho mestá okolo neho, i Negeb aj Nížina boli obývané? Hospodinovo slovo zaznelo Zachariášovi: Takto hovorí Hospodin mocností: Vynášajte spravodlivý rozsudok a dokazujte lásku a milosrdenstvo jeden druhému. Neutláčajte vdovy ani siroty, cudzincov ani chudobných, a nikto nech nezmýšľa zle v srdci proti druhému. Ale zdráhali sa poslúchnuť, vzdorovito sa obrátili chrbtom a zapchali si uši, aby nepočuli. Srdce si zatvrdili na diamant, aby nepočuli náuku a slová, ktoré Hospodin mocností poslal svojím Duchom prostredníctvom prvších prorokov. Preto od Hospodina mocností doľahol veľký hnev. Keďže volal, a nepočúvali, Hospodin mocností riekol: Teraz oni budú volať, a ja nebudem počuť. Rozprášim ich medzi rozličné národy, ktoré nepoznali, a krajina po nich spustne, takže nikto tam nebude chodiť sem a tam. Takto zmenili ľúbeznú zem na púšť. Takto zaznelo slovo Hospodina mocností: Takto vraví Hospodin mocností: Nesmierne horlím za Sion, a horlím zaň s veľkým hnevom. Takto vraví Hospodin: Vrátim sa na Sion, budem bývať uprostred Jeruzalema a Jeruzalem sa bude volať verným mestom a vrchom Hospodina mocností, svätým vrchom. Takto vraví Hospodin mocností: Ešte budú starci a stareny sedieť na námestiach Jeruzalema, a pre vysoký vek bude mať každý v ruke palicu. Námestia mesta budú plné chlapcov a dievčat, a tí sa tam budú hrať. Bude to divné v týchto dňoch v očiach zvyšku tohto ľudu, bude to divné aj v mojich očiach - znie výrok Hospodina mocností. Takto vraví Hospodin mocností: Ajhľa, vyslobodzujem svoj ľud z krajiny na východe a z krajiny na západe slnka. Privediem ich, takže budú bývať v Jeruzaleme; budú mojím ľudom a ja im budem Bohom verne a spravodlivo. Takto vraví Hospodin mocností: Nech spevnejú ruky vám, ktorí v tieto dni počúvate tieto slová z úst prorokov - v deň kladenia základov domu Hospodina mocností, aby bol vybudovaný chrám. Lebo pred tými dňami nebolo odmeny pre človeka ani pre dobytok, ba ani ten, kto vychádzal alebo vchádzal, nemal istotu pred nepriateľom, pretože som rozoštval všetkých ľudí navzájom proti sebe. Teraz sa však nestaviam proti zvyšku tohto ľudu ako v predošlých dňoch - znie výrok Hospodina mocností. Lebo budem rozosievať pokoj; vinič vydá svoje ovocie, zem vydá svoju úrodu a nebesá vydajú svoju rosu; to všetko dám do vlastníctva zvyšku tohto ľudu. Dom Júdov a dom Izraela: boli ste kliatbou medzi národmi, ale teraz vás vyslobodím a budete požehnaním. Nebojte sa, nech spevnejú vaše ruky. Lebo takto vraví Hospodin moc nos tí: Ako som zamýšľal zle nakladať s vami, keď ma vaši otcovia hnevali - hovorí Hospodin mocností - a nezľutoval som sa, tak znova zamýšľam v týchto dňoch dobre nakladať s Jeruzalemom a s domom judským. Nebojte sa! Robte toto: Každý hovorte pravdu so svojím blížnym, prisluhujte pravdu a blahodarné právo vo svojich bránach, a neosnujte zlé vo svojich srdciach jeden proti druhému. Neobľubujte krivú prísahu. Lebo všetko toto nenávidím - znie výrok Hospodinov. Potom Hospodin mocností prehovoril ku mne. Takto mi zaznelo slovo Hospodina mocností: Pôst štvrtého a pôst piateho, pôst siedmeho a pôst desiateho mesiaca obráti sa judskému domu na rozkoš, radosť a na milé slávnosti. Preto milujte pravdu a pokoj! Takto vraví Hospodin mocností: Ešte prídu národy a obyvatelia mnohých miest, obyvatelia jedného mesta pôjdu do druhého a povedia: Poďme prosiť Hospodina o priazeň a hľadať Hospodina mocností! Pôjdem aj ja! Vtedy prídu mnohí ľudia a mocné národy hľadať Hospodina mocností v Jeruzaleme a prosiť Ho o priazeň. Takto vraví Hospodin mocností: V tých dňoch desať národov všetkých jazykov uchopí podolok Júdejca so slovami: Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh. Výrok. Slovo Hospodinovo je proti krajine Chadrách, a Damask je miestom, kde spočinie. K Hospodinovi dvíha oko človek aj všetky kmene Izraela, aj Chamát, ktorý hraničí s ním, Týrus a Sidón, ktoré sú veľmi múdre. Týrus si vystaval opevnenia, nakopil si striebra ako prachu a rýdzeho zlata ako blata na uliciach. Hľa, Pán ho zbaví imania, zmetie do mora jeho bohatstvo a ohňom bude strávené. Uvidí to Aškalón a bude sa báť, Gaza sa bude zvíjať v bolestiach, i Ekrón, lebo sa zahanbí v nádeji; z Gazy zmizne kráľ a Aškalón nebude obývaný. V Ašdóde budú bývať miešanci, a vyhubím pýchu Filištíncov. Odstránim mu krv z úst a jeho ošklivosti spomedzi jeho zubov. Zostane aj on pre nášho Boha, bude ako vodca v Judsku, a Ekrón bude ako Jebúsejci. Utáborím sa pred svojím domom ako stráž, aby nik neprechádzal sem i tam. Neprejde už cez nich utláčateľ, pretože som nazrel vlastnými očami. Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice. Vyničím vozy z Efrajima a kone z Jeruzalema; zničené budú vojnové luky, a bude zvestovať národom pokoj; jeho panovanie bude siahať od mora k moru, od Eufratu až po koniec zeme. Pre krv tvojej zmluvy prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet. Vráťte sa k svojej pevnosti, väzni, ktorí majú nádej, lebo aj dnes hlásam: Dvojnásobne ti odplatím. Lebo si natiahnem Júdu ako luk, Efrajima položím ako šíp, povzbudím tvojich synov, Sion, proti tvojim synom, Grécko, a urobím z teba bohatiersky meč. Zjaví sa nad nimi Hospodin a Jeho strela vyrazí sťa blesk. Pán, Hospodin, zatrúbi na trúbe a odíde v južných víchriciach. Hospodin mocností im bude záštitou, zvíťazia i pošliapu kamene z praku. A budú piť a hučať ako od vína; budú plní ako okraje oltára. Vyslobodí ich Hospodin, ich Boh, v ten deň ako ovce svojho ľudu, ako drahokamy v čelenke budú žiariť nad Jeho zemou. Lebo aká je Jeho dobrota a aká je Jeho krása? Obilie dá vzrast mládencom a mušt pannám. Vyproste si dážď od Hospodina v čase jarného dažďa. Hospodin tvorí búrkové mračná, dá vám výdatný dážď a každému rastlinstvo na poli. Lebo teráfím hovoria klam a veštci vidia lož, prázdne sny zvestujú, márnosťou utešujú. Preto putujú preč ako stádo, trú biedu, lebo niet pastiera. Proti pastierom vzplanul môj hnev a vodcov stáda potrestám; lebo Hospodin mocností navštívi svoje stádo, dom Júdov, a vystrojí ho ako svojho nádherného tátoša do boja. Z neho vyjde uholný kameň, z neho bude stanový kolík, z neho vojnový luk, z neho vyjde každý vládca. Všetci budú ako hrdinovia, vo vojne zašliapu nepriateľa do blata ulíc. Budú bojovať, lebo Hospodin je s nimi, a zahanbia aj jazdcov na koňoch. Posilním dom Júdov a zachránim dom Jozefov, privediem ich späť, lebo sa zľutujem nad nimi. Budú, akoby som ich nebol zavrhol, lebo ja, Hospodin, som ich Boh, ja ich vyslyším. Efrajimci budú ako hrdinovia a zaraduje sa im srdce ako od vína. Ich synovia to uvidia a radovať sa budú; zaplesá ich srdce v Hospodinovi. Zapískam na nich a zhromaždím ich, lebo som ich vykúpil, a bude ich tak mnoho, ako ich bývalo. Rozosial som ich medzi národy, ale v ďalekých krajoch si spomenú na mňa. Ostanú nažive i so svojimi synmi a vrátia sa. Privediem ich späť z Egypta, i z Asýrie ich zhromaždím; uvediem ich do krajiny Gileádu a na Libanon; ale miesto im ani tak nepostačí. Prejdú Egyptským morom. On bude biť do morských vĺn a vyschnú všetky hlbiny Nílu. Zrúti sa pýcha Asýrie a zmizne berla Egypta. Posilním ich v Hospodinovi a budú chodiť v Jeho mene - znie výrok Hospodinov. Libanon, otvor svoje vráta, nech oheň zžiera tvoje cédre. Kvíľ, cyprus, lebo padol céder, nádherné stromy spustli. Kvíľte, bášánske duby, lebo padol neprístupný les. Čuj nariekanie pastierov, lebo sú spustošené ich krásne nivy. Čuj revanie levíčat, lebo je spustošená pýcha Jordánu. Takto vraví Hospodin, môj Boh: Pas toto stádo, určené na zabitie. Tí, čo ho kupujú, beztrestne ho zabíjajú, a nepykajú za to. Tí, čo ho predávajú, hovoria: Požehnaný je Hospodin! Zbohatol som. Ale jeho pastieri sa nezľutujú nad ním. Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ja vydám každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa. Tí rozdrvia zem, ale ja z ich rúk nikoho nevytrhnem. Ja som pásol toto stádo, určené na zabitie pre tých, čo obchodovali so stádom. Vzal som si dve palice: jednu som nazval Priazeň a druhú som nazval Svornosť. I pásol som stádo. Zahubil som troch pastierov v jedinom mesiaci, no stratil som trpezlivosť s nimi, aj oni si mňa znechutili. Nato som povedal: Nebudem vás pásť! Čo má umrieť, nech umrie; čo má byť vyhladené, nech je vyhladené; a tie, čo ostanú, nech si navzájom obžierajú mäso. Vzal som svoju palicu Priazeň a zlomil ju, aby som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. Zrušená bola v ten deň. Tí, ktorí obchodovali so stádom a pozorovali ma, poznali, že je to slovo Hospodinovo. Povedal som im: Ak sa vám pozdáva, dajte mi moju mzdu tridsať strieborných. Vtedy mi povedal Hospodin: Hoď ju do pokladnice! Znamenitá mzda, ktorou ma ocenili! Vzal som tridsať strieborných a hodil ich v dome Hospodinovom do pokladnice. Polámal som svoju druhú palicu - Svornosť, aby som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom. Potom mi povedal Hospodin: Vezmi si ešte raz výstroj pochabého pastiera! Lebo, hľa, ja vzbudím takého pastiera v tejto krajine, nebude sa starať o hynúce, ani roztratené nebude hľadať, ani dolámané nebude liečiť, unavené nebude nosiť, ale mäso z tučných bude jesť, ba aj paprčky im postrháva. Beda môjmu ničomnému pastierovi, ktorý opúšťa stádo! Meč proti jeho ramenu a proti jeho pravému oku. Jeho rameno nadobro uschne a jeho pravé oko celkom vyhasne. Výrok. Slovo Hospodinovo o Izraeli - znie výrok Hospodinov, ktorý rozvinul nebesá, založil zem a sformoval ducha v človeku: Hľa, urobím Jeruzalem opojnou čašou pre všetky okolité národy, ale to bude platiť aj proti Judsku pri obliehaní Jeruzalema. V ten deň urobím Jeruzalem ťažkým balvanom pre všetky národy; všetci, čo ho budú dvíhať, sa veľmi doráňajú, hoci sa zhromaždia proti nemu všetky národy zeme. V ten deň - znie výrok Hospodinov - raním strachom každého koňa a jeho jazdca šialenstvom, no nad domom Júdu budem mať otvorené oči, a všetky kone národov raním slepotou. Pomyslia si v srdci judskí vodcovia: Obyvatelia Jeruzalema sú silní v Hospodinovi mocností, svojom Bohu! V ten deň urobím judských vodcov podobných vriacemu kotlu na dreve a ohnivej fakli medzi snopami; strávia napravo i naľavo všetky okolité národy, ale Jeruzalem zostane na svojom mieste, v Jeruzaleme. Hospodin najprv uchová stan Júdov, aby sa nevypínala okázalosť Dávidovho domu a okázalosť Jeruzalema nad Júdu. V ten deň bude Hospodin záštitou obyvateľom Jeruzalema, a klesajúci medzi nimi bude v ten deň ako božská bytosť, ako anjel Boží pred nimi. V ten deň sa budem snažiť zničiť všetky národy, ktoré vytiahnu proti Jeruzalemu. Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a trpko nad ním žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným. V ten deň bude v Jeruzaleme veľké nariekanie ako nárek nad Hadad-Rimónom v megidskom údolí. Nariekať bude krajina, každá čeľaď osobitne. Čeľaď domu Dávidovho osobitne a jeho ženy osobitne; čeľaď domu Nátanovho osobitne a jeho ženy osobitne. Čeľaď domu Lévího osobitne a jeho ženy osobitne; rod Šimeího osobitne a jeho ženy osobitne; aj všetky ostatné čeľade osobitne a ich ženy osobitne. V ten deň tu bude otvorený prameň pre dom Dávidov a obyvateľov Jeruzalema, aby sa očistili zo svojej hriešnosti a nečistoty. V ten deň - znie výrok Hospodina mocností - vyhladím z krajiny mená modiel, takže nebudú na ne viac spomínať, i prorokov, ako aj ducha nečistoty odstránim zo zeme. Ak ešte niekto bude viac prorokovať, povedia mu jeho otec a matka, ktorí ho zrodili: Neostaneš nažive, pretože si hovoril lož v mene Hospodinovom. Prebodne ho jeho vlastný otec a jeho matka, ktorí ho zrodili, keď bude prorokovať. V ten deň sa zahanbia proroci, každý za svoje videnie, keď budú prorokovať, a neoblečú si viac srstený plášť preto, aby klamali. Potom každý povie: Ja nie som prorok, ale človek obrábajúci pôdu, lebo si ma akýsi človek kúpil ešte v mladosti. Keď sa ho niekto opýta: Aké to máš rany na prsiach? odpovie: Tie som utŕžil v dome svojich priateľov. Prebuď sa, meč, proti môjmu pastierovi a proti mužovi mne blízkemu - znie výrok Hospodina mocností. Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce, a potom obrátim ruku proti malým. V celej krajine - znie výrok Hospodinov - dve čiastky budú vykynožené a zhynú a len tretina ostane. Vovediem onú tretinu do ohňa, pretavím ich, ako sa čistí striebro, a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato. Budú vzývať moje meno a ja ich vyslyším. Poviem: To je môj ľud. Oni povedia: Hospodin je náš Boh! Hľa, prichádza deň Hospodinov, a korisť tebe odňatá bude rozdelená uprostred teba. Vtedy zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja; mesto bude dobyté, domy vyplienené a ženy zhanobené. Polovica mesta vyjde do zajatia, ale ostatok ľudu nebude vyhladený z mesta. Lebo Hospodin vytiahne a bude bojovať proti tým národom, ako keď bojoval v deň boja. V ten deň zastanú Jeho nohy na Olivovom vrchu, ktorý leží východne od Jeruzalema, takže sa Olivový vrch rozštiepi spolovice na východ a na západ. Vznikne veľmi veľké údolie a ustúpi polovica vrchu na sever a polovica na juh. Budete odtiaľ utekať údolím mojich vrchov, pretože údolie bude siahať až k Ácalu. Budete utekať, ako ste utekali pred zemetrasením za čias judského kráľa Uziju. Vtedy príde Hospodin, môj Boh, a všetci svätí s Ním. V ten deň nebude svetla, ani zimy ani mrazu; bude to jeden deň - známy len Hospodinovi - ani deň ani noc, ale vo večernom čase bude svetlo. V ten deň vytrysknú živé vody z Jeruzalema: polovica k východnému a polovica k západnému moru. Tak to bude v lete i v zime. Hospodin bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude Hospodin jediný a Jeho meno jediné. Celá zem sa premení na rovinu od Geby po Rimón na juh od Jeruzalema. No Jeruzalem bude vyvýšený a ostane na svojom mieste od brány Benjamínskej až po miesto Prvotnej brány, po Rožnú bránu a od veže Chananeél až po Kráľovské lisy. Budú v ňom bývať; vojnovej kliatby viac už nebude, takže Jeruzalem bude bývať v bezpečí. Túto ranu zošle Hospodin na všetky národy, ktoré bojovali proti Jeruzalemu: Telo im bude odhnívať, aj keď budú stáť na nohách, oči im budú zahnívať v jamkách a jazyk im zhnije v ústach. V ten deň zavládne medzi nimi veľký zmätok od Hospodina, tak že jeden druhého chytia za ruku a ruka jedného siahne na ruku druhého. Aj Júda bude bojovať proti Jeruzalemu. Bude nahromadené bohatstvo všetkých okolitých národov, zlato a striebro a veľmi mnoho šatstva. Podobná pliaga bude na koňoch, muliciach, ťavách a osloch a na všetkom dobytku, ktorý bude v táboroch. Všetci, ktorí ostanú z rozličných národov, čo tiahli proti Jeruzalemu, budú putovať z roka na rok, aby sa klaňali kráľovi, Hospodinovi mocností, a svätili sviatok stánkov. Ale nad čeľaďou zeme, ktorá z nich nepríde do Jeruzalema klaňať sa kráľovi, Hospodinovi mocností, nebude dážď. Ak čeľaď Egypta nepríde a neukáže sa, ani nad ňou nebude pršať; postihne ju pliaga, ktorou Hospodin raní národy, čo neprídu svätiť sviatok stánkov. To bude trest za hriech Egypta a všetkých národov, ktoré neprídu sláviť sviatok stánkov. V ten deň bude na zvončekoch koní napísané: Svätý pre Hospodina! V dome Hospodinovom bude hrncov ako obetných čiaš pred oltárom. Každý hrniec v Jeruzaleme a v Judsku bude svätý Hospodinovi mocností; všetci obetujúci prídu, zoberú si z nich a budú v nich variť. V ten deň nebude už kupcov v dome Hospodina mocností. Výrok. Hospodinovo slovo k Izraelu prostredníctvom Malachiáša. Miloval som vás, hovorí Hospodin. Vy sa však spytujete: Čím si nám dokázal lásku? Či Ézav nebol Jákobovi bratom? - znie výrok Hospodinov - a predsa som miloval Jákoba, ale Ézava som nenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatinu a jeho dedičstvo dal stepným šakalom. Ak Edóm vraví: Sme znivočení, avšak znovu vystavíme rozvaliny, takto vraví Hospodin mocností: Oni môžu stavať, ale ja budem rúcať! Potom ich nazvú Územím bezbožnosti a Ľudom, na ktorý sa Hospodin večne hnevá. Keď to uvidíte na vlastné oči, i sami vyznáte: Veľký je Hospodin až za hranice Izraela. Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som ja Otcom, kde je úcta voči mne? Ak som ja Pánom, kde je bázeň predo mnou? - spytuje sa Hospodin mocností vás, kňazov, ktorí opovrhujete mojím menom, a predsa sa spytujete: Ako opovrhujeme Tvojím menom? Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb, a spytujete sa: Čím sme ho poškvrnili? Tým, že hovoríte: Hospodinovým obetným stolom možno opovrhovať. Keď prinášate slepé ako obeť, nie je na tom nič zlé? Keď prinášate krívajúce a choré, nie je na tom nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi! Či sa mu zapáčiš? Či ti preukáže priazeň? - hovorí Hospodin mocností. A teraz si nakloňte Boha, aby sa zmiloval nad nami! Vaše ruky to zavinili, či vám preukáže priazeň? - vraví Hospodin mocností. Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nezažíhali nadarmo oheň na mojom oltári! Nemám záľuby vo vás - vraví Hospodin mocností - ani obetný dar z vašej ruky si neobľúbim. Lebo od východu slnka až po jeho západ je veľké moje meno medzi národmi, a na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obeť. Lebo veľké je moje meno medzi národmi - vraví Hospodin mocností. Vy ho však znesväcujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je poškvrnený, a čo sa naň donáša, je opovrhnutý pokrm! Hovoríte: Hľa, aká námaha! opovrhujete tým - vraví Hospodin mocností - a prinášate ulúpené, krívajúce a choré ako obetný dar, a ja to mám so záľubou prijať z vašej ruky? - vraví Hospodin. Zlorečený je klamár, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, a predsa obetuje Pánovi, čo je chybné. Veď ja som veľký Kráľ - vraví Hospodin mocností - a moje meno je hrozné medzi národmi. Teraz, kňazi, vám znie tento príkaz: Ak neposlúchnete a ak si to nevezmete k srdcu, aby ste vzdávali česť môjmu menu - vraví Hospodin mocností - tak na vás zošlem kliatbu a na kliatbu zmením vaše požehnanie. Ba už som ho aj zmenil na kliatbu, lebo nieto medzi vami takých, ktorí by si to vzali k srdcu. Hľa, ja pokarhám vaše potomstvo a vrhnem vám kal do tvárí, kal vašich sviatkov, vtedy vás k nemu vynesú. Potom spoznáte, že som vám ja poslal tento príkaz, aby trvala moja zmluva s Lévím - vraví Hospodin mocností. Moja zmluva s ním znamenala život a pokoj - a to som mu dal - i bázeň, aby sa ma báli a mali úctu pred mojím menom. Pravdivá náuka bola v jeho ústach a nepravda sa nenašla na jeho perách. V pokoji a úprimnosti chodil so mnou a mnohých odvrátil od neprávosti. Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa čaká náuka, veď je poslom Hospodina mocností. Ale vy ste odbočili z cesty, náukou ste mnohých priviedli k pádu: skazili ste zmluvu s Lévím - vraví Hospodin mocností. Tak i ja som vás urobil opovrhnutými a poníženými pred celým ľudom, tak ako ani vy ste nezachovávali moje cesty a pri náuke uprednostňujete osoby. Či nemáme všetci jedného Otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo sme si navzájom vierolomní a znesväcujeme zmluvu svojich otcov? Vierolomne koná Júda a ohavnosť sa deje v Izraeli i v Jeruzaleme, lebo Júda, keď sa oženil s dcérou cudzieho boha, znesvätil svätyňu Hospodinovu, ktorú On miluje. Tomu, kto to činí, nech Hospodin vyhubí svedka i obhajcu zo stanov Jákobových ako i toho, kto prináša obetný dar Hospodinovi mocností. A druhé, čo robíte: slzami pokrývate oltár Hospodinov, plačom a vzdychaním, pretože sa už neobráti k obeti, aby niečo so záľubou prijal z vašich rúk. Pýtate sa: Prečo je to? Preto, lebo Hospodin bol svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci ona je tvojou družkou a zmluvnou manželkou! Nejeden to spravil, hoci mal ešte trochu ducha. A čo ten vyhľadáva? Potomstvo od Boha! Preto dajte pozor na seba a nespreneverujte sa manželke svojej mladosti! Lebo nenávidím rozvod - vraví Hospodin, Boh Izraela, aj toho, kto pokrýva svoj odev násilím - vraví Hospodin mocností. Dajte pozor na seba a nespreneverujte sa! Unavujete Hospodina svojimi rečami a spytujete sa: Čím Ho unavujeme? Tým, že hovoríte: Každý, kto páše zlo, páči sa Hospodinovi! a: On má v nich záľubu. Alebo: Kde je Boh práva? Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou, a vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, v ktorom máte záľubu. Ajhľa, prichádza! - vraví Hospodin mocností. Kto znesie deň Jeho príchodu? Kto obstojí, keď sa zjaví? Veď On je ako tavičov oheň a ako práčov lúh! Posadí sa ako tavič a čistič striebra a prečistí levítov; tríbiť ich bude ako zlato a striebro a budú správne prinášať Hospodinovi obete; Hospodinovi bude príjemná obeť Júdu a Jeruzalema ako za dávnych dní a v dávno zašlých rokoch. Priblížim sa k vám na súd a budem rýchlym svedkom proti čarodejníkom a cudzoložníkom i proti tým, čo ukracujú na mzde nádenníka, vdovu i sirotu, odmietajú cudzinca a neboja sa ma - vraví Hospodin mocností. Lebo ja, Hospodin, som sa nezmenil, ani vy ste neprestali byť synmi Jákobovými. Od čias svojich otcov ste sa odchyľovali od mojich ustanovení a nezachovávali ste ich. Navráťte sa ku mne, a ja navrátim sa k vám! - vraví Hospodin mocností. Vy sa však spytujete: Ako sa máme vrátiť? Či smie podvádzať človek Boha, keď vy podvádzate mňa? Vy sa však spytujete: Ako Ťa podvádzame? Desiatkami a pozdvihovanými obeťami. Zasiahnutí ste kliatbou, a predsa ma podvádzate - vy, celý národ! Prinášajte celé desiatky do pokladnice a v mojom dome bude poživeň; vyskúšajte ma týmto - vraví Hospodin mocností: Či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania! Pohrozím pre vás kobylkám, takže vám neskazia plodiny zeme, a vinič vám nebude neplodný na poli - vraví Hospodin mocností. Blahoslaviť vás budú všetky národy, lebo budete obľúbenou krajinou - vraví Hospodin mocností. Prisilné sú mi vaše slová - vraví Hospodin - a spytujete sa: Čo sme hovorili proti Tebe? Hovoríte: Daromné je slúžiť Bohu! Aký je zisk z toho, že zachovávame Jeho nariadenia a že chodíme v smútku pred Hospodinom mocností!? Teraz však blahoslavíme spupných: nielen, že sa darí páchateľom bezbožnosti, dokonca pokúšajú Boha, a zachránia sa. Takto sa zhovárali medzi sebou tí, čo sa boja Hospodina. On to pozoroval a počul, a pred Ním bola napísaná pamätná kniha pre tých, čo sa boja Hospodina a ctia si Jeho meno. Budú mojím vlastníctvom - vraví Hospodin mocností - v deň, ktorý chystám. Ušetrím ich, ako ušetrí človek svojho syna, ktorý mu slúži. Potom zase uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným, medzi tým, kto Bohu slúži, a tým, kto Mu neslúži. Lebo, hľa, prichádza deň, horiaci ako pec. Vtedy sa stanú všetci spupní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou, a prichádzajúci deň ich spáli - vraví Hospodin mocností. Nezanechá koreň ani vetvu. No vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spásy a uzdravenie pod jeho krídlami. Potom vyjdete, budete poskakovať ako teľce zo stajne a rozšliapete bezbožných, lebo oni sa stanú popolom pod chodidlami vašich nôh v ten deň, ktorý ja chystám - vraví Hospodin mocností. Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša, ktorému som dal na Chórebe ustanovenia a právne predpisy pre celý Izrael. Ajhľa, posielam vám proroka Eliáša skôr, ako príde deň Hospodinov, veľký a hrozný. On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu. Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho: Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jákoba, Jákob splodil Júdu a jeho bratov; Júda splodil z Támary Fáresa a Záru; Fáres splodil Esroma, Esrom splodil Arama; Aram splodil Aminadaba. Aminadab splodil Násona, Náson splodil Salmona; Salmon splodil Rachaby Bóza, Bóz splodil z Ruty Obéda, Obéd splodil Jeseho; Jese splodil kráľa Dávida, Dávid splodil z manželky Uriášovej Šalamúna; Šalamún splodil Roboáma, Roboám splodil Abiu, Abia splodil Azafa, Azaf splodil Jozafáta, Jozafát splodil Joráma, Jorám splodil Oziu, Ozia splodil Jóatama, Jóatam splodil Achaza, Achaz splodil Ezechiáša, Ezechiáš splodil Manasesa, Manases splodil Amosa, Amos splodil Joziáša, Joziáš splodil v babylonskom zajatí Jechoniu a jeho bratov. Po odvlečení do babylonského zajatia Jechonia splodil Salatiela, Salatiel splodil Zorobábela; Zorobábel splodil Abiuda, Abiud splodil Eliachima, Eliachim splodil Azora; Azor splodil Sádoka, Sádok splodil Achima, Achim splodil Eliuda; Eliud splodil Eleazara, Eleazar splodil Máttana, Máttan splodil Jákoba, Jákob splodil Jozefa, muža Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, menovaný Kristus. Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo teda štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť pokolení, a od babylonského zajatia až po Krista štrnásť pokolení. Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu, neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš. Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny. Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil. Vstal teda v noci, vzal dieťatko a Jeho matku, odišiel do Egypta a bol tam až do smrti Herodesovej, aby sa naplnilo, čo Pán bol riekol ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho Syna. Keď Herodes videl, že ho mudrci oklamali, strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky deti v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. Vtedy splnilo sa slovo proroka Jeremiáša: Hlas bolo počuť v Ráme, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet. Ale keď Herodes umrel, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi v Egypte a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a choď do Izraela; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťatka. Vstal teda, vzal dieťatko a Jeho matku a prišiel do Izraela. Ale keď počul, že Archelaos kraľuje v Judsku miesto svojho otca Herodesa, bál sa tam ísť. Dostalo sa mu však napomenutia vo sne a odobral sa do Galiley. A príduc tam, osadil sa v meste zvanom Nazaret, aby sa naplnilo slovo prorokov, že sa bude volať Nazaretský. V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Toto je totiž ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš: Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. Tento Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a pokrmom boli mu kobylky a poľný med. Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordánu, vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne. Keď však videli, že mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst, povedal im: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi. Ale sekera je už priložená na korene stromov; každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu sandále; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne? Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu. Keď Ježiš počul, že Jána uväznili, odišiel do Galiley. Opustil Nazaret a prešiel bývať do Kafarnaumu, prímorského mesta v krajoch zebulonských a neftalimských, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša: Kraj zebulonský a neftalimský na ceste k moru, za Jordánom, pohanská Galilea, ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo. Odvtedy začal Ježiš kázať a hovoriť: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Keď chodil popri Galilejskom mori, uzrel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťali sieť do mora, lebo boli rybári, a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí! A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho. A keď poodišiel odtiaľ, uzrel iných dvoch bratov: Jakuba, syna Zebedeovho, a jeho brata Jána, ako si s otcom Zebedeom opravujú na lodi siete. Povolal ich. A oni hneď zanechali loď aj otca a nasledovali Ho. Potom chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všelijaké choroby v ľude. I rozniesla sa povesť o Ňom po celej Sýrii a prinášali k Nemu všetkých chorých na rozličné neduhy, trápených prudkými bolesťami, posadnutých démonmi, trpiacich na padúcnicu a ochrnutých; a uzdravoval ich. Nasledovali Ho veľké zástupy z Galiley, Desaťmestia, Jeruzalema, Judska a Zajordánska. Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu. Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. Vpravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny. Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla. A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží. Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy! Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte: ani na nebo, lebo je Božím trónom; ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa; ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu! Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica, aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte. Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma? Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata. Čo je sväté, nedávajte psom, ani svoje perly nehádžte sviniam, aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás! Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? A keď si prosí rybu, či mu podá hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci. Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Tak teda po ovocí poznáte ich. Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti! Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký. Keď Ježiš dokončil tieto reči, zástupy sa veľmi divili Jeho učeniu, lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich zákonníci. Keď zišiel z vrchu, nasledovali Ho veľké zástupy. A hľa, prišiel malomocný, klaňal sa Mu a povedal: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. (Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva. Povedal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom a obetuj dar, ktorý prikázal Mojžiš, im na svedectvo. Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k Nemu stotník a prosil Ho: Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a strašne sa trápi. Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho. Ale stotník odpovedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; povedz len slovo a ozdravie môj sluha. Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem tomuto: Choď! - ide, a druhému: Poď sem! - príde, a svojmu otrokovi: Urob toto! - urobí. Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery. Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel mu sluha v tú hodinu. Potom prišiel Ježiš do domu Petrovho a videl jeho testinú ležať v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; i vstala a posluhovala Mu. Keď sa zvečerilo, prinášali k Nemu mnohých démonmi posadnutých; i vyháňal duchov slovom a uzdravoval všetkých chorých. Aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý hovorí: On vzal na seba naše neduhy a niesol naše nemoci. Keď Ježiš videl okolo seba zástup, prikázal prejsť na druhú stranu. I prišiel jeden zákonník a povedal Mu: Majstre, pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Zas iný z učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. Ale Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! A mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvych. Keď vstúpil na loď, nasledovali Ho učeníci. A hľa, veľká búrka strhla sa na mori, takže vlny prikrývali loď, a On spal. I pristúpili, zobudili Ho a povedali: Zachráň nás, Pane, hynieme! Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie. A ľudia sa divili a hovorili: Aký je to človek, že Ho aj vetry aj more poslúchajú? Keď prišiel na druhú stranu, do krajiny Gadarénov, postavili sa Mu do cesty dvaja posadnutí, ktorí práve vyšli z hrobov a boli náramne zúriví, takže sa nikto neodvážil chodiť tou cestou. A hľa, zvrieskli: Čo Ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás pred časne mučil? Neďaleko nich pásla sa veľká črieda svíň. I prosili Ho oní démoni: Keď nás už vyháňaš, pošli nás do tamtej čriedy svíň! Povedal im: Choďte! A oni vyšli a vošli do svíň, a hľa, celá črieda rútila sa svahom do mora a zahynula vo vode. Pastieri utiekli, prišli do mesta a vyrozprávali všetko, aj o posadnutých démonmi. A hľa, celé mesto vyšlo naproti Ježišovi, a keď Ho uvideli, prosili Ho, aby odišiel z ich končín. I vstúpil na loď, preplavil sa a prišiel do svojho mesta. A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. A hľa, niektorí so zákonníkov hovorili si sami pre seba: Tento sa rúha. Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! I vstal a odišiel domov. Keď to zástupy videli, preľakli sa a zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom. Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová. Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije. Ježiš vstal, išiel s ním i so svojimi učeníkmi. A tu žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, prišla odzadu a dotkla sa lemu Jeho plášťa; povedala si totiž: Keď sa Mu len plášťa dotknem, ozdraviem. Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a videl tých, čo pískali, a hučiaci zástup, povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. Keď vyhnali zástup, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. I rozniesla sa povesť o tom po celej tej krajine. Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, nasledovali Ho dvaja slepci, kričali a volali: Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov! A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slepci. Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? Odpovedali Mu: Áno, Pane. Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery! I otvorili sa im oči a Ježiš im pohrozil a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! Ale oni vyšli a rozniesli povesť o Ňom po celej tej krajine. Keď vychádzali, priniesli k Nemu nemého, posadnutého démonom. Keď Ježiš vyhnal z neho démona, nemý prehovoril. Zástupy sa divili a hovorili: Nikdy nič podobného sa neobjavilo v Izraeli. Ale farizeji povedali: Kniežaťom démonov vyháňa démonov. Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu. I zvolal si dvanástich učeníkov, dal im moc vyháňať nečistých duchov a uzdravovať všetky neduhy a všetky choroby. Mená dvanástich apoštolov sú: prvý Šimon, ktorý sa volal Peter, jeho brat Ondrej; Jakub, syn Zebedeov, a jeho brat Ján; Filip a Bartolomej, Tomáš a colník Matúš, Jakub, syn Alfeov, a Tadeus, Šimon Kanaánsky a Judáš Iškariotský, ktorý Ho aj zradil. Týchto dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov nechoďte a do samaritánskeho mesta nevchádzajte. Ale radšej choďte k ovciam strateným z domu izraelského. Choďte a kážte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské. Nemocných uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, démonov vyháňajte; zdarma ste prijali, zdarma dávajte. Neberte si do opaskov ani zlata, ani striebra, ani medených peňazí, ani len kapsu na cestu, ani dve košele, ani obuv, ani palicu, veď robotník si zaslúži svoj pokrm. A do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny prídete, prezveďte sa, kto v nich je hoden, a zostaňte u neho, dokiaľ nepôjdete ďalej. A keď budete vchádzať do domu, pozdravte ho [a povedzte: Pokoj domu tomuto!]; a ak ten dom bude hoden toho, nech spočinie na ňom váš pokoj; ak však nebude toho hoden, nech sa váš pokoj navráti k vám. Kde by vás neprijali a neposlúchali ani vaše slová, vyjdite z toho domu alebo z toho mesta a straste si prach z nôh. Veru hovorím vám: Ľahšie bude v súdny deň Sodome a Gomore ako tomu mestu. Ajhľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a bez falše ako holubice. Majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach; aj pred vladárov a pred kráľov budú vás vodiť pre mňa, aby ste im aj pohanom vydávali svedectvo. Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. A brat vydá brata na smrť a otec dieťa a deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utekajte do iného, lebo veru vám hovorím, že nepochodíte mestá izraelské, kým nepríde Syn človeka. Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána. Dosť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazývali Belzebubom, o čo skôr jeho domácich! Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov! Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci. Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma poslal. Kto prijíma proroka, pretože je prorok, vezme odmenu proroka; kto prijíma spravodlivého, pretože je spravodlivý, vezme odmenu spravodlivého. A kto by čo aj len čašou čerstvej vody napojil jedného z týchto maličkých, pretože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho neminie odmena. Keď Ježiš vydal dvanástim učeníkom rozkazy, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách. Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu. Veru vám hovorím: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, ale kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako on. Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú. Lebo všetci proroci aj zákon až po Jána prorokovali. Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počuje! Čomu však pripodobním toto pokolenie? Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú ostatným: Pískali sme vám, netancovali ste; plakali sme, a nenariekali ste. Prišiel totiž Ján, ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Démonom je posadnutý! Prišiel Syn človeka, jedol a pil, a hovoria: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. Vtedy začal karhať mestá preto, že sa nekajali, hoci sa stalo v nich najviac Jeho divov: Beda ti, Chorazim; beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali divy, ktoré sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a na popole. Ale vravím vám: Ľahšie bude v deň súdny Týru a Sidonu ako vám. A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome stali divy, ktoré sa stali v tebe, stála by až dodnes. Ale vravím vám, že ľahšie bude v deň súdny Sodome ako tebe. V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo. Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké! V ten istý čas išiel Ježiš v sobotu pomedzi obilie a učeníci boli hladní; i začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali Mu: Ajhľa, Tvoji učeníci robia, čo v sobotu nie je dovolené robiť. On im však odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? Ako vošiel do domu Božieho a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nebolo dovolené jesť ani jemu, ani jeho sprievodu, jedine kňazom. Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi v sobotu znesväcujú v chráme sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo, čo je väčšie ako chrám. Keby ste vedeli, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť, - neodsudzovali by ste nevinných. Lebo Syn človeka je pánom soboty. Odtiaľ odišiel Ježiš a prišiel do ich synagógy. A hľa, bol tam človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Aby mohli obžalovať Ježiša, spýtali sa Ho: Či je dovolené uzdravovať v sobotu? Odpovedal im: Keby niekto z vás mal jedinú ovcu, a ona by mu v sobotu padla do jamy, či by nesiahol za ňou a nevytiahol ju? A o čo viac je človek ako ovca! Tak teda dovolené je v sobotu dobre činiť. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel, a bola zase zdravá ako druhá. Farizeji však vyšli a radili sa o Ňom, ako Ho zahubiť. Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ a nasledovali Ho mnohí. Uzdravoval ich všetkých a prísne im prikázal, aby Ho nezjavovali, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý hovorí: Ajhľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, ktorého si obľúbila moja duša; svojho Ducha vložím na Neho, a On oznámi právo národom. Nebude sa hádať, nebude kričať, ani nikto na uliciach nepočuje Jeho hlas. Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, kým spravodlivosti nedopomôže k víťazstvu. V Jeho meno budú dúfať národy. Vtedy priviedli k Nemu démonom posadnutého slepca, ktorý bol nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. A všetky zástupy boli ako bez seba a hovorili: Či tento nie je Syn Dávidov? Keď to počuli farizeji, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov. Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľovstvo rozdvojené pustne a mesto alebo dom rozdvojený neobstojí. Ak aj satan vyháňa satana, je rozdvojený; ako teda obstojí jeho kráľovstvo? Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď najprv zviaže toho silného, a potom vylúpi mu dom. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí. A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom. Alebo vypestujte dobrý strom, i jeho ovocie bude dobré; alebo vypestujte planý strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom poznať po ovocí. Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený. Vtedy Mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba. On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie; ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením. Keď ešte hovoril k zástupom, ajhľa, Jeho matka a bratia stáli vonku a žiadali si hovoriť s Ním. I povedal Mu ktosi: Ajhľa, Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a žiadajú si hovoriť s Tebou. Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou. V ten istý deň odišiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. A zhromaždili sa k Nemu veľké zástupy, takže vstúpil na loď, posadil sa a celý zástup stál na pobreží. A hovoril im mnoho v podobenstvách.Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. A keď rozsieval, niektoré zrná padli kraj cesty, i prileteli vtáci a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme. Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli. Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počuje! Pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách? Odpovedal im: Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané. Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia; a počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú. A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi! Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty. A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku. A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný. Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať? On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly. Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli; je síce najmenšie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebeskí vtáci prilietajú a hniezdia na jeho ratolestiach. Povedal im ešte iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo. To všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách, a bez podobenstva im nič nehovoril. Aby sa naplnilo prorokovo slovo: Otvorím ústa v podobenstvách, vyslovím, čo bolo skryté od stvorenia. Potom rozpustil zástupy a šiel domov. I prišli k Nemu učeníci a povedali: Vylož nám podobenstvo o kúkoli na poli. Odpovedal: Rozsievač dobrého semena je Syn človeka; pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje! Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti, ktorá - spustená do mora - zachytila ryby každého druhu. Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili. Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. Či ste to všetko pochopili? Odpovedali Mu: Áno. A On im povedal: Preto každý učiteľ, vyučený kráľovstvu nebeskému, je podobný hospodárovi, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré. Len čo Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Keď prišiel do svojej otčiny, učil v ich synagóge, tak že sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ je u Neho taká múdrosť a divy? Či nie je synom toho tesára? Či sa Mu matka nevolá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A či Jeho sestry nežijú všetky medzi nami? Odkiaľ teda má všetko toto? I pohoršovali sa na Ňom. Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine a vo svojom dome. A pre ich neveru neurobil tam mnoho divov. Vtedy sa dopočul tetrarcha Herodes o Ježišovi, a povedal svojim sluhom: Toto je Ján Krstiteľ; vstal z mŕtvych, preto pôsobí v ňom zázračná moc. Herodes totiž dal zlapať Jána, zviazať a uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, ženu svojho brata Filipa; lebo mu Ján bol povedal: Nie ti je dovolené žiť s ňou. Chcel ho preto usmrtiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka. Na Herodesove narodeniny tancovala dcéra Herodiady pred nimi, a tak sa zapáčila Herodesovi, že prisahal dať jej, čo si len zažiada. Ona, navedená matkou, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa! I zarmútil sa kráľ, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom rozkázal ju dať. A poslal sťať Jána vo väzení. I priniesli jeho hlavu na mise, dali ju dievčaťu a ono ju zanieslo matke. Potom prišli jeho učeníci, vzali mŕtvolu a pochovali; nato odišli a oznámili to Ježišovi. Keď to Ježiš počul, utiahol sa loďou na pusté miesto do samoty. Ako sa zástupy dopočuli o tom, nasledovali Ho z miest pešo. Keď vystúpil (z lode) a uzrel veľký zástup, zľutoval sa nad ním a uzdravoval ich nemocných. Podvečer prišli k Nemu učeníci a povedali: Kraj je pustý a čas už pokročil; rozpusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť pokrm. Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť. A oni Mu povedali: Máme tu len päť chlebov a dve ryby. Odpovedal: Prineste mi ich sem! Potom kázal zástupom sadnúť si do trávy, vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. I jedli všetci, nasýtili sa a ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov. Tých však, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori. Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval? Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si! Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu. Keď Ho ľudia toho kraja poznali, rozoslali poslov po celom okolí; i prinášali k Nemu všetkých chorých a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo aj len lemu plášťa. A všetci, ktorí sa Ho dotkli, boli zachránení. Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa Ho: Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb. Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou. Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je darom (sľúbeným Bohu), ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo. Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Nato povolal k sebe zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. Vtedy pristúpili učeníci a povedali Mu: Či vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal? Odpovedal im: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec, bude vykorenená. Nechajte ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Odvetil Mu Peter a požiadal Ho: Vysvetli nám toto podobenstvo. Ježiš odpovedal: Či aj vy ste ešte vždy takí nerozumní? Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky? Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje. Potom odišiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu. A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom. On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami. Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu. Odtiaľ odišiel Ježiš, išiel popri jazere Galilejskom, vystúpil na vrch a tam si sadol. Tu prišli k Nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnohých inakších; kládli Mu ich k nohám a On ich uzdravoval, takže sa zástupy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, chorí sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia; i oslavovali Boha izraelského. Potom si Ježiš zavolal učeníkov a riekol: Ľúto mi tohto zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť; a nechcem ich prepustiť hladných, aby nejako nepoomdlievali na ceste. Povedali Mu učeníci: Kde vezmeme v tomto pustom kraji toľko chleba, aby sme nasýtili toľký zástup? Ježiš sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek. Nato kázal zástupu posadiť sa na zem, vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dobrorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. I jedli všetci, nasýtili sa a nazbierali zvyškov plných sedem košov. Tých však, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. Potom rozpustil zástupy, vstúpil na loď a preplavil sa do končín Magdaly. Prišli k Nemu farizeji a sadukaji a pokúšajúc Ho, žiadali, aby im ukázal znamenie z neba. On im však odpovedal: [Keď sa zvečerieva, hovorievate: Zore sú zapálené na nebi; bude pekne. A ráno: Obloha je zapálená a zachmúrená, bude búrka. Pokrytci, úkazy na nebi teda viete rozsúdiť, a znamenia časov neviete?] Zlé a cudzoložné pokolenie znamenie vyhľadáva, ale nebude mu dané znamenie, len ak znamenie Jonášovo. I nechal ich tam a odišiel. Učeníci prišli na druhý breh, ale zabudli vziať so sebou chlieb. Ježiš im povedal: Dajte si pozor a varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! Oni uvažovali a hovorili medzi sebou: To preto, že sme nevzali so sebou chlieb. Ježiš to zbadal a riekol: Ó, maloverní, prečo hovoríte medzi sebou, že nemáte chleba? Či ešte nerozumiete? Či sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí, a koľko košov ste nazbierali? Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí, a koľko košov ste zozbierali? Ako to, že nerozumiete, že nie o chleboch som vám povedal! Varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! Až vtedy porozumeli, že im nepovedal, aby sa varovali kvasu [chleba], ale učenia farizejov a sadukajov. Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach. Potom prísne prikázal učeníkom, aby nehovorili nikomu, že On je Kristus. Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych. Tu Ho vzal Peter a začal Ho odhovárať: Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať! On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské. Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Veru hovorím vám, že sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo svojom kráľovstve. O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. Peter prehovoril k Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobí tu tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Keď on ešte hovoril, ajhľa, jasný oblak ich zastrel a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. Keď to učeníci počuli, padli na tvár a náramne sa báli. Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych! Učeníci sa Ho spýtali: Prečo teda hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? Odpovedal: Eliáš síce príde a napraví všetko. Ba hovorím vám: Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Tak bude trpieť od nich aj Syn človeka. Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi. Keď prišli k zástupu, pristúpil k Nemu jeden človek, padol pred Ním na kolená a povedal: Pane, zmiluj sa nad mojím synom; je chorý na padúcnicu a zle je s ním. Lebo často padá do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k Tvojim učeníkom, a nemohli ho uzdraviť. Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem trpieť? Prineste ho sem! I pohrozil Ježiš démonovi, a ten vyšiel z neho. A ozdravel chlapec v tú hodinu. Tu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa Ho osamote: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? Odpovedal im: Pre svoju malú vieru! Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, - prejde! Nič vám nebude nemožné. [Tento rod (démonov) nevychádza ináč, len s modlitbou a pôstom.] Keď spolu chodili po Galilei, riekol im Ježiš: Syna človeka vydajú ľuďom do rúk; zabijú Ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. I zarmútili sa náramne. Keď prišli do Kafarnaumu, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a spýtali sa: Či váš majster neplatí chrámovú daň? Odpovedal: Platí. Keď prišiel domov, predišiel ho Ježiš a riekol: Čo myslíš, Šimon? Od koho berú zemskí králi clo alebo daň? Od svojich synov, a či od cudzích? Keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď, hoď do mora udicu, vezmi rybu, ktorá sa prvá chytí, otvor jej ústa, nájdeš v nej peniaz, vezmi ho a daj im za mňa i za seba V tú hodinu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa: Kto je najväčší v kráľovstve nebeskom? On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom. Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre zvody na hriech; zvody síce musia prísť, ale beda človeku, z ktorého prichádza zvádzanie. Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky alebo obe nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď; lebo lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal obe oči, a hodili by ťa do ohnivého pekla. Hľaďte, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. [Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo.] Čo myslíte? Keby niekto mal sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť - veru vám hovorím - väčšmi sa jej raduje ako oným deväťdesiatim deviatim, ktoré nezablúdili. Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých. Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník. Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané na nebi. A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy! Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku-kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, a zaplatiť. Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! Jeho spolusluha padol [mu k nohám] a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi [jeho previnenia]. Keď Ježiš dohovoril, odobral sa z Galiley a prišiel do končín judských za Jordánom. A nasledovali Ho veľké zástupy a uzdravoval ich tam. Pristúpili k Nemu farizeji a pokúšali Ho: Či je dovolené prepustiť manželku pre akúkoľvek príčinu? Odpovedal: Či ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! Povedali Mu: A tak prečo Mojžiš prikázal dať priepustný list a prepustiť [ju]? Odpovedal im: Mojžiš vám dovolil prepúšťať manželky pre tvrdosť vášho srdca, ale od počiatku nebolo tak. Hovorím vám: Kto by si prepustil ženu - ak len nie pre smilstvo - a vzal by si inú, cudzoloží [a kto si prepustenú vezme, cudzoloží]. Povedali Mu učeníci: Keď je to tak medzi mužom a ženou, nie je dobré ženiť sa! Odpovedal im: Nie všetci chápu túto reč, ale len tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva od života matky; a sú, ktorých ľudia urobili takými; a sú, ktorí sa sami urobili takými pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. Vtedy prinášali k Nemu deti, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali. Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ. A hľa, pristúpil k Nemu ktosi a spýtal sa: [Dobrý] Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život? Odpovedal mu: Čo sa ma spytuješ o dobrom? Jeden je dobrý, [Boh]. A ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. On sa spýtal: Ktoré? Ježiš riekol: Tieto: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti otca i matku, miluj blížneho ako seba samého. Mládenec Mu odpovedal: Toto všetko som zachovával [od svojej mladosti]; čo mi ešte treba? Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma! Keď mládenec počul túto reč, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. Nato riekol Ježiš svojim učeníkom: Veru vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. A nadto vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského. Keď to učeníci počuli, veľmi užasli a povedali: Kto teda môže byť spasený? Ježiš sa zahľadel na nich a odpovedal: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné. Vtedy Mu riekol Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to? Ježiš im odpovedal: Veru vám hovorím: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov izraelských. A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, [alebo ženu] alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslední, a poslední prví. Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete]. Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených]. Keď sa Ježiš poberal do Jeruzalema, vzal nabok dvanástich a hovoril im na ceste: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, aby sa Mu posmievali, zbičovali Ho a ukrižovali: ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Vtedy prišla k Nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, poklonila sa Mu a prosila niečo od Neho. On sa jej opýtal: Čo chceš? Odvetila Mu: Rozkáž, aby títo moji dvaja synovia sedeli Ti jeden na pravici a druhý na ľavici v Tvojom kráľovstve. Ježiš odpovedal: Neviete, o čo prosíte. Či môžete piť z kalicha, z ktorého ja mám piť [a byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený]? Odpovedali Mu: Môžeme. Povedal im: Z kalicha môjho budete piť [a krstom, ktorým som ja krstený, budete krstení], avšak dať vám, aby ste mi sedeli na pravici a na ľavici, nie je mojou vecou, ale (dostane sa) tým, ktorým to môj Otec pripravil. Keď to počuli desiati, namrzeli sa na oných dvoch bratov. Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. Keď vychádzali z Jericha, nasledoval Ho veľký zástup. A hľa, dvaja slepí sedeli pri ceste, a keď počuli, že Ježiš ide tadiaľ, skríkli: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami! Zástup im však dohováral, aby zamĺkli, ale oni tým väčšmi kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami; I zastal Ježiš, zavolal ich a riekol: Čo chcete, aby som vám urobil? Povedali Mu: Pane, nech sa nám otvoria oči. I zľutoval sa Ježiš, dotkol sa im očí a hneď videli a nasledovali Ho. Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mesto a hovorili: Kto je tento? A zástupy odpovedali: To je prorok Ježiš z galilejského Nazareta. Potom Ježiš vošiel do chrámu, vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, ale vy robíte z neho peleš lotrov. Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich. A keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidovmu! - namrzeli sa a povedali Mu: Či počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Či ste nikdy nečítali: Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu? Nato ich opustil, odišiel z mesta do Betánie a tam prenocoval. Keď sa ráno vracal do mesta, vyhladol. Pri ceste videl figovník, išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé lístie; i riekol mu: Nech sa nikdy viac neurodí na tebe ovocie! A figovník naraz vyschol. Keď to videli učeníci, začudovali sa a povedali: Ako je to, že tak naraz vyschol tento figovník? Ježiš im odpovedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, nielen s figovníkom urobíte toto, ale ak poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora, stane sa. A dostanete všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou. Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc? Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam; ak mi to poviete, poviem vám aj ja, akou mocou to robím. Odkiaľ bol Jánov krst: z neba, a či od ľudí? A oni rozmýšľali a hovorili si: Ak povieme: Z neba, odpovie nám: Prečo ste mu teda neuverili. A povedať, že z ľudí, bojíme sa ľudu, pretože všetci pokladajú Jána za proroka. I odpovedali Ježišovi: Nevieme: On im riekol: Tak vám ani ja nepoviem, akou mocou to robím. Ale čo sa vám zdá o tomto: Jeden človek mal dvoch synov. Pristúpil k prvému a povedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! On odpovedal: Dobre, pane! Ale nešiel. Potom prišiel k druhému a povedal mu to isté. A ten odpovedal: Nechce sa mi! Ale potom oľutoval a išiel. Ktorý z tých dvoch splnil vôľu otcovu? Odpovedali Mu: Ten druhý. Povedal im Ježiš: Veru vám hovorím, že colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstva Božieho. Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou, a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy však, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali, aby ste mu uverili. Čujte iné podobenstvo! Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu a ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zbili, iného zabili a iného ukameňovali. Poslal zase iných sluhov, a to viac ako predtým, ale aj tým urobili podobne. Konečne poslal k nim svojho syna mysliac si: Budú sa ostýchať môjho syna. Ale vinohradníci, keď uvideli syna, povedali si: Toto je dedič; poďte, zabime ho a privlastníme si jeho dedičstvo. Chytili ho teda, vyhodili z vinice a zabili. Čo urobí pán vinice tým vinohradníkom, keď príde? Povedali Mu: Zlých zle zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu svojím časom budú odovzdávať úrodu. Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach! Preto vám hovorím, že odníme sa vám kráľovstvo Božie a dá sa národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten (kameň) padne, rozdlávi ho. Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto Jeho podobenstvá, porozumeli, že hovorí o nich. A usilovali sa zlapať Ho, lenže sa báli zástupov, lebo (tieto) Ho pokladali za proroka. Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: Kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi: I poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kŕmny dobytok som pobil a všetko je hotové; poďte na svadbu! Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. Kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; preto choďte na rázcestia a koho len nájdete, zavolajte na svadbu! A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hodovníkmi. Keď potom kráľ vošiel pozrieť sa na hodovníkov a uzrel tam človeka neoblečeného do svadobného rúcha, povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Vtedy prišli farizeji a radili sa, ako by Ho podchytili v reči. Poslali k Nemu svojich učeníkov a herodiánov, a tí povedali: Majstre, vieme, že si pravdivý a ceste Božej podľa pravdy učíš a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: slobodno platiť cisárovi daň, a či nie? Ježiš prezrel ich zlomyseľnosť a riekol: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni Mu priniesli denár. Spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu. Keď to počuli, zadivili sa, opustili Ho a odišli. V ten deň prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovorili, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho: Majstre, Mojžiš povedal: Keby niekto umrel bezdetný, jeho brat sa prižení k jeho manželke a splodí potomstvo bratovi. Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomstvo, zanechal ženu bratovi; podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho. A konečne po všetkých umrela aj žena. A tak pri zmŕtvychvstaní ktorému z tých siedmich bude ženou? Veď všetci ju mali. Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. Lebo pri zmŕtvychvstaní sa ani neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli Boží v nebi. O zmŕtvychvstaní či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Keď to zástupy počuli, veľmi sa divili Jeho učeniu. Keď farizeji počuli, že umlčal sadukajov, zišli sa a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci. A keď sa farizeji zhromaždili, spýtal sa ich Ježiš: Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn? Povedali Mu: Dávidov. Riekol im: Akože Ho teda Dávid môže nazývať v duchu svojím Pánom, keď hovorí: Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepoložím pod nohy Tvojich nepriateľov? Keď Ho teda Dávid Pánom nazýva, akože mu je synom? A nikto Mu nevedel odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto neopovážil viac spytovať. Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu; obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach, pozdravy na námestiach, a to, keď im ľudia hovoria: Majster! Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi; sami nevchádzate do neho, a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť. [Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že vyžierate domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb; preto prepadnete prísnejšiemu súdu.] Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, ako ste sami. Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to je nič, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho viaže. Blázni a slepci, čože je viac: či zlato, a či chrám, ktorý posväcuje to zlato? A zase: Kto by prisahal na oltár, to je nič; ale kto prisahá na dar na ňom, to ho viaže. [Blázni a] slepci! Čože je viac: či dar, a či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň aj na všetko, čo je na ňom; a kto prisahá na chrám, prisahá naň aj na Toho, kto prebýva v ňom; a kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boží aj na Toho, kto sedí na ňom. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že dávate desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia! Preciedzate komára, a prežierate ťavu. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že čistíte zovňajšok čaše a misky, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. Ty slepý farizej! Najprv vyčisť vnútro čaše [a misky], aby bol čistý aj ich zovňajšok. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že prorokom staviate hrobky, spravodlivým ozdobujete náhrobky a hovoríte: Keby sme boli žili za časov svojich otcov, neboli by sme spolu s nimi prelievali krv prorokov. Tak svedčíte sami proti sebe, že ste synovia tých, čo povraždili prorokov. A vy len dovŕšite mieru svojich otcov! Hadi! Vreteničie plemeno! Ako uniknete pekelnému súdu? Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, a to preto, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachjovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko príde na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Lebo hovorím vám: Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Potom vyšiel Ježiš z chrámu a odchádzal. I pristúpili k Nemu Jeho učeníci, aby Mu ukázali budovy chrámu. Riekol im: Či vidíte všetko toto? Veru vám hovorím, že nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. Keď sedel na vrchu Olivovom, osobitne pristúpili k Nemu učeníci a riekli: Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu a skončenia tohto sveta. Ježiš im odpovedal: Hľaďte, aby vás nikto nezviedol! Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus, - a mnohých zvedú. Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad [a mor] a miestami zemetrasenia. A všetko toto je počiatok bolestí. Vtedy vás budú sužovať, budú vás vraždiť a všetky národy budú vás nenávidieť pre moje meno. A vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený. Toto evanjelium o kráľovstve bude sa zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec. Preto, keď na mieste svätom uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorom hovoril prorok Daniel, kto čítaš, rozumej! - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú vo vrchov; kto bude na dome, nech neschádza do domu, aby si niečo vzal; kto bude na poli, nech sa nevracia, aby si vzal plášť. Beda tehotným ženám a tým, ktoré budú kojiť v tie dni. Modlite sa teda, aby ste nemuseli utekať v zime ani vo sviatočný deň. Lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude. A keby tie dni neboli skrátené, nikto by sa nezachránil; ale pre vyvolených budú tie dni skrátené. Ak by vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus; alebo: Tam je! - neverte! Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to. Preto, ak by vám povedali: Ajhľa, je na púšti, nevychádzajte! Ajhľa, je v komorách - neverte. Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka. Lebo kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj supy. Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnko, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa pohybovať. A vtedy sa zjaví znamenie Syna človeka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec. Od figovníka sa učte podobenstvu: keď mu ratolesť mladne a lístie pučí, viete, že je leto blízko. Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov. Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, [kedy príde Syn človeka]. Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života. Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka je vydaný, aby bol ukrižovaný. Vtedy sa zišli veľkňazi [zákonníci] a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš, a uzniesli sa, že Ježiša ľstivo chytia a zabijú. Ale povedali: Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom. Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, prišla k Nemu žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti a vyliala Mu ju na hlavu, keď sedel za stolom. Keď to videli učeníci, namrzeli sa a povedali si: Načo táto strata? Veď sa mohlo toto draho predať a dať chudobným! Keď to spozoroval Ježiš, riekol im: Čo zarmucujete túto ženu? Veď mi preukázala dobrý skutok; lebo chudobných vždy máte so sebou, ale mňa nemáte vždy. Ona totiž, keď mi túto masť vyliala na telo, urobila mi to na pohreb. Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evanjelium, na jej pamiatku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila. Nato jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazom a spýtal sa: Čo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vyplatili mu tridsať strieborných. Odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho zradil. V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a povedali: Kde chceš, aby sme Ti pripravili hod veľkonočného baránka? Odpovedal: Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: Majster odkazuje: Čas môj je blízko, u teba zasvätím hod veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi. Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili hod baránka. Keď sa zvečerilo, sadol si za stôl s dvanástimi učeníkmi. A keď jedli, riekol: Veru vám hovorím, že jeden z vás ma zradí. Zarmútili sa veľmi a začali sa Ho rad-radom spytovať. Či som to ja, Pane? Odpovedal: Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka ide, ako je napísané o Ňom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil. Aj Judáš, ktorý Ho zrádzal, povedal: Či som to ja, Majstre? Odvetil mu: Ty si povedal. Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. Potom zaspievali pieseň a vyšli na vrch Olivový. Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším. Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci. Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou! Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa. A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli unavené. Nechal ich teda, opäť odišiel a modlil sa tretí raz tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca! Ešte hovoril, a hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup od veľkňazov a starších ľudu s mečmi a kyjmi. Jeho zradca dal im znamenie a povedal: Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte! A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal Ho. Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho. A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu riekol: Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú. Či sa nazdáš, že by som nemohol prosiť Otca, a postavil by mi hneď viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom naplnili Písma, že sa to musí tak stať? V tú hodinu riekol Ježiš zástupom: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával v chráme a učil, a nezlapali ste ma. Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli. Tí však, čo zlapali Ježiša, odviedli Ho ku veľkňazovi Kaifášovi, kde boli zhromaždení zákonníci a starší. Peter Ho nasledoval zďaleka až po dvor veľkňazov, vošiel dnu a sadol si medzi sluhov, aby videl koniec. Veľkňazi však a celá rada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, ako Ho usmrtiť. Ale nenašli, ani keď prišlo mnoho falošných svedkov. Konečne prišli dvaja a povedali: Tento riekol: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vybudovať. Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? Ale Ježiš mlčal. Povedal Mu veľkňaz: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Kristus, Syn Boží. Ježiš mu odvetil: Ty si to povedal! Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Či potrebujeme ešte svedkov? Ajhľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie! Čo o tom súdite? Odpovedali: Hoden je smrti. Potom Mu pľuvali do tváre, bili Ho po hlave, niektorí Ho palicovali hovoriac: Prorokuj nám, Kriste, kto Ťa udrel! Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským! On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka! Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza. Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval. Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal. Na úsvite poradili sa všetci veľkňazi a starší ľudu o Ježišovi, že Ho usmrtia. Poviazali Ho teda, odviedli a vydali [Pontskému] Pilátovi, vladárovi. Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú. Ale oni mu odpovedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec. Hodil teda strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa; potom išiel a obesil sa. A veľkňazi vzali peniaze a povedali: Nesmieme ich vložiť do chrámovej pokladnice, lebo je to odmena za krv. Poradili sa teda a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pohrebisko pre cudzincov. Preto sa to pole až podnes volá Poľom krvi. Vtedy sa splnilo, čo predpovedal prorok Jeremiáš: I vzali tridsať strieborných, cenu predaného, ktorého natoľko ocenili (niektorí) zo synov Izraela, a dali ich za hrnčiarovo pole, ako naložil Pán. Ježiša však postavili pred vladára. I spýtal sa Ho vladár: Či si Ty kráľ židovský? Ježiš mu povedal: Ty hovoríš. A keď veľkňazi a starší žalovali na Neho, nič neodpovedal. Vtedy povedal Pilát: Nepočuješ, čo všetko svedčia proti Tebe? Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jedno slovo, takže sa vladár veľmi divil. Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že vzbura je vždy väčšia, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Čistý som od krvi tohto Spravodlivého; zodpovednosť je na vás! Odpovedal všetok ľud: Krv Jeho na nás a na naše deti! Potom im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali. Vladárovi vojaci prevzali vtedy Ježiša, odviedli Ho do vládnej budovy a zhromaždili okolo Neho celý prápor vojska. I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa, uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský! Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave. Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha, potom Ho viedli, aby Ho ukrižovali. Keď vychádzali, stretli človeka z Kyrény, menom Šimon; toho prinútili vziať Jeho kríž. Keď došli na miesto, nazvané Golgota, to je Lebečné miesto, dali Mu piť vína zmiešaného so žlčou; ale keď ochutnal, nechcel piť. Keď Ho ukrižovali, losovaním si podelili Jeho rúcho, [aby sa naplnilo, čo povedal prorok: Podelili si moje rúcho a o môj odev losovali]. Potom si sadli a strážili Ho tam. Nad hlavu Mu vyložili nápis viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský. Spolu s Ním boli ukrižovaní dvaja lotri, jeden sprava a druhý zľava. A tí, čo chodili tadiaľ, rúhali sa Mu, potriasali hlavami a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, zachráň sa, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža! Podobne sa Mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími hovoriac: Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! Je izraelským kráľom, nech teda zostúpi teraz z kríža, a uveríme v Neho! Dúfal v Boha, nech Ho teraz vyslobodí, ak chce; veď hovoril: Syn Boží som! A podobne Ho potupovali aj lotri, ktorí boli s Ním ukrižovaní. Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. A o deviatej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: Éli, Éli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili: Eliáša volá tento! A jeden z nich hneď bežal, vzal hubku, naplnil ju octom, nasadil na trstinu a dával Mu piť. Ale ostatní hovorili: Nechaj Ho, nech vidíme, či Ho Eliáš príde vyslobodiť. A Ježiš znovu zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku, zem sa triasla, skaly sa pukali, hroby sa otvárali, mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené, vyšli z hrobov a po Jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Avšak stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, keď videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a hovorili: Naozaj, Syn Boží bol tento! A bolo tam mnoho žien prizerajúcich sa zďaleka, ktoré prišli za Ježišom z Galiley posluhovať Mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova a Jozefova, a matka synov Zebedeových. Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý muž z Arimatie, menom Jozef, ktorý tiež bol Ježišovým učeníkom. Ten išiel k Pilátovi a prosil o Ježišovo telo. Nato Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. Jozef vzal teda telo, zavinul ho do čistého plátna, položil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru a odišiel. A bola tam Mária Magdaléna a iná Mária, ktoré sedeli oproti hrobu. Na druhý deň, ktorý bol po prípravnom dni (na sviatky), zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi hovoriac: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli [v noci Jeho] učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. Odpovedal im Pilát: Máte stráž, choďte a strážte, ako viete! A šli, zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž. Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal. A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom. A [ako šli zvestovať to Jeho učeníkom], ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu. Ježiš im riekol: Nebojte sa! Choďte, zvestuje to mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia. Keď odišli, ajhľa, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa, dali vojakom veľa peňazí a povedali: Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, keď sme my spali. A keby sa vladár dopočul o tom, my ho upokojíme a urobíme (všetko), aby ste boli bez starosti. Oni vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A táto zvesť je rozšírená medzi Židmi až dodnes. Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš, a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. [Amen]. Počiatok evanjelia Ježiša Krista. Takto píše prorok Izaiáš: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví Ti cestu; hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. Ján Krstiteľ vystúpil na púšti a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. Celé Judsko vychádzalo k nemu, aj všetci Jeruzalemčania; vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordáne. Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a jedával kobylky a poľný med. Kázal takto: Ide za mnou mocnejší ako ja; nie som hoden zohnúť sa a rozviazať Mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale On vás bude krstiť Duchom Svätým. V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján Ho pokrstil v Jordáne. A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesá roztvorené a Ducha, ktorý zostupoval na Neho ako holubica; a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo. A hneď vypudil Ho Duch na púšť. I bol na púšti štyridsať dní a satan Ho pokúšal; žil s divou zverou a anjeli Mu slúžili. Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley, zvestoval evanjelium Božie a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium! Keď šiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, brata Šimonovho, spúšťať sieť do mora, lebo boli rybári. Ježiš im povedal: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí. A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho. Keď poodišiel máličko, uvidel Jakuba, syna Zebedeovho, a jeho brata Jána; aj tí opravovali na lodi siete. Hneď ich zavolal a oni zanechali otca Zebedea s jeho pomocníkmi na lodi a šli za Ním. Potom vošli do Kafarnaumu. A hneď v sobotu vstúpil do synagógy a učil. I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci. V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží! Ale Ježiš mu pohrozil: Mlč a vyjdi z neho! I zatriasol ním ten nečistý duch, a zvolajúc silným hlasom, vyšiel z neho. Všetci užasli a hádali sa medzi sebou hovoriac: Čo je toto? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje, a poslúchajú Ho! A hneď sa rozniesla zvesť o Ňom všade po celom okolí galilejskom. Len čo vyšli zo synagógy, prišli s Jakubom a Jánom do domu Šimonovho a Ondrejovho. Šimonova testiná ležala v horúčke, a hneď Mu povedali o nej. (Ježiš) pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zodvihol. Horúčka jej prestala a ona im posluhovala. Podvečer však, po západe slnka, prinášali k Nemu všetkých chorých a posadnutých démonmi a celé mesto sa zhromaždilo predo dvermi. I u zdravil mnohých chorých na rozličné neduhy, vyhnal mnoho démonov a démonom nedovolil hovoriť, lebo Ho poznali. Zavčasu nadránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. I ponáhľali sa za Ním Šimon a tí, čo boli s ním. Keď Ho našli, povedali Mu: Všetci Ťa hľadajú! Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel. I šiel a kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. Tu prišiel k Nemu malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! [Ako to povedal], hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. I pohrozil mu prísne a hneď ho odpravil slovami: Nehovor o tom nikomu. Ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, čo nariadil Mojžiš, na svedectvo ľuďom. On však, len čo odišiel, všade hovoril o tom a rozhlasoval, čo sa stalo, takže (Ježiš) ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach. A prichádzali k Nemu odvšadiaľ. Keď po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma, zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo. Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach: Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach? Čo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy - a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov! A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné! Potom zase vyšiel k moru a všetok zástup prišiel k Nemu a On ich učil. Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel (Ježiš) v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici prisadli si k Ježišovi a k Jeho učeníkom, lebo mnoho bolo tých, čo Ho nasledovali. Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnikmi a colníkmi, povedali Jeho učeníkom: Prečo je s colníkmi a hriešnikmi? Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych. Jánovi učeníci a farizeji sa postievali. I prišli (niektorí) a povedali Mu: Prečo sa postia Jánovi učeníci a učeníci farizejov, ale Tvoji učeníci sa nepostia? Ježiš im riekol: Či sa ženíchovi družbovia môžu postiť, dokiaľ je ženích s nimi? Pokým majú ženícha so sebou, nemôžu sa postiť. Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, v ten deň sa budú postiť. Nikto neprišíva na staré rúcho záplatu z nového súkna, lebo nová záplata by vydrapila kus starého súkna a diera bude ešte väčšia. A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo víno by roztrhlo nádoby a nazmar vyjdú aj víno aj nádoby. Ale nové víno do nových nádob! Raz v sobotu šiel obilným poľom a Jeho učeníci idúcky začali vymŕvať klasy. Tu Mu farizeji povedali: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené? A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu? Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou. Keď zase vošiel do synagógy, bol tam človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Aby Ho mohli obžalovať, dávali pozor, či ho uzdraví v sobotu. I povedal človeku, ktorý mal suchú ruku: Staň si do prostriedku! A spýtal sa ich: Či je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle; zachrániť život alebo zabiť? A oni mlčali. Poobzeral si ich s hnevom a zarmútený zatvrdilosťou ich srdca, povedal tomu človeku: Vystri ruku! I vystrel ruku a bola mu zase zdravá. Farizeji nato vyšli a hneď sa radili o Ňom s herodiánmi, že Ho zahubia. Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru a nasledoval Ho veľký zástup z Galiley; a podobne z Judska, Jeruzalema, Idumey, zo Zajordánska, aj z okolia Týra a Sidona prišiel veľký zástup k Nemu, lebo počuli o Jeho skutkoch. I povedal učeníkom: Pripravte mi loďku, aby ma zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, ktorí na niečo trpeli, tisli sa k Nemu, aby sa Ho dotkli. A aj posadnutí démonmi, ako Ho zbadali, padali Mu k nohám, kričali a volali: Ty si Syn Boží! Ale On im prísne prikázal, aby nikomu nepovedali, kto On je. Potom vystúpil na vrch, zavolal si tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k Nemu. Vtedy ustanovil si dvanástich, aby boli s Ním, poslal ich kázať a dal im moc vyháňať démonov. Toto sú dvanásti, ktorých si ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, Jakub Zebedeov a Ján, brat Jakubov, týmto dal meno Boanerges, to je Synovia hromu, ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfeov, Tadeus, Šimon Kanaánsky, Judáš Iškariotský, ktorý Ho aj zradil. Potom vošiel do domu, kde sa zase zišiel zástup, takže si nestačili ani chleba zajesť. Keď to počuli Jeho príbuzní, vyšli Ho zlapať, lebo hovorili, že postúpil z rozumu. Ale zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema, hovorili, že má Belzebuba a že kniežaťom démonov vyháňa démonov. Zavolal si ich vtedy a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? Veď keby sa kráľovstvo rozdvojilo, to kráľovstvo nemôže obstáť; a keby sa dom rozdvojil proti sebe, ten dom nebude môcť obstáť. Keď aj satan povstane proti sebe samému a rozdvojí sa, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nikto nemôže vojsť silnému do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie, ak len prv nezviaže toho silného; len potom vylúpi mu dom. Vpravde, hovorím vám, že všetky hriechy, aj rúhania, akokoľvek by sa synovia ľudskí rúhali, sa im odpustia; kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom. (Povedal im to preto), lebo hovorili: Má nečistého ducha! Tu prišla Jeho matka a Jeho bratia; zostali vonku a poslali po Neho. Zástup, ktorý sedel okolo Neho, Mu povedal: Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú Ťa. A On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou. (Ježiš) zase učil pri mori. I zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, preto vstúpil na loď a sedel v nej na mori. Všetok zástup bol na brehu. A učil ich mnohému v podobenstvách; takto ich vyučoval: Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho. Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo mnoho zeme; ihneď vzišlo, lebo nemalo hlbokú zem. Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho, a keďže nemalo koreňa, uschlo. Iné zase padlo do tŕnia; tŕnie vyrástlo a udusilo ho, tak že nevydalo úrodu. A zase iné padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a vydali úrodu; niektoré vydali tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. Potom povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje. Keď (Ježiš) ostal sám, tí, čo stáli okolo Neho s dvanástimi, opýtali sa Ho na podobenstvá. Povedal im: Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené. Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky podobenstvá? Rozsievač rozsieva slovo. Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate. Podobne na skalnatú pôdu (zasiate) sú tí, ktorí, keď počúvajú slovo, hneď ho prijímajú s radosťou, ale nemajú koreň v sebe, sú chvíľkoví; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršia. A iné, do tŕnia zasiate, sú tí, čo počúvajú slovo, ale prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný. Potom im povedal: Vari na to prichádza svetlo, aby ho postavili pod nádobu alebo pod posteľ? Či nie skôr na to, aby ho postavili na svietnik? Lebo nieto nič tajné, čo by nemalo vyjsť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby nevyšlo na svetlo. Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Potom im povedal: Všimnite si, čo počúvate! Akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané, ešte vám aj pridajú. Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má. Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. Potom hovoril: Čomu pripodobníme kráľovstvo Božie, alebo v akom podobenstve ho predstavíme? Je ako horčičné zrno: keď je siate do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi; ale zasiate sa rozrastie a je väčšie ako všetky byliny; vyháňa veľké ratolesti, takže v jeho tôni môžu hniezdiť vtáci nebeskí. A hlásal im slovo v mnohých takých podobenstvách, nakoľko mohli pochopiť. Bez podobenstva im však nehovoril, ale svojim učeníkom osobitne všetko vykladal. V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu! I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more poslúchajú? Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov. A hneď, ako vystúpil z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha; býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť. Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, potom skríkol silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam Ťa Bohom, nemuč ma! (Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z krajiny. Pásla sa tam na svahu vrchu veľká črieda svíň. I prosili Ho [duchovia]: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. A povolil im. Vyšli teda nečistí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvojtisícová črieda svahom do mora a potopila sa v mori. Pastieri však utiekli a vyrozprávali to po meste i po osadách; a ľudia vyšli pozrieť, čo sa stalo. A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín. A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. A on odišiel a začal rozhlasovať po Desaťmestí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všetci sa divili. Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, keď bol ešte pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. A šiel s ním; nasledoval Ho veľký zástup a tlačili Ho. Medzitým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok a mnoho trpela od mnohých lekárov a strovila všetko, čo mala, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, - keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. Ešte hovoril, keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! A nikomu nedovolil, aby Ho nasledoval, len Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu. A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, vzal so sebou otca a matku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade: Dievča, hovorím ti, vstaň! A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť. Nato vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho nasledovali. Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ to má? A čo je to za múdrosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami? Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu sestry nežijú tu medzi nami? A pohoršovali sa na Ňom. Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome. A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu.] Vyšli teda a kázali pokánie, vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich. Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobí v Ňom zázračná moc. Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov. Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych. Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou. Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval. Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny. Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; aj sa jej zaprisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva. Ona vyšla a spýtala sa matky: Čo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa. Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa. Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť. Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a vložili do hrobu. Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín; rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla. Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: Či máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť? Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby. Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy. I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat. Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým. A všetci jedli a nasýtili sa. A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb. Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup. Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi. A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli, lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa! I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba, lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo. Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli. Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení. I zhromaždili sa k Nemu farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami - farizeji a všetci Židia totiž zachovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápästie neumyjú ruky; alebo keď prídu z trhu, nejedia, dokiaľ sa neočistia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré prevzali a zachovávajú: oplachovanie pohárov, krčiažkov, medených nádob - spýtali sa Ho farizeji a zákonníci: Prečo sa Tvoji učeníci nepridŕžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami? Odpovedal im: Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského. Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podanie. Veď Mojžiš povedal: Cti si otca a matku! a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí umrieť. Ale vy hovoríte: Keby niekto povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je korban, totiž dar (sľúbený Bohu), vtedy už nedovolíte, aby urobil niečo pre otca alebo matku. Takto rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podobné robíte. Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. [Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.] Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych [a sidonských]. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť, lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám. A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona. Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch. Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry. Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho. Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. Anáramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč. V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil, hneď vstúpil na loď spolu s učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanuta. Tu vyšli (k Nemu) farizeji a začali sa hádať s Ním; žiadali od Neho znamenie z neba, a tak Ho pokúšali. Povzdychol si a povedal: Prečo žiada znamenie toto pokolenie? Veru, hovorím vám: Nebude dané znamenie tomuto pokoleniu! A opustiac ich, zase vstúpil na loď a preplavil sa na druhú stranu. Ale (učeníci) zabudli si vziať chleba; nemali na lodi so sebou viac, len jeden chlieb. On ich vystríhal: Dajte si pozor! Varujte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesovho! I hovorili si medzi sebou: To preto, že nemáme chleba! Ježiš to zbadal a povedal im: Prečo hovoríte o tom, že nemáte chleba? Či ešte vždy nechápete a nerozumiete? (Ešte vždy) je zatvrdnuté vaše srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nečujete? Či sa nepamätáte, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali, keď som piatim tisícom lámal päť chlebov? Odpovedali Mu: Dvanásť. A keď som tých sedem (chlebov lámal) pre štyri tisíce, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. Vtedy im povedal: Či ešte nerozumiete? Potom prišli do Betsaidy. Tu viedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: Či vidíš niečo? On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. Potom mu znova položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasne. Nato ho poslal domov a povedal mu: Nechoď do mestečka [ani nikomu z mestečka o tom nehovor]. Ježiš vyšiel spolu s učeníkmi do dedín Cezarey Filipovej. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú? Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa; iní za Eliáša a iní zase za niektorého z prorokov. Potom sa ich opýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Ty si Kristus! Vtedy im prísne prikázal, aby o Ňom nevraveli nikomu. Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma: Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi. Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie. Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom. Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte; A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych. Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕtvych. Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať? Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané. Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi. A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho. I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi? Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne! A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili. Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva. A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami! Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné! Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere! Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho! Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel. Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal. Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou [a pôstom]. Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom. Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych. Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať. Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší. Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým. Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im: Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal. Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami. Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena. Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora. Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa [kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína]. A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla [kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína]. A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ]. Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji. Keď sa odobral odtiaľ, prišiel do končín Judska a na druhú stranu Jordánu. Opäť sa zhromaždili k Nemu zástupy a On ich podľa svojho zvyku zase vyučoval. I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi dovolené prepustiť manželku? Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju. Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie. Od počiatku stvorenia však stvoril ich [Boh] ako muža a ženu. Preto opustí človek otca i matku [a bude sa pridŕžať svojej manželky], a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! Keď prišli do domu, znovu sa Ho učeníci na to spytovali. Povedal im: Kto by prepustil svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou. A ak ona prepustí muža a vydá sa za iného, cudzoloží tiež. Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im dohovárali. Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich. Keď vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života? Ježiš mu povedal: Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku: Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti. Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď [vezmi kríž] a nasleduj ma. Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. Poobzeral sa teda Ježiš a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky! Učeníci však žasli nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova odpovedal: Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho [tým, čo dúfajú v majetok]. Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. Tu prehovoril Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa! Ježiš odvetil: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku - keď aj s prenasledovaním - domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední prví. Boli na ceste do Jeruzalema, a Ježiš išiel pred nimi; oni žasli a tí, čo Ho nasledovali, báli sa. Nato opäť vzal k sebe dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s Ním diať: Ajhľa, vystupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia Ho na smrť a vydajú pohanom. Potom sa Mu budú posmievať, opľujú ho, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Vtedy prišli k Nemu Jakub a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali Mu: Majstre, chceme, aby si nám urobil, o čo Ťa prosíme. A On im povedal: Čo chcete, aby som vám urobil? Odpovedali Mu: Daj nám, aby sme Ti sedeli jeden na pravici, druhý na ľavici v Tvojej sláve. Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? A oni Mu povedali: Môžeme. Nato riekol im Ježiš: Kalich, ktorý ja pijem, budete piť, a krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení; ale dať vám, aby ste mi sedeli na pravici alebo ľavici, nie je mojou vecou, to (sa dostane) tým, ktorým je pripravené. Keď to počuli desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ale Ježiš ich povolal k sebe a povedal im: Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. I prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom, sedel pri ceste slepý žobrák Bartimaios, syn Timaiov. Ako počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať a volať: Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou! Mnohí mu dohovárali, aby zamĺkol, ale on tým väčšmi kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Tu Ježiš zastal a povedal: Zavolajte ho! I zavolali slepca a povedali mu: Vzmuž sa, vstaň! Volá ťa. A on zhodiac plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. I oslovil ho Ježiš: Čo chceš, aby som ti urobil? A slepec odpovedal: Majstre môj, nech vidím! Riekol mu Ježiš: Choď, tvoja viera ťa uzdravila. A (slepý) hneď videl a nasledoval Ho na ceste. Keď sa priblížili k Jeruzalemu, ku Betfagé a Betánii na Olivový vrch, poslal (Ježiš) dvoch učeníkov a riekol im: Choďte do dediny, ktorá je naproti, a hneď, ako vkročíte do nej, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel; odviažte ho a priveďte. A ak by vám niekto povedal: Čo to robíte? - povedzte: Pán ho potrebuje a hneď ho zase sem pošle. I odišli a našli osliatko priviazané o bránu vonku na ceste a odviazali ho. A niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili im: Čo robíte, že odväzujete osliatko? Odpovedali im, ako prikázal Ježiš, a nechali ich. I priviedli osliatko k Ježišovi, kládli naň svoje plášte a On sa posadil naň. Mnohí prestierali plášte na cestu, iní zase ratolesti, nasekané v poli. A tí, čo šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosana na výsostiach! Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu, a keď si všetko popozeral, išiel s dvanástimi do Betánie, lebo už bolo neskoro. Keď na druhý deň vyšli z Betánie, vyhladol. Uzrúc zďaleka listnatý figovník, podišiel k nemu, či by na ňom niečo nenašiel. Ale keď prišiel tam, nenašiel nič, iba lístie, lebo nebol čas fíg. Preto mu povedal: Nech nikdy viac nikto neje z teba ovocie! Počuli to aj Jeho učeníci. Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice a nikomu nedovolil cez chrám prenášať náčinie. Potom ich učil hovoriac: Či nie je napísané: Dom môj bude sa volať domom modlitby pre všetky národy? Ale vy ste z neho urobili peleš lotrov. Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali, ako Ho zahubiť; lebo sa Ho báli, pretože všetok ľud sa veľmi divil Jeho učeniu. Keď sa zvečerilo, vyšli z mesta. Keď včas ráno šli popri figovníku, videli, že je suchý od samého koreňa. Tu sa Peter rozpomenul a povedal Mu: Majstre, figovník, ktorý si preklial; ajhľa, vyschol. Ježiš im však odpovedal: Majte vieru v Boha! Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu. Preto vám hovorím: Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať. A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach. [Ale ak vy neodpustíte, ani vám neodpustí previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.] Prišli zase do Jeruzalema, a keď sa prechádzal po chráme, pristúpili k Nemu veľkňazi, zákonníci a starší a povedali Mu: Akou mocou to robíš? Alebo kto Ti dal moc, aby si to robil? Ježiš im odpovedal: Opýtam sa vás na niečo, odpovedzte mi; potom vám aj ja poviem, akou mocou to robím. Bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? Odpovedzte mi! A uvažovali medzi sebou takto: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu teda neuverili? Ale povedať, že od ľudí, báli sa ľudu, lebo všetci pokladali Jána za skutočného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme! Riekol im Ježiš: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. Potom začal im hovoriť v podobenstvách: Jeden človek vysadil vinicu, ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, potom prenajal vinicu vinohradníkom a odcestoval. V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby prevzal od vinohradníkov (podiel) z úrody vinice. Oni ho však chytili, zbili a pustili naprázdno. Nato poslal k nim iného sluhu, ale tomu prebili hlavu a zneuctili ho. Zase poslal iného, ale toho zabili. A mnohých iných (poslal); z tých niektorých zbili, iných zase zabili. Mal ešte jediného milovaného syna; napokon toho poslal k nim a myslel si: Syna môjho budú sa ostýchať. Ale vinohradníci si povedali: Toto je dedič, poďte, zabime ho, a naše bude dedičstvo. Chytili ho teda, zabili a vyhodili z vinice. Čo urobí pán vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Či ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným; Pán to urobil, a je to divné v našich očiach. I hľadeli Ho chytiť, ale sa báli zástupu. Porozumeli totiž, že o nich hovoril to podobenstvo. Preto opustiac Ho, odišli. Raz poslali k Nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby Ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali Mu: Majstre, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale pravdivo učíš ceste Božej. Slobodno platiť cisárovi daň, alebo nie? Máme platiť, či neplatiť? On však videl ich pokrytectvo a povedal im: Čo ma pokúšate? Prineste mi denár, nech ho vidím. A oni priniesli: Spýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis? Odpovedali Mu: Cisárov. Nato im Ježiš riekol: Čo je cisárovo, dávajte cisárovi; čo je Božie, Bohu. A veľmi sa Mu divili. Potom prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho: Majstre, Mojžiš nám predpísal: Keby niekomu umrel brat a zanechal by ženu, a dieťa by nezanechal, nech si jeho brat vezme tú ženu a splodí potomka bratovi. Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bez potomstva. Vzal si ju za ženu druhý, aj ten umrel a nezanechal potomstvo; podobne aj tretí. [Tak si ju vzali všetci siedmi] a ani jeden z nich nezanechal potomstvo. Po nich všetkých umrela aj žena. Pri zmŕtvychvstaní, keď vstanú z mŕtvych, ktorému z nich bude ženou, keď ju mali za manželku siedmi? Ježiš im odpovedal: Či neblúdite preto, že nepoznáte Písma ani moc Božiu? Lebo tí, čo vstanú z mŕtvych, ani sa neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebesiach. Či ste však v Mojžišovej knihe - tam, kde sa hovorí o horiacom kre - nečítali o mŕtvych, že sú kriesení, keď Boh povedal Mojžišovi: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi blúdite! Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počul hádať sa, a vidiac, že im správne odpovedal, opýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania. Tu povedal Mu zákonník: Dobre, Majstre, pravdu si povedal, že jeden je [Boh] a niet iného okrem Neho; a milovať Ho z celého srdca a z celej mysle a z celej sily, a milovať blížneho ako seba samého je omnoho viac ako všetky zápaly a obete. Keď Ježiš videl, ako rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa Ho viac neopovážil spytovať. Keď potom učil v chráme, odpovedal Ježiš: Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Synom Dávidovým? Veď sám Dávid povedal v Duchu Svätom: Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím pod nohy. Sám Dávid nazýva Ho Pánom; akože mu je potom synom? A veľký zástup počúval Ho s radosťou. Potom, učiac ich, hovoril: Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch a radi sa dajú pozdravovať na námestiach; radi majú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách; vyžierajú domy vdov a naoko sa dlho modlievajú. Títo prepadnú prísnejšiemu súdu. Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. Tu zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. Keď vychádzal z chrámu, povedal Mu jeden z Jeho učeníkov: Pozri, Majstre, čo sú to za kamene a za stavby! Ježiš mu odpovedal: Vidíš tieto veľké stavby? Nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený! A keď sedel na vrchu Olivovom naproti chrámu, spýtali sa Ho osamote Peter, Jakub, Ján a Ondrej. Povedz nám, kedy to bude a na aké znamenie sa to všetko stane? Nato im Ježiš začal hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol. Mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som (Kristus); zvedú mnohých. Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad [i zmätok]. To je začiatok bolestí. Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo. Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom. A keď vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť; ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Keď však ohavnosť spustošenia uvidíte tam, kde by jej nemalo byť - kto čítaš, rozumej! - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú do vrchov; kto je na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo z neho; a kto je na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni! Preto modlite sa, aby to neprišlo v zime! Lebo tie dni budú súžením, akého od počiatku, keď Boh stvoril svet, nebolo až doteraz a ani viac nebude. A keby Pán nebol skrátil tie dni, nebol by zachránený ani jeden človek. Ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. A keby vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus! alebo: Ajhľa, tam je! - neverte. Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, vyvolených. Ale vy sa majte na pozore; predpovedal som vám všetko. V tie dni, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa pohybovať. Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou veľkou. A vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od konca zeme až po koniec neba. Od figovníka naučte sa podobenstvu: Keď mu ratolesť už raší a lístie pučí, viete, že je leto blízko. Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec. Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte! O dva dni mal byť hod veľkonočného baránka a slávnosti nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by Ho ľstivo zlapali a zabili. Hovorili totiž: Nie vo sviatok, aby nebola vzbura medzi ľudom! Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti? Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila. Nato Judáš, jeden z dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im Ho zradil. Ako to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. Hľadal teda vhodnú príležitosť, ako im Ho zradiť. V prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali Mu učeníci: Kde chceš, aby sme Ti šli pripraviť hod veľkonočného baránka? I poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, tam vás stretne človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním, a kam vojde, povedzte pánovi domu: Majster sa spytuje: Kde je pre mňa sieň, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí, (už) pripravenú; tam nám ho pripravte. Učeníci vyšli a príduc do mesta, našli všetko tak, ako im povedal; i pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, prišiel s dvanástimi. Ako sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Veru, hovorím vám, že jeden z vás, ktorý stoluje so mnou, ma zradí. Začali sa rmútiť a spytovali sa zaradom: Či ja? [A iný: Či vari ja?] Odpovedal im: Jeden z dvanástich, ktorý so mnou omáča v tej istej mise. Syn človeka síce ide, ako je napísané o Ňom; ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil. Keď jedli, vzal (Ježiš) chlieb, po žehnal, lámal a dával im hovoriac: Vezmite [jedzte]: Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil a dával im; a pili z neho všetci. Povedal im: Toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Veru, hovorím vám, že nikdy viac nebudem piť z tohto vínneho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom. Potom zaspievali (pieseň) a vyšli na Olivový vrch. I povedal im Ježiš: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. Odpovedal Mu Peter: Ak sa aj všetci pohoršia, ale ja nie! Ježiš mu povedal: Veru ti hovorím, že dnes, tejto noci, skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. On však tým väčšmi zdôrazňoval: Čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili všetci. Potom prišli na miesto, ktoré sa volalo Getsemane. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tuto, kým sa pomodlím. Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte! A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné. A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty. Potom prišiel a našiel ich spať; i povedal Petrovi: Šimon, spíš? Či si ani za hodinu nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. A zase odišiel a modlil sa tými istými slovami. Keď sa znova vrátil, našiel ich spať, lebo ich oči boli unavené; a nevedeli, čo Mu povedať. Prišiel aj po tretí raz a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Dosť, prišla hodina: ajhľa, Syna človeka vydávajú hriešnikom do rúk. Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca! Hneď nato, keď ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších s mečmi a kyjmi. Jeho zradca bol s nimi dohovorený; povedal im totiž: Ktorého pobozkám, ten je; chyťte Ho a spoľahlivo odveďte! Keď teda prišiel, hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Majstre! A pobozkal Ho. Oni však položili ruky na Neho a zlapali Ho. Ale jeden z tých, čo stáli pri Ňom, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš im povedal: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zlapali. Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale nezlapali ste ma; ale to preto, aby sa naplnili Písma! I opustili Ho všetci a utiekli. A šiel za Ním mládenec, majúc len plachtu na holom tele; aj toho zlapali. Ale on, pustiac plachtu, ušiel nahý. Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zišli všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka až do samého veľkňazovho dvora, kde si sadol medzi sluhov a ohrieval sa pri ohni. Veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby Ho usmrtili, ale nič nenašli. Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali. Tu povstali niektorí a falošne svedčili proti Nemu takto: My sme Ho počuli hovoriť: Zborím tento chrám, rukami postavený, a vybudujem za tri dni iný, nie rukami postavený. Ale ani takto sa ich svedectvo nezhodovalo. Potom si zastal veľkňaz uprostred a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova spýtal: Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného? Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. Nato si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Či ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo o tom súdite? A všetci usúdili, že je hoden smrti. Tu niektorí začali pľuvať na Neho a zakryjúc Mu tvár, bili Ho po hlave a hovorili Mu: Prorokuj! Sluhovia ho prevzali a zauškovali. Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie [a kohút zaspieval]. Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich! A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. [Veď aj tvoja reč je podobná.] Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču. A hneď na úsvite poradili sa veľkňazi so staršími, zákonníkmi a s celou radou, potom poviazali Ježiša, odviedli Ho a odovzdali Pilátovi. Pilát sa Ho spýtal: Či si Ty kráľ židovský? A On odpovedal: Ty hovoríš. Veľkňazi všeličo žalovali na Neho a Pilát sa Ho znova a znova opytoval: Nič neodpovedáš? Čo všetko žalujú na Teba! Ale Ježiš nič viac neodpovedal, takže sa Pilát divil. Na každý sviatok prepúšťal im však väzňa, ktorého si vyžiadali. Práve bol väznený akýsi Barabbáš s povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy. Zástup sa teda valil hore (k Pilátovi) a začal ho žiadať o to, čo im robieval. A Pilát im odpovedal: Či chcete, aby som vám prepustil kráľa židovského? Lebo vedel, že Ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi pobúrili zástup, aby im radšej prepustil Barabbáša. Pilát zase prehovoril: A čo urobiť s tým, ktorého voláte židovským kráľom? Oni však znova skríkli: Ukrižuj Ho! Pilát sa ich spýtal: A čo zlé urobil? Ale oni ešte väčšmi kričali: Ukrižuj Ho! Nato Pilát, aby vyhovel ľudu, prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali. Vojaci Ho odviedli dnu na nádvorie, do vládnej budovy, a zvolali celý prápor (vojska). Potom Ho obliekli do purpurového plášťa, uplietli veniec z tŕnia, položili Mu ho na hlavu a začali Ho pozdravovať: Buď pozdravený, kráľ židovský! Trstinou Ho bili po hlave, pľuvali na Neho, kľakali pred Ním na kolená a klaňali sa Mu. Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho purpurový plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha.Potom Ho vyviedli, aby Ho ukrižovali. Akýsi Šimon Kyrenejský, otec Alexandrov a Rúfov, vracal sa z poľa a šiel práve tade; toho prinútili, aby Mu niesol kríž. A viedli Ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebečné miesto. Ponúkli Mu víno s myrhou, ale On (ho) neprijal. Potom Ho ukrižovali a rozdelili si Jeho rúcho tak, že losovali oň, kto čo má dostať. Keď Ho ukrižovali, boli tri hodiny. Jeho vinu označili nápisom: Kráľ židovský. Spolu s Ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného sprava, druhého zľava. [A naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: A počítali Ho medzi zločincov.] A tí, čo tade chodili, rúhali sa Mu, potriasali hlavami a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, zachráň sa, zostúp z kríža! Podobne sa posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a hovorili medzi sebou: Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! Kristus, kráľ Izraela! Nech zostúpi teraz z kríža, aby sme videli a uverili! Ešte aj tí Ho potupovali, ktorých s Ním ukrižovali. Keď prišla šiesta hodina, nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. O deviatej hodine zvolal Ježiš silným hlasom: Eloi, Eloi, lama sabachtaní? to je v preklade: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? A niektorí z tých, čo tam stáli, počujúc to, povedali: Ajhľa, Eliáša volá! A ktosi pribehol, namočil hubku do octu a vložil ju na trstinu, dával Mu piť a hovoril: Nechajte Ho, uvidíme, či príde Eliáš, aby Ho sňal! Ale Ježiš zvolal silným hlasom a vypustil ducha. A chrámová opona sa roztrhla na dvoje od vrchu až do spodku. Keď stotník, ktorý stál naproti Nemu, videl, že takto dokonal, povedal: Tento človek bol naozaj Syn Boží! A boli tam aj ženy, ktoré sa prizerali zďaleka, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Malého a Jozefa, a Salome, ktoré Ho nasledovali a posluhovali Mu, keď bol v Galilei, a mnohé iné, ktoré prišli s Ním do Jeruzalema. Keď sa zvečerilo - keďže bol deň prípravný, to jest deň pred sobotou - prišiel Jozef z Arimatie, vznešený radca, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, smelo predstúpil pred Piláta a prosil o Ježišovo telo. Pilát sa podivil, že už umrel; zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či už dávno umrel. A keď sa to od stotníka dozvedel, daroval mŕtvolu Jozefovi, ktorý kúpil plátno, sňal (Ježiša), zavinul Ho do plátna, položil do hrobu vytesaného v skale a k otvoru hrobu privalil kameň. Ale Mária Magdaléna a Mária, matka Jozefova, dívali sa, kam Ho položili. Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili. Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal. I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili. Potom zjavil sa v inej podobe dvom z nich na prechádzke, keď išli do poľa. Aj títo šli oznámiť to ostatným; ale ani im neuverili. Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví. Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do neba a posadil sa po pravici Božej. Oni však vyšli a kázali všade, a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen. Keďže sa mnohí pokúsili rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova - aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad-radom, aby si poznal spoľahlivosť rečí, ktorým ťa vyučovali. Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja pokročilí vekom. Raz, keď podľa poriadku svojej triedy konal kňazskú službu pred Bohom, na neho padol lós podľa obyčaje kňazského úradu, aby vošiel do chrámu Pánovho a zapálil kadidlo. Všetko množstvo ľudu v hodinu kadenia modlilo sa vonku. Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého oltára. Ako ho Zachariáš uzrel, preľakol sa a zmocnila sa ho bázeň. Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu; on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi. I povedal Zachariáš anjelovi: Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch. Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu. Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia svojím časom. Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že je tak dlho v chráme. Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; z toho poznali, že mal videnie v chráme. Lebo dával im znaky a zostal nemý. Keď vyplnil dni svojej kňazskej služby, šiel domov. A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a skrývala sa päť mesiacov, hovoriac: To mi učinil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi. Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!] Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža! Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. Lebo Bohu nič nebude nemožné. Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov. Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján. I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. Hneď nato otvorili sa mu ústa, [rozviazal] jazyk, i prehovoril a velebil Boha. Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto; všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. Ale Zachariáš, jeho otec, naplnený Duchom Svätým, prorokoval hovoriac: Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil svoj ľud a vykúpil ho, vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida, ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov, že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia, aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť v svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni života. A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu a učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja. A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom. V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto. A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote. A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi, ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi, a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá. Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom. Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. Keď mal dvanásť rokov a oni šli [do Jeruzalema] podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom. V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu. Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené. A všetci ľudia uvidia spasenie Božie. I hovoril zástupom, ktoré vychádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti. Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. I spytovali sa ho zástupy: Čo teda robiť? Odpovedal im: Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá; a kto má pokrm, nech urobí podobne. Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: Majstre, čo robiť? Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali. Spýtali sa ho aj vojaci: A čo my máme robiť? Odpovedal im: Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde. Keď ľud očakával a všetci si mysleli v srdci o Jánovi, či ozaj nie je Kristus, odpovedal Ján všetkým: Ja vás zaiste krstím vodou, ale ide mocnejší ako ja; nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom; v Jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. Aj mnohé iné napomenutia dával ľudu a zvestoval mu evanjelium. Tetrarcha Herodes však, ktorého (Ján) pokarhal pre bratovu manželku Herodiadu a pre všetko zlé, čo Herodes popáchal, dovŕšil všetko aj tým, že zavrel Jána do žalára. Keď sa všetok ľud dal pokrstiť a bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na Neho v telesnej podobe holubice a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo. Sám Ježiš, keď začal (účinkovať), mal asi tridsať rokov a bol - ako sa myslelo - syn Jozefov, ktorý bol Héliho. Héli bol Matatov, Matat Léviho, Lévi Melchiho, Melchi Janajov, Janaj Jozefov, Jozef Matatiášov, Matatiáš Amosov, Amos Naumov, Naum Esliho, Esli Nagajov, Nagaj Mahatov, Mahat Matatiášov, Matatiáš Semejov, Semej Jozechov, Jozech Jódov, Jóda Johananov, Johanan Résov, Rés Zorobábelov, Zorobábel Salatielov, Salatiel Nériho, Néri Melchiho, Melchi Adiho, Adi Kozamov, Kozam Elmodamov, Elmodam Érov, Ér Józuov, Józua Eliezerov, Eliezer Jorimov, Jorim Matatov, Matat Leviho, Levi Simeonov, Simeon Júdov, Júda Jozefov, Jozef Jonamov, Jonam Eliachimov, Eliachim Meleov, Melea Menanov, Menan Matatanov, Matatan Nátanov, Nátan Dávidov, Dávid Jeseho, Jese Obédov, Obéd Bózov, Bóz Salamonov, Salamon Názonov, Názon Aminadabov, Aminadab Adminov. Admin Arniho, Arni Ezromov, Ezrom Fáresov, Fáres Júdov, Júda Jákobov, Jákob Izákov, Izák Abrahámov, Abrahám Táreho, Táre Náchorov, Náchor Seruchov, Seruch Ragavov, Ragav Fálekov, Fálek Heberov, Heber Sáleho, Sále Kainanov, Kainan Arfaxadov, Arfaxad Sémov, Sém Nóachov, Nóach Lámechov, Lámech Matuzalemov, Matuzalem Enochov, Enoch Járedov, Járed Maleleelov, Maleleel Kainanov, Kainan Enosov. Enos Sétov, Sét Adamov a Adam bol Boží. Ježiš, plný Ducha Svätého, vrátil sa od Jordánu a Duch vodil Ho po púšti štyridsať dní, kde Ho diabol pokúšal. Nič nejedol v tie dni; a keď sa pominuli, vyhladol. Vtedy Mu povedal diabol: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. Ale Ježiš mu odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek [ale každým slovom Božím]. Nato vyviedol Ho hore, ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta a povedal Mu diabol: Dám ti všetku túto moc a slávu; lebo dostal som ju a dám ju, komu chcem. Ak sa teda pokloníš predo mnou, Tvoje bude všetko. Ježiš mu odpovedal: [Preč odo mňa, satan, lebo] napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť. Potom viedol Ho do Jeruzalema, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto. Veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby Ťa chránili, a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Odpovedal mu Ježiš: Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od Neho. V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a zvesť o Ňom sa rozniesla po celom okolí. Učil v ich synagógach a všetci Ho oslavovali. Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, [uzdravovať skrúšených srdcom] poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov. Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov? I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu vo svojej otčine! A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. Potom zostúpil do galilejského mesta Kafarnaumu a učil ich v dni sobotné. Veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo Jeho reč bola mocná. Bol však v synagóge človek, posadnutý duchom nečistého démona. Tu vykríkol silným hlasom: Hej, čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží. Ježiš mu pohrozil a povedal: Mlč a vyjdi z neho! I hodil démon toho človeka medzi nich, potom vyšiel z neho a neuškodil mu. Vtedy prišiel na všetkých úžas a takto hovorili medzi sebou: Čo je to za slovo, že v moci a sile rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú? A rozniesla sa povesť o Ňom po všetkých miestach toho okolia. Potom odobral sa zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. Šimonovu testinú trápila veľká horúčka. I prosili Ho, aby jej pomohol. Zastal teda nad ňou, pohrozil horúčke, a tá prestala. A ona hneď vstala a posluhovala im. Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k Nemu, a On kládol ruky na každého z nich a uzdravoval ich. Aj zlí duchovia vychádzali z mnohých, kričali a volali: Ty si Syn Boží! Ale On im pohrozil a nedovolil im hovoriť; lebo vedeli, že On je Kristus. Keď potom svitol deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto. Ale zástupy Ho hľadali, prišli až k Nemu a zdržovali Ho, aby neodchádzal od nich. On im však povedal: Musím zvestovať kráľovstvo Božie aj iným mestám; lebo to je mojím poslaním. A kázaval po galilejských synagógach. Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho. Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho. I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš. Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby. On sa však utiahol na púšť a modlil sa. Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh? Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach? Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov! Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha. A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes. Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho. Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním. Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa. Oni Mu však povedali: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú! Ale Ježiš im povedal: Či môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa postili, kým je ženích s nimi? Prídu však dni, keď im vezmú ženícha, v tie dni sa budú postiť. Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne záplatu z nového rúcha, aby zaplátal ňou staré, lebo veď potrhá aj nové, a na staré sa ani nehodí záplata z nového. A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia. Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa zachová]. A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré! Keď Ježiš išiel v [druhú] sobotu cez obilie, trhali učeníci klasy, vymŕvali ich rukami a jedli. I povedali niektorí z farizejov: Prečo robíte, čo nie je dovolené v sobotu? Odpovedal im Ježiš: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? Ako vošiel do domu Božieho, vzal posvätné chleby, ktoré nie je dovolené jesť, jedine kňazom, jedol z nich a dal i svojmu sprievodu. A riekol im: Syn človeka je pánom soboty. Zas v inú sobotu vyšiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorý mal pravú ruku vyschnutú. Zákonníci a farizeji dávali pozor na Neho, či bude uzdravovať v sobotu, aby Ho mohli obžalovať. Ale On poznal ich zmýšľanie a povedal človeku, ktorý mal vyschnutú ruku: Vstaň a postav sa do prostriedku! A on vstal a postavil sa. Nato im Ježiš povedal: Spytujem sa vás: Či je dovolené v sobotu činiť dobre alebo zle, zachovať život alebo zahubiť? I poobzeral si ich všetkých a povedal tomu človeku: Vystri ruku! On urobil tak. A ruka bola mu zase zdravá. Oni však, plní šialenstva, zhovárali sa medzi sebou, čo urobiť s Ježišom. V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a na modlitbách k Bohu strávil noc. Keď svitlo, zvolal si učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich aj apoštolmi: Šimona, ktorému dal aj meno Peter, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, Matúša a Tomáša, Jakuba Alfeovho, Šimona zvaného Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečistí duchovia. A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých. Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení; blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vylučujú vás a hanobia a zavrhujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a plesajte, veď, hľa, vaša odplata je hojná v nebi; lebo ich otcovia práve tak robili prorokom. Ale beda vám, boháčom, lebo už máte svoje potešenie! Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať; beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom. Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás nenávidia. Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. Kto ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné rúcho. Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje. Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. Povedal im aj podobenstvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy? Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno? Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom. Lebo niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie. Každý strom zaiste poznať po ovocí: lebo nezbierajú z tŕnia figy, ani z hložia neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa. Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím? Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slovo a zachováva ho. Podobný je človeku, ktorý si stavia dom; hlboko kopal a položil základ na skalu. Keď sa strhla povodeň, rieka udrela na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre postavený. Kto však počul, a nezachoval, podobný je človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu; udrela naň rieka a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veľký. Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu. A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý. Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel; lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu. Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha. Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! - ide, a inému: Poď sem! - príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! - urobí. Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery. Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup. Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou. Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí. Aj Jánovi priniesli zvesť o tom všetkom jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch z učeníkov a poslal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? Keď tí mužovia prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utrpenia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. Odpovedal im teda Ježiš: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa evanjelium zvestuje, a blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch. Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka. To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on. A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní? Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je! Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali. A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok. Nikto nezažne sviecu, neprikryje ju nádobou, ani nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby videli svetlo tí, čo vchádzajú. Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. Raz prišli k Nemu matka a Jeho bratia a nemohli sa dostať k Nemu pre zástup. Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho. Jedného dňa vstúpil na loď On i učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odrazili sa. Ako sa plavili, zaspal. Tu zniesla sa na jazero veľká povíchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. Pristúpili teda a zobudili Ho volajúc: Majstre, Majstre, hynieme! On však, keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie. Povedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho? Potom sa preplavili do kraja Gerazénov, ktorý je naproti Galilei. Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch. Keď uvidel Ježiša, vykríkol a padnúc pred Ním, zvolal silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím Ťa, nemuč ma! (Ježiš) totiž prikazoval nečistému duchovi, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas lomcoval ním; reťazami a putami ho poviazali a strážili, ale on zlámal okovy, hnaný démonom na púšť. Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Légia! Lebo mnoho démonov vošlo do neho. Títo prosili (Ježiša), aby im nekázal ísť do priepasti. Pásla sa tam na vrchu veľká črieda svíň; prosili Ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im. Keď potom démoni vyšli z onoho človeka, vošli do svíň a črieda rútila sa svahom do jazera a potopila sa. Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a vyrozprávali to v meste a po osadách. Vyšli teda (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli oblečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri rozume. A preľakli sa. Nato im očití svedkovia rozprávali, ako bol posadnutý zachránený. A všetci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby odišiel od nich; lebo sa ich zmocnila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. Muž, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho prepustil a riekol: Vráť sa domov a rozprávaj, čo učinil Boh s tebou. A on odišiel a rozhlasoval po celom meste, aké veľké veci učinil s ním Ježiš. Keď sa Ježiš vrátil, privítal Ho zástup; lebo všetci Ho už čakali. A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a [hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov], nikto ju nemohol uzdraviť, pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter [a tí, čo boli s Ním]: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa. Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo. Potom si zvolal dvanástich učeníkov a dal im vládu a moc nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy. Poslal ich kázať kráľovstvo Božie a liečiť. Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele; a do ktorého domu by ste prišli, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej. A kdekoľvek by vás neprijali, vyjdite z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. Vyšli teda, chodili po dedinách a všade zvestovali evanjelium a uzdravovali. Aj tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo. A bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych; iní zase, že sa zjavil Eliáš, a niektorí, že ktorýsi z dávnych prorokov vstal z mŕtvych. I povedal Herodes: Jána som dal sťať. Kto je to teda, o ktorom počúvam také veci? A žiadal si Ho vidieť. Keď sa apoštolovia vrátili, vyrozprávali Ježišovi, čo vykonali. Vzal ich so sebou a uchýlil sa do samoty smerom k mestu Betsaide. Keď sa zástupy dozvedeli o tom, nasledovali Ho. On ich prijal a hovoril im o kráľovstve Božom a liečil tých, čo potrebovali uzdravenie. Ale deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali Mu: Rozpusť zástupy, aby sa rozišli do okolitých dedín a usadlostí, uchýlili sa tam a zaopatrili si potravu, lebo tu sme v pustom kraji. Ale On im povedal: Dajte im vy jesť. Odpovedali: Nemáme viac, iba päť chlebov a dve ryby; len ak by sme azda sami šli nakúpiť pokrm pre všetok tento ľud. Bolo ich totiž okolo päťtistíc mužov. I povedal (Ježiš) učeníkom: Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat. Urobili tak a usadili všetkých. Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup. A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín zozbieralo sa dvanásť košov. Keď sa (Ježiš) osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy? Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych. Nato sa ich spýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Za Krista, toho Božieho! On im však prísne prikázal, aby to nikomu nehovorili. Potom im hovoril: Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť usmrtený a tretieho dňa vstať z mŕtvych. A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov. Ale pravdu vám hovorím: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuzrú kráľovstvo Božie. Asi o osem dní po týchto rečiach vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Keď sa modlil, premenila sa Mu tvár a odev zaskvel sa Mu bielobou. A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš, a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. No Petra a tých, čo boli s Ním, premohol spánok, a keď sa prebudili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, ktorí stáli s Ním. Keď títo odchádzali od Neho, povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre nám je tu. Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi; nevedel totiž, čo hovorí. Keď toto hovoril, povstal oblak a zastrel ich. A báli sa, keď vchádzali do oblaku. A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn; Jeho poslúchajte. Keď hlas ešte znel, spozorovali, že Ježiš je sám. A oni zmĺkli a v tých dňoch nepovedali nikomu ani slovo o tom, čo videli. Nasledujúceho dňa, keď (Ježiš) zostúpil z vrchu, stretol sa s Ním veľký zástup. A hľa, muž zo zástupu zvolal: Majstre, prosím Ťa, pozri sa mi na syna, veď je môj jediný. A hľa, duch sa ho zmocňuje, a on hneď kričí; a (duch) lomcuje ním, až sa chlapcovi ústa penia, a ťažko odchádza od neho, keď ho sužuje; prosil som aj Tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy budem s vami a dokedy vás budem trpieť? Priveď sem syna! Keď prichádzal, ešte aj vtedy ho démon zvalil a lomcoval ním. Ale Ježiš pohrozil nečistému duchovi, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. A všetci žasli nad velebnosťou Božou.A keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš konal, povedal svojim učeníkom: Dobre si zapamätajte tieto reči; lebo Syn človeka má byť vydaný ľuďom do rúk. Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju nepochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč. Tu povstala hádka medzi nimi, kto z nich je ozaj najväčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa a postaviac ho vedľa seba, povedal im: Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, prijíma Toho, ktorý ma poslal. A tak kto je najmenší medzi všetkými vami, je veľký. Tu ozval sa Ján a povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami. Ježiš mu povedal: Nebráňte mu! Lebo kto nie je proti nám, je za nás. Keď sa približovali dni Jeho povýšenia, obrátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôjde tam. A poslal pred sebou poslov. Tí sa vydali na cestu a prišli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili (prístrešie). Ale (tam) Ho neprijali, lebo tvárou bol obrátený k Jeruzalemu, aby šiel tam. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: Chceš, aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich [ako urobil Eliáš]? Ale On sa obrátil a pokarhal ich: [Neviete, čieho ste ducha; lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.] A odišli do inej dediny. Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie! A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie. Potom si Pán vyvolil aj iných, sedemdesiatich, a po dvoch poslal ich pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kde sám chcel ísť. A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu. Choďte! Ajhľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Neberte si mešec, ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte. Keď vojdete do ktoréhokoľvek domu, povedzte najprv: Pokoj domu tomuto! A ak tam bude syn pokoja, váš pokoj spočinie na ňom; ak nie, vráti sa k vám. A v takom dome zostaňte a jedzte i pite, čo vám dajú, lebo hoden je pracovník svojej mzdy. Nechoďte z domu do domu. A keď do ktoréhokoľvek mesta prídete a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. A uzdravujte chorých, ktorí sú v ňom, a povedzte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie. Ale keď prídete do niektorého mesta, a neprijmú vás, vyjdite na jeho ulice a povedzte: Striasame na vás aj prach, ktorý sa nám z vášho mesta prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo kráľovstvo Božie. Hovorím vám, že ľahšie bude v onen deň Sodomčanom než onomu mestu. Beda ti, Chorazim, beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone stali prejavy moci, ktoré sa stali u vás, dávno by boli sedeli vo vrecovine a na popole a kajali sa. Veru, ľahšie bude na súde Týru a Sidonu ako vám. A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; kto však mnou pohŕda, pohŕda Tým, kto ma poslal. Potom sa vrátili tí sedemdesiati a s radosťou hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v Tvojom mene. Povedal im: Videl som satana ako blesk padať z neba. Ajhľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch, aj moc nad všetkou silou nepriateľa; a nič na svete vám neuškodí. Ale nie z toho sa radujte, že sa vám duchovia poddávajú; radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach. Vtedy rozveselil sa Ježiš v Duchu Svätom a riekol: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám. Áno, Otče, tak sa Ti ľúbilo. Všetko odovzdal mi Otec, a nik nevie, kto je Syn, len Otec, a kto je Otec, len Syn, a komu by Syn chcel zjaviť. Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne! Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. [Do svojho domu] Ho prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme. Raz sa modlil na ktoromsi mieste. A keď prestal, povedal Mu jeden z učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov. Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče [náš, ktorý si v nebesiach], posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje [buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi!] Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, [ale zbav nás zlého]! Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť; a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja hovorím: Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia? A vyháňal démona, ktorý bol nemý. Keď démon vyšiel, nemý prehovoril. A zástupy sa divili. Ale niektorí z nich povedali: Belzebubom, kniežaťom démonov, vyháňa démonov. A iní, aby ho pokúšali, žiadali od Neho znamenie z neba. Ale On poznal ich zmýšľanie a riekol: Každé rozdelené kráľovstvo pustne a dom rozdvojený proti sebe padá. Keď je teda i sám satan rozdelený proti sebe, akože obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Belzebuba vyháňam démonov. Ale ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. Keď si silný ozbrojenec stráži dvor, jeho imanie je na pokoji. Ale keď príde silnejší než on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoristil, rozdá. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok; a keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Vtedy ide a vezme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blahoslavený život, čo Ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval! On však riekol: Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho. Keď sa zástupy húfne zhromažďovali, začal hovoriť: Toto pokolenie je pokolenie zlé, hľadá znamenie, ale nedostane sa mu znamenia, iba ak znamenia Jonášovho. Lebo ako sa Jonáš stal znamením Ninivčanom, tak aj Syn človeka bude znamením tomuto pokoleniu. Kráľovná Juhu povstane na súde s mužmi tohto pokolenia a odsúdi ich. Lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu; a hľa, tu je väčší ako Šalamún. Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho. Lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. Nikto nezažne sviecu a nepoloží ju do skrýše, ani pod nádobu, ale na svietnik, aby videli žiaru tí, čo prichádzajú. Sviecou tela je tvoje oko. Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude plné svetla; ale keď bude skazené, aj telo ti bude plné tmy. Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou; ak ti je celé telo svetlé, a niet na ňom nič tmavého, celé bude svetlé, ako keby ťa svieca osvietila jasom. Keď ešte hovoril, prosil Ho jeden z farizejov, aby obedoval u neho. I šiel a posadil sa za stôl. Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Pán mu však povedal: Nuž, vy farizeji čistíte zovňajšok čaše a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby. Blázni, či Ten, kto učinil zovňajšok, neučinil aj vnútro? Ale dajte ako almužnu, čo je vo vnútri, a máte všetko čisté. Beda vám však, farizeji, že dávate desiatky z mäty a z ruty a z každej byliny, a obchádzate spravodlivosť a lásku Božiu. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. Beda vám, farizeji, že máte radi predné miesta v synagógach a pozdravovania na námestiach. Beda vám [zákonníci a farizeji, pokrytci], že ste ako neoznačené hroby, a ľudia nevedia, že chodia po nich. Tu Mu odpovedal jeden zo zákonníkov: Majstre, keď takto hovoríš, znevažuješ aj nás. On však riekol: Aj vám zákonníkom beda, že neznesiteľné bremená uvaľujete na ľudí, a sami sa tých bremien nedotýkate ani len prstom. Beda vám, že prorokom staviate náhrobky, a vaši otcovia ich pomordovali. Ste teda svedkami (proti otcom), ale súhlasíte so skutkami svojich otcov, že oni ich totiž pomordovali, a vy staviate [im náhrobky]. Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni (niektorých) z nich zavraždia a (niektorých) budú prenasledovať, aby na tomto pokolení bola pohľadávaná krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta, od krvi Ábelovej až po krv Zachariášovu, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, pohľadávaná bude na tomto pokolení! Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli, a ktorí chceli vojsť, tým ste prekážali. Keď vyšiel odtiaľ, začali sa farizeji a zákonníci hnevať na Neho a dorážať rozličnými otázkami, strojac Mu úklady, aby Ho polapili v reči. Vtom, keď sa zišlo zástupu na tisíce, takže šliapali po sebe, začal hovoriť predovšetkým svojim učeníkom: Varujte sa kvasu farizejov, to jest pokrytectva. Lebo nieto skryté, čo by nevyšlo najavo, a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. Preto, čo ste povedali potme, počujú na svetle; a čo ste do uší šepkali v komôrkach, budú rozhlasovať zo striech. Ale hovorím vám, svojim priateľom: Nebojte sa tých, čo mordujú telo, a potom už nič viac nemôžu urobiť. Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa Toho, ktorý keď zamordoval, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, Toho sa bojte. Či nepredávajú päť vrabcov za dva groše? A Boh ani na jedného z nich nezabúda. Aj vlasy na hlave vám všetky spočítal. Nebojte sa teda; drahší ste vy ako mnoho vrabcov. Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná aj Syn človeka pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi. A každému, kto povie slovo proti Synovi človeka, sa odpustí, ale kto sa rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí. A keď vás budú vodiť do synagóg a pred úrady a vrchnosti, netrápte sa, ako a čím sa brániť alebo čo hovoriť; lebo Duch Svätý vás práve v tú hodinu naučí, čo hovoriť. Povedal Mu ktosi zo zástupu: Majstre, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo! On mu však riekol: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliča medzi vami? I riekol im: Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku. Nato im povedal toto podobenstvo: Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu. Premýšľal teda a povedal si: Čo urobím? Lebo nemám si kde zhromaždiť úrodu. A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám. Potom si poviem duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa! Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane? Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu. Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete; lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev. Všímajte si havranov: nesejú, ani nežnú; nemajú komoru ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáci? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže si predĺžiť vek čo aj len o lakeť? Keď teda ani najmenšie nemôžete, prečo ste ustarostení o ostatné? Všímajte si ľalie, ako rastú, nepradú a netkajú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda Boh zaodieva trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Preto ani vy nehľadajte, čo budete jesť a čo piť, ani sa tým neumárajte, lebo to všetko hľadajú národy tohto sveta, a váš Otec vie, že to potrebujete. Ale hľadajte radšej Jeho kráľovstvo, a tamto bude vám pridané. Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu. Získajte si mešce, ktoré sa nezoderú; nehynúci poklad v nebesiach, kam sa zlodej nepriblíži, ani moľ nekazí; lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Majte bedrá opásané a sviece horiace a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu hneď otvorili, len čo príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán, keď príde, nájde bdieť; amen, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať. A keby prišiel o druhej stráži alebo o tretej a nájde ich bdieť, blahoslavení sú. Uvedomte si: keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, [iste by bdel a] nedal by sa mu vlámať do domu. Aj vy buďte pripravení; lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. I povedal Mu Peter: Pane, či nám hovoríš toto podobenstvo, a či všetkým? A Pán odpovedal: Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určenú stravu? Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť. Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Keby si však ten sluha myslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by sluhov a slúžky biť a hodovať, piť, opíjať sa; príde pán toho sluhu v deň, keď sa nenazdá, a v hodinu, ktorú nepozná, rozpoltí ho a s nevernými určí mu podiel. Ale sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, a nebol pripravený a nekonal po jeho vôli, bude veľmi bitý: ten však, čo nepoznal a spáchal, čo je trestuhodné, bude menej bitý. Lebo od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať; a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať. Oheň som prišiel hodiť na zem. A čo chcem? Kiež by už horel! Ale krstom mám byť pokrstený a zviera ma nedočkavosť, kým nebude vykonaný. Myslíte si, že som priniesol mier na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz piati v jednom dome budú rozdelení; traja proti dvom a dvaja proti trom: rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi; matka proti dcére a dcéra proti otcovi; svokra proti neveste a nevesta proti svokre. A hovoril zástupom: Keď vidíte oblak vychádzať od západu, hneď hovoríte: Príde lejak. A býva tak. A keď vietor veje od juhu, hovoríte: Bude horúčava. A býva. Pokrytci, úkazy na zemi a na nebi viete rozpoznávať, ako teda nerozpoznáte tento čas? A prečo aj sami od seba nerozsudzujete, čo je spravodlivé? Lebo keď ideš s protivníkom pred vrchnosť, snaž sa zmieriť s ním ešte na ceste, aby ťa snáď nezaviedol pred sudcu, a sudca by ťa dal strážcovi a strážca by ťa uvrhol do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledný halier! V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. Ježiš im odpovedal: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. Alebo myslíte si, že oní osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci, než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci takisto zahyniete. A povedal toto podobenstvo: Ktosi mal figovník zasadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. Povedal teda vinohradníkovi: Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem kazí! On mu však riekol: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho. Potom učil v sobotu v synagóge. A tu, ajhľa, bola žena osemnásť rokov posadnutá duchom nemoci, bola zhrbená a vôbec sa nemohla narovnať. Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal jej: Žena, zbavená si svojej nemoci. Položil na ňu ruky a ihneď sa narovnala a oslavovala Boha. Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný. A Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A táto dcéra Abrahámova, ktorú satan mal poviazanú, hľa, osemnásť rokov, či nemala byť zbavená tohto puta v deň sobotný? Keď to povedal, zahanbili sa všetci Jeho protivníci a celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal. Potom hovoril: Čomu je podobné kráľovstvo Božie a k čomu ho prirovnám? Podobné je horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial si ho do záhrady; vyrástlo a bolo [veľkým] stromom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho ratolestiach. A zase povedal: Čomu pripodobním kráľovstvo Božie? Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, až všetko nakyslo. A chodil po mestách a dedinách, učil a pobral sa do Jeruzalema. Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť. Keď hospodár už vstane a zavrie dvere a vy ostanete stáť vonku a budete klopať na dvere, hovoriac: Pane, otvor nám, a on vám odpovie: Nepoznám vás, odkiaľ ste, vtedy začnete hovoriť: Jedávali a píjali sme s tebou a na našich uliciach si učil; ale on povie: Hovorím vám, neviem, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti! Tam bude plač a škrípanie zubov, keď uvidíte, že Abrahám a Izák a Jákob a všetci proroci sú v kráľovstve Božom, a vy ste vyhodení von; a prídu od východu i od západu, od severu i od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom. Ajhľa, sú poslední, ktorí budú prvými; a sú prví, ktorí budú poslednými. V tú hodinu pristúpili k Nemu niektorí farizeji a povedali Mu: Vyjdi a odíď odtiaľto, lebo Herodes Ťa chce zabiť. Povedal im: Choďte a povedzte tej líške, že ajhľa, vyháňam démonov a liečim dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Beztak dnes, zajtra, pozajtra musím (ďalej) ísť; lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš [pustý]. Hovorím vám: Neuvidíte ma, až príde chvíľa, keď poviete: Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom! Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby jedol chlieb, a oni Ho pozorovali. A hľa, akýsi človek chorý na vodnatieľku bol pred Ním. Tu Ježiš prehovoril k zákonníkom a farizejom, spytujúc sa: Dovolené je v sobotu uzdravovať, a či nie? Oni však mlčali. A On siahnuc naň, uzdravil ho a prepustil. Im však povedal: Keď niektorému z vás syn alebo vôl padne do studne, či ho nevytiahnete hneď v deň sobotný? A nemohli Mu na to odpovedať. Keď spozoroval, ako si vyberali popredné miesta, povedal pozvaným toto podobenstvo: Keď ťa niekto pozve na svadbu, nesadni si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol snáď vzácnejší, ako si ty, a ten, čo pozval teba i jeho, prišiel by a povedal by ti: Prepusť miesto tomu! A vtedy začal by si s hanbou sedieť na poslednom mieste. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto, aby ti ten, čo ťa pozval, povedal, keď príde: Priateľ môj, sadni si vyššie. Vtedy budeš mať česť u všetkých spolustolovníkov. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. A povedal aj tomu, čo Ho pozval: Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj si priateľov, bratov, príbuzných, bohatých susedov, aby ťa azda pozvali aj oni a odplatili sa ti. Ale keď dávaš hostinu, povolaj chudobných, mrzákov, chromých, slepých, a budeš blahoslavený, že ti nemajú čím odplatiť, lebo dostane sa ti odplaty pri vzkriesení spravodlivých. Keď to počul jeden zo spolustolovníkov, povedal Mu: Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom! On mu však povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je [všetko] hotové! Ale všetci sa začali jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho; prosím ťa, vyhovor ma. Druhý povedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vyskúšať; prosím ťa, vyhovor ma. Iný zasa povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť. Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je. Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť (ich) vojsť, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru. Raz išli s Ním veľké zástupy; On sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom. Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť. Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu? Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má. Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme? Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí, ale ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počuje! I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. Vtedy povedal im toto podobenstvo: Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde? A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila. Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom. Keďže ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Počuli to všetko aj farizeji, ktorí milovali peniaze, a posmievali sa Mu. A povedal im: Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosť pred Bohom. Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy zvestuje sa kráľovstvo Božie, a každý sa tlačí do neho. Ale ľahšie sa pominie nebo a zem, ako vypadne čo len jedna čiaročka zo zákona. Ktokoľvek prepustí manželku a vezme si inú, cudzoloží, a kto si prepustenú ženu vezme, cudzoloží. Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, [ale nikto mu ich nedal], len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal. Potom hovoril svojim učeníkom: Nie je možné, aby zvody na hriech neprišli, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. Lepšie mu mlynský kameň zavesiť na šiju a hodiť ho do mora, než aby zviedol na hriech jedného z týchto maličkých. Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu. A čoby sa sedem razy cez deň previnil proti tebe a sedem razy vrátil by sa k tebe a povedal by: Kajám sa! - odpusť mu. Tu apoštolovia povedali Pánovi: Prispor nám viery! Odpovedal Pán: Ak máte vieru ako horčičné zrno a poviete tejto moruši: Vytrhni sa s koreňom a presaď sa do mora! - poslúchne vás. Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? [Nemyslím!] Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme. Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. Ježiš odpovedal: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila. Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľovstvo Božie, odpovedal im: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! A učeníkom povedal: Prídu dni, že si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: Ajhľa, tam, ajhľa, tu! Nechoďte, ani sa nezháňajte (za ním). Lebo ako blesk, keď sa zablýska, zasvieti od jedných končín pod nebom po druhé končiny pod nebom, tak bude Syn človeka v svoj deň; ale prv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. A ako bolo za dňov Nóachových, tak bude i za dňov Syna človeka. Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu; prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne, ako bolo za dňov Lótových: jedli, pili, kupovali a predávali, sadali, stavali, a v ten deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a zahubili všetkých: tak bude aj v onen deň, keď sa zjaví Syn človeka. Kto v ten deň bude na streche a riad bude mať v dome, nech nezostupuje, aby si ho vzal, a kto na poli, nech sa tiež nevracia. Pamätajte na Lótovu ženu. Kto si hľadí zachovať život, stratí ho, a kto ho stratí, zachová si ho. Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane. [Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane.] Odpovedali Mu: Kde, Pane? A On im riekol: Kde bude telo, tam sa zhromaždia i supy. A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil. A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma. A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním? Hovorím vám: Čoskoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi? A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Prinášali k Nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne, a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo Božie. Veru, hovorím vám: Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde do neho. Tu sa Ho opýtal jeden z popredných: Dobrý Majstre, čo činiť, aby som sa stal dedičom večného života? Ježiš mu odpovedal: Čo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, len jeden, Boh. Prikázania poznáš: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti si otca i matku. On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti. Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma. On sa veľmi zarmútil, keď to počul, lebo bol náramne bohatý. Vidiac ho, Ježiš povedal: Ako ťažko vchádzajú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky. Zaiste ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený? On však riekol: Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. Tu povedal Peter: Ajhľa, my sme opustili, čo sme mali, a šli sme za Tebou. On im povedal: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti pre kráľovstvo Božie, žeby nezískal omnoho viac v tomto čase a v budúcom veku večný život. Vtedy vzal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril. Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral. Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to. Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ. Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! A tí, čo šli popredku, dohovárali mu, aby zamĺkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho: Čo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidím. Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu. Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo. Keď to počúvali, povedal ešte jedno podobenstvo, pretože bol blízko Jeruzalema, a mysleli si, že sa zakrátko zjaví kráľovstvo Božie. Hovoril teda: Jeden šľachtic odišiel do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo, a potom sa vrátil. Zavolal si teda desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Obchodujte (s nimi), kým neprídem. Ale občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal zavolať sluhov, ktorým rozdal peniaze, aby zvedel, koľko ktorý vykupčil. Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. Riekol mu: Správne, dobrý sluha; keď si nad málom bol verný, vládni nad desiatimi mestami. Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien. I tomu riekol: Aj ty vládni nad piatimi mestami. Prišiel iný a povedal: Ajhľa, pane, tu tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v šatke; lebo som sa ťa bál, pretože si prísny; berieš, čo si si neodložil, a žneš, čo si nerozsieval. I riekol mu: Ty zlý sluha, podľa svojej reči budem ťa súdiť. Vedel si, že som prísny; že beriem, čo som si neodložil, a žnem, čo som nerozsieval; prečo si teda nedal peňažníkom moje peniaze, a ja, vrátiac sa, bol by som si ich vzal s úrokmi? A povedal tým, čo tam stáli: Vezmite mu hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. Povedali mu: Pane, má desať hrivien. Hovorím vám: Každému, kto má, bude dané; kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má. Ale tých mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som kraľoval nad nimi, priveďte sem a pobite ich predo mnou. Keď to povedal, išiel vopred, poberajúc sa do Jeruzalema. Ako sa priblížil k Betfagé a k Betánii, k vrchu pomenovanému Olivový, poslal dvoch učeníkov a povedal: Choďte do dediny, ktorá je naproti. Keď vojdete do nej, nájdete osliatko priviazané, na ktorom nikdy nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte. A ak sa vás niekto spýta, prečo (ho) odväzujete, takto poviete: Pán ho potrebuje. I odišli tí, čo boli poslaní, a našli (všetko), ako im povedal. Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: Čo odväzujete to osliatko? Odpovedali: Pán ho potrebuje. A priviedli ho k Ježišovi, položili svoje rúcha na osliatko a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali svoje plášte po ceste. Keď sa však už blížil ku svahu Olivového vrchu, celé množstvo učeníkov začalo radostne mohutným hlasom chváliť Boha za všetky mocné činy, ktoré videli, a volali: Požehnaný, ktorý prichádza, kráľ v mene Pánovom. Pokoj na nebi a sláva na výsostiach! Ale niektorí farizeji zo zástupu Mu hovorili: Majstre, zakáž to svojim učeníkom! Odpovedal im: Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať. Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo [ti] je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami; lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia. Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov hovoriac im: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov. A učil každý deň v chráme. Veľkňazi a zákonníci, i poprední z ľudu, hľadeli Ho zahubiť, ale nevedeli, čo si počať, lebo všetok ľud priľnul k Nemu a poslúchal Ho. Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi: bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili? Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok. Povedali teda, že nevedia odkiaľ. A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas. V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno. Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno. Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili. Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať. Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše. A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu. Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci. Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej. Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie? On však prezrel ich úlisnosť a povedal im: Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov. Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu! I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli. Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho: Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi. Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí. Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí. Konečne umrela aj žena. Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi? Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú. Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú. Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal. Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať. I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým, keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnožku. Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom? Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom: Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu. Keď pozdvihol oči, videl bohatých, ktorí hádzali dary do pokladnice; ale videl aj nejakú chudobnú vdovu, ktorá hodila dva haliere do nej. A povedal: Veru vám hovorím, že táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci; lebo všetci títo pridávali k darom [Božím] z toho, čo im zvyšovalo, ale ona vhodila zo svojej chudoby všetko, čo mala na živobytie. Keď niektorí hovorili o chráme, ako je vyzdobený peknými kameňmi a venovanými okrasami, povedal: Prídu dni, že z toho, čo vidíte, neostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. Vtedy sa Ho spýtali: Majstre, kedy sa to stane, a aké bude znamenie, keď sa to bude mať stať? Riekol im: Nedajte sa zviesť! Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som to! a: Čas sa priblížil. Nechoďte za nimi! Keď však počujete o vojnách a o nepokojoch, nedeste sa, lebo to musí byť prv, ale koniec nebude hneď. Potom im hovoril: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu; budú veľké zemetrasenia a miestami hlad i mor; desivé zjavy a veľké znamenia budú z neba. Ale skôr, ako by sa to všetko stalo, položia ruky na vás, budú vás prenasledovať, vydajú vás synagogálnym súdom a uväznia, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. A to sa vám stane, aby ste vydávali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete vopred rozmýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám ústa aj múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať a odporovať ani všetci vaši protivníci. Budú vás zrádzať aj rodičia a bratia, príbuzní a priatelia, a niektorých z vás usmrtia. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno, ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy. Vytrvalosťou zachováte si životy. Keď však uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskom, vtedy vedzte, že sa priblížila jeho skaza. A ktorí budú vtedy v Judsku, nech utekajú do vrchov, a ktorí budú v ňom, nech vyjdú, a ktorí na poliach, nech nevchádzajú do neho; lebo sú to dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni. Lebo bude veľká bieda na zemi a hnev nad týmto ľudom. A budú padať pod ostrím meča a ako zajatí zavlečení budú medzi všetky národy. A Jeruzalem budú plieniť pohania, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov. A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi úzkosť národov, ktoré budú bezradné pre hučanie mora i vlnobitia; ľudia zamrú strachom v očakávaní vecí, ktoré prídu na celý svet. Lebo nebeské moci budú sa pohybovať. A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a slávou veľkou. Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie. Potom im povedal podobenstvo: Pozrite si figovník a všetky stromy; keď vidíte, že už pučia, sami viete, že je leto blízko; tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že blízko je kráľovstvo Božie. Veru, hovorím vám, že sa toto pokolenie nepominie, kým sa všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová na nikdy nepominú. Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka. Cez deň vyučoval v chráme, ale na noc vychádzal a býval na vrchu, ktorý sa volal Olivový. A všetok ľud prichádzal k Nemu včas ráno do chrámu, aby Ho počúval. I približovali sa slávnosti nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľkou nocou. Veľkňazi a zákonníci sa radili, ako by Ježiša zahubili; lebo sa báli ľudu. Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorého volali Iškariotský, jedného z dvanástich; ten odišiel, dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im Ho vydá. Zaradovali sa a dohodli, že mu dajú peniaze. A on privolil. Potom hľadal príležitosť zradiť im Ho bez prítomnosti ľudu. I prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. Poslal teda Petra a Jána a povedal im: Choďte, pripravte nám hod veľkonočného baránka, aby sme jedli. Oni Mu povedali: Kde chceš, aby sme ho pripravili? Odpovedal im: Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý ponesie krčah vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a povedzte majiteľovi domu: Majster ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí (už) prichystanú; tam (ho) pripravte. Išli teda a našli, ako im povedal, a pripravili hod veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, posadil sa a [dvanásti] apoštolovia s Ním. Tu im povedal: Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr, ako by som trpel; lebo hovorím vám, že ho nikdy viac nebudem jesť, len už dokonalého v kráľovstve Božom. Potom vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite ho a deľte sa medzi sebou; lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie. Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku. A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. Ale, hľa, ruka môjho zradcu je spolu s mojou na stole. Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené, ale beda človeku, ktorý Ho zrádza! A oni sa začali medzi sebou dohadovať, kto z nich by sa chystal toto urobiť. Povstal medzi nimi spor, kto z nich je asi najväčší. On im povedal: Kráľovia panujú nad svojimi národmi, a tí, čo majú moc nad nimi, volajú sa dobrodincami. Vy však nie tak! Ale najväčší medzi vami nech je ako najmenší; a vodca ako slúžiaci. Lebo kto je väčší: ten, čo sedí za stolom, a či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ako ten, čo slúži, vy však ste tí, čo ste v mojich pokušeniach zostali pri mne. Ako mne dal Otec, aj ja dávam vám kráľovstvo, aby ste jedli a pili za stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov izraelských. [Tu povedal Pán]: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov. On však odpovedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť. (Ježiš) mu riekol: Hovorím ti, Peter: dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš. Potom im hovoril: Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či ste mali v niečom nedostatok? Oni odpovedali: V ničom! Tu im povedal: Ale odteraz, kto má mešec, nech (si ho) vezme, a podobne kapsu; a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč; lebo hovorím vám, že sa musí naplniť pri mne, čo je napísané: A počítali ho medzi zločincov. Plní sa totiž, čo je (predpovedané) o mne. Oni však povedali: Pozri, Pane, dva meče (sú) tu. Riekol im: To stačí! Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci. Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil: Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom, a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Ešte hovoril, a hľa, (prichádzal) zástup, a jeden z dvanástich, menom Judáš, išiel vopred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho pobozkal. Ježiš mu riekol: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? Keď tí, čo boli okolo Neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, či udrieť mečom? A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ježiš riekol: Prestaňte! Nato dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy. A keď Ho chytili, viedli a voviedli Ho do veľkňazovho domu. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka, a keď si prostred dvora nakládli ohňa a posadili sa, sadol si Peter medzi nich. Tu ho zbadala akási slúžka, ako sedel pri ohni, dobre si ho obzrela a povedala: I tento bol s Ním! Ale on zaprel: Žena, nepoznám Ho! Po chvíli uvidel ho iný a povedal: Aj ty si z nich. Peter odpovedal: Človeče, nie som! Potom, asi po hodine, ktosi iný tvrdil: Naozaj i tento bol s Ním, veď je tiež Galilejec. Ale Peter odpovedal: Človeče, neviem, čo vravíš. A hneď, keď ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy obrátil sa Pán a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán povedal: Skôr, ako kohút dnes zaspieva, tri razy ma zaprieš. Vyšiel a žalostne zaplakal. Mužovia, ktorí držali Ježiša, sa Mu posmievali, bili Ho, zakrývali Ho a spytovali sa Ho: Uhádni, kto Ťa udrel! A mnoho iných rúhavých slov hovorili proti Nemu. Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, zaviedli Ho do svojej rady a hovorili: Ak si Ty Kristus, povedz nám. Odpovedal im: Keď vám poviem, neuveríte. A keď sa aj spýtam, neodpoviete mi [ani ma neprepustíte]. Ale od tejto chvíle Syn človeka bude sedieť na pravici moci Božej. Tu povedali všetci: Si teda Syn Boží? Riekol im: Vy hovoríte, že som. I povedali: Načo potrebujeme ešte svedectvá? Veď sme (to) sami počuli z Jeho úst! Nato povstalo celé to množstvo, viedli Ho k Pilátovi a začali žalovať na Neho: Tohto sme pristihli, ako prevracal náš národ, zakazoval dávať dane cisárovi a hovoril o sebe, že je Kristus, kráľ. Pilát sa Ho spýtal: Si židovským kráľom? Odpovedal mu: Ty hovoríš. Pilát povedal veľkňazom a zástupom: Ja na tomto človeku nenachádzam vinu. Ale oni naliehali a hovorili: Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc od Galiley až sem. Keď Pilát počul [o Galilei], spýtal sa, či je z Galiley. A keď sa dozvedel, že patrí pod Herodesa, poslal Ho k Herodesovi, ktorý práve v tie dni bol tiež v Jeruzaleme. Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval; lebo už dávno Ho chcel vidieť, pretože počul o Ňom, a úfal sa, že uvidí nejaký div od Neho. Doliehal na Neho mnohými otázkami, ale Ježiš mu nič neodpovedal. Veľkňaz a zákonníci stáli (tam) a vášnivo na Neho žalovali. Herodes, keď Ho so svojimi vojakmi zneuctil a naposmieval sa Mu, dal Ho obliecť do lesklého rúcha a poslal späť k Pilátovi. V ten deň spriatelili sa Herodes a Pilát; predtým boli totiž nepriatelia. Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov a ľud a povedal im: Priviedli ste mi tohto človeka, akoby odvracal ľud, a hľa, ja som Ho vypočul pred vami, a nenašiel som na tomto človekovi nijakú vinu, pre ktorú Ho obviňujete. Ale ani Herodes; preto poslal Ho k nám; a hľa, nevykonal nič také, za čo by zasluhoval smrť. Potrestám Ho teda a prepustím. [Na každé sviatky musel im totiž prepustiť jedného.] Tu všetci skríkli a volali: Vezmi si Ho a prepusť nám Barabbáša! Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. Pilát znovu prehovoril k nim, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni kričali a volali: Ukrižuj Ho, ukrižuj! On im však po tretí raz povedal: Ale čo zlého urobil tento? Nenašiel som na Ňom vinu, pre ktorú by zasluhoval smrť. Preto Ho potrestám a prepustím. Ale oni dorážali na neho veľkým krikom a žiadali, aby Ho dal ukrižovať. A ich krik zvíťazil: Pilát sa rozhodol splniť ich žiadosť. A tak prepustil toho pre vzburu a vraždu uväzneného, ktorého si žiadali, a Ježiša im vydal po ich vôli. Keď Ho viedli, pochytili istého Šimona Kyrenejského, ktorý šiel z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom. Nasledoval Ho veľký zástup ľudu a žien, ktoré žialili nad Ním a oplakávali Ho. Ale Ježiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry jeruzalemské, nenariekajte nado mnou. Ale nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi! Lebo, ajhľa, prichádzajú dni, v ktorých sa bude hovoriť: Blahoslavené neplodné a životy, ktoré nerodili, a prsia, ktoré nekojili. Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a pahorkom: Prikryte nás! Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým? A viedli aj iných dvoch zločincov, aby ich popravili s Ním. Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava a druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós. A ľud stál a pozeral sa. Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený. Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot; a hovorili: Ak si kráľ židovský, zachráň sa! Bol nad Ním aj nápis [po grécky, latinsky a hebrejsky]: Tento je kráľ židovský. A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu [a hovoril]: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! A bolo už okolo šiestej hodiny. Tma nastala po celej zemi až do hodiny deviatej, slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla napoly. Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Naozaj, tento človek bol spravodlivý. A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď videli, čo sa stalo, bili sa v prsia, a tak sa vracali (domov). Všetci Jeho známi stáli však zďaleka a ženy, ktoré Ho spolu nasledovali z Galiley, prizerali sa na to. A hľa, muž zo židovského mesta Arimatie, menom Jozef, ktorý bol radca, muž dobrý a spravodlivý, a nesúhlasil s ich radou a skutkom, ale očakával kráľovstvo Božie, prišiel k Pilátovi a prosil ho o Ježišovo telo. Keď Ho sňal, zavinul Ho do plátna a položil do hrobu vytesaného v skale, v ktorom ešte nikto nikdy neležal. A bol deň prípravy a nastávala sobota. Ženy, ktoré Ho nasledovali a prišli s Ním z Galiley, dívali sa na hrob a na to, ako bolo uložené Jeho telo. Potom sa vrátili a pripravili vonné veci a masti. Ale v sobotu, podľa prikázania, odpočívali. V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; [boli s nimi aj niektoré iné]. Ale kameň našli odvalený od hrobu, a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich, a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych. I rozpomenuli sa na Jeho slová. A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným. Boli to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova i ostatné s nimi a rozprávali to apoštolom. Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im. Len Peter vstal a bežal k hrobu; keď sa nahol a videl tam ležať len plachty, odišiel a divil sa tomu, čo sa stalo. A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy. A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba. Keď o tomto hovorili, postavil sa On sám medzi nimi a riekol im: Pokoj vám! Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha. I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám. Keď to hovoril, ukázal im ruky a nohy. A keď od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: Či máte tu niečo zjesť? Podali Mu kúsok pečenej ryby [a plást medu]. Vzal teda a jedol pred nimi, hovoriac im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch. Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma. Riekol im: Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych a že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema. Vy ste svedkovia toho. A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti. Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema a boli stále v chráme, chváliac Boha a dobrorečiac Mu. [Amen.] Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila. Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy. Ján svedčil o Ňom volajúc: Toto je Ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. Z Jeho plnosti sme zaiste všetci prijali, a to milosť nad milosť. Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený [Syn] Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil. A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? Vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Kristus. I spýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. Či si prorok? Odpovedal: Nie! Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali: čo hovoríš sám o sebe? A on povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš. A poslovia boli z farizejov; opýtali sa ho teda: A tak prečo krstíš, keď nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? Ján im povedal: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy nepoznáte. Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi. Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. A ja som Ho nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol zjavený Izraelovi. Ďalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom. A ja som Ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží. Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster - kde bývaš? Povedal im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho; bolo (totiž) okolo desiatej podvečer. Jedným z dvoch, ktorí to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter. Druhého dňa chcel (Ježiš) odísť do Galiley a našiel Filipa. Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! Tento Filip bol z Betsaidy, mesta Ondrejovho a Petrovho. Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta. Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobré? Odpovedal mu Filip: Poď a pozri! Nato videl Ježiš prichádzať Natanaela a riekol o ňom: Ajhľa, pravý Izraelec, v ktorom nieto ľsti. Povedal Mu Natanael: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský! Ježiš mu riekol: Keď som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Uvidíš väčšie veci ako tieto. Potom mu povedal: Veru, veru vám hovorím: Uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka. Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci. Potom zišli do Kafarnaumu On, Jeho matka a bratia i učeníci a zostali tam niekoľko dní. Blížila sa židovská Veľká noc a Ježiš išiel do Jeruzalema. V chráme našiel ľudí, čo predávali voly, ovce a holuby, i peňazomencov, ktorí tam sedeli. A urobil si bič z povrázkov, vyhnal z chrámu všetkých, aj ovce a voly, peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly; tým, čo predávali holubice, povedal: Odneste to odtiaľto, nerobte trhovisko z domu môjho Otca. Tu sa rozpomenuli Jeho učeníci, že je napísané: Horlenie za Tvoj dom ma zožiera. Prehovorili teda Židia a povedali Mu: Aké znamenie nám ukážeš, že toto robíš? Odpovedal im: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím. Na to Mu Židia povedali: Štyridsaťšesť rokov budovali tento chrám, a Ty ho postavíš za tri dni? Ale On hovoril o chráme svojho tela; keď potom vstal z mŕtvych, rozpomenuli sa Jeho učeníci, že toto povedal, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol v Jeruzaleme na slávnostiach veľkonočného baránka, mnohí uverili v Jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré činil. Ale sám Ježiš sa im nezveril, lebo poznal všetkých a nepotreboval, aby niekto hovoril o človekovi, pretože sám od seba vedel, čo bolo v človeku. Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané. Potom prišiel Ježiš a Jeho učeníci do Judska; pobudol tam s nimi a krstil. I Ján krstil v Ainone blízko Salimu, lebo bolo tam mnoho vody a (ľudia) prichádzali a dali sa krstiť; Ján totiž nebol ešte uvrhnutý do väzenia. Tu medzi učeníkmi Jánovými a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. I prišli k Jánovi a hovorili mu: Majstre, Ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, a ty si svedčil o Ňom, ajhľa, krstí a všetci prichádzajú k Nemu. Odpovedal Ján: Človek si nič nemôže vziať, ak nie mu je dané z neba. Vy sami mi dosvedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred Ním. Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. On musí rásť, a ja sa umenšovať. Kto prichádza zhora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, je zemský a zemsky hovorí; kto prichádza z neba, je nad všetkými a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo. Kto prijal Jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. (Boh) Mu totiž dáva Ducha v plnosti. Otec miluje Syna a všetko dal Mu do ruky. Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom. Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján, hoci Ježiš sám nekrstil, ale Jeho učeníci, opustil Judsko a šiel zase do Galiley. Musel však ísť cez Samáriu. Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok. Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. Odpovedaj jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. Žena Mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus; keď Ten príde, oznámi nám všetko. Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou. Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden nepovedal: Čo sa jej spytuješ? alebo: Čo s ňou hovoríš? Žena nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus? I vyšli z mesta a prišli k Nemu. Medzitým Ho učeníci prosili: Majstre, jedz! On však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. Tu si povedali učeníci medzi sebou: Či Mu niekto doniesol jesť? Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo. Či sami nevravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Ajhľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve. Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač i žnec spolu radovali. V tomto je totiž pravdivé slovo, že iný rozsieva a iný žne. Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. A mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všetko mi povedal, čo som robila. Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby pobudol u nich; i zostal tam dva dni. A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo a povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta. Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil: Nemá prorok cti vo svojej otčine. Keď teda prišiel do Galiley, prijali Ho Galilejci, lebo videli všetko, čo činil v Jeruzaleme na slávnostiach; aj oni totiž prišli na slávnosti. Tak prišiel zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume. Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste. Odpovedal Mu kráľovský úradník: Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie. Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš povedal, a šiel. Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali: Žije ti dieťa. Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Povedali: Včera popoludní o siedmej mu prestala horúčka. Tu poznal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš povedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domácnosť. Toto bolo zase druhé znamenie, ktoré učinil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley. Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých [ktorí čakali, až sa voda pohne, lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila]. I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota. Židia teda povedali uzdravenému: Je sobota; nie ti je dovolené niesť lôžko. Ale on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď! Spýtali sa ho: Kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi a choď? Ale uzdravený nevedel, kto je to; lebo Ježiš sa nepozorovane vzdialil, keďže na tom mieste bol veľký zástup. Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho. Vtedy odišiel ten človek a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. Preto Židia prenasledovali Ježiša [a chceli Ho zabiť], že to urobil v sobotu. Ale On im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, že nielen porušil sobotu, ale že aj Boha nazval svojím Otcom, a tým sa rovnal Bohu. Ježiš im teda odpovedal: Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, (už) je tu, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe; a dal Mu moc súdiť, pretože je Syn človeka. Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal. Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé; iný je, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že je pravdivé Jeho svedectvo, ktoré vydáva o mne. Vy ste poslali k Jánovi, a ten vydal svedectvo pravde; ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale hovorím to preto, aby ste vy boli zachránení. On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli veseliť na chvíľku v jeho svetle; ale ja mám väčšie svedectvo než Jánovo: totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal; už aj skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma Otec poslal. A Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár; a Jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam, ale vás som poznal, že nieto vo vás lásky k Bohu. Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha? Nemyslite si, že ja budem žalovať na vás u Otca; iný žaluje na vás: Mojžiš, v ktorého ste zložili nádeje. Lebo keby ste verili Mojžišovi, aj mne by ste verili, veď on o mne písal. Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám? Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty. Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k moru a vstúpiac na loď, išli na druhú stranu mora, do Kafarnaumu. Bola už tma, a Ježiš ešte neprišiel k nim. A more sa búrilo veľkým vetrom. Keď sa odplavili asi dvadsaťpäť alebo tridsať honov, videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi, i preľakli sa. On im však riekol: Ja som to, nebojte sa! Chceli Ho teda vziať na loď, a loď hneď pristála pri zemi, ku ktorej sa plavili. Na druhý deň zástup, stojaci na druhej strane mora, videl, že tam nebolo inej lode, len jedna [na ktorú vstúpili učeníci], a že Ježiš nevstúpil na loď spolu s učeníkmi, ale učeníci odišli sami. Prišli však lodičky z Tiberiady blízko miesta, kde jedli chlieb, keď Pán dobrorečil (Bohu). Keď teda zástup videl, že Ježiš nie je tam, ani Jeho učeníci, vstúpili na loďky a prišli do Kafarnaumu hľadajúc Ježiša. Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec. Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale povedal som vám: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho; veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal, a vôľa Toho, ktorý ma poslal, je, aby som nič nestratil z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. I reptali Židia proti Nemu, že povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba. A hovorili: Nie je to Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako teraz hovorí: Zostúpil som z neba? Ježiš im odpovedal: Nereptajte medzi sebou. Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. V prorokoch je napísané: Všetci budú vyučení Bohom; každý, kto počul Otca a učí sa, prichádza ku mne. Niežeby niekto bol videl Otca, jedine Ten, kto je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí [vo mňa], má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli. To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho, neumrel. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta. I hádali sa Židia medzi sebou: Ako nám tento môže dať jesť [svoje] telo? Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. To je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, nie aký jedli otcovia, a umreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. Toto povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať? Keďže Ježiš vedel sám od seba, že Jeho učeníci reptajú na to, povedal im: Toto vás pohoršuje? A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým? Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. Ale medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí. I riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží. Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten Ho mal zradiť - jeden z dvanástich. Potom chodil Ježiš po Galilei: nechcel totiž chodiť po Judsku, lebo Židia sa usilovali zabiť Ho. Boli však blízko židovské slávnosti, a to slávnosti stánkov. Vtedy Mu povedali bratia: Odíď odtiaľto a choď do Judska, aby aj Tvoji učeníci videli skutky, ktoré činíš. Lebo nik nerobí nič v skrytosti, ale chce byť známy vo verejnosti. Keď také veci robíš, ukáž sa svetu. Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho. Povedal im teda Ježiš: Môj čas ešte neprišiel, ale váš čas je vždy tu. Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, pretože svedčím o ňom, že jeho skutky sú zlé. Vy choďte na slávnosti, a ja na tieto slávnosti nejdem, pretože sa môj čas ešte nenaplnil. Toto im povedal a zostal v Galilei. Keď však Jeho bratia odišli na slávnosti, odišiel aj On, nie verejne, ale akoby potajomky. A Židia Ho hľadali na slávnostiach a hovorili: Kde je onen? A v zástupe sa mnoho hovorilo o Ňom; jedni hovorili: Je dobrý! iní zas: Nie je, ale zvádza zástup. Nikto však nehovoril o Ňom verejne zo strachu pred Židmi. Keď sa už polovica slávností minula, vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval. A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil? Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti. Či vám nedal Mojžiš zákon? A nikto z vás neplní zákon. Preto ma chcete zabiť? Zástup odpovedal: Si posadnutý démonom! Ktože Ťa chce zabiť? Ježiš im odpovedal: Jeden skutok som vykonal a všetci sa divili. Pretože vám Mojžiš dal obriezku - niežeby bola od Mojžiša, ale je od otcov - obrezávate človeka aj v sobotu. Keď človek prijme obriezku v sobotu, aby nebol porušený zákon Mojžišov, [prečo] sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka? Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravodlivo. Tu povedali niektorí z Jeruzalemcov: Či to nie je ten, ktorého chcú zabiť? A hľa, verejne hovorí, a nič Mu nepovedia. Či poprední mužovia snáď naozaj poznali, že On je Kristus? Ale o Tomto vieme, odkiaľ je; keď však príde Kristus, nikto nebude vedieť, odkiaľ je. Zvolal teda Ježiš, keď vyučoval v chráme, a riekol: Aj ma poznáte a viete, odkiaľ som. A ja som neprišiel sám od seba, ale pravdivý je Ten, ktorý ma poslal a ktorého vy nepoznáte. Ja Ho poznám, pretože som od Neho a On ma poslal. Chceli Ho teda chytiť, ale nikto nepoložil ruku na Neho, lebo ešte neprišla Jeho hodina. Mnohí však zo zástupu uverili v Neho a hovorili: Keď Kristus príde, či bude činiť viac znamení, ako činil tento? I počuli farizeji, že si zástup takto povráva o Ňom. Veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby Ho zlapali. Odpovedal teda Ježiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pôjdem k Tomu, ktorý ma poslal. Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy nemôžete prísť. I hovorili Židia medzi sebou: Kam chce odísť, že Ho nenájdeme? Či chce odísť do gréckej diaspory a vyučovať Grékov? Čo je to za reč, ktorú povedal: Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy nemôžete prísť? V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; Duch [Svätý] totiž ešte nebol (daný), pretože Ježiš nebol ešte oslávený. A niektorí zo zástupu, čo počuli tieto slová, vraveli: To je Kristus! A iní zase hovorili: Vari z Galiley príde Kristus? Či nehovorí Písmo, že Kristus príde z potomstva Dávidovho a z Betlehema, mestečka, v ktorom býval Dávid? A tak vznikla pre Neho roztržka v zástupe; a niektorí z nich chceli Ho zlapať, ale nikto nepoložil ruky na Neho. Nato prišli sluhovia k veľkňazom a farizejom, a tí im povedali: Prečo ste Ho nepriviedli? Sluhovia odpovedali: Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento. Odpovedali im farizeji: Vari ste sa nedali zviesť aj vy? A či snáď niektorý z popredných mužov alebo z farizejov uveril v Neho? Ale tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty. Tu Nikodém, ktorý predtým prišiel k Ježišovi, hoci bol jedným z nich, im povedal: Či náš zákon súdi človeka skôr, než ho vypočuje a zistí, čo robí? Odpovedali Mu: Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že nieto proroka z Galiley. A každý odišiel do svojho domu. Ježiš odišiel na Olivový vrch. Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš. Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. I povedali Mu farizeji: Sám svedčíš o sebe; Tvoje svedectvo nie je pravdivé. Odpovedal im Ježiš: Keď aj sám svedčím o sebe, pravdivé je moje svedectvo, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem; vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. A ak aj súdim, môj súd je spravodlivý, pretože nie som sám, ale so mnou je Otec, ktorý ma poslal. A aj vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. Svedčím o sebe ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. I povedali Mu: Kdeže je Tvoj Otec? A Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca; keby ste mňa poznali, poznali by ste aj môjho Otca. Tieto slová povedal pri pokladnici, keď vyučoval v chráme; a nikto Ho nezlapal, lebo ešte neprišla Jeho hodina. Potom im zase hovoril: Ja odchádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť. I povedali na to Židia: Vari sa len nezabije sám, keďže hovorí: Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť? On im odpovedal: Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že umriete v hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som, umriete v hriechoch. Povedali Mu teda: Kto si Ty? Ježiš im odpovedal: Som to, čo vám od počiatku aj hovorím! Mnoho mám o vás hovoriť a súdiť vás, ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu. Ale nerozumeli, že im hovoril o Otcovi. Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že ja som, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil. A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu. Keď takto hovoril, mnohí uverili v Neho. I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. Viem, že ste potomstvo Abrahámovo; a predsa ma chcete zabiť, pretože sa moje slovo neujíma vo vás. Ja hovorím, čo som videl u Otca; a vy robíte, čo ste počuli od svojho otca. Odpovedali Mu: Naším otcom je Abrahám. Riekol im Ježiš: Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky; ale vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý som vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha; to Abrahám neurobil. Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva, máme jediného Otca, Boha. Ježiš im povedal: Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha. Židia mu povedali: Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a démonom posadnutý? Ježiš odpovedal: Ja nie som posadnutý, ale ctím si Otca. Vy ma však zneucťujete. Ja nehľadám svoju slávu; jesto, kto ju hľadá a kto súdi. Veru, veru vám hovorím: Ak niekto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky. Povedali Mu Židia: Teraz sme poznali, že si posadnutý. Abrahám umrel, i proroci, a Ty hovoríš: Kto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky. Či si Ty väčší ako náš otec Abrahám, ktorý umrel? I proroci umreli; kým sa robíš? Ježiš odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva za nič nestojí. Oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte, že je vaším Bohom. Vy ste Ho však nepoznali, ale ja Ho poznám; a keby som riekol, že Ho nepoznám, bol by som luhárom vám podobným; ale poznám Ho a zachovávam Jeho slovo. Váš otec Abrahám sa veselil, že uvidí môj deň; i videl a radoval sa. Povedali Mu Židia: Päťdesiat rokov ešte nemáš, a Abraháma že si videl? Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som. I zdvihli kamene, aby hádzali na Neho. Ježiš sa však ukryl a [prejdúc pomedzi nich], vyšiel z chrámu. Idúcky uzrel (Ježiš) človeka slepého od narodenia. Učeníci sa Ho spýtali: Majstre, kto zhrešil: tento, či jeho rodičia, že sa slepý narodil? Ježiš odpovedal: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom. My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať. Dokiaľ som na svete, ja som svetlo sveta. Keď to povedal, pľuvol na zem, spravil zo sliny blato, priložil mu na to na oči a povedal: Choď, umy sa v jazere Siloe - čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidomý. Tu susedia a tí, ktorí ho predtým videli žobrať, povedali: Či to nie je ten, čo sedával a žobral? Jedni hovorili: Je to on! Iní hovorili: Nie je, ale sa mu podobá. On však povedal: Áno, ja som to! Povedali mu: Akože sa ti otvorili oči? Odpovedal: Človek menom Ježiš spravil blato, potrel mi oči a povedal: Choď k Siloe a umy sa! Išiel som teda, a keď som sa umyl, videl som. A spýtali sa ho: Kde je onen? Povedal: Neviem! Zaviedli teda k farizejom toho predtým slepého. Bola totiž práve sobota, keď Ježiš spravil blato a otvoril mu oči. Aj farizeji sa ho znovu spytovali, ako sa mu otvorili oči, a on im odpovedal: Blato mi priložil na oči, umyl som sa a vidím. I povedali niektorí z farizejov: Nie je ten človek z Boha, lebo nezachováva sobotu. Iní povedali: Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia? A vznikla medzi nimi roztržka. Povedali teda zase tomu slepému: Čo hovoríš o Ňom ty, keď ti otvoril oči? A on odpovedal: Je prorok! Židia však neverili, že bol slepý a že sa mu otvorili oči, dokiaľ nezavolali rodičov toho, ktorému sa otvorili oči, a nespýtali sa ich hovoriac: Či je to váš syn, o ktorom hovoríte, že sa slepý narodil? Ako teda vidí teraz? Rodičia odpovedali: Vieme, že je náš syn a že sa narodil slepý; ale nevieme, kto mu oči otvoril; spýtajte sa jeho, má svoje roky, sám povie o sebe. To povedali jeho rodičia, lebo sa báli Židov; Židia sa totiž už uzniesli, že toho, kto by Ho vyznával ako Krista, vylúčia zo synagógy. Preto povedali jeho rodičia: Má svoje roky; jeho sa spýtajte! Zavolali teda druhý raz toho človeka, ktorý bol slepý, a povedali mu: Vzdaj Bohu slávu; my vieme, že je ten človek hriešny. On odpovedal: Či je hriešny, neviem; jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím. Spýtali sa ho teda: Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči? Odpovedal im: Už som vám povedal, a nepočuli ste; prečo to chcete počuť znovu? Chcete sa vari aj vy stať Jeho učeníkmi? Zlorečili mu za to a povedali: Ty si Jeho učeník, ale my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi Boh hovoril, ale o tomto nevieme, odkiaľ je. Odpovedal im tento človek: Práve to je divné pri tom, že vy neviete, odkiaľ je, a otvoril mi oči. Vieme, že Boh nevyslýcha hriešnikov, ale vyslýcha toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. Jakživ nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči; keby tento nebol od Boha, nemohol by nič robiť. Odpovedali mu: Ty si sa celý v hriechoch narodil, a nás poučuješ? A vyhodili ho. I počul Ježiš, že ho vyhodili, a keď ho našiel, riekol mu: Veríš v Syna človeka? Onen odpovedal: A kto je to, Pane, aby som veril v Neho? Riekol mu Ježiš: Veď si Ho videl; to je On, čo hovorí s tebou. A on povedal: Verím, Pane! a klaňal sa Mu. Tu povedal Ježiš: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidia, a aby oslepli, ktorí vidia. Počuli to farizeji, ktorí boli s Ním, a povedali Mu: Či sme aj my slepí? Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech; vy však hovoríte: Vidíme. A tak váš hriech zostáva. Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich. Keď vyženie všetky svoje [ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas; cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí). Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril. I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam. Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali. Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; [nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce. Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca. Pre tieto reči zase vznikla roztržka medzi Židmi. Mnohí z nich hovorili: Démonom je posadnutý a blaznie; čo Ho počúvate? Iní zas vraveli: To nie sú reči posadnutého; či démon môže otvárať slepým oči? V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima. Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene. Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali. Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete? Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom. Odpovedal im Ježiš: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste. Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenovali bohmi - a Písmo nemôže byť zrušené! - prečo tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som? Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi, ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi. Znovu Ho teda chceli zlapať, ale ušiel im z rúk a odišiel späť za Jordán, na miesto, kde Ján spočiatku krstil, i zostal tam. A mnohí prišli k Nemu a hovorili si: Ján síce nevykonal znamenie, ale čo Ján povedal o Ňom, je všetko pravdivé. A mnohí tam v Neho uverili. Bol jeden nemocný, Lazár z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi Mu utierala nohy; jej brat Lazár bol chorý. I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný. Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží. Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára. Ako teda počul, že je chorý, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol; až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska. Učeníci Mu hovorili: Majstre, Židia Ťa práve chceli kameňovať, a znovu tam ideš? Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohto sveta, ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože nieto v ňom svetla. Toto povedal, a potom im riekol: Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť. Jeho učeníci na to povedali: Pane, keď zaspal, ozdravie. Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazár umrel - a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu. Tomáš, prímenom Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním! Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe. Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov. Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii potešovať ich (v zármutku) nad bratom. Keď Marta počula, že Ježiš prichádza, šla Mu naproti, Mária však sedela doma. I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕtvych. Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a riekla jej: Majster je tu a volá ťa. Ako to (Mária) počula, rýchlo vstala a šla k Nemu; Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať. Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, padla Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa! A Ježiš zaplakal. Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval! Ale niektorí z nich hovorili: Či ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel? Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom. I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra mŕtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy. Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? Odvalili teda kameň [kde ležal ten mŕtvy], a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal: A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von! I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde. Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. To však nepovedal sám od seba, ale - ako veľkňaz toho roku - prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. Preto Ježiš nechodil už verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a pobudol tam s učeníkmi. A bola blízko židovská Veľká noc, a mnohí z krajiny šli pred Veľkou nocou do Jeruzalema očistiť sa. Hľadali Ježiša, a stojac v chráme zhovárali sa: Čo myslíte? Že by ozaj neprišiel na slávnosti? Ale veľkňazi a farizeji vydali rozkaz: Keď sa niekto dozvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali. Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili Mu tam pohostenie a Marta posluhovala; Lazár bol medzi tými, ktorí s Ním stolovali. Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Tu sa dozvedel veľký zástup Židov, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára, pretože mnohí pre neho odchádzali od Židov a verili v Ježiša. Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na slávnosti, počujúc, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, nabral palmové ratolesti a vyšiel Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský! Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku oslice. Jeho učeníci sprvu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol oslávený, vtedy sa rozpomenuli, že to bolo napísané o Ňom a že Mu tak urobili. A zástup, ktorý bol s Ním, keď vyvolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych, svedčil o tom. Zástup mu vyšiel naproti, lebo sa dopočul, že učinil znamenie. A farizeji si hovorili: Vidíte, nič nezmôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním! Medzi tými, čo prišli vykonať pobožnosť na slávnosti, bolo niekoľko Grékov. Tí pristúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! Filip išiel a povedal Ondrejovi, potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec. Teraz je moja duša vzrušená, a čo povedať: Otče, zbav ma tejto hodiny? Ale veď som na to prišiel k tejto hodine. Otče, osláv svoje meno! I prišiel hlas z neba: Oslávil som a ešte oslávim. A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Zahrmelo! Iní povedali: Anjel prehovoril k Nemu! I povedal Ježiš: Nie pre mňa zaznel tento hlas, ale pre vás. Teraz je súd nad týmto svetom. Teraz bude knieža tohto sveta vyhodené. A ja, keď budem povýšený zo zeme, pritiahnem všetkých k sebe. To povedal, aby označil, akou smrťou mal umrieť. Odpovedal Mu teda zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus ostane naveky; ako to, že Ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka? Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie, kam ide. Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla! Keď to Ježiš povedal, odišiel a ukryl sa pred nimi. Aj keď toľko veľkých znamení učinil pred nimi, neuverili v Neho, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené rameno Pánovo? Preto oni nemohli uveriť, lebo inde Izaiáš zase hovorí: Oslepil im oči a zatvrdil srdcia, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. To povedal Izaiáš, lebo videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. Predsa však aj z poprednejších mnohí uverili v Neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich tí nevylúčili zo synagógy; ľudskú slávu milovali totiž väčšmi ako slávu Božiu. Potom zvolal Ježiš takto: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal, a kto vidí mňa, vidí Toho, ktorý ma poslal. Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho nesúdim, lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho. Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo povedať a čo hovoriť, a viem, že Jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, tak hovorím, ako mi povedal Otec. Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku. Keď totiž večerali, diabol už vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby Ho zradil. (Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vodu do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. Tak prišiel až k Šimonovi Petrovi, ale ten Mu povedal: Pane, Ty mi umývaš nohy? Ježiš mu riekol: Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš. Povedal Mu Peter: Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy! Odpovedal mu Ježiš: Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel. Tu Mu povedal Šimon Peter: Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu (mi umy)! Ježiš mu riekol: Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať - iba ak nohy - a celý je čistý; aj vy ste čistí, ale nie všetci. Poznal totiž svojho zradcu, preto povedal: Nie všetci ste čistí. Keď im umyl nohy a obliekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: Či viete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte. Nehovorím o všetkých vás, ja viem, ktorých som si vyvolil, ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, čo jedol môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne. Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že ja som. Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý mňa poslal. Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a osvedčil toto: Veru, veru vám hovorím: Jeden z vás ma zradí. Učeníci v rozpakoch pozreli jeden na druhého, o kom hovorí. Jeden z Jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, spočíval na prsiach Ježišových. Tomu dal Šimon Peter znamenie a povedal mu: Povedz, kto je to, o kom hovorí. On sa teda naklonil k hrudi Ježišovej a povedal Mu: Pane, kto je to? Ježiš odpovedal: Ten je to, komu podám omočenú skyvu. Nato omočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tej skyve vstúpil satan do neho. Vtedy mu povedal Ježiš: Čo robíš, urob rýchlo! Ale nikto zo spoluhodujúcich nerozumel, prečo mu to povedal: Pretože Judáš mal pokladničku, niektorí si mysleli, že mu Ježiš povedal: Nakúp, čo potrebujeme na slávnosti! alebo, aby dal niečo chudobným. (Judáš) vzal teda skyvu a hneď vyšiel. A bola noc. Keď vyšiel, riekol Ježiš: Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v Ňom. A keď je Boh oslávený v Ňom, aj Boh oslávi Jeho v sebe, a hneď Ho oslávi. Deti, ešte máličko som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som Židom povedal, aj vám hovorím teraz: Kam ja idem, tam vy nemôžete prísť. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať. Povedal Mu Šimon Peter: Pane, kam ideš? Ježiš odpovedal: Kam ja idem, tam teraz nemôžeš ísť za mnou, ale neskôr pôjdeš za mnou. Povedal Mu Peter: Pane, prečo nemôžem teraz ísť za Tebou? Ja život položím za Teba! Odpovedal mu Ježiš: Život položíš za mňa? Veru, veru ti hovorím: Kohút ešte ani nezaspieva, a trikrát ma zaprieš. Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? A cestu, kam idem, poznáte. Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho. Povedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to. Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne; keď nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi, a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním. Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás. Neopustím vás ako siroty, prídem k vám. Ešte máličko, a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte; pretože ja žijem, aj vy budete žiť. V ten deň poznáte, že ja som vo svojom Otcovi, a vy ste vo mne, ako ja som vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého. Povedal Mu Judáš, nie ten Iškariotský: Ako je to, Pane, že sa chceš vyjaviť nám, a nie svetu? Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, keď som bol s vami. Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! Počuli ste, že som vám povedal: Odídem a prídem k vám. Keby ste ma milovali, tešili by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja. Už teraz som vám povedal, skôr, ako by sa to stalo, aby ste uverili, keď sa to stane. Už nebudem mnoho hovoriť s vami, lebo prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je (síce) jeho, ale aby svet poznal, že milujem Otca a činím tak, ako mi Otec prikázal: vstaňte, poďme odtiaľto! Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho ako (odlomenú) ratolesť, a uschne; také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria; ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám. Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi. Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás; zostaňte v mojej láske. Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske. Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná. To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho. Prikazujem vám, aby ste sa milovali. Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. Ale to všetko budú proti vám robiť pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech, ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto mňa nenávidí, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol činil skutky medzi nimi, aké nikto iný nečinil, nemali by hriech. Ale teraz aj videli, a predsa nenávideli aj mňa, aj môjho Otca. A (to bolo preto), aby sa naplnilo slovo, napísané v ich zákone: Nenávideli ma bez príčiny. Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne, a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou. Toto som vám hovoril, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, áno, prichádza hodina, keď každý, kto vás bude vraždiť, domnievať sa bude, že tým Bohu slúži. A budú to robiť preto, že nepoznali Otca, ani mňa. Ale hovoril som vám to, aby ste si, keď príde ich hodina, pripomenuli, že som vám (to) povedal. Toto som vám nehovoril od počiatku, pretože som bol s vami. Ale teraz idem k Tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma neopýta: Kam ideš? Ale že som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce. Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám. A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; o hriechu, že neveria vo mňa; o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám. Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi? Hovorili si teda: Čo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť. A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch, ale prichádza hodina, keď už nebudem hovoriť v obrazoch, ale vám otvorene budem zvestovať o Otcovi. V ten deň budete prosiť v mojom mene, a nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás, lebo sám Otec miluje vás, pretože vy ste milovali mňa a uverili ste, že som od Boha vyšiel. Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi. Jeho učeníci povedali: Ajhľa, teraz hovoríš otvorene a nie v obrazoch. Teraz vieme, že všetko vieš, a nepotrebuješ, aby sa Ťa niekto spytoval. Preto veríme, že si od Boha vyšiel. Ježiš im odpovedal: Teraz veríte? Ajhľa, prichádza hodina a (už) prišla, že sa rozpŕchnete každý svojou stranou a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba, ako si Mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal všetko, čo si Ty dal Jemu, (totiž) večný život. A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som Ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať, teraz, Otče, osláv ma Ty u seba slávou, ktorú som mal pri Tebe skôr, ako svet povstal. Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal, a zachovali Tvoje slovo. Teraz poznali, že od Teba je všetko, čokoľvek si mi dal; lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali a poznali vpravde, že som od Teba vyšiel, a uverili, že si ma Ty poslal. Ja za nich prosím, nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji. A všetko, čo je moje, je Tvoje, a čo je Tvoje, je moje, a ja som oslávený v nich. Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe. Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, zachoval som v Tvojom mene tých, ktorých si mi dal, a zachránil som ich a nikto z nich sa nestratil, len syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo. Ale teraz idem k Tebe a toto hovorím vo svete, aby moju radosť mali úplnú v sebe. Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. Posväť ich v pravde - Tvoje slovo je pravda. Ako si mňa poslal do sveta, aj ja som ich poslal do sveta. A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde. Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal. A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme. Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma Ty poslal a miloval si ich, ako si mňa miloval. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta. Spravodlivý Otče, svet Ťa nepoznal, ale ja som Ťa poznal, aj títo poznali, že si ma Ty poslal. Oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a aby som ja bol v nich. Keď to Ježiš povedal, vyšiel s učeníkmi za potok Kedron, kde bola záhrada; vošiel do nej On aj Jeho učeníci. Toto miesto poznal aj Judáš, Jeho zradca, lebo Ježiš často chodieval tam s učeníkmi, Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte? Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem. Znovu sa ich teda spýtal: Koho hľadáte? A oni odpovedali: Ježiša Nazaretského! Povedal Ježiš: Povedal som vám, že ja som. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu. Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného. Tu Šimon Peter, ktorý mal meč, tasil ho a udrúc veľkňazovho sluhu, odťal mu pravé ucho. Ten sa menoval Malchos. Ale Ježiš riekol Petrovi: Schovaj meč do pošvy! Či nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec? Vtedy prápor vojska, veliteľ a židovskí sluhovia zlapali Ježiša, poviazali Ho a viedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kaifášovi, ktorý bol toho roku veľkňazom. A Kaifáš to bol, ktorý poradil Židom, že je lepšie, aby jeden človek umrel za ľud. Šimon Peter však nasledoval Ježiša, aj iný učeník. Tento učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovej dvorany, ale Peter zostal von pri dverách. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátničkou a voviedol Petra. I riekla vrátnička Petrovi: Či nie si aj ty z učeníkov toho človeka? On odpovedal: Nie som! A stáli tam sluhovia a strážcovia, ktorí si nakládli ohňa, lebo bola zima, a zohrievali sa. Aj Peter stál medzi nimi a zohrieval sa. A veľkňaz vypytoval sa Ježiša na Jeho učeníkov a na Jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzali všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Čo sa spytuješ mňa? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril - oni vedia, čo som hovoril. Ako to povedal, jeden zo strážcov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: Či tak odpovedáš veľkňazovi? Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ? Nato Ho Annáš poslal poviazaného ku veľkňazovi Kaifášovi. A Šimon Peter stál a zohrieval sa. I povedali mu: Či nie si aj ty z Jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som! Ale jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, mu povedal: Či som ťa nevidel s Ním v záhrade? Peter však znova zaprel; a hneď kohút zaspieval. Potom viedli Ježiša od Kaifáša do vládnej budovy. A bolo včasráno. Oni však nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili, pretože mali jesť veľkonočného baránka. Vyšiel k nim teda Pilát a povedal im: Akú žalobu máte proti tomuto človeku? Odpovedali mu takto: Keby tento nebol zločincom, neboli by sme ti Ho vydali. Pilát im povedal: Vezmite Ho vy a súďte podľa svojho zákona. Odpovedali mu Židia: Nám nie je dovolené nikoho zabiť, aby sa naplnilo slovo Ježišovo, ktorým naznačil, akou smrťou mal umrieť. Pilát vošiel teda zase do vládnej budovy a zavolajúc si Ježiša, povedal Mu: Si Ty kráľ židovský? Odpovedal mu Ježiš: Hovoríš to sám od seba, a či ti to iní povedali o mne? Odpovedal Pilát: A som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi Ťa vydali. Čo si urobil? A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. Pilát Mu povedal: Čo je pravda? A ako to povedal, vyšiel zase k Židom a riekol im: Ja nenachádzam na Ňom viny. Ale u vás je obyčaj, aby som vám na Veľkú noc prepustil jedného (väzňa). Či teda chcete, aby som vám prepustil toho kráľa židovského? Oni však znovu skríkli volajúc: Nie toho, ale Barabbáša! A ten Barabbáš bol lotor. Pilát vzal teda Ježiša a dal Ho zbičovať. Vojaci uplietli veniec z tŕnia, položili Mu ho na hlavu, obliekli Ho do šarlátového plášťa a prichádzajúc k Nemu hovorili: Buď pozdravený, kráľ židovský! a bili Ho po tvári. Potom Pilát znovu vyšiel a hovoril im: Ajhľa, vyvediem vám Ho, aby ste poznali, že nenachádzam na Ňom vinu. Vyšiel teda Ježiš s tŕňovým vencom a v šarlátovom plášti. A (Pilát) im povedal: Ajhľa, človek! Ale ako veľkňazi a strážcovia uzreli Ježiša, krikom volali: Ukrižuj Ho, ukrižuj! Pilát im povedal: Vezmite Ho vy a ukrižujte, lebo ja nenachádzam na Ňom vinu. Odpovedali mu Židia: My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Syna Božieho. Keď to Pilát počul, bál sa ešte väčšmi; znovu vošiel do vládnej budovy a povedal Ježišovi: Skadiaľ si? Ježiš mu však neodpovedal. Pilát Mu teda povedal: Nehovoríš so mnou? Či nevieš, že mám moc prepustiť Ťa a mám moc ukrižovať Ťa? Odpovedal Ježiš: Nemal by si moc nado mnou, keby ti nebolo dané zhora; preto, kto ma tebe vydal, väčší hriech má. Od tej chvíle snažil sa Ho Pilát prepustiť, ale Židia kričali a volali: Keď toho prepustíš, nie si priateľ cisárov, lebo každý, kto sa vydáva za kráľa, protiví sa cisárovi. Keď teda Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša, posadil sa na súdnu stolicu na mieste, ktoré sa volalo Litostrotos, po hebrejsky Gabbata. Bol prípravný deň na veľkonočné slávnosti a bolo asi šesť hodín. I povedal Židom: Ajhľa, váš kráľ! Ale oni skríkli: Preč s Ním, preč, ukrižuj Ho! Hovorí im Pilát: Vášho kráľa ukrižovať? Veľkňazi odpovedali: Nemáme kráľa, len cisára! Nato im Ho teda vydal, aby Ho ukrižovali.A oni prevzali Ježiša. I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. Tento nápis čítalo mnoho Židov, pretože miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízko mesta; a nápis bol hebrejský, latinský a grécky. I povedali veľkňazi Pilátovi: Nepíš: Kráľ židovský, ale že On povedal: Kráľ židovský som! Ale Pilát odpovedal: Čo som napísal, napísal som. Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali Jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej, (a vzali) aj spodný odev. A spodný odev nebol zošívaný, ale od vrchu vcelku utkaný. Preto si povedali: Netrhajme ho, ale losujme, čí bude; aby sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci teda tak spravili. Pri kríži Ježišovom stáli Jeho matka a sestra Jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe. Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili na yzopovú tyč a podali Mu k ústam. Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu). Keďže bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným dal zlámať hnáty a sňať telá, aby neostali na kríži v sobotu. Bol totiž veľký sobotný deň. I prišli vojaci a polámali hnáty prvému, a tak aj druhému, ktorý bol s Ním ukrižovaný; keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nelámali Mu hnáty, ale jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vy šla krv a voda. A ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; on vie, že pravdu hovorí, aby ste aj vy verili. Stalo sa to preto, aby sa naplnilo Písmo: Jeho kosti nebudú zlámané. A zase iné Písmo hovorí: Uvidia, do koho bodli. Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým, ale tajným pre strach zo Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať telo Ježišovo; a Pilát privolil. Prišiel teda a sňal Jeho telo. A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe. Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. Na mieste, kde Ho ukrižovali, bola záhrada, a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. Tam teda položili Ježiša, keďže bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko. V prvý deň po sobote, včasráno, keď ešte bola tma, prišla Mária Magdaléna ku hrobu a videla kameň odvalený od hrobu. I bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorila im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili. Peter a ten druhý učeník pobrali sa teda a šli ku hrobu. Obaja bežali spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel prvý ku hrobu. Nahnúc sa, videl tam plachty ležať, ale nevošiel dnu. Tu prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vstúpil do hrobu a videl tam plachty ležať. Ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave, nebola medzi plachtami, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel prvý ku hrobu, i videl a uveril; ešte totiž nepoznali Písmo, že mal vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov. Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem. Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre! Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. A Mária Magdaléna šla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal. V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im. Tu však Tomáš, jeden z dvanástich, prímenom Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel. Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím. Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj! A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili. Ešte mnoho iných znamení učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a - veriac - aby ste mali život v Jeho mene. Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, prímenom Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. Riekol im teda Ježiš: Deti, či máte niečo zjesť? Odpovedali Mu: Nemáme. A On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda, a ani ju nevládali vytiahnuť pre množstvo rýb. Tu povedal Petrovi učeník, ktorého Ježiš miloval: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť - bol totiž nahý - a hodil sa do mora. Ostatní učeníci prišli však na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali sieť s rybami. Keď vystúpili na zem, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im kázal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili. Šimon Peter vstúpil (na loď) a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb; bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im riekol: Poďte a jedzte! A ani jeden z učeníkov sa Ho neodvážil spýtať: Kto si Ty? Lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš prišiel, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. To sa Ježiš už po tretí raz zjavil učeníkom potom, ako vstal z mŕtvych. Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu (Ježiš): Pas mojich baránkov! Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma! Obrátiac sa videl za sebou ísť učeníka, ktorého Ježiš miloval a ktorý sa Mu pri večeri skláňal na hruď a povedal Mu: Pane, kto je Tvoj zradca? Keď ho Peter videl, povedal Ježišovi: Pane, a čo bude s týmto? Ježiš mu odpovedal: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? Ty ma nasleduj! I rozchýrilo sa medzi bratmi, že ten učeník neumrie. Ježiš mu však nepovedal, že neumrie, ale: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? To je ten učeník, ktorý svedčí o týchto veciach a napísal toto; vieme, že je pravdivé jeho svedectvo. A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať. Prvú knihu, Teofil, napísal som o všetkom, čo Ježiš činil a učil od počiatku až do toho dňa, v ktorý bol vzatý do neba, keď skrze Ducha Svätého dal poverenie apoštolom, ktorých si vyvolil, ktorým sa po svojom umučení aj prejavoval živý mnohými dôkazmi, ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac o kráľovstve Božom. Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo - o ktorom (tak im riekol) počuli ste odo mňa, (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým. A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba. Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu Olivového, ktorý je blízko Jeruzalema, vzdialený od neho na cestu sobotného dňa. Keď tam prišli, vstúpili Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfeov, horlivec Šimon a Judáš Jakubov do vrchnej dvorany, kde občas bývali. Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, a s Jeho bratmi. V tie dni povstal Peter v kruhu bratov - bol tam zástup ľudí, asi stodvadsať duší - a prehovoril: Mužovia, bratia, muselo sa naplniť Písmo, ako predpokladal Duch Svätý ústami Dávidovými o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tých, čo zlapali Ježiša. Lebo patril do nášho počtu a mal podiel na tejto službe. Ten si teda kúpil pole za mzdu neprávosti a zrútil sa dolu hlavou, rozpukol sa, takže mu vypadli všetky vnútornosti. I dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia jeruzalemskí, a preto pomenovali to pole vo svojej reči Akeldamach, to jest Pole krvi. Lebo je napísané v knihe Žalmov: Nech mu spustne príbytok, nech nieto, kto by v ňom býval! a: Jeho úrad nech prevezme iný! Preto je potrebné, aby z mužov, ktorí boli s nami za celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami, počnúc od Jánovho krstu až do dňa, keď vzatý bol spomedzi nás do neba, stal sa niektorý spolu s nami svedkom Jeho vzkriesenia. Postavili teda dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš a mal prímenie Spravodlivý, a Mateja. Potom sa modlili takto: Pane, ktorý poznáš srdcia všetkých, Ty nám ukáž, ktorého si si vyvolil z týchto dvoch, aby prevzali túto službu a apoštolstvo, z ktorého vypadol Judáš, aby odišiel na svoje miesto. Nato im dali lósy; a lós padol na Mateja, i bol priradený k jedenástim apoštolom. Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. A boli vtedy v Jeruzaleme Židia, zbožní mužovia zo všetkých národov pod nebom. A keď povstal ten zvuk, zbehlo sa mnoho ľudí a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči. I užasli všetci a divili sa hovoriac medzi sebou: Či, hľa, všetci títo, ktorí hovoria, nie sú Galilejci? Ako ich teda počujeme (hovoriť) každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili. Partovia, Médovia, Elamiti a obyvatelia Mezopotámie, Judska, Kappadokie, Pontu, Ázie, Frýgie, Pamfylie, Egypta a krajov Líbye pri Kyréne, prechodne bývajúci Rimania, Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi, počujeme ich vo svojich rečiach hovoriť veľké veci Božie? A všetci žasli a bezradne sa spytovali medzi sebou: Čo to má znamenať? Ale iní sa posmievali hovoriac: Opili sa mladým vínom! Tu povstal Peter s jedenástimi a pozdvihnúc svoj hlas, takto prehovoril: Mužovia, Židia, a všetci, ktorí bývate v Jeruzaleme, počujte moje slová a vedzte toto: Títo iste nie sú opití, ako sa domnievate; veď je ešte len deväť hodín ráno. Ale toto je, čo povedal prorok Joel: V posledné dni - hovorí Boh - vylejem zo svojho Ducha na všetkých ľudí, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať; vaši mládenci budú vídať videnia a vaši starci snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobnice vylejem v tie dni zo svojho Ducha, a budú prorokovať. A urobím zázraky hore na nebi a znamenia dolu na zemi: krv, oheň a dymovú paru. Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a slávny deň Pánov. A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude zachránený. Mužovia izraelskí, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského, muža, ktorému Boh vydal pred vami svedectvo mocnými skutkami, zázrakmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh činil skrze Neho medzi vami, Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž. Ale Boh Ho vzkriesil a zbavil bolestí smrti, ako ani nemohol zostať v jej moci. Tak zaiste hovorí o Ňom Dávid: Videl som Pána ustavične pred sebou, veď mi je po pravici, aby som sa neklátil. Preto rozveselilo sa mi srdce a jazyk zaplesal, áno, aj telo mi bude odpočívať v nádeji, pretože neprenecháš ma ríši smrti a svojmu Svätému nedáš vidieť porušenie; oznámil si mi cesty života a naplníš ma potešením pred svojou tvárou. Mužovia, bratia! Môžem vám otvorene hovoriť o patriarchovi Dávidovi, že umrel, pochovali ho, a jeho hrob je až do dnešného dňa medzi nami. Ale keďže bol prorok a vedel, čo mu Boh pod prísahou sľúbil, totiž, že z jeho potomstva posadí na jeho trón, predvídal a predpovedal vzkriesenie Kristovo, že ani Jeho duša nezostala v podsvetí, ani Jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša vzkriesil Boh a my všetci sme svedkami toho. Keď ho teda pravica Božia povýšila a prijal od Otca zasľúbenie o Duchu Svätom, vylial ho, a vy to (teraz) vidíte a počujete. Dávid totiž nevstúpil na nebo, ale hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, dokiaľ Ti Tvojich nepriateľov nepoložím za podnožie. Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali. Keď to počuli, bodlo ich to v srdci, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo robiť, mužovia, bratia? I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého. Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh. Potom ešte mnohými inými slovami vydával svedectvo a napomínal ich hovoriac: Dajte sa zachrániť z tohto skazeného pokolenia! A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší. Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách. I prišla bázeň na všetky duše, a apoštolovia robili mnoho zázrakov a znamení. A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné, aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval; deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom, chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení. V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu. Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu. Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás! I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich. I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského [vstaň a] choď! Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha. A všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha. I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri chrámových Krásnych dverách a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo. A keďže sa potom pridržiaval Petra a Jána, všetok ľud zbehol sa k nim do siene, takzvanej Šalamúnovej, a všetci boli prestrašení. Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: Mužovia izraelskí, čo sa divíte tomuto? Alebo čo hľadíte na nás tak uprene, akoby sme svojou silou alebo zbožnosťou boli spôsobili, že chodí! Boh Abrahámov, Izákov, Jákobov, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, keď Pilát usúdil, že Ho treba prepustiť. Vy ste zapreli toho Svätého a Spravodlivého a vyžiadali si ako milosť muža-vraha, ale zamordovali ste Vodcu života, ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych; a my sme svedkami toho. A teraz pre vieru v Jeho meno prinavrátilo Jeho meno silu tomu, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze Neho, dala mu toto úplné zdravie pred tvárou všetkých vás. Ale teraz viem, bratia, že ste to z nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední mužovia; Boh však takto splnil, čo predzvestoval ústami všetkých prorokov, totiž, že jeho Pomazaný bude trpieť. Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána a aby vám poslal predurčeného Krista Ježiša, ktorého musia prijať nebesá až do času, v ktorom Boh napraví všetko, o čom od vekov hovoril ústami svojich svätých prorokov. Veď Mojžiš riekol: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa; toho budete poslúchať vo všetkom, čokoľvek bude vám hovoriť; ale vyhubená bude z ľudu každá duša, ktorá by neposlúchala toho proroka. Všetci proroci od Samuela rad radom, ktoríkoľvek hovorili, zvestovali aj tieto dni. Vy ste synovia prorokov a synovia zmluvy, ktorú uzavrel Boh s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky čeľade zeme. Predovšetkým vám teda vzkriesil Boh svojho Služobníka a poslal Ho, aby vás požehnal tým, že vás všetkých odvráti od vašich neprávostí. Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji, ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi. I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer. Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc. Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme, aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského; postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili? Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší! Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený, vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom. A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom. A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, nevedeli, čo im namietať. Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebou hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať. Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene. Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom. Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha! Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo; keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov. Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší. Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich. Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali daromné veci? Králi zemskí povstali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Pomazanému! Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom, aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo. A teraz, Pane, všimni si ich hrozby a svojim služobníkom pomáhaj smelo vyznávať Tvoje slovo, vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša. A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie. A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné. Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých; medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali, skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval. Tak Jozef, ktorému apoštolovia dali prímenie Barnabáš - v preklade znamená: Syn potešenia - levíta, rodom z Cypru, ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám. No nejaký muž, menom Ananiáš, s manželkou Zafirou predal majetok, s vedomím manželky odložil si z utŕženej ceny a len čiastku priniesol a položil apoštolom k nohám. I povedal mu Peter: Ananiáš, prečo ti satan opanoval srdce, že si luhal Duchu Svätému a odložil si z utŕženej ceny za pole? Či by nebolo zostalo tebe, keby si ho nebol predal? A keď si ho predal, či nebolo tvoje? Ako ti len prišlo na um niečo také? Nie ľuďom si luhal, ale Bohu. Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a vypustil dušu. A prišla veľká bázeň na všetkých, ktorí počuli o tom. I vstanúc mladší z nich, vzali ho, vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny nato prišla jeho manželka, ktorá nevedela, čo sa stalo. Peter jej povedal: Povedz mi, či ste za toľko predali pole? Prisvedčila: Áno, za toľko! Peter jej odpovedal: Prečo ste sa dohovorili, že budete pokúšať Ducha Pánovho? Ajhľa, nohy tých, čo ti pochovali manžela, sú predo dvermi; vynesú aj teba! Hneď nato padla mu k nohám a vypustila dušu. Keď mládenci vošli, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k manželovi. Ale na celý cirkevný zbor a na všetkých, čo počuli o tom, prišla veľká bázeň. Rukami apoštolov diali sa medzi ľudom mnohé znamenia a zázraky. A všetci jednomyseľne bývali v sieni Šalamúnovej; z ostatných však nikto sa neodvážil pripojiť k nim, ale ľud ich zveleboval. A čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich v Pána, mnoho mužov a žien, takže aj na ulice vynášali chorých a ukladali ich na lôžka a na nosidlá, aby, keď Peter pôjde tade, čo aj len jeho tieň padol na niektorého z nich. Aj z miest okolo Jeruzalema prichádzali v zástupoch, prinášali svojich nemocných a trápených nečistými duchmi - a všetci boli uzdravovaní. Tu povstal veľkňaz a všetci, ktorí boli s ním - bola to strana sadukajov - a, naplnení žiarlivosťou, položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecného väzenia. Ale anjel Pánov otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich vraviac: Choďte, postavte sa a hovorte ľudu v chráme všetky slová tohto života. Keď to počuli, vošli na úsvite do chrámu a učili. Tu prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali radu a všetkých starších zo synov izraelských a poslali do väzenia, aby predviedli apoštolov. Keď drábi prišli, nenašli ich vo väzení. Vrátili sa a oznámili to hovoriac: Našli sme väzenie dôkladne zatvorené, aj strážcov stáť pri dverách, ale keď sme otvorili, nenašli sme dnu nikoho. Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli túto správu, prišli do veľkých rozpakov, čo sa stalo. Ale prišiel ktosi a oznámil im: Mužovia, ktorých ste vsadili do väzenia, ajhľa, stoja v chráme a učia ľud. Veliteľ ihneď odišiel s drábmi a priviedol ich, ale bez násilia, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali. Tak ich priviedli a postavili pred radu. I vypytoval sa ich veľkňaz, hovoriac im: Prísne sme vám zakázali učiť v tom mene. A hľa, celý Jeruzalem naplnili ste svojím učením a chcete uvaliť na nás krv toho človeka. Ale Peter a apoštolovia odpovedali: Boha treba viac poslúchať ako ľudí! Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zamordovali, keď ste Ho povesili na drevo. Toho Boh povýšil svojou pravicou za Vodcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov. A svedkami toho sme my a Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo Ho poslúchajú. Ako to počuli, zúrili a chceli ich zabiť. Ale jeden z farizejov, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si všetok ľud veľmi vážil, povstanúc v rade, kázal vyviesť na chvíľu apoštolov. A potom hovoril: Mužovia izraelskí, dobre si rozvážte, čo urobiť s týmito ľuďmi. Lebo pred nedávnom povstal Teudas, ktorý sa vydával za nejakého veľkého, a pripojilo sa k nemu asi štyristo mužov. Ale ho zabili a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli navnivoč. Po ňom, v dňoch popisu, povstal Judáš Galilejský a strhol so sebou ľud; aj on zahynul a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozprášení. Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu. A poslúchli ho; predvolali si apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im nehovoriť v mene Ježišovom a prepustili ich. Odišli teda z rady a radovali sa, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre to meno. Ale neprestali deň čo deň učiť v chráme a po domoch a zvestovať evanjelium Krista Ježiša. V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní. Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova. Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich. A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili. Štefan však, plný [viery], milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy nazvanej synagóga Libertíncov, Kyrénčan a Alexandrijčan, z Cilície a Ázie a hádali sa so Štefanom, ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Nato nastrojili mužov, ktorí žalovali: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu. A pobúrili ľud, aj starších a zákonníkov, oborili sa naňho, chytili ho a viedli do rady. Tu postavili falošných svedkov, ktorí svedčili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová oproti tomuto svätému miestu a proti zákonu. Lebo počuli sme ho hovoriť, že Nazaretský Ježiš zborí toto miesto a zmení poriadky, ktoré nám dal Mojžiš. A keď všetci, ktorí boli v rade, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela. I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak? A (Štefan) odpovedal: Počujte, mužovia, bratia a otcovia! Boh slávy ukázal sa nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane, a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem. Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate. Ale nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlastníctva, aj jeho potomstvu po ňom, hoci nemal dieťa. Takto totiž hovoril Boh: Tvoje potomstvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zotročia ho tam a zle budú nakladať s ním štyristo rokov, ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. Nato dal mu zmluvu obriezky. Tak splodil Izáka a obrezal ho na ôsmy deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť patriarchov. Patriarchovia žiarlili však na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním, vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom. Potom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši otcovia nenachádzali potraviny. Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. Na druhom raze dal sa Jozef poznať svojim bratom a faraón sa dozvedel o rode Jozefovom. Vtedy Jozef dal zavolať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedemdesiatpäť duší. A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia. I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme. Ako sa potom približoval čas zasľúbenia, ktoré Hospodin s prísahou dal Abrahámovi, rástol a rozmnožoval sa ľud v Egypte, až nastúpil iný kráľ v Egypte, ktorý nepoznal Jozefa. Ten podvádzal náš rod a trápil našich otcov, takže boli nútení vyhadzovať svoje nemluvniatka, aby nezostali nažive. V tomto čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho otcovskom dome, a keď ho vyložili, vzala si ho dcéra faraónova a vychovala za syna. A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch. Keď však dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov izraelských. A keď videl, ako sa jednému z nich krivdí, zastal sa ho, pomstil utlačovaného a zabil Egypťana. Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli. Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; napomínal ich k pokoju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte? Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami? Či chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil Egypťana? Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madiansku, kde splodil dvoch synov. A keď minulo štyridsať rokov, ukázal sa mu na púšti vrchu Sinaj anjel [Pánov] v plameni horiaceho kra. Keď to Mojžiš uvidel, divil sa tomu videniu. A keď podišiel, aby sa pozrel, ozval sa k nemu hlas Pánov: Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a neodvážil sa pozrieť (v tú stranu). Pán mu však hovoril (ďalej): Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. Videl som, videl, ako zle zachádzajú s mojím ľudom v Egypte, a počul som jeho stonanie; preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta. Toho Mojžiša teda, ktorého zapreli, keď mu povedali: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu? toho ako vodcu a vysloboditeľa poslal skrze anjela, ktorý sa mu ukázal v kre. A on ich aj vyviedol, činiac znamenia a zázraky v zemi egyptskej a na Červenom mori, aj na púšti za štyridsať rokov. To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom izraelským: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. [Toho počúvajte!] To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý hovoril k nemu na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on prijal živé slová, aby ich vydal nám; ktorého naši otcovia nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a obrátili sa srdcom k Egyptu, hovoriac Áronovi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo je s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta. I urobili si v tie dni teľa a obetovali tejto modle, veseliac sa z diela svojich rúk. Ale Boh sa odvrátil od nich a vydal ich, aby uctievali hviezdy na nebi, ako čítame v knihe prorokov: Či ste mi, dom izraelský, za tých štyridsať rokov na púšti vari obetovali zvieratá a (iné) obete? Či ste nebrávali so sebou radšej stánok Molochov a hviezdu svojho boha Romfa, obrazy, ktoré ste si sami urobili, aby ste ich vzývali? Preto vás presťahujem až za Babylon. Naši otcovia mali stánok svedectva na púšti, ako nariadil Ten, ktorý rozkazoval Mojžišovi urobiť ho podľa vzoru, aký videl. Tento (stánok) prevzali aj naši otcovia, vniesli ho s Józuom do zeme pohanov, ktorých vyhnal pred našimi otcami (a mali ho) až do dňov Dávidových. Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby mohol nájsť stánok Bohu Jákobovmu. Šalamún Mu potom vystavil dom. Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných, ako hovorí prorok: Nebesá sú mi trónom a zem podnožím; aký mi teda vystavíte dom, - hovorí Pán, alebo kde je aké miesto pre môj odpočinok? Či to všetko neurobila moja ruka? Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy. Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého; a Jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy, ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali. Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul. Saul schvaľoval, že ho zavraždili.V ten deň začali ukrutne prenasledovať cirkevný zbor v Jeruzaleme, takže sa všetci, okrem apoštolov, rozpŕchli po Judsku a Samárii. Štefana však pochovali nábožní mužovia a veľmi plakali nad ním. Ale Saul nivočil cirkev, chodil po domoch, lapal mužov a ženy a vrhal ich do väzenia. A tí, čo sa rozpŕchli, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo. Filip zišiel do samarského mesta a zvestoval im Krista. Zástupy s jednomyseľnou pozornosťou sledovali, čo hovoril Filip, keď počuli a videli znamenia, ktoré robil. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali nečistí duchovia a kričali silným hlasom; aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A bola v tom meste veľká radosť. V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký. A všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, ho počúvali a hovorili: Tento muž je tá veľká moc Božia! Venovali mu veľkú pozornosť, lebo ich čarami už dlho napĺňal úžasom. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im kázal o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša, dali sa krstiť mužovia i ženy. Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac veľké znamenia a zázraky, ktoré sa diali. Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána. A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky. Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží. Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca, lebo vidím, že si ako horká žlč a sputnaný neprávosťou. I odpovedal Šimon: Modlite sa za mňa k Pánovi, aby ma nestihlo niečo z toho, čo ste povedali. Keď skončili svedectvo a zvestovanie slova Pánovho, navracali sa do Jeruzalema, zvestujúc evanjelium v mnohých samarských mestečkách. Tu anjel Pánov hovoril Filipovi: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá. I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoran etiópskej kráľovnej Kandáky, správca celého jej pokladu, ktorý prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha, vracal sa (domov); sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu! Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš? Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Potom prosil Filipa, aby vyšiel (na voz) a prisadol k nemu. Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril ústa. Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený, a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je vzatý zo zeme. Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe, a či o niekom inom? Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? [Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.] Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho. Keď vystúpil z vody, Duch Pánov uchopil Filipa, a eunuch ho viac nevidel, ale rozradostený šiel svojou cestou. Potom sa Filip našiel v Azóte, pochodil všetky mestá a zvestoval evanjelium, až prišiel do Cezarey. A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale [ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal:] Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil. A bol v Damasku učeník menom Ananiáš. Tomu povedal Pán vo videní: Ananiáš! A on povedal: Tu som, Pane! A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa, a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým v Jeruzaleme; aj tu má moc od veľkňazov, aby poviazal všetkých, ktorí vzývajú Tvoje meno. Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno. Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým. A vtom spadli mu z očú akoby šupiny, zase videl a dal sa pokrstiť. Potom prijal pokrm a zmocnel.Niekoľko dní zostal Saul s učeníkmi, ktorí boli v Damasku, a hneď zvestoval v synagógach Ježiša, že On je Syn Boží. Všetci, ktorí ho počuli, užasli hovoriac: Či je toto nie ten, čo v Jeruzaleme hubil všetkých vyznavačov toho mena a aj sem na to prišiel, aby ich poviazaných odviedol ku veľkňazom? Ale Saul vystupoval tým neohrozenejšie a Židov, ktorí bývali v Damasku, uvádzal do rozpakov dokazujúc, že On (totiž Ježiš) je Kristus. Keď prešlo mnoho dní, dohodli sa Židia, že ho zabijú. Saul sa však dozvedel o ich úklade. Aj brány strážili vo dne-v noci, aby ho zabili, ale učeníci vzali ho v noci a spustili v koši dolu hradbami. Keď prišiel do Jeruzalema, pokúsil sa pripojiť k učeníkom, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeník. Ujal sa ho však Barnabáš a uvedúc ho k apoštolom, rozpovedal im, ako na ceste videl Pána a že hovoril s Ním, aj ako neohrozene kázal v Damasku v mene Ježišovom. A prebýval s nimi v Jeruzaleme, kázal neohrozene v mene Pánovom, rozprával a hádal sa aj s Helenistami, a oni chystali sa ho zabiť. Keď sa bratia dozvedeli o tom, odviedli ho do Cezarey a poslali do Tarzu. A tak cirkev po celom Judsku i v Galilei i v Samárii mala pokoj, budovala sa, chodila v bázni Pánovej a rozhojňovala sa potešením Ducha Svätého. Keď Peter pochodil všetkých, prišiel aj k svätým, ktorí bývali v Lyde. Našiel tam človeka menom Eneáš, ktorý od ôsmich rokov ležal na posteli ochrnutý. I povedal mu Peter: Eneáš, uzdravuje ťa Ježiš Kristus; vstaň a posteľ si! A hneď vstal. I videli ho všetci, ktorí bývali v Lyde a Sarone; a títo obrátili sa k Pánovi. Bola však v Joppe učeníčka menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. A bola bohatá na dobré skutky a dávala štedré almužny. I stalo sa v tie dni, že ochorela a umrela. Umyli ju a položili vo vrchnej dvorane. A keďže Lyda bola blízko Joppy, učeníci, keď počuli, že je Peter tam, poslali k nemu dvoch mužov a prosili ho: Neťažkaj si prísť k nám. A Peter vstal a šiel s nimi. Ako prišiel, voviedli ho do vrchnej dvorany. Tu ho obstúpili všetky vdovy a nariekali, ukazujúc sukne a plášte, čo im urobila Srnka, kým bola s nimi. Peter poslal všetkých von, padol na kolená, modlil sa a - obrátený k (mŕtvemu) telu - povedal: Tabita, vstaň! I otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. Peter jej podal ruku, zodvihol ju, potom zavolal svätých a vdovy a postavil ju pred nich živú. To sa roznieslo po celej Joppe a mnohé uverili v Pána. (Peter) zostal potom niekoľko dní v Joppe u istého Šimona, garbiara. Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora, nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius! Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne. Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra; býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. [A on ti povie, čo máš robiť.] Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom, vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy. Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mestu, tak okolo poludnia, vyšiel Peter na strechu domu, aby sa pomodlil. Potom vyhladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pripravovali, prišiel do vytrženia: videl otvorené nebo a akási nádoba - ako veľké prestieradlo na štyroch rohoch zviazané - zostupovala k nemu a spúšťala sa na zem; a v nej všetky možné štvornohé zvieratá [divá zver], plazy a nebeské vtáctvo. A zaznel k nemu hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté. A aj druhý raz zaznel k nemu hlas: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvihla sa nádoba do neba. Kým bol Peter v rozpakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, ajhľa, mužovia, poslovia Korneliovi, dopytovali sa na Šimonov dom a zastali pred bránou. Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter? A keď Peter rozmýšľal o videní, riekol mu Duch: Ajhľa, dvaja mužovia ťa hľadajú. Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a neváhaj, lebo ja som ich poslal. Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli? Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová. Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním. Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov. Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho. Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek. Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených. I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého. Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali? A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami [postil som sa až po túto hodinu a] o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny; pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. [A on príde a bude hovoriť s tebou.] Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán. Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista - a On je Pánom všetkých - veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi. Apoštolovia a bratia v Judsku počuli, že i pohania prijali slovo Božie. Keď teda Peter prišiel do Jeruzalema, napadli ho tí, ktorí boli spomedzi obrezaných, a dohovárali mu: Vošiel si k ľuďom neobrezaným a jedol si s nimi. Nato im Peter začal rozprávať rad radom: Bol som v meste Joppe a modlil som sa. Vo vytržení mal som videnie: akási nádoba - ako veľké prestieradlo, za štyri rohy spustené z neba - zostupovala a prišla ku mne. Keď som pozorne nazrel do nej, videl som tam štvornohé zvieratá zemské, divú zver, plazy a nebeských vtákov. Aj hlas som počul hovoriaci mi: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! Odpovedal som: Nie, Pane, pretože poškvrnené alebo nečisté nevošlo mi nikdy do úst. Aj druhý raz hovoril mi hlas z neba: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! Takto sa to opakovalo tri razy, potom sa všetko zase zodvihlo do neba. A hľa, pri dome, v ktorom sme boli, sa práve zastavili traja mužovia, poslaní ku mne z Cezarey. Tu riekol mi Duch, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. A šli so mnou aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu onoho muža. Tu nám vyrozprával, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý sa postavil (pred ním) a hovoril mu: Pošli do Joppy a povolaj si Šimona, prímením Petra; on ti povie slová, ktoré spasia teba a celý tvoj dom. Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku. Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým. Keď teda Boh dal im ten istý dar ako aj nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu? Keď to počuli, uspokojili sa a velebili Boha hovoriac: Teda aj pohanom dal Boh pokánie, aby mali život. A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom. Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša. A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi. Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie. Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi. Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania. V tie dni prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. Jeden z nich, menom Agabos, povstal a oznamoval mocou Ducha, že nastane veľký hlad po celom svete. Tento hlad aj nastal za Klaudia. Preto si učeníci umienili, že každý podľa svojej možnosti pošle niečo bratom v Judsku na pomoc. Tak aj urobili a poslali starším (podporu) po Barnabášovi a Saulovi. V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru; dal sťať Jakuba, brata Jánovho, a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu. Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho. V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi. A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk. I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma! I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie. Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho. Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával. Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa. Ako zaklopal na dvere brány, služobná dievka menom Rodé vyšla naslúchať, a ako poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou. Oni jej však povedali: Blázniš! Ale ona tvrdila, že je tak. I povedali: Je to jeho anjel. Peter však neprestával klopať, a keď otvorili a videli ho, užasli. On im dal rukou znamenie aby mlčali, a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a potom povedal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Nato vyšiel a odobral sa na iné miesto. Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom. Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť, odišiel z Judska do Cezarey a tam prebýval. (Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme). V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim. A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský! A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a - žraný červami - vypustil dušu. Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa. Barnabáš a Saul, keď skončili svoju službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou Jána, prímenom Marka. V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal. Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich. A oni, vyslaní Duchom Svätým, zišli do Seleukie, odtiaľ sa preplavili na Cyprus, a keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v židovských synagógach. Mali so sebou Jána, aby im posluhoval. Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, našli tam muža, akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezus, ktorý bol tam s vladárom Sergiom Pavlom, mužom rozumným. Tento (Sergios) povolal si Barnabáša a Saula a žiadal si počuť slovo Božie. Ale Elymas, čarodejník - toto znamená totiž v preklade jeho meno - postavil sa proti nim a snažil sa odvrátiť vladára od viery. Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavel, naplnený Duchom Svätým, uprene sa zahľadel na neho a povedal mu: Človeče, plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnko. A zaraz obkľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal niekoho, kto by ho vodil za ruku. Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánovmu učeniu. Keď sa Pavel a tí, čo boli s ním, pustili z Pafu na more, prišli do Pergy v Pamfylii. Ján sa však oddelil od nich a vrátil sa do Jeruzalema. Oni šli z Pergy ďalej a prišli do Pisidskej Antiochie; v deň sobotný šli do synagógy a sadli si. Po prečítaní zo Zákona a Prorokov poslali im predstavení synagógy odkaz: Mužovia, bratia! Ak máte nejaké napomenutie pre ľud, hovorte. Vstal teda Pavel a dajúc rukou znamenie, hovoril: Mužovia izraelskí a všetci, ktorí sa bojíte Boha, počúvajte! Boh tohto ľudu izraelského vyvolil si našich otcov a vyvýšil tento ľud, keď býval v cudzine v Egypte, vyviedol ich odtiaľ silnou rukou, asi štyridsať rokov živil ich na púšti, vyhubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním; potom asi štyristopäťdesiat rokov dával im sudcov až po proroka Samuela, od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyridsať rokov Saula, syna Kízovho, muža z kmeňa Benjamínovho; a keď tohto zavrhol, povolal im za kráľa Dávida, ktorému sám vydal svedectvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca; ktorý bude konať všetko po mojej vôli. A z jeho potomstva, ako bol zasľúbil, vyviedol Boh Izraelovi Spasiteľa Ježiša, pred ktorého príchodom hlásal Ján krst pokánia všetkému ľudu izraelskému. A keď Ján dokonával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma pokladáte; ale, ajhľa, za mnou prichádza, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách. Mužovia, bratia, synovia z rodu Abrahámovho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo poslané slovo tohto spasenia. Lebo obyvatelia jeruzalemskí a ich poprední mužovia Ho nepoznali a tým, že Ho odsúdili, naplnili reči prorocké, ktoré čítavame každú sobotu, a hoci nenašli príčiny smrti, predsa žiadali Piláta, aby Ho dal zahubiť. A keď vykonali všetko, čo bolo napísané o Ňom, sňali ho z kríža a položili do hrobu. Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych, a mnoho dní zjavoval sa tým, čo prišli s Ním z Galiley do Jeruzalema a teraz sú Mu svedkami pred ľudom. Aj my vám zvestujeme evanjelium, že zasľúbenie, dané otcom, splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes. A že vzkriesil z mŕtvych, aby sa nikdy viac nevrátil do porušenia, to predpovedal takto: Dám vám sväté zasľúbenie, učinené Dávidovi. Preto hovorí aj na inom mieste: Nedovolíš, aby Tvoj Svätý podľahol záhube. Lebo keď Dávid poslúžil svojmu pokoleniu po vôli Božej, umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie. Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť, je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho. Preto hľaďte, aby neprišlo na vás, čo povedali proroci: Pozrite, pohŕdači, divte sa a zahyňte, pretože vykonám za vašich dní skutok, ktorému neuveríte, aj keď by vám niekto rozprával o ňom. Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im aj na druhú sobotu hovorili o týchto veciach. A keď sa zhromaždenie rozchádzalo, mnoho Židov a bohabojných prozelytov nasledovalo Pavla a Barnabáša, ktorí hovorili s nimi a povzbudzovali ich, aby zotrvali v milosti Božej. Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mesto, aby počúvali slovo Božie. Ale Židia, keď videli zástupy, naplnení závisťou, odporovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa. Nato im Pavel a Barnabáš povedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obraciame sa k pohanom. Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme. Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život. A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine. Ale Židia vzbúrili bohabojné vznešené ženy a popredných mešťanov, podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojich končín. A oni strasúc pred nimi prach z nôh, odišli do Ikonie. A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým. V Ikónii vošli podobne do židovskej synagógy a hovorili tak, že veľmi mnohí uverili aj spomedzi Židov aj spomedzi Grékov. Ale Židia, ktorí neuverili, vzbúrili a rozdráždili mysle pohanov proti bratom. Predsa strávili tam dlhší čas a neohrozene hovorili o Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti a dával im (moc) činiť znamenia a zázraky svojimi rukami. I rozdvojili sa obyvatelia mesta: jedni boli so Židmi, iní s apoštolmi. Keď sa však pohania a Židia so svojimi poprednými mužmi pripravovali zhanobiť ich a ukameňovať, upozornení na to, utiekli do lykaonských miest: Lystry, Derby a do ich okolia a tam zvestovali evanjelium. I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil. Ten počúval Pavla, keď hovoril. Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie, povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! I vyskočil a chodil. Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám. Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom. Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať. Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali: Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich, ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách, hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením. Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali. Prišli však Židia z Antiochie a Ikónie, získali si zástupy a kameňujúc Pavla, vyvliekli ho z mesta, lebo si mysleli, že umrel. Ale (Pavel), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta a na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby. Potom, keď v tomto meste zvestovali evanjelium a získali mnoho učeníkov, vrátili sa do Lystry, Ikónie a Antiochie; utvrdzovali duše učeníkov povzbudzujúc ich, aby zotrvali vo viere, a že: Cez mnohé súženie musíme vojsť do kráľovstva Božieho. Nato po cirkevných zboroch ustanovili starších a na modlitbách a pôstoch porúčali ich Pánovi, v ktorého uverili. Potom prejdúc Pisidiou, prešli do Pamfýlie, hlásali slovo v Perge a zišli do Attálie. Odtiaľ sa preplavili do Antiochie, odkiaľ (vyšli), poručení milosti Božej, do práce, ktorú (práve) dokončili. Ako ta prišli, zhromaždili cirkevný zbor a oznámili im, čo všetko učinil Boh s nimi, a že aj pohanom otvoril dvere viery. A strávili tam s učeníkmi nemalý čas. Ale niektorí, čo prišli z Judska, učili bratov: Ak sa nedáte obrezať podľa ustanovenia Mojžišovho, nemôžete dôjsť spasenia. Keďže z toho povstal spor a nemalá hádka medzi Pavlom, Barnabášom a medzi nimi, nariadili, aby Pavel, Barnabáš a niektorí ďalší z nich išli v tejto spornej otázke k apoštolom a starším do Jeruzalema. Vyprevadení teda cirkevným zborom, prešli Feníciou a Samáriou, rozprávali o obrátení pohanov a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť. Keď prišli do Jeruzalema, prijal ich cirkevný zbor, aj apoštolovia a starší. Tu vyrozprávali, čo všetko učinil Boh s nimi. Ale povstali niektorí, čo sa zo strany farizejov stali veriacimi, a vyhlásili, že ich treba obrezať a prikázať im, aby zachovávali zákon Mojžišov. Nato zišli sa apoštolovia a starší, aby uvažovali o tom. Po dlhých hádkach povstal Peter a hovoril im: Mužovia, bratia, vy viete, že si ma Boh oddávna vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli evanjelium a aby uverili. A Boh, ktorý pozná srdcia, osvedčil sa za nich, keď im dal Ducha Svätého ako aj nám a nerobil rozdiel medzi nami a medzi nimi, ale vierou očistil im srdce. Čo teda pokúšate teraz Boha a kladiete učeníkom na šiju jarmo, ktoré ani naši otcovia, ani my nevládali sme niesť? Ale veríme, že z milosti Pána Ježiša Krista dôjdeme spasenia ako aj oni. Celé zhromaždenie mlčalo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí im rozprávali, aké znamenia a zázraky činil Boh skrze nich medzi pohanmi. Keď zamĺkli, odpovedal Jakub: Mužovia, bratia, počujte ma! Šimon rozpovedal, ako sa Boh od počiatku staral, aby si získal spomedzi pohanov ľud pre svoje meno. A s tým súhlasia aj prorocké reči, ako je napísané: Potom sa vrátim a znovu vybudujem rozpadnutý stánok Dávidov; jeho zrúcaniny znovu vybudujem a vyzdvihnem ho, aby hľadali Pána ostatní ľudia a všetci pohania, nad ktorými bolo vyslovené moje meno, hovorí Pán, ktorý to známym činí od vekov. Preto tak súdim, aby sme nerobili ťažkosti tým, ktorí sa spomedzi pohanov obracajú k Bohu; ale napíšeme im, aby sa zdržiavali modlárskych po škvŕn, smilstva a mäsa zo zaduseného a krvi. Lebo Mojžiš, ktorého každú sobotu čítajú v synagógach, má od dávnych pokolení po mestách kazateľov. Nato sa apoštolovia a starší s celým cirkevným zborom uzniesli vybrať spomedzi seba mužov a poslať s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, a to Júdu, prímenom Barsabáša, a Síla, popredných mužov medzi bratmi. A napísali im po nich: Apoštolovia a starší bratia posielajú pozdrav bratom, ktorí sú z pohanov a bývajú v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Keďže sme počuli, že niektorí z nás, hoci sme im to nekázali, znepokojili vás svojimi rečami a poplietli vám mysle, jednomyseľne sme sa uzniesli poslať k vám vybraných mužov s naším milovaným Barnabášom a Pavlom, s mužmi, ktorí životy nasadili pre meno nášho Pána Ježiša Krista. Poslali sme teda Júdu a Síla, a oni vám aj ústne oznámia to isté. Duch Svätý a my sme sa rozhodli neukladať vám nijaké iné bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: aby ste sa zdržiavali mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre urobíte. Majte sa dobre! Takto prepustení prišli do Antiochie, zvolali zástup a odovzdali im list. Keď ho prečítali, zaradovali sa tomu napomenutiu. Júda a Sílas, ktorí tiež boli proroci, povzbudzovali potom bratov a posilňovali mnohými slovami. Nejaký čas strávili tam, potom ich bratia prepustili v pokoji k tým, čo ich poslali. [Ale Sílas sa rozhodol zostať.] Pavel a Barnabáš ostali v Antiochii, učili a s mnohými inými zvestovali slovo Pánovo. O niekoľko dní povedal Pavel Barnabášovi: Vráťme sa a po všetkých mestách, v ktorých sme zvestovali slovo Pánovo, ponavštevujeme bratov, ako sa majú. Barnabáš chcel vziať aj Jána, prímenom Marka. Ale Pavel nástojil, aby ho nebral, pretože sa v Pamfýlii odlúčil od nich a nešiel pracovať s nimi. Povstal teda rozpor medzi nimi, takže sa rozišli. Barnabáš vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. Pavel si však pribral Síla a porúčaný bratmi milosti Pánovej odišiel, pochodil Sýriu a Cilíciu, posiľňujúc cirkevné zbory. Tak prišiel (Pavel) aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam učeník menom Timoteos, syn veriacej ženy Židovky a otca Gréka, o ktorom bratia v Lystre a Ikónii vydávali dobré svedectvo. Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka. Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme. A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali počtom zo dňa na deň. Potom prešli Frýgiou a Galáciou, ale Duch Svätý im zakázal hlásať slovo v Ázii. Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil. Prešli teda Mýziou a zišli do Troady. Tu sa ukázalo Pavlovi v noci videnie: nejaký muž, Macedónec, stál pred ním a prosil ho hovoriac: Prejdi do Macedónie a pomôž nám! Ako videl toto videnie, ponáhľali sme sa do Macedónie, presvedčení, že nás Boh volá, aby sme im zvestovali evanjelium. Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu, odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie. V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde - ako sme sa nazdávali - (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril. Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás. Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok. Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia. A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu. Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd; i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať. Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať. Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil. Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady. Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy. Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli. Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome. V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu. Keď sa rozodnilo, poslali sudcovia drábov s odkazom: Vypusť tých ľudí! Žalárnik oznámil Pavlovi tie slová: Sudcovia odkázali, aby sme vás prepustili. Vyjdite teda a choďte v pokoji! Ale Pavel im povedal: Verejne a bez odsúdenia zbili nás, rímskych občanov, a uvrhli do väzenia; a teraz nás ešte tajne vyháňajú? To nie; nech sami prídu a vyvedú nás! Drábi oznámili sudcom tieto slová. I preľakli sa, keď počuli, že sú Rimania. A prišli, odprosovali ich, potom ich vyviedli a prosili, aby odišli z mesta. Vyjdúc z väzenia, vošli k Lýdii, ponavštevovali, ponapomínali bratov a odišli. Keď prišli cez Amfipolis a Apolóniu, prišli do Tesaloniky, kde Židia mali synagógu. Pavel podľa svojho zvyku vošiel medzi nich a po tri soboty rozprával sa s nimi o Písmach, vysvetľoval im a vykladal, že musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych. A týmto Kristom, (hovoril), je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem. Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílovi, aj spomedzi bohabojných Grékov veľmi mnohí a z popredných žien nemálo. Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko podliakov z ulice, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud. Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem a Jason ich prijal; všetci konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo rozhlasujú, že iný je kráľom, akýsi Ježiš. Takto pobúrili zástup a predstavených mesta, ktorí to počuli. Ale keď dostali záruku od Jasona a ostatných, prepustili ich. Tu bratia hneď v noci vypravili Pavla a Síla do Berie. Ako tam prišli, vyhľadali židovskú synagógu. Títo (Židia) boli šľachetnejšieho zmýšľania ako v Tesalonike; veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak. A mnohí z nich uverili, aj spomedzi popredných gréckych žien a mužov nemálo. Ako sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavel aj v Berii zvestuje slovo Božie, prišli aj tam, podnietili a vzbúrili zástupy. Vtedy bratia rýchle vystrojili Pavla, aby odišiel až k moru; ale Sílas a Timoteos zostali tam. A tí, čo vyprevádzali Pavla, doprevadili ho až do Atén a vrátili sa, keď prevzali odkaz pre Síla a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním. Dokiaľ ich Pavel vyčkával v Aténach, rozhorľoval sa v ňom jeho duch vidiac, že je mesto oddané modloslužbe. Zhováral sa teda v synagóge so Židmi a s bohabojnými mužmi a na námestí deň po deň so všetkými, s ktorými sa práve zišiel. Pustili sa s ním do debaty aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi. Jedni hovorili: Čo to chce povedať tento táraj? Iní zase: Tak sa zdá, že hlása cudzie božstvá. A to preto, že zvestoval Ježiša a vzkriesenie. Chytili ho teda, odviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? Lebo niečo neslýchané počúvajú naše uši; chceme teda zvedieť, čo to má byť. Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové. Nato sa Pavel postavil prostred Areopágu a hovoril: Mužovia, Aténčania, zo všetkého vidím, že ste veľmi bohabojní; lebo keď som chodil po vašich svätyniach a obzeral si ich, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Nuž, Toho, ktorého vy nepoznáte, a (predsa) ctíte, ja vám zvestujem. Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko. On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania, aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme. Keďže sme teda rod Boží, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu. Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali; lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych. Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali a iní povedali: Budeme ťa o tomto aj inokedy počúvať. Tak odišiel Pavel spomedzi nich. Niektorí mužovia pripojili sa však k nemu a uverili. Medzi nimi bol aj Dionýzios a Areopagita, žena menom Damaris a iní. Potom odišiel z Atén a prišiel do Korintu. (Tu) našiel Žida menom Akvila, rodáka z Pontu, a jeho manželku Priscillu. Akvila len nedávno prišiel z Itálie, keď Klaudius nariadil, aby sa všetci Židia vysťahovali z Ríma. Šiel teda k nim a že bol toho istého remesla - robili totiž stany - zostal u nich a pracovali. Každú sobotu viedol rozpravy v synagóge a presviedčal Židov a Grékov. Keď prišli z Macedónie Sílas a Timoteos, venoval sa Pavel celkom kázaniu slova a osvedčoval Židom, že Ježiš je Kristus. A keď mu odporovali a rúhali sa, vytriasol prach z rúcha a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu! Som čistý. Odteraz pôjdem ku pohanom. Odišiel odtiaľ a šiel do domu bohabojného muža, Tita Justa, ktorého dom susedil so synagógou. Predstavený synagógy Krispos však uveril Pánovi s celým svojím domom, aj spomedzi Korinťanov mnohí, ktorí počúvali, uverili a dali sa pokrstiť. I riekol Pán v noci vo videní Pavlovi: Neboj sa, len hovor a nemlč, pretože ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil; mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste. I zostal tam rok a šesť mesiacov a vyučoval medzi nimi slovu Božiemu. Keď vladárom Achaje bol Gallio, povstali Židia jednomyseľne proti Pavlovi, predviedli ho pred súdnu stolicu a žalovali na neho: Tento zvádza ľudí ctiť Boha proti zákonu. Keď Pavel chcel otvoriť ústa, povedal Gallio Židom: Židia, keby šlo o nejakú neprávosť alebo o zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí. Ale keď je to spor len o slová a o mená a o váš zákon, vybavte si to sami; ja nechcem byť v tom sudcom. A odohnal ich od súdnej stolice. Oni však všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a bili ho pred súdnou stolicou; a Gallio sa vôbec nestaral o to. Pavel zostal tam ešte mnoho dní; potom sa rozlúčil s bratmi a plavil sa do Sýrie spolu s Priscillou a Akvilom, keď si v Kenchreách dal ostrihať hlavu, lebo dal sľub. Ako došli do Efezu, opustil ich, vošiel do synagógy a hádal sa so Židmi. Hoc ho prosili, aby zostal dlhšiu dobu medzi nimi, nepovolil, ale rozlúčil sa s nimi hovoriac: [Nastávajúce slávnosti musím stráviť v Jeruzaleme;] ak bude vôľa Božia, vrátim sa zase k vám. A odišiel z Efezu. Keď prišiel do Cezarey, vystúpil, pozdravil cirkevný zbor a zišiel do Antiochie. Za nejaký čas pobudol tam, a potom odišiel; rad radom pochodil Galáciu aj Frýgiu a utvrdzoval všetkých učeníkov. Do Efezu prišiel Žid menom Apollo, rodák z Alexandrie, muž výrečný a zbehlý v Písmach. Bol vyučený ceste Pánovej, duchom vrúcny, hovoril a učil správne o Ježišovi, hoci poznal len krst Jánov. Tento Apollo začal neohrozene hovoriť v synagóge. Ako ho Priscilla a Akvila počuli, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu. A keď chcel odísť do Achaje, posmeľovali ho bratia a písali učeníkom, aby ho prijali. Keď tam prišiel, veľmi pomohol tým, ktorí sa vďaka milosti stali veriacimi, lebo úplne vyvrátil tvrdenie Židov, verejne dokazujúc z Písem, že Ježiš je Kristus. Keď Apollo bol v Korinte, prešiel Pavel hornými krajinami, prišiel do Efezu a našiel (tam) niektorých učeníkov. I spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu odpovedali: Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý. Povedal im: V čo ste teda boli pokrstení? Odvetili: Jánovým krstom. Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v [Krista] Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša [Krista]. Ako Pavel položil ruky na nich, zostúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazykmi a prorokovali. A bolo ich všetkých spolu asi dvanásť mužov. Potom vošiel do synagógy, neohrozene vystupoval a tri mesiace viedol rozpravy s nimi, presviedčajúc ich o kráľovstve Božom. A keď sa niektorí zatvrdili a neposlúchali, ale potupovali to učenie pred zástupom, odlúčil sa od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v škole Tyranovej. To trvalo dva roky, takže počuli slovo Pánovo všetci, ktorí bývali v Ázii, Židia a Gréci. A Boh robil neobyčajné divy rukami Pavla, takže ľudia šatky a zástery z jeho tela nosili na nemocných a neduhy sa vzďaľovali od nich; aj zlí duchovia vychádzali z nich. Aj niektorí z potulných židovských zaklínačov pokúsili sa vyslovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel. Robili to siedmi synovia nejakého Skevu, židovského veľkňaza. Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy? A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmocnil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že nahí a doráňaní zutekali z toho domu. I dozvedeli sa o tom všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze, a všetkých pochytila bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. Mnohí, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky. Mnohí zase, ktorí sa zaoberali čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich všetkým pred očami; a keď spočítali ich cenu, dostali päťdesiattisíc strieborných. Takto mocou Pánovou rástlo slovo a dokazovalo svoju silu. Po týchto udalostiach rozhodol sa v duchu Pavel prejsť Macedóniou a Achájou a ísť do Jeruzalema povediac si: Keď pobudnem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma. Dvoch zo svojich pomocníkov, Timotea a Erasta, poslal teda do Macedónie a sám zostal ešte na čas v Ázii. V ten čas strhla sa nemalá vzbura pre to učenie. Jeden zlatník totiž, menom Demeter, vyrábal strieborné chrámy Dianine a tým dával remeselníkom nemalý zárobok. Ten si ich zvolal, aj robotníkov, ktorí pracovali pri tom, a hovoril im: Mužovia, vy viete, že z tohto remesla je náš blahobyt; a teraz vidíte a počujete, že tento Pavel nielen v Efeze, ale temer po celej Ázii presvedčil a odvrátil veľmi mnohých, lebo hovorí, že bohovia rukami urobení nie sú bohovia. A nielen toto nebezpečenstvo nám hrozí, ale aj to, že ani chrám veľkej Diany nebudú mať za nič a olúpia o božskú velebnosť i ju, ktorú si ctí celá Ázia a celý svet. Ako to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je Diana efezská! A celé mesto bolo plné vzbury; všetci sa jednomyseľne valili do divadla a vliekli so sebou Macedóncov, Gaja a Aristarcha, spoločníkov Pavlových. Aj Pavel chcel ísť do zhromaždenia, ale učeníci mu nedovolili. Áno, aj niektorí z aziarchov, ktorí mu boli naklonení, poslali mu odkaz a prosili ho, aby nešiel do divadla. Jedni kričali tak, druhí inak. Lebo celé zhromaždenie bolo samá trma-vrma a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli. Tu vytiahli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia potisli dopredu. Alexander dal rukou znamenie a chcel povedať ľudu obrannú reč. Ale ako poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom, kričiac asi dve hodiny: Veľká je Diana efezská! Keď mestský pisár utíšil zástup, prehovoril k nim: Mužovia efezskí, kto z ľudí by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba? Keď to teda nemožno poprieť, treba sa vám upokojiť a v ničom sa neprenáhliť. Lebo priviedli ste [sem] týchto mužov, a ani svätokrádeže sa nedopustili, ani sa nerúhali našej bohyni. Ale ak Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú niečo proti niekomu, na to sú obecné súdy a tam sú vladári, nech žalujú. A ak okrem toho máte nejaké žiadosti, to sa vyrieši v zákonnom zhromaždení. Lebo hrozí nám nebezpečenstvo, že nás pre dnešnú udalosť obžalujú zo vzbury, keďže nieto dôvodu, ktorým by sme mohli ospravedlniť toto zhluknutie. S týmito slovami rozpustil zhromaždenie. Keď sa vzbura utíšila, povolal si Pavel učeníkov, ponapomínal ich a rozlúčiac sa s nimi, vybral sa do Macedónie. Keď prešiel tie krajiny a mnohými slovami ponapomínal veriacich, prišiel do Grécka. Tri mesiace pobudol tam, a keďže mu Židia chystali úklady, keď sa mal plaviť do Sýrie, umienil si vrátiť sa cez Macedóniu. Odprevádzali ho Sopater, syn Pyrov z Berie, spomedzi Tesaloničanov Aristarchos a Sekundos, z Derby Gajos, Timoteos a z Ázijcov Tychikos a Trofimos. Títo šli vopred a čakali na nás v Troade, my sme sa však odplavili z Filipis po dňoch nekvasených chlebov a za päť dní prišli sme k nim do Troady, kde sme strávili sedem dní. Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. Vo vrchnej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. Tu jeden mládenec menom Eutychos sedel v okne, pohrúžený v hlboký spánok, a keďže Pavel dlho hovoril, premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia, a zodvihli ho mŕtveho. Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a objal ho vraviac: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom. Potom vyšiel hore, lámal chlieb, aj jedol a ešte dlho im hovoril, až do svitania, a tak odišiel. Mládenca však priviedli živého a veľmi sa potešili. My sme šli vopred na loď a plavili sme sa do Asa, kde sme mali pribrať Pavla; tak nám totiž kázal, keďže sám chcel ísť po suchu. Keď sa v Ase zišiel s nami, vzali sme ho a prišli sme do Mitylény. Odtiaľ sme sa plavili ďalej a nasledujúci deň prišli sme proti Chiu, na druhý deň priplavili sme sa k Samu, a [keď sme pobudli v Trogylii], prišli sme nasledujúceho dňa do Milétu. Pavel si totiž umienil obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby o Letniciach, ak by bolo možné, bol v Jeruzaleme. Preto poslal do Efezu a povolal si starších cirkevného zboru. Keď prišli k nemu, hovoril im: Vy sami viete, ako od prvého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas a slúžil som Pánovi vo všetkej pokore, so slzami a v pokušeniach, čo prichádzali na mňa pre úklady židovské; ako som nič užitočné nezamlčal, keď som vám kázal a vás verejne aj po domoch vyučoval; ale vydával som svedectvo aj Židom, aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša [Krista]. A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam očakáva, len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mestách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie. Ale mne život nestojí za reč, len nech [s radosťou] dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej. A teraz, ajhľa, už viem, že neuvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľovstve Božom. Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých, lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu. Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou. Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov. Preto bdite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás. A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milosti, ktoré má silu vybudovať vás a dať vám dedičstvo so všetkými posvätenými. Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho. Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou. Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať. Ako dohovoril, padol na kolená a modlil sa s nimi všetkými. Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pavlovi okolo hrdla a bozkávali ho. A najväčšmi žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár. A tak ho vyprevadili až na loď. Keď sme sa s nimi rozlúčili a pustili zase na more, plavili sme sa rovno k ostrovu Kos, na druhý deň k Rodu a odtiaľ do Patary. Tu sme našli loď plaviacu sa do Fenície a vstúpiac na ňu, plavili sme sa. Uvideli sme Cyprus, nechali sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali skladať náklad z lode. Keďže sme tam našli učeníkov, pobudli sme tam sedem dní, a oni z vnuknutia Ducha prosili Pavla, aby nechodil do Jeruzalema. Keď však ubehol čas, vydali sme sa ďalej na cestu a vyprevadili nás až za mesto, všetci so ženami a deťmi. Tam na brehu sme si pokľakli a pomodlili sme sa. A potom rozlúčiac sa, vstúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. My sme skončili plavbu, prijdúc od Týru do Ptolemaidy; tam, pozdraviac bratov, zostali sme u nich deň. Na druhý deň sme odišli a prišli sme do Cézarey; i vošli sme do domu evanjelistu Filipa, jedného zo siedmich (diakonov), a pobudli sme u neho. Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. Keď sme tam boli už niekoľko dní, prišiel z Judska prorok menom Agabos. Ako prišiel k nám, vzal Pavlov pás, zviazal si nohy aj ruky hovoriac: Toto hovorí Duch Svätý: Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento pás, a vydajú ho pohanom do rúk. Keď sme to počuli, prosili sme (Pavla), my aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema. Ale Pavel odpovedal: Čo nariekate a kormútite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša. Keďže sa teda nedal prehovoriť, zatíchli sme povediac: Nech sa stane vôľa Pánova. Po týchto dňoch sme sa pripravili a odišli do Jeruzalema. Šli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a zaviedli nás k istému Mnázonovi z Cypru, starému učeníkovi, aby sme boli jeho hosťami. Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radi prijali. Na druhý deň išiel Pavel s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší, pozdravil ich a vyrozprával dopodrobna všetko, čo jeho službou vykonal Boh medzi pohanmi. Keď to počuli, velebili Boha hovoriac: Vidíš, brat náš, koľko desaťtisíc Židov uverilo, a všetci horlia za zákon; ale o tebe majú správu, že učíš odpadúvať od Mojžiša všetkých Židov medzi pohanmi hovoriac im, aby si deti nedali obrezať a nezachovávali staré obyčaje. Čo teda? Isteže [musí sa zísť zhromaždenie, lebo] sa dopočujú, že si prišiel. Urob teda, čo ti radíme: máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub; vezmi ich, daj sa s nimi očistiť, zaplať za nich výkupné, aby si dali oholiť hlavu, a tak potom všetci poznajú, že niet pravdy na tom, čo vravia o tebe, ale že aj ty žiješ, zachovávajúc zákon. A o pohanoch, ktorí uverili, tak sme usúdili, aj písomne oznámili, že [im netreba všetko toto zachovávať, ale] majú sa chrániť mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zadusených zvierat a smilstva. Nato Pavel vzal tých mužov a na druhý deň dal sa s nimi očistiť, vošiel do chrámu, oznámil, kedy vypršia dni očisťovania, dokiaľ za každého z nich bude prinesená obeť. Keď sa sedem dní chýlilo ku koncu, videli ho Židia z Ázie v chráme, vzbúrili všetok ľud, a položiac ruky na neho kričali: Mužovia izraelskí, pomáhajte! Ajhľa, toto je ten, čo učí všade proti ľudu a proti zákonu aj proti tomuto miestu, a teraz ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto. Predtým videli s ním totiž v meste Efežana Trofima a mysleli si, že ho Pavel voviedol do chrámu. Tu pohlo sa celé mesto, ľudia sa zbehli a chytiac Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zamkli dvere. Medzitým, keď ho chceli zamordovať, dostala sa až k veliteľovi práporu správa, že sa vzbúril celý Jeruzalem. Ten hneď vzal so sebou vojakov a stotníkov a pribehli k nim. Ako (Židia) uvideli veliteľa a vojakov, prestali biť Pavla. Nato sa veliteľ priblížil k nim, chytil ho a dajúc ho zviazať dvoma reťazami, vypytoval sa, kto je a čo urobil. Ale v zástupe každý iné kričal. Keď sa teda pre hluk nemohol dozvedieť nič určité, dal ho odviesť do kasárne. Keď (Pavel) vyšiel na schody, museli ho vojaci niesť pre násilie ľudu, lebo celé to množstvo ľudu hrnulo sa za ním kričiac: Preč s ním! A keď ho už mali voviesť do kasárne, povedal Pavel veliteľovi: Smiem ti niečo povedať? Odpovedal mu: Ty vieš grécky? Nie si teda ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť tých štyritisíc lotrov? I povedal mu Pavel: Som Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu. A keď mu dovolil, postavil sa Pavel na schodoch, dal rukou ľudu znamenie, a keď nastalo úplné ticho, takto prehovoril po hebrejsky: Mužovia, bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami. Keď počuli, že hovorí k nim v hebrejskom nárečí, tichšie sa správali. A (Pavel) hovoril: Som Žid, narodený v Tarze, v Cilícii, vychovaný však v tomto meste pri nohách Gamalielových, vyučený dôkladne otcovskému zákonu. A bol som, ako ste vy všetci dnes, horlivcom Božím; až na smrť som prenasledoval toto učenie; viazal som a vrhal do väzenia mužov a ženy, ako mi to dosvedčí aj sám veľkňaz a všetci starší, od ktorých som dostal aj listy na bratov, a šiel som do Damasku, aby som i tamojších priviedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli potrestaní. Ale ako som išiel a okolo poludnia blížil sa k Damasku, obkľúčilo ma odrazu veľké svetlo z neba; i padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A spýtal som sa: Kto si, Pane? A On mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ. A tí, čo boli so mnou, videli svetlo [a predesili sa], ale nepočuli hlas Toho, ktorý hovoril so mnou. I povedal som: Čo robiť, Pane? A Pán mi odpovedal: Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je uložené robiť. A keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma za ruku tí, čo boli so mnou, a prišiel som do Damasku. Tu prišiel ku mne istý Ananiáš, muž nábožný podľa zákona a dobrej povesti pred všetkými obyvateľmi židovskými, a postavil sa predo mnou vraviac mi: Brat Saul, viď znova! A ja som v tú chvíľu pozrel na neho. Tu mi povedal: Boh našich otcov ťa vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst, pretože pred všetkými ľuďmi budeš Jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. Čo teraz už váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, umy sa z hriechov a vzývaj Jeho meno! A keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, prišiel som do vytrženia a videl som Ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rýchlo z Jeruzalema, pretože neprijmú tvoje svedectvo o mne. Odpovedal som Mu: Pane, oni vedia, že som vrhal do väzenia a po synagógach bil tých, čo verili v Teba. A keď prelievali krv Tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, schvaľujúc jeho zamordovanie a strážiac šaty tých, čo ho mordovali. Ale On mi povedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov. Až po tieto slová ho počúvali, ale tu skríkli silným hlasom: Preč zo zeme s takýmto človekom, lebo nie je hoden žiť! A keď len kričali, rozháňajúc sa plášťami a hádžuc prach do vzduchu, rozkázal veliteľ odviesť ho do kasárne a kázal ho zbičovať, aby sa dozvedel, prečo kričali tak na neho. Ale ako ho vytiahli, aby ho bičovali, povedal Pavel stotníkovi, ktorý tam stál: Či smiete bičovať rímskeho občana, a to k tomu neodsúdeného? Keď to stotník počul, pristúpil k veliteľovi a povedal mu: Čo to robíš? Veď ten človek je rímsky občan! Pristúpil teda veliteľ a povedal mu: Povedz mi, si ty rímsky občan? A on odpovedal: Áno, som. A veliteľ povedal: Ja som si za drahé peniaze zadovážil to občianstvo. Ale Pavel odpovedal: Ja som sa však narodil (ako rímsky občan). Hneď nato odstúpili od neho, ktorí ho mali bičovať. Aj sám veliteľ sa preľakol, keď zvedel, že je rímsky občan, a on že ho dal poviazať. Na druhý deň, keďže sa chcel spoľahlivo dozvedieť, čo to vlastne Židia žalujú na neho, dal ho rozviazať a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá rada; i dal predviesť Pavla a postavil ho pred nich. Pavel sa uprene zahľadel na radu a prehovoril: Mužovia, bratia! Až do dnešného dňa robil som vo všetkom podľa svojho najlepšieho svedomia pred Bohom. Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach. Povedal mu Pavel: Boh bude biť teba, obielená stena! Ty sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a kážeš ma biť proti zákonu? Ale tí, čo tam stáli, dohovárali mu: Veľkňazovi Božiemu zlorečíš? Odpovedal Pavel: Nevedel som, bratia, že je veľkňaz; lebo je napísané: Vladárovi svojho ľudu nebudeš zlorečiť. Keďže však Pavel vedel, že prítomní sú sčiastky sadukaji a sčiastky farizeji, zvolal v rade: Mužovia, bratia, som farizej, syn farizejov, a pre (moju) nádej, pre (vieru v) zmŕtvychvstanie ma súdia. Ako to povedal, povstal rozkol medzi farizejmi a medzi sadukajmi a zhromaždenie sa rozdvojilo. Sadukaji totiž hovoria, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha; kým farizeji vyznávajú oboje. Strhol sa teda ohromný krik. Spomedzi farizejov povstali niektorí zákonníci a ostro sa hádali volajúc: Nič zlé nenachádzame na tomto človeku. A čo ak Duch hovoril s ním alebo anjel? [Nebojujme proti Bohu!] Keďže povstal veľký rozkol, obával sa veliteľ, že roztrhajú Pavla; rozkázal vojakom zísť dolu, vytrhnúť im ho a odviesť do kasárne. V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, [Pavel]; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme. Keď sa rozodnilo, zhluklo sa niekoľko Židov a zaprisahali sa s kliatbou, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ Pavla nezabijú. A bolo ich vyše štyridsať, ktorí sa takto sprisahali. Títo predstúpili pred veľkňazov a starších hovoriac: Kliatbou sme sa zaprisahali, že neokúsime nič, kým Pavla nezabijeme. Preto teraz, po dohode s radou, oznámte veliteľovi, aby vám ho zajtra predviedol, ako keby ste chceli zvedieť o ňom niečo určitejšie, a my sme hotoví zabiť ho prv, ako sa priblíži. Ale počul o tomto úklade syn Pavlovej sestry a prišiel, vošiel do kasárne a rozpovedal to Pavlovi. Pavel si povolal jedného zo stotníkov a povedal mu: Zaveď tohto mládenca k veliteľovi; lebo mu má niečo oznámiť. Vzal ho teda a zaviedol k veliteľovi vraviac: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, aby som priviedol k tebe tohto mládenca, ktorý ti má niečo povedať. Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním a spýtal sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť? A on mu odpovedal: Židia sa uzniesli poprosiť ťa, aby si zajtra dal priviesť Pavla do rady, ako by chceli zvedieť o ňom niečo určitejšieho. Ale ty im nepovoľ; lebo viac ako štyridsať z nich mu strojí úklady a s kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A už sú pripravení, čakajú len na tvoj súhlas. Veliteľ prepustil mládenca a prikázal mu: Nikomu nehovor, že si mi to oznámil. Nato si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, aby mohli odísť do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. Aj jazdné zvieratá mali pripraviť, aby posadili na ne Pavla a dopravili ho bez úrazu k vladárovi Felixovi. Jemu však napísal list tohto znenia: Klaudius Lyziáš výbornému vladárovi Felixovi zasiela pozdrav. Tohto muža chytili Židia a chceli ho zmárniť. Ale prišiel som s vojskom a vytrhol som im ho, keď som sa dozvedel, že je rímsky občan. Chcel som zvedieť príčinu, pre ktorú ho žalujú, a dal som ho predviesť pred radu. Tu som zistil, že žalujú na neho pre akési hádky o svojom zákone, ale že nie je obvinený zo zločinu, pre ktorý by zasluhoval smrť alebo žalár. Keď mi však bolo oznámené, že stroja úklady tomuto mužovi, ihneď som ho poslal k tebe a naložil som žalobníkom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu. [Maj sa dobre!] Vojaci podľa rozkazu vzali Pavla a odviedli ho v noci do Antipatridy. Na druhý deň vypravili s ním jazdcov a vrátili sa do kasárne. Tí prišli do Cézarey, odovzdali vladárovi list a postavili pred neho aj Pavla. Keď (vladár) prečítal (list), spýtal sa, z ktorej krajiny je, a keď sa dozvedel, že z Cilície, povedal mu: Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia. A rozkázal ho strážiť v Herodesovom paláci. Po piatich dňoch zišiel veľkňaz Ananiáš so staršími a s nejakým rečníkom Tertulom a žalovali vladárovi na Pavla. Keď Pavla predvolali, začal Tertulus žalovať hovoriac: Že tvojou zásluhou požívame úplný pokoj a tvoja múdrosť vykonala mnohé nápravy v prospech tohto národa, to, výborný Felix, vždy a všade s najväčšou vďačnosťou uznávame. Ale, aby som ťa nezdržiaval dlho, prosím ťa, vypočuj nás v krátkosti s prívetivosťou tebe vlastnou. Zistili sme totiž, že tento muž je ako mor, po celom svete vyvoláva vzbury medzi Židmi a je vodcom nazaretskej sekty. Áno, pokúsil sa poškvrniť aj chrám. Chytili sme ho však [a chceli sme ho súdiť podľa svojho zákona. Ale prišiel veliteľ Lyziáš, vytrhol nám ho násilne z rúk a rozkázal, aby jeho žalobníci šli k tebe.] Keď ho vyšetríš, sám sa dozvieš o všetkom, čo žalujeme naňho. Aj Židia prisviedčali a tvrdili, že je tak. Vtedy Pavel, keď mu vladár dal znamenie, aby hovoril, odpovedal: Keďže viem, že si od mnohých rokov sudcom tohto národa, budem sa brániť s dobrou mysľou, lebo sa môžeš presvedčiť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som prišiel do Jeruzalema, aby som vzýval Boha. A ani v chráme ma nenašli hádať sa s niekým alebo vyvolávať vzbury v zástupe, ani v synagógach, ani v meste; ani nemôžu dokázať, čo teraz žalujú na mňa. Ale priznávam sa ti, že slúžim Bohu svojich otcov podľa učenia, ktoré nazývajú sektou, a verím všetkému, čo je napísané v zákone a prorokoch, i nádej mám v Bohu, ktorú aj oni prechovávajú, že bude vzkriesenie spravodlivých aj nespravodlivých Preto sa aj ja snažím zachovať si vždy čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi. Po niekoľkých rokoch prišiel som, aby som doniesol milodary svojmu národu a obete. A pritom našli ma v chráme, očisteného, nie so zástupom ani s hlukom, niektorí Židia z Ázie; oni mali by stáť tu pred tebou a žalovať, ak majú niečo proti mne. Alebo nech títo tu povedia, čo našli pri mne nepravé, keď som stál pred radou, až na jediný výkrik, ktorý som zavolal, stojac medzi nimi: Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdite. [Počujúc to], Felix odročil vec, lebo veľmi dobre poznal to učenie, a povedal: Až zíde sem veliteľ Lyziáš, posúdim váš spor. Stotníkovi však nariadil, aby dával pozor naňho, dal ho do ľahkej väzby, nebrániac nikomu z jeho priateľov, ak by mu chceli posluhovať. Po niekoľkých dňoch prišiel Felix s manželku Druzilou, ktorá bola Židovka, predvolal si Pavla a vypočúval ho o jeho viere v Ježiša Krista. Ale keď Pavel hovoril o spravodlivosti, o zdržanlivosti a o budúcom súde, naľakal sa Felix a odpovedal: Nateraz môžeš odísť; v príhodnom čase si ťa predvolám. Pritom však dúfal, že mu Pavel dá peniaze; preto si ho častejšie predvolával a hovorieval s ním. Po uplynutí dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa a, chcejúc sa zavďačiť Židom, ponechal Pavla v žalári. Keď Festus prevzal vladárstvo, odišiel po troch dňoch z Cézarey do Jeruzalema. Veľkňazi a poprední Židia podali mu žalobu na Pavla, prosili ho, a ako priazeň (pre seba) žiadali proti Pavlovi, aby ho dal previesť do Jeruzalema; strojili mu totiž úklady, že ho cestou zabijú. Festus však odpovedal, že Pavla strážia v Cézarei, a on sám že onedlho tam odíde: Tí teda - hovoril - ktorí z vás môžu, nech sa vyberú so mnou a ak je niečo zlé pri tom mužovi, nech žalujú na neho. Keď pobudol medzi nimi nie dlhšie ako osem alebo desať dní, zišiel do Cézarey; na druhý deň posadil sa na súdnu stolicu a rozkázal predviesť Pavla. Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, ktorí pri šli z Jeruzalema a prednášali mnohé a ťažké žaloby, ktoré však nevedeli dokázať, keď sa Pavel bránil: V ničom som sa neprevinil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi. Ale Festus, chcejúc preukázať Židom priazeň, spýtal sa Pavla: Či chceš ísť do Jeruzalema, aby si tam bol súdený predo mnou pre tieto veci? Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, nech ma tá súdi! Proti Židom som sa v ničom neprevinil, ako aj sám dobre vieš. Ak som teda vinný a vykonal som niečo, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nieto ničoho v tom, čo títo žalujú na mňa, nemôže ma im nikto vydať do rúk. Odvolávam sa k cisárovi. Vtedy sa Festus pozhováral s radou a odpovedal: Odvolal si sa k cisárovi, k cisárovi pôjdeš. O niekoľko dní prišli do Cézarey kráľ Agripa a Bernika pozdraviť Festa. Keď tam pobudli niekoľko dní, predniesol Festus kráľovi Pavlovu vec hovoriac: Zanechal tu Felix muža väzňa, na ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, židovskí veľkňazi a starší podali žalobu a žiadali ho odsúdiť. Odpovedal som im, že nie je rímskou obyčajou vydať niekoho prv, ako by obžalovaný mal príležitosť brániť sa proti obvineniu, postavený zoči-voči so žalobníkom. Keď potom prišli so mnou sem, neodkladal som, ale hneď na druhý deň posadil som sa na súdnu stolicu a rozkázal som predviesť toho muža. Jeho žalobcovia povstali proti nemu, ale neobviňovali ho z nijakých zločinov, aké som predpokladal; mali s ním len akési hádky pre svoje náboženstvo a pre nejakého mŕtveho Ježiša, o ktorom Pavel tvrdil, že žije. Keďže som bol v rozpakoch, ako vyriešiť tieto veci, spýtal som sa ho, či chce ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre ne. Keď sa Pavel odvolal, aby zostal vo väzbe až do rozhodnutia Jeho Veličenstva, rozkázal som ho strážiť, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi. Nato Agripa povedal Festovi: Aj ja by som si žiadal počuť toho človeka. Odpovedal mu: Zajtra ho počuješ. Na druhý deň teda, keď Agripa a Bernika prišli s veľkou okázalosťou a vošli do súdnej siene s veliteľmi a poprednými mužmi mesta, na Festov rozkaz predviedli Pavla. A Festus povedal: Kráľ Agripa a všetci vy prítomní mužovia, vidíte tohto (človeka); pre neho celé množstvo Židov aj v Jeruzaleme aj tu nalieha na mňa s krikom, že nesmie ďalej žiť. Ale ja som sa presvedčil, že nič nevykonal, za čo by zasluhoval smrť, a keď sa aj on odvolal k jeho veličenstvu, rozhodol som sa poslať ho tam. Ale nemôžem nič určitého napísať o ňom svojmu pánovi. Preto som ho dal predviesť pred vás a hlavne pred teba, kráľ Agripa, aby som ho vypočul a vedel, čo napísať o ňom. Lebo zdá sa mi nerozumným poslať väzňa a neudať jeho vinu. I povedal Agripa Pavlovi: Smieš hovoriť na svoju obranu. Nato Pavel vystrel ruku a takto sa bránil: Pokladám sa za šťastného, že sa pred tebou, kráľ Agripa, smiem brániť proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú; veď ty najlepšie poznáš všetky obyčaje a sporné otázky Židov. Preto prosím ťa, vypočuj ma trpezlivo. Aký bol môj život od mladosti, od prvopočiatku v mojom národe, aj v Jeruzaleme, vedia všetci Židia. Veď poznajú ma oddávna - len keby chceli vydať svedectvo - že som žil podľa najprísnejšej strany nášho náboženstva ako farizej. A teraz stojím tu obžalovaný pre svoju nádej zasľúbenia, ktorú naši otcovia prijali od Boha, a náš dvanásťkmeňový národ ustavične, dňom-nocou slúžiac Bohu, dúfa, že bude mať účasť na tom zasľúbení. Pre túto nádej, kráľ [Agripa], žalujú Židia na mňa. Ale čo neuveriteľné vidíte v tom, že Boh kriesi mŕtvych? Aj ja som sa nazdával kedysi, že sa mi treba všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského. Aj som to robil v Jeruzaleme a mnohých svätých som pozatváral, keď som dostal moc od veľkňazov. A keď ich mordovali, schvaľoval som to. Áno, po všetkých synagógach často som ich trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti prenasledoval som ich aj po vidieckych mestách. Keď som takto s mocou a povolením veľkňazov išiel do Damasku, cestou na pravé poludnie som videl, kráľ môj, svetlo z neba, jasnejšie nad slnko, ktoré ma ožiarilo, aj ostatných, ktorí šli so mnou. Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi hovoril hebrejskou rečou: Saul, Saul, čo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti protiviť ostňu! Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ. Ale vstaň a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka a za svedka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem, keď som ťa vytrhol zo (židovského) ľudu a z pohanov, ku ktorým ťa posielam otvárať im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel s tými, čo sú posvätení vierou vo mňa. Preto, kráľ Agripa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, ale kázal som najprv tým v Damasku, potom v Jeruzaleme a v celom Judsku, aj pohanom, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu, a konali skutky hodné pokánia. Pre toto ma Židia zlapali v chráme a pokúsili sa zabiť ma. Ale Boh mi pomáhal až do dnešného dňa; a tak tu stojím a svedčím malému aj veľkému, a nehovorím nič iné, ako čo aj Mojžiš a proroci predpovedali, že sa stane, už či to, že Kristus musel trpieť to, a či to, že prvý musel vstať z mŕtvych a zvestovať svetlo aj (židovskému) ľudu, aj pohanom. Keď sa takto bránil, zvolal Festus silným hlasom: Blázniš, Pavel! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláznovstva. Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Festus, ale hovorím pravdivé a rozumné slová. Veď vie o týchto veciach kráľ, pred ktorým tiež otvorene hovorím; neverím, že mu je tajné niečo z toho, lebo sa to nedialo v skrytosti. Či veríš prorokom, kráľ Agripa? Viem, že veríš! I povedal Agripa Pavlovi: Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana. A Pavel (odvetil): Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate, stali ste sa skôr alebo neskôr takými, ako som ja; okrem týchto pút. Tu vstal kráľ aj vladár a Bernika, podobne ostatní, ktorí sedeli s nimi, a pri odchode hovorili medzi sebou: Tento človek nerobí nič, za čo by zasluhoval smrť alebo žalár. A Agripa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi. Keď už bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov Júliovi, stotníkovi cisárskeho prápora. Vstúpili sme teda na adramitskú loď, ktorá mala plávať popri pobreží Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami aj Macedónsky Aristarchos z Tesaloniky. Na druhý deň pristáli sme v Sidone a Július, ktorý sa prívetivo správal k Pavlovi, dovolil mu ísť k priateľom a prijať od nich zaopatrenie. Keď sme sa pohli odtiaľ, plavili sme sa poniže Cypru, lebo vetry duli proti nám, preplavili sme sa Cilickým a Pamfilským morom a došli sme do Myry v Lýcii. Tu našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa mala plaviť do Itálie, a naložil nás na ňu. Mnoho dní plavili sme sa už pomaly, s námahou dostali sme sa ku Knídu, a keďže nám vietor prekážal, plavili sme sa poniže Kréty vedľa Salmony. Horko-ťažko sme ju minuli a prišli na miesto, menované Pekný prístav, neďaleko ktorého bolo mesto Lasea. Uplynulo zase hodne času a aj plavba bola nebezpečná, lebo bolo už po pôste Dňa zmierenia, preto povedal Pavel: Mužovia, predvídam, že plavba bude náročná a spojená s veľkou stratou nielen pre náklad a pre loď, ale aj pre naše životy. Ale stotník väčšmi dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako slovám Pavlovým. A keďže ani prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina sa rozhodla pustiť odtiaľ, či by sa im azda nepodarilo dôjsť do Feniky, krétskeho prístavu, obráteného na juho a severozápad, a tam prezimovať. Keďže zavial južný vietor, mysleli si, že uskutočnia svoj plán; vytiahli kotvu a plavili sa pozdĺž Kréty. Ale onedlho sa strhol búrlivý vietor, takzvaný severovýchodný. Keď loď, ním zachvátená, nemohla odolať vetru, ponechali sme ju samu na seba, a tak sme boli unášaní. Podbehli sme popod neveľký ostrov, pomenovaný Klauda, a len s námahou sme sa mohli zmocniť záchranného člna. Keď ho vytiahli, použili pomocné prostriedky a podpásali loď. V obave, že narazia na plytčinu Syrtu, stiahli plachty, a tak sa dali unášať. Keďže vietor nimi veľmi zmietal, na druhý deň vyhádzali náklad, na tretí deň vlastnými rukami vyhádzali aj lodné náradie, a keď niekoľko dní sa ani slnko ani hviezdy neukazovali a búrka stále zúrila, stratili všetku nádej, že sa zachránia. Keď im už dlho ani jesť nechutilo, postavil sa Pavel prostred nich a povedal: Mužovia, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa od Kréty, a boli by ste si usporili tohto trápenia, aj straty. Ale teraz vás napomínam: buďte dobrej mysle; lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode. Tejto noci zjavil sa mi totiž anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, a riekol mi: Neboj sa, Pavel, pred cisárom musíš stáť, a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou. Preto buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu, že sa tak stane, ako mi oznámil. Musíme však priraziť k nejakému ostrovu. Keď už bola štrnásta noc, ako nás sem-tam zmietalo na Adriatickom mori, okolo polnoci spozorovali námorníci, že sa k nám blíži akási zem. Spustili hneď olovnicu a zistili hĺbku na dvadsať siah; poodišli ďalej, spustili zase olovnicu a zistili hĺbku na pätnásť siah. V obave, že narazíme na úskalie, spustili odzadu štyri kotvy a žiadali si, aby bol deň. Keď sa námorníci pokúsili utiecť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, akoby aj odpredu chceli spustiť kotvy, povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, nebudete sa môcť zachrániť. Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a dali mu spadnúť. Prv, ako sa rozodnilo, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli hovoriac: Už je štrnásty deň, ako vyčkávate o hlade a nič nejete. Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy. A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť. Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli. Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť. Keď sa najedli, odľahčili loď, vysypúc obilie do mora. A keď sa rozodnilo, nevedeli, čo je to za zem, ale spozorovali akýsi záliv, majúci plochý breh; k tomu, ak by bolo možné, umienili si pristáť s loďou. Odrezali teda kotvy a pustili sa po mori; zároveň uvoľnili povrazy na kormidlách, vystreli prednú plachtu po vetre a hnali sa k brehu. Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn. Vojaci radili pobiť väzňov, aby niektorí z nich nevyplával a neutiekol. Ale stotník chcel zachrániť Pavla a prekazil to. Rozkázal tým, čo vedeli plávať, aby prví poskákali a vyplávali na zem; ostatní však, jedni na doskách, iní na troskách lode, a tak sa stalo, že sa všetci dostali na zem zachránení. Keď sme sa zachránili, vtedy sme sa dozvedeli, že sa ostrov volá Malta. Domorodci sa správali k nám neobyčajne prívetivo; rozložili totiž vatru, vzali nás všetkých medzi seba, keďže začalo pršať a bolo chladno. Keď Pavel nazbieral veľa raždia a kládol ho na vatru, vyliezla zmija, utekajúc pred horúčavou, a zachytila sa mu o ruku. Keď domorodci videli, že mu to zvieratko visí na ruke, hovorili medzi sebou: Tento človek je iste vrah, keď mu trestajúca spravodlivosť nedopraje života, hoci sa práve zachránil z mora. Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. Očakávali, že opuchne alebo naraz padne mŕtvy. Keď však dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé nestalo, zmenili svoju mienku o ňom a hovorili, že je bohom. Náčelník ostrova, menom Publius, mal neďaleko majetok; i vzal nás k sebe a tri dni nás priateľsky hostil. Otec tohto Publia ležal práve v horúčke a červienke. Pavel vošiel k nemu, pomodlil sa a položiac ruky naňho, uzdravil ho. Ako sa to stalo, prichádzali aj ostatní, ktorí boli na ostrove chorí, a uzdravoval ich. Títo si nás preto aj veľmi ctili a pri našom odchode dali nám všetko potrebné. Po troch mesiacoch plavili sme sa zase na alexandrijskej lodi, ktorá zimovala tam na ostrove a mala značku Blížencov. Keď sme pristáli v Syrakúzach, zostali sme tam tri dni. Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a prišli do Regia; keď deň nato zavial južný vietor, došli sme na druhý deň do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme zostali u nich sedem dní. Tak sme prišli do Ríma. Odtiaľ až na námestie Apiovo a k Trom krčmám prišli nám naproti bratia, keď počuli o nás. Ako ich Pavel uzrel, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu. Keď sme vošli do Ríma, [stotník odovzdal väzňov veliteľovi posádky], Pavlovi dovolili bývať samému s vojakom, ktorý ho strážil. Po troch dňoch zvolal (Pavel) tamojších popredných Židov, a keď sa zišli, hovoril im: Mužovia, bratia, hoci som sa ničoho nedopustil proti ľudu ani proti otcovským obyčajom, predsa ako väzňa vydali ma z Jeruzalema Rimanom do rúk; tí ma vyšetrili a chceli prepustiť, pretože niet na mne viny, pre ktorú by som si zasluhoval smrť. Keď sa však Židia tomu protivili, bol som nútený odvolať sa k cisárovi, ale nie (preto), aby som mal čo žalovať na svoj národ. Preto som vás teda zvolal, aby som vás videl a pohovoril si s vami; lebo pre nádej Izraelovu nosím tieto reťaze. A oni mu odpovedali: My sme ani list nedostali o tebe z Judska, ani nikto z bratov neprišiel a neoznámil nám, ani nerozprával o tebe nič zlé; žiadame si teda počuť od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známo o tej sekte, že sa jej všade protivia! Určili mu teda deň a zišlo sa ich mnoho na jeho byte. (Pavel) im od rána až do večera vykladal, svedčil o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho Zákona a z Prorokov. Niektorí uverili jeho rečiam, iní však neverili. A keďže neboli jednomyseľní medzi sebou, rozišli sa, keď im Pavel povedal (toto) jedno slovo: Dobre povedal Duch Svätý vašim otcom ústami proroka Izaiáša hovoriac: Choď k tomuto ľudu a povedz mu: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. Lebo otupelo srdce tohto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. Vedzte teda, že je k pohanom poslané toto spasenie Božie a oni budú počúvať. [Ako to povedal, Židia odišli, hádajúc sa medzi sebou.] Pavel zostal potom celé dva roky v najatom byte, prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu a celkom smelo a bez prekážky kázal o kráľovstve Božom a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi. Pavel, služobník Krista Ježiša, povolaný apoštol, oddelený zvestovať evanjelium Božie - zasľúbené (Bohom) v Písmach svätých ústami Jeho prorokov o Jeho Synovi, ktorý sa podľa tela narodil z potomstva Dávidovho, ktorý je podľa Ducha svätosti ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Boží Syn s mocou - o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi; skrze Neho sme prijali milosť a apoštolstvo, aby sme pre Jeho meno privádzali k poslušnosti vo viere všetky národy, medzi ktorými ste aj vy, povolaní Ježiša Krista. Všetkým od Boha milovaným, povolaným svätým v Ríme: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista! Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za všetkých vás, že sa o vašej viere hovorí po celom svete. Veď Boh, ktorému slúžim svojím duchom zvesťou evanjelia Jeho Syna, je mi svedkom, ako neprestajne spomínam na vás vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi konečne z vôle Božej nepodarilo prísť k vám. Lebo veľmi túžim vidieť vás, aby som vám na utvrdenie udelil nejaký duchovný dar, to jest: aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou, vašou i mojou. A nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že som už často pomýšľal prísť k vám, aby som aj medzi vami mal nejaké ovocie ako aj medzi ostatnými národmi, ale až doteraz sa mi to prekazilo. Dlžníkom som Grékom aj Negrékom, múdrym aj nerozumným, a tak som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium. Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť. Veď hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde, lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. Preto ich Boh so žiadosťami ich sŕdc vydal nečistote, aby si medzi sebou zneucťovali svoje telá, všetci tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož, uctievali stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, a podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou: mužovia s mužmi páchali hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si zaslúžili. A keďže nepokladali za hodné zachovať si poznanie Boha, vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu, aby páchali, čo sa nesluší: naplnení všetkou neprávosťou [smilstvom], zlosťou, lakomstvom, zlobou, plní závisti, vraždy, sváru, ľsti, zlomyseľnosti; utŕhači, ohovárači, nenávistníci Boha, pyšní, spupní, chvastaví, výmyselníci zla, neposlušní rodičom, nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní. Poznali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť, a predsa nielen sami ich robia, ale aj schvaľujú, keď ich pášu iní. Preto nemáš výhovorky, človeče, ktokoľvek súdiš (iného). Veď v čom iného súdiš, odsudzuješ sám seba, lebo veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté. A vieme, že súd Boží je podľa pravdy proti tým, čo tak robia. A ty, človeče, ktorý súdiš tých, čo tak robia, a sám robíš to isté, či sa nazdávaš, že ujdeš súdu Božiemu? Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu? Ale ty vo svojej zatvrdilosti a nekajúcnosti srdca zhromažďuješ si hnev - keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti. Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka, ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi. Lebo Boh neuprednostňuje nikoho. Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení. Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú; v ten deň Boh bude súdiť tajné veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista. Ale keď sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na zákon, chvastáš sa Bohom a poznáš Jeho vôľu, a rozsudzuješ, čo je dôležité, lebo si vyučený zo zákona, a namýšľaš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, a v zákone máš stelesnenú známosť a pravdu, nuž ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty kážeš nekradnúť, a sám kradneš? Ty hovoríš: necudzolož, a sám cudzoložíš? Ty si modly ošklivíš, a olupuješ svätyne? Ty sa chvastáš zákonom, a zneuctievaš Boha prestupovaním zákona? Pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi, ako je napísané. Obriezka je prospešná, ak plníš zákon. Ale ak prestupuješ zákon, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. A zase: ak neobrezaný plní ustanovenia zákona, či sa mu neobriezka nepočíta za obriezku? Veru, neobrezaný na tele, ktorý plní zákon, bude súdiť teba, ktorý aj pri litere (zákona) a pri obriezke prestupuješ zákon. Nie je Žid ten, kto je ním navonok; ani obriezkou nie je tá viditeľná na tele. Ale Žid je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa ducha, a nie podľa litery. A chvála jeho nie je z ľudí, ale z Boha. V čom je teda prednosť Žida, alebo aký úžitok má obriezka? Veľký v každom ohľade! Predovšetkým to, že Židom boli zverené slová Božie. Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Vôbec nie! Ale nech je Boh pravdovravný a každý človek luhár, ako je napísané. Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil si, keď ťa súdia. Keď však naša neprávosť Božiu spravodlivosť dokazuje, čo povieme? Či Boh nie je nespravodlivý - po ľudsky hovorím - keď uvaľuje svoj hnev? Vôbec nie! Veď ako by potom súdil Boh svet? A keď sa pravda Božia mojou lžou rozhojnila Jemu na slávu, prečo mám byť ešte ako hriešnik súdený? A či nie je tak, ako sa nám rúhajú a ako niektorí tvrdia, že my hovoríme: Páchajme zlé, aby prišlo dobré? Ich odsúdenie je spravodlivé. Čo teda? Máme nejakú prednosť? Vôbec nemáme! Veď práve sme obvinili Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha; všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného. Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, ústa plné kliatby a horkosti, nohy rýchle prelievať krv, skaza a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; nieto bázne Božej pred ich očami. Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu. Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša. Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Alebo či je Boh len Bohom Židov? A či nie aj pohanov? Áno, aj pohanov, lebo veď jeden je Boh, ktorý obrezaného ospravedlní z viery a neobrezaného skrze vieru. Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme. Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela? Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť: Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté; blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech. Či sa teda toto blahoslavenstvo vzťahuje len na obrezaných, a či aj na neobrezaných? Hovoríme totiž: Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť. Ako sa mu teda počítala? Či obrezanému, a či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. A znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti viery, ktorú mal ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, a aby bol otcom obrezaných, nie však tých, čo sú len obrezaní, ale aj čo kráčajú v šľapajách viery nášho otca Abraháma, ktorú mal ako neobrezaný. Lebo zasľúbenie, že bude dedičom sveta, sa Abrahámovi alebo jeho potomstvu nedostalo zo zákona, ale zo spravodlivosti viery. Veď ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, tak viera bola zmarená a zasľúbenie zrušené. Lebo zákon spôsobuje hnev; ale kde nieto zákona, nieto ani priestupku. Preto z viery, aby bolo podľa milosti a aby zasľúbenie platilo všetkému potomstvu, nielen tým, čo sú zo zákona, ale aj tým, čo sú z viery Abraháma, ktorý - ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov! - je otcom všetkých nás pred Tým, ktorému uveril, pred Bohom, ktorý oživuje mŕtvych, a to, čoho nieto, povoláva, ako by bolo. Proti nádeji v nádeji uveril, aby sa stal otcom mnohých národov podľa slov: Tak bude tvoje potomstvo. A neoslabol vo viere, keď hľadel na svoje odumreté telo - veď mal asi sto rokov - a na odumretý život Sárin. O zasľúbení Božom nezapochyboval v nevere, ale utvrdil sa vo viere, vzdával Bohu slávu a pevne bol presvedčený, že Ten, kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. A nielen kvôli nemu bolo napísané, že sa mu počítalo, ale aj kvôli nám, ktorým sa má počítať ako veriacim v Toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie. A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! Nielen to, ale aj chválime sa Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz došli zmierenia. Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť - tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď nie je zákon. Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť. Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. A nie je tak s darom, ako (s tým, čo zavinil) ten jeden, ktorý zhrešil. Lebo obvinenie viedlo od jedného (pádu) k zatrateniu, dar z milosti však od mnohých pádov k ospravedlneniu. Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti. A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení. Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech zavládol nad smrťou, aj milosť panovala nad spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista. Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie. Ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom? Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby bolo zničené hriešne telo a my sme neboli viac otrokmi hriechu. Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu. Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi. Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele tak, že by ste povoľovali jeho žiadostiam. Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti. Hriech totiž nebude panovať nad vami; lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou. Čo teda? Máme hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Vôbec nie. Či neviete, že komu sa oddávate za otrokov, aby ste poslúchali, tomu ste otrokmi a tomu ste poslušní: alebo hriechu - na smrť, alebo poslušnosti - na spravodlivosť? Ale vďaka Bohu, že ste (len) boli otrokmi hriechu a stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktorému ste boli odovzdaní. Oslobodení však od hriechu, stali ste sa služobníkmi spravodlivosti - po ľudsky hovorím pre slabosť vášho tela - lebo ako ste svoje údy vydávali do služby nečistote a neprávosti, aby ste páchali neprávosť, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti, aby ste došli posvätenia. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní voči spravodlivosti. A aké ovocie ste vtedy mali z toho? Teraz sa hanbíte za to! Lebo koniec toho je smrť! Teraz však, oslobodení od hriechu a oddaní službe Bohu, máte svoje ovocie na posvätenie a napokon večný život. Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. Či neviete, bratia - veď hovorím ľuďom, ktorí poznajú zákon - že zákon panuje nad človekom, kým (človek) žije? Lebo vydatú ženu viaže zákon k mužovi, kým je živý. Ale ak muž umrie, je oslobodená od mužovho zákona. A tak teda, ak žije s iným mužom, dokiaľ jej muž žije, bude cudzoložnica. Ale ak jej muž umrel, je slobodná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vydá za iného. Práve tak, bratia moji, aj vy ste umreli zákonu skrze telo Kristovo, aby ste náležali inému, Tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smrti. Ale teraz sme oslobodení od zákona, keďže sme umreli tomu, čím sme boli viazaní, takže slúžime novým spôsobom ducha, a nie starým spôsobom litery. Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vôbec nie! Ale hriech som nepoznal; (poznal som ho) len skrze zákon, lebo ani žiadosť by som nebol poznal, keby zákon nebol povedal: nepožiadaš! Ale hriech, keď sa mu prikázaním dostala príležitosť, vzbudil vo mne všelijaké žiadosti. Lebo bez zákona je hriech mŕtvy. Ja som však žil kedysi bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil, a ja som umrel; i ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo poslúžiť na život, bolo mi na smrť. Hriech totiž, keď sa mu prikázaním dostala príležitosť, oklamal ma a tým ma usmrtil. A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. Teda to dobré spôsobilo mi smrť? Vôbec nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi tým dobrým smrť, aby sa (tak) hriech tým prikázaním stal nadmieru hriešnym. Lebo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, predaný hriechu. Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím. A keď konám, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. A tak už nie ja robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Pre mňa, ktorý chcem konať dobré, nachádzam teda zákon, že zlé je pri mne. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! A tak teda ja - ten istý - svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu. Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi [a nechodia podľa toho, ale podľa ducha]. Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti. Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil, aby sa právna požiadavka zákona uplatnila v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha. Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás. A tak teda, bratia, povinní sme nežiť telu podľa tela, lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí. Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení. Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. Stvorenstvo zaiste s dychtivou túžbou očakáva zjavenie synov Božích. Lebo márnosti bolo podrobené stvorenstvo, nie dobrovoľne, ale skrze Toho, ktorý ho podrobil v nádeji, že aj samo stvorenstvo oslobodené bude z otroctva skazy do slávnej slobody detí Božích. Veď vieme, že všetko stvorenstvo spoločne vzdychá a spoločne znáša pôrodné bolesti. A nielen ono, ale aj my, ktorí máme prvotiny ducha, aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, ktorú vidíme (splnenú), nie je nádej. Veď čo niekto vidí, načo by sa tomu aj nádejal? Ale ak sa nádejame tomu, čo nevidíme, to trpezlivo očakávame. A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, že sa totiž tak prihovára za svätých, ako Boh chce. A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom, že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela, ktorí sú Izraelci, a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i zasľúbenia; ich sú otcovia a z nich je Kristus podľa tela, Boh nad všetkým, požehnaný naveky. Amen. Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela; ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom. To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo). Lebo toto je slovo zasľúbenia: O tomto čase (o rok) prídem a Sára bude mať syna. A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca, a keď sa jej ešte nenarodili (synovia), ani nespravili nič dobré ani zlé, aby zostala v platnosti rada Božia, tá podľa vyvolenia a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel. Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie! Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie. Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje. Povieš mi azda: Prečo teda ešte karhá? Veď kto sa protiví Jeho vôli? Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil? Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe? Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto, aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu, na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov? Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí: Pomenujem si ľudom, čo mi nebolo ľudom, a milovanou, ktorá nebola milovaná; a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého. A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby synov izraelských bolo ako piesku morského, (len) zvyšky budú zachránené; lebo Pán dokonale a rýchle vykoná súd na zemi. Ako aj Izaiáš predpovedal: Keby nám Pán zástupov nebol zanechal potomka, boli by sme ako Sodoma a podobní Gomore. Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa nesnažili o spravodlivosť, prijali spravodlivosť, a to spravodlivosť z viery; ale Izrael, ktorý sa snažil o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu. Prečo? Preto, že nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu, ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. Bratia, túžbou môjho srdca a prosbou k Bohu za nich je, aby boli spasení. Lebo vydávam im svedectvo, že horlia za Boha, ale nie podľa správneho poznania; keďže nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju, nepoddali sa spravodlivosti Božej. Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu. Veď Mojžiš píše, že človek, ktorý činí spravodlivosť, tú zo zákona, živý bude v nej. Ale spravodlivosť z viery takto vraví: Nehovor v srdci: Kto vstúpi do neba? to jest Krista zniesť. Alebo: Kto zostúpi do priepasti? To jest Krista vyviesť spomedzi mŕtvych. Ale čo hovorí Písmo? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; to je slovo viery, ktoré kážeme. Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený. Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú [pokoj a] dobré veci! Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. Spytujem sa však: Či nepočuli? Ale áno: Po celej zemi rozišiel sa ich hlas a až do končín sveta ich reč. Ale spytujem sa: Či nepochopil Izrael? Mojžiš prvý hovorí: Urobím vás žiarlivými na tých, čo nie sú národom, oproti nerozumnému národu popudím vás k hnevu. Potom Izaiáš má odvahu povedať: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali, a zjavil som sa tým, čo sa nepýtali na mňa. Ale Izraelovi hovorí: Celý deň som vystieral ruky po nepovoľnom a vzdorovitom ľude. Spytujem sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Vôbec nie! Veď aj ja som Izraelita, z potomstva Abrahámovho, z kmeňa Benjamínovho! Nezavrhol Boh svoj ľud, ktorý vopred poznal. Či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako žaluje Bohu na Izrael? Pane, pobili Tvojich prorokov, zbúrali Tvoje oltáre; ja jediný som ostal, a siahajú na môj život. Ale čo mu hovorí odpoveď Božia: Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nesklonili kolená pred Baalom. Tak teda aj v terajšom čase zostali zvyšky podľa vyvolenia z milosti. A keď z milosti, tak nie zo skutkov, ináč by milosť nebola milosťou. Čo teda? Izrael nedosiahol, za čím sa snaží, ale vyvolení dosiahli; ostatní však boli zatvrdení, ako je napísané: Dal im Boh ducha omámenia; oči, aby nevideli, uši, aby nepočuli až do dnešného dňa. Aj Dávid hovorí: Nech im vlastný stôl bude osídlom a pascou, príčinou pádu a odplatou; nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a chrbát nech im je zhrbený ustavične. Spytujem sa teda: Či sa potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich poklesnutím dostalo sa pohanom spasenia, aby sa v nich (Židoch) vzbudila žiarlivosť. A keď je ich poklesnutie bohatstvom sveta a ich úpadok bohatstvom pohanov, o čo viac ich plnosť?! Vám, (bývalým) pohanom, však hovorím: Nakoľko som apoštolom pohanov, zvelebujem svoju službu, či by som nevzbudil žiarlivosť u tých, čo sú moji podľa tela, a nezachránil niektorých z nich. Lebo keď už ich zavrhnutie bolo svetu zmierením, čím bude ich prijatie, ak nie životom zo smrti?! A keď sú prvotiny cesta sväté, (sväté je) aj cesto; a keď je koreň svätý, (sväté sú) aj ratolesti. A ak niektoré z ratolestí boli vylomené, a ty, aj keď si planou olivou, bol si vštepený do nich a stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov olivy - nevystatuj sa nad ratolesti. Ak sa však vystatuješ (nezabúdaj), že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. Povieš azda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol vštepený? Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota - ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. Oni však ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. Veď keď si ty bol odťatý z prirodzenej planej olivy a proti prírode vštepený do šľachtenej olivy: o čo viac oni, prirodzené (ratolesti), budú vštepení do vlastnej olivy! Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov. A tak celý Izrael bude spasený, ako je napísané: Príde zo Siona vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba; a to bude moja zmluva s nimi, keď im snímem hriechy. Podľa evanjelia sú síce nepriatelia pre vás, ale podľa vyvolenia (sú) milovaní - pre otcov. Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie. Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha, a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva. Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval. Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom? Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen. Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi, jednotlivo však sme si navzájom údmi. Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný. Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého! Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti, nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdri len pre seba. Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom. Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd. Lebo vladári nie sú na postrach tým, čo dobre činia, ale tým, čo zle činia. Chceš sa nebáť vrchnosti? Čiň dobre a budeš mať chválu od nej. Veď je služobníkom Božím tebe k dobrému. Ale keď zle robíš, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč. Božím služobníkom je totiž, vykonávateľom hnevu nad tým, čo zle robí. Preto sa jej treba podriadiť nielen pre hnev (Boží), ale aj pre svedomie. Veď preto platíte aj daň, lebo sú to Boží služobníci, práve tomuto povolaniu trvale oddaní. Dávajte každému, čo ste komu podlžní: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť. Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, [nevydáš krivé svedectvo], nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska. A toto (čiňte), keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Ako vo dne, slušne choďme; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti. Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarajte (tak, aby vznikali v ňom) zlé žiadosti. Slabého vo viere sa ujímajte, (a) nie, aby ste posudzovali jeho zmýšľanie. Jeden verí, že môže všetko jesť; slabý je len zeleninu. Kto je (všetko), nech nepohŕda tým, kto neje (všetko), a kto neje (všetko), nech nesúdi toho, čo (všetko) je. Veď Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On svojmu Pánovi stojí, alebo padá. Ale bude stáť, lebo Pán má moc udržať ho. Niekto súdi, že jeden deň je viac ako druhý; iný zas súdi, že všetky dni (sú rovnaké). Len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva (niektorý) deň, Pánovi ho zachováva, [a kto nezachováva (niektorý) deň, Pánovi ho nezachováva]. A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všetko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje. Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými. Prečo teda súdiš brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, lebo je napísané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba. Nesúďme sa teda navzájom, ale radšej súďte tak, aby ste bratovi nezavdali príčinu urážať sa alebo pohoršovať. Viem, a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté. Len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. Lebo ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, nepokračuješ podľa lásky. Nepriveď svojím pokrmom do zahynutia toho, za ktorého Kristus umrel. Nech teda nebude potupované vaše dobro. Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Kto teda slúži Kristovi, je milý Bohu a v úcte u ľudí. Preto snažme sa o to, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu. Pre pokrm neskaz dielo Božie! Všetko je síce čisté, ale je na škodu človeku, ktorý ho požíva s pohoršením. Dobre je nejesť mäso a nepiť víno a nerobiť, na čom sa brat uráža. Vieru, ktorú máš, zachovaj pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi sám seba v tom, čo uznáva za správne. Kto však má pochybnosti, keď (niečo) požíva, odsúdený je preto, že to nepožíva z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech. My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. Každý z nás nech myslí na svojho blížneho, aby mu to bolo na dobro, na budovanie. Veď ani Kristus nemal záľubu v sebe, ale - ako je napísané: Potupovania tých, čo ťa hanobia, padli na mňa. Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej. A Boh trpezlivosti a útechy nech vám dá byť jednomyseľnými medzi sebou podľa Ježiša Krista, aby ste jednou mysľou a jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal na oslávenie Boha. Hovorím totiž, že sa Kristus stal služobníkom obrezaných pre pravdu Božiu, aby potvrdil zasľúbenia (dané) otcom; a že pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: Preto velebiť Ťa budem medzi pohanmi a spievať žalmy Tvojmu menu. A zase hovorí (Písmo): Radujte sa, pohania, spolu s Jeho ľudom. A zase: Chváľte Pána všetky národy a velebte Ho všetci ľudia. A zase Izaiáš hovorí: Bude koreň Jesseho, a v Toho, kto povstane vládnuť nad národmi, budú dúfať národy. Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji. Aj ja som presvedčený o vás, bratia moji, že aj vy ste plní dobrotivosti, naplnení každou známosťou a schopní aj napomínať sa navzájom. Ale napísal som vám, bratia, o niečo smelšie, rozpomínajúc sa na vás podľa milosti, ktorej sa mi dostalo od Boha: aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi vo svätej službe pri evanjeliu Božom, aby sa pohania stali príjemnou obeťou posvätenou Duchom Svätým. Vo veciach Božích môžem sa teda chváliť Kristom Ježišom. Neodvážim sa totiž hovoriť niečo, čo by Kristus na získanie pohanov k poslušnosti nebol vykonal skrze mňa slovom a skutkom, mocou znamení a zázrakov v moci Ducha Svätého. Takže počnúc od Jeruzalema a zôkol-vôkol až po Ilýriu rozšíril som evanjelium Kristovo. A tak pokladal som si za česť zvestovať evanjelium nie tam, kde Kristus bol známy, aby som nebudoval na cudzom základe, ale ako je napísané: Tí, ktorým nič nebolo zvestované o Ňom, uvidia Ho, a tí, čo neslýchali, porozumejú. Preto som bol často hatený prísť k vám. Teraz však, keď v týchto krajoch už niet pre mňa pole práce, a od dlhých rokov prechovávam túžbu prísť k vám, (aj prídem), keď pôjdem do Španielska. Dúfam totiž, že vás pri precestovaní vidím a že ma tam odprevadíte, keď najprv trochu medzi vami pookrejem. Teraz však odchádzam do Jeruzalema v službe (tamojších svätých). Macedónia a Achája totiž uznali za dobré urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. Uznali to za dobré a sú im to aj povinné. Lebo keď sa (bývalí) pohania stali účastnými ich duchovných pokladov, oni sú zase povinní poslúžiť im aj hmotnými darmi. Len čo to vykonám a zapečatím zbierku, pôjdem cez vaše mesto do Španielska. A viem, že keď prídem k vám, prídem s plnosťou požehnania [evanjelia] Kristovho. Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha: spolu so mnou zápaste o mňa pred Bohom v modlitbách, aby som bol vytrhnutý (z rúk) neposlušných v Judsku a aby moja služba pre Jeruzalem bola príjemná svätým, aby som tak s radosťou prišiel k vám, ak bude vôľa Božia, a odpočinul si s vami. Boh pokoja nech je so všetkými vami. Amen. Odporúčam vám Fébu, našu sestru, diakonisu v cirkevnom zbore v Kenchreách, aby ste ju prijali v Pánovi, ako sa patrí na svätých, a boli jej na pomoci vo všetkom, čokoľvek by od vás potrebovala. Veď aj ona pomáhala mnohým, aj mne samému. Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi, ktorí vlastné hrdlá nastavili za môj život. Nielen ja sám som im vďakou zaviazaný, ale aj všetky cirkevné zbory z bývalých pohanov. Pozdravujte aj cirkevný zbor v ich dome. Pozdravujte môjho milovaného Epaineta, ktorý prvý v Ázii uveril v Krista. Pozdravujte Máriu, ktorá sa mnoho ustávala pre vás. Pozdravujte Andronika a Juniasa, mojich súkmeňovcov a spoluväzňov, apoštolom pochvalne známych, ktorí sa predo mnou stali kresťanmi. Pozdravujte Ampliáta, môjho milovaného v Pánovi. Pozdravujte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, a môjho milovaného Stachysa. Pozdravujte Apela, ktorý sa osvedčil v Kristovi. Pozdravujte domácich Aristobulových. Pozdravujte Herodiona, môjho súkmeňovca. Pozdravujte domácich Narcisových, ktorí sú v Pánovi. Pozdravujte Tryfajnu a Tryfózu, ktoré sa mnoho ustávali v Pánovi. Pozdravujte milovanú Persidu, ktorá sa mnoho ustávala v Pánovi. Pozdravujte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, a jeho matku, ktorá aj mne bola matkou. Pozdravujte Asynkrita, Flegona, Hermesa, Patroba, Hermasa a bratov, ktorí sú s nimi. Pozdravujte Filológa a Júlia Nérea a jeho sestru, Olympa i všetkých svätých, ktorí sú s nimi. Pozdravujte sa svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky cirkevné zbory Kristove. Prosím vás však, bratia: pozor na tých, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktorému ste sa naučili. A odvráťte sa od nich! Lebo takíto ľudia neslúžia nášmu Pánovi Kristovi, ale svojmu bruchu, a svojimi úlisnými a sladkými rečami zvádzajú srdcia prostých. Lebo vaša poslušnosť stala sa známou všetkým. Radujem sa teda z vás, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neprístupní zlému. A Boh pokoja skoro rozšliape satana pod vaše nohy. Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vami. Pozdravuje vás Timoteos, môj spolupracovník, a Licius, Jáson, Sosypatros, moji súkmeňovci. Pozdravujem vás v Pánovi ja, Tertius, ktorý píšem (tento) list. Pozdravuje vás Gajus, hostiteľ môj a celého cirkevného zboru. Pozdravuje vás Erastos, mestský šafár, a brat Kvartos. Milosť Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami. Amen. Tomu však, ktorý vás môže utvrdiť podľa môjho evanjelia a podľa zvesti o Ježišovi Kristovi, podľa zjavenia tajomstva, od večných časov zamlčaného, teraz však zjaveného na rozkaz večného Boha skrze prorocké písma, oznámeného všetkým národom, aby boli poslušné vo viere: Jemu, jedinému múdremu Bohu, sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen. Pavel, z Božej vôle povolaný apoštol Krista Ježiša, a brat Sostenes, cirkevnému zboru Božiemu v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým, so všetkými, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristovi Ježišovi, že ste v Ňom boli obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou, len čo sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristovi, takže nemáte nedostatok v nijakom dare milosti, očakávajúc zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista. On vás aj utvrdí až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. A tak vás napomínam, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci rovnako hovorili a aby neboli roztržky medzi vami, ale aby ste jednako mysleli a zmýšľali. Lebo ľudia z domu Chloe mi oznámili o vás, bratia moji, že sú spory medzi vami. Myslím totiž na to, že každý z vás hovorí: Ja som Pavlov, ja však Apollov, ja však Kéfasov, ja však Kristov. Či je Kristus rozdelený? Či Pavel bol ukrižovaný za vás? Alebo či ste v meno Pavlovo boli pokrstení? Ďakujem [Bohu], že som nekrstil nikoho z vás, len Krispa a Gája, aby nikto nepovedal, že ste v moje meno boli pokrstení. Ba pokrstil som aj domácnosť Štefanovu, ináč neviem, či som pokrstil niekoho iného, lebo ma Kristus neposlal krstiť, ale zvestovať evanjelium, pravda, nie múdrosťou v slovách, aby Kristov kríž nebol zbavený významu. Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných. Kde je múdry? Kde zákonník? Kde mudrlant tohto veku? Či Boh neobrátil múdrosť sveta na bláznovstvo? Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi): lebo aj Židia žiadajú znamenia, aj Gréci hľadajú múdrosť, my však kážeme ukrižovaného Krista - Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, ale povolaným, aj Židom aj Grékom Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom. Z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, aby (platilo), čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú, ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu, a nikto ju nepoznal z kniežat tohto veku, veď keby ju boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali; ale, ako je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepoznal nikto, iba Duch Boží. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne. Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť; lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme! Ani ja, bratia, nemohol som vám hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. Mliekom som vás kŕmil, nie tvrdým pokrmom, lebo by ste ho neboli mohli zniesť, ba ešte ani teraz nemôžete, lebo ste ešte telesní, keď sú žiarlivosť a sváry medzi vami. Či nie ste telesní a nestýkate sa príliš ľudsky? Keď jeden hovorí: Ja som Pavlov! a druhý: Ja Apollov! či nie ste príliš ľudia? Čo je Apollo? Čo Pavel? Služobníci, skrze ktorých ste uverili, a to každý tak, ako mu dal Pán. Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast; takže ani ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, nič nie je, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Kto sadí a kto polieva, sú jedno, ale každý dostane svoju odmenu podľa vlastnej práce. Lebo my sme Boží spolupracovníci, vy ste Božia roľa a Božia stavba! Ja ako múdry staviteľ, podľa milosti Bohom mi danej, položil som základ, ale iný stavia na ňom; každý však nech si dáva pozor, ako naň stavia! Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. Či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, každého dielo vyjde najavo; ukáže to totiž (súdny) deň, ktorý to zjaví v ohni, a sám oheň sprobuje dielo každého, aké je. Ak niekomu zostane dielo, čo postavil, dostane odmenu; ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu; sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň. Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy! Nech sa nikto neklame! Ak si niekto z vás namýšľa, že je múdry v tomto svete, nech bude bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom. Veď je napísané: On chytá múdrych v ich chytráctve. A zase: Pán pozná myšlienky múdrych, že sú márne. A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Veď všetko je vaše, či Pavel, či Apollo, či Kéfas, či svet, či život, či smrť, či prítomné, či budúce veci, všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus je Boží. Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Kristových a o šafároch tajomstiev Božích. Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný. Ale mne najmenej záleží na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľudský súd, ani sám sa nesúdim. Lebo ničoho nie som si vedomý, ale nie v tom je moje ospravedlnenie; ale Pán je Ten, ktorý ma súdi. Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha. Toto však, bratia, vzťahoval som na seba a na Apolla ako podobenstvo pre vás, aby ste sa na nás naučili: Nič nad to, čo je napísané! - aby sa nikto nevychvaľoval jedným proti druhému. Veď ktože ti prisudzuje prednosť? A čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, čo sa chváliš, ako by si nebol dostal? Už ste sa nasýtili; už ste zbohatli; bez nás ste počali kraľovať - no, len by ste kraľovali, aby sme aj my spolu s vami kraľovali! Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, vykázal Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť; veď sme sa stali divadlom svetu, aj anjelom aj ľuďom. My sme blázni pre Krista, a vy rozumní v Kristovi. My slabí, a vy silní; vy slávni, a my znevažovaní. Až do tejto hodiny aj hladní sme, aj smädní, aj nahí, aj bití, aj bez prístrešia, aj sa namáhame, pracujúc vlastnými rukami; zlorečia nám, a my dobrorečíme; prenasledujú nás, a my trpíme; hanobia nás, a my sa im prihovárame. Sme ako smeti sveta, vyvrheľmi všetkých až dosiaľ. Nepíšem toto preto, aby som vás zahanbil, ale aby som vás priviedol k rozumu ako svoje milované deti. Lebo keby ste mali aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov však nemáte mnoho; veď ja som vás evanjeliom splodil v Kristovi Ježišovi. Preto vás napomínam: napodobňujte ma! Na to som vám poslal Timotea, svoje milované dieťa a verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade, v každom cirkevnom zbore. Niektorí spyšneli, pretože neprichádzam k vám; ale čoskoro prídem, ak Pán bude chcieť, a spoznám nie reč nadutých, ale (ich) moc; lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. Čo chcete? Prísť k vám s palicou, a či s láskou a v duchu tichosti? Vôbec počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, akého niet ani medzi pohanmi, (totiž), aby niekto žil s manželkou otcovou. A vy sa ešte nadúvate, nie, aby ste sa radšej rmútili a vyvrhli spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého skutku! Ja totiž, hoci telesne vzdialený, ale duchom prítomný, už som rozsúdil, ako keby som bol prítomný: zíďme sa v mene Pána Ježiša, vy a môj duch s mocou nášho Pána Ježiša, a toho, čo sa niečoho takého dopustil, vydajme satanovi na zahubenie tela, aby duch bol zachránený v deň Pánov. Nie je dobrá vaša chvála! Či neviete, že málo kvasu nakvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení, lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol [za nás] obetovaný. Preto slávme sviatky nie v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako nenakvasení v čistote a v pravde. Napísal som vám v liste, aby ste sa nestýkali so smilníkmi; nie so smilníkmi tohto sveta vôbec, ani s lakomcami, vydieračmi alebo modloslužobníkmi, veď tak by ste museli ujsť zo sveta. Ale teraz som vám napísal, aby ste neobcovali s takým, ktorý sa menuje bratom, a pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač, opilec, vydierač. S takými ani len nejedávajte! Veď čože mám súdiť takých, ktorí sú mimo nás? Či vy nemáte súdiť tých, čo sú spomedzi nás? A tých, čo sú mimo, súdiť bude Boh. Vyvrhnite toho zlostníka spomedzi seba! Keď má niekto spor s niekým, či sa opováži súdiť pred nespravodlivými, a nie pred svätými? A či neviete, že svätí budú súdiť svet? A keď vy máte svet súdiť, či nie ste hodní súdiť malichernosti? Či neviete, že anjelov súdiť budeme? Nie veci všedného života! Keď máte teda súdy o veci všedného života, či si posadíte za sudcov takých, čo nemajú vážnosť v zbore? Na vaše zahanbenie hovorím; či niet medzi vami ani jedného rozumného, čo by vedel rozsúdiť (spor) medzi bratmi? Ale brat sa súdi s bratom, a to pred neveriacimi!? Už aj to je úpadok pri vás, že sa súdite medzi sebou. Prečo netrpíte radšej krivdu? Prečo neznášate radšej škodu? Ale vy krivdíte a škodíte, a to bratom! Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! A takými ste vy niektorí boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. Všetko je mi dovolené, ale nie všetko je mi prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničím nedám ovládnuť! Pokrmy bruchu a brucho pokrmom! Boh však zničí tamto aj tieto. No telo nie je pre smilstvo, ale pre Pána, a Pán pre telo. Boh vzkriesil aj Pána a vzkriesi aj nás svojou mocou. Či neviete, že vaše telá sú údmi Kristovými? Či teda vezmem údy Kristove a spravím ich údmi smilnice? Vôbec nie! Alebo či neviete, že kto sa pripája k smilnici, je jedno telo s ňou? Veď je povedané: Dvaja budú jedno telo. Kto sa pripojí k Pánovi, je s Ním jeden Duch. Varujte sa smilstva! Každý (iný) hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela; ale kto smilní, hreší proti vlastnému telu. Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom [i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu]. O čom ste [mi] písali - dobre by bolo, keby sa človek nedotýkal ženy. Ale aby sa vyhlo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá vlastného muža. Nech muž plní svoje povinnosti k žene, podobne aj žena k mužovi. Žena nevládne svojím telom, ale (jej) muž; podobne ani muž nevládne svojím telom, ale (jeho) žena. Neodopierajte si manželské povinnosti, len ak so spoločným súhlasom na čas, aby ste sa venovali modlitbe, a zase sa zíďte, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť. Toto vám uvádzam ako možnosť, nie ako rozkaz. Rád by som bol, keby všetci ľudia boli, ako som ja; lenže každý má svoj zvláštny dar od Boha, jeden tak, druhý inak. Neženatým a vdovám hovorím: dobre urobia, keď zostanú tak, ako som ja; ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva, lebo lepšie je žiť v manželstve, ako horieť vášňou. Manželom však prikazujem - vlastne nie ja, ale Pán: nech žena neodchádza od muža - a ak by aj odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri s mužom. A muž nech neprepúšťa ženu! Ostatným hovorím ja, nie Pán: ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona chce žiť s ním, nech ju neprepúšťa. A ak niektorá žena má neveriaceho muža a on chce žiť s ňou, nech neopúšťa muža. Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena posväcuje sa v bratovi; veď ináč vaše deti boli by nečisté, a predsa sú sväté. Ak sa však neveriaci chce rozviesť, nech sa rozvedie; v takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, Boh vás povolal ku pokoju. Či ty, žena, vieš, či zachrániš muža? Alebo či ty, muž, vieš, či zachrániš ženu? Len nech každý žije v tom, čo mu udelil Pán a ako ho Boh povolal. Takto prikazujem aj vo všetkých ostatných cirkevných zboroch. Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nezakrývaj to! Bol iný povolaný ako neobrezaný? Nedávaj sa obrezať! Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávať Božie prikázania (je všetko). Nech každý zostane v povolaní, v ktorom bol povolaný! Bol si povolaný ako otrok? Nič si nerob z toho! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi (na spasenie); lebo otrok, v Pánovi povolaný, je Pánov oslobodenec; a podobne slobodný, (v Pánovi) povolaný, je Kristov zotročenec. Veľmi draho ste boli kúpení! Nebuďte otrokmi ľudí! Bratia, nech každý zostáva pred Bohom v tom, v čom bol povolaný! O pannách nemám síce príkaz Pánov, ale radím ako taký, ktorého Pán omilostil, aby som bol verný. Myslím teda - a pre nastávajúce ťažkosti je to správne - dobre je človeku zostať tak, ako je. Viazaný si k žene? Nevyhľadávaj rozvod! Si bez ženy? Nehľadaj ženu! Ale keby si sa aj oženil, neprehrešíš sa, a keby sa panna vydala, neprehreší sa; ale takí trpieť budú telesne, a práve toho by som vás chcel ušetriť. Ale prizvukujem, bratia, čas je krátky! Ostatne, aj ženatí nech sú, akoby nemali ženu, a plačúci, akoby neplakali, a radujúci sa, akoby sa neradovali, a kupujúci, akoby nič nemali, a tí, čo užívajú svet, akoby neužívali, lebo spôsoby tohto sveta hynú. Ja by som však chcel, aby ste boli bez starosti. Neženatý stará sa o veci Pánove, ako by sa páčil Pánovi; ale ženatý stará sa o veci sveta, ako by sa páčil žene, a je rozpoltený. I nevydatá žena i panna starajú sa o veci Pánove, aby boli sväté telom i duchom. Vydatá však stará sa o veci sveta, ako by sa páčila mužovi. Ale toto hovorím pre vaše dobro, a nie, aby som vám slučku hodil na hrdlo, ale aby ste slušne a nerozpoltení vytrvali pri Pánovi. Ak niekto myslí, že neslušne nakladá so svojou pannou, keď už prekročila vek, a tak by mala zostať, nech urobí, ako chce, nehreší; nech sa zoberú. Ale kto sa bez nútenia neochvejne rozhodol v srdci, že si zachová pannu, dobre urobí. A tak: aj ten, čo vydá pannu, dobre urobí, ale kto ju nevydá, lepšie urobí. Žena je viazaná dotiaľ, dokiaľ jej muž žije; keď však umrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. Lenže podľa mojej mienky blahoslavenejšie je, keď tak ostane. A nazdávam sa, že aj ja mám Ducha Božieho. O mäse modlám obetovanom vieme, že: všetci máme poznanie. Ale poznanie vedie k namyslenosti, láska však buduje. Ak si niekto myslí, že poznal niečo, ešte vždy nepoznal tak, ako treba poznať. Ale keď niekto miluje Boha, toho pozná Boh. O pokrmoch obetovaných modlám vieme, že modla na svete nie je nič, a niet Boha okrem Jediného. A hoci sú takzvaní bohovia, už či na nebi a či na zemi, ako je aj mnoho bohov a mnoho pánov, ale my máme jediného Boha - Otca, z ktorého je všetko, a my pre Neho, a jediného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my skrze Neho. Ale nie všetci majú toto poznanie; veď niektorí, zvyknutí na modly, až doteraz jedia z mäsa ako z obetovaného modlám a ich slabé svedomie sa poškvrňuje. Ale pokrm nás nepribližuje k Bohu; ak nejeme, nič nestratíme, ak jeme, nič nezískame. Len dbajte, aby táto naša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Lebo keď teba, ktorý máš poznanie, uvidí niekto stolovať v modlárskom chráme, či jeho svedomie, ak je slabý, neposmelí sa, aby aj on jedol z obetovaného modlám? Tak slabý zahynie pre tvoje poznanie, - brat, za ktorého umrel Kristus. A keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. Preto: ak pokrm pohoršuje môjho brata, nebudem jesť mäso naveky, aby som brata nepohoršil. Či nie som slobodný? Či nie som apoštol? Či som nevidel Ježiša, nášho Pána? Či vy nie ste moje dielo v Pánovi? Ak iným aj nie som apoštolom, ale vám určite som, lebo vy ste pečaťou môjho apoštolstva v Pánovi. Moja obrana pred tými, čo ma posudzujú, je táto: Či nemáme právo jesť a piť? Či nemáme právo brať so sebou sestru-ženu ako aj ostatní apoštolovia, aj bratia Pánovi, aj Kéfas? Alebo či len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať? Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a nepožíva mlieko od stáda? Či to hovorím (len) po ľudsky? Či to nehovorí aj zákon? Veď je napísané v Mojžišovom zákone: Nezaviažeš volovi hubu, keď mláti! Či sa Boh stará (len) o voly? Alebo či to nehovorí pre nás všetkých? Veď pre nás je napísané: Oráč má orať v nádeji a mlatec mlátiť v nádeji na podiel. Keď sme my rozsievali medzi vami duchovné, či je takou veľkou vecou, keď žneme telesné? Ak iní majú u vás toto právo, prečo nie tým viac my? Ale my sme nepoužili toto právo; áno, všetko znášame, len aby sme neprekážali evanjeliu Kristovmu. Či neviete, že tí, čo pri svätých veciach pracujú, zo svätých vecí aj jedia, a ktorí slúžia pri oltári, z oltára majú podiel? Tak to nariadil aj Pán, aby z evanjelia žili tí, čo zvestujú evanjelium. Ale ja som z toho nepoužil nič. Ani toto som nenapísal preto, aby sa pri mne tak dialo; lebo lepšie by mi bolo umrieť, než aby mi niekto zmaril túto chválu. Lebo keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť; beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium. Lebo mám odmenu (len vtedy), keď to činím dobrovoľne, ale ak nedobrovoľne, bolo mi to zverené len ako úrad. Akú odmenu mám teda? Že keď kážem evanjelium, predkladám ho bezplatne, aby som nevyužil svoje právo pri evanjeliu. Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; tým, čo sú bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom. Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem. Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu. A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. Preto, moji milovaní, utekajte pred modloslužobníctvom! Hovorím ako rozumným; súďte sami, čo hovorím: Či kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, nie je spoločenstvom krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je spoločenstvom tela Kristovho? Keďže je jeden chlieb, jedno telo sme, čo aj mnohí, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. Pozrite na Izrael podľa tela; tí, čo jedia obete, či nie sú účastníkmi oltára? Čo (tým) chcem povedať? (Vari), že obeť (prinesená) modle je niečo? Alebo že modla je niečo? Ale čo (pohania) obetujú, to obetujú démonom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov. Nemôžete piť z kalicha Pánovho aj z kalicha démonov: nemôžete mať podiel pri stole Pánovom aj pri stole démonov. Či chceme azda rozhnevať Pána? Vari sme mocnejší ako On? Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje. Nech nikto nehľadá, čo jemu prospeje, ale čo prospeje inému. Všetko, čo sa predáva v jatkách, jedzte a na nič sa nevypytujte pre svedomie. Lebo: Pánova je zem aj to, čo ju napĺňa. Ak vás niekto z neveriacich volá, a chcete ísť, všetko, čo vám predložia, jedzte a na nič sa nevypytujte pre svedomie! Ale ak vám niekto povie: Toto je modlám obetované! nejedzte kvôli tomu, čo vás na to upozornil, ale kvôli svedomiu. Nehovorím o vašom svedomí, ale o svedomí toho druhého, lebo prečo má svedomie iného súdiť moju slobodu? Keď ja s vďakou požívam niečo, prečo ma niekto má tupiť pre to, za čo ja ďakujem? Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu! Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej, ako sa aj ja všetkým chcem páčiť vo všetkom a nehľadám svoj prospech, ale prospech mnohých, aby boli spasení. Napodobňujte ma ako ja Krista! Chválim vás, [bratia], že pamätáte na mňa vo všetkom a zachovávate ustanovenia, ako som vám ich odovzdal. Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je však muž a hlavou Krista je Boh. Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje s prikrytou hlavou, zneucťuje si hlavu; ale každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje si hlavu: lebo to je to isté, ako by sa oholila. Lebo ak sa žena nezahaľuje, nech sa aj ostrihá; ak je žene potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje! Muž si totiž nemusí prikryť hlavu, lebo je obrazom Božím a Jeho slávou; žena je však slávou mužovou. Lebo nie muž je zo ženy, ale žena z muža; ani nebol stvorený muž kvôli žene, ale žena kvôli mužovi. Preto žena - pre anjelov - má mať na hlave znak mužovej moci. Pravda, v Pánovi ani žena nie je bez muža, ani muž nie je bez ženy, lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha. Usúďte sami medzi sebou: či sa žene patrí modliť sa k Bohu a nezahaliť sa? Či vás neučí sama príroda, že je mužovi na potupu, keď má dlhé vlasy? Ale keď žena má dlhé vlasy, tej je to na česť, lebo dlhé vlasy sú jej miesto závoja. Ak by sa však niekto chcel hádať, my to nemáme v obyčaji, ani cirkevné zbory Božie. Keď toto pripomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. Predovšetkým totiž počúvam, že sú roztržky medzi vami, keď sa schádzate v cirkevnom zbore, a čias toč ne tomu aj verím. Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby bolo zjavné, ktorí sa osvedčili medzi vami. Keď sa teda vy schádzate, to nie je požívať večeru Pánovu; lebo pri jedení každý si predloží svoju večeru, a potom jeden hladuje a druhý sa opíja. Nuž, či nemáte vlastných domov, kde by ste jedli a pili? Alebo či cirkev Božiu chcete znevážiť a zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám na to povedať? Pochváliť vás? Za to vás nechválim! Lebo ja som prijal do Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde! Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha; lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo [Pánovo]. Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocných, a mnohí odumierajú. Keby sme sa totiž sami súdili, neboli by sme súdení; tým však, že sme súdení, Pán nás vychováva, aby sme neboli odsúdení so svetom. A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte na seba! Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. A ostatné zariadim, keď prídem. Ani o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli. Viete, že keď ste boli pohania, k nemým modlám ste chodievali, ako ste sa dali viesť. Preto dávam vám na vedomie, že nikto, hovoriaci v Duchu Božom, nepovie: Prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom. Lebo rozdelené sú dary milosti, ale ten istý je Duch; a podelené sú prisluhovania, ale ten istý je Pán; a podelená je pôsobnosť, ale ten istý je Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. A každému je daný prejav Ducha na (všeobecný) úžitok; lebo jednému sa dostáva od Ducha reč múdrosti, inému slovo známosti od toho istého Ducha, inému viera v tom istom Duchu, inému zas dar uzdravovať v jednom a tom istom Duchu, inému opäť schopnosti činiť divy, a zas inému prorokovať, opäť inému rozlišovať duchov, inému druhy jazykov a inému vykladať jazyky. Ale všetko toto pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému osve, ako chce. Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. A veď ani telo nie je jeden úd, ale mnoho (údov). Keby noha povedala: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? A keby ucho povedalo: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? Keby celé telo bolo oko, kdeže by bol sluch? Keby celé (telo bolo) sluch, kdeže by bol čuch? Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel. Keby však všetky (údy) boli jedným údom, kdeže by bolo telo? Takto je síce mnoho údov, ale jedno telo. Veď oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa! alebo hlava zas nohám: Nepotrebujem vás! Ba čo viac: údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú veľmi potrebné, a tie, ktoré sa nám zdajú menej cennými na tele, tým väčšmi si ich uctievame, a našim neslušným (údom) dostáva sa tým slušnejšieho odenia, ale naše slušné (údy) to nepotrebujú. Tak zostavil Boh telo, že zaostalému dal väčšiu česť, aby nebol v tele rozkol, ale aby údy navzájom rovnako sa starali o seba. A preto keď trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; keď sa jednému údu dostáva oslava, radujú sa s ním všetky údy. Vy (spolu) ste telo Kristovo a každý osve (Jeho) úd. Niektorých totiž ustanovil Boh v cirkvi: jedných za apoštolov, druhých za prorokov, tretích za učiteľov, potom ľudí divotvornej moci, ďalej s darom uzdravovať, pomáhať, spravovať a hovoriť (rôznymi) druhmi jazykov. Či sú všetci apoštolovia? Všetci proroci? Či sú všetci učitelia? Všetci divotvorcovia? Či všetci majú dary uzdravovať? Či všetci hovoria jazykmi? Či ich všetci vedia vykladať? Snažte sa však o vyššie dary! A ja vám ukážem ešte lepšiu cestu! A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal - nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane. Ale proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie. Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh). Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska. Usilujte sa o lásku a horlite za duchovné dary, najmä však, aby ste prorokovali. Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajomstvá; ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, napomína a potešuje. Kto jazykom hovorí, seba buduje, ale kto prorokuje, cirkev buduje. Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali, lebo ten, kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, ak to len nevyloží, aby sa cirkev budovala. A preto, bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazykmi, a nehovoril vám alebo slovami zjavenia alebo poznania alebo proroctva alebo učenia? Veď aj neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či je to flauta či citara, ak by nevydávali rozdielne zvuky, ako by sme vedeli, čo sa hrá na flaute a čo na citare? Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude pripravovať do boja? Tak aj vy, ak nevydáte jazykom zrozumiteľné slovo, kto bude vedieť, čo hovoríte? Budete hovoriť len do vetra. Veď kto vie, koľko rozličných rečí je na svete, a ani jedna [z nich] (nie je) bez hlasu. Keď teda nepoznám zmysel hlasu, budem cudzincom tomu, čo hovorí, a ten, čo hovorí, bude mne cudzincom. Tak aj vy, keďže horlíte za duchovné dary, hľaďte, aby ste sa rozhojňovali v nich na budovanie cirkvi. Preto, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, aby mohol aj vykladať. Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou, žalmy spievať duchom a žalmy spievať aj mysľou. Lebo ak (len) duchom dobrorečíš, ako povie prítomný prostý človek: Amen! na to, za čo si dobrorečil, keď nevie, čo si hovoril? Ty, pravda, krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nevzdeláva. Ďakujem Bohu, že lepšie hovorím jazykmi ako vy všetci, ale v cirkvi radšej chcem prehovoriť päť slov zrozumiteľných, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom. Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí. V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a ústami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. Preto sú jazyky znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, a prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. Keby sa tak celý cirkevný zbor zišiel na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi, a prišli by tam prostí alebo neveriaci, či nepovedia, že blazniete? Keby však všetci prorokovali, a prišiel by neveriaci alebo prostý, všetci ho presvedčia, všetci ho posúdia, tajnosti srdca budú zjavené, a tak, padnúc na tvár, bude vzývať Boha a vyznávať: Iste Boh je vo vás! Tak čo, bratia? Kedykoľvek sa zídete, každý má niečo: žalm, poučenie, zjavenie, reč jazykmi, (jej) výklad - to všetko nech vzdeláva. Keď niekto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vykladá. Ale ak nemá kto vysvetľovať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení; pravda, sebe a Bohu nech hovoria. Proroci však nech hovoria dvaja alebo traja, a ostatní nech rozsudzujú. Ale ak by inému prítomnému bolo niečo zjavené, prvý nech mlčí. Lebo všetci môžete po jednom prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. Duchovia prorokov poddávajú sa prorokom; lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých zboroch svätých, tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí. Ak sa však chcú niečomu naučiť, nech sa doma spýtajú vlastných mužov, lebo je neslušné, keď žena hovorí v cirkevnom zhromaždení. Či od vás vyšlo slovo Božie a či jedine k vám samým prišlo? Ak sa niekto nazdáva, že je prorok, alebo duchovný, nech vie, že je príkaz Pánov, čo vám píšem. Kto však nevie, nech nevie. A tak, bratia moji, snažte sa prorokovať, a jazykmi hovoriť nezabraňujte! Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku! Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, a skrze ktoré aj dosahujete spasenie, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, i ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim, potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli. Potom sa ukázal Jakubovi, potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne. Veď ja som najmenší z apoštolov, ani nie hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval cirkev Božiu. Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri mne daromná. Veď viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou. Preto, či ja či oni tak kážeme, a tak ste uverili. Keď teda kážeme o Kristovi, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania? Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie; ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi. Pravda, každý, keď príde rad na neho: ako prvotina Kristus, potom pri Jeho príchode tí, čo sú Kristovi, a potom bude koniec, keď odovzdá kráľovstvo Bohu a Otcovi, keď už zničil každé kniežatstvo, každú mocnosť a moc. Lebo On musí kraľovať, dokiaľ Mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov. Ako posledný nepriateľ zničená bude smrť; veď všetko Jemu poddal pod nohy. Keď však hovorí, že všetko je poddané, je jasné, že všetko okrem Toho, ktorý Jemu všetko poddal. A keď Jemu všetko bude poddané, vtedy aj sám Syn poddá sa Tomu, ktorý Jemu všetko poddal, aby Boh bol všetko vo všetkom. Ináč čo robia tí, ktorí sa dávajú krstiť miesto mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nie sú kriesení, načo sa dávajú krstiť miesto nich? Prečo sa aj my vystavujeme stálemu nebezpečenstvu? Každý deň umieram, ako že ste vy, bratia, moja chvála v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Že som sa v Efeze boril so šelmami ako ostatní ľudia, čo mi to osoží? Ak mŕtvi nie sú kriesení, tak potom: Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. Nedajte sa klamať! Zlé reči kazia dobré mravy. Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte; veď na vaše zahanbenie hovorím, že niektorí nepoznajú Boha. Ale niekto povie: Ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu? Ó, nemúdry! Čo ty rozsievaš, neožije, ak neodumrie. A keď rozsievaš, nerozsievaš telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, ako príde, pšeničné alebo nejaké iné. A Boh mu dáva telo, aké sám chce, a každému semenu jeho vlastné telo. Nie je každé telo to isté telo; veď iné je telo ľudské, iné telo zvieracie, iné zase telo vtáčie a iné rybie. Sú aj nebeské telá, sú aj zemské; ale iný je lesk nebeských a iný zemských; iný je lesk slnka, iný mesiaca a iný hviezd; veď leskom líši sa hviezda od hviezdy. Tak aj pri zmŕtvychvstaní. Rozsieva sa porušiteľné, vzkriesené je neporušiteľné; rozsieva sa neslávne, vzkriesené je slávne; rozsieva sa slabé, vzkriesené je silné; rozsieva sa telo telesné, vzkriesené je telo duchovné. Lebo ako je telesné telo, tak je aj duchovné. Tak je aj napísané: Adam, prvý človek, stal sa živým tvorom, posledný Adam oživujúcim Duchom. Nie je však skôr duchovné, ale telesné, a len potom duchovné. Prvý človek bol zo zeme, zemský, druhý človek je z neba. Aký je ten zemský, takí sú aj ostatní zemskí, a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského. To však tvrdím, bratia, že telo a krv nemôžu dosiahnuť dedičstvo kráľovstva Božieho, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď porušiteľné telo musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť. Až porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a smrteľné nesmrteľnosť, vtedy sa splní slovo, ktoré je napísané: Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj? Ostňom smrti je však hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi. So zbierkou pre svätých urobte aj vy tak, ako som prikázal cirkevným zborom v Galácii. Nech každý z vás každú nedeľu odloží, čo mohol usporiť, aby sa zbierky nekonali práve vtedy, keď prídem. Keď prídem, pošlem tých, ktorých uznáte za hodných, s listom do Jeruzalema zaniesť váš milodar. Ale ak by bolo vhodné, aby som išiel i ja, pôjdu so mnou. Prídem k vám, keď prejdem Macedóniu, lebo Macedóniou (len) prejdem, ale u vás hádam ostanem alebo aj prezimujem, aby ste ma vyprevadili, kamkoľvek by som išiel. Nechcem vás totiž vidieť len mimochodom, lebo mám nádej ostať u vás nejaký čas, ak Pán dovolí. V Efeze zostanem až do Letníc, lebo tu sa mi otvára široké pole práce, ale aj protivníkov je mnoho. Keď príde k vám Timoteos, hľaďte, aby sa nemusel báť u vás; veď koná dielo Pánovo ako aj ja. Nech teda nikto ním nepohŕda. Ale ho vyprevaďte v pokoji, aby prišiel ku mne, lebo ho čakám medzi bratmi. Brata Apolla som veľmi prosil, aby šiel k vám s bratmi, ale vôbec nemal vôľu ísť teraz k vám; príde však vo vhodný čas. Bdejte, stojte vo viere zmužilí a silní! Všetko nech sa deje medzi vami v láske! Prosím vás však, bratia, poznáte domácnosť Štefanovu, že je z prvých v Acháji a dala sa do služby svätých; buďte poddaní takýmto a každému, kto spolupracuje a namáha sa. Teším sa, že prišli Štefan, Fortunatos a Achaikos, lebo nahradili mi vašu neprítomnosť. Veď potešili ducha môjho i vášho. Nuž, vážte si takýchto! Pozdravujú vás cirkevné zbory Ázie; pozdravujú vás mnohokrát v Pánovi Akvila a Priska i cirkevný zbor v ich dome. Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa vospolok svätým bozkom! Pozdrav mojou (vlastnou) rukou, Pavlovou. Ak niekto nemiluje Pána, nech je prekliaty! Maranata! Milosť Pána Ježiša s vami! Moja láska so všetkými vami v Kristovi Ježišovi! [Amen]. Pavel, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timoteos cirkvi Božej v Korinte a všetkým svätým v celej Acháji. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista! Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení. Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom. Veď my sami sme už vypovedali nad sebou výrok smrti, aby sme nedúfali v samých seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych. On nás z takej smrti vytrhol a vytŕha, a dúfame v Neho, že nás ešte aj bude zachraňovať, keď aj vy pomáhate modlitbou za nás, aby za milosť, ktorej sa nám na príhovor mnohých dostáva, mnohí za nás ďakovali. Lebo toto je naša chvála: svedectvo vlastného svedomia, že sme sa na svete a najmä medzi vami žili v svätosti a čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. Lebo nič iné vám nepíšeme, ako čo čítate, ale aj poznáte, a dúfam, až do konca poznávať budete, ako ste nás čiastočne už aj poznali, že sme vaša pýcha ako aj vy naša v deň nášho Pána Ježiša. V tejto dôvere chcel som už skôr prísť k vám, aby sa vám druhý raz dostala milosť, a cez vás prejsť do Macedónie a z Macedónie vrátiť sa zase k vám, aby ste ma odprevadili do Judska. Keď som to chcel, či som konal azda ľahkomyseľne? Alebo keď sa rozhodujem, či sa rozhodujem podľa tela, takže: áno, áno, znamená u mňa aj: nie, nie? Avšak ako je verný Boh, naša reč k vám nie je: aj áno, aj nie. Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorého sme vám aj ja aj Silvanos a Timoteos zvestovali medzi vami, nebol aj áno, aj nie, ale v Ňom sa uskutočnilo áno. Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v Ňom sú všetky; áno; preto v Ňom je aj amen na slávu Bohu skrze nás. Boh je Ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista; On nás aj pomazal, On nás aj zapečatil a dal nám do sŕdc závdavok Ducha. Boha volám za svedka svojej duše, že len zo šetrnosti k vám neprišiel som ešte do Korintu. Niežeby sme panovali nad vašou vierou, ale sme spolupracovníci vašej radosti; veď vierou stojíte. Tak som sa teda rozhodol v sebe, že neprídem k vám opäť v zármutku. Lebo keď vás ja zarmútim, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil? Toto isté som aj napísal, aby som sa, keď prídem, nermútil nad tými, z ktorých sa mám radovať. Veď dôverujem vám všetkým, že moja radosť je radosťou vás všetkých. Písal som vám veľmi stiesnený a skľúčený v srdci, s mnohými slzami, nie, aby ste sa rmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorou vás milujem nadovšetko. Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale, aby som mu nepriťažil, (zarmútil) čiastočne všetkých vás. Dosť mal na pokarhaní, ktoré sa mu dostalo od väčšiny; takže teraz mu radšej už odpusťte a potešte ho, aby si pre prílišný zármutok azda nezúfal. Preto vás napomínam: dokazujte mu lásku! Veď preto som aj písal, aby som sa presvedčil, či ste vo všetkom poslušní. Komu vy niečo odpustíte, tomu aj ja, lebo aj ja, ak som odpustil niečo, odpustil som kvôli vám pred tvárou Kristovou, aby nás neoklamal satan; veď dobre poznáme jeho úmysly. Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi, môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa; preto som sa rozlúčil s nimi a odišiel som do Macedónie. Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristovi a na každom mieste nám dáva zjavovať vôňu svojho poznania. Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsobný? Lebo nie sme ako mnohí, ktorí si robia obchod zo slova Božieho, ale hovoríme z čistého srdca ako z Boha a pred Bohom v Kristovi. Začíname zase odporúčať samých seba? Či vari potrebujeme, ako niektorí iní, odporúčajúce listy pre vás alebo od vás? Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc. Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou. Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva. Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene, a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje (len) Kristus. Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srdci. Ale hneď, ako sa obráti k Pánovi, závoj padne. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy. Preto, keď z milosti máme takúto službu, neochabujeme, ale zriekli sme sa zatajovaných hanebností, nepočíname si chytrácky, nefalšujeme slovo Božie, ale zjavujeme pravdu, a tak sa odporúčame každému ľudskému svedomiu pred Bohom. Ak je aj zakryté naše evanjelium, zakryté je tým, čo hynú. V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží. Lebo nie seba kážeme, ale Krista Ježiša, Pána; o sebe však (hovoríme) ako o vašich služobníkoch skrze Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! - zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej. Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele. My živí, ustavične sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby aj život Ježišov zjavený bol na smrteľnom našom tele. A tak v nás pôsobí smrť, ale vo vás život. Keďže však máme toho istého ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril, - aj my veríme, a preto aj hovoríme, lebo vieme, že Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a postaví nás s vami. Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu. Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné. Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba, lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí. Lebo my, ktorí sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné. A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha. Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána, lebo žijeme vierou, a nie videním! Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom. Preto či prebývame (v tele), a či sa vysťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjemní. Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval. Keď teda vieme, čo je bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí; ale Boh nás pozná; dúfam však, že aj vaše svedomie nás pozná. Tým sa vám zase neodporúčame, ale dávame vám príležitosť chváliť sa nami, aby ste mali čo povedať tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. Lebo ak sme boli bez zmyslov, (bolo to) pre Boha; ak sme rozumní, sme pre vás. Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli; a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych. Takže nepoznáme odteraz nikoho podľa tela. Ak sme Krista aj poznali podľa tela, teraz (Ho) už nepoznáme. Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. A to všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristovi a zveril nám službu zmierenia, že totiž Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste nebrali nadarmo milosť Božiu. Veď On hovorí: V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia! Nikomu v ničom nedávame pohoršenia, aby naša služba bola bez hany. Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach, pôstoch, čistote, známosti, zhovievavosti, dobrote, Duchu Svätom, nepokryteckej láske, slove pravdy, moci Božej, zbroji spravodlivosti napravo aj naľavo, sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení; ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci. Naše ústa sú vám otvorené, Korintskí, naše srdce rozšírené; nie vám je tesno u nás, ale vo vašom srdci je tesno. Ako deťom hovorím: Odvďačte sa nám aj vy, rozšírte srdcia! Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán. Milovaní, keďže teda máme také zasľúbenie, očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje posvätenie. Prijmite nás! Nikomu sme nekrivdili, nikoho nezničili, nikoho neoklamali. Nehovorím to, aby som vás odsúdil; veď som už predtým povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu umierali aj spolu žili. Úplne vám dôverujem, často sa chválim vami naplnený potešením, oplývam radosťou pri všetkom našom súžení. Veď aj keď sme prišli do Macedónie, nemalo naše telo nijaký odpočinok, ale tiesnení sme boli všelijako; zvonku borby, zdnu obavy. Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás príchodom Títovým. A nielen jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým ste ho vy potešili, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom kvílení, o vašom horlení za mňa, takže som sa tým väčšmi zaradoval. A tak, ak som vás aj zarmútil v liste, neľutujem, keď som aj ľutoval; vidím totiž, že vás ten list zarmútil, čo aj len nakrátko. Teraz sa radujem, nie preto, že ste sa rmútili, ale že ste sa rmútili na pokánie. Rmútili ste sa totiž podľa vôle Božej, aby ste v ničom nemali pre nás škodu. Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť. Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu! Vo všetkom dokázali ste sa čistými v tejto veci. Keď som vám teda aj písal, nepísal som pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani pre toho, čo sa mu stala krivda, ale preto, aby sa prejavila vaša dobrá vôľa k nám pred Bohom. Tomu sme sa potešili. Popri tomto svojom potešení ešte väčšmi sme sa zaradovali radosti Títovej, že pookrial na duchu medzi všetkými vami. Veď ak som sa pred ním v niečom pochválil vami, nezahanbili ste ma, ale ako sme vám vo všetkom pravdu hovorili, tak sa aj naša chvála pred Títom dokázala pravdou. A jeho srdce naklonené vám je ešte viac, keď sa rozpomína na poslušnosť všetkých vás, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať. Chcem, bratia, aby ste vedeli o milosti Božej, ktorej sa dostalo macedónskym zborom, že v mnohých skúškach súženia hojnosť ich radosti a ich veľká chudoba rozmnožila bohatstvo ich štedrosti. Dosvedčujem, že dali podľa možnosti aj nad možnosť. Sami od seba a veľmi naliehavo nás prosili, aby sa mohli zúčastniť na dobročinnosti a na službe svätým. Áno, nad naše očakávanie aj samých seba oddali predovšetkým Pánovi a z vôle Božej potom aj nám. Preto sme napomenuli Títa, aby toto dielo lásky medzi vami aj dokončil, ako ho započal. A vy ako sa rozhojňujete vo všetkom: vo viere a reči, v poznaní a všetkom snažení aj v láske, ktorú sme vzbudili vo vás, tak sa rozhojnite aj v dobročinnosti. Nevravím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam aj úprimnosť vašej lásky. Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou. Len radu vám dávam v tomto, veď to je prospešné vám, ktorí ste už vlani začali nielen skutkom, ale aj dobrou vôľou; dokončte teda teraz dielo, aby tak vašej ochotnej dobrej vôli zodpovedal aj výsledok podľa toho, čo máte. Lebo keď je ochota, vítaná je podľa toho, koľko kto má, a nie podľa toho, čo nemá. Veď nejde o to, aby sa iným uľavilo a vám priťažilo, ale aby bola rovnosť. Vaša terajšia hojnosť nech pomôže ich nedostatku, aby ich hojnosť pomohla nedostatku vášmu, a tak nastala rovnosť; ako je napísané: Kto mal mnoho, nemal navyše, a kto málo, nemal nedostatku. Vďaka Bohu, ktorý ten istý záujem o vás budí v srdci Títovom, že (nielen) prijal moje vyzvanie, ale vo svojej preveľkej horlivosti ochotne odišiel k vám. Spolu s ním poslali sme brata, jeho službu evanjelia pochvalne poznajú po všetkých cirkevných zboroch; a nielen to, ale cirkevné zbory zvolili jeho za nášho spolucestovateľa pri tomto diele lásky, čím slúžime na slávu samého Pána a podľa svojej ochoty; ale varujeme sa pritom, aby nás nikto neupodozrieval pri tejto hojnej zbierke, ktorú spravujeme. Staráme sa totiž, aby (všetko) bolo dobré nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi. Spolu s nimi poslali sme brata, o ktorom sme sa často presvedčili, že je snaživý v mnohých veciach, a teraz bude ešte omnoho snaživejší, lebo má veľkú dôveru k vám. Či Títos - môj spoločník a spolupracovník medzi vami - či naši bratia, oni sú apoštolovia cirkevných zborov, sláva Kristova. Podajte im teda dôkaz pred cirkevnými zbormi, že ich milujete a že ste naša pýcha. Zbytočné mi je písať vám o službe svätým, lebo viem o vašej ochote, pre ktorú chválim sa vami pred Macedónskymi, že je Achája pripravená od minulého roka a vaša horlivosť povzbudila viacerých. Poslal som teda bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime, ale, ako som povedal, aby ste boli pripravení, a my, nechceme povedať vy, aby sme neboli zahanbení v tejto pevnej dôvere, ak by Macedónski prišli so mnou a na šli vás nepripravených. Preto uznali sme za potrebné požiadať bratov, aby vopred išli k vám a pripravili vašu ohlásenú zbierku, aby bola prichystaná ako požehnaný milodar, a nie ako lakomstvo. Toto však hovorím: Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať. Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh. A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok, ako je napísané: Rozsypal, dal chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu. Lebo táto služba lásky nielenže doplňuje nedostatky svätých, ale rozmnožuje aj vďačnosť mnohých k Bohu. Veď keď sa dokazujete v tejto službe lásky, oslavujú Boha, že sa poslušne priznávate k evanjeliu Kristovmu a štedro sa delíte s nimi a so všetkými. Modlia sa za vás, túžia po vás pre nesmiernu milosť Božiu vo vás. Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar! Ja, Pavel, sám vás napomínam v duchu tichosti a láskavosti Kristovej; ja, ktorý, keď som osobne prítomný medzi vami, som vraj pokorný, ale keď som vzdialený, som vraj smelý voči vám; prosím vás, aby som nemusel, keď prídem, byť smelý v dôvere, v ktorej, myslím, môžem byť smelý pred niektorými, mysliacimi si o nás, že žijeme podľa tela. Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu a sme pripravení trestať každú neposlušnosť, len čo vaša poslušnosť bude úplná. Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak je niekto presvedčený o sebe, že je Kristov, nech uváži zase sám v sebe, ako on je Kristov, že sme tak aj my. Veď keby som sa ešte aj väčšmi chválil mocou, ktorú mi dal Pán, aby som vás vzdelával, a nie, aby som boril, nebol by som zahanbený; (ale nerobím tak), aby sa nezdalo, akoby som vás chcel strašiť (svojimi) listami. Aj tak hovoria (niektorí): Jeho listy sú tvrdé a prísne, ale keď je osobne prítomný, je slabý a jeho reč bezvýznamná. Taký (človek) nech uváži, že akí sme v slove v listoch, keď sme neprítomní, takí budeme aj v skutku, keď budeme prítomní. My sa totiž neodvažujeme prirátať alebo prirovnať k tým, čo odporúčajú samých seba. Ale sú aj nerozumní, keď sa podľa seba merajú a k sebe samým sa prirovnávajú. My sa však nebudeme chváliť bez miery, ale podľa miery pôsobiska, ktorú nám vymeral Boh, aby sme došli až k vám. Nevystatujeme sa, ako by sme ani neboli prišli až k vám; veď až k vám sme prišli s evanjeliom Kristovým. Ale ani sa nechválime bez miery cudzou prácou; veď máme nádej, že dosiahneme hojný úspech medzi vami, na vlastnom pôsobisku, keď vzrastie vaša viera, aby sme potom kázali evanjelium aj vo vzdialenejšom kraji a nemuseli sa honosiť hotovou prácou na cudzom poli. Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi; lebo nie ten sa dokázal, kto sa sám odporúča, ale koho Pán odporúča. Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Veď ma aj znášate! Lebo horlím za vás horlením Božím; veď zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi. Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom. Lebo keď príde niekto a zvestuje iného Krista, ktorého sme my nezvestovali, alebo keď prijímate iného ducha, ktorého ste nevzali, to dobre znášate. A ja myslím, že nestojím v ničom za onými veľapoštolmi. Ak som aj nedoukom v reči, ale nie v poznaní; veď sme vám to vo všetkom a všetkým dokázali. Alebo dopustil som sa chyby, že som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení, keď som vám zadarmo zvestoval evanjelium Božie? Iné cirkevné zbory som olupoval, prijímajúc od nich plat, aby som vám slúžil. A aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nebol som nikomu na ťarchu. Veď v čom som mal nedostatok, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónie. A vôbec, chránil som sa a budem sa chrániť byť vám na ťarchu. Ako že je vo mne pravda Kristova, táto moja chvála nebude umlčaná v krajoch Acháje. Prečo? Či preto, že vás nemilujem? Boh vie! Čo však robím, aj ďalej budem robiť, aby som prekazil snahu tých, čo sa v tom, čím sa chvália, snažia ukázať takými, ako sme my. To sú falošní apoštolovia, ľstiví pracovníci, ktorí sa len predstavujú ako apoštolovia Kristovi. A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služobníci predstavujú ako služobníci spravodlivosti. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov. Znovu hovorím: Nech si nikto nemyslí, že som nerozumný; ak však áno, prijmite ma aj ako nerozumného, aby som sa aj ja mohol v niečom pochváliť. Čo sa týka chvály, čo hovorím, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný. Keď sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. Veď vy rozumní radi znášate nerozumných! Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyžiera, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto povyšuje a bije vás do tváre. Na (svoju) hanbu hovorím: v tomto akoby sme, ozaj, boli slabí! Ak si však niekto trúfa v niečom - nerozumne hovorím - trúfam si aj ja. Sú Hebrejci? Som aj ja! Sú Izraelci? Som aj ja! Sú potomkovia Abrahámovi? Som aj ja! Sú služobníci Kristovi? Bláznivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa napracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac nazvíjal pod údermi, často som bol v nebezpečenstve smrti! Päťkrát po štyridsať palíc bez jednej dostal som od Židov, trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a trude, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote; a okrem toho, - čo ani nespomínam, - deň po deň nával sta ros tí o všetky cirkevné zbory. Kto trpí slabosťou, že by som aj ja netrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to mňa nepálilo? Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť. Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damask, aby ma chytil, ale v koši ma pustili oknom cez hradby, a tak som unikol jeho rukám. Ak sa treba chváliť - hoci to nič neprospeje - prídem k videniam a zjaveniam Pánovým. Poznám človeka v Kristovi, ktorý pred štrnástimi rokmi - či to bolo v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie - uchvátený bol až do tretieho neba. A poznám toho istého človeka - či to bolo v tele, či mimo tela, neviem, Boh vie - že uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť. Týmto sa teda budem chváliť, sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami. Veď ak sa budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Uskromňujem sa však, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí, alebo počuje odo mňa, a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný. Stal som sa nerozumným, [keď som sa chválil]. Vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať. Nestojím predsa v ničom za onými veľapoštolmi, aj keď som nič. Veď dôkazy o tom, že som apoštol, pôsobili medzi vami vo všetkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a prejavoch moci. Lebo v čom ste boli ukrátení proti ostatným cirkevným zborom, ak len nie v tom, že ani ja sám nebol som vám na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu! Ajhľa, teraz už po tretí raz ochotný som prísť k vám, a nebudem vám na ťarchu! Veď nehľadám vaše veci, ale vás. Nepatrí sa zaiste, aby deti zhromažďovali rodičom poklady, ale rodičia deťom. Ja veľmi rád vynaložím všetko, aj seba samého vynaložím za vaše duše. Keďže vás ja teda tak veľmi milujem, máte ma vy menej milovať? Dobre teda, nebol som vám síce na ťarchu, ale som vraj chytrák a podviedol som vás. Či som vás vykorisťoval niektorým z tých, čo som poslal k vám? Poprosil som Títa a spolu s ním poslal som onoho brata. Vykorisťoval vás vari Títos? Či sme nepokračovali v tom istom duchu, v tých istých šľapajach? Už dávno si myslíte, že sa bránime pred vami. Pred Bohom v Kristovi hovoríme: to všetko je, milovaní, na vaše vzdelávanie. Obávam sa totiž, aby som vás, až prídem, nenašiel takých, akých by som nechcel, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého by ste nechceli; aby nebolo sváru, závisti, hnevov, hádok, ohovárania, našepkávania, pýchy, nepokojov; aby ma môj Boh neponížil u vás pri mojom opätovnom príchode, a aby som nemusel oplakávať mnohých, ktorí predtým zhrešili a nekajali sa z toho, čoho sa dopustili: z nečistoty, smilstva a bezuzdnosti. Toto už tretí raz idem k vám. Svedectvo dvoch alebo troch svedkov dokáže každé slovo. Vopred som povedal, totiž, keď som bol druhý raz medzi vami, a vopred hovorím teraz, keď som neprítomný, (hovorím) tým, ktorí predtým zhrešili, a všetkým ostatným, že až znovu prídem, neušetrím nikoho. Hľadáte totiž dôkaz, že hovorí zo mňa Kristus, ktorý nie je slabý oproti vám, ale je mocný vo vás. Lebo keď aj bol ukrižovaný zo slabosti, ale žije v moci Božej. Aj my sme v Ňom síce slabí, ale budeme žiť s Ním z moci Božej pre vás. Samých seba vyskúšajte, či ste vo viere; samých seba preskúmajte. Či nepoznávate na sebe, že je vo vás Ježiš Kristus? Ak nie, znamená to, že ste sa presvedčili. Dúfam však, že poznáte, že my nie sme nehodní. Modlíme sa Bohu, aby ste sa nedopustili ničoho zlého, nie preto, aby sme sa my zdali hodnými, ale aby ste vy činili dobré, a my sme boli ako nehodní. Nič nemôžeme proti pravde, ale za pravdu. Lebo my sa tešíme, keď sme slabí, ale vy ste mocní. Za to sa aj modlíme, aby ste sa zdokonaľovali. Toto píšem ako neprítomný preto, aby - keď budem prítomný - nemusel som pokračovať prísne podľa moci, ktorú mi dal Pán, aby som budoval, a nie boril. Nakoniec, radujte sa, bratia, zdokonaľujte sa, napomínajte sa, buďte jednomyseľní, zachovávajte pokoj a Boh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravujte sa vospolok svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí. Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami! [Amen.] Pavel, apoštol (ustanovený) nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych - a všetci bratia, ktorí sú so mnou: cirkevným zborom v Galácii. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista, ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás podľa vôle Boha, Otca nášho, vytrhol z tohto zlého veku. Jemu sláva naveky vekov. Amen. Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, ktoré ani nie je iné evanjelium. Sú však niektorí, čo robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť evanjelium Kristovo. Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, - nech je prekliaty! Ako sme prv povedali, aj teraz znovu hovorím: ak vám niekto zvestuje (iné) evanjelium miesto toho, ktoré ste prijali, - nech je prekliaty! Veď či prehováram ľudí alebo Boha? Alebo či sa snažím ľuďom ľúbiť? Ak by som sa ešte (chcel) ľúbiť ľuďom, nebol by som služobníkom Kristovým. A oznamujem vám, bratia, že evanjelium, ktoré som zvestoval, nie je podľa človeka. Lebo ani ja som ho neprevzal od človeka, ani som sa mu nenaučil, ale (som ho prijal) zjavením Ježiša Krista. Veď iste počuli ste, ako som si voľakedy počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a ničil cirkev Božiu. A prevýšil som v židovstve mnohých vrstovníkov svojho rodu, tak že som nad všetkých horlil za podanie otcov. Ale keď Tomu, ktorý ma od života matky vyvolil a milostivo povolal, zaľúbilo sa vyjaviť vo mne svojho Syna, aby som hlásal radostnú zvesť o Ňom medzi pohanmi, ani chvíľu som sa neradil s telom a krvou. Ani som nešiel do Jeruzalema k apoštolom, ktorí boli nimi skôr ako ja, ale odišiel som do Arábie a vrátil som sa zase do Damasku. Potom, po troch rokoch, odišiel som do Jeruzalema, aby som poznal Petra, a pätnásť dní zostal som uňho. Iného z apoštolov som nevidel, ak len nie Jakuba, brata Pánovho. Boh mi je svedkom, že neklamem, čo vám píšem. Potom šiel som do krajín Sýrie a Cilície. Kresťanským cirkevným zborom v Judsku bol som osobne neznámy. Počuli o mne: Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz zvestuje ako evanjelium vieru, ktorú predtým nivočil! A oslavovali Boha za mňa. Potom po štrnástich rokoch vyšiel som znovu do Jeruzalema s Barnabášom a vzal som so sebou aj Títa. A pohnutý zjavením šiel som a vyložil som im a osobitne tým, ktorých pokladajú za niečo, evanjelium, ktoré zvestujem medzi pohanmi, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. Ale ani Títa, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať, a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili; a nepovolili sme im a nepoddali sa ani na chvíľu, len aby pravda evanjelia zostala pre vás. Ale tí, ktorých pokladajú za niečo - nezáleží mi, akí boli kedysi, veď Boh nikoho neuprednostňuje - oni, vedúci, nenaložili mi nič iné, ale: keď videli, že mi je zverené zvestovať evanjelium medzi neobrezanými ako Petrovi medzi obrezanými - veď Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštolskej práci medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi - a keď poznali milosť, ktorá mi bola daná, (vtedy) Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz dohody, že my (pôjdeme) k pohanom a oni k obrezaným. Len aby sme pamätali na chudobných; a to som sa aj usiloval robiť. Ale keď potom Kéfas prišiel do Antiochie, osobne som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Prv totiž, ako prišli niektorí od Jakuba, jedával s (bývalými) pohanmi. Keď však došli, uťahoval a oddeľoval sa, lebo sa bál tých, čo boli spomedzi Židov. A spolu s ním pretvarovali sa aj ostatní (bývalí) Židia, takže ich pokrytectvo zachvátilo aj Barnabáša. Keď som teda videl, že nechodia rovnou cestou za pravdou evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Keď ty, (rodom) Žid, žiješ po pohansky a nie po židovsky, prečo nútiš (bývalých) pohanov zachovávať židovské zvyky? Aj my, rodení Židia, a nie hriešnici spomedzi pohanov, vediac, že človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. A keď aj o nás, ktorí snažne hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, bolo usúdené, že sme hriešnici, či je Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! Lebo ak znova budujem, čo som zboril, sám sa predstavujem ako priestupník. Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel. Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, [aby ste neboli povoľní pravde]? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? A koľko ste pretrpeli nadarmo? A ozaj, nadarmo. Ale či Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí divy medzi vami, (robí to) skutkami zákona, alebo zvestovaním viery? (Je to) ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Abrahámovi! Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. Tým, ktorí sú z viery, sa teda dostáva požehnanie s veriacim Abrahámom. Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Že zo zákona nikto nebýva ospravedlnený u Boha, je zjavné, pretože spravodlivý bude žiť z viery. No zákon nie je z viery, ale (hovorí): Kto ich (totiž prikázania) plní, bude v nich živý. Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby v Ježišovi Kristovi prišlo na pohanov požehnanie Abrahámovo, aby sme skrze vieru prijali zasľúbenie Ducha. Bratia, po ľudsky hovorím: Platnú zmluvu človeka predsa nikto neruší, ani nič k nej nepridáva. A zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: jeho potomkom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jednom: tvojmu potomkovi, a tým je Kristus. Hovorím teda: zákon, vydaný po štyristo tridsiatich rokoch, neruší platnú zmluvu Božiu, aby zmaril zasľúbenie. Ale ak je dedičstvo zo zákona, tak nie je zo zasľúbenia. Ale Abrahámovi ho dal Boh z milosti skrze zasľúbenie. Čo teda zákon? Ustanovený anjelmi v rukách prostredníka bol pridaný pre prestúpenie, kým nepríde potomok, na ktorého sa vzťahuje zasľúbenie. Ale prostredník nie je jedného; Boh však je jeden. Či je teda zákon proti zasľúbeniam Božím? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý môže oživiť, bola by spravodlivosť skutočne zo zákona. Ale Písmo všetko zavrelo pod hriech, aby sa veriacim z viery Ježiša Krista dostalo zasľúbenia. Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona až do (času) viery, ktorá sa mala zjaviť. Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení. Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom. Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia. Toto hovorím: kým je dedič maloletý, v ničom sa nelíši od sluhu, aj keď je pánom všetkého; ale je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. Tak aj my: keď sme boli maloletí, živlom sveta sme boli podrobení v službu. Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Takže už nie si sluha, ale syn. A ak syn, tak skrze Boha aj dedič. Ale vtedy, keď ste (ešte) nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo podľa svojej prirodzenosti nie sú bohovia. Teraz však, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh poznal vás, ako sa môžete vracať zase k slabým a biednym živlom, ktorým znovu chcete slúžiť? Dni zachovávate, aj mesiace, aj (sviatočné) obdobia, aj roky. Bojím sa o vás, či som sa nadarmo nenamáhal pre vás. Buďte, ako som ja, lebo ja som ako vy; bratia, prosím vás! Mne ste v ničom neukrivdili. Veď viete, že som vám telesne slabý zvestoval prvý raz evanjelium a pre pokušenie, ktorým vám bolo moje telo, neznevážili a nezošklivili ste si ma, ale prijali ste ma ako anjela Božieho, ako Krista Ježiša. Kdeže sa teda podelo vaše blahorečenie? Veď vydávam vám svedectvo, že keby bolo bývalo možné, aj oči by ste si boli vylúpili a mne dali. Či som sa vám stal nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? Horlivo vás získavajú, ale nie dobromyseľne! Skôr vás chcú odlúčiť, aby ste vy horlili za nich. Pekne je dať sa získavať dobrým vždy, a nielen vtedy, keď som ja u vás. Deti moje, pre ktoré znovu trpím pôrodné bolesti, dokiaľ Kristus nebude sformovaný vo vás, chcel by som byť teraz pri vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami. Povedzte mi, ktorí chcete byť pod zákonom, či nepočujete zákon? Lebo je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného od služobnej, druhého od slobodnej. A ten, čo bol od služobnej, narodil sa podľa tela, ale ten od slobodnej mocou zasľúbenia. A to je obrazná reč. Oné (matky) znamenajú totiž dve zmluvy; tá prvá, z vrchu Sinaj, rodí k otroctvu; a to je Agar. A Agar znamená vrch Sinaj v Arábii. Zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo ten je v otroctve so svojimi deťmi. Ale vrchný Jeruzalem je oná slobodná, ktorá je našou matkou. Napísané je totiž: Plesaj, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj a výskaj, ktorá netrpíš pôrodné bolesti; lebo mnoho detí má opustená, viac ako tá, čo má muža. A vy, bratia, ste - ako Izák - deťmi zasľúbenia. Ale ako vtedy ten, čo sa podľa tela narodil, prenasledoval narodeného podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? Vyžeň služobnú a jej syna, lebo syn služobnej nebude dedičom so synom slobodnej. Preto, bratia, nie sme deťmi služobnej, ale slobodnej. Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! Ajhľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon. Úplne ste odlúčení od Krista, ktorí chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti. Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti. V Kristovi Ježišovi totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moc, ale viera činná skrze lásku. Dobre ste bežali! Kto vám zabránil naďalej poslúchať pravdu? Toto prehováranie nie je od Toho, ktorý vás povoláva. Trochu kvasu nakvasuje celé cesto. Som presvedčený o vás v Pánovi, že si v ničom nezmeníte zmýšľanie. Kto však robí zmätok medzi vami, bude znášať trest, nech je ktokoľvek. Ale bratia, prečo ma ešte prenasledujú, ak ešte hlásam obriezku? Veď tak je odstránené pohoršenie kríža. Pre mňa, nech sa aj celkom okyptia, ktorí vás poburujú. Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Ale ak sa hryziete a žeriete medzi sebou, pozor, aby ste sa navzájom nezničili. Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela. Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. Ale keď vás Duch vedie, nie ste pod zákonom. A zjavné sú skutky tela ako: [cudzoložstvo], smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, [vraždy], opilstvá, hodovania a im podobné. O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho. Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami. Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha. Nebuďme žiadostiví márnej chvály, popudzujúc sa a závidiac si navzájom. Bratia, ak by niekoho aj pristihli pri nejakom poklesku, vy, duchovní, napravte ho v duchu tichosti - a daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia. Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. Lebo ak si niekto myslí, že je niečo, a nie je nič, sám seba klame. Nech každý skúma svoje dielo a bude mať chválu sám pred sebou, ale nie pred iným. Lebo každý ponesie svoju ťarchu. Komu sa dostáva vyučovania v slove, nech zo všetkého, čo má, udeľuje tomu, kto ho vyučuje. Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať. A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery. Pozrite, akými veľkými písmenami som vám napísal vlastnou rukou. Tí, ktorí sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás dať sa obrezať, ale iba preto, aby ich pre kríž Krista Ježiša neprenasledovali. Lebo ani sami obrezaní nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa dali obrezať a oni sa mohli vychvaľovať vaším telom. Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu. Lebo ani na obriezke ani na neobriezke nezáleží, ale na novom stvorení. A pokoj a milosrdenstvo tým, ktorí budú konať podľa tohto pravidla, a podobne aj Izraelovi Božiemu. A ďalej nech ma už nik ničím neobťažuje! Lebo ja znaky Ježišove nosím na tele. Milosť nášho Pána Ježiša Krista s vaším duchom, bratia. Amen. Pavel, z vôle Božej apoštol Krista Ježiša, svätým v Efeze a veriacim v Kristovi Ježišovi. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním. Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom, aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním, keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista a zvelebovať slávu Jeho milosti, ktorou nás omilostil v Milovanom. V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti, v ktorej nás bohato zahrnul všetkou múdrosťou a rozumnosťou, zjaviac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej blahovôle, ktorú si predsavzal v Ňom na uplatnenie plnosti časov: totiž v Kristovi ako v Hlave zjednotiť všetko, aj čo je na nebi, aj čo je na zemi; (zjednotiť) v Ňom, v ktorom sme sa stali dedičmi, predurčenými podľa predsavzatia Toho, ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle, aby sme boli na chválu Jeho slávy, my, ktorí sme už predtým skladali nádej v Kristovi. V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy - evanjelium o svojej spáse - a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako Jeho vlastní boli vykúpení na chválu Jeho slávy. Preto i ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým, neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách, aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých, a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily. Túto moc dokázal na Kristovi, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach, nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci, panstvo a nad každé meno, menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku, a všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi, ktorá je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý naplňuje všetko vo všetkých. Tak (naplnil) aj vás, mŕtvych pre vlastné prestúpenie a hriechy, v ktorých ste kedysi žili primerane veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch. Medzi nimi sme aj my všetci žili kedysi podľa žiadostí svojho tela, vykonávali vôľu tela a myšlienok a boli sme od prírody deťmi hnevu ako aj ostatní. Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lás ku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení! - a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. Preto pamätajte, že ste kedysi boli pohania podľa tela a neobrezanými vás prezývali takzvaní obrezaní, totiž (obrezaní) ľudskou rukou na tele, a že ste boli v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou. Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, keď na svojom tele pozbavil platnosti zákon s jeho nariadeniami, aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného, nového človeka, nastolil pokoj a oboch v jednom tele zmieril s Bohom skrze kríž, na ktorom zahladil to nepriateľstvo. A tak prišiel zvestovať pokoj vám ďalekým a pokoj aj blízkym, lebo skrze Neho obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu. A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus, na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi, a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží. Preto (som) ja Pavel väzňom Krista Ježiša pre vás (bývalých) pohanov; veď ste azda počuli o správe milosti Božej, ktorá mi bola daná pre vás, že mi totiž zjavením bolo oznámené tajomstvo, ako som vám už predtým nakrátko o tom písal. Po prečítaní tohto môžete poznať, ako som pochopil tajomstvo Kristovo, ktoré v iných pokoleniach nebolo známe synom ľudským tak, ako to Duch teraz zjavil Jeho svätým apoštolom a prorokom, totiž, že pohania skrze evanjelium sú spoludedičmi, spoluúdmi (toho istého) tela a spoluúčastníkmi na zasľúbeniach v Kristovi Ježišovi; Jeho služobníkom som sa stal z daru milosti Božej, danej mne pôsobením Jeho moci. Mne, najmenšiemu zo všetkých svätých, dostalo sa milosti, aby som evanjelium o nepochopiteľnom bohatstve Kristovom zvestoval pohanom a vysvetlil, aká je správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko; aby tak teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach oznámená bola cirkvou rozmanitá múdrosť Božia podľa predvekého ustanovenia, uskutočneného v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. V Ňom sa odvažujeme pristupovať s dôverou skrze vieru v Neho. Preto vás prosím, aby ste neklesli na mysli pre moje súženie, ktoré trpím pre vás; ono je vašou slávou! Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia až naveky vekov. Amen. Napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj boli povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden Pán, jedna viera, jeden krst; jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. Ale každému jednému z nás daná bola milosť podľa miery daru Kristovho. Preto hovorí: Keď vstúpil na výsosť, priniesol korisť [a] dal ľuďom dary. Čo iného znamená to: vstúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil nad všetky nebesá, aby naplnil všetko. A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, až všetci dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho, v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej; aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu; ale aby sme, verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista; On spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby a dáva každej časti pôsobiť primerane, aby telo rástlo a budovalo sa v láske. Preto teda hovorím a svedčím v Pánovi: Nežite už viac, ako pohania žijú v márnosti svojej mysle, zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich, a zatvrdilosťou svojich sŕdc; oni sa (totiž) v svojej otupenosti oddali výstrednostiam, aby zo ziskuchtivosti páchali všetku nečistotu. Ale vy ste sa nie takto učili o Kristovi! Ak ste totiž počuli o Ňom, a dostalo sa vám v Ňom poučenia - ako je pravda v Ježišovi - zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, obnovte sa duchom svojej mysle a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy. Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym; veď sme si navzájom údmi. Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi. Ten, čo kradol, nech viac nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu. Nijaké mrzké slovo nech vám nevychádza z úst, ale len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie. Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia. Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi. Napodobňujte teda Boha ako milované deti a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône. Smilstvo však a akúkoľvek nečistou alebo lakomstvo ani len nespomínajte medzi sebou, ako sa patrí na svätých; ani mrzkosť, ani bláznivé reči a vtipkovanie - čo sa nepatrí; ale radšej dobrorečenie. Lebo vedzte a uvedomte si, že ani jeden smilník, ani nečistý alebo lakomec, ktorý je modloslužobníkom, nemá dedičstvo v kráľovstve Kristovom a Božom. Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Nebuďte teda ich spoluúčastníci. Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde; skúmajte, čo je milé Pánovi, a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich karhajte. Lebo je hanba i len hovoriť o tom, čo páchajú v skrytosti. Všetko, čo svetlo odhaľuje, stáva sa zjavným, lebo všetko, čo sa stáva zjavným, je svetlo. Preto hovorí: Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus. Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej: ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela. Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev; lebo sme údmi Jeho tela. Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev. Takto teda aj vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža. Deti, poslúchajte rodičov v Pánovi, lebo to je spravodlivé. Cti si otca a matku - to je prvé prikázanie so zasľúbením - aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána. Otroci, poslúchajte svojich telesných pánov s bázňou a chvením v úprimnosti srdca ako Krista. Neslúžte len naoko ako tí, čo sa ľuďom chcú páčiť, ale ako služobníci Kristovi, ktorí z duše plnia vôľu Božiu; oddane im slúžte ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že každý, či otrok či slobodný, keď dobre robí, prijme odmenu od Pána. A vy, páni, zaobchádzajte s nimi práve tak; nevyhrážajte sa; veď viete, že aj ich aj váš Pán je v nebesiach a On nikoho neuprednostňuje! Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia, pre ktoré som poslom v putách, aby som ho otvorene hlásal, ako mi aj treba hovoriť. Ale aby ste aj vy vedeli, čo je so mnou, čo robím, všetko vám oznámi milovaný brat a verný pomocník v Pánovi Tychikos; práve na to posielam ho k vám, aby ste sa dozvedeli o nás, a aby vám potešil srdcia. Pokoj bratom a láska s vierou od Boha Otca a Pána Ježiša Krista. Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista. [Amen.] Pavel a Timoteos, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi vo Filipis, aj biskupom a diakonom. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Pri každej rozpomienke na vás, vždy, v každej svojej modlitbe, keď sa s radosťou modlím za vás všetkých, ďakujem svojmu Bohu, že máte účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša. Ako aj právom môžem takto zmýšľať o všetkých vás. Veď aj keď som v putách, aj keď obraňujem a utvrdzujem evanjelium, nosím vás v srdci všetkých, ktorí ste spolu so mnou účastní milosti. Lebo Boh mi je svedok, ako túžim po vás všetkých láskou Ježiša Krista. A za to sa modlím, aby sa vaša láska vždy viac a viac rozhojňovala v pravom poznaní a v každej skúsenosti, aby ste tak boli schopní rozoznávať, čo je hlavné, a boli ste čistí a bez úhony na deň Kristov, naplnení ovocím spravodlivosti skrze Ježiša Krista na slávu a chválu Božiu. Bratia, chcem, aby ste vedeli, že šíreniu evanjelia len poslúžilo, čo sa deje so mnou, a to tým, že sa rozhlásilo po celej strážnici aj medzi všetkými ostatnými, že ma väznia pre Krista, a väčšina bratov v Pánovi sa mojimi putami utvrdila v presvedčení a stali sa smelšími bez bázne hlásať slovo Božie. Pravda, niektorí kážu Krista zo závisti a hašterivosti, ale iní predsa z dobrej vôle. Tí, čo to robia z lásky, vedia, že som tu na obranu evanjelia, ale ktorí zvestujú Krista z hašterivosti, a nie z čistého úmyslu, myslia si, že pridajú súženia mojim okovám. Ale čo? Nech sa len Kristus zvestuje akokoľvek, či naoko a či úprimne, ja sa tomu len teším a budem tešiť. Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie pre vaše modlitby a pomocou Ducha Ježiša Krista, ako aj vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kristus bude oslávený na mojom tele, už či životom, a či smrťou. Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. Ale ak (ďalej) žiť v tele - znamená to pre mňa plodnú prácu, a neviem, čo si radšej voliť. Tiahne ma to z oboch strán: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie, ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele. O tom som pevne presvedčený a viem, že zostanem a vytrvám so všetkými vami pre váš prospech a pre radosť viery, aby ste sa tým väčšmi mohli chváliť mnou v Kristovi Ježišovi, keď zase prídem k vám. Len nažívajte tak, ako je hodné evanjelia Kristovho, aby - či keď prídem a vás uvidím, či keď som vzdialený - počul som len to o vás, že stojíte v jednom Duchu a spolu ako jedna duša bojujete za vieru v evanjelium. Protivníkom sa ničím nedajte zastrašiť; to bude znamením, a to od Boha, im, že zahynú, vám, že budete spasení. Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho. Veď je to pre vás ten istý boj, ktorý ste videli pri mne a o ktorom teraz počúvate. Ak je teda nejaké napomenutie v Kristovi, ak je nejaké povzbudenie lásky, ak je nejaké spoločenstvo Ducha, ak je nejaký súcit a milosrdenstvo, naplňte moju radosť: zmýšľajte rovnako, majte rovnakú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ, nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba, a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných. Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však boj je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu. Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre. Zachovávajte slovo života, aby mi bolo chválou v deň Kristov, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa nadarmo. Ale keby som bol aj obetovaný ako žertva v službe vašej viery, radujem sa a spolu sa radujem s vami všetkými, aj vy sa radujte a spolu sa radujte so mnou. Mám však nádej v Pánovi Ježišovi, že čoskoro pošlem k vám Timotea, aby som sa aj ja potešil správou, čo je s vami. Veď nemám nikoho iného, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa staral o vás, lebo všetci ostatní hľadajú len svoje, a nie to, čo je Ježišovo Kristovo. Ale o ňom viete, že sa osvedčil, veď ako syn s otcom pracoval so mnou v službe evanjeliu. A tak mám nádej, že ho budem môcť poslať k vám hneď, len čo sa dozviem, čo bude so mnou. Áno, pevne verím v Pánovi, že aj ja skoro prídem. Uznali sme však za potrebné poslať k vám Epafrodita, svojho brata, spolupracovníka a spolubojovníka, ktorého ste poslali, aby mi poslúžil v núdzi; lebo už túžil po vás všetkých a trápil sa, keďže ste sa dopočuli, že bol chorý. Lebo aj bol chorý a už blízky smrti, ale Boh sa zmiloval nad ním, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok nad zármutok. Preto tým skôr som ho poslal, aby ste ho opäť uvideli a radovali sa, a ja aby som mal menej trápenia. Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a uctite si takýchto ľudí. Lebo on sa v práci pre Krista priblížil až k smrti a aj život si vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil, v čom ste mi vy nemohli dostatočne poslúžiť. Ostatne, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Mne nie je na ťarchu písať vám o tom istom a vás to utvrdí. Dajte pozor na nestydatých ľudí, dajte pozor na zlých pracovníkov, dajte pozor na rozriezku. Veď my sme obriezka, my, ktorí v Duchu Božom vzývame (Boha) a chválime sa v Kristovi Ježišovi; my, ktorí nedúfame v telo, hoci ja by som mohol dúfať aj v telo. Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona. Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti - aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. Ktorí sme teda dospelí, takto zmýšľajme; a ak by ste v niečom inakšie zmýšľali, aj to vám vyjaví Boh. Len aj žime podľa toho, čo sme už dosiahli. Bratia, spoločne buďte mojimi napodobňovateľmi a pozorne si všímajte tých, ktorí tak žijú, ako máte príklad v nás. Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho: ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista: On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše ponížené telo, aby bolo podobné Jeho oslávenému telu. A tak, bratia moji túžobne milovaní, moja radosť a veniec, takto stojte v Pánu, milovaní. Napomínam Evodiu a napomínam Syntychu, aby boli jednomyseľné v Pánovi. Áno, prosím aj teba, opravdový Syzygos, ujmi sa ich, veď aj ony mi pomáhali v borbe za evanjelium, spolu aj s Klementom a ostatnými mojimi spolupracovníkmi, ktorých mená sú v knihe života. Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami. Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zase raz rozvila vaša starostlivosť o mňa. Veď ste aj mysleli na to, ale nebolo príležitosti. Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. A predsa ste dobre urobili, že ste sa ma ujali v mojej tiesni. Veď aj vy, Filipskí, viete, že odkedy som začal zvestovať evanjelium a odišiel som z Macedónie, ani jeden cirkevný zbor ničím neprispel na moje výdavky a príjmy, jedine vy. Áno, aj do Tesaloniky ste mi raz, aj druhý raz poslali, čo som potreboval. Nie, že by som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje pre vaše dobro. Mám dosť všetkého, mám aj navyše; som hojne zaopatrený tým, čo som prijal od vás po Epafroditovi; je mi to ako Bohu milá, príjemná obeť rozkošnej vône. Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša. Bohu a nášmu Otcovi sláva na veky vekov. Amen. Pozdravujte každého svätého v Kristovi Ježišovi. Pozdravujú vás bratia, ktorí sú so mnou. Pozdravujú vás všetci svätí, najmä tí, čo sú z domu cisárovho. Milosť Pána Ježiša Krista s vaším duchom. [Amen.] Pavel, z vôle Božej apoštol Krista Ježiša, a brat Timoteos svätým v Kolosách a veriacim bratom v Kristovi. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca [a Pána Ježiša Krista]! Ďakujeme Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, kedykoľvek sa modlíme za vás, lebo sme počuli o vašej viere v Kristovi Ježišovi a o láske, ktorú máte ku všetkým svätým pre nádej, pripravenú vám v nebesiach. Počuli ste o nej už skôr v slove pravdy evanjelia, ktoré je medzi vami, ako aj na celom svete prináša ovocie a rastie aj vo vás odo dňa, keď ste počuli a poznali Božiu milosť v pravde. Takto ste sa tomu naučili od Epafra, nášho milovaného spoluslužobníka, ktorý je verný služobník Kristov za vás a aj nám rozprával o vašej láske v Duchu. Preto aj my odo dňa, ako sme to počuli, neprestávame sa modliť za vás a prosiť, kiež ste naplnení poznaním Jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej rozumnosti, aby ste chodili hodní Pána, na Jeho úplnú ľúbosť, prinášajúc ovocie v každom dobrom skutku, rastúc v poznaní Boha, všemožne posilňovaní mocou Jeho slávy ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti a radostne ďakujúc Otcovi, ktorý vás hodnými učinil mať účasť na údele svätých v svetle, vytrhol nás z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna. V Ňom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením, lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom. Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ňom prebývala všetka plnosť a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi aj čo je v nebesiach, a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža. Aj vás, ktorí ste kedysi boli odcudzení a vo (svojich) zlých skutkoch ste zmýšľali nepriateľsky, teraz zmieril so sebou Jeho smrťou v ľudskom tele, aby vás postavil pred seba svätých, nepoškvrnených a bez úhony, ak totiž zotrvávate založení a pevní vo viere a neuchyľujete sa od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli, ktoré bolo zvestované každému stvorenstvu pod nebom. Ja, Pavel, som sa stal jeho služobníkom. Teraz radujem sa vo [svojich] utrpeniach pre vás a na vlastnom tele doplňujem, čo chybuje zo súženia Kristovho pre Jeho telo, ktorým je Jeho cirkev. Jej služobníkom som sa stal podľa Božieho riadenia, ktoré mi pre vás bolo dané, aby som doplnil slovo Božie, tajomstvo od vekov a pokolení skryté, ale teraz vyjavené Jeho svätým, ktorým chcel Boh dať poznať, aké je bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi. A týmto je Kristus vo vás, nádej slávy. Jeho zvestujeme my, napomíname a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka učinili dokonalým v Kristovi. A ja sa o to aj namáham a bojujem v Jeho moci, ktorá mocne pôsobí vo mne. Chcem totiž, aby ste vedeli, aký boj mám za vás, za Laodikenských a za tých, čo ešte nevideli moju telesnú tvár, aby sa im upevnili srdcia spojením v láske a aby prišli ku všetkému bohatstvu dokonalého chápania, k porozumeniu Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania. Toto vám hovorím, aby vás nikto neprehovoril ľstivými rečami. Lebo hoci som telom aj vzdialený, v duchu som s vami a radujem sa, že vidím vašu usporiadanosť a stálosť vašej viery v Krista. Preto, ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v Ňom žite, zakorenení a budovaní v Ňom i upevnení vierou, ako ste boli vyučovaní, a rozhojňujte sa v dobrorečení. Hľaďte, aby vás niekto nestrhol mudráctvom a prázdnym mámením podľa ľudského podania, podľa živlov sveta, a nie podľa Krista, lebo v Ňom prebýva všetka plnosť božskosti telesne, a aj vy prišli ste k dokonalosti v Ňom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a moci. V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych. Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. Na Ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi. Nech vás teda nikto neposudzuje ani pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novomesiace alebo pre soboty, veď sú len tieňom budúcich vecí, ale telo je Kristovo. Nech vás nikto nepripraví vedome o odmenu ponižovaním seba a uctievaním anjelov, chvastavými videniami ani tým, že sa nadarmo nadúva v telesnom zmýšľaní a nepridŕža sa Hlavy, z ktorej celé telo, kĺbami a šľachami vystrojené a pospájané, rastie Božím vzrastom. Ak ste teda s Kristom odumreli živlom sveta, ako to, že sa dáte viazať - ako by ste ešte vo svete žili - predpismi? Nedotýkajte sa, nejedzte, ani na to nesiahajte; to všetko sú veci, ktoré spotrebovaním vychádzajú nazmar. Veď je to len podľa rozkazov a učenia ľudí. Je to zdanlivo múdrosť, ale (v skutočnosti) len samovoľné pobožnostkárstvo, sebaponižovanie a trýznenie tela. Má to cenu len pre nasýtenie tela. Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve. Mŕtvite teda zemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modloslužba. Pre tieto veci prichádza hnev Boží. V nich ste voľakedy aj vy chodili, keď ste žili v nich, ale teraz aj vy odložte všetko: hnev, vášnivosť, zlosť, rúhanie sa i ošklivé reči zo svojich úst. Neluhajte si vzájomne, keď ste už vyzliekli starého človeka s jeho skutkami, a obliekli nového, ktorý sa obnovuje ku pravému poznaniu podľa obrazu svojho Stvoriteľa. Tu už nie je ani Grék, ani Žid, ani obrezaný, ani neobrezaný, ani barbar, ani Skýt, ani otrok, ani slobodný, ale všetko a vo všetkých je Kristus. Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti. A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte (za to) vďační. Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho. Ženy, poddané buďte mužom, ako sa sluší v Pánovi. Mužovia, milujte si ženy a nebuďte príkri k nim. Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo to je milé Pánovi. Otcovia, nedráždite svoje deti, aby neklesli na mysli. Otroci, vo všetkom poslúchajte telesných pánov a neslúžte len naoko ako tí, čo sa ľuďom chcú páčiť, ale v úprimnosti srdca a v bázni pred Pánom. Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo, veď Pánovi Kristovi slúžite. Kto však pácha neprávosť, prijme odplatu neprávosti, lebo nieto uprednostňovania osôb. Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé, i rovnocennosť, vediac, že aj vy máte Pána v nebi. V modlení vytrvajte, bdejte pri ňom a dobrorečte. Modlite sa aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere pre slovo, aby sme zvestovali tajomstvo Kristovo, pre ktoré som aj vo väzení, aby som ho zjavným učinil tak, ako som ho povinný zvestovať. Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo, a vykupujte čas. Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať. Čo je so mnou, oznámi vám všetko Tychikos, milovaný brat, verný diakon, spoluslužobník v Pánovi, ktorého som práve preto poslal k vám, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami, a aby vám potešil srdcia, ako aj Onezimos, verný a milovaný brat, ktorý je od vás. Oni vám oznámia všetko, čo sa tu deje. Pozdravuje vás Aristarchos, môj spoluväzeň, Marek, Barnabášov bratranec, o ktorom ste už dostali rozkazy - ak príde k vám, prijmite ho - a Jezus, prímenom Justus, ktorí sú moji spolupracovníci pre kráľovstvo Božie spomedzi obrezaných a sú mi útechou. Pozdravuje vás služobník Krista Ježiša Epafras, ktorý je od vás a ustavične zápasí o vás v modlitbách, aby ste stáli ako dokonalí, plniac vo všetkom vôľu Božiu. Vydávam mu svedectvo, že má mnoho námahy s vami a s tými, čo sú v Laodikei a v Hierapolise. Pozdravuje vás milovaný lekár Lukáš a Démas. Pozdravujte bratov v Laodikei i Nymfasa, aj cirkevný zbor, ktorý je v jeho dome. Keď si tento list prečítate, postarajte sa, aby ho prečítali aj v cirkevnom zbore laodikejskom, a onen laodikejský aby ste zase vy prečítali. A povedzte Archipovi: Usiluj sa vyplniť službu, ktorú si prijal v Pánovi. Tu je môj, Pavlov vlastnoručný pozdrav. Pamätajte na moje putá. Milosť s vami! [Amen.] Pavel, Silvanos a Timoteos cirkevnému zboru Tesalonických v Bohu Otcovi a v Pánovi Ježišovi Kristovi. Milosť vám a pokoj! Ďakujeme Bohu za všetkých vás, kedykoľvek sa zmieňujeme o vás vo svojich modlitbách, a neprestajne spomíname pred naším Bohom a Otcom dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. Vieme, bratia Bohom milovaní, o vašom vyvolení, lebo sme vám nezvestovali evanjelium len slovom, ale aj v moci a Duchu Svätom a v úplnej istote, veď viete, akí sme boli medzi vami a pre vás. A vy ste sa stali našimi aj Pánovými napodobňovateľmi, keď ste, hoci v mnohom súžení, s radosťou z Ducha Svätého prijali slovo, takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónii a Acháji. Lebo od vás sa rozhlásilo slovo Pánovo nielen v Macedónii a Acháji, ale vaša viera v Boha sa rozniesla po celom kraji, takže nám ani netreba hovoriť. Však (oni) sami rozprávajú o nás, ako sme prišli k vám a ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili živému a pravému Bohu a očakávali z nebies Jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás vytrhuje z budúceho hnevu. Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol daromný, ale hoci sme predtým, ako viete, mnoho trpeli a potupu znášali vo Filipis, odvážili sme sa vo svojom Bohu zvestovať vám evanjelium Božie v mnohých bojoch. Naše napomenutie nepochádzalo totiž ani z poblúdenia, ani z nečistých pohnútok, ani z podvodu, ale ako nás Boh uznal za hodných a poveril zvestovať evanjelium, tak hovoríme - nie ako tí, ktorí sa chcú páčiť ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. Veď, ako viete, ani sme vám nikdy nelichotili v reči, ani - Boh je svedok! - nechceli sme lakome získať niečo pre seba, ani sme nehľadali ľudskú slávu ani u vás, ani u iných. Ako Kristovi apoštolovia mohli sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska deti. Tak sme sa vinuli k vám, že sme boli hotoví dať vám nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás zamilovali. Iste sa pamätáte, bratia, na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, len aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám kázali evanjelium Božie. Vy ste svedkami, aj Boh, ako zbožne, spravodlivo a bez úhony sme sa správali k vám, veriacim: vy viete, ako sme vás každého - ako otec vlastné deti - napomínali, povzbudzovali a svedectvom zaväzovali, aby ste žili dôstojne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy. Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo - čím naozaj je! - ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich. Veď vy, bratia, ste napodobňovateľmi cirkevných zborov Božích, čo sú v Judsku v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste trpeli od vlastných rodákov, čo tamtí od Židov, ktorí zabili aj Pána Ježiša a prorokov, aj nás prenasledovali. Ani Bohu nie sú milí a všetkým ľuďom sú odporní, prekážajú nám zvestovať evanjelium pohanom, aby boli spasení (a robia to preto), aby dovŕšili mieru svojich hriechov. Ale prišiel na nich hnev až do konca. My však, bratia, keď sme na krátky čas aj osireli, odlúčení od vás, - pravda, len telesne, nie srdcom - s túžbou tým vrúcnejšou sme sa usilovali vidieť vás opäť tvárou v tvár. Preto sme chceli prísť k vám, ja, Pavel, opätovne, ale satan nám to prekazil. Veď kto je naša nádej alebo radosť alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy? Lebo vy ste naša sláva i radosť! Preto, keď sme už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že sami ostaneme v Aténach, a poslali sme Timotea, svojho brata a služobníka Božieho v práci za evanjelium Kristovo, upevniť a povzbudiť vás vo viere, aby sa nikto nesklátil v týchto súženiach. Lebo sami viete, že sme na to ustanovení. Veď už keď sme boli u vás, vopred sme vám povedali, že nás očakáva súženie; tak sa i stalo, ako viete. Preto aj ja, keď som už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho, aby som sa dozvedel o vašej viere, či vás, ozaj, pokušiteľ nepokúšal a či tak nevyšla nazmar naša námaha. A teraz, keď sa Timoteos vrátil od vás k nám a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske, aj že si na nás stále spomínate po dobrom a žiadate si nás vidieť tak ako my vás, pri všetkej svojej tiesni a súžení potešili sme sa, bratia, pre vašu vieru, takže teraz opäť žijeme, keď vy stojíte v Pánovi. Akou vďakou sa však môžeme odplatiť Bohu za vás, pre všetku radosť, ktorú máme z vás pred svojím Bohom? Vo dne v noci snažne prosíme, aby sme vás videli tvárou v tvár a napravili nedostatky vašej viery. Kiež sám náš Boh a Otec a náš Pán Ježiš pripraví nám cestu k vám! A vás nech rozhojní a obohatí Pán takou láskou vospolok a ku všetkým (ľuďom), akú aj my máme k vám, a nech vám utvrdí srdcia, aby boli bez úhony v svätosti pred naším Bohom a Otcom, keď náš Pán Ježiš príde so všetkými svojimi svätými. Napokon však prosíme vás, bratia, a napomíname v Pánovi Ježišovi, aby ste sa vždy viac rozhojňovali v tom, čo ste od nás prijali, totiž, ako máte žiť - ako už aj žijete - a páčiť sa Bohu. Veď viete, aké príkazy sme vám dali v mene Pána Ježiša. Lebo to je vôľa Božia: vaše posvätenie. Zdržiavajte sa smilstva, a nech si každý z vás vie získať manželku s posvätnosťou a úctivosťou, nie s vášnivou žiadostivosťou ako pohania, ktorí nepoznajú Boha. Nech sa nikto vo svojom počínaní nedopúšťa prehmatov a neklame brata, pretože pomstiteľom všetkého toho je Pán, ako sme vám to už skôr povedali a osvedčili. Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale v posvätení. Kto teda týmto pohŕda, nie človekom pohŕda, ale Bohom, ktorý vám aj dáva svojho Ducha Svätého. O bratskej láske vám písať netreba, veď vy ste sa od Boha naučili milovať vospolok. Veď to aj robíte všetkým bratom v celej Macedónii. Ale vás napomíname, bratia, aby ste sa v tom ešte viac rozhojňovali a všemožne sa snažili nažívať v pokoji, každý konať svoje a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali, aby ste počestne žili pred tými, čo sú mimo, a aby ste nepotrebovali nikoho. Nechceme však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Lebo keď veríme, že Ježiš umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí umreli v Ježišovi. Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým: my, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo umreli, lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom. Tak sa potešujte vospolok týmito slovami. Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy ich znenazdania prikvačí záhuba ako pôrodné bolesti tehotnú ženu, a neutečú. Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda ako ostatní, ale bdime a buďme triezvi. Lebo tí, čo spia, v noci spia, a opilci sa v noci opíjajú. Ale my (ako synovia) dňa buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spasenie. Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme. Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte. Prosím vás, bratia, vážte si tých medzi vami, čo namáhavo pracujú, sú vám predstavení v Pánovi a poučujú vás, a nadovšetko ich milujte pre ich prácu. Nažívajte v pokoji medzi sebou! Napomíname vás, bratia, učte poriadku neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, buďte zhovievaví ku všetkým. Hľaďte, aby sa nikto neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa snažte robiť dobre medzi sebou a všetkým ľuďom. Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. Ducha neuhášajte! Proroctvami nepohŕdajte! Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte! A sám Boh pokoja nech vás skrz-naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony. Verný je Ten, ktorý vás povoláva; On to urobí. Bratia, modlite sa aj za nás! Pozdravujte všetkých bratov svätým bozkom. Zaväzujem vás menom Pánovým, aby ste dali prečítať tento list všetkým bratom. Milosť nášho Pána Ježiša Krista s vami! [Amen.] Pavel, Silvanos a Timoteos cirkevnému zboru Tesalonických v našom Bohu Otcovi a Pánovi Ježišovi Kristovi. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista! Povinní sme, bratia, vždy ďakovať Bohu za vás, ako sa patrí, pretože vaša viera pekne narastá a vzájomná láska vás všetkých sa rozmáha, takže sa my sami vami chválime po Božích cirkevných zboroch pre vašu vytrvalosť a vernosť aj pri všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate. Ony sú dôkazom spravodlivého Božieho súdu, aby ste boli uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré trpíte. Spravodlivé je totiž u Boha, aby tým, čo vás sužujú, odplatil súžením, a vám, sužovaným, spolu s nami odpočinutím, keď sa s anjelmi svojej moci v plameni ohňa zjaví Pán Ježiš z neba strestať tých, čo nepoznajú Boha a neposlúchajú evanjelium nášho Pána Ježiša. Dostanú trest: večné zahynutie od Pánovej tváre a od slávy Jeho moci, keď príde v ten deň, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých veriacich, pretože ste uverili, o čom sme vám svedčili. Preto sa i modlievame vždy za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými povolania a mocne splnil každý dobrý úmysel a dielo viery, aby meno nášho Pána Ježiša bolo oslávené vo vás a vy v Ňom podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista. A keď je reč o príchode nášho Pána Ježiša Krista a o tom, že sa spoločne zhromaždíme k Nemu, prosíme vás, bratia, nedajte sa tak ľahko sklátiť v presvedčení, alebo zastrašiť ani duchom ani slovom ani údajne naším listom, akoby deň Pánov už nastával. Nech vás nikto nijako neoklame. Lebo prv musí prísť odpadnutie a zjaviť sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa bude protiviť a povyšovať nado všetko, čo sa volá Boh, alebo je predmetom zbožného uctievania, takže sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha. Či sa nepamätáte, že som vám hovoril o tom, keď som bol u vás? A teraz viete, čo ho zdržiava, aby sa zjavil až v čase preňho určenom. Veď tajomstvo neprávosti potajomky už pôsobí, ale prv musí byť odstránený ten, čo ho doteraz zdržiava. Potom sa zjaví ten rušiteľ zákona, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí, keď sa zjaví pri svojom príchode. Tamten príde satanovým pôsobením so všetkými prejavmi moci, znameniami a lživými zázrakmi, so všetkým zvodom neprávosti k tým, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení. A preto dopúšťa Boh na nich silu zvodu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neverili pravde, ale obľúbili si neprávosť. My sme však povinní vždy ďakovať Bohu za vás, bratia Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotinu na spasenie, keď vás posvätil Duchom a obdaril vierou v pravdu. Na to vás aj povolal naším zvestovaním evanjelia, aby ste dosiahli spásu nášho Pána Ježiša Krista. Tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa podania, ktorému ste sa učili od nás ústne alebo listovne. Ale náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý si nás zamiloval a dal nám večné potešenie a dobrú nádej milosti, nech vám On sám potešuje srdcia a utvrdzuje ich v každom dobrom skutku a slove! Nakoniec, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo rýchlo šírilo a oslávilo tak ako aj u vás, a aby sme sa zachránili od nečestných a zlých ľudí. Lebo viera nie je daná všetkým. Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého. Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo vám prikazujeme. Nech vám Pán vedie srdce k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti. Prikazujeme vám, bratia, v mene Pána Ježiša Krista: Stráňte sa každého brata, ktorý žije neporiadne, a nie podľa podania, ktoré ste prijali od nás. Lebo sami viete, ako nás treba napodobňovať. Veď my sme nežili u vás neporiadne; ani chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme ťažko a namáhavo pracovali, len aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Niežeby sme nemali na to právo, ale aby sme vám dali príklad, ako nás napodobňovať. Veď keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje! Počúvame totiž, že niektorí medzi vami neporiadne nažívajú, nič nerobia, ale neužitočné veci stvárajú. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby v pokoji pracovali a jedli svoj chlieb. Ale vy, bratia, neochabujte činiť dobre. Ak niekto neposlúchne slová tohto nášho listu, poznamenajte si ho a nestýkajte sa s ním, aby sa zahanbil. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale priveďte ho k rozumu ako brata. Sám Pán pokoja daj vám stály pokoj vo všetkom. Pán so všetkými vami! Tu môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, čo je overením každého (môjho) listu. Tak vždy píšem. Milosť nášho Pána Ježiša Krista so všetkými vami! [Amen.] Pavel, apoštol Krista Ježiša podľa ustanovenia Boha, nášho Spasiteľa a Krista Ježiša, našej nádeje - Timoteovi, svojmu pravému synovi vo viere. Milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca a od Krista Ježiša, nášho Pána. Ako som ťa prosil, idúc do Macedónie, aby si zostal v Efeze a prikazoval niektorým nerozširovať iné učenie a nepridŕžať sa bájok ani nekonečných rodokmeňov, ktoré napomáhajú skôr hádky ako Božie spravovanie spásy z viery, cieľom (takéhoto) prikazovania je láska z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery. Od tohto niektorí zblúdili a obrátili sa k daromným rečiam; chcú byť učiteľmi zákona, a sami nechápu, ani čo hovoria, ako čo (tak) sebavedome tvrdia. My však vieme, že zákon je dobrý, keď ho niekto primerane používa, vedomý toho, že zákon nie je pre spravodlivého, ale (je) pre zločincov a neposlušných, bezbožníkov a hriešnikov, nesvedomitých a zvrhlých, pre otcovrahov a matkovrahov, vražedníkov, smilníkov, mužov súložiacich s mužmi, kupcov s otrokmi, luhárov, krivoprísažníkov a proti všetkému, čo sa protiví zdravému učeniu; to je podľa evanjelia slávy blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené. Ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal verným, postaviac ma do (svojej) služby, hoci som bol predtým rúhačom, prenasledovateľom a násilníkom; ale dostalo sa mi milosti, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. A navyše sa (vo mne) rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý; ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému. Jemu, Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému [múdremu] Bohu česť a sláva naveky vekov. Amen. Toto ti prikazujem, syn môj Timoteos, na základe predošlých proroctiev o tebe, aby si podľa nich bojoval výborný boj, majúc vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí zavrhli a stroskotali vo viere. Z nich sú Hymeneos a Alexandros, ktorých som odovzdal satanovi, aby sa naučili nerúhať sa. Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti. Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu. Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, ktorý dal seba ako výkupné za všetkých ako svedectvo vo vopred určenom čase. Nato som bol ustanovený ja ako zvestovateľ a apoštol - pravdu hovorím a neklamem - učiteľ pohanov vo viere a pravde. Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste, sväté ruky pozdvihujúc bez hnevu a sváru. A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom, ale dobrými skutkami, ako sa patrí na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti. Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou. Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala. Adam bol totiž stvorený prvý, potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena bola zvedená, dopustila sa priestupku; bude však spasená rodením detí, ak zotrvá vo viere, láske a posvätnej zdržanlivosti. Verná je to reč: Ak sa niekto snaží o biskupstvo, túži po znamenitom diele. Biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, striezlivý, rozumný, slušný, pohostinný, spôsobný vyučovať, nie pijan, nie bitkár [ani nie žiadostivý nečistého zisku], ale mierny, nehašterivý a nie lakomý. Má si dobre spravovať dom a deti udržiavať v poddanosti so všetkou dôstojnosťou. Veď ak niekto svoj dom nevie spravovať, ako sa bude starať o cirkev Božiu? Nech to nie je nováčik vo viere, aby sa nenadúval a neprepadol diablovmu súdu. A musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo (cirkvi), aby sa nedostal do rečí a neprepadol osídlu diablovmu. Podobne diakoni (nech sú) čestní, nie dvojtvárni v reči, ani nie príliš oddaní vínu, ani nie žiadostiví nečistého zisku. Tajomstvo viery nech zachovávajú v čistom svedomí. Ale aj oni sa majú najprv osvedčiť a (len) potom konať diakonskú službu, ak sú bez úhony. Podobne ich ženy (nech sú) čestné, nie ohováračné; striezlivé a vo všetkom verné. Diakoni nech sú mužmi jednej ženy a nech sa dobre starajú o deti a domácnosť. Tí totiž, ktorí dobre konali diakonskú službu, nadobudnú si dobré meno a veľkú dúfanlivosť vo viere, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Keď dúfam, že čoskoro prídem k tebe, píšem ti, aby si, ak sa oneskorím, vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, (tento) stĺp a základ pravdy. Vpravde veľkým tajomstvom pobožnosti je (On), ktorý sa zjavil v tele, ospravedlnený bol v Duchu, zjavil sa anjelom, zvestovaný bol národom, uverili v Neho na svete, vzatý bol v slávu. Ale Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a učenia démonických, pokryteckých, falošných učiteľov, ktorí majú biľagované svedomie, zabraňujú ženiť sa (a prikazujú) zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril, aby ich s ďakovaním požívali veriaci a tí, čo poznali pravdu. Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré, a nič nie je na zavrhnutie, čo ľudia prijímajú s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou. Keď toto budeš predkladať bratom, budeš dobrý služobník Krista Ježiša, vychovávaný slovami viery a dobrého učenia, ku ktorému si sa pridal. Svetské a babské bájky zavrhuj, ale cvič sa v pobožnosti; telesné cvičenie totiž málo osoží, ale pobožnosť je na všetko užitočná, lebo má zasľúbenie pre terajší aj budúci život. Verná je to reč a hodná plného prijatia. Isteže preto sa unúvame a zápasíme, lebo máme nádej v živom Bohu, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich. Toto prikazuj a tomuto vyučuj. Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote. Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní (Písma), napomínaní a vyučovaní. Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a bol ti daný prorockým slovom, keď zbor starších kládol ruky na teba. O toto sa staraj, tomu ži, aby bolo tvoje napredovanie všetkým zjavné. Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to urobíš, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. Na staršieho človeka sa neosopuj, ale ho napomínaj ako otca, mladších ako bratov, staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry so všetkou mravnou čistotou. Vdovy, ktoré sú skutočne vdovy, maj v úcte. Ak má však niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa naučia mať v zbožnej úcte predovšetkým svoj dom a odvďačovať sa svojim predkom, lebo to je príjemné pred Bohom. Skutočná a osamelá vdova zložila svoju nádej v Boha a dňom-nocou zotrváva v modlitbách a prosbách, ale rozkošnica je zaživa mŕtva. A to im prikazuj, aby boli bez úhony. Ak sa niekto nestará o svojich, a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. Do zoznamu nech bude zapísaná (len) vdova, ktorá nemá menej ako šesťdesiat rokov, (bola) ženou jedného muža a má svedectvo o dobrých skutkoch, ak (totiž) vychovala deti, prijímala do domu pocestných, svätým umývala nohy, sužovaným pomáhala, bola snaživá vo všetkom dobrom. Mladšie vdovy odmietaj, lebo keď vzplanuli lás kou k životu na ujmu Kristovej (služby), chcú sa vydať, a majú výčitky, že porušili prvú vernosť. Pritom sa naučia zaháľať, chodia z domu do domu a nielenže sú záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a hovoria, čo sa nepatrí. Chcem teda, aby sa mladšie (vdovy) vydávali, rodili deti, starali sa o domácnosť a protivníkovi nezavdávali podnet na ohováranie. Lebo niektoré sa už obrátili za satanom. Ak [niektorý veriaci muž alebo] niektorá veriaca žena má vdovy, nech im pomáha, ale aby cirkev nebola zaťažená, ale aby sa mohla starať o tie, čo sú skutočne vdovami. Starších, ktorí boli dobrými predstavenými, najmä tých, čo sa unúvajú v kázaní a vyučovaní, treba považovať za hodných dvojitej cti, lebo Písmo hovorí: Nezaviažeš ústa volovi, keď mláti! a: Hodný je robotník svojej mzdy. Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by svedčili dvaja alebo traja svedkovia. Tých však, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa aj ostatní báli. Zaprisahávam ťa pred Bohom a pred Kristom Ježišom a pred vyvolenými anjelmi, aby si to zachovával bez predsudku a nič nerobil z náklonnosti voči niekomu. Unáhlene na nikoho neklaď ruky, nepodieľaj sa na hriechoch iných ľudí. Zachovávaj sa čistý. Nepi už viac vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby požívaj trochu vína. Hriechy niektorých ľudí sú celkom zjavné, takže ich predídu pred súd, pri niektorých však idú aj za nimi. Tak sú úplne zjavné aj dobré skutky, a keď je to inak, nemôžu zostať skryté. Všetci, ktorí sú otrokmi pod jarmom, nech považujú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby meno Božie a (kresťanské) učenie nebolo vystavené rúhaniu; tí však, čo majú veriacich za pánov, nech ich neznevažujú preto, lebo sú bratmi, ale nech tým ochotnejšie slúžia, pretože sú veriaci a milovaní (Boží), ktorí sú horliví v dobročinnosti.Toto uč a prikazuj. Ak niekto iné učí a nepristupuje k zdravým rečiam o našom Pánovi Ježišovi Kristovi a k učeniu, ktoré zodpovedá pobožnosti, je nadutý, i keď nič nerozumie, trpí na hašterivosť a slovné hádky, z ktorých vznikajú závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, trenice ľudí, porušených na mysli a zbavených pravdy, ktorí sa domnievajú, že pobožnosť je ziskom. A pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom; lebo nič sme nepriniesli na svet [a nepochybné je], ani nič odniesť nemôžeme. Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme. Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj a snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť. Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie. Pred Bohom, ktorý dáva všetkému život, a pred Kristom Ježišom, ktorý vyznal pred Pontským Pilátom dobré vyznanie, prikazujem ti, aby si zachovával toto prikázanie nepoškvrnené, bez úhony, až do zjavenia nášho Pána Ježiša Krista, ktoré nám v určenom čase ukáže ten blahoslavený a jediný Panovník, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich. On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktoré nikto z ľudí nevidel, ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. Amen. Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie, a aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky, štedrí, zdielni, a tak si zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a dosiahli skutočný život. Zachovávaj, Timoteos, čo ti je zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a námietkam nepravého poznania, ku ktorému sa niektorí priznali a zblúdili od viery. Milosť s vami. Amen. Pavel, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša podľa zasľúbenia života, ktorý je v Kristovi Ježišovi - Timoteovi, milovanému synovi. Milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca a od Krista Ježiša, nášho Pána. Ďakujem Bohu, ktorému s čistým svedomím slúžim v šľapajach predkov, keď sa neprestajne rozpomínam na teba v modlitbách, vo dne aj v noci - a pripomínajúc si tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby som bol naplnený radosťou, pripomínajúc si tvoju nepokryteckú vieru, ktorá prebývala najprv v tvojej starej matke Loide a v tvojej matke Eunike, ale presvedčený som, že aj v tebe. Preto ti pripomínam, aby si roznecoval v sebe dar Boží, ktorého sa ti dostalo, keď som kládol ruky na teba. Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa, Jeho väzňa, ale spolu (so mnou) v moci Božej znášaj protivenstvá za evanjelium. On nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi, a teraz sa stala známou v zjavení nášho Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý zahladil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. Preň som bol ustanovený ja ako kazateľ, apoštol a učiteľ [pohanov]. Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa. Príkladu zdravých rečí, ktoré si počul odo mňa, drž sa vo viere a láske, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Svoje dobré poverenie chráň si skrze Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás. Vieš, že sa odvrátili odo mňa všetci, ktorí sú v Ázii. Z nich je Fygelos a Hermogenes. Domu Oneziforovmu nech Pán udelí milosrdenstvo, lebo ma často obživil a nehanbil sa za moje okovy, ale keď prišiel do Ríma, horlivo ma hľadal aj našiel. Nech mu Pán dá nájsť milosrdenstvo v onen deň u Pána; a koľko sa mi naposluhoval v Efeze, sám najlepšie vieš. Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj to spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní vyučovať aj iných. Spolu (so mnou) znášaj protivenstvá ako dobrý bojovník Krista Ježiša. Nikto z vojakov sa nepletie do zamestnaní (každodenného) života, aby sa páčil svojmu vojvodcovi. Ak aj niekto preteká, nebude ovenčený, ak nepreteká podľa pravidla. Namáhajúci sa roľník má mať v prvom rade podiel na úrode. Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému. Ježiša Krista, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych (a) je z Dávidovho potomstva, zachovávaj v pamäti podľa môjho evanjelia, pre ktoré trpím až po okovy ako nejaký zločinec; ale slovo Božie nie je v okovách. Preto znášam všetko kvôli vyvoleným, aby s večnou slávou dosiahli aj oni záchranu, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Verná je to reč: Ak sme s Ním umreli, s Ním budeme aj žiť; ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať; ak (Ho) zaprieme, aj On zaprie nás. Ak sa Mu spreneverujeme, On zostáva verný, lebo seba samého nemôže zaprieť. Toto pripomínaj (ľuďom) a zaväzuj ich pred Bohom, aby sa nepúšťali do slovných hádok; nie je to na nič užitočné, ale je to na skazu poslucháčom. Usiluj sa postaviť pred Boha ako osvedčený, ako pracovník, ktorý sa nepotrebuje hanbiť a správne podáva slovo pravdy. Prázdnym svetským rečiam sa vyhýbaj, lebo sa budú naďalej vzmáhať v bezbožnosti, a ich reč bude rozožierať ako rakovina. Z nich sú Hymeneos a Filetos, ktorí zblúdili od pravdy hovoriac, že vzkriesenie už bolo, a (tak) nivočia vieru niektorých. Ale pevný základ Boží predsa stojí a má túto pečať: Poznal Pán svojich! a: Odstúp od neprávosti každý, kto vyznávaš meno Pánovo. Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na čestnú, iné na všednú potrebu. Ak sa teda niekto očistí od týchto vecí, bude nádobou posvätenou na čestnú potrebu, pripravenou na každé dobré dielo. Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. Naničhodné a bláznivé sporné otázky zavrhuj, veď vieš, že vyvolávajú (len) zvady. A Pánovmu služobníkovi sa nepatrí vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlivo znášať krivdy. Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, aby poznali pravdu a vymanili sa z diablovho osídla, ktorým boli zotročení plniť jeho vôľu. Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť po bož ne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj. Z nich sú totiž tí, ktorí sa vkrádajú do domov a podmaňujú si žienky, ktoré sú zaťažené hriechmi, vedené rozličnými žiadosťami, stále sa učia, ale nikdy nemôžu dôjsť k poznaniu pravdy. Ako sa Jannes a Jambres sprotivili Mojžišovi, tak sa títo protivia pravde. Sú to ľudia porušení na mysli a nespoľahliví vo viere. Ale väčšmi sa už nebudú vzmáhať, lebo ich nerozumnosť bude taká zjavná všetkým, akou sa stala nerozumnosť tamtých. Ty si však mňa nasledoval v učení a správaní, v úmysloch a vernosti, v zhovievavosti, láske a trpezlivosti, v prenasledovaniach a utrpeniach, ktoré ma postihli v Antióchii, Ikónii a Lystre. Čo to boli za prenasledovania, ktoré som znášal! A zo všetkých ma Pán vytrhol. A všetci, ktorí chcú pobožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní, ale zlí ľudia a podvodníci sa budú vzmáhať v zlom; budú zvádzať a budú zvádzaní. Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil, a že od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré. Pred Bohom a pred Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a mŕtvych, zaväzujem ťa na Jeho zjavenie a kráľovstvo: zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom striezlivý, znášaj protivenstvá, plň povolanie evanjelistu, konaj si službu. Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu! Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie. Poponáhľaj sa, aby si rýchlo prišiel ku mne, lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky, Krescens do Galácie, Títos do Dalmácie. Jediný Lukáš je so mnou. Marka zober a priveď so sebou, lebo mi je veľmi užitočný na službu. Tychika som poslal do Efezu. Keď prídeš, dones mi plášť, ktorý som nechal u Karpa v Troade, aj knihy, najmä pergameny. Alexandros, kováč, mi spôsobil mnoho zlého, Pán mu odplatí podľa jeho skutkov. Aj ty sa ho chráň, lebo sa veľmi protivil našim rečiam. Keď som sa prvýkrát bránil, nikto nebol pri mne, ale všetci ma opustili. Nech sa im to nezapočíta. Pán však stál pri mne a posilnil ma, aby som plne vykonal zvesť, a aby ju počuli všetci pohania. Tak som bol vytrhnutý z levovej tlamy. Pán ma zbaví všetkého zlého a zachová pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva naveky vekov. Amen. Pozdrav Prisku a Akvilu i dom Oneziforov. Erastos zostal v Korinte, Trofima som však nechal chorého v Miléte. Poponáhľaj sa, aby si prišiel pred zimou. Pozdravujú ťa Eubulos a Pudes, Linos a Klaudia a všetci bratia. Pán s tvojím duchom! Milosť s vami! [Amen.] Pavel, služobník Boží a apoštol Ježiša Krista podľa viery vyvolených Božích a podľa poznávania zbožnej pravdy na základe nádeje večného života, ktorú pravdivý Boh zasľúbil pred večnými vekmi a vo vhodnom čase oznámil svoje slovo vo zvesti, čo mne bola zverená podľa ustanovenia nášho Spasiteľa Boha - Títovi, pravému synovi podľa spoločnej viery. Milosť a pokoj od Boha Otca a Krista Ježiša, nášho Spasiteľa. Nato som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte nebolo (zriadené), a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal: ak je niekto bez úhony, muž jednej ženy, má veriace deti, ktoré nie sú obviňované z roztopašnosti a neposlušnosti. Biskup totiž ako šafár Boží musí byť bez úhony, nie samoľúby, ani hnevlivý, ani pijan, ani bitkár, ani nečistého zisku žiadostivý, ale pohostinný, milovník dobra, mierny, spravodlivý, pobožný, zdržanlivý, musí sa pridŕžať pravého slova podľa učenia, aby bol schopný aj napomínať podľa zdravého učenia a podvracať tých, ktorí odporujú. Lebo je mnoho nepoddajných, táravých ľudí a zvodcov, najmä zo židovstva, ktorým treba zapchať ústa. Títo prevracajú celé domy, keď pre nečistý zisk vyučujú, čo sa nemá (vyučovať). Jeden z nich, ich vlastný prorok, (o nich) povedal: Kréťania vždy luhajú, sú plané hovädá a leniví bruchopasníci. Toto svedectvo je pravdivé. Pre to ich prísne napomínaj, aby ozdraveli vo viere a nepridržiavali sa židovských bájok a príkazov ľudí odvrátených od pravdy. Čistým je všetko čisté, poškvrneným a neveriacim však nič nie je čisté, ale myseľ aj svedomie majú poškvrnené. Hovoria, že poznajú Boha, ale skutkami (Ho) zapierajú. Sú ohavní a neposlušní a ničoho dobrého nie sú schopní. Ty však hovor, ako sa patrí na zdravé učenie: Starší mužovia nech sú striezliví, čestní, mierni, zdraví vo viere, láske a trpezlivosti; podobne aj staršie ženy nech sú v správaní také, ako sa patrí na sväté, nie ohováračné, ani nie otrokyne mnohého vína, (ale) učiteľky dobra, aby poučovali mladé ženy, ako byť milými k (svojim) mužom a láskavými k deťom, miernymi, cudnými, domáckymi, dobrými, poddanými svojim mužom, aby slovo Božie nebolo vystavené rúhaniu. Podobne napomínaj aj mladších mužov, aby boli vo všetkom mierni. Dávaj (im) seba za vzor dobrých skutkov; v učení dokazuj neporušenosť a dôstojnosť, (poskytuj im) zdravé, bezúhonné slovo, aby sa protivník zahanbil, nemajúc čo zlého povedať o nás. Otroci nech sú svojim pánom vo všetkom poddaní, milí, nech im neodvrávajú, nech ich neokrádajú, ale nech im dosvedčujú všemožnú poctivú vernosť (tak), aby boli ozdobou učeniu nášho Spasiteľa Boha u všetkých (ľudí). Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky. Toto hovor, (takto) napomínaj, karhaj so všetkou dôraznosťou a nikto nech tebou nepohŕda. Pripomínaj im, aby boli poddaní vrchnostiam a mocnostiam, poslúchali ich, boli hotoví do každého dobrého diela, nikomu nezlorečili, neboli hašteriví, ale prívetiví, dokazujúc všemožnú miernosť všetkým ľuďom. Lebo aj my sme boli kedysi nerozumní [a] neposlušní; blúdili sme a slúžili žiadostiam a rozličným rozkošiam, trávili sme život v zlobe a v závisti; boli sme nenávidení a navzájom sme sa nenávideli. Ale keď sa zjavila dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha k ľuďom, spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života. Verná to reč, a žiadam si - toto zdôrazňuj: aby tí, čo uverili Bohu, snažili sa konať dobré skutky. To je dobré a užitočné ľuďom. Daromným sporným otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákone sa vyhýbaj, lebo sú neužitočné a márne. Človeka kacíra po jednom-dvoch napomenutiach obchádzaj, uvedomujúc si, že je to prevrátenec a hreší, sám sa zatracujúc. Keď pošlem k tebe Artema alebo Tychika, ponáhľaj sa ku mne do Nikopolisu; rozhodol som sa totiž tam prezimovať. Zéna, učiteľa zákona, a Apolla vystroj starostlivo na cestu, aby im nič nechýbalo. Nech sa aj naši (ľudia) učia dobre konať, keď je potrebné, aby neboli bez ovocia. Pozdravujú ťa všetci, ktorí sú so mnou. Pozdrav tých, čo nás milujú vo viere. Milosť so všetkými vami! [Amen.] Pavel, väzeň Krista Ježiša, a brat Timoteos milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, sestre Apfii aj Archipovi, nášmu spolubojovníkovi, a zboru, ktorý je v tvojom dome. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Ďakujem svojmu Bohu, kedykoľvek sa rozpomínam na teba v modlitbách, lebo počúvam o tvojej láske a vernosti, ktorú máš k Pánovi Ježišovi a ku všetkým svätým, (a prosím), aby sa tvoja účasť vo viere prejavovala poznávaním všetkého dobrého, ktoré je v nás a smeruje ku Kristovi. Brat môj, veľmi som sa totiž zaradoval a potešil z tvojej lásky, ktorou osviežuješ srdcia svätých. Preto, hoci v Kristovi by som ti smelo mohol rozkázať, čo sa ti patrí, pre lásku radšej prosím, ja, Pavel, starec, a teraz ešte aj väzeň pre Krista Ježiša, prosím ťa za svoje dieťa, ktoré som splodil vo väzení, za Onezima. Bol ti síce kedysi neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe aj mne. Poslal som ti ho, [a ty ho prijmi ako] moje srdce. Chcel som si ho nechať pri sebe, aby mi miesto teba posluhoval, keď som v putách pre evanjelium, ale nechcel som nič urobiť bez tvojho vedomia, aby tvoja dobrota nebola akoby vynútená, ale dobrovoľná. Lebo vari preto odišiel na čas, aby si ho potom mal naveky, už nie ako otroka, ale viac než otroka, ako milovaného brata, milého najmä mne, a tým viac tebe aj podľa tela, aj po Pánovi. Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. Ak ťa poškodil v niečom, alebo ti je dlžen niečo, pripíš to na môj účet; ja, Pavel, písal som to vlastnou rukou, ja zaplatím. Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžen aj sám seba. Áno, brat, chcel by som mať zisk z teba v Pánovi; poteš mi srdce v Kristovi. Písal som ti v dôvere, že ma poslúchneš, a viem, že urobíš aj viac, ako hovorím. Zároveň mi priprav aj prístrešie; dúfam totiž, že sa vám na vaše prosby vrátim. Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň pre Krista Ježiša, Marek, Aristarchos, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci. Milosť Pána Ježiša Krista s vaším duchom. [Amen.] Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky. Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov; o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil. Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom. A keď zase uvedie Prvorodeného na svet, hovorí: Nech padnú pred Ním na kolená všetci anjeli Boží! A k anjelom hovorí: On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom; ale k Synovi: Tvoj trón, ó Bože, je naveky vekov a: žezlo spravodlivosti je žezlom Jeho kráľovstva; miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto pomazal Ťa, ó Bože, Tvoj Boh olejom veselia nad Tvojich druhov. A potom: Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk; ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho, zvinieš ich ako plášť, a aj sa zmenia ako rúcho; ale Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú. A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož? Či nie sú všetci služobnými duchmi, posielanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu? Práve preto tým viac treba si nám všímať, čo sme počuli, aby sme to neobišli. Lebo ak už slovo, ktoré anjeli hlásali, bolo prísne platné a akýkoľvek priestupok a neposlušnosť našli zaslúženú odplatu, akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie, ktoré najprv Pán zvestoval, potom nám ho potvrdili tí, čo ho počuli, a zároveň aj Boh vydal svedectvo o ňom znameniami a divmi a všelijakými prejavmi moci, ako aj udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle? Lebo nie anjelom podriadil Boh budúci svet, o ktorom hovoríme. Veď ktosi svedčí niekde, keď hovorí: Čože je človek, že naňho pamätáš? A čo Syn človeka, že sa oňho staráš? Menším od anjelov si Ho načas učinil, slávou a cťou si Ho ovenčil, všetko si Mu poddal pod nohy. Keď Mu teda všetko poddal, nenechal nič, čo by Mu bolo nepoddané. Teraz, pravda, nevidíme, že Mu je všetko poddané. Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou. Lebo pre milosť Božiu musel okúsiť smrť za všetkých. Tak sa totiž patrilo Jemu, kvôli ktorému je všetko a skrze ktorého je všetko, aby po privedení mnohých synov do slávy aj Pôvodcu ich spasenia za cenu utrpení urobil dokonalým. Veď aj kto posviaca, aj tí, čo sú posviacaní, všetci sú z jedného (otca). Práve preto sa nehanbí menovať ich bratmi hovoriac: Tvoje meno budem zvestovať bratom a v zhromaždení Teba budem zvelebovať. Potom: Ja v Neho budem dúfať. A zase: Ajhľa, tu som i deti, ktoré mi dal Boh. A pretože deti majú účasť na krvi a mäse, aj On sám mal účasť na nich, a to preto, aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život. Lebo skutočne neujíma sa anjelov, ale potomkov Abrahámových. Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným. Preto, svätí bratia a účastníci nebeského povolania, pozorujte Apoštola a Veľkňaza nášho vyznania, Ježiša, verného Tomu, kto Ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom Jeho dome. Hoden je však o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako sám dom. Lebo každý dom musí niekto vybudovať, a kto všetko vybudoval, je Boh. Aj Mojžiš bol teda verný v celom Jeho dome ako služobník na svedectvo o tom, čo bolo treba zvestovať; ale Kristus ako Syn (je) nad Jeho domom, a tým domom sme my, ak pevnú dôveru a chválu nádeje zachovávame až do konca. Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri roztrpčení v deň pokúšania na púšti, kde ma skusovaním pokúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky za štyridsať rokov; preto som zanevrel na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci! Ale oni nepoznali moje cesty, takže som prisahal v hneve: Nevojdú do môjho odpočinku! Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Lebo sme sa stali Kristovými účastníkmi, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachovávame pevnú až do konca. Keď sa hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri (onom) roztrpčení - kto to, ozaj, boli, čo počuli a roztrpčovali sa? Či nie všetci, ktorí vyšli z Egypta pod Mojžišom? A na koho zanevrel na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich telá padli na púšti? A komu prisahal, že nevojde do Jeho odpočinku? Či nie tým, čo neposlúchali? A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru. Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli. Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Preto som prisahal v hneve: nevojdú do môjho odpočinku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo. Veď hovorí voľakde o siedmom dni takto: A odpočinul si Boh na siedmy deň od všetkých prác; a tu zase: Nevojdú do môjho odpočinku. Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, určuje znovu istý deň: (nové) dnes - tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia. Lebo keby ich už Józua bol doviedol do odpočinku, tak by Boh nebol hovoril o inom, neskoršom dni. Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. Lebo každý, kto vošiel do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej. Snažme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať. Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania. Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas. Každý veľkňaz, ktorý je spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí vo veciach Božích: prinášať dary a obete za hriechy. Je schopný spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, lebo aj sám podlieha slabostiam; preto je povinný prinášať obeť za hriechy aj za ľud, aj za seba. A nikto si nemôže sám vziať hodnosť, len ak ho Boh povolal ako aj Árona. Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes. Ako aj inde hovorí: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka. V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. A stal sa pôvodcom večného spasenia, keď prešiel v dokonalosť k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú, keď Ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka. O tom by sme mali čo povedať, a to také, čo je ťažko vysvetliť, keďže ste zleniveli počúvať. Lebo hoci by ste po toľkom čase mali byť učiteľmi, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvopočiatkom Božích zjavení, a znovu potrebujete mlieko, a nie tvrdý pokrm. Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého. Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha, učení o krstoch, o kladení rúk, o zmŕtvychvstaní a o večnom súde. A to, ak Boh dovolí, aj vykonáme. Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého a okúsili utešenú reč Božiu i silu budúceho veku, a potom predsa odpadli - aby tí boli znova privedení k pokániu, keď na svoju škodu znova križujú Syna Božieho a vystavujú Ho posmechu. Veď zem, ktorá vpíja dážď, často na ňu padajúci, a plodí užitočnú bylinu tým, pre ktorých býva obrábaná, dostáva požehnanie od Boha; ale tá, čo donáša tŕnie a bodľačie, je neúrodná, blízka kliatbe a jej konečným učením je, aby bola spálená. Ale čo sa vás týka, milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení o lepšom, totiž, že dosiahnete vykúpenie. Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete. Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení. Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím. A tak čakal (Abrahám) trpezlivo a dosiahol zasľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho a zakončením akéhokoľvek odporu je im potvrdzujúca prísaha. Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou, aby v dvoch nezmeniteľných výkonoch, ktorými Boh nemôže klamať, mali sme pevné povzbudenie (my), ktorí snažíme uchopiť ponúkanú nádej. Táto je ako bezpečná a pevná kotva našej duše a preniká do najvnútornejšej čiastky, za oponu, kam vošiel za nás Ježiš ako predchodca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Melchisedeka. Tento Melchisedek totiž, kráľ Sálema a kňaz najvyššieho Boha, išiel Abrahámovi naproti, keď sa vracal z vojny, v ktorej porazil kráľov, a požehnal ho; Abrahám mu dal desiatky zo všetkého. Jeho meno v našej reči znamená najprv: kráľ spravodlivosti a potom aj: kráľ Sálema, to jest: kráľ pokoja. Nemá otca, nemá matku, nemá rodokmeň, jeho dni sú bez počiatku, jeho život bez konca; podobný je Synovi Božiemu a zostáva kňazom navždy. Dobre pozorujte teda, aký veľký je to človek, keď mu sám patriarcha Abrahám dal desiatok najcennejšieho z koristi. Aj synovia Léviho, ktorí zastávajú kňazský úrad, majú poverenie vyberať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci títo pochádzajú z bedier Abrahámových. On však, hoci nebol z ich rodu, vybral desiatok od Abraháma a požehnal tomu, ktorý mal zasľúbenie. A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. A potom: tu smrteľní ľudia prijímajú desiatky, tam však niekto, o ktorom je dosvedčené, že žije. A aby som tak povedal: aj sám Lévi, ktorý prijíma desiatky, odovzdal desiatky skrze Abraháma, veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel naproti. Keby bola bývala možná dokonalosť prostredníctvom levítskeho kňazstva - veď skrze kňazstvo dostal ľud zákon - či by bolo bývalo treba ustanoviť iného kňaza na spôsob Melchisedeka, a nebolo by stačilo pomenovať ho na spôsob Árona? Lebo keď sa zmení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj zákon. Veď Ten, o ktorom sa tu hovorí, patril k inému kmeňu, z ktorého nikto nemal dočinenia s oltárom. Veď je všeobecne známe, že náš Pán pochádzal z Júdu - kmeňa, ktorému Mojžiš nehovoril nič o kňazoch. A potom ešte omnoho zrejmejšie je to tým, že povstal iný kňaz, podobný Melchisedekovi, ktorý sa ním nestal mocou nejakého zákona o telesnom pôvode, ale mocou neporušiteľného života. Veď tak znie svedectvo o Ňom: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka. Týmto sa ruší predošlé prikázanie ako slabé a neužitočné - veď zákon nič neurobil dokonalým - ale prišla lepšia nádej, ktorou sa približujeme k Bohu. A to sa nestalo bez prísahy - totiž tamtí stali sa kňazmi bez prísahy, ale On s prísahou Toho, ktorý mu povedal: Prisahal Pán, a neoľutuje to: Ty si kňaz naveky - natoľko sa Ježiš stal zárukou lepšej zmluvy. Zatiaľ z tamtých stávali sa kňazmi mnohí, lebo im smrť prekazila zostať: On však, pretože zostáva naveky, zastáva kňazský úrad, ktorý neprechádza na iného. Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich. Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí poddaných slabosti; ale slovo prísahy, ktorá odznela po zákone, ustanovuje Syna, ktorý prešiel do večnej dokonalosti. Z povedaného je hlavné toto: máme takého Veľkňaza, ktorý sa posadil na pravici trónu Velebnosti na nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý rozložil Pán, a nie človek. Veď každý veľkňaz je na to ustanovený, aby prinášal dary a obete; preto aj On musí mať niečo, čo by priniesol. Lebo keby bol na zemi, nebol by vôbec kňazom, veď tu sú tí, čo prinášajú dary podľa zákona, keď konajú bohoslužbu v tom, čo je obrazom a tieňom nebeských vecí, ako to bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: Hľaď - povedal mu totiž (Boh) - aby si vyhotovil všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. Teraz však dostal o to dôstojnejšiu službu, o čo lepšia je zmluva, ktorej stal sa prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími zasľúbeniami. Keby totiž oná prvá (zmluva) bola bývala bez chyby, nebolo by treba hľadať miesto druhej. Ale Boh ich karhá: Ajhľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem novú zmluvu s domom Izraelovým a s domom Júdovým; nie podľa onej zmluvy, čo som uzavrel s ich otcami toho dňa, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta; pretože oni nezotrvali pri mojej zmluve, aj ja som ich opustil, hovorí Pán. Toto je však zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do mysle a vpíšem im ich do srdca a ja im budem Bohom, a oni mi budú ľudom. A nik nebude poučovať blížneho, ani brat brata, a nebudú hovoriť: Poznaj Pána! lebo ma budú poznať všetci od malého po veľkého a budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy viacej nepomyslím. Keď však hovorí o novej zmluve, vyhlasuje prvú za zastaranú; a čo je zastarané a prežilo sa, je blízke zániku. Aj prvá zmluva mala síce určité bohoslužobné predpisy aj svätyňu na zemi. Zriadili totiž prvý stánok: v ňom bol svietnik a stôl s posvätnými chlebmi; to sa volá svätyňa. A za druhou oponou je stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých: tu je zlatý kadidlový oltár, truhla zmluvy celá obložená zlatom, v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy; nad ňou cherubíni slávy, ktorí zatieňujú zľutovnicu. O tom však netreba teraz hovoriť podrobne. Odkedy je to tak zariadené, do prvého stánku opätovne vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu; do druhého však len raz do roka (vchádza) sám veľkňaz, ale nie bez krvi, ktorú prináša za seba a za nevedomosti ľudu. Týmto naznačuje Duch Svätý, že cesta do (svätyne) svätých ešte vždy nie je zjavná, kým stojí prvý stánok, ktorý je obrazom pre terajší vek; podľa neho prinášajú sa dary a obete, ktoré nemôžu zdokonaliť vo svedomí toho, kto uctieva Boha, a sú popri pokrmoch a nápojoch a rozličných umývaniach len vonkajšími predpismi, ktoré platia do času nápravy. Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie. Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote: o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu. Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby Jeho smrťou, smerujúcou k vykúpeniu z priestupkov, spáchaných za prvej zmluvy, prijali povolaní zasľúbenie večného dedičstva. Lebo kde je závet, tam treba nevyhnutne dosvedčiť smrť závetcu. Veď závet je platný len po mŕtvych, ale nemá účinnosti, kým závetca žije. Preto ani prvá zmluva nebola posvätená bez krvi. Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a kozlov s vodou, so šarlátovou vlnou, s yzopom a pokropil aj samotnú knihu aj všetok ľud a hovoril: To je krv zmluvy, ktorú vám nariadil Boh. Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. A podľa zákona temer všetko sa očisťuje krvou, a bez vyliatia krvi niet odpustenia. Potrebné je teda, aby podoby nebeských vecí boli takýmito (prostriedkami) očistené, ale samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obeťami, než sú tamtie. Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale (vošiel) do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zástanca. Ani nie preto, aby sa opätovne obetoval ako veľkňaz, ktorý vchádza do svätyne každý rok s cudzou krvou. Veď inak by musel trpieť znovu a znovu od stvorenia sveta. A On sa zjavil raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou zahladil hriech. A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie. Lebo zákon, ktorý je len tieňom budúcich hodnôt, a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu). Či by ich inak neprestali prinášať? Veď tí, čo konajú bohoslužbu, nemali by viac vedomie hriechu, keby boli už raz navždy očistení. A predsa z roka na rok pripomínajú hriechy, lebo krv býkov a kozlov nemôže zahladiť hriechy. Preto pri svojom príchode na svet hovorí: Obete ani dary si nechcel, ale dal si mi telo: v zápalných obetiach a v obetiach za hriech nemal si zaľúbenie. Vtedy som povedal: Ajhľa, idem, veď v Knihe je napísané o mne, aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu. Najprv teda hovorí: Obete ani dary, ani zápalné obete, ani obete za hriechy si nechcel, ani si nemal v nich zaľúbenie, hoci ich prinášajú podľa zákona. Len potom povedal: Ajhľa, idem, aby som plnil Tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. Podľa tejto vôle sme posvätení tým, že Ježiš Kristus raz navždy obetoval svoje telo. A potom, každý kňaz tam stojí každý deň, koná bohoslužbu, znovu a znovu prináša tie isté obete, ktoré nikdy nemôžu zahladiť hriechy. On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy po pravici Božej a teraz už čaká, kým Mu Jeho nepriatelia nebudú položení za podnož. Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť. Dosvedčuje nám to aj sám Duch Svätý, lebo po slovách: Toto je zmluva, ktorú uzavriem s nimi, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nepomyslím. Kde sú však hriechy odpustené, niet už viac obetí za hriechy. Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo; a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy, len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protivníkov. Ktokoľvek pohrdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva musí zomrieť, keď dvaja alebo traja svedčia proti nemu: uvážte teda, o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmieva sa Duchu milosti. Veď poznáme Toho, ktorý povedal: Mne pomsta, ja odplatím. A zase: Pán si bude súdiť ľud. Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha. Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý. Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život. Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie. Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného. Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Ňou si získal vysvedčenie, že je spravodlivý, keď sa sám Boh priznal k jeho darom, a ňou hovorí, aj keď je mŕtvy. Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil. Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery. Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie. Preto z jedného človeka, a to už neplodného, rozmnožilo sa ľudstvo ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží, ktorý nemožno spočítať. Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi. Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto. Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie, a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo. Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych. Preto ho aj dostal späť; a to je podobenstvo. Vierou požehnal Izák Jákoba a Ézava do budúcnosti. Vierou požehnal Jákob oboch Jozefových synov, keď umieral a vzýval Boha, opierajúc sa o palicu. Vierou sa rozpomínal Jozef na odchod synov izraelských, keď dokonával, a prikázal, čo s jeho kosťami. Vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že je dieťa vydarené, a nedali sa odstrašiť kráľovským rozkazom. Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovského hnevu, lebo bol vytrvalý, akoby videl Neviditeľného. Vierou nariadil veľkonočné slávnosti a (rozkázal) potrieť krvou (veraje), aby sa (anjel) zhubca nedotkol ich prvorodených. Vierou prešli (Židia) cez Červené more ako po suchu, a keď sa potom Egypťania pokúsili o to, potopili sa. Vierou padli múry Jericha, keď ich (Židia) obchádzali sedem dní. Vierou neviestka Rachab nezahynula s neposlušnými, lebo pokojne prijala vyzvedačov. A čo ešte povedať? Veď nemáme kedy rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí si vierou podmaňovali kráľovstvá, konali spravodlivosť, dosahovali zasľúbenie, zapchávali tlamu levom, uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, zmužnievali v boji, zaháňali šíky cudzích vojsk. Ženy svojich mŕtvych dostávali vzkriesených; iní podstupovali muky, a neprijali prepustenie, aby dosiahli lepšie vzkriesenie. Iní zase okúsili posmech a bičovanie, ba aj putá a väzenie. Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, blúdievali v ovčích a kozích kožiach, strádavali, trpievali útlak a ubližovanie, oni, ktorých svet nebol hoden, túlavali sa po púštiach a vrchoch, po jaskyniach a prepadliskách zeme. Všetci títo, hoci získali vierou (dobré) svedectvo, nedosiahli, čo im bolo zasľúbené; lebo Boh predvídal pre nás niečo lepšie, aby bez nás nedosiahli dokonalosť. Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu. Ešte ste sa nesprotivili až do krvi, bojujúc proti hriechu. A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám znie ako synom: Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá; lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. Vytrvajte, aby vás vychoval. Ako so synmi zaobchádza Boh s vami. Veď kdeže je syn, ktorého by otec nevychovával? Ak zostávate bez prísnej výchovy, v akej majú všetci podiel, ste cudzoložňatá, a nie ste synovia! A potom: mali sme telesných otcov, ktorí nás prísne vychovávali, a ctili sme si ich. Či sa nemáme tým viac poddať Otcovi duchov, a budeme žiť? Veď tamtí vychovávali len krátky čas, ako uznávali za dobré, On však pre naše pravé dobro, aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti. Pravda, nijaká prísna výchova, pokiaľ trvá, nezdá sa radostnou, ale žalostnou; potom však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila. Preto: zase vzpružte ochabnuté ramená a podlomené kolená! A urovnajte si chodníky nohám, aby to, čo je chromé, sa nevytklo, ale radšej ozdravelo. Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána! Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; aby nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili; aby nikto nebol smilníkom alebo bezbožníkom ako Ézav, ktorý si za jeden jediný pokrm predal prvorodenstvo. Veď viete, že aj keď neskôr chcel zdediť požehnanie, bol zavrhnutý, a hoci ho so slzami hľadal, nenašiel možnosť pokánia. Nepristúpili ste zaiste k hmatateľnému [vrchu] ani k horiacemu ohňu, ani k oblaku, ani k tme, ani k búrke ani k hučaniu trúby a hrmotu slov, ktoré - keď počuli (Židia) - prosili, aby sa k nim viac nehovorilo; nemohli totiž zniesť výstrahu: Keď sa zviera čo i len dotkne vrchu, bude ukameňované. A také strašné bolo videnie, že Mojžiš povedal: Zľakol som sa a trasiem sa. Ale pristúpili ste k vrchu Sionu a k mestu živého Boha, nebeskému Jeruzalemu, a k desaťtisícom anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k zboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, k Sudcovi Bohu všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí dosiahli dokonalosť, k Prostredníkovi novej zmluvy, Ježišovi, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. Hľaďte, aby ste neodporovali Tomu, ktorý hovorí. Lebo keď neušli (trestu) tamtí, ktorí odporovali tomu, čo im na zemi zjavil vôľu Božiu, o čo menej my, keď sa odvrátime od Toho, ktorý (hovorí) z neba. Jeho hlas vtedy otriasol zemou, a teraz dáva zasľúbenie a hovorí: Ešte raz zatrasiem zemou, ale aj nebom. A to: ešte raz, zrejme poukazuje na zmenu vecí, ktorými zatrasie ako stvorenými, aby zostalo, čo sa nemôže otriasť. Preto buďme vďační a prijímajme neotrasiteľné kráľovstvo; a takto slúžme Bohu, aby sme sa Mu páčili: s úctou a bázňou. Lebo aj náš Boh je zožierajúcim ohňom. Bratská láska nech trvá! Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí - nevedomky - pohostili už anjelov. Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi väznení, a na trpiacich, veď aj vy ste v tele. Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. Vaše správanie nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám; takže smelo môžeme vyznávať: Pán je mojím pomocníkom, nebudem sa báť; veď čo mi urobí človek? Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám. Lebo je dobré, keď sa srdce posilňuje milosťou, a nie pokrmami. Tí, čo si podľa nich zariadili život, nemali z toho úžitok. My máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo konajú bohoslužbu v stánku. Lebo telá zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do svätyne za hriechy, spaľujú sa von za ohradou. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k Nemu von za ohradu, znášajúc Jeho hanenie. Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce. Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno. Nezabúdajte na dobročinnosť a na zbierky. Lebo v takýchto obetiach má Boh zaľúbenie. Poslúchajte svojich vodcov a podriaďujte sa im, veď oni bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú účtovať z toho; nech to robia s radosťou, a nie so vzdychmi; lebo to by vám nebolo na úžitok. Modlite sa za nás, lebo sme presvedčení, že svedomie je naše dobré, veď sa vo všetkom snažíme dobre si počínať. Tým naliehavejšie prosím, urobte to, aby som sa čím skôr vrátil k vám. Boh pokoja však, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste splnili Jeho vôľu, a nech spôsobí v nás skrze Ježiša Krista, čo Mu je milé. Jemu sláva na veky vekov. Amen. Prosíme vás však, bratia, prijmite radi toto napomenutie, veď len nakrátko som vám písal. Vedzte, že nášho brata Timotea už prepustili. Ak onedlho príde, navštívim vás s ním. Pozdravujte všetkých svojich vodcov a všetkých svätých. Pozdravujú vás tí, čo sú z Itálie. Milosť so všetkými vami. [Amen.] Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista: pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore. Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok. Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej. Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta. Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána - muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály. Brat, ktorý je v nízkom postavení, nech sa chváli svojou vyvýšenosťou, a bohatý svojou poníženosťou, pretože sa pominie ako kvet trávy. Lebo vyšlo slnko so svojou pálčivosťou, spálilo trávu, jej kvet opršal a krása jej zjavu zahynula. Tak vyjde nazmar aj boháč na svojich cestách. Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú. Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech - vykonaný - splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa. Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení.Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom. Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. Ak si niekto myslí, že slúži Bohu, a jazyk si nedrží na uzde, ale oklamáva si srdce, u takého je daromné uctievanie Boha. Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom. Bratia moji, neuprednostňuje nikoho, keďže veríte v nášho osláveného Pána Ježiša Krista. Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu, a vošiel by aj chudobný v chatrnom rúchu, a vy by ste s úľubou pohliadli na toho, čo má nádherné rúcho, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! ale tomu chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam, alebo sadni si mi ku nohám! či ste nerobili rozdiel medzi sebou a nesúdili podľa zlého uvažovania? Počujte, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudobní, nevyvolil, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva zasľúbeného tým, čo Ho milujú? Ale vy ste znevážili chudobného. Či nie bohatí vás utláčajú a vláčia po súdoch? Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami? Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dobre činíte. Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov. Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. Aj hovorte aj konajte ako ľudia, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. Lebo nemilosrdný bude súd nad tým, kto nepreukazoval milosrdenstvo; milosrdenstvo nemá strach pred súdom. Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa! ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď svojho syna Izáka položil na obetný oltár? Vidíš - viera spolupracovala s jeho skutkami a skutkami sa stala dokonalou, a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím. Vidíte, že zo skutkov býva človek ospravedlnený, a nie zo samej viery. Podobne aj neviestka Rachab: či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vypustila? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov. Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedzte, že súd nad nami bude ťažší. Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo. Keď koňom dávame do úst zubadlá, aby nám boli povoľné, usmerňujeme aj celé ich telo. A hľa, aj lode - hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry - riadi najmenšie kormidlo, kam chce kormidelníkova vôľa. Podobne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu zapáli! Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života. Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia, ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť! Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda? Či figovník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) nevydáva sladkú vodu. Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým konaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti! Ale ak máte horkú vášnivosť a hašterivosť v srdci, nevychvaľujte sa a neklamte proti pravde. Toto nie je múdrosť zhora, ale pozemská, zmyslová, démonická. Lebo kde je vášnivosť a hašterivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo. Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva. A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj. Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ zrážky? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch? Túžobne žiadate, ale nemáte; vraždíte a horlíte, ale nemôžete dosiahnuť; máte zrážky a boje (medzi sebou) - ale (nič) nemáte, lebo neprosíte; prosíte, ale nedostávate, lebo zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti! Vy [cudzoložníci a] cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha. Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: Až po závisť túži (po nás) Duch, ktorému dal prebývať v nás? Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás. Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, duševne rozpoltení, posväťte si srdcia; uvedomte si svoju biedu, žalostite a plačte! Nech sa váš smiech obráti na žalosť a radosť na žiaľ! Pokorte sa pred Pánom a povýši vás. Bratia, neohovárajte sa navzájom! Kto ohovára brata alebo posudzuje brata, ohovára zákon a posudzuje zákon. A ak posudzuješ zákon, nie si činiteľom zákona, ale sudcom. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý má moc zachovať a zatratiť. Ale ktože si ty, čo posudzuješ blížneho? A teraz už vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra vypravíme sa do tohto alebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať - veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne; miesto toho, aby ste hovorili: Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme toto alebo tamto! teraz sa vychvaľujete v pýche! Každá takáto chvála je hriešna. A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech. A vy, boháči, plačte, bedákajte nad svojimi biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo zmoľavelo; vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedectvom proti vám a zožerie vám telá ako oheň! Nahromadili ste si bohatstvo - v posledné dni! Ajhľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí, a krik žencov došiel k ušiam Pána mocností! Hýrili ste na zemi a hodovali; vykŕmili ste si srdcia [ako] v deň zabíjačky! Súdili a vraždili ste spravodlivého - neprotiví sa vám! Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. Ajhľa, roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme, trpezlivo ju vyčkáva, až sa jej dostane jesenného a jarného dažďa. Aj vy buďte trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo sa priblížil Pánov príchod! Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli súdení. Ajhľa, sudca stojí predo dvermi! Za vzor, ako znášať súženie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorievali v mene Pánovom. Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých. O Jóbovej vytrvalosti ste počuli, a videli ste aj to, aký koniec mu pripravil Pán, lebo ľútostivý je Pán a milosrdný. A predovšetkým, bratia moji, neprisahajte: ani na nebo, ani na zem, ani akoukoľvek inou prísahou. Ale vaše áno nech je áno, a nie (nech je) nie, aby ste neprepadli súdu. Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy. Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá starších zboru a nech sa modlia nad ním, keď ho v Pánovom mene pomazali olejom. A modlitba z viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustí sa mu. Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy. Ale horlivo sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A zase sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu. Bratia moji, ak niekto medzi vami zblúdi od pravdy, a iný ho obráti, vedzte, že kto obráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni mu dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov. [Amen.] Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, ktorí ako cudzinci žijú v diaspore v Ponte, Galácii, Kapadókii, Ázii, Bitýnii a ktorých Boh Otec vopred poznal, Duch posvätil, aby boli poslušní a skropení krvou Ježiša Krista. Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami! Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase. Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. Po tomto spasení túžili a pátrali proroci, ktorí prorokovali o milosti vám pripravenej. Pátrali totiž, na ktorý a na aký čas Duch Kristov, ktorý prebýval v nich, oznamoval utrpenia pre Krista a slávu po nich. A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo teraz vaši zvestovatelia evanjelia oznamujú vám v moci Ducha Svätého, poslaného z neba, na čo túžia hľadieť anjeli. Preto opášte si bedrá svojej mysle, buďte dokonale triezvi, dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista. A ako poslušné deti nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z čias nevedomosti, ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý! A ak vzývate Otca, ktorý bez uprednostňovania súdi každého podľa jeho diela, konajte v bázni, kým ste tu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista, ktorý bol síce vopred poznaný už pred stvorením sveta, ale v posledných časoch zjavený vám, veriacim skrze Neho v Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych a dal Mu slávu, aby vaša viera bola aj nádejou v Bohu. Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte, veď ste živým a večným slovom Božím znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena. Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet, ale slovo Pánovo zostáva naveky. A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium. A keď ste už zobliekli všetku zlosť, všetku falošnosť, pokrytectvo, závisť a všetko ohováranie, ako práve narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie, keďže ste už okúsili, že Pán je dobrý. Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. Tak vám, veriacim, je chválou, nevercom však je kameňom, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal uholným kameňom, kameňom úrazu a skalou pohoršenia, lebo oni, slovu neposlušní, sa urážajú; to je teda ich určenie. Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. Kedysi neboli ste ani len ľudom, a teraz ste ľudom Božím; žili ste bez zmilovania, a teraz ste došli zmilovania. Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby - vidiac vaše dobré skutky - oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) ohovárajú ako zločincov. Poddaní buďte kvôli Pánovi každému ľudskému zriadeniu, či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo vladárom, ktorých On posiela trestať všetkých, čo zle robia, a chváliť tých, čo dobre robia. Lebo to je vôľa Božia, aby ste dobre robiac, umlčali nerozumnosť nevedomých ľudí ako slobodní, ktorým sloboda nie je zásterkou zlosti, ale ako Boží služobníci! Všetkých si uctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa ctite! Sluhovia, poddaní buďte s úplnou bázňou svojim pánom, nielen dobrým a miernym, ale aj nevľúdnym. Veď je milosťou, keď niekto s čistým svedomím pred Bohom znáša bolesti a trpí bez viny. Ale čože je to za sláva, keď vás bijú preto, že hrešíte? Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu, lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje. On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi; na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší! Podobne ženy, poddané buďte svojim mužom, aby ste mužov, ktorí sa protivia slovu, mlčky získali svojím počínaním, až uvidia vaše cudné správanie v bázni. Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, naobliekané šaty, ale skrytý človek srdca, to jest neporušiteľný a pred Bohom veľmi vzácny duch krotkosti a tichosti. Tak sa ozdobovali kedysi aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a boli poddané svojim mužom; ako Sára, ktorá poslúchala Abraháma a nazývala ho pánom. Vy ste jej dcérami, keď dobre robíte a nebojíte sa nijakého postrachu. Podobne mužovia, uznanlivo nažívajte so ženským pokolením ako so slabším a uctite si ich ako spoludedičky milosti života, aby vaše modlitby neboli daromné. A napokon: všetci buďte jednej mysle, súcitní, milovníci bratstva, milosrdní, pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, nech sa odkloní od zlého a činí dobre, hľadá pokoj a usiluje sa oň; lebo oči Pánove hľadia na spravodlivých, Jeho uši pozorujú ich prosby, ale tvár Pánova je proti tým, čo zle činia. Ktože vám uškodí, keď budete horliť za dobré? Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, blahoslavení ste. Nebojte sa ich ani sa neľakajte, ale Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet, pravda, v tichosti a s bázňou, majúc čisté svedomie, aby tí, čo potupujú vaše cnostné správanie v Kristovi, práve v tom boli zahanbení, v čom vás ohovárajú. Lepšie je totiž, aby ste trpeli, ak je to vôľa Božia, konajúc dobro, a nie zlo. Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Telesne bol usmrtený, ale oživený Duchom, v ktorom zostúpil a kázal väzneným duchom, neposlušným kedysi, keď Božia zhovievavosť vyčkávala za dní Nóacha, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem, duší. Ona aj vás zachraňuje teraz v podobe krstu, ktorý nie je obmytím telesnej nečistoty, ale prosbou o dobré svedomie pred Bohom skrze vzkriesenie Ježiša Krista, ktorý vstúpil na nebo, sedí na pravici Boha a poddaní sú Mu anjeli, mocnosti a moci. Keď Kristus trpel telesne, vyzbrojte sa aj vy tým istým zmýšľaním, že kto trpel telesne, prestal hrešiť, aby - dokiaľ je ešte v tele - nežil viac podľa ľudských žiadostí, ale podľa vôle Božej. Veď prešlo dosť času, v ktorom ste žili podľa vôle pohanov, chodiac v neviazanosti, náruživosti, pijanstve, hodovaní, opilstve a nedovolenej modloslužbe. Zaráža ich, že sa nerútite s nimi do toho istého prúdu rozpustilosti, a rúhajú sa. Ale zodpovedať sa budú Tomu, ktorý je pripravený súdiť živých aj mŕtvych! Lebo preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym, aby boli súdení síce po ľudsky, v tele, ale aby žili Duchom podľa Boha. Koniec všetkého je blízko. Buďte teda rozvážni a dbajte na modlitby. A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. Buďte navzájom pohostinní bez reptania. Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista; On má slávu a moc naveky vekov. Amen. Milovaní, nedivte sa ohňu (súženia), ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné. Ale nakoľko sa podieľate na Kristových utrpeniach, radujte sa, aby ste sa s plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy. Blahoslavení ste, keď vás ľudia hanobia pre Kristovo meno, lebo Duch slávy, Duch Boží, spočíva na vás. Len nech nikto z vás netrpí ako vrah, zlodej, zločinec alebo všetečník; keď však (trpí) ako kresťan, nech sa nehanbí za to, ale nech oslavuje Boha týmto menom. Lebo už je čas, aby sa začal súd od domu Božieho. A keď sa najprv od nás začína, akýže bude koniec tých, čo sú neposlušní evanjeliu Božiemu? Veď keď spravodlivý len-len, že obstojí, kde sa podeje bezbožník a hriešnik? A preto aj tí, čo trpia podľa vôle Božej, nech dobre konajú a porúčajú duše vernému Stvoriteľovi. Starších medzi vami napomínam ako spolustarší a svedok Kristových utrpení i účastník slávy, ktorá sa má zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce; nie pre nečistý zisk, ale ochotne. Ani nie, ako by ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu, a keď sa zjaví Arcipastier, dostanete nevädnúci veniec slávy. Podobne mladší, poddaní buďte starším. A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! Jemu moc naveky vekov. Amen. Po Silvánovi, vašom - ako verím - vernom bratovi, len nakrátko som vám napísal, aby som vás napomenul a vydal svedectvo, že toto je tá pravá milosť Božia; v nej zotrvajte! Pozdravujú vás: spolu s vami vyvolený cirkevný zbor v Babylone a môj syn Marek. Pozdravujte sa navzájom bozkom lásky. Pokoj vám všetkým, ktorí ste v Kristovi. [Amen.] Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorí pre spravodlivosť nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista dosiahli vieru rovnocennú s nami. Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami poznávaním Boha a Ježiša, nášho Pána! Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť; tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto nemá tieto vlastnosti, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov. Preto o to viac, bratia, usilujte sa upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy, a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Chcem vám vždy pripomínať tieto veci, aj keď ich poznáte a ste si istí prítomnou pravdou. Ale pokladám za správne prebúdzať vás a napomínať, kým som v tomto stánku (tela), lebo viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi zjavil náš Pán Ježiš Kristus. Pousilujem sa však, aby ste sa rozpomínali na tieto veci vždy, aj po mojom odchode. Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti, keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy Mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie! Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu. Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach. Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží. Bývali však medzi ľudom aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo, a keďže budú zapierať aj samého Pána, ktorý si ich vykúpil, uvalia na seba skorú skazu. A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a potupia cestu pravdy. Z chamtivosti sa budú usilovať vykorisťovať vás úlisnými rečami, ale ich odsúdenie sa už oddávna pripravuje a ich zatratenie nespí. Lebo Boh neodpustil ani anjelom, ktorí zhrešili, ale uvrhol ich do podsvetia a v reťaziach temna ich dal strážiť až do súdu. A neodpustil ani starému svetu, ale Nóacha, zvestovateľa spravodlivosti, ochránil ako ôsmeho, keď dopustil potopu na bezbožný svet. Odsúdil aj mestá Sodomu a Gomoru, obrátil ich na popol, a tak ukázal výstražný príklad bezbožníkom v budúcnosti; ale vytrhol spravodlivého Lóta, utrápeného výstredným počínaním nemravníkov, lebo tento spravodlivý, kým prebýval medzi nimi, deň čo deň sa trápil vo svojej spravodlivej duši pre bezbožné skutky, ktoré videl a počul. Tak, hľa, môže Pán vytrhnúť pobožných z pokušenia, ale ponechať nespravodlivých až do súdneho dňa a potrestať, najmä však tých, čo vedení nečistými žiadosťami idú za telom a neuznávajú nikoho nad sebou; samoľúbi bezočivci, ktorí sa neboja rúhať mocnostiam, hoci anjeli, v sile a moci väčší, nevynášajú proti nim rúhavý výrok pred Pánom. Ale títo, ako nerozumná zver zrodená od prírody, aby ju lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú; a aj zahynú tak, ako hynú zvieratá, a prijmú odplatu neprávosti. Za rozkoš si pokladajú hýriť vo dne, sú samá škvrna a špina, a na hodoch s vami sa vystatujú svojimi bludmi. Ich oči, nenásytné hriechu, sú plné (túžby po) cudzoložnici, vábia nestále duše, srdcia majú vycvičené v chamtivosti; sú deťmi kliatby. Opustiac pravú cestu, zablúdili, dali sa na cestu Baláma, syna Bozorovho, ktorý si obľúbil mzdu neprávosti; ale bol pokarhaný pre svoj priestupok; nemé ťažné zviera prehovorilo ľudským hlasom a zabránilo nemúdrosti proroka. Oni sú prameňmi bez vody; oblakmi, ktoré ženie víchrica; pripravená im je večná tma. Hovoria totiž naduté prázdne reči, výstrednosťami telesných žiadostí lákajú ľudí, ktorí práve ušli spomedzi tých, čo žijú v blude. Sľubujú im slobodu, a sami sú otrokmi skazy; každý zaiste je otrokom toho, kto ho premohol. Lebo horšie ako prvé sú posledné veci tých, čo poznali Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a ušli poškvrnám sveta, ale znovu sa pletú s nimi a sú premožení. Bolo by im lepšie, keby neboli poznali cestu spravodlivosti, ako keď poznali, a odvrátili sa od im daného svätého prikázania. Splnilo sa pri nich pravdivé príslovie: Vrátil sa pes ku svojmu vývratku! a: Umyté prasa do blata! Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v oboch napomínam, prebúdzam vašu čistú myseľ, aby ste pamätali na predpovedané slová svätých prorokov a na prikázanie Pána a Spasiteľa, ktoré vám zvestovali vaši apoštolovia. Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia: Čože je so sľubom o Jeho príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia. Skryté im je totiž - lebo tak chcú - že nebesá boli oddávna, aj zem, ktorá z vody a skrze vodu povstala na Božie slovo, a že niekdajší svet, pre nich vodou zatopený, zahynul. Ale to isté Božie slovo zachováva ohňu terajšie nebesá a zem, udržiavajúc ich na deň súdu a skazy bezbožných ľudí. To jedno nech vám je však zjavné, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Príde Pánov deň ako zlodej, keď sa nebesá rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne. Keď sa všetko takto rozplynie, akí musíte byť v svätom konaní a zbožnosti vy, ktorí túžobne očakávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v požiari?! Podľa Jeho zasľúbenia očakávame nové nebesá a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva. Preto, milovaní, toto očakávajúc, usilujte sa, aby vás Pán našiel nepoškvrnených a bez úhony v pokoji. Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spasenie, ako vám písal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti jemu danej. O tomto hovoril vo všetkých svojich listoch, v ktorých niektorým veciam ťažko rozumieť. A neučení a neutvrdení ľudia ich, práve tak ako ostatné Písma, aj prekrúcajú na vlastnú skazu. Vy teda, milovaní, ktorí to vopred viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom nemravníkov a nestratili ste pevnú postať, ale vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva aj teraz, aj naveky! [Amen.] Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme pozerali a čoho sa nám dotýkali ruky, (o tom svedčíme, totiž) o Slove života. A ten život sa zjavil, my sme (Ho) videli, svedčíme (o Ňom) a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. Toto vám píšeme, aby naša radosť bola úplná. A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho, a zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme spoločenstvo s Ním a chodíme v tme, klameme a nerobíme, čo je pravda. Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme klamárom, a Jeho slovo v nás neprebýva. Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. Podľa toho vieme, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania. Kto hovorí: Poznám Ho, ale nezachováva Jeho prikázania, je klamár a niet v ňom pravdy. Ale kto zachováva Jeho slovo, v tom sa Božia láska stala naozaj dokonalou. A podľa toho poznávame, že sme v Ňom. Kto hovorí, že zostáva v Ňom, má žiť tak, ako žil On. Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré máte od počiatku. Týmto starým prikázaním je slovo, ktoré ste počuli [od počiatku]. A predsa, (ako) nové prikázanie píšem vám, čo je pravdivé v Ňom aj vo vás, pretože tma prechodí a svieti už pravé svetlo. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí brata, je doteraz v tme. Kto miluje brata, zostáva vo svetle a nieto v ňom nič pohoršujúceho. Ale kto nenávidí brata, je v tme a chodí v tme a nevie, kam ide, pretože mu tma zaslepila oči. Píšem vám, deti, pretože sú vám odpustené hriechy pre Jeho meno. Píšem vám, otcovia, pretože ste poznali Toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci, pretože ste zvíťazili nad zlostníkom. Napísal som vám, deti, pretože ste poznali Otca. Napísal som vám, otcovia, pretože ste poznali Toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci, pretože ste silní a slovo Božie zostáva vo vás a zvíťazili ste nad zlostníkom. Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky. Deti, je posledná hodina, a ako ste počuli, že antikrist prichádza, aj teraz zjavili sa mnohí antikristovia; podľa toho poznávame, že je posledná hodina. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Veď keby boli bývali z nás, zostali by s nami; ale (odpadli), aby sa ukázalo, že nie všetci sú z nás. Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci. Nenapísal som vám preto, že nepoznáte pravdu, ale preto, že ju poznáte a že nijaká lož nie je z pravdy. Kto je klamárom, ak nie ten, čo popiera, že Ježiš je Kristus? Antikrist je ten, kto popiera Otca a Syna. Ktokoľvek popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca. Čo ste počuli od počiatku, nech zostáva vo vás. Ak zostane vo vás, čo ste počuli od počiatku, aj vy zostanete v Synovi a v Otcovi. A to je zasľúbenie, ktoré nám On sám zasľúbil: večný život. Toto som vám napísal o tých, čo vás zvádzajú. A vy ani nepotrebujete, aby vás niekto učil; veď pomazanie, ktoré ste prijali od Neho, zostáva vo vás; ale ako vás Jeho pomazanie učí o všetkom - a ono je pravdivé, a nie lož - a ako vás naučilo, v tom zostávajte! Teraz, deti, zostávajte v Ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a neboli sme Ním zahanbení pri Jeho príchode. Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že aj každý, kto činí spravodlivosť, narodil sa z Neho. Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal Jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On. Každý, kto pácha hriech, koná aj proti zákonu; hriech je predsa prestúpením zákona. A vy viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy, a v Ňom nieto hriechu. Ktokoľvek zostáva v Ňom, nehreší; a ktokoľvek hreší, nevidel Ho, ani nepoznal. Deti, nech vás nikto nezvedie. Kto koná spravodlivosť, je spravodlivý, ako je On spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. Syn Boží sa zjavil na to, aby maril diablove skutky. Ktokoľvek sa z Boha narodil, nepácha hriech, lebo Jeho semeno zostáva v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. Podľa toho poznať deti Božie a deti diablove: ktokoľvek nečiní spravodlivosť, nie je z Boha, ani ten, kto nemiluje brata. Lebo to je zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme sa milovali. Nie ako Kain, ktorý bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Pretože jeho skutky boli zlé, ale bratove spravodlivé. Nedivte sa, bratia, keď vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, pretože milujeme bratov. Kto nemiluje [brata], zostáva v smrti. Každý, kto nenávidí brata, je vrah, a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska? Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a tým si uspokojíme srdce pred Ním, že keď nás odsudzuje srdce, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. Milovaní, ak nás srdce neobviňujte, máme dôveru v Boha, a o čokoľvek prosíme, berieme od Neho, pretože zachovávame Jeho prikázanie a robíme, čo Mu je milé. A toto je Jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. Kto zachováva Jeho prikázania, zostáva v Bohu a Boh v ňom. A podľa toho poznávame, že zostáva v nás, to jest podľa Ducha, ktorého nám dal. Milovaní, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Podľa toho poznávajte Ducha Božieho: každý duch, vyznávajúci Ježiša ako Krista, ktorý prišiel v tele, je z Boha; a ktorý duch nevyznáva Ježiša, ten nie je z Boha; je to (duch) antikristov, o ktorom ste počuli, že prichádza a teraz je už vo svete. Vy, deti, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, pretože väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten, čo je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria po svetsky, a svet ich počúva. My sme z Boha; kto pozná Boha, počúva nás; kto nie je z Boha, nepočúva nás. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu. Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom. Boha nikto nikdy nevidel; ak sa milujeme, Boh zostáva v nás a Jeho láska je v nás dokonalá. Podľa toho poznávame, že zostávame v Ňom a On v nás, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna svetu za Spasiteľa. Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu. A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata. Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha; a každý, kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké, pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží. To je Ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus; nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv; Duch je, ktorý svedčí, pretože Duch je pravda. Lebo traja sú, ktorí vydávajú svedectvo [na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja jedno sú]: Duch, voda a krv, a tí traja jedno sú. Ak prijímame ľudské svedectvo, Božie svedectvo je väčšie, lebo Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. A toto je dôvera, ktorú máme v Ňom, lebo o čokoľvek prosíme podľa Jeho vôle, počuje nás. A keď vieme, že nás počuje, o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že nám splnil prosby, ktorými sme Ho prosili. Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a (Boh) mu dá život, (totiž) tým, ktorých hriech nevedie k smrti. Je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, aby brat zaň prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti. Vieme, že ktokoľvek sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho Ten, ktorý sa narodil z Boha, a ten Zlý sa ho ani nedotkne. Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci toho Zlého. Avšak vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám rozum, aby sme poznali toho Pravého; a my sme v tom Pravom, v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je pravý Boh a večný život. Deti, chráňte sa modiel! [Amen.] (Ja) starší - vyvolenej Kýrii a jej deťom, ktorých nielen ja, ale aj všetci, ktorí poznali pravdu, opravdivo milujeme, a to pre pravdu, čo zostáva v nás a s nami bude naveky. Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Ježiša Krista, Otcovho Syna, buď s nami v pravde a láske! Veľmi som sa zaradoval, že som medzi tvojimi deťmi našiel také, čo chodia v pravde, ako sme prijali prikázanie od Otca. A teraz, Kýria, nie ako by som ti písal nové prikázanie, ale to, čo sme mali od počiatku, prosím ťa: milujme sa vospolok! A to je láska, aby sme chodili podľa Jeho prikázaní. A to je prikázanie, ako ste počuli od počiatku, aby ste chodili v ňom. Lebo mnohí zvodcovia vyšli do sveta, ktorí nevyznávajú Ježiša ako Krista, ktorý prišiel v tele; to sú ten zvodca a antikrist. Majte sa na pozore, aby ste nestratili, na čom sme pracovali, ale aby ste dostali úplnú odmenu. Ktokoľvek zachádza ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha; kto zostáva v učení, ten má aj Otca aj Syna. Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijmite ho do domu, ani ho nepozdravujte; lebo kto ho pozdravuje, podieľa sa na jeho zlých skutkoch. Mnoho by som vám mal písať, ale nechcel som to (urobiť) na papieri a černidlom, no dúfam, že prídem k vám a pohovoríme si tvárou v tvár, aby naša radosť bola úplná. Pozdravujú ťa deti tvojej vyvolenej sestry. [Amen.] (Ja) starší - milovanému Gájovi, ktorého opravdivo milujem. Milovaný, prajem ti, aby si vo všetkom prospieval a bol zdravý, ako prospieva tvoja duša. Lebo som sa veľmi zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako chodíš v pravde. Nemám väčšiu radosť, ako keď počujem, že moje deti chodia v pravde. Milovaný, verne konáš všetko, čo konáš pre bratov, a to pre cudzích, ktorí vydali pred cirkevným zborom svedectvo o tvojej láske; dobre urobíš, keď ich tak vystrojíš na cestu, ako sa patrí pred Bohom. Veď pre (Jeho) meno vydali sa na cestu a nič neprijímajú od pohanov. My sa teda máme ujímať takýchto, aby sme sa stali spolupracovníkmi za pravdu. Písal som cirkevnému zboru, ale Diotrefes, ktorý chce byť prvý medzi nimi, nás neprijíma. Preto keď prídem, spomeniem jeho skutky, ktoré pácha, keď nás zlými slovami ohovára; a ani na tom nemá dosť, ale ani sám neprijíma bratov, a tým, ktorí by ich chceli (prijímať), zabraňuje a vylučuje ich z cirkevného zboru. Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto dobre koná, je z Boha; kto zle koná, nevidel Boha. O Demetriovi všetci vydávajú dobré svedectvo, aj sama pravda; aj my vydávame svedectvo (o ňom), a vieš, že naše svedectvo je pravdivé. Mnoho by som ti mal písať, ale nechcem ti písať černidlom a perom. Dúfam však, že ťa čoskoro uvidím a pohovoríme si tvárou v tvár. Pokoj ti! Pozdravujú ťa priatelia. Pozdravuj priateľov, každého osve! [Amen.] Júda, služobník Ježiša Krista a brat Jakubov, povolaným, ktorých si Boh Otec zamiloval a pre Ježiša Krista zachoval. Milosrdenstvo vám a pokoj a láska nech sa rozhojňuje! Milovaní, keďže sa všemožne snažím písať vám o našom spoločnom spasení, nútený som vám napísať a napomenúť vás, aby ste bojovali za vieru, odovzdanú raz navždy svätým. Lebo votreli sa niektorí ľudia, o ktorých platí už dávno napísaný výrok: Bezbožní, ktorí zneužívajú milosť nášho Boha na výstrednosti a zapierajú jediného Panovníka a nášho Pána Ježiša Krista. Chcem vám pripomenúť, aj keď to všetko už dávno viete, že keď Pán vyslobodil ľud z Egypta, potom zahubil tých, čo neverili; že anjelov, ktorí si neuchránili svoje panstvo, ale opustili vlastný príbytok, drží v tme vo večných putách pre súd veľkého dňa, rovnako ako Sodoma a Gomora a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a chodili za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú nám výstrahou. Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, nikoho neuznávajú nad sebou a rúhajú sa nebeským mocnostiam. Veď ani archanjel Michal, keď bojoval s diablom a hádal sa o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť nad ním potupný súd; povedal len: Nech ťa Pán potrestá! Títo však sa rúhajú tomu, čo nepoznajú, a práve na to hynú, čo ako nerozumná zver chápu podľa prírody. Beda im! Lebo šli Kainovou cestou, dali sa strhnúť do Balámovho bludu za odmenu a Kórachovou vzburou zahynuli. Sú poškvrnou našich hodov lásky; keď s vami bez bázne spoločne hodujú, sami seba pasú. Sú oblakmi bez vody, ktorými vietor sem-tam točí; jesennými stromami bez ovocia odumretými, vytrhnutými s koreňmi. Sú divokými morskými vlnami, ktoré vyhadzujú ako penu svoju vlastnú hanebnosť; bludnými hviezdami, pre ktoré je pripravené temno tmy na večnosť. Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: Ajhľa, prišiel Pán so svojimi svätými desaťtisícami, aby vykonal súd nad všetkými a skáral všetkých bezbožných pre všetky ich bezbožné skutky, ktorými páchali bezbožnosť, i pre všetky urážlivé reči, ktoré hovorili bezbožní hriešnici proti Nemu. Sú nespokojencami, ktorí reptajú na svoj údel, a pritom žijú podľa svojich žiadostí; ich ústa hovoria naduto a lichotia ľuďom za zisk. Ale vy, milovaní, pamätajte na slová, čo predpovedali apoštolovia nášho Pána Ježiša Krista; veď vám hovorili: V poslednom čase vystúpia posmievači, ktorí budú žiť podľa svojich bezbožných žiadostí. To sú tí, čo vyvolávajú roztržky, ľudia telesní, ktorí nemajú ducha. Ale vy, milovaní, vzdelávajte sa vo svojej najsvätejšej viere a modlite sa v Duchu Svätom. Udržujte sa v láske Božej a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista na večný život. Majte súcit s pochybovačmi, zachraňujte ich, vytrhnúc ich z ohňa. Iných sa zase ujmite s bázňou, nenávidiac aj ich odev poškvrnený telom. Tomu však, ktorý vás môže zachrániť od pádu a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu: jedinému [múdremu] Bohu, nášmu Spasiteľovi v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, sláva, veleba, sila a moc pred všetkými vekmi aj teraz i na všetky veky! Amen. Zjavenie Ježiša Krista, ktoré Mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho diať, On naznačil a poslal ho po anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi, ktorý svedčil o slove Božom i o svedectve Ježiša Krista, čokoľvek videl. Blahoslavený, kto číta, aj tí, ktorí počúvajú slová tohto proroctva a zachovávajú, čo je napísané v ňom, lebo (určený) čas je blízko. Ján siedmim cirkevným zborom v Ázii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov a urobil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda naveky vekov! Amen. Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen! Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny. Ja, Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo. V deň Pánov som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby: Čo vidíš, napíš do knihy, a pošli siedmim cirkevným zborom: do Efezu, Smyrny, Pergamonu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a do Laodikey. Nato som sa obrátil, aby som pozoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov a uprostred nich niekoho podobného Synovi človeka, oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach. Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile. Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl, aj čo je, aj čo sa má diať potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd, to sú anjeli siedmich cirkevných zborov, a sedem svietnikov je sedem cirkevných zborov. Anjelovi cirkevného zboru efezského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý pevne drží v pravici sedem hviezd a chodí uprostred siedmich zlatých svietnikov; poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári; si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si. Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! Ale to jedno máš, že nenávidíš skutky mikulášencov, ktoré aj ja nenávidím. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo stromu života, ktorý je v raji Božom. Anjelovi cirkevného zboru smyrnenského napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: poznám tvoje súženie a chudobu - ale si bohatý - i rúhanie (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale sú satanovou synagógou. Neboj sa toho, čo máš trpieť! Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás vrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života! Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí! Anjelovi pergamského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má ostrý dvojsečný meč: [Poznám tvoje skutky], viem, kde bývaš: tam, kde je trón satanov; a že sa pridŕžaš môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch, keď Antipasa, môjho verného svedka, zabili u vás, kde býva satan. Mám však niečo málo proti tebe, že tam máš ľudí pridŕžajúcich sa učenia Balámovho, ktorý učil Baláka dávať pohoršenie synom izraelským, aby jedli z mäsa obetovaného modlám a smilnili. Tak aj ty máš ľudí, ktorí sa podobne pridŕžajú učenia mikulášencov, [čo nenávidím]. Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba a budem bojovať proti nim mečom svojich úst. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, čo (ho) dostane. Anjelovi cirkevného zboru tyatírskeho napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má oči ohnivé ako plameň a nohy podobné lesklému kovu: poznám tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé. Mám však proti tebe, že trpíš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňa, učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli z mäsa obetovaného modlám. Dal som jej čas kajať sa, a nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých, čo cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, ak sa nebudú kajať z jej skutkov. A jej deti zahubím; a všetky cirkevné zbory poznajú, že ja som ten, ktorý skúma vnútro a srdce a odplatím vám každému podľa vašich skutkov. Ale vám ostatným v Tyatíre, ktorí sa nepridŕžajú tohto učenia, ktorí - ako vravia - nepoznali hlbiny satanove, vám hovorím: nekladiem na vás iné bremeno. Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem! Kto zvíťazí a až do konca vytrvá v mojich skutkoch, tomu dám moc nad národmi a bude ich spravovať železným prútom a rozbije ich ako hlinené nádoby, ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Anjelovi cirkevného zboru sardského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom! Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj (to) i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani sa nedozvieš, v ktorú hodinu prídem na teba! Máš však niekoľko osôb v Sardách, ktoré si nepoškvrnili rúcho; tí budú chodiť so mnou v bielom rúchu, lebo sú toho hodní. Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Anjelovi zboru filadelfskému napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí: poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno. Ajhľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale klamú. Prinútim ich, aby prišli, klaňali sa ti až k nohám a spoznali, že som si ťa zamiloval. Keďže si zachoval moje slovo o trpezlivosti, aj ja ťa uchránim pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celý svet skúšať obyvateľov zeme. Čoskoro prídem! Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec! Kto zvíťazí, toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, takže už nikdy nevyjde, a napíšem naň meno svojho Boha, meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, zostupujúceho z neba od môjho Boha, i moje nové meno. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Anjelovi cirkevného zboru laodikejského napíš: Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia: poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Rozhorli sa teda a kajaj sa! Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Potom, ajhľa, videl som otvorené dvere na nebi, a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi povedal: Vystúp hore a ukážem ti, čo sa má diať potom. A hneď som bol vo vytržení ducha. Hľa, trón stál na nebi a na tróne bol Sediaci. Sediaci bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a karneolu a vôkol trónu bola dúha podobná smaragdu. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na nich sedelo dvadsaťštyri starších, oblečených do bieleho rúcha, na hlavách so zlatými vencami. Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, to jest sedem Božích duchov; a pred trónom sa rozprestieralo sklené more, podobné krištálu. Uprostred trónu a vôkol neho boli štyri bytosti, plné očí odpredu i odzadu. Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá býkovi, tretia mala ľudskú tvár a štvrtá bola podobná letiacemu orlovi. Každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i zvnútra plno očí, a bez prestania volali dňom i nocou: Svätý, svätý, svätý Pán Boh vševládny, ktorý bol, je a príde! A kedykoľvek tieto bytosti vzdávali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Živému na veky vekov, padlo tých dvadsaťštyri starších pred Sediacim na tróne, klaňali sa Živému naveky vekov a hádzali svoje vence pred trón volajúc: Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené! V pravici Sediaceho na tróne som videl knihu, popísanú zvnútra i zvonku, zapečatenú siedmimi pečaťami. Videl som aj mocného anjela, ktorý hlásal mohutným hlasom: Kto je hoden otvoriť túto knihu a zlomiť jej pečate? Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu ani nazrieť do nej. Nato som veľmi plakal, že nikto nebol hoden otvoriť knihu ani nazrieť do nej. Vtedy mi povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdov ho kmeňa, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí! Potom som uvidel naprostriedku medzi trónom, medzi štyrmi bytosťami a medzi staršími Baránka, ktorý stál ako zabitý, mal sedem rohov a sedem očí, to jest sedem duchov Božích, poslaných na celú zem. I prišiel a vzal [knihu] z pravice Sediaceho na tróne. A keď vzal knihu, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Každý mal citaru a zlaté čaše plné tymianu, to jest modlitieb svätých, a spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou vykúpil si Bohu svojich z každého kmeňa i jazyka, ľudu i národa a učinil si ich nášmu Bohu kráľovstvom a kňazmi, a budú kraľovať na zemi. Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie! A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov! Nato štyri bytosti volali: Amen! A starší padli a klaňali sa. Videl som: Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: Poď! I pozrel som, a hľa, biely kôň a Ten, čo sedel na ňom, mal luk, dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby zvíťazil. A keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: Poď! A vyšiel iný, červený kôň, a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom vraždili. Dostal veľký meč. A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: Poď! I pozrel som, a hľa, čierny kôň, a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. Spomedzi štyroch bytostí počul som volať hlas: Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; oleju však a vínu neškoď! A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti volať: Poď! I pozrel som, a hľa, plavý kôň, a ten, čo sedel na ňom, nazýval sa smrť a za ním šlo podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme, aby zabíjali mečom, hladom, morom a divou zemskou zverou. A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zamordovaných pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré vydávali, a kričali mohutným hlasom: Vládca svätý a pravý, dokedy nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na obyvateľoch zeme? A každý dostal biele rúcho a povedali im, aby odpočívali ešte krátky čas, až doplnia mieru aj ich spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť zamordovaní ako oni. A keď otvoril šiestu pečať, videl som: nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstená vrecovina a mesiac bol celý ako krv; hviezdy nebies padli na zem, ako keď figovník, zmietaný veľkým vetrom, striasa zo seba figy; nebo sa rozostúpilo ako zvinutá kniha a všetky vrchy a všetky ostrovy sa pohli z miesta. Zemskí králi a veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocní a všetci otroci, aj slobodní sa skryli do jaskýň a medzi bralá vrchov a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránkovým, lebo prišiel veľký deň ich hnevu! Kto obstojí? Potom som videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme, ktorí držali štyri zemské vetry, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela; mal pečať živého Boha, zvolal mohutným hlasom na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi, moru, a hovoril im: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým služobníkov nášho Boha neoznačíme na čelách. Počul som počet označených: sto štyridsaťštyritisíc zo všetkých kmeňov izraelských: z kmeňa Júdovho dvanásťtisíc označených, z kmeňa Rúbenovho dvanásťtisíc, z kmeňa Gádovho dvanásťtisíc, z kmeňa Ašerovho dvanásťtisíc, z kmeňa Neftalímovho dvanásťtisíc, z kmeňa Menaššeho dvanásťtisíc, z kmeňa Simeonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Lévího dvanásťtisíc, z kmeňa Issacharovho dvanásťtisíc, z kmeňa Zebulúnovho dvanásťtisíc, z kmeňa Jozefovho dvanásťtisíc, z kmeňa Benjamínovho dvanásťtisíc označených. Po tomto som videl: ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách, volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen. Potom jeden zo starších prehovoril a spýtal sa ma: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli? Odpovedal som mu: Pane môj, ty vieš! Nato mi povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať ako stan. Nebudú viac hladní ani smädní, nebude dorážať na nich slnko ani horúčava, lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí. A keď otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi ticho asi na polhodinu. Potom som videl sedem anjelov, ktorí stáli pred Bohom a dostali sedem trúb. Iný anjel prišiel, postavil sa k oltáru so zlatou kadidelnicou a dostal mnoho tymianu, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár pred trónom. Dym tymianu vystupoval z anjelovej ruky pred Boha k modlitbám svätých a anjel vzal kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a hodil ju na zem. A nastali hromy, zvuky, blesky a zemetrasenie. Sedem anjelov, ktorí mali sedem trúb, sa pripravilo trúbiť. Zatrúbil prvý. Nastalo krupobitie, oheň zmiešaný s krvou, a padlo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a všetka zelená tráva zhorela. Zatrúbil druhý anjel. A do mora padlo niečo ako veľký, ohňom horiaci vrch. Tretina mora sa premenila na krv, tretina morských živočíchov zahynula a tretina lodí sa potopila. Zatrúbil tretí anjel. A z neba padla veľká hviezda, ktorá horela ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa premenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo zhorkli. Zatrúbil štvrtý anjel. A prišla pliaga na tretinu slnka, na tretinu mesiaca a na tretinu hviezd, aby sa ich tretina zatmela a nebolo svetla v tretine dňa ani noci. Potom som videl a počul orla letiaceho stredom neba, ktorý volal mohutným hlasom: Beda, beda, beda tým, čo bývajú na zemi, pre ostatné zvuky trúb anjelov, ktorí ešte majú trúbiť. Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti. Otvorila studnicu priepasti a zo studnice vystúpil dym ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnko a vzduch od dymu studnice. Z dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. Bolo im však povedané, aby ne škodili tráve na zemi ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie. Dostali rozkaz, aby nezabíjali, ale aby ich trápili päť mesiacov. Ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka. V tie dni ľudia budú hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si žiadať umrieť, ale smrť utečie od nich. Kobylky sa podobali koňom, pripraveným do boja. Na hlavách mali vence ako zo zlata, ich tváre boli ako ľudské, vlasy mali ako ženy, zuby ako levy, panciere mali ako z ocele, zvuk ich krídel bol ako hrkot mnohých vojnových vozov, rútiacich sa do boja. Chvosty a žihadlá mali ako škorpióny. Vo chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a grécky Apolyon. Prvé beda prešlo. Hľa, za ním príde ešte dvoje beda. Zatrúbil šiesty anjel a od štyroch rohov zlatého oltára pred Bohom som počul hlas, ktorý hovoril šiestemu anjelovi, majúcemu trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, zviazaných pri veľkej rieke Eufrat! A boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. Počet ich jazdy bol myriady myriád; počul som ich počet. Kone a jazdcov na nich som vo videní videl takto: mali ohnivé hyacintové a žltosírové panciere, hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. Tieto tri pliagy: oheň, dym a síra, ktoré im vychádzali z tlám, vyhubili tretinu ľudí. Sila koní bola totiž v ich tlamách a chvostoch, lebo ich chvosty boli podobné hadom, mali hlavy a nimi škodili. Ostatní ľudia, ktorých tieto pliagy nevyhubili, nekajali sa zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom ani zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť, a nekajali sa ani zo svojich vrážd, ani zo svojho travičstva, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží. Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba; bol zahalený oblakom, na hlave dúha, tvár ako slnko, nohy ohnivé stĺpy, a v jeho ruke otvorená knižka. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Hneď, ako zavolal, zaznelo sedem hromov. Keď doznelo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to! Anjel však, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol pravú ruku k nebu a prisahal na Toho, ktorý je večne živý a stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: Už nebude viac kedy, ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, zavŕši sa tajomstvo Božie, ako radostne zvestoval svojim služobníkom, prorokom. Ale hlas, ktorý som počul z neba, hovoril mi opäť takto: Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi! Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med. Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro. Ešte mi povedali: Musíš ďalej porokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch i mnohých kráľoch. Dostal som trstinu, podobnú prútu, s týmito slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, i modliacich sa v ňom. Vonkajšie nádvorie chrámu však vynechaj, nemeraj ho, lebo bolo dané pohanom, ktorí budú plieniť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov. Ale svojim dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny, dám prorokovať tisíc dvestošesťdesiat dní. To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme. Keby im niekto chcel škodiť, vyjde im oheň z úst a zožerie ich nepriateľov. Áno, keby im niekto chcel škodiť, takto musí zahynúť. Oni majú moc zatvoriť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo, majú moc nad vodami premeniť ich na krv a trápiť zem všelijakou pliagou, kedykoľvek to budú chcieť. Keď však dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim, zvíťazí nad nimi a zabije ich. Ich mŕtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde aj ich Pána ukrižovali. Mnohí z ľudu a kmeňov, jazykov a národov vidia ich mŕtvoly za tri a pol dňa, ale mŕtvoly nedovolia položiť do hrobu. Obyvatelia zeme sa budú radovať nad nimi, dary si budú posielať, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov zeme. O tri a pol dňa však vošiel do nich duch života z Boha, stali si na nohy a veľká bázeň padla na tých, čo ich videli. Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! I vystúpili na nebo v oblaku a ich nepriatelia hľadeli na nich. V tú hodinu nastalo prudké zemetrasenie, desatina mesta sa zrútila, sedemtisíc ľudí zahynulo v zemetrasení a ostatní, prestrašení, vzdali slávu nebeskému Bohu. Druhé beda prešlo. Hľa, tretie beda príde čoskoro. Zatrúbil siedmy anjel. A na nebi sa ozvali takéto mohutné hlasy: Kráľovstvo sveta stalo sa kráľovstvom nášho Pána a Jeho Pomazaného a kraľovať bude naveky vekov! Vtedy dvadsaťštyri starších, ktorí sedeli pred Bohom na svojich trónoch, padlo na tvár, klaňalo sa Bohu a volalo: Ďakujeme Ti, Pane Bože vševládny, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a kraľovania. Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych, dať odmenu Tvojim služobníkom, prorokom, svätým a tým, čo sa boja Tvojho mena, malým i veľkým, a skaziť tých, čo kazia zem. Nato otvoril sa chrám Boží na nebi, vidieť bolo truhlu Jeho zmluvy v chráme, i nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľký kamenec. Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach. Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov. Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí. A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu. Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní. A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali, ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta. Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním. Nato som počul mohutný hlas v nebi volať: Teraz nastalo spasenie i moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Pomazaného, lebo zvrhnutý bol žalobník na nich pred naším Bohom dňom i nocou. Oni však zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti. Preto tešte sa, nebesá, a všetci, ktorí máte v nich svoje stany! Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času. Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca. Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času. Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol. Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy. Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo Ježišovo. Potom som stál na morskom piesku. Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. Šelma, ktorú som videl, bola podobná leopardovi, nohy mala ako medveď a tlamu ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú, ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu; klaňali sa drakovi, že dal šelme svoju moc, klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto bude môcť proti nej bojovať? Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa; dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov. A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany. Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi. Aj jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka. Kto má uši, nech počuje. Kto iných väzní, sám bude väznený; kto mečom zabíja, mečom zahynie! V tom je trpezlivosť a viera svätých. Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. Ajhľa, vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila. Robí veľké znamenia pred zrakmi ľudí, takže aj oheň zostupuje z neba na zem. Obyvateľov zeme zavádza znameniami, ktoré jej bolo dovolené konať pred očami šelmy. Nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelme, ktorá má ranu od meča, ale ožila. Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril a spôsobil, aby boli usmrtení všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy. Pôsobí aj to, aby všetci - malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci - dali si znak na pravé ruky alebo na čelá, aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena. V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť. Pozrel som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali napísané na čele jeho meno a meno Jeho Otca. Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot silného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách. Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími, ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel, ktorí boli vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi a v ich ústach nebolo lži: sú bez úhony. Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Za ním nasledoval iný, druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva. Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku, aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom! Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena. V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša. Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi. Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme! A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem. Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák. Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli! A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu. Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov. Videl som iné veľké predivné znamenie na nebi: sedem anjelov so siedmimi poslednými pliagami, lebo nimi sa dovršuje hnev Boží. Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov! Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy! Po tomto som videl: otvoril sa chrám stánku svedectva na nebi a z chrámu vyšlo sedem anjelov, majúcich sedem pliag; oblečení boli do čistého, skvúceho ľanového rúcha, na prsiach opásaní zlatými pásmi. Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha živého naveky vekov. A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a Jeho moci, takže nikto nemohol vojsť do chrámu, kým by sa neskončilo sedem pliag siedmich anjelov. Potom som počul mohutný hlas z chrámu hovoriť siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš hnevu Božieho! A odišiel prvý, vylial svoju čašu na zem a zlé, odporné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Druhý vylial svoju čašu na more, premenilo sa na krv ako z nejakej mŕtvoly, a zahynulo všetko, čo žilo v mori. Tretí vylial svoju čašu na rieky, na pramene vôd, a premenili sa na krv. Nato som počul volať anjela vôd: Spravodlivý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil; lebo vylievali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv; zaslúžili si to! A počul som volať oltár: Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy! Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a dostal moc páliť ľudí ohňom. A veľká horúčava pálila ľudí, preto sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito pliagami, ale nekajali sa, aby Mu vzdali česť. Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy a stemnelo jej kráľovstvo, ľudia si bolesťou hrýzli jazyky a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov. Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat a vyschla jej voda, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. Nato som videl troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, i z tlamy šelmy, i z úst falošného proroka, lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia, vychádzajú na kráľov celého sveta, aby ich zhromaždili do boja na veľký deň vševládneho Boha. Ajhľa, prichádzam ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil nahý a nebola zjavná jeho hanba! Zhromaždil ich na miesto po hebrejsky nazývané Harmagedon. Aj siedmy [anjel] vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa! Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie. A veľké mesto sa rozpadlo na tri čiastky a mestá národov padli. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. Všetky ostrovy zmizli a vrchov viac nebolo. Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadovca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga. Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí majú sedem čiaš, a prehovoril so mnou takto: Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou králi zeme smilnili a obyvatelia zeme sa opájali vínom jej smilstva. A odniesol ma v duchu na púšť. Uvidel som ženu, ako sedí na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov. Žena bola odetá do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahým kameňom a perlami; v ruke mala zlatú čašu plnú ohavnosti a nečistoty svojho smilstva a na čele napísané meno, tajomstvo: Veľký Babylon, mater neviestok a zemských ohavností. Tú ženu som videl spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uzrel, veľmi som sa čudoval. Anjel mi však povedal: Čo sa čuduješ? Ja ti vysvetlím tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov. Šelma, ktorú si videl, bola, a niet jej, ale má vystúpiť z priepasti a ísť do zatratenia. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, už žasnú, keď uvidia šelmu, preto, že bola, niet jej, ale zasa príde. Kto je múdry, tu má vysvetlenie: sedem hláv je sedem pahorkov, na ktorých žena sedí; a to je sedem kráľov; piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel, a keď príde, má ostať len nakrátko. Šelma, ktorá bola, a niet jej, je sama ôsmym (kráľom), ale je z tých siedmich a ide do zatratenia. Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí sa ešte neujali kráľovstva, ale spolu so šelmou dostanú moc ako králi na jednu hodinu. Sú jednej mysle a svoju silu i moc dajú šelme. Budú bojovať proti Baránkovi, ale Baránok zvíťazí nad nimi, lebo je Pánom pánov a Kráľom kráľov, a s ním budú tí, ktorí sú povolaní, vyvolení a verní. Povedal mi ešte: Vody, ktoré si videl, kde sedí neviestka, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. A desať rohov, ktoré si videl, a šelma znenávidia neviestku, spustošia ju, obnažia, budú jesť z jej mäsa a spália ju ohňom, lebo Boh im dal myseľ konať podľa Jeho úmyslu, konať jednomyseľne a dať svoje kráľovstvo šelme, kým sa nesplnia slová Božie. Žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme. Potom som videl aj iného anjela zostupovať z neba: mal veľkú moc a jeho sláva ožiarila zem. Skríkol mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa príbytkom démonov, väzením všetkých nečistých duchov a väznicou všetkých nečistých a nenávidených vtákov, lebo všetky národy pili z vína jeho náruživého smilstva a zemskí králi smilnili s ním, i kupci zeme zbohatli z jeho hojnej nádhery. A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho pliag, lebo nahromadilo sa mu hriechov až po nebo: Boh sa však rozpomenul na jeho neprávosti. Odplaťte mu, ako on platieval, zdvojnásobte mu dvojnásobok jeho skutkov! Do kalicha, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! Koľko sa vychvaľoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku, lebo si myslí: sedím ako kráľovná, nie som vdovou a neuvidím smútok. Preto jedného dňa prídu jeho pliagy: smrť, smútok, hlad a spáli ho oheň, lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho súdi. Plakať a nariekať budú nad ním králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uvidia dym jeho požiaru. Zďaleka stojac pre hrôzu nad jeho mukami povedia: Beda, beda, veľké mesto Babylon, mesto mocné, že za hodinu pri šlo tvoje odsúdenie! A kupci zeme budú plakať a smútiť nad ním, lebo už nikto nekúpi ich tovar, tovar zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu, všelijakého tujového dreva, všelijakých nádob zo slonoviny, všelijakého náradia z najvzácnejšieho dreva, medi, železa, mramoru, škorice, amónu, tymianu, myrhy, libanonského kadidla, vína, oleja, jemnej múky, pšenice, dobytka, oviec, koní, vozov, otrokov a ľudských duší. Ovocie, po ktorom túži tvoja duša, odišlo od teba, čo bolo drahocenné a lesklé, sa ti stratilo, a nikdy to viac nenájdu! Kupci s týmito vecami, ktorí zbohatli z neho, zďaleka zastanú pre hrôzu nad jeho mukami a budú plakať, žalostiť a volať: Beda, beda, veľké mesto, odeté do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobené zlatom, drahokamom a perlami, že za hodinu spustlo toľké bohatstvo! Každý kormidelník, každý pobrežný plavec, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zďaleka zastali a skríkli, keď uzreli dym jeho požiaru: Ktoré mesto bolo podobné tomuto veľkému mestu? Hádzali si prach na hlavu a kričali, plačúc a žalostiac: Beda, beda, veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lode na mori, že spustlo za hodinu! Jasaj nad ním, nebo i svätí, i apoštolovia a proroci, lebo Boh súdil a pomstil vás na ňom! Nato silný anjel zdvihol kameň, podobný veľkému žarnovu, a hodil ho do mora so slovami: Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, veľké mesto, a nikto ho viac nenájde! Neozve sa v tebe viac hlas citaristov a hudobníkov, ani tých, čo pískajú a trúbia! Nebude v tebe viac nijakého umelca, nijakého umenia! Nebude počuť v tebe klepot mlyna! Nezasvieti v tebe viac svetlo sviece! Nebude počuť v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvojimi kupcami boli veľmoži zeme a svojimi kúzlami si zmámilo všetky národy! Našla sa v ňom krv prorokov, svätých a všetkých povraždených na zemi. Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý volal: Haleluja! Spása, sláva i vláda nášmu Bohu, lebo pravé a spravodlivé sú Jeho súdy, keď odsúdil veľkú neviestku, ktorá kazila zem svojím smilstvom, a z jej rúk požiadal krv svojich služobníkov! A druhý raz volali: Haleluja! Jej dym vystupuje na veky vekov! Nato padlo dvadsaťštyri starších a štyri bytosti, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen! Haleluja! Od trónu však zaznel hlas volajúci: Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí! Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny! Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila a smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie. Ja som mu padol k nohám, aby som sa mu klaňal, ale povedal mi: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím i tvojich bratov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj! Svedectvom Ježišovým je duch proroctva. Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči - ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV. Videl som anjela stáť v slnku, a skríkol mohutným hlasom všetkým vtákom, ktoré lietajú uprostred neba: Poďte, zhromaždite sa na veľký hod Boží, aby ste jedli telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, telá všetkých slobodných i otrokov, malých i veľkých! Nato som videl šelmu i kráľov zeme aj ich vojská, zhromaždené bojovať proti Tomu, ktorý sedel na koni, a proti Jeho vojskám. Šelmu zajali a s ňou falošného proroka, ktorý robieval znamenia pred ňou a zvádzal nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera horiacej síry. Ostatných pobili mečom, vychádzajúcim z úst Toho, ktorý sedel na koni, a všetko vtáctvo sa nasýtilo z ich tiel. Potom som videl anjela zostupovať z neba: mal kľúč od priepasti a na ruke veľkú reťaz. Uchopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol, satan, sputnal ho na tisíc rokov, hodil do priepasti, zatvoril a zapečatil ju nad ním, aby viac nezvádzal národy, kým sa nevyplní tisíc rokov. Potom bude na krátky čas uvoľnený. Potom som videl tróny: posadili sa na ne, dostali moc súdiť, a videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕši tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú kraľovať s Ním tisíc rokov! Keď sa vyplní tisíc rokov, satan bude z väzenia prepustený a vyjde, aby zvádzal národy na štyroch stranách zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja. Je ich toľko ako piesku v mori. A vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých i milované mesto. Zostúpil však oheň z neba, pohltil ich a diabol, ich zvodca, bol hodený do ohnivého a sírového jazera, kde bola šelma i falošný prorok, a tam budú mučení dňom i nocou naveky vekov. Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesto viac nebolo. Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera. Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom. Zbabelci, neverní, špinavci, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je druhá smrť. Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš naplnených siedmimi poslednými pliagami, a hovoril mi toto: Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu! A odniesol ma v duchu na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ktoré zostupuje z neba od Boha a má slávu Božiu. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu ako ligotavému kameňu jaspisu. Mesto malo mohutné a vysoké hradné múry s dvanástimi bránami, na bránach dvanásť anjelov s napísanými menami, menami dvanástich kmeňov synov izraelských. Tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradné múry mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. Ten, čo hovoril so mnou, mal mieru zo zlatej trstiny, aby odmeral mesto, jeho brány a hradné múry. Mesto je postavené do štvorca, jeho dĺžka je toľká ako šírka. Trstinou odmeral mesto na dvanásťtisíc honov. Jeho dĺžka, šírka a výška sú rovnaké. Jeho hradných múrov nameral stoštyridsaťštyri lakťov ľudskej miery, ktorá je anjelská. Hradné múry sú postavené z jaspisu a mesto čisté zlato ako čisté sklo. Základné kamene mestskej hradby zdobia rozličné drahokamy. Prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána z jednej perly. Námestie mesta čisté zlato ako priezračné sklo. Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán Boh vševládny a Baránok mu je chrámom. Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou. V jeho svetle budú chodiť národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. Jeho brány nebudú zatvárať vo dne, veď noc tam nebude. A vnesú doň slávu a poctu národov, a nevojde doň nič nečisté, ani kto pácha ohavnosť a lož; (vojdu doň) len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života. Ukázal mi rieku vody života, čistú ako krištáľ, ktorá vyteká z trónu Božieho a Baránkovho. Uprostred námestia a na oboch stranách rieky strom života, ktorý rodí dvanásť razy ovocie, každý mesiac vydáva svoje ovocie a lístie stromu na uzdravenie národov. Nič zlorečené viac nebude. Trón Boží a Baránkov bude v ňom a Jeho služobníci Mu budú slúžiť, budú Mu hľadieť na tvár a Jeho meno bude na ich čelách. Noc už nebude, nebudú potrebovať svetlo sviece, ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov. Povedal mi ešte: Tieto slová sú verné a pravé. Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho diať. Ajhľa, prídem skoro! Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy! A ja, Ján, som to počul a videl. Keď som to počul a videl, padol som k nohám anjelovi, ktorý mi to ukázal, a klaňal som sa mu. On mi však povedal: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím, tvojich bratov, prorokov a tých, ktorí zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj! Potom mi povedal: Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo (posledný) čas je blízko! Kto pácha neprávosť, nech ju pácha ďalej! Kto je špinavý, nech sa špiní ďalej! Ale kto koná spravodlivosť, nech ju koná ďalej! A kto je svätý, nech sa posväcuje ďalej! Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec. Blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta! Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži. Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela svedčiť vám o týchto veciach po cirkevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná. Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde! Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života! Ja dosvedčujem každému, kto počuje prorocké slová tejto knihy: Ak k nim niekto pridá, tomu Boh pridá pliagy opísané v tejto knihe. Ak niekto vezme niečo zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe! Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši! Milosť Pána Ježiša [Krista] so všetkými [svätými! Amen].