Ježišov rodokmeň siaha od Abraháma k Dávidovi. Toto sú Ježišovi predkovia: Abrahám, Izák, Jakob (otec Júdu a jeho bratov), Júda, Fares a Zára (ich matkou bola Tamara), Hezron, Aram, Aminadab, Náson, Salmon, Boaz (syn Rachab), Obed (syn Rút), Jesse, Kráľ Dávid, Šalamún (jeho matka bola ženou Uriáša), Roboám, Abia, Azaf, Jozafat, Jorám, Oziáš, Joatam, Achaz, Ezechiáš, Manases, Amos, Joziáš, Jechoniáš a jeho bratia (v čase odvlečenia do Babylona), Salatiel, Zorobábel (po babylonskom zajatí), Abind, Eliakim, Azor, Sádok, Achim, Elind, Eleazar, Máttam, Jakob. Jakob bol otcom Jozefa, ktorý bol mužom Márie, matky Ježiša Krista, Božieho Syna. Od praotca Abraháma po Dávida je to teda štrnásť generácií. Ďalších štrnásť generácií sa vystriedalo od Dávida po babylonské zajatie a od zajatia v Babylone až po Krista zasa štrnásť. Rodokmeň uzaviera Jozef, manžel Márie, ktorej sa narodil Ježiš -- Boží Syn. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. No ešte prv, ako sa vzali, vysvitlo, že čaká dieťa. Jozef bol muž prísnych zásad, preto sa rozhodol, že sa s ňou rozíde, ale chcel to urobiť v tajnosti, aby ju nevystavil verejnej potupe. Keď o tom uvažoval, vo sne sa mu zjavil Boží posol a povedal mu: Jozef, Dávidov syn, neboj sa vziať si Máriu, lebo dieťa, ktoré čaká, splodil Svätý Duch. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš. Lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechu. Takto sa splní predpoveď proroka Izaiáša: Počujte, panna bude tehotná a porodí syna. Nazvete ho Emanuel, čo znamená Boh je s nami. " Keď sa Jozef prebudil, urobil tak, ako mu anjel prikázal, a oženil sa s Máriou. Ale nežil s ňou ako manžel, kým sa jej nenarodil syn, ktorému dali meno Ježiš. Ježiš sa narodil v Betleheme, v Judsku, za vlády kráľa Herodesa. V tom čase prišli do Jeruzalema astrológovia z východných krajín a vypytovali sa: Kde je ten židovský kráľ, ktorý sa práve narodil? Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť." Táto novina veľmi znepokojila kráľa Herodesa, ale aj všetkých obyvateľov Jeruzalema. Zvolal všetkých veľkňazov a učiteľov Zákona a vyzvedal sa ich, kde sa má Mesiáš narodiť. Odpovedali mu: V Betleheme, v Judsku, lebo prorok Micheáš predpovedal: Betlehem, nie si najbezvýznamnejší v Judsku, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý sa bude starať o môj ľud ako pastier o ovce." Herodes si tajne pozval astrológov z východu a podrobne sa ich vypytoval, kedy sa tá hviezda po prvý raz zjavila. Poslal ich do Betlehema a poveril úlohou: Choďte a dôkladne zistite všetko o tom dieťati, a keď ho nájdete, príďte mi to oznámiť; aj ja sa mu pôjdem pokloniť." Astrológovia kráľa vypočuli a dali sa na cestu. Hviezda sa im znova zjavila a viedla ich až na miesto, kde bolo dieťa. Nevýslovne sa z toho tešili. Vošli do domu a našli tam dieťa s jeho matkou Máriou. Padli pred ním na kolená a klaňali sa mu. Potom otvorili klenotnice a dali mu vzácne dary: zlato, kadidlo a drahocenný olej. Vo sne ich však Boh varoval, aby sa nevracali k Herodesovi. Do svojej krajiny sa teda pobrali inou cestou. Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil anjel a prikázal mu: Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a uteč s nimi do Egypta; zostaň tam, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž pátrať po dieťati, aby ho zahubil." Jozef hneď v noci vstal, vzal dieťa i matku a pobral sa s nimi do Egypta. Tam boli až do smrti kráľa Herodesa. Tak sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna." Keď Herodes zistil, že ho astrológovia oklamali, vzbĺkol hnevom, do Betlehema i do jeho okolia poslal vojakov a dal povraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov; tento vek vyrátal podľa údajov astrológov. Vtedy sa splnilo Jeremiášovo proroctvo: V Ráme počuť nárek, plač a kvílenie. To Ráchel oplakáva svojich synov a nedá sa potešiť, lebo už nie sú nažive." Keď Herodes zomrel, Jozefovi sa znova ukázal vo sne anjel a povedal mu: Vezmi dieťa i jeho matku a vráť sa do izraelskej krajiny, lebo už zomreli tí, čo chceli dieťa zabiť." Jozef poslúchol a vrátil sa. Veľmi sa však zľakol, keď sa cestou dozvedel, že Herodesovým nástupcom v Judsku je jeho syn Archelaus. Vo sne dostal ďalší pokyn od Boha, aby šiel do Galiley. Usadil sa v Nazarete, a tým sa splnilo ďalšie proroctvo o Mesiášovi, že sa bude volať Nazaretský. V tom čase vystúpil Ján Krstiteľ a kázal ľuďom, ktorí prichádzali za ním na Judskú púšť: Prestaňte hrešiť a obráťte sa k Bohu, lebo prichádza jeho kráľovstvo." Už pred niekoľkými storočiami predpovedal prorok Izaiáš o Jánovi: Z púšte zaznie hlas: Pripravte cestu Pánovi a odstráňte z nej všetky prekážky." Ján nosil odev z ťavej srsti, prepásaný koženým opaskom. Živil sa tým, čo poskytovala púšť: kobylkami a medom divých včiel. Schádzali sa k nemu ľudia z Jeruzalema, z celého Judska i z krajov okolo Jordánu. Dávali sa krstiť v rieke Jordán, a tým verejne vyznávali svoje hriechy. Keď Ján videl, že sa prichádzajú krstiť mnohí poprední židovskí náboženskí aj politickí činitelia, farizeji a saduceji -- prísne im povedal: Hadie plemeno, myslíte si, že uniknete Božiemu hnevu? Dokážte zmenou svojho života, že ste sa odvrátili od svojich hriechov. Nemyslite si, že vám stačí, keď budete vravieť: My sa nemusíme ničoho báť, ani sa nepotrebujeme zmeniť, lebo sme potomkovia Abraháma, Boží vyvolený národ. To ešte nič neznamená. Veď Boh môže aj tieto kamene oživiť a urobiť z nich Abrahámove deti. Sekera Božieho súdu je už priložená ku koreňu stromu. Každý človek, ktorý nežije novým životom, je ako strom, ktorý nenesie dobré ovocie: bude zoťatý a spálený. Ja krstím vodou tých, ktorí ľutujú svoje previnenia a vyznávajú ich. Ale po mne príde niekto omnoho väčší ako ja, ktorému nie som hodný ani len obuv vyzuť. On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom. On prečistí zrno, zbaví ho pliev, pšenicu zhromaždí do sýpky a plevy spáli v neuhasínajúcom ohni." Vtedy prišiel z Galiley Ježiš k Jordánu za Jánom, aby sa dal pokrstiť. Ale Ján sa veľmi bránil: To nie je správne! Ty by si mal pokrstiť mňa, a ty prichádzaš ku mne?" No Ježiš mu odpovedal: Prosím ťa, len ma pokrsť, lebo musíme vykonať všetko, čo Boh žiada." A tak ho Ján pokrstil. Keď Ježiš vystúpil z vody, otvorilo sa nebo a videl, ako naňho zostupuje Boží Duch v podobe holubice. Zároveň zaznel z neba hlas: Toto je môj milovaný syn, moja radosť! Jeho som si vyvolil." Potom Duch Boží viedol Ježiša na púšť, kde sa štyridsať dní a nocí postil a veľmi vyhladol. Tu sa k nemu priblížil pokušiteľ a povedal mu: Ak si Boží Syn, premeň tieto kamene na chleby!" Ježiš mu odpovedal: V Písme je napísané: Nielen chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst." Potom ho diabol zaviedol do Jeruzalema na vežu chrámu a povedal: Ak si Boží Syn, zoskoč dolu! Veď je napísané: Boh prikáže svojim anjelom, aby ťa vzali do náručia, aby si si neporanil nohy o kameň." Ježiš mu zasa pohotovo odpovedal: Je napísané aj toto: Nepokúšaj Boha, je tvoj Pán!" Napokon ho diabol vyviedol na vrchol vysokého vrchu a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta s ich bohatstvom a slávou. Tam mu povedal: Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou na kolená a pokloníš sa mi!" Ježiš mu odpovedal: Strať sa mi z očí, pokušiteľ! Veď je napísané: Nikomu okrem Boha sa nebudeš klaňať ani ho uctievať!" V tej chvíli diabol opustil Ježiša; obklopili ho anjeli a starali sa o neho. Keď sa Ježiš dozvedel, že Ján je vo väzení, vrátil sa do Galiley. Nezostal však v Nazarete, ale usadil sa v Kafarnaume. To mesto ležalo na brehu Genezaretského jazera, v oblasti, ktorú kedysi obývali izraelské kmene Zabulon a Neftalí. Takto sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: V Galilei, v krajine Zabulonovej a Neftalího, medzi morom a Jordánom, sa usídlia pohania. Tento ľud ponorený do temnoty zazrie veľké svetlo. Tým, nad ktorými sa rozprestiera noc smrti, zažiari jas." V tom čase začal Ježiš kázať: Zmeňte svoje zmýšľanie a obráťte sa k Bohu, lebo prichádza jeho kráľovstvo." Jedného dňa šiel Ježiš po brehu Galilejského mora a zazrel dvoch mužov, ako spúšťajú siete do vody. Boli to rybári Šimon, neskôr nazývaný Peter, a jeho brat Andrej. Ježiš na nich zavolal: Poďte za mnou a ja vám ukážem, ako zachraňovať duše ľudí!" Obaja ihneď všetko zanechali a šli za ním. O kúsok ďalej iní dvaja bratia, Jakub a Ján, sedeli spolu so svojím otcom Zebedejom v člne a opravovali siete. Aj ich zavolal; obaja ihneď prestali pracovať a pobrali sa za ním. Ježiš chodil po celej Galilei, učil v synagógach, hlásal všade radostnú zvesť o Božom kráľovstve a uzdravoval trpiacich všetkými možnými chorobami a neduhmi. Správy o ňom sa rýchlo rozniesli, takže až zo Sýrie vodili k nemu chorých, ľudí posadnutých démonmi, námesačných, ochrnutých a on ich uzdravoval. Všade za ním tiahli davy nielen z Galiley, ale aj z Desaťmestia, z Jeruzalema, Judska i zo Zajordánska. Jedného dňa, keď Ježiš videl zástupy, vystúpil so svojimi učeníkmi na návršie, sadol si medzi nich a učil ich: Ktorí ľudia sú naozaj šťastní? Šťastní sú pokorní, ktorí si o sebe priveľa nemyslia, lebo tým patrí Božie kráľovstvo. Šťastní sú tí, ktorí plačú, lebo Boh ich poteší. Šťastní sú tichí, lebo Boh im dá celú zem. Šťastní sú tí, ktorí túžia po spravodlivosti ako smädní po vode, lebo ich smäd bude uhasený. Šťastní sú milosrdní, lebo aj Boh bude k nim milosrdný. Šťastní sú tí, ktorí majú čisté srdce, lebo oni uvidia Boha. Šťastní sú tí, ktorí šíria pokoj, lebo tých Boh nazve svojimi deťmi. Šťastní sú tí, ktorých prenasledujú preto, že poslúchajú Boha, lebo im patrí Božie kráľovstvo. Šťastní ste, ak vás hania, prenasledujú a očierňujú preto, že sa hlásite ku mne. Áno, máte dôvod radovať sa a jasať, lebo odmena, ktorá vás čaká v nebi, mnohonásobne prevýši vaše utrpenie. Napokon, takto prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami." Vy ste soľ zeme. No ak soľ stratí svoju slanosť, čo ju nahradí? Soľ bez chuti sa nedá na nič použiť, možno ju iba vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Ste ako mesto postavené na kopci, ktoré svieti do noci a všetci ho môžu vidieť. Ani sviečku nezapálite na to, aby ste ju schovali, ale dáte ju do svietnika, aby svietila každému v dome. Nech tak svieti vaše svetlo všetkým ľuďom, aby videli dobro, ktoré konáte, a oslavovali za to vášho Otca v nebesiach." Nemyslite si, že som prišiel zrušiť to, čo bolo prikázané alebo predpovedané v Starom zákone. Naopak, neprišiel som to zrušiť, ale naplniť. S plnou vážnosťou vám hovorím, kým trvá nebo a zem, ani písmenko, ani čiarka z toho, čo Boh prikázal, nestratí platnosť, kým sa všetko nenaplní. Keby teda niekto zrušil čo i len jedno z týchto prikázaní, hoci to najmenšie, a nabádal by na to aj iných, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale ten, kto sa spravuje Božími príkazmi a učí tak aj iných, bude veľký v nebeskom kráľovstve. Ale vystríham vás: ak sa chcete dostať do nebeského kráľovstva, musí vám ísť o viac než len o formálne plnenie príkazov a zákonov, ako to robia učitelia Zákona a farizeji. V Mojžišovom zákone sa hovorí: Nezabiješ! Preto, kto zabije, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím, že bude súdený každý, kto sa bez príčiny hnevá na iného človeka; a kto iného ponižuje, odsúdi ho najvyšší súd, no kto mu zlorečí, zaslúži si pekelný oheň. Ak dávaš do poriadku svoj vzťah k Bohu, no uvedomíš si, že máš s niekým nevyrovnaný vzťah, najprv si s ním všetko vyrovnaj a zmier sa s ním. Až potom predstúp pred Boha. Ak nie si ochotný zmieriť sa s iným, bude na teba pred Bohom žalovať tvoj hnev a neunikneš odsúdeniu. Je to tak, ako keď ťa veriteľ vedie k sudcovi. Ak sa s ním cestou nedohodneš, pôjdeš do väzenia a celú dlžobu si odpykáš. Mojžišov zákon hovorí: Nebudeš cudzoložiť. Ale ja vám hovorím: každý, kto žiadostivo pozrie na inú ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa teda zvádza pravé oko, vylúpni si ho a zahoď; lebo je pre teba lepšie, ak prídeš o jeden úd, akoby malo celé tvoje telo prísť do pekla. Ak ťa navádza na hriech pravá ruka, odsekni si ju a odhoď od seba. Lepšie je žiť s jedným okom alebo jednou rukou, ako sa dostať do večnej záhuby." Mojžišov zákon hovorí: Kto by sa chcel rozviesť so svojou ženou, nech jej dá rozvodový list. Ale ja vám hovorím: každý, kto sa rozvedie so ženou -- okrem prípadu smilstva -- vystaví ju cudzoložstvu, a kto sa ožení s rozvedenou, dopúšťa sa cudzoložstva. Mojžišov zákon ďalej hovorí: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi pod prísahou sľúbil. Ale ja vám hovorím: neprisahajte vôbec; ani na nebo, lebo je Božím trónom, ani na zem, lebo je jeho podnožou, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa. Neprisahajte ani na svoju hlavu, lebo nie je vo vašej moci, aby vám rástli svetlé alebo tmavé vlasy. Povedzte jednoducho áno alebo nie. To stačí. Ak zdôrazňujete svoje slová prísahou, ukazujete, že nevravíte vždy pravdu a každá lož pochádza od zlého." Počuli ste, že kedysi platilo: Oko za oko, zub za zub. Ale ja vám hovorím: neodplácajte zlo zlým. Naopak, ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj ľavé. A ak by sa chcel niekto s tebou súdiť a vziať ti šaty, daj mu aj kabát. A ak ťa niekto poprosí, aby si mu odniesol bremeno na kúsku cesty, zanes mu ho dva razy tak ďaleko. Tomu, kto ťa o niečo prosí, daj, a kto si chce od teba požičať, tomu neodmietni. Kedysi platilo: Miluj svojich priateľov a maj v nenávisti svojich nepriateľov. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov! Modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú. Takto budete konať ako deti svojho nebeského Otca. On dovoľuje, aby slnko svietilo na dobrých aj na zlých, a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Akú máte zásluhu, ak prejavujete lásku iba tým, ktorí vám ju odplácajú? Veď to robia aj sebci. Ak sa správate priateľsky iba k svojim blízkym, nelíšite sa od ostatných. Nerobia tak azda aj tí, čo neveria v Boha? Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý aj váš nebeský Otec." Dávajte si pozor, aby ste nekonali dobré skutky verejne pred ľuďmi a nevystavovali svoju dobročinnosť na obdiv, lebo tým sa pripravíte o odmenu svojho Otca v nebesiach. Preto keď niekomu niečo dávate, nechcite, aby o tom všetci vedeli. Okato -- v chrámoch a na uliciach -- konajú dobro pyšní pokrytci, lebo túžia, aby ich ľudia chválili. Naozaj, vravím vám: tí si svoju odmenu vyberajú už vopred. Ak ty niekomu pomáhaš, rob to nenápadne; nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí pravá. A tvoj Otec, ktorý vidí aj skryté veci, ti to odplatí." A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi modlievajú v synagógach a na nárožiach, aby ich ľudia videli. Naozaj, vravím vám: tí už dostali svoju odmenu. Ale keď sa chceš modliť, choď domov, zavri za sebou dvere a v skrytosti sa modli k svojmu Otcovi a On, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ťa vypočuje. Neopakujte bezmyšlienkovite modlitbu ako ľudia, ktorí Boha nepoznajú. Myslia si, že ich Boh vypočuje, keď budú svoju prosbu dlho omieľať. Nenapodobňujte ich, veď váš Otec pozná vaše potreby skôr, ako ich vyslovíte." Modlite sa teda takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno. Príď tvoje kráľovstvo. Buď tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Ak odpustíte iným ich previnenia, aj váš nebeský Otec odpustí vám. Ale ak im vy neodpustíte, ani vy nemôžete rátať s Božím odpustením." A ak sa postíte, netvárte sa utrápene, nemračte sa ako pokrytci, ktorí takto upozorňujú svoje okolie na to, že sa postia. Naozaj vám hovorím: tí už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty postíš, pekne sa uprav a tvár sa prirodzene, aby na tebe nikto nič nezbadal. Vie o tom iba tvoj Otec, ktorý vidí to, čo je ľuďom skryté. A jedine tak ti pôst prinesie duchovný úžitok. Nezhromažďujte si bohatstvo na zemi, kde rýchlo stráca svoju hodnotu, alebo ho môžu ukradnúť zlodeji. Zhromažďujte si radšej poklady v nebi, kde nikdy nestratia svoju hodnotu, ani ich neukradne nijaký zlodej. Lebo kde je vaše bohatstvo, tam je aj vaše srdce. Svetlom tela je oko. Ak je tvoje oko čisté, tvoja duša je naplnená jasom. Ale ak je tvoje oko zakalené nečistými myšlienkami a túžbami, si ponorený do hlbokých temnôt. Ak nemáš v sebe svetlo, blúdiš v beznádejnej tme." Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Jedného totiž bude nenávidieť a druhého mať v láske, alebo jednému bude dávať prednosť a druhého bude zanedbávať. Nedá sa slúžiť zároveň Bohu aj majetku. Preto vám radím: netrápte sa hmotnými starosťami -- o jedlo, pitie a odev. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako šaty? Pozrite na vtáky: nesejú ani nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a predsa ich nebeský Otec živí. Či nie ste omnoho cennejší ako ony? Nech by ste sa akokoľvek starali, aj tak si nepredĺžite život ani o jediný okamih. A prečo sa toľko trápite s oblečením? Pozrite na poľné kvety: nepracujú, nepradú, a predsa ani Šalamún vo svojom kráľovskom majestáte nebol tak oblečený ako hociktorý z nich. A ak teda Boh zaodieva do takej nádhery obyčajné poľné kvietky, ktoré dnes kvitnú a zajtra uschnú, nepostará sa tým skôr o vás? To mu tak málo dôverujete? Preto sa netrápte a nespytujte: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Ľudia, ktorí nepoznajú Boha, tieto veci kladú na prvé miesto a trápia sa pre ne. Ale vy máte nebeského Otca, a ten dobre vie, čo všetko potrebujete. Dajte Bohu prvé miesto vo svojom živote a on vám dá, čo budete potrebovať. Netrápte sa teda o budúcnosť. Každý deň má dosť svojich starostí. A Boh vám ich pomôže riešiť aj zajtra." Neodsudzujte iných, nebudú odsudzovať ani vás. Lebo tak ako sa vy správate k iným, budú sa správať aj k vám. Ako to, že vidíš smietku v oku iného, ale brvno vo vlastnom oku nepozoruješ? Ako môžeš povedať inému: Dovoľ, aby som ti vybral z oka smietku, a brvno vo vlastnom oku ti neprekáža? Odstráň najprv brvno zo svojho oka, a až potom budeš dobre vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho blížneho. Je zbytočné vysvetľovať Božie pravdy tým, ktorí nimi pohŕdajú. Nehádžte perly sviniam! Čo sa stane? Perly pošliapu a vás napadnú." Proste, a dostanete, hľadajte, a nájdete. Klopte, a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a tomu, kto klope, otvoria. Keby ktoréhokoľvek z vás poprosilo vlastné dieťa o kus chleba, dali by ste mu azda kameň? A namiesto ryby by ste mu dali hada? Určite nie! Ak teda vy, ľudia tvrdého a hriešneho srdca, viete dávať svojim deťom dobré veci, tým skôr ich dá nebeský Otec tým, ktorí ho o to prosia. Zaobchádzajte s inými tak, ako by ste chceli, aby oni zaobchádzali s vami. V týchto slovách je zahrnutý celý Starý zákon." Do neba môžeme vojsť iba úzkou bránou. Priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby, a predsa toľko ľudí sa nimi uberá. Brána a cesta do života sú úzke a je málo tých, ktorí ich nájdu. Majte sa na pozore pred falošnými náboženskými učiteľmi: prichádzajú k vám preoblečení za bezbranné ovce, ale v skutočnosti sú to draví vlci. Strom spoznáte podľa ovocia; ich spoznáte podľa toho, ako žijú a správajú sa. Azda sa oberá hrozno z tŕnia a figy z bodľačia? Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie ani zlý strom dobré. Každý strom, ktorý nenesie dobré ovocie, vytnú a spália. Ovocie -- činy človeka, to je spoľahlivý poznávací znak. Nie každý, kto ma oslovuje Pane, Pane, príde do nebeského kráľovstva. Rozhodujúce je, či poslúcha môjho Otca. V deň posledného súdu mnohí povedia: Pane, Pane, či sme v tvojom mene nekázali, či sme nevyháňali démonov a či sme nerobili mnohé zázraky? Ale ja im odpoviem: Nikdy ste mi nepatrili a páchali ste zlé činy. Choďte preč! Každého, kto počuje tieto slová a koná podľa nich, možno prirovnať k prezieravému mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa lejak, privalila sa povodeň a prudká víchrica sa oprela do múrov domu, ale sa nezrútil, lebo mal základy postavené na skale. Ale toho, kto počuje moje slová, no nekoná podľa nich, možno prirovnať k nerozumnému človeku, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa lejak, privalila sa povodeň, prudká víchrica sa oprela do múrov jeho domu -- a dom s veľkým rachotom spadol." Keď Ježiš dohovoril, ľudia žasli nad jeho učením, lebo na rozdiel od učiteľov, ktorých poznali, z Ježiša a jeho slov vyžarovala zvláštna moc. Keď Ježiš zostupoval z vrchu, hrnuli sa za ním veľké zástupy. Tu sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť!" Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Áno, chcem, buď zdravý." Po malomocenstve nezostalo ani stopy. Ježiš mu povedal: Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš -- na dôkaz, že si zdravý." Keď prichádzal do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a poprosil ho: Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hroznými bolesťami." Ježiš mu odpovedal: Prídem a uzdravím ho." Tu mu stotník povedal: Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý. Veď ja viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná. A ty máš takú moc nad chorobami." Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo šli s ním: Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli. A bude to veru tak, že mnohí ľudia zo všetkých strán sveta zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jakobom, kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do temnôt, kde bude plač a škrípanie zubami." Potom sa opäť obrátil k stotníkovi: Vráť sa domov! To, čomu si uveril, sa stalo!" A sluha bol v tej chvíli uzdravený. Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať s vysokou horúčkou. Dotkol sa jej ruky a teplota hneď klesla a uľavilo sa jej natoľko, že vstala a obslúžila hosťa. Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil. Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby." Keď Ježiš videl, ako sa okolo neho hromadia zástupy, rozkázal učeníkom, aby sa preplavili v člne na druhý breh jazera. Vtom ho zadržal jeden z učiteľov Zákona a povedal mu: Majstre, pôjdem za tebou kamkoľvek." Ježiš mu na to odpovedal: Líšky majú svoje nory a vtáci hniezda, ale ja, Syn človeka, nemám dom ani miesto, kde by som si zložil hlavu." Jeden z jeho žiakov mu zasa povedal: Pane, kým pôjdem za tebou, dovoľ mi pochovať otca!" Ale Ježiš mu odpovedal: Poď za mnou hneď. Nech tí, čo sú duchovne mŕtvi, pochovávajú svojich mŕtvych." Potom vstúpil Ježiš do člna a plavil sa s učeníkmi na druhý breh. Zrazu sa strhla prudká búrka a čln sa takmer potápal vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal. Priskočili k nemu a zobudili ho: Pane, zachráň nás, hynieme!" Ale Ježiš im odpovedal: Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?" Vstal, pohrozil vetru a vlnám, a búrka hneď prestala a nastalo ticho. Učeníci boli ohromení a vraveli si: Kto je to vlastne, že ho poslúchajú víchrica aj more?" Keď pristáli na druhom brehu neďaleko Gadary, zbadali dvoch mužov posadnutých démonmi. Žili v skalných hroboch a boli takí nebezpeční, že sa nikto neodvážil tadiaľ ísť. Začali pokrikovať na Ježiša: Čo ťa je po nás, Syn Boží? Prišiel si nás trápiť? Ešte na nás nemáš právo!" Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň. A démoni ho prosili: Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do toho stáda svíň!" Nedbám, choďte!" povedal im Ježiš. A hneď vyšli z ľudí a vošli do svíň. Celé stádo sa ihneď splašilo, rútilo sa dolu brehom a potopilo sa v jazere. Pastieri svíň sa rozbehli do mesta a všade rozchýrili, čo sa stalo. Celé mesto utekalo oproti Ježišovi a žiadali ho, aby odišiel z ich kraja. Ježiš teda opäť nastúpil do člna, preplavil sa na druhý breh a prišiel do Kafarnauma, do mesta, kde býval. Čoskoro doniesli k nemu na nosidlách porazeného človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: Teš sa, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!" Ale niektorí z učiteľov Zákona sa pohoršovali: Ten človek sa rúha! Na to má právo len Boh!" Ale Ježiš čítal ich myšlienky a spýtal sa: Prečo tak zle zmýšľate vo svojom srdci? Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo: Vstaň a choď!? Ale aby som vám dokázal, že mám tu na zemi moc odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka." Nato sa obrátil k porazenému a povedal mu: Vstaň a odnes si nosidlá domov!" A porazený vstal a odišiel. Toto sa odohralo pred očami zhromaždeného zástupu. Všetci žasli a ďakovali Bohu, že dal človeku takú moc. Keď sa Ježiš uberal ďalej, zazrel muža, ktorý sa volal Matúš, ako v colnici vyberá poplatky. Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!" vyzval ho. Matúš hneď vstal a išiel za ním. Neskôr, keď Ježiš spolu s učeníkmi večeral v Matúšovom dome v spoločnosti mnohých ľudí pochybnej povesti, zbožní farizeji sa pohoršovali a vraveli jeho učeníkom: Ako si váš majster môže sadnúť za jeden stôl s takou spodinou?" Keď to Ježiš počul, odpovedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Zamyslite sa nad tým, čo znamenajú staré slová Písma: Nechcem vaše obete a dary, ale chcem, aby ste boli milosrdní. Mojím poslaním tu na zemi je volať k Bohu hriešnikov, a nie spravodlivých." Jedného dňa prišli za Ježišom žiaci Jána Krstiteľa s otázkou. My a farizeji často zachovávame pôst. Prečo sa tvoji učeníci takisto nepostia, ako to majú vo zvyku zbožní ľudia?" Ježiš im odpovedal: Žiada niekto od svadobčanov, aby boli smutní a odmietali jedlo, kým je medzi nimi ženích? Ale prídu dni, keď ženícha vytrhnú z ich stredu, a potom sa budú postiť. Nový život z Boha sa nedá vtesnať do starých zvykov. To akoby niekto prišil na staré šaty záplatu z novej látky. Čo sa stane? Záplata sa vytrhne zo starého tkaniva a diera sa ešte zväčší. Mladé víno predsa takisto nenalievate do mechov zo starej kože, lebo by popraskali a víno by vytieklo. Nové víno potrebuje nové mechy!" Kým Ježiš hovoril, prišiel jeden z predstaviteľov miestnej synagógy a poklonil sa mu. Práve mi umrela dcéra," povedal, ale ty jej môžeš vrátiť život. Poď, polož na ňu ruku a ožije." Ježiš a jeho učeníci šli s ním. Vtom k nemu pristúpila zozadu jedna žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a dotkla sa okraja jeho šiat, lebo si pomyslela: Stačí, ak sa dotknem aspoň lemu jeho šiat, určite sa uzdravím." Ježiš sa obrátil, pozrel sa na ňu a povedal: Teš sa, dcéra moja. Tvoja viera ťa uzdravila." A naozaj, v tej chvíli bola žena zbavená svojho trápenia. Keď Ježiš vošiel do domu predstaveného synagógy, kde hrala pohrebná hudba a nariekal zhromaždený dav, povedal im: Rozíďte sa, veď dievčatko neumrelo, iba spí." Ale nikto jeho slová nebral vážne a posmievali sa mu. Keď napokon všetkých poslali preč, vstúpil do miestnosti, chytil dievčatko za ruku a ono vstalo. Správa o tomto zázraku sa rozniesla po celom kraji. Len čo Ježiš vyšiel z domu predstaveného synagógy, do cesty mu vstúpili dvaja slepci a volali naňho: Syn kráľa Dávida, zmiluj sa nad nami!" Šli za ním až do domu, kde býval. Spýtal sa ich: Naozaj veríte, že mám moc vrátiť vám zrak?" Áno, Pane," ubezpečovali ho. Tu sa dotkol ich očí a povedal: Staň sa vám, ako veríte." V tej chvíli sa im otvorili oči. Dôrazne im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili, ale oni chodili po celom kraji a všade to rozhlasovali. Keď odtiaľ odchádzali, priviedli k Ježišovi nemého človeka, posadnutého zlým duchom. Ježiš démona vyhnal a muž ihneď začal hovoriť. Zástupom prebehla vlna prekvapenia: Jakživ sme nevideli podobné zázraky!" volali. Ale farizeji vysvetľovali: Vyháňa diablov, lebo jeho samého ovláda diabol, kráľ zlých duchov." Potom Ježiš prechádzal všetkými mestami a dedinami, učil v židovských synagógach a hlásal radostnú zvesť o Božom kráľovstve. A všade, kde prišiel, liečil choroby každého druhu. Bolo mu ľúto ľudí, ktorí prichádzali za ním, lebo nevedeli, na koho sa obrátiť so svojimi problémami a kde hľadať pomoc. Boli ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatva je veľká, ale žencov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoje polia." Potom si Ježiš zavolal svojich dvanástich žiakov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a aby uzdravovali každú chorobu tela aj ducha. Mená týchto dvanástich, ktorých nazval svojimi vyslancami -- apoštolmi, sú: Peter, Petrov brat Andrej, Jakub, syn Zebedejov, jeho brat Ján, Filip, Bartolomej, Tomáš, bývalý colník Matúš, Alfejov syn Jakub, Tadej, Šimon Kanaánsky a Judáš Iškariotský, ktorý ho napokon zradil. Nechoďte teraz medzi pohanov a nevchádzajte do samaritánskych miest. Radšej choďte k Izraelitom, ktorí sa odcudzili Bohu, a hlásajte, že Božie kráľovstvo sa priblížilo. Uzdravujte chorých, krieste mŕtvych, očisťujte malomocných, vyháňajte démonov. Čo ste zadarmo dostali, zadarmo rozdávajte! Neberte si so sebou peniaze ani kapsu so šatstvom a obuvou, ba ani palicu na obranu. Ako robotník dostáva mzdu, tak aj tí, ktorým budete slúžiť, by sa mali o vás postarať. Do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny vojdete, spýtajte sa na bohabojného človeka a v jeho dome sa potom ubytujte, kým sa nepustíte na ďalšiu cestu. Keď vstúpite do domu, zaželajte: Pokoj tomuto domu!" Ak vaše posolstvo vďačne prijmú, naplní ich pokoj, ktorý prinášate. Ak odmietnu, na vlastnú škodu, pokoj zostane s vami. Opusťte každé mesto alebo dom, kde by vás ani vaše svedectvo neprijali, nezdržujte sa tam, straste aj prach zo svojich nôh. Vravím vám, že takému mestu bude v deň súdu horšie ako Sodome a Gomore. Posielam vás ako ovce medzi vlky. Buďte teda obozretní ako hady a mierni ako holubice. Dávajte si pozor pred ľuďmi, lebo vás kvôli mne budú vydávať súdom a budú vás bičovať v synagógach, budú vás vláčiť pred vládcov a panovníkov. To všetko bude príležitosťou, aby ste vydali svedectvo im aj celému svetu. Ak vás postavia pred súd, netrápte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo dostanete pravé slová v pravý čas. To nebudete hovoriť vy, ale Duch vášho Otca prehovorí prostredníctvom vás. Brat vydá na smrť brata, otec syna, deti sa vzbúria proti rodičom a zabijú ich. Všetci vás budú nenávidieť, lebo sa hlásite ku mne. Ale ten, kto vytrvá až do konca, bude zachránený pre večnosť. Ak vás budú v niektorom meste prenasledovať, utečte do iného. Vravím vám, že nestačíte pochodiť po všetkých izraelských mestách, kým sa Syn človeka opäť vráti. Žiak neprevyšuje svojho učiteľa, ani sluha svojho pána. Žiak znáša údel svojho učiteľa a sluha údel svojho pána. Keď mňa obvinili, že som v spojení s diablom, čo si asi vymyslia na vás! Ale nebojte sa ich! Príde čas, že pravda vyjde najavo a všetko skryté bude odhalené. Čo vám hovorím v tme, povedzte na svetle, a čo vám šepkám do ucha, rozhláste verejne! A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo -- dušu zabiť nemôžu. Bojte sa toho, ktorý môže zahubiť dušu i telo v pekle. Akú cenu má vrabec? A predsa ani jeden nespadne na zem bez vedomia vášho Otca. A vy máte ešte aj všetky vlasy na hlave zrátané. Preto sa nebojte: Ste omnoho cennejší ako celý kŕdeľ vrabcov. Kto sa ku mne prizná pred ľuďmi, k tomu sa aj ja priznám pred svojím Otcom v nebi. Ale kto ma pred ľuďmi zaprie, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom v nebi." Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj; nepriniesol som pokoj, ale meč. Viera vo mňa môže rozdeliť syna a otca, dcéru a matku, nevestu a svokru. Nepochopenie a zloba vlastnej rodiny bývajú najhlbšie. Kto má vo svojom srdci na prvom mieste otca alebo matku, syna alebo dcéru, a nie mňa, nie je ma hoden. Kto by ma chcel nasledovať bez ťažkostí, nie je ma hoden. Kto lipne na živote, stratí ho, ale kto je ochotný pre mňa všetko obetovať, ten získa pravý život. Kto prijíma vás, prijíma mňa, a kto prijíma mňa, ten prijíma toho, ktorý ma poslal. Ak prijme niekto môjho svedka s vedomím, že ho posiela Boh, dostane rovnakú odmenu ako on. Kto sa ujme veriaceho pre jeho vieru vo mňa, dostane rovnakú odmenu ako veriaci. A kto by podal čo len pohár vody jednému z najbezvýznamnejších mojich nasledovníkov, určite získa odmenu." Keď Ježiš odovzdal pokyny svojim dvanástim učeníkom, pobral sa učiť a kázať v tamojších mestách. Ján Krstiteľ, ktorý bol práve vo väzení, dopočul sa o Ježišovej činnosti. Poslal za ním svojich dvoch žiakov a tí sa ho spýtali: Si ty naozaj sľúbený Spasiteľ, alebo máme čakať iného?" Ježiš im odpovedal: Vráťte sa k Jánovi a vyrozprávajte mu, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení, hluchí počujú, mŕtvi sa prebúdzajú k životu. A povedzte mu, že beznádejným ľuďom prinášam radostnú zvesť, že Boh ráta aj s nimi. Šťastní sú tí, ktorí o mne nepochybujú." Keď Jánovi žiaci odišli, Ježiš hovoril o ňom zástupu: Keď ste šli za Jánom na púšť, čo ste chceli uvidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo človeka vyobliekaného do drahých šiat ako princa v paláci? Prečo ste teda šli za ním? Chceli ste vidieť proroka? Áno, ubezpečujem vás, on je ešte viac ako prorok. To o ňom je napísané: Posielam svojho posla, ktorý ohlási tvoj príchod a pripraví ti cestu k ľudským srdciam. Naozaj, medzi všetkými ľuďmi, ktorí sa kedy narodili, niet nikoho, kto by svojím poslaním prevyšoval Jána Krstiteľa, a predsa i ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on. Od čias Jána Krstiteľa je nebeské kráľovstvo vystavené násiliu a zmocňujú sa ho násilníci. Lebo všetci proroci aj Zákon až po Jána Krstiteľa to predpovedali. A ak to chcete pochopiť, on je Eliáš, o ktorom nám prorok zvestoval, že príde vtedy, keď sa kráľovstvo začne. Kto má uši, nech počuje! K čomu mám prirovnať túto generáciu? Je ako hrajúce sa deti, ktoré sedia na námestí a nespokojne pokrikujú na svojich kamarátov: Zahrali sme vám, ale netancovali ste, smutne sme vám spievali, ale neplakali ste. Prišiel Ján, nepil, nejedol -- a pokladali ho za fanatika. Prišiel som ja, Syn človeka, jem aj pijem -- a vyčítajú mi, že som žrút a pijan vína, priateľ hriešnikov a najväčšej spodiny. Ale múdrosť ospravedlňujú jej skutky." Vtedy začal Ježiš karhať mestá, ktoré boli svedkami jeho mnohých zázrakov, a predsa nerobili pokánie: Beda ti, Korozaim, beda ti, Betsaida! Keby som bol v Týre a Sidone urobil také zázraky ako u vás, ich obyvatelia by už dávno robili pokánie a prejavili by najhlbšiu ľútosť nad svojimi vinami. Preto vám hovorím, že Týru a Sidonu bude ľahšie v deň súdu ako vám. A ty, Kafarnaum, myslíš, že tvoja sláva vyrastie až po nebo? Zrútiš sa do priepasti večného zahynutia! Keby som bol v Sodome urobil také zázraky ako u vás, stála by dodnes. Znova vám hovorím, že sodomskej krajine bude ľahšie v deň súdu ako tebe!" Vtedy sa Ježiš modlil: Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že pravdu skrývaš pred tými, ktorí sa pokladajú za múdrych a učených, a zjavuješ ju bezvýznamným a prostým. Áno, Otče, tak sa ti to páči." Otec mi zveril všetko. Len Otec pozná Syna a Otca pozná iba Syn a tí, ktorým ho Syn zjaví. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení, nájdete u mňa pokoj a úľavu. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo mám tiché a pokorné srdce. U mňa nájdete mier a odpočinutie pre svoju dušu. Veď moje jarmo netlačí a bremeno neťaží." Raz v sobotu, vo sviatočný deň Židov, prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, trhali klasy a jedli zrno. Videli to farizeji a žalovali Ježišovi: Pozri, tvoji učeníci robia, čo sa v sobotu nesmie robiť!" Ježiš im odpovedal: Azda ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid, keď on aj jeho družina boli hladní? Ako vošli do chrámu a jedli posvätné chleby, ktoré smeli jesť iba kňazi? Alebo ste nečítali v Mojžišovom zákone, že kňazi v chráme pracujú v sobotu? Porušujú sobotný pokoj, a predsa nie sú vinní. Vravím vám, že je tu niekto, kto je viac ako chrám. Keby ste rozumeli slovám: Nejde mi o obete, ale chcem, aby ste boli milosrdní, tak by ste nikoho neodsudzovali neprávom. Syn človeka je pánom aj nad sobotou." Odtiaľ šiel do synagógy. Tam bol človek s nevládnou rukou. Farizeji hľadali nejakú zámienku, aby mohli Ježiša obžalovať, preto sa ho spýtali: Je dovolené v sobotu uzdravovať?" Odpovedal im: Keby niekto z vás mal jedinú ovcu a tá by mu v sobotu spadla do rokle, neurobil by všetko, aby ju z nej vytiahol ešte v ten deň? A o čo je cennejší človek! Preto je správne robiť dobro aj v sobotu." Obrátil sa k postihnutému a povedal mu: Vystri ruku!" Poslúchol ho a ruka bola zdravá ako tá druhá. Farizeji odišli a radili sa, ako by Ježiša zahubili. Ježiš postrehol ich úmysly a odišiel. Mnohí šli za ním a on uzdravil všetkých chorých. Ale prikázal im, aby o ňom veľa nehovorili. Tak sa naplnilo Izaiášovo proroctvo: Toto je môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, potešenie mojej duše. Dám mu svojho Ducha a bude súdiť národy. Nebude sa hádať, ani nikoho prekrikovať, nebude robiť hurhaj na uliciach, nalomené steblo nedolomí, tlejúci knôt nezhasí, kým právo nebude triumfovať. Stane sa nádejou všetkých národov." Tu k nemu priviedli posadnutého človeka, ktorý bol navyše slepý aj nemý. Ježiš ho uzdravil, vrátil mu zrak aj reč. Zástupy žasli a vraveli: Nie je on naozaj Mesiáš, syn kráľa Dávida?" Ale počuli o tom zázraku farizeji a namietali: Veď ten vyháňa zlých duchov iba s pomocou ich vládcu Belzebula!" Ale Ježiš vedel, čo si myslia, a preto povedal: Rozdelené kráľovstvo pustne a nijaké mesto alebo dom vnútorne rozdvojené neobstoja. Tak nemôže satan vyháňať satana. Ako by potom obstálo jeho kráľovstvo? Ak ja vyháňam zlých duchov s pomocou Belzebula, vládcu duchovnej tmy, s čou pomocou ich vyháňajú vaši žiaci? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak vyháňam zlo v moci Božieho Ducha, tak už prišlo k vám Božie kráľovstvo. Ak chce niekto ukradnúť veci z domu silného muža, musí ho najprv zviazať, a len potom si ich môže odniesť. Tak aj zo satanovej moci môže vyslobodiť len ten, kto je silnejší ako on. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto mi nepomáha, ten škodí mojej veci. Preto vám hovorím, že každý hriech aj rúhanie sa ľuďom odpustí, ale rúhanie proti Svätému Duchu sa neodpustí. Tomu, kto by hovoril niečo proti Synovi človeka, sa odpustí. Ale pozor -- nehovorte proti Svätému Duchu, to vám Boh neodpustí ani na tomto svete, ani na onom." Aký strom vypestujete, také ovocie bude rodiť. Dobrý dobré, zlý zlé. Veď strom sa pozná podľa ovocia. Ako by ste mohli dobre hovoriť, keď ste zlí? Čím srdce oplýva, to cez ústa preteká. Dobrý človek rozdáva z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek zo zlého. Rátajte s tým, že budete skladať účty z každého neužitočného slova. Vaše terajšie slová o vás rozhodnú: buď vás ospravedlnia, alebo odsúdia." Vtedy prišli za Ježišom niektorí zo židovských učiteľov Zákona a žiadali od neho dôkaz, že je naozaj Mesiáš. Ale Ježiš im odpovedal: Len ľudia zlí a tvrdého srdca žiadajú ďalšie dôkazy. Ale dostanete iba také dôkazy ako prorok Jonáš. Ako bol totiž Jonáš tri dni a tri noci v útrobách veľryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. Obyvatelia Ninive vystúpia na súde proti vám a odsúdia vás, lebo oni na Jonášovo kázanie zanechali hriešny život a obrátili sa k Bohu. A ten, čo stojí pred vami, je väčší ako Jonáš. Kráľovná zo Sáby vystúpi na súde ako ďalší svedok proti tomuto pokoleniu, lebo prišla z ďalekej krajiny, aby poznala Šalamúnovu múdrosť. A ten, čo stojí pred vami, je predsa väčší ako Šalamún. Ak je z človeka vyhnaný nečistý duch, blúdi a hľadá novú obeť, v ktorej by sa usídlil. Ale nechce sa ľahko vzdať pôvodného hostiteľa. Keď vidí, že srdce toho človeka je síce vyčistené a vyzdobené, ale naďalej je prázdne, nasťahuje sa tam späť aj so siedmimi spoločníkmi, horšími, ako je sám. Taký človek je na tom potom horšie ako predtým. Toto nebezpečenstvo hrozí aj vám." Kým Ježiš hovoril v dome obklopenom zástupmi, prišla jeho matka a bratia. Čakali vonku, lebo sa chceli s ním zhovárať. Keď ho ktosi zo zástupu upozornil, že naňho vonku čakajú, povedal: Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" Ukázal na učeníkov a povedal: Toto je moja rodina. Každý, kto poslúcha môjho nebeského Otca, je môj brat, sestra i matka!" Toho istého dňa vyšiel Ježiš z domu a pobral sa na breh jazera. Onedlho sa okolo neho zhromaždil taký veľký zástup, že musel vstúpiť do člna. Kázal v člne a zástup ho počúval na brehu. Aby mu lepšie rozumeli, používal mnohé podobenstvá. Roľník sial na poli obilie. Ako rozsieval, padli niektoré zrná na okraj cesty, zlietli sa vtáky a pozobali ich. Iné zrná dopadli na skalnatú pôdu, kde bolo málo ornice. Obilie rýchlo vzklíčilo, ale keď začalo páliť slnko, uschlo, lebo korienky nemohli ísť do hĺbky. Poniektoré zrná padli medzi bodliaky. Keď bodľačie vyrástlo, udusilo klásky. Ostatné zrná padli do úrodnej pôdy. Obilie vyrástlo a prinieslo úrodu. Na niektorom klase bolo sto zrniek, na inom šesťdesiat a na ďalšom tridsať. Tak teda, kto má uši, nech počuje!" Pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobenstvách?" Odpovedal im: Vám už Boh zjavil tajomstvo nebeského kráľovstva, ale im ešte nie. Lebo ten, kto už pochopil, pochopí aj viac. Ale kto chápe málo, príde aj o to málo. Používam podobenstvá, ľudia totiž počujú a vidia, a predsa nechápu. Tak sa na nich plní Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať, ale neporozumiete, budete sa dívať, ale neuvidíte. Lebo srdce tohto ľudu otupelo, sú duchovne hluchí a zavreli oči, aby nevideli, nepočuli a neporozumeli, aby sa neobrátili k Bohu, ktorý by ich mohol uzdraviť. Ale šťastné sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. Mnohí proroci túžili vidieť, čo vy vidíte, a počuť, čo vy počujete, ale nemohli." A teraz počúvajte, aký je zmysel príbehu o rozsievačovi. Cesta, kam padli niektoré zrná, predstavuje srdce ľudí, ktorí počujú o Božom kráľovstve, ale nerozumejú tomu. Prichádza satan a vyrve to, čo bolo zasiate. Skalnatá pôda predstavuje srdce človeka, ktorý počuje Božie posolstvo a prijíma ho síce s veľkou radosťou, ale povrchne, a tak v ňom nezapustí korene. Keď potom prídu ťažkosti alebo prenasledovanie pre vieru, jeho nadšenie ochabne a to, čo bolo zasiate, sa stratí. Pôda zarastená bodľačím predstavuje človeka, ktorý počuje Božie posolstvo, ale každodenné starosti a túžba po bohatstve udusia slovo. Úrodná pôda predstavuje srdce človeka, ktorý počuje Božie posolstvo, oddá sa jeho životodarnému vplyvu. Úžitok z toho je mnohonásobný, u niekoho väčší, u iného menší." Potom použil ďalšie podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné hospodárovi, ktorý zasial na svojom poli dobré semeno. Ale v noci, keď ľudia spali, jeho nepriateľ rozhodil medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď obilie vyrástlo a vyklasilo sa, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli za hospodárom a povedali mu: Veď si zasial čisté semeno, kde sa vzal kúkoľ? -- To urobil nepriateľ! odpovedal im. Pôjdeme to pole vyplieť, ponúkli sa. Ale hospodár nesúhlasil: Nie, nerobte to. S kúkoľom by ste mohli ľahko vytrhnúť aj pšenicu. Necháme oboje dorásť a pri žatve rozkážem žencom, aby najprv vybrali kúkoľ, zviazali ho do snopkov a spálili a pšenicu zhromaždili do mojej stodoly. " Predložil im iný obraz: S nebeským kráľovstvom je to ako s horčičným semienkom, ktoré človek zasial na poli. Je síce najdrobnejšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je to najmohutnejšia bylina, ba je z neho ker, takže prilietajú vtáci a hniezdia v ňom." A použil ďalšie podobenstvo: S nebeským kráľovstvom je to ako s kváskom, ktorý žena vzala, zarobila do troch meríc múky a všetko cesto nakyslo." V tomto kázaní používal Ježiš výhradne podobenstvá. Tak sa naplnilo staré proroctvo: Budem im hovoriť v obrazoch. Tajomstvá, ktoré boli skryté, im odhalím." Ježiš potom rozpustil zástupy a šiel domov. Obklopili ho jeho učeníci a poprosili ho, aby im vyložil podobenstvo o kúkoli na poli. Dobre," súhlasil, ja som hospodár, ktorý seje dobré semeno. Pole predstavuje tento svet, dobré semeno sú deti nebeského kráľovstva, a kúkoľ sú ľudia, ktorí podľahli zlu. Nepriateľ, ktorý kúkoľ rozosial, je diabol. Žatva predstavuje koniec sveta a ženci sú anjeli. Tak ako v tomto príbehu je kúkoľ oddelený a spálený, tak bude i na konci sveta. Pošlem svojich anjelov a tí vyženú z nebeského kráľovstva všetkých, ktorí sa proti nemu stavali, i všetkých, ktorí páchali zlo. Ich koniec bude hrozný. Spáli ich oheň, budú plakať a škrípať zubami. A vtedy tí, čo plnili Božiu vôľu, sa zaskvejú v kráľovstve nebeského Otca ako slnko. Zapamätajte si to a premýšľajte o tom!" Nebeské kráľovstvo je ako skrytý poklad, ktorý nejaký človek objaví na poli a znova ho zakope. Od radosti predá všetko, čo má, a kúpi to pole. Alebo je podobné kupcovi s perlami, ktorý hľadá vzácne perly. Keď objaví mimoriadne krásnu perlu, predá všetko, čo má, len aby ju získal. Nebeské kráľovstvo môžeme ďalej prirovnať k sieti, ktorá sa spustí do mora. Zachytí sa v nej všetko možné. Keď je sieť plná, vytiahnu ju rybári na breh, jedlé ryby vyberú do košov, zlé vyhodia. Tak to bude na konci sveta. Prídu Boží anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Porozumeli ste všetkému?" -- Áno," odpovedali. Potom doložil: Každý učiteľ Zákona, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý ponúka zo svojej komory nové aj staré veci." Keď Ježiš dorozprával tieto podobenstvá, vrátil sa do Nazareta, do svojho domovského mesta. Učil v tamojšej synagóge. Všetci sa čudovali: Kde sa v ňom berie taká múdrosť a moc? Veď je to tesárov syn, matka je predsa Mária a Jakub, Jozef, Šimon a Júda sú jeho bratia! Aj jeho sestry žijú medzi nami. Odkiaľ to ten človek má?" A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im povedal: Proroka si vážia všade omnoho väčšmi ako v jeho rodnom meste a v jeho domove!" Pre ich nevieru tam nemohol vykonať mnoho zázrakov. Vtedy sa dopočul galilejský vládca Herodes Antipas o Ježišovi a povedal svojim dvoranom: To je akiste Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto má zázračnú moc!" Pred časom dal Herodes Jána zatknúť a uväzniť. Ján mu totiž vyčítal, že žije s Herodiadou, manželkou svojho brata Filipa. Herodes by sa bol najradšej Jána zbavil, ale bál sa, že ľud sa vzbúri, lebo v ňom videl proroka. Na oslavách Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady a veľmi očarila Herodesa. Prisahal, že splní každé jej želanie. Herodiada naviedla svoju dcéru a tá povedala: Tak mi daj ihneď priniesť na podnose hlavu Jána Krstiteľa." To bolo aj na Herodesa priveľa. Ale nechcel sa zhodiť pred hosťami tým, že by zrušil prísahu. Preto dal príkaz, aby Jána Krstiteľa sťali priamo vo väzení. Jeho hlavu priniesli tanečnici na podnose a tá ju položila pred svoju matku. Jánovi žiaci si vyžiadali jeho telo a pochovali ho. Potom šli oznámiť Ježišovi, čo sa stalo. Keď to Ježiš počul, nastúpil do člna a odplavil sa na pusté miesto, aby bol sám. No len čo ľudia z okolia zistili, akým smerom sa uberá jeho čln, pešo sa pobrali za ním. Keď vystúpil na breh, už ho tam čakali zástupy ľudí. Prišlo mu ich ľúto a uzdravoval chorých. Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a upozornili ho: Už je neskoro a tu na pustatine sa nedá nič kúpiť. Rozpusť preto zástupy, nech sa rozídu po dedinách a zadovážia si niečo na jedenie." Ježiš im na to povedal: Kam by chodili, vy sa im dajte najesť!" Namietli: Veď máme dokopy iba päť chlebov a dve ryby!" Prineste mi ich sem!" Potom vyzval ľudí, aby si posadali na trávu. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel oči do neba a poďakoval sa za ne Bohu. Potom lámal a dával učeníkom chleby, a tí ich rozdávali ľuďom. Najedlo sa tam dosýta asi päťtisíc mužov. Ženy a deti sa do toho počtu nerátali. A keď pozbierali zvyšky, zistili, že ich je plných dvanásť košov. Hneď potom primäl svojich učeníkov, aby nastúpili do člna a preplavili sa na druhý breh, kým on prepustí zhromaždené zástupy. Keď ich vyprevadil, vyšiel na kopec, aby sa osamote modlil. Strávil tam takmer celú noc. Učeníci veslovali, no nie a nie sa dostať na druhý breh. Zápasili s vlnami, lebo sa strhol víchor. Nad ránom sa Ježiš priblížil k člnu, kráčajúc po hladine jazera. Keď ho učeníci zbadali, vydesili sa, lebo ho pokladali za prízrak, a kričali od hrôzy. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril a upokojil ich: Vzchopte sa, to som ja, nebojte sa!" Tu naňho zavolal Peter: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, a ja prídem k tebe po vode!" Tak poď!" vyzval ho Ježiš. A Peter hneď vystúpil z člna a pobral sa po vode k Ježišovi. Ale keď sa pozrel okolo seba a videl obrovské vlny, preľakol sa a začal sa ponárať: Pane, zachráň ma!" vykríkol. Ježiš ihneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Kde je tvoja viera? Prečo si pochyboval?" A len čo vstúpili do člna, vietor sa utíšil. Učeníci pokľakli pred ním a vyznávali: Ty si určite Boží Syn!" Potom pristáli v Genezaretskom kraji. Len čo ho tamojší ľudia spoznali, správa o ňom sa rozniesla po širokom okolí a odvšadiaľ prinášali k nemu chorých. Prosili ho, aby im dovolil dotknúť sa aspoň lemu jeho šiat. A kto sa dotkol, bol uzdravený. Tu prišli z Jeruzalema k Ježišovi farizeji a učitelia Zákona a kládli mu otázky: Prečo tvoji žiaci nedodržiavajú staré židovské tradície? Veď si ani len ruky neumývajú pred jedením!" Ježiš im na to odpovedal: A prečo vy pre svoje tradície porušujete Božie prikázanie? Napríklad, Boží príkaz znie: Cti otca i matku. A kto potupí otca alebo matku, nech zomrie. Ale vy učíte: Kto povie otcovi alebo matke: To, čím by som ti mal pomôcť, je dar určený Bohu, ten už nemusí podporiť svojich rodičov ani vtedy, keď to potrebujú. A tak ste svojou tradíciou zrušili priamy Boží príkaz. Pokrytci! Aj na vás sa vzťahujú slová proroka Izaiáša: Tento ľud hovorí, že ma ctí, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. No márne ma uctieva, lebo vyučuje svoje vlastné zákony, a nie Božie." Potom okolo seba zhromaždil ľudí a povedal im: Počúvajte, čo vám hovorím, a usilujte sa to pochopiť: Vaše vnútro neznečisťuje to, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza." Učeníci ho upozornili: Vieš, že farizejov tieto slová pohoršili?" Ježiš im odpovedal: Rátajte s tým, že každá rastlina, ktorú nezasial môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi. Nechajte ich! Chcú viesť slepých, no sami sú slepí. A keď slepý povedie slepého, obaja spadnú do jamy." Peter sa spýtal Ježiša: Ako si to myslel s tým, čo nás znečisťuje?" Ježiš sa začudoval: Ani vy tomu nerozumiete? Nechápete, že všetko, čo zjeme, prechádza vnútornosťami a vychádza z tela? Ale zlé slová sa rodia v zlom srdci, a tak znečisťujú človeka. Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k vraždám, nevere, smilstvu, krádežiam, ohováraniu a urážkam. Toto všetko zbavuje človeka vnútornej čistoty. Ale jesť neumytými rukami, to človeka nepošpiní." Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do Týrskeho a Sidonského kraja. Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn kráľa Dávida! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!" Ale on si ju vôbec nevšímal. Jeho učeníci naňho naliehali: Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom." Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: Mojím poslaním je pomáhať Židom, a nie pohanom." Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila: Pane, pomôž mi!" Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!" vyhováral sa. Ale žena namietla: Máš pravdu, ale šteňatám spadnú omrvinky zo stolov svojich pánov." Žena, máš veľkú vieru," povedal jej Ježiš. Nech sa stane, ako si želáš!" V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila. Potom sa Ježiš vrátil do Galiley a vystúpil na vrch nad jazerom. Tu sa okolo neho zhromaždili veľké zástupy a priviedli so sebou chorých, zmrzačených, slepých, nemých a všelijako inak postihnutých. Kládli ich pred neho a on ich uzdravoval. Aké to boli zázraky! Tí, čo dosiaľ nemohli vyriecť ani slovko, hovorili, chromí chodili, mrzáci sa narovnali a slepí videli! Uchvátené zástupy žasli a nadšene oslavovali Boha. Tu si Ježiš zavolal učeníkov a povedal im: Je mi ľúto týchto ľudí, veď sú už tri dni so mnou a nemajú čo jesť. Nerád by som ich pustil hladných, veď by ani nedošli domov." Učeníci mu odpovedali: Kde by sme v tejto pustatine vzali chlieb pre toľkých ľudí?" Čo tu máte na jedenie?" Sedem chlebov a niekoľko rýb," odpovedali. Nato Ježiš rozkázal ľuďom, aby si posadali na zem, potom vzal tých sedem chlebov a ryby, poďakoval sa za ne Bohu, lámal chlieb, dával učeníkom a tí ho rozdávali zástupom. Nasýtilo sa tam štyritisíc mužov, nerátajúc ženy a deti. A ešte nazbierali sedem košov zvyškov. Potom sa s nimi rozlúčil, nastúpil do člna a preplavil sa do Magadanského kraja. Raz prišli za Ježišom farizeji a saduceji a domáhali sa nejakého znamenia z neba, aby im dokázal, že je naozaj Mesiáš. On im odpovedal: Keď vidíte večerné zore, vravievate, že ráno bude pekne; keď sú zore ráno zapálené, vravievate, že príde búrka. Úkazy na nebi viete posúdiť, ale to, čo sa deje pred vašimi očami, vám nestačí. Tento prevrátený a neveriaci národ sa dožaduje zvláštnych znamení z neba, ale nedostane iné znamenie ako to, ktoré dostal Jonáš." A nechal ich tam a odišiel. Znova sa plavili cez jazero a až na druhom brehu jeho učeníci zistili, že si zabudli vziať chlieb. Ježiš im povedal: Dávajte si pozor na farizejský a saducejský kvas!" Mysleli si, že im hovorí o skutočnom chlebe. Ježiš čítal ich myšlienky, a preto im povedal: Prečo sa trápite pre jedlo? To máte takú malú vieru? Ešte vždy nechápete? Nespomínate si, že som nasýtil päťtisíc mužov piatimi chlebmi, a koľko košov ste ešte nazbierali? A nespomínate si ani na tých štyritisíc, ktorých som nasýtil siedmimi chlebmi a ešte sa nazbieralo toľko zvyškov? Nechápete, že mi nešlo o naozajstný chlieb, keď som vás varoval pred kvasom farizejov a saducejov?" Až vtedy pochopili, že kvasom myslel nesprávne učenie židovských vodcov. Keď sa potom Ježiš priblížil k Cézarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú?" Niektorí za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní zase za Jeremiáša alebo iného z prorokov," odpovedali. A vy?" spýtal sa Ježiš. Ty si Kristus, Syn živého Boha!" zvolal Šimon Peter. Raduj sa, Šimon, syn Jonášov!" povedal mu Ježiš. To nemáš zo seba, tú pravdu ti zjavil môj Otec v nebesiach. Ty si Peter, to znamená Skala. Na tejto skale vybudujem svoju cirkev a nijaká diabolská moc ju nezničí. Kdekoľvek sa bude zvestovať pravda, ktorú si vyznal o mne, otvoria sa ľuďom dvere do nebeského kráľovstva. Tým, čo ju odmietnu, oznámiš súd, a tých, čo ju prijmú, uistíš o Božej milosti. Čo sa rozhodne tu na zemi, bude platiť i v nebi." Svojim učeníkom potom prikázal, aby zatiaľ nikomu nehovorili, že on je očakávaný Mesiáš. Od toho dňa začal Ježiš otvorene hovoriť s učeníkmi o tom, že musí ísť do Jeruzalema, aj o tom, čo ho tam čaká -- mnoho si vytrpí od židovských náboženských vodcov, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Peter ho odviedol nabok a začal mu to vyhovárať: Nech ťa Boh pred tým ochráni, Pane! To sa ti nesmie stať!" On sa však odvrátil od Petra a povedal: Choď mi z cesty, satan! Pokúšaš ma, lebo to vidíš iba z ľudského hľadiska, a nie z Božieho." Potom povedal učeníkom: Kto ma chce nasledovať, nech prestane myslieť na seba, nech sa nebojí pre mňa trpieť a ide za mnou! Každý, kto by si chcel zachovať život pre seba, stratí ho. Kto pre mňa obetuje život, ten ho získa. Čo prospeje človeku, keď získa celý svet, a skutočný život stratí? Čo môže vyvážiť hodnotu večného života? Prídem v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a potom budem súdiť každého človeka podľa toho, ako žil. Niektorí sa ešte za svojho života stanete svedkami slávy a moci môjho kráľovstva." Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyšli na vysoký vrch, aby boli sami. Zrazu učeníci spozorovali, že sa Ježišov vzhľad zmenil. Tvár mu oslepujúco žiarila ako slnko a odev mu zbelel ako sneh. Vtom uvideli Mojžiša a Eliáša, ako sa s ním zhovárajú. Peter zvolal: Pane, ako je nám tu dobre. Ak chceš, postavíme vám tu tri prístrešia, jeden tebe, druhý Mojžišovi, tretí Eliášovi, a zostaneme tu." Kým to však dopovedal, zahalil ich oblak a počuli hlas: Toto je môj milovaný Syn, moje potešenie, toho poslúchajte!" Keď to učeníci počuli, padli tvárou na zem a veľmi sa báli. Ježiš k nim prišiel, dotkol sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa!" Keď sa rozhliadli, videli iba Ježiša. Ako zostupovali z vrchu, rozkázal im: Nikomu nevravte, čo ste videli, kým nevstanem z mŕtvych!" Učeníci sa ho spytovali: Prečo učitelia Zákona zdôrazňujú, že pred príchodom Mesiáša má prísť Eliáš?" Ježiš im odpovedal: Majú pravdu. On má prísť a všetko pripraviť. Ale ja vám hovorím, že Eliáš už prišiel, ale oni ho nespoznali a veľmi zle s ním zaobchádzali. Aj pre mňa chystajú iba utrpenie." Vtedy učeníci pochopili, že hovorí o Jánovi Krstiteľovi. Na úpätí vrchu čakal na nich veľký zástup. Nejaký muž si kľakol pred Ježiša a prosil ho: Pane, zľutuj sa nad mojím synom! Je námesačný a hrozne trpí. Neraz padne do ohňa alebo do vody. Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale nevedeli mu pomôcť." Ježiš si vzdychol: Čo je to s vami? Neveríte a prekážate Božej moci. Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte mi ho sem!" Potom Ježiš prikázal démonovi, ktorý zapríčinil chorobu, aby z chlapca vyšiel. A od tej chvíle bol chlapec zdravý. Keď potom učeníci s Ježišom osameli, spýtali sa ho: Prečo sme ho my nemohli uzdraviť?" Ježiš im odpovedal: Lebo málo veríte. Ak budete mať vieru aspoň ako horčičné semienko a poviete tomuto vrchu: Posuň sa!, poslúchne vás. Nič pre vás nebude nemožné. Ale vyháňanie tohto druhu démonov vyžaduje opravdivú modlitbu a pôst. Keď prišli do Galiley, Ježiš im povedal: Mám byť vydaný do rúk tých, ktorí ma zabijú. Ale na tretí deň vstanem z mŕtvych." Učeníkov to veľmi zarmútilo. V Kafarnaume prišli k Petrovi výbercovia chrámovej dane a spýtali sa: Tvoj Majster neplatí daň?" Platí," odpovedal Peter. Len čo vošiel do domu, skôr ako otvoril ústa, predišiel ho Ježiš otázkou: Čo myslíš, Peter, od koho vyberajú králi a panovníci dane a poplatky? Od synov alebo od cudzích?" Od cudzích," odpovedal Peter. Tak vidíš," povedal Ježiš, synovia sú oslobodení od tejto povinnosti. Ale nebudem ich zbytočne dráždiť. Choď k jazeru, hoď udicu a prvej rybe, ktorú chytíš, otvor ústa. Nájdeš v nich mincu. Zanes im ju a tá bude stačiť na poplatok za nás oboch." Tu obstúpili Ježiša jeho učeníci a spytovali sa ho: Kto z ľudí je v nebeskom kráľovstve najväčší?" Zavolal malé dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: Nuž, ak vám ide o popredné miesta, do Božieho kráľovstva sa vôbec nedostanete. Ubezpečujem vás, že iba s pokornou mysľou dieťaťa ta môžete vstúpiť a niečo znamenať. Kto si vie vážiť takéhoto nepatrného človeka, preukazuje tým úctu mne. Kto by zlým príkladom narušil vieru jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, tomu by sa lepšie stalo, keby ho hodili do mora s mlynským kameňom na krku. Beda svetu, ak sa na ňom dejú veci, pre ktoré človek stráca vieru. Pokušenia sú síce nevyhnutné, ale beda tomu, kto ich spôsobuje! Neváhaj odložiť všetko, čo ťa odvádza od Boha. A keby to mala byť tvoja ruka alebo noha, radšej si ju odtni a zahoď. Lepšie je vstúpiť do Božieho kráľovstva chromý, ako skočiť oboma nohami do záhuby. A keby ťa aj tvoje oko navádzalo na zlé, zbav sa ho! Je lepšie získať večný život s jedným okom, než upadnúť s oboma očami do večného zatratenia." Dajte si pozor, aby ste nepohŕdali ani tým najnepatrnejším človekom. Lebo každý z nich má anjela, ktorý je stále v blízkosti môjho nebeského Otca. A ja, Mesiáš, som prišiel zachrániť stratených. Ak má niekto sto oviec, a jedna z nich sa mu stratí, čo myslíte, že urobí? Či nenechá tých deväťdesiatdeväť na pastvinách a nepôjde hľadať tú, čo sa mu stratila? A keď ju nájde, má z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo mu zostali. A takisto môj Otec nechce, aby ani ten najnepatrnejší človek zahynul." Ak sa previní proti tebe niektorý z bratov, vyhľadaj ho a pozhováraj sa s ním medzi štyrmi očami. Ak uzná svoju chybu, získal si znovu brata. Ak bude neústupný, pozvi si jedného alebo dvoch, aby boli svedkami rozhovoru. Keby si ani tak nedal povedať, povedz to zhromaždeniu veriacich. Ak neposlúchne ani ich, nech je vylúčený. Nezabudnite, že čo rozhodnete tu na zemi, bude platiť aj v nebi. A takisto platí: ak sa spoja dvaja z vás v modlitbách za akúkoľvek vec, nebeský Otec ich vypočuje. Naozaj, tam, kde sa dvaja alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja medzi nimi." Potom sa ho Peter spýtal: Pane, keď sa môj blížny proti mne jednostaj prehrešuje, koľko ráz mu mám odpustiť? Sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: Nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem ráz. Pán Boh s nami zaobchádza ako kráľ, ktorý sa rozhodol urobiť vyúčtovanie so svojimi poddanými. Medzi prvými mu priviedli jedného, ktorý mu bol dlžný vyše milióna. Ten muž však nemal čím zaplatiť. Tu kráľ prikázal, aby ho s celou rodinou predali do otroctva, rozpredali jeho majetok a tak uhradili dlžobu. On sa však hodil pred kráľa na kolená a prosil ho: Pane, maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim! Kráľovi prišlo toho človeka ľúto, nechal ho beztrestne odísť, ba odpustil mu aj celú dlžobu. No len čo ten muž odišiel od kráľa, stretol známeho, ktorý mu bol dlžný nepatrnú sumu. Schmatol ho a kričal: Hneď mi vráť, čo si mi dlžný! Ten chudák si pred ním kľakol a zúfalo ho prosil: Maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim! Ale veriteľ bol neoblomný a dal ho zavrieť do väzenia, kým dlžobu nezaplatí. Svedkov tej udalosti to pobúrilo a šli to oznámiť kráľovi. Tu si ho kráľ dal zavolať a povedal mu: Ty naničhodník! Takú veľkú dlžobu som ti odpustil, lebo si ma prosil. A ty si nemohol odpustiť svojmu druhovi takú smiešnu sumu? Rozhnevaný kráľ ho potom dal zavrieť, kým celú dlžobu nezaplatí. Tak bude zaobchádzať môj nebeský Otec s vami, ak nebudete ochotne odpúšťať iným." Po týchto slovách sa Ježiš pobral z Galiley do Judska na druhom brehu Jordánu. Šli za ním veľké zástupy a on tam uzdravoval chorých. Prišli za ním farizeji a pokúšali ho, aby povedal niečo, čo by mohli použiť proti nemu. Môže sa človek z hocakého dôvodu rozviesť?" spýtali sa. Odpovedal im: Nečítali ste v Písme, že Boh, keď na počiatku stvoril ľudí, stvoril ich ako muža a ženu, ustanovil: Muž opustí svojich rodičov, pripojí sa k svojej žene a stanú sa jednou bytosťou. Nikto nemá právo rozdeliť to, čo Boh spojil." Ale oni namietali: Prečo teda Mojžiš povedal, že muž môže prepustiť manželku jednoducho tým, že jej dá potvrdenie o rozvode?" Ježiš odpovedal: Toto ustanovenie Mojžišovho zákona je ústupkom vašej tvrdosti a neznášanlivosti. Pôvodný Boží úmysel to však nikdy nebol. Ja vám hovorím, že kto sa rozvedie z iného dôvodu, ako je cudzoložstvo jeho partnera, a uzavrie nové manželstvo, sám sa dopustí cudzoložstva." Učeníci mu na to povedali: Ak môžu medzi mužom a ženou nastať také ťažkosti, potom je lepšie sa neženiť." Odpovedal im: Také jednoduché to nie je. Tu je nevyhnutné porozumieť Božej vôli. Sú tri dôvody, aby človek zostal slobodný: Ak je na manželstvo telesne neschopný už od narodenia, ak mu v tom zabránili ľudia, alebo ak sa manželstva sám zriekne pre bezvýhradnú službu Božej veci. Rozumiete tomu?" Potom privádzali k Ježišovi malé deti, aby ich žehnal a modlil sa za ne. Ale učeníci dohovárali tým, ktorí deti priviedli, aby Ježiša neobťažovali. Ježiš im povedal: Nechajte ich a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo im patrí nebeské kráľovstvo." Kládol na ne ruky a žehnal ich. Potom odtiaľ odišiel. Za Ježišom prišiel mladý človek a spýtal sa ho: Majstre, akými dobrými skutkami môžem získať večný život?" Ježiš mu povedal: Usiluješ sa byť dobrý? Naozaj dobrý je iba Boh. Ale ak chceš dosiahnuť večný život, zachovávaj prikázania!" Ktoré?" spýtal sa mladý človek. Ježiš mu odpovedal: Nezabiješ, nescudzoložíš, nebudeš kradnúť, klamať, budeš si ctiť rodičov a svojich blížnych budeš milovať ako samého seba!" Mladík na to odpovedal: To všetko som vždy zachovával. Čo mi ešte chýba?" Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok a peniaze rozdaj chudobným, a tak budeš mať poklad v nebi. Potom sa vráť a staň sa mojím učeníkom." Mladík zosmutnel a sklamaný odišiel. Mal totiž veľký majetok. Ježiš potom povedal svojim učeníkom: Bohatý len veľmi ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Keby som to mal prirovnať, ľahšie prejde ťava uchom ihly ako bohatý bránou nebeského kráľovstva." Učeníkov to veľmi prekvapilo a spytovali sa: Kto teda môže byť vôbec spasený?" Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: V ľudských silách to nie je, ale u Boha je všetko možné." Tu sa ozval Peter a riekol: My sme sa vzdali všetkého a ideme za tebou. Čo za to získame?" Ježiš im odpovedal: Ubezpečujem vás, až prídem, aby som nastolil nový svet, nad ktorým budem vládnuť v plnej sláve, potom vy dvanásti, ktorí ma nasledujete, budete sedieť po mojom boku na dvanástich trónoch ako sudcovia dvanástich izraelských kmeňov. A každému, kto sa vzdá domova, bratov, sestier, otca, matky, manželky, detí alebo majetku preto, aby šiel za mnou, všetko mnohonásobne vynahradím a bude mať podiel na večnom živote. Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví." S nebeským kráľovstvom je to totiž podobné ako s hospodárom, ktorý šiel zavčasu ráno najať robotníkov na svoju vinicu. Dohodol sa s nimi na dennej mzde jedného strieborného. Okolo deviatej šiel opäť na trh, kde sa najímali nádenníci, a videl tam postávať aj ďalších, ktorí čakali na prácu. Povedal im teda: Choďte aj vy na moju vinicu a dostanete dohodnutú mzdu. A oni šli. Potom opäť šiel na to miesto okolo poludnia, aj popoludní a najal ďalších robotníkov. V podvečer tam videl niektorých postávať a spýtal sa ich: Prečo tu tak nečinne celý deň stojíte? Nikto nás nenajal do práce, odpovedali. On im na to riekol: Choďte aj vy na moju vinicu a dostanete spravodlivú mzdu. Večer potom prikázal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a zaplať im za prácu. Začni tými, čo nastúpili do práce poslední. Tí, ktorých najal do práce až večer, dostali po strieborniaku. Robotníci, ktorí pracovali od rána, sa domnievali, že dostanú viac. Ale dostali takú istú mzdu. Namietali: Tí, čo prišli poslední, pracovali iba hodinu a dostali presne toľko ako my, čo sme lopotili celý deň v slnečnej páľave! Majiteľ vinice sa obrátil k jednému z nich a povedal: Priateľ môj, nekrivdím ti. Či sme sa vopred nedohodli na dennej mzde? Dostal si svoje, tak buď spokojný. Ak chcem zaplatiť všetkým rovnako, je to moja vec. Alebo sa ti nevidí, že som štedrý? A tak poslední budú prví a prví poslední." Cestou do Jeruzalema si Ježiš zavolal nabok svojich dvanástich učeníkov a zhováral sa s nimi o tom, čo ho tam čaká: Ideme do Jeruzalema, kde ma zradia a vydajú do rúk veľkňazom a židovským zákonníkom. Tí ma odsúdia na smrť a vydajú Rimanom, aby ma zosmiešnili, zbičovali a ukrižovali. Ale na tretí deň vstanem z mŕtvych." Tu pristúpila k Ježišovi Zebedejova manželka so svojimi synmi Jakubom a Jánom. Úctivo pozdravila a predniesla svoje želanie: Sľúb mi, že dáš mojim synom najčestnejšie miesta po svojom boku, až sa ujmeš vlády." Ale Ježiš povedal: Neviete, čo žiadate! Či môžete piť z kalicha utrpenia, ktorý je pripravený pre mňa?" Áno, môžeme!" odpovedali. Z môjho kalicha piť budete, no čestné miesta po mojej pravici a ľavici neurčujem ja, ale môj Otec," povedal im Ježiš. Ostatní desiati počuli tento rozhovor a nahnevali sa na Jakuba a Jána. Ale Ježiš si ich všetkých zavolal k sebe a povedal im: Viete, že panovníci tvrdo vládnu nad národmi a tí, čo majú moc, dávajú ju pociťovať ostatným. Ale medzi vami to musí byť celkom inak. Kto chce byť veľkým, nech slúži ostatným, a kto chce byť prvý, nech sa podriaďuje všetkým. Ani ja som neprišiel, aby som si dal slúžiť, ale aby som slúžil a obetoval svoj život ako výkupné za mnohých." Keď Ježiš s učeníkmi vychádzal z Jericha, uberal sa za ním obrovský zástup. Na kraji cesty sedeli dvaja slepci, a keď začuli, že tadiaľ prechádza Ježiš, začali kričať: Zmiluj sa nad nami, Pane, syn kráľa Dávida!" Dav ich chcel umlčať, ale oni volali ešte hlasnejšie: Pane, syn kráľa Dávida, zmiluj sa nad nami!" Keď Ježiš došiel k nim, zastal, zavolal ich k sebe a spýtal sa: Čo chcete, aby som pre vás urobil?" Pane, chceme vidieť!" odpovedali. Ježišovi ich prišlo ľúto. Dotkol sa im očí; v tej chvíli videli a šli za ním. Keď sa blížili k Jeruzalemu a došli k Betfage na Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov napred a povedal im: Choďte do mestečka, ktoré je pred vami. Nájdete tam priviazanú oslicu aj s osliatkom. Odviažte ju a priveďte sem. Keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, povedzte, že Pán ju potrebuje, a nebude vám brániť." Tak sa začalo plniť to, čo predpovedal prorok: Povedzte Jeruzalemu: Tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na osliatku!" Učeníci šli a vykonali všetko podľa Ježišovho príkazu. Priviedli oslicu aj osliatko, namiesto sedla položili svoje plášte a vysadili na ne Ježiša. Mnohí z davu prestierali na cestu svoje plášte, iní stínali konáre zo stromov a zdobili nimi cestu. Sprievod ľudí, ktorý ho obklopoval spredu aj zozadu, volal: Nech Boh žehná syna kráľa Dávida! Sláva mu, Boh ho poslal! Nebo, jasaj!" Keď vošiel do Jeruzalema, celé mesto zachvátilo vzrušenie a ľudia sa spytovali: Kto je to?" A zo zástupu sa ozývalo: To je Ježiš, prorok z galilejského Nazareta!" Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali, poprevracal stoly zmenárnikom, stánky predavačom holubov a povedal im: Je napísané, že môj dom je domom modlitby, ale vy ste z neho urobili pelech zlodejov!" Na chrámovom nádvorí sa okolo neho zhŕkli slepí a chromí a on ich uzdravoval. Ale keď veľkňazi a učitelia Zákona videli tie zázraky a počuli, že aj deti volajú v chráme: Sláva Dávidovmu synovi!" veľmi ich to pobúrilo. Vyčítali mu: Nepočuješ, čo volajú?" Odpovedal im: Pravdaže. Azda ste nečítali, že aj dojčatá a malé deti ho budú chváliť svojím krikom?" Nato ich nechal a odišiel do Betánie, kde prenocoval. Keď sa ráno vracal do Jeruzalema, pocítil hlad. Pri ceste si všimol figovník, ale keď prišiel k nemu, nenašiel na ňom nijaké plody, iba lístie. Povedal: Už nikdy sa na tebe neurodí ovocie!" A figovník v tej chvíli uschol. Keď to učeníci videli, prekvapene zvolali: Ako rýchlo ten figovník vyschol!" Ježiš im odpovedal: Hovorím vám, ak budete veriť bez pochybovania, môžete robiť aj väčšie veci, ako ste teraz videli. Ak rozkážete tomuto vrchu, posuň sa a zrúť do mora, stane sa. A dosiahnete všetko, za čo sa s vierou budete modliť." Keď potom zasa učil v chráme, prišli k nemu veľkňazi a poprední židovskí vodcovia a spýtali sa ho, akým právom to všetko robí: Kto ti dal na to moc?" Poviem vám to," odpovedal Ježiš, ale najprv odpovedzte vy na moju otázku: Krstil Ján Krstiteľ z poverenia Boha alebo ľudí?" Začali sa radiť: Ak povieme, že ho poveril Boh, namietne, prečo sme mu teda neuverili. No ak odpovieme záporne, budeme sa musieť báť ľudu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka." A tak mu napokon odpovedali. Nevieme." Povedal im: Ani ja vám nepoviem, akým právom tie veci konám." No ako by ste rozsúdili tento prípad: Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! Syn však odpovedal: Nechce sa mi. Ale potom si to rozmyslel a šiel. O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: Áno, pôjdem! Ale nešiel. Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?" Odpovedali: Ten prvý." Práve tak aj vás," odpovedal Ježiš, podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva. Ján Krstiteľ vám ukázal správnu cestu pokánia, a vy ste mu neuverili, ale títo áno. No ani potom ste nerobili pokánie a neuverili ste mu." Teraz si vypočujte iný príbeh: Istý gazda vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vystaval strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a vydal sa na cesty. V čase oberačky poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zmlátili, druhého zabili a tretieho ukameňovali. Gazda potom poslal ďalších sluhov; bolo ich ešte viac ako predtým, ale aj s tými naložili rovnako. Napokon poslal k nim vlastného syna. Myslel si, že aspoň pred ním sa zahanbia. Ale keď ho vinohradníci videli prichádzať, povedali si: To je dedič! Zabime ho a vinica bude naša! Zmocnili sa ho, vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo myslíte, že urobí majiteľ s tými vinohradníkmi, keď sa vráti?" Odpovedali mu: Dá tých zlosynov bez milosti popraviť a vinicu prenajme ľuďom, ktorí mu budú svedomito odvádzať úrodu." Potom im povedal: Či poznáte slová Písma: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Pán to urobil a my sa tomu čudujeme? Chcem tým povedať, že Boh vám svoje kráľovstvo odníme a zverí ho ľuďom, ktorí budú prinášať jeho ovocie. Kto ten kameň nedá na pravé miesto, potkne sa oň, alebo ho kameň rozdrví." Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. Chceli ho chytiť, ale báli sa davu, lebo všetci pokladali Ježiša za proroka. Ježiš im vyrozprával ďalší príbeh, aby lepšie pochopili, čomu je podobné nebeské kráľovstvo. Istý kráľ vystrojil synovi honosnú svadbu. Pozval mnoho hostí, a keď bola svadobná hostina pripravená, poslal sluhov, aby ich priviedli, ale hostia odmietli prísť. Preto poslal ešte raz sluhov s odkazom: Slávnostná hostina je pre vás pripravená, poponáhľajte sa! Ale pozvaní jeho odkaz nebrali vážne. Jeden sa pobral na pole, iný za obchodom, podaktorí sa dokonca zmocnili kráľových poslov, zbili ich a niektorých aj zabili. To kráľa popudilo, poslal oddiely vojska, dal vrahov pobiť a ich mesto vypáliť. Vtedy povedal svojim poslom: Svadobná hostina je pripravená, ale pozvaní hostia jej neboli hodní. Choďte na rázcestie a pozvite na svadbu každého, koho stretnete. Poslovia teda šli a priviedli všetkých, ktorých stretli, dobrých aj zlých, takže sa svadobná sieň naplnila. Keď vstúpil kráľ, aby privítal hostí, zazrel jedného, ktorý si neobliekol pripravené svadobné šaty. Priateľ môj, ako si sa odvážil prísť bez svadobného odevu? vyčítal mu. Ten nevedel, čo má odpovedať. Vtedy kráľ rozkázal sluhom: Poviažte ho a vyhoďte von do tmy, kde bude len nárek a utrpenie. Lebo mnohí sú pozvaní, ale len niektorí sú ochotní prísť. " Farizeji sa zišli, aby sa dohodli, čo urobiť, aby Ježiša dostali do pasce. Chceli ho prichytiť pri slovách, ktoré by potom mohli použiť na jeho obžalobu. Poslali k nemu svojich žiakov spolu s Herodesovými stúpencami a tí povedali: Majstre, vieme, že si čestný a že pravdivo učíš ceste k Bohu bez ohľadu na to, aké má kto postavenie. Tak nám teda povedz: je správne odvádzať rímskemu cisárovi daň?" Ale Ježiš postrehol ich zlý úmysel a povedal: Vy pokrytci! Chcete ma dobehnúť úskočnými otázkami? Ukážte mi mincu!" A podali mu denár. Čí obraz a meno sú na ňom vyrazené?" Cisárove," odpovedali. Tak teda dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a čo je Božie, dávajte Bohu," odpovedal im. Zaskočení tou odpoveďou odišli. Prišli za ním aj saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie z mŕtvych nie je možné, a spýtali sa ho: Majstre, v Mojžišovom zákone čítame, že ak niekto umrie bezdetný, jeho slobodný brat je povinný vziať si vdovu po bratovi a splodiť potomka, aby sa zachoval jeho rod. U nás sa vyskytol takýto prípad: Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a potom bezdetný umrel, takže jeho žena sa stala manželkou druhého brata. Aj tento brat umrel bezdetný a takto sa to opakovalo u tretieho, ba až siedmeho brata. Napokon umrela aj žena. Ktorému z tých bratov bude po vzkriesení patriť? Bola predsa manželkou všetkých siedmich!" Ježiš im odpovedal: Hovoríte nezmysly, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc. Po vzkriesení zaniknú telesné vzťahy, ľudia budú ako anjeli. A čo sa týka vzkriesenia z mŕtvych, pozorne čítajte Písmo. Ako nazýva Boh sám seba? Ja som Boh Abrahámov, Izákov a Jakobov. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých." Tieto odpovede urobili hlboký dojem na zástupy, ale nie na farizejov. Keď sa dopočuli, že umlčal saducejov, poverili jedného zo svojich učiteľov Zákona, aby ho pokúšal: Majstre, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?" Ježiš mu odpovedal: Miluj Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou aj mysľou. To je prvé a najdôležitejšie prikázanie. Druhé v poradí dôležitosti je toto: Miluj svojho blížneho ako samého seba. Na týchto dvoch prikázaniach stojí celý Mojžišov zákon aj odkaz prorokov." Keď sa farizeji zhromaždili, Ježiš sa ich opýtal: Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?" Odpovedali mu: Dávidov." Povedal im: Ako to, že ho potom Dávid volá v duchu svojím Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojom pravom boku, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?" A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nik neodvážil na nič vypytovať. Vtedy Ježiš oslovil zhromaždené zástupy a učeníkov: Učitelia a farizeji sú tu na to, aby vám vykladali Mojžišov zákon. Počúvajte všetky ich príkazy, ale neberte si príklad z ich života, lebo ich slová sa rozchádzajú s činmi. Zväzujú a kladú na vás ťažké bremená, ale sami nechcú pohnúť ani prstom. A všetko, čo robia, robia z vypočítavosti. Aby vyzerali sväto, zadovažujú si nápadné znaky zbožnosti: rozširujú si modlitebné remienky a predlžujú strapce na odeve, majú radi čestné miesta na hostinách a predné miesta pri bohoslužbách. Veľmi sa im páči, keď ich ľudia pozdravujú na verejných miestach a keď ich oslovujú Majstre. Ale vy sa nedávajte takto titulovať, lebo len jeden je váš Majster a vy všetci ste navzájom bratia. A nikoho z ľudí neoslovujte otec, lebo máte jediného Otca, a ten je v nebi. Ani sa nepokladajte za najvyššiu autoritu, lebo tou je iba Kristus. Najväčší medzi vami je ten, kto slúži všetkým. Kto si o sebe priveľa myslí, bude ponížený, no kto sa ponižuje, bude povýšený. Beda vám, učitelia Zákona a farizeji! Ste pokrytci! Zatvárate ľuďom vstup do nebeského kráľovstva. Sami doň nevchádzate a tým, ktorí by chceli vstúpiť, bránite! Pod pláštikom dlhých a honosných modlitieb ste schopní vymámiť peniaze aj od vdov. Ťažko vám bude na súde! Beda vám, učitelia Zákona a farizeji, pokrytci! Zašli by ste aj na kraj sveta, len aby ste jedného človeka obrátili, no len čo uverí, vlastným chápaním zbožnosti z neho urobíte syna pekla dva razy horšieho od vás. Beda vám, slepí vodcovia! Vravíte, že prísaha na chrám nezaväzuje, ale prísaha na chrámové zlato áno. Nie je to nezmysel? Čo je viac? Zlato alebo chrám, ktorý to zlato posväcuje? Alebo: prísaha na obetný oltár nič neznamená, kým prísaha na obeť sa musí plniť. Ako ste na to prišli? Čo je viac? Obeť, ktorá je na oltári, alebo oltár, ktorý posväcuje obeť? Ak teda prisaháte na oltár, prisaháte aj na všetko, čo je na ňom. A ak prisaháte na chrám, prisaháte aj na toho, kto v ňom prebýva. A ak prisaháte na nebo, prisaháte na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí. Beda vám, učitelia Zákona a farizeji, beda vám, pokrytci! Do chrámu dávate desatinu z toho, čo sa vám urodí v záhrade, ale nedbáte na to, čo Boh pokladá za dôležitejšie: aby ste konali spravodlivo, milosrdne a verne. Odvádzajte desiatky, ale nezanedbávajte to najdôležitejšie! Slepí vodcovia! Dávate si pozor, aby ste neprehltli komára, ale ťavu zjete. Beda vám, učitelia Zákona a farizeji, pokrytci! Starostlivo čistíte povrch nádob, ale vnútrajšok napĺňate tým, čo ste vo svojej chamtivosti nahrabali. Slepí farizeji, najprv vyčistite vnútrajšok nádoby, iba potom bude naozaj čistá. Beda vám, učitelia Zákona a farizeji, pokrytci! Podobáte sa ozdobeným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú krásne, ale dnu sú iba kosti mŕtvych, hniloba a práchnivina. Usilujete sa vyzerať sväto, ale pod zbožným zovňajškom sa skrýva srdce plné pretvárky a nečistoty. Beda vám, učitelia Zákona a farizeji, pokrytci! Staviate náhrobky prorokom, ktorých zabili vaši predkovia, zdobíte kvetmi hroby mučeníkov a hovoríte: Keby sme my boli žili v čase našich otcov, neboli by sme spolu s nimi prelievali krv prorokov. Takto svedčíte sami proti sebe, že ste synovia tých, ktorí zabíjali prorokov. Idete v ich šľapajach a dovršujete ich dielo. Vy ľstiví, prefíkaní vodcovia! Ako chcete uniknúť pekelnému trestu? Pošlem vám prorokov, múdrych ľudí a vykladačov Písma. Budete ich bičovať vo svojich synagógach a hnať z mesta do mesta, niektorých z nich zavraždíte, iných ukrižujete. Na vás padne vina za všetku preliatu krv nevinných, od spravodlivého Ábela až po Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Áno, naozaj vám vravím, že toto všetko padne na hlavu tejto generácie. Jeruzalem, Jeruzalem, mesto, ktoré zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo Boh k tebe posiela! Koľko ráz som túžil zhromaždiť tvoje deti, ako kvočka zhromažďuje kuriatka pod svoje krídla, ale nechceli ste. A teraz bude váš dom zničený a pustý. A vravím vám, že ma uvidíte až vtedy, keď ma prijmete ako Božieho posla a poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. " Keď Ježiš vychádzal z chrámu, pristúpili k nemu učeníci a ukazovali mu rozličné chrámové budovy. Ale on im povedal: Vidíte toto všetko? Pamätajte si, všetko to bude zničené, nezostane kameň na kameni." Kedy sa to stane?" spýtali sa ho učeníci, keď sa usadili na svahu Olivového vrchu. Ktoré udalosti budú znamením tvojho príchodu a konca sveta?" Ježiš im odpovedal: Buďte v strehu, nedajte sa nikým oklamať. Lebo mnohí prídu v mojom mene, budú sa vyhlasovať za Mesiáša a mnohých zvedú. Ak počujete, že niekde vypukla vojna, nezľaknite sa. Vojny musia prísť, ale to ešte nebude koniec. Národy budú žiť v nepriateľstve a štáty budú proti sebe útočiť. Na mnohých miestach bude zúriť hlad a vyskytnú sa prírodné katastrofy. Ale to bude len počiatok hrôz. Vtedy vás preto, že ste sa hlásili ku mne, všade budú nenávidieť, trýzniť, ba aj zabíjať. Mnohí toto násilie nevydržia, zradia vieru aj svojich spolubratov a navzájom sa budú nenávidieť. Zjavia sa aj mnohí falošní proroci a mnohých zvedú. Na svete sa natoľko rozmnoží zlo, že udusí lásku mnohých. Ale ten, kto vytrvá až do konca, bude zachránený. Ale kým nastane koniec, musia sa ľudia všetkých národov dozvedieť radostnú správu, že Boh vládne na tomto svete, všetkých volá k sebe a naplno uplatní svoju moc." Keď uvidíte, že Jeruzalemu hrozí zneuctenie od pohanov, ako to predpovedal prorok Daniel, vtedy utečte z Judska do hôr; tí, čo budú pred domom, nech nevstupujú dnu, aby si niečo vzali. A tí, čo boli na poli, nech sa nevracajú po odev. Ťažko bude ženám, čo čakajú dieťa, alebo majú malé deti. A modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo vo sviatok. Nastane strašné utrpenie, aké ľudstvo ešte nezažilo a ani nezažije. Ale Boh kvôli svojim vyvoleným skráti toto hrozné obdobie. Keby tak neurobil, nik by sa nezachránil. Ak počujete: Prišiel Mesiáš a zjavil sa na tom či onom mieste, neverte. Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú konať také ohromujúce veci a zázraky, že takmer získajú aj mojich vyvolených. Pamätajte na toto moje varovanie. A tak, keď vám povedia, že Kristus je už tu, na púšti alebo niekde v úkryte, nič na to nedajte, ani sa nechoďte o tom presvedčiť. Naozajstný príchod Syna človeka bude zjavný, ako keď blesk prešľahne celým nebom od východu až na západ. Znamenia jeho príchodu sa budú hromadiť, ako sa rozrastá kŕdeľ supov, krúžiacich nad zdochlinou. A hneď po tomto veľkom utrpení sa zatmie slnko, pohasne svit mesiaca, hviezdy začnú padať z neba a zachvejú sa nebeské mocnosti. A potom sa zjavia na nebi posledné znamenia môjho príchodu. Všetci ľudia budú zdesene zalamovať rukami a uvidia ma prichádzať s veľkou mocou a slávou. S mohutným hlaholom poľnice pošlem svojich poslov a tí zhromaždia mojich verných zo všetkých svetových strán." Poučte sa z tohto prirovnania: Keď sa konáre figovníka nalievajú miazgou a pučia listy, viete, že čoskoro bude leto. A takisto, keď uvidíte, že sa plní, čo som predpovedal, poznáte, že som blízko predo dvermi. Vravím vám, že ľudstvo nezahynie, kým sa toto všetko nesplní. Nebo a zem pominú, ale moje slová budú platiť večne. O tom dni a o tej hodine však nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn. Iba Otec to vie. Môj druhý príchod bude pripomínať časy Noema. Vtedy ľudia o nič nedbali, iba hodovali a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vstúpil do korábu. Ľudia neverili tomu, čo im hrozilo, kým ich nezmietla potopa. Tak to bude aj pri mojom príchode. Dvaja budú spolu pracovať na poli, jeden bude vzatý, druhý zostane. Dve ženy budú pracovať v domácnosti, jedna bude vzatá, druhá zostane. A tak buďte pripravení, lebo neviete, kedy váš Pán príde. Keby hospodár vedel, že v noci príde zlodej, bdel by a zabránil by mu vtrhnúť do domu. Preto aj vy buďte pripravení na môj príchod. Prídem, keď to budete najmenej čakať. Ako sa správa verný a prezieravý sluha, ktorého pán poveril, aby sa staral o ostatné služobníctvo? Ak pán pri svojom príchode zistí, že verne plnil zverené povinnosti, pochváli ho a urobí ho správcom celého svojho majetku. Ale nesvedomitý sluha by si mohol pomyslieť: Pán akosi dlho nechodí, a začal by týrať svojich druhov a hodovať s opilcami. Tu sa pán nečakane vráti a potrestá ho ako najväčšieho podvodníka; vyženie ho ta, kde bude plač a škrípanie zubami." Môj druhý príchod sa v určitom zmysle bude podobať svadbe. Tí, ktorí ma budú očakávať, budú ako desať družičiek, čo vyčkávali ženícha, aby ho uvítali svetlom svojich lámp. Ale iba päť z nich bolo prezieravých [3-4] a vzali si nielen lampy, ale aj nádoby s olejom. Ostatné na to ľahkomyseľne zabudli. Ženích dlho neprichádzal, a tak všetky družičky premohli driemoty a zaspali. O polnoci ich vytrhol zo spánku výkrik: Prichádza ženích, poďte ho privítať! Všetky dievčatá vyskočili a upravovali si lampy. Tie ľahkomyseľné, ktoré si nevzali dosť oleja, drankali od ostatných: Dajte nám trochu oleja, lebo nám vyhasínajú lampy! Ale rozumné im odpovedali: Keď sa rozdelíme, nevystačí olej ani vám, ani nám. Zabehnite radšej k predavačovi a kúpte si. No len čo sa vzdialili, prišiel ženích a družičky, ktoré boli pripravené, šli s ním na svadobnú hostinu. Keď sa tých päť vrátilo s olejom, dvere už boli zatvorené. Volali: Pane, otvor nám! Ale ženích im odpovedal: Je neskoro, už vás nemôžem prijať. A tak bdejte a buďte vždy pripravení, lebo neviete, v ktorej chvíli prídem." Dám vám iný príklad. Jeden človek si pred odchodom na ďalekú cestu zavolal svojich podriadených a zveril im svoje peniaze. Každému podľa schopností: jednému päťstotisíc, druhému dvestotisíc a ďalšiemu stotisíc. Potom odcestoval. Ten, čo dostal päťstotisíc, začal hneď podnikať a získal ďalších päťstotisíc. Ten, čo dostal dvestotisíc, takisto sumu zdvojnásobil. Ale ten, ktorému zveril stotisíc, vykopal v zemi skrýšu a peniaze do nej schoval. Po dlhšom čase sa pán vrátil a chcel, aby mu podriadení predložili účty. Prvý priniesol peniaze a povedal: Pán môj, zveril si mi päťstotisíc, a tu máš zisk -- ďalších päťstotisíc. Pán ho pochválil za dobrú prácu a povedal mu: Osvedčil si sa v malej úlohe, preto ti môžem zveriť oveľa väčšiu. A teraz ťa pozývam na oslavu svojho návratu. Prišiel ďalší a povedal: Pán môj, zveril si mi dvestotisíc a odovzdávam ti štyristotisíc. -- Veľmi dobre! odpovedal pán. Si usilovný a spoľahlivý. Splnil si malú úlohu, zverím ti väčšiu. Aj teba pozývam na hostinu. Potom skladal účty posledný. Pán môj, viem, že si prísny a záleží ti na zisku, ale ja som sa bál, aby som neprerobil, a preto som peniaze radšej ukryl a teraz ti ich v poriadku vraciam. Pán zvolal: Ty lenivec a naničhodník! Vedel si, o čo mi ide. Mal si zverené peniaze uložiť a priniesli by mi aspoň úroky. Vezmite od neho peniaze a dajte ich prvému. Lebo tomu, kto dobre využíva to, čo mu bolo zverené, bude ešte pridané. Ale kto sa ani trochu neusiluje, príde o všetko. Tohto lenivca vyžeňte do tmy! Tam ho čaká len plač a škrípanie zubami. " Keď prídem vo svojom kráľovskom majestáte v sprievode všetkých anjelov, zasadnem na trón svojej slávy. Vtedy sa zhromaždia všetky národy, a to bude chvíľa konečného rozdelenia ľudstva. Ako pastier oddeľuje ovce od capov a postaví si ovce sprava, tak aj ja poviem svojim verným po svojej pravici: Poďte, sám Otec vás pozýva do kráľovstva, ktoré je pre vás pripravené od počiatku sveta. Bol som hladný a nakŕmili ste ma, bol som smädný, a dali ste sa mi napiť, nemal som strechu nad hlavou a vy ste ma prichýlili, nemal som si čo obliecť, a vy ste ma obliekli, v chorobe ste sa o mňa starali, a keď som bol vo väzení, prišli ste ma navštíviť. Tí verní namietnu: Nepamätáme sa, že by sme mali niekedy príležitosť takto sa o teba postarať. Vtedy im odpoviem: Čo dobrého ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, to ste urobili pre mňa. Tým zhromaždeným po ľavici poviem: Odíďte odo mňa, zatratení, do večného ohňa, ktorý je pripravený pre satana a jeho démonov. Bol som hladný, a nedali ste sa mi najesť, bol som smädný, a nedali ste sa mi napiť, nemal som strechu nad hlavou, a neprichýlili ste ma, nemal som si čo obliecť a nezaodeli ste ma, v chorobe ste ma neopatrovali a do väzenia ste ma neprišli navštíviť. Budú sa brániť: Pane, ako sme ti mohli pomôcť, keď sme ťa nikdy nevideli? Odpoviem im: Ak ste odmietli pomôcť najposlednejšiemu z mojich bratov, mne ste nepomohli. A tak týchto čaká večné utrpenie, ale spravodliví budú žiť večne." Keď Ježiš skončil svoju reč, povedal učeníkom: Viete, že o dva dni bude Veľká noc, keď ma zradia a ukrižujú." V tom čase sa zišla židovská rada v paláci veľkňaza Kaifáša. Radili sa, ako by sa Ježiša nenápadne zmocnili a zabili ho. Dohodli sa, že by to nemalo byť cez veľkonočné sviatky, lebo by to mohlo vyvolať vzburu. Ježiš sa pobral do Betánie do domu Šimona, ktorý bol predtým malomocný. Keď sedeli za stolom, pristúpila k Ježišovi žena s alabastrovou nádobkou drahocenného oleja a ten mu všetok votrela do vlasov. Učeníkov to pohoršilo: Takáto márnotratnosť! To sa mohlo výhodne predať a peniaze rozdať chudobným!" Ježiš postrehol ich myšlienky a povedal: Prečo jej to zazlievate? Chudobných vždy bude medzi vami dosť, ale ja už s vami dlho nebudem. Táto žena ma potrela olejom, a tak vlastne pripravila moje telo na pohreb. Na to, čo urobila, sa nezabudne. Po celom svete sa bude o nej hovoriť zakaždým, keď sa bude hlásať radostná zvesť o mojom diele záchrany." Tu sa jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, Judáš Iškariotský, pobral k veľkňazom a spýtal sa ich: Koľko mi zaplatíte, ak vám vydám Ježiša?" Dali mu tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť, aby ho zradil. V prvý deň veľkonočných sviatkov sa učeníci spýtali Ježiša: Kde máme pripraviť veľkonočnú večeru?" Poslal ich do mesta k istému človekovi s odkazom: Nastal môj čas, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka." Učeníci vykonali, čo im prikázal, a pripravili tam večeru. Keď sa zotmelo, večeral so svojimi dvanástimi učeníkmi a povedal: Jeden z vás ma zradí. To ich veľmi zarmútilo a spytovali sa jeden po druhom: To myslíš mňa, Pane?" Odpovedal: Je to ten, ktorý si naberal z misy zároveň so mnou. Ja musím umrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto ma zrádza. Lepšie by mu bolo, keby sa nebol narodil." Judáš sa ho spýtal: Som to azda ja?" Odpovedal mu: Sám si to povedal." Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, rozlamoval ho a podával učeníkom so slovami: Vezmite a jedzte, to je moje telo." Potom vzal kalich s vínom, poďakoval sa Bohu a podal im ho so slovami: Pite z neho všetci, toto je moja krv, ktorá sa vylieva, aby zmyla hriechy mnohých. Je to nová zmluva Boha s človekom. Vravím vám, že oddnes nebudem piť toto víno až dovtedy, kým nebudeme piť spolu nové víno v kráľovstve môjho Otca." Potom zaspievali chválospev a pobrali sa na Olivový vrch. Tam im Ježiš povedal: Tejto noci ma všetci opustíte, lebo Písmo predpovedá: Budú biť pastiera a rozpŕchne sa stádo oviec. Ale po svojom vzkriesení odídem do Galiley a tam sa spolu stretneme." Peter horlivo namietal: Ak by ťa aj všetci opustili, ja určite nie." Ježiš mu odpovedal: Vravím ti, že ešte tejto noci, skôr ako kohút zakikiríka, tri razy ma zaprieš." Radšej s tebou umriem, ako by som ťa mal zaprieť!" zvolal Peter. A podobne sa vyjadrili aj ostatní učeníci. Potom prišli na miesto zvané Getsemane a Ježiš povedal svojim učeníkom: Vy si tu sadnite, a ja pôjdem ďalej, aby som sa modlil." Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Tu na neho doľahol zármutok a tieseň. Povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou." Trochu sa od nich vzdialil, hodil sa tvárou na zem a modlil sa: Môj Otče! Ak je možné, nech ma minie tento kalich. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja chcem." Potom sa obrátil k tým trom a našiel ich spať. Peter," budil ho, nemohol si aspoň hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa. Inak vás premôže pokušenie. Váš duch je plný odhodlania, ale telo je slabé." Znova sa vzdialil a modlil sa: Môj Otče, ak to nie je možné, aby ma tento kalich minul a ja ho musím vypiť až do dna, nech sa stane tvoja vôľa." Vrátil sa k svojim učeníkom a oni zasa spali; nevládali premôcť spánok. Nechal ich spať, odišiel po tretí raz a modlil sa rovnakými slovami. Potom sa obrátil k učeníkom a povedal: Teraz už spite a odpočívajte! Nastáva chvíľa, keď budem zradený a vydaný do rúk podlých ľudí. Vstaňte, pôjdeme! Tam sa blíži môj zradca." Ani nedohovoril, a už prichádzal Judáš, jeden z dvanástich. Tiahol s ním obrovský zástup ozbrojený mečmi a palicami, ktorý vyslali židovskí vodcovia. Judáš si s nimi dohodol znamenie: nech zatknú toho, koho bozká. A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Pozdravujem ťa, Majstre!" a pobozkal ho. Ježiš mu povedal: Priateľ môj, vykonaj, čo si si zaumienil." A vtom sa na neho vrhli. Jeden z tých, čo boli s Ježišom, vytiahol meč, napadol veľkňazovho sluhu a zaťal mu do ucha. Schovaj meč do pošvy!" prikázal mu Ježiš. "Kto mečom bojuje, mečom zahynie. Myslíš, že by som teraz nemohol poprosiť svojho Otca, aby mi poslal celú armádu anjelov? Ale ako by som potom splnil Boží plán spásy?" Potom sa obrátil na ozbrojencov: Som azda nebezpečný zločinec, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami? Prečo ste ma nezatkli už v chráme, kde som vám deň čo deň kázal?" Ale to sa stalo preto, aby sa splnili predpovede prorokov. V tej chvíli ho všetci jeho učeníci opustili a rozutekali sa. Zatknutého Ježiša potom odviedli k veľkňazovi Kaifášovi, kde sa zišli všetci židovskí vodcovia a starší. Peter ho zďaleka nasledoval až po veľkňazov palác. Vošiel na nádvorie a zamiešal sa medzi služobníctvo, aby sa dozvedel, čo sa s ním stane. Veľkňazi a celá rada sa usilovali obviniť Ježiša na základe falošného svedectva a odsúdiť ho na smrť. Ale nenašli ho, hoci zohnali mnohých falošných svedkov. Napokon vystúpili dvaja a zhodne svedčili: Tento muž povedal. že má moc zboriť chrám a za tri dni ho znovu postaviť." Nato vstal veľkňaz a spýtal sa Ježiša: Ako sa obhájiš proti tejto obžalobe?" Ale Ježiš mlčal. Tu mu veľkňaz povedal: Vyzývam ťa pri živom Bohu, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Syn Boží." Ježiš odpovedal: Ty sám si to povedal. Ale hovorím vám, že čoskoro budete svedkami toho, že Boh ma posadí po svojej pravici, odkiaľ sa vrátim vo svojom majestáte." Tu si veľkňaz na znamenie najväčšieho rozhorčenia roztrhol plášť a vyhlásil: To je rúhanie. Potrebujeme ešte svedkov? Počuli ste to na vlastné uši! Aký rozsudok vynesiete?" Odpovedali: Zaslúži si smrť!" Vzápätí mu niektorí pľuli do tváre, bili ho po hlave, udierali palicami a posmievali sa mu: Ak si Mesiáš, uhádni, kto ťa udrel!" Peter zatiaľ sedel vonku na nádvorí. Tu k nemu pristúpila jedna slúžka: Aj ty si bol s tým Galilejským Ježišom!" Ale Peter to pred všetkými zaprel: Neviem, o čom hovoríš!" Potom sa pobral k bráne, ale zazrela ho iná žena a upozornila okolostojacich: Tento človek chodieval s tým Ježišom z Nazareta." No Peter sa zaprisahal, že toho človeka nepozná. O chvíľu pristúpili k nemu tí, čo tam stáli, a povedali mu: Určite k nemu patríš, veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!" Peter sa zariekal a zaprisahával, že Ježiša naozaj nepozná. Vtom zakikiríkal kohút a Peter si spomenul na Ježišove slová: Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš." Vybehol von a žalostne sa rozplakal. Ráno sa veľkňaz opäť zišiel so židovskými vodcami a radili sa, ako by donútili Rimanov, aby potvrdili rozsudok smrti. Potom poslali spútaného Ježiša k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Keď Judáš videl, že Ježiša odsúdili na smrť, trýznilo ho svedomie za to, že ho zradil. Vzal tridsať strieborných, ktoré dostal za zradu, a chcel ich vrátiť veľkňazom a židovským vodcom. Zhrešil som, zradil som nevinného človeka!" Čo nás po tom. To je tvoja vec!" odsekli mu ľahostajne. Odhodil peniaze na zem v chráme, vybehol von a obesil sa. Veľkňazi pozbierali peniaze a povedali si: Čo s nimi? Do chrámovej pokladnice to nemôžeme dať. Lipne na nich krv!" Dohodli sa teda, že za ne kúpia pozemok, kde hrnčiari voľakedy kopali hlinu, a že tam budú pochovávať cudzincov, ktorí zomrú v Jeruzaleme. A tak sa to pole dodnes volá Krvavé pole". Tak sa splnilo Jeremiášovo proroctvo: Vzali tridsať strieborných, cenu človeka, na akú ho ocenili synovia Izraela, a dali ich za hrnčiarovo pole, ako im Boh prikázal." Ježiša predviedli pred rímskeho miestodržiteľa Piláta. Spýtal sa ho: Tak ty si židovský kráľ?" Ty sám to hovoríš," odpovedal Ježiš. Ale na ostatné žaloby veľkňazov a židovských vodcov Ježiš vôbec neodpovedal. Nepočuješ, z čoho ťa obviňujú?" vyzval ho Pilát. Ale na jeho nesmierne prekvapenie Ježiš mlčal a neobhajoval sa. Bolo zvykom, že cez veľkonočné sviatky vladár prepustil jedného väzňa podľa želania ľudu. V tom čase bol vo väzení povestný zločinec Barabáš. Keď sa ľudia toho rána zhromaždili pred Pilátovým domom, spýtal sa ich: Koho vám mám prepustiť, Barabáša alebo Ježiša, vášho Mesiáša?" Vedel, že Ježiša zo závisti udali veľkňazi. Keď Pilát sedel v sudcovskom kresle, dostal odkaz od svojej ženy: Ruky preč od toho spravodlivého človeka. Kvôli nemu ma v noci prenasledovali strašné sny." Židovskí veľkňazi a predstavitelia ľudu medzitým presviedčali zástupy, aby žiadali slobodu pre Barabáša a smrť pre Ježiša. Keď sa Pilát znova spýtal, koho z tých dvoch má prepustiť, ozval sa krik: Barabáša!" A čo mám urobiť s Ježišom, vaším Mesiášom?" Ukrižuj ho!" kričal dav. A čoho sa vlastne dopustil?" namietal Pilát. Ukrižuj ho, ukrižuj!" ešte naliehavejšie sa domáhal dav. Keď Pilát videl, že jeho úsilie zachrániť Ježiša je márne a dav je čoraz zúrivejší, dal si doniesť nádobu s vodou, pred očami všetkých si umyl ruky a povedal: Som čistý od krvi tohto človeka. Je nevinný, zodpovednosť leží na vás!" Nech trest za jeho vyliatu krv padne na nás a na naše deti!" kričal rozvášnený dav. A tak im prepustil Barabáša, Ježiša nariadil zbičovať a dal súhlas, aby ho ukrižovali. Rímski vojaci odviedli Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú čatu. Vyzliekli ho, cez plecia mu prehodili šarlátový plášť, uplietli mu z tŕnia korunu, narazili mu ju na hlavu a do pravej ruky mu dali palicu. Potom si pred ním kľakali a posmievali sa mu: Nech žije židovský kráľ!" Pľuvali naňho a bili ho po hlave palicou. Keď sa mu do vôle naposmievali, strhli z neho plášť, zasa mu obliekli jeho rúcho a viedli ho na popravisko. Cestou stretli človeka z Kyrény v Afrike, ktorý sa volal Šimon, a prinútili ho, aby niesol Ježišov kríž. Došli na miesto zvané Golgota, čiže Lebka. Tam mu dali piť skysnuté víno zmiešané so žlčou, aby ho omámilo. Ale keď ochutnal, odmietol. Potom ho pribili na kríž a losovaním si rozdelili jeho rúcho. Tak sa naplnilo jedno z proroctiev: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali." Posadali si okolo neho a strážili ho. Nad hlavu mu pripevnili nápis s jeho previnením: Ježiš, kráľ Židov." Toho rána ukrižovali spolu s ním dvoch zločincov, jedného po jeho pravej, druhého po ľavej strane. Ľudia, čo šli okolo, sa mu posmievali: Tak to si ty chcel zboriť chrám a za tri dni ho postaviť? Teraz ukáž svoju moc a zachráň sám seba. Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!" Aj veľkňazi a židovskí vodcovia sa k nim pridali: Iných zachraňoval, a sám seba nemôže zachrániť. Židovský kráľ -- a visí na kríži! Zostúp dolu a uveríme ti. Dúfal v Boha, vravel, že je Boží Syn. Tak nech ho teraz vyslobodí Boh." A zločinci, čo s ním boli ukrižovaní, ho podobne potupovali. Napoludnie sa zrazu nad celým krajom rozprestrela tma a trvala tri hodiny. A vtedy zvolal silným hlasom: Eli, Eli, lama sabachtani?", čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Niektorí z tých, čo tam stáli, sa domnievali, že volá proroka Eliáša. Jeden z nich bežal po špongiu, namočil ju do octu, nabodol na tyč a dával mu piť. Ostatní ho okrikovali: Len ho nechaj, nech vidíme, či ho Eliáš príde zachrániť." Potom Ježiš opäť skríkol mocným hlasom a skonal. V tej chvíli sa v chráme roztrhol záves odhora až nadol, zem sa chvela, skaly pukali a hroby sa otvárali. Keď potom Ježiš vstal z mŕtvych, mnohí v Jeruzaleme dosvedčovali, že videli vzkriesených z tých hrobov. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, premkla ich hrôza a vraveli: To bol naozaj Boží Syn!" Z diaľky sa prizeralo aj mnoho žien, ktoré prišli za Ježišom až z Galiley a starali sa oňho i o jeho učeníkov. Medzi nimi bola aj Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Jakuba a Jána Zebedejovcov. Keď nastal večer, prišiel bohatý človek z Arimatey, volal sa Jozef, a tiež patril k Ježišovým nasledovníkom. Dal sa ohlásiť u Piláta a poprosil ho, aby mu vydal Ježišovo telo. Pilát mu vyhovel. Jozef zavinul Ježišovo telo do čistého plátna a uložil ho do hrobu, ktorý si dal vytesať v skale. Vchod do hrobu dal po pohrebe privaliť balvanom. Potom odišiel. Dve Márie -- jedna z nich bola Mária Magdaléna -- sa prizerali pohrebu. Na druhý deň -- v sobotu, po prípravnom dni sviatkov -- veľkňazi a farizeji sa zhromaždili u Piláta a povedali: Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca svojho času povedal: Po troch dňoch opäť vstanem k životu. Daj teda aspoň tri dni strážiť hrob, lebo prídu jeho učeníci, ukradnú ho a potom budú ľudí presviedčať, že vstal z mŕtvych. A to by bol ešte väčší podvod ako prvý!" Dobre," povedal Pilát, máte vlastnú stráž, tak si ho strážte." A tak aj urobili, postavili k hrobu stráž, dokonca zapečatili balvan, ktorým bol hrob privalený. Keď uplynula sobota a svitol prvý deň týždňa, Mária Magdaléna a tá druhá Mária sa vybrali k hrobu. A tu zrazu nastalo silné zemetrasenie, lebo Boží anjel zostúpil z neba, odvalil balvan a sadol si naň. Žiaril ako blesk a odev mal biely ako sneh. Strážcov to tak vydesilo, že sa nevládali ani pohnúť. Anjel sa prihovoril ženám: Nebojte sa, viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Ale on tu už nie je, vstal z hrobu, tak ako vám to predtým povedal. Poďte dnu a presvedčte sa. A teraz sa rýchlo ponáhľajte oznámiť jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych. Pôjde do Galiley a tam sa s ním stretnete. To som vám mal oznámiť." So strachom, ale aj s veľkou radosťou ženy rýchlo odišli od hrobu a bežali to oznámiť učeníkom. Vtom sa zjavil pred nimi Ježiš a povedal im: Pozdravujem vás." Ihneď padli na kolená a objímali mu nohy. Ježiš ich upokojoval: Nebojte sa, choďte a povedzte mojim bratom, aby šli do Galiley, tam sa stretneme." Keď sa ženy vzdialili, niektorí zo strážcov utekali do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí hneď zvolali poradu s ostatnými židovskými predstaviteľmi, aby sa dohodli, čo robiť. Potom štedro podplatili vojakov, nech zhodne s nimi vravia: V noci sme zaspali, vtedy prišli jeho učeníci a ukradli jeho telo." Potom vojakom sľúbili, že ak sa to dozvie miestodržiteľ, uchlácholia ho a postarajú sa, aby sa z toho dostali bez nepríjemností. Vojaci zhrabli peniaze a rozhlasovali to, čo im prikázali. A táto zvesť sa rozšírila medzi Židmi, ktorí tomu veria podnes. Jedenásť učeníkov sa pobralo do Galiley na vrch, ktorý im určil Ježiš. Keď ho tam zazreli, klaňali sa mu, ale niektorí pochybovali, či je to naozaj on. Ježiš im povedal: Je mi daná všetka moc na nebi aj na zemi. Preto choďte a získavajte mi nasledovníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca, Syna i Ducha Svätého. A učte ich, aby zachovávali všetko, čo som vám prikázal. A spoliehajte sa na to, že ja som vždy s vami, až do konca sveta." Úžasný príbeh o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, sa začína takto: V knihe, ktorú napísal dávny prorok Izaiáš, oznámil Boh, že pošle svojho Syna na zem, no najprv príde zvláštny posol a pripraví svet na jeho príchod. Tento posol bude žiť na vyprahnutej púšti," oznamoval Izaiáš, a bude hlásať, že každý musí zmeniť svoj život a pripraviť sa na Pánov príchod." Týmto poslom bol Ján Krstiteľ. Býval na púšti a nabádal ľudí, aby sa dali pokrstiť, a takto dali najavo, že sa odvracajú od svojich hriechov a túžia, aby im ich Pán Boh odpustil. Ľudia z Jeruzalema i z celého Judska sa pobrali na judskú púšť, aby ho videli a počuli. Keď vyznali svoje hriechy, Ján ich pokrstil v rieke Jordán. Nosil odev z ťavej srsti a bol prepásaný koženým opaskom, kobylky a med divých včiel mu boli pokrmom. Tu je úryvok z jeho kázne: Čoskoro po mne príde ktosi omnoho väčší ako ja. Nie som hodný ani, aby som sa zohol a rozviazal mu remienok na obuvi. Ja vás krstím vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým." Potom istého dňa prišiel Ježiš do Nazareta v Galilei a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vo chvíli, keď vystupoval z vody na breh, videl, ako sa otvorilo nebo a na hlavu sa mu zniesol Svätý Duch v podobe holubice. Tu zaznel z neba hlas: Ty si môj milovaný Syn, moja radosť." Hneď nato vnukol Svätý Duch Ježišovi, aby odišiel na púšť do samoty. Strávil tam štyridsať dní sám medzi divou zverou, vystavený satanovým pokušeniam. No potom prišli anjeli a starali sa oňho. Neskôr, keď kráľ Herodes uväznil Jána, prišiel Ježiš do Galiley a zvestoval tam Božie radostné posolstvo: Nadišiel už čas. Božie kráľovstvo je blízko. Odvráťte sa od svojich hriechov a uverte tejto radostnej správe!" V istý deň, keď Ježiš šiel po brehu Galilejského mora, zbadal Šimona a jeho brata Andreja, ako hádžu do vody siete, lebo sa živili rybárstvom. Ježiš na nich zavolal: Poďte za mnou! Ja vás urobím rybármi ľudí!" Ihneď nechali všetko tak a odišli s ním. Kúsok ďalej videl pri brehu Zebedejových synov Jakuba a Jána, ako v člne opravujú potrhané siete. Aj ich zavolal a oni ihneď nechali svojho otca Zebedeja v člne s najatými pomocníkmi a pobrali sa za ním. Ježiš i jeho družina prišli do mesta Kafarnauma a hneď v prvú sobotu vošli do židovskej modlitebne -- synagógy, kde Ježiš začal kázať. Poslucháči žasli, lebo hovoril neobyčajne presvedčivo. Bolo to čosi celkom iné, ako počúvali doposiaľ od učiteľov Zákona. Bol tam istý muž posadnutý démonom a začal vykrikovať: Ježiš z Nazareta, prečo nás trápiš? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží Syn!" Ježiš rázne pohrozil démonovi, aby stíchol a vyšiel z muža. Vtom démon zreval, divoko tým mužom zalomcoval a opustil ho. Poslucháčov sa zmocnil úžas a začali sa dohadovať, čo sa stalo. Čo to je? Nové učenie?" spytovali sa vzrušene. Ako to, že aj zlí duchovia poslúchajú jeho rozkazy?" Správa o tom, čo vykonal, sa rýchlo rozšírila po celom území Galiley. Keď potom vyšiel zo synagógy, pobral sa s učeníkmi do Šimonovho a Andrejovho domu. Tu našli Šimonovu svokru ležať chorú v posteli s vysokou horúčkou. Povedali Ježišovi, čo ju trápi. Pristúpil k jej lôžku, chytil ju za ruku a pomohol jej sadnúť si. Horúčka jej ihneď klesla, vstala a pripravila im obed. Večer, keď zapadlo slnko, bolo nádvorie plné chorých a posadnutých démonmi, ktorých k nemu priviedli, aby ich uzdravil, a pred domom sa zhromaždil a pozoroval ho obrovský zástup ľudí z celého mesta. V ten večer uzdravil veľký počet chorých a mnohých démonov vyhnal z ich obetí. Ale nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že je Mesiáš -- Svätý Boží Syn. Na druhé ráno vstal Ježiš ešte pred svitaním a odišiel na osamelé miesto, kde sa mohol v pokoji modliť. O trochu neskôr ho Šimon aj ostatní učeníci šli hľadať. Keď ho našli, vraveli mu: Každý sa spytuje len na teba!" On im odpovedal: Musím ísť do okolitých dedín a oznámiť ľuďom moje posolstvo, veď preto som prišiel." A potom kázal v synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. Raz k nemu pristúpil človek postihnutý malomocenstvom, hodil sa pred ním na kolená a úpenlivo ho prosil: Pane, ja viem, že ma môžeš uzdraviť, ak budeš chcieť!" Ježišovi ho prišlo ľúto, natiahol ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, aby si bol čistý!" Len čo vyslovil tieto slová, nezostalo po malomocenstve ani stopy. Ale Ježiš mu prísne nariadil: Choď a ukáž sa židovskému kňazovi. No cestou sa nikde nezastavuj a s nikým sa nedávaj do reči. Zároveň vezmi so sebou obetný dar, ako to nariadil Mojžiš uzdraveným z malomocenstva, aby všetci mali dôkaz, že si naozaj zdravý." Ale uzdravený nevydržal mlčať a všetkým radostne oznamoval, čo sa s ním stalo. A tak sa Ježiš nemohol verejne dostať do nijakého mesta, lebo zástup by ho bol zadlávil. Zdržiaval sa preto na opustených miestach, ale aj ta sa za ním zbiehali zástupy ľudí zo všetkých strán. Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste. Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo. Keď sa k nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka, videli, že sa k nemu cez ten dav neprederú, preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred neho. Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!" Sedeli tam aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali: Ale to je predsa rúhanie! Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!" No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: Prečo vás to poburuje? Čo je ľahšie -- oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu prikázať: Vstaň a choď! Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka." Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: Si zdravý. Vstaň a choď domov!" A chorý ihneď, pred očami ohromeného zástupu, vyskočil na rovné nohy, vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: Také čosi sme nikdy nevideli!" Ježiš sa znova pobral na breh Genezaretského jazera a kázal zástupu ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili. Potom šiel ďalej a zbadal Alfejovho syna Léviho. Sedel v colnici pri ceste a vyberal poplatky od pocestných. Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!" zavolal naňho. A Lévi bez váhania vstal a išiel za ním. V ten večer usporiadal Lévi vo svojom dome hostinu, na ktorú pozval nielen Ježiša a jeho učeníkov, ale aj mnohých bývalých spolupracovníkov a ľudí pochybnej povesti. Keď však učitelia Zákona videli, že Ježiš stoluje s ľuďmi zlej povesti, vraveli jeho učeníkom: Ako si môže sadnúť za stôl s takou spodinou?" Ježiš to počul a odpovedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som nabádať dobrých ľudí, aby zmenili svoj život, ale zlých!" Nasledovníci Jána Krstiteľa a farizeji sa pravidelne postievali. Raz prišli niektorí z nich k Ježišovi a spýtali sa ho: Prečo sa Jánovi nasledovníci a farizeji postievajú a tvoji učeníci nie?" Ježiš im na to odpovedal: Azda svadobníci odmietajú jedlo na svadobnej hostine? Kým je ženích medzi nimi, prečo by sa neradovali? Ale príde deň, keď ich opustí, a potom sa budú postiť. Nový život z Boha sa nedá vtesnať do tradičných náboženských zvykov, ako sa na staré šaty nedá prišiť záplata z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila. A takisto sa mladé víno nenalieva do mechov zo starej kože. Tie by popraskali, víno by sa vylialo a mechy by vyšli nazmar. Mladé víno sa má nalievať do nových mechov." Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, a tak idúcky trhali klasy a jedli zrná. Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: Pozri, trhajú klasy, a náš Zákon predsa nedovoľuje v sobotu pracovať!" Ježiš na to odpovedal: Azda ste nečítali vo Svätom Písme, čo urobil kráľ Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný on i jeho družina? Ako vošli do Božieho domu -- veľkňazom bol vtedy Abiatar -- a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?" A potom ešte doložil: Sobota bola predsa ustanovená pre dobro človeka, a nie človek pre sobotu. A preto ja, Syn človeka, mám právo rozhodnúť, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie." Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s nevládnou rukou. Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť obžalovať ho a zatknúť. A naozaj, Ježiš chorého vyzval, aby vystúpil dopredu, a potom sa spýtal prítomných: Smie sa v sobotu konať dobro alebo nie? Môže sa v tento deň život zachrániť, alebo nechať ho zahynúť?" Ale nikto mu neodpovedal. Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k mrzákovi a povedal: Vystri ruku!" Muž poslúchol a ruku mal zase zdravú. Farizeji hneď opustili synagógu a spolu s prívržencami kráľa Herodesa začali kuť plány, ako Ježiša odstrániť. Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley, z Judska, z Jeruzalema, z Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko--ďaleko, a veľmi mnohí sa chceli o nich presvedčiť na vlastné oči. Poprosil učeníkov, aby mu pripravili čln, na ktorý by sa uchýlil, ak by ho zástupy veľmi tlačili. Mnohých už totiž uzdravil, a všetci, ktorí trpeli nejakým neduhom, hrnuli sa k nemu, aby sa ho aspoň dotkli. A ľudia posadnutí démonom, len čo ho zbadali, padali pred ním na zem a kričali: Ty si Boží Syn!" Ale on ich prísne umlčal, nestál o ich svedectvo. Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi hore do kopcov. Z nich si zvolil dvanástich, ktorí mali zostať stále s ním, aby ich potom mohol poslať samostatne kázať, uzdravovať a vyháňať démonov. Boli to: Šimon, ktorému dal meno Peter, Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu, Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadej, Šimon Kanaánsky a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil. Keď sa Ježiš vrátil do domu, znova sa ta nahrnul veľký zástup ľudí a čoskoro ich bolo toľko, že sa nemal ani kedy najesť. Len čo sa o tom dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním a chceli ho donútiť, aby sa vrátil domov. Mysleli si, že prišiel o rozum. A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, dokonca tvrdili, že sa upísal Belzebulovi, kniežaťu démonov, a vyháňa nečistých duchov démonskou silou. Tu si ich dal Ježiš zavolať a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: Ako môže satan vyháňať satana? Kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozdelené, sa musí zrútiť. Aj rodina, kde vládnu sváry a roztržky, sa rozpadne. A ak satan bojuje proti sebe samému, čo zmôže? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec. A ak chce niekto vtrhnúť do domu mocného majiteľa a chce ho orabovať, musí ho najprv spútať. Tak aj démonov môže vyháňať len ten, kto premohol satana. No o jednom vás môžem ubezpečiť: Každý hriech môže byť človeku odpustený, aj to, ak sa v nevedomosti rúha Bohu. Ale ak niekto vedome zavrhuje zachraňujúcu Božiu moc, rúha sa tým Duchu Svätému, a to je najťažší hriech, ten mu nebude odpustený nikdy." To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci, a nie moci Svätého Ducha. K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou a odkázali mu, že sa chcú s ním zhovárať. Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a hľadajú ťa!" oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval. Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" spýtal sa ich. Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: Tu je moja matka a tu sú moji bratia. Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou." Raz Ježiš opäť učil na brehu jazera. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, preto musel nasadnúť do člna a odtiaľ sa prihováral k ľuďom na brehu. Svoje učenie často vkladal do podobenstiev. Toto je jedno z nich: Počúvajte! Jeden roľník sa vybral na pole zasiať obilie. Nie každé zrno však padlo do vhodnej pôdy. Niektoré sa dostali na kraj cesty, kde ich pozobali vtáci. Iné padli na skalnaté miesto, kde bolo len trochu pôdy. Tam síce veľmi skoro vyklíčili, ale v slnečnej páľave rastlinky vyschli, lebo korienky v plytkej vrstve zeme nemali dosť vlahy. Iné zrná padli medzi bodľačie, ktoré mladé výhonky čoskoro udusilo, takže klasy ani nevyrástli. Zato zrno, ktoré padlo do úrodnej pôdy, prinieslo tridsaťnásobný, ba poniektoré až šesťdesiat, ba až stonásobný úžitok." Potom Ježiš dodal: Počúvajte pozorne, čo vám hovorím, a rozmýšľajte!" Neskôr, keď zostal sám so svojimi dvanástimi a ešte ďalšími učeníkmi, spýtali sa ho: Čo znamená tento príbeh?" Odpovedal im: Vy, ktorí bývate so mnou, ste už pochopili mnohé z tajomstiev Božieho kráľovstva. Ale tým, čo sú ešte mimo neho, usilujem sa to vysvetliť v podobenstvách. Prorok Izaiáš o nich napísal: Dívajú sa, ale nevidia, počúvajú, a predsa nerozumejú, a preto nie sú ochotní obrátiť sa k Bohu, aby im odpustil ich previnenia." Ale ak ani vy nemôžete pochopiť toto jednoduché prirovnanie, ako potom pochopíte všetko, čo vám ešte chcem porozprávať? Tak teda: Rozsievačom, o ktorom som vám hovoril, je každý, kto prináša Božie posolstvo ľuďom, aby ho zasial do ich života ako dobré semeno. Srdce niektorých poslucháčov je ako udupaná cesta. Satan ihneď prichádza a usiluje sa o to, aby zabudli, čo počuli. Plytká skalnatá pôda predstavuje srdcia nestálych ľudí, ktorí Božie posolstvo vypočujú a radostne ho prijmú. Počuté slovo však neprenikne do hĺbky podobne ako korienky do spomínanej pôdy. Sú chvíľkoví. Ak majú pre vieru trpieť, nevydržia. Pôda zarastená bodľačím je obrazom ľudí, ktorí vypočujú Božiu radostnú zvesť a prijmú ju, ale každodenné starosti, túžba po majetku a pachtenie za tým, čo ponúka súčasná doba, udusia v srdci Božie posolstvo, takže zostane bez úžitku. Napokon úrodnej pôde sa podobajú tí, ktorí prijmú Božiu zvesť bezvýhradne, a preto prinášajú bohatú úrodu -- tridsať, šesťdesiat, ba i stonásobne viac, ako bolo do ich sŕdc zasiate." Potom sa ich ešte spýtal: Keď niekto z vás rozsvieti lampu, zakryje ju azda nejakou nádobou, alebo strčí pod posteľ? Určite nie! Umiestni ju tak, aby všetkým jasne svietila! Všetko, čo je teraz skryté, vyjde raz na svetlo, a čo je dnes utajované, vyjde najavo. Kto má uši, nech počuje! Jedno je isté: Akou mierou meriate, takou Boh nameria vám a ešte vám aj pridá. Lebo tomu, kto má, sa ešte pridá, a kto nemá, tomu vezmú aj to, čo má." Potom Ježiš povedal ešte jedno podobenstvo o Božom kráľovstve: Roľník zasial pole a odišiel. Dni ubiehajú, zrno vyklíči a rastie vo dne v noci bez jeho pričinenia. Veď pôda sama dáva semenu, čo potrebuje k rastu. Najprv vzíde klíček, potom vyženie steblo, ktoré sa vyklasí a naleje sa zrnom. A keď obilie napokon dozreje, príde roľník a zožne ho." Ako vám ešte môžem znázorniť Božie kráľovstvo? K čomu ho mám prirovnať?" pokračoval Ježiš. Je ako horčičné zrno: patrí k najmenším semenám, ale keď ho zasejú do zeme, prerastie všetky byliny na poli a vyháňa také veľké vetvy, že vtáci môžu hniezdiť v ich tôni." Použil ešte mnoho podobných podobenstiev, aby priblížil ľuďom svoje učenie. Keď hovorieval verejne, používal výhradne prirovnania. Ale keď potom zostal so svojimi učeníkmi osamote, všetko im vysvetlil. Keď sa zvečerilo, navrhol Ježiš učeníkom: Preplavme sa na druhý breh jazera." Opustili zástup a v tom istom člne, z ktorého Ježiš učil, sa odrazili od brehu. Niekoľko člnov sa plavilo s nimi. Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do člna. Čoskoro bol plný vody a hrozilo, že sa už--už potopí. No Ježiš pokojne spal na korme člna s hlavou na hlavnici. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: Majstre, nevidíš, že sa topíme!?" Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal vlnám: Upokojte sa!" V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho. Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?" spýtal sa učeníkov. Boli ohromení a spytovali sa jeden druhého: Kto je to, že sa mu vietor aj vlny podrobujú?" Pristáli na druhom brehu jazera, v kraji Gerazénov. Práve keď Ježiš vystupoval z člna, pribehol k nemu akýsi muž posadnutý démonmi, ktorý žil v starých hroboch vytesaných do skaly, a bol taký silný, že nik ho nevládal skrotiť. Keď mu spútali ruky reťazami a nohy okovami, putá zakaždým rozlámal a reťaze potrhal. Vo dne v noci sa potĺkal medzi hrobmi, potuloval sa po pustých kopcoch, reval a zraňoval sa ostrými kameňmi. [6-8] Ježiša zbadal už z diaľky, pribehol k nemu a hodil sa na zem. Ježiš prikázal démonovi: Vyjdi z neho!" Úbožiak zúrivo skríkol: Čo odo mňa chceš, Ježišu, Syn najvyššieho Boha? Prisahaj na Boha, že ma nebudeš trápiť!" Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš?" -- Volám sa Légia, lebo mnohí ovládame tohto človeka," zaznela odpoveď. A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z tohto kraja. Na svahu kopca sa práve páslo veľké stádo svíň. Pošli nás do tamtých svíň!" žiadali démoni. Ježiš privolil a nečistí duchovia vošli do prasiat. Vzápätí sa to veľké, asi dvojtisícové stádo splašilo a rútilo sa dolu svahom k jazeru, vbehlo do vody a potopilo sa. Pastieri svíň sa rozbehli do okolitých mestečiek a idúcky všade rozhlasovali, čo sa stalo. Každý, kto o tom počul, bežal sa presvedčiť na vlastné oči. A tak sa okolo Ježiša zhromaždil veľký zástup. Keď videli človeka posadnutého démonmi, ako sedí oblečený pri Ježišovi a správa sa celkom pokojne, vydesili sa. Tí, čo boli svedkami tejto udalosti, im totiž porozprávali, čo sa stalo, aj to, kde sa podelo stádo. A tak začali všetci Ježiša prosiť, aby z ich kraja radšej odišiel. Nastúpil teda zasa do člna. A tu ho uzdravený poprosil: Rád by som zostal s tebou," ale Ježiš s tým nesúhlasil. Choď domov k svojej rodine a povedz všetkým známym, aký zázrak vykonal Boh a aký bol k tebe milostivý." A uzdravený naozaj chodil po kraji zvanom Desaťmestie a každému rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal. A všetci nad tým žasli. Keď sa Ježiš znova preplavil na druhý breh, opäť sa okolo neho zhromaždil obrovský zástup ľudí. Bol medzi nimi aj predstavený miestnej synagógy, ktorý sa volal Jairos. Keď ho zazrel, hodil sa pred ním na zem a úpenlivo ho prosil: Umiera mi dcérka. Prosím ťa, poď, polož na ňu ruky, aby bola zasa zdravá!" Ježiš sa pobral s ním. Nasledoval ho veľký zástup a tlačil sa naňho zo všetkých strán. V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním. Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo, choroba sa jej stále zhoršovala. No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, predrala sa k nemu odzadu a dotkla sa ho s vierou: Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!" A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá. Ježiš ihneď poznal, že z neho vyšla uzdravujúca moc, obrátil sa a spýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha?" Učeníci mu prekvapene odpovedali: Všetci sa tu na teba tlačia a ty sa spytuješ, kto sa ťa dotkol?" Ale Ježiš sa poobzeral, aby zistil, kto to bol. Tu vyľakaná žena, ktorá sa triasla na celom tele, lebo cítila, čo sa s ňou stalo, padla Ježišovi k nohám a so všetkým sa priznala. Ježiš jej povedal: Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť, choroba ťa už nebude trápiť." Ešte sa s ňou zhováral, keď pribehli z Jairovho domu poslovia s odkazom, že je neskoro hľadať pomoc: Tvoja dcéra umrela, je zbytočné obťažovať Majstra." Ale Ježiš akoby nepočul ich reči, povedal Jairovi: Len sa neboj a dôveruj mi!" Nikomu nedovolil ísť s ním a vzal so sebou iba Petra, Jakuba a jeho brata Jána. Celý dom sa ozýval srdcervúcim plačom a nárekom. Vstúpil dnu a spýtal sa: Načo ten plač a rozruch? Veď to dievča neumrelo, iba spí!" Ale oni ho vysmiali. Všetkým kázal odísť a iba s rodičmi a tromi učeníkmi vošiel do miestnosti, kde ležalo dievča. Chytil ju za ruku a povedal: Dievčatko, prikazujem ti, vstaň!" A dvanásťročné dievča ihneď vstalo a chodilo. Všetci boli celkom bez seba. No dôrazne im prikázal, aby nikomu nerozprávali o tom, čo sa stalo. Potom im pripomenul, aby sa dali dievčatku najesť. Onedlho odišiel z toho kraja a vrátil sa aj so svojimi učeníkmi do Nazareta, svojho domovského mesta. V najbližšiu sobotu sa pobral do synagógy a tam vyučoval. Ľudia, ktorí ho počúvali, žasli a spytovali sa jeden druhého: Kde sa to len v ňom berie? A skade má toľkú múdrosť? Ba robí aj zázraky! Veď je to predsa tesár, syn Márie! A jeho bratia sú Jakub, Jozef, Júda a Šimon! Aj jeho sestry tu žijú s nami!" A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im na to povedal: Nikde si proroka nevážia tak málo ako v jeho vlasti, v jeho dome a jeho rodine." [5-6] Ich nevera ho zarmútila a nemohol tam urobiť nijaký zázrak. Iba na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. Potom chodil po dedinách a vyučoval ľudí. Ježiš si zavolal svojich dvanástich učeníkov, vyslal ich po dvoch a dal im moc vyslobodzovať ľudí z moci zla. Prikázal im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali: ani chlieb, ani nijakú batožinu, ani peniaze, ba ani náhradnú obuv alebo šaty. A dal im takýto pokyn: Ak vstúpite do niektorého domu, zostaňte v ňom až do svojho odchodu. No ak by vás niekde nechceli prijať a nevypočuli vaše svedectvo, choďte preč a otraste si aj prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim. Sami raz ponesú za svoje správanie zodpovednosť." A tak sa učeníci vydali na cestu a všade nabádali ľudí: Zmeňte svoj život! Obráťte sa k Bohu!" Oslobodzovali ľudí, ktorých ovládali zlí duchovia, mnohých chorých natierali olejom a uzdravovali ich. Chýr o Ježišovi, o ktorom sa všade veľa hovorilo, sa dostal až do uší kráľa Herodesa. Niektorí ľudia vraveli, že to ožil Ján Krstiteľ, preto vraj koná také zázraky. Iní sa nazdávali, že znova prišiel dávny prorok Eliáš, a ďalší boli presvedčení, že povstal nový prorok, ako to bývalo za starodávna. No keď to počul Herodes, usúdil: Je to Ján, ktorému som dal sťať hlavu. Určite vstal z mŕtvych." Kráľ Herodes dal totiž Jána zatknúť a v putách zavrieť do žalára, lebo Ján Krstiteľ mu vyčítal, že odlúdil vlastnému bratovi Filipovi manželku Herodiadu. Tá ho za to znenávidela a usilovala sa pripraviť ho o život, ale bez kráľovho súhlasu si netrúfala dať Jána zavraždiť. Vedela, že sa Herodes bojí Jána Krstiteľa, pokladá ho za spravodlivého a svätého človeka a drží nad ním ochrannú ruku. Debaty s ním ho síce vždy vnútorne rozrušili, ale predsa ho rád počúval. Napokon sa Herodiade naskytla vhodná príležitosť. Herodes usporiadal na oslavu svojich narodenín slávnostnú hostinu a pozval na ňu dvoranov, dôstojníkov a významné osobnosti z celej Galiley. Na oslave tancovala Herodiadina dcéra a svojím pôvabom všetkých uchvátila. Aj Herodes bol ňou taký očarený, že zvolal: Žiadaj si odo mňa všetko, čo chceš, a dostaneš to!" A slávnostne sa pred všetkými zaprisahal, že jej dá čo hneď aj polovicu svojho kráľovstva. Dcéra sa šla poradiť s matkou. Tá ju naviedla, aby si žiadala hlavu Jána Krstiteľa. Rýchlo sa vrátila a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi ihneď priniesol na mise hlavu Jána Krstiteľa." Kráľ veľmi zosmutnel, ale netrúfal si nesplniť sľub, ktorý slávnostne dal pred všetkými hosťami. Poslal teda do väzenia kata, aby sťal Jánovi hlavu. Kat príkaz splnil, sťal Jána v žalári a priniesol jeho hlavu na mise. Dal ju dievčaťu a tá ju odovzdala svojej matke. Keď sa to dopočuli Jánovi učeníci, prišli po jeho telo a pochovali ho. Apoštoli sa vrátili z ciest a znova sa zišli u Ježiša. Vyrozprávali mu všetko, čo robili a o čom sa zhovárali s ľuďmi, s ktorými sa stretli. Ježiš im navrhol: Utiahnime sa niekam do ústrania a odpočiňme si trochu." Stále boli totiž obklopení húfom ľudí, že sa nemali kedy ani najesť. A tak sa odplavili na odľahlejšie miesto. No ľudia zbadali, ako odchádzajú na člne, a tak bežali po brehu, a kým čln pristál, už tam na nich čakali. Keď Ježiš vystúpil z člna a zazrel ako zvyčajne obrovský zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera, a znova ich učil mnohému, čo potrebovali vedieť. [35-36] Na sklonku dňa prišli za ním učeníci a pripomenuli mu: Mal by si ich už poslať domov. Na tomto opustenom mieste sa široko--ďaleko nedá nič kúpiť na zjedenie a o chvíľu sa zotmie." Ježiš im odpovedal: Tak sa im vy dajte najesť!" Namietli: Kde by sme vzali toľko jedla? A nachovať toľký zástup, to by stálo veľmi veľa peňazí." Spýtal sa ich: "Koľko tu máte chleba? Choďte a zistite to!" Vrátili sa so slovami: Dokopy päť chlebov a dve ryby." Vyzval ľudí, aby sa rozdelili na skupiny a usadili sa na tráve. Vzniklo sto takých skupín. Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak na nebo a poďakoval za ne Bohu. Lámal ich na kúsky a podával učeníkom, aby ich roznášali. Tak sa všetci najedli dosýta a ešte sa nazbieralo dvanásť košov zvyškov. A nasýtilo sa päťtisíc mužov. Hneď nato Ježiš prikázal učeníkom, aby opäť nasadli do člna a preplavili sa na druhú stranu do Betsaidy. Sám ešte zostal, lebo sa chcel rozlúčiť s ľuďmi a poslať ich domov. Keď sa rozišli, Ježiš sa pobral na vrch modliť. Nastala noc, učeníci boli uprostred jazera a on sa ešte modlil hore na vrchu. Na svitaní videl, že ešte vždy namáhavo veslujú, lebo sa plavili proti vetru. Vydal sa za nimi po hladine jazera. Priblížil sa až k člnu a chcel prejsť popri nich. Keď zazreli, ako kráča po vode, začali kričať od hrôzy, lebo si mysleli, že je to prízrak. Ale on ich upokojoval: Nebojte sa, veď to som ja!" Vstúpil k nim do člna a vietor ihneď utíchol. Tu ich premkol ešte väčší strach. Ani pri zázraku s chlebmi nepochopili, kto Ježiš vlastne je. Bol pre nich stále záhadou. Ešte nechápali, že keď Ježiš môže rozmnožiť chlieb, má moc aj nad prírodou. Potom pristáli na druhom brehu v genezaretskom kraji. Len čo Ježiš vystúpil z člna, ľudia ho ihneď spoznali a po celom kraji sa roznieslo, že sa sem priplavil. Nech prišiel kdekoľvek, z celého kraja prinášali k nemu chorých. Všade, kam prišiel, v dedinách, v mestách, osadách alebo vonku na samotách, kládli na voľne prístupné miesta chorých. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň okraja jeho šiat. A každý, kto sa ho s vierou dotkol, bol uzdravený. Raz prišli za Ježišom z Jeruzalema farizeji a učitelia Zákona. A tu zistili, že niektorí z jeho učeníkov nedodržiavajú židovský obrad umývania rúk pred jedlom, a tak porušujú židovskú tradíciu. Všetci Židia, a najmä znalci Zákona úzkostlivo lipli na zvykoch svojich predkov a nedotkli sa jedla, kým si obradným spôsobom neumyli ruky. Aj po návrate z trhu sa najprv dôkladne umyli, kým sa pustili do prípravy jedla. A bolo ešte veľa podobných predpisov, ktoré prísne dodržiavali, ako napríklad oplachovanie čaší, džbánov a medeného riadu. Preto teraz dorážali do Ježiša: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú zvyky našich predkov a jedávajú znesvätenými rukami?" Ježiš im odpovedal: Ste pokrytci. Prorok Izaiáš mal pravdu, keď o vás povedal: Títo ľudia ma zvelebujú ústami, ale srdcom ma nemilujú. Márna je ich zbožnosť, lebo svoje nariadenia vydávajú za zákony Božie. A naozaj, Božie príkazy zanedbávate a nahrádzate ich vlastnými predpismi. Veď vy vlastne pošliapavate Boží zákon v mene svojich zvykov. Tak napríklad Mojžiš vám takto tlmočil Božie prikázanie: Cti si otca aj matku. A ešte doložil, že ak by niekto len nadával svojim rodičom, zaslúži si trest smrti. [11-12] Ale vy dovoľujete, aby človek zanedbával svojich rodičov, ktorí potrebujú pomoc, ak sa môže vyhovoriť: Nemôžem vám pomôcť, lebo to, čo som zo svojho zárobku mal dať vám, zaniesol som do chrámu. A takto vlastné predpisy staviate nad Božie zákony. A to je len jeden príklad z mnohých." Potom si zavolal k sebe zástup ľudí a povedal im: Počúvajte ma a usilujte sa mi porozumieť: [15-16] To, čo zjete, nemôže uškodiť vašej duši, ale škodí jej to, čo si myslíte, hovoríte alebo konáte." Keď potom vstúpil do ktoréhosi domu, aby si odpočinul od zástupu, spýtali sa ho učeníci, čo mal tým výrokom na mysli. Odpovedal im otázkou: Aj vy ste takí nechápaví? Neviete, že duši človeka nemôže uškodiť to, čo zje? Veď jedlo neznečisťuje vnútro, prechádza iba bruchom a potom vychádza von." Potom ešte dodal: Človeka znesväcuje to, čo vychádza z jeho vnútra. Lebo v srdci človeka sa rodia zlé myšlienky, nečisté zmyselné túžby, nevera, vražda, krádež, cudzoložstvo, chamtivosť, zákernosť, zloba, podlosť, závisť, urážky, pýcha a všelijaké výstrednosti. Všetko toto zlo vychádza z vnútra človeka a vzďaľuje ho od Boha." Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne. Správa o jeho príchode sa ihneď rozletela po celom kraji. Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku. Nebola to Židovka, pochádzala z Fenície. Ježiš sa na ňu pozrel a povedal: Ja sa musím najprv postarať o deti, ktoré sú z izraelského národa. Nebolo by správne vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." Ale žena sa nedala odbiť. "To je pravda, ale aj psi zbierajú, čo zo stola spadne na zem." Jej slová Ježiša odzbrojili: Choď pokojne domov, tvoja dcérka je zdravá." A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy. Z Týru odišiel Ježiš do mesta Sidon a odtiaľ sa opäť pobral cez Desaťmestie ku Genezaretskému jazeru. Tam k nemu priviedli hluchého a zajakavého človeka s prosbou, aby ho uzdravil. Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, vložil mu prsty do uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka. Uprel zrak dohora, pomodlil sa a zvolal: Otvor sa!" V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť. Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila. Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!" Okolo Ježiša sa opäť zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Boli s ním tak dlho, že sa im minuli všetky zásoby. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Je mi ľúto týchto ľudí. Sú tu so mnou už tri dni a nemajú čo jesť. Ak ich pustím domov hladných, môžu cestou odpadnúť od vysilenia, veď niektorí prišli zďaleka. Učeníci sa zľakli: Hádam len nechceš, aby sme v tejto pustatine zháňali niečo na jedenie pre toľký národ?" -- Koľko chlebov tu máte?" spýtal sa ich. Sedem," odpovedali mu. Nato poprosil všetkých zhromaždených, aby si posadali na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval za ne Bohu, odlamoval z nich a dával svojim učeníkom, aby ich poroznášali ľuďom. Mali pri sebe aj niekoľko neveľkých rýb. Ježiš sa aj za ne poďakoval a dal ich učeníkom, aby ich poroznášali. Všetci sa dosýta najedli a ešte sa aj nazbieralo sedem košov zvyškov. Tentoraz sa nasýtilo asi štyritisíc ľudí. Potom ich pustil Ježiš domov, sám nastúpil do člna aj so svojimi učeníkmi a preplavili sa do dalmanutského kraja. Keď sa o jeho príchode dozvedeli tamojší farizeji, prišli k nemu a pokúšali ho: Urob nejaký zázrak! Chceme vidieť nejaké znamenie z neba, až potom ti uveríme!" Ježiš si smutne vzdychol a povedal: Koľko znamení by ste ešte chceli? Jedno je isté: ľudia ako vy nedostanú od Boha nijaké znamenie!" Nechal ich tam, nastúpil do člna a odplavil sa na druhý breh jazera. Učeníci zabudli nakúpiť potraviny, a tak mali v člne iba jeden chlieb. Za plavby im Ježiš kládol na srdce: Dajte si pozor na kráľa Herodesa i na kvas farizejov!" -- Čo tým myslí?" spytovali sa jeden druhého. Napokon sa zhodli, že akiste naráža na to, že zabudli kúpiť chlieb. Ježiš vedel, o čom sa dohadujú, a povedal: Nie, nejde o to. Naozaj mi nerozumiete? Je to možné, že ste takí nechápaví? Ako to, že sa na nič nepamätáte? A koľko košov zvyškov ste nazbierali, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?" -- Dvanásť," odpovedali mu. A keď som nasýtil štyritisíc ľudí iba siedmimi chlebmi, koľko ešte zostalo? Spomínate si?" -- Sedem plných košov," priznali. A ešte vždy nechápete?" Keď došli do Betsaidy, priviedli k nemu slepca a prosili, aby ho dotykom uzdravil. Ježiš ho vzal za ruku a vyviedol za dedinu. Tam sa naslinenými prstami dotkol očí slepca a spýtal sa ho: Vidíš niečo?" Muž sa poobzeral a zvolal: Áno, vidím ľudí, ale nejasne, vyzerajú ako chodiace stromy." Ježiš sa ešte raz dotkol jeho očí. Keď sa muž znova rozhliadol okolo seba, videl všetko zreteľne a jasne, oči mal úplne zdravé. Pri lúčení mu Ježiš povedal: Cez dedinu radšej nechoď a nikomu o tom nehovor." Potom Ježiš so svojimi učeníkmi opustil Galileu a prechádzal dedinkami v okolí Cézarey Filipovej, na úpätí vrchu Hermon. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú?" Odpovedali mu: Niektorí sa domnievajú, že si Ján Krstiteľ, iní vravia, že si Eliáš alebo iný veľký prorok." -- A za koho ma pokladáte vy?" spytoval sa ďalej. Ty si ten zasľúbený Mesiáš, ty si Kristus!" zvolal Peter. Ale Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili. V ten deň im prvý raz hovoril o tom, že bude musieť strašne trpieť. Veľkňazi, učitelia Zákona aj židovskí vodcovia ho odsúdia, zabijú, ale tretí deň vstane z mŕtvych. Rozprával o tom celkom otvorene, preto si ho Peter odvolal nabok a usiloval sa ho od toho odhovoriť. Ježiš sa však obrátil k učeníkom a pokarhal Petra: Odíď mi z cesty, pokušiteľ, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské." Potom si pozval k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: Kto ma chce nasledovať, musí sa vzdať svojich vlastných záujmov, dobrovoľne niesť svoj kríž a ísť za mnou. Komu ide len o jeho vlastný život, stratí ho, ale kto je ochotný obetovať ho pre mňa a pre zvesť evanjelia, získa život večný. Lebo čo prospeje človeku, ak získa aj celý svet, a večný život pritom stratí? Je azda na svete niečo cennejšie ako život? Ak sa niekto hanbí za mňa a za moje slová v týchto dňoch nevery a hriechu, za toho sa budem hanbiť aj ja, Mesiáš, keď sa vrátim so svätými anjelmi v sláve svojho Otca." Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: Dôrazne vám hovorím, že niektorí z vás už za svojho života uvidia, ako sa Božie kráľovstvo prejaví vo svojej moci." Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili spolu na jeden z vrchov. Boli tu celkom sami. Zrazu sa s Ježišom stala zvláštna zmena. Odev mu zbelel ako sneh -- skvel sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť. Tu zbadali dvoch mužov, ako sa zhovárajú s Ježišom. Boli to Eliáš a Mojžiš. Peter zvolal: Ako dobre, že sme tu! Hneď vám trom postavíme stany. Pre každého jeden!" Od vzrušenia si ani neuvedomoval, čo vraví. Učeníkov videnie celkom vyviedlo z miery. Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!" Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša už nikoho nevideli. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým nevstane z mŕtvych. Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená vstať z mŕtvych". Spytovali sa Ježiša: Prečo učitelia Zákona tvrdia, že pred príchodom Mesiáša sa musí vrátiť Eliáš?" Odpovedal im: Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Mesiáš musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať? Hovorím vám, Eliáš už prišiel a pripravil mi cestu, ale naložili s ním, ako sa im páčilo, tak ako aj predpovedali proroci." Keď zostúpili na úpätie vrchu, našli ostatných učeníkov obklopených veľkým zástupom. A ľudia, len čo zazreli Ježiša, stíchli v posvätnej úcte, bežali mu naproti a pozdravovali ho. Spýtal sa ich: O čom sa to dohadujete?" Tu vyšiel zo zástupu jeden muž a povedal: Majstre, priviedol som k tebe svojho syna, aby si ho uzdravil. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch. Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, pena mu pokryje ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli. Ach, kedy konečne začnete veriť!" zvolal Ježiš. Dokedy mám byť s vami, aby som vás to naučil? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!" Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach. Odkedy tým trpí?" spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: Už odmala. Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody, čo ho chcel zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!" Ak môžem?" začudoval sa Ježiš. Kto verí, môže všetko!" Otec ihneď zvolal: Verím, Pane, ale pomôž mi ešte väčšmi veriť!" Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!" Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Davom prebehol šepot, že umrel. Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať. Keď potom vošiel do domu a učeníci zostali s ním sami, spýtali sa ho: Prečo sme my nemohli vyhnať tohto zlého ducha?" Ježiš im odpovedal: Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou!" Ježiš opustil so svojimi učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo. Túžil byť so svojimi učeníkmi sám a mnohému ich ešte naučiť. Pripravoval ich na to, že Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť. Ešte vždy tomu nerozumeli, ale neodvažovali sa ho na to spýtať. Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď sa ubytovali v dome, kde sa mienili zdržať, spýtal sa Ježiš učeníkov: O čom ste sa to cestou zhovárali?" Hanbili sa mu odpovedať, lebo sa dohadovali o tom, kto z nich je najväčší. Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: Kto chce byť prvým, ten sa musí podriaďovať všetkým a musí im slúžiť." Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: Kto prijíma v mojom mene takéto malé dieťa, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal." Ján mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov, ale zakázali sme mu to, lebo nepatrí medzi nás." Ježiš namietol: Nemali ste mu brániť. Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne. Kto nie je proti nám, je s nami. A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu. Ale ak by dakto zavinil, že by niekto z týchto nepatrných, čo veria vo mňa, stratil vieru, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora. [43-44] Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa. [45-46] A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a žiť večne, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby. A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa, kde nárek neprestane a oheň nevyhasne. Oheň Božieho súdu preverí každého človeka. Ako každé jedlo potrebuje soľ, tak každý, kto chce získať večný život, musí byť posolený ohňom skúšok. Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju slanosť, čím ju nahradíte? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji." Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré potom ako zvyčajne vyučoval. Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho, či je povolený rozvod. Namiesto odpovede im dal otázku: Čo povedal o rozvode Mojžiš?" Odpovedali mu: Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozlukový list, a manželstvo je zrušené." -- Vidíte, a práve týmto článkom Zákona urobil Mojžiš ústupok tvrdosti ľudského srdca," povedal na to Ježiš a pokračoval: Boh si to tak neželal. Hneď na začiatku stvoril človeka ako nerozlučnú dvojicu, muža a ženu, v tomto spojení už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jednou bytosťou. A preto človek nemá právo rozdeliť, čo Boh spojil." Neskôr, keď bol sám v dome so svojimi učeníkmi, znova nadhodili túto tému. Povedal im: Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, narúša manželskú vernosť. A ak žena opustí svojho muža a vydá sa za iného, takisto sa dopúšťa cudzoložstva." Niektoré matky prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. No učeníci ich odháňali, aby ho neobťažovali. Keď to Ježiš zbadal, nahneval sa a povedal: Dovoľte deťom prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým patrí kráľovstvo Božie. A dôrazne vám hovorím, že sa nestane občanom tohto kráľovstva ten, kto nepríde k Bohu s detskou dôverou." Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho. Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?" Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh. A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, neukradneš, neoklameš, budeš si vážiť svojich rodičov." Odpovedal mu: Majstre, všetky tieto prikázania som dodržiaval od svojej mladosti." Ježišovi sa ten muž veľmi zapáčil. S láskou sa naňho zahľadel a povedal mu: A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a tak získaš poklad v nebi. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom." Táto požiadavka sa muža hlboko dotkla. Odišiel smutný, so zvesenou hlavou, lebo bol veľmi bohatý. Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: Bohatým sa veľmi ťažko vstupuje do Božieho kráľovstva." Keď videl, ako ich prekvapili jeho slová, dôrazne zopakoval: Priatelia, do Božieho kráľovstva sa ťažko dostanú tí, ktorí majú srdce pripútané k majetku. Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva." To učeníkov ešte väčšmi zarazilo a spytovali sa jeden druhého: Tak kto môže byť potom spasený?" Ježiš sa na nich pozorne zahľadel a povedal: Bez Boha je to nemožné! Ale s Bohom je možné všetko!" Tu sa ozval Peter: Ale ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!" Ježiš mu na to odpovedal: Ubezpečujem vás, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá -- domova, života so súrodencami, s rodičmi alebo s manželkou a deťmi, alebo majetku -- vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním. Mnohí, ktorí sú teraz vysokopostavení, nebudú nič znamenať. A iní, ktorí sú dnes poslední, budú tam patriť medzi prvých." Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu a učeníci za ním, plní úzkosti z toho, čo počuli. Cestou, na pokojnom mieste, sa Ježiš znova rozhovoril so svojimi dvanástimi učeníkmi o tom, čo ho čaká. Ideme do Jeruzalema, a tam sa Syna človeka zmocnia veľkňazi a učitelia Zákona, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom. Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych." Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: Majstre, chceli by sme ťa o niečo poprosiť." Ježiš sa spýtal: Čo odo mňa žiadate?" Odpovedali mu: Keď raz zasadneš na trón vo svojom kráľovstve, chceli by sme sedieť najbližšie pri tebe, každý z jednej strany." Ježiš im na to povedal: Neviete, o čo žiadate. Môžete piť z kalicha horkosti, z ktorého musím ja piť, a prejsť krstom utrpenia, ktorý ma čaká?" -- Áno, môžeme," prisvedčili. Ježiš im na to povedal: Dobre, budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom. Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojom pravom a kto po ľavom boku. To už rozhodol Boh." Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali. No Ježiš si zavolal všetkých a povedal im: Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú. [43-44] Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami veľký, nech všetkým pokorne slúži. A kto chce byť prvý, nech sa všetkým podriaďuje. Veď ani ja -- Syn človeka -- som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých." Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, uvideli, že pri ceste sedí slepý žobrák Bartimej, syn Timejov. Keď počul, že prichádza Ježiš Nazaretský, začal na plné hrdlo volať: Ježišu, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!" Ľudia ho zahriakovali, aby čušal. Ale on ešte hlasnejšie bez prestania volal: Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!" Ježiš ho počul, zastal a kázal, aby ho zavolali. Bežali poňho a povedali mu: Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!" Slepý ihneď odhodil starý plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. Čo chceš, aby som pre teba urobil?" spýtal sa ho. Bartimej odpovedal: Majstre, chcem vidieť!" Ježiš mu povedal: Dobre, stane sa. Tvoja viera ťa uzdravila!" V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a hneď sa pobral za Ježišom. Keď sa priblížili k Jeruzalemu a stúpali na Olivový vrch, zbadali pred sebou dedinky Betfage a Betániu. Ježiš poslal dvoch zo svojich učeníkov dopredu a povedal im: Choďte do tamtej dediny pred nami. Hneď na kraji uvidíte pri plote oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte ku mne. A keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, odpovedzte mu: Pán ho potrebuje, no čoskoro ho vráti." Učeníci odišli a naozaj našli pred jedným domom priviazaného oslíka. Odviazali ho, ale niektorí ľudia, čo tam stáli, sa ich spýtali: Čo to robíte? Prečo odväzujete osla?" Odpovedali tak, ako im poradil Ježiš, a ľudia im dovolili zviera odviesť. Priviedli ho k Ježišovi, prehodili mu cez chrbát plášte a Ježiš naň vysadol. Mnohí ľudia zo zástupu, čo ich sprevádzal, prestierali pred neho svoje plášte, lámali zelené konáre zo stromov a vystielali mu nimi cestu. Pred ním i za ním sa utvoril veľký sprievod a všetci volali: Nech žije kráľ! Sláva tomu, kto prichádza v Božom mene! Nech žije Dávidovo kráľovstvo! Sláva Bohu na výsostiach!" Tak vstúpil Ježiš do Jeruzalema a pobral sa do chrámu. Všetko si tam pozorne prezrel. Keďže bol už večer, odišiel so svojimi dvanástimi učeníkmi na noc do Betánie. Na druhé ráno, keď vyšli z Betánie, Ježiš bol už veľmi hladný. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím. Pristúpil bližšie, či by na ňom nenašiel nejaké figy. Ale zistil, že má iba lístie, lebo v tomto ročnom období na ňom figy ešte nerástli. Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: Nech nikto už z teba neje ovocie!" Vrátili sa do Jeruzalema a Ježiš vošiel do chrámu. Keď na jeho nádvorí videl stánky s obetnými zvieratami a stoly zmenárnikov, poprevrhoval stánky predavačov i stoly zmenárnikov a kupcov a povyháňal aj kupujúcich. A nedovolil ani, aby niekto prechádzal nádvorím s nádobou. Rozhorčoval sa: Neviete, že je napísané: Môj chrám bude pre všetkých domom modlitby? Ale vy ste ho premenili na brloh lupičov." Počuli to aj veľkňazi a učitelia Zákona a začali kuť plány, ako by sa ho zbavili. Naháňal im strach, lebo ľud bol nadšený jeho učením. A keď nastal večer, opustil Ježiš s učeníkmi mesto. Na druhé ráno, keď šli zasa popri tom figovníku, videli, že je úplne vyschnutý. Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: Majstre, strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!" Ježiš na to odpovedal: To vás prekvapuje? Božia moc je omnoho väčšia. Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní. Pamätajte si: všetko, o čo s pevnou vierou prosíte, Boh vám naozaj dá. Ale keď sa za niečo modlíte, najprv musíte odpustiť ľuďom to, čo proti nim máte. Lebo ak vy neodpustíte ľuďom, ani Boh neodpustí vám vaše previnenia." Ježiš a učeníci zasa prišli do Jeruzalema. Keď Ježiš prechádzal chrámom, zastavili ho veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia a spýtali sa ho: Kto ťa poveril takto si tu počínať? Kto ti dal takú moc?" Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, od koho mám tú moc. Povedzte mi: Jána Krstiteľa poslal Boh alebo ľudia?" Začali sa dohadovať medzi sebou: Ak mu odpovieme, že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili? Ale ak poprieme, že ho poslal Boh, pobúrime si proti sebe ľud, lebo všetci sú presvedčení, že to bol prorok." A tak napokon odpovedali Ježišovi: Nevieme!" Nato im Ježiš povedal: Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou všetko konám." Ježiš často hovoril v podobenstvách. Tu je ďalšie z nich: Istý človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, postavil lis na víno a strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a sám odcestoval do cudzej krajiny. Keď nastal čas oberačky, poslal jedného zo sluhov, aby od nájomníkov prevzal diel z úrody, ktorý mu patril. Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami. Majiteľ ta poslal iného. Zaobchádzali s ním ešte horšie, vážne ho zranili na hlave a vyhnali. Poslal teda ďalšieho, no toho zabili. Majiteľ postupne vyslal ešte niekoľkých poslov, ale k všetkým sa správali surovo, niektorých zbili a niektorých usmrtili. Napokon poslal svojho jediného milovaného syna. Domnieval sa, že aspoň naňho budú brať ohľad. Ale keď nájomníci videli, ako prichádza, povedali si: To je jediný dedič. Zabime ho a vinica bude naša. A tak ho chytili, zmlátili na smrť a jeho mŕtve telo vyhodili z vinice. Čo myslíte, čo urobí majiteľ, keď sa to dozvie? Príde osobne, všetkých dá pozabíjať a vinicu prenajme iným. Spomeňte si, čo je napísané v Písme:Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným, najdôležitejším v celej stavbe. To vykonal Pán a to je zázrak v našich očiach. " Židovskí vodcovia pochopili, že tento príbeh sa vzťahuje na nich. Radi by sa ho boli zmocnili, ale báli sa naňho siahnuť zo strachu pred ľuďmi. A tak sa toho museli predbežne vzdať a odísť. Poslali za ním niekoľko farizejov a Herodesových prívržencov, aby ho prichytili v reči a mohli ho obžalovať. Povedali: Majstre, vieme, že ti ide o pravdu a že sa vo svojich názoroch nedáš nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu. Povedz nám: máme platiť Rímu dane, alebo nie?" Ježiš postrehol pascu, ktorú mu nastavili, a povedal: Ukážte mi peniaz!" Podali mu rímsku mincu. Spýtal sa ich: Čí obraz a meno je na tejto minci?" Odpovedali: Rímskeho cisára." -- Tak dajte cisárovi, čo patrí cisárovi, a čo je Božie, dajte Bohu." Takúto odpoveď nečakali. Potom prišli k nemu so zákernou otázkou saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie z mŕtvych, a dali mu takúto otázku: Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané: Ak zomrie ženatý muž a nezanechá po sebe nijakého dediča, je jeho slobodný brat povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka. Teraz ti vyrozprávame príbeh: Bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil, onedlho však zomrel a nezanechal po sebe nijaké deti. Oženil sa s vdovou druhý brat, ale aj ten zomrel bezdetný. Tak to pokračovalo, až zomrel aj posledný. Napokon zomrela aj žena. Naša otázka znie: Komu bude patriť táto žena po vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich bratov!" Ježiš odpovedal: Vaša chyba je v tom, že nepoznáte Písmo a neveríte v Božiu moc. Manželstvo patrí k pozemskému životu. Keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ženiť a vydávať, ale budú žiť ako anjeli. A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, nečítali ste o Mojžišovi, ako sa mu Boh ozval z horiaceho kra: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov? Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. V tomto sa hlboko mýlite!" Tieto rozhovory sledoval jeden z učiteľov Zákona a Ježišova odpoveď saducejom sa mu veľmi zapáčila. A tak sa ho spýtal: Ktoré prikázanie je najdôležitejšie?" Ježiš mu odpovedal: Najdôležitejšie prikázanie znie takto: Počuj, Izrael! Pán Boh je jediný Pán. Miluj ho z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej svojej sily! A druhé prikázanie je: Miluj iných ľudí tak, ako miluješ seba! Niet dôležitejších prikázaní, ako sú tieto." Správne si to povedal," súhlasil učiteľ Zákona. Je len jeden Boh a okrem neho iného niet. Milovať ho z celého srdca, celým rozumom a z celej sily svojej vôle a iných ľudí milovať ako seba, to je viac ako všetky obete zvierat na oltári." Keď Ježiš počul, ako správne to pochopil, povedal mu: Ty nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." Potom sa ho už nikto neodvážil obťažovať otázkami. Neskôr, keď Ježiš učil v chráme, spýtal sa: Z čoho učitelia Zákona usudzujú, že Kristus musí byť potomkom kráľa Dávida? Veď sám Dávid, inšpirovaný Duchom Svätým, napísal: Boh povedal môjmu Pánovi: Seď na čestnom mieste vedľa mňa, kým ti všetkých nepriateľov nepoložím pod nohy. Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako by mohol byť teda Dávidovým synom?" Ježiš mal vždy mnoho nadšených poslucháčov. Raz ich varoval: Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú úctivo zdraviť a klaňať sa im. Radi vyhľadávajú predné miesta v modlitebniach a čestné miesta na hostinách. Radi vyjedajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Pretože iných učia, no sami sa takto správajú, Boh ich tým prísnejšie potrestá." Raz si Ježiš sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako ľudia vhadzujú do nej peniaze. Mnohí bohatí vkladali do nej vysoké sumy. No tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila do pokladnice iba dve drobné mince. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Viete, že táto chudobná vdova dala vlastne viac ako boháči? Tí dávali iba to, čo im zvyšovalo, ale táto vdova dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." Keď Ježiš vychádzal z chrámu, upozornil ho jeden z učeníkov: Pozri, Majstre, z akých kameňov je postavená tá veľkolepá stavba!" Ježiš mu na to odpovedal: Z tejto nádhernej stavby nezostane kameň na kameni. Všetko bude zrúcané." Potom sa utiahol na tiché miesto na svahu Olivového vrchu, odkiaľ bol výhľad na chrám. Peter, Jakub, Ján a Andrej sa ho spytovali, kedy nastane tá pohroma a čo tomu bude predchádzať. Ježiš im odpovedal: Dajte si pozor, aby vás niekto neoklamal a nezviedol. Mnohí totiž prídu a budú tvrdiť, že oni spasia svet. A žiaľ, mnohých naozaj zmätú. Na mnohých miestach vypuknú vojny a nepokoje. Ale neľakajte sa, to bude znamenie konca, ale ešte nie koniec sveta. Národy a mocnosti budú viesť proti sebe vojny. V mnohých častiach sveta budú zemetrasenia a nastane hlad. Ale to bude len začiatok bolestí nového veku. Keď sa to začne diať, dajte si pozor. Budú vás vláčiť po súdoch, budú vás biť v synagógach, vodiť pred vládcov a kráľov a obvinia vás, že ste moji nasledovníci. No takto sa vám naskytne príležitosť vydať svedectvo o tom, že ja som prišiel zachrániť svet. Prv ako nastane koniec sveta, musia sa o mne dozvedieť všetky národy. Keď vás budú vypočúvať, netrápte sa vopred, čo budete hovoriť. Svätý Duch vám v pravej chvíli dá pravé slová. Budú to ťažké časy: brat vydá na smrť svojho brata, otec syna. Deti sa postavia proti rodičom a pripravia ich o život. A vy? Vás budú všetci nenávidieť len zato, že ste moji. Ale každý, kto vytrvá do konca a nezaprie ma, bude spasený. To, čo sa bude diať tu v Jeruzaleme, bude obrazom udalostí na konci sveta. Keď však chrám bude spustošený a znesvätený -- kto čítaš, rozumej -- nečakajte na nič a utečte do hôr. Ak budete v hornej časti domu, nebežte už dolu, aby ste si niečo so sebou vzali. Ak budete pracovať na poli, nechoďte sa domov obliecť. Zle bude v tých dňoch ženám, čo čakajú dieťa, a pridájajúcim matkám. Proste Boha, aby ste nemuseli utekať v zime. Lebo nastanú dni ťažkého súženia, aké tu od stvorenia sveta ešte nebolo a nikdy už ani nebude. Keby Boh tieto dni neskrátil, ani jeden človek by toto utrpenie neprežil. Ale skráti ich, aby zachránil svojich vyvolených. A keď vám niekto povie: Pozri, tento alebo tamten je spasiteľ -- neverte! Vynorí sa mnoho falošných prorokov a budú robiť aj všelijaké zázraky, len aby zviedli tých, čo patria Bohu -- keby to bolo možné. Vopred vás varujem, dajte si na nich pozor!" Po dňoch tohto strašného utrpenia sa slnko zatmie, mesiac prestane svietiť, hviezdy sa vychýlia zo svojich dráh a vesmírne sily sa zachvejú. Vtedy všetci ľudia uvidia mňa, Syna človeka, ako prichádzam v oblakoch s mocou a slávou. A vyšlem svojich poslov, aby zhromaždili mojich vyvolených zo všetkých strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Poučte sa z prirovnania o figovníku. Keď sa jeho konáre nalievajú miazgou a pučia listy, viete, že sa blíži leto. A takisto keď uvidíte, že sa dejú veci, o ktorých som vám hovoril, vedzte, že koniec je blízko, predo dvermi. Už vaša generácia sa presvedčí o pravdivosti mojich slov. Nebo aj zem pominú, ale moje slová nikdy nestratia platnosť." Nikto nevie, kedy nastane koniec, nevedia to ani anjeli, ba ani ja sám. Presný deň a hodinu pozná iba Otec. A keďže neviete, kedy ten čas príde, buďte bdelí a modlite sa! Môj príchod možno prirovnať k návratu muža, ktorý odcestoval do cudzích krajov. Prv ako odišiel, každého zamestnanca poveril nejakou prácou, ktorú má zatiaľ vykonať, a vrátnikovi kázal dávať pozor. Aj vy buďte ostražití. Veď neviete, kedy sa má Pán vrátiť. Môže to byť večer, v noci, na svitaní alebo za bieleho dňa. Nerád by som vás našiel spať, keď nečakane prídem. Tieto slová platia vám, ale aj ostatným ľuďom. Musíte bdieť a byť vždy pripravení!" Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a učitelia Zákona už dávno hľadali vhodnú príležitosť, ako by sa Ježiša tajne zmocnili a dali ho zabiť. Ale nesmieme to urobiť cez Veľkú noc, lebo by sa ľud mohol vzbúriť," vraveli. Ježiš bol v tom čase v Betánii hosťom Šimona, ktorý kedysi trpel malomocenstvom. Práve sedeli pri stole, keď do domu vstúpila žena s alabastrovou nádobkou drahocenného voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila nádobku a olej vyliala Ježišovi na hlavu. Niektorí sa rozhorčovali: Načo také zbytočné mrhanie? Veď ten olej má obrovskú cenu! Mali sme ho radšej predať a peniaze rozdať chudobným!" Ale Ježiš im povedal: Nechajte ju. Prečo jej to zazlievate? Preukázala mi dobro. Chudobných bude vždy dosť a budete mať príležitosť im pomáhať, ale ja už nebudem dlho s vami. Urobila, čo mohla: už vopred natrela moje telo, ako sa to robieva pred pohrebom. Počujte, čo vám poviem: Kdekoľvek na svete sa bude hlásať radostná zvesť o záchrane, tam sa bude pripomínať aj tento jej čin." Tu vstal Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich učeníkov, a pobral sa k veľkňazom, aby Ježiša zradil. Keď veľkňazi vypočuli Judáša, veľmi sa potešili a sľúbili mu odmenu. Odvtedy Judáš striehol na vhodnú príležitosť, aby ho zradil. V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov, keď sa zabíjal a jedol veľkonočný baránok, spýtali sa učeníci Ježiša: Kde máme pripraviť veľkonočnú večeru?" Ježiš vybral dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, stretnete tam človeka, ktorý bude niesť džbán s vodou. Choďte za ním, vojdite do domu, do ktorého vstúpi, a povedzte majiteľovi:Náš Majster nás posiela, aby si nám ukázal miestnosť, kde budeme jesť veľkonočného baránka. A on vás zavedie do hornej priestrannej, už nachystanej dvorany. Tam pripravte večeru." Dvaja učeníci šli teda do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočnú večeru. Večer ta prišiel Ježiš aj s učeníkmi. Keď sedeli pri stole a jedli, obrátil sa na nich: Počujte, čo vám teraz poviem: Jeden z vás, ktorí ste teraz so mnou pri stole, ma zradí." Učeníkov to ohúrilo a spytovali sa jeden po druhom: Som to azda ja?" Zopakoval im: Je to jeden z vás dvanástich, ktorý si naberá z jednej misy so mnou. Syn človeka musí zomrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto Syna človeka zrádza. Bolo by mu lepšie, keby sa vôbec nebol narodil." Keď jedli, vzal chlieb, poďakoval zaň Bohu, lámal ho a podával im ho so slovami: Jedzte, to je moje telo!" Potom vzal kalich s vínom, aj zaň sa poďakoval a podal ho učeníkom. Pili z neho všetci. Pritom im vravel: To je moja krv, preliata za mnohých ako pečať novej zmluvy medzi Bohom a človekom. A hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča až dovtedy, keď budem piť z nového kalicha v Božom kráľovstve." Napokon zaspievali pieseň a vyšli na Olivový vrch. Cestou ich Ježiš upozornil: Túto noc ma všetci opustíte. Prorok o tom napísal:Zabijú pastiera a ovce sa rozpŕchnu. Ale vstanem z mŕtvych a pôjdem napred do Galiley, kde sa stretneme." Peter sa zariekal: Aj keby ťa všetci zradili, ja ťa neopustím." Ježiš mu odpovedal: Zapamätaj si, čo ti poviem: Skôr ako kohút ráno druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš." Ale Peter ešte zápalistejšie tvrdil: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem." Aj ostatní sa takto zariekali. Prišli do olivového sadu zvaného Getsemanská záhrada. Tu povedal Ježiš učeníkom: Počkajte na mňa, kým sa pomodlím." Vzal so sebou iba Petra, Jakuba a Jána. Zrazu na neho doľahol strach a úzkosť. Priznal sa im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou." Odišiel kúsok ďalej, padol na zem a modlil sa, aby, ak je to možné, nemusel podstúpiť strašné utrpenie, ktoré ho čaká. Volal: Otče, Otče, ty všetko môžeš. Nedaj mi piť z tohto kalicha utrpenia. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja." Vrátil sa k trom učeníkom a videl, že spia. Prebudil Petra: Šimon, ty spíš? Nevydržal si bdieť so mnou ani hodinku? Bdejte a modlite sa, aby ste obstáli v prichádzajúcej skúške. Viem, aj by ste chceli, ale telo je slabé." A znova sa vzdialil a opakoval tú istú modlitbu. Keď sa vrátil, učeníci znova spali. Pre únavu nevládali premôcť spánok, no nevedeli, čo povedať na ospravedlnenie. Keď prišiel tretí raz, povedal im: Ešte spíte? Ešte odpočívate? Už dosť! Prichádza chvíľa, keď Syna človeka vydajú do rúk zlých ľudí. Vstaňte a poďte, môj zradca je už tu!" Len čo to dopovedal, prišiel Judáš, jeden z jeho dvanástich učeníkov, a s ním veľký zástup mužov ozbrojených mečmi a palicami. Poslali ich veľkňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu. Zradca si s nimi dohovoril znamenie: Koho bozkám, to je on. Chyťte ho a odveďte." Ihneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Pozdravujem ťa, Majstre!" a bozkal ho. Ozbrojenci ihneď Ježiša lapili a zajali. Jeden z učeníkov vytasil meč a sekol jedného z útočníkov tak, že mu odťal ucho. Ježiš im povedal: Som azda nejaký nebezpečný burič, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami? Veď som predsa každý deň učil v chráme. Tam ste si na mňa netrúfli? Ale muselo sa to stať takto, aby sa splnila predpoveď prorokov." Vyľakaní učeníci sa rozpŕchli. Len jeden chlapec s plachtou prehodenou cez holé telo sledoval Ježiša z diaľky. Keď sa ho strážcovia pokúsili zadržať, vytrhol sa im z rúk. Plachtu im nechal a utiekol. Ježiša odviedli k veľkňazovi, kde sa hneď zhromaždili najvyšší kňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu. Peter sa opatrne pobral za nimi a dostal sa až na nádvorie veľkňazovho paláca. Tam sa zamiešal medzi strážcov a zohrieval sa pri ohni. Medzitým veľkňaz a jeho poradný zbor márne hľadali dôkazy proti Ježišovi, aby ho mohli obviniť a odsúdiť na smrť. Našli sa síce mnohí falošní svedkovia, ale ich výpovede si odporovali. Napokon niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: Počuli sme ho, ako hovoril:Zbúram tento chrám postavený ľudskými rukami a za tri dni postavím iný bez pomoci ľudských rúk. " Ale ani tieto výpovede sa nezhodovali. Tu sa ujal slova veľkňaz a spýtal sa Ježiša: Ako vyvrátiš tieto obvinenia? Čo uvedieš na svoju obhajobu?" Ale Ježiš mlčal a neobhajoval sa. Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si Kristus, Boží Syn?" Ježiš odpovedal: Áno, som. Uvidíte ma, ako sedím po pravom boku Všemohúceho a ako sa vraciam na zem v nebeských oblakoch." Tu veľkňaz roztrhol svoje vrchné rúcho na znak pobúrenia a povedal: Stačí! Nepotrebujeme ďalších svedkov. Sami ste počuli, ako sa rúha. Aký rozsudok si zaslúži?" Jednohlasne ho odsúdili na smrť. Niektorí začali naňho pľuvať, zaviazali mu oči, bili ho po tvári a pokrikovali naňho: Kto ťa udrel, ty prorok?" Aj strážcovia sa doňho pustili a bili ho palicami. Medzitým jedna z veľkňazových slúžok zbadala Petra pri ohni, premerala si ho a povedala: Aj ty si jeden z tých, čo chodili s tým Ježišom Nazaretským!" Preľaknutý Peter sa vyhováral: Nechápem, o čom to hovoríš!" Nenápadne sa vykradol z nádvoria a vtom prvý raz zakikiríkal kohút. Slúžka ho po chvíli opäť zazrela a upozornila okolostojacich: Ten človek je jeden z Ježišových nasledovníkov!" Ale Peter to znova poprel. No o chvíľu ktosi z tých, čo tam stáli, doňho začal dorážať: Určite k nim patríš, si predsa z Galiley, aj reč ťa prezrádza!" Ale Peter sa začal zaklínať a zaprisahávať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte!" Vtom kohút zakikiríkal druhý raz. A tu si Peter spomenul na Ježišove slová: Skôr ako kohút druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš." Odišiel a rozplakal sa. Zavčasu ráno sa veľkňazi, vodcovia ľudu a učitelia Zákona -- celá veľrada -- uzniesli vydať Ježiša rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Spútali ho a odviedli k nemu. Pilát sa ho spýtal: Ty si teda kráľ Židov?" Ježiš mu odpovedal: Ty to hovoríš." Potom ho veľkňazi obvinili z mnohých zločinov. Pilát sa ho znova spýtal: Prečo sa nebrániš? Čím vyvrátiš všetky tie žaloby?" Ale Ježiš na Pilátovo prekvapenie stále mlčal. Cez sviatky Pilát pravidelne prepúšťal Židom jedného väzňa, o ktorého požiadali. Práve sedel vo väzení istý Barabáš, ktorý sa spolu s inými vzbúrencami dopustil vraždy. Pred Pilátovým palácom sa zhromaždil zástup a začal sa domáhať každoročnej amnestie. Pilát sa ich spýtal: Chcete, aby som vám prepustil toho židovského kráľa?" Vedel totiž, že sa proti nemu zo závisti sprisahali veľkňazi. Ale tí nahovorili zástup, aby žiadal milosť pre Barabáša. Pilát sa ich spýtal: A čo chcete, aby som urobil s mužom, ktorého voláte židovským kráľom?" Dav reval: Ukrižuj ho!" Pilát namietal: Ale za aký zločin?" No dav vrieskal ešte hlasnejšie: Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!" Pilát im chcel urobiť po vôli, prepustil teda Barabáša, Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Rímski vojaci odviedli Ježiša na nádvorie paláca a zvolali celú rotu. Zahalili ho do purpurovej látky ako do kráľovského plášťa, uplietli z tŕnia veniec a nasadili mu ho na hlavu ako korunu. Posmešne naňho pokrikovali: Nech žije židovský kráľ!" Bili ho palicou po hlave, pľuvali naňho, kľakali si pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu do vôle naposmievali, vyzliekli mu zasa plášť, obliekli mu jeho vlastné šaty a viedli ho na popravisko. Cestou stretli Šimona z Cyrény, otca neskorších kresťanov Alexandra a Rúfa, ktorý sa vracal z poľa. Prinútili ho, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. Ježiša priviedli na popravisko, ktoré sa volalo Golgota, čo znamená Lebka. Ponúkli mu víno zmiešané s omamnou myrhou, ale odmietol. Potom ho pribili na kríž a jeho odev si rozdelili medzi sebou losovaním. Bolo deväť hodín ráno, keď ho ukrižovali. Nad hlavu mu pripevnili tabuľku s nápisom, ktorý oznamoval, akého zločinu sa dopustil: ŽIDOVSKÝ KRÁĽ. Zároveň s ním ukrižovali dvoch zločincov, jedného po pravej, druhého po ľavej strane. Tak sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: Zaradili ho medzi zločincov." Tí, čo prechádzali okolo, urážali ho a posmievali sa mu: Aha! Chcel nám zbúrať chrám a za tri dni ho znova postaviť! Ak si taký mocný, pomôž si a zostúp z kríža!" Medzi posmievačmi boli aj veľkňazi a učitelia Zákona a hovorili jeden druhému: Iným pomáhal, ale sebe pomôcť nemôže. Hej, Mesiáš, zasľúbený kráľ Izraela, nože zostúp z kríža! Potom ti uveríme!" Ešte aj zločinci, ktorí umierali spolu s ním, si z neho robili posmech. Okolo obeda zrazu nastala tma v celom kraji a trvala až do tretej hodiny. O tretej zvolal Ježiš silným hlasom: Eloi, Eloi, lama sabachtani?" Sú to úvodné slová dvadsiateho druhého žalmu: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Niektorí, čo stáli pod krížom, mu nerozumeli a domnievali sa, že volá na pomoc proroka Eliáša. Pribehol jeden z nich, nastokol na tyč špongiu namočenú do octu a podal mu ju so slovami: Počkajte, uvidíme, či mu Eliáš príde na pomoc!" Tu Ježiš ešte raz vykríkol a zomrel. V tej chvíli sa opona v chráme roztrhla napoly odhora až nadol. Keď rímsky stotník, ktorý stál pri kríži, videl, ako Ježiš zomieral, zvolal: Ten človek bol naozaj Syn Boží!" Obďaleč stálo niekoľko žien a pozorovalo všetko, čo sa deje. Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozefa, a Salome. Tie v neho uverili už kedysi v Galilei a od tých čias sa oňho starali. A boli tu aj iné ženy, ktoré s ním prišli do Jeruzalema. Nastal piatočný večer, pre Židov začiatok sobotného sviatku. Jozef z Arimatey, vážený člen židovskej rady, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, sa odvážil predstúpiť pred Piláta a požiadal ho o Ježišovo telo. Pilát sa začudoval, že Ježiš už zomrel. Dal si zavolať stotníka a spýtal sa ho, ako dlho je už Ježiš mŕtvy. Keď mu stotník potvrdil Ježišovu smrť, prikázal, aby dali mŕtve telo Jozefovi. Ten kúpil plátno, sňal Ježišovo telo z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do vlastnej hrobky, vytesanej v skale. Vchod do hrobu privalili balvanom. Mária Magdaléna a Mária Jozefova sa prizerali, kde Ježiša pochovali. Jakubova matka Mária a Salome nakúpili voňavé masti, aby nimi podľa židovskej obyčaje natreli Ježišovo telo. Zavčasu ráno v prvý deň týždňa, len čo vyšlo slnko, pobrali sa k hrobu. Idúcky sa zhovárali o tom, kto im odvalí kameň, ktorým je vchod zatarasený. Keď ta došli, pozreli na hrob a zistili, že obrovský kameň tam nie je. Vstúpili do hrobky a na pravej strane videli sedieť mladého muža v bielom odeve. Náramne sa preľakli. Nebojte sa!" upokojoval ich. Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorého ukrižovali? Nie je tu, vstal z mŕtvych! Pozrite sa na miesto, kde ho položili: je prázdne. Choďte a oznámte jeho učeníkom, najmä Petrovi: Ježiš ide pred vami do Galiley. Stretnete sa tam s ním, tak ako vám to oznámil pred svojou smrťou." Ženy vybehli z hrobky a celé predesené utekali preč. Triasli sa od hrôzy a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu zavčasu ráno. Najprv sa ukázal Márii Magdaléne, žene, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Tá bežala k Ježišovým učeníkom, ktorých našla plačúcich a zúfalých, a oznámila im: Ježiš žije! Videla som ho!" Ale neuverili jej. Potom sa ukázal dvom učeníkom, ktorí šli z Jeruzalema na vidiek. Keď ho poznali, vrátili sa oznámiť to ostatným, ale ani im nikto neveril. Neskôr sa ukázal svojim jedenástim učeníkom, práve keď jedli. Karhal ich pre nevieru i preto, že tak zanovito odmietali uveriť, že je živý. Potom ich poveril úlohou: Choďte do celého sveta a všetkým ľuďom oznamujte radostnú správu: kto uverí vo mňa a dá sa pokrstiť, bude zachránený. Ale toho, kto odmietne veriť, Boh odsúdi. Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: Budú v mojom mene vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hady, ktoré im neublížia, a jedovatý nápoj im neuškodí. Na chorých budú vkladať ruky a uzdravia ich." Po týchto slovách bol Pán Ježiš vzatý do neba a zaujal svoje miesto po Božej pravici. Jeho učeníci sa rozišli do sveta a všade zvestovali radostnú správu o Kristovi. A Pán bol s nimi a ich slová potvrdzoval zázračnými činmi. Vznešený Teofil! Už mnohí predo mnou sa usilovali pravdivo vykresliť život a dielo Ježiša Krista na základe spoľahlivých správ jeho žiakov a očitých svedkov. Aj ja som sa rozhodol dôkladne preskúmať, roztriediť a napísať ti všetky dostupné správy, aby si získal istotu, že to, o čom si sa dozvedel, je pravda. Začnem tým, čo sa prihodilo židovskému kňazovi Zachariášovi, ktorý žil za vlády judského kráľa Herodesa. Zachariáš bol členom Abiášovej skupiny, jednej z dvadsiatich štyroch kňazských skupín, ktorých povinnosťou bolo dva razy do roka, vždy po celý týždeň, prisluhovať pri bohoslužbách v jeruzalemskom chráme. Jeho manželka Alžbeta pochádzala z kňazského rodu Áronovho. Obaja boli úprimne zbožní a svedomito zachovávali všetky Božie príkazy a predpisy. Boli to už starší ľudia a zostali bezdetní, lebo Alžbeta bola neplodná. Jedného dňa šiel Zachariáš do chrámu, aby tam podľa pravidiel skupiny vykonal kňazskú povinnosť. Tentoraz padol lós naňho, aby vstúpil do svätyne a tam na oltári pálil kadidlo. Zatiaľ sa vonku zhromaždení ľudia modlili, ako bolo v tej hodine zvykom. Zachariáš bol práve vo svätyni, keď sa mu ukázal Pánov anjel po pravej strane oltára. Predesil sa, ale Boží posol ho upokojoval: Neboj sa, Zachariáš! Prišiel som ti oznámiť, že Boh vypočul tvoju modlitbu. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna, ktorému dáte meno Ján, čo znamená Boh je milostivý. Obom vám spôsobí nesmiernu radosť a potešenie a mnohí budú vďační za to, že sa narodil. Stane sa jedným z veľkých Božích mužov. Nedotkne sa nikdy vína ani iného opojného nápoja. Duch Svätý bude v ňom už od narodenia. Mnohých spomedzi Židov privedie naspäť k Bohu, ich skutočnému Pánovi. Duchovnou mocou a horlivosťou bude pripomínať proroka Eliáša. Zmieri otcov so synmi a spurným otvorí oči pre pravdu. Ako kráľovský posol pripraví ľudí na príchod Božieho vládcu." Zachariáš namietol: To predsa nie je možné! Veď som už starý a ani moja žena nie je najmladšia." Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, anjel, ktorý stojí pred Bohom a má ti oznámiť túto radostnú správu. No keďže si neuveril, budeš nemý, kým sa moje slová v určenom čase nenaplnia." Ľudia vonku medzitým čakali na Zachariáša a čudovali sa, že tak dlho nejde. Keď sa konečne ukázal, nemohol prehovoriť. Posunkami im dal najavo, že mal vo svätyni videnie. Keď sa skončil týždeň jeho chrámovej služby, vrátil sa domov. Onedlho nato Alžbeta otehotnela, ale tajila to pred ľuďmi až do piateho mesiaca. Radovala sa: Boh sa nado mnou zľutoval a zbavil ma pohŕdania a neúcty ľudí." Asi pol roka po Zachariášovom videní poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mestečka Nazareta k dievčaťu, ktoré sa volalo Mária. Bola snúbenicou Jozefa, ktorý pochádzal z Dávidovho kráľovského rodu. Anjel sa jej prihovoril: Raduj sa, Mária, lebo Boh si zo všetkých žien vyvolil práve teba na veľkú úlohu!" Jeho slová ju znepokojili a nechápala ich zmysel. Posol pokračoval: Neboj sa, Mária! Boh ťa chce nesmierne požehnať. Narodí sa ti syn a dáš mu meno Ježiš, čo znamená Boh vyslobodzuje. Nebude to obyčajný človek a bude sa volať Syn Najvyššieho. Zasadne na Dávidov trón a bude nielen vládcom Izraela, ale založí kráľovstvo, ktoré sa nikdy neskončí." Mária namietala: Ako sa mi môže narodiť dieťa? Veď nežijem s mužom!" Anjel jej povedal: Sám Stvoriteľ prejaví na tebe svoju moc. Duch Svätý to spôsobí, a tak tvoje dieťa bude svätý Boží Syn. Veď aj tvoja príbuzná Alžbeta, po celý život neplodná, bude mať vo svojej starobe syna. Už o tri mesiace sa jej narodí. U Boha nie je nič nemožné." Mária na to povedala: Chcem sa celkom odovzdať Bohu. Nech sa teda stane, ako si povedal." Potom anjel odišiel. O niekoľko dní sa Mária vydala do mestečka v judských kopcoch, kde žil Zachariáš s Alžbetou. Keď k nim vstúpila a pozdravila sa, pocítila Alžbeta, ako sa jej dieťa živo pohlo. V tej chvíli Alžbetu prenikol Svätý Duch a zvolala: Mária, Boh si ťa vyvolil spomedzi všetkých žien a tvoj syn bude veľkým darom pre ľudí. Aká je to pre mňa česť, že ma navštívila matka môjho Pána. Len čo som začula tvoj pozdrav, dieťatko vo mne od radosti poskočilo. Si blahoslavená, lebo si uverila Božím sľubom. On ich všetky splní." Nato sa Mária začala modliť: Velebí moja duša Pána a radujem sa v Bohu, vo svojom Spasiteľovi. Mňa, bezvýznamné dievča, si všimol. Ľudia zo všetkých národov mi odteraz budú blahorečiť pre veľké veci, ktoré Boh so mnou vykonal. Je mocný a svätý a ustavične sa zľutováva nad tými, ktorí sa ho boja v ktoromkoľvek čase. Vystiera svoju mocnú ruku, aby maril plány pyšných, aby zosadzoval vládcov z trónu, pozdvihoval utláčaných, sýtil hladných dobrými vecami a bohatých prepúšťal s prázdnymi rukami. Ujíma sa svojho ľudu, Izraela, lebo sľúbil našim otcom, Abrahámovi i jeho potomkom, že k nim bude naveky milosrdný." Mária ostala s Alžbetou tri mesiace a potom sa vrátila domov. Keď nastal čas, narodil sa Alžbete syn. Všetci susedia a príbuzní sa radovali, že ju Boh tak obšťastnil. Zišli sa na ôsmy deň, keď podľa zákona chlapcov obrezávali, a chceli mu dať meno po otcovi Zachariáš. Ale Alžbeta povedala: Nie, bude sa volať Ján." Namietali: Vo vašej rodine sa predsa nikto tak nevolal." Tu sa obrátili na otca, aké mu chce dať meno. Vypýtal si tabuľku a na prekvapenie všetkých napísal: Bude sa volať Ján." V tej chvíli sa Zachariášovi opäť otvorili ústa a začal chváliť Boha. Ohromení susedia pochopili, že sa tu deje čosi mimoriadne, a chýr o tom sa rozniesol po judských kopcoch. Každý, kto o tom počul, spytoval sa vo svojom srdci: Čo len vyrastie z toho dieťaťa? Veď je očividné, že ho sprevádza Božia moc." Duch Svätý vnukol Zachariášovi tieto prorocké slová: Chvála Pánu, Bohu Izraela, že prichádza svojmu ľudu na pomoc a vyslobodzuje ho. Posiela nám mocného Záchrancu z rodu kráľa Dávida, ktorého už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov. Ten nás vytrhne z rúk nepriateľov i z rúk tých, ktorí nás nenávidia. Dnes sa Boh láskavo priznáva k našim otcom a svojej zmluve s nimi. Veď sa zaviazal Abrahámovi, že raz budeme slúžiť Bohu po celý život, zbavení útlaku a strachu, očistení a poslušní. A ty, syn môj, budeš prorokom Najvyššieho. Pripravíš cestu Božiemu Synovi: Budeš hlásať ľudu, že ich prichádza zachrániť tak, že im odpustí všetky previnenia. V ňom k nám prichádza Boh plný zľutovania a milosrdenstva. Slnko spásy už vychádza, aby zažiarilo všetkým, ktorí žijú v tmách a v tôni smrti, a osvietilo nám cestu k zmiereniu s Bohom!" Chlapec Ján sa vyvíjal dobre telesne aj duchovne. Neskôr odišiel na púšť, kde žil v ústraní až do chvíle, keď vystúpil so svojím posolstvom pred verejnosť. V tom čase nariadil cisár Augustus, aby sa vykonalo sčítanie ľudu v celej Rímskej ríši. Prvý súpis sa konal, keď bol rímskym miestodržiteľom v Sýrii Kvirinius. Každý bol povinný dať sa zapísať tam, odkiaľ pochádzali jeho predkovia. A Jozef s Máriou, ktorá už bola vo vysokom stupni tehotenstva, sa vydali na cestu. Putovali z galilejského Nazareta do judského mestečka Betlehema, rodiska kráľa Dávida, lebo Jozef pochádzal z jeho rodu. Len čo ta došli, naplnil sa Máriin čas a porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jaslí, lebo v hostinci už nebolo miesta. Tej noci pásli neďaleko Betlehema pastieri ovce. Nocovali pod šírym nebom a striedavo strážili svoje stáda. Zrazu sa pred nimi zjavil anjel a celá krajina sa rozžiarila odleskom Božej slávy. Nesmierne sa vyľakali, ale anjel ich upokojoval: Nebojte sa, nesiem vám radostnú správu, z ktorej sa môžu tešiť všetci ľudia. V Betleheme, z ktorého pochádza Dávid, sa vám dnes narodil Kristus, Spasiteľ poslaný Bohom. Ako ho poznáte? Nájdete dieťa zavinuté v plienkach a ležiace v jasliach." Potom sa k anjelovi pripojili ďalší anjeli -- celé zástupy nebeského vojska. Všetci chválili Boha a hovorili: Sláva na nebi Bohu a na zemi pokoj ľuďom -- Boh ich má rád." Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: Poďme do Betlehema a presvedčme sa o tom, čo nám oznámil Pán." Rýchlo sa vydali na cestu a naozaj našli Máriu s Jozefom aj novorodeniatko ležiace v jasliach. Keď to videli, rozprávali všade, čo zažili a čo im anjel povedal o dieťatku. Všetci, čo ich počúvali, sa čudovali. Mária si to všetko uchovala v srdci a premýšľala o tom. Pastieri sa vrátili k svojim stádam, radovali sa a velebili Boha, že našli všetko tak, ako im anjel oznámil. Na ôsmy deň dali Mária a Jozef chlapca obrezať. Dali mu meno Ježiš, ako to anjel určil už pred jeho narodením. Mojžišov zákon prikazoval, aby každá žena na štyridsiaty deň po narodení chlapca priniesla obeť do chrámu. Preto aj Mária, keď podľa Zákona bola už obradne čistá, splnila si túto povinnosť. Zároveň so sebou vzali aj dieťa, aby ho podľa iného Mojžišovho predpisu ako prvorodeného syna zasvätili Bohu a obetovali dve hrdličky alebo dvoch holubov. V tom čase žil v Jeruzaleme zbožný starec Simeon. Zachovával Božie prikázania a ustavične očakával splnenie sľubov o príchode Mesiáša. Bol naplnený Svätým Duchom, ktorý mu zjavil, že nezomrie, kým na vlastné oči neuvidí Mesiáša. Na pokyn Ducha prišiel do chrámu práve vo chvíli, keď rodičia zasväcovali Ježiša Bohu. Simeon vzal dieťa do náručia a modlil sa: Pane, ďakujem ti, že si splnil svoj sľub. Teraz môžem pokojne zomrieť, lebo som na vlastné oči videl Spasiteľa, ktorého dávaš celému svetu. Pohanom bude svetlom a Izraelovi slávou." Jozef a Mária sa čudovali tomu, čo povedal Simeon o dieťati. Potom im požehnal a Márii ešte povedal:Toto dieťa bude príčinou pádu jedných a povýšenia druhých v Izraeli. Je znamením z neba, proti ktorému sa mnohí postavia, a tak prezradia svoje zmýšľanie. I tvoje srdce prenikne bolesť ako meč." Bola tam aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova z rodu Aserovho. Bola už vo veľmi pokročilom veku. Po sedemročnom manželstve ovdovela. Teraz mala osemdesiatštyri rokov. Nevychádzala vôbec z chrámu a jej dni aj noci boli naplnené službou Bohu, modlitbami a častými pôstmi. V tej chvíli k nim pristúpila aj ona a ďakovala Bohu za to dieťa. Všetkým, ktorí v Jeruzaleme očakávali Mesiáša, oznamovala, že Mesiáš je už tu. Keď Jozef s Máriou splnili všetko, čo prikazoval Zákon, vrátili sa do Nazareta v Galilei. Dieťa rástlo, duchovne vyspievalo a bolo veľmi múdre. Všetci mohli vidieť, že Boh ho zahŕňa svojím dobrodením. Ježišovi rodičia putovali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, prvý raz ho vzali so sebou. Po slávnosti sa všetci vydali na cestu domov, ale Ježiš zostal bez vedomia rodičov v Jeruzaleme. Sprvu sa ani neznepokojovali, lebo si mysleli, že zostal niekde vzadu medzi pútnikmi. Ale keď sa celý deň neukázal, zháňali ho medzi príbuznými a známymi. Nenašli ho, preto sa vrátili do Jeruzalema a tam ho hľadali. Až po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi Zákona, počúva ich a dáva im otázky. Všetci, ktorí ho počuli, žasli nad jeho múdrosťou a odpoveďami. Rodičov to prekvapilo, že je v chráme, a matka mu vyčítala: Syn náš, čo si nám to urobil? Otec aj ja sme ťa s úzkosťou hľadali." Ježiš im na to odpovedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či neviete, že musím byť tam, kde ide o veci môjho Otca?" Ale oni nepochopili, čo tým myslí. Ježiš sa potom vrátil s rodičmi do Nazareta a poslúchal ich. Jeho matka si všetky jeho slová uchovávala v srdci. A Ježiš vyspieval telesne aj rozumovo a bol milý Bohu aj ľuďom. V pätnástom roku vlády cisára Tiberia vyzval Boh Jána, syna Zachariášovho, aby vystúpil z ústrania. Vtedy bol rímskym správcom Judey Pontský Pilát, Herodes vládol v Galilei, jeho brat Filip v Iturei a na území Trachonitidy a Lyzaniáš v Abiléne. Veľkňazský úrad zastával Annáš a Kaifáš. Ján Krstiteľ z Božieho poverenia prechádzal údolím rieky Jordán a kázal: Zmeňte svoj život! Obráťte sa k Bohu a na znamenie toho sa dajte pokrstiť. A Boh vám odpustí!" Takto sa splnila dávna predpoveď proroka Izaiáša: Z púšte sa ozýva hlas: Pripravte cestu Pánovi a odstráňte mu prekážky. Zasypte priehlbiny, zarovnajte vrchy! Odstráňte zákruty, uhlaďte hrboľaté cesty. A vtedy každý človek uvidí Spasiteľa, ktorého posiela Boh." Ľudia sa k Jánovi hrnuli v zástupoch a žiadali ho, aby ich pokrstil. Ale často od neho počuli ostré napomenutia: Hadie plemeno! Kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom? Ovocím pokánia sú činy, dokážte nimi, že sa naozaj chcete zmeniť! Nazdávate sa, že sa vám nič nemôže stať, lebo máte praotca Abraháma? To vám nepomôže. Veď aj z nevercov tvrdých ako skala si môže Boh stvoriť dedičov Abrahámovej viery. Dajte si pozor, veď sekera je už priložená na koreň stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, sa vytne a hodí na oheň." Ľudia sa ho spytovali: Tak čo máme robiť?" Ján im odpovedal: Máte dve košele? Rozdeľte sa s tými, čo nemajú ani jednu. Máte čo jesť? Rozdeľte sa s tými, čo sú hladní." Prichádzali k nemu aj vyberači daní a spytovali sa ho: Učiteľu, čo máme robiť my?" -- Nevyberajte viac, ako je stanovené," odpovedal im. A čo my?" spytovali sa vojaci. Nikoho netýrajte ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom." Všetci žili v očakávaní, že čoskoro príde Mesiáš, a tak sa začali dohadovať, či ním nie je Ján. Ale on to vyvrátil: Ja vás krstím vodou, ale prichádza mocnejší, ako som ja. Tomu nie som hoden ani remienok rozviazať na obuvi. Ten vás bude krstiť ohňom -- Svätým Duchom. Už drží vejačku v ruke a čistí obilie od pliev. Pšenicu zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni." A ešte mnohým iným spôsobom napomínal ľud a hlásal radostnú zvesť. No Herodesa, panovníka Galiley, pokarhal za to, že svojmu bratovi Filipovi prebral manželku Herodiadu, i za ostatné zlo, ktoré páchal. Herodes dal napokon Jána uväzniť, a tým svoje zločiny zavŕšil. Jedného dňa prišiel so zástupom dať sa pokrstiť aj Ježiš. Keď vyšiel z vody, modlil sa. Vtom sa otvorilo nebo a zostúpil naňho Svätý Duch v podobe holubice. Z neba sa ozval hlas: Ty si môj milovaný syn, moja radosť." Ježiš mal okolo tridsať rokov, keď začal verejne pôsobiť. Ľudia ho pokladali za syna tesára Jozefa, ktorého otcom bol Heli a jeho predkami postupne boli: Mathat, Lévi, Melchi, Janai, Jozef, Matatiáš, Amos, Naum, Esli, Nagge, Máth, Matatiáš, Semein, Josech, Joda, Johannan, Resa, Zorobabel, Salatiel, Neri, Melchi, Adit, Kosam, Elamadam, Her, Jesus, Eliezer, Iorin, Mathat, Lévi, Simeon, Juda, Jozef, Jonan, Eliak, Melea, Mena, Matthat, Nathan, Dávid, Jesse, Obed, Bóz, Sala, Náson, Aminadab, Admin, Arni, Ezrom, Fares, Júda, Jakob, Izák, Abrahám, Thara, Nachor, Seruch, Ragau, Falek, Eber, Sala, Kainam, Arfaxad, Sem, Noe, Lamech, Matuzalem, Enoch, Jared, Maleel, Kainan, Enos, Set a Adam, ktorého otcom bol Boh. Ježiš sa vrátil od Jordánu naplnený Svätým Duchom, a ten ho teraz viedol do ústrania na púšť. Zdržal sa tam štyridsať dní a celý čas nič nejedol. Keď už bol vyčerpaný od hladu, prišiel k nemu diabol a pokúšal ho: Ak si naozaj Boží Syn, rozkáž týmto kameňom, aby sa premenili na chlieb." Ale Ježiš povedal: Je napísané: Človek nebude žiť iba z chleba." Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu moc a bohatstvo všetkých kráľovstiev sveta a povedal: To všetko mi patrí a môžem rozdávať, komu sa mi páči. Vzdaj mi poctu a všetko bude tvoje." Ježiš mu odpovedal: Je napísané, že jedine Boha máme uctievať a iba jemu máme slúžiť." Potom ho diabol zaviedol do Jeruzalema na vrchol chrámu a povedal: Ak si Boží Syn, zoskoč dolu. Veď je napísané, že Boh prikáže svojim anjelom, aby ťa ochránili, a ponesú ťa na rukách, aby si sa nezranil." Ježiš namietol: Ale je takisto napísané, že nemáme pokúšať Pána, svojho Boha." Po týchto slovách ho diabol opustil a načas odišiel od neho. Ježiš sa vrátil vyzbrojený mocou Ducha do Galiley a zvesť o ňom sa čoskoro rozšírila po celom okolí. Učil v synagógach, ľudia ho pozorne počúvali a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrastal. Aj tam zašiel podľa svojej obyčaje v sobotu do synagógy. Keď vstal, aby čítal, podali mu zvitok z knihy proroka Izaiáša. Rozvinul ho a našiel miesto, kde je napísané: Duch Boží ma vedie, lebo ma Boh určil, aby som chudobným priniesol radostnú správu, tých, čo majú zlomené srdce, uzdravil, zajatcom oznámil vyslobodenie, slepým vrátil zrak, utláčaných oslobodil a rozhlásil, že prichádza čas, keď sa Boh chce nad každým zľutovať a zachrániť ho." Ježiš skrútil zvitok, podal ho sluhovi a sadol si. Oči všetkých poslucháčov sa upierali naňho. A doložil: Dnes sa naplnilo všetko, čo som práve čítal." Všetci, čo tam boli, mu prisviedčali a obdivovali, aké krásne slová plynú z jeho úst. A spytovali sa: Ako je to možné? Nie je to azda syn Jozefov?" Ale Ježiš pokračoval: Asi by ste mi radi pripomenuli príslovie:Lekár, uzdrav sa sám! Prečo neurobíš doma také isté zázraky, ako si urobil v Kafarnaume?" -- Viete prečo? Lebo nik nie je prorokom vo svojej domovine. Len si spomeňte, ako to bolo za čias proroka Eliáša, keď tri a pol roka nepršalo. Vtedy v celej krajine nastal veľký hlad. V Izraeli bolo mnoho vdov, ale Eliáša Boh poslal iba k jednej, a to k pohanskej vdove zo Sarepty v Sidonsku. Alebo za čias proroka Elizea bolo v Izraeli veľa malomocných, ale uzdravený bol iba Náman, pohan zo Sýrie." Po týchto slovách sa poslucháči v synagóge rozzúrili, schmatli Ježiša a vyviedli ho za mesto na svah vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a chceli ho odtiaľ zhodiť dolu. Ale stratil sa im v dave a odišiel odtiaľ. Pobral sa do Kafarnauma v Galilei a každú sobotu tam vyučoval. Aj tu poslucháčov uchvátil, lebo z jeho slov vyžarovala zvláštna moc. Raz, keď učil v synagóge, bol tam muž posadnutý nečistým duchom a začal vykrikovať: Choď preč! Čo ťa je do nás, Ježiš z Nazareta? Prišiel si nás zahubiť? Ja viem, kto si: Svätý Boží Syn!" Ale Ježiš mu pohrozil: Buď ticho a vyjdi z neho!" Zlý duch tým mužom ešte mocne zalomcoval, hodil ho medzi nich a vyšiel z neho, ale mu neublížil. Ohromení ľudia sa navzájom spytovali: Čo je to v jeho slovách? S akou autoritou rozkazuje démonom, že ho na slovo poslúchajú?" A chýr o tom, čo sa stalo, sa ihneď rozletel po celom okolí. Zo synagógy sa pobral do domu rybára Šimona. Šimonova svokra bola ťažko chorá a lomcovala ňou vysoká horúčka. Prosili ho, aby ju uzdravil. Ježiš sa sklonil nad chorú a na jeho slovo jej horúčka ihneď klesla. Vstala z postele a šla im pripraviť jedlo. Keď zapadlo slnko, všetci privádzali k nemu svojich blízkych, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Kládol na nich ruky a uzdravoval ich. Mnohých oslobodil aj od démonov, ktorí kričali: Ty si Syn Boží!" Ale Ježiš im pohrozil, lebo nechcel, aby práve oni hovorili, že je Mesiáš. Zavčasu ráno odišiel z domu na pusté miesto. Ľudia ho všade hľadali, a keď ho našli, chceli mu zabrániť, aby od nich odišiel. Ale on im povedal: Musím aj na iných miestach hlásať radostnú správu o prichádzajúcom Božom kráľovstve, veď na to ma Boh poslal." A tak prechádzal judskou krajinou a kázal v rozličných synagógach. Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo. Tu si všimol, že pri brehu sú dva prázdne člny. Rybári z nich vystúpili a prali siete. Nastúpil do jedného člna, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby ho trochu odrazil od brehu. Potom si doň sadol a odtiaľ kázal zástupom. Keď skončil, navrhol Šimonovi: Odplav sa trochu ďalej, kde je voda hlbšia, a tam roztiahni siete." Šimon namietol: Učiteľ, celú noc sme sa márne namáhali. No keď to ty vravíš, skúsime to ešte raz." Vyplávali a vylovili také množstvo rýb, až sa im trhali siete. Museli si zavolať na pomoc svojich druhov zo susedného člna. Čoskoro boli oba člny plné rýb, dobreže sa nepotopili. Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a prosil: Odíď odo mňa, Pane, veď som hriešny človek!" Všetci rybári, ktorí pri tom boli -- medzi nimi aj Šimonovi spoločníci, Jakub a Ján, synovia Zebedejovi -- žasli nad tým nezvyčajným úlovkom. Nato Ježiš odpovedal Šimonovi: Neboj sa! Odteraz nebudeš loviť ryby, ale budeš zachraňovať ľudí pre mňa." A len čo prirazili s člnmi k brehu, všetko tam nechali a šli s Ježišom. V jednom mestečku stretol Ježiš človeka postihnutého ťažkým malomocenstvom. Úbožiak si kľakol pred neho a prosil: Pane, keby si chcel, mohol by si ma celkom uzdraviť." Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Áno, chcem. Buď zdravý!" A v tej chvíli nezostalo po malomocenstve ani stopy. Ježiš mu prikázal: Nikomu o tom nerozprávaj, choď, ukáž sa kňazovi, a potom prines predpísanú obeť vďačnosti." Zvesť o Ježišovi sa čoraz väčšmi šírila. Ľudia húfne za ním prichádzali, aby ho počuli a aby ich uzdravoval. Ale často odchádzal na pusté miesto a tam sa modlil. Jedného dňa, práve keď učil, zhromaždili sa židovskí náboženskí vodcovia a učitelia Mojžišovho zákona z rozličných miest Galiley a Judska, ba aj z Jeruzalema. Posadali si okolo neho a počúvali ho. A Boh mu dal moc uzdravovať. Tu zrazu priniesli muži na nosidlách porazeného. Pokúšali sa vniesť ho cez dvere a položiť pred Ježiša. Ale bolo tam toľko ľudí, že sa nemohli pretisnúť. A tak sa vyškriabali na strechu a cez hlinenú povalu spustili chorého aj s ležadlom rovno pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: Priateľ môj, máš odpustené hriechy." Učitelia Zákona a farizeji uvažovali: Ako sa opovažuje čosi také povedať? To je predsa rúhanie! Veď hriechy môže odpúšťať iba Boh!" Ježiš dobre vedel, čo si myslia, preto povedal: Prečo sa pohoršujete vo svojich srdciach? Veď čo je ľahšie? Oznámiť človeku, že má odpustené hriechy, alebo ho uzdraviť? Ale presvedčím vás, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy." Tu sa obrátil k porazenému a povedal mu: Vstaň, vezmi si ležadlo a choď domov!" A porazený hneď pred očami všetkých vstal, zbalil si rohož, pobral sa domov a cestou hlasno oslavoval Boha. Všetkých predchla svätá bázeň, chválili Boha a neprestajne opakovali: Dnes sme naozaj videli zázračné veci." Ježiš sa pobral ďalej. Keď vychádzal z mesta, uvidel na mýtnici vyberača poplatkov, ktorý sa volal Lévi, a povedal mu: Poď, staň sa mojím nasledovníkom!" A Lévi nechal všetko tak, vstal a šiel za ním. Vo svojom dome potom pripravil veľkú hostinu. Pozval na ňu aj mnoho niekdajších kolegov. Farizeji a učitelia Zákona sa na tom pohoršovali a vyčítali učeníkom: Prečo jete a pijete s ľuďmi, ktorými každý slušný človek pohŕda?" Ježiš im na to povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, aby robili pokánie, ale hriešnych." Niektorí farizeji Ježišovi vyčítali: Jánovi nasledovníci sa často postia a modlia a takisto aj naši žiaci, ale tí tvoji jedia a pijú." Ježiš namietol: Nemôžete žiadať, aby sa svadobčania postili, kým je ženích s nimi. Príde však chvíľa, keď ženícha odvedú, a potom bude vhodný čas postiť sa." A potom ešte dodal: Nikto predsa neodtrhne kus látky z nových šiat, aby ním zaplátal starý odev. Zničil by tak nové šaty a na staré by nová záplata ani nepristala. A nikto nebude ani nalievať mladé víno do starých kožených mechov, lebo kvasiace víno by staré mechy roztrhlo, a tak by jedno i druhé vyšlo nazmar. Preto mladé víno patrí do nových mechov. Ale vy dávate prednosť starému vínu. Vravíte, že staré víno je lepšie." Raz v sobotu prechádzal Ježiš a jeho učeníci obilným poľom. Učeníci trhali klasy, mrvili ich a zrná jedli. Videli to farizeji a pohoršovali sa: Čo to robíte? V sobotu sa to predsa nesmie!" Ježiš im odpovedal: Nikdy ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid so svojou družinou, keď boli hladní? Ako vošiel do Božieho domu, vzal tam posvätné chleby, jedol ich a rozdelil sa aj so svojimi druhmi? A posvätné chleby smú predsa jesť iba kňazi." A dodal ešte: Veď Syn človeka je pánom aj soboty!" V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a vyučoval. Bol tam aj človek s ochrnutou pravou rukou. Učitelia Zákona a farizeji potajomky striehli, či sa ho Ježiš odváži uzdraviť v sobotu. Chceli si totiž nájsť zámienku, aby ho mohli obžalovať. Ale Ježiš dobre poznal ich myšlienky. Zavolal muža s ochrnutou rukou: Poď sem, aby ťa každý dobre videl!" Muž poslúchol. Nato oslovil Ježiš farizejov a učiteľov Zákona: Chcem sa vás spýtať, či sa smie v sobotu konať dobro alebo zlo? Či je dovolené zachrániť život, alebo ho zahubiť?" Poobzeral si všetkých jedného po druhom, potom povedal mužovi: Vystri ruku!" Poslúchol a ruku mal opäť zdravú. Ježišových odporcov to nahnevalo a hneď začali proti Ježišovi kuť plány. V tých dňoch vystúpil Ježiš na vrch a celú noc tam strávil v modlitbe. Keď sa rozvidnelo, zavolal si k sebe učeníkov a z nich si vyvolil dvanástich, ktorých nazval apoštolmi. Sú to: Šimon, ktorému dal meno Peter Andrej, jeho brat Jakub Ján Filip Bartolomej Matúš, pôvodne výberca Lévi Tomáš Jakub, syn Alfejov Šimon, ktorého volali Horlivec Júda, syn Jakubov Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil. Keď zostúpili z vrchu na rovné priestranstvo, očakával ich už veľký zástup Ježišových stúpencov a davy ľudí z Jeruzalema i z celého Judska, ba aj z pobrežných miest Týru a Sidonu. Prišli ho počúvať, ale aj dať sa uzdraviť. Vyliečil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby spôsobené nečistými duchmi. Všetci sa ho túžili aspoň dotknúť, lebo z neho vychádzala uzdravujúca moc. Tu sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a povedal: Radujte sa, vy chudobní, lebo vám bude patriť Božie kráľovstvo. Radujte sa, ktorí trpíte hladom, lebo Boh vás nasýti. Radujte sa, ktorí teraz plačete, lebo príde čas, keď sa budete smiať. Radujte sa, keď vás budú nenávidieť, vylučovať spomedzi seba, potupovať a hanobiť vaše mená preto, že sa hlásite k Synovi človeka. Veseľte sa a jasajte od radosti, lebo vás v nebi čaká veľká odmena. Tam budete spolu s prorokmi, s ktorými predkovia zaobchádzali ako s vami. Ale beda vám, bohatí, lebo vy už tu na zemi máte svoje potešenie. Beda vám, ktorí sa prejedáte, lebo raz budete trpieť hladom. Beda vám, ktorí sa ľahkomyseľne smejete, lebo raz budete trpko nariekať. A beda vám, ak vás všetci vychvaľujú, veď za starých čias takisto zvelebovali falošných prorokov." Ale vám, ktorí ma počúvate, radím: Milujte svojich nepriateľov. Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. Modlite sa za šťastie pre tých, ktorí vás preklínajú, a proste o Božie požehnanie pre tých, ktorí vám krivdia. Ak ťa niekto udrie po líci, nadstav mu aj druhé. Ak od teba niekto žiada plášť, daj mu aj košeľu. Každému, kto ťa o niečo prosí, daj, a ak ťa niekto o niečo okradol, nevymáhaj to naspäť. Správajte sa k ľuďom tak, ako chcete, aby sa správali oni k vám. Ak máte radi iba tých, ktorí vás majú radi, akú máte zásluhu? To robia aj ľudia, ktorí Boha neuznávajú. A ak robíte dobre iba tým, ktorí robia dobre vám, aká je to zásluha? Veď tak sa správajú aj ľudia, ktorí neuznávajú Boha. A akú máte zásluhu, ak požičiavate iba tým, ktorí vám to vždy vrátia? Veď je to bežné, že ľudia požičiavajú iba vtedy, keď nič nestratia. Ale vy konajte inak. Milujte svojich nepriateľov. Robte im dobre! Požičiavajte a nevymáhajte naspäť. Veď vás čaká bohatá odmena v nebi. Budete konať ako Božie deti. A Boh je dobrý aj k ľuďom nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je aj váš Otec." Nikoho nekritizujte ani neodsudzujte, ani Boh vás neodsúdi. Odpúšťajte a aj Boh vám odpustí. Dávajte ochotne a aj Boh vás zahrnie svojimi darmi. Váš dar sa vám vráti dobre utlačenou, utrasenou, vrchovatou mierou. Lebo akou mierou dávate vy -- malou či veľkou -- takou Boh nameria vám." A Ježiš použil aj niekoľko prirovnaní: Slepý nemôže viesť slepého, veď by obaja spadli do jamy. A môže byť žiak múdrejší ako učiteľ? Ale ak sa žiak usilovne učí, môže sa mu vo vedomostiach vyrovnať. A prečo sa staráš o triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom oku si nevšímaš? Ako sa opovážiš povedať:Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka, a pritom brvno vo vlastnom oku nevidíš? Pokrytec, najprv odstráň brvno z vlastného oka -- až potom sa ti očistí zrak, aby si mohol odstrániť triesku z oka svojho brata." Dobre zaštepený strom nerodí plané ovocie a planý strom nemôže rodiť ušľachtilé ovocie. Každý strom sa pozná podľa ovocia. Veď z tŕnia sa neoberajú figy a z hložia hrozno. Človek je schopný konať naozajstné dobro iba vtedy, ak je jeho srdce plné dobra. Ak však je jeho srdce plné zla, šíri iba zlo. Čím prekypuje srdce, tým oplývajú ústa." Prečo ma stále oslovujete:Pane, Pane, ale nerobíte to, čo vám hovorím? Každý, kto prichádza ku mne a počúva, čo hovorím, a podľa toho aj koná, podobá sa človeku, ktorý začal stavať dom a kopal základy do hĺbky, až na skalu. Keď sa prihnala povodeň a vody sa zapreli do domu, nepohol sa, lebo mal pevné základy. Ale ten, kto ma počúva, no nespráva sa podľa toho, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom bez základov. Keď sa priženie povodeň, dom sa zrúti a zostane z neho iba kopa rumov." Keď to všetko povedal poslucháčom, vrátil sa späť do Kafarnauma. Tam mal istý rímsky dôstojník sluhu, ktorého si veľmi vážil, a ten na smrť ochorel. Keď sa dôstojník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil jeho sluhu. Tí sa pobrali k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu pomohol. Má rád náš národ, ba dal nám postaviť aj synagógu." Ježiš šiel s nimi. A keď už bol neďaleko dôstojníkovho domu, ten poslal k nemu svojich priateľov s odkazom: Pane, neobťažuj sa, nie som hoden, aby si vstúpil pod moju strechu. Preto som sa ani neodvážil prísť za tebou osobne. No stačí, ak povieš slovo, a môj sluha určite vyzdravie. Veď aj ja sa musím podriaďovať rozkazom vyšších dôstojníkov a sám dávam príkazy vojakom. Ak niektorému poviem:Choď!, tak ide, a ak rozkážem inému:Príď!, tak príde. A ak poviem svojmu sluhovi:Urob to!, tak to urobí!" Keď to Ježiš počul, bol veľmi prekvapený. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho sprevádzal, a povedal: Vravím vám, že ani v izraelskom národe som nestretol človeka, ktorý by mal takú veľkú vieru!" Keď sa dôstojníkovi poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Hneď nato sa pobral do mesta Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. Keď došli k mestskej bráne, stretli pohrebný sprievod. Pochovávali jediného syna istej vdovy. Sprevádzal ju veľký zástup ľudí. Keď ju Pán videl, prišlo mu jej ľúto a povedal: Neplač!" Potom pristúpil bližšie k máram, dotkol sa ich a tí, čo ich niesli, zastali. Povedal: Chlapec, vravím ti, vstaň!" Tu si mŕtvy sadol a začal sa zhovárať s tými, čo boli okolo neho. Tak Ježiš vrátil matke syna. Všetkých zachvátil veľký strach a zvelebovali a oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami! Boh navštívil svoj ľud!" Správa o tejto udalosti sa rozniesla po celom Judsku i po celom okolí. O tom všetkom sa dozvedel aj Ján od svojich učeníkov. Zavolal si dvoch z nich a poslal ich k Ježišovi: Si naozaj Mesiáš, alebo máme čakať niekoho iného?" Keď prišli k Ježišovi s touto otázkou, zastihli ho práve uprostred veľkého zástupu, ako uzdravoval chorých, chromých, postihnutých duševnými chorobami a mnohým slepým vracal zrak. Odpovedal im: Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a čo ste počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú celkom zdraví, hluchí počujú, mŕtvi ožívajú a chudobným sa zvestuje radostná správa. Šťastný je každý, kto o mne nepochybuje." Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš rozprávať o Jánovi zástupom: Keď ste šli na judskú púšť, čo ste chceli obdivovať? Trstinu kolísanú vetrom? Alebo ste chceli vidieť človeka oblečeného do prepychových šiat? Takí bývajú iba v palácoch. Alebo ste chceli počuť proroka? Áno, poznali ste ešte niekoho väčšieho ako proroka. Ján je ten, o ktorom prorok Malachiáš napísal:Posielam svojho posla pred tebou, aby ti pripravil cestu. Ján dostal najväčšiu úlohu zo všetkých ľudí: oznámiť, že Kristus prichádza. A predsa aj najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako Ján. Všetci, ktorí počuli Jána kázať -- a boli medzi nimi aj ľudia pochybnej povesti -- prijali Jána ako Božieho posla, a preto sa dali od neho pokrstiť. Farizeji a učitelia Zákona však Jánov krst odmietli, lebo nepochopili, že aj oni potrebujú Božie odpustenie. Ježiš pokračoval: Ku komu môžem prirovnať týchto ľudí? Komu sa podobajú? Sú ako deti, ktoré sa hrajú na námestí chvíľu na svadbu, chvíľu na pohreb a vzájomne si vyčítajú:Pískali sme vám, no netancovali ste. --A my sme vám zasa smutne spievali, a neplakali ste. Keď sa Ján Krstiteľ postil a nevzal do úst ani kvapku vína, vraveli ste, že je fanatik, ale keď Syn človeka je a pije, vravíte pohŕdavo: Pozrite sa na toho žrúta a pijana, ktorý sa priatelí so zdieračmi a kadejakou spodinou. Ale kto prijme Božiu múdrosť, ten to pochopí." Jeden z farizejov pozval Ježiša na obed. Ježiš pozvanie prijal a stoloval s ním. V tom meste žila žena veľmi zlej povesti. Keď sa dozvedela, že Ježiš je na návšteve u farizeja Šimona, priniesla alabastrovú nádobku so vzácnym vonným olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, zmáčala ich slzami, utierala svojimi vlasmi, bozkávala a natierala vonným olejom. Keď to videl hostiteľ, povedal si v duchu: Keby to bol prorok, vedel by, aká je to žena, a nedovolil by, aby sa ho taká hriešnica vôbec dotkla." Tu ho Ježiš oslovil: Rád by som sa ťa, Šimon, na niečo spýtal." -- Prosím, len vrav," povedal Šimon. Jeden z veriteľov mal dvoch dlžníkov. Prvý mu bol dlžný päťsto strieborných, druhý päťdesiat. Keďže ani jeden nemal z čoho dlžobu zaplatiť, odpustil obidvom. Čo myslíš, ktorý z tých dvoch ho bude mať radšej?" -- Myslím, že ten, ktorému viac odpustil," odpovedal Šimon. Správne uvažuješ," odpovedal Ježiš. Potom ukázal na ženu pri svojich nohách a povedal Šimonovi: Pozri na tú ženu. Prišiel som do tvojho domu, ale ty si mi nedoniesol vodu na umytie nôh, ako je zvykom; táto žena mi ich umyla svojimi slzami a poutierala vlastnými vlasmi. Na uvítanie si ma nebozkal, ale táto žena mi neprestáva bozkávať nohy. Nepotrel si mi hlavu olejom, ale ona mi vzácnym olejom natierala nohy. A preto ti vravím, že jej mnohé hriechy sú odpustené, lebo mi prejavila veľkú lásku. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje!" A na to povedal žene: Odpúšťajú sa ti hriechy." Tí, ktorí s ním sedeli za stolom, vraveli si v duchu: Ktože je to, že si trúfa odpúšťať hriechy?" A Ježiš ešte raz povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji!" Potom Ježiš chodil z mesta do mesta, z dediny do dediny a všade prinášal radostnú zvesť, že prichádza Božie kráľovstvo. Sprevádzalo ho jeho dvanásť učeníkov a niektoré ženy, ktoré zbavil démonov a uzdravil z rozličných chorôb. Bola to: Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyhnal sedem démonov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré sa o nich z vlastných prostriedkov starali. Keď sa raz okolo Ježiša zhromaždilo mnoho ľudí zo všetkých kútov, vyrozprával im toto podobenstvo: Vyšiel roľník na pole rozsievať zrno. Ako ho rozsieval, padlo niektoré zrno na cestu, kde ho buď pošliapali ľudia, alebo ho pozobali vtáci. Iné padlo do skalnatej pôdy, vyklíčilo, ale hneď uschlo, lebo nemalo dostatok vlahy. Ďalšie padlo do tŕnia, ktoré ho prerástlo a udusilo. Konečne jedno padlo do úrodnej pôdy, vyklíčilo a vyhnalo do plného klasu, v ktorom bolo až sto zŕn." Keď dorozprával toto podobenstvo, povedal: Dobre si zapamätajte, čo ste počuli!" Neskôr sa ho učeníci spytovali, čo to podobenstvo znamená. Odpovedal im: Vám Boh dáva poznať zmysel tohto podobenstva, lebo hovorí o tajomstve Božieho kráľovstva. Ale ostatní počúvajú, no nerozumejú, hľadia, no nevidia. Tomuto podobenstvu treba rozumieť takto: Zrno je Božie posolstvo ľuďom. Cesta, na ktorú padajú prvé zrná, to sú tvrdé srdcia tých, ktorí počúvajú Božie slovo, ale potom príde diabol a vytrhne im ho zo srdca, aby neuverili a neboli zachránení. Skalnatá pôda predstavuje tých, ktorí s radosťou prijímajú slovo, ale nedovolia, aby sa v nich zakorenilo a prinieslo ovocie. Veria, že Božie slovo je správne, no len čo prídu nejaké prekážky, odpadnú. Semeno, čo spadlo do tŕnia, to sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a veria, ale ich vieru udusia starosti, honba za bohatstvom a užívaním života, takže neprinesú úžitok. A napokon zrno v dobrej pôde sú tí, ktorí dychtivo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a úprimnom srdci a prinášajú trvalý úžitok." Nikto predsa nerozsvieti svetlo a neprikryje ho nádobou ani ho nedá pod posteľ, ale postaví ho na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Všetko, čo je teraz skryté, sa raz dostane na svetlo a všetko, čo je ešte tajomné, bude raz zjavné. Dbajte teda na to, ako počúvate, lebo tomu, kto má, sa ešte pridá. Kto môjmu posolstvu rozumie, bude rozumieť všetkému. Ale ten, kto nič nepochopil, príde aj o to málo, čo si myslí, že chápe." Raz prišla za ním jeho matka a bratia, ale nemohli sa k nemu dostať pre zástup. Ľudia mu oznámili: Tvoja matka a bratia stoja vonku a chcú sa s tebou stretnúť." Odpovedal im: Moja matka a moji bratia sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a žijú podľa neho." Jedného dňa vstúpil Ježiš aj so svojimi učeníkmi do člna a povedal im: Preplavme sa na druhý breh jazera." A odrazili sa od brehu. Kým sa plavili, zaspal. Zrazu sa strhla búrka, víchrica sa zapierala do člna, takže sa naplnil vodou a hrozilo, že sa potopí. Učeníci pristúpili k Ježišovi a budili ho: Učiteľ! Učiteľ! Potápame sa!" Ježiš vstal, pohrozil vetru aj valiacim sa vlnám. Víchor hneď prestal a nastalo ticho. Nato sa spýtal učeníkov: Kde je vaša viera?" Predesení sa čudovali a spytovali sa navzájom: Kto to len je, že ho poslúcha vietor aj vlny?" Pristáli na druhom brehu jazera oproti Galilei, v kraji Gerazénov. Len čo Ježiš vystúpil z člna, vyšiel mu oproti z mesta Gadary akýsi muž posadnutý démonmi. Už dlhý čas sa potuloval nahý a spával v prázdnych skalných hroboch. Keď zbadal Ježiša, zjačal, hodil sa pred ním na kolená a hlasno zvolal: Nechaj ma, Ježišu, Syn najvyššieho Boha! Prosím ťa, netráp ma!" Ježiš prikázal nečistému duchu, aby vyšiel z toho človeka. Už dlho ho ovládal, a hoci mal ruky aj nohy často sputnané reťazami, putá popretŕhal a démon ho hnal na pusté miesta. Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš?" Odpovedal: Légia." Bol totiž posadnutý mnohými zlými duchmi. A tí poprosili Ježiša, aby ich neposlal do pekelnej priepasti. Na neďalekom svahu sa pásla veľká črieda ošípaných. Démoni ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich. Súhlasil. Ihneď opustili úbožiaka a vošli do svíň. Črieda sa splašila, hnala sa po strmom úbočí do jazera a potopila sa v ňom. Keď pastieri videli, čo sa stalo, rozutekali sa a v meste i po dedinách rozprávali, čo sa stalo. Ľudia sa o tom chceli na vlastné oči presvedčiť, a tak sa vybrali k Ježišovi. Videli, ako mu pri nohách pokojne sedí muž, z ktorého vyšli démoni, oblečený a so zdravým rozumom. Najväčšmi nimi otriaslo rozprávanie očitých svedkov, ako bol ten človek uzdravený. Zmocnila sa ich taká hrôza, že prosili Ježiša, aby ich kraj opustil. A tak nastúpil do člna a plavil sa späť. Muž, ktorého Ježiš vyslobodil z moci démonov, ho prosil, aby smel zostať s ním, ale Ježiš ho odmietol so slovami: Vráť sa domov a rozprávaj všetkým, aké veľké veci ti Boh urobil!" A muž poslúchol, vrátil sa do mesta a všade rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal. Na druhom brehu jazera ho srdečne uvítal zástup ľudí, ktorí ho tu čakali. Bol medzi nimi aj predstavený židovskej synagógy Jairus. Padol Ježišovi k nohám a úpenlivo ho prosil, aby šiel do jeho domu, lebo mu umiera jediná dvanásťročná dcérka. Ježiš sa pobral s ním, predierajúc sa zástupom. Bola tam aj istá žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a hoci minula na lekárov celý svoj majetok, ani jednému sa ju nepodarilo vyliečiť. Pristúpila k Ježišovi odzadu, dotkla sa spodku jeho plášťa a v tej chvíli pocítila, že prestala krvácať. Kto sa ma to dotkol?" spýtal sa Ježiš. Keď sa nikto nechcel priznať, Peter namietol: Majstre, v tejto tlačenici nie je čudo, že do teba niekto sotí." Ale Ježiš odpovedal: Niekto sa ma úmyselne dotkol. Pocítil som, ako zo mňa vyšla uzdravujúca sila." Keď žena videla, že sa to nedá utajiť, prišla celá rozochvená k Ježišovi, padla pred ním na kolená a pred všetkými sa priznala, prečo sa ho dotkla, aj ako bola hneď uzdravená. Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!" povedal jej Ježiš. Kým sa zhováral so ženou, priniesol ktosi z Jairovho domu správu: Tvoja dcéra už zomrela, neobťažuj Majstra." Keď to Ježiš počul, povedal otcovi: Neboj sa, dôveruj mi, a tvoja dcéra bude zachránená!" Keď prišli k Jairovmu domu, nedovolil nikomu vojsť dnu. Vzal so sebou iba Petra, Jána, Jakuba a rodičov dievčatka. Tam už všetci oplakávali mŕtvu a kvílili nad ňou. Ježiš im povedal: Neplačte, veď neumrela, iba spí." Do očí sa mu vysmiali, lebo vedeli, že je naozaj mŕtva. Chytil ju za ruku a zvolal: Dievčatko, vstaň!" A hneď ožilo a vstalo. Povedal: Dajte sa mu najesť!" Rodičov sa zmocnil úžas i radosť, ale Ježiš im prikázal, aby nikomu nevraveli, čo sa stalo. Ježiš zhromaždil svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a moc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby. Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie. Kde vám poskytnú prístrešie, tam zostaňte, kým sa nepoberiete ďalej. A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa, odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojej obuvi, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom." Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o spáse a uzdravovali chorých. Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si má o tom myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť. Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov. Ja som predsa dal Jána sťať," vravel si Herodes. Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?" Preto veľmi túžil stretnúť sa s ním. Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo vykonali. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida. Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich neodmietol, ale znova kázal o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali. Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a povedali mu: Prepusť už ľudí, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád, aby si zadovážili niečo na jedenie a prenocovali tam, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú." Tak im vy dajte jesť!" povedal im. My?" začudovali sa. Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť pokrm pre celý tento zástup?" Len mužov tam bolo asi päťtisíc. Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich," rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu. Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Potom pokrm rozlamoval a podával učeníkom, aby ho poroznášali ľuďom. Všetci sa dosýta najedli, ba napokon ešte zozbierali aj dvanásť košov zvyškov. Raz, keď sa pobral do ústrania modliť, spýtal sa učeníkov: Za koho ma vlastne ľudia pokladajú?" -- Niektorí za Jána Krstiteľa," odpovedali mu, iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." -- A za koho ma pokladáte vy?" spýtal sa ich priamo. Ty si Boží Syn, Mesiáš," odpovedal Peter. Ježiš im však kládol na srdce, aby zatiaľ o tom nikomu nehovorili, a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych." Potom všetkým povedal: Kto chce ísť za mnou, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a nasleduje ma. Kto žije iba pre seba, premárni svoj život, ale kto obetuje život pre mňa, zachová si ho pre večnosť. Veď čo by človek z toho mal, keby získal aj celý svet, ale stratil by večnosť? Kto sa ku mne neprizná a hanbí sa za mňa i za moje slová, za toho sa raz bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve aj v sláve Otcovej. A vravím vám, že niektorí z vás nezomrú skôr, kým neuvidia Božie kráľovstvo." Asi o týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili na vrch modliť sa. Pri modlitbe sa mu tvár rozžiarila, šaty mu zbeleli a oslnivo sa jagali. Potom sa ukázali dvaja muži a zhovárali sa s ním -- bol to Mojžiš a Eliáš. Celý ich zjav sa skvel slávou. Rozprávali sa s Ježišom o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme, i o jeho odchode k Otcovi. Petra a jeho druhov však premohol tvrdý spánok. Keď sa prebrali, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom aj tých dvoch mužov vedľa neho. Keď sa lúčili, Peter celý zmätený nevedel, čo povedať, a tak zvolal: Majstre, ako je nám tu dobre! Čo keby sme si tu postavili tri prístrešky: jeden pre teba, druhý pre Mojžiša a tretí pre Eliáša." Ešte ani nedohovoril, keď sa prihnal oblak a zastrel ich. Premkla ich nesmierna hrôza. Z oblaku sa ozval hlas: Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!" Keď hlas doznel, zostal Ježiš sám so svojimi učeníkmi. O tom, čo tu prežili, nikomu nerozprávali. Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí. Z davu vykríkol jeden muž: Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho jediného syna. Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a na ústa mu vystupuje pena. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva. Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli." Ježiš pokarhal učeníkov: Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď mi sem syna!" Ako sa chlapec blížil k nemu, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona, uzdravil chlapca a odovzdal ho otcovi. Všetci boli ohromení nad týmto jasným prejavom Božej moci. Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom: Počúvajte ma a dobre si zapamätajte, čo vám vravím: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí." Ale učeníci nechápali, čo tým myslí, lebo ich myseľ bola zastretá, no neodvážili sa ho na to spýtať. Raz sa učeníci začali medzi sebou dohadovať, kto z nich je najväčší. Ale Ježiš, ktorý poznal ich myšlienky, postavil pred nich dieťa a povedal: Podľa toho, ako sa správate k najmenším, dá sa súdiť, aký vzťah máte ku mne, a tak prejavujete svoj postoj k Bohu, ktorý ma poslal. Ten najpokornejší medzi vami je v Božích očiach najväčší." Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás." Ježiš namietol: Len ho nechajte, kto nie je proti vám, je s vami." Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema. Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah. Ale vyhnali ich, lebo tamojší obyvatelia nenávideli Židov a nechceli mať nič s tými, čo sa uberajú do Jeruzalema. Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: Majstre, nemáme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!" Ale Ježiš ich pokarhal: Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci. Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť." A tak sa pobrali do inej dediny. Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš." No Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." Iného muža vyzval: Poď za mnou!" Ale ten váhal a vyhováral sa: Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca." Ježiš mu odpovedal: Nechaj tých, ktorí nemajú večný život, pochovávať mŕtvych. Tvojou povinnosťou je ísť a všade zvestovať Božie kráľovstvo." Iný mu zase povedal: Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou." Ježiš mu povedal: Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo." Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich iných nasledovníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť. Pred odchodom im povedal: Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo. Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov. Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv. A cestou sa nezdržiavajte. Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte:Pokoj tomuto domu. Ak vás prijmú srdečne, pokoj sa naozaj usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám. Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a neváhajte prijať ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu. Ak vás prijmú v niektorom meste, pridŕžajte sa týchto zásad: jedzte všetko, čím vás ponúknu, uzdravujte chorých a hlásajte:Božie kráľovstvo je celkom blízko vás. Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste: Vytriasame na vás ešte aj prach, čo sa na nás prichytil. Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo, no keďže ho odmietate, čaká vás Boží súd. A vtedy bude aj skazenej Sodome ľahšie ako vám. " Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: Beda ti, Korozaim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone boli stali také zázraky ako u vás, jeho obyvatelia by sa už dávno boli kajali, obliekali sa do vrecoviny a sedeli by v popole. A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám. A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Budete sa vyvyšovať až do neba? Nie, až do pekla budete zvrhnutí." Potom povedal svojim učeníkom: Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto vás odmieta, mňa odmieta, odmieta toho, ktorý ma poslal." Neskôr sa tí sedemdesiati učeníci vrátili s radostnými správami: Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje meno!" Odpovedal im: Áno, videl som satana padať z neba ako blesk! Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám neuškodí. Ale neradujte sa z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, no radujte sa z toho, že sú vaše mená napísané na zozname nebeských občanov." V tej chvíli naplnil Boží Duch Ježiša veľkou radosťou a povedal: Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí mi dôverujú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči. Všetko si mi zveril; len ty vieš, kto som, a ja viem, kto si ty, a vie to aj ten, komu to budem chcieť zjaviť." Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči. Mnohí dávni proroci a králi túžili vidieť a počuť, čo vy vidíte a počujete, ale nepočuli." Jeden z učiteľov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?" Ježiš mu odpovedal otázkou: Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?" Znalec Písma mu zacitoval slová zo Zákona: Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celým svojím rozumom a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!" Správne," povedal Ježiš. Konaj tak a budeš žiť." Znalec Písma sa však ďalej pýtal: Ale kto je môj blížny?" Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste. Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel. Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc. Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi, pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho:Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať. " Čo myslíš," spýtal sa Ježiš, "ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?" -- Ten, čo mu pomohol," odpovedal učiteľ Zákona. Tak teraz choď a konaj podobne," povedal mu Ježiš. Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta. Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová. Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!" Ale Ježiš jej povedal: Milá Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci. A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme." Raz sa Ježiš opäť modlil v ústraní. Keď skončil, poprosil ho jeden z učeníkov: Pane, nauč nás, ako sa máme modliť. Veď aj Ján to učil svojich učeníkov." Ježiš mu vyhovel: Keď sa modlíte, hovorte:Otče, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Dávaj nám chlieb každý deň a odpusť nám naše previnenia, lebo aj my odpúšťame každému, kto sa previňuje proti nám. A zachráň nás pred pokušením. " Potom ešte doložil: Predstavte si, že niekto z vás má priateľa a o polnoci zaklope uňho so žiadosťou:Prosím ťa, požičaj mi tri chleby. Dostal som nečakanú návštevu a nemám ju čím pohostiť. Priateľ neotvorí a namrzene odpovie:Daj mi pokoj. Nevidíš, že je už zamknuté? Všetci sme už v posteli a deti spia. Nebudem predsa vstávať, aby som ti dal chlieb. Poviem vám, aj keď najprv odmietne vstať, hoci je to jeho priateľ, napokon mu predsa vyhovie, lebo sa nedal odbiť a naliehavo prosil. A podobne je to aj s modlitbami. Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Lebo kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Je azda medzi vami taký otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keby prosil o chlieb, alebo by mu dal hada, keby prosil o rybu? Alebo by mu dal škorpióna namiesto vajca? Ak teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, tým skôr dá váš nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo ho o to prosia." Raz vyhnal Ježiš zlého ducha z nemého človeka. Keď ľudia počuli, že nemý hovorí, čudovali sa. Niektorí však namietali: Zlí duchovia ho poslúchajú, lebo knieža démonov mu prepožičal moc." Iní ho zase chceli podrobiť skúške a žiadali od neho znamenie z neba, aby dokázal, že je Mesiáš. Ale on poznal ich myšlienky, a preto povedal: Štátu, v ktorom zúri občianska vojna, hrozí zánik, a podobne rodine, v ktorej vládne zvada a hádky. Ak teda to, čo vravíte, je pravda, ak aj satan bojuje sám proti sebe, ako môže obstáť jeho kráľovstvo? Ak som ja dostal moc od satana, ako je to potom s vašimi žiakmi? Veď aj oni vyháňajú démonov! Myslíte, že tú moc dostali od satana? Preto oni nech budú vašimi sudcami. Ale ak vyháňam démonov Božou mocou, to je dôkaz, že k vám prišlo Božie kráľovstvo. Ak svoj majetok stráži silný, dobre ozbrojený muž, nemusí sa oň báť. Ale ak ho napadne niekto silnejší a premôže ho, odníme mu zbraň a zmocní sa jeho majetku. Kto nie je so mnou, je proti mne. A kto mi nepomáha, marí moju prácu." Keď nečistý duch vyjde z človeka, dovtedy nepokojne blúdi sem a tam, kým si nenájde inú obeť. Ale ak ju nenájde, vráti sa k človeku, ktorého musel opustiť. Ak zistí, že jeho niekdajšie obydlie -- srdce človeka -- je čisté a upratané, no prázdne, ide a nájde sedem iných duchov, horších, ako je sám. Vtrhnú dnu a usídlia sa v ňom. A ten človek je teraz na tom omnoho horšie, ako bol predtým." Pri tých slovách akási žena zo zástupu nahlas zvolala: Šťastná tá žena, čo ťa porodila a odchovala!" Ježiš jej na to povedal: Ešte šťastnejší sú tí, ktorí počujú Božie slovo a žijú podľa neho." Obklopoval ho čoraz väčší zástup a tak začal kázať: Žijeme v zlých časoch, aj ľudia sú zlí. Neprestajne sa domáhajú mimoriadnych znamení z neba, že som naozaj Mesiáš. Ale dám im iba jediné znamenie, ako bolo znamenie Jonášovo. Jonáš svojím vystúpením presvedčil obyvateľov Ninive, že ho poslal Boh. A ja som takisto znamením, že ma poslal Boh k tomuto ľudu. Kráľovná z juhu vystúpi na súde a odsúdi dnešnú generáciu, lebo sama neváhala podniknúť ťažkú a namáhavú cestu, aby poznala Šalamúnovu múdrosť, a tu je predsa niekto omnoho väčší ako Šalamún. A podobne aj obyvatelia Ninive vystúpia na súde a odsúdia ľudí dnešných čias, lebo oni vtedy oľutovali svoje činy, keď počúvali Jonáša, a tu je predsa niekto väčší, ako bol Jonáš." Nikto nerozsvecuje lampu na to, aby ju strčil niekam do kúta, alebo schoval pod nádobu, ale postaví ju na vyvýšené miesto, aby svietila všetkým, čo vstúpia do miestnosti. Svetlom tvojho tela sú oči. Ak je tvoje oko čisté, svetlo prenikne celú tvoju bytosť, ale ak sa zakalí, bude aj celé tvoje telo v tme. Dbaj teda, aby nič nebránilo prenikaniu svetla a aby ničím nebolo zatienené. Ak bude tvoje vnútro naplnené svetlom a nebude v tebe nijaký tmavý kút, vtedy aj celý tvoj život bude žiariť, akoby ťa svetlo osvietilo svojím jasom." Keď Ježiš dohovoril, pozval ho jeden z farizejov k sebe na obed. Ježiš prišiel a sadol si za stôl. Vynechal obradné umývanie rúk pred jedlom, čo farizeja nemilo prekvapilo. Ježiš mu povedal: Vy farizeji umývate všetko iba zvonku, ale na vnútro nedbáte -- vnútri ste plní chamtivosti a zloby. Zaslepenci! Či ten, ktorý stvoril vonkajšok, nestvoril aj to, čo je vo vnútri? Či štedrosť nie je najlepším dôkazom vašej čistoty? Beda vám, farizeji, ktorí starostlivo dbáte, aby ste dávali desiatu čiastku zo všetkých svojich príjmov, ale zabúdate na spravodlivosť a lásku, ktorú žiada Boh. Je pekné, že odvádzate desiatky, ale to podstatné by ste nemali zanedbávať. Beda vám, farizeji! Radi vyhľadávate popredné miesta v synagógach a vyžadujete, aby vás ľudia na ulici úctivo zdravili. Áno, čaká vás strašný súd. Ste ako zabudnuté hroby, po ktorých ľudia chodia a nevedia, aká práchnivina sa v nich skrýva." Nato mu jeden z učiteľov Zákona povedal: Majstre, týmito slovami urážaš aj nás." Ani vy, učitelia Zákona, nie ste na tom lepšie. Uvaľujete na ľudí bremená, ktoré nevládzu uniesť, a sami sa týchto bremien ani prstom nedotknete. Beda vám! Staviate síce pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia, ale od svojich predkov sa nijako nelíšite. Boh vo svojej prozreteľnosti vedel, že budete prenasledovať jeho prorokov a poslov. Preto na hlavu tejto generácie padne vina za preliatu krv všetkých božích mužov od Ábela až po Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a svätyňou. Hovorím vám, že tejto generácii sa pripočíta vina. Beda vám, učitelia Zákona! Skryli ste kľúč, ktorým sa dajú otvoriť dvere pravého poznania. Sami ste nevošli, a tým, ktorí chceli vojsť, ste zabránili." Tieto slová strašne popudili farizejov a učiteľov Zákona, začali doňho dorážať a klásť mu zákerné otázky, aby ho mohli pre nejaký výrok obžalovať. Medzitým sa okolo neho zhromaždili neprehľadné zástupy, dobre že sa navzájom nepošliapali. Ježiš však najprv prehovoril k svojim učeníkom: Predovšetkým sa varujte pokrytectva. Je ako kvas, ktorý ľahko prenikne celé cesto. Nič sa nedá navždy zatajiť, aby sa raz neodhalilo, a nič nie je natoľko utajené, aby sa raz nespoznalo. Všetko, čo ste povedali potme, bude sa počuť na svetle. A čo ste si šeptali za zatvorenými dvermi, bude sa hlásať zo striech." Vám, svojim priateľom, radím: Nebojte sa tých, ktorí môžu zabiť telo, ale nič viac vám urobiť nemôžu. Poviem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, kto má moc vás zabiť aj uvrhnúť do pekla. Koľko stojí päť vrabcov? Pár halierov, nie viac. A pritom Boh nezabudne ani na jedného z nich. Aj vlasy na vašej hlave sú všetky zrátané. A preto sa nebojte, lebo máte v jeho očiach väčšiu cenu ako celý kŕdeľ vrabcov." A ubezpečujem vás, že toho, kto sa tu na zemi verejne prizná ku mne ako k svojmu priateľovi, k tomu sa aj ja priznám v nebi. Ale zapriem pred anjelmi toho, kto mňa zaprel pred ľuďmi. Každý, kto hovorí proti mne, môže získať odpustenie. Ale tomu, kto sa rúha Svätému Duchu, tomu odpustené nebude. A keď vás budú vypočúvať pred úradmi a súdmi, keď vás povedú do synagóg, netrápte sa, čo poviete na svoju obhajobu, lebo Duch Svätý vám to v tej chvíli vnukne." Ktosi zo zástupu ho poprosil: Majstre, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou spravodlivo rozdelil o dedičstvo." Ježiš mu odpovedal: Nie som tu nato, aby som vás delil, alebo rozsudzoval vaše spory." A všetkým povedal: Varujte sa chamtivosti, lebo zmyslom života nie je hromadenie bohatstva." A svoje slová doplnil týmto podobenstvom: Jednému bohatému človeku sa na poliach urodilo tak veľa, že nemal kde uskladniť úrodu. Rozmýšľal, čo urobiť, až napokon zvolal:Už to mám! Staré stodoly zbúram, postavím väčšie a všetky zásoby uložím do nich. Potom si budem môcť odpočinúť a poviem si: Teraz máš zásoby na mnohé roky, pokojne si ži, jedz, pi a zabávaj sa. Ale Boh mu povedal:Blázon, už tejto noci umrieš, a komu zostane to, čo si si nahromadil? Áno, každý človek je blázon, kto si hromadí majetky na zemi, a nie v nebi!" Potom sa obrátil k svojim učeníkom a povedal im: Netrápte sa o svoj život, o to, čo budete jesť, piť a či si budete mať čo obliecť. Život je viac ako pokrm a nápoj a telo je dôležitejšie ako šaty. Všimnite si havrany! Nesejú, nežnú, nemajú stodoly, a Boh ich živí. A vy máte predsa pre neho väčšiu cenu ako vtáci! Mimochodom, čo by vám pomohli starosti? Nech by ste sa starali akokoľvek, môžete si život predĺžiť čo len o hodinu? Určite nie! Ak trápením nevyriešite ani takéto maličkosti, prečo sa trápite o ostatné? Všimnite si poľné kvety. Nepradú, netkajú, a predsa ani Šalamún v celej svojej nádhere nebol tak skvostne oblečený ako ktorýkoľvek z nich. Keď teda Boh tak krásne odieva kvety, ktoré dnes kvitnú a zajtra uvädnú, či sa tým skôr nepostará o vás, ľudia malej viery? A tak sa toľko netrápte tým, čo budete jesť a piť. Za tým sa pachtia hlavne tí, ktorí nepoznajú Boha. Váš nebeský Otec vie, že aj tieto veci potrebujete. No usilujte sa predovšetkým o Božie kráľovstvo, a on vám pridá všetko, čo budete potrebovať. A nebojte sa o budúcnosť, hoci je vás len hŕstka! Váš Otec vám chce darovať kráľovstvo. Nelipnite na tom, čo máte, ale rozdávajte tým, čo potrebujú. Takto si uložíte poklady v nebesiach, kde ich nijaký zlodej neukradne ani mole nerozožerú. A tam, kde je váš poklad, bude aj vaše srdce." Buďte pripravení, oblečení a majte rozsvietené lampy. Buďte ako sluhovia, ktorí čakajú na svojho Pána, kedy príde zo svadby, aby mu otvorili dvere ihneď, ako zaklope. Veľká radosť čaká tých, ktorí bdejú a čakajú na jeho návrat. On sám ich usadí za stôl, vezme si zásteru a sám ich bude obsluhovať. Šťastní budú tí, ktorých Pán nájde bdieť, či príde zvečera, o polnoci alebo až na svitaní. A uvedomte si, že keby pán domu vedel, kedy príde zlodej, nedovolil by mu vlámať sa do svojho domu. Tak aj vy buďte vždy pripravení, lebo Syn človeka príde vtedy, keď s tým budete najmenej rátať." Peter sa ho spýtal: Pane, to vravíš len nám, alebo to platí pre všetkých?" Ježiš odpovedal: Hovoril som o vernom a rozumnom správcovi, ktorého pán poveril, aby rozdeľoval pokrm ostatným pracovníkom. Ak sa pán vráti a zistí, že dobre koná svoju prácu, odmení ho a zverí mu do správy všetko, čo má. Ale beda takému správcovi, ktorý by si povedal:Môj pán sa tak skoro nevráti, a začal by zle zaobchádzať s tými, ktorí mu boli zverení, sám by hodoval a opíjal sa. Keď sa jeho pán nečakane vráti, vyženie ho a naloží s ním ako s neverným sluhom. Kruto ho potrestá, lebo vedel, čo má robiť, ale nerobil to. No sluha, ktorý nepozná vôľu svojho pána a vykoná niečo trestuhodné, dostane miernejší trest. Lebo kto mnoho dostal, od toho sa aj mnoho očakáva, a komu mnoho zverili, od toho sa bude aj mnoho požadovať." Prišiel som zapáliť oheň na zemi, a aký by som bol rád, keby už vzbĺkol. Najprv však musím prejsť krstom utrpenia. A ako mi je úzko, kým sa to stane! Domnievate sa, že som prišiel darovať zemi pokoj? Nie, skôr nezhody a rozbroje. Odteraz sa aj rodiny rozdelia: traja budú za mňa a dvaja proti mne, alebo naopak. Otec bude proti synovi a syn proti otcovi; matka a dcéra budú proti sebe a nevesta proti svokre." Potom sa obrátil k zástupom a povedal: Keď vidíte, že sa na západe sťahujú mračná, hneď poviete, že bude pršať. A máte pravdu. A keď začne fúkať južný vietor, poviete:Dnes bude horúčava, a naozaj je horúce. Prefíkanci! Znamenia na nebi si viete vysvetliť, prečo potom nechcete vidieť znamenia týchto čias? Prečo sami od seba nie ste schopní usúdiť, čo je správne?" Ak ideš so svojím protivníkom na súd, usiluj sa dohodnúť s ním už cestou. Inak ťa zavlečie k sudcovi, sudca ťa vydá dozorcovi a dozorca ťa uvrhne do väzenia. A nevyjdeš odtiaľ skôr, kým svoju dlžobu nezaplatíš do posledného haliera." V tom istom čase priniesli Ježišovi správu, že Pilát dal povraždiť niektorých Židov z Galiley, keď práve obetovali. Myslíte si, že tí Galilejčania boli väčší hriešnici ako vy? Že práve preto ich stihol taký osud? Vôbec nie. Ale nech vám je to na výstrahu: aj vy takisto zahyniete, ak nezanecháte zlé skutky a neoľutujete svoje hriechy. Alebo si myslíte, že tí osemnásti nešťastníci, na ktorých sa zrútila veža v Siloe, boli najväčšími hriešnikmi v Jeruzaleme? Vôbec nie! Ak neprestanete robiť zlo a neoľutujete svoje hriechy, takisto zahyniete." Potom im porozprával toto podobenstvo: Istý človek mal vo svojej záhrade figovník. Keď si prišiel pooberať ovocie, nič na ňom nenašiel. Povedal záhradníkovi:Pozri, už tretí rok čakám, že sa na ňom niečo urodí, ale márne. Vytni ho, lebo tu iba prekáža! Ale záhradník sa prihováral: Pane, nechaj ho ešte jeden rok! Okopem ho, pohnojím, a ak ani na budúci rok neprinesie ovocie, potom ho vytni. " V jednu sobotu učil v synagóge. Bola tam žena, ktorá už osemnásť rokov trpela ťažkou chorobou: celá bola zohnutá a nemohla sa vystrieť. Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal: Žena, je koniec tvojmu trápeniu." Položil na ňu ruky a v tej chvíli sa žena narovnala a oslavovala Boha. Ale predstaveného synagógy pobúrilo, že Ježiš uzdravuje v sobotu, a napomínal zástup: Šesť dní sa má pracovať. Vtedy prichádzajte a dajte sa uzdravovať, nie v sobotu." Ježiš mu povedal: Pokrytci! Či vy nepracujete v sobotu? Či každý z vás neodväzuje v sobotu vola alebo osla a nevedie ho napojiť? A vy si myslíte, že je to hriech, ak som túto židovskú ženu práve v sobotu vyslobodil z pút, v ktorých ju satan držal osemnásť rokov?" Táto odpoveď zmiatla Ježišových odporcov, ale celý zástup sa nadchýnal zázračnými činmi, ktoré Ježiš konal. A znova im začal rozprávať o Božom kráľovstve. K čomu mám prirovnať Božie kráľovstvo?" spýtal sa poslucháčov. Je ako nepatrné horčičné semienko, ktoré si človek zaseje v záhrade. Semienko vyklíči a vyrastie z neho taká mohutná bylina, že na nej môžu hniezdiť vtáci. Alebo ho môžem prirovnať ku kvásku, ktorým žena zarobí cesto. A hoci je múky veľa, stačí trochu kvásku, aby celé cesto dobre vykyslo." Ježiš pokračoval na svojej ceste do Jeruzalema. Chodil z mesta do mesta, z dediny do dediny a všade kázal. Ktosi sa ho spýtal: Pane, je naozaj málo tých, ktorí budú zachránení?" Ježiš mu odpovedal: Dvere do neba sú úzke. Usilujte sa zo všetkých síl cez ne prejsť, lebo mnohí sa budú o to pokúšať, ale nedostanú sa dnu. Lebo len čo pán domu príde, zamkne dvere a už bude neskoro. Mnohí budete búchať na dvere a volať:Pane, pane, otvor nám! Zostanete vonku a pán vám odpovie:Neviem, kto ste a odkiaľ ste! -- Ale veď sme jedávali spolu a učil si na našich uliciach, budete sa brániť. No pán vám odpovie:Vravím vám, že neviem, kto ste. Nemôžete vstúpiť, lebo ste pošpinení hriechom. Choďte preč! Keď zostanete vonku a uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, budete zúfalo nariekať a škrípať zubami. Zo všetkých svetových strán budú prúdiť ľudia, aby zaujali miesta pri stole v Božom kráľovstve. A zapamätajte si: mnohí, ktorými dnes pohŕdajú, zaujmú tam popredné miesta a mnohí, ktorí sú dnes zahŕňaní priazňou a úctou, budú tam medzi poslednými." V tej chvíli prišli za ním niektorí farizeji a varovali ho: Mal by si odtiaľto utiecť, lebo Herodes ťa chce zabiť." Odpovedal im: Choďte a povedzte tomu lišiakovi, že budem vyháňať démonov a uzdravovať chorých dnes aj zajtra, ale na tretí deň dôjdem do cieľa! Áno, dnes, zajtra aj pozajtre musím ísť svojou cestou. Veď nie je možné, aby prorok zahynul inde ako v Jeruzaleme. Jeruzalem, Jeruzalem! Zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorých ti Boh posiela, aby ti pomohli. Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje kuriatka pod ochranné krídla, ale nechcel si. A teraz z tvojho chrámu zostanú len ruiny. A neuvidíte ma skôr, ako budete volať:Sláva tomu, ktorý prichádza k nám v mene Pánovom! " Raz v sobotu istý popredný farizej pozval Ježiša do svojho domu na obed. Bol tam aj človek chorý na vodnatieľku. Farizeji striehli, či ho Ježiš uzdraví. Tu sa Ježiš obrátil na farizejov a učiteľov Zákona s otázkou: Je dovolené v sobotu uzdravovať, alebo nie?" Keďže mu neodpovedali, vzal Ježiš chorého za ruku, uzdravil ho a poslal domov. Potom sa ich spýtal: Ak niekomu z vás spadne v sobotu do studne syn alebo vôl, nevytiahnete ho z nej hneď v sobotu?" Ani teraz mu nevedeli odpovedať. Keď si všimol, ako sa niektorí hostia usilujú zaujať popredné miesto pri stole, dal im túto radu: Ak vás niekto pozve na svadbu, nesadajte si na predné miesto. Lebo by sa mohlo stať, že príde niekto váženejší ako vy a hostiteľ by prišiel za vami a požiadal vás, aby ste si presadli a uvoľnili mu miesto. A vy by ste si so zahanbením museli ísť sadnúť kdesi na koniec stola. Naopak, ak vás pozvú, sadnite si celkom dozadu, keď vás hostiteľ uvidí, príde a povie vám:Poď, priateľ môj, presadni si dopredu! A to vás pozdvihne v očiach ostatných hostí. Lebo ten, kto sa povyšuje, bude ponížený a ten, kto sa ponižuje, bude povýšený." A hostiteľovi povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných či bohatých susedov, inak by zasa oni pozvali teba a dostal by si odplatu. Radšej pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých. Tí sa ti nemajú čím odmeniť, ale ty budeš mať v srdci radosť. A pri vzkriesení spravodlivých ťa Boh za to odmení." Jeden z hostí, čo sedel pri stole s Ježišom, zvolal: Aké to bude šťastie pre každého, kto bude pozvaný k stolu v Božom kráľovstve!" Na to mu odpovedal Ježiš týmto podobenstvom: Istý muž chystal veľkú hostinu a pozval na ňu mnoho ľudí. Keď sa priblížil ten slávnostný deň, poslal svojho sluhu k pozvaným s odkazom:Príďte, všetko je už pripravené! Ale pozvaní sa začali svorne vyhovárať. Jeden povedal:Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma. Druhý sa vyhovoril:Žiaľ, nemôžem prísť. Kúpil som päť párov volov a musím ich vyskúšať. Tretí sa ospravedlňoval:Práve som sa oženil. Uznaj, že nemôžem prísť. Keď sa sluha vrátil a všetko rozpovedal pánovi, ten sa rozhneval a prikázal sluhovi:Choď rýchlo do ulíc a na námestia a pozvi sem chudobných, zmrzačených, slepých a chromých. Sluha sa vrátil a povedal:Splnil som tvoj príkaz, ale ešte ostalo dosť miesta. Tu mu pán prikázal:Choď na poľné cesty a medzi ohrady a každého, koho stretneš, doveď sem, nech sa naplní môj dom. Z tých, čo boli pozvaní, však ani jeden neokúsi nič z mojej hostiny. " Šli za ním obrovské zástupy. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Kto ma chce nasledovať, musí ma mať radšej ako svojho otca a matku, ako svoje deti, bratov a sestry, ba väčšmi ako sám seba, ináč nemôže byť mojím učeníkom. Kto nie je ochotný znášať ťažkosti, ktoré mu nastanú, keď ma bude nasledovať, nemôže byť mojím učeníkom. Kto chce stavať dom, musí si najprv urobiť rozpočet a odhadnúť, či bude mať dosť prostriedkov na jeho dokončenie. Inak, ak postaví iba základy a stavbu nedokončí, všetci sa mu budú vysmievať: Pozrite, to je ten, čo začal stavať, ale nedokončil, lebo nemal na to. Alebo ak niektorému kráľovi hrozí vojna, či najprv nezvolá vojenskú radu a neporadí sa, či môže so svojimi desaťtisíc vojakmi čeliť dvadsiatim tisícom? Ak sa ukáže, že nie, či nepošle svojich poslov vyjednávať o mier skôr, ako ho nepriateľ napadne? A tak sa nikto z vás nemôže stať mojím učeníkom, kým si dobre nerozváži, čoho by sa musel pre mňa vzdať." Soľ je dobrá, ale ak stratí svoju slanosť, čo s ňou? Soľ bez chuti sa nehodí na nič, ani len na hnojenie, musí sa vyhodiť. Kto má uši, nech počuje." Do Ježišovej blízkosti často prichádzali výbercovia daní a ľudia zlej povesti, aby ho počúvali. Farizeji a učitelia Zákona sa nad tým pohoršovali a vraveli: S takou zberbou sa priatelí a sedáva s nimi za jedným stolom!" Ježiš im na to odpovedal podobenstvom: Keby niekto z vás mal sto oviec a jedna z nich by sa mu stratila, nepokúsil by sa ju nájsť? Nechá tých deväťdesiatdeväť sa pásť a pôjde hľadať tú stratenú. Bude ju hľadať dovtedy, kým ju nenájde. A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a radostne ju ponesie domov. Zavolá svojich priateľov i susedov a povie im:Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovečku! Podobne v nebi bude ešte väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa napraví, ako nad deväťdesiatimi deviatimi, ktorí si myslia, že nepotrebujú pokánie." Alebo si predstavte ženu, ktorá má desať strieborných mincí a jedna sa jej doma niekde zakotúľa. Či nerozsvieti svetlo, nepovymetá všetky kúty a nebude hľadať dovtedy, kým ju nenájde? A keď ju nájde, určite zavolá všetky susedy a povie im:Radujte sa so mnou, lebo som našla svoj stratený peniaz. A takú radosť majú aj anjeli v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý oľutuje svoje hriechy." A pokračoval: Istý muž mal dvoch synov. Mladší prišiel za otcom a povedal:Otec, daj mi už teraz podiel z dedičstva, ktorý nám mieniš raz zanechať. A tak otec rozdelil svoj majetok medzi oboch synov. O niekoľko dní predal mladší syn svoj podiel a pobral sa z domu do ďalekej krajiny. Tam prehýril všetko, čo mal. Keď všetko premrhal, vypukol v tej krajine hlad a on nemal takmer čo položiť do úst. Šiel teda a najal sa do služby u jedného obyvateľa tej krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. Túžil sa dosýta najesť aspoň šupiek, ktorými kŕmili svine, ale ani tie nedostal. Napokon vstúpil do seba a povedal si: U môjho otca ešte aj robotníci majú chleba nazvyš a ja tu umieram od hladu. Vrátim sa domov a poviem otcovi:Otec, previnil som sa voči nebu aj voči tebe a dobre viem, že si nezaslúžim, aby si ma ešte nazýval svojím synom. Ale prijmi ma, prosím, aspoň ako robotníka. A tak sa pobral domov. Otec ho zbadal už z diaľky a premknutý súcitom mu vybehol oproti, objal ho a vybozkával. Otec môj, povedal syn,previnil som sa voči nebu aj voči tebe, nezaslúžim si, aby som bol ešte tvojím synom. Ale otec rozkázal svojim sluhom:Rýchlo prineste najkrajšie šaty a oblečte mu ich, na prst mu nastoknite prsteň a obujte mu topánky. Zarežte vykŕmené teľa a pripravte hostinu. Spoločne oslávime jeho návrat. Veď je to, akoby bol umrel a zasa ožil. Bol stratený a našiel sa. A tak oslavovali jeho návrat. Starší syn sa vracal z poľa a počul, ako sa z domu ozýva hudba a tanec. Zavolal si jedného sluhu a spýtal sa ho, čo sa deje. Oznámil mu:Vrátil sa tvoj brat a tvoj otec od radosti, že sa vrátil živý a zdravý, dal zarezať vykŕmené teľa a pripraviť slávnostnú hostinu. Starší brat sa rozhneval a vôbec nechcel ísť dnu. Otec vyšiel von a prehováral ho. Ale syn mu vyčítal:Toľké roky som pre teba drel, vo všetkom som ťa poslúchal, no nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som si pozval na hostinu svojich priateľov. A teraz, keď sa vrátil tvoj miláčik, ktorý všetko prehýril s ľahkými ženami, dal si zarezať vykŕmené teľa a usporiadal si mu hostinu! Syn môj drahý, povedal mu otec,ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. Ale teraz máme dôvod sa radovať. Veď tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. " Potom Ježiš porozprával učeníkom iný príbeh: Jeden boháč mal správcu a toho obvinili zo sprenevery. Pán si ho dal zavolať a povedal mu:Čo to o tebe počúvam? Predlož mi všetky účty, a ak si ma podvádzal, dám ti výpoveď. Správca rozmýšľal:Čo teraz? Lopatou sa neuživím a žobrať sa hanbím. Ale už viem, ako si získať priateľov. Možno mi pomôžu zohnať slušné miesto, ak budem prepustený! Zavolal si jedného po druhom dlžníkov svojho pána a spýtal sa prvého:Koľko si dlžný môjmu pánovi? Dlžník povedal:Sto džbánov olivového oleja. Správca mu poradil:Tu máš svoj dlžobný úpis, sadni si a napíš nový na päťdesiat. Potom sa spýtal druhého dlžníka:A ty si koľko dlžný? Odpovedal:Sto vriec pšenice. Správca mu poradil:Vezmi si dlžobný úpis a napíš nový na osemdesiat. Pán napokon prefíkaného správcu pochválil, že si počínal prezieravo. Treba priznať, že ľudia tohto sveta bývajú prezieravejší, keď im ide o zisk, ako veriaci, keď ide o večný život. Hovorím vám, na peniazoch lipne veľa špiny. Ak však nimi niekomu pomôžete, premeníte ich na hodnotu, ktorá sa vám vráti vo večnosti." Ježiš pokračoval: Kto je spoľahlivý v drobnostiach, je spoľahlivý aj v podstatných veciach. A ten, kto je nepoctivý v maličkostiach, zlyháva aj v závažných veciach. A ak ste teda nepoctiví v pozemských veciach, kto môže dôverovať vašej viere v Boha? Ak neviete správne zaobchádzať s nespravodlivými peniazmi, kto vám zverí pravé bohatstvo? Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude zanedbávať a druhému obetavo slúžiť, alebo prvému dá prednosť a druhého zanedbá. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone." Počuli to farizeji, ktorí sa pachtili za peniazmi, a vysmiali sa mu. Ale Ježiš im povedal: Robíte dobrý dojem na ľudí svojou zbožnosťou, ale Boh pozná vaše srdce. Svojou vznešenou honosnosťou si získavate obdiv ľudí, ale Boh ňou pohŕda. Obdobie Zákona a prorokov sa skončilo Jánom Krstiteľom. Teraz počujete radostnú správu, že prišlo Božie kráľovstvo, a kdekto si robí nárok na vstup do neho. Ale nemýľte sa, skôr pominie nebo aj zem, ako by jediná z požiadaviek Božieho zákona stratila platnosť. Napríklad, kto sa rozvádza so svojou ženou a berie si inú, previňuje sa proti prikázaniunescudzoložíš; a kto sa žení s rozvedenou, takisto cudzoloží." Bol raz jeden bohatý človek, ktorý sa honosne obliekal, každý deň hodoval a oddával sa pôžitkom. Pri bráne jeho domu líhal žobrák Lazár. Telo mal samý vred. Aby si zahnal hlad, čakal na zvyšky z boháčovho stola. Neraz pribehli psy a oblizovali mu otvorené rany. Lazár zomrel a anjeli ho preniesli do raja, kde sa stretol s Abrahámom. Krátko nato zomrel aj boháč. Pochovali ho a jeho duša sa dostala do pekla. Tam v mukách zdvihol oči a v diaľke zazrel Abraháma spolu s Lazárom. Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou, zavolal.Pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a zvlažil mi jazyk, lebo trpím v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal:Synu, rozpomeň sa, že ty si žil na zemi v prepychu a hojnosti, no Lazár v biede a utrpení. Teraz sa on má dobre a ty trpíš. Okrem toho vás delí obrovská priepasť, ktorú nik nemôže prekonať, aj keby chcel. Nato boháč povedal:Tak ťa prosím, otec Abrahám, pošli ho aspoň k mojim piatim bratom, nech ich varuje, aby sa aj oni nedostali na toto miesto múk. Ale Abrahám mu odpovedal:Majú predsa Písmo, môžu sa správať podľa neho. Boháč namietal:Nie, otec Abrahám, na Písmo oni nedajú, ale keby niekto vstal z mŕtvych, tomu by uverili a odvrátili sa od svojich hriechov. Abrahám povedal:Ak nedajú na Mojžišov zákon a prorokov, nedajú sa presvedčiť, aj keby niekto vstal z mŕtvych. " Nie je možné, aby neprišli pokušenia," povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, ale beda tomu, kto ich spôsobuje. Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z tých maličkých. Vystríham vás predtým." Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu. A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou:Ľutujem to, zakaždým mu odpusť." Jedného dňa poprosili učeníci Pána: Daj nám viac viery!" Odpovedal im: Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši:Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora, stalo by sa to. A ešte niečo: Ak sa sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol, nie je zbavený domácich povinností. Alebo ste azda počuli, že by si hneď sadol za stôl a že by ho Pán obsluhoval a ďakoval mu za splnenú úlohu? Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte:Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou! " Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou. Keď prichádzal k jednej dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastali a zďaleka naňho volali: Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!" Pozrel na nich a povedal: Choďte a ukážte sa kňazom!" Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby. Keď jeden z nich zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán. Tu sa Ježiš spýtal: Neuzdravil som vás desiatich? Kde je deväť ostatných? Prečo sa nevrátili, aby sa poďakovali Bohu ako tento cudzinec?" Potom sa obrátil k Samaritánovi a doložil: Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila." Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať. Ani sa nedá povedať:Je tu alebo tam. Veď kráľovstvo Božie je už tu medzi vami!" Svojim učeníkom však povedal: Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní. Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť:Kristus je tam, alebo:Je tuná! Nežeňte sa ta a nechoďte za ním. Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude jeho návrat. Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne. V deň, keď Syn človeka znova príde, budú ľudia žiť takisto ako za dní Noema. Aj vtedy sa zaujímali iba o jedlo, pitie a zmyselné rozkoše. Trvalo to až dovtedy, kým nenastala potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou v korábe. Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali -- až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy pršal oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka. V tej chvíli nech budete kdekoľvek, nevracajte sa po nič domov. Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou. Kto by lipol iba na svojom pozemskom živote, stratí ho, ale kto ho odovzdá Bohu, ten ho získa pre večnosť. V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli, jeden bude vzatý, druhý zostane. Dve ženy budú pracovať v domácnosti, jedna bude vzatá, druhá zostane. Dvaja muži budú pracovať na poli, jeden bude vzatý, druhý zostane." Učeníci sa ho spýtali: Kde to bude, Pane?" Ježiš im odpovedal: Kde bude telo, ta sa zlietnu aj supy." Jedného dňa im vyrozprával podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. V ktoromsi meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a na ľudskú mienku nedal. Chodievala za ním istá vdova, ktorá sa uňho dovolávala práva proti človeku, čo jej ublížil. Sudca sa jej najprv nechcel zastať, ale potom si povedal: Aj keď sa Boha nebojím a na ľudí nedbám, predsa sa jej zastanem, lebo inak ma svojou neodbytnosťou celkom umorí." A Pán doložil: Vidíte, takej neodbytnej prosebníčke vyhovel aj nespravodlivý sudca! Ako by sa potom Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú vo dne i v noci? Aj keď ich hneď nevypočuje, trpezlivo ich načúva a nakoniec pomôže v pravý čas. Ale keď Syn človeka znovu príde, nájde ľudí s takou vytrvalou vierou?" O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a na iných hľadeli zvysoka, porozprával Ježiš toto podobenstvo: Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa pomodlili. Jeden z nich bol farizej a druhý colník. Farizej si zastal vpredu a takto sa modlil:Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník. Dva razy do týždňa sa postievam a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov. No colník stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a takto sa modlil:Bože, zľutuj sa nado mnou, som veľký hriešnik. Dôrazne vám hovorím, že colník sa vrátil domov ospravedlnený, a nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený." Jedného dňa priniesli matky Ježišovi malé deti, aby sa ich dotýkal. Keď to učeníci videli, odháňali ich. Ale Ježiš si zavolal deti k sebe a povedal: Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Hovorím vám, kto neuverí vo mňa tak bezvýhradne ako dieťa, nikdy doň nevojde." Jeden vznešený muž sa spýtal Ježiša: Dobrý učiteľ, čo musím robiť, aby som získal večný život?" -- Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je iba Boh. A poznáš predsa prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nikoho krivo neobviníš, budeš si vážiť svojich rodičov." Muž odpovedal: Tieto prikázania sa usilujem zachovávať od svojej mladosti." Ježiš mu povedal: A predsa ti ešte niečo chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma." Keď to muž počul, zosmutnel a odišiel, lebo bol veľmi bohatý. Keď Ježiš videl, ako smutný odchádza, povedal: Ako ťažko prichádzajú bohatí ľudia k Bohu. To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva." Tí, čo to počuli, zvolali: Ak je to také ťažké, kto vôbec môže byť spasený?" Odpovedal im: Na čo človek nestačí, to môže urobiť Boh." Nato povedal Peter: Ty vieš, že sme pre teba opustili všetko a šli sme za tebou." -- Áno," odpovedal im, každý, kto sa pre Božie kráľovstvo niečoho vzdal -- domova, manželky, súrodencov, rodičov alebo detí -- dostane bohatú odmenu: už na tomto svete získa omnoho viac a v budúcom svete dostane večný život." Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo predpovedali starodávni proroci o Synovi človeka. Odovzdajú ho do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia a opľujú ho. Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych." Ale učeníci nič z toho nepochopili a jeho slová ostali pre nich záhadou. Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral. Počul, že okolo prúdia davy ľudu, a spytoval sa, čo sa to deje. Povedali mu, že tadiaľ prechádza Ježiš z Nazareta. Len čo to počul, zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, ale on volal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď sa slepý k nemu dostal, spýtal sa ho Ježiš: Čo chceš, aby som pre teba urobil?" -- Pane, túžim vidieť," odpovedal. Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila," povedal mu Ježiš. Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha. Ježiš prechádzal cez mesto Jericho. Istý muž zvaný Zachej, hlavný výberca daní a veľký boháč, zatúžil vidieť Ježiša. Bol však nízkej postavy a pre veľký zástup, ktorý sa tlačil okolo Ježiša, ho nevidel. Predbehol sprievod, vyškriabal sa na morušu a odtiaľ ho pozoroval. Keď Ježiš došiel až na to miesto, pozrel sa hore a povedal: Zachej, zostúp rýchlo dolu, lebo dnes chcem byť tvojím hosťom." Zachej čo najrýchlejšie zliezol a s radosťou ho viedol do svojho domu. Ale ľudia zo zástupu sa pohoršovali: Ide na návštevu k jednému z najväčších zdieračov." Tu Zachej zastal a povedal Ježišovi: Pane, polovicu svojho majetku rozdám chudobným, a ak som niekoho okradol, štvornásobne mu to vynahradím." Ježiš mu povedal: Dnes spása zavítala do tvojho domu. Veď ty si bol jedným zo stratených synov Abraháma a ja, Syn človeka, som prišiel hľadať a zachraňovať stratených." Keďže bol neďaleko Jeruzalema a mnohí sa domnievali, že Boh pri jeho vstupe do Jeruzalema nastolí svoje kráľovstvo, vyrozprával im podobenstvo, aby ich zbavil nesprávnej predstavy. Jeden vznešený muž odišiel do ďalekej krajiny, aby sa tam dal korunovať a vrátil sa späť ako kráľ. Pred svojím odchodom si zavolal desiatich úradníkov, každému z nich zveril určitú sumu a povedal:Vložte peniaze do niečoho a usilujte sa niečo získať. Ale niektorí z jeho občanov ho nenávideli a poslali za ním poslov s odkazom, že nechcú, aby sa stal ich kráľom. Ale po nejakom čase sa predsa vrátil ako kráľ a dal si predvolať úradníkov, ktorým zveril peniaze. Chcel zistiť, ako s nimi hospodárili. Prišiel prvý a hlásil:Pane, získal som desaťkrát viac, ako si mi zveril. -- Výborne, pochválil ho kráľ.Si dobrý hospodár. Správne si zaobchádzal s tou neveľkou sumou, čo som ti zveril. Za odmenu ťa menujem správcom nad desiatimi mestami. Potom pristúpil druhý úradník:Pane, získal som päťnásobne vyšší zisk, ako bola pôvodná suma. Aj toho pán pochválil a ustanovil ho správcom nad piatimi mestami. Ale tretí muž priniesol naspäť len tú istú sumu, ktorú mu kráľ zveril.Uložil som ju na bezpečné miesto, povedal, lebo viem, že si prísny, žiadaš aj to, čo si nedal, a žneš aj to, čo si nezasial. Tomu kráľ povedal: Tvoje vlastné slová ťa súdia, ty leňoch. Vedel si, čo som rozkázal, no neurobil si to. Prečo si moje peniaze aspoň nezveril peňažníkom, aby priniesli úroky? Potom sa obrátil k tým, čo stáli okolo neho:Vezmite mu tie peniaze a dajte tomu, čo vyťažil najviac. Namietli:Pane, veď on už má dosť! -- Áno, odpovedal kráľ, ten, čo má, dostane ešte viac, a ten, čo má málo, príde aj o to, čo má. A nepriateľov, ktorí ma nechceli za kráľa, priveďte sem a pred mojimi očami ich pobite. " Keď Ježiš dorozprával tento príbeh, pokračoval v ceste do Jeruzalema. Neďaleko Betfage a Betánie pri Olivovom vrchu vyzval svojich učeníkov: Choďte naproti do mestečka. Nájdete tam uviazaného oslíka, na ktorom dosiaľ nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte sem. Keby sa vás niekto spýtal, prečo to robíte, odpovedzte:Pán ho potrebuje. " Šli a našli všetko tak, ako im Pán povedal. Keď odväzovali osliatko, prišli majitelia a spýtali sa ich, prečo to robia. Odpovedali: Pán ho potrebuje." Potom osliatko priviedli k Ježišovi, prestreli mu na chrbát svoje plášte a vysadili naň Ježiša. A ľudia dokonca vystielali svojimi plášťami cestu, po ktorej išiel. Keď sa priblížil k Olivovému vrchu, začal zástup učeníkov nadšene, radostne a hlasno chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré na vlastné oči videli. Volal: Nech žije kráľ, ktorého nám posiela Boh! Nech sa raduje nebo! Sláva Bohu na výsostiach!" Ale niektorí farizeji zo zástupu mu dohovárali: Napomeň svojich učeníkov, aby sa takto nerúhali!" Ale Ježiš im odpovedal: Ak oni budú mlčať, kamene pri ceste budú kričať." Keď už boli blízko a uvidel na mesto, vstúpili mu do očí slzy a so smútkom povedal: Keby si aspoň dnes pochopilo, čo ti môže priniesť pokoj. Ale ty nič nechápeš, a tak príde deň, keď ťa nepriatelia obkľúčia, oboženú valom a zovrú zo všetkých strán. Napokon ťa zrovnajú so zemou, tvoje deti pobijú a nenechajú kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas, keď k tebe prichádza Boh." Potom vstúpil do chrámu a začal z neho vyháňať všetkých, čo tu kupčili, a povedal im: Je napísané: Môj chrám je miestom modlitieb, ale vy ste z neho urobili pelech lotrov! Potom deň čo deň vyučoval v chráme. Veľkňazi a učitelia Zákona ho chceli za pomoci popredných občanov pripraviť o život, ale nevedeli, ako to urobiť, lebo ľud mu priam visel na ústach. Jedného dňa, keď učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí predstavitelia s otázkou, akým právom povyhadzoval kupcov z chrámu. Kým vám odpoviem, rád by som sa vás aj ja na niečo spýtal. Kto poveril Jána Krstiteľa jeho poslaním? Boh alebo ľudia?" Touto otázkou ich zaskočil a začali sa medzi sebou dohadovať: Ak povieme, že Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili. Ak povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján Krstiteľ bol prorok." Napokon mu odpovedali: Nevieme, kto poslal Jána." Ježiš im na to povedal: Tak ani ja vám neodpoviem, kto mňa poveril." Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami. Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali. Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali. Čo mám robiť? spytoval sa majiteľ vinice v duchu.Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt. Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán:Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša. Vyvliekli ho teda z vinice a zabili. Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným." -- Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili," namietali tí, čo ho počúvali. Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: Čo teda znamenajú slová Písma:Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným? " A doložil: Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví." Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu. Pokúšali sa ho teda prichytiť pri nejakom výroku, ktorý by mohli ohlásiť rímskemu miestodržiteľovi a pre ktorý by ho mohli zatknúť. Hľadali teda vhodnú príležitosť a poslali za ním svojich špehúňov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Povedali Ježišovi: Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý vždy vraví pravdu, nedbá na ľudskú mienku a vždy nabáda žiť podľa Božích požiadaviek. Povedz nám teda, či máme platiť dane rímskemu cisárovi, alebo nemáme?" Ježiš vedel, že to má byť pre neho pasca, a tak im povedal: Ukážte mi peniaz! Čí obraz je na ňom? A čie meno?" Odpovedali mu: Cisárovo." Nato im Ježiš povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie." Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči. Tu pristúpili k nemu niektorí saduceji -- tí popierajú zmŕtvychvstanie -- a povedali mu: Podľa Mojžišovho zákona, ak nejaký muž umrie bezdetný, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a zachovať meno mŕtveho. Predstavme si rodinu, kde by bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil a zomrel bez potomka. Vdovu si vzal druhý brat a tiež zomrel bez detí. Tak sa to zopakovalo aj s ďalšími. Všetci pomreli a nezanechali deti. Napokon zomrela aj žena. Komu bude pri vzkriesení patriť, keď mala sedem mužov?" Ježiš im na to odpovedal: Manželstvo je len v pozemskom živote. Tí, ktorí budú hodní vstať z mŕtvych a dostať sa do neba, sa už nebudú ženiť. A nebudú ani umierať. V tomto sa budú podobať anjelom a budú Božími synmi, lebo ich Boh vzkriesil z mŕtvych do nového života. A čo sa týka vašej otázky, či je vzkriesenie, alebo nie, to naznačil Mojžiš, keď opisuje, ako sa mu zjavil Boh v horiacom kri. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba. Ak je Pán Bohom určitej osoby, to znamená, že tá osoba je živá, a nie mŕtva! Z Božieho hľadiska sú teda všetci živí." Majstre, dobre si im odpovedal!" poznamenali niektorí z učiteľov Zákona. A už sa neodvážili dávať mu ďalšie otázky. No tu sa ich Ježiš spýtal: Ako môžu nazývať Mesiáša synom Dávidovým? Veď sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Povedal Hospodin môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh. Ako by teda mohol byť Mesiáš Dávidovým potomkom, keď ho nazýva svojím Pánom?" Učeníkom potom pred všetkými povedal: Varujte sa takých znalcov Zákona, ktorí sa radi ukazujú v honosných odevoch a čakajú, že ich ľudia budú na uliciach úctivo zdraviť. Pri bohoslužbách sedávajú v prvých radoch a na hostinách si vyhradzujú čestné miesta. Dlho sa modlievajú, aby urobili dobrý dojem, a nehanbia sa dať hostiť vdovám. Takých postihne prísny súd." Ježiš pozoroval, ako zámožní ľudia vhadzujú peniaze do chrámovej pokladnice. Videl aj jednu chudobnú vdovu, ako tam vhodila dve drobné mince. Ježiš na to poznamenal: Táto chudobná vdova dala vlastne viac ako ostatní. Lebo tí darovali iba to, čo im zvyšovalo, ale táto žena dala všetko, čo mala." Niektorí učeníci obdivovali, z akého krásneho kameňa je postavený chrám a ako nádherne je vyzdobený pamätnými darmi. Ale Ježiš povedal: Prídu dni, keď zo všetkého, čo teraz obdivujete, nezostane kameň na kameni. Všetko sa premení na obrovské rumovisko." Majstre, kedy sa to stane?" zvolali. Budú tomu predchádzať nejaké znamenia?" Odpovedal im: Nedajte sa nikým pomýliť. Lebo mnohí prídu a budú sa vyhlasovať za Mesiáša. Budú vravieť:Čas už nastal. Ale neverte im. Keď počujete o vojnách a povstaniach, nedeste sa. To všetko musí prísť, ale koniec nenastane hneď. Národy povstanú proti národom a kráľovstvá proti kráľovstvám. A budú veľké zemetrasenia a v mnohých krajinách vypukne hlad a mor a na nebi sa budú objavovať nezvyčajné úkazy. Ale tomu všetkému bude ešte predchádzať obdobie veľkého prenasledovania. Budú vás vláčiť po súdoch, vodiť pred kráľov a vládcov, a to len preto, že ste uverili vo mňa. No vtedy budete mať príležitosť svedčiť o mne. A netrápte sa, akými slovami sa budete obhajovať, lebo ja vám vnuknem pravé slová aj vhodné dôkazy, ktoré vaši odporcovia nebudú môcť vyvrátiť. Neraz vás zradia aj vlastní rodičia, súrodenci, príbuzní a priatelia. Ba niektorých z vás aj usmrtia. A všetci vás budú nenávidieť, lebo sa hlásite ku mne. Ale nebojte sa, lebo ani jeden vlas z hlavy sa vám nestratí. Ak vytrváte, získate večný život." Keď uvidíte, že Jeruzalem obkľučujú vojská, vedzte, že sa priblížila jeho skaza. Tí, čo budú v Judsku, nech utečú do hôr. Tí, čo budú v Jeruzaleme, nech z neho odídu, a tí, čo budú mimo, nech sa do neho nevracajú. Budú to dni trestu a splní sa všetko, čo o tom napísali proroci. Zle bude v tých dňoch tehotným ženám a pridájajúcim matkám. Veľké utrpenie čaká tento národ, lebo Boží hnev je namierený proti nemu. Mnohých povraždia a mnohých odvlečú do vyhnanstva alebo do zajatia po celom svete a po Jeruzaleme budú šliapať pohania až dovtedy, kým Boh aj s nimi neskoncuje." A budú zvláštne úkazy na slnci, na mesiaci aj na hviezdach. Ľudia na zemi budú prežívať nesmiernu úzkosť a nebudú vedieť, kam sa podieť pred hukotom rozbúreného mora. Celý svet zachváti smrteľný strach z neistoty, čo sa ide diať, lebo aj zákony vesmíru sa porušia. A vtedy všetky národy zeme uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s veľkou mocou a slávou. Keď sa to všetko začne diať, vzpriamte sa a zdvihnite hlavy. Vaša záchrana je blízko!" Svoje slová zdôraznil podobenstvom: Všimnite si figovník alebo ktorýkoľvek iný strom. Keď vypučí lístie, viete, že sa blíži leto. A takisto, keď uvidíte všetky znamenia, o ktorých som vám hovoril, poznáte, že sa blíži Božie kráľovstvo. Dôrazne vám hovorím, že skôr, ako nastane koniec tejto epochy, začne sa toto všetko diať. Nebo aj zem sa raz pominú, ale moje slová nikdy nestratia svoju platnosť." Dávajte si pozor, aby vás môj nečakaný príchod neprekvapil. Dbajte, aby vaša myseľ nebola otupená nestriedmosťou, opilstvom a starosťami o živobytie. Lebo inak vás môže ten deň zastihnúť ako pasca, z ktorej nebude úniku. Preto buďte ustavične v strehu a neprestajne sa modlite, aby ste unikli hrôzam, ktoré majú prísť, a mohli ste napokon obstáť pred Synom človeka." Ježiš každý deň učil v chráme, ale na noc odchádzal na vrch, ktorý sa volal Olivový. No hneď zrána prichádzal všetok ľud do chrámu, aby ho počúval. Priblížila sa Veľká noc -- židovský sviatok nekvasených chlebov. Veľkňazi a učitelia Zákona hľadali spôsob, ako Ježiša pripraviť o život. Ale báli sa, aby to nevyvolalo vzburu medzi ľuďmi, ktorí sa na veľkonočné sviatky zhromažďovali v Jeruzaleme. Vtedy Judáš Iškariotský, jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, podľahol satanskému pokušeniu, pobral sa za veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a ponúkol sa, že im pomôže Ježiša zatknúť. Pravdaže, nesmierne sa zaradovali a sľúbili mu odmenu. Od tej chvíle striehol Judáš na vhodnú príležitosť, ako ho zatknúť nenápadne, bez mnohých svedkov. Nastal deň, v ktorom Židia zabíjali veľkonočného baránka a jedávali ho spolu s nekvasenými chlebmi. Preto poslal Ježiš Petra a Jána, aby pripravili veľkonočnú večeru. Spýtali sa ho: Kde chceš, aby sme ju pripravili?" Odpovedal im: Keď prídete do mesta, stretnete tam muža, ktorý ponesie krčah s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi povedzte:Náš učiteľ ťa prosí, aby si nám ukázal miestnosť, kde bude môcť so svojimi učeníkmi jesť veľknočného baránka. Ukáže vám veľkú, už prichystanú hornú sieň. Tam pripravte večeru." Odišli a našli všetko tak, ako im povedal, a tam pripravili veľkonočnú večeru. Keď bolo všetko hotové, prišiel Ježiš aj so svojimi dvanástimi učeníkmi a v stanovenú hodinu zasadli okolo stola. Povedal im: Veľmi som túžil jesť s vami baránka skôr, ako budem trpieť. Je to naposledy, čo ho takto jeme. Lebo vám hovorím, že ho už nebudem jesť dovtedy, kým sa to, čo baránok predstavuje, nenaplní v Božom kráľovstve." Potom vzal kalich s vínom, poďakoval a povedal: Vezmite a podávajte si medzi sebou. Lebo ja už nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie kráľovstvo." Potom vzal chlieb, poďakoval sa Bohu, lámal ho a podával ho svojim učeníkom so slovami: Toto je moje telo, ktoré sa za vás obetuje. Jedávajte ho na moju pamiatku." Po večeri im opäť podal kalich a povedal: Tento kalich je znamením novej zmluvy, spečatenej mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva. Ale tu za stolom sedí človek, ktorý ma zradí. Viem, že musím zomrieť, je to v Božom pláne, ale beda tomu, kto ma zradí." Po týchto slovách sa začali dohadovať, kto z nich by bol schopný čosi také urobiť. Napokon sa medzi nimi rozpútal spor, kto z nich je najväčší. Ježiš im povedal: Tu na zemi panujú vládcovia a dávajú sa nazývať dobrodincami. Medzi vami nech je to opačne. Nechcite panovať, ale slúžiť. Kto je medzi vami najväčší, nech koná, akoby bol posledný, a kto je na čele, nech slúži ostatným. Kto je väčší? Ten, kto sedí za stolom a dá sa obsluhovať, alebo ten, čo obsluhuje? Všeobecne platí, že ten, kto sa dá obsluhovať. No ja som medzi vami ako ten, kto slúži. Až doposiaľ ste mi v mojich skúškach verne stáli po boku. Môj Otec mi dal kráľovstvo a ja vám dávam právo, aby ste v tom kráľovstve jedli a pili pri mojom stole, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela." Potom oslovil Šimona Petra: Satan si vyžiadal, aby vás smel preosiať ako pšenicu, ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera celkom nezlyhala. Ale keď sa raz obrátiš, posilňuj a utvrdzuj vieru svojich bratov." Šimon mu odpovedal: Pane, som pripravený ísť s tebou do väzenia, ba aj na smrť." Ale Ježiš mu povedal: Vravím ti, Peter, prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš." Potom sa spýtal ostatných učeníkov: Keď som vás poslal hlásať radostnú zvesť bez peňazí, bez tašky aj bez obuvi, chýbalo vám niečo?" Odpovedali: Nechýbalo." -- Ale odteraz si berte peniaze aj tašku. A kto nemá meč, nech radšej predá šaty a kúpi si ho. Lebo nastal čas, keď sa splní proroctvo Písma:Bude odsúdený ako zločinec. " Povedali mu: Pane, máme tu dva meče." -- To stačí," odpovedal. Potom sa ako zvyčajne pobral na Olivový vrch. Išli s ním aj učeníci. Keď došli na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste obstáli v ťažkých skúškach." Potom sa od nich vzdialil asi tak na dohodenie kameňom, kľakol si a modlil sa: Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane tvoja vôľa, nie moja." Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. Ježiš sa v smrteľnej úzkosti modlil ešte horlivejšie. Pot mu ako krvavé kvapky stekal na zem. Keď napokon vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať, zmorených smútkom. Ako môžete spať?" prebudil ich. Vstaňte a modlite sa, aby ste obstáli v skúškach." Ešte kým hovoril, zjavil sa húf ľudí na čele s Judášom, jedným z dvanástich učeníkov. Pristúpil k Ježišovi a pozdravil ho priateľským bozkom. Ježiš sa ho spýtal: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?" Keď ostatní učeníci pochopili, čo sa deje, zvolali: Pane, máme ťa brániť?" Jeden z nich naozaj vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi pravé ucho. Ale Ježiš im povedal: Prestaňte!" Dotkol sa ucha zraneného a uzdravil ho. Potom sa obrátil k veľkňazom, veliteľom stráže a vodcom ľudu, ktorí šli na čele zástupu: Som azda zlodej, že ste vyšli proti mne s mečmi a kyjmi? Prečo ste ma nezatkli v chráme? Veď som tam bol každý deň. Ale teraz nastala vaša chvíľa -- čas, keď vláda tmy vrcholí." Tu sa ho zmocnili a odviedli do veľkňazovho paláca. Peter šiel obďaleč za ním. Vojaci rozložili uprostred nádvoria oheň a posadali si okolo neho. Aj Peter si prisadol k nim, aby sa zohrial. Ako mu oheň osvietil tvár, všimla si ho jedna slúžka, premerala si ho a povedala: Pozrite sa, aj tento s ním chodil!" Ale Peter to zaprel: Žena, veď ja ho vôbec nepoznám!" Po chvíli si ho všimol ktosi iný: Aj ty si určite jeden z nich." Peter sa ohradil: Nie som!" Asi o hodinu zasa ktosi začal tvrdiť: Naozaj, aj tento patrí k Ježišovým učeníkom, veď pochádza z Galiley." No Peter to zasa poprel: Človeče, vôbec neviem, o čom hovoríš!" A vtom, ešte skôr, ako dohovoril, zakikiríkal kohút. Tu sa Ježiš obrátil a zadíval sa na Petra. Peter si hneď spomenul, čo mu Pán povedal: Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš." Vyšiel z nádvoria a trpko sa rozplakal. Stráž sa začala Ježišovi posmievať. Zaviazali mu oči, bili ho po tvári a vraveli: Si predsa prorok, tak uhádni, kto ťa udrel." A predbiehali sa v tom, kto ho väčšmi urazí. Len čo sa rozvidnelo, zišla sa židovská veľrada, ktorú tvorili poprední muži aj veľkňazi a učitelia Zákona. Dali si Ježiša predviesť a naliehali naňho: Si Mesiáš? Povedz nám to!" Odpovedal: Aj keby som vám to povedal, aj tak tomu neuveríte. A keby som sa ja vás na niečo spýtal, neodpoviete mi. Poviem vám iba toto: Už čoskoro zasadne Syn človeka po pravici všemohúceho Boha." Tu všetci začali kričať: Ty si teda Syn Boží?" Odpovedal im: Vy sami to vravíte!" -- Načo by nám boli ďalší svedkovia?" kričali. Veď sme to počuli z jeho úst." Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Predniesli proti nemu obžalobu: Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, vraví, že netreba odvádzať rímskemu cisárovi dane a sám sa vyhlasuje za kráľa, ktorého poslal Boh." Tu sa ho Pilát spýtal: Si Mesiáš, ich kráľ?" Odpovedal mu: Ty sám to vravíš." Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: Nijakú vinu na tomto človeku nenachádzam." Ale oni namietali: Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem do Jeruzalema." Pochádza z Galiley?" spýtal sa Pilát. A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku. Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal. Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali. Tu Herodes a jeho vojaci začali Ježiša zneucťovať a zosmiešňovať. Dal ho obliecť do lesklých kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi. V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili, dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť. Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud a predniesol im tento rozsudok: Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete. Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť. A tak ho dám na mieste potrestať a potom ho prepustím. Veď viete, že každý rok na Veľkú noc udeľujem jednému väzňovi milosť." No celý zástup začal jednohlasne kričať: Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!" Barabáš bol odsúdený na smrť pre pokus o vzburu a pre vraždu. Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť. Ale ľudia ho prekričali: Ukrižuj ho! Ukrižuj!" Pilát sa ešte tretí raz pokúsil ich presvedčiť: Akého zločinu sa dopustil? Nenašiel som uňho nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím." Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovej smrti, až im napokon vyhovel. Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu, a odovzdal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú. Keď Ježiša odvádzali na smrť, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Cyrény, ktorý sa práve vracal z poľa. Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi, lebo prichádzajú dni, keď budú vravieť:Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali! Ľudia budú prosiť vrchy a kopce, aby sa na nich zrútili a pochovali ich. Lebo ak takto nakladajú so mnou, so Živým stromom, čo potom urobia so suchým?" Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov. Keď došli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava. Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev. Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh." Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom. Pokrikovali naňho: Ak si židovský kráľ, zachráň sa!" Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: Toto je kráľ Židov." Aj jeden z ukrižovaných zločincov sa Ježišovi posmieval: Čo si to za Mesiáša, keď nepomôžeš sebe ani nám?" Ale ten druhý ho okríkol: Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha? My si trest zaslúžime, ale tento človek určite nespáchal nič zlé a trpí nevinne." Potom oslovil Ježiša: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." Ježiš mu odpovedal: Sľubujem ti, dnes budeš so mnou v raji." Okolo poludnia sa odrazu zotmelo a tma trvala v celej zemi až do tretej. A tu sa zrazu chrámová opona roztrhla na dvoje. Ježiš nahlas zvolal: Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha." Po týchto slovách umrel. Keď dôstojník, ktorý dozeral na popravu, videl, čo sa stalo, vzdal česť Bohu a povedal: Tento človek bol určite nevinný." A zástupy, ktoré sa prizerali tejto scéne a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a odchádzali otrasené. Napokon tam zostali iba Ježišovi priatelia a ženy, čo prišli za ním z Galiley a zobďaleč všetko pozorovali. Jeden z členov veľrady, Jozef z Arimatey, čestný a šľachetný človek, nesúhlasil s postupom a rozsudkom ostatných. Patril k tým, ktorí uverili zvesti o Božom kráľovstve. Ten teraz vyhľadal Piláta a vyžiadal si Ježišovo mŕtve telo. Sňal ho z kríža, zavinul do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale, kde ešte nik nebol pochovaný. Bolo to v piatok večer, v deň, keď sa robili prípravy na sobotu. Ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, boli pri pochovávaní Ježišovho tela do hrobu. Potom sa vrátili domov a pripravili vonné masti a oleje, ktorými ho chceli natrieť. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania sviatočný odpočinok. V nedeľu zavčasu ráno sa ženy pobrali k hrobu a niesli so sebou vonné masti a oleje. Ale obrovský kameň, ktorým bol zakrytý vchod do hrobu, bol odvalený. Vošli dnu, no telo Pána Ježiša tam nenašli. Ako tu bezradné stáli, zrazu sa vedľa nich zjavili dvaja muži v oslepujúco žiarivom odeve. Ženy sa predesili a sklonili tváre hlboko k zemi. Muži sa ich spýtali: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Ježiš tu nie je, Ježiš žije! Spomeňte si, ako vám hovoril už v Galilei, že Syna človeka musia odovzdať do rúk zlých ľudí, že ho ukrižujú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych." Ženy sa na to naozaj rozpamätali. Vrátili sa od hrobu a všetko vyrozprávali jedenástim apoštolom aj všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana, Mária Jakubova a ešte ďalšie. Ale učeníci im neverili a pokladali túto správu za výplod fantázie. No Peter sa predsa rozbehol k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. Vrátil sa a nemohol pochopiť, čo sa stalo. V ten istý nedeľný deň sa dvaja z Ježišových učeníkov uberali do dediny Emauzy, ktorá je od Jeruzalema vzdialená asi tri hodiny cesty. Idúcky sa zhovárali a znova preberali všetky udalosti okolo Ježišovej smrti, keď sa k nim zrazu pripojil on sám a šiel s nimi. Ale nespoznali ho, lebo oči mali akoby zastreté. O čom sa to rozprávate?" prihovoril sa im. Zostali stáť a na tvárach sa im zračil hlboký smútok. Jeden z nich, Kleofáš, mu odpovedal: Ty si asi jediný z celého Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!" Spýtal sa ich: A čo sa vlastne stalo?" -- Ty si nič nepočul o Ježišovi z Nazareta?" čudovali sa. Bol to prorok, ktorý robil neuveriteľné zázraky, vyučoval s veľkou mocou a vysoko si ho vážil aj Boh, aj ľudia. Ale naši veľkňazi a členovia rady ho zatkli a odovzdali rímskemu panovníkovi, aby ho odsúdil na smrť, a potom ho ukrižovali. A my sme dúfali, že on je ten očakávaný Mesiáš, ktorý vyslobodí Izrael. Stalo sa to už predvčerom, no dnes nás niektoré ženy vyľakali správou: Zavčasu ráno boli pri jeho hrobe, ale nenašli jeho telo, a vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že Ježiš žije. Niektorí z nás potom utekali k hrobu a presvedčili sa, že ženy vraveli pravdu, ale jeho nenašli." Ježiš im na to povedal: Akí ste nechápaví! Je také ťažké uveriť tomu, čo predpovedali v Písme proroci? Či nebolo jasne napísané, že Mesiáš musí to všetko vytrpieť, kým nevstúpi do svojej slávy?" A potom im začal citovať všetky state Písma od Mojžišovej knihy až po prorokov a vykladal im všetky slová, ktoré sa vzťahovali naňho. Keď sa priblížili k dedine Emauzy, k cieľu svojej cesty, Ježiš akoby chcel ísť ďalej. Ale oni ho prehovorili, aby zostal s nimi na noc, lebo už sa zvečerievalo. Dal sa teda pozvať a vošiel s nimi do domu. Keď zasadli k večeri, vzal do rúk chlieb, poďakoval Bohu, rozlámal ho a podával im. V tej chvíli sa im otvorili oči a spoznali ho, no vzápätí zmizol. Vraveli si vzrušene: Či nám nehorelo srdce, keď sa celou cestou zhováral s nami a vysvetľoval nám zmysel proroctiev?" Nedbali na to, že je neskoro, a hneď sa pobrali naspäť do Jeruzalema, kde ich jedenásti učeníci a ostatní Ježišovi nasledovníci uvítali slovami: Ježiš naozaj vstal z mŕtvych! Ukázal sa Petrovi!" A oni zasa porozprávali, čo sa im prihodilo na ceste a ako spoznali Ježiša podľa lámania chleba. Práve keď o tom rozprávali, Ježiš sa zrazu zjavil medzi nimi a pozdravil ich: Pokoj vám!" Ale všetci sa strašne preľakli, lebo sa domnievali, že vidia ducha. Prečo sa ľakáte a prečo sa rodia vo vašom srdci pochybnosti?" napomenul ich. Pozrite na moje ruky a nohy, som to naozaj ja. Môžete sa ma dotknúť, nie som duch, ten nemá telo z mäsa a kostí!" Pri tých slovách im ukázal rany od klincov na rukách aj na nohách. No ešte vždy tomu nemohli uveriť, radovali sa aj pochybovali, a tak ich požiadal: Máte tu niečo na jedenie?" Podali mu kúsok pečenej ryby a medového plásta. Zjedol to pred ich očami. Potom im povedal: Spomeňte si, keď som ešte býval s vami, pripomínal som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Zákone Mojžišovom, v Prorokoch aj v Žalmoch." Vtedy im otvoril myseľ, takže konečne rozumeli slovám Písma. Pokračoval: Áno, už dávno bolo napísané, že Mesiáš musí trpieť, zomrieť a tretí deň vstane z mŕtvych. A z Jeruzalema sa zvesť o záchrane musí zaniesť všetkým národom; odpustenie hriechov je pre všetkých, ktorí sa obrátia k nemu. A vy ste videli, že sa toto proroctvo naplnilo. A teraz sa ľudia všetkých národov musia dozvedieť, že on má právo odpúšťať hriechy a moc zmeniť ich život. Začne sa to rozhlasovať najprv v Jeruzaleme. Vy budete svedčiť, čo sa stalo a čoho ste boli svedkami. A ja vám pošlem Ducha Svätého, ktorého vám sľúbil môj Otec. Čakajte v Jeruzaleme, kým vás nevyzbrojí touto mocou." Potom ich viedol známou cestou z Jeruzalema do Betánie. Zastal, zdvihol ruky k nebu a požehnal ich. A keď im žehnal, vzďaľoval sa od nich a vznášal sa do neba. Padli pred ním na kolená a potom sa s nesmiernou radosťou vrátili do Jeruzalema. Celý čas trávili v chráme a velebili Boha. Už od večnosti jestvovalo Slovo, ktoré bolo u Boha, a to Slovo bol Boh sám. [2-3] On, toto Slovo, stvoril všetko, čo jestvuje, a niet ničoho, čo by On nebol stvoril. On je zdrojom všetkého života a svetlom pre každého človeka. To svetlo prekonáva temnotu sveta a tá temnota ho nikdy nepohltí. Boh poslal muža, ktorý sa volal Ján, aby svedčil ľuďom, že Ježiš je tým pravým svetlom, aby všetci uverili v neho. Ján sám nebol tým svetlom, jeho poslaním bolo iba upozorniť naň. Tým pravým svetlom, ktoré žiari každému človeku, bol Ježiš. Prišiel na svet, ktorý vznikol jeho prostredníctvom, ale svet ho nepoznal. Prišiel k ľuďom, ktorých miloval, no tí ho neprijali. Ale všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, dal právo stať sa Božími deťmi. A všetci tí, ktorí tomu veria, stali sa členmi Božej rodiny nie telesným narodením ani ľudským úsilím, ale Božím pôsobením. Večné Slovo sa stalo človekom, ktorý žil medzi nami tu, na zemi, a bol plný odpúšťajúcej lásky a pravdy. Niektorí z nás videli jeho slávu -- slávu jediného Syna nebeského Otca. Ján Krstiteľ vydával o ňom zástupom jasné svedectvo: To je ten, ktorý prichádza po mne, ale je omnoho významnejší a bol dávno predo mnou." Z jeho bohatstva sme všetci prijímali dar za darom. Lebo Mojžiš nám priniesol iba zákon s jeho prísnymi požiadavkami a neľútostnou spravodlivosťou, ale v Ježišovi nám Boh daroval odpúšťajúcu lásku. Boha nikto z ľudí nevidel. Iba jeho jediný Syn, ktorý je stále s ním, nám ho umožnil poznať. Z Jeruzalema prišli za Jánom Krstiteľom židovskí kňazi a chrámoví služobníci s otázkou, či on je ten očakávaný Mesiáš -- Boží Syn, izraelský kráľ. Nie, nie som Mesiáš," povedal im otvorene. A kto teda si?" spýtali sa ho znova. Si prorok Eliáš?" -- Nie som," odpovedal. Tak povedz, kto si. Musíme o tebe podať správu tým, ktorí nás poslali. Za koho sa pokladáš?" Som iba hlas, ktorý volá na púšti, ako to predpovedal prorok Izaiáš:Pripravte sa na Pánov príchod!" Tí, ktorých poslali farizeji, sa ho spýtali: Ak nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok, tak akým právom krstíš?" Ján im odpovedal: Ja vás krstím iba vodou, ale uprostred zástupu stojí ten, koho ešte nepoznáte. Jemu nie som hodný ani len rozviazať remienok na obuvi." To sa stalo v Betánii, na druhej strane Jordánu, kde Ján krstil. Na druhý deň Ján videl Ježiša, ako ide k nemu, a povedal: Pozrite, Boží Baránok, ktorý na seba berie hriechy celého sveta. Jeho som mal na mysli, keď som vám včera povedal, že za mnou ide omnoho významnejší muž, ktorý bol dávno predo mnou. Keď som bol poverený, aby som krstil a pripravoval izraelský národ na Mesiášov príchod, ešte som nevedel, kto to je. Ale Boh mi povedal:Dávaj pozor! Na koho pri krste zostúpi môj Duch a zostane na ňom, to je ten, ktorý vás bude krstiť Duchom Svätým. Potom som videl, ako sa Boží Duch v podobe holubice znáša z neba na Ježiša. Do tej chvíle som ho nepoznal, ale pretože sa to na ňom vyplnilo, vydávam svedectvo, že je to Boží Syn." Na druhý deň stál Ján pri Jordáne s dvoma zo svojich učeníkov. Tu opäť videl Ježiša, ako ide okolo, a zvolal: Pozrite, to je Boží Baránok!" Keď to Jánovi učeníci počuli, pobrali sa za Ježišom. Po chvíli sa Ježiš obrátil a videl, že idú za ním. Spýtal sa ich: Čo by ste chceli?" Majstre, kde bývaš?" povedali. Poďte a uvidíte!" odpovedal im. Prijali jeho pozvanie a zostali v ten deň uňho. Bolo okolo štvrtej popoludní. Jeden z tých dvoch učeníkov bol Andrej, brat Šimona Petra. Po návšteve u Ježiša vyhľadal svojho brata a povedal mu: Našli sme Mesiáša -- Krista." A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: Ty si Šimon, syn Jánov. Odteraz sa budeš volať Peter, to znamená Skala." Na druhý deň sa Ježiš rozhodol, že pôjde do Galiley. Stretol tam Filipa a vyzval ho, aby ho nasledoval. Filip, podobne ako Andrej a Peter, pochádzal z Betsaidy. Filip potom vyhľadal Natanaela a povedal mu: Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš a ktorého predpovedali proroci. Volá sa Ježiš a je to Jozefov syn z Nazareta." Môže niečo dobré pochádzať z Nazareta?" zapochyboval Natanael. Poď a presvedč sa sám!" povedal Filip. Keď Ježiš uvidel Natanaela, vyhlásil: To je pravý Izraelita, v ktorom niet ľsti." Odkiaľ ma poznáš?" spýtal sa prekvapený Natanael. Videl som ťa pod figovníkom ešte predtým, ako ťa Filip našiel," odpovedal Ježiš. Majstre, ty si Boží Syn a izraelský kráľ!" zvolal Natanael. Ježiš mu na to povedal: Veríš mi preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl sedieť pod figovníkom. Uvidíš ešte väčšie veci: otvorené nebo a Božích anjelov, ako vystupujú a zostupujú na mňa, Syna človeka." V galilejskej dedine Kána sa o tri dni nato konala svadba a bola tam Ježišova matka Mária. Medzi svadobnými hosťami bol aj Ježiš a jeho učeníci. Matka prišla oznámiť Ježišovi, že sa minulo víno. Nemôžem ti v tom pomôcť," povedal jej. Ešte nenastal môj čas konať zázraky." Ale jeho matka povedala obsluhujúcim: Urobte všetko, čo vám prikáže." Na chodbe stálo šesť kamenných asi stolitrových nádob, ktoré sa používali na obradné umývanie. Ježiš kázal obsluhujúcim, aby ich naplnili vodou. Keď to urobili, vyzval ich: Dajte z nich ochutnať starejšiemu." Keď nič netušiaci starejší ochutnal vodu, ktorú Ježiš premenil na víno, dal si zavolať ženícha a povedal mu: To víno je vynikajúce. Zvyčajne sa najprv ponúka lepšie, a keď sa hostia napijú, potom prinesú horšie. Ale ty si odložil dobré víno až nakoniec." V galilejskej Káne Ježiš prvý raz prejavil svoju božskú moc. A jeho učeníci v neho uverili. Potom so svojou matkou, bratmi a učeníkmi strávil niekoľko dní v Kafarnaume. Blížili sa židovské veľkonočné sviatky, a tak sa Ježiš pobral do Jeruzalema. Na nádvorí jeruzalemského chrámu našiel predavačov obetných býkov, oviec a holubov, i zmenárnikov, ako sedia za svojimi stolmi. Uplietol si z povrazov bič a vyhnal z chrámového nádvoria predavačov aj dobytok, ovce aj holuby, zmenárnikom poprevracal stoly a tým, čo predávali holuby, povedal: Preč s tým! Z domu môjho Otca nerobte tržnicu." V tej chvíli si učeníci spomenuli na starozákonné proroctvo: Starostlivosť o Boží dom ma spaľuje." Akým právom si dovoľuješ takto konať?" spytovali sa ho nahnevane židovskí vodcovia. Ak máš poverenie od Boha, dokáž to nejakým zázrakom!" Dobre," odpovedal im Ježiš, zborte tento chrám a ja ho za tri dni postavím." Čo to vravíš?" zvolali Židia. Tento chrám sa budoval celých štyridsať rokov a ty by si ho chcel postaviť za tri dni?!" Židia Ježišove slová nepochopili. Nehovoril totiž o chráme, ale o svojom vlastnom tele. Aj učeníci tomu porozumeli až po jeho zmŕtvychvstaní a uverili aj Písmu, aj jeho slovu. Cez veľkonočné sviatky vykonal Ježiš v Jeruzaleme viaceré zázraky, a tak mnohí uverili, že je naozaj Mesiáš. Ježiš sa im však nezdôveroval, lebo dobre poznal ľudskú povahu, a ani sa nepotreboval na nikoho spytovať. Vedel, čo sa v každom z nich skrýva. Jedným z popredných Židov bol Nikodém, člen židovskej rady. Patril do skupiny farizejov, ktorí prísne dodržiavali všetky náboženské predpisy. Raz v noci vyhľadal Ježiša a povedal mu: Majstre, vieme, že ťa poslal Boh, aby si nás vyučoval. Zázraky, ktoré konáš, sú presvedčivým dôkazom, že je s tebou Boh." Ježiš mu odpovedal: Vieš, čo je najdôležitejšie? Najdôležitejšie je, aby sa človek znova narodil, lebo inak sa nestane občanom Božieho kráľovstva." Znova sa narodiť v mojom veku?" zvolal prekvapene Nikodém. Môže sa azda niekto vrátiť do matkinho tela a narodiť sa po druhý raz?" Ježiš mu vysvetľoval: Ak sa s človekom nestane zásadná zmena a ak nie je na ňom zjavný nový život z Ducha a ak sa na znamenie toho nedá pokrstiť, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva. Život narodený z človeka je telesný. Iba Boží Duch prebúdza duchovný život. Nečuduj sa mojim slovám, že sa treba znovu narodiť. Vietor vanie, kam chce. Počuješ, ako šumí, ale nevieš, odkiaľ a kam veje. Tak je to s každým, kto sa narodí z Ducha." Ako sa to môže stať?" spýtal sa Nikodém. Ty si učiteľ židovského národa, a predsa to nechápeš?" začudoval sa Ježiš. Ver mi, že hovorím o tom, čo viem, a svedčím o tom, čo som videl, a predsa mi neveríš. Ak neveríte, keď hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď budem hovoriť o nebeských? Nik z ľudí vám nemôže dať také isté svedectvo ako ja, veď som prišiel od Boha. Spomínaš si, čo Izraelitom zachránilo život na púšti, keď ich ohrozovali jedovaté hady? Ako Mojžiš vyzdvihol na stĺp bronzového hada a kto sa naň pozrel s vierou, zachránil si život? Tak aj ja musím byť vyzdvihnutý na kríž. Každý, kto uverí, unikne smrti a bude žiť večne. Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. Boh svojho Syna neposlal nato, aby svet súdil, ale aby ho zachránil. Kto v neho neverí, odsudzuje sám seba, lebo odmieta milosť ponúkanú samým Bohom. Osudné pre takých ľudí je, že na svet prišlo svetlo, ale oni sa nechcú vzdať tmy, lebo dúfajú, že zakryje ich viny. Zlé činy koná človek potme, aby to nik nevidel. Bojí sa svetla, aby nebol odhalený. Ale ten, kto sa spravuje Božou pravdou, túži po svetle, aby vedel, či sú jeho činy v súlade s Božou vôľou." Potom Ježiš odišiel aj so svojimi učeníkmi z Jeruzalema a nejaký čas pobudol v Judsku, kde krstil. V tom čase bol Ján Krstiteľ ešte na slobode a takisto krstil v Ainone neďaleko Salimu, kde bolo hodne vody. Jedného dňa sa akýsi Žid pustil do debaty s Jánovými učeníkmi o tom, kto má právo krstiť. Učeníci sa obrátili na svojho učiteľa: Majstre, ten, ktorého si stretol na druhom brehu Jordánu a o ktorom si povedal, že je Mesiáš, sám krstí a všetci teraz chodia k nemu!" Ján im odpovedal: Boh, ktorý je v nebi, každého poveruje nejakou úlohou. Mojím poslaním je pripravovať mu cestu, aby všetci prišli k nemu. Vy sami ste svedkami, že som vyhlásil:On je Bohom poslaný Mesiáš a ja mu iba pripravujem cestu. Ľudia idú za tým, kto ich väčšmi priťahuje, ako nevestu priťahuje jej ženích. Ženíchovi priatelia sa radujú spolu s ním. Ja som ženíchov priateľ a jeho šťastie ma napĺňa radosťou. On sa musí dostávať do popredia, ja musím ustupovať. Ježiš prišiel z neba a prevyšuje nás všetkých. My ľudia pochádzame zo zeme a hovoríme len o tom, čo sme prežili na zemi. On svedčí o tom, čo videl a počul v nebi. A predsa tak málo ľudí verí jeho slovám. Ale kto mu uveril, potvrdil tým, že Boh je pravdivý. Lebo ten, ktorého poslal Boh, vraví Božie slová. Boh mu totiž dáva Ducha v neobmedzenej miere. Veď Otec miluje Syna a zveruje mu všetko. Preto ten, kto verí v Syna, má večný život. Kto Syna odmieta, nedosiahne život, ale stíha ho Boží hnev." Keď sa Pán dozvedel, že sa farizeji dopočuli, ako získava a krstí viac učeníkov ako Ján -- hoci Ježiš sám nekrstil, krstili jeho učeníci -- opustil Judsko a opäť sa vrátil do Galiley. Musel prejsť cez Samáriu. Okolo poludnia došiel k Jakobovej studni pri mestečku Sichar. Ježiš, unavený dlhou chôdzou, chcel si pri studni odpočinúť. Sotva si sadol, prišla jedna z miestnych žien po vodu. Daj sa mi napiť!" poprosil ju Ježiš. Bol sám, lebo jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť niečo na jedenie. Ako to, že žiadaš vodu odo mňa, hoci si Žid?" čudovala sa žena, lebo medzi Židmi a Samaritánmi vládlo napätie. Ježiš jej odpovedal: Keby si poznala nádherný dar, ktorý ti chce Boh ponúknuť, a keby si vedela, kto som, ty by si prosila mňa, aby som sa ti dal napiť živej vody." Veď nemáš ani vedro, ako chceš nabrať vody z takej hlbokej studne?" namietla. Odkiaľ by si vzal živú vodu? Alebo si azda väčší, ako bol náš praotec Jakob, ktorý dal túto studňu vykopať? Sám z nej pil, aj jeho synovia, aj jeho dobytok." Ježiš jej odpovedal: Každý, kto pije túto vodu, opäť bude smädný. Ale voda, ktorú ja ponúkam, uhasí navždy smäd a stane sa prameňom, ktorý napĺňa túžbu po večnosti." Pane, prosím ťa, daj mi tej vody, aby som nebola smädná a nemusela sem chodievať po vodu," poprosila žena. Choď a priveď sem svojho muža," rozkázal jej Ježiš. Nemám muža," odpovedala. Pravdu vravíš," súhlasil Ježiš. Vystriedala si ich päť a ani ten, s ktorým teraz žiješ, nie je tvoj muž." Pane, vidím, že si prorok!" prekvapene zvolala. Povedz mi teda, prečo vy Židia pokladáte Jeruzalem za jediné miesto, kde sa má uctievať Boh? Naši predkovia sa od nepamäti modlievali na tomto vrchu." Ježiš jej odpovedal: Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani v Jeruzaleme, ani na tomto vrchu. Vy uctievate, čo nepoznáte. My uctievame, čo poznáme, lebo Mesiáš vyjde zo Židov. Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď nebude záležať na tom, kde sa kto modlí, ale ako sa modlí. Skutoční vyznávači budú uctievať Otca v Duchu a pravde. O takých vyznávačov Otcovi ide. Boh je Duch a tí, čo ho vzývajú, musia mať jeho ducha a žiť v jeho pravde." Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa volá Kristus," povedala žena, ten nám všetko vysvetlí." Tým Mesiášom som ja," povedal jej Ježiš. V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára. Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala: Poďte so mnou. Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som dosiaľ urobila. Nebude to azda Mesiáš?" Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom. Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol. Ale odmietol: Nebudem jesť. Mám iný pokrm, ktorý nepoznáte." Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?" spytovali sa učeníci navzájom. Ježiš im odpovedal: Mojím pokrmom je žiť podľa toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo. Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú. To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ženci, čo budú zhromažďovať ľudské duše do večných obilníc, dostanú bohatú odmenu. A tí, čo siali, sa budú radovať spolu so žencami. Lebo je pravda, že jedni sejú a druhí žnú. Ja som vás poslal žať ta, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce." Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš, lebo tá žena všade rozprávala: Povedal mi všetko, čo som robila." Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni. Mnohí ďalší uverili v neho pre jeho slová. Vraveli žene: Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Spasiteľ sveta." Po dvoch dňoch, ktoré tam Ježiš strávil, pobral sa do Galiley. A hoci je známy jeho výrok: Doma nikto nie je prorokom," tentoraz ho Galilejčania prijali s otvoreným náručím, lebo boli v Jeruzaleme na veľkonočných slávnostiach a videli niektoré z jeho zázrakov. Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý vysoký úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna, sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna. Mám azda vykonať ešte ďalšie zázraky, aby ste uverili vo mňa?" spýtal sa Ježiš. Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!" naliehal úradník. Vráť sa domov! Tvoj syn je zdravý!" odpovedal mu Ježiš. A ten človek uveril Ježišovi a vrátil sa domov. Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn sa má lepšie. Spýtal sa ich, kedy sa mu stav zlepšil. Odpovedali mu: Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka." A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: Tvoj syn je zdravý." A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš. To bol druhý zázrak, ktorý Ježiš urobil v Galilei po svojom návrate z Judska. Potom sa Ježiš pobral do Jeruzalema, lebo bol práve židovský sviatok. V strede mesta, neďaleko Ovčej brány, bol rybník, po židovsky zvaný Betezda, okolo ktorého bolo päť prístreší. Ležali tu mnohí chorí, chromí, slepí, ochrnutí a túžobne čakali, kedy sa rozčerí hladina vody. Z času na čas zostupoval totiž do rybníka anjel Pánov a rozvíril vodu. Prvý, kto vstúpil do rozvírenej vody, bol uzdravený, nech trpel čímkoľvek. Medzi postihnutými ležal človek, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho Ježiš uvidel a zistil, že je už tak dlho chorý, spýtal sa ho: Chceš byť zdravý?" Chcem," odpovedal chorý, ale nemám nikoho, kto by mi pomohol dostať sa do rybníka, keď sa zvíri voda. Kým sa ta sám dostanem, zakaždým ma niekto predbehne." Ježiš mu odpovedal: Vstaň, vezmi si rohož a vráť sa domov." Chorý bol v tej chvíli uzdravený. Zvinul rohož a pobral sa preč. Bola práve sobota, keď Ježiš urobil tento zázrak, preto židovskí predstavení napomínali uzdraveného: Nepatrí sa, aby si dnes odnášal svoje lôžko. Zákon to nedovoľuje." Viem," odpovedal. Ale prikázal mi to človek, ktorý ma uzdravil." A kto ti také čosi rozkázal?" rozhorčovali sa Židia. To uzdravený nevedel, lebo Ježiš zmizol v dave. Po nejakom čase ho Ježiš vyhľadal v chráme a povedal mu: Teš sa, že si zdravý. Ale už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie." Muž bežal za Židmi a oznámil im, že ho uzdravil Ježiš. Tu dorážali Židia do Ježiša a vyčítali mu, že nezachováva sobotu. Ale Ježiš im odpovedal: Môj Otec neprestajne koná dobro a ja nasledujem jeho príklad." Po týchto slovách židovskí predstavení ešte väčšmi dychtili ho zabiť, lebo nielenže narúšal zákon o sobote, ale hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, a tým sa robil rovným Bohu. Ježiš sa bránil: Syn nemôže robiť nič sám od seba. Robí len to, čo vidí robiť Otca, a robí to takisto. Lebo Otec miluje Syna a zveruje sa mu so všetkým, čo robí. A Syn vykoná ešte väčšie zázraky ako uzdravenie chorého. Môže dokonca vzkriesiť z mŕtvych tých, ktorých bude chcieť, tak ako to robí Otec. A Otec sám nebude súdiť nikoho, toto právo prenechal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Ale kto si nectí Syna, ktorého poslal sám Boh, ten si nectí ani Otca." Veľmi dôrazne vám hovorím, že každý, kto počúva tieto moje slová a verí v Boha, ktorý ma poslal, má večný život. Nebude súdený za svoje hriechy, ale už prešiel zo smrti do života. A slávnostne vyhlasujem, že príde čas, ba už je tu, keď mŕtvi počujú môj hlas -- hlas Božieho Syna -- a tí, čo ho počujú, budú žiť. Otec je zdrojom života a aj Syna poveril, aby dával život. A takisto iba jemu dal právo konať súd. Nebuďte prekvapení, prichádza čas, keď mŕtvi počujú jeho hlas a vstanú z hrobov. Tí, čo konali dobro, vstanú do večného života, ale tí, čo neprestali konať zlo, vstanú a budú odsúdení." Ja sám nesúdim, kým sa neporadím s Otcom. Moja vôľa sa zhoduje s Otcovou. Preto súdim spravodlivo, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. Iste by nepôsobilo vierohodne, keby som sám dokazoval, že som Boží Syn. Ale je tu iný, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že jeho svedectvo je pravé. Sami ste šli počúvať Jána Krstiteľa na púšť a môžem vás ubezpečiť, že všetko, čo hovoril o mne, je pravda. Ja však nemusím stavať na ľudskom svedectve, pripomínam ho iba preto, aby ste vy boli zachránení. Ján Krstiteľ zažiaril jasne ako meteor a vy ste sa radovali z jeho svetla. Ale je tu ešte jasnejšie svedectvo ako Jánovo, a to sú zázraky, ktoré konám. Sám Otec ma poveril ich konať a ony sú dôkazom, že ma poslal Otec. A sám Otec vydal o mne svedectvo, hoci vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár. Jeho slovo vo vás nezostalo, lebo tomu, ktorého poslal, neveríte. Skúmate Písmo a domnievate sa, že ak ho budete plniť, získate večný život. Ale aj Písmo svedčí o mne. A jednako nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Nečakám chválu od ľudí, aj vás dobre poznám a viem, že nemilujete Boha. Viem to, lebo som prišiel v mene svojho Otca, no odmietli ste ma prijať. Keby niekto prišiel vo vlastnom mene, prijali by ste ho s nadšením. Nečudujem sa, že mi nemôžete uveriť, lebo vám väčšmi záleží na tom, aby ste sa páčili ľuďom ako Bohu. A nedomnievajte sa, že ja budem Otcovi na vás žalovať. Vaším žalobcom bude Mojžiš, lebo dúfate, že zachovávaním jeho zákonov sa dostanete do neba. No keby ste naozaj verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne. Ale keď neveríte jemu, ako by ste mohli veriť mojim slovám?" Potom sa Ježiš preplavil na druhý breh Galilejského mora, ktoré sa nazýva aj Tiberiadské jazero. Hrnuli sa za ním veľké zástupy, lebo videli, ako zázračne uzdravuje chorých. Ježiš vystúpil na návršie a usadil sa na ňom aj so svojimi učeníkmi. Bolo krátko pred veľkonočnými sviatkami a Ježiš zo svojho vyvýšeného miesta videl, že sa k zástupu jeho učeníkov pripojuje mnoho pútnikov. Obrátil sa k Filipovi a spýtal sa ho: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa všetci tí ľudia najedli?" Ježiš chcel otázkou vyskúšať Filipovu vieru. Sám už vedel, ako to vyrieši. Filip mu odpovedal: Aj keby sme kúpili za plný voz chleba, sotva by sa z neho čo len kúsok ušiel každému." Tu jeden z učeníkov, Šimonov brat Andrej, upozornil: Je tu jeden chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých ľudí!" Povedzte, aby si všetci posadali!" rozkázal Ježiš učeníkom. A tak sa všetci usadili na trávnatom úbočí svahu; len mužov tam bolo asi päťtisíc. Ježiš vzal tých päť chlebov, poďakoval sa za ne Bohu, rozlámal ich a učeníci ich roznášali sediacim. Podobne urobil aj s rybami a každý dostal, koľko chcel. Keď sa všetci najedli, rozkázal učeníkom: Pozbierajte všetky zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!" Nazbierali dvanásť košov zvyškov. Ľudia si uvedomili, aký veľký zázrak Ježiš urobil, a vraveli: To je akiste ten prorok, na ktorého už tak dlho čakáme!" A chceli ho vyhlásiť za kráľa. Ale Ježiš to postrehol a vytratil sa spomedzi nich. Vystúpil ešte vyššie na vrch do samoty. Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k jazeru. Tma zhustla, no Ježiš sa ešte vždy nevracal, a tak nastúpili do člna a plavili sa na druhý breh do Kafarnauma. Onedlho sa strhol prudký vietor a more sa rozbúrilo. Keď sa vzdialili asi päť--šesť kilometrov od brehu, zrazu zbadali Ježiša, ako kráča po mori a blíži sa k člnu. No keďže ho hneď nespoznali, veľmi sa preľakli. Ježiš ich však upokojil: Nebojte sa, to som ja!" Chceli, aby teda nastúpil do člna, a čln čoskoro pristál pri brehu, ku ktorému sa plavili. Zástup ľudí na protiľahlom brehu čakal na Ježiša až do rána. Vedel, že sa učeníci odplavili do Kafarnauma bez neho na jedinom člne, ktorý mali. Na miesto, kde Ježiš nasýtil zástup, sa priplavilo na druhý deň niekoľko člnov z Tiberiady. Keď ľudia zistili, že sa nedočkajú ani Ježiša, ani učeníkov, nasadli niektorí naspäť do člnov, preplavili sa do Kafarnauma, a tam Ježiša naozaj našli. Spytovali sa ho: Majstre, ako si sa sem dostal?" Ježiš namiesto odpovede povedal: Ešte vždy nechápete pravý zmysel mojich činov. Hľadáte ma teraz preto, lebo som vás včera nasýtil, a nie preto, že veríte vo mňa. Prečo sa ustavične staráte iba o pominuteľné veci, o jedlo a pitie? Usilujte sa o duchovný pokrm, ktorým by ste sa živili pre večný život. Ponúkam vám ho, lebo ma tým poveril Boh, môj Otec." A čo máme robiť, aby sme sa zapáčili Bohu?" spytovali sa ho. Boh od vás žiada iba jedno," odpovedal im. Verte v jeho Syna, ktorého poslal." Ak máme uveriť, že si Bohom poslaný Mesiáš, musíš to dokázať zázrakmi," namietli niektorí. Keď naši otcovia putovali púšťou, dostávali mannu. Lebo je napísané, že ich Mojžiš sýtil mannou -- chlebom z neba." Ten chlieb im nedával Mojžiš, ale môj Otec," odpovedal im Ježiš. On vám teraz ponúka pravý chlieb z neba. A pravým chlebom je ten, ktorého poslal Boh z neba a dáva život svetu." Pane," prosili ho ľudia, dávaj nám tento chlieb stále!" Ja som chlieb života. Kto príde ku mne, nebude už nikdy trpieť hladom, a kto uverí vo mňa, nebude nikdy smädný," odpovedal im Ježiš a pokračoval: Počuli ste moje slová, videli ste moje činy, a predsa mi neveríte. Každý, koho mi Boh dáva, prichádza ku mne a ja ho neodmietam. Lebo ja som prišiel z neba, aby som robil nie to, čo sám chcem, ale aby som plnil vôľu nebeského Otca. A ten si želá, aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi zveril, ale aby som ich v deň svojho druhého príchodu vzkriesil k večnému životu. Božia vôľa je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život. Ja ho vzkriesim v posledný deň." Židov pobúrilo, že sa prirovnal k chlebu prichádzajúcemu z neba. Ako to? Je to predsa Ježiš, Jozefov syn! Jeho rodičov veľmi dobre poznáme! A on sa opovažuje tvrdiť nám, že prichádza z neba?" volali rozhorčene. Ježiš im pokojne odpovedal: Prečo sa pohoršujete? Nik nemôže ku mne prísť, ak ho Otec, ktorý ma poslal, nepritiahne. A všetkých, ktorých mi dal, vzkriesim v posledný deň k večnému životu. Proroci predsa predpovedali, že Boh bude hovoriť ku každému človeku. Kto teda počúva Otca a dá sa ním poučiť, prichádza ku mne. To však neznamená, že by niekto Otca videl. Len ten, kto prišiel od Otca, ho naozaj videl. Preto vám znova opakujem: Každý, kto mi uverí, získa večný život. Ja som chlieb života. Vaši predkovia jedli na púšti mannu, a predsa zomreli. Kto však okúsi skutočný nebeský chlieb -- a tým som ja -- nezomrie. Kto sa mnou sýti, bude žiť večne. Tým chlebom je moje telo a ja ho obetujem, aby svet mohol žiť." To vyvolalo medzi Židmi nový rozruch: Ako si to predstavuje, môžeme azda jesť jeho telo?" Ježiš im na to odpovedal: Znova dôrazne opakujem: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nezískate večný život. Iba ten, kto bude jesť moje telo a piť moju krv, bude žiť naveky a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je váš pravý duchovný pokrm a moja krv pravý duchovný nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ja mu budem zdrojom života, ktorý pramení zo živého Otca. Ja som ten pravý chlieb z neba a každý, kto tento chlieb je, bude žiť naveky a neumrie, ako pomreli vaši otcovia, hoci jedli chlieb z neba." Toto povedal Ježiš, keď učil v kafarnaumskej synagóge. Na týchto slovách sa mnohí z jeho doterajších prívržencov pohoršili a vraveli: Čo sú to za nezmysly. To sa nedá počúvať!" Ježiš postrehol, že sa jeho poslucháči rozhorčujú, a spýtal sa ich: To vás pohoršuje? A čo poviete, keď uvidíte, že ja, Syn človeka, sa vraciam hore, odkiaľ som prišiel? Iba Svätý Duch dáva život, telo samo nič neznamená. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a sú život. Ale niektorí z vás neveria." Ježiš vedel totiž od začiatku, kto v neho verí, a vedel aj to, kto ho neskôr zradí. A potom doložil: Preto som vám povedal, že nikto nemôže ku mne prísť, ak ho Otec ku mne nepritiahne." Po týchto slovách sa mnohí od Ježiša odvrátili a už ho nenasledovali. Tu sa Ježiš obrátil k dvanástim najbližším učeníkom a spýtal sa ich: Aj vy ma chcete opustiť?" Šimon Peter odpovedal za všetkých: Pane, ku komu by sme šli? Iba tvoje slová prinášajú večný život. My sme uverili, aj poznali, že si Kristus, Boží Syn." Ježiš mu na to povedal: Vás dvanástich som si sám vyvolil, a predsa aj v jednom z vás je diabol." Myslel tým Judáša, syna Šimona Iškariotského, jedného z jeho dvanástich učeníkov, ktorý ho neskôr naozaj zradil. Potom chodil Ježiš po Galilei. Nechcel sa zdržiavať v Judsku, lebo tam sa ho Židia usilovali zabiť. Ale keď sa blížili každoročné židovské sviatky, slávnosť Stánkov na pamiatku putovania po púšti, jeho bratia naliehali: Choď do Judska a ukáž ľuďom, aké zázraky vieš robiť! Ak chceš byť slávny, nemôžeš sa skrývať v ústraní. Ukáž svetu, čo všetko dokážeš!" Ani jeho bratia totiž neverili, že je Mesiáš. Ježiš im odpovedal: Môj čas ešte nenastal. Vy môžete ísť kdekoľvek, lebo vás ľudia nebudú nenávidieť ako mňa. Mňa nemajú radi, lebo im vyčítam zlé činy. Choďte na sviatky sami, ja nejdem. Ešte nie je vhodný čas." A zostal ešte v Galilei, no po odchode bratov sa pobral aj on na sviatky -- ale tajne, aby sa o tom nevedelo. Židovskí vodcovia ho cez sviatky hľadali a vyzvedali sa naňho. Niektorí ho pokladali za dobrého človeka, iní zasa tvrdili, že zvádza ľudí a pletie im hlavu. Ale nik sa neodvážil povedať o ňom svoju mienku nahlas, lebo sa bál židovských vodcov. Zrazu uprostred sviatkov vstúpil Ježiš do chrámu a začal verejne kázať. Židia ho počúvali a čudovali sa: Ako to, že sa tak vyzná v Písme, keď nemá na to školy?" Ježiš im odpovedal: Ja vám tu nepredkladám vlastné názory. Sú to slová toho, ktorý ma poslal. Ak je niekto z vás naozaj ochotný plniť Božiu vôľu, ten pozná, či tieto slová pochádzajú od Boha, alebo či sú to moje vlastné myšlienky. Kto prináša svetu len vlastné myšlienky, ten túži po sláve a ľudskej chvále. Ale kto chce osláviť a zvelebiť toho, kto ho poslal, je úprimný a pravdivý. Mojžiš vám dal Zákon, ale nikto podľa neho nežije. Akým právom ma osočujete? Prečo ma chcete zabiť?" Čo si sa pomiatol na rozume? Kto ťa chce zabiť?" ozývalo sa zo zástupu. Uzdravil som v sobotu človeka, a to vás nahnevalo," vysvetľoval Ježiš. A pritom vy takisto narúšate zákon. Mojžiš vám prikázal, aby ste svoje deti obrezávali ôsmy deň -- tento príkaz pochádza nie od Mojžiša, ale už od praotcov -- a vy neváhate vykonať obriezku, ak to pripadne na sobotu. Prečo vás teda tak rozčuľuje, že som v sobotu vrátil človeku zdravie? Nesúďte povrchne, ale prenikajte k podstate!" Niektorí z obyvateľov Jeruzalema sa spytovali: Je to naozaj ten, ktorého chcú zabiť? Káže verejne v chráme, a nič mu nepovedia? Žeby ho azda niektorí z vodcov naozaj pokladali za Mesiáša? Ale to predsa nemôže byť! O Mesiášovi vraj nikto nebude vedieť, odkiaľ prišiel, ale o Ježišovi vieme, odkiaľ prichádza." Tu zvolal Ježiš v chráme, takže ho všetci mohli počuť: Áno, poznáte ma a viete, odkiaľ som. Ale toho, kto ma poslal, nepoznáte. On je pravda. Ja ho poznám, lebo od neho prichádzam a on ma k vám poslal." V tej chvíli sa ho židovskí vodcovia chceli zmocniť, ale nik sa neopovážil vztiahnuť naňho ruku, lebo jeho čas ešte nenastal. Mnohí z poslucháčov v chráme vtedy uverili v Ježiša a hovorili: Mesiáš by určite nevykonal viac zázrakov ako on!" Keď sa farizejom dostalo do uší, čo ľudia rozprávajú o Ježišovi, spolu s veľkňazmi poslali chrámovú stráž, aby ho zatkla. Ale Ježiš im povedal: Zostanem s vami ešte nejaký čas a potom sa vrátim k tomu, ktorý ma poslal. Keď odídem, budete ma hľadať, ale nedostanete sa ta, kde budem." Kam chce odísť?" spytovali sa prekvapení Židia. Mieni azda odísť medzi pohanov a tých učiť? A čo znamenajú jeho slová: Budete ma márne hľadať. Lebo kde ja budem, ta sa vy nedostanete?" V posledný deň, keď slávnosť Stánkov vrcholila, zamiešal sa Ježiš opäť medzi zástup a hlasno zvolal: Kto je smädný, nech príde ku mne a napije sa! Kto verí vo mňa, zakúsi, čo hovorí Sväté Písmo: Prúd živej vody bude vytekať z jeho vnútra." Hovoril o Svätom Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uverili. Dovtedy totiž Duch ešte nebol daný, lebo Ježiš sa ešte nevrátil do svojej slávy v nebesiach. Zo zástupu sa ozývali hlasy: To je akiste Prorok, Mesiášov predchodca." Iní hovorili: Nie, je to Mesiáš!" Iní zasa namietali: To nie je možné. Pochádza predsa z Galiley! A proroci hovoria, že Mesiáš sa narodí v Betleheme a bude potomkom kráľa Dávida." A tak sa napokon pohádali. Niektorí sa ho pokúšali zatknúť, ale nik sa neodhodlal naň siahnuť. Chrámová stráž sa vrátila k veľkňazom a farizejom bez neho. Prečo ste ho nepriviedli?" oborili sa na nich. Nemohli sme. Takto hovoriť sme človeka ešte nepočuli." Tak aj vy ste sa dali zviesť? Uveril v neho azda niekto z kňazov alebo z nás?" hnevali sa farizeji. Verí mu iba ten nevzdelaný dav, ktorý sa vôbec nevyzná v Zákone. Nech padne naňho kliatba!" Tu jeden z farizejov -- Nikodém, ktorý pred časom tajne navštívil Ježiša -- namietol: Ako môžete odsúdiť človeka, ktorého ste predtým nevypočuli? Zodpovedá to azda nášmu Zákonu?" Nie si náhodou aj ty Galilejčan?" spýtali sa ho. Hľadaj v Písme a presvedčíš sa, že z Galiley prorok nepovstane." A po týchto slovách sa rozišli domov. Ježiš odišiel na Olivový vrch, ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Okolo neho sa zhromaždil zástup. Sadol si a učil ich. Onedlho priviedli učitelia Zákona a farizeji ženu pristihnutú pri nevere. Postavili ju doprostred a povedali: Túto ženu sme pristihli pri cudzoložstve. Mojžišov zákon prikazuje také ženy ukameňovať. Čo ty na to povieš?" No to bola iba zámienka, aby ho mohli odsúdiť. Ale Ježiš mlčal, sklonil sa a písal prstom po zemi. Keď neprestali doňho dobiedzať, vstal a povedal: Dobre, ukameňujte ju. Ale prvý nech do nej hodí kameň ten, kto nikdy nezhrešil." A znova sa sklonil a písal po zemi. Tu sa v nich ozvalo svedomie a pomaly sa jeden po druhom vytrácali -- najprv tí najváženejší, až zostal Ježiš so ženou sám. Vtedy sa znova vystrel a spýtal sa jej: Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?" Nie, pane," odpovedala. Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, ale už nehreš!" povedal jej. Potom znova prehovoril k zhromaždeným poslucháčom a povedal: Ja som svetlo sveta, kto ide za mnou, nebude blúdiť v tme, ale bude mať svetlo na ceste životom." Stále sa vystatuješ a hovoríš o sebe!" prerušili ho farizeji. Moje svedectvo je pravdivé, aj keď hovorím sám o sebe," namietol Ježiš. Lebo ja viem, odkiaľ som prišiel a kam idem, ale vy to neviete. Vy ma posudzujete nesprávne, len podľa zdania. Ja takto nesúdim nikoho. Ak aj súdim, môj úsudok je správny, lebo nesúdim sám, ale so mnou aj ten, ktorý ma poslal. A ak sa dvaja svedkovia zhodnú vo výpovedi, vaše zákony pokladajú také svedectvo za platné. Nesvedčím teda len ja sám, ale svedčí o mne aj môj Otec, ktorý ma poslal." A kdeže je tvoj Otec?" spytovali sa ho. Keď nepoznáte mňa, nemôžete poznať ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj jeho," odpovedal im. Tento rozhovor sa odohrával pri chrámových pokladniciach, kde stála stráž. Ale nikto ho nezatkol, lebo ešte nenastal jeho čas. Odídem od vás," znova sa im prihovoril Ježiš. Budete ma márne hľadať, umriete v zajatí svojich hriechov. A tam, kam idem, nemôžete ísť." Hádam si len nechce vziať život?" vraveli si medzi sebou. Prečo by inak vravel, že nemôžeme prísť ta, kam ide?" Ježiš im povedal: Ja som zhora, od Boha, vy ste zo sveta, ktorý je Bohu odcudzený. Ak neuveríte, zomriete vo svojej hriešnosti." Tak nám povedz, kto vlastne si!" naliehali. Už som vám to jasne povedal. Som ten, za koho sa od začiatku vyhlasujem," odpovedal. Ale o vás by som mohol povedať mnoho, čo vás odsudzuje. No poviem vám iba to, čo mi povedal ten, ktorý ma poslal. A on je pravda sama." Ale nikto v tej chvíli nepochopil, že Ježiš hovorí o Bohu. Preto na vysvetlenie doložil: Keď ma pribijete na kríž, pochopíte, že všetko, čo som vám hovoril a čo som robil, nebolo odo mňa, ale že ma to naučil Otec. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Neopustí ma, lebo robím to, čo sa jemu páči." Po týchto slovách mnohí v neho uverili. Židom, ktorí uverili v neho, povedal: Ak budete žiť podľa mojich slov, stanete sa naozaj mojimi učeníkmi. Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí." Ale veď my sme potomkovia Abraháma a nikdy sme neboli otrokmi. Prečo teda hovoríš, že budeme slobodní?" namietali. Ježiš im odpovedal: Jedno je isté. Každý, kto hreší, je otrokom hriechu. A otrok nemá v dome nijaké právo, všetky práva má iba syn. Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní. Viem, že ste Abrahámovi potomkovia, a predsa ma chcete zabiť, lebo moje slová nenašli miesto vo vašich srdciach. Ja vám hovorím, čo som videl u svojho Otca. Ale vy konáte podľa toho, čo ste videli a počuli od vášho otca." Naším otcom je Abrahám!" ohradili sa Židia. Nie!" povedal Ježiš, keby ste boli Abrahámovými deťmi, konali by ste ako on. No vy ma chcete zabiť, lebo vám hovorím pravdu, ktorú mi zjavil Boh. Abrahám by tak nekonal." To ich rozhnevalo a jedovato odsekli: My sme sa nezrodili zo smilstva. Naším pravým otcom je sám Boh." Keby bol Boh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja prichádzam od Boha, z jeho poverenia, nie sám od seba," namietol. Prečo nechápete, čo vám hovorím? Lebo nemôžete zniesť moje slová. Vaším otcom je diabol a vy robíte to, čo vám našepkáva. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo niet v ňom ani trocha pravdy. Rozsieva okolo seba lož, lebo je otcom lži. Ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte! Kto z vás ma môže usvedčiť z nejakého hriechu? Nikto. Prečo mi teda neveríte, keď hovorím pravdu? Kto pochádza z Boha, ten rád prijíma Božie slovo. Vy ho odmietate, a to je dôkazom, že nepochádzate z Boha." Nevraveli sme správne, že si odrodilec, človek posadnutý zlým duchom?" hromžili Židia. Nie," bránil sa Ježiš, nie som posadnutý zlým duchom, ale vzdávam česť svojmu Otcovi, no vy mi ju upierate. Nemyslite si, že túžim po sláve a veľkosti. Mňa chce osláviť Boh. Odsúdi každého, kto mňa odmietne. Ale jedno je isté: Kto prijíma moje slovo a podľa neho žije, nezomrie naveky." Židia rozhorčene volali: Teraz sme poznali, že si naozaj posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci zomreli, a ty vravíš, že kto dá na tvoje slovo, nikdy neokúsi smrť. Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Za koho sa to vydávaš?" Ježiš im odpovedal: Keby som chválil sám seba, nemalo by to nijakú cenu. Ale mňa chváli môj Otec, ktorého uznávate za svojho Boha. Vy ste ho nikdy nepoznali, ale ja ho poznám dobre. Keby som to poprel, bol by som rovnaký luhár ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. Váš otec Abrahám sa tešil na deň, v ktorý prídem. Už vtedy vedel, že prídem, a radoval sa z toho." Nemáš ani päťdesiat rokov a tvrdíš, že si videl Abraháma?" podpichovali ho Židia. Áno, dávno predtým, ako sa narodil Abrahám, bol som ja," presvedčivo povedal Ježiš. To rozpálilo ich hnev a chceli ho ukameňovať. Ale v rozruchu, ktorý nastal, sa Ježiš nebadane vytratil z chrámu. Cestou stretol Ježiš človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Majstre, prečo sa narodil slepý?" spytovali sa ho učeníci. Je to následok jeho hriechu, alebo hriechu jeho rodičov?" Nehľadajte vinu ani uňho, ani u rodičov," odpovedal Ježiš. Je slepý, aby sa na ňom prejavila Božia moc. Úlohy, ktorými ma Boh poveril, musím splniť, kým je deň. Čoskoro nastane noc, keď nikto nebude môcť pracovať. A preto, kým som na svete, prinášam svetlo svetu." Potom pľuvol na zem, urobil pomocou sliny blato, potrel ním slepému oči a povedal mu: Choď sa umyť do rybníka Siloe." (Siloe znamená Poslaný Bohom.) Slepý poslúchol, umyl sa, a keď sa vrátil, zistil, že vidí. Jeho susedia a tí, čo ho poznali ako slepého žobráka, sa čudovali: Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?" Jedni hovorili: Je to on!" Iní sa zase nazdávali, že sa iba naňho ponáša. Ale uzdravený povedal: Áno, som to ja!" Ako to, že vidíš? Čo sa stalo?" vyzvedali sa. Nejaký človek menom Ježiš mi potrel oči blatom a kázal sa mi umyť v rybníku Siloe. Poslúchol som ho a odvtedy vidím." A nevieš, kde je teraz?" spytovali sa ho. To neviem," odpovedal. Človeka vyliečeného zo slepoty zaviedli k farizejom. To všetko sa totiž stalo v sobotu. Farizeji sa ho na všetko podrobne vypytovali. Porozprával im, ako mu Ježiš potrel blatom oči, ako ho potom poslal umyť sa a ako zrazu videl. Ten človek akiste nie je od Boha, keď pracuje aj v sobotu," namietali niektorí. Ale ako by mohol hriešny človek robiť také zázraky?" vraveli iní. Strhla sa medzi nimi škriepka. Znova sa teda obrátili na uzdraveného: A čo si o ňom myslíš ty?" Určite je to Boží prorok," odpovedal im. Farizeji začali pochybovať, či naozaj bol slepý. Zavolali si jeho rodičov a spýtali sa ich: Je to váš syn? A je pravda, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?" Rodičia odpovedali: Áno, je to náš syn a narodil sa nám slepý. To vieme určite. Ale ako sa stalo, že teraz vidí, to nevieme. Ani nevieme nič o tom, kto ho uzdravil. Napokon, má už svoje roky, nech vám to povie sám." Rodičia odpovedali vyhýbavo, lebo sa báli židovských predstavených. Tí totiž rozhodli, že vylúčia zo židovskej obce každého, kto by uznal Ježiša za Mesiáša. A tak si znovu zavolali bývalého slepca a prikázali mu: Vzdaj chválu Bohu, a nie Ježišovi, lebo vieme, že je to hriešny človek." Či je dobrý alebo hriešny, to neviem," odpovedal uzdravený, ale viem, že som bol slepý a teraz vidím!" Ako ťa uzdravil, čo s tebou robil?" spytovali sa ho znova. Veď som vám to všetko už vyrozprával!" ohradil sa. Čo, dobre nepočujete? Prečo to vlastne chcete znova počuť? Chcete sa azda stať jeho učeníkmi?" Ty si jeho učeník!" zlostne sa naňho osopili. My sme učeníci Mojžišovi. O Mojžišovi vieme, že sa s ním zhováral Boh, ale o tomto človeku nevieme ani len to, odkiaľ je." To je naozaj čudné, že neviete nič o človeku, ktorý mi vrátil zrak!" namietol uzdravený. Každý predsa vie, že Boh prosby hriešnikov nepočuje, ale vypočuje toho, kto ho vzýva a plní jeho vôľu. Kto ho ctí a poslúcha, toho počuje. Jakživ som nepočul, že by niekto bol uzdravil človeka slepého od narodenia. Keby toho človeka nebol poslal Boh, nemohol by to urobiť." Mrzák jeden, ty sa nás opovážiš poúčať?" rozkričali sa naňho a vyhnali ho. Keď sa Ježiš dozvedel, čo sa stalo, vyhľadal uzdraveného a spýtal sa ho: Veríš v Božieho Syna?" Rád by som v neho veril, ale nepoznám ho," odpovedal. Vidíš ho pred sebou. Práve sa s tebou zhovára," odpovedal mu Ježiš. Verím, Pane!" zvolal a padol pred Ježišom na kolená. Prišiel som na tento svet," pokračoval Ježiš, aby som otvoril oči tým, ktorí sú duchovne slepí, a aby som ukázal tým, čo sa domnievajú, že vidia, akí sú slepí." Počuli to farizeji, čo stáli okolo, a spytovali sa: To hovorí o nás, že sme slepí?" Ježiš im odpovedal: Keby ste boli naozaj slepí, mohol by som vám pomôcť. Ale hovoríte, že vidíte, a preto zostávate v hriechu." Dobre si zapamätajte, čo vám teraz poviem," nabádal Ježiš svojich poslucháčov: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza ohradu, je určite zlodej a zbojník. Pastier vchádza k svojim ovciam cez dvere. Strážnik otvára dvere iba jemu a ovce ho poznajú už po hlase. Potom volá ovce po mene a vyvedie ich na pastvisko. Kráča vpredu pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Cudzieho človeka neposlúchnu a nejdú za ním, lebo jeho hlas nepoznajú." Poslucháči nepochopili toto prirovnanie, a tak im ho vysvetlil: Verte mi, ja sám som dvere. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci. Ale ovce ich neposlúchli. Ja sám som dvere. Kto cezo mňa vojde, bude zachránený. A kto bude so mnou vchádzať a vychádzať, nebude mať nedostatok. Zlodej ovce kradne a zabíja, ale ja im prinášam život plný hojnosti. Ja som dobrý pastier, ktorý za svoje ovce aj život obetuje. Ten, komu ovce nepatria a pasie ich len za mzdu, keď vidí, že sa blíži vlk, utečie a nechá mu ovce napospas. Nezáleží mu na tom, či vlk ovce rozoženie a roztrhá. Ja som dobrý pastier, poznám svoje ovce a ony poznajú mňa. Takisto aj môj Otec pozná mňa a ja poznám Otca. A ochotne obetujem aj svoj život za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré ešte patria do iného ovčinca. Aj tie musím priviesť. Počujú môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma miluje, lebo dávam svoj život, aby som ho znova získal. Nikto mi ho neberie, dávam ho dobrovoľne. Mám právo a moc svoj život dať a mám moc ho opäť prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca." Tieto slová opäť vyvolali medzi Židmi roztržku. Niektorí vraveli: Je posadnutý zlým duchom, alebo sa načisto zbláznil. Prečo ho vôbec počúvate?" Ale iní namietali: Posadnutý takto nehovorieva. A či môže zlý duch otvoriť oči slepým?" Boli práve sviatky vysvätenia jeruzalemského chrámu. Bolo to v zime. Ježiš sa prechádzal v chráme, v Šalamúnovej sieni. Tu ho obstúpili Židia a vyzvali ho: Dokedy nás chceš napínať? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!" Už som vám to neraz povedal, ale vy ste to nikdy nebrali vážne," odpovedal im. Moje činy vydávajú svedectvo o tom, že som Mesiáš. Veď ich konám z Božieho poverenia. Neveríte mi, lebo nepatríte do môjho stáda. Moje ovce poznajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Dávam im večný život, nikdy nezahynú a nikto ich z mojej ruky nevytrhne. Dal mi ich môj Otec; a on je mocnejší ako akákoľvek mocnosť, preto ich nik nemôže vytrhnúť z jeho ruky. A ja a Otec sme jedno." Tieto slová Židov tak popudili, že začali zbierať kamene a chceli ho zabiť. Z Božieho poverenia som vykonal veľa dobrých činov, aby som pomohol ľuďom. Pre ktorý z nich ma chcete ukameňovať?" spýtal sa Ježiš. Nechceme ťa zabiť pre tvoje činy, ale preto, že sa rúhaš. Ty, obyčajný človek, sa vyhlasuješ za Boha," vysvetľovali mu Židia. Ježiš sa bránil slovami Písma: Vo vašom Zákone predsa Boh vyhlásil: Ste bohovia. Ak Boh nazýva bohmi tých, ktorým adresoval svoje slová -- a Písmo musí platiť -- prečo obviňujete mňa, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta, že sa rúham, keď som povedal: Som Boží Syn. Ak som nekonal Otcove skutky, neverte mi. Ale ak by ste ani mne neverili, verte skutkom, ktoré konám, a presvedčte sa, že Otec je vo mne a ja v Otcovi." Židia sa chceli znova Ježiša zmocniť, ale unikol im. Odišiel na druhý breh Jordánu a zdržiaval sa na mieste, kde predtým Ján krstil. Mnohí prichádzali za Ježišom a vraveli: Ján síce nerobil zázraky, ale všetko, čo hovoril o tomto mužovi, je pravda." A mnohí tam v Ježiša uverili. Ježišov priateľ Lazár ťažko ochorel. Býval so svojimi sestrami Máriou a Martou v dedine Betánia. Bola to tá Mária, ktorá natrela vzácnou masťou Ježišovi nohy a svojimi vlasmi mu ich vyutierala. Sestry sa báli o bratov život, a tak odkázali Ježišovi: Pane, tvoj milovaný priateľ je ťažko chorý." Keď sa to Ježiš dozvedel, povedal: Nebojte sa, jeho choroba sa neskončí smrťou, prejaví sa tu Božia moc a Syn Boží bude ňou oslávený." Ježiš mal veľmi rád obe sestry i Lazára, no jednako sa ešte dva dni zdržal na mieste, kde ho zastihla správa o Lazárovej chorobe. Až potom vyzval svojich učeníkov: Vráťme sa do Judska." Jeho učeníci namietali: Majstre, veď len nedávno ťa tam chceli Židia zabiť, a ty sa ta mieniš vrátiť?" Či neviete, že dvanásť hodín cez deň je vidno? Kto chodí za vidna, nemusí sa báť, že sa potkne. Len cesta za tmy je nebezpečná." Potom dodal: Náš priateľ Lazár zaspal a ja ho idem prebudiť." Ak spí, čoskoro sa uzdraví," citovali ľudovú múdrosť. Nazdávali sa totiž, že hovorí o obyčajnom spánku, a nie o Lazárovej smrti. Povedal im teda otvorene: Lazár zomrel. A ja som rád, že som nebol pri ňom, kvôli vám, aby ste mali novú príležitosť uveriť vo mňa. Poďme k nemu!" Tomáš prezývaný Dvojča navrhol učeníkom: Poďme aj my, nech zomrieme spolu s ním!" Keď prišli do Betánie, Lazár už štyri dni ležal v hrobe. Betánia bola neďaleko Jeruzalema, necelú hodinu cesty, a tak mnohí známi z mesta prišli potešiť sestry v ich žiali za bratom. Keď sa Marta dozvedela, že prichádza Ježiš, bežala mu oproti, ale Mária zostala doma. Marta privítala Ježiša slovami: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. Ale ja viem, že Boh ani teraz neodmietne nijakú tvoju prosbu." Neboj sa," ubezpečil ju Ježiš, tvoj brat bude opäť žiť." -- Viem, že ožije v posledný deň po vzkriesení," prisvedčila Marta. Ja som Vzkriesenie aj Život!" povedal jej Ježiš. Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel. A kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie. Veríš tomu, Marta?" Áno, Pane," odpovedala. Uverila som, že si Kristus, Boží Syn, na ktorého sme tak dlho čakali." Po tých slovách odišla, odvolala svoju sestru nabok a pošeptala jej: Je tu Ježiš a chce sa s tebou zhovárať." Mária ihneď vstala a bežala k nemu. Ježiš ešte nevošiel do dediny, bol na tom istom mieste, kde sa s ním stretla Marta. Keď Židia, ktorí utešovali Máriu, videli, ako náhlivo vybehla z domu, pobrali sa za ňou, lebo sa domnievali, že sa šla vyplakať na Lazárov hrob. Len čo Mária došla k Ježišovi, padla pred ním na kolená a nariekala: Pane, keby si tu bol býval, môj brat mohol ešte žiť!" Máriin plač aj nárek Židov Ježiša rozrušili a hlboko dojali. Spýtal sa ich: Kde ste ho pochovali?" Poď, ukážeme ti!" odpovedali. Vtedy vyhŕkli slzy aj Ježišovi. Pozrite, ako ho mal rád!" šeptali si medzi sebou. Ale iní namietali: Keď vedel uzdraviť slepého, nemohol zachrániť Lazára pred smrťou?" To Ježiša znova rozrušilo a vykročil k hrobu. Bola to jaskyňa privalená veľkým balvanom. Odvaľte ten kameň!" rozkázal Ježiš. Pane, je pochovaný štvrtý deň, akiste je už v rozklade!" chcela tomu zabrániť Marta. Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu?" pripomenul jej Ježiš. Vtedy odvalili kameň. Ježiš uprel oči k nebu a modlil sa: Otče, ďakujem ti, že ma počuješ. Ja viem, ty ma vždy počuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí stoja okolo, aby uverili, že ty si ma sem poslal." Potom zvolal mocným hlasom: Lazár, poď von!" A Lazár vyšiel. Ruky aj nohy mal ovinuté pohrebným rubášom a tvár mal prikrytú šatkou. Ježiš im povedal: Zložte mu to, nech môže odísť!" Mnohí Židia, ktorí prišli za Máriou, boli svedkami zázraku, ktorý Ježiš vykonal, a uverili v neho. Ale niektorí sa ponáhľali rýchlo to oznámiť farizejom. Tí ihneď zvolali poradu s veľkňazmi, aby posúdili, čo sa stalo. Čo si počneme?" bezradne sa spytovali. Ten človek skutočne robí zázraky! Ak proti nemu nezakročíme, uverí v neho všetok ľud, prídu Rimania, podmania si nás a zničia chrám aj celý národ!" No tu sa prihlásil o slovo Kaifáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom: Načo by ste si tu lámali hlavu. Je to celkom jasné. Prečo by mal zahynúť celý národ, nech radšej umrie jeden za všetkých." Keď Kaifáš navrhol tento úklad proti Ježišovi, netušil, že ako veľkňaz vyriekol proroctvo, že Ježiš má byť obetovaný za svoj ľud. Jeho výrok sa nevzťahoval iba na Židov, ale na Božie deti zo všetkých národov, ktoré sa spoja v jednu cirkev. Od toho dňa sa židovskí vodcovia pevne rozhodli, že ho zabijú. Preto sa Ježiš prestal verejne pohybovať medzi Židmi a utiahol sa aj s učeníkmi do mesta Efraim na okraji púšte. Priblížila sa opäť Veľká noc. Z celej krajiny putovali do Jeruzalema ľudia, aby ešte pred hlavnými sviatkami mohli vykonať predpísané očistné obrady. Túžili sa stretnúť s Ježišom a spytovali sa navzájom: Čo si myslíte? Príde či nepríde sem na sviatky?" Veľkňazi a farizeji totiž vydali rozkaz, že každý, kto by vedel, kde sa zdržiava, musí to oznámiť, aby ho mohli zatknúť. Asi týždeň pred Veľkou nocou sa Ježiš vrátil do Betánie, kde žil Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Na Ježišovu počesť pripravili slávnostnú večeru. Marta obsluhovala pri stole a Lazár sedel ako hosť za stolom. Mária vzala nádobu s drahým olejom vyrobeným z nardu. Natierala ním Ježišovi nohy a utierala ich vlastnými vlasmi. Vôňa nardu naplnila celý dom. Jednému z učeníkov -- Judášovi Iškariotskému, ktorý Ježiša neskôr zradil -- sa nepáčilo Máriino počínanie. Vyčítal jej: Prečo si taký vzácny olej radšej nepredala? Mohlo sa zaň získať tristo strieborniakov a peniaze sa mohli rozdať chudobným." Ale nepovedal to preto, že by cítil s chudobnými, ale že bol zlodej. Mal na starosti spoločnú pokladnicu a neraz si z nej pre seba niečo potiahol. Ježiš mu na to povedal: Nechaj ju. Tým ma pripravila na pohreb. Chudobných budete mať medzi sebou vždy, ale ja už nebudem dlho s vami." Keď sa rozchýrilo, že Ježiš je v Betánii, pobrali sa za ním z Jeruzalema celé zástupy. Priťahoval ich však nielen Ježiš, chceli vidieť aj vzkrieseného Lazára. Preto sa veľkňazi uzniesli, že zabijú aj Lazára, lebo bol presvedčivým dôkazom Ježišovej moci. Mnohí ľudia kvôli nemu uverili v Ježiša ako Mesiáša. Na druhý deň sa po celom Jeruzaleme rozniesla správa, že do mesta prichádza Ježiš. Zhromaždil sa veľký zástup a šiel ho vítať. Ľudia nalámali palmové konáre a nadšene volali: Sláva Bohu! Sláva tomu, ktorý prichádza v mene Pánovom! Nech žije izraelský kráľ!" Ježiš vstúpil do mesta na oslíkovi, a tak sa naplnila predpoveď dávneho izraelského proroka: Neboj sa, izraelský ľud. Tvoj kráľ prichádza. Skromne sa nesie na osľati." Ježišovi učeníci si vtedy túto súvislosť neuvedomili. Až potom, keď sa Ježiš vrátil do svojej slávy v nebesiach, pochopili, že sa vtedy pred ich očami splnili mnohé proroctvá. V zástupe boli mnohí očití svedkovia Lazárovho vzkriesenia a rozprávali o tomto zázraku, preto sa zástup čoraz väčšmi zväčšoval. Farizejov sa zmocnila panika: Sme stratení. Nič nezmôžeme! Všetci sa k nemu pridávajú!" V Jeruzaleme bolo aj niekoľko Grékov, ktorí prišli na veľkonočné sviatky spolu so Židmi. Aj oni chceli spoznať Ježiša, preto sa obrátili na Ježišovho učeníka Filipa, ktorý bol z Betsaidy v Galilei. Poprosili ho: Pane, chceli by sme vidieť Ježiša!" Filip to povedal Andrejovi a spolu to oznámili Ježišovi. Ježiš im na to povedal: Nastala chvíľa, keď má byť Syn človeka oslávený. Počúvajte pozorne: Ak pšeničné zrno nepadne do pôdy a nezomrie, neprinesie úžitok -- zostane samo. Ak však zomrie, prinesie mnoho úžitku. Kto svoj život miluje nadovšetko, stratí ho. Ale kto mi zverí svoj život, bude zachránený pre večnosť. Zveriť mi svoj život znamená dôsledne nasledovať môj príklad. To znamená ísť cestou radosti aj utrpenia. Takého služobníka si váži aj môj Otec." Teraz ma zviera úzkosť. Mám azda poprosiť:Otče, zachráň ma pred tým, čo ma čaká? Nie, veď tým by som zradil svoje poslanie. Otče, osláv svoje meno!" A vzápätí zaznel hlas z neba: Už som oslávil a ešte oslávim!" Ježiš v tej chvíli stál uprostred veľkého zástupu. Niektorí tvrdili, že zahrmelo, iní sa nazdávali, že to k nemu prehovoril anjel. Hlas, ktorý ste počuli, nezaznel kvôli mne, ale kvôli vám!" vysvetlil Ježiš. Práve sa bude konať súd nad týmto svetom. Satan, vládca tohto sveta, bude zvrhnutý. Ale keď ja budem vyvýšený, všetkých pritiahnem k sebe." Týmito slovami naznačil, že má zomrieť na kríži. Zástup mu odporoval: Zo Zákona sme sa predsa dozvedeli, že Mesiáš má zostať naveky. Prečo teda hovoríš, že Syn človeka musí byť vyvýšený? A kto je vlastne ten Syn človeka?" Ježiš im na to povedal: Ešte malú chvíľu bude svetlo medzi vami. Vážte si ho, kým svieti. Choďte za svetlom, inak sa ocitnete v tme. A bez svetla stratíte cestu. Uverte tomu svetlu a dajte sa ním ožiariť, aby z vás svietilo ďalej, až tu nebude." Po týchto slovách sa Ježiš vytratil zo zástupu a skryl sa pred nimi. Hoci Ježiš urobil mnoho zázrakov, ľudia mu predsa neuverili, a tak sa potvrdili slová proroka Izaiáša: Pane, kto uveril našim slovám? Kto poznal Božiu moc?" Prorok Izaiáš ďalej ukazuje, aký dôsledok vyvodil Boh z ich nevery. Zaslepil im oči a zatvrdil srdce, takže nevidia a nechápu. Neobrátia sa k Bohu, aby im pomohol." Prorok tu hovorí o Mesiášovi a o jeho sláve. A predsa aj medzi poprednými ľuďmi boli mnohí, ktorí v neho uverili, ale verejne sa k nemu nepriznali, lebo sa báli o svoje postavenie. Väčšmi im záležalo na ľudskej sláve ako na Božej. Ježiš naliehavo hovoril k ľuďom: Kto verí vo mňa, verí vlastne v Boha, ktorý ma poslal. A kto mňa vidí, vidí toho, z ktorého vôle prichádzam. Prišiel som na svet ako svetlo, a kto vo mňa verí, nezostane v tme. Kto počuje moje slová, ale nekoná podľa nich, toho nesúdim. Neprišiel som na svet, aby som ho súdil, ale zachránil. Kto mňa odmieta a moje slová neprijíma, ten už má svojho sudcu: moje slová ho budú súdiť v posledný deň. Nehovoril som vlastné myšlienky, hovorím len to, čím ma poveril Otec. A jeho posolstvo prináša večný život. A tak vám hovorím len to, čo som sa dozvedel od Otca." V predvečer sviatkov Veľkej noci Ježiš vedel, že nastal čas, aby opustil tento svet a odišiel k Otcovi. Tak veľmi miloval tých, ktorí sa k nemu priznávali, že im prejavoval lásku až do konca. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi Iškariotskému, synovi Šimona, aby ho zradil, vstal Ježiš od stola, a hoci si bol vedomý, že mu Otec dal neobmedzenú moc a že od Boha prišiel a k nemu sa teraz vracia, odložil vrchný odev, vzal uterák a prepásal sa ním. Potom nalial vodu do umývadla a začal učeníkom umývať a utierať zaprášené nohy. Keď prišiel rad na Petra, ten sa začal brániť: Pane, ty mi predsa nebudeš umývať nohy!" Ježiš mu odpovedal: Teraz nechápeš, prečo to robím, ale raz to pochopíš." Nikdy nedovolím, aby si mi umýval nohy!" ďalej odporoval Peter. Ale ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel!" odpovedal mu Ježiš. Tak mi umy nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!" zvolal Peter. Kto sa vykúpal, je celý čistý," odpovedal mu Ježiš. Stačí mu iba zmyť prach z nôh. Aj vy ste čistí, ale nie všetci!" Ježiš totiž vedel, kto ho zradí. Preto povedal: Nie všetci sú čistí." Keď umyl nohy poslednému, obliekol sa, vrátil sa k stolu a spýtal sa ich: Pochopili ste, prečo som to urobil? Oslovujete ma Majstre a Pane. A je to správne. Naozaj som. Ak som vám teda ja, váš Majster a Pán, umyl nohy, aj vy ste povinní takto si navzájom slúžiť. Dal som vám príklad. Aj vy konajte podobne. Pamätajte vždy na to, že sluha nie je väčší ako pán. A vyslanec nie je dôležitejší ako ten, čo ho vyslal. Ak to viete, budete šťastní, keď tak budete konať. To, čo som povedal, neplatí o vás všetkých. Ja viem, ktorých som si vyvolil. Ale má sa naplniť výrok Písma: Ten, ktorý jedáva so mnou chlieb, podloží mi nohu. Vravím vám to teraz, aby ste potom, keď sa to stane, uverili, že bola reč o mne. A nezabudnite, že kto prijíma toho, koho pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý mňa poslal." Po týchto slovách zovrela Ježiša úzkosť a smutne zopakoval: Áno, je to pravda, jeden z vás ma zradí." Učeníci sa bezradne pozerali jeden na druhého a usilovali sa uhádnuť, na koho asi myslí. Po Ježišovom boku, opretý o jeho hruď, sedel učeník, ktorého mal Ježiš veľmi rád. Tomu dal Šimon Peter znamenie, aby sa spýtal, o kom to hovorí. Naklonil sa teda bližšie k Ježišovi a spýtal sa ho: Pane, kto je to?" Je to ten, pre ktorého namočím kúsok chleba a podám mu ho," povedal Ježiš. Namočil chlieb a podal ho Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď v tej chvíli vstúpil doňho satan. Ponáhľaj sa, Judáš! Urob rýchlo, čo mieniš urobiť!" pobádal ho Ježiš. No nik za stolom nechápal, prečo mu to hovorí. Keďže Judáš mal spoločnú pokladnicu, niektorí sa domnievali, že ho posiela nakúpiť potraviny na sviatky, alebo dať niečo chudobným. Judáš si vzal chlieb a odišiel sám do noci. Keď Judáš odišiel, povedal Ježiš: Teraz Boh ukáže, kto je Syn človeka, a tým sa zjaví aj Božia sláva. Syn človeka oslávi Boha, a potom aj Boh oslávi Syna človeka. Stane sa to veľmi skoro. Moji drahí, zostanem s vami už len veľmi krátko. Budete ma hľadať, ale márne. Ako som povedal Židom, takisto aj vám vravím: Tam, kam idem, nemôžete ísť so mnou. No dávam vám nové prikázanie: Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval. Podľa úprimnej lásky pozná svet, že ste naozaj moji učeníci." Šimon Peter sa ho spýtal: Pane, kam to chceš ísť?" Ježiš mu odpovedal: Tentoraz nemôžeš ísť so mnou, ale prídeš za mnou neskôr." Ale prečo nemôžem ísť teraz s tebou?" nevzdával sa Peter. Veď som ochotný ísť s tebou aj na smrť." Ísť so mnou aj na smrť?" spýtal sa Ježiš. Vravím ti, že ma tri razy zaprieš ešte skôr, ako ráno zakikiríka kohút." Nech sa vaše srdce nechveje úzkosťou. Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to nebolo tak, povedal by som vám to. Odchádzam, aby som všetko pre vás pripravil. Keď bude všetko hotové, zase sa vrátim, vezmem vás k sebe a zostanete so mnou. A cestu, kam idem, poznáte." Nie, Pane," namietol Tomáš, nevieme, kam ideš, tak ako by sme mohli poznať cestu?" Ja som tá Cesta, Pravda i Život!" povedal mu Ježiš. A nikto nemôže prísť k Otcovi inak ako cezo mňa. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. Teraz ho už poznáte, lebo ste ho videli." Pane, ukáž nám Otca a budeme spokojní!" poprosil Filip. Tak dlho som s vami, Filip, a ešte vždy ma nepoznáš?" vyčítavo povedal Ježiš. Kto videl mňa, videl Otca. Prečo teda žiadaš, aby som ti ho ukázal? Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Veď všetko, čo hovorím a konám, nepochádza odo mňa, ale od môjho Otca. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne. A ak už neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim činom. Slávnostne vám vyhlasujem, že každý, kto verí vo mňa, bude konať také isté činy ako ja, ba aj väčšie, lebo ja odchádzam k Otcovi. O čokoľvek ho budete prosiť v mojom mene, dá vám, aby Otec bol oslávený v Synovi. A ak budete o niečo prosiť v mojom mene, tak to urobím." Ak ma milujete, budete žiť tak, ako som vám prikázal. A ja poprosím Otca, aby namiesto mňa poslal iného zástancu, ktorý vás nikdy neopustí. Bude to Boží Duch -- Duch pravdy. Svet ho nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná. Ale vy ho poznáte, lebo už teraz žije s vami a raz bude aj vo vás. Nie, neopustím vás a nezanechám vás tu ako siroty. Znova prídem k vám. Onedlho ma už nik na tomto svete neuvidí, ale vy ma uvidíte. A pretože ja žijem, aj vy budete žiť. Potom poznáte, že som vo svojom Otcovi, že vy ste vo mne a ja som vo vás. Kto tieto prikázania zachováva a žije podľa nich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať aj môj Otec. Aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba." Tu sa ho spýtal Júda, ale nie Iškariotský: Pane, prečo sa chceš zjaviť nám, a nie svetu?" Ježiš mu odpovedal: Lebo sa dám poznať iba tomu, kto ma miluje a podľa môjho slova žije. Ten bude aj môjho Otca milovať, obaja prídeme k nemu a budeme uňho bývať. Ale kto ma nemiluje, ten sa ani nepridŕža mojich slov. A slová, ktoré vám hovorím, nepochádzajú odo mňa, ale od Boha, ktorý ma poslal. Toto všetko vám vravím, kým som ešte s vami. Svätý Duch, ktorého pošle Otec namiesto mňa, pripomenie vám všetko, čo som vám povedal, a on vás aj všetko naučí. Po svojom odchode vám tu niečo zanechám -- pokoj v mysli aj v srdci. Taký pokoj, aký vám nemôže dať nik na svete. Preto sa nebojte ani nestrachujte! Pamätajte na to, čo som vám povedal: Odchádzam, ale opäť sa vrátim. Ak ma naozaj milujete, mali by ste sa radovať, že odchádzam k Otcovi, lebo on je väčší ako ja. Povedal som vám, čo sa stane, aby ste uverili, keď sa moje predpovede splnia. Už nezostáva veľa času na rozhovor, lebo prichádza zlý vládca tohto sveta. Proti mne však nič nezmôže, lebo sa podriaďujem Otcovej vôli. Robím to z lásky k Otcovi a na svedectvo svetu. A teraz vstaňme a odíďme odtiaľto." Ja som pravý kmeň viniča a môj Otec je vinohradník. Každý planý výhonok odrezáva a ten, ktorý prináša hrozno, dôkladne strihá, aby prinášal ešte väčšiu úrodu. Vy už patríte k tým plodným výhonkom, lebo ste prijali moje slová. Zostaňte pevne so mnou spojení. Veď výhonok oddelený od kmeňa nemôže prinášať nijaké ovocie. Ani vy nemôžete, ak nezostanete vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste výhonky. Každý, kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša mnoho ovocia. Bezo mňa nič nezmôžete. Kto nežije so mnou, bude odrezaný ako suchý výhonok, hodia ho na oheň a spália. Ale ak ste pevne so mnou spojení a konáte podľa mojich slov, smiete prosiť Boha o čokoľvek a dá vám to. Tým, že budete prinášať hojné ovocie a žiť ako moji učeníci, najlepšie oslávite Boha. Ako mňa miloval Otec, tak ja milujem vás. Milujte sa takto naďalej. Ak budete zachovávať moje príkazy, budete žiť aj v mojej láske. Aj ja poslušne plním príkazy svojho Otca a žijem v jeho láske. Povedal som vám to, aby vás moja radosť napĺňala a aby vašu radosť nič neskalilo. Preto vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Najväčšiu lásku k priateľom prejaví ten, kto za nich položí vlastný život. A vy ste moji priatelia, ak robíte to, o čo vás žiadam. Už vás nevolám sluhami, lebo sluha nevie, aké zámery má jeho pán. Stali ste sa mojimi priateľmi, lebo som sa vám zdôveril so všetkým, čo som sa dozvedel od svojho otca. Ja som si vybral vás, nie vy mňa. A poveril som vás, aby ste trvale prinášali ovocie. A potom vám Otec dá všetko, o čo ho požiadate v mojom mene. Preto vás znova žiadam, aby ste sa navzájom mali radi." Ak vás budú ľudia nenávidieť, pamätajte, že mňa nenávideli skôr ako vás. Ľudia zo sveta by vás mali radi, keby ste sa im prispôsobili. Ale vy k nim nepatríte, lebo ja som si vás vyvolil. Preto vás nenávidia. Spomeňte si na to, čo som vám hovoril: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. A ak moje slová počúvali, budú počúvať aj vás. Ale to všetko vám budú robiť preto, lebo nevedia, že za mnou i za vami stojí Boh. Keby som nebol prišiel a neprihováral sa im, boli by bez viny. Ale teraz sa nemajú na čo vyhovoriť. Tí, čo pohŕdajú mnou, pohŕdajú Bohom. Keby som pred ich očami nebol vykonal toľko zázrakov, ktoré nik iný nemôže vykonať, boli by bez viny. Videli ich na vlastné oči, a predsa sa zatvrdili proti mne aj proti Otcovi. Ale aj v tomto sa naplnila predpoveď Písma: Nenávideli ma bez príčiny. Ale ja vám pošlem Obhajcu, ktorý bude stáť na vašej strane a bude vás utešovať. Bude to Duch pravdy, ktorý príde od Otca a bude mojím svedkom. Aj vy budete mojimi svedkami, lebo ste boli so mnou od počiatku." Toto všetko som vám povedal, aby ste nepodľahli pochybnostiam. Lebo vás budú vyháňať zo synagóg, ba aj zabíjať, a pritom budú presvedčení, že slúžia Bohu. To preto, že nepoznali Otca ani mňa." Povedal som vám to, aby ste si spomenuli na moje slová, keď sa to všetko stane. Doteraz som o tom nehovoril, lebo som bol s vami. Môj čas sa však naplnil a čoskoro odídem k tomu, ktorý ma poslal. No nik z vás sa nespytuje, kam idem. Namiesto toho, aby ste sa radovali, poddávate sa smútku a starostiam. Verte mi, pre vás bude lepšie, keď odídem. Lebo keby som neodišiel, neprišiel by ten, kto vám bude pomáhať a potešovať vás. Keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde, ukáže ľuďom, v čom je ich hriech, ale ukáže aj Božiu spravodlivosť a Boží súd. Hriech je v tom, že ľudia vo mňa neveria. Spravodlivosť je v tom, že odchádzam k Otcovi a už ma neuvidíte. A súd je v tom, že vládca tohto sveta je už odsúdený. Tak veľa by som vám ešte chcel povedať, lenže teraz by ste to nezniesli. Ale keď príde Svätý Duch, ktorý je pravda, odhalí vám celú pravdu. Nebude hovoriť sám od seba, ale oznámi vám to, čo počul. Ba zjaví vám aj to, čo sa má stať v budúcnosti. Tým oslávi mňa, lebo všetko, čo vám zjaví, prijme odo mňa. Všetko, čo má Otec, patrí aj mne. Preto som vám povedal, že vám zvestuje, čo prijme odo mňa." Onedlho už nebudem medzi vami a neuvidíte ma, ale onedlho ma zasa uvidíte." Niektorí učeníci to nechápali a spytovali sa medzi sebou: Čo to má znamenať: Onedlho ma neuvidíte a onedlho ma zasa uvidíte? A čo to znamená: Odchádzam k Otcovi?" Ježiš spozoroval, že učeníci nechápu jeho slová. Vysvetlím vám to," povedal. Svet sa čoskoro bude radovať z toho, čo sa stane, no vy budete plakať a nariekať. Ale váš zármutok sa čoskoro premení na radosť. Vaša radosť sa bude podobať radosti ženy, ktorá zabudla na všetko utrpenie a pôrodné bolesti, lebo sa jej narodilo dieťa. Teraz ste smutní, ale opäť sa stretneme a vy sa budete radovať. A túto radosť vám už nik nevezme. Potom sa ma už nebudete musieť na nič spytovať. Znova vás ubezpečujem: O čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dá vám. Doposiaľ ste ho v mojom mene o nič neprosili. Proste a dostanete. A vaša radosť bude dokonalá. Doposiaľ som vám o všetkom hovoril obrazne. Ale teraz nastáva čas, keď to už nebude potrebné a budem vám o Otcovi hovoriť celkom otvorene. Od toho dňa sa môžete so svojimi žiadosťami obracať na Otca priamo, ja ho už nebudem musieť prosiť, aby vás vypočul. Lebo Otec vás miluje zato, že ste vy mňa milovali a uverili ste, že som prišiel od Boha. Áno, prišiel som na svet od Otca, a teraz zasa opúšťam svet a vraciam sa k Otcovi." Teraz konečne hovoríš jasne, nie v obrazoch," povedali mu učeníci. Teraz sme pochopili, že vieš o všetkom a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto na niečo spytoval. Preto naozaj veríme, že si prišiel od Boha." Naozaj tomu veríte?" spýtal sa ich Ježiš. Uvedomte si, že nastane čas, vlastne už nastal, keď sa rozpŕchnete do svojich domovov a necháte ma samého. Ale ja nebudem sám, lebo Otec je so mnou. Toto všetko som vám povedal, aby ste si uchovali v duši pokoj. Tu na svete budete mať mnoho trápenia a ťažkostí. Ale nestrácajte odvahu. Ja som zvíťazil nad svetom." Keď Ježiš dohovoril, zahľadel sa hore a povedal: Otče, prichádza môj čas. Priznaj sa teraz ku mne, aby som mohol ukázať tvoju veľkosť. Zveril si mi predsa moc nad všetkými, aby som ich uviedol do večného života. Kto chce žiť večne, musí poznať teba ako jediného pravého Boha a mňa ako toho, ktorého si poslal. Vykonal som všetko, čo si mi uložil, a tým som dokázal tvoju veľkosť. Otče, osláv ma teraz svojou slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta, som ukázal, kto vlastne si. Patria tebe a ty si mi ich zveril. Uverili tvojmu slovu a žijú podľa neho. Teraz vedia, že všetko, čo mám, je od teba. Všetko, čo si mi povedal, som im zvestoval. A oni prijali tvoje slová a poznali, že som prišiel na zem od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Teraz sa nemodlím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. Veď všetko, čo mám, je tvoje, a čo je tvoje, patrí aj mne. A tak nech sa na nich zjaví moja sláva. Ja teraz opúšťam tento svet a odchádzam k tebe. Ale oni tu zostávajú. Svätý Otče, staraj sa o nich a daj, aby boli jednotní, ako sme my spolu jedno. Kým som bol s nimi, všetkých, ktorých si mi dal, udržiaval som v jednote. Chránil som ich, takže sa nik nestratil -- okrem Judáša. Ale aj jeho zrada musí poslúžiť tvojim plánom. A teraz odchádzam k tebe. Toto všetko im ešte raz zdôrazňujem, kým som s nimi, aby ich moja radosť úplne naplnila. Naučil som ich tvojim prikázaniam a svet ich nenávidel, lebo podobne ako ja nesplynuli s prúdom. Neprosím, aby si ich zo sveta vzal, ale chráň ich pred mocou zla. Nepatria svetu, ako ani ja mu nepatrím. Daj, nech ich tvoje slovo, ktoré je pravda, očistí a posvätí. Ako si ty mňa poslal do sveta, tak ja posielam ich. Ja za nich posväcujem svoj život, aby oni mohli rásť v pravde a v svätosti. Ale neprosím iba za nich, no aj za všetkých, ktorí budú počúvať posolstvo mojich učeníkov a uveria vo mňa. Daj, nech sú všetci jedno srdce a jedna myseľ, ako aj my sme, Otče, jedno. Tak ako si ty vo mne a ja v tebe, aj oni nech sú s nami pevne spojení. Potom sa svet presvedčí, že si ma poslal. Preto som im dal aj slávu, ktorú si mi daroval, aby žili v takej istej jednote ako ja s tebou. Nech zostanú vo mne a ja v tebe, tak budeme dokonale jednotní. A vtedy svet pozná, že ty si ma poslal a že miluješ mojich učeníkov, ako aj mňa miluješ. Otče, chcem, aby všetci, ktorých si mi dal, prišli tam, kde ja idem, a poznali ma v plnej sláve. Dal si mi ju z lásky, prv ako bol svet. Spravodlivý Otče, aj keď ťa svet nepozná, ja ťa poznám, a aj oni poznali, že si ma poslal. Ukázal som im teba a ešte aj ukážem, aby tvoja láska ku mne aj ich napĺňala a ja aby som žil v nich." Po tejto modlitbe odišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do olivovej záhrady za potok Cedron. Zradca Judáš dobre poznal toto miesto, lebo Ježiš tam často so svojimi učeníkmi chodieval. Teraz sem viedol chrámovú stráž aj s oddielom rímskeho vojska. Boli ťažko ozbrojení a svietili si na cestu fakľami a lampášmi. Ježiš vedel, čo sa má stať. Šiel im oproti a spýtal sa: Koho hľadáte?" Ježiša z Nazareta," odpovedali mu. To som ja," odpovedal im. Judáš, jeho zradca, stál medzi vojakmi. Keď Ježiš hlasno a jasne povedal: To som ja," mimovoľne cúvli a padli na zem. Koho hľadáte?" spýtal sa ich znovu. Ježiša Nazaretského!" zopakovali. Veď som vám už povedal, že som to ja," namietol Ježiš. Ak hľadáte mňa, tak týchto nechajte odísť." Takto sa naplnili slová, ktoré Ježiš už predtým vyslovil vo svojej modlitbe: Nestratím ani jedného z tých, ktorých si mi zveril." Tu Šimon Peter vytasil meč a odťal Malchusovi, jednému z veľkňazových sluhov, pravé ucho. Ale Ježiš prikázal Petrovi: Schovaj svoj meč. Mám sa azda vyhnúť utrpeniu, ktoré mi určil Otec?" Vtedy sa rímski vojaci a židovská stráž vrhli na Ježiša a spútali ho. Odviedli ho najprv k Annášovi. Bol to svokor Kaifáša, ktorý bol v tom roku veľkňazom. Tento Kaifáš poradil židovskej rade: Je užitočnejšie, ak jeden človek umrie za celý národ." Peter nespustil Ježiša z dohľadu a šiel za ním aj s iným učeníkom. Ten bol veľkňazovým známym, a tak mu dovolili vstúpiť až na dvor paláca. Peter musel zostať vonku. Druhý učeník sa po chvíli vrátil a poprosil dievča, čo strážilo bránu, aby vpustilo Petra do Kaifášovho paláca. Tak sa aj Peter dostal dnu. No tu sa ho dievča spýtalo: Nepatríš aj ty medzi učeníkov toho človeka?" Nie, nepatrím," rázne sa ohradil. Bolo chladno, preto si strážcovia a vojaci rozložili oheň a hriali sa okolo neho. Aj Peter sa zamiešal medzi nich a zohrieval sa. V paláci sa medzitým začal výsluch. Veľkňaz Annáš sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov i na to, čo učil. Moje učenie je všeobecne známe," odpovedal Ježiš. Kázal som otvorene v synagógach a v chráme a každý to mohol počuť. Potajme som nič nehovoril. Prečo sa teda vypytuješ mňa? Spýtaj sa mojich poslucháčov, tí predsa vedia, čo som hovoril." Ako sa to zhováraš s veľkňazom?" oboril sa na Ježiša jeden zo strážcov a udrel ho. Ak som povedal niečo nesprávne, tak to dokáž!" bránil sa Ježiš. Ale ak som povedal pravdu, prečo ma biješ?" Annáš potom poslal spútaného Ježiša ku Kaifášovi. Ako sa Peter zohrieval pri ohni, ktosi sa ho spýtal: Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov?" Ja? Nie som," poprel to Peter. Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný Malchusa, ktorému Peter odťal ucho, ho obvinil: Veď som ťa s ním videl v záhrade!" Peter to znova poprel a vzápätí zakikiríkal kohút. Zavčasu ráno odviedli Ježiša od Kaifáša do paláca rímskeho miestodržiteľa. Židovskí obžalobcovia nevstúpili do paláca, lebo by sa podľa židovských predpisov boli poškvrnili a nemohli by sa zúčastniť na veľkonočnej večeri. Preto Pilát, rímsky miestodržiteľ, vyšiel von a spýtal sa ich: Z čoho obviňujete tohto človeka? Čo vykonal?" Keby nebol zločinec, neboli by sme ho k tebe doviedli!" Tak si ho odveďte a súďte podľa vlastných zákonov," nechcel mať s tým nič Pilát. Veď my nemáme právo nikoho popraviť!" nechceli popustiť zo svojho Židia. Takto sa mali naplniť Ježišove slová, ktorými predpovedal, akým spôsobom zomrie. Pilát sa vrátil do paláca, dal si Ježiša predvolať a spýtal sa ho: Ty si kráľ Židov?" Zaujímaš sa o to sám od seba, alebo to chcú vedieť Židia?" namietol Ježiš. Som ja azda Žid?" nazlostil sa Pilát. Tvoj vlastný národ a tvoji veľkňazi mi ťa vydali. Čím si sa previnil?" Som kráľ, ale nejde mi o svetskú moc," odpovedal Ježiš. Keby moje kráľovstvo bolo pozemské, moji poddaní by ma proti Židom ubránili. Ale moje kráľovstvo je iného druhu." Tak predsa si kráľ," konštatoval Pilát. Sám to pripúšťaš," povedal Ježiš. Narodil som sa preto, aby som priniesol svetu pravdu. A každý, kto miluje pravdu, ma poslúcha." A čo je pravda?" zvolal Pilát. Vrátil sa k Židom a vyhlásil: Ja som na ňom nenašiel nijakú vinu. Ale ak ho vy pokladáte za zločinca, prepustím ho, ako je u vás na Veľkú noc zvykom. Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?" Nie! Tohto nechceme! Prepusť Barabáša!" kričali. Barabáš bol vzbúrenec. Nato dal Pilát príkaz, aby Ježiša odviedli a zbičovali ho. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, nasadili mu ju na hlavu a cez plecia mu prehodili purpurový plášť. Obstali ho, bili ho po tvári a posmievali sa mu: Nech žije židovský kráľ!" Pilát opäť vyšiel k Židom a usiloval sa ich obmäkčiť: Pozrite, vediem vám ho, aby ste sa presvedčili, že je nevinný." Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát naňho ukázal a povedal: Hľa, človek!" Veľkňazi a ich stráž začali kričať: Na kríž s ním! Na kríž!" Ukrižujte si ho sami! Ja na ňom nijakú vinu nenachádzam," nechcel mať s tým nič Pilát. Ale podľa nášho zákona musí zomrieť, lebo sa vyhlasuje za Božieho Syna!" namietali Židia. Keď to Pilát počul, jeho nepokoj ešte väčšmi vzrástol. Odviedol Ježiša späť do súdnej siene a spýtal sa ho: Kto si ty vlastne?" Ale Ježiš mlčal. Tak ty sa nechceš so mnou zhovárať?" rozhorčil sa Pilát. Neuvedomuješ si, že ja mám moc rozhodnúť o tvojom živote alebo smrti?" Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti ju nebol dal Boh," odpovedal Ježiš. Preto tí, čo ma obžalovali, majú väčšiu vinu." Po tých slovách sa Pilát znova pokúšal Ježiša oslobodiť. Ale Židia tvrdo naliehali: Ak ho prepustíš, spreneveríš sa cisárovi. Kto sa vyhlasuje za kráľa, búri sa proti cisárskemu majestátu." Keď to Pilát počul, dal Ježiša vyviesť na nádvorie zvané Kamenná dlažba, po hebrejsky Gabbatha, a sadol si do sudcovského kresla. Chcel už prípad uzavrieť, lebo bolo okolo poludnia a večer sa začínali židovské veľkonočné sviatky. Pilát sa spýtal Židov: Tak čo s tým vaším kráľom?" Preč s ním! Preč s ním!" spustili veľký krik. Ukrižuj ho!" Mám poslať na smrť vášho kráľa?" ešte raz sa spýtal Pilát. Nepotrebujeme kráľa! Máme predsa cisára!" pokrytecky kričali veľkňazi. Tu sa Pilát vzdal a vydal rozkaz, aby Ježiša ukrižovali. Tak sa ho konečne zmocnili a viedli von z mesta na kopec zvaný Lebka, po hebrejsky Golgota. Kríž musel niesť na vlastných pleciach. Tam ho naň pribili a ukrižovali. Po oboch stranách vztýčili kríže dvoch zločincov. Nad Ježišovu hlavu dal Pilát pripevniť tabuľku s nápisom: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ." Popravisko bolo blízko mesta, takže ten nápis -- napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky -- čítalo mnoho ľudí. Židovskí veľkňazi protestovali u Piláta: Nemal si napísaťžidovský kráľ, alevyhlasoval sa za židovského kráľa." Ale Pilát ich odbil: Čo som napísal, to som napísal." Keď vojaci ukrižovali Ježiša, podľa všeobecného zvyku roztrhli jeho plášť na štyri diely, pre každého vojaka jeden diel. Ale jeho spodný odev, utkaný vcelku, bez jediného šva, nechceli roztrhať a povedali si: Losujme, komu pripadne." Tak sa naplnila predpoveď Písma: Rozdelili si môj plášť a losovali o môj odev." Vojaci to naozaj urobili. Pod krížom, na ktorom visel Ježiš, stála jeho matka, jej sestra Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš videl matku a vedľa nej učeníka, ktorého mal tak rád, povedal jej: On teraz bude tvojím synom." A učeníka poprosil: Staraj sa o ňu ako o vlastnú matku!" Odvtedy ju prijal do svojho domu. Ježiš vedel, že sa blíži koniec. Povedal: Žíznim." Vojaci namočili špongiu do nádoby s kyslým vínom a na lodyhe yzopu mu ju podali k ústam. Tým sa takisto vyplnila prorocká predpoveď. Ježiš si ovlažil ústa a povedal: Je dokonané." Hlava mu klesla a skonal. Keďže sa blížila sobota a navyše počiatok veľkého sviatku, nemohli Židia pripustiť, aby telá zostali visieť na krížoch. Preto požiadali Piláta, aby urýchlil popravu, dal odsúdencom polámať kosti a zložiť ich z kríža. Prišli teda vojaci a obom zločincom polámali nohy. Ale keď pristúpili k Ježišovi, videli, že je už mŕtvy. Preto mu nelámali kosti, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok. Z rany hneď vytiekla zrazená krv a voda. Toto všetko opisuje ten, ktorý to videl na vlastné oči. Jeho správa je spoľahlivá a pravdivá, môžete mu veriť. Aj toto sa stalo, aby sa splnila predpoveď Písma: Ani kosť mu nebude zlomená." A takisto sa splnila druhá predpoveď: Budú hľadieť na toho, ktorého prebodli." Potom požiadal Jozef z Arimatey Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo z kríža. Jozef tajne veril v Ježiša, ale zo strachu pred Židmi sa doposiaľ bál k nemu verejne priznať. Pilát mu dal súhlas, a tak šiel a zložil Ježišovo mŕtve telo. Pomáhal mu pritom aj Nikodém, ktorý raz v noci navštívil Ježiša. Priniesol veľa vzácnych vonných mastí -- zmes myrhy a aloe. Ježišovo telo nabalzamovali a zavinuli do ľanového plátna, ako to robievajú Židia pri pochovávaní. V blízkosti popraviska bola záhrada a v nej ešte nepoužitá hrobka vytesaná do skaly. Keďže bola poruke a prípravy na sviatok bolo treba ukončiť, Ježiša uložili do nej. Prvý deň po sobote, ešte pred svitaním, šla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň, ktorým bola uzavretá hrobka, je odsunutý. Bežala k Petrovi a k učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila mu: Nášho Pána vzali z hrobu a nevieme, kde ho uložili." Obaja sa hneď ponáhľali k hrobu. Druhý učeník predbehol Petra a bol pri hrobe prvý. Naklonil sa dnu, videl tam ležať plátno, ale dnu nevošiel. Vtom dobehol aj Peter, vstúpil do hrobky a okrem plátna našiel aj šatku, ktorou mal Ježiš prikrytú hlavu. Šatka bola zložená a ležala na inom mieste. Teraz vstúpil dnu aj druhý učeník, ktorý prvý pribehol k hrobu. Všetko si prehliadol a uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych. Doposiaľ totiž nerozumeli tým predpovediam v Písme, kde sa hovorí, že Ježiš vstane z mŕtvych. Obaja učeníci sa vrátili späť do Jeruzalema. Medzitým sa Mária vrátila k hrobu a plakala. Naklonila sa do hrobky a zazrela dvoch anjelov v bielom. Sedeli na tom mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave, druhý pri nohách. Prečo plačeš?" spýtal sa jeden z nich. Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho uložili," odpovedala. Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš. Prečo plačeš?" spýtal sa jej. Koho hľadáš?" Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem." Mária!" prihovoril sa jej Ježiš. Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni!" To znamená Majstre!" Nedotýkaj sa ma!" upozornil ju. Ešte som nevstúpil k môjmu Otcovi. Bež a povedz mojim bratom, že odchádzam k svojmu a vášmu Otcovi, k svojmu a vášmu Bohu." Mária Magdaléna vyhľadala učeníkov a oznámila im: Videla som Pána!" A porozprávala im všetko, čo jej povedal. V ten nedeľný večer sa zhromaždili všetci jeho učeníci. Dvere mali zamknuté, lebo sa báli Židov. Zrazu sa zjavil Ježiš, postavil sa doprostred miestnosti a pozdravil ich: Pokoj vám!" Potom im ukázal rany na rukách a na boku. Aká to bola nesmierna radosť pre učeníkov, že znova vidia svojho Pána! Ježiš im opäť povedal: Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás." Potom dýchol na nich a povedal: Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nebudú." Tomáš, jeden z dvanástich učeníkov, prezývaný Dvojča, nebol pri tom, keď sa toto všetko stalo. Ostatní mu rozprávali: Videli sme Pána!" Ale Tomáš pochybovačne odpovedal: Neuverím, kým neuvidím a neohmatám rany na jeho rukách a boku." O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. Dvere boli zasa zamknuté, keď sa Ježiš znova zjavil medzi nimi a pozdravil ich: Pokoj vám!" Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!" Môj Pán a môj Boh!" vyznal pokorne Tomáš. Ježiš mu na to odpovedal: Veríš, lebo si ma videl. Ale akí šťastní sú tí, ktorí nevideli, a uverili!" Ježišovi učeníci boli svedkami ešte mnohých Ježišových zázrakov, ktoré nie sú opísané v tejto knihe. Ale tieto správy sú zachytené, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste skrze vieru v neho mali večný život. Neskôr sa Ježiš opäť zjavil učeníkom pri Tiberiadskom jazere. Stalo sa to takto: Boli tam spolu Šimon Peter, Tomáš prezývaný Dvojča, Natanael z galilejskej Kány, Jakub a Ján a ešte ďalší dvaja. Idem loviť," povedal Peter. Ideme s tebou!" pridali sa k nemu ostatní. Nastúpili do člna, vyplávali na jazero, ale celú noc sa namáhali márne. Na svitaní si všimli, že ktosi stojí na brehu, ale nevedeli, kto to je. Chytili ste niečo?" zvolal na nich. Nie," odpovedali. Tak hoďte siete na druhú stranu člna a iste ulovíte!" poradil im. Poslúchli jeho radu a chytilo sa im do siete toľko rýb, že ju nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého mal Ježiš tak rád, povedal Petrovi: To je Pán!" Len čo to Šimon Peter počul, obliekol sa -- pri práci bol totiž vyzlečený -- a skočil do vody. Ostatným učeníkom ešte chvíľu trvalo, kým s člnom a sieťou preplnenou rybami prekonali asi stometrovú vzdialenosť k brehu. Keď vystúpili na breh, videli ohnisko a na ňom rybu i chlieb. Prineste niekoľko rýb zo svojho úlovku," povedal im Ježiš. Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Narátal ich stopäťdesiattri, a predsa sa sieť neroztrhla. A teraz sa poďte naraňajkovať," pozval ich Ježiš. Nikto z učeníkov sa ho neopovážil spýtať, kto je -- vedeli, že je to Pán. Ježiš vstal a obslúžil ich -- rozdelil im chlieb aj ryby. To sa Ježiš už tretí raz stretol po vzkriesení s učeníkmi. Keď sa najedli, rozvinul sa medzi Ježišom a Petrom tento rozhovor: Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako ostatní?" Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád." Tak pas moje jahniatka," povedal mu Ježiš. Po chvíli Ježiš zopakoval svoju otázku: Šimon, syn Jánov, naozaj ma miluješ?" Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád." Tak sa staraj o moje ovce!" Spýtal sa ho tretí raz: Šimon, syn Jánov, máš ma rád?" Peter zosmutnel, že sa tretí raz spytuje, či ho má rád, a odpovedal: Pane, ty vieš všetko, ty vieš aj to, ako ťa mám rád." Tak pas moje ovečky!" odpovedal mu Ježiš. Ale na jedno nezabudni: Keď si bol mladý, robil si si, čo si chcel, a chodil si, kam si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa povedie ta, kde nebudeš chcieť." Tým mu chcel naznačiť, akou smrťou oslávi Boha. A potom ešte dodal: Nasleduj ma!" Peter sa obrátil a videl, že za ním ide učeník, ktorého Ježiš tak veľmi miloval a ktorý pri poslednej večeri sedel pri Ježišovi a spýtal sa ho: Pane, ktorý z nás ťa zradí?" Peter sa nato spýtal Ježiša: Povedz, Pane, čo bude s ním?" Ježiš odpovedal: Ak chcem, aby tu zostal až do môjho príchodu, čo teba do toho? Ty ma nasleduj!" A tak sa medzi prvými kresťanmi roznieslo, že tento učeník nezomrie. Ale Ježiš nič také nepovedal. Vyjadril sa takto: Ak chcem, aby tu zostal až do môjho príchodu, čo teba do toho?" Je to učeník, ktorý zapísal tieto udalosti, a vieme, že jeho správa je spoľahlivá. Ale keby sa malo zapísať všetko, čo Ježiš vykonal, domnievam sa, že na celom svete by nebolo dosť miesta pre knihy, ktoré by sa o tom napísali. Milý Teofil, vo svojej prvej knihe som sa usiloval opísať všetko, čo Ježiš konal a učil od počiatku až do svojho odchodu k Bohu do neba. Vtedy dal aj posledné pokyny prostredníctvom Ducha Svätého úzkemu okruhu svojich učeníkov. Od svojej smrti a zmŕtvychvstania sa s nimi štyridsať dní stretával, mnohorakým spôsobom im dokázal, že naozaj žije, a rozprával im o kráľovstve Božom. Keď boli ešte spolu, povedal im, aby po jeho odchode neodchádzali z Jeruzalema, ale čakali tam, kým Boh nesplní svoj sľub. Ján krstil vodou, ale vás Boh v najbližších dňoch pokrstí svojím Svätým Duchom." Raz, keď boli zasa spolu, spýtali sa ho jeho učeníci: Pane, teraz už konečne oslobodíš Izrael a urobíš ho nezávislým národom?" Odpovedal im: Nie je vašou starosťou vyzvedať sa, kedy to bude. Boh koná podľa vlastného rozhodnutia. Ale vy teraz dostanete Ducha Svätého a s ním zvláštnu silu, aby ste sa stali mojimi svedkami nielen v Jeruzaleme, ale v celom Judsku, v Samárii aj po celom svete." Po týchto slovách sa vzniesol pred ich očami dohora a zastrel ho oblak. Kým uprene hľadeli, ako odchádza, zjavili sa vedľa nich dvaja muži v bielom a oslovili ich: Galilejčania, prečo tu stojíte a dívate sa do neba? Ježiš od vás odišiel, ale jedného dňa sa znova k vám vráti." To sa stalo na Olivovom vrchu, vzdialenom asi štvrť hodiny cesty od Jeruzalema. Vrátili sa do mesta, kde v hornej miestnosti domu spoločne bývali Peter, Jakub, Ján, Andrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub, syn Alfejov, Šimon prezývaný Horlivec a Júda, syn Jakubov. Tí všetci sa jednomyseľne a vytrvalo modlievali a s nimi aj niektoré ženy, Ježišova matka Mária a jeho bratia. Pri jednom zhromaždení, kde sa zišlo asi stodvadsať Ježišových nasledovníkov, vystúpil Peter a povedal: Bratia, naplnila sa predpoveď Písma o Judášovi. Judáš bol jedným z nás dvanástich apoštolov. Dostal rovnaké poverenie ako my, a predsa sa znížil k tomu, že priviedol stráž, ktorá Ježiša zatkla. Za peniaze, čo dostal ako svoju odmenu, si kúpil pozemok, ktorý dnes jeruzalemskí obyvatelia nazývajú Akeldamach -- Pole krvi. A potom skončil svoj život strašným spôsobom -- spadol dolu hlavou, telo sa mu roztrhlo a vypadli mu vnútornosti. Tak sa splnili slová, ktoré Duch Svätý vložil do úst Dávida a sú zaznamenané v Žalmoch:Jeho obydlie nech spustne a nech v ňom nik nebýva. A na inom mieste:Jeho poverenie nech prevezme iný. Musíme teda nahradiť Judáša. Vyberme muža, ktorý bol spolu s nami s Pánom Ježišom celý čas od chvíle, keď ho Ján pokrstil, až do jeho odchodu do neba. A ten spolu s nami bude svedčiť, že Ježiš vstal z mŕtvych. Vybrali teda dvoch: Jozefa Barsabáša, ktorého prezývali Spravodlivý, a Mateja. Potom sa modlili: Pane, ty poznáš srdce každého človeka. Ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, aby bol tvojím apoštolom namiesto Judáša, zradcu, ktorý odišiel ta, kam patrí." Potom im dali ťahať lós a ten označil Mateja, ktorý sa stal dvanástym apoštolom. Uplynulo sedem týždňov od Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstania. Nastali Letnice, sviatok prvej úrody, a Kristovi nasledovníci sa opäť zhromaždili. Zrazu sa strhol hukot, ako keď sa ženie silný vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sa zišli. Potom sa zjavili plamene, akoby ohnivé jazyky, ktoré horeli nad hlavou každého z nich. A všetci boli naplnení Duchom Svätým. Prejavilo sa to tým, že získali schopnosť hovoriť inými jazykmi, ktoré predtým neovládali. V tom čase bolo v Jeruzaleme veľa zbožných Židov, ktorí prišli na sviatky z mnohých krajín a národov. Ten zvláštny šum prilákal mnohých pútnikov, ktorí boli ohromení, keď počuli hovoriť Ježišových učeníkov v ich rodnom jazyku. Čudovali sa a žasli: Ako je to možné? Predsa všetci, ktorí tu hovoria, pochádzajú z Galiley? A každý z nás ich počuje vo svojom rodnom jazyku hovoriť o veľkých Božích veciach." Medzi poslucháčmi boli Partovia, Médovia a Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judska, Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a krajov Líbye, z okolia Cyrény, ľudia z Ríma, Kréty i Arábie, rodení Žida aj na židovskú vieru obrátení pohania. Všetci žasli a spytovali sa navzájom: Čo sa to deje?" Ale poniektorí sa smiali a hovorili: Sú opití." Tu vystúpil Peter s jedenástimi učeníkmi a mocným hlasom prehovoril k zástupu. Pozorne ma počúvajte všetci, návštevníci aj obyvatelia Jeruzalema! Niektorí z vás hovoria, že sme opití. To nie je pravda. Veď je iba deväť hodín ráno. Ale splnilo sa to, čo predpovedal prorok Joel pred mnohými stáročiami: V posledných dňoch, hovorí Boh, zošlem svojho Ducha na všetkých ľudí, vaši synovia a dcéry budú prorokovať, vaši mladí ľudia budú mať videnia a starým sa budú snívať sny. Svätý Duch zostúpi na mojich služobníkov, na mužov aj ženy, a budú prorokovať. Na nebi aj na zemi sa zjavia zvláštne úkazy, krv, oheň a stĺpy dymu, slnko sa zatmie a mesiac bude červený ako krv. To znamená, že prichádza veľký a slávny deň Pánov, ktorý bude súdiť všetkých ľudí. Len ten, kto ho uznáva za svojho Pána, bude zachránený. " Peter pokračoval: Mužovia izraelskí, počujte: Žil tu medzi vami Ježiš z Nazareta, ktorého Boh preslávil veľkými zázrakmi a znameniami. Mnohí z vás by to mohli dosvedčiť. A tohto muža ste sa vy zmocnili a rukami pohanov ste ho pribili na kríž. No tým ste vlastne splnili Boží úmysel. Ale Boh ho vytrhol z moci smrti, ktorá ho nemohla udržať, a vzkriesil ho z mŕtvych. To o ňom spieva Dávid v žalme:Pána mám ustavične pred očami, stojí pri mne, a tak nezakolíšem. Preto sa moje srdce raduje, a moje ústa spievajú chválu, veď aj pre moje telo je nádej. Nezanecháš ma v ríši smrti a nedopustíš, aby sa telo tvojho vyvoleného rozpadlo na prach. Povedieš ma cestou života a tvoja prítomnosť ma naplní radosťou. Milí bratia! Môžem vám smelo povedať, že náš praotec Dávid tieto slová nehovoril o sebe. Dávid zomrel, bol pochovaný a jeho hrob tu máme až dodnes. Ale Dávid bol prorok a vedel o Božom sľube, že jeden z jeho potomkov bude Mesiášom a bude sedieť na jeho tróne. A tak, keď hovoril, že nezostane v ríši smrti a jeho telo sa nerozpadne na prach, prorokoval vlastne Kristovo vzkriesenie z mŕtvych. Áno, práve Ježiša Boh vzkriesil a my všetci to môžeme dosvedčiť. Teraz je v nebesiach po Božej pravici, prijal Ducha Svätého, ktorého Boh sľúbil a teraz ho zoslal na nás, ako to vidíte a počujete. A Dávid nehovoril o sebe ani vtedy, keď napísal: Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy. Nech teda vie každý Izraelita: Toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, urobil Boh Pánom a Mesiášom." Petrove slová sa hlboko dotkli mnohých poslucháčov a začali sa spytovať apoštolov: Bratia, čo máme robiť?" Peter im odpovedal: Nech sa každý z vás odvráti od hriechu, navráti sa k Bohu a dá sa pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A vtedy aj vy dostanete dar Svätého Ducha. Veď ten prorocký sľub patrí vám, vašim deťom, ba aj ľuďom po celom svete, ktorých si Pán Boh ešte povolá." Ešte dlho im Peter hovoril o Ježišovi a naliehavo ich vyzýval: Zachráňte sa pred touto zvrátenou generáciou!" Tí, ktorí Petra poslúchli, sa dali pokrstiť. Toho dňa sa pripojilo k Ježišovým nasledovníkom okolo tritisíc ľudí. Dychtivo počúvali učenie apoštolov, žili v bratskom spločenstve, spoločne lámali chlieb na pamiatku Kristovej poslednej večere a modlili sa. Všetkých sa zmocnila bázeň, lebo Boh prostredníctvom apoštolov konal mnohé zázraky a znamenia. Veriaci akoby tvorili jednu rodinu a so všetkými sa delili, ba aj majetok mali spoločný. Predávali svoje majetky a peniaze delili medzi všetkých, ako kto potreboval. Všetci sa spoločne každý deň zhromažďovali v jeruzalemskom chráme a v menších skupinách sa schádzavali po domoch, kde radostne a úprimne spolu jedávali. Svoju vďačnosť Bohu vyjadrovali chválami a spevom a všetkým ľuďom sa to páčilo. Pán im denne pridával ďalších, ktorí uverili a boli zachránení. Raz popoludní okolo tretej sa Peter a Ján uberali do chrámu na pravidelné modlitby. Práve ta prinášali nejakého človeka od narodenia chromého; každý deň ho usadili pri chrámovej bráne, ktorá sa volala Krásna, a tam prosil o almužnu tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl prichádzať Petra a Jána, aj ich poprosil o almužnu. Zastali pri ňom a Peter povedal: Pozri sa na nás!" Žobrák sa na nich túžobne zahľadel v nádeji, že niečo dostane. Ale Peter pokračoval: Zlato ani striebro nemám, ale dám ti cennejší dar. V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!" Nato chytil žobráka za pravú ruku, zdvihol ho a v tom okamihu do ochrnutých nôh a kĺbov chromého vstúpila sila. Vstal, chodil a vošiel s apoštolmi do chrámu. Poskakoval od radosti a chválil Boha. Ľudia neverili vlastným očiam a žasli, keď videli, že chromý mrzák, ktorý dlhé roky sedával pri Krásnej bráne a žobral, teraz chodí a vďačne oslavuje Boha. Zbiehali sa okolo uzdraveného a apoštolov, čo prešli do Šalamúnovho stĺporadia, a žasli nad zázrakom, ktorého boli svedkami. Peter využil príležitosť a prehovoril k zástupu: Priatelia, čo sa čudujete? Hádam si nemyslíte, že sme toho porazeného uzdravili vlastnou mocou alebo zbožnosťou? To Boh, ktorého vyznávate, Boh našich praotcov -- Abraháma, Izáka a Jakoba -- týmto zázrakom oslávil a dokázal moc svojho Syna Ježiša. Toho Ježiša, ktorého ste vy vydali Rimanom a verejne ste sa ho zriekli pred Pilátom, hoci Pilát ho chcel oslobodiť. A keď vám dal vybrať, koho má prepustiť, vy ste sa zriekli svätého, spravodlivého muža a vyžiadali ste milosť pre vraha. Pôvodcu života ste zabili. Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a my sme toho svedkami. Viera v Ježišovo meno uzdravila tohto človeka -- poznáte ho a viete, že bol chromý. To, že celkom vyzdravel pred vašimi očami, je výsledkom viery v Ježiša Krista. Bratia, uvedomujem si, že to všetko ste konali v nevedomosti, takisto aj vaši vodcovia. Boh tak vlastne dopustil, aby Kristus trpel, ako to už dávno predpovedal ústami všetkých prorokov. Preto teraz zmeňte svoje zmýšľanie a svoj postoj k Bohu, aby vám mohol odpustiť viny a aby ste poznali nádherné chvíle obživenia v Pánovej prítomnosti, keď vám znova pošle Ježiša, vám zasľúbeného Mesiáša. Teraz je v nebi a zostane tam až dovtedy, kým bude všetko nové, ako o tom Boh oddávna hovoril ústami svojich svätých prorokov. Tak napríklad Mojžiš povedal už dávno:Z vášho národa si raz Boh povolá nového proroka, podobne ako k vám poslal mňa. Počúvajte pozorne, čo vám bude hovoriť. No kto ho neposlúchne, bude vyhladený z ľudu. Aj Samuel a ostatní proroci často hovorili o dobe, ktorú práve prežívame. Vy ste synmi tých prorokov a máte dedičský podiel na zmluve, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami. Sľúbil Abrahámovi:Tvoj potomok bude požehnaním pre všetky národy zeme. Vám predovšetkým poslal Boh svojho Syna Ježiša, ktorý vás požehná a urobí šťastnými, ak zmeníte svoj život a zanecháte zlo." Kým Peter a Ján hovorili k ľudu, kňazi a saduceji priviedli na nich veliteľa chrámovej stráže. Ten ich zatkol, a keďže už bol večer, uvrhol ich do väzenia. Kňazi i saduceji boli totiž veľmi rozhorčení, že Peter a Ján učia v chráme a hlásajú, že Ježiš vstal z mŕtvych. Ale mnohí, ktorí počuli Božie slovo, uverili, takže počet veriacich vzrástol asi na päťtisíc. Na druhý deň práve zasadala v Jeruzaleme židovská veľrada -- politickí a náboženskí predstavitelia a znalci Zákona. Predsedal im veľkňaz Kaifáš, bol tam aj jeho predchodca Annáš, Ján, Alexander a ostatní príslušníci z rodu veľkňaza. Dali si predvolať Petra a Jána a začali ich vypočúvať: Akou mocou a v akom mene ste to urobili?" Tu Peter, keďže bol naplnený Duchom Svätým, odpovedal: Vážení vodcovia a predstavitelia ľudu! Ak nás vyšetrujete pre dobro, ktoré sme spôsobili chromému mrzákovi, a chceli by ste vedieť, kto ho uzdravil, tak vyhlasujeme pred vami aj pred celým izraelským národom, že sa to stalo v mene Mesiáša, Ježiša z Nazareta, ktorého ste ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Vďaka jeho moci stojí tento človek pred vami zdravý. Na Ježiša sa vzťahujú slová Písma:To je ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal základným kameňom celej stavby. Len v ňom je záchrana. A niet na celom svete iné meno, ktorého by sa mohli ľudia dovolávať, ak chcú byť zachránení pre večnosť." Členovia veľrady boli prekvapení, ako jasne a smelo Peter hovorí. Vedeli, že Peter aj Ján sú jednoduchí, nevzdelaní ľudia, a uvedomovali si, že tú zmenu u nich spôsobilo to, že chodievali s Ježišom. Pri nich stál uzdravený muž ako živý dôkaz ich slov, a tak boli celkom bezradní. Dali apoštolov odviesť a radili sa, čo s nimi urobiť. Nemôžeme poprieť, že vykonali veľký zázrak," priznávali, a celý Jeruzalem o tom vie. Ale musíme zabrániť, aby sa tie ich reči ďalej šírili. Prísne im pohrozíme a zakážeme o Ježišovi hovoriť!" Zavolali ich späť a zakázali im o Ježišovi hovoriť a učiť o ňom. Ale Peter a Ján odpovedali: Posúďte sami, či je v Božích očiach správne, aby sme viac poslúchali vás ako Boha? Nemôžeme predsa mlčať o tom, čo sme videli a počuli!" Vyhrážali sa im, ale napokon ich prepustili, lebo nenašli nič, za čo by ich mohli potrestať, a navyše sa báli, že by sa ľudia mohli búriť, lebo všetci oslavovali Boha za zázrak, ktorého boli svedkami. Ten chromý, ktorý bol zázračne uzdravený, mal totiž už vyše štyridsať rokov. Len čo sa Peter a Ján dostali na slobodu, vrátili sa medzi svojich a porozprávali im, čo im veľkňazi a vodcovia ľudu prikázali. Keď to veriaci počuli, jednomyseľne sa modlili: Pane Bože, ty si stvoril nebo, zem, more i všetko, čo len jestvuje. Ty si vnukol nášmu otcovi Dávidovi, tvojmu služobníkovi, tieto slová:Prečo sa búria ľudia a národy kujú márne plány? Pozemskí králi povstávajú a vládcovia sa spolčujú proti Bohu a jeho Synovi. A naozaj sa v tomto meste spolčil kráľ Herodes s miestodržiteľom Pilátom a Izraeliti sa spriahli s pohanmi, aby zabili tvojho svätého Syna Ježiša. Ale vykonali iba to, čo tvoja svätá moc a vôľa dávno rozhodli. Pane, a teraz sa vyhrážajú aj nám. Prosíme, daj nám, svojim služobníkom, odvahu, aby sme tvoje slovo hovorili smelo a bez zábran. Dokáž svoju moc! Daj, aby sa diali uzdravenia a zázraky!" Už pri tejto modlitbe sa zatriasol dom, v ktorom boli zhromaždení, a všetci boli naplnení Svätým Duchom. A odvážne a neohrozene hlásali ďalej Božie slovo. Všetci veriaci boli napodiv jednomyseľní a nažívali v láske. Nik z nich nepokladal nič za vlastné, ale všetko mali spoločné. Svedectvo apoštolov o vzkriesení Pána Ježiša bolo veľmi pôsobivé a všetci zakúšali Božiu dobrotu. Nikto medzi nimi netrpel núdzu, lebo tí, čo mali domy a pozemky, ich predávali a peniaze odovzdávali apoštolom. Tí ich rozdeľovali podľa toho, ako kto potreboval. Jedným z takýchto darcov bol napríklad Jozef, ktorého apoštoli nazvali Barnabáš, to znamená Syn potešenia. Bol z rodu Léviho, ale narodil sa na Cypre. Ten predal pole a peniaze odovzdal apoštolom. Aj istý muž zvaný Ananiáš predal svoj pozemok. Ale so svojou manželkou Zafirou sa dohodol, že časť utŕžených peňazí si ponechajú pre seba a zvyšok donesú apoštolom. Peter mu však povedal: Ananiáš, to satan ťa naviedol na tento podvod. Ak tvrdíš, že to sú všetky peniaze, čo si dostal, klameš nie nás, ale samého Svätého Ducha. Nik ťa predsa nenútil predať pole. A keď si ho už predal, peniaze si si mohol pokojne nechať. Nik by ti nebol nič vyčítal. Ako si sa len mohol odhodlať na také čosi? Neoklamal si nás, ale samého Boha!" Keď to Ananiáš počul, zrútil sa a na mieste bol mŕtvy. Všetci, čo to počuli, sa zdesili. Mladší z mužov ho prikryli plachtou, vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny prišla jeho žena Zafira, ktorá netušila, čo sa stalo. Peter sa jej spýtal: Počuj, Zafira, za toľko a toľko ste predali pole?" Odpovedala: Áno, presne za toľko." Peter namietol: Ako ste sa len mohli dohodnúť a pokúšať Božieho Ducha. Pozri, práve sa vracajú tí, čo pochovali tvojho muža. Ten istý údel stihne aj teba." A Zafira padla Petrovi k nohám a umrela. Keď mládenci vošli dnu, našli ju už mŕtvu. Odniesli ju a pochovali k jej mužovi. Táto správa sa ihneď rozletela po meste a všetkých, veriacich aj ostatných, čo to počuli, zachvátila veľká hrôza. Apoštoli sa pravidelne schádzali v Šalamúnovom stĺporadí v chráme a konali veľké divy a zázraky. Ostatní sa neodvážili k nim pripojiť, ale všetci o nich hovorili s veľkou úctou. Pribúdalo čoraz viac mužov a žien, ktorí uverili v Pána. Došlo to tak ďaleko, že ľudia vynášali na ulice chorých na rohožiach a nosidlách, aby na nich mohol padnúť aspoň Petrov tieň, keď bude prechádzať okolo. Ba mnohí prichádzali do Jeruzalema aj zo širšieho okolia a prinášali svojich chorých a posadnutých zlými duchmi. A všetci boli uzdravení. Pribúdanie veriacich vyvolalo veľkú žiarlivosť a strach vo veľkňazovi a jeho prívržencoch -- saducejoch. (Tí totiž učili, že sa nijaké zázraky, a najmä vzkriesenie z mŕtvych, nedejú.) A tak dali apoštolov znova zatknúť, tentoraz do mestského väzenia. Ale anjel otvoril v noci dvere žalára, vyviedol apoštolov von a povzbudil ich: Nebojte sa, choďte naspäť do chrámu a hovorte všetkým, ako môžu získať nový život v Kristu." Poslúchli ho a už na svitaní boli v chráme a učili. Medzitým veľkňaz a jeho stúpenci zvolali zasadnutie rady a kázali predvolať apoštolov. Ale keď strážcovia došli do väzenia, našli ho prázdne. Vrátili sa a ohlásili: Dvere žalára sú zamknuté aj dobre strážené, ale keď sme odomkli, nikoho sme vnútri nenašli." Veliteľ chrámovej stráže aj veľkňazi boli celkom zmätení. Nijako si to nevedeli vysvetliť. Ale vtom ktosi pribehol a oznámil: Tí muži, ktorých ste včera uväznili, sú zasa v chráme a pokojne vyučujú ľudí." Veliteľ ta ihneď utekal aj so strážcami, ale nezmocnili sa ich násilne, lebo sa báli, že ich ľud ukameňuje. Apoštoli sa dobrovoľne dali predviesť pred židovskú radu. Veľkňaz ich obvinil: Predsa sme vám prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. A pritom celý Jeruzalem o ničom inom nehovorí ako o ňom. A navyše na nás zvaľujete zodpovednosť za jeho smrť!" Peter odpovedal aj v mene ostatných apoštolov: Boha predsa musíme poslúchať väčšmi ako ľudí! To Boh našich praotcov vzkriesil z mŕtvych Ježiša, ktorého ste vy potupne pribili na kríž a usmrtili. Ale jemu Boh zveril veľkú úlohu Mesiáša a Vysloboditeľa, aby svoj izraelský ľud zmenil od základu a odpustil mu hriechy. A my sme toho svedkami a takisto Duch Svätý, ktorého Boh dá každému, kto ho poslúcha." Tieto slová rozzúrili všetkých v rade a chceli ich zabiť. No tu sa o slovo prihlásil známy farizej zvaný Gamaliel, učiteľ Zákona a človek veľmi vážený medzi ľuďmi. Dal pokyn, aby obžalovaných na chvíľku odviedli, a potom povedal: Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo urobíte s týmito ľuďmi. Spomínate si na rozruch okolo Teuda? Robil zo seba veľkú osobnosť a podarilo sa mu zhromaždiť okolo seba štyristo ľudí. Ale keď ho zabili, jeho stúpenci sa rozpŕchli a všetko zaniklo. Alebo si spomeňte na povstanie Júdu Galilejského za sčítania ľudu. Aj on zahynul a jeho prívrženci boli rozprášení. A tak vám radím: Nechajte týchto ľudí na pokoji. Ak je to zasa len nejaké ľudské hnutie, čoskoro sa samo rozpadne. Ale ak za ním stojí Boh, nič proti nemu nezmôžete a vlastne by ste bojovali proti samému Bohu." Poslúchli jeho radu. Predviedli apoštolov, dali ich zbičovať a znova im prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. Potom ich prepustili. Apoštoli šli zo súdu a radovali sa, že smeli trpieť pre Pána Ježiša. Nezastrašilo ich to, ale každý deň ďalej učili aj v chráme, aj po domoch a šírili radostnú zvesť o tom, že Ježiš je dlho očakávaný Mesiáš. S rýchlym rastom cirkvi sa začali vyskytovať aj nezhody. Kresťania, pochádzajúci z Grékov, sa ponosovali, že ich vdovám sa pri stoloch venuje menej pozornosti ako vdovám zo židovského prostredia. A tak dvanásti apoštoli zvolali všetkých veriacich a predložili im tento návrh: My sa musíme venovať hlásaniu Božieho posolstva, nemôžeme teda dohliadať aj na poriadok a spravodlivé rozdeľovanie jedla. Preto vám navrhujeme, bratia, aby ste si zvolili spomedzi seba sedem rozvážnych mužov, ktorí sa už osvedčili a sú naplnení Svätým Duchom. Im zveríme tieto úlohy a my sa budeme môcť venovať výlučne modlitbám a kázaniu Božieho slova." S týmto návrhom celý zbor súhlasil a hneď aj pristúpil k voľbe. Zvolil si Štefana, muža neochvejnej viery, ktorý bol plný Svätého Ducha, Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parména a Mikuláša z Antiochie, pôvodom pohana, ktorý prestúpil na židovstvo a potom sa stal kresťanom. Siedmich zvolených bratov predstavili apoštolom, ktorí na nich položili ruky a vyprosili pre nich Božie požehnanie. Slovo Božie sa rýchlo šírilo ďalej a jeruzalemský zbor veľmi rástol. Ba aj početná skupina kňazov uverila v Krista. Štefana Boh obdaril mimoriadnou vierou a mocou, takže konal medzi ľudom veľké zázraky. Jedného dňa sa dostal do sporu so Židmi, ktorí patrili k takzvanej Synagóge prepustencov. Čoskoro sa k nim pridali Židia z Cyrény a z Alexandrie v Egypte, z tureckej provincie Cilície a z Malej Ázie. Keď videli, že ich argumenty neobstoja pred Štefanovou múdrosťou a Božím Duchom, ktorý z neho vyžaroval, naviedli proti nemu falošných žalobcov: Počuli sme, ako sa rúha Mojžišovi, ba aj samému Bohu!" Touto obžalobou poštvali proti Štefanovi prostý ľud, ale aj vodcov a učiteľov Zákona. Napokon Štefana zatkli a predviedli pred radu. Falošní svedkovia tam zopakovali svoju obžalobu: Tento človek neprestajne hovorí proti chrámu aj proti Mojžišovmu zákonu. Na vlastné uši sme počuli, ako hovoril, že Ježiš z Nazareta zborí chrám a zmení poriadky, ktoré nám určil Mojžiš." Po tomto obvinení sa všetci zahľadeli na Štefana. Stál tam pokojne a tvár mu žiarila ako tvár anjela. Veľkňaz sa ho spýtal: Môžeš poprieť túto obžalobu?" Bratia a otcovia, vypočujte ma!" oslovil ich Štefan. Slávny Boh sa kedysi zjavil nášmu predkovi Abrahámovi už v Mezopotámii, skôr ako sa presídlil do Cháranu. Dal príkaz:Odsťahuj sa z rodnej krajiny a od svojho kmeňa a putuj do kraja, ktorý ti určím. Vysťahoval sa teda z Chaldejskej krajiny a býval v Chárane v Sýrii až do smrti svojho otca. Odtiaľ ho potom Boh priviedol sem do Izraela, kde bývame. Ale nedal mu tu do vlastníctva ani piaď zeme, hoci mu sľúbil, že ju dá natrvalo jemu a jeho potomkom, i keď vtedy ešte nemal syna. A ďalšia Božia predpoveď bola ešte čudnejšia:Tvoji potomkovia sa odtiaľto vysťahujú do cudzej krajiny a budú tam štyristo rokov otročiť za veľmi ťažkých podmienok. Ale ja otrokárov potrestám, tvojich otrokov vyslobodím a privediem naspäť. Na tomto mieste mi budú slúžiť. Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu a jej viditeľným znamením sa stala obriezka. Keď sa podľa Božieho sľubu narodil Abrahámovi Izák, na ôsmy deň ho obrezal. Práve tak obrezal Izák Jakoba a Jakob svojich dvanásť synov, našich praotcov. Jeden z nich, Jozef, sa stal terčom závisti svojich bratov, ktorí ho predali ako otroka do Egypta. Ale Boh bol s ním a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Pre jeho prezieravosť a múdrosť si ho veľmi obľúbil sám egyptský panovník a urobil ho svojím ministrom a správcom domu. Potom vypukol v Egypte aj v Palestíne veľký hlad a naši praotcovia trpeli núdzou, lebo sa im minuli všetky zásoby. Tu sa Jakob dopočul, že v Egypte ešte majú obilie, a poslal ta svojich synov. Pri druhom nákupe sa dal Jozef svojim bratom poznať, a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom pôvode. Potom poslal Jozef po otca Jakoba a presťahoval do Egypta celú rodinu, dokopy sedemdesiatpäť ľudí. Usadili sa tam a Jakob i naši praotcovia zostali v Egypte až do smrti. Ale ich pozostatky preniesli do Sichemu a pochovali ich do hrobky, ktorú si vtedy Abrahám kúpil od tamojšieho obyvateľa Emora a zaplatil za ňu striebrom. Medzitým sa priblížil čas, v ktorom sa mal splniť sľub, čo dal Boh Abrahámovi. Náš ľud sa v tom čase v Egypte veľmi rozmnožil. Ale nastúpila iná dynastia faraónov a na Jozefove zásluhy sa zabudlo. Našich predkov zotročili, a keďže si Egypťania neželali, aby sa početne vzmáhali, prikázali narodených chlapcov hádzať do rieky. A vtedy sa narodil Mojžiš, s ktorým mal Boh svoje plány. Bolo to krásne dieťa a rodičia ho tri mesiace schovávali doma. Keď už nemohli chlapca dlhšie utajiť, položili ho do košíka a zaniesli do tŕstia. Tu ho našla faraónova dcéra a starala sa oňho, akoby to bol jej vlastný syn. Mojžiš dostal najlepšie egyptské vzdelanie a vyrástol z neho výrečný a schopný muž. Keď mal Mojžiš štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich izraelských bratov. A tu sa stal svedkom, ako Egypťan nespravodlivo trápi Žida. Zastal sa ho, pomstil utláčaného a Egypťana zabil. Nazdával sa, že bratia pochopia, že im Boh posiela pomocou neho záchranu, ale Izraeliti to nechápali. Na druhý deň sa usiloval zmieriť dvoch Židov, ktorí sa hádali.Čo to robíte? Ste predsa bratia. Prečo si navzájom ubližujete? upokojoval ich. Ale ten, ktorý svojho druha napadol, odstrčil Mojžiša a povedal: Hádam ma len nechceš zabiť ako včera toho Egypťana? Mojžiš sa zľakol a utiekol do Madiánskej krajiny. Tam sa oženil a mal dvoch synov. Po štyridsiatich rokoch vyhnanstva sa Mojžišovi zjavil Boží anjel na púšti pri vrchu Sinaj v plameňoch horiaceho kríka. Keď sa Mojžiš chcel zblízka pozrieť na ten nezvyčajný úkaz, počul Boží hlas: Ja som Boh tvojich otcov, Abraháma, Izáka a Jakoba. Mojžiš sa preľakol a zakryl si tvár, aby nič nevidel. Ale Boh hovoril ďalej:Vyzuj sa, lebo stojíš na svätom mieste! Videl som trápenie svojho ľudu v Egypte, počul som, ako vzdychá, preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. Vyber sa do Egypta, mám tam pre teba úlohu. A tak prostredníctvom anjela, ktorý sa Mojžišovi zjavil v kríku, poslal ho Boh za vodcu a vysloboditeľa Izraelitom, hoci ho pred štyridsiatimi rokmi nechceli uznať. A Mojžiš ich vyslobodil, vykonal pred ich očami mnoho zázrakov už v Egypte, potom pri prechode cez Červené more aj za štyridsaťročného putovania púšťami. Spomeňte si, že práve Mojžiš povedal Izraelitom:Pán Boh vám pošle proroka z vášho národa, Vysloboditeľa, tak ako mňa poslal k vám; toho poslúchajte! Mojžiš bol sprostredkovateľom medzi vašimi otcami a Bohom, ktorý mu na vrchu Sinaj zveril slová života, aby nám ich odovzdal. A napriek tomu ho naši otcovia neposlúchali, búrili sa proti nemu a túžobne spomínali na Egypt. Keď sa Mojžiš dlho nevracal zo Sinaja, povedali jeho bratovi Áronovi:Nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta. Urob nám bohov, aby nás chránili na ďalšej ceste. A tak si urobili sochu teľaťa, obetovali jej a s radosťou oslavovali výtvor vlastných rúk. Ale Boh sa od nich odvrátil a dopustil, že podľahli ešte horšiemu modlárstvu, ako o tom píše prorok Amos:Či ste to mne prinášali dary a obete za štyridsaťročného putovania po púšti, národ izraelský? Nie! Nosili ste so sebou stánok Molocha a hviezdu boha Remfana, ktoré ste si sami vytvorili, a tým ste sa klaňali. Preto pôjdete do vyhnanstva až za Babylon. Ale Boh prikázal Mojžišovi, aby vybudoval stánok zmluvy, a dal mu aj pokyn, ako má vyzerať. Tento stánok prenášali naši otcovia pri svojom putovaní púšťou a za Jozuu ho doniesli až do zasľúbenej krajiny. Tá bola vtedy domovom pohanov, ale Boh ich odtiaľ vyhnal. Stánok zmluvy slúžil až do čias kráľa Dávida, ktorého Boh obdaril svojou priazňou. Dávid túžil postaviť trvalý chrám Jakobovmu Bohu, ale uskutočnil to až jeho syn Šalamún. Boh však nebýva v chrámoch postavených ľudskými rukami! Ústami proroka Izaiáša hovorí: Vesmír je môj trón a zem je podnožou mojich nôh. Aký chrám mi môžete vystavať? Je vôbec miesto, kde by som mohol bývať? Či to všetko neurobila moja ruka? No vy ste takí istí ako vaši otcovia. Ste tvrdošijní, máte nečisté srdcia a zapchaté uši. Neprestávate odporovať Svätému Duchu. Našiel sa prorok, ktorého by vaši otcovia neprenasledovali? Zabíjali tých, ktorí predpovedali príchod Spravodlivého, no vy ste sa ho úplne zriekli a zavraždili ste ho! Prijali ste Boží zákon z rúk anjelov, ale sami ste ho nezachovávali." Tieto Štefanove slová ich priam bodli do srdca. Od zlosti až škrípali zubami. Ale Štefan bol v tej chvíli uchvátený Božou slávou. Hľadel uprene dohora a zvolal: Vidím otvorené nebo a Ježiša Krista, ako stojí po Božej pravici!" Tu prehlušili Štefana krikom a zapchávali si uši, aby už nič nepočuli. Vrhli sa naňho, odvliekli ho za hradby mesta a tam ho kameňovali. Tí, čo hádzali do Štefana kamene, vyzliekli si plášte a dali ich strážiť mladému farizejovi Saulovi. No Štefan, kým ho kameňovali, prosil Pána: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!" Potom klesol na kolená a zvolal mocným hlasom: Pane, odpusť im tento hriech!" A naposledy vydýchol. Saul schvaľoval, že Štefana zabili. Hneď v ten deň vypuklo veľké prenasledovanie cirkvi. Všetci kresťania sa rozpŕchli po Judsku a Samárii. V Jeruzaleme zostali iba apoštoli. Niektorí zbožní muži pochovali Štefana a hlboko za ním žialili. A Saul sa s veľkým zápalom usiloval cirkev zničiť: vtrhával do súkromných domov a zatýkal veriacich mužov aj ženy, ktorí sa tam schádzali. Ale veriaci, ktorí utiekli z Jeruzalema, všade, kde len prišli, šírili dobré zvesti o Ježišovi. Filip, ďalší zo siedmich zvolených pracovníkov, sa dostal do mesta Samária a tam kázal o Kristovi. Celé zástupy ho pozorne počúvali, najmä keď sa stali svedkami Filipových zázračných činov. Uzdravil mnohých posadnutých démonmi, ochrnutých aj chromých. V celom meste zavládla veľká radosť. V Samárii žil istý Šimon a už dlhé roky svojimi čarodejnými trikmi a mágiou uchvacoval ľudí. Tešil sa veľkej autorite u jednoduchých aj významných ľudí a všeobecne sa súdilo, že jeho moc pochádza od Boha. Ale keď uverili Filipovej zvesti o Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa krstiť muži aj ženy. Tu uveril aj Šimon, dal sa tiež pokrstiť a takmer sa nepohol od Filipa, uchvátený mimoriadnymi zázrakmi, ktoré Filip robil. Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že aj Samária prijala Božiu zvesť, vyslali ta Petra a Jána. Hneď ako ta prišli, prosili Boha, aby daroval týmto novým kresťanom Svätého Ducha, lebo doposiaľ ho ešte nik z nich neprijal, hoci boli pokrstení v mene Pána Ježiša Krista. Peter a Ján vložili teda ruky na týchto veriacich a dostali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že veriaci dostávajú Svätého Ducha, keď apoštoli vkladajú na nich ruky, ponúkol im peniaze s prosbou: Dajte aj mne túto moc, aby každý, na koho položím ruky, dostal Svätého Ducha!" Peter mu odpovedal: Tie tvoje peniaze ťa privedú do skazy. Myslíš si azda, že sa Boží dar dá kúpiť? Nedostaneš z tohto daru, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. Zanechaj preto túto ohavnosť a pros Boha. Možno ti odpustí tvoje zvrátené zmýšľanie, lebo vidím, že si plný trpkej závisti a že si v zajatí zloby." Šimon zahanbene prosil: Modlite sa za mňa, aby ma nepostihlo to, čím sa mi vyhrážate." Peter a Ján dôrazne vydávali svedectvo a kázali slovo Pánovo. Potom sa vrátili do Jeruzalema, no cestou sa zastavili vo viacerých samaritánskych mestečkách a šírili aj tam radostnú zvesť o záchrane v Kristu. Filip dostal pokyn od Božieho anjela: Pober sa smerom na juh, na osamelú cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy." Filip sa hneď vydal na cestu. Onedlho zazrel sprievod etiópskeho hodnostára, správcu pokladu etiópskej kráľovnej Kandaky. Bol v Jeruzaleme vzývať Boha a teraz sa vracal a v koči si čítal zvitok proroka Izaiáša. Boží Duch vnukol Filipovi: Dobehni ten koč!" Filip k nemu pribehol, a tu počuje, že si černoch nahlas číta Izaiášovo proroctvo. Spýtal sa ho: Rozumieš tomu, čo čítaš?" Etiópčan odpovedal: Nerozumiem. Potreboval by som, aby mi to niekto vysvetlil. Prisadni si ku mne a vylož mi to." Práve dočítal slová: Ako ovca, keď ju vedú zarezať, ako baranček, keď ho strihajú, ani on neotvoril ústa. Ponížil sa, preto bol súd nad ním zrušený. A jeho potomkov kto zráta? Lebo na zemi sa jeho život skončí." Dvoran sa spýtal Filipa: Prosím ťa, to hovoril prorok o sebe, alebo o niekom inom?" A tak Filip nadviazal na tieto prorocké slová a ukázal, ako sa splnili na Ježišovi. Cestou došli k akejsi vode. Dvoran zvolal: Pozri, voda! Mohol by som byť aj ja pokrstený?" Filip mu odpovedal: Ak si uveril celým srdcom, prečo nie?" Dvoran vyznal: Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn." Dal zastaviť koč, vstúpil s Filipom do vody a Filip ho pokrstil. Keď sa vrátili na breh, Pánov Duch spôsobil, že sa Filip stratil dvoranovi spred očí. Musel teda pokračovať v ceste sám, ale v srdci prežíval veľkú radosť. Filip sa potom zjavil v Azote, prešiel celým krajom až k Cézarey a v každom meste šíril radostnú zvesť o Ježišovi. Saula ešte vždy spaľovala vražedná nenávisť a túžba vyhubiť všetkých kresťanov. Vyhľadal v Jeruzaleme veľkňaza a vyžiadal si poverovacie listiny pre židovské synagógy v Damasku. Ak by tam našiel stúpencov tohto nového učenia, mužov alebo aj ženy, chcel ich zajať a spútaných priviesť do Jeruzalema. Vybral sa teda do Damasku, a keď už bol neďaleko, obklopilo ho zrazu oslepujúce svetlo z neba. Od preľaknutia spadol na zem a počul, ako mu nejaký hlas hovorí: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?" Saul sa spýtal: Kto si, Pane?" Hlas odpovedal: Som Ježiš, ktorého prenasleduješ. Teraz vstaň, choď do mesta a čakaj na moje ďalšie rozkazy." Mužovia, čo sprevádzali Saula, stáli v úžase, počuli niekoho hovoriť, ale nevideli ho. Saul vstal, šúchal si oči, ale zistil, že nič nevidí. Chytili ho za ruky a odviedli do Damasku. Tri dni trvala jeho slepota a za celý čas nejedol ani nepil. V Damasku žil veriaci muž zvaný Ananiáš. Tomu sa zjavil Pán Ježiš a oslovil ho menom. Ananiáš sa spýtal: Pane, čo si želáš?" Pán mu povedal: Choď do Priamej ulice. Tam v Júdovom dome sa spýtaj na Saula, ktorý pochádza z Tarzu. Práve sa modlí a má videnie, ako prichádzaš k nemu, kladieš naňho ruky a ako sa mu vracia zrak. Povedal som mu aj tvoje meno." Ale Ananiáš odpovedal: Pane, počul som od mnohých, koľko zla napáchal tento muž tvojim verným v Jeruzaleme. A aj sem vraj prišiel s poverením od veľkňazov, aby zatkol každého, kto vyznáva tvoje meno." Ale Pán mu povedal: Len choď a urob všetko, ako ti vravím. Ja som si ho vybral ako zvláštny nástroj, ktorý zanesie zvesť o mne aj pohanským národom, aj vládcom a takisto aj Izraelitom. A zároveň mu ukážem, ako veľmi bude musieť trpieť pre moje meno." A tak Ananiáš šiel a vyhľadal Saula. Položil naňho ruky a povedal: Saul, brat môj, posiela ma k tebe Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste k nám. Máš byť naplnený Svätým Duchom a opäť sa ti má vrátiť zrak." A tu zrazu, akoby sa rozplynula tma, Saul opäť videl. Vstal a dal sa pokrstiť. Potom sa najedol a vrátila sa mu sila. Saul zostal niekoľko dní s damaskými veriacimi. Hneď po pokrstení zašiel do synagógy a všetkým zvestoval radostnú správu, že Ježiš je naozaj Boží Syn. Všetci poslucháči sa čudovali a vraveli: Či to nie je ten, ktorý tak kruto prenasledoval v Jeruzaleme Ježišových vyznávačov? Veď aj sem predsa prišiel, aby ich pochytal a spútaných doviedol pred veľkňazov." Ale Saul čoraz presvedčivejšie dokazoval, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš, až napokon celkom zmiatol Židov v Damasku. Keď to už dlho trvalo, dohodli sa niektorí z nich, že Saula zabijú. Dozvedel sa, aké plány proti nemu kujú. Vo dne v noci dali strážiť mestské brány, aby im neunikol. Ale kresťania ho raz v noci spustili v koši cez mestské hradby. Saul sa vrátil do Jeruzalema a pokúšal sa pripojiť k Ježišovým nasledovníkom, ale všetci sa ho báli; nikto z nich neveril, že sa naozaj stal kresťanom. Tu sa ho ujal Barnabáš, priviedol ho k apoštolom a vyrozprával im, ako sa Pán ukázal na ceste do Damasku Saulovi, ako sa s ním zhováral a ako potom Saul v Damasku odvážne kázal v Ježišovom mene. A tak ho veriaci v Jeruzaleme prijali medzi seba a aj tu smelo zvestoval Pána Ježiša. Rád diskutoval najmä so Židmi, hovoriacimi po grécky. Aj tí ho napokon chceli zabiť. Keď sa veriaci dozvedeli, aké nebezpečenstvo mu hrozí, odviedli ho tajne do Cézarey a odtiaľ ho poslali do rodného Tarzu. Pre zbory v Judsku, v Galilei a v Samárii nastalo teraz pokojné obdobie, v ktorom mohli duchovne rásť, utvrdzovať sa v poslušnosti a v Božej bázni. Boží duch pôsobil medzi nimi, a tak rástli aj početne. Peter cestoval z miesta na miesto, navštevoval zbory a zavítal aj medzi veriacich v meste Lyda. Tam sa stretol s Eneášom, človekom, ktorý bol už osem rokov pripútaný na lôžko, lebo bol ochrnutý. Peter mu povedal: Eneáš, Ježiš Kristus ti vracia zdravie. Vstaň a usteľ si lôžko!" A Eneáš hneď vstal. Keď to obyvatelia Lydy a Sáronu videli, uverili v Pána Ježiša. V meste Joppa neďaleko Lydy žila veriaca žena, ktorá sa volala Tabita, po grécky Dorkas, čo znamená Srnka. Bola známa tým, že konala veľa dobra a pomáhala najmä chudobným. Práve v tých dňoch však ochorela a zomrela. Umyli ju a uložili v podkrovnej izbe. Keď sa veriaci dopočuli, že Peter je v Lyde, poslali k nemu dvoch mužov s naliehavou prosbou, aby prišiel k nim do Joppy. Peter sa ihneď pobral s nimi. Keď prišiel do Joppy, zaviedli ho do hornej miestnosti, kde ho ihneď obklopil zástup plačúcich vdov a ukazovali mu šaty, ktoré im šila ich milá Srnka, kým bola ešte s nimi. Peter požiadal, aby všetci odišli, kľakol si a modlil sa. Potom sa obrátil k mŕtvej a povedal: Tabita, vstaň!" Otvorila oči, uvidela Petra a sadla si. Podal jej ruku a pomohol jej vstať. Potom všetkých zavolal hore a odovzdal im Tabitu živú. Správa o tom sa ihneď rozletela po celej Joppe a mnoho ľudí uverilo v Pána Ježiša. Peter zostal ešte dlhší čas v Joppe v dome garbiara Šimona. V Cézarey žil rímsky stotník Kornélius, ktorý slúžil v takzvanom Italskom pluku. Tento dôstojník uveril s celou svojou rodinou v jediného Boha. Štedro podporoval chudobných a pravidelne sa modlieval. Raz popoludní okolo tretej, keď sa modlil, zjavil sa mu Boží posol a oslovil ho: Kornélius!" Vystrašene sa naň pozrel a spýtal sa: Čo si želáš, Pane?" Anjel mu odpovedal: Boh vypočul tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti. Pošli teraz do Joppy svojich sluhov a pozvi k sebe Šimona zvaného Peter. Býva v dome garbiara Šimona pri mori. Peter ti povie, čo máš robiť." Potom anjel odišiel. Kornélius si hneď zavolal dvoch sluhov a zbožného vojaka zo svojej osobnej stráže. Vyrozprával im, čo sa mu prihodilo, a poslal ich do Joppy. Na druhý deň okolo poludnia, keď sa Kornéliovi poslovia približovali k mestu, vyšiel Peter na plochú strechu domu a modlil sa tam. Bolo práve poludnie a cítil, že je veľmi hladný. Kým mu pripravovali jedlo, upadol do vytrženia. Videl otvorené nebo a z neho akoby niekto spúšťal plachtu uviazanú za štyri rohy. V tej plachte boli všelijaké zvieratá, štvornohé, plazy i vtáci. Vtom začul hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!" -- Za nič na svete, Pane, jakživ som nevzal do úst nič, čo poškvrňuje a znečisťuje." Ale hlas sa ozval znovu: Nepohŕdaj tým, čo Boh pokladá za čisté!" To sa opakovalo tri razy a napokon to všetko bolo znova vynesené hore do neba. Peter bol zarazený, a kým rozmýšľal, čo má to videnie znamenať, Kornéliovi poslovia našli dom garbiara Šimona a práve stáli pred bránou. Spytovali sa, či tu býva Šimon, ktorého inak volajú Peter. Peter si ešte vždy lámal hlavu, čo asi znamená to videnie. Tu mu vnukol Svätý Duch: Tí muži, čo ťa hľadajú, sú síce pohania, ale zíď dolu a bez váhania sa pober s nimi. Ja som ich k tebe poslal." A tak Peter zišiel dolu a povedal im: Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste za mnou prišli?" Odpovedali: Posiela nás rímsky stotník Kornélius, spravodlivý človek, ktorý verí v jediného Boha a má dobrú povesť medzi všetkými Izraelitmi. Zjavil sa mu totiž anjel a dal mu pokyn, aby ťa pozval do svojho domu a vypočul, čo mu máš povedať. Peter pozval hostí dnu a ponúkol im, aby prenocovali uňho. Na druhý deň sa Peter aj s niekoľkými veriacimi z Joppy pobral s nimi. Ďalší deň došli do Cézarey, kde ich už Kornélius čakal. Na stretnutie s Petrom pozval svojich príbuzných a dobrých priateľov. Keď Peter vchádzal do jeho domu, kľakol si pred ním a hlboko sa mu poklonil. Ale Peter mu kázal vstať a povedal: Vstaň, veď i ja som iba človek." V družnom rozhovore vošli do domu, kde na Petra už čakalo veľa ľudí. Peter ich oslovil: Vy iste viete, že ako Žid by som sem nemal chodiť a že máme zakázané priateliť sa s ľuďmi iného pôvodu. Ale Boh mi ukázal, že nemám nijakého človeka pokladať za menejcenného. Preto som bez váhania prijal vaše pozvanie, a tak som tu. Ale rád by som vedel, prečo ste ma vlastne zavolali." Kornélius mu vysvetlil: Pred štyrmi dňami som sa postil a modlil vo svojom dome. Boli asi tri hodiny popoludní tak ako teraz. A tu sa zrazu zjavil predo mnou muž v bieloskvúcom rúchu a oslovil ma:Kornélius, Boh počuje tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti. Pošli poslov do Joppy a pozvi k sebe Šimona prezývaného Peter. Býva pri mori v dome garbiara Šimona. Vypočuj ho, čo ti oznámi. Nuž som hneď po teba poslal a som rád, že si ochotne prišiel. A tak sme sa všetci tu zišli a stojíme pred Bohom a tvoje slová prijmeme ako jeho odkaz." Tu sa Peter ujal slova: Až teraz som správne pochopil, že Boh nerobí rozdiel medzi ľuďmi, ale že mu je milý každý človek z ktoréhokoľvek národa, ak v neho verí a žije podľa jeho prikázaní. Izraelitom zveril svoje posolstvo, radostnú správu, že nastáva obdobie zmierenia v mene Ježiša Krista, ktorý je Pánom všetkých. Azda už viete, aké udalosti sa stali v Galilei a potom sa rozšírili aj do Judska. Najprv Ján hlásal pokánie a krstil. Potom Boh obdaril Ježiša z Nazareta zvláštnou mocou a Svätým Duchom. Všade, kam len prišiel, pomáhal ľuďom a uzdravoval všetkých, ktorí boli ovládaní diablom, lebo Boh bol s ním. A my sme očitými svedkami všetkého, čo robil v Judskej krajine i v Jeruzaleme. Napriek tomu ho tam popravili na kríži. Ale Boh ho na tretí deň vzkriesil a my sme sa s ním opäť stretli. Neukázal sa všetkým, len svojim vyvoleným učeníkom. A my sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní dokonca jedli a pili. Nás poveril, aby sme hlásali a svedčili, že je to on, ktorého Boh ustanovil za sudcu živých aj mŕtvych. Už proroci predpovedali o ňom, že každému, kto uverí v neho, Boh odpustí hriechy." Peter ešte ani nedohovoril a Duch Svätý už zostúpil na všetkých poslucháčov. Obrátení Židia zo zboru v Joppe žasli, že dar Svätého Ducha dostávajú aj ľudia pohanského pôvodu. Ale nepochybovali o tom, lebo počuli, ako hovoria inými jazykmi a chvália Boha. Peter im povedal: Môžeme azda zabrániť, aby boli pokrstení vodou tí, ktorým Boh dal Svätého Ducha tak ako aj nám?" A dal pokyn, aby všetci noví veriaci boli pokrstení v mene Ježiša Krista. Na ich prosbu zostal u nich ešte niekoľko dní. Apoštoli i bratia v Judsku sa čoskoro dozvedeli, že aj pohania uverili Božej zvesti. Ale keď sa Peter vrátil do Jeruzalema, niektorí kresťania židovského pôvodu mu vyčítali: Ty si navštevoval pohanov, ba ešte si aj s nimi jedával!" A tak Peter vyrozprával, ako sa to stalo: Jedného dňa v Joppe, práve keď som sa modlil, mal som videnie: akoby sa obrovský obrus uviazaný za štyri rohy spúšťal z neba. Zastal práve pri mne. Keď som sa doň pozorne zahľadel, uvidel som v ňom najrozmanitejšie zvieratá i divú zver, plazy i vtáky, ktoré máme zakázané jesť. A počul som hlas:Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! Odpovedal som: Za nič na svete, Pane! Jakživ som nevzal do úst nič, čo zakazujú židovské zákony! Ale znova zaznel hlas z neba:To, čo Boh očistil, nepokladaj za nečisté! To sa zopakovalo tri razy a potom sa všetko vrátilo do neba. A práve v tej chvíli pred domom, kde som býval, zastali traja muži, čo prišli po mňa z Cézarey. Duch mi vnukol, aby som bez váhania šiel s nimi a netrápil sa, že sú to pohania. So mnou sa vydali na cestu aj títo šiesti bratia a spolu sme vošli do domu muža, ktorý po nás poslal. Porozprával nám, ako sa mu zjavil anjel a povedal mu: Pošli niekoho do Joppy a pozvi k sebe Šimona, ktorého prezývajú Peter. On ti povie, ako môžeš byť spasený ty aj všetci v tvojom dome. A tak som im hovoril o Kristu, no sotva som začal hovoriť, zostúpil na nich Svätý Duch ako vtedy na nás. Vtedy som si spomenul na slová Pána Ježiša:Ján vás krstil na znamenie pokánia vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom. Ak teda Boh dal pohanom rovnaký dar ako nám, keď uverili v Pána Ježiša Krista, kto som ja, aby som sa staval proti Bohu?" Po týchto slovách už bratia nenamietali, upokojili sa a oslavovali Boha: Teda aj pohanov prebúdza Boh k pokániu, aby sa obrátili k nemu a získali večný život!" Veriaci, ktorí sa po Štefanovej smrti pri prenasledovaní rozpŕchli z Jeruzalema, dostali sa až do Fenície, na Cyprus a do mesta Antiochie v Sýrii. Radostné zvesti o spáse hlásali iba Židom. Ale niektorí z nich, rodáci z Cypru a Cyrény, začali po svojom príchode do Antiochie zvestovať Krista aj pohanom. Moc Božia bola s nimi a veľké množstvo ľudí uverilo a obrátilo sa ku Kristovi. Len čo sa o tom dopočuli v jeruzalemskom zbore, vyslali do Antiochie na pomoc Barnabáša. Keď ta prišiel a videl, ako Božia milosť pôsobí, veľmi sa z toho tešil a povzbudzoval všetkých, aby vo svojom rozhodnutí vytrvali a zostali Pánovi verní. Barnabáš bol vzácny muž, plný Ducha Svätého a viery. Tak bol v Antiochii získaný veľký počet ľudí pre Ježiša. Barnabáš sa odtiaľ pobral do Tarzu, vyhľadal Saula a priviedol ho so sebou do Antiochie. Zostali tam celý rok a vyučovali veľké množstvo veriacich. Práve v Antiochii sa začalo Kristovým nasledovníkom prvý raz hovoriť kristovci -- kresťania. Do antiochijského zboru prišli z Jeruzalema niektorí kresťania, ktorí mali dar prorockého videnia. Jednému z nich, Agabovi, ukázal Boh, že v celej ríši vypukne hlad. To sa aj splnilo za vlády cisára Klaudia. Kresťania v Antiochii sa preto rozhodli, že každý podľa svojich možností pomôže bratom v Judsku. Tak aj urobili a zbierku poslali po Barnabášovi a Saulovi predstaveným zboru v Jeruzaleme. V tom čase začal prenasledovať cirkev aj kráľ Herodes. Apoštola Jakuba, Jánovho brata, dal popraviť mečom. Keď videl, že sa tým zapáčil Židom, dal cez Veľkú noc zatknúť aj Petra. Uvrhol ho do žalára, ktorý strážilo šestnásť vojakov. Striedali sa po štvoriciach; dvaja strážili pred dverami a dvaja boli stále dnu s Petrom. Po Veľkej noci ho mienil verejne súdiť. No celý ten čas sa cirkev zaňho bez prestania modlila. V noci pred chystaným procesom spal Peter medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a stráže predo dvermi strážili väzenie. Tu zrazu svetlo ožiarilo celu a pri Petrovi stál Pánov anjel. Udrel Petra do boku a budil ho slovami: Rýchlo! Vstávaj!" Petrovi spadli zo zápästia reťaze. Anjel mu rozkázal: Obleč a obuj sa!" Peter poslúchol a dostal ďalší rozkaz: Vezmi si plášť a poď za mnou!" Vyšiel z cely a šiel za anjelom. Ale nevedel, či sa mu to sníva alebo zdá, nemohol uveriť, že je to skutočnosť. Prešli popri prvej aj druhej stráži a prišli k železnej bráne, ktorá sa im sama od seba otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou, a tu zrazu anjel zmizol. Až teraz sa Peter spamätal a povedal si: Teraz už viem, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z Herodesových rúk, a tak zmaril plány Židov." Po krátkom váhaní zamieril do domu Márie, matky Jána zvaného Marek. Tam sa zhromaždilo mnoho veriacich a modlili sa. Peter zabúchal na dvere. Dievča, ktoré sa volalo Rodé, sa pribehlo spýtať, kto to je. Poznala Petrov hlas, ale od veľkej radosti hneď neotvorila, ale bežala dnu oznámiť, že pred dverami stojí Peter. Nikto jej však neuveril. Zbláznila si sa!" vyčítali jej. No keď si nedala povedať, pomysleli si, že Petra už zrejme popravili a predo dvermi stojí jeho duch. Ale Peter znova zabúchal. Šli teda otvoriť a neverili vlastným očiam. Pred nimi stál živý Peter. Zakýval rukou, aby ich upokojil, a vyrozprával im, ako ho Boh vyslobodil z väzenia. Napokon ich poprosil, aby to oznámili Jakubovi a ostatným kresťanom. Potom odišiel schovať sa na iné miesto. Ráno sa strhol medzi strážcami poplach: Kde sa podel väzeň? Herodes ho dal hľadať, ale márne. Vypočul strážcov, a keď sa od nich nič nedozvedel, dal ich popraviť. Nato Herodes opustil Judsko, pobral sa do Cézarey a nejaký čas tam zostal. Herodes za svojho pobytu v Cézarey prijal delegáciu zástupcov z miest Týrus a Sidon. Bol na tieto mestá veľmi nazlostený, ale ich zástupcovia si úplatkami získali priazeň kráľovského dvorana Blasta a žiadali uzavrieť prímerie, lebo ich kraj bol zásobovaný potravinami z Herodesovho územia. V deň audiencie zasadol Herodes v kráľovských šatách na trón a predniesol reč. Keď skončil, ľud ho zahrnul ováciami a volal: To nehovoril človek, to hovoril sám Boh!" Herodes tie božské pocty bral ako samozrejmosť. Ale v tom okamihu ho potrestal Boží anjel, lebo prijal pocty, ktoré patrili Bohu. Postihla ho choroba a umrel rozožraný červami. Ale Božia zvesť sa rýchlo šírila a k cirkvi sa pridávali noví kresťania. Barnabáš a Saul splnili svoje poslanie v Jeruzaleme a vrátili sa do Antiochie, kam vzali so sebou aj Jána zvaného Marek. Medzi členmi zboru v Antiochii boli proroci a učitelia. Boli to Barnabáš, Simeon zvaný Čierny, Lucius z Cyrény, Manahen, ktorý bol vychovávaný spolu s galilejským kniežaťom Herodesom Antipom, a Saul. Raz keď sa pripravovali pôstom a modlitbami na službu Bohu, dostali pokyn od Svätého Ducha: Oddeľte spomedzi seba Barnabáša a Saula, lebo im chcem zveriť zvláštne poslanie." Znova sa teda modlili a postili, potom na nich položili ruky a poslali ich na misiu. Ako pomocník šiel s nimi Ján Marek. Podľa pokynu Svätého Ducha sa vybrali do prístavu Seleukia a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. Pristáli v meste Salamina a v židovských synagógach kázali o Kristovi. Potom putovali cez ostrov z mesta do mesta a všade kázali, až sa napokon dostali do Pafu. Tam sídlil rímsky miestodržiteľ Sergius Paulus, vzdelaný muž, a ten k sebe pozval Barnabáša a Saula, aby od nich počul Božiu zvesť. U Sergia bol aj židovský mág Barjezus, ktorý sa vydával za proroka. Volali ho Elymas, čo v preklade znamená čarodejník. Ten sa tvrdo postavil proti Barnabášovi a zo všetkých síl chcel odvrátiť Sergia od viery. Saul, teraz väčšmi známy pod menom Pavol, sa naňho prenikavo zahľadel a naplnený Svätým Duchom povedal: Tvoje meno síce znamenásyn Ježišov, ale v skutočnosti si syn diablov, plný klamu a falše. Si nepriateľom Božej pravdy a stojíš v ceste ľuďom, ktorí hľadajú Boha. Ale teraz ťa postihne Boží trest. Oslepneš a istý čas neuvidíš ani slnko!" Barjezusovi sa naozaj zatmelo pred očami, začal šmátrať okolo seba a hľadal, kto by mu podal ruku a viedol ho. Keď miestodržiteľ videl, čo sa stalo, uveril a žasol nad tým, akú moc má Božie slovo. Z Pafu sa Pavol a jeho sprievodcovia plavili do Pergy v Pamfýlii. Ján Marek sa však od nich odlúčil a vrátil sa odtiaľ do Jeruzalema. Z Pergy pokračovali do Antiochie v Pisidskej provincii. V sobotu sa pobrali na bohoslužby. Najprv sa ako zvyčajne čítali oddiely z Mojžišových kníh a z prorokov a potom predstavení synagógy vyzvali Pavla a Barnabáša: Bratia, ak máte pre nás nejaké duchovné povzbudenie, dávame vám slovo!" Tu vystúpil Pavol, dal pokyn rukou a začal: Mužovia izraelskí aj vy ostatní, ktorí ctíte jediného Boha, počúvajte! Boh si vyvolil našich praotcov a za pobytu v Egypte dal ich potomkom vyrásť na veľký národ. Potom ich slávne vyviedol z tejto otrokárskej krajiny. Štyridsať rokov putovali po púšti a Boh ich živil. Neskôr im podmanil sedem národov, ktoré obývali Kanaán, a daroval tú krajinu do dedičstva Izraelu. Vyše štyristopäťdesiat rokov im dával múdrych vodcov a posledný z nich bol prorok Samuel. Vtedy zatúžili naši predkovia po kráľovi a Boh im dal kráľa Saula, syna Kišovho z Benjamínovho kmeňa. Vládol im štyridsať rokov. Boh sa však od neho odvrátil a dal Izraelovi za kráľa Dávida, o ktorom povedal:Dávid, syn Jesseho, je muž podľa mojich predstáv, lebo bude konať moju vôľu. A z Dávidovho rodu dal, tak ako sľúbil, izraelskému ľudu Spasiteľa Ježiša. Jeho príchod ohlasoval Ján a vyzýval všetkých Izraelitov, aby sa odvrátili od svojich hriechov a dali sa pokrstiť. Keď Ján skončil svoje poslanie, pripomenul:Myslíte si, že ja som očakávaný Mesiáš? Nie! Ale po mne príde ten, komu nie som hodný ani len rozviazať obuv na nohách. Bratia, ktorí ste z Abrahámovho rodu, aj vy ostatní, ktorí spolu s nami ctíte jediného Boha, zvesť o spáse je určená nám všetkým. Obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia však v Ježišovi nespoznali Spasiteľa. Odsúdili ho a nevedomky tak splnili, čo o ňom napísali proroci, ako si to čítavame každú sobotu. Nenašli na ňom nijaký dôvod, aby ho mohli odsúdiť na smrť, a predsa naliehali na Piláta, aby ho dal popraviť. Ale aj tak sa splnili všetky predpovede Písma. Ježišovo telo zložili z kríža, pochovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych! Mnoho dní sa zjavoval tým, ktorí s ním prišli z Galiley do Jeruzalema. Tí o tom teraz osobne svedčia. A my vám prinášame radostnú správu, že sľub, ktorý Boh dal našim praotcom, splnil teraz nám, ich deťom, a potvrdil ho Ježišovým vzkriesením. Naňho sa vzťahujú slová druhého žalmu:Dnes som sa priznal k tebe ako k svojmu synovi. To, že Ježiš vstane z mŕtvych a už nikdy nezomrie, predpovedal Boh v Písme:Splním vám zasľúbenie, ktoré som dal Dávidovi. A v inom žalme to vysvetľuje ešte jasnejšie: Nedopustíš, aby sa tvoj Svätý rozpadol na prach. To sa netýkalo Dávida, ktorý keď vykonal podľa Božej vôle svoje poslanie, zomrel, bol pochovaný vedľa svojich predkov a potom zotlel na prach. Tie proroctvá sa vzťahujú na Krista, Dávidovho potomka, ktorého Boh vzkriesil, takže jeho telo nepodľahlo skaze. Bratia, počúvajte! V Ježišovi vám zvestujeme odpustenie hriechov. Každý, kto mu dôveruje, je oslobodený od všetkých previnení a je ospravedlnený -- a to židovský zákon nikdy nemohol urobiť. Dajte si však pozor, aby sa na vás nesplnila prorocká predpoveď: Vy, ktorí pohŕdate pravdou, otvorte oči a zahyňte, lebo vykonám za vášho života niečo veľké, čomu neuveríte, aj keď vám budú o tom iní rozprávať. " Keď vychádzali zo synagógy, poslucháči prosili Pavla a Barnabáša, aby na druhú sobotu znova prišli a hovorili im o týchto veciach. Mnohí Židia aj obrátení pohania, ktorí uctievali jediného Boha, sprevádzali Pavla a Barnabáša, a tí ich povzbudzovali, aby prijali milosť, ktorú im Boh ponúka. Nasledujúcu sobotu sa zhromaždilo skoro celé mesto, aby počuli hlásať Božie slovo. Keď židovskí vodcovia videli toľký zástup, pochytila ich závisť. Skákali Pavlovi do reči, odporovali mu a robili si z neho posmešky. Napokon im teda Pavol a Barnabáš smelo a otvorene povedali: Túto dobrú správu sme mali zvestovať najprv vám Židom. Keďže ju však odmietate a vzdávate sa večného života, obraciame sa k pohanom. Veď tak nám to Pán prikázal:Určil som ťa, aby si bol svedkom pohanom a niesol spásu až na koniec sveta. " Keď to pohania počuli, veľmi sa tešili a zo srdca ďakovali za počuté Božie slovo. Tí, v ktorých Boh prebudil túžbu po večnom živote, uverili a radostnú správu o Kristovi šírili po celom kraji. Ale Židom sa podarilo popudiť zbožné urodzené ženy aj vplyvných mužov proti Pavlovi a Barnabášovi, až ich napokon vyhnali z mesta. Pavol a Barnabáš striasli prach zo svojich nôh na znak protestu a odišli do mesta Ikonium. Ale zbor v Antiochii prekvital, Boh napĺňal veriacich radosťou i svojím Duchom. Aj v Ikoniu kázal Pavol s Barnabášom najprv v synagóge, a to tak mocne, že uverilo mnoho Židov aj pohanov. Ale Židia, ktorí odmietli Božie posolstvo, rozbúrili pohanov a vyvolali nenávisť voči kresťanom. Pavol a Barnabáš napriek prekážkam zostali v meste dosť dlho a neohrozene zvestovali Krista. Ich slová potvrdzoval Boh tým, že im dal moc konať znamenia a zázraky. Obyvatelia Ikonia sa rozdelili na dva tábory -- jedni boli na strane pravoverných Židov, iní držali s kresťanmi. Keď sa Pavol a Barnabáš dozvedeli, že pohania, Židia a židovskí vodcovia kujú proti nim plány a chcú ich ukameňovať, utiekli a zdržiavali sa v lykaonských mestách v Lystre, v Derbe a v okolí. Nedali sa zastrašiť a hlásali tam radostnú správu o Kristovi. V Lystre žil istý človek, ktorý mal ochrnuté nohy. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. Aj on bol medzi Pavlovými poslucháčmi. Pavol si ho všimol, a keď videl, že má dostatočnú vieru, aby bol vyliečený, hlasno naňho zavolal: Postav sa na rovné nohy!" A muž hneď vyskočil a chodil. Ľudia, ktorí boli svedkami tohto zázraku, nahlas volali: To zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!" O Barnabášovi vraveli, že je grécky boh Zeus, a o Pavlovi, že je Hermes, posol bohov, lebo väčšinou hovoril on. Dokonca kňaz Diovho chrámu pred hradbami dal priviesť k bráne ovenčené býky a chcel ich apoštolom obetovať. Keď sa to apoštoli dozvedeli, roztrhli svoj odev, vbehli medzi zástup a volali: Priatelia, čo to robíte, veď aj my sme len smrteľní ľudia ako vy. Prinášame vám zvesť o spasení a vyzývame vás, aby ste sa prestali modliť k týmto bohom a obrátili sa k živému Bohu, ktorý stvoril nebo i zem, more i všetko, čo je v nich. V minulosti dovolil ľuďom chodiť po vlastných cestách, ale dával o sebe vedieť tým, že konal dobro -- zosielal vám dážď z neba i úrodu v pravý čas, dával vám jedlo a napĺňal vás radosťou." Takto sa im len horko--ťažko podarilo prehovoriť zástupy, aby im neobetovali. No o pár dní prišli z Antiochie a Ikonia niekoľkí Židia, strhli ľudí na svoju stranu a poštvali ich proti apoštolom. A tak namiesto uctievania Pavla kameňovali. Keď sa im zdalo, že je už mŕtvy, vyvliekli jeho nevládne telo za hradby. Ta sa zbehli k nemu kresťania, Pavol sa prebral z mdlôb a vrátil sa do mesta. Ale na druhý deň odišli aj s Barnabášom ďalej do Derbe. Tu takisto hlásali radostnú zvesť o Kristovi a získali mnoho nasledovníkov. Potom sa vracali cez Lystru, Ikonium a Pisidskú Antiochiu. Všade posilňovali veriacich a povzbudzovali ich: Len vytrvajte vo viere. Aj keď nás čaká prenasledovanie a neraz aj utrpenie, náš cieľ -- Božie kráľovstvo -- za to stojí." Pavol a Barnabáš zároveň ustanovili zodpovedných vedúcich a po pôste a modlitbách ich zverili do ochrany Pána, v ktorého uverili. Vydali sa na spiatočnú cestu cez Pisidiu a Pamfýliu a opäť kázali v meste Perga. Z prístavu Attalia sa potom plavili späť do Antiochie v Sýrii, kde im pred časom vyprosili Božiu milosť pre prácu, ktorú práve zakončili. Po ich príchode sa zišiel celý zbor a oni im porozprávali o svojich cestách aj o tom, ako Pán otváral dvere viery aj pohanom. Pavol a Barnabáš zostali s kresťanmi v Antiochii dlhší čas. Kým boli Pavol a Barnabáš v Antiochii, prišli niektorí ľudia z Judska a začali poúčať bratov: Ak sa nedáte obrezať, ako to predpisuje Mojžišov zákon, nemôžete byť spasení." Pavol a Barnabáš s nimi nesúhlasili a vypukol medzi nimi spor. Napokon sa rozhodli, že Pavol a Barnabáš aj s niekoľkými bratmi z Antiochie odcestujú do Jeruzalema a predložia tento problém apoštolom a starším. Zbor sa s nimi rozlúčil a vyslal ich na cestu. Šli cez Feníciu a Samáriu a všade rozprávali o tom, ako aj pohania začínajú veriť v Pána Ježiša, a tým spôsobovali všetkým veľkú radosť. VJeruzaleme ich srdečne prijali starší zboru aj apoštoli. Aj tým rozprávali, ako sa Boh priznáva k ich práci medzi pohanmi. Ale hneď sa ozvali niektorí kresťania, bývalí farizeji, a navrhli: Aj obrátení pohania sa musia dať obrezať a dodržiavať všetky židovské zákony." A tak apoštoli a starší zboru zvolali poradu, aby rozriešili tento ťažký problém. Po dlhej debate sa prihlásil o slovo Peter: Milí bratia, viete veľmi dobre, že si ma Boh vybral, aby som prvý z vás zvestoval evanjelium pohanom, aby aj oni mohli uveriť. A Boh, ktorý vidí do srdca človeka, sa k nim priznal a dal im Svätého Ducha takisto ako nám. A nerobil nijaký rozdiel medzi Židmi a pohanmi, lebo aj ich srdce očistil vierou. Prečo teraz pokúšate Boha a chcete vložiť na nových kresťanov bremeno, ktoré nevládali uniesť ani naši otcovia, ani my? Veríme predsa, že sme rovnako ako oni zachránení milosťou Pána Ježiša." Po tejto reči celé zhromaždenie stíchlo a pozorne vypočulo Pavla aj Barnabáša, aké veľké zázraky konal Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. Keď dohovorili, prihlásil sa o slovo Jakub: Bratia, rád by som vám niečo povedal. Práve sme počuli od Petra, ako Boh urobil prvý krok a pohanov prijal medzi tých, ktorí ctia jeho meno. To sa celkom zhoduje so slovami proroka Amosa: Navrátim sa zase a znovu postavím Dávidov zborený dom, ako bol predtým, aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, ktoré som prijal za svoje. Tak hovorí Pán, ktorý to oznámil už pred vekmi. Preto sa nazdávam, že by sme nemali na pohanov, ktorí sa obrátili k Bohu, nakladať zbytočné bremená. Radšej by sme im mali napísať, aby sa vyhýbali všetkému, čo súvisí s pohanskou modloslužbou, aby sa chránili smilstva a nejedli mäso zadusených zvierat ani ich krv. Veď Mojžišov zákon sa už oddávna vyučuje každú sobotu v synagógach a má dosť horlivých zástancov." S týmto návrhom celé zhromaždenie súhlasilo a apoštoli a starší zboru rozhodli, že zvolia dvoch zástupcov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, aby im osobne oznámili, na čom sa uzniesli. Zvolili dvoch popredných bratov z vedenia zboru, a to Júdu nazývaného Barsabáš a Sílasa. Po nich poslali tento list: My apoštoli a starší, vaši bratia, posielame srdečný pozdrav vám, svojim bratom v Antiochii, Sýrii a Cilícii, ktorí ste boli kedysi pohanmi. Dozvedeli sme sa, že vás niektorí naši bratia svojimi rečami rozrušili a spochybnili vaše spasenie, hoci ich tým nikto nepoveril. Preto sme sa jednomyseľne rozhodli, že zvolíme dvoch zástupcov a pošleme ich k vám s našimi milovanými bratmi Barnabášom a Pavlom, ktorí pri hlásaní evanjelia ochotne riskujú aj vlastný život. Posielame vám teda Júdu a Sílasa, ktorí vám to aj ústne potvrdia. Pod vedením Svätého Ducha sme spoločne rozhodli, že vás nikto nemá zaťažovať povinnosťami, ktoré nie sú pre spasenie nevyhnutné. Ale je potrebné, aby ste sa zdržiavali všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, mäsa udusených zvierat, nezbavených krvi, a napokon smilstva. Ak sa toho všetkého vyvarujete, budete konať správne. Majte sa dobre." Poverení zástupcovia sa teda vybrali do Antiochie, kde zvolali celé zhromaždenie a odovzdali im list. Keď ho bratom prečítali, veľmi sa zaradovali, lebo ich upokojil. Aj Júda a Sílas, ktorým Duch Svätý vnukol prorocké slová, posilňovali a povzbudzovali celý zbor vo viere. Nejaký čas tam zostali a potom ich bratia so želaním pokoja prepustili. Ale Sílas zostal radšej v Antiochii. Aj Pavol a Barnabáš sa tu ešte zdržali, zostali ešte v Antiochii a spolu s mnohými ďalšími vyučovali a zvestovali Krista. Po nejakom čase navrhol Pavol Barnabášovi: Navštívme opäť našich bratov vo všetkých mestách, kde sme kázali o Pánu Ježišovi. Rád by som videl, ako sa im darí." Barnabáš súhlasil a radil, aby spolu so sebou zasa vzali Jána zvaného Marek. Ale Pavol bol proti tomu, lebo Marek ich opustil už v Pamfýlii a nepokračoval s nimi v práci. Nemohli sa dohodnúť, a tak sa radšej rozdelili. Barnabáš vzal so sebou Marka a odplavili sa na Cyprus. Pavol si vybral Sílasa a s požehnamím bratov sa vydali na cestu. Prechádzali Sýriou a Cilíciou a všade upevňovali zbory. Pavol a Sílas navštívili najprv mesto Derbe a odtiaľ sa dostali do Lystry. Tam stretli mladého veriaceho Timoteja. Jeho matka bola Židovka, ktorá uverila v Krista, ale otec bol Grék. Bratia v Lystre aj v Ikoniu sa o ňom veľmi pochvalne vyjadrovali. Jeho si Pavol vybral za svojho sprievodcu. Z ohľadu na tamojších Židov, ktorí vedeli, že jeho otec je Grék, mu Pavol odporúčal, aby sa radšej dal obrezať. Vo všetkých mestách, ktorými prechádzali, zoznamovali kresťanov s ustanoveniami, ktoré prijali apoštoli a starší jeruzalemského zboru. A tak sa zbory upevňovali vo viere a zo dňa na deň v nich pribúdali noví kresťania. Po svojom pobyte v Lystre prešli cez provinciu Frýgiu naspäť do Galácie. Svätý Duch im totiž povedal, aby tentoraz nešli do provincie Ázia. A keď došli do Mýzie a chceli cestovať ďalej na sever do provincie Bitýnia, cítili, že ich tam Duch Ježišov neposiela. Prešli teda Mýziou a došli k moru do Troady. Tam mal Pavol v noci sen. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: Príď do Macedónska a pomôž nám!" Po tomto Pavlovom videní sme sa bez váhania začali pripravovať na cestu do Macedónska, lebo sme usúdili, že Boh nás posiela, aby sme tam hlásali radostnú zvesť. Z Troady sme sa teda plavili rovno na ostrov Samotráke, na druhý deň do Neapola a po súši sme pokračovali do Filíp, najvýznamnejšieho mesta východného Macedónska, obývaného najmä rímskymi kolonistami. Tam sme strávili niekoľko dní. Pretože v meste nebola synagóga, vybrali sme sa v sobotu za bránu na breh rieky, lebo sme vedeli, že sa tam schádzajú miestni Židia a bohabojní pohania modliť. Skutočne sme tam našli skupinku žien. Prisadli sme si k nim a hovorili sme im o Kristovi. Medzi poslucháčkami bola aj Lýdia, obchodníčka s purpurovými látkami z mesta Tyatira, ktorá verila v jediného Boha. Pán jej otvoril srdce a dychtivo počúvala všetko, čo Pavol hovoril. Dala sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou a pozvala nás do svojho domu s prosbou: Ak ste presvedčení, že som uverila v Pána, buďte hosťami v mojom dome." A dovtedy naliehala, kým sme neprijali jej pozvanie. Keď sme raz šli na miesto modlitieb, stretla nás mladá otrokyňa, ktorá mala veštecký dar a predpovedaním budúcnosti prinášala svojim pánom značný zisk. Chodila za Pavlom a za nami a stále volala: Toto sú služobníci najvyššieho Boha a prišli sem, aby vám povedali, ako môžete byť zachránení." To sa opakovalo deň čo deň, až to Pavol nezniesol a prikázal démonovi v nej: V mene Ježiša Krista ti prikazujem, aby si z nej vyšiel!" A v tej chvíli ju ten zlý duch opustil. Keď si jej páni uvedomili, že tým prišli o svoj zisk, chytili Pavla a Sílasa a dovliekli ich na námestie pred sudcov: Títo Židia poburujú naše mesto," kričali. Zavádzajú tu zvyky, ktoré sú proti našim rímskym zákonom." Aj poštvaný dav sa obrátil proti nim. Sudcovia dali teda z nich postŕhať šaty a vyšľahať ich po nahom tele prútmi. Keď ich poriadne zbičovali, vrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich prísne strážil. Dal ich do najhlbšej cely a nohy im pre istotu zovrel do klady. Okolo polnoci, keď sa Pavol a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, až sa to rozliehalo po celej väznici, nastalo zrazu veľké zemetrasenie. Celá budova sa otriasala až do základov. Všetky dvere sa pootvárali a väzňom spadli okovy. Keď sa žalárnik prebudil a videl, čo sa stalo, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli. Ale Pavol nahlas skríkol: Nerob to! Všetci sme tu!" Tu žalárnik rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dnu a trasúc sa od strachu, padol pred Pavlom a Sílasom na kolená. Potom ich vyviedol von a spýtal sa: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?" Odpovedali mu: Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome." A začali jemu i všetkým v jeho domácnosti zvestovať Božie slovo. Hneď v tú nočnú hodinu sa ich žalárnik ujal, vymyl a ošetril im rany a dal sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou. Potom ich zaviedol do svojho domu, pohostil ich a tešil sa on i celá jeho rodina, že mohli uveriť v Boha. Na druhé ráno poslali sudcovia zriadencov s odkazom: Prepusť tých ľudí!" Žalárnik oznámil Pavlovi, že sú slobodní a môžu odísť. Ale Pavol odpovedal: To teda nie! Nás rímskych občanov verejne a bez súdu zbili a zavreli do väzenia. A teraz by sa nás chceli tajne zbaviť? Nech pekne prídu osobne a prepustia nás!" Zriadenci to oznámili sudcom. Keď počuli, že Pavol a Sílas sú rímski občania, náramne sa preľakli, prišli sa ospravedlniť, vyviedli ich z väzenia a pekne ich požiadali, aby opustili mesto. Pavol a Sílas po prepustení z väzenia navštívili Lýdiu, kde sa stretli s veriacimi. Potešili sa navzájom a odišli z Filíp. Pobrali sa cestou, ktorá vedie cez mestá Amfipolis a Apolóniu do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga. Pavol ako zvyčajne prišiel kázať Židom, po tri soboty im vysvetľoval proroctvá, ako Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych, a dokazoval, že tým Mesiášom je Ježiš. Niektorí zo Židov sa dali presvedčiť a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi. Bolo medzi nimi aj veľa Grékov a nemálo žien z vyšších vrstiev. Ale to prebudilo závisť židovských vodcov. Pomocou povaľačov vyvolali rozruch a pobúrili celé mesto. Obkľúčili Jazonov dom, hľadali v ňom Pavla a Sílasa a chceli ich predviesť pred zhromaždený dav, ale nenašli ich. Preto dovliekli Jazona a niekoľkých veriacich pred mestskú radu a kričali: Pavol a Sílas, ktorí poburujú celý svet, prišli aj k nám a Jazon ich prijal do svojho domu. Všetci porušujú cisárove nariadenia, lebo tvrdia, že pravým kráľom je Ježiš." Tieto slová popudili dav aj členov mestskej rady. Ale keď Jazon aj ostatní zaplatili záruku, prepustili ich. Hneď v tú noc vypravili bratia Pavla a Sílasa do Berey. Keď ta prišli, zamierili rovno do židovskej synagógy. Tamojší Židia boli omnoho prístupnejší ako v Tesalonike. Veľmi dychtivo prijímali zvestované slovo, každý deň študovali Písmo a skúmali, či sa Pavlova zvesť zhoduje s predpoveďami prorokov. Mnohí z nich uverili, medzi nimi aj nemálo Grékov, mužov i žien z vyšších vrstiev. No len čo sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol káže v Berei, hneď ta prišli, poburovali a štvali ľudí proti nim. Preto bratia vypravili Pavla na pobrežie a niektorí ho vyprevadili až do Atén. Sílas a Timotej zostali zatiaľ v Berei, ale Pavol im po svojich sprievodcoch odkázal, aby čo najskôr prišli za ním. Kým Pavol v Aténach čakal na Sílasa a Timoteja, bol hlboko znepokojený pri pohľade na množstvo pohanských modiel, obrazov i sôch, s ktorými sa stretával v meste na každom kroku. Deň čo deň sa zhováral so Židmi aj bohabojnými Grékmi v synagóge, ale vychádzal aj na námestia a debatoval so všetkými, čo tam práve boli. Tak sa dostal do rozhovoru aj s aténskymi filozofmi, epikurejcami a stoikmi. Hovoril im o Ježišovi a o tom, že vstal z mŕtvych, no reagovali rozlične. Jedni vraveli: Nepočúvajte toho táraja!" Iní zasa: Chce tu zaviesť akési nové náboženstvo!" Pozvali ho teda na Areopág, ktorý bol verejným rečníckym fórom. Tam sa ho spýtali: Smieme sa dozvedieť, aké nové učenie to hlásaš? Hovoríš prekvapujúce veci a radi by sme sa o tom dozvedeli čosi viac." Najväčšou záľubou Aténčanov, ako aj v meste žijúcich cudzincov bolo totiž oznamovať i dozvedať sa najnovšie zaujímavosti a správy. Pavol teda vystúpil pred všetkých, ktorí sa zhromaždili na Areopágu, a oslovil ich: Vážení Aténčania! Potešilo ma, že ste ľudia túžiaci po Bohu. Keď som sa totiž prechádzal po meste a prezeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár s nápisom Neznámemu Bohu. A tohto Boha, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, vám dnes chcem zvestovať. Je to Boh, ktorý stvoril svet aj všetko, čo je na ňom. No jeho, ktorý ovláda zem i vesmír, si nemôžete postaviť ako sochu do svojich chrámov. Nie je závislý od toho, či ho niekto uctieva alebo mu prináša obete. Veď on sám vdýchol všetkému život a dáva aj všetko, čo je pre život potrebné. On stvoril všetkých ľudí na zemi z jedného muža, Adama, a umožnil im bývať na celom zemskom povrchu. On určil, ako dlho a kde majú žiť. To všetko urobil, lebo chcel, aby ho ľudia hľadali, pátrali po ňom a našli ho. Veď je nám tak blízko. On rozhodol o dĺžke ich života. Vďaka nemu žijeme, pohybujeme sa i jestvujeme, tak ako to vyjadrili aj niektorí z vašich básnikov: Sme jeho deti, jeho rodina. Ak teda pochádzame z Boha, je nezmyselné sa domnievať, že sa Boh podobá modle, ktorú človek vytvoril zo zlata, zo striebra, alebo vytesal z kameňa. Veď je to iba výtvor ľudského umenia a zručnosti. Doposiaľ to ľudia nemohli pochopiť a Boh im to odpustil. Ale teraz prikazuje všetkým ľuďom na celom svete, aby sa odvrátili od modiel a uctievali iba jeho. Lebo už sa blíži deň, keď bude spravodlivo súdiť svet prostredníctvom muža, ktorého na to určil. Všetkým ľuďom o tom poskytol dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych. Keď poslucháči počuli, že niekto, kto zomrel, vstal z mŕtvych, poniektorí sa začali Pavlovi posmievať a iní mu povedali: Radi sa o tom dozvieme viac, ale až inokedy." Po týchto slovách Pavol odišiel z Areopágu. Ale niektorých jeho reč predsa zaujala a uverili. Bol medzi nimi aj Dionýz, člen mestskej rady, žena, ktorá sa volala Damaris, a niektorí iní. Potom Pavol opustil Atény a prišiel do Korintu. Tam sa zoznámil so židovskými manželmi Akvilom a Priscilou. Akvila bol rodák z Pontu, nedávno sa prisťahoval aj s manželkou z Itálie. Cisár Klaudius totiž vydal rozkaz, aby všetci Židia opustili Rím. Pavol u nich býval aj pracoval, lebo mali rovnaké remeslo ako on -- vyrábali stany. Každú sobotu vyučoval v synagóge a usiloval sa získať Židov aj Grékov. Keď však došli do Macedónska Sílas a Timotej, venoval sa Pavol výlučne šíreniu evanjelia a presviedčal Židov, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš. No keď mu Židia odporovali a posmešne sa vyjadrovali o Kristovi, vytriasol si prach z odevu na znamenie, že s nimi nič nechce mať, a povedal: Ak zahyniete, sami za to ponesiete zodpovednosť. To nebude moja vina. Odteraz sa budem venovať pohanom." Potom sa presťahoval k Títovi Justovi, ktorý býval hneď vedľa synagógy. Justus bol pohan, ktorý uveril v Boha. Po nejakom čase uveril aj predstavený synagógy Krispos aj s celou svojou rodinou. Aj mnohí ďalší z Korintu uverili a dali sa pokrstiť. Jednej noci sa mu ukázal vo videní Pán a povedal mu: Neboj sa! Len smelo hovor a nemlč! Veď ja som s tebou a nikto ti neublíži. Mnohí tu v Korinte patria ku mne." A tak zostal Pavol ešte pol druha roka v Korinte a hlásal tam Božie slovo. Ale keď sa stal rímskym miestodržiteľom v Achajsku Gallio, Židia sa spolčili proti Pavlovi, predviedli ho pred súd a obžalovali ho: Tento muž navádza ľudí, aby uctievali Boha spôsobom, ktorý sa prieči rímskym zákonom." No len čo Pavol otvoril ústa a chcel sa obhajovať, Gallio sa obrátil k jeho obžalobcom: Keby šlo o nejaké bezprávie alebo zločin, vypočul by som vás. Ale spory o slová, mená osôb alebo vaše židovské zákony, to si vyriešte sami. Do toho sa vám miešať nemienim." A vyhnal žalobcov zo súdnej siene. Tu sa všetci vrhli na Sostena, nového predstaveného židovskej synagógy, a bili ho rovno pred Galliovými očami. Ale on do toho nezasiahol. Pavol tam zostal ešte dlhší čas. Potom sa rozlúčil s bratmi a pobral sa loďou do Sýrie. Spolu s ním odišli aj manželia Priscila a Akvila. Predtým si dal Pavol v Kenchreách, východnom korintskom prístave, ostrihať vlasy podľa židovského zvyku, lebo sa načas zaviazal dodržiavať nazarejský sľub (nestrihať si vlasy a nepiť opojné nápoje). V Efeze sa s priateľmi rozlúčil a pobral sa do synagógy, kde besedoval so Židmi. Prehovárali ho, aby sa u nich zdržal dlhšie, ale neprijal ich pozvanie. No pri lúčení im povedal: Rád by som bol na sviatky v Jeruzaleme. Ale ak to bude Božia vôľa, ešte sa k vám vrátim." Z Efezu sa odplavil do Cézarey v Judsku a odtiaľ sa pešo dostal do Jeruzalema. Tam navštívil miestnych kresťanov a odcestoval do sýrskej Antiochie. Strávil tam nejaký čas a znova sa pobral do Galácie a Frýgie. Ponavštevoval rad za radom všetky zbory, povzbudzoval veriacich a pomáhal im rásť vo viere. Medzitým prišiel do Efezu Žid z Alexandrie, ktorý sa volal Apolo. Bol to výborný rečník a znalec Starého zákona. Už sa aj zoznámil s Ježišovým učením a nadšene a správne hovoril o ňom, hoci ešte nevedel všetko a poznal iba krst Jánov. So zápalom kázal o ňom aj v efezskej synagóge. Tam ho počuli Priscilla a Akvila, pozvali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili Kristovo evanjelium. Apolo sa potom rozhodol ísť do Grécka a zvestovať radostnú správu. Efezskí kresťania mu to schvaľovali a dali mu aj odporúčajúci list pre tamojších kresťanov, aby ho srdečne prijali. Keď ta prišiel, Boh jeho obdarovanie použil na posilnenie veriacich, lebo vedel vynikajúco vyvracať argumenty Židov a na základe Písma dokazoval, že Ježiš je naozaj Mesiáš. Kým bol Apolo v Korinte, prešiel Pavol hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tu sa zoznámil so skupinou mužov, Jánových učeníkov. Spýtal sa ich: Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?" Odpovedali mu: Nie, o Duchu Svätom sme ani len nepočuli." Pavol pokračoval: Čomu ste teda uverili, keď ste sa dali pokrstiť?" -- Tomu, čo učil Ján," odpovedali. Tu im Pavol vysvetlil: Ján krstil tých, ktorí oľutovali svoje hriechy a odvrátili sa od nich, ale nabádal ľudí, aby uverili v toho, kto príde po ňom -- v Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na znamenie, že uverili v Ježiša Krista. A len čo na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili cudzími jazykmi a prorokovali. Tých mužov bolo asi dvanásť. Potom išiel Pavol do synagógy. Tri mesiace tam každú sobotu neohrozene hlásal Božie slovo a získaval ľudí pre kráľovstvo Božie. Ale keď niektorí neústupne trvali na svojom, ba dokonca verejne hanobili Krista, Pavol od nich odišiel a odviedol so sebou aj kresťanov. Schádzavali sa každý deň v prednáškovej sieni filozofa Tyrana. Kázal tam dva roky, takže všetci obyvatelia provincie Ázia, Židia aj Gréci, počuli o Ježišovi. A Boh dal Pavlovi moc konať nezvyčajné zázraky. Stačilo dokonca, ak ľudia vzali Pavlove vreckovky alebo časti odevu, priložili ich s vierou na chorých a boli uzdravení. Aj mnohých zlých duchov takto vyhnali. Niektorí židovskí zaklínači, ktorí cestovali z mesta do mesta, pokúsili sa používať pri vyháňaní zlých duchov novú zaklínaciu formulku: Zaklínam ťa v mene Ježiša, ktorého káže Pavol." Tak to robilo sedem synov židovského veľkňaza Skevu. Raz sa pokúsili takto uzdraviť človeka posadnutého démonmi. Ale démon im odpovedal: Ježiša aj Pavla poznám, ale kto ste vy?" Potom sa ten človek vrhol na dvoch z nich, postŕhal z nich šaty a zmlátil tak, že napokon nahí a doráňaní museli utekať z domu. To sa hneď rozchýrilo po celom Efeze, medzi Židmi aj Grékmi, takže všetkých sa zmocnil posvätný strach a meno Pána Ježiša vyslovovali s veľkou úctou. Aj kresťania prichádzali a žalovali na seba, že sa predtým venovali zaklínaniu. Mnohí, ktorí sa zaoberali čiernou mágiou, prinášali svoje knihy a pred všetkými ich pálili. Odhadovalo sa, že mali cenu päťdesiattisíc strieborných. Aj to bol dôkaz, ako hlboko zasiahla Božia moc celý kraj. Po týchto udalostiach si Pavol predsavzal, že precestuje Macedónskom a cez Achajsko sa vráti do Jeruzalema. A potom by som sa rád pozrel aj do Ríma," povedal si. Dvoch svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal napred do Macedónska a sám zostal ešte nejaký čas v Ázii. Práve v tom čase vypukli v Efeze vážne nepokoje kvôli novému kresťanskému učeniu. Vyvolal ich zlatník Demeter, ktorý zamestnával mnohých robotníkov a vyrábal malé strieborné imitácie chrámu gréckej bohyne Artemis. Demeter zvolal svojich zamestnancov aj ostatných, ktorí vyrábali podobné veci, a povedal im: Priatelia, veľmi dobre viete, že naše remeslo nám veľmi dobre vynáša. No teraz, ako iste vidíte a počujete, príde si nejaký Pavol a popletie a zvedie ľudí nielen v Efeze, ale aj po celej Ázii. Vraví, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú nijakí bohovia. Hrozí nám, že nielen prídeme o svoje zisky a že sa naším remeslom začne pohŕdať, ale že aj chrám veľkej bohyne Artemis stratí svoju vážnosť a sama bohyňa, ktorú si ctí celá Ázia, ba aj celý svet, príde o svoju slávu." Tieto slová rozzúrili zhromaždených remeselníkov a začali kričať: Veľká je Artemis Efezanov!" Pobúrenie postupne zachvátilo celé mesto. Ľudia sa hrnuli do amfiteátra a vliekli so sebou aj Gája a Aristarcha, Pavlových macedónskych sprievodcov. Pavol chcel predstúpiť pred zhromaždený dav, ale učeníci mu v tom zabránili. Aj niektorí vysokí úradníci provincie, ktorí mu boli naklonení, ho varovali, aby nešiel medzi rozvášnený dav. Každý kričal niečo iné, vládol tu náramný zmätok a väčšina nevedela, načo sa vlastne zišli. Židia postrčili dopredu Alexandra, ktorý mal ľudí presvedčiť, že oni s tým nemajú nič spoločné. Zakýval rukou a chcel povedať niečo na obhajobu. Ale keď zástup zistil, že je to Žid, znova spustil krik a takmer dve hodiny volali: Veľká je Artemis Efezanov! Veľká je Artemis Efezanov!" Konečne došiel predstavený mestskej rady a podarilo sa mu utíšiť dav: Občania Efezu! Je predsa všeobecne známe, že práve v našom meste je najvýznamnejší chrám bohyne Artemidy a že jej obraz spadol rovno z neba. O tom predsa niet pochybností! Preto sa neznepokojujte a neurobte nič prenáhlené. Priviedli ste sem týchto ľudí. Ale oni predsa neznesvätili chrám, ani sa nerúhali našej bohyni. A ak sa Demeter a ostatní remeselníci chcú na niekoho ponosovať, na to sú verejné súdne zasadnutia a sú tu aj rímske úrady, tam sa to môže prerokovať. A ak máte nejaké požiadavky, tak sa to môže predložiť mestskej rade. Ináč hrozí nebezpečenstvo, že budeme obvinení zo vzbury, lebo nemáme čím zdôvodniť toto zhluknutie." Po týchto slovách rozpustil zhromaždenie. Keď rozruch utíchol, zvolal Pavol celé zhromaždenie a povzbudzoval efezských kresťanov. Zároveň sa s nimi rozlúčil, lebo sa rozhodol pokračovať v misijnej ceste. Vybral sa do Macedónska a vo všetkých mestách, ktorými prechádzal, vytrvalo povzbudzoval bratov. Došiel do Grécka, kde strávil tri mesiace. Odtiaľ sa chystal odplaviť do Sýrie, no dozvedel sa, že Židia zosnovali proti nemu sprisahanie, preto sa rozhodol vrátiť naspäť do Macedónska. Sprevádzali ho Sopater, Pyrrhov syn z Berey, Aristarchos a Sekundus z Tesaloniky, Gájus a Timotej z Derbe a Tichikos a Trofimos z Ázie. Tí šli napred a čakali na nás v Troade. Hneď po skončení veľkonočných slávností sme sa nalodili vo Filipoch na loď a o päť dní sme došli do Troady, kde sme sa zdržali týždeň. V nedeľu večer sa tamojší zbor spolu s nami zišiel sláviť Večeru Pánovu. Pavol kázal, a keďže mal toho veľa na srdci, lebo ráno cestoval ďalej, hovoril až do polnoci. V hornej miestnosti, v ktorej boli zídení, horelo veľa lámp a bolo tam horúco. Jeden mladík zvaný Eutychos sedel na obloku, a pretože Pavol dlho hovoril, zadriemal a spadol z tretieho poschodia. Keď ho zdvihli, bol mŕtvy. Pavol zbehol k nemu, sklonil sa nad ním, objal ho a povedal: Netrápte sa, žije." Všetkých prítomných ovládol pocit úcty a radosti. Spolu sa vrátili a pokračovali v slávení Večere Pánovej. Pavol s nimi hovoril až do svitania a potom odišiel. Eutycha priviedli zasa zdravého a to ich nesmierne povzbudilo. Nastúpili sme na loď a odplavili sme sa do Assa, kde sa k nám Pavol pripojil. Pavol šiel do Assa po súši, kým my ostatní sme cestovali loďou. Odtiaľ sme pokračovali loďou do Mitylény, oboplávali sme ostrovy Chios a Samos a na tretí deň sme zakotvili v Miléte. Pavol sa úmyselne vyhol Efezu, lebo nechcel stratiť v Ázii veľa času. Veľmi chcel, ak by to bolo len trochu možné, stráviť Letnice v Jeruzaleme. Z Milétu poslal Pavol posla s odkazom do Efezu, že by sa rád stretol a pozhováral so staršími zboru. Keď došli, povedal im: Iste si pamätáte, že od prvej chvíle, ako som vstúpil na ázijskú pôdu, slúžil som u vás Pánovi so všetkou pokorou, neraz so slzami, vystavený skúškam, ktoré som musel znášať pre úklady Židov. A viete aj to, že som sa nebál hovoriť vám pravdu, a to verejne aj v rodinách. Židom aj Grékom som rovnako zdôrazňoval, že musia zanechať svoje hriechy a obrátiť sa k Bohu tak, že uveria v Ježiša Krista, nášho Pána. A teraz ma Duch Svätý nabáda, aby som išiel do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. Viem len to, že mi Duch Svätý v každom meste, ktorým sme prechádzali, pripomínal, že ma tam čaká väzenie a útrapy. Ale môj život nemá pre mňa vôbec cenu, keď ide o to, aby som dokončil svoje poslanie a úlohu, ktorou ma poveril Pán: niesť ľuďom radostnú zvesť o Božej dobrote a láske. A dnes viem, že ma nikto z vás, ktorým som na svojich cestách prišiel hlásať Božie kráľovstvo, už neuvidí. S čistým svedomím môžem povedať, že ak niekto zahynie, nebudem niesť na tom vinu, lebo som vám oznámil celý plán Boží na záchranu človeka. A tak dávajte pozor na seba aj na stádo, ktoré vám ako pastierom Duch Svätý zveril. Pamätajte, že je to jeho cirkev, za ktorú obetoval svoju vlastnú krv. Viem, že po mojom odchode sa medzi vás vkradnú ako draví vlci falošní učitelia a narobia v stáde škody. Ba aj niektorí z vás začnú prekrúcať pravdu a strhnú za sebou iných. Buďte preto ostražití. Majte na pamäti tie tri roky, ktoré som s vami strávil, a že som celý čas, vo dne v noci, vychovával každého z vás; a neraz aj so slzami v očiach. Teraz vás zverujem Bohu a jeho milostivému slovu, ktoré má moc vás zdokonaľovať a zabezpečiť vám dedičský podiel medzi jeho vernými. Nikdy som sa nehnal za peniazmi a nestaral o odev. Viete, že som si vlastnými rukami zarábal na to, čo som potreboval ja i moji druhovia. Chcel som vám zároveň ukázať príklad, ako máme pracovať, pomáhať slabým a pamätať na slová Pána Ježiša: Blahoslavenejšie je dávať ako prijímať." Keď dohovoril, kľakol si a modlil sa s nimi. Všetci sa nahlas rozplakali a objímali ho. Najväčšmi ich rozžialili jeho slová, že ho už nikdy neuvidia. Napokon ho vyprevadili až k lodi. Keď sme sa s ťažkým srdcom rozlúčili s bratmi z Efezu, nastúpili sme na loď a plavili sme sa priamo na ostrov Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do prístavu Patara. Tam sme prestúpili na loď, ktorá sa plavila do Fenície. Priblížili sme sa na dohľad k Cypru, ale nechali sme ho vľavo, a mierili sme k Sýrii. Pristáli sme v prístave Týrus, kde mala loď vyložiť náklad. Vyhľadali sme tam miestnych kresťanov a strávili sme s nimi celý týždeň. Tí na pokyn Svätého Ducha varovali Pavla, aby necestoval do Jeruzalema. Ale keď uplynulo sedem dní, znova sme sa vydali na cestu. Všetci, ženy aj deti, nás vyprevadili až za mesto. Na brehu sme si spoločne kľakli a modlili sa. Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. Naša posledná zastávka bola v Ptolemaide, kde sme tiež pozdravili bratov, no zostali sme tam iba jeden deň. Z Ptolemaidy sme šli ďalej do Cézarey. Tam sme bývali v dome evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným zo siedmich diakonov. Jeho štyri slobodné dcéry mali prorocký dar. Za nášho pobytu zavítal tam jeden kresťan z Judska, Agabus, ktorý mal tiež prorocký dar. Vzal Pavlov opasok, spútal si ním ruky aj nohy a povedal: Duch Svätý mi ukázal, že majiteľa tohto opasku Židia v Jeruzaleme takto spútajú a vydajú pohanom." Keď sme to počuli, začali sme všetci, my aj tamojší bratia, prehovárať Pavla, aby nešiel do Jeruzalema. Ale on nás napomenul: Prečo plačete, tým mi iba väčšmi zraňujete srdce! Veď ja som odhodlaný dať sa v Jeruzaleme nielen spútať, ale aj zomrieť pre Pána Ježiša!" Videli sme, že je márne ho prehovárať, a tak sme len povedali: Nech sa stane Božia vôľa." Potom sme sa pripravili na cestu a vydali sme sa do Jeruzalema. Na tomto poslednom pešom úseku cesty nás sprevádzali niektorí bratia z Cézarey a doviedli nás k Mnázonovi, ktorý pochádzal z Cypru a bol jedným z prvých kresťanov. Ochotne nám poskytol pohostinstvo. Aj bratia z jeruzalemského zboru nás prijali veľmi srdečne. Hneď na druhý deň sme boli všetci pozvaní k Jakubovi, a tu sa zišli aj všetci starší. Pavol sa s nimi zvítal a potom podrobne vyrozprával, aké zázračné veci konal Boh jeho prostredníctvom medzi pohanmi. S radosťou ho vypočuli a oslavovali za to Boha. Ale potom povedali Pavlovi: Vieš, milý brat, aj tu tisícky Židov uverili v Krista, ale pritom naďalej horlivo dodržiavajú židovské zvyky a predpisy. No o tebe sa povráva, že presviedčaš Židov, čo žijú medzi pohanmi, aby sa vzdali Mojžišovho zákona, nedávali obrezávať svojich synov a celkom zavrhli staré židovské obyčaje. Čo teraz? Lebo určite sa dozvedia, že si prišiel. Počuj, dáme ti jednu dobrú radu: Medzi nami sú štyria muži, ktorí sa zaviazali plniť nazarejský sľub. Pridaj sa k nim, podrob sa očistnému obradu a zaplať za nich, čo je predpísané. Potom si budú môcť dať ostrihať hlavu. Takto by všetci videli, že si Zákon vážiš a žiješ podľa neho, a ohováračom by si tým zavrel ústa. Pre obrátených pohanov však platí naše pôvodné rozhodnutie, ktoré sme vám kedysi dali písomne. Žiadame od nich, len aby zachovávali základné predpisy, a to: aby nejedli mäso obetované modlám, krv, ani mäso zo zadusených zvierat, a najmä aby sa vystríhali pohlavnej neviazanosti." Pavol poslúchol ich radu a na druhý deň sa spolu s tými mužmi podrobil očistnému obradu. Potom šiel do chrámu a oznámil, kedy sa skončia očistné dni a že za každého z nich bude prinesená obeť. Keď sa tých sedem dní končilo a Pavol zase s nimi prišiel do chrámu, aby ich obradne vyhlásili za čistých, spoznali ho židovskí pútnici z Malej Ázie. Poštvali proti nemu okolostojacich, chytili ho a kričali: Verní Izraeliti! Poďte sem! Tu máte toho odpadlíka! Všade hlása bludy a nič mu nie je sväté: ani naše vyvolenie, ani Zákon, ani chrám. Teraz sem dokonca priviedol pohanov, aby zneuctil toto sväté miesto." Predtým totiž zazreli v meste Pavla s Trofimom z Efezu a nazdávali sa, že ho Pavol priviedol do chrámu. Vznikol obrovský rozruch a ľudia sa zbiehali zo všetkých strán. Medzitým vyviedli Pavla z vnútorného chrámového nádvoria a brány za ním hneď zavreli. Už--už by ho boli zmlátili na smrť, no veliteľ rímskej posádky dostal hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri, a ihneď vyslal na nádvorie vojakov a dôstojníkov. Keď dav zazrel vojakov, zľakol sa a prestal Pavla biť. Veliteľ sa nazdával, že on je pôvodcom rozruchu, dal ho zatknúť a spútať dvoma reťazami. Až potom začal vyšetrovať, kto je to a čo urobil. Z davu každý vykrikoval čosi iné. Veliteľ videl, že sa nič rozumné nedozvie, preto dal Pavla odviesť do pevnosti. Keď sa Pavol dostal ku schodom, dav doňho tak dorážal, že ho vojaci museli vziať na plecia a niesť. Celý ten rozzúrený dav sa totiž hrnul za nimi a kričal: Zabite ho!" Kým ho odviedli do pevnosti, spýtal sa Pavol veliteľa: Mohol by som ťa o niečo poprosiť?" Veliteľ sa začudoval: Ty vieš po grécky? Ja som si myslel, že si ten Egypťan, čo sa nedávno pokúsil vyvolať povstanie a schováva sa niekde v púšti so štyrmi tisícmi rebelantov." -- Nie," odpovedal Pavol, som Žid z Tarzu v Cilícii, rímsky občan. Dovoľ mi, prosím, prehovoriť k tým ľuďom." Veliteľ súhlasil. Pavol si zastal hore na schodoch a zakýval rukou na znamenie, že chce hovoriť. Dav stíchol a Pavol začal po hebrejsky: Milí bratia a otcovia! Vypočujte, prosím, čo by som rád povedal na svoju obhajobu." Keď počuli, že sa im prihovoril v ich rodnom jazyku, nastalo ešte väčšie ticho. Som Žid, narodil som sa v Tarze v Cilícii, ale vychovaný som bol tu v Jeruzaleme. Ako žiak známeho učenca Gamaliela som sa naučil zachovávať zákony našich otcov. Horlivo som sa usiloval dodržiavať Božie príkazy, tak ako to robíte vy dnes. Preto som až na smrť nenávidel nové učenie Ježiša Krista a jeho vyznávačov, mužov aj ženy som dával zatýkať a väzniť. To mi môže dosvedčiť veľkňaz aj celá najvyššia rada. Raz som si od nej dokonca vyžiadal odporúčajúce listy pre židovskú obec v Damasku. Vybral som sa ta, aby som tamojších stúpencov novej viery pozatýkal, priviedol ich v putách do Jeruzalema a dal ich potrestať. No počujte, čo sa stalo. Keď som sa už blížil k Damasku -- bolo práve poludnie -- zrazu sa okolo mňa rozžiarilo oslepujúce svetlo z neba. Padol som na zem a počul som hlas: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ozval som sa:Kto si, Pane? Odpovedal mi:Som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ. Moji sprievodcovia boli takisto oslepení tým svetlom, ale nepočuli, že niekto ku mne prehovoril. Spýtal som sa:Čo mám robiť, Pane? Ježiš mi povedal:Vstaň! Choď do Damasku, a tam sa dozvieš, aké poslanie ti Boh zveruje. Jas toho svetla ma celkom oslepil, preto ma museli moji druhovia vziať za ruku a doviesť až do Damasku. Tam žil istý muž, ktorý sa volal Ananiáš. Bol veľmi zbožný a usiloval sa svedomite dodržiavať všetky Božie príkazy, takže sa tešil dobrej povesti u všetkých Židov v Damasku. Ten ma vyhľadal a povedal mi:Milý brat Saul, opäť budeš vidieť. V tej chvíli sa mi vrátil zrak a uvidel som ho. A ešte mi povedal:Boh našich otcov si ťa vyvolil, aby si poznal jeho vôľu, videl Mesiáša a počul ho hovoriť. Staneš sa jeho svedkom pred celým svetom a všade budeš rozprávať, čo si videl a počul. Neváhaj teda, daj sa pokrstiť na znamenie, že si očistený od hriechov, a vyznávaj, že je tvojím Pánom. Vrátil som sa naspäť do Jeruzalema. Jedného dňa som sa modlil v chráme a tu sa mi znova zjavil Pán a povedal mi:Čo najrýchlejšie odíď z Jeruzalema, lebo nik neuverí tomu, čo budeš o mne hovoriť. Odporoval som:Pane, oni predsa vedia, že práve ja som dával zatvárať do žalára a biť v synagógach tých, ktorí v teba uverili. A keď tiekla krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, ktorí ho kameňovali. Ale Pán mi povedal:Odíď z Jeruzalema, lebo ťa chcem poslať ďaleko k pohanom. " Až do tejto chvíle ho dav pozorne počúval, ale zmienka o pohanoch ich znova podráždila. Začali strhávať zo seba šaty, hádzať doňho hrste hliny a kričali: Preč s tým zradcom. Nesmie zostať nažive!" Veliteľ dal Pavla rýchlo odviesť do pevnosti, rozkázal, aby ho zbičovali a vypočuli. Chcel sa dozvedieť, prečo sa dav naňho tak rozzúril. Keď ho už priviazali, obrátil sa Pavol na veliaceho dôstojníka: Smiete bičovať rímskeho občana a navyše bez súdneho vyšetrenia?" Dôstojník zašiel za veliteľom a hlásil mu to: Čo chceš robiť? Ten človek je predsa rímsky občan!" Veliteľ pristúpil k Pavlovi a spýtal sa ho: Je pravda, že si rímsky občan?" Odpovedal: Áno, som." Veliteľ namietol: Aj ja som. No ja som za to občianske právo zaplatil ťažké peniaze!" -- A ja som sa ako rímsky občan už narodil." Tu sa vojaci, ktorí ho mali biť a vypočúvať, ihneď stiahli. Aj veliteľ sa preľakol, keď sa dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal spútať. Veliteľ chcel zistiť, z čoho Židia vlastne Pavla obviňujú. Na druhý deň ho dal vyviesť z väzenia a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi i celá rada. Pavol sa pokojne a bez strachu zahľadel na členov rady a povedal: Bratia! Až dodnes som žil s čistým svedomím pred Bohom." Veľkňaz Ananiáš to pokladal za rúhanie a rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. Ale Pavol zvolal: Ty pokrytec! Za to teba udrie Boh. Aký si to sudca, keď sa sám previňuješ proti zákonu a dávaš ma biť!" No tí, čo stáli vedľa Pavla, ho napomenuli: Ako si dovoľuješ urážať veľkňaza?" Pavol sa ospravedlnil: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. A v Písme sa naozaj hovorí: Nehovor zle o svojom predstavenom!" Pavol vedel, že vo veľrade sú zastúpené dve strany: saduceji a farizeji. Preto nahlas zvolal: Bratia, som farizej ako všetci moji predkovia. Stojím dnes pred súdom, lebo verím vo vzkriesenie a večný život!" Tým sa mu podarilo vniesť do rady rozkol. Saduceji totiž popierajú vzkriesenie, večný život aj existenciu duchovného sveta, kým farizeji toto všetko vyznávajú. Tu sa strhol veľký krik a niektorí židovskí vodcovia vstali a chytili stranu Pavlovi: Nič zlé na ňom nevidíme. Čo ak naozaj k nemu na ceste do Damasku prehovoril duch alebo anjel?" Tu nastala taká haravara, až sa veliteľ zľakol, že Pavla roztrhajú na kúsky. Dal preto príkaz, aby vojaci násilím vytrhli Pavla z ich rúk a odviedli ho do pevnosti. Tej noci sa ukázal Pavlovi Pán a povzbudil ho: Neboj sa, Pavol! Ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme." Na druhé ráno sa stretlo asi štyridsať Židov a zaprisahali sa, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú. Zašli k veľkňazom a starším, oznámili im svoje rozhodnutie a naliehali: Požiadajte veliteľa, aby dal znova predviesť Pavla pod zámienkou, že chce dôkladnejšie vyšetriť jeho prípad. A my sa ho zmocníme a zabijeme ho skôr, ako dôjde na miesto." O týchto úkladoch sa dozvedel syn Pavlovej sestry. Podarilo sa mu preniknúť do pevnosti a oznámiť to ujovi. Pavol si zavolal službukonajúceho dôstojníka a požiadal ho: Zaveď tohto chlapca k veliteľovi, chce mu oznámiť niečo dôležité." Dôstojník vyhovel jeho žiadosti. Veliteľ chlapca prijal a pozhováral sa s ním medzi štyrmi očami. Židia kujú sprisahanie," oznámil chlapec. Požiadajú ťa, aby si zajtra dal predviesť Pavla pred veľradu, že ho musia ešte dôkladnejšie vypočuť. Cestou však bude na Pavla striehnuť viac ako štyridsať mužov. Zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. Sú odhodlaní na všetko a čakajú iba na tvoj súhlas." Veliteľ prepustil chlapca a povedal mu: Pred nikým ani len nemukni, čo si mi prezradil." Veliteľ si ihneď zavolal dvoch dôstojníkov a prikázal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto pešiakov na cestu do Cézarey, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. Dajte koňa aj Pavlovi a postarajte sa, aby ste ho dopravili k miestodržiteľovi Felixovi." Potom napísal list tohto znenia: Klaudius Lyziáš pozdravuje veľaváženého miestodržiteľa Felixa. Muža, ktorého ti posielam, chytili Židia a chceli ho zabiť. Keď som sa dozvedel, že je to rímsky občan, zakročil som so svojím oddielom a vytrhol im ho z rúk. Aby som zistil, z čoho ho vlastne obviňujú, predviedol som ho pred veľradu. Ukázalo sa, že nejde o nijaký vážny zločin, ktorý by si zasluhoval väzenie alebo smrť, iba o ich náboženské spory. No dostal som správu, že ho chcú úkladne zavraždiť, preto ho posielam k tebe. Zároveň som dal na vedomie žalobcom, aby žalobu proti nemu podali u teba." Ešte v tú noc dorazili vojaci s Pavlom do Antipatrídy. Na druhé ráno sa vrátili do pevnosti a jazdci ďalej sprevádzali Pavla do Cézarey. Tu odovzdali list aj väzňa miestodržiteľovi. Felix si prečítal odkaz a spýtal sa Pavla, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel, že je z Cilície, povedal: Vypočujem ťa, až prídu tvoji žalobcovia." Potom dal príkaz, aby Pavla strážili v Herodesovom paláci. O päť dní došiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali na Pavla u miestodržiteľa žalobu. Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu: Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie. To všade a vždy uznávame s nesmiernou vďačnosťou. Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a vypočul nás. Zistili sme totiž, že tento človek po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje, ktoré sa šíria ako morová epidémia, a je hlavou nazarejskej sekty. Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov. Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk a žiada, aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov. Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde." Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda. Teraz prišiel rad na Pavla. Na miestodržiteľov pokyn vstal a ozval sa: Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa s dôverou budem pred tebou obhajovať. Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme. Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom. Ba ani tí, čo na mňa teraz žalujú, to nemôžu nijako dokázať. Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách. A pevne dúfam, napokon ako aj mnohí z nich, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých. Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi. A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme. A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam. Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie. Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú. Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou. Bol to azda iba jediný výrok, ktorý som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre vieru vo vzkriesenie stojím dnes pred vaším súdom!" Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš. Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli poskytnúť nejaké úsluhy. O niekoľko dní prišiel Felix so svojou manželkou Druzilou, ktorá bola Židovka. Dal si zavolať Pavla a chcel sa od neho viac dozvedieť o viere v Ježiša Krista. Keď sa však Pavol dotkol problému spravodlivosti, sebaovládania a budúceho súdu, Felix znervóznel a povedal: Nadnes stačí. Keď budem mať čas, dám si ťa zase zavolať." A naozaj, často posielal po Pavla a debatoval s ním, ale zrejme najmä preto, že čakal od neho nejaký úplatok. Aby si získal priazeň Židov, nechával Pavla naďalej vo väzení. Tak to trvalo dva roky, kým Felixa nevystriedal v úrade Porcius Festus. Na tretí deň po prevzatí úradu odcestoval Festus z Cézarey do Jeruzalema. Tu ho vyhľadali veľkňazi a ďalší židovskí predstavitelia a pripomenuli mu svoj spor s Pavlom. Usilovali sa získať jeho priazeň a prehovoriť ho, aby dal previesť Pavla naspäť do Jeruzalema. Chceli však Pavla cestou prepadnúť a zavraždiť. Festus im odpovedal: Pavol je vo väzbe v Cézarey, kde sa ja sám čoskoro vrátim. Vyšlite so mnou svojich splnomocnencov, a ak toho človeka z niečoho obviňujete, zúčastnite sa na súdnom procese." Po ôsmich či desiatich dňoch sa Festus vrátil do Cézarey a na druhý deň začal proces s Pavlom. Len čo ho priviedli, zástupcovia z Jeruzalema ho hneď obkľúčili a zasypali ho mnohými vážnymi obvineniami, ale nemohli ich nijako dokázať. Pavol ich všetky vyvrátil. Som nevinný," bránil sa. Neporušil som ani židovské zákony, ani som neznesvätil chrám, ani som sa nestaval proti rímskej vláde." Festus sa chcel zapáčiť Židom, preto navrhol Pavlovi, aby sa súd konal v Jeruzaleme. Pavol vytušil nebezpečenstvo, preto odmietol: Nie. Dožadujem sa svojho práva, aby ma vypočul sám cisár. Proti Židom som sa ničím neprevinil a ty to veľmi dobre vieš. Ak som vinný a vykonal som niečo, čo si zasluhuje smrť, som ochotný zomrieť. Ale ak sú ich žaloby proti mne nepodložené, nik nemá právo vydať ma do ich rúk. Preto sa odvolávam na cisárov súd!" Festus sa šiel poradiť so svojimi radcami a potom oznámil: Keďže si sa odvolal k cisárovi, pôjdeš k cisárovi." O niekoľko dní zavítal do Cézarey kráľ Herodes Agrippa so svojou sestrou Berenikou. Prišli pozdraviť Festa a zdržali sa uňho niekoľko dní. Pri jednej príležitosti im Festus predložil Pavlov prípad: Zdedil som tu po Felixovi zvláštneho väzňa. Keď som bol v Jeruzaleme, žalovali naňho veľkňazi a ostatní židovskí vodcovia a žiadali odo mňa rozsudok smrti. Pravdaže, poučil som ich, že rímske právo nikoho neodsúdi, kým nevypočuje obidve strany, a že každý musí dostať možnosť obhajovať sa. Keď sem prišli z Jeruzalema jeho žalobcovia, ihneď som zvolal súd a rozkázal som priviesť toho muža. Očakával som ktovieaké zločiny, išlo však iba o nejaké ich náboženské spory a o nejakého Ježiša, ktorého Židia dali popraviť. Ale Pavol tvrdí, že žije. V týchto otázkach sa nevyznám, preto som mu navrhoval, aby sa súd konal priamo v Jeruzaleme. Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby zostal vo väzbe až do cisárovho rozhodnutia. A tak je tu vo väzení, kým budem mať príležitosť poslať ho do Ríma." Agrippa povedal: Ten človek ma zaujíma, rád by som ho vypočul." Festus mu sľúbil: Zajtra budeš mať možnosť." Na druhý deň prišli Agrippa a Berenika s celou kráľovskou pompou do súdnej siene. Sprevádzali ich vysokí dôstojníci a poprední mestskí hodnostári. Festus dal predviesť Pavla a predstavil ho: Kráľ Agrippa a vážení prítomní! Toto je človek, ktorého tak neodbytne žiadajú Židia v Jeruzaleme aj tu. No podľa môjho názoru tento človek nevykonal nič, za čo by si zaslúžil smrť. Ale keďže sa odvolal na jeho cisárske veličenstvo, nemôžem ho k nemu neposlať. Ale čo uviesť v obžalúvacom spise, ktorý musím vystaviť? Preto som ho dal znova predvolať pred vás, najmä pred teba, kráľ Agrippa, aby si ho vypočul a aby som mohol uviesť dôvod. Lebo pokladám za nerozumné poslať väzňa k cisárovi bez udania viny." Agrippa vyzval Pavla: Povedz, čo môžeš uviesť na svoju obhajobu." Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal: Som šťastný, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov. Viem, že si výborný znalec židovských zákonov a vyznáš sa aj vo všetkých sporných otázkach. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul: Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil medzi svojím národom v Jeruzaleme, a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najhorlivejšiemu náboženskému smeru, k farizejom. A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom. Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu. No je to zločin veriť vo vzkriesenie z mŕtvych? Zdá sa vám to neuveriteľné, že Boh vzkriesi mŕtvych? Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti učeniu Ježiša Nazaretského a bol som najhorlivejším prenasledovateľom jeho stúpencov v Jeruzaleme. Vyžiadal som si splnomocnenie od veľkňazov a dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým. V synagógach som dával ľudí bičovať a nútil som ich, aby sa rúhali Kristovi. Vo svojej zaslepenej horlivosti som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách. Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku. A tu zrazu za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov. Všetci sme preľaknutí padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine:Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš! Spýtal som sa:Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ. Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať. Budem ťa chrániť pred izraelským národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam. Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. A tým, čo uveria vo mňa, odpustím hriechy a dám im miesto medzi tými, ktorí získali posvätenie vierou vo mňa. Iste uznáš, kráľ Agrippa, že toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť. Preto som musel hneď v Damasku, potom v Jeruzaleme a celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby sa kajali a obrátili k Bohu a dosvedčili to novým životom. To je môjzločin, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť. Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom prostým i vznešeným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš: že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom." Tu mu Festus skočil do reči: Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum." Pavol sa bránil: Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a viem, čo hovorím. Kráľ Agrippa to môže potvrdiť, lebo sa v týchto otázkach výborne vyzná. Aj preto hovorím tak smelo, lebo som presvedčený, že o tom všetkom vie, veď sa to nedialo niekde v ústraní. Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš." Agrippa mu odpovedal: Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom." A Pavol odpovedal: Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja -- pravda, bez týchto reťazí." Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali a odišli. Zhodne navzájom usúdili: Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie." A Agrippa povedal Festovi: Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už teraz na slobode." Konečne sa rozhodlo, že sa budeme plaviť loďou do Itálie. Pavla a ešte niekoľkých väzňov zverili dôstojníkovi Júliovi z cisárskeho oddielu. Nastúpili sme na adramytskú loď, ktorá sa mala plaviť do prístavov v provincii Ázia. Bol s nami aj Aristarchos z Tesaloniky v Macedónsku. Na druhý deň sme pristávali v Sidone. Július sa správal k Pavlovi veľmi láskavo a dovolil mu navštíviť v meste svojich priateľov, ktorí mu dali všetko, čo potreboval. Vial nepriaznivý vietor, preto sme sa ďalej plavili medzi Cyprom a pevninou: preplavili sme sa popri Cilícii a Pamfýlii a napokon sme pristáli v Myre v Lýcii. Tam našiel dôstojník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a nalodil nás na ňu. Niekoľko dní bola plavba veľmi namáhavá a horko--ťažko sme sa dostali do miest oproti Knidu. Pre nepriaznivý vietor sme tam nemohli pristáť, preto sme pokračovali v ceste okolo Salmony chránení Krétou. Po namáhavej plavbe pozdĺž pobrežia sme sa dostali na miesto zvané Dobré prístavy neďaleko mesta Lasea. Medzitým sme stratili veľa času, bol už začiatok októbra a plavba cez šíre more bola v tomto období nebezpečná. Pavol ako skúsený cestovateľ varoval: Priatelia, vidím, že ďalšia plavba bude veľmi namáhavá a ohrozí nielen náklad a loď, ale aj životy nás všetkých." Lenže dôstojník dal väčšmi na kapitána a na majiteľa lode ako na Pavlovo varovanie. Keďže prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina sa rozhodla plaviť ďalej, dostať sa -- ak sa bude dať -- do Fénixu a tam zostať cez zimu. Je to vhodný prístav na Kréte, otvorený len na severozápad a juhovýchod. Práve začal viať od juhu mierny vietor, preto sa nazdávali, že je to ideálny deň na vyplávanie. A tak zdvihli kotvu a plavili sa pozdĺž Kréty. Ale onedlho sa počasie prudko zmenilo, od Kréty sa prihnal búrlivý severák a zaprel sa do lode tak, že sa nedala ovládať. Pustili sme sa teda po vetre a dali sme sa ním unášať, až nás prihnalo k malému ostrovčeku Klauda. V jeho závetrí sa nám s veľkou námahou podarilo vytiahnuť na palubu záchranný čln, zvyčajne vlečený vzadu. Potom námorníci zabezpečili loď tým, že ju previazali. Báli sa, aby nenarazili na nebezpečné syrtské plytčiny pri africkom pobreží, preto stiahli plachty a dali sa unášať vetrom. Na druhý deň, keď sa vlny nebezpečne dvíhali a búrka prudko zmietala loďou, námorníci vyhádzali časť nákladu a na tretí deň aj lodné náradie. Búrka zúrila niekoľko dní, nebolo vidieť slnko ani hviezdy, postupne sme strácali všetku nádej, že vyviazneme živí. Keď už dlhší čas nikto na jedlo ani len nepomyslel, zašiel Pavol medzi námorníkov a povedal im: Priatelia, mali ste ma poslúchnuť a prezimovať na Kréte. Boli by ste si ušetrili mnoho starostí a vyhli sa škode. Neklesajte však na duchu a nestrácajte nádej, lebo nik z vás nezahynie, iba o loď prídeme. Dnes v noci sa mi zjavil anjel. Iste ho poslal Boh, ktorému patrím a ktorému slúžim, a povedal mi:Neboj sa, Pavol, určite budeš stáť pred cisárom. Boh ti daroval aj životy všetkých, ktorí sa s tebou plavia. A tak hlavy hore, priatelia! Verím svojmu Bohu, že svoj sľub splní. Máme sa zachrániť na nejakom ostrove." Už štrnástu noc nás víchor hnal Stredozemným morom do neznáma, keď okolo polnoci sa zrazu lodníkom zamarilo, že na obzore sa ukázala nejaká pevnina. Námorníci spustili olovnicu a namerali hĺbku okolo štyridsať metrov a o kúsok ďalej už len tridsať metrov. Báli sa, že by sme mohli potme naraziť na nejaké skaliská, preto vzadu spustili štyri kotvy a všetci sme túžobne vyčkávali, kedy sa rozbrieždi. Námorníci chceli zradne opustiť ohrozenú loď. Spustili na more záchranný čln, akože chcú spustiť kotvy z predku lode, ale Pavol postrehol ich zámer a povedal dôstojníkovi a vojakom: Pozor na nich! Ak nezostanú na lodi, nepodarí sa vám zachrániť." Tu vojaci presekli laná člna a nechali ho odplávať preč. Ešte prv ako sa rozvidnelo, povzbudzoval Pavol všetkých na lodi: Už štrnásty deň takto vyčkávate na záchranu, trpíte hladom, a pritom nič nevezmete do úst. Radím vám, aby ste sa najedli. Je to pre vaše dobro, inak nebudete vládať vyjsť na breh. Veď som vám povedal, že sa nikomu ani vlas na hlave neskriví." Vzal chlieb, pred všetkými zaň nahlas poďakoval Bohu, rozlámal ho a začal jesť. Všetkých to povzbudilo a takisto sa dali do jedenia. Bolo nás na lodi dokopy dvestosedemdesiatšesť osôb. Keď sme sa najedli, námorníci začali vyhadzovať do mora obilie, aby zmenšili ponor lode. Konečne sa rozvidnelo. Zazreli sme pred sebou pás plochého pobrežia so zálivom, ale nik nepoznal, o akú pevninu ide. No rozhodli sme sa, že ak sa bude dať, pristaneme s loďou v zátoke. Námorníci odsekli kotvy a nechali ich v mori a zároveň uvoľnili povrazy kormidiel a s prednou plachtou proti vetru zamierili k brehu. Nabehli však na plytčinu a na nej loď zaviazla. Prova sa pevne zaborila do dna; korma lode bola vystavená náporu prudkých vĺn a pomaly sa začala rozpadávať. Vojaci už chceli pozabíjať všetkých väzňov, aby niektorý z nich nedoplával na breh a neutiekol. Ale dôstojník chcel zachrániť Pavla, preto im to nedovolil. Nariadil, aby najprv skočili do vody tí, čo vedia plávať, a ostatní nech si zadovážia dosky alebo nejaké trosky z lode a na nich nech sa pokúsia dostať na breh. Takto sa nikto neutopil a všetci sa dostali v poriadku na breh. Keď sme boli v bezpečí, dozvedeli sme sa, že sme na ostrove Malta. Tamojší ľudia sa k nám správali neobyčajne láskavo. Keďže pršalo a bolo chladno, rozložili veľký oheň a ujali sa nás. Pavol nazbieral za náruč raždia a prikladal na oheň. Vtom vyliezla z raždia zmija, ktorá utekala pred horúčavou, a zahryzla sa mu do ruky. Keď domorodci videli, ako mu z ruky visí zmija, vraveli si medzi sebou: Ten človek je určite vrah! Pred utopením sa zachránil, no pred božou spravodlivosťou neutečie!" Ale Pavol pokojne striasol hada do ohňa a správal sa, akoby sa nič nestalo. Ľudia čakali, že opuchne, alebo odrazu spadne mŕtvy. Ale keď uplynul dosť dlhý čas a videli, že je celkom v poriadku, začali si šeptať, že Pavol je akiste nejaký boh. Neďaleko toho miesta mal svoj majetok náčelník ostrova, ktorý sa volal Publius. Prijal nás a tri dni nás priateľsky hostil. Publiov otec bol práve chorý -- drvila ho zimnica a úplavica. Pavol zašiel za ním, pomodlil sa, položil na neho ruky a uzdravil ho. Hneď sa to rozchýrilo po celom ostrove, chorí začali za Pavlom prichádzať zo všetkých strán a on ich uzdravoval. Za to si nás nesmierne vážili a pred odchodom nás zahrnuli všetkým, čo sme len potrebovali. Prešli tri mesiace, kým sme mohli pokračovať v ceste. Vzala nás loď, ktorá vyplávala z Alexandrie a na ostrove prezimovala. Ako znak mala Blížencov Kastora a Poluxa, ochrancov námorníkov. Pristála najprv v Syrakúzach na Sicílii, kde sme sa zdržali tri dni. Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a dostali sme sa do Regia a s južným vetrom, ktorý nám vial do chrbta, sme po dvoch dňoch pristáli v Puteoloch. Tam sme sa stretli s bratmi a na ich naliehanie sme sa zdržali u nich celý týždeň. Odtiaľ sme sa pobrali pešo do Ríma. Medzitým sa o nás dozvedeli bratia v Ríme a niektorí nám prišli naproti až sedemdesiat kilometrov na Appiovo námestie, iní aspoň k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zazrel, ďakoval Bohu a s novou odvahou hľadel do budúcnosti. V Ríme mu potom dovolili bývať v súkromnom byte, ale vždy s jedným vojenským strážcom. Tri dni po príchode do Ríma si Pavol pozval k sebe tamojších popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: Bratia, ničím som sa neprevinil proti nášmu národu ani proti našim náboženským obyčajom. A predsa ma v Jeruzaleme zatkli a spútaného odovzdali Rimanom. Tí ma po výsluchu chceli prepustiť, lebo som nevykonal nič, za čo by som si zasluhoval smrť. Ale Židia sa proti tomu rázne postavili, a tak mi nezostalo nič iné, iba sa odvolať k cisárovi. Nemienim tu však žalovať na svoj národ. Preto som túžil stretnúť sa s vami a pozhovárať sa o tom. Pre našu spoločnú vieru v Mesiáša nosím tieto reťaze!" Odpovedali mu: My sme nedostali z Judska o tebe nijakú správu, ani nikto nehovoril o tebe nič zlé. Ale radi by sme vedeli, aké sú tvoje názory, lebo vieme, že sa táto sekta všade stretáva s odporom." Dohodli si teda ďalšie stretnutie a zišlo sa ich uňho ešte omnoho viac. Pavol im celý deň hovoril o tom, že Božie kráľovstvo prišlo medzi ľudí v osobe Ježiša Krista. Usiloval sa ich o tom presvedčiť dôkazmi z Mojžišovho zákona a z prorockých kníh. Niektorí sa dali jeho slovami presvedčiť, ale iní odmietali uveriť. Keď sa v nezhode rozchádzali, Pavol im povedal: Presne tak to Duch Svätý predpovedal ústami proroka Izaiáša: Budete počúvať a počúvať, a predsa neporozumiete. Budete hľadieť a hľadieť, a nič neuvidíte, lebo otupelo srdce tohto ľudu. Uši majú zapchaté a oči zavreté, aby sa nestalo, že by očami videli, ušami počuli, srdcom chápali; to by ste sa totiž ku mne obrátili a ja by som vás uzdravil. Preto sa nečudujte," doložil Pavol, že radostnú zvesť o Božej záchrane hlásame pohanom. A tí ju dychtivo prijímajú." Po tých slovách Židia odišli a veľmi sa navzájom hádali. Celé dva roky zostal Pavol vo svojom súkromnom rímskom väzení a mohol prijímať každého, kto ho navštívil. A tak slobodne a bez prekážok hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi. Milí priatelia! Ja, Pavol, služobník Ježiša Krista, píšem všetkým kresťanom v Ríme. Ježiš Kristus si ma povolal za svojho apoštola a poveril ma, aby som šíril Božiu radostnú správu. V Svätom Písme ju Boh predpovedal už dávno ústami svojich prorokov. Je to správa o jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Narodil sa ako človek a je potomok kráľa Dávida, ale zároveň je aj Božím Synom, obdareným Svätým Duchom a mocou, čo dokazuje jeho vzkriesenie. A práve od neho som získal výsadu a poverenie nabádať v jeho mene ľudí všetkých národov, aby v neho uverili a poslúchali ho. Aj vy k nim patríte, lebo aj vás si Ježiš Kristus povolal. A tak všetkým v Ríme, ktorých si Boh zamiloval a ktorých si povolal ako svoj svätý ľud, želám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Predovšetkým ďakujem Bohu v mene Ježiša Krista za to, že o vašej viere sa hovorí po celom svete. A sám Boh, ktorému z celej duše slúžim a šírim radostnú zvesť o jeho Synovi, vie, ako často na vás myslievam a neprestajne ho prosím, aby mi dožičil navštíviť vás, ak to bude jeho vôľa. Lebo túžim vás uvidieť osobne a upevniť vašu vieru tým, čo mne Svätý Duch daroval. Zároveň túžim po tom, aby sme sa navzájom povzbudili vierou vašou i mojou. Rád by som vám, milí bratia, povedal, že som už neraz pomýšľal prísť k vám, aby som aj u vás ako u iných národov mohol získať ľudí pre Krista, ale zakaždým mi v tom niečo zabránilo. Cítim sa totiž dlžníkom národom vyspelým aj primitívnym, vzdelaným aj nevzdelaným a z toho pramení moja túžba šíriť radostné posolstvo aj u vás v Ríme. Nehanbím sa rozhlasovať túto radostnú zvesť všade, lebo je v nej moc Božia zachrániť každého, kto verí. Platí to predovšetkým pre Židov, ale teraz ju majú počuť aj ostatní ľudia. V nej sa prejavuje Božia spravodlivosť, ktorá sa prijíma vierou a k viere vedie. Veď už prorok Habakuk napísal: Kto Bohu dôveruje, obstojí pred ním a bude žiť." Ale Boží hnev zasiahne všetkých, ktorí vedú hriešny a nespravodlivý život, a tým potláčajú pravdu. Veď všetko, čo môže človek v Bohu poznať, zjavil Boh aj im. Jeho večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu vidieť v stvorenej prírode. Preto sa nikto nebude môcť vyhovárať, že o Bohu nevedel. Hoci ľudia oddávna poznali Boha, neuctievali ho ani mu neboli vďační, začali zmýšľať o Bohu prevrátene a to zatemnilo ich myseľ aj nerozumné srdce. Myslia si o sebe, že sú múdri, ale upadli do bláznovstva. Namiesto aby uctievali slávneho a večného Boha, vytvorili si modly z dreva alebo kameňa v podobe smrteľného človeka, alebo aj vtákov, štvornožcov a plazov. Preto ich Boh nechal napospas nečistým vášňam ich srdca, takže zneuctievajú vlastné telá vášňami. Vymenili Božiu pravdu za lož, klaňajú sa a slúžia veciam, ktoré Boh stvoril, namiesto Stvoriteľovi. Jemu jedinému patrí česť a sláva naveky! Preto ich Boh ponechal samých na seba a dovolil, aby upadli do hanebných náruživostí. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený. Aj muži namiesto prirodzeného pohlavného styku so ženami zahoreli túžbou po sebe, navzájom sa oddávajú hanebnostiam, a tak na vlastnom tele znášajú trest za svoju zvrátenosť. Keďže si nevážili Boha ani ho netúžili poznať, vydal ich Boh napospas ich zvrátenej mysli a nechal ich robiť všetko, čo sa nepatrí. Ich život je plný skazenosti, smilstva, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Podliehajú závisti, ktorá vedie k vraždám, sú samý svár, intrigánstvo a zlomyseľnosť. Ohovárajú a osočujú sa navzájom, nenávidia Boha, sú nafúkaní, spupní, pri dosahovaní svojho cieľa sa nezastavia pred ničím, nectia si rodičov. Sú nerozumní, s nikým sa neznesú, nepoznajú lásku ani zľutovanie. Vedia, že si podľa Božieho rozhodnutia za svoje správanie zaslúžia smrť, a predsa nielenže sami tak konajú, ale ešte nabádajú iných, aby konali podobne. Tí si naozaj zaslúžia trest," možno povieš. Ale pozor! Nazdávaš sa, že si na tom lepšie? Chceš azda tvrdiť, že si sa nikdy ničoho zlého nedopustil? Vieme, že spravodlivý Boh nenechá bez trestu nikoho, kto takto koná. Iných súdiš a dúfaš, že sám unikneš súdu, hoci robíš to isté? Nepohŕdaš aj ty nesmiernou Božou dobrotou, trpezlivosťou a zhovievavosťou? Neuvedomuješ si, že ťa práve Božia láskavosť vedie k tomu, aby si sa odvrátil od zlého a začal nový život? Ale ty sa naďalej zaťato vzpieraš Bohu a nechceš sa odvrátiť od hriechu, a takto privolávaš na seba Boží hnev v deň súdu. V ten deň Boh spravodlivo odplatí každému podľa jeho zásluhy: večný život dá tým, ktorí sa usilujú o nepominuteľné hodnoty neúnavným konaním dobra a hľadajú slávu a česť. Ale tých, ktorí vo svojej zlobe bojujú proti pravde a dopúšťajú sa bezprávia, stihne hnev a spravodlivý trest. Súženie a úzkosť dopadne raz na každého, kto pácha zlo, už či je Žid -- na toho predovšetkým! -- alebo ktokoľvek iný. Ale tých, čo konajú dobro, čaká sláva, česť a pokoj, nezáleží, či je to Žid, alebo niekto iný. Boh nikoho neuprednostňuje. Každý, kto hreší proti Božím prikázaniam, musí zahynúť, už či ich pozná, alebo nie. Aby bol človek uznaný za bezúhonného, na to nestačí zákon iba poznať, treba ho aj plniť. Ak neverci, hoci Boží zákon nepoznajú, konajú podľa svojho svedomia tak, že je to v súlade s Božími príkazmi, dokazujú tým, že to, čo zákon požaduje, majú napísané vo svojom srdci, ako im to káže svedomie. Ono je ich zákonom, ktorý ich buď obviňuje, alebo ospravedlňuje. To, čo je dnes ľuďom ešte skryté, bude zjavené v deň súdu. A to všetko je obsahom evanjelia, ktoré ja zvestujem. Ale ak ty Boha poznáš a veríš v neho, ak sa odvolávaš na Božiu lásku, ak poznáš jeho vôľu a vieš rozoznať, čo je dobré a čo zlé, lebo si študoval Sväté Písmo, ak si namýšľaš, že by si mohol byť vodcom slepých a svetlom tým, čo blúdia v tme, a že by si mohol vychovávať nevzdelaných a učiť nedospelých, lebo z Božieho slova čerpáš všetko poznanie a pravdu -- áno, učíš iných, prečo sa teda nepoučíš sám? Hlásaš, že sa nesmie kradnúť, a privlastňuješ si cudzí majetok? Iným zakazuješ cudzoložiť, a sám sa dopúšťaš cudzoložstva? Modlárov zatracuješ, no peniaze sa ti stali bohom. Oháňaš sa Božími prikázaniami, ale sám ich nedodržiavaš, a tým zneuctievaš Boha. Nečudo, že sa neveriaci pre takých, ako si ty, posmievajú Božiemu menu! Na svojom vyznaní si môže zakladať len ten, kto podľa neho žije. Ak sa veriaci človek vo svojom konaní rozchádza s učením Písma, je ako pohan. Ak pohania zachovávajú Božie zákony, či im Boh nedá všetky práva a česť, ktoré pôvodne zamýšľal dať Židom? Takíto ľudia budú súdiť vás, Židov, lebo poznáte Božie prikázania, ale podľa nich nežijete. Pravým Židom nie je ten, kto je ním navonok alebo kto sa narodil zo židovských rodičov. Nie! Pravým Židom je ten, ktorého srdce je čisté pred Bohom, a to môže spôsobiť iba Boží Duch, a nie dodržiavanie predpisov. Taký si získa chválu nie od ľudí, ale od Boha. Je teda nejaká prednosť byť Židom? Dal im Boh nejaké výsady? A má nejaký zmysel rituálne obrezávanie? Áno, v mnohom ohľade má. Židom ako prvým zveril Boh svoje slová. A čo keď im niektorí neuverili -- môžete namietnuť. No myslíte si, že Boh len pre ich nedôveru nedodrží svoje slovo? Určite nie! Práve na tom ukáže, aký je verný aj vtedy, keď mu človek neverí. Tak je to aj v Písme: Každý uzná, že statočne plníš to, čo si sľúbil, a tak víťazne vyjdeš z každého obvinenia." Ale niekto môže namietnuť: Ak na pozadí našej vierolomnosti vynikne Božia spravodlivosť, čo na to povieme? Nie je Boh, po ľudsky povedané, nespravodlivý, keď nás stíha svojím hnevom?" Určite nie! Aký zmysel by potom mal Boží súd? To by sme mohli priamo nabádať k zlu, aby sa dobro vedľa neho ešte väčšmi zaskvelo. Niektorí ľudia to naozaj tak robia, ale my nie, aj keď nás z toho obviňujú. Takí hriešnici budú plným právom odsúdení. Napísal som vám už, že židovský národ má určité prednosti. Ale to neznamená, že Židia sú pred Bohom lepší ako ostatní. O všetkých ľuďoch je napísané v žalme: Na svete niet spravodlivého, niet ani jedného. Niet rozumného, kto by Boha hľadal. Všetci zblúdili, oddali sa zvrátenosti. Niet nikoho, kto by dobro konal, niet ani jedného. Z hrdla im páchne ako z otvoreného hrobu, jazykom svojím rozširujú lesť, ústa majú plné hadieho jedu, uštipnú, rozsievajú zlobu. Ich nohy sa náhlia preliať krv, kde sa len pohnú, zanechajú spúšť a biedu. Pokoj pred nimi uteká, bázeň Božia spred očí uniká. Vieme však, že ustanovenia zákona sú záväzné pre všetkých, ktorým boli určené. Každý musí uznať, že je vinný pred Bohom, lebo čo ako by sa usiloval dodržiavať zákon, nezíska si tým ospravedlnenie v Božích očiach. Zákon našu vinu iba bližšie určuje a usvedčuje nás z nej. Ale teraz nám Boh ukázal inú cestu, ako získať večný život -- nie tak, že budeme dobrí" a pokúsime sa zachovávať Boží zákon. Už Mojžiš a proroci o nej hovorili, ale až Kristom ju Boh otvoril. Boh nám hovorí, že každý môže byť zbavený viny, ak verí v Krista. Len táto spravodlivosť uňho platí. V jednom sú si všetci ľudia rovní: sú hriešnikmi, ktorí pre svoje viny stratili podiel na Božej sláve. Ale teraz nám Boh vo svojej dobrote daruje to, čo si nik z nás nezaslúžil: vyhlásil nás za nevinných, lebo nás Ježiš vykúpil. Boh poslal svojho Syna, aby sa svojou vlastnou smrťou stal obeťou zmierenia pre tých, ktorí veria. Až doposiaľ Boh trest za naše viny s nekonečnou zhovievavosťou odkladal, teraz ich vložil na Ježiša Krista, ktorý za ne zomrel, a tak dokázal svoju spravodlivosť. Aj dnes ospravedlňuje tých, ktorí v neho veria, a pritom nič nezľavuje zo svojej spravodlivosti. Čím sa teda môžeme pred Bohom chváliť? Ničím! Skutkami? Tie nás nespasia. Zachrániť nás môže iba viera! A tak je isté, že nás v Božích očiach ospravedlňuje viera, a nie dobré skutky, ktoré konáme. Zachraňuje Pán Boh takto iba Židov? Nie je azda Bohom všetkých ľudí? Určite je. Boh je iba jeden a bez rozdielu ospravedlňuje všetkých, ktorí vierou prijmú Krista. Ale nevyhlasujeme zákon za neplatný, ak staviame vieru tak vysoko? Vonkoncom nie! Naopak, platnosť zákona sa tým iba potvrdzuje. Prečo si Boh práve Abraháma vybral za telesného praotca židovského národa? Určite nie pre jeho dobré skutky! Tým by si mohol získať chválu a uznanie v očiach ľudí, ale nie v Božích. Sväté Písmo hovorí o ňom čosi iné: Abrahám uveril Bohu, preto ho Boh vyhlásil za spravodlivého." Ak niekto vykoná nejakú prácu, má právo na odmenu. Dostane to, čo si zaslúžil. Ale u Boha je to ináč. U Boha nič nedosiahnem, ak sa odvolávam na svoje dobré" skutky. Len ak dôverujem Bohu, že ma napriek môjmu previneniu ospravedlní, môžem pred ním obstáť. O tom hovorí aj kráľ Dávid, ktorý nazýva šťastnými tých ľudí, ktorých Boh ospravedlnil bez ich vlastnej zásluhy: Šťastní sú tí, ktorým Boh odpustil previnenia a ktorých hriechy vymazal. Šťastný je človek, ktorému Boh nepočíta hriechy!" Vzťahuje sa toto zasľúbenie iba na Židov, ktorí sa podrobili náboženskému obradu obriezky? O Abrahámovi sme povedali, že ho Boh vyhlásil za spravodlivého, lebo mu uveril. Kedy sa to stalo? Po jeho obrezaní na znamenie židovstva alebo ešte predtým? Áno, bolo to ešte predtým, ako sa stal Židom. Obriezka ako znamenie židovstva mala iba spečatiť, že ho Boh uznal za spravodlivého ešte skôr, ako toto znamenie prijal. Tak sa stal Abrahám nielen praotcom Židov, ale aj duchovným predchodcom všetkých, ktorí šli cestou viery, ako to urobil pred svojím obrezaním. Abrahámovi a jeho potomkom zasľúbil Boh slávnu budúcnosť nie zato, že dodržiavali prikázania zákona, ale zato, že Bohu neochvejne dôveroval. Keby tu platil iba zákon, viera by bola zbytočná a Božie sľuby dané Abrahámovi by stratili zmysel. Zákon je len meradlom previnenia -- bez zákona niet viny. Pretože je Boh milostivý, zasľúbenie platilo nielen Abrahámovým zákonitým potomkom, ale aj všetkým tým, ktorých s Abrahámom spája rovnaká viera. Preto nezaložil svoj sľub na zachovávaní zákona, ale na viere. On je otcom všetkých nás. Tak treba rozumieť Písmu, ktoré hovorí: Určil som ťa za otca mnohých národov." Boh prijme ľudí zo všetkých národov, ktorí dúfajú v neho podobne ako Abrahám. To je zasľúbenie samého Boha, ktorý oživuje mŕtvych, a o budúcich veciach hovorí s takou istotou, ako keby sa už boli stali. Abrahám uveril, hoci sa to zdalo neuveriteľné, že mu Boh dá naozaj početné potomstvo. Neochabol vo viere ani vtedy, keď si pomyslel na svoje neduživé telo -- veď mal bezmála sto rokov a jeho žena Sára takisto prekročila vek, keď mohla mať deti. Abrahám nikdy nezapochyboval. Uveril Bohu, jeho viera bola čoraz pevnejšia a chválil Boha za požehnanie ešte skôr, ako sa naplnilo. Bol neochvejne presvedčený, že Boh je schopný splniť všetko, čo sľúbil. A práve pre túto jeho vieru odpustil Boh Abrahámovi hriechy a vyhlásil ho za spravodlivého. Toto však nebolo zaznamenané len kvôli Abrahámovi, ale aj kvôli nám. Aj nás ospravedlní, ak mu uveríme. Veď on vzkriesil z mŕtvych Ježiša, ktorý odpykal trest za naše viny a vstal z hrobu, aby nás ospravedlnil. A tak teraz, keď sme získali ospravedlnenie v Božích očiach vierou v jeho zasľúbenie, nič nestojí medzi Bohom a nami. Získali sme pokoj. A za to vďačíme jedine Ježišovi Kristovi, ktorý nám to výsadné postavenie vydobyl. S radosťou ďakujeme Bohu za nádej, že raz budeme mať podiel na jeho sláve. Ale ďakujeme mu nielen za túto nádej, ale aj za utrpenie, ktoré musíme pre vieru znášať. Lebo v utrpení rastie naša vytrvalosť a vytrvalosť prehlbuje a upevňuje našu vieru, ktorá zasa vedie k nádeji. A táto nádej nás nikdy nesklame, lebo Boh nám dal svojho Ducha a ten v nás prebúdza lásku. Pamätajme, že Kristus za nás zomrel už vtedy, keď sme ešte žili v hriechu. Aj za najušľachtilejšieho človeka len málokto by bol ochotný obetovať život. Ale nám Boh dokázal svoju lásku práve tým, že poslal Krista, aby zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnikmi. Tým skôr môžeme rátať s jeho milosťou teraz, keď sme Kristovou obeťou zbavení svojich vín! Ak nás Kristova smrť zmierila s Bohom už vtedy, keď nás delilo nepriateľstvo, tým skôr nás Kristov život zachráni pred Božím hnevom teraz, keď sme už zmierení. Bohom sa teda môžeme chváliť vďaka Ježišovi Kristovi, ktorý nás s ním zmieril. Cez jedného človeka, cez Adama, vstúpil na svet hriech aj dôsledok hriechu -- smrť. A pretože všetci podľahli hriechu, takisto všetci podliehajú smrti. Už pred vydaním zákona ľudia neposlúchali Boha, ale nemohli byť odsúdení podľa zákona, lebo ešte nebol vydaný. Výsledkom ich neposlušnosti bola však takisto smrť, i keď nešlo o to isté previnenie ako Adamovo. Aký protiklad je medzi Adamom a Kristom, ktorý ešte len mal prísť! A aký rozdiel je medzi ľudským hriechom a Božím odpustením! Veď tento jediný človek, Adam, priniesol smrť mnohým pre svoj hriech. No jediný človek, Ježiš Kristus, priniesol odpustenie mnohým pre Božiu milosť. Jediný Adamov hriech priniesol mnohým trest smrti, kým Kristus z milosti odníma mnoho hriechov a namiesto nich nám ponúka slávny život. A ako pre hriech jediného človeka, Adama, ovládla smrť celý svet, tak prostredníctvom Ježiša Krista budú vládnuť tí, ktorým on jediný vydobyl milosť a odpustenie. Áno, tak ako Adamov hriech priniesol trest pre všetkých, tak Kristova spravodlivosť zmierila ľudí s Bohom a dovoľuje im žiť. Mnohí sa stali hriešnikmi preto, že Adam neposlúchol Boha, a naopak, Kristova poslušnosť mnohým priniesla ospravedlnenie. Boh dal ľuďom svoje zákony, aby si uvedomili, ako veľmi sa proti nim prehrešujú. Ale čím väčšmi si uvedomujú svoju hriešnosť, tým jasnejšie vidia prekvapujúcu Božiu milosť a ochotu odpustiť. Predtým všetkých ľudí ovládal hriech, ktorý ich hnal do smrti, ale teraz vládne Božia milosť a prináša večný život prostredníctvom Krista, nášho Pána. Čo z toho pre nás vyplýva? Budeme ďalej hrešiť, aby nám Boh mohol prejaviť ešte väčšiu milosť a lásku? Isteže nie! Vláda hriechu bola predsa nad nami zlomená. Ako by sme mohli s ním naďalej žiť? Alebo azda neviete, že všetci, ktorí sme sa dali v mene Ježiša Krista pokrstiť, máme podiel aj na jeho smrti? V krste sme teda zomreli s Kristom a pochovali svoju hriešnu prirodzenosť, aby tak, ako Kristus bol vzkriesený slávnou mocou svojho Otca, aj my sme žili novým životom. Keďže sme v krste zomreli podobne ako on, budeme s ním aj žiť. Vieme predsa, že naše staré ja" bolo ukrižované spolu s ním. Naša hriešna podstata sa tým vyslobodila z nadvlády zla, preto už nemusíme hriechu ďalej slúžiť. Veď ten, kto zomrel, je vyslobodený z moci hriechu. Keď sme teda svoje ja" nechali s Kristom zomrieť, musí byť na nás vidieť, že žijeme celkom iný život. Vieme, že Kristus vstal z mŕtvych a už nikdy nezomrie. Smrť už nemá nad ním nijakú moc. Zomrel raz navždy, aby zlomil moc hriechu, a teraz žije v neporušiteľnom spojení s Bohom. A to isté platí aj o vás: Ste mŕtvi pre hriech, preto žite pre Boha, ktorý vám prostredníctvom Ježiša Krista daroval nový život. Nedovoľte, aby vaše mdlé telo ovládal hriech a jeho zlé žiadosti. Ani vaše údy nech nie sú nástrojom zla, ale oddajte sa úplne Bohu. Keďže ste zomreli s Kristom, ktorý vám daroval nový život, máte byť nástrojom spravodlivosti v Božích rukách. Hriech stratil nad vami svoju moc, preto už nepodliehate zákonu, ale žijete z Božej milosti. Znamená to azda, že môžeme pokojne ďalej hrešiť, keďže sa nemusíme báť zákona, lebo sme získali odpustenie z milosti? Rozhodne nie! Komu sa totiž dávame do služieb, ten sa stane naším pánom, buď sa rozhodneme pre hriech, ktorý vedie k smrti, alebo sa rozhodneme pre poslušnosť, ktorá prináša spravodlivosť. Vďaka Bohu, že hoci ste kedysi boli otrokmi hriechu, teraz ste sa celým srdcom priklonili k učeniu, ktoré ste prijali. A tak ste boli oslobodení od hriechu a dali ste sa do služieb spravodlivosti. Aby ste to lepšie pochopili, použijem príklad otrokov a pánov. Ako ste boli predtým otrokmi všelijakých hriechov, tak teraz by ste mali slúžiť všetkému, čo je správne a sväté. Kým ste boli otrokmi hriechu, nestarali ste sa priveľmi o to, čo je dobré. A výsledok? Hanbíte sa na to čo len pomyslieť, lebo ste si za to zaslúžili iba smrť. Ale teraz ste slobodní od moci hriechu a slúžite Bohu. Odmenou za to vám je svätosť a čaká vás večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale darom Božím je večný život. Získavame ho prostredníctvom nášho Pána, Ježiša Krista. Milí bratia, vy sa predsa dobre vyznáte v zákone, a tak viete, že je platný len dovtedy, kým človek žije. Tak napríklad, vydatá žena je viazaná vernosťou svojmu mužovi len do jeho smrti. Ak však muž zomrie, zákon prestáva platiť, a žena sa môže vydať. Ak by sa však za manželovho života oddala inému mužovi, stala by sa cudzoložnicou. Ale po manželovej smrti je voľná, a nik ju nebude viniť z cudzoložstva, ak by sa znova vydala. Aj vy ste boli podobne podriadení zákonu, ale Kristova smrť vás od neho oslobodila. A teraz patríte inému Pánovi, vzkriesenému Kristovi, aby ste prinášali ovocie Bohu, to znamená, aby ste žili tak, ako sa jemu páči. Kým sme ešte nepoznali Krista, žili sme v zajatí hriechu a ovládali nás hriešne žiadosti -- túžba po tom, čo zákon zakazuje. Robili sme to, čo vedie do záhuby. Ale teraz, keď sme zomreli tomu, čím sme boli spútaní, sme oslobodení od zákona a môžeme slúžiť Bohu skrze Svätého Ducha celkom novým spôsobom -- s celou svojou mysľou a srdcom, a nie zachovávaním kopy predpisov. Chceme tým azda povedať, že Božie zákony sú zlé? Isteže nie! Ale bez Božích prikázaní by som nepoznal, čo je hriech. Keby Božie prikázanie nehovorilo: Nepožiadaš!", ani by som nevedel, že žiadostivosť je zlá. Ale to zároveň prebudilo vo mne silnejšiu túžbu po zakázanom ovocí. A tak bez zákona by som nevedel o moci hriechu vo mne. S príchodom zákona do môjho života hriech začal existovať a s hriechom prišla smrť. Ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť. Hriech využil prikázanie, aby ma oklamal, a tak namiesto života mi priniesol smrť. Zákon sa však sám osebe zhoduje s Božou vôľou; každé prikázanie je sväté, správne a dobré. Môže teda to, čo je sväté, správne a dobré, spôsobiť smrť? Nie, isteže nie! Ale tým, že hriech využil dobro, aby mi prinieslo smrť, prejavil sa ako hriech, a práve zákon ukázal celú hĺbku jeho hriešnosti. Vieme, že zákon pochádza od Boha, ale ja som len slabý človek, ovládaný hriechom. Sám sebe som záhadou, lebo nerobím to, čo chcem, ale to, čo sa mi protiví. Ak však to, čo robím, je proti mojej vôli, tak uznávam, že zákon je dobrý. To znamená, že zlo nekonám ja, ale hriech, ktorý je vo mne. Viem, že moja stará hriešna povaha je celkom skazená. Aj by som chcel robiť dobre, ale nevládzem. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale zlo, ktoré nechcem. Ak teda robím to, čo nechcem, príčinou toho je, že som otrokom hriechu. A tak objavujem v sebe takýto zákon: chcem robiť dobro, ale konám zlo. Vo svojej najvnútornejšej bytosti túžim plniť Boží zákon, a predsa konám podľa iného zákona, ktorý je vo mne. Tento rozpor medzi mojím dobrým predsavzatím a nesprávnym konaním dokazuje, že som otrokom hriechu. Ja nešťastný človek! Je niekto, kto ma vyslobodí z tohto otroctva? Vďaka Bohu je. Je to náš Pán, Ježiš Kristus. On ma z neho vyslobodil. Vo svojej mysli súhlasím s Božím zákonom, ale v konaní jednako podlieham zákonu hriechu. A tak tí, čo patria Kristu, sa už nemusia báť odsúdenia. Pre nich už totiž neplatí zákon hriechu a smrti, lebo oživujúci Duch ich spod tohto zákona vyslobodil. Z pazúrov hriechu sme sa nevymanili tým, že poznáme Božie prikázania, veď nie sme schopní ich dodržiavať, ale Boh našiel iný spôsob, ako nás zachrániť: poslal vlastného Syna v ľudskom tele, podobnom nášmu hriešnemu telu, ktorý zlomil vládu hriechu nad nami tým, že sa sám obetoval za naše hriechy. A tak Kristovou zásluhou môžeme splniť požiadavky zákona, keď nekonáme to, čo chce telo, ale dáme sa viesť Duchom. Tí, čo žijú podľa vlastnej vôle, sú ovládaní sebeckými túžbami. Ale ten, v kom žije Svätý Duch, robí to, čo sa páči Bohu. Staré telesné zmýšľanie prináša smrť, ale Boží Duch dáva pokoj a život. Človek, ktorý myslí iba na seba, vzpiera sa Bohu, nechce sa podrobiť jeho prikázaniam, ba ani nemôže. Je ovládaný svojimi telesnými túžbami, a preto sa Bohu nemôže páčiť. Ale vy nie ste takí. Ak vo vás pôsobí Boží Duch, premáhate svoje telesné žiadosti. No kto nemá Ducha Kristovho, nepatrí jemu. No ak je vo vás Kristus, vaše telo síce podlieha smrti, lebo ste zhrešili, ale Duch dáva život, lebo ste ospravedlnení. Ak je Boží Duch vo vás, tak Boh, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telo Duchom, ktorý je vo vás. Preto, milí bratia, už nemusíme podliehať svojej starej povahe a robiť to, k čomu nás núti. Lebo naše staré žiadosti nás ženú do smrti. Ale ak pomocou Ducha víťazíme nad telesnými žiadosťami, budeme žiť. Všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími deťmi. A Boží Duch z nás nerobí vystrašených otrokov, ale členov Božej rodiny a dáva nám právo pristupovať k Bohu bez strachu a nazývať ho svojím Otcom. Sám Boží Duch nám dáva vnútornú istotu, že sme Božie deti. A ako deti máme spolu s Kristom aj podiel na jeho bohatstve. A ak teraz trpíme s Kristom, budeme raz mať podiel aj na jeho sláve. Som presvedčený, že pozemské utrpenie sa nedá ani porovnať so slávou, ktorou nás Boh raz zahrnie. Veď všetko stvorenstvo dychtivo čaká, kedy sa v plnej sláve zjavia Boží synovia. S hriechom prišlo porušenie na všetko stvorené, a predsa je tu nádej na vyslobodenie všetkého tvorstva. Svojim verným dá Boh slobodu a slávu a ostatnému tvorstvu vráti neporušenosť. Veď vidíme, že všetko stvorenstvo vzdychá a stená ako v pôrodných bolestiach. Ba aj my, ktorým Boh ako prísľub budúcej slávy dal svojho Ducha, túžobne očakávame, kedy nás ako svoje deti prijme k sebe a naše telo oslobodí od všetkej porušiteľnosti. Zachránení sme nádejou. Nádej, to je čakanie na to, čo ešte nemáme. Ak to, na čo čakáme, vidíme pred sebou, nepotrebujeme už dúfať. Ale ak dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, učíme sa trpezlivosti. Ak sme pritom slabí, prichádza nám na pomoc Svätý Duch, veď často ani nevieme, ako by sme sa mali modliť, aby nás Boh mohol naozaj vypočuť. A vtedy sa za nás prihovára Svätý Duch s vrúcnosťou, aká sa nedá vyjadriť slovami. A Boh, ktorý vidí do najhlbších záhybov ľudského srdca, vie, že Svätý Duch prosí za nás o to, čo sa zhoduje s jeho vôľou. Ale jedno viem iste: všetko, čokoľvek sa stane, slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha a ktorých si povolal podľa svojho odvekého plánu. Koho si Boh totiž vyvolil, toho aj určil, aby sa stal podobný jeho Synovi, prvému medzi mnohými bratmi. A koho Boh na to určil, toho aj povolal do svojej blízkosti, ospravedlnil ho a dal mu svoju slávu. Môžeme si ešte čosi viac želať? Keď je Boh s nami, kto môže byť proti nám? Boh, ktorý za nás obetoval vlastného Syna, ako by nám s ním nedaroval všetko? Kto by sa odvážil obžalovať tých, ktorých si Boh vyvolil? Nikto, lebo Boh sám nás zbavil všetkej viny. Kto by sa odvážil nás odsúdiť? Nikto, lebo Kristus za nás nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych a teraz nás obhajuje pred Otcom. Čo by nás teda mohlo odlúčiť od Krista a jeho lásky? Utrpenie alebo strach? Prenasledovanie? Hlad? Bieda? Nebezpečenstvo alebo sama smrť? Už žalmista o tom napísal: Denne nás vydávajú pre teba na smrť, sme ako ovce na zabitie." A predsa nad tým všetkým víťazíme v moci Ježiša Krista, ktorý nás tak veľmi miluje. Lebo som presvedčený, že nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky: ani smrť ani život, ani anjeli ani démonské sily, ani prítomnosť ani budúcnosť, nijaká moc, ani nebo ani peklo, ani čokoľvek iné v celom tvorstve nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorú Boh dokázal v Kristu Ježišovi, našom Pánovi. Ó Izrael! Ó môj národ! Ako veľmi túžim, aby si aj ty našiel cestu ku Kristovi! Trápim sa a srdce ma neprestajne bolí pre teba. Kristus vie a môže to dosvedčiť aj Svätý Duch, že by som radšej sám chcel byť zatratený, keby to mohlo teba zachrániť. Boh vám dal tak mnoho, a predsa ho nechcete poslúchať. Prijal vás ako svoj vyvolený národ, slávne vás viedol dejinami, uzatváral s vami zmluvy, dával vám svoje zákony, naučil vás, ako ho máte uctievať, a dal vám aj krásne zasľúbenia. Mali ste slávnych praotcov a z vášho národa pochádza aj Kristus. Jeho, ktorý je Bohom a Vládcom všetkého, zvelebujeme naveky! Ale Božie slovo neprestalo platiť: Izraelitmi nie sú všetci tí, čo odvodzujú svoj rodokmeň od Abraháma. Aj keď sú to potomkovia Abrahámovi, Boh mal na mysli iba Izáka, keď Sáre sľúbil Syna. To znamená, že nie všetci potomkovia Abraháma sú Božími deťmi, ale iba tí, čo sa narodili z Božieho sľubu. Aj o synoch, ktorých mal Izák so svojou ženou Rebekou, rozhodol Boh už pred ich narodením. Boh určil ich vzájomné postavenie ešte skôr, ako sa o to mohli zaslúžiť. Zdôraznil tým, že má právo rozhodovať o ľuďoch celkom slobodne, bez ohľadu na to, či robia dobre alebo zle. Rebeke oznámil, že starší zo synov bude slúžiť mladšiemu. V Písme sa o tom hovorí: Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel." Znamená to azda, že Boh je nespravodlivý? Rozhodne nie! Mojžišovi predsa povedal: Prejavím svoju priazeň, komu chcem, a zľutujem sa, nad kým chcem." Nezáleží teda na tom, či niekto stojí o Božiu priazeň, alebo sa o ňu tvrdo usiluje, ale či sa Boh nad ním zľutuje. Príkladom toho je faraón, egyptský kráľ, ktorý sa postavil proti Božím príkazom. Je o ňom napísané: Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine." Boh sa teda zmiluje, nad kým chce, a komu chce, tomu milosť odoprie. Možno niekto namietne: Prečo nás teda Boh karhá? Môžeme sa vzoprieť jeho vôli? Ale, človeče, kto si, že si trúfaš hádať sa s Bohom? Hovorí azda výrobok svojmu tvorcovi: Prečo si ma urobil práve takto? Azda sa hrnčiar spytuje hliny, či z nej má sformovať vázu alebo misu? Nemohol aj Boh ukázať svoj hnev, ale aj svoju zhovievavosť voči ľuďom zrelým na potrestanie, a nemá právo prejaviť svoju dobrotu k ľuďom, ktorých zahrnul milosrdenstvom a určil pre večnú slávu? Podobne povolal aj nás, a to nielen Židov, ale aj z pohanských národov, ako to naznačuje už prorok Ozeáš: Ľud, ktorý nie je môj, povolám za svoj ľud a Nemilovanú nazvem Milovanou". A na inom mieste: Tí, o ktorých bolo povedané: Vy nie ste môj ľud, budú nazvaní synmi Boha živého." O Izraelovi hovorí Izaiáš: Keby ich bolo ako morského piesku, len hŕstka sa ich zachráni. Lebo Hospodin vykoná svoj súd na zemi rýchlo a úplne." A ešte predtým Izaiáš predpovedal: Keby nám Hospodin zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme spustli ako Sodoma a Gomore by sme sa podobali." Čo teda povieme nakoniec? To, že pohania, ktorí nehľadali cestu k Bohu, sa k nemu dostali, a to vierou v Ježiša Krista, ale Izrael, vyvolený národ, ktorý sa usiloval získať si spravodlivosť pred Bohom zachovávaním jeho zákonov, spravodlivosť nikdy nedosiahol. Prečo? Lebo sa usiloval získať spravodlivosť svojimi skutkami, a nie vierou v Krista. Preto sa im Kristus stal kameňom úrazu". O ňom už prorok Izaiáš napísal: Hľa, kladiem na Sion kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto v neho verí, nebude zahanbený." Milí bratia, z celého srdca túžim a neprestajne prosím Boha, aby aj môj národ bol spasený. Lebo môžem dosvedčiť, že nadšene a horlivo chce slúžiť Bohu, ale chýba mu správne poznanie. Nepochopili totiž, že Kristus za nich zomrel, aby ich zmieril s Bohom. Namiesto toho si vlastným úsilím chcú získať ospravedlnenie v Božích očiach, a tak sa Božej spravodlivosti vzpierajú. Kristus naplnil zákon, a tým ukončil jeho vládu. Kto v neho uverí, bude ospravedlnený. Ale ak by predsa chcel niekto obstáť pred Bohom plnením zákona, na toho sa vzťahujú Mojžišove slová: Človek, ktorý plní moje ustanovenia, bude žiť." Ale kto našiel cestu k Bohu vierou v Krista, ten môže povedať: Nezaoberaj sa myšlienkou, kto vstúpi do neba, aby Krista priviedol dolu, ani nehovor, kto zostúpi do hlbín, aby Krista vyviedol z ríše mŕtvych." Kto verí, ten povie: Blízko teba je slovo, je v tvojich ústach a v tvojom srdci." Je to slovo o viere v Krista, ktorého zvestujeme. Lebo ak svojimi ústami vyznáš: Ježiš Kristus je Pán!" a ak celým srdcom uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený. Lebo ak vo svojom srdci uveríme, získame ospravedlnenie pred Bohom, a ak svoju vieru vyznáme ústami, upevníme svoje spasenie. Boh už ústami proroka Izaiáša povedal: Kto verí, nebude zahanbený." A tu nie je nijaký rozdiel medzi Židmi a ostatnými národmi. Boh je jeden a ten istý Pán, ktorý zo svojho bohatstva štedro dáva všetkým, čo ho o to prosia. Lebo každý, kto vzýva meno Pánovo, bude zachránený," predpovedal už prorok Joel. Ale ako môže niekto Boha vzývať, ak v neho neverí? A ako môže uveriť, ak o ňom nepočul? A ako počujú, keď im Božie slovo nikto nezvestoval? Už Izaiáš o tom povedal: Aké vzácne je, keď po vrchoch idú nohy toho, kto nesie posolstvo a ohlasuje pokoj a spásu." Ale nie každý, kto toto radostné posolstvo počuje, ho aj prijme. Ten istý prorok Izaiáš si povzdychol: Kto uveril našej zvesti?" Tak teda viera sa zrodí vtedy, keď niekto počuje radostnú zvesť. A hlásaním radostnej zvesti nás poveruje Kristus. Ale ako je to so Židmi? Azda Božie slovo nikdy nepočuli? Pravdaže počuli. Veď aj žalmista Dávid napísal: Ich hlas sa rozlieha po celej zemi, a ich slová až na okraj sveta." Zostáva teda otázka: Čo ak toto posolstvo nepochopili? Veď už za Mojžišových čias Boh hovoril, že prebudí vo svojom ľude žiarlivosť a popudí ho tým, že dá spasenie nerozumným národom. A neskôr Izaiášovými ústami povedal: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali." Ale o svojom vlastnom ľude musel povedať: Celý deň som vystieral ruky k národu neposlušnému a vzdorovitému." Spytujem sa teda: Zavrhol azda Boh svoj národ? Rozhodne nie! Veď aj ja som Žid, potomok Abrahámov z Benjamínovej vetvy. Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý si vyvolil od počiatku. Z Písma sa dozvieme, že už Eliáš sa ponosoval na svoj národ: Pane, tvojich prorokov povraždili a tvoje oltáre zbúrali. Už len ja som zostal pri tebe, a teraz aj mňa chcú zabiť." A čo mu na to odpovedá Boh? Sedemtisíc verných -- okrem teba -- sa neklania cudzím bohom." Takisto aj dnes je tu zvyšok verných. Boh si ich však nevyvolil pre ich zásluhy, ale zo svojej milosti. Teda nie na základe dobrých skutkov, lebo milosť by nebola milosťou. Čo z toho vyplýva? Izrael nedosiahol Božiu priazeň, po ktorej túžil. Dosiahli ju len vyvolení. Oči ostatných boli zaslepené. Majú síce oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. A tak je to až dodnes. Dávid hovorí v jednom svojom žalme: Obetný oltár nech sa im osídlom a pascou stane, do ktorej sami sa chytia a dostanú zaslúženú odplatu. Oči nech sa im zatmia, aby nevideli, a šiju nech majú navždy zohnutú pod bremenom zákonov." Spytujem sa teda: Potkli sa azda preto, aby padli celkom? Vôbec nie! Ich pád však umožnil záchranu pohanov, a to prebudilo u Židov žiarlivosť. Ak teda ich zlyhaním svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, čo potom, až sa všetci obrátia? Vám, ktorí nie ste Židia, by som chcel povedať: Veľmi sa teším, že ma Boh poslal práve k vám, aby som vám zvestoval evanjelium. Tým azda vyvolám žiarlivosť u svojich pokrvných bratov a aspoň niektorých privediem k spaseniu. To, že sa Boh načas odvrátil od nich, viedlo k zmiereniu Boha s pohanskými národmi. A aké nádherné bude, keď sa Boh zase k svojmu ľudu navráti! To ako keby mŕtvi znova ožili! S prvým chlebom, ktorý sa obetuje Bohu pri slávnosti prvej úrody, sa totiž posväcuje všetok chlieb. A ak sú korene stromu zdravé, zdravé sú aj vetvy. Ale niektoré vetvy toho stromu -- hovorím o Božom vyvolenom ľude -- boli odlomené. Na ich miesto ste boli zaštepení vy ako konáre planej olivy, takže beriete silu z koreňa ušľachtilej olivy. Nenamýšľajte si preto, že ste čosi viac ako odlomené vetvy. Veď vy nenesiete koreň, ale koreň nesie vás. Niekto môže namietať: Boli predsa odlomené, aby som ja mohol byť zaštepený na ich miesto." To je pravda. Boli vylomené, lebo neverili. A vy ste na ich mieste, lebo veríte. Nebuďte namyslení, ale radšej dbajte, aby sa to nestalo aj vám. Lebo ak Boh neušetril vetvu ušľachtilej olivy, tým skôr neušetrí vás. Pamätajte na Božiu dobrotu, ale aj na jeho prísnosť: prísnosť k tým, ktorí odpadli, a na dobrotu k vám -- pravda, ak zostanete verní. Inak odtne aj vás. A takisto Židia, ak sa vrátia k Bohu, budú zaštepení naspäť. Boh má moc to urobiť. Lebo ak Boh zaštepil vás, vetvy planej olivy, na ušľachtilý strom -- čo sa nikdy nerobieva -- o čo ochotnejšie zaštepí odlomené konáre na miesto, na ktoré pôvodne patrili. Nechcel by som, milí bratia, aby zostalo pre vás tajomstvom, aké úmysly má Boh so židovským národom, a nechcem vás v tom nechať vlastným predstavám. Časť Židov sa zatvrdí a neprijme Krista, ale to bude trvať iba dovtedy, kým ho neprijmú všetky ostatné národy. Až potom bude celý Izrael zachránený, ako to predpovedal už Izaiáš: Z Jeruzalema príde Vysloboditeľ a odvráti židovský ľud od bezbožnosti. Toto bude moja zmluva s nimi, keď ich zbavím vín." Ako sa teda dívať na Židov? Neprijali Pána Ježiša ako Mesiáša, preto sa stali Božími nepriateľmi, ale vás to priviedlo k Božiemu milosrdenstvu. Boh ich však stále miluje, lebo sú deťmi svojich predkov, ktorých si vyvolil. Keď Boh niečo daruje, neberie to späť, a ak si niekoho povolá, sám to neruší. Vy ste kedysi Boha odmietli, ale teraz sa vám dostalo Božie milosrdenstvo, keď ho odmietli Židia. V podobnej situácii sú teraz oni. Stavajú sa odmietavo k milosti, ktorú ste získali vy práve preto, aby ju nakoniec mohli dostať aj oni. Lebo Boh všetkých -- Židov aj pohanov -- ponechal ich nevere, lebo všetkých chce obdariť svojou milosťou. Aké nesmierne je Božie bohatstvo, aká hlboká je jeho múdrosť a poznanie! Aké nevyspytateľné sú jeho rozhodnutia a nepredvídateľné jeho zámery! Kto môže pochopiť jeho myslenie, kto bol jeho poradcom? Kto mu niečo dal zo svojho, aby mu to on musel vrátiť? Veď z Boha všetko pochádza, vďaka nemu a pre neho všetko trvá. Jemu nech je sláva naveky. Amen. Boh nás zahŕňa mnohým dobrodením, preto vás prosím, milí bratia, aj vy sa mu celkom oddajte. Nech celý váš život je ako živá, svätá obeť, ako bohoslužba, ktorá je Bohu príjemná. Nenapodobňujte zvyky a spôsoby ostatného sveta a zmeňte celé svoje zmýšľanie. Len tak budete schopní rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je teda správne, dokonalé a jemu milé. Z poverenia, ktoré som dostal od Boha, kladiem na srdce každému z vás, aby si nemyslel o sebe viac, ako skutočne je. Nech každý zmýšľa o sebe podľa stupňa viery, ktorú získal od Boha. Lebo tak, ako sa telo skladá z mnohých orgánov a každý má v ňom inú funkciu, aj my tvoríme s Kristom jedno telo -- cirkev -- kde všetky jeho časti sú závislé jedna od druhej. Boh z milosti každému z nás dal schopnosť robiť niečo dobré. Komu Boh zveril posolstvo, nech to robí v súlade s vierou. Ak je niekto obdarený schopnosťou slúžiť, nech to robí s celou dušou. Kto má schopnosť vyučovať, nech sa venuje vyučovaniu. Kto má dar povzbudzovať, nech povzbudzuje. Kto má dar dávať, nech to robí úprimne. Kto stojí na čele, nech to robí horlivo. Kto slúži trpiacim, nech to robí s radosťou. Láska nech je bez pretvárky. Zlo nech sa vám protiví, milujte dobro. Majte sa radi ako bratia, buďte k sebe nežní. Každý nech si ctí iného väčšmi ako seba. V horlivosti neochabujte, slúžte Pánovi s vrúcnosťou a zápalom. Tešte sa z toho, že máte nádej, trápenie znášajte trpezlivo a modlite sa vytrvalo. Pomáhajte bratom, ak sa ocitnú v núdzi, a majte dom vždy otvorený pre hostí. Tým, čo vám zle robia, želajte len dobré. Nenadávajte a neživte v sebe nenávisť. Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi. Žite vo vzájomnej zhode. Nežeňte sa za veľkými vecami, ale venujte sa aj nepatrným ľuďom a drobným úlohám. Nepokladajte sa za najmúdrejších a najšikovnejších. Zlo nikdy neodplácajte zlom, ale usilujte sa o dobro pre všetkých. Nakoľko to závisí od vás, dobre vychádzajte so všetkými ľuďmi. Nevyrovnávajte si účty sami, moji drahí, ponechajte súd skôr Bohu, lebo v Písme je napísané: Mne patrí pomsta, ja všetkým odplatím, vraví Pán." Vy sa radšej správajte podľa pokynov Písma: Ak je tvoj nepriateľ hladný, daj sa mu najesť. Ak je smädný, daj sa mu napiť. Takto nad ním zvíťazíš." Nedajte sa premôcť zlom, ale premáhajte zlo dobrom. Každý nech sa podriaďuje vrchnosti, ktorá vládne. Veď každá vláda jestvuje len s Božím zvolením. Kto sa teda stavia proti vláde, stavia sa proti zriadeniu, ktoré Boh ustanovil, a privoláva na seba trest. Vláda predsa nemá naháňať strach tým, čo dobre robia, ale tým, čo robia zle. Kto koná v súlade so zákonmi, nemusí sa vlády báť. Naopak, kto robí dobre, dostane sa mu od nej pochvaly. Veď Boh ju používa na tvoje dobro. Ale ak sa dopúšťaš zla, máš sa čoho báť, lebo nenadarmo má právo aj trestať. Lebo aj to je jej úlohou od Boha, aby trestala zlo. Preto sa jej treba podriadiť nielen zo strachu pred trestom; je to aj vec svedomia. Z rovnakého dôvodu napríklad platíme aj dane. Štát ich vyberá v záujme verejného blaha, a tak vyberači konajú svoje povinnosti vlastne z Božieho poverenia. Dávajte teda každému, čo mu patrí: komu daň, tomu daň. Komu clo, tomu clo. Komu úctu, tomu úctu. Komu česť, tomu česť. Nikomu nebuďte nič dlžní okrem vzájomnej lásky. Lebo iba ten, kto miluje svojich blížnych, naplnil zákon. Veď všetky prikázania, ako: nebudeš cudzoložiť, zabíjať, kradnúť, túžiť po cudzom vlastníctve" či ktorékoľvek iné, všetky sú obsiahnuté v tomto jedinom: Miluj svojho blížneho ako seba samého. Láska neurobí blížnemu nič zlé, preto je naplnením zákona. Pamätajte na to všetko najmä teraz, keď viete, v akých vážnych časoch žijeme. Je najvyšší čas prebrať sa z ľahostajnosti, lebo Pánov príchod je bližšie ako vtedy, keď sme uverili. Noc sa chýli ku koncu a čoskoro svitne deň jeho príchodu. Zanechajme preto skutky tmy a ozbrojme sa zbraňami svetla. Žime tak, aby naše správanie znieslo jasné svetlo. Neoddávajme sa hýreniu, zábavám, nemravnosti a zmyselnosti. Vyhýbajme sa zvadám a závisti. Svojím životom vyžarujte Krista a nevenujte sa svojmu telu natoľko, aby sa v ňom prebúdzali zlé žiadosti. Prijmite medzi seba každého brata, aj keď jeho viera je ešte slabá, ale nehádajte sa s ním o jeho názoroch. Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko, iný zas neje jedlá, ktoré pokladá za nečisté. Ten, kto je všetko, nech sa nedíva zvysoka na toho, kto napríklad neje mäso. A kto nejedáva mäso, nech zasa neodsudzuje toho, kto ho jedáva bez zábran. Veď Boh aj jeho prijal. Akým právom chceš odsudzovať svojho blížneho, veď ty nie si jeho pánom! On nie je zodpovedný tebe, ale Bohu, ktorý je dosť silný, aby ho ochránil od pádu. Niektorí ľudia pripisujú niektorým dňom mimoriadny význam, pre iných sú zase všetky dni rovnaké. Dôležité je, aby každý konal podľa vlastného presvedčenia s túžbou osláviť Boha. Kto napríklad dodržiava pôstne dni, chce si tým uctiť Boha. A kto v týchto dňoch jedáva, takisto si uctí Boha, lebo mu v modlitbe za jedlo ďakuje. A tak či sa postíme alebo jeme, robíme to na česť Pánu. Veď nikto z nás nežije ani neumiera pre seba. Lebo ak žijeme, žijeme pre Pána, ak zomrieme, zomrieme pre Pána. A tak či žijeme, alebo zomrieme, patríme Pánovi. Preto Kristus zomrel aj vstal z mŕtvych, aby sa stal Pánom mŕtvych i živých. Akým právom teda odsudzuješ svojho brata alebo ním pohŕdaš? Nezabúdajme, že sa všetci raz musíme postaviť pred Bohom a on nás bude súdiť. Veď už Izaiáš napísal: Akože som živý, hovorí Pán: Každé koleno raz predo mnou pokľakne a každý jazyk vyzná, že ja som Pán." Každý sám za seba bude skladať účty Bohu. Nesúďme teda jeden druhého, ale radšej dbajme, aby sme bratovi nehodili do cesty kameň, o ktorý by sa potkol alebo by oslabla jeho viera. Viem, ba som o tom presvedčený -- Ježiš Kristus mi to dal poznať -- že nič nie je nečisté samo osebe. Nečistými sa stávajú veci len tomu, kto ich za nečisté pokladá. Rozhodujúcim hľadiskom je vždy láska. Ak by sa mal tvoj brat trápiť pre to, čo ješ, nejedz to! Svojím jedlom rozhodne nesmieš pripraviť o vieru toho, za koho Kristus zomrel. Vyhýbajte sa teda všetkému, čo by vyvolalo odpor, hoci ste presvedčení, že konáte správne. V Božom kráľovstve predsa nejde o jedlo a pitie, ale o spravodlivosť, pokoj a radosť, ktoré dáva Duch Svätý. Kto takto slúži Kristu, je milý Bohu a vážia si ho aj ľudia. A tak sa zo všetkých síl usilujme o to, aby sme navzájom žili v pokoji a pomáhali si rásť vo viere. Nekazme Božie dielo všelijakými predpismi, týkajúcimi sa pokrmov. Niektorí z vás povedia: Bohu je všetko čisté." To je pravda, ale zlé je, ak niekto pohoršuje iného jedlom. Je teda dobré, ak nejeme mäso, nepijeme víno ani nerobíme nič, čím by sme mohli niekoho zraniť alebo oslabiť jeho vieru. Buď pevný vo svojom osobnom presvedčení, keď predstupuješ pred Boha, ale nevnucuj ho iným. Šťastný je ten, kto sám seba neodsudzuje za to, čo pokladá za správne. Ale ten, kto má pochybnosti, keď je, bol by odsúdený, lebo by to nebolo z viery. A čokoľvek nie je z viery, je hriech. My silní sme povinní znášať nedostatky slabých a nemáme sa samoľúbo kochať vo svojej duchovnej vyspelosti. Každý z nás sa má tak správať, aby jeho osobný príklad bol povzbudením pre iných a upevnil ich vieru. Ani Kristus nehľadal svoj prospech, ale podľa prorockých slov žalmu znášal výsmech nepriateľov: Urážky tých, čo teba, Bože, tupili, padali na moju hlavu." Všetko, čo je tam napísané, bolo napísané na naše poučenie, aby sme z trpezlivosti a povzbudenia, ktoré nám dáva Písmo, čerpali nádej. A Boh, ktorý dáva trpezlivosť, vytrvalosť a povzbudenie, nech nám pomôže nažívať v dokonalej vzájomnej zhode, ako nám to ukázal sám Kristus. A potom budeme môcť všetci spoločne a jednomyseľne oslavovať Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Preto sa prijímajte navzájom, ako Kristus prijal vás, aby bol Boh oslávený. Kristus bol poslaný k Židom, aby splnil sľuby, ktoré dal Boh praotcom. Súčasne priniesol milosť aj všetkým ostatným národom, aby aj oni oslavovali Boha. Už v žalme čítame: Preto ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať tvoje meno." A na inom mieste hovorí: Tešte sa, pohania, spolu s jeho židovským národom!" A inde zasa hovorí žalmista: Chváľte Pána, všetky národy! Velebte ho všetci ľudia!" A Izaiáš prorokuje: Príde potomok Izraelov, povstane, aby vládol národom, a pohania budú v neho dúfať." Nech vás Boh, darca nádeje, naplní radosťou, pokojom a dôverou, aby sa vaša nádej mocou Svätého Ducha čoraz väčšmi upevňovala. Milí bratia, som pevne presvedčený, že moje napomenutie ani nepotrebujete, lebo dobre viete, koľko dobrodenia ste prijali od Pána, a čo od vás očakáva, preto sa môžete sami navzájom napomínať a radiť si, ako máte po kresťansky žiť. A predsa som si dovolil pripomenúť vám niektoré veci. Boh ma predsa na to povolal, aby som bol služobníkom Ježiša Krista medzi všetkými národmi. Plním teda túto svätú úlohu, aby sa všetci obrátili k Bohu a pod vedením Ducha Svätého sa mu celkom odovzdali. Účasť na Božom diele v Kristu je mojou najväčšou chválou. Pokladám za výsadu, že Kristus mojím prostredníctvom prebúdza vieru v pohanoch, mení ich život a zázračným spôsobom ich presviedča o svojej moci. Rozšíril som posolstvo o ňom po celom okolí Jeruzalema a vo všetkých krajoch až po Illýriu. Usiloval som sa zvestovať Krista tým, ktorí dosiaľ nič o ňom nepočuli. Nechcel som stavať na cudzích základoch, ale pridŕžam sa slov Písma: Uvidia ho tí, ktorí o ňom nič nevedeli, a poznajú ho tí, ktorí o ňom nepočuli." A práve to mi neraz zabránilo, aby som prišiel k vám. Teraz však už nemám nijaké voľné pole v týchto končinách. Už niekoľko rokov sa teším, že sa u vás zastavím cestou do Španielska. Dúfam, že sa mi toto želanie konečne splní a že ma vypravíte na ďalšiu cestu, keď sa aspoň trocha poteším zo spoločenstva s vami. Predtým sa musím ešte vybrať do Jeruzalema, aby som pomohol tamojším kresťanom. V Macedónsku a v Grécku usporiadali totiž zbierku na núdznych bratov v Jeruzaleme. Rozhodli sa pomôcť im hmotnými darmi, lebo sa im túžia odvďačiť za duchovné bohatstvo, ktoré od nich prijali. Keď vykonám túto úlohu a odovzdám im zbierku, vyberiem sa do Španielska a cestou sa zastavím u vás. Som si istý, že keď k vám prídem, budem sa s vami môcť podeliť o bohatstvo požehnania Ježiša Krista. Chcem vás ešte poprosiť, milí bratia, pre nášho Pána Ježiša a pre lásku, ktorá je z Ducha, aby ste mi pomáhali bojovať na modlitbách a prihovárali sa za mňa u Otca, aby ma ochránil pred neveriacimi v Judsku a aby v Jeruzaleme moju službu tamojší bratia uvítali. Potom, ak to bude vôľa Božia, budem môcť s radosťou prísť k vám, aby som medzi vami pookrial. Boh, darca pokoja, nech je so všetkými vami. Amen. Odporúčam vám našu sestru Fébu, obetavú služobníčku zboru v Kenchreách. Ochotne pomáhala mne aj iným. Ak sa na vás obráti, pomôžte jej vo všetkom, čo bude potrebovať, ako sa na kresťanov patrí. Pozdravte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov, ktorí boli pre mňa ochotní obetovať aj svoj život. Vďačím im nielen ja, ale aj všetky zbory z bývalých pohanov. Aj všetkých veriacich, ktorí sa schádzajú v ich dome, srdečne pozdravujem. Pozdravte aj môjho milovaného Epaineta, ktorý prvý v Ázii uveril v Krista. Pozdravte Máriu, čo pre vás toľko vykonala. Srdečne pozdravujem aj Andronika a Júnia, pôvodom Židov, ako som ja, a kedysi spoluväzňov, apoštolov, ktorí sa tešia veľkej vážnosti a uverili v Krista skôr ako ja. Ďalej pozdravte Ampliáta, ktorého milujem v Pánovi, ale aj Urbana, môjho spolupracovníka v diele Kristovom, a Stachysa, mne veľmi drahého. Pozdravujte Apella, ktorý sa osvedčil v Kristu. Takisto všetkých z Aristobulovho domu. A nezabudnite pozdraviť môjho krajana Herodiona. Pozdravte aj tých z domu Narcisa, čo sa odovzdali Pánu. Takisto pozdravte Tryfinu a Tryfózu, ktoré mnoho pracovali pre Pána. Pozdravte mne veľmi drahú Persidu, ktorá horlivo pracovala v diele Pánovom. Pozdravujte Rúfa, vyvoleného v Pánu, a jeho matku, ktorá i mne bola matkou. Ďalej pozdravujem Asynkrita, Flegóna, Hermesa, Patroba, Hermasa a ostatných tamojších bratov, Filológa a Júliu, Nerea a jeho sestru, Olympa i všetkých kresťanov u nich. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás aj všetky kresťanské zbory. Ešte jedno vám chcem položiť na srdce: dajte si pozor na tých, ktorí vyvolávajú roztržky a chceli by vás odviesť od učenia, ktoré ste prijali. Vyhýbajte sa im! Takí kážu nie preto, aby slúžili Kristu, ale aby sami vynikli. Krásnymi a zbožnými rečami sa usilujú zmiasť srdcia prostých ľudí. O vašej oddanosti evanjeliu všade počujem len to najlepšie a teším sa z toho. Želám vám múdrosť v konaní dobra a zlo nech sa vás ani nedotkne. Boh, darca pokoja, už čoskoro rozdrví satana pri vašich nohách. Náš Pán Ježiš Kristus nech vás obdarí svojou milosťou. Pozdravuje vás aj môj spolupracovník Timotej a moji krajania Lucius, Jason a Sozipater. I ja, Tercius, ktorý píšem tento list, pripájam svoj pozdrav. I Gájus, ktorý otvoril svoj dom mne i celému zboru, vás úprimne pozdravuje, a takisto Erastus, správca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými. Sláva tomu, ktorý má moc upevniť vás vo viere podľa slov, ktoré som vám zvestoval o Ježišovi Kristovi. Bolo vám zjavené tajomstvo, ktoré od dávnych čias bolo pred ľuďmi skryté. Už proroci o ňom hovorili a na príkaz večného Boha majú teraz ľudia zo všetkých národov počuť evanjelium, uveriť mu, prijať ho poslušne vierou a podľa neho žiť. Tohto jediného pravého Boha chceme celú večnosť zvelebovať a oslavovať v mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen! [1-3] Milí priatelia a drahí bratia, srdečne vás pozdravujem a zároveň odovzdávam prianie Božej milosti a pokoja aj od brata Sostena -- nielen vám v Korinte, ale aj všetkým, ktorí sa kdekoľvek hlásia ku Kristovmu menu. [4-6] Stále znovu musím ďakovať Bohu, keď vidím, akú vzácnu milosť ste dostali v svedectve o Kristovi Ježišovi. Práve tým sa potvrdila jeho pravdivosť, takže teraz viete a poznáte všetko, čo treba. Zostáva už len jedno: s túžbou očakávať návrat nášho Pána, Ježiša Krista. On vám dá aj silu vydržať do konca, takže sa určite a bez úhony dočkáte svojho dňa. K spoločenstvu s Kristom nás predsa povolal sám Boh -- či môžeme mať lepšiu záruku? [10-12] Dopočul som sa, milí bratia, že váš zbor nie je jednotný a že sa delíte na skupiny, ktoré sa hádajú medzi sebou. Jedni vraj vyzdvihujú Pavla, ďalší sa upínajú na Petra, niektorí sa hlásia k Apolovi a iní vravia: my sme Kristovi. Preto vás napomínam v mene nášho Pána Ježiša Krista: buďte všetci jednotní a nehádajte sa! Zmýšľajte a usudzujte rovnako -- Kristus predsa nemôže byť rozdelený. Vari Pavol bol za vás ukrižovaný? Či som krstil niekoho z vás vo svojom vlastnom mene? Ešte dobre, že som nikoho nekrstil okrem Krispa a Gája, takže sa nikto nemôže odvolávať na môj krst. Vlastne som ešte pokrstil Štefanovu rodinu, inak už neviem o nikom. Kristus ma totiž neposlal krstiť, ale hlásať radostnú zvesť; no nie tak, aby som oslňoval poslucháčov svojou múdrosťou, ale aby som im ponúkol jedinú cestu k záchrane -- jeho kríž. Kto sa rúti do záhuby, ten pokladá učenie o Kristovom kríži za bláznovstvo. Ale my vieme -- a to je naša záchrana -- že Boh práve týmto spôsobom prejavil svoju moc. Písmo hovorí: Spôsobím, že múdrym nepomôže ich múdrosť a rozumnosť rozumných im bude nanič. Kde ste, filozofi, znalci zákona a všetci učenci? Či Boh nedokázal, aká pochabá je všetka múdrosť sveta? Keďže svet vlastnou múdrosťou nepoznal Boha v jeho múdrosti, rozhodol sa Boh zachrániť tých, čo mu uveria, bláznovskou" zvesťou o kríži. Židia čakajú iba zázraky, Gréci vo všetkom hľadajú logiku, ale my kážeme ukrižovaného Krista. Židov to uráža, ostatní to pokladajú za nezmysel. Ale pre povolaných, či už Židov alebo pohanov, je Kristus Božou mocou a múdrosťou. Božie bláznovstvo" je totiž múdrejšie a Božia bezmocnosť" je silnejšia ako ľudia. Len sa obzrite okolo seba, bratia, koho si to povolal Boh. Zistíte, že medzi vami nieto mnoho vzdelancov ani mnoho vplyvných a vážených ľudí. A predsa si Boh vyvolil práve tých neučených, aby zahanbil múdrych. Obyčajných malých ľudí si vyvolil, aby zahanbil vplyvných a mocných, a celkom bezvýznamných ľudí si vybral, aby zlomil moc pyšných domýšľavcov. A to všetko preto, aby sa nikto pred Bohom nevyvyšoval. Len Kristovi vďačíme za to, čo sme. On je našou múdrosťou, bezúhonnosťou, svätosťou i vykúpením. Naozaj sa nemáme čím iným vychvaľovať, iba Kristom, ako nás napomína aj Písmo: kto sa chváli, nech sa chváli tým, čo Pán preňho učinil. Bratia, keď som vám hlásal posolstvo o Kristovi, tiež som neprišiel s nejakými osobitne vybrúsenými prednáškami alebo ktovieakými učenými výkladmi. Rozhodol som sa totiž, že kým budem u vás, nechcem o ničom inom hovoriť, iba o Kristovi a jeho smrti na kríži. Často sa mi triasol hlas, musel som prekonávať slabosť a všelijaké obavy. A ak vás napokon niečo predsa presvedčilo, tak to nebola moja učenosť alebo výrečnosť, ale moc Božieho Ducha. A to je dobre, lebo vaša viera sa nemá zakladať na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. Je pochopiteľné, že pokročilejším kresťanom predkladáme aj náročnejšie učenie. Akiste to nie sú poznatky prírodných alebo spoločenských vied, ale pravdy pochádzajúce z Boha. Boh nám ich pripravil už pred vekmi, aby nás doviedli až k jeho sláve. Nikto z tých, čo vládnu svetu, nemal o nich tušenie. Inak by neboli Krista ukrižovali. My hlásame, ako hovorí Písmo, čo ľudské oko nikdy nevidelo, ani ucho nepočulo, čo človeku ani vo sne nenapadlo, to ponúka Boh tým, čo ho milujú". Nám to Boh odhalil svojím Duchom, lebo iba on má preskúmané hlbiny božských právd. Ako vnútro človeka je prístupné len vlastnému vedomiu každého jednotlivca, tak aj Božie myslenie je známe len Božiemu Duchu. My sme však neprijali ducha sveta! Prijali sme Svätého Ducha, aby sme vedeli, čo všetko nám Boh daroval. Nerozprávame o tom slovami ľudskej múdrosti, ale hovoríme tak, ako nás vyučuje Boží Duch. Duchovné veci vysvetľujeme duchovne. Človeku sú však pravdy Božieho Ducha proti mysli. Zdajú sa mu nerozumné a nepochopiteľné, pretože pochopiť sa dajú len s pomocou Ducha. Kto je však preniknutý Božím Duchom, vie ku všetkému zaujať jasný postoj a nemusí brať ohľad, čo na to povedia ľudia, veď nikto z nich nestojí vo svojom poznaní nad Bohom. Naše myšlienky však vychádzajú z rovnakého prameňa ako myšlienky Kristove. Bratia, ak som sa vám prihováral ako k malým deťom, malo to svoju príčinu. Nemohol som predsa v duchovných veciach očakávať od vás chápavosť vyspelých kresťanov, keď vaša viera bola ešte len v plienkach. Dokonca mám dojem, že ešte z nich nevyrástla a že ešte vždy prevládajú vo vás telesné sklony. Povedzte sami, nie sú vaše spory a žiarlivosť až priveľmi ľudské? Keď niekto zdôrazňuje: Ja som za Pavla" a iný zase Ja za Apola", nelipnete priveľmi na osobe? Veď kto je Apolo? A kto je Pavol? Iba služobníci, ktorí vám pomohli dospieť k viere, a každý zasa len tou mierou, ako mu uložil Boh. Ja som zasadil, Apolo polieval, ale vzrast dal Boh. To on dáva vznik životu, a nie ten, kto sadí, alebo polieva. On odmení svojich pomocníkov podľa ich práce. My sme iba spolupracovníci na Božej roli, ktorou ste vy. Z Božieho poverenia mohol som ako skúsený v tomto smere položiť základy Božej stavby, na ktorých ďalej stavia už iný. Dávajte však pozor, ako stavia. Jediným základom je Ježiš Kristus, iný základ položiť nemožno. Ale potom je možné použiť rôzny materiál: zlato, striebro, drahokamy, ale aj drevo, seno, slamu. Až v súdny deň, keď každé dielo prejde ohňom, sa ukáže, z čoho kto staval. Ak stavba vydrží, dostane staviteľ odmenu. Ak zhorí, stratí všetko a sám len--len že sa zachráni. Nezabudnite, že vo vás pôsobí Boží Duch, že ste Božím chrámom. Kto by zničil Boží chrám, toho zničí Boh, lebo Boží chrám je svätý, a tým ste vy! Nežite v sebaklame. Kto si o sebe myslí, že všetko vie vysvetliť rozumom, ako sa to dnes požaduje, ten najviac potrebuje stať sa pre svet bláznom. K naozajstnej múdrosti vedie len jedna cesta: Všetko poznanie, ktorým sa pýši svet, je v Božích očiach smiešne. Je predsa napísané: On chytá múdrych v ich chytráctve", alebo: Pán dobre pozná myšlienky múdrych -- nie sú na nič." Nech si teda nikto nezakladá na ľuďoch. Pavol či Peter alebo Apolo -- všetci sú vaši" rovnakým dielom. Vám patrí svet, život i smrť, všetko v prítomnosti i všetko v budúcnosti. Všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus je Boží. Nepozerajte sa teda na nás inak než ako na Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. Od služobníka sa očakáva, že bude verne vykonávať príkazy svojho pána. Dá sa to povedať aj o mne? Čo o tom súdite vy, to nie je pre mňa rozhodujúce. A nemôže to posúdiť ani nikto iný, dokonca ani môj vlastný úsudok nie je rozhodujúci, i keď moje svedomie je pokojné. Sám Pán môže o tom rozhodnúť s konečnou platnosťou. Nerobte preto o nikom predčasné závery, kým sa nevráti Kristus. On vynesie na svetlo to, čo bolo ukryté zraku, a odhalí aj tie najtajnejšie pohnútky. Až potom dostane každý od Boha také uznanie, aké mu patrí. Bratia, iste chápete, že nehovorím len o sebe a o Apolovi, keď vám toto všetko píšem. Chcel som len na tomto príklade zdôrazniť, že nemáte vyzdvihovať svojich obľúbených kazateľov nad iných. Nikto z nás predsa nie je o nič viac ako ostatní. Všetci máme len to, čo sme dostali, nemáme sa teda čím vychvaľovať pred ostatnými. Vy ste presvedčení, že ste už duchovne na výške a že viac nepotrebujete. Pýšite sa, že ste občanmi Božieho kráľovstva. Bárs by ste nimi naozaj boli! Potom by ste sa necítili takí povznesení nad nás. Tak sa mi zdá, že nám apoštolom určil Boh to najposlednejšie miesto; ako odsúdencom na smrť. Stali sme sa divadlom svetu, anjelom i ľuďom. Nás považujú za bláznov pre Krista, vy ste však celkom rozumní a vážení kresťania! Nami každý pohŕda, vás však uznáva, my sme slabí, vy ste silní. Trpíme hladom a smädom, zimou a chorobami, sme štvaní z miesta na miesto a musíme si sami tvrdo zarábať na chlieb. Žehnáme tým, čo nás preklínajú; ak nás šikanujú, trpezlivo to znášame, ak nás ohovárajú, modlíme sa za nich. Nikto sa nás nezastane, sme iba vydedencami. To však nepíšem preto, že by som vám chcel niečo vyčítať, ale napomínam vás ako vlastné deti. Kazateľov a vychovávateľov môžete mať mnoho, ale vaším duchovným otcom som ja, pretože odo mňa ste počuli evanjelium. Preto vás nabádam, aby ste žili podľa môjho príkladu. Práve preto k vám posielam svojho milovaného a verného spolupracovníka Timoteja. Viete, že ho mám rád ako vlastného syna. Ten vám pripomenie moje kresťanské zásady, ako ich vyučujem v každom zbore. Niektorí sa začali povyšovať, akoby som už ani nemal prísť do Korintu. Veľmi sa mýlia. Prídem čo najskôr, ako mi len dovolí Pán, a potom uvidíme, či je v ich reči Božia sila, alebo iba prázdne vystatovanie. Božie kráľovstvo predsa nestojí na rečníckom umení, ale na sile Božieho ducha. Tak čo teda chcete? Mám k vám prísť s palicou alebo s láskou a vľúdnosťou? Rozchýrilo sa, že sa u vás vyskytla taká nemravnosť, akú by človek ťažko hľadal aj medzi pohanmi, že totiž jeden z vás žije s nevlastnou matkou. A to sa ešte nehanebne vystatujete, namiesto aby ste sa zhrozili a vylúčili takého človeka zo svojho spoločenstva! Hoci nie som medzi vami, mnoho som o tom premýšľal a ako služobník Ježiša Krista som sa už rozhodol, čo treba urobiť. Zvolajte zhromaždenie všetkých veriacich, moc Pána Ježiša Krista bude s vami -- i ja v jeho Duchu -- a ten človek nech je vylúčený zo spoločenstva kresťanov a odovzdaný moci zla na potrestanie, aby mohol byť ešte zachránený, keď Ježiš Kristus príde súdiť svet. Nechápem, ako sa môžete chváliť svojou dokonalosťou, a pritom medzi sebou trpieť takú špinu. Vari nechápete, že nákaza, keď sa jej nezabráni, môže čoskoro zachvátiť aj ostatných? Ložisko rozkladu musíte odstrániť, ak sami chcete zostať čistí. Kristus bol obetovaný za nás ako náš veľkonočný baránok. Opusťme teda ten starý, hriechom preniknutý život a oslavujme Krista v čistote, úprimnosti a pravdivosti. Napísal som, že od skazených ľudí sa máte držať čo najďalej. Nemyslel som to však tak, že sa máte vyhýbať všetkým nepoctivým, chamtivým, nemravným a bezbožným ľuďom. To by ste sa museli vysťahovať na pustý ostrov. Ak sa však niekto vydáva za kresťana, ale je nepoctivý a chamtivý, ženie sa za kariérou a majetkom, holduje alkoholu, pohlavnej neviazanosti a iným nerestiam, nesadajte s ním ani za jeden stôl. Súdiť nekresťanov -- na to právo nemáte, tých nech súdi Boh. Ale z našich radov takého človeka vylúčte! Smutné je aj to, že svoje spory vybavujete pred svetskými súdmi. Nehanbíte sa? Či vari kresťania, ktorým raz bude zverený súd nad celým svetom, nie sú schopní dohodnúť sa medzi sebou sami? Neviete, že raz máte súdiť aj anjelov? Čo sú proti tomu nejaké všedné záležitosti? Hanbite sa, že vám to musím vyčítať. Či sa medzi vami nenájde ani jeden, kto by vás rozsúdil? Ale brat s bratom sa súdia, a to pred neveriacimi! Už to je zlé, že vôbec máte medzi sebou spory. Prečo netrpíte radšej krivdu? Prečo neznášate radšej škodu? Ale namiesto toho sami krivdíte a spôsobujete škody, a to bratom! Myslíte, že sa takíto kresťania dostanú do Božieho kráľovstva? Neklamte samých seba. Nijaký lakomec ani pôžitkár, ani cudzoložník či homosexuál, ani zlodej, opilec a grobian nevkročia do Božieho kráľovstva! Aj vy ste kedysi boli takí, ale zásluhou Ježiša Krista ste boli očistení, vyhlásení za bezúhonných a posvätení jeho Duchom. Kresťanstvo, to nie je nijaký zoznam toho, čo je a čo nie je dovolené. Nič sa nám nezakazuje, ale nie všetko je nám užitočné. Ku všetkému smieme pristupovať slobodne, ale nie tak, aby nás to napokon ovládlo. Boh nám dal chuť na jedlo a žalúdok na prijímanie potravy, ale ani jedno, ani druhé tu nebude večne. Smilstvo je však problém oveľa vážnejší. Telo nám nebolo dané na to, aby sme ho zneužívali, ale aby slúžilo Kristovi. A tou istou mocou, ktorou vzkriesil Boh Krista, vzkriesi aj nás. Vari neviete, že naše telá sú časťami tela Kristovho? Ako by sme ho teda mohli spájať s predajnou ženou? Mojžiš hovorí, že dvaja sa stanú jedným telom". Či je mysliteľné a či si vôbec môžeme predstaviť jedno telo z takých rozdielnych zložiek? My sa predsa máme usilovať o inú jednotu -- o duchovnú jednotu s Kristom! Preto sa varujte smilstva! Ostatné priestupky sa netýkajú tela priamo, ale smilstvom sa previňujete proti vlastnému telu. Pamätajte si, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý v ňom prebýva a ktorého vám dal Boh. Nepatríte už sami sebe, boli ste kúpení, a to veľmi draho! Tak teda nech aj vaše telo je Bohu na česť! A teraz ešte k ďalším otázkam vášho listu. Ak muž dokáže žiť bez ženy, je mu to na dobré. Lepšie je však nepreceniť svoje sily a nepodľahnúť pokušeniu s cudzou ženou, preto nech má muž svoju manželku a žena svojho manžela. Pohlavná túžba je prirodzená a jej naplnenie by si manželia nemali vzájomne odopierať. V manželstve nemá ani muž, ani žena právo nakladať so svojím telom bez ohľadu na toho druhého. Preto si vzájomne vychádzajte v ústrety, iba ak po vzájomnej dohode na nejaký čas zachováte zdržanlivosť kvôli modlitbám; potom sa zas odovzdajte jeden druhému, aby ste sa nevystavovali nebezpečným pokušeniam. Tým samozrejme nikomu manželstvo nenariaďujem, iba vyslovujem súhlas s ním. Pochopiteľne by som bol rád, keby mal každý silu zriecť sa ho, ako mám ja. Ale Boh nedáva každému rovnaký dar: jednému dá to, inému ono. Osamelým a najmä vdovám odporúčam, aby už nevstupovali do manželstva. Ale keby im zdržanlivosť pôsobila ťažkosti, nech sa radšej oženia alebo vydajú. Je lepšie sa vydať a oženiť než sa trápiť neukojenou túžbou. Pre manželov však platí jednoznačne (a to nie je môj príkaz, ale Kristov): žena nech neodchádza od svojho muža -- a ak už odišla a nechce sa k nemu vrátiť, nech zostane nevydatá. Takisto ani muž sa nesmie rozviesť so ženou. O ďalších problémoch nemám priame pokyny od Pána. Ja by som však radil toto: ak sa stal kresťanom iba jeden z manželov, a ten druhý chce ďalej žiť s ním, nech sa nerozchádzajú. Nemusíte mať strach, že by vaše deti boli nečisté. Viera čo len jedného z manželov má v tomto prípade očistný účinok aj na druhého, neveriaceho, a i na vaše deti. Ale ak neveriaci chce z manželstva odísť, nechajte ho. Nie ste predsa povinní držať sa ho za každú cenu, ako by ste boli jeho otrokom. Či máte nejakú záruku, že ho zachránite, keď odmietnete rozchod? Každý by mal zostať v tom stave, v akom ho zastihlo Božie povolanie. Tak to vysvetľujem vo všetkých kresťanských zboroch. Kto sa napríklad dal podľa židovského spôsobu obrezať, nech ho to netrápi, keď sa stal kresťanom. A kto nebol obrezaný, nemusí sa tomu obradu podrobovať ani teraz. Pre kresťana nie je dôležité, či sa podrobil obradu obriezky alebo nie. Dôležité je, aby plnil Božie príkazy. Zostaň teda tým, čím si bol, keď si počul Boží volajúci hlas. Zastihol ťa v otroctve? Nič si z toho nerob, otroctvo hriechu je oveľa nebezpečnejšie -- a z toho si predsa vyslobodený. Ani občianskymi slobodami nepohŕdaj, ak ich môžeš využiť. A naopak, ak si slobodným občanom, pamätaj, že Kristus ťa povolal, aby si sa stal jeho otrokom. On ťa kúpil a draho zaplatil. Ako by ťa mohlo zotročiť niečo iné? Nehľadaj teda únik z postavenia, v ktorom si bol, keď ťa Kristus povolal. On je tam predsa s tebou. O nevydatých dievčatách mi Kristus nedal nijaké osobitné pokyny. No keď mi Boh dal vašu dôveru, poviem vám svoju osobnú mienku. Myslím, že s ohľadom na súženia, ktoré sa dajú očakávať, je múdrejšie nevydávať sa. Manželia, pravda, nech sa preto nerozchádzajú, ale slobodní nech sa neponáhľajú do manželstva. Kto sa napriek hroziacemu nebezpečenstvu predsa rozhodne vstúpiť do manželstva, ten samozrejme nehreší, musí však rátať s tým, že mu z toho rozhodnutia vyplynú problémy, a tých by som vás teraz rád ušetril. Hlavne nesmieme zabúdať, že už nemáme mnoho času pred sebou. Tak teda či máš manželku, alebo nemáš, či si smutný, alebo sa raduješ, nedaj sa tým odvádzať od Božieho diela. Využívaj s radosťou všetko dobré, čo ponúka život, ale pamätaj, že z toho nič nepotrvá večne, a neupínaj sa na svet, ktorý dnes je a zajtra nemusí byť. Bol by som rád, keby ste si sami nepridávali starosti. Neženatý môže venovať svoj čas Božiemu dielu, kým ženatý sa musí starať o ženu a rodinu, a tak sa deliť medzi Boha a pozemské veci. Rovnako aj vydatá žena musí dbať o to, aby sa ľúbila mužovi, vyhovela jeho záľubám, musí sa starať o domácnosť. Naproti tomu slobodné dievča a žena, ktorá nemá muža, má skôr možnosť starať sa o krásu ducha, aby sa páčila Bohu. To všetko vám hovorím, aby som vám pomohol, nie aby som vás odradil od manželstva. Chcem vám ukázať, ako slúžiť Pánovi čo najlepšie a čo všetko by vás mohlo od toho odvádzať. Kto si nevie predstaviť život bez manželstva, nech doň vstúpi, nie je na tom nič zlého. Kto však tak dobre ovláda seba, že vie udržať na uzde svoju túžbu a rozhodne sa zostať slobodný, múdro robí. Tak teda oboje je správne, ale to druhé je lepšie. Žena je viazaná vernosťou, kým žije jej muž. Keď ovdovie, je voľná a môže sa opäť vydať, no iba za kresťana. Bude však šťastnejšia, ak to neurobí. To je moja rada a nazdávam sa, že aj ja sa môžem odvolávať na vedenie Božím Duchom. Pýtali ste sa tiež, či kresťan smie jesť mäso zo zvierat obetovaných pri pohanských obradoch. Sme zajedno v tom, že každý z nás má o Bohu a o jeho vôli nejaké poznanie. To však často vedie len k domýšľavosti. Kto nehľadá nič iné, iba vedomosti, koná v podstate sebecky. Láska však smeruje k inému človeku, buduje vzájomné vzťahy. Čo sa týka mäsa zasväteného pohanským bohom, tu vieme, že Boh je len jeden a modly teda vôbec nič neznamenajú. Ak sa im tiež hovorí boh" -- a takých bohov" je mnoho -- to nič nemení na veci. My poznáme len jedného Boha, nášho Otca, od ktorého všetko pochádza a ktorému my všetci patríme. A máme len jedného Pána: Ježiša Krista, ktorý dal život všetkému -- aj nám. Nie všetci však dospeli k tomuto poznaniu. Niektorí ešte len nedávno sami uctievali modly, a preto v tomto mäse dosiaľ vidia náznak modloslužby. Svedomie, ovplyvňované pohanskou minulosťou, im potom robí výčitky. Je pravda, že jedlo nám u Boha ceny nepridá, ani neuberie, nič ním nezískame, ani nestratíme. Musíte však byť opatrní, aby váš slobodný postoj nepohoršil slabších vo viere. Keď ťa totiž niekto vidí robiť niečo, čo pokladá za nesprávne, môže ho tvoj príklad viesť k tomu, aby robil to isté -- aj proti hlasu svojho svedomia! A tak sa tvoje poznanie môže stať nešťastím pre tvojho slabšieho brata, za ktorého tiež Kristus umrel. Takto zbaviť bratov pokojného svedomia a vyvolávať v nich vnútorný rozpor je teda nielen neláskavé voči bratovi, ale urážlivé voči Kristovi. Ak by teda moje jedlo malo byť príčinou bratovho pádu, radšej sa toho jedla zrieknem, aby som bratovi neublížil. Pozrite, ako ja chápem duchovnú slobodu vo svojom živote! Či vari nie som apoštol Ježiša Krista? Či sa mi neukázal osobne v Damasku? Ak mi niektorí autoritu apoštola upierajú, vy sami ste živým dôkazom, že naozaj mám Kristovo poverenie. Inak by ste boli až doteraz pohanmi. Svojim kritikom odpovedám: Či nemáme právo na vaše pohostinstvo? Nemáme právo brať so sebou manželku ako ostatní apoštoli a Ježišovi bratia, alebo aj sám Peter? Prečo iba ja a Barnabáš si máme zarábať vlastnými rukami? Či ste už videli vojaka, ktorý by slúžil v armáde za vlastné peniaze? Alebo hospodára, ktorý by nejedol plody z toho, čo zasadil? Alebo pastiera, ktorý pasie kravy a nepije ich mlieko? Nemyslite si, že to sú len moje sebecké nápady. Aj v Mojžišovom zákone je napísané: Nedaj náhubok zvieraťu, ktoré používaš pri mlatbe." Keď Pán Boh dal taký príkaz, mal na mysli iba zvieratá, alebo myslel aj na nás? Veď aj slovo o oráčovi a mlatcovi, ktorí pracujú v nádeji, má duchovný význam. Ak my rozsievame medzi vami večné hodnoty, či nemáme právo očakávať, že aj vy sa budete starať o nás, ako sa staráte aj o iných kazateľov? Predsa sme sa nikdy tohto práva nedovolávali; radšej budeme znášať aj biedu, len aby sme neprekážali v šírení posolstva o Kristovi. Áno, vzdal som sa práva na vašu starostlivosť, hoci viete, že kto je zamestnaný v chrámových službách, toho platia z chrámovej pokladnice, a kto slúži pri oltári, dostáva svoj diel z obetí. Tak to ustanovil aj Kristus, že tí, čo zvestujú evanjelium, majú z neho aj žiť. A predsa som sa nikdy ničoho nedožadoval, ani teraz to nepíšem preto, že by som azda niečo také očakával. Radšej by som zomrel, než by niekto zmaril to, na čo som bol až dosiaľ hrdý. [16-17] Aby ste mi rozumeli: to, že hlásam Kristovo posolstvo, nepokladám za zásluhu a nerobím si nijaký nárok na odmenu. Je to jednoducho moja povinnosť, úloha, ktorú musím splniť -- inak by mi bolo beda. Som však šťastný, že slúžim Kristovi ako jeho posol, a za túto prácu nič nechcem, ba vzdávam sa aj toho, čo mi právom patrí. A tak som slobodný, nezávislý, a predsa som sa dobrovoľne dal do služby všetkým, aby som čím viac ľudí získal pre Krista. Aby som získal Židov, vystupoval som medzi nimi ako Žid. Medzi ľuďmi podriadenými Mojžišovým zákonom som sa im aj ja podriaďoval, hoci nimi už nie som viazaný. A medzi ľuďmi, ktorí ich nepoznajú, nelipol som na nich ani ja. To však neznamená, že neuznávam Božie zákony -- zaväzuje ma predsa zákon Kristov. Iba sa usilujem priblížiť všetkým ľuďom na ich úrovni, aby som aspoň niektorých zachránil. A mojou jedinou odmenou je, že i ja smiem čerpať z požehnania, ktoré im moje posolstvo prináša. A teraz sa pozrite na bežcov: v pretekoch môže zvíťaziť iba jeden, i keď sa o to, samozrejme, usilujú všetci. Bežte teda tak, aby ste zvíťazili vy! To, pravda, vyžaduje od pretekára tvrdú prácu a odriekanie. Ale ak sú toho schopní športovci, ktorým ide len o pozemské vavríny, my to musíme brať ešte vážnejšie, lebo nám ide o večnosť. Ja mám pred sebou jasný cieľ, ku ktorému bežím; bojujem nie tak, aby som bil do prázdna, ale krotím svoje telo a cvičím ho v zdržanlivosti, aby sa nestalo, že by som druhým kázal, no sám zlyhal. Len si, bratia, pripomeňte židovské dejiny! Boží oblak sa vznášal nad všetkými našimi predkami, keď odchádzali z Egypta, a bezpečne ich previedol cez Červené more. To môžeme pokladať za krst v oblaku a mori a uznanie Mojžiša za ich vodcu. Všetci sa sýtili tým istým duchovným pokrmom a všetci čerpali silu z toho istého duchovného prameňa; pili totiž zo skaly, ktorá ich stále sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. A predsa sa väčšina z nich svojím správaním znepáčila Bohu a našla svoj hrob na púšti. Nech sa nám stanú výstražným príkladom, aby sme netúžili po zlom. Preto nebuďte modlármi ako tí, o ktorých sa v knihách Mojžišových píše: Urobili si veľkú slávnosť, jedli a pili a potom tancovali okolo zlatého teľaťa. Ani sa neoddávajte smilstvu ako niektorí z nich, a za jediný deň ich zomrelo dvadsaťtritisíc. Nereptajte proti Bohu, lebo za to poslal na Izraelitov jedovaté hady, ani sa nebúrte proti jeho vedeniu -- aj tu nasledoval trest smrti. Vezmite si poučenie z týchto príkladov, lebo koniec sveta je už blízko. Dávajte pozor, najbližšie k pádu je ten, kto si je priveľmi istý sám sebou. Až dosiaľ vás nestihlo nič, čo by človek nemohol uniesť. Boh nesklame vašu dôveru ani v ďalších skúškach; ak ich dopustí, dá vám aj silu vydržať a prekonať ich. Preto, moji drahí, čo najďalej od modloslužby! Hovorím s vami ako s rozumnými ľuďmi. Uvážte sami: Či kalich, ktorý si s dobrorečením vzájomne podávame, neznamená podiel na tom, čo pre nás Kristus svojou krvou vydobyl? A chlieb, ktorý lámeme a spoločne jeme, či neznamená účasť na novom živote, ktorý nám Kristus umožnil obetovaním svojho tela na kríži? Keďže teda jeme jeden chlieb -- nech je nás aj mnoho -- tvoríme aj jedno telo -- telo Kristovo. Pozrite sa len na Židov: tým, že jedia z mäsa obetovaného na oltári, hlásia sa aj oni k Bohu, ktorému ten oltár patrí. Čo tým chcem povedať? Že modla je bohom a mäso obetované modle je niečím viac než obyčajné mäso? Tie veci samy neznamenajú nič. Ale tým obradom vzývajú pohania démonov namiesto Boha, a preto nechcem, aby ste sa na niečom takom zúčastnili. Nemôžete sa predsa súčasne hlásiť k Bohu aj k zlým mocnostiam. Lebo sme vari takí silní, že si nič nemusíme robiť z Božieho hnevu? Áno, kresťanovi je všetko dovolené, ale nie všetko je užitočné. Všetko je dovolené, ale nie všetko slúži na dobro aj ostatným. Nesmieme sledovať len svoj vlastný záujem, ale musíme dbať predovšetkým na to, čo je dobré pre iných. Teda: čo sa predáva u mäsiarov, pokojne jedzte a nelámte si hlavu, odkiaľ to pochádza. Zem i so všetkým, čo je na nej, patrí predsa Bohu. Aj na návštevách jedzte s pokojným svedomím všetko, čo vám hostiteľ predloží. Keď vás však niekto upozorní, že to či ono jedlo ležalo predtým na pohanskom oltári, nejedzte to, aby ste sa nešetrne nedotkli jeho svedomia. Akože? Moja sloboda má byť obmedzená cudzím svedomím? Či ma niekto môže odsudzovať za to, čo vďačne prijímam z Božej ruky? Milí bratia! Všetko, čo robíme -- či už je to jedenie, či pitie, alebo čokoľvek iné -- všetko má slúžiť na Božiu oslavu. Nebuďte pohoršením ani Židom, ani nevercom, ani kresťanom. Aj ja sa vždy usilujem vyjsť každému v ústrety a nesledujem len svoj prospech, ale dobro tých druhých, aby ich bolo zachránených čo najviac. Tak ma tomu učí Kristus, tak to robte aj vy. Inak vás musím pochváliť, že na mňa nezabúdate a držíte sa toho, čo som vás naučil. [3-6] Nepáči sa mi však, ako sa u vás začínajú správať niektoré ženy. Keď na verejných zhromaždeniach vzývajú Boha, alebo hovoria o ňom, nezahaľujú si hlavu. Veď je to rovnaký prejav neúcty, ako keď si muž nechá v spoločnosti na hlave klobúk. Ak platí poradie dôstojnosti: Boh -- Kristus, muž -- žena, tak si má žena zahaľovať hlavu, ako si ju zahaľujú anjeli pred Bohom. [7-16] Muž to nerobí preto, že má nezakryte odzrkadľovať Božiu slávu, a žena to má robiť preto, že tým uznáva vyššiu autoritu mužovu. Aspoň taký je všeobecný zvyk. Inak sú obidve pohlavia rovnaké v tom, že ako žena pochádza z muža, tak sa muž zase rodí zo ženy -- a obaja rovnako vďačia za svoj život Bohu. Keď už som pri tom napomínaní, ešte jedna vec ma zarmucuje. Vidím, že vaše zhromaždenia začínajú byť skôr na škodu než na úžitok. Počul som -- a niečo pravdy asi na tom bude -- že do vašich zhromaždení prenikajú škriepky. Na tom je dobré vari len to, že sa aspoň jasne odlíši zdravé od nezdravého medzi vami. Ale vaše spoločné stolovanie sa potom nemôže nazývať slávením pamiatky Pánovej večere. Každý sa ponáhľa, aby zjedol a vypil, čo si sám priniesol, a tak sa niektorí prejedajú, ba aj sa pripijú, kým iní, chudobnejší, zostávajú hladní a smädní. Veď je to na hanbu Božej cirkvi. Vari sa nemôžete najesť doma? Alebo sa chcete vystatovať pred menej zámožnými bratmi a zľahčovať tak Božiu cirkev? Za to vás teda nemôžem chváliť. Ja som vám predsa povedal, čo mi Kristus zveril: V tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, poďakoval zaň Bohu, rozlomil ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Tak to robte aj vy na moju pamiatku." Potom po večeri zdvihol kalich so slovami: Tento kalich je nová zmluva medzi Bohom a vami, spečatená mojou krvou. Myslite na to, kedykoľvek budete z neho piť. Vždy, keď takto spoločne budete jesť a piť, zvestujete Pánovu smrť. Tak robte až do jeho druhého príchodu. Ale ak sa niekto zúčastňuje na tejto pamiatke ľahkovážne, znevažuje obeť Kristovu a berie tak na seba spoluvinu za jeho smrť. Skúmajte teda každý sám seba, kým siahnete po chlebe a kalichu. Lebo kto si pritom neuvedomí, že tu ide o telo a krv Pána Ježiša, je a pije na vlastné odsúdenie, pohŕda Kristovou obeťou. Preto je u vás toľko chorých, slabých a umierajúcich. Nemuselo by to byť, keby sme boli prísnejší voči sebe. Takto nás však musí trestať Pán, aby nás potom nemusel odsúdiť s ostatným svetom. Preto vás prosím, bratia, aby ste pri takých zhromaždeniach čakali, až sa zídete všetci. Kto by nemohol vydržať od hladu, nech sa naje doma a neprivoláva Boží trest. Ostatné zariadim, keď prídem. Čo sa týka prejavov Božieho Ducha, bol by som rád, aby ste v tej veci mali jasno. Sami viete, že prv ste uctievali mŕtve a nemé modly -- tak vás to učili. Kto pohŕda Kristom, nekoná z vnuknutia Božieho Ducha. A naopak, za Pána vyhlasuje Krista len ten, koho k tomu vedie Boží Duch. Je mnoho rozmanitých obdarovaní, ale Duch je len jeden. Spôsoby služby môžu byť rôzne, ale Pán je stále ten istý. Duch sa prejavuje rozmanito v rôznych prípadoch, ale vždy v každom z nás ide o dielo toho istého Ducha. Ním obdarovaní jednotlivci majú slúžiť celej cirkvi každý svojím spôsobom: jednému Boží Duch dáva schopnosť povedať v pravý čas múdre slovo a nám jasne tlmočiť Božiu vôľu. Jednému dáva ten istý Duch neotrasiteľnú vieru, inému schopnosť uzdravovať a ďalšiemu zasa schopnosť konať zázraky. Niekto jeho prostredníctvom vie tlmočiť Božie posolstvo, iný rozlišovať, z akého ducha čo pochádza. Niekto je obdarovaný schopnosťou hovoriť inými jazykmi a ďalší zasa schopnosťou túto neznámu reč pretlmočiť. To všetko je dielom jedného a toho istého Ducha, ktorý každého jednotlivca obdaruje tým, čo uzná za vhodné. Kresťanské spoločenstvo sa dá prirovnať k ľudskému telu, ktoré tiež má mnoho údov a orgánov, a predsa tvorí jediný celok. Tak aj každý z nás, Žid alebo pohan, otrok alebo slobodný občan, bol krstom začlenený do jedného spoločného tela. Spôsobil to jeden a ten istý Duch. Telo -- to predsa nie je jediný orgán, ale mnoho orgánov. Čo keby noha povedala: Ja nepatrím k telu, lebo nie som ruka." Preto by ešte neprestala patriť k telu. Alebo keby ucho povedalo: Ja nepatrím k telu, keď nie som oko," či preto prestane byť časťou tela? Keby celé telo bolo okom, ako by mohlo počuť? A keby celé bolo uchom, kde by bol čuch? Boh však určil každému orgánu zvláštnu úlohu v tele podľa svojho uváženia. Keby totiž celok bol jediným orgánom, nebolo by to nijaké telo. Takto máme mnoho rozličných orgánov, ale všetky dovedna tvoria jediný organizmus. Oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!", ani hlava nohe: Zaobídem sa bez teba!" Skôr naopak: práve tie zdanlivo podradné orgány sú nenahraditeľné [23-24] a práve tým orgánom, za ktoré sa hanbíme, venujeme pri obliekaní najväčšiu starostlivosť. Boh tak ustrojil naše telo, aby sa ušľachtilé" údy starali o neušľachtilé", aby za ne niesli zodpovednosť a aby telo ako celok bolo jednotné. Keď trpí jeden orgán, cítia to aj všetky ostatné. Keď jeden z nich je vyznamenaný, radujú sa s ním všetky. Vy ste teraz Kristovo telo a každý z vás je časťou tohto tela. V našom spoločenstve ustanovil Boh jedných ako svojich apoštolov, druhých ako prorokov, tretích ako učiteľov, ďalším dal moc konať obdivuhodné činy, niektorým schopnosť uzdravovať, iným silu pomáhať alebo spravovať cirkev či hovoriť jazykmi. Vari sme všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi či učiteľmi? Majú všetci moc robiť zázraky, uzdravovať, hovoriť jazykmi a vykladať ich? Usilujte sa dosiahnuť čo najvyššie dary. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem. Keby som ovládal všetky reči sveta a vedel hovoriť vznešene ako sám anjel, ale nemal by som lásku, moje slová by boli iba prázdnym zvukom ako dunenie zvonu alebo rinčanie kovu. A keby som sa mohol honosiť, že mojimi ústami hovorí Boh a že poznám všetky tajomstvá a keby som mal takú veľkú vieru, že by som mohol aj vrchy prenášať, ak by som nemal lásku, nebol by som ničím. A keby som rozdal všetok svoj majetok, ba keby som sa dal pre vieru aj upáliť, a pritom by som to robil bez lásky, nič by mi to neosožilo. Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne, nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy, nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde. So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné. Láska nemá konca. Proroctvá zamĺknu, jazyky dovravia, vedomosti sa rozplynú -- veď všetky naše vedomosti sú neúplné a všetko prorokovanie čiastočné. Keď ich miesto zaujme úplnosť a dokonalosť, všetko neúplné a obmedzené bude prekonané. Kým som bol dieťaťom, detský bol aj môj rozhľad a spôsob myslenia. Už som však vyrástol z detských topánok a spolu s nimi som odložil aj detské predstavy. V tomto živote môžeme vidieť len čosi ako zahmlený obraz v zrkadle, ale potom uvidíme Boha tvárou v tvár. Zatiaľ ho poznáme iba čiastočne -- potom ho budeme poznať tak, ako on už teraz pozná nás. Teraz zostáva viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska. Nech je teda u vás láska na prvom mieste. O duchovné dary sa tiež usilujte, ale predovšetkým o schopnosť zvestovať Božie slovo. Keď niekto hovorí neznámym jazykom, hovorí síce Bohu, ale ľudia z toho nič nemajú, lebo mu nerozumejú. Ak však niekto prehovorí zrozumiteľne, poslucháči ho pochopia a také slová im pomáhajú, povzbudzujú ich a naprávajú. Neznámy jazyk má význam len pre toho, kto ním hovorí, kým zvestovanie Božej vôle buduje kresťanské spoločenstvo. Prajem si, aby ste všetci hovorili inými jazykmi, ale dávam prednosť tomu, aby ste posolstvo prinášali zrozumiteľne. Veď cirkev má úžitok len z toho, čomu môže každý rozumieť. Povedzte sami: na čo by vám bolo, keby som hovoril jazykmi pre vás nezrozumiteľnými, a nikto by nevyložil, v čom je poučenie, aký Boží odkaz vám tlmočím. Pozrite sa na hudobný nástroj -- povedzme na flautu alebo citaru. Keby nevydávali rozdielne zvuky, ako sa pozná, čo sa hrá? Alebo trúbku: ak zatrúbi nezreteľne, kto v tom rozozná signál do boja? Takisto aj vaša reč: ak nie je zrozumiteľná, nikomu nič nedá. Hovoríte do vetra. Na svete sa hovorí stovkami rôznych rečí, a kto ich pozná, dohovorí sa nimi. Ale ak sa mi niekto prihovára rečou, ktorú nepoznám, zostaneme navzájom cudzincami. Viem, že túžite po duchovných daroch. Usilujte sa teda vyniknúť hlavne v tom, čo pomáha budovať cirkev. Preto radím tomu, kto hovorí neznámym jazykom: modli sa, aby si vedel aj vyložiť, čo hovoríš. Keď totiž niekto hovorí takým jazykom, jeho duch sa modlí bez účasti rozumu. Nuž čo robiť? Budem sa modliť duchom aj mysľou, budem spievať duchom", ale aj mysľou". Ako by mohol obyčajný človek pripojiť svoje amen k modlitbe, keby nevedel, čo si hovoril? Áno, ty krásne ďakuješ, ale iný z toho nič nemá. Som vďačný Bohu, že hovorím jazykmi väčšmi než ktokoľvek z vás, ale v zhromaždení poviem radšej päť zrozumiteľných viet ako tisíce nezrozumiteľných. Bratia, nebuďte detinskí. Nech je vám zlo cudzie ako bábätkám, ale inak myslite ako dospelí ľudia. V starozákonnom proroctve hovorí Boh: Pošlem k nim cudzincov, aby hovorili k nim cudzím jazykom, ale ani tých nebudú počúvať." Nezrozumiteľný jazyk sotva niekoho privedie k viere; je znamením pre neveriacich, ale proroctvo z Božieho poverenia je poučením a povzbudením pre veriacich. Predstavte si, že sa zhromaždíte, každý z vás bude hovoriť iným jazykom a teraz medzi vás príde nezasvätený alebo neveriaci človek. Nepovie, že ste sa asi pomiatli? No keď všetci budete tlmočiť Božiu pravdu zrozumiteľnou rečou, tak to, čo náhodný hosť počuje, zasiahne jeho svedomie. Bude usvedčený a jeho najtajnejšie myšlienky odkryté, takže padne na kolená a vyzná, že medzi vami je určite Boh! Čo povedať na záver? Keď sa zídete, jeden poslúži spevom, iný zjavením, ďalší posolstvom od Boha alebo svedectvom v cudzom jazyku, ďalší jeho výkladom. Pre všetkých tu platí jediné pravidlo: nech to, čo robia, slúži na osoh celej obci veriacich. Ak sa hovorí cudzím jazykom, nech hovoria najviac dvaja alebo traja, ale jeden po druhom a zároveň nech to niekto vykladá. Ak sa nenájde nikto, kto by bol schopný to urobiť, nech radšej mlčia, alebo hovoria s Bohom potichu, sami pre seba. Tí, ktorí dostali zvláštne Božie posolstvo, nech tiež hovoria len dvaja alebo traja, ostatní nech o tom uvažujú. Ak Boh odhalí niečo ďalšiemu z prítomných, kým druhý ešte hovorí, treba mu dať slovo. Tak príde rad na všetkých, čo majú čo povedať, a všetci sa budú aj učiť, aj budú povzbudení. Pamätajte, že kto hovorí z Božieho poverenia, vie aj prestať a čakať, kým znovu príde naňho rad. Boh nemá rád zmätok a hluk, ale poriadok a pokoj. Zatiaľ som sa nikde nestretol s tým, aby ženy zasahovali do priebehu kresťanských zhromaždení. Nech teda mlčia v zhromaždení aj u vás. Napokon im to ukladá aj zákon. Ak niečomu nerozumejú, nech im to doma vysvetlí manžel, nepatrí sa však, aby si žiadali slovo na verejnosti. Niekomu sa to možno nebude páčiť, ale nemyslite si, že práve vy v Korinte rozumiete všetkému najlepšie. Nie ste prví ani jediní, ktorí prijali Krista za svojho Pána. A ak niekto u vás tvrdí, že má zvláštny dar počuť Boží hlas, alebo má iné schopnosti z Božieho Ducha, mal by tým skôr poznať, že to, čo vám hovorím, pochádza od Boha. Kto to odmieta uznať, sám nemá nárok na uznanie. Tak teda, milí bratia, proste Boha o to, aby ste mohli hlásať jeho pravdy. Nebráňte hovoriť cudzími jazykmi, ale nech sa všetko deje v poriadku a slušnosti. Rád by som vám, bratia, pripomenul, že aj dnes hlásam to isté radostné posolstvo, čo na začiatku, ako ste ho aj vy prijali a na ňom založili svoju vieru. V ňom je vaša záchrana, kým sa ho pevne držíte v tej podobe, ako som vám ho odovzdal. Inak by vaša viera bola zbytočná, neviedla by k ničomu. Učil som vás tomu, k čomu som bol privedený sám: že Kristus zomrel za naše viny, bol pochovaný, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, ako to všetko Boh už dávno predtým dal napísať do starých Písem. Potom po zmŕtvychvstaní sa ukázal Petrovi, potom dvanástim. Neskôr ho videlo vyše päťsto svedkov spoločne. Väčšina z nich ešte žije. Potom ho uvidel Jakub a ostatní apoštoli a naostatok sa ukázal aj mne, hoci som toho najmenej hoden. Veď ja som posledný medzi všetkými apoštolmi, a aj to je pre mňa privysoká česť po tom, ako som prenasledoval cirkev. Boh sa však nado mnou zľutoval a len z jeho milosti som tým, čím som. Ale nebolo to nadarmo: vykonal som oveľa viac ako všetci ostatní. Vlastne, čo to vravím? Nie ja, ale Boh, ktorého nástrojom som. Napokon, či už som to ja alebo niekto iný, všetci hlásame to isté posolstvo, ktoré ste už prijali aj vy. Ak však veríte, že Kristus vstal z mŕtvych, ako potom môžu niektorí z vás tvrdiť, že mŕtvi už nikdy neožijú? Keby mali pravdu, to by aj Kristus musel dosiaľ ležať v hrobe. A ak Kristus nevstal z mŕtvych, všetky naše svedectvá by boli zbytočné a vaša viera by nemala nijakú cenu. A my všetci by sme boli klamármi a podvodníkmi, keď o Kristovi vyhlasujeme, že vstal z mŕtvych. Ak neveríte v možnosť vzkriesenia, popierate aj Kristovo zmŕtvychvstanie. A ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera. Ostali ste vo svojich hriechoch a stratení sú aj tí veriaci, čo zomreli pred vami. Ak je Kristus našou nádejou iba pre tento život, tak sme najúbohejšími zo všetkých ľudí. Ale Kristus naozaj vstal z mŕtvych, a to je nám zárukou, že aj ďalší budú po ňom nasledovať. Na počiatku dejín človek svojou neposlušnosťou zavinil, že sa ľudstvo dostalo pod vládu smrti. Kristus, predobraz nového človeka, túto vládu smrti zase zlomil. My sme od svojich predkov zdedili smrť ako nevyhnutný údel; kto však prijme za svoj Kristov život, bude mať účasť aj na vzkriesení z mŕtvych. Všetko má svoj poriadok: najprv vstal Kristus; keď príde na zem druhý raz, ožijú tí, čo patria jemu. Potom bude všetkému koniec, keď Kristus zničí vládu všetkých mocností a síl a odovzdá ju Bohu, svojmu Otcovi. Už v žalmoch je napísané, že Kristus bude tak dlho panovať, kým Boh nepodrobí všetkých nepriateľov pod jeho nohy". Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, pretože -- ako sa ďalej píše -- Boh mu podrobí všetko". Pravda, s výnimkou toho, od koho vychádza všetka moc -- samého seba. A až bude Kristus pánom nad všetkým, potom aj on ako Syn sa podrobí svojmu Otcovi, a tak bude zvrchovaným vládcom zasa sám Boh. Ale ak by nebolo vzkriesenia z mŕtvych, aký by potom malo zmysel, keď sa niektorí dávajú krstiť za mŕtvych? A prečo sa aj my vystavujeme stálemu nebezpečenstvu pri zvestovaní evanjelia? Uisťujem vás pri všetkom, čo pre mňa znamenáte, že každý deň hľadím smrti do tváre. Keď som vtedy v Efeze musel podstúpiť také ťažké protivenstvá, načo by to bolo, keby išlo len o tento život? To som si mohol všetko to utrpenie ušetriť a pridŕžať sa radšej príslovia: Uži si života dnes, zajtra tu nemusíš byť!" Takými názormi sa však nedajte mýliť. Zlá myšlienka je matkou zlého činu. Uvažujte teda triezvo a nezahrávajte sa so zlom. Veď je to hanba: niektorí z vás sa pokladajú za kresťanov, a pritom nemajú poňatia o základných pojmoch viery. Niekto by sa akiste mohol spýtať: Ako budú vzkriesení mŕtvi? Aké budú mať telo?" Detinská otázka! Odpoveď je jednoduchá. Keď semeno zapadne do zeme, vyklíči z neho nová rastlinka -- ono samo však zomrie, zanikne. Čo vyklíči zo semena, ani trošku sa mu nepodobá: zasial si suché zrnko pšenice alebo niečoho iného, ale životu skrytému v semene dá Boh novú, nádhernú podobu, nový tvar, aký sám určil. Z jedného semena vyrastie to, z iného ono. A práve tak, ako sú rôzne druhy semien a rastlín, odlišujú sa aj telá človeka a živočíchov: iné telo má ryba, iné vták. A od pozemských bytostí a tvarov odlišujú sa nebeské telesá krásou celkom iného druhu -- a dokonca medzi nimi vidíme rozmanitosť: inak svieti slnce, inak mesiac, zasa inak hviezdy a aj z nich každá má svoj osobitný lesk. Tak nejako si môžeme predstaviť aj vzkriesenie z mŕtvych. Telo, ktoré dostaneme pri vzkriesení, bude iné ako to naše doterajšie; toto zomrie, tamto bude žiť večne. To, ktoré vstane, bude sa skvieť nadpozemskou slávou. To terajšie je slabé, to budúce bude plné síl. Naše pozemské telo pochovajú, vstaneme v tele duchovnom. Lebo ako je telo hmotné, je aj telo duchovné. V prvej knihe Mojžišovej čítame, že Adam, prvý človek, sa stal živou bytosťou. Kristus -- posledný Adam -- je však viac, je oživujúcim duchom. Najprv je teda telo hmotné, potom nám Boh dá telo nové -- duchovné. Prvý človek pochádzal zo zeme, druhý bude pochádzať z neba. Ako potomkovia Adama máme teraz zemské telo, po vzkriesení budeme mať telo nebeské. A tak teda, ako sme doteraz obrazom zemského Adama, raz budeme obrazom Adama nebeského -- Krista. Chcem vám povedať, milí bratia, že naše pozemské telo z mäsa a krvi nie je spôsobilé pre Božiu ríšu, lebo je pominuteľné. Prezradím vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci dostaneme nové telo. Keď zaznie z neba signál posledného súdu, [52-53] v jedinom okamihu sa naše telo premení. Zosnulí kresťania vstanú v novom, nesmrteľnom tele a aj my ostatní, ešte živí, naraz dostaneme iné telo, neporušiteľné. Tak sa konečne splní dávne videnie proroka: Víťazstvo je dovŕšené, smrť navždy slávne zničená! Kde si sa podela, ó smrť, a kde zmizol tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech; jeho moc pochádza zo zákona. Boh nám však prostredníctvom Ježiša Krista umožňuje zvíťaziť nad obidvoma a za to mu nikdy nemôžeme byť dosť vďační. A tak, bratia, zostaňte pevní a nedajte sa otriasť v usilovnej práci na Božom diele. Vedzte, že nič z toho, čo ste vykonali pre Pána, sa vašou smrťou nestratí! Teraz ešte niekoľko slov k zbierke pre jeruzalemských kresťanov. Odporúčam vám rovnaký postup, aký som navrhol v Galácii. Vždy v nedeľu si doma odložte zo svojho týždenného príjmu toľko, koľko môžete ušetriť. Nečakajte s tým až na môj príchod, lepšie sa šetrí po čiastkach než naraz. Potom, keď prídem, napíšem k vášmu daru sprievodný list a spoľahliví posli, ktorých sami určíte, vezmú peniaze s listom do Jeruzalema. Ak bude treba, pripojím sa k nim aj ja. Zamýšľam k vám cestovať cez Macedónsko, kde by som sa nakrátko zastavil v niektorých kresťanských zboroch. U vás by som sa rád zdržal trošku dlhšie, možno celú zimu, kým sa zasa poberiem ďalej. Nechcem vás vidieť iba letmo, len tak prejsť cez Korint, dúfam, že Pán mi dovolí pobudnúť medzi vami dlhšie. V Efeze zostanem pravdepodobne až do Letníc, otvára sa mi tu široké pole práce, ale aj protivníkov je mnoho. Keď príde k vám Timotej, nech sa u vás cíti ako medzi svojimi, veď pracuje pre Pána rovnako ako ja. Je ešte mladý, to je pravda, ale preto by ním nemal nikto pohŕdať. Prijmite ho milo a pomôžte mu pripraviť sa na spiatočnú cestu. Budem ho čakať a teším sa na všetkých, ktorí prídu s ním. Brata Apola som dlho prehováral a prosil, aby odcestoval k vám s ostatnými, ale tentoraz cítil povinnosť zostať inde. Príde k vám hneď, len čo bude môcť. Bdejte, stojte verne pri svojom Pánovi, buďte mužní a silní. Nažívajte spolu v láske. Ešte jednu prosbu k vám mám. Pamätáte sa, že Štefan a jeho rodina sa prví v Grécku stali kresťanmi a svoj život zasvätili bratom. Vážte si ich, podobne aj všetkých, ktorí svoj čas a sily venovali našej spoločnej práci. Som veľmi rád, že Štefan, Fortunát a Achaikos prišli, aby mi svojou prítomnosťou vynahradili naše odlúčenie. Veľmi ma tým povzbudili, ako iste aj vás. Takých ľudí si treba vážiť. Kresťanské zbory v Ázii vás všetkých srdečne pozdravujú. Pozdrav vám posielajú aj Akvila s Priskou a všetci, čo sa u nich schádzavajú. Od všetkých tunajších bratov vám mám odovzdať úprimné pozdravy. Objímte sa a pobozkajte v kresťanskej láske. Napokon pripisujem pozdrav vlastnou rukou. Náš Pán sa čoskoro vráti! Kto ním pohŕda, toho stihne trest. Modlím sa, aby vás aj naďalej sprevádzala milosť Ježiša Krista. Zostávam s vami spojený v jeho láske. Milí bratia, tento list vám píšem ako z Božej vôle apoštol Ježiša Krista, spolu s bratom Timotejom. Adresujem ho vám do Korintu, ale určený je všetkým kresťanom v Grécku. Nech vás náš Otec Boh i Ježiš Kristus bohato obdarujú svojou milosťou a pokojom. Aký nevýslovne dobrý je náš Pán Boh. V ňom, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, máme nevyčerpateľný zdroj útechy a posily v skúškach a utrpeniach, takže aj iných môžeme tešiť a posilňovať, keď je to potrebné. Rovnakú pomoc, akú sme my prijali od Pána Boha, rozdávame iným okolo seba. Môžete si byť istí, že čím viac budeme trpieť pre Krista, tým hojnejšie nás zahrnie svojou útechou a povzbudí nás. Kristovo utrpenie je mojím každodenným chlebom, ale to všetko je pre vašu záchranu. A on mi každý deň dáva novú silu a pokoj -- a to nech aj vás posilňuje vo vašich skúškach. Ak prechádzate tým istým utrpením ako my, nebojím sa o vás, lebo zo zdroja našej útechy môžete čerpať aj vy. Nebudem pred vami, milí bratia, tajiť, že tu v Malej Ázii sme prežili azda najťažšie chvíle v živote. Už sa zdalo, že je s nami koniec, pripravovali sme sa na smrť. Cítim, že to muselo dôjsť tak ďaleko preto, aby sme sa už nespoliehali na nič iné len na Boha, ktorý má moc aj vzkriesiť mŕtvych. Vytrhol nás priam z náručia smrti a verím, že nie naposledy. Jednako vás prosím, aby ste na nás stále mysleli vo svojich modlitbách -- tým väčšmi budete potom Boha chváliť a ďakovať, že vás vypočul. S čistým svedomím môžeme povedať, že vo všetkom sme sa k vám správali úprimne, ako nás viedol Pán Boh, a na to sme hrdí. Nič sme nerobili z ľudskej vypočítavosti, ale z Božej milosti. To platilo vždy aj vo vzťahu k vám. Všetko, čo čítate v našich listoch, píšem z úprimného srdca. Dúfam, že raz celkom pochopíte, čo azda zatiaľ chápete iba čiastočne, a tak až Kristus znova príde, nebudeme sa musieť za seba navzájom hanbiť, ale, naopak, budeme môcť byť jeden na druhého hrdí. V tejto dôvere som vás chcel navštíviť už na ceste do Macedónska a potom sa vrátiť do Judska zase cez Korint. Prečo som svoj plán neskôr zmenil? Nebolo to z vrtkavosti ani z ľahkomyseľnosti. Keď raz niečo poviem, tak to tak aj myslím; nikdy nevravím áno, keď myslím nie, a naopak. Ani Boží Syn Pán Ježiš Kristus, tak ako sme vám rozprávali so Silvánom a Timotejom, nebol muž dvoch tvárí. Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku. Preto tiež, keď k modlitbe pripájame amen, vlastne si pripomíname, že Pán Boh už na ne v Kristovi odpovedal, a oslavujeme ho za to. Že ste v Kristu dostali ten istý nový život ako my, že v ňom dosiaľ pevne stojíme, to je len Božie dielo. To on nás urobil svojím vlastníctvom, poveril svojím posolstvom a dal nám svoju pečať -- Svätého Ducha -- ako záruku všetkého, čo ešte pre nás pripravil. Pán Boh vie, že to nebolo inak, ako vám tu píšem: Korint som sa nakoniec rozhodol vynechať iba preto, aby som vás ušetril stretnutia, ktoré by pre vás mohlo byť nepríjemné. Nie že by som vám chcel vyčítať nedostatky vo vašej viere -- v tej si stojíte dobre. Želal som si však, aby vám môj príchod priniesol iba radosť, a nie rozpaky. Ak by vám moja návšteva mala spôsobiť zármutok, nemohol by som sa ani ja tešiť z nášho stretnutia. Preto som vám aj minule písal, aby ste dali všetko do poriadku skôr, ako zasa prídem, aby už nič neskalilo našu radosť zo stretnutia. Pevne verím, že ma nesklamete, veď viem, že ani vás by netešilo, keby som k vám mal prísť skľúčený a bez radosti. Verte mi, písal som vám veľmi stiesnený, s veľmi ťažkým srdcom -- a prečo by som to nepriznal -- aj som si pri tom poplakal. Nechcel som vás raniť, ale naopak, ukázať vám, ako vrúcne vás mám rád a ako mi na vás záleží. Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale asi aj vám všetkým. Myslím, že už je potrestaný viac ako dosť; teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby nezatrpkol a neupadol do beznádeje. Prijmite ho zasa s láskou medzi seba. Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní. Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. Osobne pokladám tú vec už za vybavenú, ale ak to chcete vyslovene počuť -- tak áno, odpúšťam mu podľa Kristovho príkazu. Dbajme, aby sme zotrvávaním v hneve nepodľahli satanovi -- veď dobre vieme, o čo mu ide. Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre svoje posolstvo o Kristovi. Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s Títom, svojím milým spolupracovníkom. Nemal som pokoja, musel som sa s Troadčanmi rozlúčiť a pokračovať ďalej do Macedónska, aby som zistil, čo je s ním. Znova a znova musím ďakovať Bohu, že za každých okolností nám dáva víťaziť v Kristu a že poznanie Boha môžeme šíriť okolo seba ako vzácnu vôňu. My sme tou vôňou, ktorá je príjemná Bohu a ktorá sa rozlieva medzi všetkých ľudí, či už patria do tábora Božieho alebo Bohu nepriateľského. S ňou jedni vdychujú život a druhí smrť. Ale kto je takého poslania schopný? My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Našou cťou je vykonávať nezištne to, čo nám Pán Boh uložil ako Kristovým služobníkom s vedomím, že on nás stále vidí. Vyzerá to, ako keby sme stále dokazovali svoju dôveryhodnosť? Potrebujeme si azda ešte len získavať vašu dôveru, alebo od vás žiadať svedectvo o nej? Naším najlepším svedectvom ste predsa vy sami! Atrament a papier môžu klamať, ale ako zmenil Kristus vaše životy, to musí vidieť každý na vlastné oči. Vy ste Kristovým listom, ktorý sme písali nie perom, ale Božím Duchom; nie na papier, ale na živé ľudské srdcia. Nedovolil by som si takto hovoriť o sebe, keby som si nebol istý, že to všetko spôsobuje sám Pán Boh prostredníctvom Pána Ježiša Krista. Keby sme boli závislí iba od svojich vlastných schopností, neboli by sme schopní vykonať celkom nič. Ak predsa má naša práca nejaké výsledky, je to len z Božej moci. On nás urobil schopnými hlásať novú zmluvu, ktorú Boh s človekom uzatvára na jeho záchranu. Táto zmluva sa nezakladá na litere, ale na Duchu. Litera zabíja, ale Duch dáva život. Keď Mojžiš odovzdával izraelskému národu Božie zákony vytesané na kamenných doskách, na tvári sa mu skvel odlesk Božej slávy tak veľmi, že oči všetkých prítomných boli oslepené; a to išlo o zákony, ktorých nedodržiavanie sa trestalo smrťou. O koľko slávnejšia je zmluva, v ktorej Pán Boh teraz daruje človeku nový život prostredníctvom svojho Ducha! Ak vyhlásenie zákonov, ktoré odsudzovali, sprevádzal taký jas, s akou slávou musí byť spojená zvesť o tomto dare života! Popri nej aj Mojžišova svätožiara je ničím. Ak už to, čo bolo iba dočasné, bolo také slávne, o koľko slávnejšie bude to, čo trvá naveky. Keďže viem, že táto Božia sláva nie je pominuteľná, môžeme vystupovať s istotou a otvorenosťou. Mojžiš si pred ľuďmi zahaľoval tvár, aby nevideli, ako sa jej jas postupne stráca. [14-15] Mojžišov národ však postihla ešte iná slepota: dodnes, kedykoľvek sa v synagógach číta Starý zákon, zostáva im jeho pravý zmysel zahalený. Kto sa však vo svojej duchovnej biede obráti k Pánovi, tomu sa otvoria oči. Ten Pán je Duch, a kde vládne on, tam človek už nie je otrokom zákona. Na našej nezakrytej tvári sa odráža Božia sláva ako v zrkadle; sami sa tak postupne stávame jeho čoraz vernejším a krajším obrazom, tak ako nás mení a pretvára jeho Duch. Sám Pán Boh nám zo svojej milosti zveril poslanie, preto neklesáme na mysli. Svojich poslucháčov nezískavame pre kresťanstvo lacnými trikmi ani prekrucovaním Božieho slova. Hovoríme čistú pravdu, a preto nás prijme rád každý, kto skúma svoje svedomie pred Bohom. Ak naše posolstvo zostáva niekomu nezrozumiteľným, tak iba tým, čo sa rútia do záhuby. Zlo, ktoré ich ovláda, ich natoľko zaslepilo, že svetlo Božieho slova k nim neprenikne a nie sú schopní pochopiť zvesť o sláve Pána Ježiša Krista, v ktorom sa Pán Boh viditeľne stelesnil. Cieľom našich kázní nie je upútavať pozornosť na seba, ale na Krista Ježiša ako Pána. My sme iba služobníci, ktorí vám slúžia na jeho príkaz. Veď ten istý Boh, ktorý povedal: Nech je svetlo uprostred tmy," zažal svoje svetlo aj v nás, aby ľudia videli Božskú krásu, ktorá vyžaruje z Pána Ježiša Krista. My sme iba krehké nádoby, do ktorých Pán Boh vložil svoj nádherný poklad. Každý musí hneď poznať, že tá zvláštna moc nepochádza z človeka, ale z Boha. Hoci na nás útočia zo všetkých strán, nepodliehame. Niekedy sme zmätení a nevieme ako ďalej, ale nevzdávame sa. Prenasledujú nás, ale nie sme opustení. Ak nás zrazia až na zem, znovu vstaneme a ideme ďalej. Utrpenie a smrť sa nám nevyhýbajú, ako sa nevyhli ani Pánu Ježišovi. Dennodenne nám hrozí mučenícka smrť pre meno Pána Ježiša, ale práve v takej situácii sa v nás najzreteľnejšie prejavuje Ježišov život. Naším údelom je zomierať, aby ste vy žili. Pisateľ jedného zo žalmov vraví: Hovorím, pretože dôverujem v Božiu moc." To isté môžeme povedať o sebe aj my. Poznali sme Božiu moc, preto sa nedáme ničím odradiť od hlásania Božieho posolstva. Pán Boh vzkriesil z mŕtvych Pána Ježiša a nepochybujeme, že vzkriesi aj nás a že sa s vami u neho stretneme. Veď všetko to robíme iba pre vás. Čím viac vás získame pre Krista, tým viac hlasov bude potom Boha oslavovať. Preto sa netreba poddávať malomyseľnosti. Náš prirodzený život smeruje ku koncu, ale život, ktorý nám dáva Boh, sa obnovuje deň čo deň. Utrpenie, ktoré tu ešte teraz musíme znášať, dá sa vydržať a netrvá dlho. Zato radosť, ktorá nás očakáva, je väčšia, ako si vôbec môžeme predstaviť, ba je večná, bez konca. Naša budúcnosť sa nedá vidieť a nahmatať, lebo všetko hmotné je pominuteľné. My staviame na základoch neviditeľných, iba tie sú trvalé. Vieme predsa, že až zomrieme, znova ožijeme v krajšej, večnej podobe. [2-5] Túžime po tom, zároveň však váhame, lebo by sme sa radi vyhli umieraniu a vstúpili priamo do nesmrteľného života, na ktorý nás Pán Boh už teraz pripravuje: ako preddavok nám dal svojho Ducha. Preto sa môžeme s dôverou tešiť na náš nebeský domov; vo svojich telách tu vlastne žijeme v cudzine, ďaleko od svojej vlasti, kde nás čaká Pán Ježiš Kristus. Nevidíme ho, ale sme s ním spojení vierou. Preto v plnej dôvere a radi opustíme, hoci aj hneď teraz, toto telo, aby sme mohli byť doma u svojho Pána. Chceme však konať tak, ako sa jemu páči, už či to znamená zostať tu v cudzine, alebo odísť do svojej vlasti. Veď nakoniec sa všetci musíme postaviť pred Kristov súd, kde sa spravodlivo zhodnotí každý náš skutok -- dobrý i zlý. A práve táto bázeň pred Bohom nás núti presviedčať ľudí, aby verili v Pána Ježiša Krista. Boh naše pohnútky pozná a veríme, že ani vy nás nepodozrievate z nejakých bočných úmyslov. Nie, nejdeme sa znovu chváliť. Chceme vám iba ukázať, že sa za nás nemusíte hanbiť, a tak môžete zatvoriť ústa tým, ktorí taký dôraz kladú na vonkajší prejav namiesto na vnútornú hodnotu. Ak to prospeje Božej sláve, nech nás ľudia pokladajú aj za bláznov. Že v skutočnosti bláznami nie sme, to je užitočné zase pre vás. Vo všetkom, čo konáme, nás vedie Kristova láska. Je predsa zrejmé, že smrť toho, kto zomrel za všetkých, je to isté, ako keby všetci zomreli. A tak naše životy už nepatria nám, ale tomu, kto za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Neposudzujme preto už nikoho podľa vonkajších znakov. Aj my sme kedysi takto posudzovali Krista, ale teraz už tak nerobíme. Ak niekto odovzdal svoj život Kristovi, stal sa novým stvorením. Čo bolo predtým, pominulo, začalo sa niečo celkom nové. To všetko je z Boha, ktorý nás prostredníctvom Pána Ježiša Krista zmieril so sebou. A on nás poveril, aby sme do celého sveta niesli zvesť, že Boh v Kristu zmieril svet so sebou, odpustil ľuďom ich previnenia a neráta im viac ich hriechy. Ako Kristovi vyslanci vás preto vyzývame: Zmierte sa s Bohom! Lebo na toho, ktorý sa nikdy nedopustil ničoho zlého, vložil všetok náš hriech a jeho spravodlivosť preniesol na nás. Ako Boží služobníci vás naliehavo prosíme: nepremárnite milosť, ktorú ste dostali od Boha! Pán Boh vraví: V čase milosti som vypočul tvoju modlitbu a v deň záchrany som ti pomohol." Deň záchrany je dnes -- neprepaste ho! Nikomu nechceme svojím správaním dať dôvod na urážky, aby nevznikli nejaké pochybnosti o našom poslaní. Z celého nášho života má každý poznať, že stojíme v službách Božích. Preto sa neponosujeme na starosti, biedu alebo ťažkosti, bezsenné noci, ťažkú prácu a hlad, útoky nepriateľov, bitky a väznenie. Ako Boží spolupracovníci to všetko znášame bez reptania. Našou legitimáciou je bezúhonný život, trpezlivosť a prívetivosť za všetkých okolností a pravdivé poznanie. Všetky tieto schopnosti nám dáva Duch Svätý, navyše úprimnú lásku, pravdivé slová a Božiu silu pre hlásanie pravdy. Našou zbraňou v útoku i v obrane je dobré svedomie pred Pánom Bohom i pred ľuďmi. Stojíme verne pri Pánu Bohu, už či nás za to oslavujú, alebo nám nadávajú, či nám veria, alebo hovoria o nás, že sme podvodníci. Sme neznámi, a predsa o nás všetci vedia. Každý deň sa nad nami vznáša smrť, ale nikdy sme nežili plnšie. Bili ma až na smrť, a predsa ma nezabili. Stále nám hádžu polená pod nohy, ale o radosť nás tým nepripravia. Sme chudobní, a predsa rozdávame poklady nesmiernej ceny. Nemáme nič -- a predsa nám patrí všetko! Moji drahí priatelia, musel som vám to napísať tak, ako to cítim. Nič neskrývam ani neprikrášľujem. Nik vás predsa nemá väčšmi rád ako ja! Ak je medzi vami ešte nejaká prekážka, nie je to nedostatok mojej lásky k vám, ale vaše výhrady voči mne. Vravím vám to ako svojim vlastným deťom: opätujte moju lásku! Nespriahajte sa s neveriacimi. Čo môže mať spoločné svetlo s tmou, spravodlivosť s bezprávím? Je azda možné nejaké dorozumenie medzi Kristom a diablom? Viete si predstaviť pohanských bôžikov v kresťanskom chráme? A čo iné sme, ak nie chrám živého Boha? Boh povedal: Budem žiť uprostred nich a s nimi budem bývať, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom." A ďalej povedal: Oddeľte sa a odíďte od nich, preč od všetkého nečistého. Len tak vás prijmem za svojich, aby som bol vaším Otcom a vy mojimi synmi a dcérami," vraví všemocný Pán Boh. Pamätajte, moji milovaní, že tieto sľuby patria práve nám. Preto odstráňme všetko, čo znečisťuje telo alebo ducha. Berme vážne Božie slová a usilujme sa žiť tak, aby sme sa páčili Bohu. Dôverujte nám! Nikomu z vás sme neukrivdili ani neublížili, nikoho nenavádzali na zlé, nikoho neoklamali. Nechcem vám nič vyčítať, ozaj vás mám rád a na tom sa ani v živote, ani v smrti nič nezmení. Bezvýhradne vám dôverujem a som na vás hrdý; myšlienky na vás ma povzbudzujú, takže i pri všetkých ťažkostiach sa mám stále z čoho radovať. Ani príchod do Macedónska nám nepriniesol úľavu: okolo samý nepriateľ, vnútri nepokoj a neistota. Ale Boh vie potešiť skľúčených. Keď bolo najhoršie, vrátil sa Títus a vlial nám novú silu -- nielen svojou prítomnosťou, ale najmä správami, ktoré priniesol od vás. Rozprával o vašej ľútosti, o tom, ako sa tešíte na náš príchod, aj o vašej ochote postaviť sa za mňa. To ma nielen upokojilo, ale priam zaplavilo radosťou. Aj keď som sa vás svojím listom dotkol, predsa som rád, že som ho napísal. Najskôr som to takmer ľutoval, ale teraz vidím, že som urobil dobre, pretože ste predsa len zmenili stanovisko. Pán Boh použil bolesť ako liek na vašu nápravu, takže som vám nijako neublížil. Ľútosť podľa vôle Božej vedie človeka k zmene jeho postoja, a tým aj k záchrane. Na druhej strane zármutok bez Pána Boha človeka zabíja. Vidíte, ako vám tá horká pilulka pomohla! Preč je ľahostajnosť k hriechu. Konečne ste sa ho zľakli, zbridil sa vám a túžite rýchlo sa ospravedlniť a potrestať vinníka. Urobili ste pre nápravu všetko, čo ste mohli. Keď som ten list písal, nešlo mi ani tak o vinníka či postihnutého, ale chcel som sa presvedčiť, či vám na nás ešte záleží. Vďaka Bohu, nesklamal som sa. Ešte viac ma však potešilo, akú radosť z vás mal Títus. Nič som nemusel odvolávať z chvály, ktorú o vás počul odo mňa. Vždy som hovoril iba pravdu, aj Títus sa mohol teraz presvedčiť, že som nezveličoval. S akou starostlivosťou ste ho prijali a ako ochotne konali podľa mojich pokynov! Preto si vás zamiloval aj on. Som šťastný, že je medzi nami zase všetko ako predtým a že vám môžem aj naďalej úplne dôverovať. Musím vám teraz porozprávať, ako veľmi sa prejavila Božia milosť v kresťanských zboroch v Macedónsku. Hoci sa tam museli boriť s mnohými ťažkosťami a podstúpiť nejednu tvrdú skúšku, radosť veriacich bola taká veľká, že pri všetkej svojej chudobe zozbierali medzi sebou neuveriteľnú sumu peňazí. Nedávali iba to, čo im zvyšovalo, ale oveľa viac. Pokladali to za vyznamenanie, že sa mohli zúčastniť na zbierke pre jeruzalemských kresťanov. Ich obetavosť predstihla všetko moje očakávanie -- úplne sa oddali Pánu Bohu a v jeho mene aj nám. Preto sme požiadali Títa, ktorý u vás začal so zbierkou už skôr, aby k vám znova zašiel a pomohol vám toto dielo lásky zavŕšiť. Ako ste vo všetkom bohatí, vo viere, v slove, poznaní, v horlivosti aj v láske k nám, buďte bohatí aj v tomto diele lásky. Neberte to ako príkaz. Len by som si želal, aby ste dokázali svoju lásku rovnako horlivo. Určite ste nezabudli, čo pre vás urobil Pán Ježiš Kristus: sám bohatý, kvôli vám dobrovoľne vzal na seba chudobu, aby ste vy jeho chudobou zbohatli. Mali by ste teda tú myšlienku, ktorá sa zrodila u vás, dotiahnuť až do konca. Každý nech dá podľa toho, koľko má. Ak ste začali s takým nadšením, nepoľavujte a ochotne dávajte, koľko môžete. Kto nemôže dať viac, nech sa netrápi. Pánu Bohu záleží na ochote, a nie na veľkosti daru. Nejde o to, aby iným bolo dobre na váš účet. Ale ak sa vám teraz darí lepšie, rozdeľte sa s tými, čo sú v núdzi. Veď oni zasa môžu pomôcť vám, keď vy budete potrebovať. Tak bude každý mať práve toľko, koľko potrebuje, ako čítame v Písme o Izraelitoch, čo zbierali pokrm na púšti: Kto nazbieral mnoho, tomu nezvyšovalo, a kto nazbieral málo, nemal nedostatok." Som vďačný Bohu za to, že si vás Títus obľúbil rovnako ako ja. Môj návrh hneď prijal s radosťou, ale myslím, že by bol aj tak využil prvú príležitosť, aby sa znova vydal k vám. Posielam s ním ešte jedného brata, ktorého si pre jeho oddanosť v službe Pánu Ježišovi vážia vo všetkých zboroch. Vybrali ho, aby ma sprevádzal do Jeruzalema so zbierkou, ktorá má osláviť nášho Pána a verejne dokázať našu horlivosť v službe. Predíde sa tak prípadným neskorším dohadom, či ozaj všetky peniaze sa dostali ta, kde boli určené. Pán Boh vie, že nikomu z nás by ani na um neprišlo spreneveriť čo len jeden halier, ale aby sme vylúčili aj to najnepatrnejšie podozrenie, urobili sme to radšej takto. Dbáme o to, aby to bolo v poriadku nielen pred Bohom, ale aj pred ľuďmi. Sprevádza ich ešte jeden brat, ktorý sa už neraz osvedčil ako úprimný kresťan. Teší sa na vás, lebo som mu rozprával o vašom nadšení pomáhať iným. Prijmite ich teda všetkých prívetivo. Títus je v tejto veci mojím spoločníkom a spolupracovníkom. Je to môj najbližší spolupracovník. Druhých dvoch vyslali tunajšie zbory ako svojich najlepších predstaviteľov. Ukážte im, že všetky moje chvály na vás boli odôvodnené. Myslím, že o tejto pomoci jeruzalemskému zboru som sa ani nemusel toľko rozpisovať. Viem, že pre vás je to samozrejmé a v Macedónsku som hrdo vyhlasoval, že vy ste so zbierkou začali už vlani. Práve tá vaša horlivosť povzbudila mnohých z nich. Teraz k vám posielam týchto bratov, aby som sa presvedčil, či som vás neprechválil. Ako by sme potom vyzerali pred kresťanmi v Macedónsku, keby sa ukázalo, že som nemal pravdu? Musel by som sa prepadnúť od hanby -- a vy tiež! Preto som pokladal za potrebné poprosiť týchto bratov, aby zhromaždili všetky vaše príspevky ešte pred mojím príchodom, aby to potom nevyzeralo, že som ich prišiel vymáhať. Pamätajte však: skúpa sejba -- skromná žatva. Bohatú úrodu zožne ten, kto štedro seje. Každý nech dáva podľa toho, ako sa vo svojom srdci vopred rozhodol. Nikoho nenúťte, aby dal viac, ako sám chce. Boh nestojí o vynútené dary, ale miluje ochotného darcu. Boh má moc požehnať vás takou mierou, že vždy budete mať dosť nielen pre seba, ale ešte vám zvýši, aby ste mohli pomôcť tým, čo to potrebujú, ako sa hovorí v žalme: On rozsýpa štedro, chudobným dáva a jeho spravodlivosť trvá naveky. On, ktorý dáva roľníkovi chlieb i zrno, aby mohol zasiať, dá všetko potrebné na sejbu aj vám, aby ste zo žatvy mali čoraz viac pre seba i pre iných. Vo všetkom budete obohacovaní, aby ste mohli byť veľkoryso štedrí. A keď odovzdáme vaše dary tým, čo ich potrebujú, prebudíme v ich srdciach vďačnosť nielen voči vám, ale predovšetkým budú chváliť a velebiť Boha. A to je veľmi dôležité. Budú ďakovať Bohu za to, že slovo milosti a záchrany našlo vo vás taký ohlas. Budú sa za vás modliť a priľnú k vám vrelým bratským citom. Vďaka Bohu za Pána Ježiša Krista -- ten vzácny dar nad všetky dary! Ešte jednej veci by som sa chcel dotknúť -- týka sa to mojej vlastnej osoby a poviem to bez všetkej trpkosti a nevraživosti v duchu Kristovej lásky. Hovorí sa vraj o mne, že v listoch sa robím silným a smelým, ale keď som medzi vami, osobne som úbohý a pokorný. Prosím vás, nenúťte ma, aby som vás presvedčil, že mi nechýba odvaha na ráznejší postup proti tým, čo môjmu konaniu prisudzujú iba ľudské pohnútky. Áno, som iba obyčajný človek, ale svoje boje nevyhrávam vlastnou silou. Mám účinné Božie zbrane, schopné poraziť každého odporcu. Proti nim neobstojí nijaká namyslenosť ani najprefíkanejšia filozofia, ktorá popiera Božiu pravdu. Každého mysliaceho človeka vedú ku Kristovi ako ku konečnej odpovedi a zvrchovanej pravde. Ak sa rozhodnete spoločne pre poslušnosť, sme pripravení potrestať každého, kto nebude poslušný. Nedajte sa klamať vonkajškom. Ak si ktokoľvek z vás môže robiť nárok, že je Kristov, potom náš nárok nie je o nič menší -- skôr naopak! Navyše by som sa ešte mohol odvolávať na priame Božie poverenie. Ale nerád by som, aby sa zdalo, že vás chcem svojimi listami zastrašovať. Nevšímajte si jeho listy," vravia niektorí, je to iba plané vyhrážanie. Keď príde, sami poznáte, že sa ho netreba báť. Je nesmelý, a pritom slabý rečník." Uisťujem vás, že tentoraz budem taký prísny, aký som bol vo svojich listoch. Nijako sa nechceme merať s tými oslňujúcimi rečníkmi, ktorí vo svojich prejavoch vychvaľujú samých seba. Veď je to pochabosť -- byť sám sebe jediným meradlom a pokladať sa za vzor dokonalosti! My sa však nechceme chváliť väčšmi, ako je náležité. Naším cieľom je splniť úlohy, ktoré nám Pán Boh pridelil. K nim patrí aj naša práca v Korinte. Až do vášho mesta nás poslal Boh so zvesťou evanjelia, a nechceme ísť ďalej, ako nám určil. Ani sa nechceme chváliť cudzou prácou, ale veríme, že sa vaša viera upevní a vzrastie, posunie sa táto hranica ďalej a budeme môcť šíriť posolstvo o Pánu Ježišovi aj za vaše územie, až tam, kam dosiaľ nepreniklo. Rozhodne si však nechceme privlastňovať výsledky práce iných. Písmo nás učí, že sa nemáme chváliť svojimi úspechmi, ale tým, čo skrze nás vykonal Boh. Keď niekto vyhlasuje, aký je schopný, to ešte nič neznamená. Rozhodujúce je, o kom Boh vydá dobré svedectvo. Dúfam, že moje trochu nerozumné riadky nevyčerpali ešte všetku vašu trpezlivosť. Už iba chvíľočku, prosím vás. Mám vás totiž tak žiarlivo rád ako Boh. Akoby ste boli mojou jedinou dcérou, ktorú som zasľúbil jedinému mužovi -- Pánu Ježišovi Kristovi. Chcem mu ju priviesť čistú, nedotknutú. Teraz mi však srdce zviera úzkosť, aby vaša verná a čistá láska k nemu nebola zakalená a pošpinená, alebo aby celkom nezanikla. Viete predsa, ako prefíkane vedel satan zviesť Evu v raji! A vy tak pokojne dávate príležitosť každému, kto vám predkladá iného Krista ako my a vnáša medzi vás cudzieho ducha a šíri akúsi inú zvesť, ako ste počuli od nás. Myslím si, že nie som niečo menej ako títo veľkoapoštoli". Možno som slabší rečník, zato viem, o čom hovorím. O tom ste sa mohli mnoho ráz presvedčiť. Alebo je moja chyba v tom, že som si nedal za svoju kazateľskú službu zaplatiť? Že som sám seba ponižoval, aby som vám pomohol dostať sa vyššie? Môj pobyt u vás hradili iné kresťanské zbory, ich som okrádal", len aby som vám nebol na ťarchu. A aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nebol som nikomu na ťarchu. Veď v čom som mal nedostatok, doplnili kresťania z Macedónska. Nič som od vás nevzal a ani v budúcnosti nevezmem. A ako že slúžim Kristovej pravde -- tak a nie inak to budem robiť po celom Grécku. Prečo? Azda preto, že vás nemám rád? Boh vie, že mám! Chcem vám i naďalej slúžiť bez akejkoľvek odmeny, aby tí ľudia nemohli tvrdiť, že sú takí ako my. Veď sú to podvodníci, falošní apoštoli, ktorí sa iba vydávajú za Kristových apoštolov. Netreba sa tomu, pravda, čudovať, veď aj satan na seba často berie anjelskú podobu. Nie div, že jeho pomáhači sa vydávajú za Božích služobníkov. Ale spravodlivá odplata ich neminie. Verte mi, že to mám v hlave v poriadku. A ak nie, ako niektorí vravia, prečo by som sa aj ja raz nemohol pochváliť tak ako oni a porozprávať vám o svojich prednostiach? Ako kresťanovi by mi to bolo, pravda, proti mysli, ale ako údajný blázon si to hádam môžem dovoliť. Keď sa toľkí chvália vonkajšími vecami, pochválim sa aj ja. Vy ste predsa takí múdri, že viete byť aj k bláznovi zhovievaví. Strpíte, že vás tyranizujú a vydierajú, že vami pohŕdajú a šliapu po vás. Nuž áno, priznávam, že v tomto akoby sme boli naozaj slabí. A aké sú ich ďalšie prednosti? Starobylý pôvod? Prepáčte nerozumnému, ale môj nie je horší! Náboženské vzdelanie? Ani v tom nezaostávam. Vyhlasujú sa za Kristových služobníkov? Keď sa už tak nerozumne chválim, potom aj v tom sa im viac ako vyrovnám. Kto vynaložil pre Krista viac úsilia? Kto bol viackrát vo väzení, viackrát týraný, viackrát riskoval svoj život? Päť ráz mi dali Židia naložiť tridsaťdeväť rán korbáčom na holý chrbát, trikrát ma zbili palicami, raz dokonca kameňovali. Trikrát som zažil stroskotanie lode a z toho raz som noc a deň strávil vo vlnách mora. Často som bol na cestách -- ohrozovaný rozvodnenými riekami, lupičmi, vlastnými súkmeňovcami i pohanmi. Smrť mi hrozila v rozbesnených davoch i na ľudoprázdnych púšťach, na rozbúrenom mori, ba aj medzi falošnými bratmi. Viem, čo sú to bezsenné noci a smrteľná únava, mučivý hlad a smäd, čo je to na kosť premrznúť a nemať sa kde zohriať. A navyše stále starosti o kresťanské zbory. Odmietol som azda niekedy pomôcť niekomu, koho ťažilo svedomie? Netrápil som sa vari, keď niekto zakolísal vo viere? Ak už sa teda mám chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. On -- večná sláva jeho menu -- vie, že neklamem. V Damasku dal miestodržiteľ kráľa Areta strážiť mestské brány, aby ma chytil. Dal som sa teda spustiť v koši po lane otvorom v mestských hradbách, a tak som z tej pasce vyviazol. A keď sa už chválim -- hoci to nie je na nič dobré -- porozprávam ešte o videniach a zjaveniach od Pána. Pred štrnástimi rokmi som bol vo vytržení vzatý do neba. Či to bolo videnie alebo skutočnosť, na to sa ma nespytujte, to vie len Boh. Ale tak či onak bol som v raji a počul som ohromujúce veci. Nedá sa to vysvetliť ani opísať. Takýto zážitok, to už by bol dôvod na chválu; ja radšej budem mlčať a poukazovať na svoju slabosť. Mohol by som sa chváliť ešte aj inými vecami a nebola by to chvála neoprávnená, ale nech ma každý posudzuje iba podľa toho, čo na mojom živote vidí a v mojom posolstve počuje. Pán Boh mi toho ukázal toľko, že bolo treba pridať aj jedno trápenie, aby som nebol príliš namyslený: je to bolesť, ktorá mi ako satanov posol má stále pripomínať, že som iba smrteľný ľudský červiačik. Trikrát som Pána prosil, aby ma od toho oslobodil, ale on odmietol. Som s tebou, viac ti netreba," odpovedal. Moja moc sa prejaví práve v tvojej slabosti." A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby na mne spočinula moc Kristova. Neprekáža mi ani slabosť, ani príkorie, ani bieda, prenasledovanie a iné ťažkosti, lebo tým všetkým slúžim Kristovi. Veď práve, keď som slabý, som silný. Teraz som sa teda predstavil ako naozaj veľmi nerozumný človek. Ale sami ste ma prinútili. Či nebolo skôr vašou povinnosťou zastať sa ma? Aj keď nič neznamenám, nie som nič menej ako tí veľkoapoštoli". Keď som bol medzi vami, poskytol som vám dosť dôkazov na to, že ma poslal Boh; trpezlivo som medzi vami konal to, čo mi uložil, a neboli to maličkosti, ale divy a zázraky. Iba v jednej veci som vás ukrátil" oproti kresťanom na iných miestach: že som od vás nežiadal hmotnú podporu. Túto nespravodlivosť mi teda prepáčte. Teraz vás chcem navštíviť už po tretí raz. Ani tentoraz od vás nič nežiadam. Bez vašej podpory sa môžem obísť -- ale vás samých sa vzdať nemôžem. Veď rodičia majú živiť deti, a nie sa dať od nich vydržiavať -- a vy ste moje deti. Rád sa pre vás zrieknem všetkého, aj sám seba, ak vám to bude na úžitok. Ale ako sa zdá, prejavy mojej lásky sa u vás stretávajú skôr s opačným ohlasom. Aj to vraj u vás počuť, že som prešibaný a že som vás dobehol. Ako je to teda, spytujem sa. Chcel azda od vás niečo niektorý z bratov, ktorých som k vám poslal? Ťažil z vašej pohostinnosti azda Títus alebo niekto z jeho sprievodu? Nepridŕžal sa azda rovnakých zásad ako ja? Tak vidíte! Konáme v tom istom duchu, ktorý spravuje každý náš čin -- nie v náš, ale vo váš prospech. Nemyslite si, že sa tým usilujem znova sa dostať do vašej priazne. Boh je mi svedkom, že mi ide ozaj o vaše dobro, o váš duchovný rast -- a nie o získanie priaznivého postavenia. Obávam sa, aby som vás nenašiel, až zase prídem, takých, akých by som nechcel, a vám zase aby som sa nevidel takým, akým vy ma nechcete mať. Nerád by som sa stretol s hádkami a závisťou, s urážlivosťou a ohováraním, vzájomným osočovaním, nadutosťou a roztržkami. Nechcel by som, aby ma Boh pred vami pokoril tak, že by som musel plakať a nariekať nad niektorými, ktorí namiesto toho, aby sa kajali zo svojich pádov, pokojne hrešia ďalej a vy sa iba prizeráte, ako medzi vami prekvitá nemravnosť a bezuzdné vášne. Toto bude už moja tretia cesta k vám. A vy viete, že každá výpoveď musí byť potvrdená dvoma alebo tromi svedkami. Ja som už dvakrát dotyčné osoby napomínal. Teraz ich varujem znova a súčasne aj všetkým ostatným pripomínam, čo som povedal pri svojej druhej návšteve: až prídem nabudúce, nikoho už neušetrím. Potom dostanete dôkaz, že zo mňa hovorí Kristus, ktorý sa vám nepredstaví ako slaboch, ale ako vládca. Zomrel na kríži ako bezmocný človek, ale teraz z moci Božej žije! Sme iba slabí ľudia, ale presvedčíte sa, že tá istá moc, ktorá vrátila život Kristovi, je aj v nás. Skúmajte svoje vnútro, či ste naozaj kresťanmi. Skúška je jednoduchá: prejavuje sa vo vašom živote Kristus? Dúfam, že na nás moc Kristovu poznáte. Modlíme sa však, aby ste nevykonali nič zlé nie z ohľadu na nás, preto, aby sa ukázalo, že my máme pravdu. Ide nám o to, aby ste konali správne, aj keby sme my neobstáli. Veď proti pravde nič nezmôžeme, ale iba v mene pravdy. A tak sa radujeme, že kým sme my slabí, vy ste silní. A modlíme sa, aby ste všetko zasa dali u vás do poriadku. Tento list píšem s jediným zámerom -- aby som nemusel, až k vám prídem, tvrdo použiť moc, ktorú mi dal Pán na to, aby som cirkev budoval, a nie boril. Tak dovidenia, moji drahí! Buďte radostní, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa, žite v jednomyseľnosti a vo vzájomnom pokoji a Pán Boh, prameň lásky a pokoja, bude s vami. Objímte sa vzájomne v kresťanskej láske. Celá tunajšia cirkev vás pozdravuje. Nech vás sprevádza milosť nášho Pána Ježiša Krista. Božia láska a jeho Svätý Duch nech vás napĺňajú. Moji milí bratia v Galácii, prijmite odo mňa i od všetkých, ktorí sú tu so mnou, pozdrav so želaním Božieho pokoja a milosti. [2-3] Píšem vám ako apoštol, ktorého do tejto služby povolal nie človek alebo nejaká organizácia, ale sám Ježiš Kristus a Boh Otec, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. On sa za nás obetoval podľa Božej vôle, a tak nás vytrhol z tohto zlého sveta. Jeho chceme chváliť a oslavovať naveky. Veľmi sa čudujem, bratia, ako rýchlo ste sa dali zviesť falošným evanjeliom. Pamätajte, že niet inej cesty, ako je tá, ktorú vám ukázal Kristus. Nedajte sa mýliť tými, čo sa usilujú jeho učenie prekrúcať. [8-9] Stihne ich prísny Boží trest, nech by to bol ktokoľvek, hoci aj anjel z neba. Ozaj si myslíte, že sa usilujem, aby som si získal vašu priazeň? Len Bohu sa chcem ľúbiť, inak by som nebol služobníkom Kristovým. Ubezpečujem vás, bratia, že to, čo som vám zvestoval, nie je ľudský výmysel. Sám Ježiš Kristus sa mi zjavil a poveril ma týmto posolstvom. Vy predsa viete, ako som sa správal ešte ako Žid, ako som prenasledoval kresťanov a usiloval sa ich vyhubiť. Nebolo v tom čase horlivejšieho a pravovernejšieho Žida ako ja. Ale Boh si ma dávno pred mojím narodením vo svojej nepochopiteľnej milosti vyvolil, aby mi zjavil pravdu o svojom Synovi, a prikázal mi, aby som niesol toto posolstvo do celého sveta, aj pohanom. Vtedy som sa neradil s ľuďmi, ba ani za apoštolmi do Jeruzalema som nešiel. Odišiel som do Arábie, potom som sa zase vrátil do Damasku. Až po troch rokoch som sa vypravil do Jeruzalema, aby som sa osobne zoznámil s Petrom. Pobudol som u neho dva týždne, ale okrem Jakuba, Ježišovho brata, som sa s inými apoštolmi nestretol. Tak to skutočne bolo. Boh mi je svedkom, že neklamem. Potom som putoval do Sýrie a Cilície, ale v Judsku ma kresťania ešte stále osobne nepoznali. Vedeli iba, že niekdajší nepriateľ a prenasledovateľ kresťanov teraz zvestuje to, proti čomu kedysi tak kruto vystupoval. A chválili za to Boha. Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom. Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, čo učím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky. Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezať. Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepáčil náš kristovsky slobodný postoj voči nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobiť otrokmi starých príkazov a zákazov, ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútiť, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení. Ani nikto z predstaviteľov cirkvi nepokladal za potrebné dodávať niečo k tomu, čo som vás učil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní. Naopak, keď Peter, Jakub a Ján, stĺpy kresťanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi, podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. Pokračujme ďalej v našej práci," povedali. Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!" Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. A to i mne vždy ležalo na srdci. Keď však Peter prišiel do Antiochie, musel som ho verejne pokarhať, pretože si to ozaj zaslúžil. Prišli k nám totiž niektorí bratia od apoštola Jakuba z Jeruzalema, ktorí veľmi úzkostlivo dbali na dodržiavanie obriezky a iných Mojžišových zákonov. Predtým Peter pokojne stoloval s neobrezanými kresťanmi. Teraz sa však zľakol, čo by na to povedali tí pravoverní", a začal sa od nich izolovať. Po ňom sa takisto správali aj ďalší kresťania zo Židov, dokonca aj Barnabáš sa dal strhnúť týmto pokrytectvom. Keď som to videl, hneď mi bolo jasné, že to nie je v súlade s evanjeliom. Preto som povedal Petrovi verejne pred všetkými: Ty si rodom Žid, ale zákon už dávno nedodržiavaš. Prečo chceš zrazu svojím správaním nútiť bratov z pohanov, aby zachovávali židovské predpisy? My obaja sme síce rodom Židia, ale ako kresťania vieme, že ospravedlnenie nedosahujeme plnením nariadení zákona, ale iba vierou v Ježiša Krista. Skutky podľa zákona nikoho pred Bohom neospravedlnia. My sa teda usilujeme, aby sme boli ospravedlnení v Kristu. Ale ak by sa ukázalo, že viera v Krista na ospravedlnenie nestačí, že je nevyhnutné dať sa aj obrezať a dodržiavať celý zákon, či by to neznamenalo, že viera v Krista nás vlastne zahubila? Sami vidíte, aký by to bol nezmysel! Veď by som hrešil, keby som teraz podporoval to, proti čomu som až doteraz hovoril! Zákon ma totiž odsúdil na smrť a rozsudok bol vykonaný; to znamená, že môj starý život sa skončil a ja žijem teraz novým životom pre Boha. S Kristom som bol ukrižovaný aj ja. Žijem síce, ale to už nie je môj život, to vo mne žije Kristus. Zmysel tomuto životu dáva viera v Božieho Syna, ktorý ma miloval a obetoval sa za mňa. Nepohŕdam touto Božou milosťou. Keby totiž na ospravedlnenie stačilo plniť nariadenia zákona, bola by obeť Pána Ježiša Krista zbytočná. Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži? Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia? Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky? Toľko ste vytrpeli pre Krista -- bolo to azda všetko nadarmo? Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení? Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého." To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám. Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy. Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním. Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona." Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery. Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život. Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky -- teda naše prekliatie -- na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve." Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého. Bratia, veď sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušiť, alebo k nemu niečo pridať. Boh sa zaviazal sľubom Abrahámovi a jeho potomkovi -- všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, teda o celom židovskom národe, ale o jedinom potomkovi, a tým sa myslí Kristus. A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsať rokov neskôr, nemôže zrušiť tento závet, sľub daný Abrahámovi, ktorým sa viera stáva rozhodujúcou pre získanie večného života. Keby sa totiž večný život dal získať plnením ustanovení zákona, nemusel Boh Abrahámovi nič sľubovať. A on tak predsa urobil. Načo bol potom ešte potrebný zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. A mal platiť iba dovtedy, kým príde ten ohlásený Abrahámov potomok -- Kristus, na ktorom sa Božie zasľúbenie malo naplniť. Zákon priniesli ľuďom anjeli prostredníctvom Mojžiša, no s Abrahámom hovoril Boh osobne, bez prostredníka. Znamená to, že Božie zasľúbenia a Boží zákon sú azda v rozpore? Určite nie! Keby tu bol zákon, ktorý by mohol dať večný život, potom by ozaj bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie plnením zákona. Podľa Písma sme však všetci v zajatí hriechu a jedine viera v Ježiša Krista nás môže z tohto otroctva vyslobodiť. Zákon nás strážil ako zajatcov a bol naším vychovávateľom, kým neprišiel Kristus, dávno zasľúbený Záchranca. Keď však prišiel Kristus a my sme skrze vieru v neho dosiahli ospravedlnenie, nepodliehame už v tomto prísnemu vychovávateľovi, pretože v Kristovi sme sa stali deťmi Božími. Všetci, ktorí ste v krste vyznali svoju vieru v Krista, ste s ním spojení. Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A tak, ak ste Kristovi, ste aj ozajstnými potomkami Abraháma a všetky Božie zasľúbenia, dané Abrahámovi, patria aj vám. Veď aj s dedičstvom je to tak, že kým dedič nie je plnoletý, nieto rozdielu medzi ním a sluhom, hoci mu patrí všetko. Musí poslúchať svojich poručníkov a správcov otcovho majetku až do času, ktorý otec určil. Takisto aj my. Ako nedospelí boli sme vydaní všetkým mocnostiam a tlakom tohto sveta, ale keď nadišiel určený čas, poslal Boh svojho Syna. Narodil sa ako každý iný človek a ako taký sa musel podrobovať zákonu, aby nás, ktorí sme boli otrokmi zákona, mohol oslobodiť, a tak aby nás Boh mohol znova prijať za svoje deti. A keďže sme Božími deťmi, dal nám Boh do srdca aj Ducha svojho Syna, takže s ním môžeme volať Boha svojím Otcom. Nie sme už otrokmi, ale Božími deťmi, a ako takí aj dedičmi jeho kráľovstva. Kým ste ešte nepoznali Boha, slúžili ste bohom, ktorých si ľudia vymysleli sami. Ale teraz, keď ste našli Boha, alebo skôr, keď on našiel vás, ako je možné, že sa zase chcete vracať k tomu úbohému náboženstvu nespočetných príkazov a zákazov a stať sa ich otrokmi? Prečo pripisujete taký význam dodržiavaniu židovských sviatkov? Bojím sa o vás. Azda len všetka práca, ktorú som u vás vykonal, nebola zbytočná. Prosím vás, bratia, usilujte sa ma pochopiť, ako aj ja chápem vás. V ničom ste mi neublížili. Keď som vám prvý raz hovoril o Kristovi, neprekážala vám moja telesná slabosť. A hoci moja choroba mohla vo vás vzbudzovať ošklivosť, neodvrátili ste sa odo mňa s pohŕdaním, ale prijali ste ma ako Božieho posla, ba priam ako samého Ježiša Krista. Akí ste boli vtedy šťastní. Veď keby to bolo možné, vlastné oči by ste si boli vylúpili a darovali ich mne! A teraz iba zato, že vám hovorím pravdu, stal som sa vaším nepriateľom? Falošní učitelia, ktorí sa tak horlivo uchádzajú o vašu priazeň, to s vami nemyslia dobre. Chcú nás rozdeliť, získať vás pre seba. Ich horlivosť by bola chvályhodná, keby šlo o dobrú vec, a to nielen vtedy, keď som u vás. Deti moje, som vaším duchovným otcom a trpím pre vás, ako keď žena privádza na svet dieťa, aby som váš život formoval na Kristov obraz. Ako rád by som bol teraz medzi vami a našiel pre vás to pravé slovo, lebo už naozaj neviem, ako vás vyviesť z bludu. Počujte vy, čo si myslíte, že je nevyhnutné dodržiavať predpisy židovského zákona, aby ste mohli byť spasení! Či nechápete, aký je ich skutočný význam? V Mojžišových knihách sa píše, že Abrahám mal dvoch synov: jedného so svojou otrokyňou, druhého s manželkou. Prvý sa narodil z vôle Abraháma, druhý však podľa Božieho zasľúbenia. Táto skutočná udalosť je alegóriou: dve ženy tu predstavujú dve zmluvy. Otrokyňa Hagar zmluvu z hory Sinaj a v našej alegórii predstavuje Jeruzalem, matku Židov", ktorí plnením predpisov zákona chcú byť spravodliví pred Bohom, a tak zostávajú otrokmi zákona i so svojimi deťmi. Abrahámova manželka Sára je však obrazom nebeského Jeruzalema, Kristovej cirkvi, novej zmluvy, ktorú Boh uzavrel s človekom prostredníctvom Ježiša Krista. O Sáre povedal Izaiáš: Raduj sa, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj ty, ktorá si nemala deti. Lebo viac potomkov dá Boh tebe, opovrhnutej a poníženej, ako tej, ktorá má muža." Týmito potomkami sme my, bratia, sme ako Izák deťmi zasľúbenia. Ale ako už vtedy syn narodený z otrokyne prenasledoval toho, ktorý sa narodil podľa zasľúbenia, tak je aj dnes. Čo však vraví Písmo? Vyžeň otrokyňu aj jej syna. Lebo syn otrokyne nebude dedičom spolu so synom slobodnej!" Bratia, my nie sme synmi otrokyne, nemanželskými deťmi, sme zákonnými deťmi a dedičmi. Kristus nám vydobyl slobodu. Žite preto slobodne a nedajte sa zase sputnávať otrockým jarmom ceremónií a predpisov. Ja Pavol vám vravím: Ak sa dávate obrezávať podľa židovského zákona, nie je vám nič platná obeť Pána Ježiša. Znova zdôrazňujem jednému každému z vás: Kto sa dáva obrezať, musí dôsledne plniť celý židovský zákon. Ak chcete obstáť pred Bohom svojimi skutkami, ste odlúčení od Krista a nemôžete sa dovolávať Božej milosti! Ale my smieme v Božom Duchu vierou dúfať v to, že Kristova smrť nás ospravedlnila a zmierila s Bohom. A tak obriezka ani iné židovské obrady nám už nemusia robiť starosti. Dôležitá je jedine viera, ktorá sa prejavuje nesebeckou láskou. Bratia, veď ste tak dobre začali svoj duchovný život! Kto vás tak zmámil, že ste opustili pravdu? Iste nie Boh, ktorý vás povolal na cestu viery! Viete, že trocha kvasu stačí, aby skvasilo celé cesto. Tak aj jediný človek môže nesprávnymi výkladmi rozrušiť celé vaše spoločenstvo. Ja však dôverujem Bohu a verím, že sa vrátite k tomu, čo som vás ja učil. Ten však, kto vnáša medzi vás zmätok a rozdelenie, neujde trestu, nech je to ktokoľvek. Niektorí ľudia vravia, že aj ja som nútil veriacich z pohanov, aby sa dali obrezať. Prečo by na mňa potom Židia útočili? Veď tak by už nebol nijaký dôvod urážať sa nad mojím posolstvom, že viera v Ukrižovaného stačí na spasenie. Nech tí, čo vás znepokojujú kvôli obriezke, sa dajú hneď aj vykastrovať! Milovaní bratia, Kristus vám daroval slobodu. To však neznamená, že by ste mali teraz užívať a konať všetko, čo sa vám len zachce, ale v láske si navzájom pomáhajte. Veď celý zákon sa dá zhrnúť do jedinej vety: Miluj svojho blížneho ako seba samého! Ak sa však namiesto toho hryziete a žeriete, dajte pozor, aby ste sa navzájom nevyhubili a všetci nezahynuli! Radím vám: dajte sa viesť Duchom Svätým, tak odoláte svojim sebeckým túžbam a telesným žiadostiam. Lebo človek od svojej prirodzenosti lipne k tomu, s čím Boží Duch nemôže súhlasiť, a nakoniec vykoná to, čo sám nechcel. Ak vás však ovláda Duch Svätý, neprehrešíte sa proti zákonu. U toho, kto sa dáva viesť telesnými túžbami, prejavujú sa tieto skutky: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, [20-21] modlárstvo, čarodejníctvo, nepriateľstvo, sváry, hádky a intrigy, závisť, nenávisť, opilstvo, obžerstvo a im podobné necnosti. Už raz som povedal a opakujem znova, že tí, ktorí takéto veci robia, nevojdú do kráľovstva Božieho. Ovocím Ducha Svätého však je: láska a radosť, pokoj a trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, nežnosť a sebaovládanie. Kto takto žije, nepríde do konfliktu so zákonom. Tí, ktorí sú Kristovi, nechali svoje prirodzené zlé žiadosti a vášne zomrieť s ním na kríži. V Duchu Svätom sme získali nový život, a to musí byť zjavné v každom našom konaní. Kde vládne Duch Svätý, tam márnivosť, vzájomné osočovanie a závisť nemajú miesto. Bratia, ak by sa stalo, že niekto z vás podľahne pokušeniu a zhreší, usilujte sa vy, ktorí ste vedení Božím Duchom, priviesť ho späť na pravú cestu, no nie povýšenecky, ale mierne, láskavo. Pamätajte, že aj vám sa to môže stať. Preto si pomáhajte navzájom niesť svoje bremená. Tak naplníte Kristov zákon lásky. Ak si však niekto myslí, že je viac ako ten druhý, klame sám seba. Skúmaj kriticky svoje vlastné konanie, či je ozaj hodné chvály, a zistíš, že nemáš prečo vyvyšovať sa nad druhého, ak si aj trocha lepší ako on. Každý sa bude zodpovedať pred Bohom sám za seba. S tými, ktorí vás vyučujú Božím cestám, sa ochotne deľte so všetkým, čo máte. A nemýľte sa! Bohu sa nikto nebude posmievať. Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Kto všetko svoje úsilie zameriava na uspokojenie svojich telesných túžob, ženie sa do záhuby, lebo telo je smrteľné. Kto však svoje úsilie venuje budovaniu kráľovstva Ducha, získa večný život, lebo Duch je večný. Nedajme sa premôcť únavou, keď zasievame dobré semeno. Ak vytrváme, čaká nás slávna žatva. A tak kým môžeme, preukazujme skutky lásky všetkým, najmä tým, s ktorými nás spája viera v Pána Ježiša Krista. Končím tento list vlastnou rukou, ako môžete poznať podľa veľkého písma. Tým, ktorí vás nútia dávať sa obrezať, ide len o to, aby získali priazeň Židov a aby ich neprenasledovali, že sa priznávajú k ukrižovanému Kristovi. Sami však, hoci obrezaní, neplnia všetky ustanovenia zákona, chcú len, aby ich Židia chválili, že získali nových prívržencov zákona. Mne je však takáto chvála cudzia. Ja sa chválim iba krížom Pána Ježiša Krista, na ktorom s ním zomrel svet pre mňa a ja pre svet. Lebo pred Bohom nič nezaváži, či som obrezaný, alebo nie. Dôležité je iba to, či som sa stal v Kristu novým človekom, či žijem novým životom. Kto sa spravuje týmto pravidlom, patrí k Božiemu vyvolenému ľudu, ktorému Boh dáva svoj pokoj a milosrdenstvo. Nech ma už nikto netrápi týmito problémami. Dosť som už vytrpel v práci pre Krista; svedčia o tom aj jazvy na mojom tele. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech zostáva so všetkými vami, milí bratia! Milí bratia, stále verní Pánovi! Ja Pavol, ktorého si Boh vyvolil za apoštola Ježiša Krista, želám vám milosť a pokoj. Chválime Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista za všetko požehnanie, ktorým nás obdaril v duchovnom živote preto, že patríme Kristovi. Už dávno pred stvorením sveta si nás Boh vyvolil za svoje deti prostredníctvom obete Pána Ježiša a vo svojej láske sa rozhodol urobiť nás svätými a nepoškvrnenými v jeho očiach. [5-7] Vďaka Bohu za jeho nekonečnú dobrotu a priazeň, ktorú nám preukázal vo svojom milovanom Synovi. Jeho dobrota je taká nesmierna, že nám pre jeho obeť odpustil všetky hriechy a zachránil nás od smrti, zahrnul bohatstvom svojej milosti a obdaril nás múdrosťou a rozumnosťou vo všetkom. Boh nám odhalil svoj tajný zámer, ktorý si vo svojej prezieravosti predsavzal už pred stáročiami, že v stanovený čas zhromaždí všetko a všetkých na nebi aj na zemi pod vládou Kristovou. A tak si nás Boh presne podľa svojho rozhodnutia urobil svojím majetkom a vyvolil si nás hneď na počiatku, aby sme mu patrili. Boží zámer je, aby sme ho chválili a zvelebovali za všetko, čo urobil pre nás, ktorí sme už skôr založili svoju nádej v Krista. Jeho zásluhou ste do tohto zámeru boli zahrnutí aj vy, keď ste počuli zvesť o spasení a uverili ste jej. Na dôkaz toho vám Boh vtisol svoju pečať, totiž dal vám Ducha Svätého, ktorého sľúbil už dávno. Jeho prítomnosť v nás je zárukou, že Boh nám skutočne dá všetko, čo sľúbil. Je to aj akási pečať, že sme jeho vlastníctvom a že si nás vezme k sebe. Môžeme ho za to nechváliť a neoslavovať? Práve preto odvtedy, ako som počul o vašej viere v Pána Ježiša aj o vašej láske k všetkým jeho vyznávačom, neprestávam za vás vo svojich modlitbách ďakovať Bohu. Prosím slávneho Otca nášho Pána Ježiša Krista o múdrosť pre vás, aby ste dokonale pochopili, kto je Kristus a čo všetko pre vás vykonal. Modlím sa, aby vaše srdce ožiaril odlesk slávnej budúcnosti, do ktorej sme pozvaní, a aby ste pochopili, vy, ktorí patríte Kristovi, aké nesmierne bohatstvo nám slávny Boh dáva. Veď všetko, čo patrí Bohu, je aj vaše! A prosím aj o to, aby ste sa presvedčili, aká neuveriteľne veľká je moc, ktorá vo vás pôsobí. Je to tá istá moc, ktorá vzkriesila Krista z mŕtvych a vyzdvihla ho vysoko nad všetkých kráľov a vlády, nad veliteľov a diktátorov, až na čestné miesto po Božej pravici. Jeho sláva nemá obdoby v minulosti a nebude mať ani v budúcnosti. Boh mu všetko podriadil a urobil ho hlavou cirkvi. Cirkev je jeho telom, naplnená ním samým, pôvodcom a darcom všetkého. Kedysi ste boli mŕtvi, navždy odsúdení pre svoje hriechy. Šli ste spolu s davom a ako ostatní boli ste ponorení do hriechu, poslúchali ste satana, veľké knieža mocnosti, čo sa rozprestiera nad svetom a doposiaľ pôsobí v ľuďoch, ktorí sa Bohu vzpierajú. Práve takí sme boli aj my. Žili sme podľa vlastnej vôle, pre svoje vlastné sebecké záujmy a podliehali sme vášňam a nečistým myšlienkam. Boli sme zlí od počiatku, lebo sme sa už narodili so zlou povahou, a preto sme boli tak ako ostatní vystavení Božiemu hnevu. Ale Božie milosrdenstvo je veľké. Pre naše hriechy boli sme v Božích očiach mŕtvi. A predsa nás tak veľmi miloval, že spolu s Kristom nám daroval nový život -- spasení ste jedine z Božej milosti. Skrze vieru v Krista sme premohli smrť a získali sme miesto v Božom kráľovstve. Takto chce Boh svojou láskou k nám, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi, ukázať aj pre budúce veky, aká nekonečne veľká je jeho milosť. Boli ste teda spasení iba z milosti, tým, že ste uverili v Krista. A ani táto viera nepochádza z vás. Je to Boží dar. Spasenie nie je odmena za naše dobré skutky, ktoré konáme. Nik sa nemôže pochváliť, že si ho zaslúžil. Boh sám urobil z nás to, čím sme, daroval nám nový život prameniaci z Krista, a tým aj schopnosť konať dobro, ktoré od nás právom očakáva. Pamätajte na to, že ste kedysi žili bez viery, vzdialení od Boha, a že ste nepatrili ani k spoločenstvu Židov, ktorí vás pohŕdavo nazývali neobrezancami", hoci obriezka" sa vykonáva ľudskou rukou a je iba vonkajším znamením zbožnosti. Vtedy ste žili bez Krista a odlúčení od Božieho ľudu. Preto sa na vás nevzťahovali nijaké zasľúbenia, ktoré Boh dal svojmu ľudu -- žili ste bez nádeje i bez Boha na svete. Ale Ježiš vylial na kríži svoju krv aj za vás, preto teraz patríte jemu, a hoci ste predtým žili ďaleko od neho, ste mu teraz blízko. V Kristu sme získali pokoj. On vniesol pokoj medzi nás Židov a vás pohanov a spojil to, čo bolo nezmieriteľne rozdelené múrom židovských zákonov, ktorý delil svet na dva tábory. Kristus svojou smrťou tento múr zbúral a oba tábory, až doposiaľ nepriateľské, spojil v jednu Božiu rodinu, v jedno telo, a tak konečne zavládol mier. Ježišov kríž obe strany zmieril s Bohom, a preto zahladil aj vzájomné nepriateľstvo. Ježiš prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko. A tak môžeme teraz všetci predstupovať pred Boha Otca. Už teda nie ste cudzincami ani prisťahovalcami, ale ste občanmi Božieho kráľovstva a spolu s ostatnými kresťanmi ste časťou Božieho domu, ktorého hlavným uholným kameňom je sám Kristus. On spája všetkých svojich verných v jeden duchovný chrám. Aj vy ste časťou tohto príbytku, v ktorom býva Boží Duch. Ja Pavol som sa dostal do väzenia, lebo som kázal o Božej milosti aj vám pohanom. Iste ste už počuli, že ma touto úlohou poveril Boh. Zmienil som sa vám o tom v jednom zo svojich listov. Boh mi zjavil tajomstvo, že aj pohanov zahrnul do svojho plánu spasenia. Kedysi človek nemal možnosť nazrieť do Božích plánov, teraz však Boh prostredníctvom Svätého Ducha zjavil svojim apoštolom a prorokom tajomstvo, že aj pohania, ktorí prijali zvesť evanjelia, sú súčasťou toho istého tela a spoludedičmi všetkých Božích zasľúbení takisto ako Židia. [7-8] A mne najmenšiemu a najúbohejšiemu zo všetkých kresťanov dal Boh tú slávnu výsadu a radostnú úlohu, aby som pohanom priniesol správu o nekonečnom bohatstve, ktoré aj oni v osobe Pána Ježiša Krista získali. A práve ja im smiem vysvetľovať, že Boh, ktorý stvoril všetko, mal už od začiatku v pláne aj spasenie pohanov. A tak všetky vlády aj nadzemské mocnosti môžu poznať jeho dokonalú múdrosť v tom, že celá jeho rodina -- pohania aj Židia -- je znova zjednotená v Kristovej cirkvi. Preto teraz môžeme bez strachu a bez zábran pristupovať k Bohu vo viere v Ježiša Krista. Nech vás teda nemrzí, že musím kvôli vám teraz trpieť, naopak, buďte na to hrdí. Preto padám na kolená a prosím Otca, ktorý dal život každej pozemskej i nadzemskej bytosti, aby svojou nekonečnou mocou vnútorne posilnil a upevnil aj vás. A modlím sa, aby Kristus žil vo vašich srdciach a aby ste boli zakorenení a upevnení v láske. Len tak poznáte, spolu so všetkými kresťanmi, aká je Kristova láska vo svojej plnej šírke, hĺbke aj výške, a presvedčíte sa, aká je nezmerateľná a nedosiahnuteľná. A tak nás Boh naplní sebou samým. [20-21] Chvála a vďaka buď Bohu. On veľkou mocou, ktorou pôsobí v nás, môže vykonať omnoho viac, ako sa odvážime prosiť, ba čo len snívať. Nech ho cirkev slávi po všetky časy až naveky za spasenie v Kristu Ježišovi. Prosím vás zo svojho väzenia: žite a správajte sa tak, ako sa patrí na ľudí povolaných k slávnej budúcnosti. Buďte pokorní a nežní, trpezliví a zhovievaví, znášajte sa navzájom v láske a pod vedením Ducha Svätého sa usilujte zachovávať medzi sebou pokoj. Tvoríme predsa jedno telo, a ten istý Duch nás všetkých vedie k slávnej budúcnosti. Máme jedného Pána, jednu vieru, jeden krst, máme jedného Boha a Otca, ktorý je nad nami i v nás a ktorý pôsobí naším prostredníctvom. Každému z nás dal Kristus určité schopnosti podľa toho, ako sám uznal za potrebné. Už Dávid povedal o Kristovi takéto proroctvo: Keď sa po svojom vzkriesení a víťazstve nad satanom Kristus vráti do neba, prinesie ľuďom dary. Všimnite si, že je tu reč o návrate. To znamená, že musela predchádzať cesta opačným smerom -- z nebeských výšin do najhlbších končín zeme. Ten, ktorý zostúpil dolu, je ten istý, čo vystúpil hore, aby naplnil celý vesmír. A ten určil niektorých za apoštolov, iných za kazateľov, niekomu dal schopnosť získavať ľudí pre Krista, inému starať sa o nich, ako sa pastier stará o svoje ovce, a niekto zasa dostal dar vyučovať iných. Ich úlohou je pripraviť veriacich na službu, aby cirkev mohla rásť, aby sme vo svojej viere a poznaní Božieho Syna dospeli k úplnej duchovnej zrelosti. Potom už nebudeme ako deti podliehať kadejakým názorom svojho okolia, jeho falošnosti a prefíkaným zvodom. Namiesto toho sa vždy budeme držať pravdy a lásky -- budeme hovoriť pravdu, láskavo konať a žiť -- a tak budeme stále podobnejší Kristovi, ktorý je našou hlavou. V ňom je celé telo dokonale skĺbené a každá jeho časť slúži svojím vlastným spôsobom ostatným, aby sa celé telo zdravo vyvíjalo a žilo v láske. Nežite už ako tí, ktorí nepoznajú Boha a nerozumejú Božím cestám. Ich myslenie je zmätené, v ich srdci je tma, lebo nechcú o Bohu nič vedieť. Nevidia rozdiel medzi dobrým a zlým, oddávajú sa nízkym vášňam, ženie ich chamtivosť. Ale Kristus nás učí čosi iné. Ak ste naozaj počuli jeho hlas a poznali jeho pravdu, musíte zanechať doterajší spôsob života -- honbu za žiadosťami vlastného skazeného ja", ktoré sa končí záhubou. Vaše správanie a všetky vaše myšlienky sa musia celkom zmeniť. Áno, musíte sa stať novými, odlišnými osobnosťami, dobrými a svätými, ktoré vyžarujú Božiu spravodlivosť. Preto už neklamte, ale hovorte si navzájom pravdu. Všetci sme predsa časťou jedného tela. Ak sa aj niekedy neubránite hnevu, nehrešte tým, že by ste ho v sebe živili, alebo dokonca rozdúchavali. Odstráňte ho zo svojho srdca skôr, ako zapadne slnko, aby vás diabol nemohol ovládnuť. Kto kradol, nech prestane kradnúť a začne si poctivo zarábať vlastnými rukami, aby mal z čoho pomôcť tým, čo majú nedostatok. Nevypusťte z úst nijaké nepekné slovo. Usilujte sa radšej, aby vaše slová boli pre každého v pravej chvíli pomocou a povzbudením. Nezarmucujte svojím správaním Ducha Svätého, ktorého ste dostali ako znamenie svojho dokonalého vykúpenia. Odstráňte od seba tvrdosť, náladovosť, prchkosť a hnevlivosť. Hádky, urážky a jedovatosť nech sú vám cudzie. Buďte k sebe láskaví, zhovievaví a odpúšťajte si, ako aj vám Boh pre Krista odpustil. Všetko, čo robíte, konajte podľa Božieho vzoru, tak ako milované dieťa napodobňuje svojho otca. Milujte sa navzájom tak, ako Kristus miloval vás. Z lásky k nám dal dobrovoľne za nás svoj život, priniesol obeť, ktorej vôňa je Bohu príjemná. Pohlavná neviazanosť, nečistota a chamtivosť nech sa medzi vami ani len nespomínajú, ako sa sluší na Božie deti. Takisto oplzlé vtipy, vulgárne reči a dvojzmyselné historky kresťanovi nepristanú -- naše ústa majú chváliť Boha. Pamätajte na to, že do nového sveta, kde vládne Boh, nevstúpi nijaký skazený a zvrhlý človek, ba ani lakomec, ktorý je vo svojej podstate modlár, lebo dáva veciam prednosť pred Bohom. Nedajte sa oklamať tými, ktorí sa usilujú ospravedlniť tieto hriechy. Boží hnev proti ľuďom tohto druhu je a bude hrozný. Radšej sa s nimi ani nestýkajte. Kedysi vládla aj vo vašom srdci tma, ale teraz tam žiari Božie svetlo a vaše správanie ho musí odzrkadľovať. Toto svetlo vás predsa vedie k dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi. Nezúčastňujte sa na činoch splodených tmou, naopak, pranierujte ich. Veď je hanbou aj hovoriť, čo všetko sa pácha potajme. Ale keď sa na tieto veci posvieti, zjaví sa ich pravá podstata. Preto Boh hovorí v Písme: Prebuď sa ty, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus." Dávajte teda dobrý pozor na to, ako žijete. Nebuďte ľahkomyseľní, ale múdri. Využite každú príležitosť, keď môžete niečo dobré vykonať. Časy sú veľmi vážne, preto nekonajte bezmyšlienkovite, ale usilujte sa vo všetkom rozpoznať Božiu vôľu a plniť ju. Neholdujte alkoholu, lebo vedie k rozpustilosti, radšej sa dajte naplniť Svätým Duchom a ním sa viesť. Medzi sebou veľa hovorte o Pánovi, spievajte žalmy, chválospevy a duchovné piesne. Nech vám aj v srdci zaznieva vďačná pieseň Pánovi a za všetko neprestajne ďakujte nášmu Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Podriaďujte sa jeden druhému, tým vzdáte česť Kristovi. Manželky, podriaďujte sa svojim mužom, akoby ste sa podriaďovali Pánovi. Lebo muž je zodpovedný za svoju ženu takisto, ako je Kristus zodpovedný za svoje telo -- cirkev, za ktorú umrel, aby ju zachránil. Preto má žena svojho muža poslúchať, ako cirkev poslúcha Krista. A vy, manželia, milujte svoje ženy takisto, ako Kristus miloval svoju cirkev, keď pre ňu obetoval svoj život, aby ju posvätil a očistil Božím slovom a vodou pri krste. Takto si pripravil pre seba cirkev slávnu, bez poškvrny či iného kazu, svätú a dokonalú. Tak by mal zaobchádzať aj muž so svojou manželkou a mal by ju milovať ako seba samého. Keďže obaja tvoria jednu bytosť, preukazuje milujúci manžel vlastne lásku sám sebe. Nikto predsa nemá v nenávisti vlastné telo, ale s láskou sa oň stará, práve tak ako sa Kristus stará o telo cirkvi, ktorej sme časťami. Písmo jasne hovorí, že muž a jeho manželka tvoria jedno telo: Preto muž, keď sa ožení, odíde od svojho otca a matky, pripojí sa k svojej žene a stanú sa jednou bytosťou." Toto tajomstvo sa dá ťažko pochopiť, ale ukazuje, že aj my sme časťami Kristovho tela. Preto znova opakujem: muž má milovať svoju ženu ako seba samého a žena si má svojho muža ctiť a vážiť. Deti, poslúchajte svojich rodičov. Tak to chce Boh. Cti svojho otca i svoju matku, to je prvé z desiatich prikázaní, ktoré sľubuje odmenu: Aby sa ti dobre darilo a aby si dlho žil na zemi." A vy rodičia nepopudzujte svoje deti k vzdoru stálym napomínaním a karhaním, ale pri výchove používajte dobré rady a ponaučenia, aké schvaľuje náš Pán. Vy podriadení poslúchajte svojich predstavených s úctou a zverené úlohy plňte svedomite a ochotne, akoby vám ich prikázal sám Kristus. Nepracujte usilovne, len keď vás niekto vidí, ale aj keď vás nik nekontroluje. A slúžte ochotne ako Pánovi, nie ako ľuďom. Pamätajte, že za vykonané dobro dostane každý od Pána svoju odmenu -- či pracoval ako podriadený, alebo ako predstavený. Preto aj vy nadriadení správajte sa k svojim podriadeným v tom istom duchu. Nevyhrážajte sa im. Pamätajte, že aj vy máte Pána v nebesiach, ktorý rovnako posudzuje nadriadeného ako podriadeného. Nakoniec vám chcem ešte pripomenúť, že budete silní iba v spojení s Kristom -- potom bude jeho veľká moc aj vo vás. Preto sa vyzbrojte celou výzbrojou Božou, aby ste mohli odolať diablovým nástrahám. Veď nezápasíme s obyčajnou ľudskou mocou, ale vedieme zápas proti silám neviditeľnej duchovnej ríše, proti mocnostiam zla a tmy, ktoré pôsobia v tomto svete. Nech teda vo vašej výzbroji nechýba nič z Božích zbraní -- len tak odoláte nepriateľovi, keď na vás zaútočí. Opaskom, na ktorom visí váš meč, nech je pravda a vaším pancierom Božia spravodlivosť. Vašou obuvou nech je ochota vždy niesť radostnú zvesť o Božom pokoji. Vierou ako štítom odrážajte strely diabla. Prilbou, ktorá chráni vašu hlavu, vaše myslenie, nech je istota spasenia. A napokon k plnej výzbroji patrí aj meč, meč Ducha, a to je Božie slovo. Modlite sa vždy a neprestajne a dajte sa pritom viesť Svätým Duchom. Modlite sa za kresťanov na celom svete a proste aj za mňa, aby mi Boh dal vždy pravé slovo a aby som bez strachu hlásal pravdu o Kristovi, pre ktorú som teraz v putách. Modlite sa, aby som aj tu vo väzení mohol statočne plniť svoje poslanie. Brat Tychikus vám o mne povie všetko ostatné. Je to môj milovaný a verný pomocník v Božom diele. Preto posielam práve jeho, aby vám priniesol o nás správu, a tak vás povzbudil. Nech vás, drahí moji, obdarí Boh Otec i Ježiš Kristus, náš Pán, svojím pokojom, láskou a vierou a nech dá svoju milosť všetkým, ktorí Pána Ježiša Krista z celého srdca milujú. Milí kresťania vo Filipách, vedúci zboru aj ich spolupracovníci, prijmite pozdrav od nás, Pavla a Timoteja, služobníkov Ježiša Krista. Želáme vám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Zakaždým, keď si na vás spomeniem, ďakujem za vás všetkých a s radosťou sa za vás modlím. Od chvíle, ako ste prvý raz počuli radostné posolstvo o Kristovi, neprestali ste mi pomáhať v jeho šírení, a za to som vám veľmi vďačný. Nepochybujem, že keď Boh svoje dobré dielo u vás začal, dovŕši ho až do slávneho konca v deň Kristovho návratu. Nemôžem o vás zmýšľať ináč, stali ste sa mi nesmierne blízki tým, že ste so mnou prežívali všetku Božiu milosť, ktorá ma sprevádzala, či už tu vo väzení, alebo na slobode, keď som obhajoval a utvrdzoval pravdu o Kristovi. Sám Boh vie, ako túžim po vás, a mám vás rád ako sám Kristus. Prosím Boha, aby ste aj vy boli prežiarení jeho láskou, poznaním a vnímavosťou, aby ste vždy správne rozlišovali dobré od zlého a nepoškvrnili sa ničím zlým až do Ježišovho príchodu. Nech každý váš čin svedčí o Kristovej moci vo vás a tak oslavuje Boha. Chcem vám oznámiť, bratia, že moje uväznenie veľmi prospelo Božej veci. I ten posledný pisár na súde totiž vie, že mojím jediným previnením je, že som kresťan, a zdá sa, že moje okovy pomohli aj ostatným bratom zbaviť sa strachu, takže teraz hlásajú Božie slovo omnoho smelšie ako predtým. Je síce pravda, že niektorí kážu Krista iba zo závisti a ctižiadosti, aby si získali povesť neohrozených kazateľov, a myslia si, že im tu vo väzení budem závidieť ich úspechy. [16-17] Ale iní hovoria o Kristovi preto, že ho milujú, a vedia, že som povolaný brániť jeho učenie. Ale či je to už z pohnútok pravých alebo nepravých, vďaka, že sa šíri zvesť o Kristovi, a z toho sa vždy budem úprimne radovať. Veď viem, že sa za mňa modlíte a že s pomocou Božieho Ducha mi všetko slúži na dobré. Preto dúfam a teším sa, že budem môcť hovoriť rovnako smelo, ako som to robil doposiaľ, a že oslávim Krista, už či zostanem nažive, alebo nie. Lebo Kristus je pre mňa všetkým, a tak môj život je Kristus, a smrť bude pre mňa ziskom. Pravda, ak zostanem nažive, mohol by som ešte mnohých priviesť k nemu. Takže, keby som si mal možnosť zvoliť, sám neviem, čomu by som dal prednosť: zomrieť a byť s Kristom (to by ma lákalo najväčšmi), alebo žiť ďalej kvôli vám, čo by bolo potrebnejšie. Ale akosi cítim, že ma medzi vami čaká ešte práca, a tak sa prikláňam k presvedčeniu, že tentoraz tu ešte zostanem, aby ste rástli v radostnej viere a aby moje oslobodenie bolo pre vás ďalším dôvodom oslavovať Krista, keď zas prídem k vám. Ale nech sa so mnou stane čokoľvek, dbajte o to, aby ste žili, ako sa patrí na Kristových vyznávačov. Aby som videl, keď vás navštívim, alebo aby som sa dozvedel od iných, že ste svorní a že spojení jednotným úsilím zápasíte o šírenie Kristovho posolstva aj napriek zúrivým útokom nepriateľa. Ten bude v tom vidieť svoju záhubu, ale pre vás je to dôkaz, že Boh je s vami a že vám dal večný život. Veď ste získali výsadu nielen v Krista uveriť, ale pre neho aj trpieť. Vediete predsa ten istý zápas ako ja. Boli ste svedkami, ako som v ňom obstál predtým, teraz o tom počujete. Pre bratskú lásku, pre Ducha, ktorý nás spája, pre súcit a zľutovanie, vás prosím: buďte svorní, majte sa radi, zápaste o jednotu a jednomyseľnosť, ako nás k tomu nabáda Kristus. Ničím iným mi neurobíte väčšiu radosť. Nebuďte láskaví a jednomyseľní iba z vypočítavosti, nechcite žať vďačnosť a uznanie, ale dožičte ho aj iným. Nemyslite iba na seba a na vlastné blaho, radšej rozmýšľajte, ako prospieť iným. Osvojte si zmýšľanie Ježiša Krista, ktorý -- hoci sám bol Boh -- nedomáhal sa božských nárokov, zriekol sa slávy a moci a ochotne prijal úlohu najobyčajnejšieho človeka. Ba strpel aj také poníženie, že ho popravili na kríži ako najväčšieho zločinca. Ale práve preto ho Boh povýšil a jeho menu dal takú slávu, že sa pri jeho mene raz sklonia všetky sily na nebi, všetci ľudia na zemi i pod zemou a v úcte a na slávu Boha Otca každý vyzná, že Ježiš Kristus je Pán. Moji drahí, kým som bol u vás, vždy ste poslúchali moje slová. Tým skôr teraz, keď nemôžem byť s vami, s bázňou a chvením usilujte sa o záchranu svojich duší. Boh, ktorý pôsobí vo vás, povzbudí k tomu vašu vôľu a dá vám silu premeniť ju v činy. Všetko, čo robíte, robte bez reptania a pochybovania. Ste predsa Božie deti a váš bezúhonný a príkladný život má žiariť ako hviezdy v hustej tme vašim blúdiacim a strateným spoluobčanom a má ich privádzať k pravému životu. Až sa Kristus zjaví, budem šťastný, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne! A keby som aj mal svoje poslanie spečatiť vlastnou krvou, radujem sa z toho a aj vy sa radujte so mnou. Dúfam, ak bude Pán chcieť, že budem môcť čoskoro poslať k vám Timoteja, aby som sa aj ja potešil a dozvedel sa o vás, ako sa máte. Inak tu nemám nikoho, kto by sa tak úprimne o vás zaujímal. Všetci ostatní myslia skôr na svoje záujmy ako na záujmy Kristove. Ale Timoteja ste už poznali, keď mi v službe evanjelia pomáhal ako vlastný brat. Hneď, ako sa rozhodne, čo bude so mnou, pošlem ho k vám. Ale spolieham sa na Pána, že čoskoro prídem k vám aj ja osobne. Zatiaľ však pokladám za potrebné poslať Epafrodita. Jeho služby boli pre mňa veľmi užitočné, stál mi po boku ako brat v práci aj v boji. Ale teraz sa mu veľmi zacnelo po všetkých vás, najmä keď sa dopočul, že ste sa dozvedeli o tom, že bol chorý. A naozaj, ochorel takmer na smrť, ale Boh sa nad ním zľutoval. Ale aj mňa tým ušetril od veľkého zármutku. Preto som ho poslal čo najskôr k vám, aby vás osobne upokojil, a aj mňa tým zbavil veľkej starosti. Uvítajte ho teda čo najsrdečnejšie, ako sa na kresťanov patrí. Vážte si ho, veď pre Kristovo dielo vzal na seba veľké riziko a v úsilí nahradiť mi vás všetkých by sa bol vysilil takmer na smrť. A tak nech sa deje čokoľvek, radujte sa v Pánovi. Musím to opakovať znova a znova, lebo v tej radosti je vaša sila. A nedajte sa zmiasť zvodcami, čo ustavične brechajú ako psy, že sa máte dať obrezať. Božími deťmi nás predsa nerobí ten kúštik kože odrezaný z nášho tela, ale Duch, v ktorom slúžime Bohu, a chválime sa tým, čo pre nás urobil Ježiš Kristus. Tým a iba tým sa máme chváliť! Napokon, keby Bohu stačil iba rodový pôvod a náboženská príslušnosť, kto by mohol mať u neho väčšiu prednosť ako ja? Narodil som sa z pravoverných židovských rodičov, ktorých rodokmeň siaha až k Benjamínovi, obrezaný som bol týždeň po narodení. Navyše som bol ako farizej vychovaný tak, aby som čo najprísnejšie dodržiaval zákon, a pri prenasledovaní kresťanov bol sotvakto horlivejší ako ja. Ak ide o spravodlivosť podľa zákona, nemožno mi nič vyčítať. Ale to všetko, na čom som si kedysi zakladal, stratilo pre mňa akúkoľvek cenu, keď som poznal Krista. V porovnaní s ním je mi všetko ostatné ničím a patriť jemu, získať ho a dôverovať mu je mi nadovšetko. Nespolieham sa už na vlastnú spravodlivosť, ktorá je zo zákona, ale iba na tú, ktorú mi dáva Kristus prostredníctvom viery. Vzdať sa všetkého je jediná cesta, ako skutočne poznať Krista aj moc jeho vzkriesenia a pravdaže, aj jeho utrpenie, lebo mať účasť na jeho slávnom zmŕtvychvstaní znamená najprv zakúsiť jeho umieranie a smrť. Nechcem tým o sebe tvrdiť, že som už dokonalý, to určite nie som. Ale neprestávam sa o tento cieľ usilovať, kým nebudem taký, akého ma Kristus chce mať. Nie, milí bratia, ešte nie som taký, ale všetky svoje sily upínam na jediné: bez ohliadania sa do minulosti ženiem sa dopredu, k cieľu, aby som získal nebeskú odmenu -- život v Božej sláve. Veď k tomu nás Boh prostredníctvom Ježiša Krista povolal. Všetci, ktorí sme už vo svojej viere dorástli do dospelosti, zmýšľame podobne. Ak by ste mali ešte nejaké pochybnosti, Boh vám aj to časom objasní. Ale držme sa pevne pravdy, ktorú už poznáme. Milí bratia, vezmite si príklad zo mňa a z ľudí, ktorí žijú ako ja. Lebo už neraz som vám hovoril a teraz s plačom opakujem: Chráňte sa tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú Kristovi, ale svojím životom ukazujú, že sú nepriateľmi Kristovho kríža. Ich cesta vedie do zahynutia, zbožňujú len svoj vlastný žalúdok, pýšia sa tým, za čo by sa mali hanbiť, a myslia iba na to, ako sa mať na svete dobre. Tí svoju večnosť prehrali. Ale naša pravá vlasť je tam, kde je Ježiš Kristus, a tešíme sa, že sa k nám odtiaľ vráti, aby premenil naše smrteľné telá a odial ich takou slávou, akou je odiate aj jeho telo. On je schopný to urobiť, lebo má moc nad všetkým. Bratia moji milí, milujem vás a túžim po vás, ste mojou radosťou aj odmenou. Preto zostaňte Pánovi verní, moji drahí. Evodiu a Syntychu veľmi prosím, aby sa zmierili a nehádali. A teba, môj verný druh Syzigos, prosím, pomôž im v tom. Veď obe mi horlivo pomáhali pri šírení Kristovho posolstva spolu s Klementom a ostatnými, ktorých Pán zapísal do knihy života. Radujte sa v Pánovi vždycky! Znovu vravím: radujte sa! Nech všetci vidia, že ste zhovievaví a láskaví! Pamätajte na to, že Pán čoskoro príde. O nič sa priveľmi netrápte, ale v každej modlitbe ďakujte a predkladajte svoje potreby Bohu. Uvidíte, že vaše srdce zaplaví pokoj, aký si rozum ľudský nevie ani predstaviť. A napokon, bratia, rád by som vám položil na srdce ešte toto: zaujímajte sa o všetko, čo je pravdivé, dobré a správne, zapodievajte sa vecami čistými, milými, chvályhodnými, pestujte cnosti a usilujte sa o dobrú povesť. Žite tak, ako som vás učil, ako ste ma počuli a videli. A Boh, darca pokoja, bude s vami. Urobili ste mi, bratia, nesmiernu radosť a som za to Pánovi vďačný, že ste ma opäť zahrnuli svojou starostlivosťou. Viem, že ste na to mysleli už skôr, ibaže ste nemali príležitosť. Neponosujem sa na nedostatok, naučil som sa byť spokojný s tým, čo mám. Viem žiť v odriekaní aj v hojnosti, som naučený byť sýty aj trpieť hladom. To všetko môžem v Kristovi, ktorý mi dáva silu. Ale dobre ste urobili, že ste mi pomohli v mojich ťažkostiach. Nemusím vám akiste pripomínať, že ani vtedy, keď som prvý raz odišiel z Macedónska hlásať Krista, neprispel okrem vás vo Filipách nikto na moje výdavky. Veď aj do Tesaloniky ste mi dva razy poslali, čo som potreboval. Nejde mi o dary, omnoho viac ma teší vedomie, ako rastie vaše konto u Boha každou takou obeťou. Všetko som teda v poriadku dostal a nič mi nechýba, keď mi Epafroditos odovzdal vaše dary. Verte, že táto vaša obeť je ako príjemná vôňa, ktorá je Bohu práve taká milá ako mne. A môj Boh aj vám dá pre zásluhy Krista Ježiša všetko, čo potrebujete, lebo on je Boh bohatý a slávny. Jemu, nášmu Bohu a Otcovi, nech je sláva na veky! Pozdravujte odo mňa všetkých kresťanov u vás. A vás zasa pozdravujú bratia, ktorí sú tu so mnou. Aj ostatní tunajší kresťania, najmä tí, čo slúžia v cisárskom paláci, posielajú svoje pozdravy. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami. Milí bratia, pozdravujem vás v mene Ježiša Krista, ktorého z Božej vôle zvestujem. Spolu s Timotejom želáme vám, verným kresťanom v Kolosách, milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Kedykoľvek na vás spolu s Timotejom myslíme vo svojich modlitbách, zakaždým ďakujeme Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista. Počuli sme o vašej pevnej viere aj o vašej láske k všetkým bratom. Právom sa tešíte na nebeskú odmenu od tej chvíle, ako ste o nej prvý raz počuli. To radostné posolstvo sa šíri po celom svete a všade mení životy ľudí takisto ako u vás, keď ste ho po prvý raz počuli a poznali Božiu milosť v pravde. Túto radostnú zvesť vám priniesol Epafras, náš milovaný spolupracovník. Vieme, že bol vaším verným a dobrým učiteľom. Od neho sme sa dozvedeli, ako vo vás Boží Duch prebúdza pravú kresťanskú lásku. Od tých čias sa za vás neprestávame modliť, aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle a aby vás Boh vyzbrojil všestrannou duchovnou múdrosťou. Tak bude váš život plný ušľachtilých činov, budete robiť Bohu česť a budete ho poznávať čoraz hlbšie. Prosíme ho, aby vás naplnil svojou mocou a silou prekonávať všetky skúšky a aby vás ani v nich neopustila radostná vďačnosť, že smiete mať podiel na dedičstve tých, ktorí žijú v kráľovstve svetla. Veď on nás vytrhol z tmavej ríše satanovej a uviedol do kráľovstva svojho milovaného Syna, ktorý svojou krvou zaplatil za našu slobodu a odpustil nám všetky viny. Kristus je obrazom neviditeľného Boha. Jestvoval skôr, ako Boh čokoľvek stvoril. Len vďaka nemu a skrze neho bolo stvorené všetko hmotné aj duchovné, svet viditeľný aj neviditeľný, ríša pozemská aj nadpozemská, všetky sily a mocnosti. Všetko je stvorené prostredníctvom neho a pre neho. V ňom má všetko svoj počiatok i trvanie. On je hlavou cirkvi, ktorá je jeho telom. On je počiatkom všetkého a je aj prvý, kto zvíťazil nad smrťou. Lebo Boh chcel, aby všetka jeho plnosť bola aj v jeho Synovi. Všetko na nebi aj na zemi našlo v Kristovi zmierenie s Bohom. Kristus vylial na kríži svoju krv, a tým nám získal pokoj s Bohom. Aj vy ste boli kedysi vzdialení od Boha a pre svoje zlé myšlienky a činy ste boli jeho nepriateľmi. Ale teraz vás Kristus svojou smrťou zmieril s Bohom, takže môžete pred ním stáť čistí a bezúhonní. Pravda, musíte bezvýhradne veriť a neuchyľovať sa od pravdy, že Kristus za vás zomrel, a nesmiete stratiť istotu, že vás tým zachránil. To je obsah radostného posolstva, ktoré šírim po svete. [23] Z Božieho poverenia túto radostnú zvesť hlásam aj vám.Teraz síce za to trpím vo väzení, ale radujem sa z toho, lebo môžem mať takto podiel na utrpení, ktoré Kristus podstúpil za svoje telo, za cirkev. Lebo ja som jej služobníkom. Boh ma poveril, aby som vám oznámil jeho slovo vo všetkej plnosti a zvestoval vám tajomstvo, ktoré bolo od vekov skryté pred ľuďmi, ale teraz toto tajomstvo zjavil Boh tým, ktorí ho milujú a preňho žijú. A toto slávne tajomstvo platí aj pre vás a znie: Kristus je vo vás, v ňom máte nádej na Božiu slávu. Tohto Krista aj vám zvestujeme. So všetkou duchovnou múdrosťou, ktorou nás Boh obdaril, napomíname ľudí a vzdelávame ich vo viere, aby každý v spojení s Kristom mohol dospieť k dokonalosti. O to sa usilujem a bojujem. Silu k tomu mi dáva Kristus, ktorý vo mne pôsobí. Chcem totiž, aby ste vedeli, aký boj zvádzam za vás, za veriacich v Laodicei aj za mnohých iných, ktorí ma ani osobne nepoznajú. Prosím o to, aby ste povzbudení a spojení pevným putom lásky hlboko pochopili a naplno poznali Božie tajomstvo, ktorým je Kristus. V ňom sú obsiahnuté všetky poklady múdrosti a poznania. Hovorím to preto, aby vás nikto nezviedol ľstivými rečami. Aj keď som od vás ďaleko, v duchu som s vami. Teším sa, že u vás vládne poriadok a že neochvejne veríte v Krista. Prijali ste Krista ako svojho Pána, tak teda žite s ním a konajte jeho vôľu. Ako je strom zakorenený v zemi, tak vy máte doňho zapustiť korene a postaviť svoj život na ňom ako na pevnom základe. Pevne sa držte viery, ako vám ju vštepili, a denne ďakujte Bohu za všetko, čím vás obdaril. Dajte si pozor, aby ste nepodľahli filozofickým špekuláciám, založeným na ľudskom dôvtipe namiesto na Kristovi. Veď Kristus, to je súhrn všetkého božského v ľudskom tele. Takže kto má Krista, má všetko, lebo má aj Boha. On je zvrchovaný vládca nad všetkými silami a mocnosťami. Tým, že ste sa s ním spojili, boli ste oslobodení od všetkých svojich zlých žiadostí. No nie obriezkou, ale duchovným spôsobom, aby som tak povedal, zrieknutím sa celej svojej doterajšej telesnosti. Pri krste bol spolu s Kristom pochovaný váš starý hriešny život, ale prostredníctvom viery ste s ním boli vzkriesení do nového života, lebo ste uverili slovu mocného Boha, ktorý Krista vzkriesil z mŕtvych. Pre svoje hriechy ste boli mŕtvi a ovládali vás vaše hriešne túžby. Potom vám Boh daroval život, aký bol v Kristu, lebo vám odpustil všetky viny a zničil dlžobný úpis, ktorý svedčil proti vám. Ten úpis dal pribiť na kríž, a tým ho raz navždy vymazal. Tak odzbrojil, zneškodnil a na pranier postavil všetky démonické mocnosti a sily a oslávil nad nimi víťazstvo. Nik teda nemá právo odsudzovať vás za to, čo jete alebo pijete, alebo za to, že nedodržiavate židovské sviatky, nov mesiaca alebo soboty. Všetky tieto predpisy boli len dočasné a s Kristovým príchodom stratili zmysel. Boli iba tieňom skutočného Krista. A nik vás nesmie zatracovať za to, že nevzývate anjelov, ako by vám niektorí radi nadiktovali, a pritom sa oháňajú svojimi videniami". Radi sa pokladajú za pokorných, ale opak je pravda. Nedržia sa totiž Krista -- hlavy, ku ktorej sme všetci, ako časti toho istého tela, pripojení; jeho pevné šľachy nás držia spolu a rásť môžeme iba vtedy, ak berieme výživu a silu z Boha. Keď ste teda s Kristom raz zomreli, nie ste už viazaní predpísanými obradmi a pravidlami. Prečo si teda ešte vždy dávate predpisovať: neberte to do rúk, toto nesmieš jesť, nedotýkaj sa toho!? Veď sú to iba ľudské predpisy, jedlo je predsa na to, aby sa zjedlo. Navonok sa taká zbožnosť môže zdať dobrá, lebo vyžaduje pokoru a sebadisciplínu, ale zlých myšlienok a túžob nikoho nezbaví. Vedie človeka iba k samoľúbosti. Keď ste teda Kristovým vzkriesením aj vy získali nový život, zamerajte sa na hodnoty, ktoré pramenia z Boha. S ním sa teraz Kristus delí o slávu a moc. To, čo je hore, nech vás zamestnáva, a nie pozemské starosti. Svoje ja ste nechali zomrieť. Váš skutočný život je s Kristom u Boha. A až sa Kristus, náš pravý život, opäť ukáže na zemi, aj vy budete žiariť jeho slávou. Preto potláčajte svoje telesné sklony, smilstvo, nečistotu, vášeň, zlé túžby a chamtivosť. Holdovať takým chúťkam nie je nič iné ako modloslužba, a kto to robí, privoláva na seba Boží hnev a trest. Aj vy ste kedysi viedli takýto spôsob života, ale teraz je najvyšší čas zanechať zlobu, nenávisť, rúhanie a škaredé reči. Hovorte vždy iba pravdu; lož a neúprimnosť boli vlastnosťami vášho starého života, ktorý ste už zanechali. Vy teraz žijete celkom novým životom, ktorý vedie k čoraz vyššiemu poznaniu dobra a k čoraz vernejšej podobe s Kristom, jeho zdrojom. Tento nový život už nepozná národnostné, rasové ani sociálne rozdiely -- to všetko už nič neznamená. Jediné, na čom záleží, je to, či v nás naozaj žije Kristus, a tú možnosť má každý. Keď si vás teda Boh vybral, miluje vás a chce, aby ste žili čistým životom, buďte k iným láskaví a milosrdní, zahŕňajte sa navzájom ochotou, pokorou, skromnosťou a trpezlivosťou. Buďte znášanliví a odpúšťajte tomu, kto vám ublížil; veď aj vám Boh odpustil. Ale najmä nech vo všetkom rozhoduje láska -- potom bude všade vládnuť dokonalá zhoda. A vaše srdce nech vždy napĺňa Boží pokoj: to je úloha a zároveň dar pre tých, ktorí patria k jeho telu. Buďte za to vďační. Majte stále na pamäti, čo nás Kristus učil, a čerpajte z jeho slov múdrosť a obohatenie. Navzájom sa poúčajte a napomínajte. A v srdci nech vám vždy zvučia žalmy, chválospevy a duchovné piesne. Čokoľvek hovoríte a konáte, robte tak, ako by na vašom mieste robil sám Kristus. A prostredníctvom neho ďakujte Otcovi. Manželky nech sa podriaďujú svojim mužom, ako sa na kresťanky patrí. Vy muži, milujte svoje ženy a buďte k nim láskaví. Deti, vy vždy poslúchajte svojich rodičov, to je Bohu milé. A vy otcovia, nevyžadujte od svojich detí to, čo by bolo nad ich schopnosti. Kto je podriadený, má svojmu nadriadenému slúžiť ochotne, nielen z donútenia alebo naoko. Poslúchajte ich pre lásku k svojmu nebeskému Pánovi a pracujte statočne a radostne, akoby ste pracovali pre neho. Veď pre neho aj pracujete a od neho nakoniec dostanete za odmenu podiel na jeho kráľovstve, lebo vaším pravým pánom je on. Kto sa dopúšťa krivdy, dočká sa svojej odplaty. Boh má na všetkých rovnakú mieru. Na druhej strane od vás nadriadených Boh očakáva, že budete spravodliví, a nie krutí k svojim podriadeným. Nezabúdajte, že aj vy máte Pána v nebesiach. V modlitbách buďte vytrvalí a v ďakovaní neúnavní. A proste aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere pre slovo a poslal ochotných poslucháčov posolstva o Kristovi. Veď práve preto som sa dostal do väzenia; modlite sa, aby som na tomto mieste vykonal svoje poslanie tak jasne a smelo, ako mi to Pán uložil. Využite každú príležitosť vydať svedectvo o Kristovi tým, ktorí ešte o ňom nepočuli, buďte však pritom múdri a rozvážni. Vaša reč nech je vždy láskavá, ale rozhodná, aby ste každému správne odpovedali. Môj drahý priateľ Tychikus vám podrobne porozpráva, ako sa mám. Horlivo so mnou slúžil Pánovi a verne mi pomáha. Od neho budete mať najpresnejšie správy, preto ho posielam, aby ste sa zbytočne o mňa netrápili. Posielam s ním aj vášho krajana Onezima, verného a milovaného brata. Oni vám povedia všetko, čo sa tu deje. Pozdravuje vás môj spoluväzeň Aristarchos a Barnabášov bratranec Marek, o ktorom som vám už písal. Ak k vám niekedy príde, prijmite ho čo najsrdečnejšie. A pozdravuje vás aj Jezus Justus. Títo traja sú jediní zo Židov, ktorí s nami pracujú a pomáhajú zvestovať Krista. Sú mi veľkou oporou a útechou. Pozdravuje vás aj váš krajan Epafras. Je to naozaj horlivý Kristov služobník a modlí sa za vás neprestajne, aby ste boli pevní vo viere a aby ste vedeli rozoznať Božiu vôľu vo všetkom, čo konáte. A rovnako ako vy ležia mu na srdci aj kresťania v Laodicei a v Hierapole. I náš milý lekár Lukáš vás pozdravuje a taktiež Démas. Pozdravujte bratov v Laodicei, ako aj Nymfu a zbor, ktorý sa zhromažďuje v jej dome. Keď si prečítate tento list, mohli by ste ho poslať do Laodicey, aby si ho aj tam prečítali. A vy si zasa môžete vyžiadať a prečítať list, ktorý som napísal im. A Archippovi odkážte, aby svedomite vykonával službu, ktorou ho Pán poveril. Napokon pripisujem pozdrav vlastnou rukou. Pamätajte na to, že som v putách. Boh vám žehnaj. Milí bratia, Pavol, Silván a Timotej posielame úprimné pozdravy všetkým v tesalonickom zbore, ktorí sú spojení s Ježišom Kristom, naším Pánom, a s Bohom, jeho Otcom. Želáme vám milosť a pokoj. Stále sa za vás modlíme a vždy za vás ďakujeme, keď si pripomíname vašu činorodú vieru, horlivú lásku a vytrvalú nádej v návrat nášho Pána Ježiša Krista. Vieme, milí bratia, že vás Boh miluje a že si vás vyvolil. Keď sme vám zvestovali radostné Božie posolstvo, počúvali ste ho s nepredstieraným záujmom. A naše slová na vás hlboko zapôsobili, lebo Boží Duch vám potvrdil ich pravdivosť. A aj na našom správaní ste si mohli overiť, že to nie je falošné učenie. Tak ste začali nás aj Krista napodobňovať, a hoci prechádzate mnohým súžením, Duch Svätý vás napĺňa radosťou, takže ste vzorom aj ostatným kresťanom po celom Macedónsku i v Achajsku. Božie slovo a správa o vašej viere sa všade rozšírili tak, že kdekoľvek prídeme, všade nám o vás rozprávajú, ešte skôr ako stačíme niečo povedať. Všetci vravia o tom, ako ste nás prijali a ako ste sa od svojich modiel obrátili k Bohu, aby sa stal vaším jediným, živým a pravým Pánom, aj ako sa tešíte na príchod jeho Syna Ježiša, ktorého Boh vzkriesil. Jedine on nás zachraňuje pred Božím hnevom blížiaceho sa súdu. Milí bratia, sami najlepšie viete, že naša návšteva u vás nebola márna. Viete, ako sme trpeli a akú potupu sme znášali vo Filipách. A predsa nám Boh dal odvahu zvestovať vám Božie radostné posolstvo, hoci sme boli obklopení nepriateľmi. Vidíte teda, že za naším kázaním neboli nijaké pochybné ciele ani bočné úmysly, naša reč bola priama a úprimná. Boh nás poveril úlohou hlásať jeho radostné posolstvo, a preto nechceme byť pekní v očiach ľudí, ale chceme sa páčiť Bohu, ktorý pozná aj najtajnejšie myšlienky nášho srdca. Nikdy sme sa nepokúšali získať niekoho lichôtkami, ako dobre viete, ani sme predstieraným priateľstvom nemámili od nikoho peniaze, Boh nám je svedok. Ani sme pre seba nepožadovali nijaké zvláštne pocty, hoci sme ako apoštoli mali akiste na vašu úctu nárok. Skôr sme dali prednosť matersky láskavému a nežnému prístupu, a tak sme si vás zamilovali, že by sme vám nielen Božie posolstvo odovzdali, ale dali za vás aj vlastný život. Spomínate si ešte, milí bratia, ako tvrdo sme si zarábali u vás na každodenný chlieb? Vo dne v noci sme pracovali, aby sme pri hlásaní radostnej zvesti neboli nikomu na ťarchu. Sami môžete dosvedčiť, aj Boh je svedkom, že sme s každým veriacim zaobchádzali poctivo, spravodlivo a čestne. Ako otec vlastné deti, však sami viete, sme vás povzbudzovali, usmerňovali a nabádali, aby ste žili na česť a radosť Bohu, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a do svojej slávy. Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, že ste mu uverili a že premenilo aj vaše životy. A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku, trpeli ste od vlastných krajanov. Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom. My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie. Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť -- no v duchu sme stále s vami -- rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť. Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil. Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pre Kristom v deň jeho návratu? Áno, vy ste naša sláva aj radosť! Keď sme už v Aténach nemohli ďalej znášať neistotu, ako sa máte, rozhodli sme sa poslať Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka v hlásaní Kristovej radostnej zvesti, aby vás navštívil a povzbudil vo vašej viere, aby ste pri prenasledovaní nezakolísali. Trpieť patrí ku kresťanskému údelu. To sme vám predsa už hovorili, keď sme boli u vás, tak by ste teraz nemali byť prekvapení, že sa to naozaj stalo. Preto som teda poslal Timoteja k vám, aby som sa tu nemusel trápiť úzkosťou, či vás satan predsa len nezviedol a či všetka naša práca nevyšla nazmar. Ale práve teraz sa Timotej vrátil s dobrými správami, že ste vo viere ani v láske neochabli, že na nás stále myslíte a túžite po novom stretnutí takisto ako my. Tak ste nás, milí bratia, vo všetkej našej tiesni a súžení potešili správou, že ste verní Pánovi. Vydržíme všetko, len keď vieme, že pevne stojíte v Pánovi. Ako sa Bohu môžeme odvďačiť za všetku tú radosť, akú máme z vás? Vo dne v noci vrúcne prosíme, aby sme vás mohli znovu vidieť a povzbudiť vás, aby ste ďalej napredovali vo viere. Kiež nám Boh, náš Otec, a Ježiš Kristus, náš Pán, umožní cestu k vám. A nech dá, aby rástla vaša vzájomná láska i láska k ostatným, ako aj my vás milujeme. Tak sa z vás stanú silné, bezúhonné, sväté Božie deti, ktoré obstoja pred Bohom, naším Otcom, až sa náš Pán Ježiš Kristus vráti so všetkými, ktorí mu patria. Napokon, milí bratia, ešte o jedno vás chcem poprosiť. Už sme vám hovorili, ako máte žiť, aby ste sa páčili Bohu. A vieme, že sa pridŕžate našich pokynov. Ale teraz vás prosíme a dôrazne napomíname v mene Pána Ježiša, aby ste sa v tom neprestajne cvičili a zdokonaľovali. Lebo Boh chce, aby ste boli čistí a bezúhonní, nepoškvrnení smilstvom. [4-5] Vyhýbajte sa necudnosti a nepodliehajte vášnivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha. Majte v úcte manželský zväzok svojho blížneho. Kto by ho rozvracal, neujde trestu, opakujem to znovu so všetkou vážnosťou. Boh nás predsa nepovolal k nemravnosti, ale k svätosti a čistote. Kto týmito zásadami pohŕda, pohŕda nie človekom, ale samým Bohom, darcom Svätého Ducha. O tom, že sa máte ako kresťania navzájom mať radi, vám už nemusím písať. Viete, že vám sám Boh ukázal, ako veľmi sa máte navzájom milovať. A túto lásku aj prejavujete svojim bratom po celom Macedónsku. Len vás prosíme, milí bratia, aby ste v tom boli čoraz horlivejší. Dbajte všemožne o to, aby ste žili pokojne, plnili si povinnosti a živili sa vlastnými rukami, ako sme vás k tomu už predtým nabádali. Tak si získate úctu svojho okolia a nebudete od nikoho závislí. Ešte vám chcem napísať o tom, ako je to s kresťanmi, ktorí zomreli, aby ste v tomto mali jasno a nemuseli sa trápiť ako tí, čo nemajú nijakú nádej. Ak totiž veríme, že Ježiš zomrel a potom znovu ožil, môžeme rátať s tým, že Boh tých, ktorí zomreli ako veriaci v Ježiša Krista, privedie spolu s ním k životu. A podľa slov Pánových vám môžem oznámiť, že nikto z tých, ktorí zomreli pred Kristovým príchodom, sa neoneskorí pri stretnutí s ním za tými, ktorí sa ho dočkajú ešte za živa. Sám Pán zostúpi z neba, vydá mocný povel, ozve sa hlas archanjela a Božia trúba. Nato vstanú všetci kresťania, čo už pomreli, spolu s tými, ktorí zostali nažive, a budú uchvátení do oblakov. Tam sa stretneme všetci s Pánom, aby sme s ním zostali už naveky. Týmto sa navzájom povzbudzujte a potešujte. Kedy sa to má stať? O tom vám naozaj nemusím hovoriť, milí bratia. Veď sami dobre viete, že tá chvíľa príde nečakane ako zlodej v noci. Vtedy, keď si ľudia budú vravieť: Je pokoj, nijaké nebezpečenstvo nehrozí," vtedy z čista jasna ich zastihne záhuba, ako keď pôrodné bolesti prídu na tehotnú ženu. Nik neunikne, nik sa neschová. Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň mohol prekvapiť ako nočný zlodej. Vy ste deti svetla a dňa, nie noci a tmy. Buďte teda bdelí a nespite ako ostatní. Čakajte a buďte triezvi. Noc je čas spáčov a opilcov. Ale my, ktorí žijeme vo svetle, zostaňme triezvi, chránení pancierom viery a lásky a prilbou radostnej nádeje záchrany. Nás predsa neurčil Boh na to, aby sme boli vystavení jeho hnevu, ale aby sme boli zachránení pre zásluhy nášho Pána Ježiša Krista. On za nás zomrel, aby sme s ním mohli žiť večne, už či sa jeho príchodu dožijeme, alebo nie. Preto sa navzájom povzbudzujte a vychovávajte sa, ako ste to robili doposiaľ. Milí bratia, žiadame vás, aby ste si vážili svojich predstavených v cirkvi, ktorí sa pre vás namáhajú a napomínajú vás. Veľmi si ich vážte a milujte ich, veď vám slúžia. A medzi sebou žite v pokoji. Neporiadnych napomínajte, malomyseľných povzbudzujte, ujímajte sa slabých a so všetkými majte trpezlivosť. Krivdy neodplácajte, vždy sa usilujte konať dobro sebe navzájom aj ostatným ľuďom. Buďte radostní, neochabujte v modlitbách a za každých okolností ďakujte. To očakáva Boh od všetkých, ktorí patria Ježišovi Kristovi. Neuhášajte Božieho Ducha, nepohŕdajte tými, ktorí majú prorocký dar. Skúmajte každé ich slovo, a ak je pravdivé, prijmite ho. Zlého sa chráňte v každej podobe. Nech vás Boh pokoja sám dokonale očistí a posvätí pre seba. Vášho ducha, dušu aj telo nech uchráni od akejkoľvek poškvrny až do Kristovho príchodu. Boh, ktorý vás prijal za svoje deti, to pre vás akiste urobí, ako vám sľúbil. Bratia, aj vy sa modlite za nás. Pozdravte všetkých bratov svätým bozkom. A všetkým dajte prečítať tento list, je to moje želanie a vaša povinnosť pred Pánom. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je stále s vami. Milí bratia v tesalonickom zbore, ktorí žijete v spojení s Bohom, naším Otcom, a s Pánom Ježišom Kristom, želáme vám, Pavol, Silván a Timotej, milosť a pokoj od Boha Otca a Pána Ježiša Krista. Bratia, nemôžeme inak, ako stále za vás Bohu ďakovať. A aj sa to patrí, lebo robíte vo viere i vo vzájomnej láske veľké pokroky. Chválime sa vami a môžeme vás dať za príklad ostatným zborom v tom, ako neochvejne znášate prenasledovanie a utrpenie. V tom sa práve prejaví spravodlivý Boží súd: tým, ktorí vás teraz trápia, odplatí utrpením, kým vás, ktorí teraz trpíte, vyslobodí spolu s nami. To bude vtedy, keď Pán Ježiš zostúpi so svojimi anjelmi z neba v ohnivom plameni, aby potrestal tých, ktorí nechcú Boha poznať a odmietajú jeho ponuku záchrany v obeti Ježiša Krista. Ich trest bude večné odlúčenie od Pána, od jeho moci a slávy, keď príde v ten deň, aby ho oslávil jeho ľud a zvelebovali tí, ktorí v neho uverili, a vy takisto patríte medzi nich. Preto sa za vás neprestajne modlíme, aby vás náš Boh zdokonaľoval a pomáhal vám dosiahnuť cieľ, ku ktorému vás povolal. Prosíme ho, aby vám svojou mocou pomohol uskutočniť každé dobré predsavzatie, a tak odmenil vašu vieru. Vtedy každý uvidí vo vás Krista a bude oslavovať jeho meno a vašou slávou bude, že patríte jemu. To všetko vám umožnila jeho milosť a moc. A teraz k tomu očakávanému príchodu Pána Ježiša Krista. Prosím vás, nedajte si popliesť hlavu nejakými chýrmi, že ten deň je azda tu. Aj keby to niekto tvrdil na základe nejakého prorockého videnia, alebo sa azda oháňal nejakým naším listom v tomto zmysle, neverte mu a nedajte sa oklamať. Prv ako ten deň príde, musia sa stať dve veci: nastane obdobie veľkej vzbury proti Bohu a mnohí od neho odpadnú. Potom sa zjaví človek stelesňujúci vzburu a všetko zlo. Ten sa postaví na odpor proti všetkému, čo pripomína Božie meno, a bude vyžadovať božské pocty pre seba. Dokonca vojde do Božieho chrámu a tam sa sám vyhlási za Boha. Nespomínate si, že som vám to hovoril už pri svojej prvej návšteve? A vy viete, čo mu bráni, aby mohol prísť skôr ako v určený čas. Jeho dielo vzbury sa síce už začalo, ale on sám nemôže vystúpiť, kým je tu prekážka, ktorá mu v tom bráni. No len čo zmizne, zjaví sa ten bezbožník, ktorého Pán spáli dychom svojich úst" a zničí svojím slávnym príchodom. Ten bezbožník príde ako satanov nástroj a vyzbrojený satanskou mocou bude konať všelijaké klamstvá a zázraky, aby oklamal tých, ktorí povedali pravde nie" a uberajú sa do záhuby, lebo odmietli pravdu, ktorá ich mohla zachrániť. Preto ich Boh nechá napospas tej lživej moci, aby ich ovládla, a tak zožnú spravodlivé odsúdenie tí, ktorí si namiesto pravdy obľúbili lož a hriech. Ale za vás, bratia milovaní Pánom, musíme stále ďakovať Bohu, ktorý si vás ako prvých vyvolil, aby ste boli zachránení, očistil vás svojím Duchom a dal vám uveriť pravde. Nás poslal zvestovať vám radostnú zvesť, aby aj vás ožiarila sláva nášho Pána Ježiša Krista. A tak teda stojte pevne, bratia, a držte sa pravdy, ktorú sme vám odovzdali už či osobne alebo v listoch. Nech Pán Ježiš Kristus a Boh Otec, ktorý si nás zamiloval a dal nám trvalú útechu a nezaslúženú nádej, povzbudí vaše srdcia a dá vám silu ku každému dobrému slovu i činu. Napokon, bratia, prosíme, modlite sa za nás, aby sa Božie posolstvo rýchlo šírilo a víťazilo všade ako u vás a aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí, lebo nie všetci sú ochotní veriť. Ale Pán je verný. On vás posilní a ochráni od zlého. Spoliehame sa na Pána, že konáte a budete konať, čo vám prikazujeme. Nech Pán dá, aby ste čoraz hlbšie chápali Božiu lásku a trpezlivosť, ktorá pramení z Krista. Ďalej vám prikazujeme, milí bratia, v mene Pána Ježiša Krista, aby ste sa vyhýbali tým, ktorí si neberú k srdcu naše napomenutia a vedú záhaľčivý život. Dali sme vám predsa sami príklad, ako máte žiť: nikdy ste nás nevideli zaháľať a priživovať sa na iných. Vo dne v noci sme si tvrdou prácou zarábali na chlieb, aby sme nikomu neboli na ťarchu. Nie že by sme na to nemali právo, ale chceli sme vám dať príklad. A takisto sme vám vždy zdôrazňovali: kto nechce pracovať, nech ani neje! A predsa teraz počúvame, že sa niektorí medzi vami oddávajú nečinnosti a namiesto poctivej práce sa miešajú do vecí, do ktorých ich nič nie je. Takých napomíname a v mene Pána Ježiša Krista im nariaďujeme, aby žili slušne a zarábali si na živobytie vlastnou prácou. A vám, bratia, pripomíname -- v konaní dobra neochabujte! Keby niekto odmietal podriadiť sa tomu, čo tu píšeme, dajte mu pocítiť, že medzi vás nepatrí. Možno sa potom zahanbí. Ale nesprávajte sa k nemu ako k nepriateľovi, skôr ho napomínajte ako brata, na ktorom vám záleží. Nech Pán, ktorý je zdrojom pokoja, dá vám svoj pokoj za každých okolností a nech zostáva s vami. Tento pozdrav píšem vo všetkých listoch vlastnou rukou na dôkaz, že sú naozaj odo mňa. Milosť Pána Ježiša Krista nech vás sprevádza. Môj drahý syn vo viere, milý Timotej, tento list ti píšem ako apoštol poverený tou službou Bohom, naším Spasiteľom a Ježišom Kristom, ktorý je našou nádejou. Želám ti milosť, zľutovanie i pokoj od Boha Otca i Ježiša Krista, nášho Pána. Keď som odchádzal do Macedónska, prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a usiloval sa umlčať tých, čo hlásajú falošné náuky a rozvíjajú nekonečné diskusie o mýtoch a rodokmeňoch. Vyvolávajú tým iba škriepky, namiesto aby sa vzdelávali vo viere. Cieľom nášho úsilia musí byť láska, ktorá pramení z čistého srdca, dobrého svedomia a nepokryteckej viery. Od tohto cieľa sa niektorí odchýlili a dali sa na prázdne rečnenie. Chcú byť slávni ako učitelia Mojžišovho zákona, a pritom nepochopili jeho zmysel. Zákon je dobrý, ak správne chápeme, aký má Boh s ním zámer. Uvedomme si však, že zákon nie je proti tým, čo žijú podľa Božej vôle, ale proti zlým a spurným, čo Boha neuznávajú, proti neposlušným, klamárom, krivoprísažníkom, proti tým, čo vzťahujú ruku na svojich rodičov, majú záľubu vo zvrátenostiach, proti homosexuálom, smilníkom, kupcom s otrokmi a vrahom, ako aj všetkým, čo konajú proti Božiemu poriadku. Tak učí evanjelium, ktoré mu zveril Boh a ktoré zjavuje Božiu slávu. Aký som vďačný Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, že si ma vybral za svojho služobníka. Veď som sa predtým jeho menu rúhal a jeho vyznávačov prenasledoval a zabíjal! Ale Boh sa nado mnou zmiloval, lebo som to robil z nevedomosti, keď som ešte Krista nepoznal. Vo svojej dobrote ma zastavil, dal mi do srdca vieru a naplnil ma láskou. To je čistá pravda a ja túžim, aby ju všetci prijali. Ježiš Kristus prišiel na svet, aby nás, vzdialených od Boha a odsúdených na smrť, zachránil. A ak bol niekto od Boha ďaleko, bol som to predovšetkým ja. Ale Boh sa nado mnou zmiloval a Ježiš Kristus na mne ukázal, aký je zhovievavý aj k najhoršiemu hriešnikovi, aby si každý uvedomil, že večný život môžu dosiahnuť všetci, ktorí v neho veria. Sláva a česť Bohu naveky! On je večný Kráľ, neviditeľný, nesmrteľný, jediný a slávny Boh. Môj milý syn Timotej, kladiem ti na srdce, aby si bojoval dobrý boj, lebo tak o tebe hovoria proroctvá. Drž sa pevne svojej viery a zachovaj si čisté svedomie, ktorým niektorí pohrdli, a tak v živote viery stroskotali. Patria k nim Hymeneus a Alexander, ktorých som musel vylúčiť z cirkvi, aby sa už nerúhali Ježišovmu menu. Žiadam, aby sa cirkev neprestávala modliť. Proste za všetkých ľudí a ďakujte za nich. Myslite aj na vládnucich činiteľov, na tých, čo rozhodujú o dôležitých veciach, aby sme v mieri a pokoji mohli žiť v pravej zbožnosti a vážnosti. Tak je to dobré a milé nášmu Pánovi, ktorý si želá, aby všetci ľudia boli zachránení a poznali pravdu, že je iba jeden Boh pre všetkých a iba jeden, čo Boha a ľudí navzájom spája -- človek Ježiš Kristus. On dal sám seba ako výkupné za všetkých, čo Boh vo vopred určenom čase oznámil svetu a mňa poveril, aby som to ako Boží posol verne a pravdivo zvestoval iným národom. Pravdu hovorím, neklamem! Chcem teda, aby sa muži všade modlili so zdvihnutými rukami a s čistým srdcom, bez hnevu a pochybovania. Taktiež ženy nech sa obliekajú nenápadne a ozdobujú sa jednoducho a triezvo, pozornosť nech vzbudzujú radšej svojou láskavosťou ako zložitým účesom, drahými šatami a šperkami. Ich najkrajšou ozdobou nech je konanie dobra. Tým dokážu, že milujú a ctia Boha. Poučenie nech prijímajú v tichosti a pokore. V zhromaždení nech verejne nevystupujú. Žena nemá vládnuť nad mužom, ale má sa ním dať viesť. Lebo Boh najprv stvoril Adama a potom Evu. A nebol to Adam, čo sa dal zviesť satanovi, ale Eva prvá prekročila Boží zákaz. Aj ženy však budú spasené, lebo plnia dôležitú úlohu zachovať ľudský rod. Musia však zotrvať vo viere a žiť v láske, svätosti a pokore. Áno, je to pravda. Kto chce mať vedúce postavenie v cirkvi, túži po dobrej veci! Taký človek musí byť striedmy, rozvážny, pohostinný. Potrebná je aj schopnosť vychovávať, ohľaduplnosť, prívetivosť, nezištnosť. Kto stojí na čele zboru, nesmie byť lakomý, mať záľubu v pití a v svároch, má mať usporiadanú rodinu a deti vychované k poslušnosti a poctivosti. Veď ako môže viesť cirkev ten, kto si nevie urobiť poriadok vo vlastnej rodine? Nech to nie je nováčik vo viere, aby mu sláva nestúpla do hlavy a nespôsobila jeho pád. Aj vo svojom okolí musí mať dobrú povesť, aby jeho prácu nemarilo ohováranie. Rovnaké vlastnosti nech majú aj ostatní, čo zastávajú v cirkvi funkcie: nech nie sú dvojtvárni, neholdujú alkoholu ani sa neženú za majetkom. Tajomstvo viery nech uchovávajú v čistom srdci. Ale aj oni sa majú najskôr osvedčiť ako bezúhonní, a až potom vykonávať svoju funkciu. Takisto ich manželky nech nie sú klebetné, ale počestné, striedme a verné. Manželská vernosť, usporiadané rodinné vzťahy a dobre vychované deti sú na vykonávanie všetkých funkcií v cirkvi samozrejmým predpokladom. Odmenou toho, kto dobre vykonáva svoju službu, bude úcta bratov a sestier a pevná istota vo viere v Ježiša Krista. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme, no píšem ti toto všetko, aby si, ak by mi niečo prišlo do cesty a oneskoril som sa, vedel, ako viesť cirkev živého Boha, ktorá je stĺpom a oporou pravdy. Tajomstvo evanjelia je skutočne veľké: Prišiel na zem ako človek, no Duch potvrdil, že je Boží Syn, ukázal sa anjelom, zvestovaný bol národom, uverili v neho na celom svete, korunovaný je večnou slávou. Duch Svätý nám jasne hovorí, že v našich časoch sa niektorí odvrátia od Krista, priklonia sa k bludným učeniam a budú nasledovať hlásateľov satanských náuk, luhárov a pokrytcov, ktorí majú otupené svedomie. Budú zakazovať ženiť sa a vydávať, jesť niektoré pokrmy, ktoré predsa Boh stvoril na to, aby ich s vďačnosťou užívali tí, čo veria a poznajú pravdu. Všetko, čo Boh stvoril, je dobré a môžeme to pokojne jesť, ak za to Bohu ďakujeme a prosíme, aby to požehnal. Jeho slovom a našou modlitbou sa to posväcuje. Ak budeš takto učiť, bude z teba dobrý služobník Ježiša Krista. Sýť sa slovami viery a pravým učením, ktoré si si osvojil. Nenačúvaj bohapustým rečiam a nezaoberaj sa kadejakými mýtmi a legendami. Svoj čas a silu venuj radšej duchovnému rastu. Telesná zdatnosť je síce na niečo užitočná, ale tá duchovná je potrebná na všetko, je nepostrádateľná pre tento i večný život. To je pravda, ktorú by mal každý prijať. Na to vynakladáme všetko svoje úsilie, pretože máme nádej v živom Bohu, ktorý je záchrancom všetkých, čo v neho uverili. To vyučuj a dbaj, aby si to všetci dobre osvojili. Nech ťa nikto nepodceňuje zato, že si mladý. Musíš však byť vzorom v reči i v činoch lásky, viery a v čistom myslení. Kým prídem, čítaj a vysvetľuj Písmo, zvestuj Božie slovo. Nezanedbávaj schopnosti, ktoré ti dal Boh, keď na teba podľa prorockého spôsobu starší s modlitbou kládli ruky. Usiluj sa rozvíjať ich v práci, aby každý videl, že rastieš a robíš pokroky. Sústavne kontroluj svoje myslenie i učenie. Neuchyľuj sa od pravdy a Boh požehná tebe aj tým, ktorých ti zveril. Ak musíš napomenúť alebo pokarhať staršieho človeka, hovor s ním úctivo, akoby to bol jeden z tvojich rodičov. K mladším sa správaj ako k bratom, k dievčatám ako k sestrám bez akýchkoľvek bočných myšlienok. Maj v úcte vdovy, ktoré sú osamelé. Ak majú deti alebo vnukov, nech sa tí najskôr učia konať vo vlastnej rodine Božiu vôľu, starať sa o svojich príbuzných a odplácať sa svojim rodičom. Tak to chce Boh. Sú však vdovy, ktoré nemajú nikoho. Všetku svoju nádej upierajú na Boha a svoj čas trávia modlitbami vo dne aj v noci. Sú však aj také, ktoré sa nazdávajú, že teraz môžu užívať života. Tie sú mŕtve, hoci žijú. Varuj ich, nech na ne neprichádzajú sťažnosti. Kto sa nestará o svojich príbuzných, najmä o členov vlastnej rodiny, nemá právo nazývať sa kresťanom. Je horší ako ten, čo Boha vôbec nepoznal! Službu v cirkvi zveruj iba takým vdovám, ktoré majú viac ako šesťdesiat rokov, boli iba raz vydaté a osvedčili sa vo výchove detí, v pohostinnosti a v ochotnej službe všetkým, čo sú v núdzi a potrebujú pomoc. Mladšie vdovy odmietaj. Niektoré časom podľahnú telesným žiadostiam, zatúžia znovu sa vydať a záväzok k službe rušia. Okrem toho sú aj záhaľčivé, rady vysedávajú na návštevách, klebetia a pchajú nos do cudzích problémov. Myslím, že mladá vdova urobí lepšie, ak sa znova vydá, má deti a stará sa o vlastnú domácnosť. Potom jej nemôže nikto nič vyčítať. Bojím sa však, že niektoré už zišli z Kristovej cesty. Ešte raz opakujem: o vdovy nech sa starajú predovšetkým ich príbuzní a nenechajú ich jednoducho na starosť zboru. Iba tak bude mať zbor dosť prostriedkov, aby sa staral o vdovy, ktoré naozaj nemajú nikoho. Svedomití pracovníci v cirkvi zasluhujú nielen náležitú odmenu, ale aj úctu. Najmä tí, čo zvestujú Slovo Božie a vyučujú iných. Veď aj Písmo hovorí: Kto pracuje, má nárok na odmenu. Sťažnosti proti starším prijímaj iba na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Ale toho, kto sa naozaj previnil, pokarhaj verejne pred celým zborom na výstrahu ostatným. Zaväzujem ťa pred Bohom, pred Pánom Ježišom Kristom i všetkými anjelmi: riaď sa týmto pravidlom, či ide o tvojho priateľa, alebo nepriateľa. Buď vždy dôsledne nestranný. Neprenáhľuj sa, keď niekoho poveruješ službou v cirkvi, lebo ak by neskôr zlyhal, niesol by si vinu na jeho hriechu. A najmä sám sa vyvaruj každého poklesku. Keďže máš slabý žalúdok a často bývaš chorý, namiesto vody pi radšej s mierou víno. Pri posudzovaní ľudí maj na pamäti, že hriechy niektorých ľudí sú zjavné každému, u iných ich však odhalí až deň súdu. Práve tak je to s dobrými skutkami: niektoré sú zjavné hneď, zatiaľ čo o iných ani nevieme. Ale ani tie nezostanú naveky skryté. Kresťanskí otroci a sluhovia nech rešpektujú svojich pánov, aby sa nemohli ponosovať na ich zlú prácu, lebo tým by sa znevažovalo Božie meno a kresťanské učenie. Ak má niekto veriaceho pána, nech si ho nectí menej len zato, že je jeho brat vo viere. Práve naopak, nech mu slúži tým ochotnejšie a svedomitejšie ako milovanému bratovi. To zdôrazňuj všetkým veriacim. Toto je zdravé učenie Ježiša Krista a základ zbožného života. Kto učí niečo iné, je namyslený, ničomu nerozumie a vyvoláva iba škriepky, roztržky, a z toho sú potom urážky, krivé obvinenia a ustavičné sváry. Títo majstri rozvratu akoby mali zakalený rozum, neschopný poznať pravdu. Ba akoby zo zbožnosti chceli vytĺcť kapitál a obohatiť sa. Takým sa vyhýbaj. Pritom zbožnosť je naozaj nesmiernym bohatstvom, lebo prináša spokojnosť v každej situácii. Nič sme si predsa na svet nepriniesli a nič si z neho neodnesieme. Malo by nám teda stačiť, keď máme čo jesť a čo si obliecť. Kto však túži po bohatstve, ľahko podľahne pokušeniu použiť na to aj nepoctivé prostriedky, ktoré ho môžu priviesť do záhuby. Koreňom všetkého zla je totiž láska k peniazom. Mnohým už uzavrela prístup k Bohu a spôsobila veľa utrpenia. Ty však, Timotej, patríš Bohu. Vyhýbaj sa takým veciam a usiluj sa o spravodlivosť, zbožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť a miernosť. Byť kresťanom znamená viesť ustavičný duchovný zápas. Bojuj dobrý boj viery, aby si dosiahol večný život, ku ktorému ťa Boh povolal. Zaväzuje ťa k tomu aj slávnostné vyznanie, ktoré si urobil pred mnohými svedkami. Vyzývam ťa pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Ježišom Kristom, ktorý svoje svedectvo povedal pred Pontským Pilátom: Plň zverenú úlohu, aby si zostal čistý a bezúhonný až do príchodu Ježiša Krista. Až príde jeho čas, zjaví ho celému svetu sám Boh, požehnaný a jediný vládca, Kráľ nad všetkými kráľmi a Pán nad všetkými pánmi, jediný nesmrteľný, ktorý býva v neprístupnom svetle; ľudské oko ho nevidelo, ani nemôže vidieť. Jemu patrí česť a vláda na veky vekov! Dôrazne vystríhaj bohatých, aby si nezakladali na svojom bohatstve, ale radšej upierali nádej na Boha, ktorý nás štedro zahŕňa všetkým, čo potrebujeme. Napomínaj ich, nech konajú dobro a ochotne a obetavo sa delia s tými, čo majú núdzu. To je najlepšia investícia pre večnosť, to je pravý a plodný kresťanský život. Timotej, starostlivo si chráň, čo ti Boh zveril. Vyhýbaj sa prázdnym rečiam a falošným náukam, pre ktoré už tak mnohí stratili to najdôležitejšie -- vieru. Milosť Božia s tebou! Timotej, môj milý syn! Píšem ti ako apoštol Ježiša Krista, ktorý z Božieho poverenia zvestuje zasľúbený večný život. Želám ti pokoj a milosť. Som za teba veľmi vďačný Bohu, ktorému slúžim celým svojím životom, ako to robili aj moji predkovia. Vo dne v noci prosím, aby ti Boh dával svoje bohaté požehnanie. Keď si spomeniem, ako si plakal pri našej rozlúčke, rastie moja túžba po tebe. Tak rád by som ťa znova videl. Pripomínam si tvoju úprimnú vieru, ktorú ti vštepovala už tvoja stará matka Lojda i tvoja matka Eunika. Viem, že táto viera v tebe žije. Preto ťa prosím, aby si rozvíjal Božie dary, ktoré si prijal, keď som na teba skladal ruky. Svätý Duch, ktorého nám Boh dal, nie je duch bojazlivosti, ale duch moci, lásky a múdrosti. A tak sa nehanbi hovoriť s ľuďmi o Kristu a neboj sa ani priznať k priateľstvu so mnou, i keď som pre Krista v žalári. Naopak, buď aj ty hotový znášať príkorie pre evanjelium. Boh ti dá k tomu silu. On nás zachránil a povolal pre túto svätú službu. Nie že by sme si to boli zaslúžili, ale preto, že už pred stvorením sveta bolo v Božom pláne darovať nám milosť skrze jeho Syna Ježiša Krista. A keď on teraz prišiel na túto zem, zlomil moc smrti a ukázal nám, ako vierou v neho môžeme získať večný život. A mňa Boh ustanovil, aby som túto milosť zvestoval a o nej učil. Preto aj teraz trpím vo väzení, ale nehanbím sa za to, lebo viem, komu som uveril, a som si istý, že všetko, čo mi zveril, má moc zachovať až do svojho príchodu. Pridŕžaj sa verne toho, čo si počul odo mňa. Nech ti je to vzorom, ako máš hovoriť s láskou vo viere v Ježiša Krista. S pomocou Svätého Ducha, ktorý v nás prebýva, chráň si duchovný poklad, ktorý ti Boh zveril. Ako vieš, opustili ma tu všetci, čo so mnou prišli z Ázie. Aj Fygelos a Hermogenes. Iba Onezifor ma chodil navštevovať a vždy ma veľmi povzbudilo, že sa za mňa -- väzňa -- nehanbil. Prosím Boha, aby bohato požehnal jeho aj celú jeho rodinu. Keď prišiel do Ríma, nedal si pokoja, kým ma nenašiel. Nech mu Pán odplatí svojím milosrdenstvom, keď príde súdiť svet. A čo pre mňa znamenala jeho pomoc v Efeze, vieš najlepšie ty sám. Môj milý Timotej, nech milosť Ježiša Krista je tvojou silou. A to, čo si počul odo mňa, zveruj spoľahlivým ľuďom, súcim učiť zase iných. Ako dobrý vojak Ježiša Krista buď ochotný spolu so mnou znášať preňho aj ťažkosti a protivenstvá. V boji sa vojak nemôže zaoberať súkromnými záležitosťami, ak nechce upadnúť do nemilosti veliteľa. Ani pretekár nezíska cenu, ak nedodrží pravidlá. A takisto aj roľník musí ťažko pracovať, skôr ako zoberie úrodu. Premýšľaj, čo ti tým chcem povedať. Pán ti pomôže, aby si všetko správne pochopil. Nikdy nezabudni, že Ježiš Kristus ako človek je z rodu Dávidovho. Svojím zmŕtvychvstaním však dokázal, že je Boh. To je moje radostné posolstvo -- evanjelium, ktoré zvestujem a pre ktoré som ako nejaký zločinec v putách vo väzení. No Božie slovo sa sputnať nedá! A tak to všetko trpezlivo znášam kvôli tým, ktorých Boh chce zachrániť, aby v Ježišovi Kristovi dosiahli večný život a mohli tak naveky žiť v jeho sláve. Je isté, že tí, čo s Kristom zomreli, budú s ním žiť na večnosti, a tí, čo preňho znášajú utrpenie tu na zemi, budú s ním raz vládnuť. Kto sa ho však zriekne a zaprie ho, toho sa zriekne aj on. Ale aj keď sklameme, on zostáva verný, lebo nemôže zaprieť sám seba. To pripomínaj vždy znova a s Božou autoritou umlčuj hádky o slová. Nie je to na nič dobré, iba to pôsobí zmätok u poslucháčov a rozvracia jednotu. Usiluj sa byť užitočným pracovníkom, ktorý sa nemusí hanbiť za svoju prácu, lebo Božie pravdy hlása jasne a čisto. Vyhýbaj sa ľuďom, ktorí majú záľubu v jalových debatách, a tým odvádzajú od Boha. Ich bludy pôsobia zhubne ako rakovina. K nim patrí Hymenaios a Filétos, ktorí veľa kresťanov pomýlili učením, že vzkriesenie z mŕtvych už nastalo. Božia pravda však stojí pevne ako skala, ktorou nič nepohne, ako základný kameň, na ktorom je napísané: Boh pozná tých, ktorí sú jeho", a Nech sa odvráti od neprávosti každý, kto vyznáva meno Ježiša Krista." Vo veľkých domácnostiach býva nielen zlatý a strieborný riad na slávnostné príležitosti, ale aj drevený a hlinený, ktorý sa používa iba v kuchyni a na odpadky. Ak to falošné učenie zavrhneš, budeš vzácnou nádobou, ktorú sám Kristus bude môcť použiť na svoje vznešené dielo. Vyhýbaj sa žiadostiam a pokušeniam, ktoré prichádzajú predovšetkým na mladých ľudí. Usiluj sa byť spravodlivý, roznecuj v sebe vieru, lásku a šír pokoj spolu s tými, čo Pána vzývajú z čistého srdca. Znovu ti pripomínam, nepripusť také debaty, ktoré ľudí iba rozoštvávajú. Služobník Ježiša Krista sa nemá hádať, má byť prívetivý a trpezlivo poúčať toho, kto mu odporuje. Azda Boh dá, že pozná pravdu a spamätá sa, a tak unikne z diablovho osídla, v ktorom musel otrocky vykonávať jeho vôľu. Vedz, že pred Kristovým príchodom nastanú ťažké časy. Ľudia budú sebeckí a chamtiví, namyslení a márnomyseľní, budú sa vysmievať Bohu a pohŕdať rodičmi, budú nevďační a bezbožní, bezcitní, nezmierliví, bez lásky. Budú mať záľubu v ohováraní, hrubosti, bezohľadnosti a zrade. Rozkoše budú vyhľadávať väčšmi ako Boha. Niektorí sa pritom budú tváriť pobožne, ale ich život bude dokazovať opak. Tým sa vyhýbaj! Patria k nim aj tí, čo chodia po domoch a pokúšajú sa získať ľahkoverné ženy, plné hriechov a ovládané rozličnými túžbami. Tie sú síce náklonné prijať hocičo nové, ale k poznaniu pravdy nedochádzajú. Tak ako sa egyptskí mágovia Janes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak sa títo falošní učitelia stavajú proti pravde. Sú to ľudia prevrátenej mysle a nespoľahliví vo viere. Dlho však nebudú klamať ľud svojimi bludmi, nezmyselnosť ich učenia vyjde na svetlo. Ty si však zostal pri tom, čo som učil. Vieš, ako som žil, poznáš moje myslenie, moju vieru, lásku a trpezlivosť. Bol si svedkom môjho prenasledovania a útrap, ktoré ma postihli v Antiochii, v Ikoniu a v Lystre. Čo všetko som tam musel vytrpieť! Ale Pán ma zo všetkého vytrhol. A tak všetci, čo chcú zbožne žiť v Kristu Ježišovi, musia rátať aj s prenasledovaním, kým klamstvo tých zlých ľudí a falošných učiteľov sa bude vzmáhať. Oklamú mnohých, ale nakoniec sa sami stanú obeťou klamstva. Ty sa však pevne drž toho, čo si sa naučil a o čom si sa presvedčil. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Okrem toho poznáš už od detstva Sväté písma, v ktorých je múdrosť, ako dosiahnuť spasenie vierou v Ježiša Krista. Celé Písmo je inšpirované Bohom: vyučuje, usvedčuje z hriechu, ukazuje, ako začať nový život, vychováva k spravodlivosti, aby tak Boží človek bol dokonale pripravený konať vždy dobro. Pred Bohom a Ježišom Kristom, ktorý znova príde na túto zem, aby súdil živých i mŕtvych a zjavil tu svoje kráľovstvo, ťa zaväzujem: zvestuj neúnavne Božie slovo, či sú okolnosti priaznivé, alebo nepriaznivé, kde treba, napomínaj a karhaj, povzbudzuj a trpezlivo hlásaj Božie pravdy. [3-4] Lebo príde čas, keď ľudia nebudú chcieť počuť zdravé učenie. Zoženú si učiteľov, ktorí im budú vravieť to, čo oni budú chcieť počuť. Odvrátia sa od Božieho slova a dajú sa strhnúť najnezmyselnejšími ideami. Ty však buď triezvy, pevný a neboj sa pre Krista aj trpieť. Neohrozene hlásaj evanjelium a verne konaj svoju službu. Už nastáva čas, keď mám svoj život položiť ako obeť pre Krista. Bojoval som dobre, uloženú úlohu som splnil, vieru som si zachoval. A teraz ma čaká veniec víťaza, ktorý mi položí na hlavu v deň svojho príchodu Pán, ten spravodlivý sudca. A nie iba mne, ale všetkým, čo túžobne očakávajú jeho príchod. Prosím ťa, len čo budeš môcť, príď za mnou. Lebo Démas ma opustil, dal prednosť svetským záujmom a odišiel do Tesaloniky. Krescens je v Galácii a Títus odišiel do Dalmácie. Iba Lukáš zostal pri mne. Vezmi so sebou aj Marka, potrebujem ho. Tychika som poslal do Efezu. Cestou sa zastav v Troade u Karpa a prines mi plášť, ktorý som tam nechal; tiež knihy, a najmä pergamen. Mnoho zla mi spôsobil kováč Alexander. Tvrdo proti nám vystupoval. Pán mu iste odplatí podľa zásluhy. Daj si naňho pozor. Veľmi sa staval proti našim slovám. Keď som stál prvý raz pred súdom, nik z bratov so mnou nebol, všetci ma opustili. Nech im to Boh odpustí. No Pán so mnou bol a dal mi silu, aby som radostné posolstvo o spasení v Ježišovi Kristovi zvestoval pred všetkými, ktorí sa tu zišli z rôznych národov Rímskej ríše. A dal mi milosť, že ma neodsúdili na smrť v aréne. Verím, že ma Pán aj naďalej bude chrániť od zlého a uvedie ma do svojho nebeského kráľovstva. Jemu nech je sláva na veky vekov! Amen. Pozdrav odo mňa Prisku a Akvilu, tiež Oneziforovu rodinu. Erastos zostal v Korinte, Trofima som nechal v Miléte, lebo ochorel. Usiluj sa prísť skôr, ako nastane zima. Pozdravuje ťa Eubulos, Pudens, Linus, Klaudia a všetci ostatní veriaci. Pán Ježiš Kristus nech je s tebou a Boh nech vás všetkých obdarí svojou milosťou. Milý Títus, môj duchovný syn, Pán Boh ma poslal, aby som hlásal vieru tým, ktorých si vyvolil, a učil ich poznávať Božie pravdy, ktoré premieňajú život. Kto ich prijme, získa večný život, zasľúbený už pred dávnymi vekmi. Teraz Boh svoj sľub potvrdil skrze Krista a po celom svete rozhlasuje správu o večnom živote. Na jeho príkaz som aj ja bol poverený účasťou na tomto diele. Želám ti, syn môj, aby ťa Boh Otec i Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, obdaroval svojím pokojom a milosťou. Nechal som ťa na Kréte, aby si tam dal do poriadku, čo som ja už nestihol, a aby si podľa mojich pokynov ustanovil v každom meste starších. Pripomínam, že to majú byť muži s bezúhonnou povesťou, iba raz ženatí, aj ich deti nech sú veriace, nech majú v úcte svojich rodičov a nepohoršujú samopašnosťou a neposlušnosťou. Predstavený zboru je predsa Boží správca, preto to musí byť muž bezúhonný: nie namyslený, ani zlostný, ani pijan, ani bitkár, ani ziskuchtivec. Naopak, má byť pohostinný, dobrosrdečný, rozvážny, spravodlivý, zbožný a zdržanlivý. Jeho život musí byť v dokonalom súlade s vierou, ktorú hlása, aby mal právo nabádať k zdravému učeniu a umlčovať odporcov. Lebo je mnoho tých, ktorí zanovito prekrucujú pravdu, najmä medzi bývalými Židmi. Tým treba zavrieť ústa. Do mnohých rodín vniesli zmätok, učia veci, aké sa nesvedčí, a ešte si za to dávajú platiť. Jeden z nich, ktorého dokonca vyhlasujú za proroka, vyjadril sa o svojich krajanoch takto: Kréťania sú samí luhári, zlé hovädá, leniví darmožráči." Ozaj výstižné! Buď na nich čo najprísnejší, aby konečne dostali rozum a vrátili sa k viere. Veď tie židovské bájky a vymyslené predpisy zatemňujú pravdu. Čistým je všetko čisté. Ale ten, kto je vo svojom vnútri zlý a bezbožný, vidí to isté aj okolo seba, lebo sa na svet pozerá cez svoje nečisté vnútro. Takí vyhlasujú, že poznajú Boha, ale ich konanie ich usvedčuje z klamstva. Sú protivní, spupní a neschopní nijakého dobrého skutku. Ty sa však vo svojich pokynoch pridŕžaj zdravého učenia: Starší muži nech sú striedmi a vážni, pevní vo viere, v láske a trpezlivosti. Podobne staršie ženy nech sa správajú dôstojne, nech neohovárajú, neoddávajú sa pijatike, nech vedú k dobrému mladšie ženy, aby milovali svojich mužov a deti, ovládali svoje nálady, starali sa o čistotu tela i duše, riadne viedli domácnosť, boli láskavé a milé k manželom, aby nedali nijakú príčinu rúhať sa Božiemu slovu. Takisto mladých mužov napomínaj, aby boli rozvážni. Ty sám im buď vzorom v správnom konaní. Všetko, čo učíš, nech je pravdivé a presvedčivé, aby protivník nemohol nič namietať. Podriadení nech počúvajú svojich predstavených, nech sú úslužní, neodvrávajú, nepodvádzajú a nech sú vo všetkom spoľahliví. Tak budú prebúdzať záujem o vieru v nášho Spasiteľa a Boha. V osobe Pána Ježiša Boh ukázal, že miluje všetkých ľudí a chce ich zachrániť. To nás vedie k tomu, aby sme sa zriekli bezbožnosti a telesných žiadostí a žili múdro, spravodlivo a v úcte pred Bohom. Veď očakávame splnenie našej nádeje, že sa ukáže vo svojej sláve náš veľký Boh a Spasiteľ Ježiš Kristus. On sa za nás obetoval, aby sme už nepodliehali moci hriechu, ale stali sa jeho ľudom, zapáleným za všetko dobré. Tak uč, naliehavo presviedčaj a naprávaj, kde to treba, ako ten, kto má na to plné právo. Nech tebou nik nepohŕda. Pripomínaj bratom, aby uznávali vrchnosť a boli ochotní priložiť ruku ku každému prospešnému dielu. O nikom nech nehovoria zle, nehádajú sa, ale k všetkým nech sa vždycky správajú vľúdne. Veď aj my sme boli kedysi nerozumní, spurní, blúdili sme bez cieľa, boli sme otrokmi rozličných vášní a naše srdcia boli plné hnevu, závisti a nenávisti. Ale Boh nás vo svojej láske a dobrote zachránil. Nie pre nejaké naše zásluhy, ale zo svojej láskavosti a súcitu. Očistil nás od všetkých hriechov a dal nám svojho Ducha, ktorý v nás zrodil nový život. Tohto Ducha sme dostali v hojnosti zásluhou Ježiša Krista a len z jeho dobroty. A tak už teraz môžeme mať podiel na večnom živote, ktorý túžobne očakávame. Všetko, čo som ti napísal, je pravda a môžeš sa na to spoľahnúť. Trvaj na tom, aby všetci, ktorí veria v Boha, usilovali sa konať dobré skutky. Je to nielen správne, ale aj užitočné. Vyhýbaj sa zbytočným rečiam o neriešiteľných otázkach a sporných teologických myšlienkach, najmä ak sa týkajú židovského zákona. Je to neužitočné a nikam to nevedie, iba k hádkam. Toho, kto má v tom záľubu, raz, dva razy napomeň. Ak to nepomôže, rozíď sa s ním; taký človek vedome hreší, a tým sám seba odsudzuje. Chcem k tebe poslať Artema alebo Tychika. Len čo dôjdu, príď za mnou čo najskôr do Nikopola; rozhodol som sa, že prezimujem tam. Učiteľov zákona Zéna a Apola starostlivo vystroj na cestu, aby im nič nechýbalo. I veriaci sa musia učiť pomáhať tým, čo to potrebujú, a tak svoju vieru dokazovať činmi. Všetci odtiaľto ťa pozdravujú. Pozdrav aj ty všetkých našich priateľov vo viere. Milosť Božia s vami. Milý priateľ, želám milosť a pokoj tebe, [2-3] sestre Apfii, Archippovi i celému tvojmu domu! Píšem ti z väzenia, do ktorého som sa dostal pre zvesť o Kristu. Práve je pri mne aj Timotej. Neprestajne ďakujem v modlitbách Bohu za tvoju vernosť Pánu Ježišovi a lásku k všetkým bratom. A modlím sa, aby si poznal, koľko dobra môžeme vykonať pod vplyvom Pána Ježiša Krista. Tvoja láska, brat môj, mi spôsobila veľkú radosť a povzbudila ma, lebo si potešil srdcia všetkých veriacich. Chcem ťa o niečo poprosiť. Mohol by som ti síce v mene Krista prikázať, čo máš robiť, ale to by odo mňa nebolo príliš láskavé. Preto dávam prednosť prosbe -- som už starý človek a teraz pre Krista ešte aj v žalári. Týka sa to Onezima, ktorého som tu vo väzení priviedol k viere a mám ho rád ako vlastného syna. Doteraz ti spôsobil viac škody ako osohu, ale teraz bude užitočný nám obidvom. Posielam ti ho späť, akoby som ti posielal vlastné srdce. Rád by som si ho nechal tu, aby mi uľahčoval môj pobyt vo väzení. Nechcem to však urobiť bez tvojho súhlasu, aby ten dobrý skutok nebol vynútený, ale aby vyšiel od teba. Azda preto sa musel Onezimus od teba na krátky čas vzdialiť, aby sa stal navždy tvojím -- už nie otrokom, ale milovaným bratom. Ak je taký drahý mne, o to väčšmi bude milý tebe -- ako človek aj ako kresťan. Ak som skutočne tvojím priateľom, prijmi ho tak, ako by som to bol ja sám. Ak ťa nejako poškodil alebo je ti niečo dlžný, pripíš to na môj účet. Ja, Pavol, potvrdzujem vlastnoručne, že ti to zaplatím. Nechcem ti pripomínať, že si mi dlžný aj sám seba. Brat môj, mysli na Pána a urob mi tú láskavosť. Nežiadal by som ťa o to, keby som si nebol istý, že urobíš ešte viac, ako ťa prosím. Zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že sa vďaka vašim modlitbám budem môcť čoskoro k vám vrátiť. [23-24] Pozdravuje ťa Epafras, ktorý je tu so mnou vo väzení pre vieru v Ježiša Krista, a tiež moji spolupracovníci Marek, Aristarchos, Démas a Lukáš. Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vami. Mnoho ráz a mnohorakým spôsobom sa Boh oddávna prihováral našim otcom ústami prorokov. Ale teraz, v týchto posledných dňoch, prehovoril k nám vo svojom Synovi. Jeho ustanovil za dediča všetkého a skrze neho stvoril aj svet. On je odbleskom Božej slávy a obrazom Božej podstaty. Jeho slovo je sila, ktorá udržiava celý vesmír. Svojou smrťou nás zbavil ťarchy hriechu, zaujal najčestnejšie miesto po boku Božieho majestátu v nebesiach a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil ako oni. Veď komu z anjelov kedy Boh povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil?" Alebo na inom mieste: Ja budem jeho Otcom a on bude mojím Synom?" A keď uvádza Prvorodeného do sveta, hovorí zasa: Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli." A o anjeloch hovorí ako o vanutí vetra a ohnivých plameňoch. Ale o svojom Synovi hovorí: Bože, tvoja vláda bude trvať na večné veky a bude v nej panovať spravodlivosť. Lebo ty miluješ právo a nenávidíš bezprávie. Preto ťa tvoj Boh vyvýšil nad ostatných a obdaril radosťou." A na inom mieste o ňom hovorí: Ty si, Pane, na počiatku stvoril zem a nebesia sú dielom tvojich rúk. [11-12] Nebesia pominú, ale ty zostaneš naveky." Alebo povedal Boh niektorému z anjelov: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám?" Všetci anjeli sú iba bytosti, ktoré slúžia Bohu. Posiela ich, aby pomáhali všetkým, ktorým chce darovať spásu. Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli o Kristovi, aby nás prúd nestrhol mimo. Lebo ak už slovo zákona, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý, kto ho prestúpil a neposlúchol, bol spravodlivo potrestaný, ako by sme unikli trestu my, ak odmietneme takú veľkú ponuku záchrany? Prvý nám ju oznamoval sám Pán a svedčili o nej aj tí, ktorí ju počuli na vlastné uši. Boh sám potvrdzoval ich svedectvo znameniami, zázrakmi a darmi Svätého Ducha, ktoré udeľoval podľa svojej vôle. Budúci svet, o ktorom hovoríme, nepodriadil Boh anjelom, ale Kristovi. Na jednom mieste Písmo o ňom hovorí: Čo je človek, že naňho pamätáš, a Syn človeka, že sa oňho takto staráš? Len na krátky čas si ho postavil nižšie ako anjelov, ale potom si ho ovenčil slávou a cťou a všetko si položil pod jeho nohy." Keď mu teda podriadil všetko, tak to platí o všetkom bez výnimky. Zatiaľ ešte nevidíme, že by sa tak naozaj stalo. Ale vidíme, že Boh svojho Syna Ježiša Krista, ktorého na krátky čas postavil nižšie ako anjelov, ovenčil slávou a cťou. To bola odmena za jeho smrť na kríži. Lebo Boh vo svojej veľkej láske rozhodol, aby Kristus za nás všetkých okúsil smrť. Preto nie je protirečením, že Boh, pre ktorého a prostredníctvom ktorého je všetko stvorené, urobil svojho Syna utrpením na kríži dokonalým, a tak Kristus mnohých priviedol do nebeskej slávy. A tí, ktorých Ježiš posvätil, majú toho istého Otca ako on. Preto sa ich nehanbí nazývať svojimi bratmi, keď hovorí: Tvoje meno budem zvestovať svojim bratom, uprostred zhromaždenia ťa budem velebiť." A na inom mieste hovorí: Ja budem v neho dúfať." A ďalej: Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh." Pretože súrodencov spája telo a krv, aj Ježiš sa stal človekom, aby svojou smrťou zlomil moc diabla, ktorý smrťou vládne, a aby tak vyslobodil tých, ktorí sú celý život zotročení strachom zo smrti. Neprišiel predsa pre anjelov, ale pre ľudí, potomkov Abrahámových. Preto sa nám musel vo všetkom pripodobniť, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom, a mohol tak zmieriť hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí prechádzajú skúškami. Preto, svätí bratia, ktorí máte účasť na nebeskom povolaní, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza vášho vyznania. Bol verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako aj Mojžiš verne slúžil v Božom dome. Ale Ježiš si zaslúži väčšiu slávu ako Mojžiš, tak ako si staviteľ domu zaslúži väčšie uznanie ako dom, ktorý postavil. Lebo každý dom musí niekto postaviť, a ten, kto postavil všetko, je Boh. Mojžiš bol iba verný služobník v národe izraelskom, v dome, ktorý mu Boh zveril, a len naznačuje udalosti, ktoré sa v budúcnosti majú stať. Ale Kristus je verný Boží Syn v dome, ktorý mu patrí. Týmto domom sme my, jeho cirkev, ak si až do konca zachováme smelú istotu a radostnú nádej. Preto nás napomína Svätý Duch: Dnes, ak počujete môj hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako vaši otcovia pri vzbure v deň, keď ma pokúšali na púšti. Štyridsať rokov som ich viedol, a predsa žiadali stále nové dôkazy. Preto som sa rozhneval na tento ľud a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi a cestám, ktorými som ich chcel viesť, nerozumejú. Vo svojom hneve som prisahal: Nikdy sa nedostanú do zasľúbenej krajiny a nezískajú pokoj, ktorý som im pripravil." Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha. Naopak, povzbudzujte sa navzájom deň čo deň, kým ešte trvá to dnes", aby sa nik z vás, oklamaný hriechom, nezatvrdil. Lebo iba ak zostaneme verní až do smrti a zachováme si istotu, ktorú sme mali na počiatku, budeme mať účasť na všetkom, čo je Kristovo. Preto platí: Ak dnes počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure." No kto boli tí, čo počuli a zatvrdili sa? Neboli to všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? A na koho sa Boh hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili a ich telá pohynuli na púšti? A komu prisahal, že nevojdú do krajiny, ktorú im zasľúbil a kde mali nájsť odpočinok? Boli to tí, ktorí ho neposlúchali, a preto do nej nemohli vojsť pre neveru. Varujme sa teda, aby o niekom z vás neplatilo, že v čase, kým ešte zasľúbenie trvá, nezískal Božie odpočinutie. Veď aj nám sa hlása tá radostná zvesť -- posolstvo, že nás Boh chce zachrániť -- ako tým na púšti. Zvesť, ktorú počuli, im však neprospela, lebo ju vierou neprijali. Ale my, ktorí sme uverili, získame skutočné odpočinutie, ako povedal Boh: Prisahal som vo svojom hneve, že tí, čo mi neveria, nikdy nevojdú do zasľúbenej krajiny." To povedal Boh, hoci toto miesto odpočinku trvá od chvíle, keď stvoril svet. O siedmom dni sa predsa v Písme hovorí takto: V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel." Ale tu čítame: Nikdy nevojdú do zasľúbenej krajiny, kde by našli odpočinok." To znamená, že možnosť získať Božie odpočinutie trvá dodnes. Naši otcovia, ktorým toto zasľúbenie najprv platilo, ho pre svoju neposlušnosť nenašli. Ale Boh určil iný deň, ktorý sa volá dnes". Hovorí o ňom už kráľ Dávid: Ak dnes počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia!" Keby ich bol Jozue voviedol na miesto odpočinku, nehovoril by Boh o inom neskoršom dni. Tak Boží ľud na pravý deň odpočinku ešte len čaká. Lebo kto získa Božie odpočinutie, odpočinie si od svojho diela podobne, ako si Boh odpočinul od svojho. A tak sa usilujeme získať toto odpočinutie, aby nik pre svoju neposlušnosť neminul cieľ. Naši otcovia na púšti sú nám výstražným príkladom. Slovo Božie je živé, účinné a ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč: preniká až na rozhranie duše a ducha, kostí a špiku a rozsudzuje túžby a myšlienky srdca. Niet tvora, ktorý by sa pred ním mohol skryť. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať za všetko, čo sme vykonali. Máme vznešeného veľkňaza, ktorý vstúpil až pred Božiu tvár, Ježiša, Syna Božieho, držme sa teda toho, čo vyznávame. On má pochopenie pre naše slabosti, lebo sám musel zápasiť s tým istým pokušením ako aj my, ibaže sa nedopustil hriechu. Preto smieme smelo a bez strachu pristupovať rovno k Bohu, ktorý nás zahrnie svojím milosrdenstvom a milosťou, keď budeme jeho pomoc potrebovať. Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal ich dary a obete za hriechy. Keďže sám je človek so všetkými slabosťami, môže cítiť s tými, čo sú nechápaví a blúdia. Preto je povinný prinášať obete nielen za hriechy ľudu, ale aj za seba. Za veľkňaza sa nikto nemôže vymenovať sám. Touto úlohou ho poveruje Boh ako kedysi Árona. Ani Kristus si neprisvojil čestnú hodnosť veľkňaza sám, poctil ho ňou ten, ktorý povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil." A na inom mieste hovorí: Naveky budeš kňazom, ako bol kedysi Melchizedech." Ježiš za svojho pozemského života s bolestným utrpením a slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou. A Boh ho pre jeho pokoru počul. A hoci bol Božím Synom, naučil sa poslušnosti v utrpení, ktoré podstúpil. Tak dosiahol dokonalosť a všetkým, ktorí ho poslúchajú, stal sa Záchrancom a Vykupiteľom. Boh sám ho ustanovil za veľkňaza, ako bol kedysi Melchizedech. O tom by sa dalo veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, lebo nie ste ochotní počúvať. Po takom dlhom čase už by ste sami mohli byť učiteľmi, no opäť potrebujete, aby vás niekto učil duchovnej abecede. Potrebujete ešte mlieko, a nie výdatný pokrm. A ten, čo znesie iba mlieko, je ako dieťa, a nechápe teda slovo o spravodlivosti: Výdatný pokrm je pre vyspelých, pre tých, čo si cvičením vypestovali zmysly tak, že rozoznajú dobré od zlého. Preto už nezostávame len pri základoch Kristovho učenia, ako je pokánie z hriechov, viera v Boha, učenie o krste, vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde, ale smerujeme k dospelosti. Ak Boh dovolí, budeme duchovne rásť. Pre tých, ktorých jasné svetlo evanjelia už raz osvietilo, ktorí na sebe okúsili, aké nádherné sú Božie nebeské dary, ktorí boli obdarení Svätým Duchom, počuli Božie spásne slovo a zakúsili niečo z moci budúceho sveta -- pre tých nie je možné, aby znova robili pokánie a opäť sa obrátili k Bohu, ak sa vedome od neho odvrátili a boli mu neverní. Svojou neverou totiž znova pribili Božieho Syna na kríž a vystavili ho posmechu nepriateľov. Veď zem, ktorá je výdatne zavlažovaná dažďom a dáva užitočné plodiny tým, čo ju obrábajú, prijíma Božie požehnanie. Ale ak rodí iba tŕnie a bodľačie, je nepotrebná, súca na zavrhnutie, a napokon ju vypália. Keď takto hovoríme, sme o vás presvedčení, milovaní bratia, že ste na dobrej ceste k spáse. Lebo Boh nie je nespravodlivý. Nezabudne, čo ste vykonali a ako ste z lásky k nemu pomáhali iným veriacim a ešte aj pomáhate. Túžime len, aby každý z vás prejavoval neochabujúcu horlivosť až do konca, keď sa naplní naša nádej. Preto neklesajte vo viere, ale napodobňujte tých, ktorí sa vierou a trpezlivosťou stali dedičmi zasľúbení. Keď Boh dával zasľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: Veľmi ťa požehnám a dám ti veľké potomstvo." A tak Abrahám trpezlivo čakal, kým Boh svoj sľub nesplnil. Ľudia sa totiž prísahou dovolávajú kohosi väčšieho od seba a prísaha je pre nich zárukou, ktorou sa končí každý spor. Boh chcel tým, ktorým dával zasľúbenie, presvedčivo dokázať nemeniteľnosť svojho rozhodnutia, preto svoje zasľúbenie potvrdil ešte prísahou. A tak tieto dve nezmeniteľné veci -- zasľúbenie a prísaha -- v ktorých Boh predsa nemôže klamať, sú mocným povzbudením pre nás, ktorí k nemu upíname svoju nádej. Táto nádej je pre nás istou a pevnou kotvou duše, ktorá nás spája so samým Bohom až za oponou" v nebi, kam nás predišiel Ježiš. Je naším veľkňazom naveky, ako bol Melchizedech. Tento Melchizedech bol kráľom v meste Sálem a zároveň bol kňazom najvyššieho Boha. Keď sa Abrahám vracal po víťaznej vojne proti mnohým kráľom, vyšiel mu Melchizedech naproti a požehnal ho. Vtedy Abrahám oddelil desiaty diel zo všetkej koristi a dal mu ho. Meno Melchizedech znamená kráľ spravodlivosti a kráľ Sálema znamená kráľ pokoja. O otcovi a matke Melchizedecha nič nevieme, ani o jeho predkoch niet záznamu. Nevieme ani, kedy sa narodil a kedy zomrel. Jeho život teda nemá začiatok ani koniec. V tom sa podobá Božiemu Synovi a zostáva kňazom naveky. Aký vznešený musel byť tento kráľ a kňaz, keď mu Abrahám, praotec Izraela, dal desiaty diel zo svojej koristi. Leviti, poverení kňazskou službou, majú totiž podľa zákona príkaz brať desiatky od Božieho ľudu, to znamená od svojich bratov, hoci všetci pochádzajú z Abrahámovho rodu. Od Abraháma však dostal desiatok ten, ktorý nepochádzal z rodu Léviho, a Abrahám, ktorý mal zasľúbenie, prijal od neho požehnanie. A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. Židovskí kňazi dostávajú desiatky ako smrteľní ľudia. Melchizedech však dostal ako ten, o kom Písmo svedčí, že žije. Dalo by sa povedať, že prostredníctvom Abraháma dal desiatky aj Lévi, ktorý sám desiatky prijímal. Ešte sa totiž nenarodil a bol v tele svojho praotca Abraháma, keď mu Melchizedech vyšiel oproti. Keby nás židovskí kňazi a ich zákony mohli spasiť, či by Boh musel poslať Krista ako veľkňaza v hodnosti Melchizedecha a nestačilo by menovať kňaza podľa radu Áronovho? Lebo ak sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. A Kristus, o ktorom sa toto hovorí, pochádzal z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári. Je známe, že náš Pán pochádzal z Júdovho kmeňa, hoci Mojžiš sa nezmienil, že by z toho kmeňa pochádzali kňazi. Boh nám posiela iného kňaza, ktorý podobne ako Melchizedech nie je ustanovený podľa zákona o telesnom pôvode, ale preto, že je v ňom večný, nezničiteľný život. Veď tak znie svedectvo o ňom: Ty si kňaz naveky, ako bol Melchizedech." Tým sa predchádzajúci systém kňazstva, založený na rodokmeni, zrušil ako neúčinný a neužitočný. Zákon totiž nebol schopný spasiť človeka a zmieriť ho s Bohom. Na jeho miesto prichádza lepšia nádej, vďaka ktorej sa môžeme priblížiť k Bohu. Toto Boh potvrdil aj prísahou. Leviti sa totiž stávali kňazmi bez Božej prísahy. Len o Kristovi Boh povedal: Hospodin prisahal a nebude to ľutovať. Ty si kňaz naveky." Takto sa Ježiš stal pre nás zárukou novej, lepšej zmluvy s Bohom. V čase starej zmluvy muselo byť veľa kňazov, lebo umierali a nemohli slúžiť trvale. Ježišovo kňazstvo však neprechádza na iného, lebo on zostáva naveky. Ježiš Kristus žije večne a prihovára sa za nás u Boha, preto môže stále zachraňovať všetkých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu. Ježiš je veľkňaz, akého potrebujeme: je svätý, nevinný, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov, vyvýšený nad nebesia a nemusí ako niekdajší veľkňazi denne prinášať obete najprv za vlastné hriechy a až potom za hriechy ľudu. Ježiš to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovoval za veľkňazov ľudí podliehajúcich slabosti, ale slovom prísahy, ktorá odznela po zákone, bol ustanovený Syn za veľkňaza, ktorý je dokonalý naveky. Z toho, čo sme povedali, vyplýva: Máme veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici Božieho trónu v nebesiach. Slúži tak ako v pravej svätyni a v stánku, ktorý postavil sám Pán, a nie človek. Každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obete. Aj Kristus musel priniesť obeť. Tu na zemi by Kristus nemohol byť kňazom, lebo tu bolo dosť kňazov, ktorí prinášali dary podľa zákona. Tí však slúžili vo svätyni, ktorá je len náznakom a tieňom nebeskej svätyne. Veď Boh prísne uložil Mojžišovi, keď mal postaviť stánok: Dbaj, aby si urobil všetko podľa vzoru, ktorý som ti ukázal na vrchu Sinaj." No Ježiš dostal vznešenejšiu službu, práve tak ako je prostredníkom vyššej zmluvy, založenej na lepších zasľúbeniach. Keby totiž tá pravá zmluva bola bez chyby, nebolo by ju treba nahradiť druhou. Ale keď Boh karhá svoj ľud, hovorí: Hľa, prichádzajú dni, keď s národom izraelským a s národom judským uzavriem novú zmluvu. Táto nová zmluva bude iná ako tá, čo som uzavrel s ich otcami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni ju nedodržali, a tak som sa ich zriekol. Ale toto je nová zmluva, ktorú uzavriem s národom izraelským po tých dňoch," hovorí Pán. "Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat brata slovami:Poznaj Pána, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho. Zľutujem sa nad ich previneniami a ich hriechy už ani nespomeniem." Keď Boh hovorí o novej zmluve, naznačuje tým, že prvá je zastaraná a stratila platnosť. A čo je zastarané a prežité, blíži sa k zániku. Aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a svätostánok. Svätostánok mal podobu stanu a oponou bol rozdelený na dve časti. Predná časť sa volala svätyňa. Bol tam sedemramenný svietnik a stôl na obetné chleby. Za oponou bola druhá časť svätostánku a volala sa svätyňa svätých. Bol tam zlatý kadidlový oltár a zlatom okovaná truhla zmluvy, v nej bola zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule s Desatorom. Prikrývalo ju zlaté veko, ktoré sa volalo zľutovnica. Nad ňou boli cherubíni Božej slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. Ale o tom netreba tak podrobne hovoriť. Odkedy je to takto ustanovené, do prednej časti stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu. Do svätyne svätých smel vstúpiť len raz do roka veľkňaz. Prinášal krv ako obeť za svoje priestupky i za priestupky ľudu. Touto bohoslužbou Duch Svätý naznačoval, že ešte nebola otvorená cesta, ktorá by viedla rovno k Bohu. To bolo predobrazom dnešných čias, lebo dary a obete, ktoré sa tam prinášali, nemohli dokonale očistiť svedomie toho, kto ich obetoval: išlo iba o pokrmy, nápoje a rozličné obradné umývania, teda o vonkajšie predpisy, platné iba dovtedy, kým Boh neurčí nové úpravy. Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz všetkého dobrého, čo nám Boh zasľúbil, neslúžil v stánku vystavanom rukami, to jest patriacemu k tomuto svetu, ale v stánku väčšom a dokonalejšom. Namiesto krvi capov a teliat obetoval raz navždy svoju vlastnú krv. Tak nám získal večné vykúpenie. Podľa predpisov starej zmluvy bol každý, kto bol poškvrnený hriechom, opäť čistý, ak bol pokropený krvou capov a býkov alebo vodou zmiešanou s popolom obetovanej jalovice. O čo väčšmi očistí krv Ježiša Krista naše svedomie od našich hriechov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. Veď Kristus s pomocou večného Ducha priniesol sám seba ako nepoškvrnenú obeť Bohu. Kristus zomrel, a tak sa stal prostredníkom novej zmluvy, aby tí, čo sú povolaní Bohom, prijali večné dedičstvo, ktoré im bolo zasľúbené -- jeho smrť priniesla totiž vykúpenie z hriechov, spáchaných za prvej zmluvy. Pri závete sa musí dokázať smrť toho, kto ho urobil. Veď závet nadobúda účinnosť až smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. Preto bola potrebná krv i pri uzatváraní prvej zmluvy. Keď totiž Mojžiš oznámil zhromaždenému ľudu všetky prikázania podľa zákona, zmiešal krv teliat a capov s vodou, vzal šarlátovú vlnu a vetvičkou yzopu pokropil knihu i všetok ľud a povedal: Toto je krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Boh." Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. Podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez preliatia krvi niet odpustenia vín. Takto bolo treba očisťovať to, čo nebeskú svätyňu iba pripomínalo. Ale nebeská svätyňa vyžaduje vzácnejšiu obeť. Veď Kristus nevošiel do svätyne urobenej ľudskými rukami ako napodobeniny tej pravej, ale vošiel do samého neba, aby sa za nás postavil pred Božou tvárou. Nie je treba, aby sám seba obetoval vždy znova a znova ako veľkňaz, keď rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou. Inak by musel trpieť mnohokrát od stvorenia sveta. Ale on prišiel až teraz, aby raz navždy svojou obeťou zmazal hriech. A ako každý človek umiera len raz, a potom príde pred Boží súd, tak aj Kristus sa raz obetoval, aby vzal na seba hriechy mnohých. Druhý raz príde už nie preto, aby nás oslobodil od hriechov, ale aby vzal do svojho kráľovstva všetkých, ktorí ho očakávajú. V zákone starej zmluvy je len náznak dobra, ktoré Boh pre nás pripravil. Preto obete prinášané rok čo rok nemôžu nikdy dokonale očistiť tých, čo s nimi prichádzajú. Keby tí, čo ich prinášajú, stratili pocit viny, pretože boli raz navždy očistení, dávno by boli tieto obete prestali. Nie je totiž možné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. Preto Kristus pri príchode na svet vyhlásil: Obeť ani dary si nechcel, ale dal si mi telo. Zápalné obete ani obete za hriech sa ti nepáčili. Vtedy som povedal: Tu som, aby som konal tvoju vôľu, Bože, ako je v Písme napísané o mne." Písmo najprv hovorí: Obete ani dary, zápalné obete ani obete za hriech si nechcel a nepáčili sa ti," totiž také, ktoré sa prinášajú podľa zákona. Ale potom dodáva: Tu som, aby som konal tvoju vôľu." To znamená, že namiesto starej obete priniesol Kristus vlastnú obeť. Svojou smrťou na kríži splnil Božiu vôľu, a tým nás raz navždy posvätil. Za starej zmluvy kňazi konali bohoslužbu, prinášali znova a znova tie isté obete, ale tie nikdy nemôžu odstrániť hriechy. Ale Kristus priniesol za hriechy jedinú obeť a navždy zasadol po Božej pravici. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Tak jedinou obeťou navždy zdokonalil všetkých tých, ktorých posvätil. O tom, že je to pravda, svedčí aj Svätý Duch, keď hovorí: Toto je zmluva, ktorú uzavriem s ľudom izraelským po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle. A ich hriechy a prestúpenia už nikdy nespomeniem." Ak sú teda hriechy odpustené, nie je už potrebné prinášať obete. A tak, milí bratia, môžeme teraz pre Ježišovu smrť, ktorý obetoval za nás svoju krv, smelo vstúpiť do svätyne a pristúpiť rovno k Bohu. Kristus obetoval svoj život, a tým roztrhol oponu, ktorá nás delila od Boha. Takto nám otvoril novú a živú cestu k nemu. Ale veľkňaz vládne teraz nad celým Božím domom, nad svojou cirkvou. Preto pristupujeme pred Boha s opravdivým srdcom a v plnej istote viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, kto nám dal zasľúbenie, je verný. Majme záujem jeden o druhého a povzbudzujme sa k láske a k dobrým skutkom. Nezanedbávajte spoločné zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujte, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži Pánov príchod. Ak by niekto dobrovoľne hrešil aj po tom, čo poznal pravdu, nemôže rátať s nijakou obeťou za hriechy, ale iba s hrozným súdom a páľavou ohňa, ktorý strávi Božích odporcov. Kto prestúpil Mojžišov zákon, bol bez milosti potrestaný smrťou, ak jeho previnenie dosvedčili dvaja alebo traja svedkovia. Pomyslite si, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto zneuctí Božieho Syna a znevažuje krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a tak sa vysmieva Duchu milosti. Poznáme predsa toho, ktorý povedal: Mne patrí pomsta, aj odplata." Inde Pán upozorňuje, že bude súdiť svoj ľud. Je hrozné padnúť do rúk živého Boha. Len sa rozpomeňte na dni, keď ste uverili a vzápätí ste museli trpezlivo a vytrvalo zápasiť s mnohým utrpením. Boli ste verejne vystavení urážkam a prenasledovaniu, inokedy ste zasa podopierali tých, ktorí znášali to isté trápenie. Trpeli ste spolu s uväznenými a s radosťou ste zniesli aj to, keď vás pripravili o majetok, lebo viete, že máte bohatstvo lepšie a trvalé. Preto nestrácajte dôveru, lebo za ňu vás čaká veľká odmena. No vyzbrojte sa trpezlivosťou, aby ste splnili Božiu vôľu a dosiahli to, čo bolo zasľúbené. Veď už len chvíľku, celkom krátku, a príde ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. Ale môj spravodlivý bude žiť, pretože uveril. Kto by však odpadol, v tom Boh nenájde záľubu." Ale my predsa nepatríme k tým, ktorí odpadávajú a zahynú, ale patríme k tým, ktorí veria a dosiahnu večný život. Čo je viera? Viera je podstatou toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Takouto vierou si naši predkovia získali dobré svedectvo. Vierou chápeme, že vesmír bol stvorený Božím slovom, a všetko, čo vidíme, vzniklo z neviditeľného. Ábel veril, preto priniesol Bohu hodnotnejšiu obeť ako Kain. Boh jeho dary prijal a vyhlásil ho za spravodlivého. Hoci je Ábel už dávno mŕtvy, svojou vierou hovorí stále. Henoch veril, preto ho Boh ušetril smrti a vzal si ho rovno k sebe. Písmo potvrdzuje, že Henoch žil tak, ako sa Bohu páčilo. Bez viery sa totiž nikto nemôže páčiť Bohu. Kto k nemu prichádza, musí veriť, že Boh je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. Noe veril, a preto pokorne prijal Boží pokyn, aby postavil koráb na záchranu svojej rodiny, hoci nebezpečenstvo ešte nebolo vidieť. Svojou vierou vyniesol súd nad svetom a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery. Abrahám veril, preto poslúchol, keď ho Boh vyzval, aby sa pobral do krajiny, ktorú mal dostať do dedičstva. Vydal sa na cestu, hoci nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zasľúbenej krajine a spolu s Izákom a Jakobom, pre ktorých platilo to isté zasľúbenie, žili v stanoch ako kočovníci. No tešil sa na mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je sám Boh. Aj Abrahámova manželka Sára neochvejne verila Božiemu zasľúbeniu, že bude mať dieťa, hoci bola na to už pristará. Pevne verila, že Boh svoje zasľúbenia splní. A tak z jedného muža -- a to už starca -- vzišlo toľko potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, a ten sa nedá zrátať. Títo všetci Bohu pevne dôverovali, a hoci aj pomreli a nedožili sa splnenia sľubov, zazreli ich iba z diaľky a tešili sa na ne. Vyznávali, že sú na zemi len cudzinci a prisťahovalci, a tým dávali najavo, že po pravej vlasti iba túžia. Keby mali na mysli vlasť, z ktorej odišli, mali možnosť sa ta vrátiť. Ale oni túžili po lepšej vlasti, po vlasti nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom. Veď im pripravil svoje mesto. Abrahám neochvejne veril Bohu, aj keď Boh podrobil jeho vieru veľkej skúške. Bol ochotný obetovať svojho jediného syna, hoci dostal zasľúbenie, že z Izáka bude pochádzať jeho potomstvo. Rátal s tým, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych. Preto dostal Izáka späť ako predobraz budúceho vzkriesenia. Izák veril, preto požehnal najprv Jakoba, potom Ezaua, a tým nevedomky naplnil Božie budúce úmysly. Jakob veril, a keď umieral, požehnal jednotlivo Jozefových synov. Opretý o svoju palicu sa pokorne poklonil Bohu. Jozef veril a na sklonku svojho života predpovedal, že izraelskí synovia vyjdú z Egypta, a povedal, kde majú pochovať jeho kosti. Mojžišovi rodičia verili, preto sa nebáli postaviť proti kráľovskému rozkazu a tri mesiace po narodení dieťaťa ho ukrývali, lebo videli, že je krásne. Mojžiš veril, a preto, keď dospel, odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej chcel znášať príkoria s Božím ľudom, ako žiť dočasne v hriešnych radovánkach. Ako sa Kristus zriekol slávy u Boha a vzal na seba pohanenie kríža, tak sa aj Mojžiš zriekol všetkého bohatstva Egypta, lebo sa v mysli upínal na Božiu odmenu. Veril, preto opustil Egypt a nedal sa zastrašiť kráľovým hnevom. Zostal pevný, akoby videl Neviditeľného. Veril, preto ustanovil Veľkú noc, slávnosť baránka, a dal pokropiť dvere jeho krvou, aby sa zhubca nemohol dotknúť prvorodených. Izraeliti verili, preto prešli Červeným morom po suchej zemi, ale keď sa o to pokúsili Egypťania, pohltili ich vlny. Izraeliti verili, preto pred nimi padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. Neviestka Rachab verila, preto priateľsky prijala izraelských vyzvedačov, a nezahynula s neveriacimi. Mám ešte pokračovať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí svojou vierou dobývali to, čo im bolo zasľúbené. Levom zapchávali tlamy, odolávali páľave ohňa, unikali ostriu meča, v slabosti získavali novú silu, hrdinsky si počínali v boji, na útek zaháňali cudzie šíky. Ženám sa ich mŕtvi vracali vzkriesení. Iných mučili, ale odmietli sa zachrániť, lebo chceli dosiahnuť čosi lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie. Kameňovali ich, rezali pílou, umierali pod ostrím meča. Túlali sa v ovčích a kozích kožiach, trpeli núdzu, zakúšali útlak a súženie. Svet ich nebol hoden: blúdili po púštiach a vrchoch, skrývali sa v jaskyniach a zemských rokliach. A títo všetci, hoci osvedčili svoju vieru, nedočkali sa za svojho života toho, čo im Boh zasľúbil. Boh pripravoval pre nás niečo lepšie. Chcel, aby sme došli do cieľa spoločne. Keďže máme okolo seba taký zástup hrdinov viery, odhoďme všetku príťaž aj hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a vytrvajme v určenom behu s pohľadom upretým na Ježiša, ktorý vložil do našich sŕdc vieru a až do konca nám ju zachová. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, nedbajúc na potupu. Teraz ako víťaz sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na to, čo všetko musel zniesť od hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. V zápase s hriechom ste ešte nemuseli preliať krv. Či ste zabudli na slová, ktorými vás Boh povzbudzuje ako svojich synov: Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna." Podvoľujte sa jeho výchove. Boh s vami zaobchádza ako so svojimi synmi. A ktorého syna by otec netrestal? Ak by vás Boh nekarhal, ako ste vy karhali svojich synov, tak nie ste synovia, ale nemanželské deti. Naši telesní otcovia nás trestali, a predsa sme si ich vážili. Nemáme sa azda tým viac podriaďovať tomu Otcovi, ktorý dáva ducha a život? A to nás naši telesní otcovia vychovávali podľa vlastného uváženia a len krátky čas, kým náš nebeský Otec prísne vychováva preto, aby nám to prospelo a aby sme sa mu podobali v svätosti. Prísna výchova nikdy nebýva príjemná, skôr v nás vzbudzuje odpor. Až neskôr prinesie ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorí sa jej podriadili. Preto vystrite ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vykročte istým krokom, aby sa to, čo je chromé, celkom nevykĺbilo, ale radšej uzdravilo. Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. Dbajte o to, aby nik z vás neprepásol Božiu milosť, aby sa medzi vami nezakorenila nejaká horkosť a nestala sa zdrojom nákazy pre mnohých. Nech nik nie je smilník alebo ľahkomyseľný ako Ezau, ktorý za trochu jedla predal svoje práva prvorodeného. Veď viete, že neskôr túžil dostať naspäť otcovské požehnanie, ale márne. Hoci sa o to so slzami usiloval, otec ho odmietol, a tak už nemal príležitosť to napraviť. Nepriblížili ste sa ako Izrael k tomu, čo je hmatateľné: k plápolajúcemu ohňu, tme, čierňave, búrke, zvukom trúby a hlasu Božích slov, pri ktorom poslucháči prosili, aby ho boli ušetrení. Nemohli totiž zniesť výstrahu: Ak sa tohto vrchu dotkne čo i len zviera, bude ukameňované." Pohľad na to, čo videli, bol taký strašný, že Mojžiš povedal: Až sa trasiem od hrôzy a desu." Ale vy ste sa priblížili k duchovnému vrchu Sion a mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov a slávnostnému zhromaždeniu cirkvi prvorodených, ktorých mená sú zapísané v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, a k zosnulým veriacim, ktorí už dosiahli cieľ. Áno, pristúpili ste k samému Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k jeho krvi, ktorá naše viny očisťuje, namiesto aby volala po pomste ako krv Ábelova. Varujte sa odmietnuť toho, kto k vám hovorí. Ak neunikli trestu Izraeliti, ktorí odmietli počúvať Mojžiša, tlmočníka Božích príkazov na zemi, akému nebezpečenstvu by sme sa vystavovali my, keby sme sa odvrátili od toho, ktorý hovorí z neba? Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom." Týmito slovami naznačuje, že otrasie celým stvorením a premení ho, aby zostalo len to, čo je neotrasiteľné. Buďme vďační za to, že dostávame neotrasiteľné kráľovstvo, a slúžme preto Bohu tak, ako sa jemu páči, s bázňou a úctou, lebo náš Boh je oheň stravujúci". Bratská láska nech trvá. Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí nevedomky takto prijali za hostí anjelov. Pamätajte na väzňov, akoby ste boli uväznení s nimi. Pamätajte aj na tých, ktorí trpia, veď aj vás môže stihnúť podobné trápenie. Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželia nech sú si verní, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. Nech sa vás nezmocní láska k peniazom, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď Boh povedal: Nikdy ťa neopustím, ani sa ťa nezrieknem!" Preto môžeme s dôverou hovoriť: Pán mi pomáha, nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?" Pamätajte na tých, ktorí vás viedli a hlásali vám Božie slovo. Všímajte si, aký bol záver ich života, a nasledujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky! Nedajte sa strhnúť všelijakými cudzími náukami. Je dobré spoľahnúť sa na Božiu milosť a nie na predpisy o pokrmoch. Ich dodržiavaním sa nič nezíska. My máme nový spôsob služby Bohu, na ktorom nemajú podiel tí, ktorí lipnú na pôvodných izraelských obradoch. V starej obetnej praxi sa telá zvierat, obetovaných za hriech, ktorých krv prinášal veľkňaz do svätyne, spaľovali za mestom. To je predobraz Ježiša, ktorý trpel za bránami Jeruzalema, aby posvätil ľud svojou vlastnou krvou. Vykročme teda za ním, opusťme náš starý spôsob života a nebojme sa pre neho znášať potupu. Veď tu na zemi nemáme trvalý domov -- naším cieľom je mesto, ktoré pre nás pripravuje Pán v nebesiach. Prinášajme teda skrze Ježiša stálu obeť chvály a naše ústa nech vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajme ani na dobročinnosť a štedrosť, také obete sa Bohu páčia. Poslúchajte tých, ktorí vás vedú, a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vami a budú sa za vás zodpovedať. Kiežby to mohli robiť s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo. Modlite sa za nás. Sme si istí, že máme čisté svedomie, lebo si chceme vo všetkom správne počínať. Modlite sa predovšetkým za to, aby som sa čo najskôr k vám vrátil. A tak teraz nech Boh pokoja, ktorý vzkriesil nášho Pána Ježiša z mŕtvych, pomáha vám konať dobro a plniť jeho vôľu. Nech on, ten veľký pastier oviec, ktorý svojou krvou spečatil novú večnú zmluvu, dá vám silu konať to, čo sa Bohu páči. Jemu nech je sláva na veky vekov. Prosím vás, bratia, prijmite toto napomenutie. Veď som vám napísal iba krátko. Oznamujem vám, že náš brat Timotej je už na slobode. Ak skoro príde, navštívim vás spolu s ním. Pozdravte všetkých svojich predstavených i všetkých bratov. Pozdravujú vás bratia z Itálie. Božia milosť nech je s vami všetkými! Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, pozdravuje všetkých kresťanov zo Židov, ktorí žijú rozptýlení po svete. Drahí bratia, je váš život plný ťažkostí a pokušení? Radujte sa z toho, lebo čím namáhavejšia bude cesta vašej viery, tým väčšmi bude rásť vaša vytrvalosť. A vaša vytrvalosť nech sa prejavuje činmi, aby ste boli naozaj dokonalými a zrelými kresťanmi bez charakterových nedostatkov. Ak by niekto nevedel, ako si má počínať, nech prosí Boha o múdrosť a on vám ju dá štedro a rád. Proste o múdrosť s dôverou a bez pochybovania. Ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek je rozpoltený a jeho rozhodnutia sú nestále. Kto neprosí s vierou, nemôže čakať od Pána odpoveď. Kresťan, ktorý nemá významné postavenie v tomto svete, nech sa raduje z toho, že je veľký v Božích očiach. Bohatý nech si uvedomuje, že jeho bohatstvo pred Pánom nič neznamená, lebo je dočasné takisto ako kvet, ktorý v prudkej letnej horúčave zvädne a jeho krása pominie. Tak aj bohatý človek so všetkým svojím pachtením pred bránou smrti všetko tu zanechá. Šťastný je človek, ktorý obstojí v skúškach a jeho viera sa nezlomí. Boh ho korunuje vencom víťazstva, ktorým je večný život. Pán ho zasľúbil všetkým, ktorí ho milujú. Ak je niekto vystavený skúške, nech nehovorí, že ho to pokúša Pán. Veď Boh, ktorému sa protiví zlo, nikoho nenavádza na zlé. Pokušenie sa rodí z našich vlastných myšlienok a zlých túžob. Zlé myšlienky sú zárodkom hriechu a hriech vedie k rozkladu a smrti. Nedajte sa oklamať, drahí bratia. Všetko, čo je dobré a dokonalé, pochádza od Boha, od tvorcu svetla. On síce stvoril striedanie svetla a tmy, ale uňho samého niet kolísania medzi dobrom a zlom. Zo svojej dobrej vôle otvára v Ježišovi Kristovi dvere do života a vy ste prví, ktorí ste nimi vošli. Moji drahí, nezabúdajte, že človek má vždy s ochotou načúvať, s rozvahou hovoriť a nemá sa dať vyprovokovať k hnevu. Ak sa totiž človek rozhnevá, nekoná tak, ako si to Boh želá. Odstráňte zo svojho života všetku špinavosť a zlobu a dovoľte, aby vo vás vyklíčilo zasiate Božie slovo, ktoré má moc od základu premeniť váš život. Ale pozor! Toto slovo musíte nielen počúvať, ale aj podľa neho konať. Ak niekto Božie slovo iba počúva, ale nespráva sa podľa toho, čo počuje, podobá sa človeku, ktorý sa pozrie na seba do zrkadla, ale potom sa obráti, a hneď zabudne, ako vyzerá. Ale kto sa pozorne zahľadí do Božieho zákona a pochopí, že ho Boh nechce ním spútať, ale oslobodiť, nezostane len zábudlivým poslucháčom, ale nabáda ho to k činom, ktoré mu prinesú radosť a šťastie. Kto sa pokladá za kresťana, ale nevie ovládať svoj ostrý jazyk, klame sám seba a jeho zbožnosť je bezcenná. Viete, čo Boh pokladá za pravé a rýdze náboženstvo? Starať sa o osamelých, pomáhať znášať sirotám a vdovám ich ťažký údel a seba chrániť pred špinou sveta. Bratia moji, ak veríte v Ježiša Krista, ktorý je slávnym Pánom všetkých, nesmiete robiť rozdiely medzi ľuďmi. Nemôžete merať ľudí podľa ich vzhľadu. Predstavte si, že do vášho zhromaždenia príde elegantne oblečený hosť so zlatým prsteňom na ruke a hneď za ním obyčajný človek v obnosených šatách. Prvého zahrniete pozornosťou a zavediete ho na popredné miesto, kým druhého si ani nevšimnete a necháte ho niekde stáť. Čoho ste sa dopustili? Urobili ste rozdiel medzi ľuďmi a navyše podľa zvrátených meradiel. Nezabudnite, milí bratia, že Boh často bezvýznamných ľudí vierou mení na duchovných boháčov a otvára dvere do svojho kráľovstva tým, ktorí ho milujú, a nie tým, čo na to majú. A vy by ste takým človekom pohrdli! Či vás azda práve vplyvní ľudia neutláčajú a nevláčia po súdoch? Veď práve oni sa tak často posmievajú menu toho, ktorý je pre vás všetkým! Korunou Božích prikázaní je láska. Konáte správne, ak dodržiavate príkaz Písma: Miluj svojho blížneho práve tak, ako miluješ seba!" Nadŕžať jednému a pohŕdať druhým je podľa tohto zákona hriech. Človek, ktorý chce prísne dodržiavať Boží zákon, ale v jednom prikázaní sa potkol, je vinný práve tak ako ten, kto porušuje celý zákon. Boh, ktorý povedal: Nezabiješ!", povedal takisto Nescudzoložíš!". A tak aj keď si nikoho nezabil, ale dopustil si sa manželskej nevery, rovnako si porušil zákon. Každý z vás bude súdený podľa toho, či sa vo svojom živote spravoval alebo nespravoval Božím zákonom lásky. Preto dávajte pozor na to, čo vravíte a ako sa správate. Kto sa správa nemilosrdne, hrozí mu prísny súd. Ale milosrdenstvo víťazí nad súdom. Na čo by vám bola viera, milí bratia, keby ste podľa nej nežili? Myslíte si, že vás taká viera spasí? Povedzme, že niekto z vašich priateľov bude hladovať a nebude si mať čo obliecť. Poviete mu azda: Tak maj sa dobre a dbaj, aby si neprechladol a netrpel hladom!" No ak mu nedáte ani jedlo, ani šatstvo, akú to má cenu? Viera, ktorá sa neprejavuje v činoch, je sama osebe mŕtva a bezcenná. Ak máte len takú vieru, môže vám niekto namietnuť: Ty hovoríš o svojej viere. Dokáž ju svojimi činmi. No o mne vravíš, že vieru nemám. O mojej viere svedčia činy." Veríš, že je Boh. To je dobre. Ale nezabudni, že v Boha verí aj diabol, ale nič mu to nepomôže. Trasie sa pred Božím súdom. Vy pochabí, ešte chcete, aby som vás presviedčal, aká bezcenná je viera, ktorá sa neprejavila skutkami? Čím prejavil svoju vieru Abrahám? Tým, že bol odhodlaný obetovať Bohu aj vlastného syna Izáka. Uňho šla viera ruka v ruke s činom a dozrela poslušnosťou. O takú vieru ide v Písme, keď čítame: Abrahám uveril Bohu a Boh sa k nemu priznal a nazval ho svojím priateľom." Vidíte, že človek nachádza v Božích očiach ospravedlnenie nielen pre svoju vieru, ale aj preto, ako ju dokazuje svojimi činmi. Poslušný čin viery zachránil aj prostitútku Rachab, keď ukryla izraelských vyzvedačov a umožnila im útek. Viera bez činov je ako telo bez duše. Bratia moji, nevyčítajte tak horlivo chyby iným, veď všetci sa dopúšťame mnohých pokleskov. A ak my, ktorí učíme, robíme chyby, budeme súdení o to prísnejšie. Kto vie skrotiť svoj jazyk, dokazuje, že je dokonalý človek a vie ovládať sám seba. Aj veľkého koňa donútite poslúchať, keď mu do pysku vložíte malé zubadlo. Alebo predstavte si loď: hoci je veľká a ženie ju prudký vietor, kormidelník ju ovláda malým kormidlom. Aj jazyk je malý úd, ale môže spôsobiť veľké veci. Malý plamienok môže podpáliť celý les. Aj jazyk je taký malý plamienok. Roznietený hriechom, môže spustošiť dušu aj telo človeka a napáchať i v jeho okolí veľa zla, rozdúchavaný pekelným plameňom. Človek vie skrotiť rôzne druhy zvierat, vtákov, plazov i morských živočíchov, ale svoj vlastný jazyk skrotiť nie je schopný. Ak raz vypustí z úst niečo zlé, vymkne sa to jeho vôli a šíri sa to ako smrteľný jed. Bratia moji, jedným a tým istým jazykom nemožno chváliť nebeského otca a zároveň nenávistne útočiť na ľudí, jeho deti. Tak ako z jedného prameňa nevyviera zároveň sladká aj horká voda, tak nemôže ani z jedných úst vychádzať chvála aj osočovanie. Môžete si azda natrhať olivy z figovníka a figy z viniča? Takisto nemôže slaný prameň dávať sladkú vodu. Pokladá sa niekto z vás za múdreho a rozumného? Nech teda dokáže svoju múdrosť jemným a krásnym správaním. Ale ak máte v srdci plno horkosti, závisti a sebectva, nechváľte sa múdrosťou, lebo je to v rozpore s pravdou. Vaše myslenie neovláda Boh, ale vaše pudy a diabol. Veď tam, kde sa vyskytne závisť a sebecké záujmy, vyskytnú sa aj sváry a iné zlo. Múdrosť, ktorá pochádza od Boha, je predovšetkým čistá, mierumilovná, láskavá a ústupčivá. Je vždy milosrdná a vedie k dobrým skutkom. Je úprimná a bez akéhokoľvek pokrytectva. Ovocie spravodlivosti dostávajú od Boha tí, čo rozsievajú pokoj. Čo vyvoláva vzájomné hádky a boje medzi vami? Nie je to azda žiadostivosť, ktorá vás ovláda? Po mnohom túžite, a predsa nič nemáte. Chcete mať to isté čo ostatní -- a to aj za cenu, že ich zničíte, ale nemôžete to dosiahnuť. Bojujete a uchyľujete sa k úskokom, zatiaľ čo by ste sa mali modliť. A aj keď sa modlíte, nič nedostávate, lebo prosíte zo zlých pohnútok, aby ste upokojili vlastné túžby. Podobáte sa nevernej žene, ktorá koketuje s nepriateľom svojho muža. Neviete azda, že ak sa chcete priateliť so svetom, nevyhnutne sa odcudzujete Bohu? Znovu vám opakujem, že nemôžete byť ľuďmi blízkymi Bohu, ak túžite tešiť sa z priazne tohto sveta. Myslíte si, že Boh, ktorý si nás stvoril pre seba, môže súhlasiť s tým, keď koketujeme s jeho nepriateľom? Ale Božia láska je predsa väčšia ako naša sprenevera. Veď Písmo hovorí: Boh sa stavia proti pyšným, ale nad pokornými sa zmilováva." Preto sa pred Bohom v pokore skloňte. Postavte sa na odpor diablovi a utečie od vás. Priblížte sa k Bohu a Boh sa priblíži k vám. Umyte si ruky, hriešnici, a očistite svoje srdcia, ľudia dvojakej tváre! Uvedomte si, akí ste úbohí, nariekajte a plačte nad sebou! Pri takomto poznaní nie je čas na smiech a na radosť, ale na pokánie. Pokorte sa pred Pánom, a on vás povýši. Bratia, neznižujte a nesúďte sa navzájom. Kto tak robí, stavia sa nad zákon. Namiesto aby ho plnil, hrá sa na sudcu. Jeden je zákonodarca i sudca. Len on môže udeliť milosť, alebo súdiť. Na aké miesto sa to staviaš, keď súdiš blížneho? Počúvam, ako niektorí vravíte: Čo najskôr sa presťahujeme do toho či oného mesta, budeme tam asi rok pracovať a zarobíme si kopu peňazí." Ako môžete vedieť, čo sa stane zajtra? Veď náš život sa podobá rannej hmle, ktorá sa zjaví a o chvíľu zasa zmizne. Mali by ste radšej hovoriť: Ak si to Pán bude želať a ak nás zachová nažive, urobíme to či ono." Ale vy hovoríte iba o vlastných plánoch a chválite sa nimi. Takéto chvastavé reči sa Bohu nepáčia. Kto teda vie, že má robiť dobro, ale nerobí, má hriech. Vy boháči už teraz plačte a nariekajte nad pohromami, ktoré vás postihnú. Nahromadili ste toľko potravín, že vám hnijú, šatstvo vám žerú mole, peniaze strácajú na cene a striebro hrdzavie. Chceli ste si nazhromaždiť poklady, no navŕšili ste si iba vatru, ktorá pri poslednom súde zhorí aj s vami. Mzda, o ktorú ste okradli robotníkov najatých, aby vám zožali vaše polia, svedčí proti vám a nárek žencov doľahol k Božiemu sluchu. Váš život strávený v zábavách a hýrení sa podobá vykrmovaniu zvierat na zabitie. Odsúdili ste a zabili nevinného, ktorý sa nebránil. Bratia, čakajte trpezlivo, kým príde Pán. Vezmite si príklad z roľníka, ktorý vytrvalo čaká na vytúženú úrodu zeme, kým dozrie po jesenných a jarných dažďoch. Aj vy teda trpezlivo čakajte a majte istotu v srdci, veď príchod Pánov sa blíži. Bratia, neponosujte sa jeden na druhého, veď sami nie ste lepší ako tí, ktorých kritizujete. Nezabudnite, že veľký sudca je už predo dvermi a bude súdiť aj vás. Za príklad trpezlivosti v utrpení si vezmite prorokov, ktorí niesli Božie posolstvo. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a spomeňte si, že Boh napokon jeho utrpenie obrátil na dobré. Vidíte, aký je Pán plný súcitu a zľutovania. Nehrešte tým, že by ste si brali Boha za svedka. Buďte takí pravdovravní, aby každý mohol veriť vášmu jednoduchému áno alebo nie. Prežíva niekto z vás ťažkosti? Nech sa modlí. Má sa niekto z vás dobre? Nech spevom chváli Boha. Je niekto z vás ťažko chorý? Nech si pozve starších zboru, aby sa zaňho modlili, a nech ho ponatierajú olejom v mene Pánovom. Modlitba spojená s opravdivou vierou uzdraví chorého, Pán ho povzbudí, a ak ho ťaží svedomie, odpustí mu hriechy. Vyznávajte si navzájom hriechy a modlite sa jedni za druhých, aby ste mohli byť uzdravení. Opravdivá modlitba úprimne veriaceho má veľkú moc. Spomínate si na Eliáša? Bol to rovnako krehký človek, ako sme my, ale keď sa vrúcne modlil, aby nepršalo, jeho modlitbu Boh vypočul -- nespŕchlo tri a pol roka. Potom sa modlil znovu, no tentoraz prosil o dážď. Aj túto jeho modlitbu Boh vypočul a zem sa po daždi znova rozzelenela a dala úrodu. Bratia moji, ak niekto zablúdi od pravdy a iný ho privedie naspäť, zachráni jeho dušu pred zahynutím a prikryje množstvo hriechov. Peter, apoštol Pána Ježiša Krista, píše prisťahovalcom rozptýleným v Ponte, Galácii, Kapadócii, Ázii a Bytínii. Milí priatelia! Boh vás už dávno poznal a vyvolil si vás, aby ste sa stali jeho deťmi. Duch Svätý pôsobil vo vašich srdciach a očistil vás krvou Ježiša Krista, aby ste žili jemu podobným životom. Nech vás Boh bohato požehnáva a vyslobodzuje zo všetkých úzkostí a strachu! Vďaku a česť vzdajme Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, že pre jeho milosrdenstvo sme mohli začať celkom nový život, plný nádeje, pretože Ježiš vstal z mŕtvych. Teraz patríte do jeho rodiny, preto vás čaká nádherné dedičstvo, ktoré nepodlieha nijakým zmenám ani skaze. Je pripravené pre vás v nebi. Pretože veríte, Božia moc vás chráni, aby ste došli až do cieľa -- získali spasenie, ktoré sa v plnosti ukáže v blížiacom sa poslednom dni. To je dôvod na veľkú radosť, hoci viem, že teraz ste plní úzkosti a doliehajú na vás rozličné pokušenia a skúšky. Prichádzajú preto, aby sa ukázalo, či vaša viera je pevná a rýdza. Veď aj zlato sa pretavuje v ohni a vaša viera má v Božích očiach neporovnateľne vyššiu hodnotu ako zlato. Ak vaša viera v týchto skúškach obstojí, Ježiš vás radostne prijme, až príde v onen posledný deň. Aj keď ste ho nikdy nevideli, predsa ho milujete, a hoci ho ešte nevidíte, predsa v neho veríte. A prežívate nesmiernu radosť z toho, že dosahujete cieľ svojej viery -- spasenie, ktoré sa usilovali odhaliť a poznať už proroci. Predpovedali ho a pátrali, na aký čas a na aké okolnosti poukazoval Duch Svätý, ktorý v nich pôsobil a ktorý prorokoval Kristovo utrpenie i jeho slávu. Boh im však zjavil, že to nebude za ich života, ale oveľa neskôr -- za vášho života. Sú to pravdy, ktoré vám zvestovali ľudia zmocnení tým istým z neba zoslaným Duchom Svätým. Sú to také nezvyčajné a úžasné veci, že aj anjeli v nebi túžia ich bližšie poznať. Vaša myseľ nech je pripravená, buďte triezvi a ostražití. Všetku svoju nádej uprite na dar Božej milosti, ktorý prijmete, keď sa vráti Ježiš Kristus. Žite pred Bohom ako jeho poslušné deti. Nedopustite, aby váš charakter formovalo myslenie vášho niekdajšieho života bez Boha. Naopak, buďte svätí vo všetkom podobne ako ten, ktorý vás pozval, aby ste sa stali Božími deťmi. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý." Pamätajte, že u vášho nebeského Otca, ku ktorému sa modlíte, nebude na súde nijaká protekcia. Bude vás súdiť spravodlivo podľa vášho konania; a tak, kým ste tu na zemi, žite v bázni pred ním. Viete predsa, čím bolo zaplatené za to, aby ste nemuseli žiť životom bez zmyslu a cieľa, aký ste zdedili po svojich predkoch. Nebolo to zlatom a striebrom, ktoré strácajú svoju hodnotu, ale drahou krvou Ježiša Krista. On ako Baránok bez chyby a bez poškvrny bol na to určený už pred stvorením sveta, ale prišiel kvôli vám až v tomto čase. Keď poznáte Krista, veríte aj v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu veľkú slávu. A tak vaša viera a nádej môže byť zakotvená v Bohu. Teraz môžete bez pretvárky milovať každého, pretože ste boli očistení od sebectva a nenávisti tým, že ste prijali Krista. Majte sa preto úprimne a vrúcne radi. Veď vám bol daný nový život -- nie ten, ktorý ste dostali od svojich rodičov ako pominuteľný dar, ale ten, ktorý ste prijali cez živé Božie slovo a ktorý potrvá večne. Je totiž pravda, že každý človek je ako tráva, ktorá zožltne a uschne, a všetka jeho veľkosť je ako kvet, ktorý opadá. Ale Božie slovo zostáva naveky -- to slovo radostnej zvesti, ktoré sme vám priniesli. A tak sa zbavujte všetkých zlých vlastností, návykov a pocitov. Medzi ne patrí nečestnosť, závisť, ohováranie a pretvárka. Ste ako novorodeniatka v Božej rodine. Ako si novorodeniatko žiada mlieko, tak aj vy by ste mali túžiť po Božom slove -- mali by ste ho čítať a premýšľať o ňom, aby ste rástli vo viere. Veď ste už sami na sebe poznali Božiu dobrotivosť. Prichádzajte ku Kristovi, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu. Aj vy buďte živými kameňmi, z ktorých sa stavia duchovný dom. Navyše vám Kristus vydobyl právo, aby ste mohli ako sväté kňazstvo bezprostredne pristupovať k Bohu. Prinášajte mu teda duchovné obete svojho čistého života, ktoré rád prijme pre zásluhy Ježiša Krista. Písmo o tom hovorí takto: Posielam Krista ako starostlivo vybratý, vzácny základný kameň svojej cirkvi a nikdy nesklamem tých, čo v neho veria." Áno, vám, ktorí veríte, je vzácny, ale neveriacim platia slová Písma: Stavitelia zavrhli kameň, ktorý sa stal základným kameňom; pre nich je kameňom, o ktorý sa potknú, a skalou, ktorá spôsobí ich pád." Svojím vzdorom voči Božiemu slovu privolávajú na seba to, čo Boh predpovedal -- úplný pád. Ale vy ste vyvolení samým Bohom ako kňazi Kráľa, ste svätí a čistí, ste jeho vlastným ľudom. To všetko preto, aby ste svedčili iným o tom, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. Kedysi ste nevedeli o Božej dobrote, a teraz táto dobrota premenila vaše životy. Prosím vás, moji milí, žite na tomto svete ako hostia. Váš skutočný domov je teraz v nebi, preto sa zrieknite zlých túžob, ktoré ohrozujú váš život s Kristom. Medzi neveriacimi sa správajte vždy vzorne, aby aj tí, čo o vás hovoria ako o najhorších ľuďoch, nakoniec práve pre vaše dobré skutky museli oslavovať Boha. Ako veriaci rešpektujte predstaviteľov svojej krajiny. Majú povinnosť trestať všetkých, ktorí robia zle, a odmeňovať tých, čo konajú správne. Boh si želá, aby ste svojím príkladným životom umlčali kritiku tých, ktorí odsudzujú Božiu zvesť, hoci nevedia, čo im prináša a neokúsili jej moc. Ale nik z vás by nemal zneužívať túto slobodu a ospravedlňovať ňou svoje zlé správanie. Lebo ste boli oslobodení, aby ste vždy a všade slúžili Bohu. Všetkým ľuďom prejavujte úctu a milujte svojich bratov. Žite v úctivej poslušnosti pred Bohom a vážte si vládu. Rešpektujte svojich nadriadených, a to nie iba vtedy, ak sú na vás dobrí a láskaví, ale aj keď sú prísni a tvrdí. Je to prednosť, ak niekto pre vernosť Bohu znáša neprávom utrpenie. Veď aká je to zásluha, keď znášate trest, ktorý vám bol spravodlivo vymeraný? Ale keď konáte dobro, a predsa za to trpíte, Boh to ocení. Takéto utrpenia sú iba čiastkou toho, čo vytrpel pre nás Kristus, ktorý sa stal naším príkladom. Preto ho nasledujte! On nikdy nezhrešil, nikdy z jeho úst nevyšla lož; znášal urážky, ale sám neurážal; keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko nechal na Boha, ktorý spravodlivo súdi. On sám niesol naše hriechy na sebe, keď zomrel na kríži, aby nám dal silu skoncovať s hriechom a žiť novým životom. Jeho utrpenie nás uzdravilo. Boli ste ako ovce, ktoré zablúdili, ale teraz ste navrátení k svojmu pastierovi a strážcovi. Podobne aj vy ženy, podriaďujte sa svojim mužom, a keď sa niektorí z nich vzpierajú Božiemu slovu, môžete ich bez slov získať svojím čistým a bohabojným životom. Nenakloníte si ich vonkajšími ozdobami -- šperkami, honosnými účesmi a nákladnými odevmi, ktoré pre vás nie sú vhodné, ale nepominuteľnou krásou kresťanskej osobnosti. Vašou ozdobou nech je jemnosť a miernosť, ktoré sa páčia Bohu. Takáto vnútorná krása zdobila zbožné ženy dávnych čias, ktoré sa podriaďovali svojim mužom. Ako Sára, ktorá poslúchala svojho manžela Abraháma a volala ho svojím pánom. Idete v jej šľapajach, ak konáte správne a nepodliehate nervozite a strachu. Tak aj vy, muži, usilujte sa rozumieť svojim manželkám, pretože sú slabšie. Ctite ich, lebo sú v Božej milosti, rovnako ako vy, dedičkami večného života. Ak tak nerobíte, nemôžete čakať, že Boh vypočuje vaše modlitby. Nakoniec sa obraciam na vás všetkých. Buďte jednomyseľní, majte porozumenie jeden pre druhého a milujte sa ako Božia rodina. Majte citlivé srdce a pokornú myseľ. Zlé neodplácajte zlým, urážky urážkami, ale naopak preukazujte dobro. Veď iba tak vás Boh požehná. Máte za úlohu dokázať, že si vážite život, a ak si želáte žiť dobre a šťastne, dávajte si pozor na svoj jazyk, aby z vašich úst nevyšlo nič zlé a ľstivé. Obráťte sa chrbtom k zlému a konajte dobré. Šírte okolo seba pokoj, aj keď to nie je ľahké. Veď Pán sa pozerá s láskou na svoje poslušné deti a odpovedá na ich prosby. Ale na tých, čo robia zle, hľadí s prísnou tvárou. Kto by vám chcel ublížiť, ak budete konať dobre? Ak sa však predsa stane, že budete trpieť pre dobrú vec, Boh vás odmení. Nedajte sa zastrašiť a nebuďte malomyseľní; usilujte sa, aby vaše srdcia patrili úplne Kristovi. Využite každú príležitosť na svedectvo o svojej viere, rozprávajte však skromne a s úctou. Správajte sa náležite, aby tí, čo o vás hovoria ako o najhorších ľuďoch a nadávajú vám, sa zahanbili, že hanobia váš kresťanský život. Pamätajte, že ak Boh dopustí, aby ste trpeli, potom je lepšie trpieť pre dobro ako pre zlo. Veď Kristus tiež trpel. Sám bez viny zomrel za naše hriechy, aby nás priviedol k Bohu. A ten istý Duch ho viedol, aby kázal duchom vo väzení, duchom tých, ktorí kedysi dávno za dní Noemových odmietli poslúchnuť jeho varovanie a výzvy, aby zmenili svoj život a poslúchali Boha. Boh trpezlivo čakal, kým Noe dostaval koráb, predsa však iba osem ľudí bolo zachránených pred vodou. To je predobraz krstu, ktorý teraz zachraňuje vás. Krstom vyznávame, že sme boli vykúpení zo smrti. Nejde tu o zmytie telesnej špiny, ale o symbol očistenia nášho svedomia od hriechu skrze zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista. On je teraz v nebi po pravici Božej a anjeli i všetky nebeské sily a mocnosti sa pred ním skláňajú a poslúchajú ho. K utrpeniu pristupujte ako Kristus, ktorý zakúsil mnoho bolesti. Lebo kto takto trpel, prestáva hrešiť. A tak, kým ste ešte tu na zemi, nepoddávajte sa hriešnym túžbam, ale žite podľa Božej vôle. Stačilo, že ste ako neveriaci v minulosti žili neviazaným životom, oddávali sa vášňam, opilstvu, obžerstvu i hanebnému modlárstvu. Prirodzene, vaši bývalí priatelia budú prekvapení, že už s nimi nedržíte, budú sa vám posmievať a pohŕdať vami. Ale z toho si nič nerobte; veď oni sa budú zodpovedať za svoj život Sudcovi všetkých živých i mŕtvych. Preto bolo evanjelium zvestované aj mŕtvym, ktorých za ich života ľudia povrchným hodnotením odsúdili, avšak Boh, ktorý súdi podľa ducha, ich odmení večným životom. Rýchlo sa približuje koniec všetkému, preto žite rozumne a horlivo sa modlite. Predovšetkým vaše vzájomné vzťahy nech sú plné vrúcnej lásky -- veď láskou môžete prikryť veľa previnení. Ochotne otvorte svoj dom všetkým, ktorí to potrebujú. Každého z vás obdaroval Boh nejakými schopnosťami. Užívajte ich múdro, slúžte si nimi a navzájom sa tak obohacujte. Si povolaný kázať Božie pravdy? Nech je teda tvoja reč skutočným posolstvom od Boha. Cítiš povolanie pomáhať iným? Rob to teda so všetkou silou, ktorú ti Pán Boh dáva, aby on bol oslávený v Pánu Ježišovi Kristovi. Jemu patrí všetka sláva a moc navždy. Amen. Moji milovaní, nech vás nemätú rôzne ťažké skúšky, ktoré preverujú vašu vieru -- nie je to nič nezvyčajné. Prijímajte takéto skúšky s radosťou, veď trpíte ako Kristus, o to viac sa budete radovať v deň jeho druhého príchodu. Ak vás ľudia urážajú preto, že ste kresťanmi, pokladajte to za výsadu, lebo Boží Duch, Duch slávy, je pri vás. Nerád by som počul, že niekto z vás trpí pre vraždu, krádež, nejaký zločin alebo pre všetečné zasahovanie do záležitostí iných ľudí. Ak však trpíte ako kresťania, nie je to nijaká hanba. Chváľte Pána Boha za výsadu, že patríte do Božej rodiny a že môžete niesť Kristovo meno -- kresťania. Veď už prichádza čas, keď sa má začať súd od tých, ktorí patria Bohu. A ak máme byť súdení najskôr my kresťania, aký hrozný osud čaká tých, ktorí Božie posolstvo odmietajú? Ak sa veriaci človek iba ťažko zachráni, čo potom čaká hriešnych a bezbožných? A tak ak trpíte podľa Božej vôle, konajte naďalej dobro a zverte sa úplne do rúk svojho Stvoriteľa; on vás nikdy nesklame. A teraz niekoľko slov starším zborov. Aj ja som jeden z vás. Hovorím ako očitý svedok Kristových utrpení a ako ten, ktorý spolu s vami bude účastníkom Kristovej slávy, až znova príde. Žiadam vás naliehavo, aby ste sa ako pastieri starali o stádo, ktoré vám Boh zveril. Túto službu vykonávajte radi, a nie s nechuťou, nie pre zisk, ale z túžby slúžiť Pánovi. Nebuďte panovační, ale veďte zverené stádo svojím dobrým príkladom. Keď potom príde najvyšší Pastier, odmení vás účasťou na večnej sláve. Vy mladí podriaďujte sa starším. Všetci majte k sebe navzájom citlivý prístup a buďte pokorní, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným dáva milosť. A tak sa skloňte pod mocnú Božiu ruku a Boh vás pozdvihne. Všetky svoje obavy a starosti vložte na neho, veď on sa stará o vás. Majte sa na pozore pred útokmi vášho nepriateľa diabla; obchádza ako hladný ručiaci lev a hľadá, koho by roztrhal. Vzoprite sa mu, zakotvení vo viere. Pamätajte, že kresťania na celom svete sú vystavení tým istým skúškam ako vy. Ak obstojíte v dočasných utrpeniach, potom Boh plný lásky a milosti zjavenej v Ježišovi Kristovi vám dá večnú radosť, zdokonalí vás, utvrdí, posilní a postaví na pevný základ. Jemu patrí navždy všetka moc a sláva. Amen. Tento krátky list posielam po Silvánovi, ktorého pokladám za verného brata. Verím, že som vás ním povzbudil, pretože som vám predložil pravdivé podmienky cesty Božieho požehnania. To, čo som vám napísal, nech vás upevní v jeho láske. Pozdravuje vás váš bratský zbor tu v Ríme, rovnako ako Marek, ktorého pokladám za svojho syna. Pozdravte sa navzájom bozkom lásky. Vám všetkým, ktorí ste v Kristovi, želám pokoj. Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, posiela tento list všetkým, ktorým Boh a náš Spasiteľ Ježiš Kristus dal tú istú vzácnu vieru ako nám. Želám vám, aby ste prežívali Božiu dobrotivosť a pokoj. To dosiahnete hlbším poznaním Boha a Ježiša, nášho Pána. Pán Boh nám dal vo svojej moci všetko, čo potrebujeme pre ozajstný život viery: poznali sme toho, ktorý nás pozval k sebe, a dáva nám aj účasť na svojej sláve a cnostiach. Obdaril nás tým najväčším a najvzácnejším zasľúbením, a to preto, aby sme unikli všetkému zlu, ktoré nás vo svete obklopuje, a získali Boží charakter. Urobte všetko pre to, aby vás viera viedla k cnostnému životu, k stále hlbšiemu poznávaniu Boha, k sebadisciplíne, trpezlivosti, úplnej oddanosti Bohu, k bratskej náklonnosti a kresťanskej láske. Ak usilovne pôjdete touto cestou, budete užitoční pre nášho Pána Ježiša Krista. Ten, kto nemá tieto charakterové črty, je slepý, lebo v svojej zaslepenosti zabúda, že ho Boh oslobodil od starého hriechu. Moji drahí bratia, usilujte sa teda, aby ste svojím kresťanským životom dokazovali, že si vás Boh zavolal a vyvolil. Tak nikdy nezídete z cesty viery a Pán Boh vám doširoka otvorí večné kráľovstvo nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Chcem vám stále pripomínať tieto veci, hoci ich už dávno dobre poznáte a podľa nich žijete. Náš Pán Ježiš Kristus mi zjavil, že môj život tu na zemi sa chýli ku koncu, že čoskoro zomriem. Ale pokiaľ som tu, pokladám si za povinnosť povzbudzovať vašu vieru. Chcem na to využiť každú príležitosť, aby ste sa k mojim radám mohli vracať aj po mojej smrti. Keď sme vás oboznamovali s mocou Ježiša Krista, nerozprávali sme vám nejaké výmysly. Veď sme videli jeho božský majestát na vlastné oči! Bol som s ním na galilejskom vrchu, kde sa nám predstavil vo svojej božskej vznešenosti. Počul som ten slávny, mocný hlas volajúci z neba: Toto je môj milovaný Syn, moja radosť." A tak sme boli svedkami toho, ako sa do dôsledku splnili proroctvá. Preto im venujte tú najväčšiu pozornosť, veď svietia ako svetlo uprostred nočnej tmy, kým nesvitne deň a nevyjde zornička vo vašich srdciach. A predovšetkým si buďte vedomí toho, že nijaké proroctvo Písma sa nedá svojvoľne vykladať, proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale Duch Svätý zveril prorokom, týmto Božím ľuďom, pravdivé posolstvo. Medzi Božím ľudom sa vyskytovali aj falošní proroci, ako sa aj medzi vami zjavia falošní učitelia. Vymyslia si rôzne bludné náuky o Bohu, ba budú aj zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, ale tým na seba privolajú rýchly a hrozný pád. Mnohí ľudia sa dajú strhnúť ich zhubným učením, a tým zhanobia cestu pravdy. Vo svojej chamtivosti vám budú nahovárať rozličné výmysly, aby na vás zarábali. Ale súd je im za pätami a ich skaza je blízko. Veď Boh neušetril ani anjelov, čo proti nemu zhrešili, ale zvrhol ich do temného väzenia, kde čakajú na deň súdu. A neušetril ani svet pred potopou; zachránil iba hlásateľa spravodlivosti Noema a sedem členov jeho rodiny. Aj mestá Sodomu a Gomoru obrátil na popol a odsúdil na zánik. Tak ukázal výstražný príklad bezbožným v budúcnosti. [7-9] Zachránil však zbožného Lóta, muža, ktorý sa vo dne v noci trápil pre nemravný život svojich súčasníkov. Pán totiž ochraňuje zbožných ľudí, ktorí sa ocitnú v pokušení, ale hriešnych potrestá v deň súdu -- najmä tých, čo sa oddávajú svojim hriešnym vášňam a neuznávajú nikoho nad sebou. Takíto falošní učitelia sú namyslení, samoľúbi, opovážliví a neboja sa rúhať mocnostiam, hoci anjeli, neporovnateľne mocnejší a vyšší, ich nehania pred Pánom. Títo falošní učitelia konajú podľa svojich telesných chúťok. Rovnako ako nerozumnú zver, prírodou určenú na odchyt a záhubu, čaká aj ich podobný koniec. Vysmievajú sa tomu, čomu nerozumejú; ich hriešnosť ich privedie do záhuby a za svoje zlé činy budú potrestaní. Títo ľudia deň za dňom ukájajú iba svoju vášnivosť, sú samá škvrna a hanba, sú neviazane poživační, keď sa s nimi stretneme pri stole. Ich pohľad na ženu je vždy plný zmyselnosti a ich túžba po hriechu je nenásytná. Zvádzajú slabých, podľahli chamtivosti, sú to splodenci kliatby. Opustili pravú cestu a zblúdili ako Balám, syn Bozorov, ktorého zlákala predstava peňazí za vykonanie nešľachetného činu. Ale bol pokarhaný za zlý úmysel: nemá oslica prehovorila ľudským hlasom a zabránila mu dopustiť sa tohto nerozumného činu. Títo falošní učitelia sú neužitoční ako studne bez kvapky vody, nestáli ako mraky vo víchrici; sú odsúdení na záhubu vo večnej temnote. Hovoria naduto o nezmyselných veciach a svojou nemravnosťou a nízkymi vášňami zvádzajú späť do nemravnosti tých, čo sa rozhodli s hriechom skoncovať. Sľubujú im slobodu, ale sami sú otrokmi svojich zvráteností. Veď človek je otrokom toho, čomu podlieha. Ak teda tí, ktorí poznaním Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli zvodom sveta, znova sa do nich zamotajú a im podľahnú, ich konce budú horšie ako ich začiatky. Takým by bolo lepšie, keby tú pravú cestu vôbec neboli poznali, ako keď sa po jej poznaní odvrátili od Božieho posolstva. Na nich sa vzťahuje staré príslovie: Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil, a umyté prasa váľa sa v blate zasa." Píšem vám už druhý list, moji milovaní. V oboch som sa usiloval prebúdzať vo vás čisté zmýšľanie a pripomenúť vám veci, čo sú vám známe z posolstiev Božích prorokov a vašich apoštolov, ktorí vám priniesli slovo nášho Pána a Spasiteľa. Predovšetkým vám chcem pripomenúť, že v posledných dňoch tohto sveta sa zjavia posmievači, ktorí si budú žiť po svojom a budú sa vysmievať: Ježiš predsa sľúbil, že príde znovu. Kde teda je? Naši otcovia už aj zomreli a od stvorenia sveta sa nič nezmenilo." Úmyselne nechcú vedieť, že nebo a zem stvoril Boh svojím slovom. Prikázal, a zem vystúpila z vody. A na jeho rozkaz voda pri potope znova zachvátila celú zem. A teraz to isté Božie slovo uchováva náš svet až do dňa, keď bezbožní budú odsúdení a zničení ohňom. Ale nezabúdajte, moji milovaní, že čas je u Pána iný ako u nás. Preňho môže jeden deň byť ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Nie je to tak, ako sa niektorí nazdávajú, že s naplnením svojich sľubov sa oneskoril. Skôr má s nami veľkú trpezlivosť. Neželá si, aby niekto zahynul, ale chce, aby všetci zanechali svoju bezbožnosť a obrátili sa k nemu. Deň súdu príde tak náhle a nečakane ako zlodej v noci. V ten deň nebesia s hrozným rachotom zaniknú, hmota sa roztaví od páľavy a zem so všetkým, čo je na nej, zhorí. Ak všetko má podľahnúť takejto skaze, ako sväto a zbožne musíte žiť vy, ktorí dychtivo očakávate deň Pánov! Je pravda, že v ten deň nebesia zhoria a hmota sa rozplynie od strašnej horúčavy, ale naša nádej sa upriamuje na nové nebo a novú zem, ktoré nám Boh zasľúbil. Tam bude iba spravodlivosť a dobro. Moji milovaní, v tomto očakávaní sa usilujte o čistý život, lebo iba tak môžete ísť v ústrety Božiemu súdu bez strachu. Uvedomte si, že Pán vám vo svojej trpezlivosti poskytuje čas na spásu. O tom vám písal už náš drahý brat Pavol s múdrosťou, ktorú mu dal Boh. Tak o tom píše vo všetkých svojich listoch. Pravda, sú tam niektoré veci, ktoré je ťažšie pochopiť, a tých sa pridŕžajú nerozumní a nevyrovnaní ľudia a prekrucujú ich. Ale oni tak robia aj s inými časťami Písma, a tým na seba privolávajú skazu. Moji milovaní, varoval som vás, a tak dávajte pozor, aby aj vás títo bludári nestrhli z pevného základu viery. Usilujte sa o duchovný rast a hlbšie poznanie Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu buď sláva už teraz aj na večnosti. Amen. Prinášame vám a dosvedčujeme zvesť o tom, čo bolo od počiatku: o Ježišovi, ktorý je živým Slovom -- viditeľným prejavom Otcovho večného života. Počuli sme ho, videli sme ho, sledovali sme ho, dotýkali sme sa ho. Podávame vám o tom správu, aby ste mali spolu s nami účasť na spoločenstve, ktoré máme s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom, aby sa tým naša radosť vzájomne znásobila. Odovzdávame vám posolstvo, ktoré sme prijali od Krista. Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Ak tvrdíme, že žijeme v spojení s Bohom, a pritom chodíme v tme, klameme a náš život je nepravdivý. Ale ak stále žijeme vo svetle Božej prítomnosti, krv Ježiša Krista, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu a nič nenarúša náš vzájomný vzťah. Ale ak tvrdíme, že nehrešíme, klameme sami seba a nechceme si pripustiť pravdu. Ak však vyznávame svoje hriechy, smieme sa spoľahnúť na Božie sľuby, že nás očisťuje od každej nečistoty a odpustí nám každé zlyhanie. Ale ak hovoríme, že nič zlé nerobíme, obviňujeme Boha z klamstva a vôbec ho nechápeme. Deti moje milé, píšem vám preto, aby ste utekali pred hriechom. Ale ak by niekto predsa len zhrešil, má u Boha obhajcu -- Ježiša Krista. On, jediný bez hriechu, bol potrestaný za nás, no nielen za nás, ale za hriechy celého sveta. Ak zachovávame to, čo nám prikazuje, môžeme si byť istí, že ho poznáme. Neprávom sa k nemu hlási ten, kto sa mu nepodriaďuje. U toho, kto sa spravuje jeho slovom, prejavuje sa Božia dokonalá láska. Poslušnosť je dôkazom toho, že sme v ňom. Každý, kto sa priznáva k Ježišovi, musí žiť, ako žil On. Moji milovaní, nepíšem vám nič nové, ani vám nedávam nové prikázanie. Je to staré prikázanie, ktoré ste mali od počiatku. Nové je to, že sa táto láska uskutočnila v Kristovi. On je to pravé svetlo, ktoré rozháňa tmu. To sa má prejaviť aj na nás: kto nenávidí blížneho, habká v tme a nevie, kam ide. Kto miluje blížneho, vyhľadáva svetlo a nikomu neprekáža v ceste. Kto nenávidí svojho blížneho, je v tme a v tme chodí, nevie, kam ide, lebo tma mu oslepila oči. Napísal som vám to, deti moje, lebo sú vám odpustené hriechy pre meno Ježiša, vášho záchrancu. A píšem to aj vám, otcovia, lebo ste poznali toho, ktorý je od počiatku. A vám, mládenci, píšem, lebo ste silní, pôsobí vo vás Božie slovo, a preto ste zvíťazili nad zlým. Nemilujte svet ani veci tohto sveta. Láska k Bohu a láska k svetu sa vylučujú. Ľudia sa dávajú unášať svojimi túžbami, chcú mať, čo vidia, a zakladajú si na tom, čím sú a čo majú. Svet však vyjde na skazu i s jeho žiadosťami, ale ten, kto pozná Božiu vôľu, bude žiť naveky. Deti moje, posledné časy tohto sveta sú tu. To znamená, že prichádza Antikrist. Veď už stretávame mnohých Kristových odporcov. To je nepochybný dôkaz, že koniec sveta je blízko. Vyšli z nášho stredu, ale svojím odchodom dokázali, že k nám vlastne nikdy ani nepatrili. Inak by boli zostali s nami. Vás však Duch Svätý vedie spoľahlivo. Poznáte pravdu a rozoznáte ju od lži. Kto teda prekrucuje pravdu? Ten, kto popiera, že Ježiš Kristus je Boží Syn, Spasiteľ, so Synom zavrhuje aj Otca. Kto sa priznáva k Synovi, priznáva sa aj k Otcovi. Pridŕžajte sa toho, čo ste počuli od počiatku. Ak v tom zotrváte, zotrváte aj v Synovi a Otcovi. A to je to, čo nám sľúbil -- večný život. Ale už dosť o tých, ktorí vás chcú zmiasť. Nie je potrebné, aby som vám to zvlášť zdôvodňoval. Kristov Duch, ktorého ste prijali, vás učí rozlišovať medzi pravdou a lžou. A v tom buďte pevní. Áno, deti moje milé, zostávajte v Kristovom Duchu, a nemusíte sa báť, že budete zahanbení, keď Kristus znova príde na tento svet. Vieme, že Boh je spravodlivý, ale ten, kto sa dá viesť jeho Duchom, k nemu patrí. Ako veľmi nás náš nebeský Otec miluje! Prijal nás za synov a dcéry, a my nimi naozaj sme. Ľudia nás často nechápu, lebo nepoznajú Boha. Áno, moji milovaní, už teraz sme jeho deťmi, ale nevieme si predstaviť, ako nás Boh ešte pretvorí. To však vieme, že Kristus príde a uvidíme ho v celom jeho majestáte, budeme celkom jemu podobní. Každý, kto naňho upína svoju nádej, vyhýba sa všetkému zlu a usiluje sa byť čistý ako on. Kto hreší, stavia sa proti Bohu, lebo hriech je porušením Božieho zákona. Viete, že Boží Syn prišiel, aby nás oslobodil od hriechu. A uňho nemá nijaký hriech miesto. Kto sa Krista drží, ten sa hriechu vyhýba. Kto si s hriechom zahráva, ten Krista nepozná ani mu nerozumie. Deti moje, nedajte sa nikým oklamať. Podľa našich činov sa pozná, či sa podobáme Kristu, ktorý žil v zhode s Božou vôľou. Komu sa hriech neoškliví, podobá sa diablovi, ktorý sa odjakživa stavia proti Bohu. Boží Syn prišiel preto, aby maril diablovo dielo. Kto sa stal Božím dieťaťom, vyhýba sa hriechu, lebo v ňom pôsobí Boh. Ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha. Podľa toho sa pozná, komu patrí -- kto sa dopúšťa bezprávia a nemiluje brata, nepatrí Bohu. Keď ste prvý raz počuli o Kristovi, počuli ste takisto: milujte sa navzájom. Pozrime sa na Kaina. Priklonil sa k diablovi a skončilo sa to bratovraždou. Prečo zabil svojho brata? Lebo mu bol tŕňom v oku jeho príkladný život a jeho vlastné skutky boli zlé. Preto sa nečudujte, keď vás mnohí nenávidia. Vieme, že už nepodliehame vláde smrti, ale vláde života, lebo sa navzájom milujeme. Kto nenávidí, rozsieva smrť a stráca podiel na večnom živote. Pravú lásku nám ukázal Kristus tým, že za nás obetoval vlastný život. To nás zaväzuje, aby sme aj my boli ochotní položiť za brata život. Ak má niekto hojnosť a nedbá, že jeho brat trie núdzu, márne tvrdí, že miluje Boha. Nemilujme iba slovami, ale opravdivými činmi. Taká láska nám dá vnútornú istotu a upokojí naše svedomie. Ale aj pri najväčšom úsilí sme odkázaní na Božie pochopenie a odpustenie. [21-22] Moji milovaní, ak zachovávame jeho prikázanie a robíme, čo sa jemu páči, svedomie nás neobviňuje a smieme Bohu s dôverou predkladať svoje prosby a očakávať, že ich splní. Čo nám to teda Boh prikazuje? Aby sme verili, že Ježiš Kristus je Boží Syn, a aby sme sa milovali navzájom. Kto si takto počína, zostáva v Bohu a Boh v ňom. A o tejto jednote s Bohom nás uisťuje Svätý Duch, ktorého nám daroval. Moji milovaní, neprijímajte ľahkoverne všetko, čo znie zbožne, ale najprv si overte, či to pochádza od Boha, veď okolo nás je mnoho falošných učiteľov. Skúšobným kameňom nech vám je, či vyznávajú, že sa Boh v Ježišovi Kristovi stal človekom. Kto túto istotu odmieta, nehovorí v Božom mene. Je na strane Kristovho nepriateľa, ktorý už pôsobí na svete. Deti moje, váš život pramení z Boha, preto odolávate vplyvu falošných učiteľov. Váš zdroj je mocnejší ako ich. Oni sú pravými deťmi svojej doby, preto hovoria to, čo ľuďom vyhovuje a čo ľudia radi počujú. My sme však deti Božie, a kto to myslí s Bohom vážne, počúva nás. Naše svedectvo vám pomôže spoľahlivo odlíšiť pravdu od lži. Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska pramení z Boha. Kto rozdáva lásku, dokazuje, že Boha pozná a je jeho dieťaťom. Kto nemiluje, nevie o Bohu nič, lebo Boh je láska. Ako veľmi nás Boh miluje, dokázal tým, že poslal na zem svojho jediného Syna, aby sa nám stal zdrojom života. Na počiatku teda stojí Božia láska a obeť zmierenia za naše hriechy, a tam sa rodí naša láska k Bohu. Ak nás teda Boh tak miluje, zaväzuje to aj nás k vzájomnej láske. Boha síce nevidíme, ale ak sa navzájom milujeme, pôsobí medzi nami a jeho láska v nás nadobúda presvedčivosť. Iba Duch Svätý nás môže uistiť, že zostávame v Bohu a Boh v nás. Videli sme a svedčíme, že Otec poslal Syna, aby zachránil svet. Kto vyznáva, že Ježiš je Boží Syn, otvoril sa jeho pôsobeniu a je s ním zajedno. Poznáme Božiu lásku a spoliehame sa na ňu. Boh je láska a ten, kto miluje, zostáva s Bohom v živom spojení. Božia láska nám dáva istotu, že sa nemusíme báť jeho súdu, lebo sa usilujeme uvádzať do života jeho lásku. Kde je láska, tam mizne strach. Naše konanie je až vtedy rýdze, ak nevyplýva zo strachu pred trestom, ale z lásky. Naša láska pramení z Božej lásky. Kto vystavuje na obdiv svoju lásku k Bohu a nenávidí brata, klame iných aj seba. Keď nemiluje brata, ktorého má pred očami, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí? Kristus nám povedal jednoznačne: Ak miluješ Boha, miluj aj svojho brata. Kto verí, že Ježiš je Spasiteľ, patrí do Božej rodiny, a kto miluje Otca, miluje aj jeho deti. Naša vzájomná láska prezrádza, ako milujeme a poslúchame Boha. Jeho prikázania nie sú ťažké, ak ich zachovávame z lásky. Ak poslúchame Boha ako deti, nepodliehame zlu. Víťazstvo v tomto zápase prináša viera v Ježiša Krista ako Božieho Syna. Vo viere, že sme zachránení, nás utvrdzujú tri skutočnosti: to, že sa dal Ježiš pokrstiť, akoby bol hriešnik; to, že namiesto nás zomrel na kríži ako zločinec, a to, že sme dostali Ducha Svätého, ktorý nám to potvrdzuje. Máme teda troch svedkov: Ducha Svätého, vodu a krv, a tí traja svedčia zhodne. Ak prijímame svedectvo ľudí, prečo neveriť tomu, čo o svojom Synovi hovorí Boh? Kto teda verí v Ježiša ako v Božieho Syna, dáva za pravdu Bohu. Kto Bohu neverí, robí z neho luhára, lebo odmieta svedectvo o Synovi. Kto prijíma toto svedectvo, stojí na prahu večného života. Dvere nám otvoril Boží Syn. Bez neho dovnútra nevojdeme. To je zmysel môjho listu, aby ste mali istotu, že ak veríte v Božieho Syna, máte večný život. Môžeme si však byť istí aj tým, že už dnes nás počuje, ak o niečo prosíme v zhode s jeho vôľou. A nielen počuje, ale dáva nám to, o čo ho prosíme. Ak vidíte, že brat hreší, proste zaňho, aby nestratil život. Ale nemyslite si, že modlitbami zachránite človeka, ktorý sa zatvrdil a odmieta robiť pokánie. Každá neposlušnosť je hriech, ale hriech bez pokánia vedie k smrti. Vieme, že kto je naozaj Božie dieťa, nehreší, lebo ho Boží Syn ochraňuje, a ten Zlý nemá naňho právo. Iba chránení mocou Božou sme bezpeční, všade inde sme vydaní zlu napospas. Boží Syn, Ježiš Kristus, prišiel, aby sme v ňom poznali záchrancu, a dal nám aj schopnosť rozoznávať, kto je pravý Boh. On je ten pravý Boh a darca večného života. Preto, moji milovaní, chráňte sa všetkého, čo by mohlo vypudiť Boha z vašich sŕdc. Ja, starší, píšem Božej vyvolenej cirkvi a všetkým jej členom. [2-3] Milujem vás spolu so všetkými, ktorí poznali pravdu, čo žije v našich srdciach a zostane tu večne. A nielen pravda, ale aj láska, zľutovanie a pokoj od Boha Otca a Ježiša, jeho Syna. Teším sa, že niektorí z vás žijú podľa Božích prikázaní. Nebude to nič nové, pripomeniem len to, čo už dávno viete: Milujme sa navzájom, ako nás tomu učil Ježiš Kristus. Láska a poslušnosť sú našou jedinou ochranou pred zvodcami, ktorých je dnes všade plno. Kto popiera, že Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je zvodca a Kristov nepriateľ. Dbajte, aby nevyšlo nazmar to, čo sme spoločne vybojovali, a aby ste napokon o všetko neprišli. Komu nestačí Kristovo učenie a púšťa sa do špekulácií, vzďaľuje sa od Boha. Kto sa Kristovho učenia pridŕža, je v spojení s Bohom Otcom aj so Synom. Ak príde niekto s iným učením, zavrite pred ním dvere a nedajte mu príležitosť. Kto mu ju dáva, stáva sa jeho spoluvinníkom. Mám ešte mnohé na srdci, ale nechcem to zveriť papieru. Dúfam, že sa k vám dostanem a osobne sa pozhovárame a vzájomne potešíme. Pozdravujú vás všetci tunajší kresťania. Ján, starší, milovanému Gájovi! Môj milovaný, uisťujem ťa o svojej láske a modlím sa za teba, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý, ako je zdravá tvoja duša. Nesmierne som sa zaradoval, keď mi niektorí bratia, čo sa u mňa zastavili, porozprávali, že svojím životom verne nasleduješ pravdu. Nič ma tak nepoteší ako správa, že moje deti sa držia Kristovej pravdy. Môj milovaný, konáš naozaj záslužnú a dobrú prácu, že sa staráš o bratov, ktorí navštívia váš zbor. Všade rozprávajú o tvojej láske. Robíš dobre, keď ich vybavíš na ďalšiu cestu, ako sa patrí na Božích služobníkov. Pracujú predsa pre Krista, a preto neprijímajú podporu od neveriacich. Pre takých ľudí máme mať otvorené dvere, a tak prispievať k šíreniu pravdy. Napísal som vášmu zboru list, ale Diotrefes, ktorý chce mať medzi vami vždy prvé aj posledné slovo, nás neuznáva. Keď prídem k vám, budem ho volať na zodpovednosť za to, že nás tak nepekne ohovára, neprijíma našich bratov, ba dokonca bráni tým, ktorí sa ich ujímajú, a vylučuje ich zo zboru. Môj milovaný, nespravuj sa podľa zlého, ale drž sa dobrého príkladu. Kto koná podľa Božej vôle, je jeho dieťaťom. Kto koná svojvoľne, Boha nepozná. O Demetriovi vydávajú všetci dobré svedectvo i jeho príkladný život potvrdzuje Božiu pravdu. Aj my sa zaňho zaručujeme a vieš, že naše svedectvo je spoľahlivé. Rád by som napísal ešte viac, ale je to zbytočné, lebo dúfam, že sa čoskoro uvidíme a dôkladne sa o všetkom pozhovárame. Nech ti srdce napĺňa pokoj. Pozdravujú ťa priatelia a aj ty pozdrav všetkých bratov. Júda, služobník Pána Ježiša Krista, Jakubov brat, píše tým, ktorých si Pán Boh povolal, miluje a pre Pána Ježiša Krista chráni. Želám vám, aby ste pociťovali čoraz viac milosti, pokoja a lásky. Moji milovaní, tak veľmi som túžil napísať vám o našom spoločnom spasení, ale teraz cítim, že je potrebné, aby som vás povzbudil v zápase o vieru, ktorá bola raz navždy darovaná Božiemu ľudu. Vkradli sa totiž medzi vás ľudia, ktorí si Pána Boha vôbec nevážia a jeho milosť zneužívajú a oddávajú sa zvrátenému životu. O takých ľuďoch sa napísalo už dávno, že sú odsúdení, lebo sa vzopreli proti nášmu jedinému Vládcovi a Pánovi -- Ježišovi Kristovi. Pripomínam vám to, čo už viete: hoci Pán Boh zachránil Izraelitov tým, že ich vyviedol z Egypta, predsa potom zahubil všetkých tých, ktorí mu nedôverovali a neposlúchali ho. Ba aj anjelov, ktorí sklamali vo svojom vznešenom postavení, Pán Boh vyhostil zo svojej blízkosti a drží ich vo večných putách v temnote do dňa súdu. Podobne obyvatelia Sodomy a Gomory a okolitých miest, ktorí šli cestou mravnej neviazanosti a zvrátenosti, sú stále výstražným príkladom hrozného konca vo večnom ohni. Aj títo falošní kresťania sa správajú podobne. Zapadli hlboko do hriechu, zneužívajú svoje telá, pohŕdajú akoukoľvek autoritou a rúhajú sa nadpozemským mocnostiam. A jednako ani sám archanjel Michal sa neodvážil vyniesť nad satanom potupný súd. Keď sa s ním hádal o Mojžišovo telo, povedal iba: Nech ťa Pán potrestá!" Títo poblúdilci si však pokojne robia žarty z toho, čo nechápu. Tomu, čo poznajú svojimi pudmi, podliehajú ako nerozumné zvieratá, a to ich vedie do skazy. Beda im! Dali sa na Kainovu cestu, ktorý nedbal na Božie príkazy a napokon sa stal vrahom vlastného brata. Podobne ako Balám sú schopní zradiť Božiu pravdu za peniaze. Odsúdili sa na záhubu, lebo sa vzopreli proti Pánu Bohu, podobne ako Kórach, ktorý túžil po nadvláde. Pri vašom bratskom stolovaní sa títo ľudia bez hanby prejedajú, lebo myslia iba na seba, a tak sa stávajú škvrnami vášho spoločenstva. Sú ako mraky bez dažďa hnané vetrom sem a ta, ako jesenné stromy bez ovocia, mŕtve a vyvrátené. Sú ako divoké morské vlny vyplavujúce vlastnú špinu, sú ako bludné hviezdy, ktoré sa stratili v temnote vesmíru. O takých ľuďoch prorokoval Enoch zo siedmej generácie po Adamovi: Pán príde s mnohými tisícmi anjelov, aby všetkých súdil a bezbožných hriešnikov trestal za ich neveru, zlé správanie aj tvrdé slová voči Pánu Bohu." Týmto ľuďom nič nie je dobré, stále reptajú na svoj údel, a robia všetko, čo sa im zachce. Vedú spupné reči a lichotia ľuďom, ak majú z toho prospech. Ale vy, moji milovaní, pamätajte na slová Ježišových apoštolov, ktorí nám predpovedali, že sa v poslednom čase zjavia ľudia, ktorí sa budú posmievať Božej pravde. Ich jediným cieľom je užívať života", ako sa len dá. Spôsobujú roztržky. Sú to ľudia ovládaní vlastnými pudmi, a nie Božím duchom. Ale vy, moji milovaní, budujte svoj život na základoch dokonalej viery, a modlite sa v sile Svätého Ducha. Zotrvávajte v Božej láske a trpezlivo čakajte na večný život daný z milosti nášho Pána Ježiša Krista. Povzbudzujte a presviedčajte tých, ktorí ešte pochybujú, a tých, čo sa zmietajú v ohni vlastných vášní, vytrhnite z neho. A majte zľutovanie aj s tými, ktorí ťažko zhrešili, pomáhajte im nájsť Pána svojou láskavosťou, ale dbajte, aby ste sa sami nepoškvrnili ich hriechom. Pán Boh má moc uchrániť vás od každého poklesku a priviesť čistých a dokonalých do svojej slávy vo večnej radosti. Jemu, jedinému Pánu Bohu, ktorý nás v Pánovi Ježišovi zachránil, nech je sláva, veleba, vláda aj moc od počiatku vekov, teraz aj naveky! Amen! V tejto knihe odhaľuje Ježiš Kristus Božie tajomstvá a plány, aby jeho služobníci vedeli, čo sa má onedlho diať. Prostredníctvom anjela to všetko zjavil svojmu služobníkovi Jánovi. A Ján dosvedčuje, že to všetko videl a zachytil ako Božie slovo, ktoré mu zjavil Ježiš Kristus. Šťastný je ten, čo číta prorocké slová tejto knihy, aj ten, kto ich počúva a podľa nich aj koná, lebo toto všetko sa naozaj čoskoro stane. Toto píše Ján siedmim zborom v Malej Ázii. Želám vám milosť a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde. A takisto vám želám milosť a pokoj od Svätého Ducha, ktorý zastupuje pred Božím trónom každý váš zbor, aj od Ježiša Krista, verného svedka, ktorý prvý vstal z mŕtvych a vládne nad všetkými pozemskými panovníkmi. Jemu, ktorý nás miluje a svojou smrťou na kríži nás oslobodil od hriechov, dal nám podiel na svojom kráľovstve a urobil nás kňazov, ktorí slúžia Bohu, jeho Otcovi, patrí sláva i vláda na večné veky. Amen. Pozrite, prichádza v oblakoch! Každý ho uvidí, aj tí, čo ho pribili na kríž, a budú pre neho nariekať všetci ľudia na zemi. Áno, tak to bude! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec," hovorí Boh, Pán, ktorý som, bol som od počiatku a bude mi patriť aj záver dejín, lebo mám všetku moc." Ja, váš brat Ján, spolu s vami znášam útrapy i prenasledovanie. Podobne ako vy trpezlivo čakám, že Ježiš Kristus znova príde, a potom budem mať spolu s vami podiel na jeho kraľovaní. Pretože som zvestoval Božie Slovo a verejne svedčil o Pánu Ježišovi, vypovedali ma na ostrov Patmos. Raz v Pánov deň ma uchvátil Boží Duch a zrazu som počul, ako mi za chrbtom zaznel hlas, mocný ako zatrúbenie poľnice: Všetko, čo vidíš, zapíš do knihy a pošli to siedmim zborom v Malej Ázii: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!" Obrátil som sa, aby som videl, kto sa to so mnou zhovára. A tu som zazrel sedem zlatých svietnikov. Uprostred nich stál ktosi pripomínajúci Syna človeka. Bol zahalený do dlhého plášťa a cez prsia prepásaný zlatou šerpou. Vlasy mal biele ako vlna a bieloskvúce ako sneh. Oči mu žiarili ako plameň ohňa a nohy sa mu jagali ako roztavené zlato. Hlas mu burácal ako morský príboj. V pravej ruke držal sedem hviezd a z úst mu vychádzal ostrý dvojsečný meč. A celá tvár mu žiarila ako slnko, keď svieti v plnej sile. Keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy. Ale on mi položil na hlavu pravú ruku a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý i Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, ale teraz som živý na veky vekov a mám kľúče od smrti i od pekla. Napíš teda, čo si videl -- to, čo je, i čo sa má stať potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú predstavení siedmich zborov a sedem svietnikov je tých sedem zborov. Predstavenému zboru v Efeze napíš: Ten, ktorý vo svojej pravici drží sedem hviezd a prechádza sa pomedzi sedem zlatých svietnikov, odkazuje vášmu zboru: Viem, koľko dobra konáte, viem o všetkom vašom úsilí a poznám aj vašu vytrvalosť. Je veľmi správne, že neznesiete medzi sebou zlých a že ste sa nedali zviesť falošnými apoštolmi, ale ste ich vyskúšali a odhalili ich lži. Ste vytrvalí, trpeli ste pre moje meno a neochabli ste. Ale jedno vám vyčítam: Už ma nemilujete tak vrúcne ako na počiatku. Len si spomeňte, z akej výšky ste klesli, zmeňte sa a konajte ako prv. Ak nie, prídem a pohnem váš svietnik z jeho miesta. Ale dobre robíte, že nenávidíte konanie tých, čo hlásajú neviazanú mravnú slobodu, ktoré aj ja nenávidím. Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom: Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji." Predstavenému zboru v Smyrne napíš: Tento odkaz je od toho, ktorý je Prvý i Posledný, ktorý bol mŕtvy, ale teraz žije: Viem o vašom utrpení aj o vašej chudobe -- ale v skutočnosti ste bohatí. Viem aj o tom, ako vás osočujú tí, ktorí sa pokladajú za pravoverných Židov, ale sú to vlastne prisluhovači satana. Nebojte sa utrpenia, ktoré ešte príde. Diabol uvrhne niektorých z vás aj do väzenia a desať dní bude skúšať vašu vernosť. Buďte verní až do smrti a dám vám cenu víťazov: večný život. Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom: Kto zvíťazí, ten druhej -- večnej smrti nepodľahne. Predstavenému zboru v Pergame napíš: Tento odkaz je od toho, ktorý má ostrý dvojsečný meč. Viem, že bývate v meste, kde tróni satan. A predsa sa pevne pridŕžate môjho mena a nezapreli ste vieru vo mňa ani vtedy, keď môjho verného svedka Antipasa zabili medzi vami, tam, kde býva satan. Len to mám proti vám, že trpíte medzi sebou zástancov Balaamovho učenia. Ako Balaam učil Baláka zvádzať synov Izraela, aby sa zúčastnili na modlárskych hostinách a aby smilnili, tak aj medzi vami sú niektorí zástancovia neviazanej mravnej slobody. Preto robte pokánie, lebo ak nie, prídem k vám a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom: Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, a na tom kamienku je vyryté nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane." Predstavenému zboru v Tyatire napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má oči ako plameň ohňa a nohy ako roztavený kov. Viem o vašich dobrých skutkoch, láske a viere, službe i vytrvalosti, a viem, že v tom všetkom čoraz väčšmi rastiete. Ale to mám proti vám, že trpíte medzi sebou ženu Jezábel, ktorá sa vydáva za prorokyňu a svojím učením zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. Dal som jej čas, aby robila pokánie, ale nechce sa odvrátiť od svojho smilstva. Potrestám ju ťažkou chorobou a na tých, čo s ňou cudzoložia, dopustím veľké súženie, ak sa neodvrátia od toho, čo s ňou napáchali, a jej deti zahubím. Tak spozorujú všetky zbory, že ja vidím do vnútra i do srdca človeka, a každému z vás odplatím podľa vašich činov. Vám ostatným v Tyatire, ktorí neprijímate toto učenie, ktorí ste nepoznali to, čomu vraviasatanove hlbiny vravím: Nekladiem na vás iné bremeno. Len sa pevne držte toho, čo máte, kým neprídem. Tomu, kto zvíťazí a až do konca bude žiť a konať podľa mojej vôle, dám moc nad národmi zeme. Železnou rukou bude nad nimi vládnuť a rozbijú sa na márne kúsky ako hlinené hrnce. A ako mi Otec dal moc, tak ju dám každému, kto vytrvá vo viere. Znamením tejto moci bude ranná hviezda, ktorú mu darujem. Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom." Predstavenému zboru v Sardách napíš: Tento odkaz je od toho, kto dáva plnosť Ducha Božieho a kto má sedem hviezd. Viem o všetkom, čo robíte. Máte povesť živého zboru, ale v skutočnosti ste mŕtvi. Prebuďte sa a posilnite tých, v ktorých zostalo ešte trocha života. Mnohé vaše činy v Božích očiach neobstoja. Rozpomeňte sa teda, ako ste moje slovo prijali a počuli, zachovávajte ho a robte pokánie. Ak nebudete bdieť, prekvapím vás nečakane ako zlodej. Nebudete ani tušiť, kedy prídem. Predsa však zostali v Sardách niekoľkí, ktorí si odev nepoškvrnili. Tí budú chodiť so mnou v bielych šatách, lebo sú toho hodní. Kto zvíťazí, bude oblečený do bielych šiat a jeho meno nevymažem z knihy života, ale priznám sa k nemu pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom." Predstavenému zboru vo Filadelfii napíš: Tento odkaz je od Svätého a Pravdivého, ktorý ako potomok Dávidov má kľúč od Božieho kráľovstva. Keď on otvára, nik nezatvorí, a keď on zatvára, nik neotvorí. Viem o vašich činoch. Otvoril som pred vami dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť. Hoci nie ste veľmi silní, zachovali ste moje slovo a nezapreli ste moje meno. Pozorujte, čo sa stane. Prídu za vami ľudia, ktorí budú robiť zo seba zbožných ľudí. No budú to luhári, satanovi prisluhovači. Prinútim ich, aby prišli, hlboko sa pred vami poklonili a uznali, že som si vás zamiloval. Pretože ste zachovali moje slovo a vytrvali, aj ja vás zachovám v hodine skúšky, ktorá má prísť na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. Prídem čoskoro. Držte sa toho, čo máte, aby vás nik nepripravil o vavrín víťazov. Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha. Nikdy už z neho nevyjde; a napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, a aj svoje nové meno. Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom." Predstavenému zboru v Laodicei napíš: Tento odkaz je od toho, ktorého meno je Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia. Viem o všetkých vašich činoch. Nie ste studení ani horúci. Kiežby ste boli jedno alebo druhé! Ale keďže ste vlažní, ani studení, ani horúci, vypľujem vás zo svojich úst. Hovoríte:Sme bohatí, máme všetkého dosť, nič nepotrebujeme. A neviete, že ste v skutočnosti úbohí, poľutovaniahodní, chudobní, slepí a nahí. Radím vám, kúpte si odo mňa rýdze zlato prepálené ohňom, ktoré vás skutočne obohatí, i biele šaty, aby ste zakryli svoju hanebnú nahotu. A kúpte si aj masť, ktorá vylieči vaše slepé oči. Tých, ktorých milujem, karhám a trescem. Spamätajte sa teda a robte pokánie. Pozor! Stojím pri vašich dverách a klopem. Kto by počul môj hlas a otvoril dvere, vojdem k nemu a spoločne budeme večerať. Kto zvíťazí, usadím ho vedľa seba na svojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho tróne. Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom." Potom som videl dokorán otvorené dvere do neba a ten istý hlas, ktorý predtým prehovoril ku mne a znie ako trúbenie poľnice, zasa na mňa zavolal: Vystúp sem hore a ukážem ti, čo sa má stať v budúcnosti!" Ihneď som upadol do vytrženia a videl som na nebi trón a na ňom sedieť kohosi, kto sa skvel ako jaspis alebo karneol. Nad trónom sa klenula smaragdovozelená dúha. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri kresiel a na nich sedelo dvadsaťštyri starcov v bielych rúchach a so zlatými vencami na hlavách. Z trónu šľahali blesky a zaznievali hlasy a hromy. Pred trónom horelo sedem fakieľ, predstavujúcich sedem Božích duchov, a rozprestieralo sa more trblietavé ako krištáľ. Pri samom tróne a okolo trónu boli štyri živé bytosti plné očí vpredu i vzadu. Prvá bytosť vyzerala ako lev, druhá sa ponášala na letiaceho orla. A každá z tých štyroch bytostí mala šesť krídel a na nich plno očí, ktoré hľadeli von i dovnútra. Bez prestania vo dne v noci volali: Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!" A zakaždým, keď tie bytosti vzdajú česť, slávu a vďaku tomu, ktorý sedí na tróne a žije na veky vekov, padá tých dvadsaťštyri starcov na kolená pred tým, ktorý sedí na tróne, a klaňajú sa tomu, ktorý žije na veky vekov, hádžu vence pred trón a volajú: Tebe, Pane a Bože náš, patrí všetka sláva, česť i moc! Ty si stvoril všetko, z tvojej vôle všetko vzniklo i trvá." Videl som, že ten, čo sedí na tróne, drží v pravej ruke knihu popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. Vtom som zazrel mohutného anjela, ktorý zvolal silným hlasom: Kto je hodný, aby otvoril túto knihu a rozlomil jej pečate?" Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol tú knihu otvoriť a nazrieť do nej. Veľmi som plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hodný otvoriť tú knihu a nazrieť do nej. Ale jeden zo starcov mi povedal: Neplač! Ježiš, Lev z Júdovho kmeňa, potomok kráľa Dávida, zvíťazil! On pečate rozlomí a knihu otvorí." Vtom som zazrel, že uprostred medzi trónom a tými štyrmi bytosťami a starcami stojí Baránok, ten obetovaný. Mal sedem rohov a sedem očí, to znamená sedem Božích duchov, poslaných do celého sveta. Pristúpil k tomu, čo sedel na tróne, a vzal knihu z jeho pravice. V tej chvíli štyri bytosti a dvadsaťštyri starcov padlo pred Baránkom na kolená. Každý mal harfu a zlatú nádobu naplnenú vôňou kadidla, čo sú modlitby Božieho ľudu. A spievali novú pieseň: Si hodný prijať tú knihu a rozlomiť jej pečate, lebo si bol obetovaný a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí zo všetkých kmeňov, jazykov, národov a rás. Urobil si z nich kráľov a kňazov nášmu Bohu a tí budú vládnuť nad celým svetom. A videl som, ako okolo trónu bytostí a starcov stoja myriady anjelov a volajú silným hlasom: Hoden je Baránok, ten obetovaný, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu i chválu! A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori i všetko, čo je v nich, počul som volať: Tomu, ktorý sedí na tróne, i Baránkovi patrí chvála, česť, moc i sláva na veky vekov! A tie štyri bytosti povedali: Amen!" Starci padli na kolená a klaňali sa. Tu som videl, ako Baránok rozlomil prvú zo siedmich pečatí, a počul som, ako jedna zo štyroch bytostí hromovým hlasom povedala: Poď!" Vtom sa ukázal biely kôň a na ňom jazdec s lukom. Dali mu veniec víťaza, aby šiel a dobýjal. Keď baránok rozlomil druhú pečať, počul som, ako druhá z tých bytostí povedala. Poď!" Tentoraz vybehol ohnivočervený kôň a na ňom jazdec ozbrojený veľkým mečom. Ten dostal moc narušiť na zemi mier, aby sa ľudia navzájom vraždili. Keď rozlomil tretiu pečať, počul som, ako tretia bytosť povedala: Poď!" A tu vybehol čierny kôň a na ňom jazdec s váhami v rukách. A z kruhu tých štyroch bytostí som počul hlas: Peceň pšeničného chleba za dennú mzdu alebo tri pecne jačmenného. Ale olej a víno nechaj tak." Keď rozlomil štvrtú pečať, počul som, ako štvrtá bytosť povedala: Poď!" A tu vybehol kôň mŕtvolne bledej farby a na ňom sa niesla sama Smrť a svet mŕtvych zostával za ním. A bola im daná moc, aby štvrtinu zeme hubili vojnami, hladom, epidémiami a divou zemskou zverou. Keď Baránok rozlomil piatu pečať, zazrel som pod oltárom tých, ktorí boli umučení pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. A z celej sily volali: Kedy už, Pane svätý a verný, vykonáš súd a prísne potrestáš obyvateľov zeme za to, že preliali našu krv?" Každý z nich dostal potom biele rúcho a povedali im, aby ešte trochu vyčkali, kým sa k nim nepripoja ďalší spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť ešte usmrtení. Keď rozlomil šiestu pečať, nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako smútočný rubáš a mesiac bol červený ako krv. Nebeské hviezdy začali padať na zem, ako keď figovník striasa na zem zrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor. Nebo zmizlo pred očami, ako keď sa zavrie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. Kráľovia zeme a veľmoži aj vojvodcovia, boháči aj mocní, otroci aj slobodní, všetci utekali do hôr, aby sa schovali v jaskyniach a horských bralách, a volali: Vrchy a skaly, zrúťte sa na nás a skryte nás pred tvárou toho, ktorý sedí na tróne, a pred hnevom Baránkovým! Lebo prichádza deň ich súdu, a kto z nás bude môcť obstáť?" Potom som videl, ako sa štyria anjeli postavili na štyri svetové strany a bránili všetkým štyrom vetrom, aby neviali ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. Tu sa na východe ukázal ešte iný anjel a držal v rukách pečať živého Boha. Volal na tých štyroch anjelov, ktorí mohli na zemi i na mori rozpútať všeobecnú skazu: Neškoďte zemi, moru ani stromom, kým neoznačíme na čelách všetkých, ktorí slúžia nášmu Bohu!" A potom som počul počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov Izraela, to znamená po dvanásťtisíc z každého z dvanástich kmeňov: z Júdovho, Rúbenovho, Gádovho, z Aserovho, z Neftalího, z Manassesovho, zo Simeonovho, z Léviho, z Izacharovho, zo Zabulonovho, z Jozefovho a z Benjamínovho. Potom som videl taký veľký zástup, že by sa vôbec nedal spočítať, zo všetkých národov, kmeňov a rás a zaznievali v ňom všetky jazyky sveta. Všetci stáli pred Božím trónom a Baránkom, oblečení do bieleho rúcha s palmovými ratolesťami v rukách a mohutným hlasom volali: Spása a záchrana sú od nášho Boha, ktorý sedí na tróne, a od Baránka." A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starcov i štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom a volali: Amen! Dobrorečenie, sláva i múdrosť, vďaka, česť, moc i sila patria nášmu Bohu na veky vekov! Amen!" Tu sa ma spýtal jeden zo starcov: Vieš, kto sú tí v bielych rúchach a odkiaľ prišli?" Odpovedal som: Pán môj, ty to vieš." Povedal mi: To sú tí, ktorí prišli z veľkého prenasledovania, utrpenia a útlaku. Krvou Kristovou sú očistení od každej poškvrny. Preto stoja pred Božím trónom a vo dne v noci slúžia v jeho chráme. A Boh sám bude ich záštitou. Nebudú už trpieť hladom ani smädom, slnko ani iná páľava nebude na nich dorážať. Baránok, ktorý je pred trónom, bude ich pastierom, nasýti ich a privedie k prameňom vôd života. A Boh sám im zotrie každú slzu z očí." Keď Baránok rozlomil siedmu pečať, stíchlo celé nebo. Mlčanie trvalo asi pol hodiny. Tu som videl, ako siedmim anjelom, čo stáli pred trónom, dali sedem poľníc. Potom prišiel iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Množstvo kadidla zmiešal s modlitbami veriacich a položil ho na zlatý oltár pred trónom. Vôňa kadidla stúpala z nádoby v ruke anjela aj s modlitbami veriacich. Potom naplnil anjel kadidelnicu ohňom a hodil na zem. Vtom sa strhla búrka, blýskalo sa, hrmelo a nastalo veľké trasenie. Tých sedem anjelov sa pripravilo, aby začali trúbiť. Zatrúbil prvý anjel. Nastalo krupobitie a na zem spadol krvavý oheň a spálil tretinu lesov i každé steblo trávy. Zatrúbil druhý anjel, a akoby sa do mora zrútil horiaci vrch. Tretina mora sa zmenila na krv a v nej zahynula tretina morského živočíšstva a potopila sa tretina lodí. Zatrúbil tretí anjel. Z neba zletela veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a spadla na tretinu riek a na vodné pramene. Tá hviezda sa volala Palina. Tretina vôd úplne zhorkla a mnoho ľudí od tej horkej vody pomrelo. Zatrúbil štvrtý anjel. Slnko, mesiac aj hviezdy boli zasiahnuté a stratili tretinu svojho jasu. Deň i noc boli o tretinu tmavšie. Potom som zazrel orla, ako letí vysoko na nebi a volá mohutným hlasom: Beda, beda, beda obyvateľom zeme, až zaznejú poľnice troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!" Tu zatrúbil piaty anjel. Videl som, ako z neba spadla na zem ďalšia hviezda. Mala kľúč od pažeráka priepasti. Len čo sa priepasť otvorila, vyvalil sa z nej dym ako z obrovskej vyhne a zastrel slnko i všetko povetrie. Z dymu sa vyrojili na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. Ale mali príkaz neškodiť tráve na zemi ani zeleni stromov, iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie. Ale nesmeli ľudí usmrcovať, iba trápiť päť mesiacov. Bolesť, čo spôsobujú, sa podobá uštipnutiu škorpióna. Vtedy budú ľudia túžiť po smrti, ale márne, budú si žiadať zomrieť, ale smrť od nich utečie. [7-8] Kobylky sa podobali koňom vychystaným do boja. Hlavy sa im jagali, akoby mali na nich zlaté vence, a mali ľudský výzor. Hrivy im povievali ako ženské vlasy a ich zuby boli levie. Prsia akoby mali okované železným pancierom a zvuk ich krídel pripomínal rachot vozov tiahnúcich do boja. A chvosty mali ako škorpióni a v nich žihadlá, aby nimi trýznili ľudí päť mesiacov. Ako kráľ nad nimi vládol anjel priepasti. Po hebrejsky sa volá Abaddon, po grécky Apollyon -- Zhubca. Ale to ešte nie je koniec. Prvá pohroma prešla a už sú tu dve ďalšie. Zatrúbil šiesty anjel. Počul som akýsi hlas od štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom. Ten hlas rozkázal šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat." Tu boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, kedy majú pobiť tretinu ľudí. V ich obrovskom vojsku bolo dvesto miliónov jazdcov; dozvedel som sa ich presný počet. A potom sa mi zjavil takýto obraz: Videl som jazdcov, ako sa nesú na koňoch a majú ohnivočervené, fialovomodré a sírovožlté panciere. Hlavy koní boli ako hlavy levov a z tlám im sršal oheň, dym a síra. Touto trojitou pohromou -- ohňom, dymom a sírou z tlám -- usmrtili tretinu ľudí. Vražedná moc tých koní nevychádzala iba z tlám, ale aj z ich chvostov, ktoré boli ako jedovaté hady a nimi ľudí štípali. Avšak ľudia, ktorí prežili tieto pohromy, nerobili pokánie a neodvrátili sa od výtvorov svojich rúk. Neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, medi, kameňa a dreva, ktoré sú slepé, hluché a nemôžu sa pohybovať. Nie, ľudia sa vôbec nezmenili, neprestali sa vraždiť, nezanechali čarovanie, smilstvo a krádeže. Potom som uvidel iného mocného anjela, ako zostupuje z neba zahalený oblakom. Nad hlavou sa mu klenula dúha, tvár mu zažiarila ako slnko a jeho nohy sa podobali ohnivým stĺpom. V ruke držal otvorenú knihu. Pravou nohou si zastal na more, druhou na pevninu a zvolal mohutným hlasom, ako keď zaručí lev. Odpovedalo mu sedemnásobné zaburácanie hromov. Len čo doznelo to sedemnásobné zahrmenie, chcel som si to zaznamenať, ale hlas z neba mi to zakázal: Uchovaj v tajnosti, čo si teraz počul, a nezapisuj to." Tu anjel stojaci na mori i na pevnine zdvihol pravú ruku k nebu a prisahal pri tom, ktorý žije na večné veky, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich, že čas sa zavŕšil. V dňoch, keď zaznie poľnica siedmeho anjela, naplní sa Boží tajomný plán, ako ho Boh už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov. Hlas, ktorý som počul z neba, znovu ku mne prehovoril: Choď, vezmi tú otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi!" Pristúpil som teda k anjelovi a požiadal som ho, aby mi tú knihu dal. Povedal mi: Vezmi si ju a zjedz! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med." Urobil som, ako mi anjel prikázal. Naozaj chutila sladko, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Vtedy som počul: Musíš zasa prorokovať proti mnohým národom, kmeňom, jazykom i kráľom." Potom som dostal trstinovú mieru, ktorá vyzerala ako prút, a anjel mi povedal: Vstaň a zmeraj Boží chrám aj oltár a zrátaj tých, ktorí sa v ňom klaňajú. Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom. Budú pustošiť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov. No pošlem ešte svojich dvoch svedkov; oblečení do smútočných šiat budú tisícdvestošesťdesiat dní pripomínať, že je najvyšší čas robiť pokánie." To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme. A keby im chcel niekto ublížiť, vyšľahne oheň z ich úst a spáli ich nepriateľov. Takto zahynie každý, kto by im chcel ublížiť. Tí dvaja svedkovia majú moc uzavrieť nebesá, aby nepršalo, kým budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a trápiť zem všetkými pohromami, kedykoľvek budú chcieť. No len čo skončia svoje ťažké poslanie, vystúpi z priepasti dravá šelma, pustí sa s nimi do boja, premôže ich a zabije. Ich telá zostanú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. Ľudia zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás budú tri a pol dňa pozerať na ich mŕtve telá a nedovolia ich pochovať. Obyvatelia zeme sa z toho budú radovať, jasať a posielať si dary a blahoželať si: Tí dvaja nás už nebudú znepokojovať!" Ale po tri a pol dňoch Boh tých dvoch svedkov oživil a postavili sa na nohy. Tých, čo to videli, premkla hrôza. Tu začuli dvaja proroci mocný hlas z neba: Vystúpte sem!" A vystúpili v oblaku do neba pred očami vydesených nepriateľov. V tej chvíli nastalo veľké zemetrasenie, desatina mesta sa premenila na rumovisko a v ňom zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi. Druhá pohroma sa skončila, ale už je tu tretia. Zatrúbil siedmy anjel a celým nebom zazneli mocné hlasy: Vlády nad svetom sa odteraz ujal náš Pán a jeho Mesiáš a bude kraľovať na večné veky!" Dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu a volali: Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej moci a začal si kraľovať. Rozzúrili sa národy, preto tvoj hnev sa obrátil proti nim. Nastal čas súdiť mŕtvych a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov, všetkých, ktorí ti patria a žijú podľa tvojej vôle, malých aj veľkých, a zahubiť tých, čo pustošia zem." Tu sa otvoril v nebi Boží chrám a bolo v ňom vidieť truhlu zmluvy. Vzápätí sa rozpútali blesky, zaburácali hromy, nastalo zemetrasenie a veľké krupobitie. Potom sa zjavilo na nebi veľké znamenie: žena odiata slnkom, s mesiacom pod nohami a s korunou z dvanástich hviezd na hlave. Bola tehotná a stonala, lebo prichádzali jej pôrodné bolesti. O chvíľku sa ukázalo na nebi iné znamenie: veľký ohnivý drak so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi a na každej hlave mal korunu so siedmimi diadémami. Chvostom zmietol tretinu hviezd z neba a zhodil ich na zem. A drak si zastal pred ženu, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. Žena porodila syna, ktorý má raz železnou rukou vládnuť nad všetkými národmi. Ale dieťa bolo prenesené k Bohu a jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil útočište a kde sa o ňu starali tisícdvestošesťdesiat dní. Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Drak a jeho anjeli boli v tomto boji porazení a nemohli už zostať v nebi. Veľký drak, to je ten dávny had, ktorý sa volá diabol a satan, ktorý zvádza celý svet, bol zvrhnutý na zem a s ním aj jeho anjeli. A počul som mohutný hlas: Teraz nastalo víťazstvo, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Mesiáša, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich vo dne v noci žaloval pred naším Bohom. Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre svedectvo o ňom. Nemilovali svoj život tak, aby sa zľakli smrti. Preto sa radujte, nebesia, aj vy, čo bývate v nich. Ale beda zemi a moru. Vrhol sa na vás diabol a zúri, lebo vie, ako málo mu zostáva času. Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, začal prenasledovať ženu, čo porodila chlapca. Ale žena dostala dve veľké orlie krídla, aby mohla odletieť do svojho útočišťa na púšť, kde ju, ukrytú pred hadom, budú živiť tri a pol roka. A had vychrlil z hrtana za ňou prúd vody ako rieku, aby ju uniesla. Ale zem pomohla žene, roztvorila svoje útroby a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil. Tu had v zápale hnevu voči žene rozpútal vojnu proti ostatnému jej potomstvu, proti tým, čo zachovávajú Božie prikázania a hlásia sa k Ježišovi. A drak si zastal na morskom brehu. Tu som videl, ako sa z mora vynorila dravá šelma, ktorá mala desať rohov a sedem hláv. Na každom rohu mala kráľovský diadém a na hlave rúhavé mená urážajúce Boha. Vyzerala ako leopard, nohy pripomínali medvedie laby a tlamu mala ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. Jedna z jej hláv akoby bola smrteľne ranená, ale rana sa zahojila. Celá zem obdivovala šelmu. Klaňali sa drakovi, že dal šelme moc, a klaňali sa aj šelme a volali: Kto sa môže rovnať tej dravej šelme, kto sa s ňou odváži bojovať?" Z jej tlamy vychádzali spupné a rúhavé reči a mohla to robiť štyridsaťdva mesiacov. A tak sa celý ten čas rúhala Bohu, jeho menu i jeho príbytku, všetkým, čo bývajú v nebi. Bolo jej dovolené, aby bojovala proti Božiemu ľudu a víťazila nad ním. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom i národom. A budú sa jej všetci hlboko klaňať, všetci obyvatelia na zemi, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života obetovaného Baránka. Počúvajte pozorne! Kto má ísť do zajatia, pôjde do zajatia. Kto má byť zabitý mečom, musí byť mečom zabitý. Tu sa musí prejaviť vytrvalosť Božích detí a ich viera v Krista. Potom som videl inú šelmu, ako vystupuje zo zeme. Mala iba dva rohy ako baránok, ale hlas ako drak. Tá sa teraz stáva vykonávateľom moci prvej šelmy, ktorá sa vyliečila zo smrteľného zranenia a núti všetkých obyvateľov zeme, aby sa jej klaňali. Robí veľké zázraky, dokonca aj oheň z neba nechá zostúpiť na zem pred očami ľudí. Týmito zázrakmi zvyšuje česť prvej šelmy a zvádza nimi obyvateľov zeme. Prehovára ich, aby postavili sochu šelme, ktorá zranenie prežila. Podarilo sa jej dokonca sochu oživiť, takže prehovorila, a spôsobiť, aby boli usmrtení všetci, ktorí sa tej soche neklaňajú. A núti všetkých, malých aj veľkých, bohatých aj chudobných, slobodných aj otrokov, aby si dali urobiť na pravú ruku alebo na čelo znamenie. A nikto nemohol zohnať prácu alebo niečo predať, ak nemal toto znamenie. A týmto znamením bolo meno šelmy napísané literami alebo číslami. Tu je potrebná múdrosť. Kto má bystrý rozum, nech zráta číslo tej šelmy. To číslo označuje človeka, a je to číslo 666. Potom som videl Baránka, ako stojí na vrchu Sion, a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo majú na čele napísané jeho meno i meno jeho Otca. A začul som hlas z neba ako hukot mohutného vodopádu alebo burácanie hromu a zároveň ten hlas znel ako nádherný chorál sprevádzaný harfami. Pred Božím trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami spievala sa nová pieseň. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc z obyvateľov zeme, ktorí boli vykúpení. Zostali verní svojmu Pánovi a nepoškvrnili sa so ženami. Nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Ako prví z ľudí boli Kristovou obeťou vykúpení pre Boha a pre Baránka. Ich ústa nikdy nevyslovili lož a nenájde sa na nich nijaká škvrna. Potom som videl anjela, ako letí stredom nebeskej klenby. Niesol radostnú správu o vykúpení, ktorá má večnú platnosť. Ohlasoval ju všetkým obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku i rase. Volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu česť! Nastáva chvíľa jeho konečného súdu! Pokloňte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd!" Za ním letel druhý anjel a volal: Padol Babylon, padlo to veľké mesto, ktoré zvádzalo všetky národy a strhávalo do hriechu." Za nimi letel tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a bude nosiť jej znak na čele alebo na ruke, bude piť víno Božieho rozhorčenia, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. Dym z ohňa, ktorý ich trápi, bude stúpať na večné veky a tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu a dali si vtisnúť znamenie jej mena, nebudú mať úľavy vo dne ani v noci. Tu sa prejaví vytrvalosť Božieho ľudu, ktorý zachováva Božie príkazy a vernosť Kristovi." A vtom som počul hlas z neba: Napíš toto: Od tejto chvíle sú šťastní tí, ktorí umierajú s Pánom. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojej námahy, lebo ich skutky idú s nimi." Tu som videl biely oblak a na oblaku sedel ktosi, kto vyzeral ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. Vtom ďalší anjel vyšiel z chrámu a mohutným hlasom zavolal na toho, čo sedel na oblaku: Hoď kosák a žni, lebo nastal čas žatvy a úroda zeme dozrela." A ten, čo sedel na oblaku, hodil kosák na zem a zem bola zožatá. A ďalší anjel vyšiel z nebeského chrámu a aj on mal ostrý kosák. Od oltára vyšiel ešte jeden anjel a ten mal moc nad ohňom. Zavolal mohutným hlasom na toho, čo mal kosák: Daj sa do práce so svojím ostrým kosákom a odrež strapce z révy zemskej vinice, lebo hrozno dozrelo." Tu hodil anjel kosák na zem, odrezal strapce na zemskej vinici a hodil ich do veľkého lisu Božieho hnevu. Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vytekala krv, ktorá siahala až po uzdy koní a rozlievala sa dookola ako more. Potom som uvidel na nebi ešte iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí prinášajú sedem posledných pohrôm -- nimi sa zavŕši Boží hnev. Predo mnou sa rozprestieralo čosi ako krištáľovo priezračné more, iskriace ako oheň. A na ňom stáli tí, čo zvíťazili nad dravou šelmou, neklaňali sa jej soche a nedali sa označiť jej číslom. V rukách držali harfy a spievali víťaznú pieseň, ktorú spieval Boží služobník Mojžiš, a pieseň Baránkovu: Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci! Spravodlivé a priame sú tvoje cesty, Kráľ národov. Kto by sa nebál teba, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si svätý! Všetky národy prídu a budú sa ti klaňať, lebo sa ukázalo, že tvoje rozhodnutia sú spravodlivé." Potom som videl, ako sa otvorila svätyňa nebeského chrámu a vyšlo z nej sedem anjelov, ktorí prinášali sedem posledných pohrôm. Boli oblečení do čistého bieloskvúceho kňazského rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatou šerpou. Jedna zo štyroch bytostí pred Božím trónom im podala sedem zlatých čiaš naplnených hnevom Boha, žijúceho na večné veky. A chrám sa naplnil dymom Božej velebnosti a moci, takže nik nemohol do chrámu vstúpiť, kým sa neskončí tých sedem pohrôm. A počul som z chrámu mocný hlas, ako hovorí siedmim anjelom: Choďte a vylejte tých sedem čiaš Božieho hnevu na zem!" Prvý anjel šiel a vylial na zem svoju čašu. Tu sa na ľuďoch, čo mali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche, povyhadzovali zhubné vredy. Druhý anjel vylial obsah svojej čaše do mora. Voda sa hneď premenila na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko, čo žilo v mori. Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd. Tu som počul, ako hovorí anjel, ktorý má moc nad vodami: Správne si to urobil, ty Svätý, ktorý si a ktorý si bol, že si vyniesol tento rozsudok. Preliali krv tých, ktorí verili v teba, i tvojich prorokov, preto musia na tvoj rozkaz piť krv. Zaslúžia si to!" A od oltára som počul hlas: Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!" Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: dostala moc svojou páľavou ubližovať ľuďom. Veľká horúčava spaľovala ľudí a preklínali Boha, ktorý má moc nad takýmito pohromami. Ale nerobili pokánie a nevzdávali Bohu česť. Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy. V jej kráľovstve nastala tma. Ľudia si od bolesti hrýzli jazyk, rúhali sa nebeskému Bohu, trýznení vredmi, ale nerobili pokánie a neprestali konať zlo. Šiesty anjel vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: voda v nej vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. Potom som videl, ako z tlamy šelmy, z tlamy draka a z úst falošného proroka vychádzajú traja nečistí duchovia podobní ropuchám. Sú to diabolskí duchovia, ktorí robia zázraky. Vyšli ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja v rozhodujúci deň všemohúceho Boha. Hľa, prichádzam nečakane ako zlodej. Dobre tomu, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nebolo vidieť jeho nahotu!" Anjel zhromaždil tých kráľov na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon. Siedmy anjel vylial svoju čašu do povetria a z chrámu od trónu zaznelo mocným hlasom: Stalo sa!" A rozpútali sa blesky, hrmelo, burácalo a celá zem sa triasla; také hrozné zemetrasenie ešte nebolo, odkedy je človek na zemi. Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov sa zrútili. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon a dal mu piť z pohára vína svojho trestajúceho hnevu. Všetky ostrovy zmizli a po vrchoch nezostalo ani stopy. Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako centy a ľudia preklínali Boha za tú strašnú pohromu. Tu prišiel ku mne jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a povedal mi: Poď so mnou, ukážem ti súd nad veľkou neviestkou, ktorá vládne nad vodami a s ktorou smilnili králi zeme a obyvatelia sa opíjali vínom jej nemravnosti." Anjel ma preniesol v duchu na púšť. Tu som videl ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohmi, plnej rúhavých mien. Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahokamami a perlami. V ruke držala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno tajomného významu: Veľký Babylon, matka všetkého smilstva a všetkých ohavností na zemi." Zhrozený som uvidel, že je opitá krvou veriacich a krvou Ježišových svedkov. Prečo si taký zhrozený?" spýtal sa ma anjel. Prezradím ti tajomstvo tej ženy aj tej sedemhlavej a desaťrohej šelmy, na ktorej sa nesie. Šelma, ktorú si videl, už tu raz bola, ale bola premožená. Ešte raz vystúpi z priepasti, ale pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú už od ustanovenia sveta zapísané v knihe života, budú sa čudovať, keď uvidia šelmu, ktorá bola, nie je a zasa nakrátko bude. Aby sme to pochopili, potrebujeme Božiu múdrosť: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena tróni. Znamenajú aj sedem kráľov: päť z nich už padlo, šiesty práve kraľuje, siedmy ešte nenastúpil, ale jeho vláda potrvá len krátko. Šelma, ktorá tu predtým bola a teraz nie je, je ôsmy kráľ. Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí sa ešte neujali vlády. Prevezmú moc spolu so šelmou, ale iba na krátku chvíľu. Budú mať rovnaké zámery a ciele a svoju moc aj silu odovzdajú šelme. Budú spolu bojovať proti Baránkovi, ale Baránok nad nimi zvíťazí, lebo je Pán pánov a Kráľ kráľov. A spolu s ním zvíťazia všetci, ktorých si povolal, vyvolil a ktorí mu zostali verní." A anjel mi ešte povedal: Vody, ktoré si videl a na ktorých neviestka sedí, sú obrazom národov, davov, rás a jazykov. Šelma aj desať rohov, ktoré si videl, napokon však neviestku znenávidia, postrhávajú z nej šaty až do naha, budú jesť jej mäso a spália ju. To Boh im vnukol, aby vykonali jeho zámer a svorne odovzdali svoju kráľovskú moc šelme, až sa splní Božie slovo. A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré vládne nad všetkými kráľmi zeme." Potom som videl iného anjela, ako s veľkou mocou zostupuje z neba, a jeho sláva ožiarila celú zem. Zvolal mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa obydlím démonov a skrýšou nečistých duchov i každého zlovestného a nenávideného vtáka. To preto, že sa vínom jeho smilstva opíjali všetky národy, vládcovia sveta s ním smilnili a magnáti zeme bohatli z jeho márnotratnosti a prepychu!" Potom som počul z neba iný hlas: Ľud môj, utečte z tohto mesta, nezúčastňujte sa na jeho hriechoch, aby vás nepostihli jeho pohromy. Lebo jeho viny sa navŕšili až po nebo a Boh nezabudol na jeho viny. Odplaťte tej neviestke, ako si zaslúži. Dvojnásobne sa jej odplaťte za jej skutky. Do pohára, do ktorého nalievala, vlejte jej dvojnásobne! Koľko si užila slávy a hýrenia, toľko jej teraz dajte trýzne a žiaľu. Lebo si nahovára: Trónim si ako kráľovná, vdova nie som a smútku neokúsim. Preto v jedinom dni postihnú ju všetky pohromy: smrť i smútok, hlad i oheň. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ju odsúdil." Králi sveta, ktorí s ňou smilnili a hýrili, budú nad ňou plakať a nariekať, keď uvidia dym horiaceho mesta. V hrôze nad jeho skazou budú sa len zobďaleč prizerať a nariekať: Beda, beda, ty veľký Babylon, mesto také mocné, a predsa ťa vo chvíli postihol súd!" Aj bohatí kupci zeme budú nad ním plakať, lebo už nik nekúpi ich tovar: náklady zlata a striebra, drahokamov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, tujové drevo všelijakého druhu, rozličné výrobky zo slonoviny a vzácneho dreva, medi, železa a mramoru, škoricu a indické korenie, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, telá i duše ľudí. Aj bohatstvo, po ktorom si tak dychtil, je preč, po všetkom lesku a nádhere niet ani pamiatky a nikdy ich už naspäť nezískaš. Ľudia, ktorí s tým obchodovali a z toho zbohatli, budú sa prizerať zobďaleč, zdesení nad jeho skazou, a budú plakať a nariekať: Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré si sa odievalo do kmentu, purpuru a šarlátu, zdobilo zlatom, drahokamami a perlami! Vo chvíli bolo zničené všetko tvoje bohatstvo!" A všetci kapitáni lodí aj tí, čo sa na nich plavia, námorníci aj všetci, čo sa živia plavbou, neodvážili sa priblížiť, a keď videli dym požiaru, volali: Ktoré mesto na svete sa mohlo porovnať s týmto mestom?" V smútku si sypali popol na hlavu a nahlas nariekali: Beda, beda ti, veľké mesto! Z tvojho blahobytu zbohatli všetci majitelia námorných lodí -- a teraz si vo chvíli spustošené!" Avšak raduj sa, nebo, i ty, verná cirkev, apoštoli i proroci, lebo Boh vyniesol nad týmto mestom rozsudok, aký ono vynieslo nad vami. Tu jeden mocný anjel zdvihol balvan, ťažký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: Takto odrazu bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a nezostane po ňom ani pamiatky. Už nikdy tu nezaznie hudba, neozve sa harfa, flauta ani poľnica, nikdy už tu nebude pracovať remeselník ani umelec, ani klepot mlyna tu nik už nepočuje. Nikdy sa tu už nerozsvieti svetlo lampy, ani sa tu nebude ozývať svadobné veselie. Tvoji obchodníci ovládali celý svet a tvojimi čarami boli omámené všetky národy. Tvoje ulice sú skropené krvou prorokov a nasledovníkov Kristových i všetkých, čo boli zavraždení na zemi." Potom som počul mocný hlas akoby obrovského zástupu na nebi: Haleluja! Spasenie, sláva i moc patria nášmu Bohu, lebo správne a spravodlivé sú jeho súdy! Veď odsúdil tú veľkú neviestku, ktorá priviedla zem do záhuby svojím smilstvom, spravodlivo ju potrestal za krv svojich služobníkov, ktorá lipne na jej rukách!" A znova spievali: Haleluja! Na večné veky bude stúpať dym z tohto horiaceho mesta." Tu tých dvadsaťštyri starcov spolu so štyrmi bytosťami padlo na kolená; klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen! Haleluja!" A od trónu zaznel hlas: Chváľte nášho Boha všetci, čo mu slúžite a čo sa ho bojíte, či veľkí alebo malí!" A počul som spev akoby obrovského zástupu, mohutný ako hukot vôd alebo ako dunenie hromu: Haleluja! Ujal sa vlády Pán, Boh náš všemohúci! Radujme sa, jasajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla svadba Baránkova a jeho nevesta sa pripravila. Dostala bieloskvúce šaty zo žiarivého kmentu, aby sa nimi odiala." Týmto kmentom sú spravodlivé skutky veriacich. Tu mi povedal anjel: Napíš to: Šťastní sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadbu." A potom ešte doložil: Toto sú slová samého Boha." Padol som mu k nohám, aby som sa mu hlboko poklonil. Ale on mi povedal: Nerob to! Som predsa služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj!" Vtedy sa pred mojimi očami otvorili nebesia a videl som bieleho koňa. Sedel na ňom ten, ktorý sa volá Verný a Pravdivý. To je ten, ktorý vynáša spravodlivé rozsudky a spravodlivo aj bojuje. Oči mu žiarili ako plameň ohňa a na hlave sa mu skvelo množstvo kráľovských diadémov. Má napísané meno a len on sám vie, čo znamená. Jeho odev bol postriekaný krvou a jeho meno je Božie slovo. Za ním išlo nebeské vojsko na bielych koňoch. Všetci boli oblečení do čistého bieloskvúceho kmentu. Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou rukou. On sám bude šliapať lis trestajúceho hnevu všemohúceho Boha. Na plášti a na boku má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. Tu som videl anjela ožiareného slnečným jasom. Mocným hlasom volal na všetky vtáky letiace prostriedkom neba: Poďte, zlietnite sa na veľkú Božiu hostinu! Budete sa sýtiť telami kráľov a vojvodcov, bojovníkov, koní i jazdcov, telami všetkých, slobodných aj otrokov, slabých aj mocných." Potom som videl dravú šelmu i kráľov zeme a ich zhromaždené vojská, aby vyrazili do boja proti jazdcovi a jeho vojsku. Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý z jej poverenia robil veľké zázraky. Nimi zvádzal všetkých, čo prijali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera horiacej síry. Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst jazdca. A všetky vtáky sa dosýta nažrali ich mäsa. Tu som videl, ako z neba zostupuje anjel, ktorý má v ruke kľúč od priepasti a veľkú reťaz. Chytil draka, toho dávneho hada, toho diabla a satana, a spútal ho na tisíc rokov. Potom ho hodil do priepasti, zavrel ju a zhora zapečatil, aby nemohol zvádzať národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov. Potom musí byť ešte na krátky čas prepustený. Ďalej som videl tróny, na ktoré zasadli tí, čo dostali právo súdiť. Videl som aj tých, čo boli popravení pre vernosť Ježišovi a Božiemu slovu, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej soche a neprijali jej znamenie na čelo ani na ruky. Teraz ožili a kraľovali s Kristom na tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Ostatní mŕtvi ožijú až potom, keď sa dovŕši tisíc rokov. Šťastní a svätí sú tí, ktorí majú účasť na tomto prvom vzkriesení. Nad nimi druhá smrť nemá moc, Boh a Kristus si z nich urobí kňazov a budú s ním kraľovať tisíc rokov. Keď pominie tých tisíc rokov, bude satan prepustený zo svojho väzenia. Vyjde a bude zvádzať na štyroch stranách zeme, Goga i Magoga. Zhromaždí ich do boja a bude ich ako piesku v mori. Pochodovali po celej šírej zemi a obkľúčili tábor Božieho ľudu i mesto, ktoré miluje Boh. Ale zostúpil oheň z neba a spálil ich. A diabol, ktorý ich zvádzal, bol uvrhnutý do ohnivého jazera, kde horí síra a kde je už šelma i falošný prorok. Tam budú umučení vo dne i v noci na večné veky. Potom som videl veľký biely trón i toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom sa rozplynuli zem aj nebo a nezostalo po nich ani stopy. A videl som mŕtvych, veľkých aj malých, ako stoja pred trónom, a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj kniha života. A mŕtvi boli odsúdení podľa svojich skutkov zapísaných v tých knihách. More, smrť aj jej ríša vydali svojich mŕtvych a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Potom smrť i jej ríša boli zvrhnuté do horiaceho jazera. To je druhá smrť: horiace jazero. A kto nebol zapísaný v knihe života, takisto bol uvrhnutý do horiaceho jazera. Potom som videl nové nebo a novú zem. Staré nebo a stará zem zmizli a ani more už vôbec nebolo. A uvidel som sväté mesto, nový Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha. Bolo slávnostne vyzdobené ako nevesta, keď ide v ústrety svojmu ženíchovi. A počul som od trónu mohutný hlas: To je Boží príbytok medzi ľuďmi. Boh bude bývať s nimi; oni budú jeho ľud a on -- ich Boh -- bude s nimi. Zotrie im každú slzu z očí a už nebude smrti ani žiaľu. A nebude tam plač ani bolesť, lebo to, čo bolo predtým, pominulo." A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Pozri, všetko tvorím nové." Potom doložil: Napíš: Tieto slová sú pravdivé a spoľahlivé." A povedal mi: Už sa splnili. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, dostane toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom. Ale zbabelci, neverní, poškvrnení, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári nájdu svoj údel v jazere, kde horí oheň a síra. A to je tá druhá smrť -- večné oddelenie od Boha." Tu pristúpil jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených siedmimi pohromami, a povedal mi: Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku." Preniesol ma v duchu na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha a žiari Božou vznešenosťou. Jagalo sa ako najvzácnejší drahokam, ako krištáľovo priezračný jaspis. Malo mohutné a vysoké hradby, dvanásť brán strážených dvanástimi anjelmi a na bránach napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli na východ, tri brány na sever, tri brány na juh a tri brány na západ. Mestské hradby boli postavené na dvanástich základných kameňoch a na nich boli mená dvanástich Baránkových apoštolov. Ten, čo sa so mnou zhováral, mal mieru zo zlatej trstiny, aby zmeral mesto, jeho brány i hradby. Mesto je postavené do štvorca: je rovnako dlhé ako široké. Zmeral to mesto a bolo podľa dnešných mier približne dvetisícpäťsto kilometrov dlhé, široké aj vysoké. Potom zmeral aj hradby mesta. Boli asi sedemdesiat metrov vysoké. Hradby boli postavené z jaspisu a mesto bolo z rýdzeho zlata a jagalo sa ako krištáľ. Základy hradieb tohto mesta sú samý drahokam. Prvý základný kameň je jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint a dvanásty ametyst. A dvanásť brán je z dvanástich perál, každá z jednej perly. A námestie tohto mesta je z rýdzeho zlata ako z priezračného krištáľu. Ale nevidel som v ňom chrám, lebo jeho chrámom je Pán, Boh všemohúci, a Baránok. Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby malo svetlo. Ožiaruje ho Božia sláva a jeho svetlom je Baránok. V jeho svetle budú žiť národy a králi sveta mu prinesú svoje bohatstvo. Jeho brány zostanú otvorené, lebo stále trvá deň; noci tam už nebude. Sústredí sa v ňom všetka sláva i bohatstvo národov. Ale nič nečisté, nik, kto sa rúha, alebo klame, tam nebude mať prístup, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života. Potom mi ukázal rieku živej vody, čírej ako krištáľ, ktorá vyvierala pri Božom a Baránkovom tróne. Uprostred mesta na námestí, po oboch brehoch rieky, rástli stromy života, ktoré prinášali ovocie dvanásťkrát do roka. Každý mesiac dozrieva na ňom ovocie a jeho lístie má liečivú moc pre všetky národy. A nebude tam už prekliatia. Bude tam trón Boží a Baránkov. Jeho služobníci mu budú slúžiť, budú hľadieť na jeho tvár a na čele ponesú jeho meno. Noci tam už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo Pán Boh bude ich slnkom, a budú kraľovať na večné veky. Potom mi anjel povedal: Tieto slová sú spoľahlivé a pravdivé. Pán, Boh, ktorý dáva proroctvo, poslal svojho anjela, aby oznámil svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať. Áno, prídem čoskoro. Šťastný je ten, kto si vezme k srdcu prorocké slová tejto knihy." Ja Ján som toto všetko počul a videl. A keď som to počul a videl, padol som k nohám toho anjela, ktorý mi to všetko ukázal. Ale on mi povedal: Nerob to! Veď aj ja som len služobník ako ty a tvoji bratia proroci, aj tí, čo si berú k srdcu slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!" Potom mi povedal: Nedrž v tajnosti prorocké slová tejto knihy, lebo je blízko čas, keď sa naplnia. Kto sa dopúšťa zla, nech to robí ďalej, kto sa nechce zbaviť špiny, nech v nej zostane, ale kto žije podľa Božej vôle, nech sa ešte väčšmi usiluje, a kto je svätý, nech sa ešte väčšmi posväcuje. Buďte pripravení. Prídem rýchlo a nečakane a odplatím každému podľa toho, ako žil. Ja som Alfa i Omega, prvý i posledný. Šťastní sú tí, čo majú očistené srdcia, a tak majú prístup k stromu života a môžu prejsť cez brány mesta. Vonku zostanú všetci nepriatelia Boží, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto má záľubu v podvodoch a luhá. Ja Ježiš posielam svojho posla, aby to oznámil všetkým zborom. Ja som výhonok z Dávidovho koreňa a potomok Dávidov, žiarivá ranná hviezda. Duch aj nevesta volajú: Príď!" A kto počúva, nech povie: Príď!" Kto je smädný, nech príde, kto túži, nech si zadarmo naberie vody života. Upozorňujem každého, kto počúva prorocké slová tejto knihy: Kto by k nim niečo pridal, tomu Boh pridá pohromy opísané v tejto knihe. A kto by zo slov tejto prorockej knihy niečo ubral, tomu Boh odníme podiel na strome života a zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe. Ten, ktorý toto všetko dosvedčuje, hovorí: Áno, prídem skoro!" Áno, príď, Pane Ježišu! Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.